Správa o činnosti Úradu  
na ochranu oznamovateľov  
za rok 2023  
Správa o činnosti Úradu na ochranu  
oznamovateľov za rok 2023  
Obsah  
1 O Úrade na ochranu oznamovateľov  
7
2 Ochrana oznamovateľov  
2.1 Právna ochrana  
11  
12  
17  
2.2 Poradenstvo  
2.3 Psychosociálna podpora  
2.4 Odmeny  
19  
20  
3 Oznámenia o protispoločenskej činnosti  
21  
4 Vnútorné systémy oznamovania  
4.1 Kvalitatívne kritériá vnútorných systémov oznamovania  
4.2 Pomoc so zefektívnením vnútorných oznamovacích systémov  
4.3 Kontrola  
24  
26  
27  
30  
5 Vzdelávanie  
32  
33  
35  
5.1 Vzdelávanie zodpovedných osôb a zamestnancov  
5.2 Vzdelávanie na školách  
6 Komunikačné aktivity  
6.1 Podujatia  
37  
39  
42  
43  
6.2 Podcast  
6.3 Médiá  
7 Analytická činnosť  
45  
55  
8 Spolupráce a partnerstvá  
9 Zdroje úradu  
9.1 Financovanie úradu  
9.2 Správa majetku  
9.3 Ľudské zdroje  
60  
61  
64  
65  
10 Novela zákona o ochrane oznamovateľov  
Záver  
66  
75  
ZUZANA DLUGOŠOVÁ  
predsedníčka ÚOO  
4
Predslov  
hlavnou výzvou. Dáta prieskumov  
verejnej mienky ukazujú, že kým  
v roku 2021 o inštitúcii, ktorá  
chráni oznamovateľov, vedelo  
len 13 %, na konci roku 2023 to  
už bolo 40 %. Ukazujú to aj čísla  
o počtoch ľudí, ktorí sa obracajú  
na úrad.  
Rok 2023 je druhým kom-  
pletným kalendárnym rokom,  
odkedy Úrad na ochranu ozna-  
movateľov vstúpil na scénu  
štátnych inštitúcií. Aj keď sú to  
z
pohľadu ľudského života  
i z pohľadu inštitucionálneho  
roky batoľaťa, úrad má za sebou  
okrem bežných prvých krokov  
aj zaťažkávacie skúšky.  
Ochrana a podpora oznamo-  
vateľov však nie je len úlohou  
samotného úradu. V prvej línii  
sú to predovšetkým jednotliví  
zamestnávatelia, vo verejnej sfére  
je ich väčšina a v tej súkrom-  
nej tí, ktorí zamestnávajú aspoň  
50 ľudí. Tón zhora – od manažé-  
rov, ministrov, riaditeľov – určuje,  
ako sa čestní a vnímaví ľudia voči  
nečestnosti zachovajú. Či sa ozvú  
priamo v inštitúcii alebo si zvo-  
lia radšej oznámenie na externej  
adrese alebo u nich prevládnu  
obavy z negatívnych následkov  
a ostanú ticho, alebo sa dokon-  
ca nekalým praktikám prispôso-  
bia. Nielen dojmy z rozhovorov so  
zamestnancami, ale aj dáta nám  
dnes jasne hovoria, že ekonomic-  
ky aktívni ľudia vo verejnej správe  
majú väčšiu ochotu oznámiť pod-  
vod, ak očakávajú väčšiu podpo-  
ru od inštitúcie. Zároveň najsil-  
Počin vlády  
z
roku 2018  
zriadiť novú nezávislú inštitúciu,  
ktorá bude navigovať a doze-  
rať na ochranu tých, ktorí po-  
ukážu na ohrozenie verejného  
záujmu, bol vizionársky. Prišiel  
dokonca o pár rokov skôr, ako sa  
spoločenstvo štátov Európskej  
únie zhodlo na spoločných pra-  
vidlách ochrany whistleblowe-  
rov, vrátane ich inštitucionálne-  
ho zabezpečenia. A i keď úrad  
nakoniec začal svoju činnosť  
až v septembri 2021, patrí k jed-  
ným z prvých európskych inšti-  
túcií, ktoré sa venujú ochrane  
oznamovateľov.  
Úrad sa postupne dostáva  
do povedomia ekonomicky  
aktívneho obyvateľstva, čo bolo  
od začiatku jeho existencie  
5
hnutná a platí osobitne aj v citlivej  
agende ochrany oznamovateľov.  
nejší odrádzajúci faktor, ktorý  
ovplyvňuje ochotu oznamo-  
vať, sú očakávané dôsledky na  
pracovisku. Zodpovednosť leží  
na pleciach každého z nás, no  
je o to väčšia, ak sme v pozícii  
lídrov na akejkoľvek úrovni.  
Úrad bol zriadený, aby chránil  
práva ľudí, ktorí v dobrej viere  
upozornia na porušovanie zá-  
konov. Má potrebnú expertízu  
aprax,sktoroujeochotnýsapode-  
liť. Či už so zamestnávateľmi, ktorí  
si nie sú istí, aké majú povinnosti  
voči chráneným oznamovateľom  
na pracovisku, alebo zákono-  
darcami pri zmene legislatívy.  
Kvalitná legislatíva, ale aj snaha  
zamestnávateľov mať pravidlá  
nielen naoko, vedie k zlepšeniu  
podmienok pre oznamovateľov  
a aj k férovejšej a spravodlivejšej  
spoločnosti.  
Ku koncu minulého roka sa  
úrad potýkal s výrokmi niekto-  
rých verejných činiteľov, ktorí,  
žiaľ bez toho, aby sa oboznámi-  
li s platnými pravidlami ochra-  
ny oznamovateľov, spochyb-  
ňovali ich zmysel. Prípadne  
pripisovaliúradukrokyčirozhod-  
nutia, ktoré sa nestali a neboli ani  
v jeho právomoci. Vyjadrenia  
bez oboznámenia sa s obsa-  
hom platných zákonov nikdy  
Ak chceme žiť v demokratic-  
kom a právnom štáte, je dôležité,  
aby každý štátny orgán vytváral  
predpoklady na bezpečné ozna-  
movanie bez rizika odvety a za-  
strašovania. Rovnako bez snahy  
o spochybňovanie oznamovate-  
ľov, ktorí postupujú podľa pravi-  
diel. Sila právneho štátu sa totiž  
testuje práve v situáciách, kedy  
dôsledky platných pravidiel ne-  
musia všetkým vyhovovať, no na-  
priek tomu ich všetci rešpektujú.  
nesvedčia  
profesionálnemu  
výkonu verejnej funkcie. Vysie-  
lajú verejnosti negatívny sig-  
nál, že štátne inštitúcie netreba  
rešpektovať a nemožno im ani  
dôverovať. Následná snaha  
zmeniť platné pravidlá v zákone  
o ochrane oznamovateľov bez  
odbornej diskusie, cez skráte-  
né legislatívne konanie, vysla-  
la ďalší signál právnej neistoty.  
Odborná diskusia pri zásadných  
zmenách legislatívy je nevy-  
6
O úrade  
na ochranu  
oznamovateľov  
o úrade na ochranu oznamovateľov  
Úrad na ochranu oznamovateľov bol zriadený zákonom č. 54/2019  
Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ako  
rozpočtová organizácia, ktorá zodpovedá Národnej rade SR.  
Je nezávislým štátnym orgánom s celoštátnou pôsobnosťou.  
Oficiálne sídlo úradu je na Námestí slobody 29 v Bratislave,  
no pre rekonštrukčné práce úrad dočasne presťahoval svoje  
kancelárie na Jozefskú 1 v Bratislave.  
Oficiálne začal úrad fungovať 2. septembra 2021. Jeho činnosť  
je zameraná na ochranu oznamovateľov nezákonnej činnosti  
a agendu s tým spojenú. Jeho vznik možno vnímať ako logické  
vyústenie neuspokojivého stavu ochrany oznamovateľov, ale aj nízkej  
poznateľnosti a nedostatočného uplatňovania zákona č. 307/2014  
Z. z., ktorý položil základy súčasnej legislatívy.  
Základné úlohy úradu:  
1. Ochrana oznamovateľov  
Úrad chráni práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri a po  
oznámení nekalých praktík. V prípade oznamovateľov, ktorí získali  
od prokurátora či správneho orgánu tzv. status chráneného ozna-  
movateľa, musí úrad vopred schváliť každý pracovnoprávny úkon  
zamestnávateľa, s ktorým zamestnanci nesúhlasia. Ide o preventívnu  
ochranu, ktorá dáva oznamovateľom záruku, že neutrpia ujmu pre to,  
že sa rozhodli prehovoriť o porušovaní zákona na svojom pracovisku.  
Pri tzv. následnej ochrane podáva úrad pomocnú ruku oznamova-  
teľom, ktorí status nemajú a bol už voči ním vykonaný nejaký pra-  
covnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasia. Ak úrad zistí, že mal súvis  
s ich oznámením o nezákonnej činnosti, na 30 dní úkon pozastavia.  
Následne sa oznamovateľ musí do 30 dní obrátiť na súd, ktorý  
vydá tzv. neodkladné opatrenie, čo v praxi znamená, že daný úkon  
8
o úrade na ochranu oznamovateľov  
je „zmrazený“, kým súd definitívne nerozhodne, či je alebo nie  
je platný.  
2. Poradenstvo a podpora  
Úrad tiež poskytuje bezplatné právne poradenstvo oznamovate-  
ľom, ktorí chcú podať oznámenie o protispoločenskej činnosti alebo  
sa chcú poradiť v súvislosti s možnosťami ochrany, aká sa na nich  
vzťahuje. Na úrad sa môžu ľudia obrátiť v akomkoľvek štádiu svoj-  
ho prípadu, no je ideálne, ak tak urobia hneď, ako majú podozrenie,  
že narazili na nezákonnú praktiku na svojom pracovisku.  
Podporu úradu majú aj zamestnávatelia pri nastavovaní či zefektív-  
ňovaní vnútorných oznamovacích mechanizmov v organizácii či pre-  
verovaní zložitých oznámení. Rovnako ako oznamovatelia, aj tzv. zod-  
povedné osoby sa môžu radiť s právnikom úradu prostredníctvom  
infolinky. Právne záväzné stanoviská vydáva zamestnávateľom Právny  
odbor ÚOO.  
3. Prijímanie oznámení o protispoločenskej činnosti  
Úrad prijíma oznámenia o korupcii, podvodoch, závažnom porušova-  
ní zákona či iných nekalých praktikách, ktoré majú dopad na verejný  
záujem. Podstatné je, aby išlo o protiprávne konanie, na ktoré ozna-  
movateľ prišiel pri výkone svojej práce - u zamestnávateľa, pri výkone  
funkcie alebo výkone svojho povolania, stáže, brigády, či dokonca  
v rámci prijímacieho pohovoru do zamestnania. Tiež, že ho podáva  
v dobrej viere, čo znamená, že v čase svojho oznámenia je presved-  
čený, že poskytuje pravdivé informácie.  
Ak sa oznamovateľ obráti na úrad anonymne alebo požiada o anony-  
mitu, úrad podáva trestné oznámenie vo vlastnom mene.  
9
o Úrade na ochranu oznamovateľov  
Organizačná štruktúra  
Predsedníčka  
Sekretariát  
Podpredseda  
predsedníčky úradu  
Analytické  
oddelenie  
Odbor riadenia  
a správy  
Osobný  
úrad  
Právny  
odbor  
Odbor prevencie  
a komunikácie  
Útvar kontroly  
a sťažností  
10  
Ochrana  
oznamovateľov  
Ochrana oznamovateľov  
Úrad na ochranu oznamovateľov je akýmsi navigátorom pre ľudí,  
ktorí upozornia na porušovanie zákonov v práci. Poskytuje im odbor-  
né rady, ale aj asistenciu pri podaní oznámenia o nezákonnej činnos-  
ti. Hlavne však ochranu v prípade, že by ich zamestnávatelia nejakým  
spôsobom postihovali pre oznámenie.  
2.1 Právna ochrana  
V roku 2023 medziročne výrazne narástla agenda Právneho  
odboru. Na úrad sa obrátilo 533 ľudí, pričom úrad v danom roku  
konal v 211 prípadoch, ktoré boli v jeho kompetencii. V tom sú zahr-  
nuté oznámenia o nezákonnej činnosti, agenda ochrany oznamova-  
teľov, ale napríklad aj právne poradenstvo zamestnávateľom či iným  
právnickým osobám, kontrolná činnosť či súdne konania. Výraznejšie  
narástol najmä podiel v agende poradenstva pre zamestnávateľov  
a správnych konaniach k pozastaveniu a súhlasom s pracovnopráv-  
nymi úkonmi.  
Graf č. 1: Vývoj počtu prípadov úradu od jeho zriadenia  
2
8
4
2
21  
71  
7
38  
96  
211  
95  
10  
63  
28  
35  
2021  
2022  
2023  
agenda externého WB  
agenda ochrany  
poradenstvo PO  
súdne konania  
Zo 68 prípadov z roku 2023, kde figuroval oznamovateľ nezákon-  
nej činnosti, došlo v 21 prípadoch k odvetným opatreniam zo strany  
zamestnávateľov. Väčšinou boli oznamovatelia vystavení nátlaku,  
12  
Ochrana oznamovateľov  
zastrašovaniu či obťažovaniu. Tiež pozastaveniu výkonu činnosti,  
výpovedi či diskriminácii.  
V praxi fungujú dva najsilnejšie nástroje ochrany oznamovateľov:  
Status chráneného oznamovateľa (§ 3 – § 8)  
Status chráneného oznamovateľa získa oznamovateľ, ak v dob-  
rej viere podá kvalifikované oznámenie, ktoré môže prispieť alebo  
prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo  
k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa a prokurátor alebo správ-  
ny orgán ho za také uzná.  
Oznamovateľ vtedy od prokurátora alebo správneho orgánu získa  
potvrdenie, o čom je informovaný aj jeho zamestnávateľ a ÚOO,  
a stáva sa chráneným oznamovateľom. To znamená, že zamestná-  
vateľ nemôže vykonať voči oznamovateľovi žiaden pracovnoprávny  
úkon, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, bez súhlasu Úradu na ochra-  
nu oznamovateľov. Podstatou vyžiadania súhlasu ÚOO je, že sa vylú-  
či možnosť, že by mal chystaný úkon súvis s podaným oznámením.  
Status chráneného oznamovateľa teda preventívne chráni oznamo-  
vateľa pred tým, aby trpel odvetami pre to, že nemlčal a oznámil  
nezákonnú činnosť.  
Za rok 2023 bolo udelených 62 nových statusov chráneného ozna-  
movateľa dokopy 57 oznamovateľom. Piati oznamovatelia dostali  
po dva statusy – jeden od prokurátora a jeden od správneho orgánu,  
prípadne dva statusy od prokuratúry. Najviac ochrán udelila prokura-  
túra, následne inšpektoráty práce a jednu ochranu poskytol aj Úrad  
pre verejné obstarávanie.  
ÚOO je od kompetentných orgánov automaticky informovaný  
o osobách, ktoré získali status chráneného oznamovateľa.  
V roku 2023 úrad posudzoval 7 žiadostí zamestnávateľov o súhlas  
13  
Ochrana oznamovateľov  
s pracovnoprávnym úkonom, čo je približne na rovnakej úrovni  
ako rok predtým. Znamená to, že len v 10 percentách prípadov  
udelených ochrán nastal nejaký typ „konfliktu”, kde je zamestnávateľ  
povinný angažovať ÚOO, aby preventívne preveril obsah a dôvody  
navrhované pracovnoprávneho úkonu.  
Vo väčšine prípadov sa konania týkali ukončenia pracovného  
pomeru s chráneným oznamovateľom. V troch prípadoch úrad udelil  
súhlas s výpoveďami. V dvoch prípadoch súhlas neudelil, týkalo  
sa to udelenia výčitky a okamžitého skončenia pracovného pomeru.  
Dve konania ku koncu roka 2023 ešte neboli ukončené.  
ÚOO sa, žiaľ, stretol aj s prípadom, kedy si zamestnávateľ, kon-  
krétne Ministerstvo vnútra SR, nesplnil zákonnú povinnosť obrátiť  
sa na úrad pred vykonaním pracovnoprávneho úkonu, s ktorým ozna-  
movateľ nesúhlasí. Bez predchádzajúceho súhlasu ÚOO dočasne  
postavilo mimo výkonu štátnej služby 11 policajtov, ktorí mali status  
chráneného oznamovateľa. Po tom, čo úrad o týchto skutočnostiach  
získal podrobné informácie, začal voči ministerstvu správne konanie.  
Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu (§ 12)  
Ak sa oznamovateľ, ktorý nemá tzv. status chráneného oznamova-  
teľa, domnieva, že zamestnávateľ voči nemu vykonal pracovnopráv-  
ny úkon v súvislosti s oznámením a nesúhlasí s ním, môže do 15 dní  
úrad požiadať o jeho pozastavenie. Ak zamestnávateľ nepreukáže,  
že úkon nesúvisí s oznámením, ÚOO ho pozastaví na 30 dní.  
To dáva čas oznamovateľovi, aby sa mohol obrátiť na súd  
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak súd takéto  
neodkladné opatrenie vydá, až do právoplatného rozhodnutia  
o platnosti či neplatnosti výpovede ostáva pracovný pomer oznamo-  
vateľa zachovaný.  
14  
Ochrana oznamovateľov  
V roku 2023 úrad dostal 26 žiadostí o pozastavenie účinnosti  
pracovnoprávneho úkonu, čo je výrazne viac ako rok predtým, kedy  
ÚOO obdržalo dve žiadosti. V troch prípadoch žiadosti vyhovel  
a účinnosť pozastavil. V 17 prípadoch účinnosť úkonu nebola  
pozastavená najmä z dôvodu, že zamestnávateľ preukázal,  
že pracovnoprávny úkon nesúvisí s oznámením, žiadatelia neozna-  
čili úkon, ktorý sa mal pozastaviť, alebo neboli splnené iné proces-  
né podmienky (žiadatelia mali udelený status chráneného oznamo-  
vateľa a pracovnoprávny úkon mal byť odsúhlasený ÚOO v rámci  
iného konania). Rozhodovanie vo zvyšných piatich konaniach nebolo  
ku koncu decembra 2023 ukončené.  
Anonymizované prípady oznamovateľov, v ktorých úrad asistoval  
v roku 2023:  
Prípad 1  
Učiteľka základnej školy oznámila vedeniu školu svoje podozre-  
nie, že jej kolega sexuálne zneužíva maloleté žiačky. Neskôr tak  
urobili aj viacerí rodičia detí, ktorí zároveň podali trestné oznámenie.  
Pri vyšetrovaní kontrolnými orgánmi bola oznamovateľka celý  
čas súčinná za čo sa jej začal zamestnávateľ mstiť. Okrem iného  
sa ju snažil prepustiť z práce, do čoho zasiahol ÚOO.  
Po dôkladnom preskúmaní prípadu úrad vyhodnotil, že ide  
o odvetu za podané oznámenie, a tak pozastavil účinnosť  
výpovede. Závery úradu potvrdil aj príslušný súd, ktorý vydal  
tzv. neodkladné opatrenie. To znamená, že oznamovateľka ostala  
naďalej v škole zamestnaná.  
15  
Ochrana oznamovateľov  
Prípad 2  
Zamestnanec ministerstva upozornil na nezákonné verejné obsta-  
rávanie informačného systému. Najskôr interne, svojmu zamestná-  
vateľovi, ktorý vyhodnotil, že sa žiadne pochybenie nestalo. Preto sa  
následne obrátil aj na úrad. Po preverení informácií a dokumentov  
od oznamovateľa podal úrad vo svojom mene podnet na Úrad pre  
verejné obstarávanie (ÚVO), aby obstarávanie preskúmal. Po tom,  
ako ÚVO spustil v podniku vlastnú kontrolu, oznamovateľ začal  
pociťovať zmenu správania svojho nadriadeného, ktorý mu bránil  
vo výkone jeho bežnej pracovnej činnosti. ÚOO ho preto informo-  
val o možnosti získať tzv. status chráneného oznamovateľa, ktorý  
mu na základe žiadosti udelil Úrad pre verejné obstarávanie. ÚVO  
po ukončení kontroly udelilo v máji 2023 ministerstvu dve pokuty  
za dve zákazky, pri ktorých bol porušený zákon – jednu vo výške  
40 481 EUR, druhú v sume 7 084 EUR.  
Prípad 3  
V štátnom centre pre deti a rodiny bol tlak na to, aby zamest-  
nanci a profesionálni náhradní rodičia vychovávali zverené deti  
v prísne kresťanskej viere. Keď sa voči tzv. duchovnému programu  
jedna profesionálna náhradná matka ohradila, nebola s ňou predĺ-  
žená pracovná zmluva a odobrali jej zo starostlivosti dieťa. Vtedy  
sa rozhodla o praktikách v domove prehovoriť a rovnako aj ďalší  
zamestnanci. Podali oznámenie na ÚOO a jedna zamestnankyňa  
podala aj trestné oznámenie na prokuratúre.  
Úrad poskytol oznamovateľom právne poradenstvo a pomoc  
so sprostredkovaním tzv. statusu chráneného oznamovateľa.  
Predsedníčka ÚOO sa stretla s vtedajšou ministerkou práce,  
sociálnych vecí a rodiny, následne v centre prebehla inšpekcia  
ministerstva.  
16  
Ochrana oznamovateľov  
Po medializácii prípadu bol príkazom Generálnej prokuratúry SR  
duchovný program centra s okamžitou platnosťou zrušený a prípa-  
dom sa začala zaoberať krajská polícia. Riaditeľka štátneho cen-  
tra odstúpila a 21 zamestnancov stiahlo výpovede, ktoré spoločne  
podali na protest proti vedeniu a zvláštnym náboženským prakti-  
kám v centre. Profesionálnej matke bolo vrátené do starostlivosti  
odobraté dieťa.  
Úrad dohliada na ochranu oznamovateľov aj ďalšími spôsobmi:  
→ kontroluje dodržiavanie ustanovení o prijímaní a preverovaní  
oznámení,  
→ kontroluje, či zamestnávateľ po podaní oznámenia  
nepodniká voči oznamovateľovi odvetné opatrenia, alebo  
či ho nezastrašuje,  
→ poskytuje  
poradenstvo  
a konzultácie  
v súvislosti  
s oznamovaním.  
2.2 Poradenstvo  
Oznamovanie nezákonnej činnosti predstavuje komplexnú prob-  
lematiku, v ktorej často nie je jednoduché sa zorientovať. Rovnako  
sa ukazuje, že zákon č. 54/2029 Z. z. o ochrane oznamovateľov  
protispoločenskej činnosti, nie je pre zamestnávateľov a bežných  
občanov dostatočne jasný a zrozumiteľný. Preto úrad zriadil bez-  
platnú infolinku (0800 221 213), ktorá je dostupná z celého Sloven-  
ska každý pondelok (13:00 – 16:00), utorok (9:00 – 12:00), stredu  
(13:00 – 16:00) a štvrtok (9:00 – 12:00).  
Primárnym účelom infolinky je poradenstvo v oblasti oznamovania.  
Hovory sú zaznamenávané a archivované. Na samotné podávanie  
oznámení slúži online formulár na webovej stránke úradu.  
17  
Ochrana oznamovateľov  
V priebehu roka 2023 sa na ÚOO obrátilo 533 ľudí, či už prostredníc-  
tvom telefonickej infolinky, zabezpečeného formulára na podávanie  
oznámení o nezákonnej činnosti, poštou či osobne. Len na infolinku  
bolo v priebehu roka 220 volaní, pričom medziročne ide o výrazný  
nárast.  
Vo veľkej miere infolinku využívali najmä občania, no prostredníc-  
tvom nej sa na úrad obracali aj tzv. zodpovedné osoby, ktoré plnia  
úlohy zamestnávateľa v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z.. Tiež advokát-  
ske kancelárie a samotní zamestnávatelia.  
Graf č. 2: Vývoj agendy úradu  
600  
Spisy v pôsobnosti  
Spisy mimo pôsobnosti  
Volania na linku ÚOO  
500  
400  
300  
200  
100  
0
220  
157  
102  
211  
124  
96  
68  
34  
38  
2021  
2022  
2023  
140  
377  
533  
18  
Ochrana oznamovateľov  
Najčastejšími témami v roku 2023, ktoré sa týkali kompetencií  
úradu, boli napríklad:  
→ právne poradenstvo ohľadom legislatívy (novelizácia zákona,  
výklad zákona, povinnosti zamestnávateľa),  
→ právna pomoc potencionálnym oznamovateľom súvisiaca  
s podaním oznámenia,  
→ poradenstvo  
v
oblasti ochrany oznamovateľov podľa  
§ 7 a 12 zákona č. 54/2019 Z. z.  
Okrem poradenstva ohľadom oznamovania, legislatívy a možnos-  
tiach ochrany, sa občanom radilo aj v oblasti súkromných a pracovno-  
právnych sporov. Od začiatku svojho fungovania si totiž dal úrad cieľ,  
že nebude automaticky občanov posielať preč v prípadoch, kedy  
sa na neho obrátia s problémami, ktoré nespadajú do jeho kompe-  
tencie, ale poskytne aspoň základné nasmerovanie, na ktorú inštitú-  
ciu je vhodné sa obrátiť.  
2.3 Psychosociálna podpora  
Úrad v priebehu praxe identifikoval, že oznamovatelia okrem práv-  
nej opory majú aj ďalšie, v ich osobitnej situácii kľúčové potreby. Po-  
danie oznámenia o porušovaní zákona je výrazne zaťažujúca a krí-  
zová situácia, ktorá ovplyvňuje nielen pracovný život oznamovateľa,  
ale má dopady aj na jeho zdravie, psychiku a rodinné vzťahy. Navyše,  
oznamovatelia, ktorí nechcú pokračovať v zamestnaní, kde sa pá-  
chala nezákonná činnosť, tiež majú obavy o to, či si nájdu novú prácu.  
Úrad sa preto rozhodol spustiť program psychosociálnej podpory  
a nadviazal v tejto oblasti externú spoluprácu s odborníkmi. V praxi  
teda ÚOO v najzávažnejších situáciách, kedy oznamovateľ potre-  
buje tento typ podpory, poskytuje cielené individuálne konzultácie  
a poradenstvo zamerané na psychosociálnu a kariérnu podporu.  
19  
Ochrana oznamovateľov  
V priebehu roka 2023 tieto služby využil jeden oznamovateľ.  
2.4 Odmeny  
V prípade, ak oznamovateľ podá kvalifikované oznámenie, zo zákona  
mu môže úrad poskytnúť odmenu vo výške 50-násobku minimálnej  
mzdy. Legislatíva pritom určuje podmienky, ktoré musia byť splne-  
né. Žiadosť o odmenu možno podať napríklad vtedy, keď bola poda-  
ná obžaloba vo veci, ku ktorej odhaleniu a prešetreniu oznamovateľ  
prispel alebo už bolo právoplatne rozhodnuté o spáchaní správneho  
deliktu.  
V ustanovení § 9 ods. 7 zákona č. 54/2019 Z. z. sa tiež uvádza,  
že odmena je právne nenárokovateľná. V praxi to znamená, že  
oznamovateľovi nevzniká nárok na odmenu automaticky a úrad mu  
ju po posúdení konkrétneho prípadu môže, ale aj nemusí poskytnúť.  
V piatom odseku § 9 zákon hovorí o tom, že pri rozhodovaní  
o žiadosti o poskytnutie odmeny sa má „zohľadniť najmä miera  
zásluh oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej  
činnosti, zistení jej páchateľa, ušlý zárobok oznamovateľa a rozsah  
uchráneného alebo vráteného majetku, ak ho možno vyčísliť“.  
V roku 2023 boli úradu doručené dve žiadosti o odmenu. V jed-  
nom prípade úrad rozhodol o neposkytnutí odmeny pre nesplnenie  
základných zákonných požiadaviek. Druhé konanie nebolo v danom  
roku ukončené.  
20  
Oznámenia  
o protispoločenskej  
činnosti  
Oznámenia o protispoločenskej činnosti  
Okrem toho, že úrad chráni oznamovateľov pred negatívnym  
pracovnoprávnym úkonom, môžu sa na neho obrátiť aj priamo  
so svojimi podozreniami na porušenie zákona, ktoré ohrozuje  
verejný záujem. Pre tento účel môžu využiť formulár na webe ÚOO,  
prostredníctvom ktorého urobia oznámenie o nezákonnej činnosti.  
Zároveň je potrebné pripomenúť, že v prípade oznamovania trest-  
nej činnosti sa oznamovatelia, ktorí chcú byť chránení, môžu obrá-  
tiť priamo na prokuratúru a v prípade podozrenia na správny delikt  
na správne orgány.  
Pri oznamovaní nekalej praktiky priamo na Úrade na ochranu  
oznamovateľov majú oznamovatelia výhodu konzultácií a právneho  
poradenstva od prvého kontaktu a, ak je to potrebné, aj asistencie  
pri podaní oznámenia.  
V priebehu roka 2023 úrad dostal od občanov 173 podnetov. Z toho  
hneď v úvode sa pri 102 podnetoch dalo vyhodnotiť, že nespĺňa-  
jú podmienky oznámenia podľa zákona č. 54/2019 Z. z.. Zo zvyš-  
ných podnetov úrad eviduje 36 takých, kedy sa oznamovatelia  
sosvojímoznámenímobrátiliajnainýštátnyorgánaÚOOimposky-  
toval poradenstvo. V 35 prípadoch bol ÚOO ich prvým kontaktom,  
na ktorý sa obrátili a ktorému podali oznámenie o nekalej praktike.  
Prevažne na úrad podávali oznámenia muži, zamestnanci na bež-  
ných pracovných pozíciách, čo kopíruje trend aj roka 2022. Treba  
však dodať, že vo všetkých prípadoch nevedel úrad určiť pohlavie,  
keďže oznámenia boli postúpené anonymne. Celkovo v roku 2023  
úrad eviduje 34 anonymných podnetov, z toho 10 bolo relevant-  
ných oznámení.  
Z 35 oznámení sa ku koncu roka zhruba tretina uzavrela ako nedosta-  
točne podložených alebo ako nespĺňajúce podmienky oznámenia.  
Najčastejšie sa oznámenia týkali porušovania povinností, zneužívania  
právomocí a hrubého plytvania alebo zlého hospodárenia. Smerova-  
22  
Oznámenia o protispoločenskej činnosti  
li najmä voči praktikám na pracovisku u zamestnávateľov vo verej-  
nej správe a samospráve. Tiež zamestnávateľov pôsobiacich v od-  
vetví veľkoobchod a maloobchod, zdravotníctvo a sociálna pomoc  
či vzdelávanie.  
Z prípadov, ktoré úrad sleduje, bolo v 17 prípadoch podané trestné  
oznámenie, z toho jedno oznámenie podal priamo ÚOO. Na správne  
orgány išlo 23 podaní, z toho v piatich prípadoch v mene úradu.  
Anonymizované prípady, v ktorých podalo oznámenie ÚOO:  
Prípad 1 – trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní  
Zamestnanec súkromnej IT spoločnosti si všimol, že jeho zamest-  
návateľ sa podieľa na okrádaní iných firiem, ktoré sú ich odbera-  
teľom. Iniciovali to pritom zakaždým pracovníci odberateľských  
spoločností, keď si s jeho kolegom dohadovali nadhodnocovanie  
cien nakupovaných tovarov. Takto sa obohacovali a okrádali svojho  
zamestnávateľa.  
Zamestnanec dodávateľskej firmy sa obrátil priamo na ÚOO, kto-  
rému podal oznámenie o nezákonnej činnosti. Úrad po preštudova-  
ní podkladov podal trestné oznámenie. Aktuálne je v tomto prípa-  
de vedené trestné konanie pre trestný čin porušovania povinností  
pri správe cudzieho majetku.  
Prípad 2 – podnet správnemu orgánu  
Anonymný oznamovateľ poslal úradu podnet, podľa ktorého  
farmaceutická fakulta nenakladá s nebezpečným odpadom podľa  
predpisov. Po prehodnotení všetkých dôkazov a dokumentov, podal  
ÚOO podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorá  
na fakulte v súčinnosti s úradom vykonala kontrolu. Jej výsledkom  
boli zistené nedostatky pri nakladaní s odpadmi a inšpekcia avizo-  
vala začatie správneho konania o uložení pokuty.  
23  
Vnútorné  
systémy  
oznamovania  
Vnútorné systémy oznamovania  
Zákon o ochrane oznamovateľov určuje, že zamestnávateľ  
v súkromnej sfére, ktorý má 50 a viac zamestnancov a zamestnávateľ  
vo verejnej sfére s viac ako piatimi zamestnancami, musí zabezpečiť  
vnútorný systém prijímania, evidencie a preverovania oznamovaní.  
Interné systémy oznamovania sú podľa viacerých štúdií a priesku-  
mov efektívnym nástrojom boja proti podvodom v súkromnom,  
ale aj verejnom sektore1. Prispievajú k prevencii, efektívnemu rieše-  
niu prípadov korupcie či nekalých praktík, úspore času a eliminácii  
finančných strát2.  
Tam, kde sú interné systémy oznamovania nastavené dobre,  
deklarujú oznamovatelia často väčšiu ochotu oznamovať podozrenia  
z nezákonných činností3. Ak však internému systému oznamovania  
nedôverujú, alebo nie je nastavený dobre, stále sú pre nich dostup-  
né aj externé kanály oznamovania (Úrad na ochranu oznamovateľov,  
správne orgány, prokuratúra, príslušné inštitúcie EÚ).  
Dobre nastavené oznamovacie systémy môžu okrem iného pomôcť:  
→ identifikovať rizikové oblasti a procesy,  
→ usporiť zdroje firmy či spoločnosti,  
→ pozitívne ovplyvniť celé vnútorné prostredie organizácie  
a nastaviť ho ako transparentné a protikorupčné,  
→ ochrániť inštitúcie pred poškodením reputácie.  
1 Association of Certified Fraud Examiners Report: Report to the Nations on Occupational Fraud and  
Abuse. 2020.  
2 Stubben, Welch: Evidence on the Use and Efficacy of Internal Whistleblowing Systems. 2020.  
3 Prieskum agentúry Focus pre Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti realizova-  
ný na vzorke 1 017 respondentov. január 2022.  
25  
Vnútorné systémy oznamovania  
4.1 Kvalitatívne kritériá vnútorných  
systémov oznamovania  
Úrad sa v predošlom období pomerne často stretával s otázkami  
od zodpovedných osôb, čo je a čo nie je považované za oznámenie  
o protispoločenskej činnosti, ako ich preverovať či evidovať. Právny  
odbor ÚOO preto v začiatkoch svojho fungovania vypracoval viacero  
metodických usmernení, ktoré sú zverejnené na webe úradu a majú  
pomôcť zodpovedným osobám plnohodnotne vykonávať ich funkciu  
a povinnosti. Rovnako tomu môžu napomôcť aj manuály pre verejný  
a súkromný sektor, ktoré už tiež úrad skôr vypracoval a zverejnil.  
V roku 2023 sa ÚOO zameral na vypracovanie prehľadu náležitos-  
tí, ktoré by mali obsahovať efektívne a funkčné vnútorné systémy  
oznamovania. Ide o zoznam kvalitatívnych kritérií, ktoré sumarizujú  
zákonné povinnosti a odporúčania úradu. Zároveň obsahujú detail-  
ný rozbor každého kritéria nielen s odkazom na konkrétne paragra-  
fové znenie zákona, metodické usmernenia či spomínané manuály.  
Následne sa v tomto dokumente konkrétne uvádza, čo všetko musí  
byť naplnené, aby úrad považoval dané kritériá za splnené.  
Jednotlivé kritériá okrem požiadaviek zákona reflektujú jednak  
doterajšiu dobrú prax, ale tiež fakt, že dobré nastavené interné  
systémy oznamovania nezákonných činností nemôžu byť len na pa-  
pieri. V ich propagácii a posmeľovaní zamestnancov vo využívanú  
interných oznamovacích systémov sa musí angažovať aj samot-  
né vedenie firiem či inštitúcií. Rovnako im musí záležať na tom, aby  
na pracovisku vytvorili bezpečné prostredie, ktoré dovolí pracovní-  
kom ozvať sa, ak identifikujú nezákonné aktivity.  
Cieľom úradu bolo poskytnúť zamestnávateľom, ale najmä zod-  
povedným osobám, ešte podrobnejší návod, resp. akýsi „kon-  
trolný zoznam“, ktorý im dá odpoveď na otázku, či je predpoklad,  
26  
Vnútorné systémy oznamovania  
že ich vlastný vnútorný oznamovací systém môže byť v praxi funkč-  
ný a využívaný. Kvalitatívne kritériá preto úrad zverejnil aj na svojom  
webe, aby k nemu mali kedykoľvek prístup. Zároveň ich predsta-  
vil osobne zodpovedným osobám ústredných orgánov štátnej sprá-  
vy aj odbornej verejnosti na konferencii ÚOO. (Pozri podkapitolu  
6.1 Podujatia)  
4.2 Pomoc so zefektívnením vnútorných  
oznamovacích systémov  
K vypracovaniu kvalitatívnych kritérií efektívnych vnútorných systé-  
mov oznamovania sa úrad zaviazal aj v Akčnom pláne iniciatívy pre  
otvorené vládnutie na roky 2024-2026. V rámci neho tiež prisľúbil  
spoluprácu pri ich implementácii do existujúcich interných systémov  
ústredných orgánov štátnej správy. Táto úloha nadväzuje na záväzok  
ÚOO v predošlom akčnom pláne na roky 2022 – 2024: pomôcť zlep-  
šiť vnútorné systémy oznamovania a ochrany oznamovateľov ústred-  
ných orgánov štátnej správy.  
Úrad má za to, že prehodnotenie oznamovacích systémov inštitú-  
cií na základe stanovených kritérií pomôže ich skvalitneniu a tým  
aj k lepšej a efektívnejšej ochrane oznamovateľov a verejného záuj-  
mu. Nový záväzok v praxi znamená:  
→ podpis memoranda o spolupráci medzi ÚOO a ústredným  
orgánom štátnej správy,  
→ preštudovanie aktuálnej smernice inštitúcie o prijímaní  
a preverovaní oznámení,  
→ preštudovanie prijatých interných oznámení za posledný  
kalendárny rok, v ktorom inštitúcia eviduje nejaké oznámenie  
o protispoločenskej činnosti,  
27  
Vnútorné systémy oznamovania  
→ rozhovor so zodpovednou osobou inštitúcie pre doplnenie  
informácií,  
→ vypracovanie a zaslanie správy s hodnotením vnútorného  
systému preverovania oznámení s prípadnými odporúčaniami  
na zmeny,  
→ v prípade potreby poskytnutie konzultácií k zavedeniu zmien  
vo vnútornom systéme preverovania oznámení po dobu  
nasledujúcich dvoch mesiacov.  
ÚOO koncom roka 2023 oslovil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO)  
s požiadavkou o „odpilotovanie” asistencie. Po podpísaní memoran-  
da medzi týmito inštitúciami následne došlo k posúdeniu vnútorné-  
ho systému preverovania oznámení ÚVO.  
V aktuálnom akčnom pláne bolo tiež schválené zavedenie adaptač-  
ného vzdelávania zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy  
v oblasti podávania oznámení o protispoločenskej činnosti a ochrany  
oznamovateľov. V praxi sa totiž ukázali nedostatky aj v tejto oblas-  
ti. Na nízke povedomie o vnútorných systémoch oznamovania po-  
ukázal aj prieskum z mája 2023, ktorý pre úrad vykonala agentúra  
Focus. Z neho vyplynulo, že len 12 % zamestnancov verejnej správy  
vie o existencii interného oznamovacieho systému na svojom  
pracovisku. V súkromnom sektore je poznateľnosť ešte nižšia,  
na úrovni štyroch percent.  
Úrad zároveň v akčnom pláne (2024 – 2026) prisľúbil, že vypracuje  
a poskytne zamestnávateľom obsah adaptačného vzdelávania.  
28  
Vnútorné systémy oznamovania  
Graf č. 3: Povedomie o vnútornom systéme oznamovania  
na pracovisku  
Verejný sektor  
Súkromný a tretí sektor  
100%  
90%  
80%  
70%  
60%  
50%  
40%  
30%  
20%  
10%  
0%  
100%  
90%  
23 %  
34 %  
80%  
70%  
nie som si istý/á  
nie som si istý/á  
60%  
50%  
40%  
30%  
20%  
10%  
0%  
nie  
nie  
73 %  
54 %  
áno  
áno  
12 %  
4 %  
2023  
2023  
Záväzok zaviesť adaptačné vzdelávania v oblasti vnútorných  
systémov podávania a preverovania oznámení prispeje k informo-  
vanosti zamestnancov o ich existencii a tým aj k lepšej a efektív-  
nejšej ochrane oznamovateľov. Okrem toho, vďaka jeho zavedeniu  
sa dokáže občianska spoločnosť efektívnejšie podieľať na kon-  
trole a ochrane verejného záujmu, čím tento záväzok prispieva  
aj k zvyšovaniu participácie občanov a posilňuje princíp transparent-  
nosti a zúčtovateľnosti.  
29  
Vnútorné systémy oznamovania  
4.3 Kontrola  
V prípade dodržania etických a praktických zásad sa interný sys-  
tém oznamovania stáva mimoriadne dôležitým nástrojom boja proti  
korupcii a nekalým praktikám. Práve preto je kontrola vnútorných  
systémov preverovania oznámení jedným zo základných pilierov  
zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej  
činnosti.  
ÚOO má zo zákona povinnosť kontrolovať okrem iného aj dodržia-  
vanie ustanovení o vnútornom systéme preverovania oznámení.  
Rovnako tak o poskytnutí a výkone ochrany, či správaní zamestnáva-  
teľa voči oznamovateľovi v čase po podaní oznámenia.  
Úrad je oprávnený upozorňovať zamestnávateľov na nedostatoč-  
né alebo nesprávne vybavenie oznámenia a žiadať nápravu alebo  
upozorniť, že úkon, ktorý plánuje voči oznamovateľovi vykonať, môže  
byť v rozpore so zákonom, či odporučiť opatrenia na zabezpečenie  
súladu so zákonom.  
V roku 2023 úrad vykonal tri kontroly:  
Kontrola v Nemocnici Poprad bola začatá na základe  
podnetu oznamovateľa v súvislosti s interným oznamovacím  
systémom. Keďže nemocnica preukázala, že má nastavené  
vnútorné mechanizmy na prijímanie a preverovanie oznámení,  
kontrola bola ukončená bez zistenia nedostatkov.  
Kontrola na ministerstve životného prostredia bola rov-  
nako začatá na podnet zamestnanca ministerstva. Na úrad  
sa obrátil s tým, že boli porušené jeho práva v rámci preverova-  
nia oznámenia o nezákonnej činnosti. ÚOO následne vykonalo  
kontrolu nielen preverenia oznámenia s dôrazom na dodržanie  
zásady dôvernosti, ale aj vnútorného systému oznamovania.  
Úrad konštatoval dlhodobú nefunkčnosť interných oznamova-  
30  
Vnútorné systémy oznamovania  
cích mechanizmov. Ministerstvu bolo daná povinnosť odstrá-  
niť zistené nedostatky, čo aj urobilo. Zároveň úrad rozhodol  
o udelení pokuty 7 000 EUR, voči ktorej sa ministerstvo  
odvolalo.Včasepísaniatejtovýročnejsprávyodvolaciekonanie  
na úrade ešte nebolo ukončené.  
Kontrola na ministerstve zahraničných vecí a európ-  
skych záležitostí bola vykonaná na podnet oznamovate-  
ľa, ktorý úrad upozornil na nehospodárne konanie zamest-  
nanca ministerstva a zároveň namietal výsledok interného  
preverenia tohto oznámenia. Úrad sa v rámci svojej kontro-  
ly zameral na spôsob preverenia podnetu, ako aj funkčnosť  
vnútorného systému oznamovania vo všeobecnosti. ÚOO  
v priebehu kontroly zistil, že oznámenie nebolo podané ka-  
nálom na podávanie oznámení v zmysle zákona č. 54/2019  
Z. z.. Napriek tomu ho ministerstvo preverilo a vyvodilo dô-  
sledky. ÚOO teda ukončil kontrolu bez zistenia nedostatkov.  
Začiatkom roka 2023 úrad začal aj správne konanie vo veci  
uloženia pokuty štátneho podniku Transpetrol na základe kontro-  
ly, ktorá prebehla ešte v roku 2022. Výsledkom bola pokuta 3 000  
EUR za to, že štátny podnik nedodržal povinnosti vnútorného sys-  
tému oznamovania. Konkrétne nepreveril oznámenie v zákonom  
stanovej lehote a neinformoval oznamovateľa o výsledku prevere-  
nia a nasadených opatreniach. Zároveň dané oznámenie nezaevi-  
doval do evidencie oznámení, čo je povinnosťou v zmysle zákona  
o ochrane oznamovateľov.  
31  
Vzdelávanie  
Vzdelávanie  
5.1 Vzdelávanie zodpovedných osôb  
a zamestnancov  
Zamestnávateľ je povinný priebežne zabezpečovať udržiavanie  
odborných predpokladov zodpovednej osoby, ktorá plní úlohy  
zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona. Má jej teda poskytnúť  
priestor a prostriedky na vzdelávanie v agende oznamovania neka-  
lých praktík a ochrany oznamovateľov.  
Praktickú odbornú prípravu a školenia zodpovedných osôb  
v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov realizuje ÚOO. V roku  
2023 sa zameral najmä na organizáciu osobných školení, ktorých  
v priebehu roka zrealizoval šesť s celkovým počtom 203 účastníkov,  
zodpovedných osôb z verejnej správy aj súkromného sektora.  
Obsahom celodennej vzdelávacej aktivity boli témy:  
→ ako nastaviť efektívne oznamovacie mechanizmy,  
→ ako vyhodnocovať, čo je oznámenie o protispoločenskej  
činnosti,  
→ ako evidovať oznámenia,  
→ ako preverovať oznámenia o protispoločenskej činnosti,  
→ ako komunikovať s oznamovateľmi.  
V závere roka prebehlo prvé samostatné pracovné stretnutie  
s 24 zodpovednými osobami z ústredných orgánov štátnej správy,  
na ktorom bol prezentovaný úmysel a cieľ organizovať pravidelné  
tzv. networkingové pracovné stretnutia. Do vzdelávania zodpoved-  
ných osôb ich úrad zaradil za účelom vzájomnej výmeny vedomostí  
a skúseností, ktoré povedú k efektívnejšiemu nastaveniu vnútorných  
systémov oznamovania a preverovaniu interných oznámení v týchto  
inštitúciách.  
33  
Vzdelávanie  
Na prvom spoločnom stretnutí boli tiež zodpovedným osobám  
predstavené kvalitatívne kritériá vnútorných systémov oznamova-  
nia. (Pozri podkapitolu 4.1 Kvalitatívne kritériá vnútorných systémov  
oznamovania) Prítomní následne komunikovali predstaviteľom úradu,  
o aké témy by mali v rámci nasledujúcich pracovných stretnutí  
záujem.  
V roku 2023 prebehlo aj vzdelávanie hlavných kontrolórov, ktorí  
v samospráve plnia funkciu zodpovednej osoby v zmysle zákona  
č. 54/2019 Z. z.. Na pracovnej konferencii Asociácie kontroló-  
rov územnej samosprávy v Piešťanoch právnik ÚOO kontrolórom  
vysvetľoval legislatívu a zmeny, ktoré priniesla novela, povinnosti  
kontrolórov, ktoré im zo zákona plynú a zodpovedal otázky týkajúce  
sa praxe.  
Rovnako ako vzdelávanie zodpovedných osôb je dôležité aj vzdelá-  
vanie samotných zamestnancov na pracovisku. Ako totiž ukazujú za-  
hraničné výskumy4, ale aj prax súkromného sektora, zvyšuje to prav-  
depodobnosť odhalenia nekalej praktiky. Okrem vysvetlenia, ako  
funguje ten-ktorý interný oznamovací systém organizácie, je to tiež  
príležitosť komunikovať zamestnancom, že oznamovanie protispolo-  
čenskej činnosti je v inštitúcii vítané a nemusia sa obávať odvetných  
opatrení.  
Okrem toho ešte v júli 2022 vláda schválila Akčný plán Iniciatívy pre  
otvorené vládnutie na roky 2022 – 2024, pričom uznesením zavia-  
zala zodpovedné osoby ministerstiev, Úradu vlády SR a ostatných  
ústredných orgánov štátnej správy každoročne školiť zamestnancov  
v oblasti whistleblowingu. Nielen pre nich, ale aj pre zodpovedné  
osoby v ostatných organizáciách, už skôr úrad vytvoril a zverejnil na  
webe vzorové vzdelávacie materiály, ktoré môžu pri týchto škole-  
niach využiť.  
Okrem toho sa úrad podieľal na vzdelávaní zamestnancov aj aktívne.  
4 Association of Certified Fraud Examiners, 2020. Report to the Nations on Occupational Fraud  
and Abuse. n=2504 certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (CFE), zber júl – september 2019.  
34  
Vzdelávanie  
V priebehu roka 2023 osobne či online formou vyškolil 616 pracov-  
níkov štátnej sféry.  
5.2 Vzdelávanie na školách  
V rámci aktivít na Odbore prevencie a komunikácie úrad v prípade  
dopytu zo strany školy realizuje osvetové a vzdelávacie prednášky  
pre študentov univerzít. V roku 2023 tak úrad odučil dve hodiny  
v rámci prednášky pre študentov posledného ročníka Fakulty  
bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline na predme-  
te prevencia kriminality. Prednáška úradu bola orientovaná najmä  
na zákon č. 54/2019 Z. z., ale tiež zmenu postojov a hodnôt v oblasti  
boja s korupciou, podvodmi a inými nekalými praktikami či vnímania  
oznamovateľov.  
V priebehu roka však väčšinu úsilia v tejto oblasti venoval ÚOO najmä  
projektu s pracovným názvom Hodnotové vzdelávanie na stredných  
školách. Projekt bol rozdelený do viacerých fáz. Na začiatok úrad  
v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM)  
vykonali Prieskum hodnôt a postojov študentov v oblasti akademic-  
kej čestnosti a vzťahu k spravodlivosti. Analytici ÚOO pripravili otáz-  
ky a metodológiu pre realizáciu prieskumu, NIVAM ho elektronicky  
rozdistribuoval 31 stredným školám.  
Dotazník vyplnilo 2 508 študentov a prvý raz tak bol preskúmaný  
stav hodnotového vzdelávania na slovenských školách. Okrem iného  
z prieskumu vyplynulo, že len polovica stredoškolákov by bola ochot-  
ná oznámiť korupčné správanie, s ktorým sa stretli. Odráža to rozvi-  
nutú kultúru mlčania, ktorá ešte stále panuje na Slovensku. Vhodná  
výučba na školách by mohla zvrátiť toto celospoločenské nasta-  
venie. Väčšina stredoškolákov na Slovensku však podľa prieskumu  
neabsolvovala vzdelávanie o témach ako je protikorupčné správanie  
a/alebo hodnoty a integrity. Pritom takmer polovica tínedžerov verí,  
35  
Vzdelávanie  
že by mohli zohrávať aktívnu rolu pri šírení čestnosti a protikorupčné-  
ho správania v krajine. (Pozri kapitolu 7 Analytická činnosť)  
Chýbajúce vedomosti im v tom môžu brániť. Osobná integrita patrí  
medzi správanie, ktoré si osvojujeme, učíme sa ho. Práve tu môže  
škola výrazne prispieť k príprave mladých na rolu aktívnych občanov.  
Úrad preto vypracoval alternatívny obsah predmetu etická výchova,  
teda ucelené osnovy predmetu, metodické materiály pre učiteľov  
a sekundárne zdroje pre potreby vyučovania predmetu. Nový obsah  
reaguje na aktuálne výzvy spoločnosti, no stále je v súlade s aktuálne  
platnou legislatívou a štátnym vzdelávacím programom.  
V spolupráci s ministerstvom školstva, NIVAM a Bratislavským  
samosprávnym krajom sa v roku 2023 začal alternatívny obsah  
etickej výchovy „pilotne“ overovať na vybraných stredných ško-  
lách. Konkrétnejšie ide o tri gymnáziá a dve stredné odborné školy  
z Bratislavského samosprávneho kraja. Úrad na pravidelnej báze,  
teda raz mesačne, za účasti profesionálneho mentora komunikuje  
s učiteľmi etickej výchovy na týchto školách, konzultuje s nimi  
prípadné otázky k jednotlivým učebným témam, poskytuje usmer-  
nenia a zároveň si zbiera od nich pripomienky.  
Po tejto pilotnej fáze projektu v školskom roku 2023/2024 bude  
nasledovať dvojročné experimentálne overovanie návrhu inovatív-  
nych vzdelávacích štandardov etickej výchovy. Po kladnom vyhod-  
notení experimentálneho overovania bude nový obsah zapracova-  
ný do štátneho vzdelávacieho programu pre všetky stredné školy.  
Do etiky tak pribudnú témy ako akademická čestnosť, integrita, pro-  
tikorupčné správanie a kritické myslenie.  
36  
Komunikačné  
aktivity  
Komunikácia  
Komunikačné aktivity úradu sú zamerané najmä na zvýšenie  
poznateľnosti ÚOO a vysvetľovanie jeho kompetencií. Ich cieľom  
je tiež vplývať na spoločnosť, ktorá toleruje nekalé praktiky, a prispieť  
tak k tomu, aby Slováci boli aktívnymi občanmi a občiankami, ktorí  
nemlčia, keď sa stretnú s podvodmi, korupciou či inou nezákonnou  
činnosťou.  
Ako prostriedok na dosiahnutie týchto cieľov úrad využíva nielen  
sociálne siete a komunikáciu v tradičných médiách, ale aj vlast-  
ný podcast a podujatia, kde je pravdepodobnosť zásahu väčšieho  
počtu občanov. Pokiaľ ide o podujatia, tých zorganizoval úrad v roku  
2023 menej ako v predchádzajúcom roku, kedy prebiehala veľká  
komunikačná kampaň Nemlčať je zlato financovaná z prostried-  
kov Plánu obnovy a odolnosti SR. Za zmienku stojí, že v marci 2023  
získala táto kampaň ocenenia v prestížnej súťaži najlepších komuni-  
kačných projektov PROKOP. Na prvých priečkach sa umiestnila hneď  
v dvoch kategóriách: najlepšia politická komunikácia a najlepšia  
integrovaná kampaň roku 2022.  
V roku 2023 bola komunikácia ÚOO okrem iného ovplyvnená  
aj aktuálnym politickým dianím. Úrad musel odpovedať najmä  
na situáciu, kedy ministerstvo vnútra bez predchádzajúceho súhla-  
su úradu postavilo mimo službu policajtov, ktorým prokurátori ude-  
lili status chráneného oznamovateľa, ale aj na rôzne verbálne útoky  
spochybňujúce zmysel úradu a šíriace nepresné až klamlivé informá-  
cie o činnosti a právomociach úradu.  
Úrad tiež reagoval na návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov,  
ktorý by v praxi ohrozil oznamovateľov a spôsobil marenie vyšetro-  
vania najzávažnejších trestných činov. Svoje vecné a odborné výhra-  
dy úrad – ako orgán s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má s agen-  
dou ochrany oznamovateľov praktické skúsenosti – komunikoval  
aj na tlačovej konferencii, prostredníctvom tlačovej správy, sociál-  
nych sietí aj viacerých stanovísk pre médiá. (Pozri kapitolu Záver)  
38  
Komunikácia  
Komunikačné aktivity úradu, ktoré sú detailnejšie rozpísané v nasle-  
dujúcich podkapitolách, aj častejší výskyt ÚOO a jeho predsedníč-  
ky Zuzany Dlugošovej v médiách, sa odrazili na poznateľnosti úradu.  
Podľa omnibusového prieskumu z novembra 2023, ktorý pre ÚOO  
realizovala agentúra Focus na vzorke 1 015 respondentov, znalosť  
o úrade výrazne vzrástla. Približne každý druhý občan Slovenska  
už vie, že existuje inštitúcia, ktorá chráni oznamovateľov a zároveň  
každý tretí vie, že ním je Úrad na ochranu oznamovateľov. Znalosť  
úradu pri všeobecnej populácii teda medziročne vzrástla z 19 %  
na 34 %. Pri ekonomicky aktívnych obyvateľoch, ktorí sú cieľovou  
skupinou ÚOO, vzrástla z 22 % na 40 %.  
Až 62 % respondentov by podľa májového prieskumu, rovnako  
agentúry Focus pre ÚOO, bolo ochotných oznámiť nekalú praktiku  
na pracovisku. Najviac obyvateľov by sa obrátilo priamo na zamest-  
návateľa (44 %), nasleduje ÚOO, neziskové organizácie a polícia.  
Najmenšia ochota bola deklarovaná smerom k prokuratúre (22 %)  
a médiám (20 %). (Pozri kapitolu 7 Analytická činnosť)  
6.1 Podujatia  
V roku 2023 bol úrad ako organizátor, partner alebo hosť súčas-  
ťou piatich veľkých podujatí, kde informoval verejnosť o svojich  
kompetenciách.  
Pucung  
V apríli sa ÚOO zúčastnilo na multižánrovom protikorupčnom  
festivale Pucung Nadácie Zastavme korupciu v Košiciach.  
V informačnom stánku sa mohli jeho účastníci dozvedieť o existencii,  
fungovaní a úlohách úradu. Vyskúšať svoje vedomosti v oblasti  
ochrany oznamovateľov a verejného záujmu si mohli v online kvíze,  
v ktorom tiež mohli vyhrať reklamné predmety ÚOO.  
39  
Komunikácia  
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová bola súčasťou diskusie  
„(Ne)známi whistlebloweri: prečo sa ozvali“. Riaditeľka Odboru pre-  
vencie a komunikácie Natália Pindrochová bola pozvaná do diskusie  
„Tak sa to robí!“, kde mal úrad zastúpenie ako príklad dobrej praxe  
v oblasti komunikácie štátu s verejnosťou.  
Talkshow Ako vyzerá odvaha Slováka?  
V júni, pri príležitosti Svetového dňa whistleblowerov, úrad  
v Banskej Bystrici zorganizoval talkshow zameranú na tému, či sme  
odvážny národ a či sa nebojíme vyšetrovať a trestať mocných,  
spojenú s koncertom.  
Festival Pohoda  
V júli bol ÚOO súčasťou najväčšieho slovenského festivalu Pohoda  
v Trenčíne, ktorý ročne navštívi zhruba 35-tisíc ľudí z celého Sloven-  
ska. Mnohí z nich, ktorí navštívili stánok úradu, predtým nevedeli  
o existencii ÚOO ani jeho kompetenciách.  
Viac o úrade sa tak mohli dozvedieť nielen priamo od pracovníkov  
úradu, ktorí sa tri dni rozprávali a vysvetľovali ľuďom možnosti ochra-  
ny oznamovateľov a kompetencie úradu, ale napríklad aj v poučnom  
online kvíze. Pre účastníkov festivalu si pripravili aj ďalšie interaktívne  
aktivity.  
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová bola na Pohode v disku-  
sii portálu Aktuality.sk o aktuálnych spoločenských témach, kde  
hovorila o aktivitách a zameraní úradu.  
Konferencia s medzinárdnou účasťou Whistleblowing v Európe:  
Od smernice k akcii  
Začiatkom decembra 2023 úrad v Bratislave zorganizoval veľkú  
odbornú konferenciu. Jej cieľom bolo hovoriť odborne aj ľudsky  
40  
Komunikácia  
o tom, čo whistleblowing a jeho ochrana znamená v praxi a diskuto-  
vať o doterajších skúsenostiach a aktuálnych výzvach vyplývajúcich  
zo slovenského zákona ako aj smernice Európskej únie.  
Do publika boli pozvaní zástupcovia rôznych slovenských inštitúcií  
vrátane ministerstiev, polície, prokuratúry, mimovládnych organi-  
zácií a zamestnávateľov. Ako prednášajúci vystúpili nielen odborní  
pracovníci úradu, ale aj viacerí významní hostia zo zahraničia.  
Medzi nimi napríklad Tom Devine, riaditeľ právneho programu  
Government Accountibility Project, ktorý sa ochrane oznamovate-  
ľov venuje desiatky rokov a bol pri tvorbe legislatívy v tejto oblasti  
vo viacerých krajinách. Tiež právny expert Európskej komisie Paul  
Hafellner, riaditeľka European Whistleblowing Institute Vigjilenca  
Abazi, členka správnej rady talianskej Protikorupčnej Autority (ANAC)  
a predsedníčka Európskej siete NEIWA Laura Valli či Harald Christian  
Scheu, profesor z Univerzity Karlovej v Prahe.  
Medzi účastníkmi bol vysoko hodnotený aj blok s oznamovateľ-  
mi: Raphaëlom Haletom, ktorý ako audítor upozornil na daňové  
zvýhodňovanie nadnárodných korporácií (kauza LuxLeaks), Martou  
Bočekovou, ktorá odhalila nezákonné hospodárenie na Katolíckej  
univerzite v Ružomberku a Jaroslavom Hornofom, ktorý poukázal  
na nezákonné praktiky na obchodnej lodi.  
Diskusia Transparency International Slovensko  
V závere roka, už tradične pri príležitosti medzinárodného dňa boja  
proti korupcii, sa úrad zúčastnil aj diskusie Transparency Internatio-  
nal Slovensko (TIS) s názvom „Whistleblowing na Slovensku – kde  
sme a čo nás čaká“.  
41  
Komunikácia  
6.2 Podcast  
V roku 2023 úrad pokračoval vo výrobe podcastu Neumlčaní  
v produkcii denníka SME. Cez rozhovory s oznamovateľmi sa snaží:  
→ motivovať zamestnancov, aby ohlasovali nezákonnú činnosť,  
s ktorou sa stretnú pri výkone svojej práce,  
→ pomenovať morálne dilemy, s ktorými sa oznamovatelia  
stretávajú,  
→ poskytnúť reálny obraz, čo oznamovatelia môžu zažívať po  
tom, ako upozornia na nekalé praktiky.  
V neposlednom rade tiež:  
→ zmeniť pohľad verejnosti na oznamovateľov ako odvážnych  
a čestných ľudí a nie „bonzákov“,  
→ informovať o súčasných možnostiach ochrany oznamovateľov,  
→ zvýšiť povedomie ľudí o existencii Úradu na ochranu  
oznamovateľov.  
V priebehu roka bolo publikovaných šesť epizód, ktoré sú dostup-  
né na webe denníka SME a na všetkých podcastových platformách.  
Len na platforme Spotify má podcast 1 660 odberateľov. Jeho  
poslucháčmi sú ľudia od 18 do 60 rokov, no najväčšia skupina  
je vo veku 28 – 34 rokov.  
42  
Komunikácia  
6.3 Médiá  
Úrad na komunikáciu s verejnosťou využíva všetky dostupné komu-  
nikačné kanály. Okrem vlastného webu aj sociálne siete (LinkedIn,  
Facebook, Instagram) či mienkotvorné médiá.  
V roku 2023 kontinuálne rástol počet ľudí, ktorí sledujú sociálne  
siete ÚOO – na Facebooku ich bolo koncom roka približne 8 000,  
na Instagrame 1 500 a LinkedIne cez 700.  
Spolupráca s tradičnými médiami je samozrejmou súčasťou komu-  
nikačných aktivít, ktoré majú za úlohu propagovať úrad a jeho akti-  
vity smerom k širokej verejnosti. Počas roka bolo v médiách o úrade  
2 788 zmienok. Úrad zaslal médiám a na svojom webe publikoval  
päť tlačových správ a zorganizoval dve tlačové konferencie.  
V tlačových správach informoval o:  
→ výsledkoch prieskumu ÚOO, ktorý poukázal na to, že až polo-  
vica súkromných firiem nemá vnútorné systémy oznamovania  
nezákonných činností na pracovisku,  
→ prieskume medzi stredoškolákmi, z ktorého vyplynulo,  
že polovica tínedžerov má skúsenosti s korupciou a tiež  
o overovaní nového obsahu etickej výchovy na stredných  
školách , ktorý vypracoval úrad (Pozri podkapitolu 5.2 Vzdelá-  
vanie na školách),  
→ úspešnom zásahu úradu v Centre pre deti a rodiny v Trnave,  
ktorého zamestnanci upozornili ÚOO na nevhodný duchovný  
program, ktorý museli zverené deti absolvovať,  
→ stanovisku ÚOO k postupu ministerstva vnútra voči  
chráneným policajtom,  
43  
Komunikácia  
→ kritike úradu ohľadom chystaných zmien v novele zákona  
o ochrane oznamovateľov.  
Okrem štandardných správ v tlačených médiách či online článkoch  
dostal úrad priestor aj v rozhlasových a televíznych reláciách, kde  
sa predsedníčka ÚOO vyjadrovala najmä k chystaným zmenám  
v novele zákona o ochrane oznamovateľov. V tejto súvislosti úrad  
zorganizoval aj tlačové konferencie, na ktorých vecne a odborne  
pomenoval, ako v praxi ohrozia už jestvujúcich oznamovateľov a tých  
potencionálnych odradia.  
Úrad pokračoval aj v mediálnom partnerstve s denníkom SME  
v súvislosti s produkciou podcastu Neumlčaní a so spravodajským  
portálom Aktuality.sk v súvislosti s jeho diskusiou na Pohode, ktorá  
bola vysielaná aj online.  
44  
analytická  
činnosť  
Analytická činnosť  
Analytické oddelenie úradu je kľúčové pre vykonávanie informova-  
ných a na dátach postavených rozhodnutí vedenia úradu. Dôležité  
úlohy vykonáva najmä pri mapovaní prostredia, realizácii prieskumov  
verejnej mienky, zbere dát a ich analýzach. Analytické oddelenie  
je tiež od apríla 2022 súčasťou siete analytických jednotiek štátu.  
V priebehu roka 2023 analytici ÚOO pripravili:  
Komentár k mapovaniu dodržiavania zákona č. 54/2019  
Z. z. v súkromnom sektore  
Vo februári 2023 bol na webe úradu zverejnený komentár  
„Podporujú slovenské firmy oznamovateľov nekalých praktík?“.  
Predchádzal mu prieskum vykonaný v spolupráci s agentúrou ME-  
DIAN SK. Jeho cieľom bolo zistiť, ako sa v praxi napĺňa zákon o ochra-  
ne oznamovateľov protispoločenskej činnosti v súkromnom sektore.  
Hlavným zistením bolo, že takmer polovica zamestnávateľov  
s počtom najmenej 50 zamestnancov nemá nastavené mechanizmy  
interného oznamovania nezákonných činností. Túto zákonnú povin-  
nosť pritom majú už od roku 2015.  
Graf č. 4: Vnútorné mechanizmy oznamovania v súkromnom sektore  
1%  
Áno  
44%  
55%  
Nie  
Nevie  
46  
Analytická činnosť  
Z mapovania ÚOO tiež vyplynulo, že len približne dve pätiny firiem  
spĺňa všetky náležitosti, ktoré im ukladá zákon o ochrane oznamo-  
vateľov protispoločenskej činnosti. Okrem toho, v roku 2021 zazna-  
menali akékoľvek oznámenie o protispoločenskej činnosti len 4 %  
spoločností.  
Z toho vyplýva, že vnútorné oznamovacie systémy zamestnanci  
v súkromnom sektore veľmi nevyužívajú. Pravdepodobne ich teda  
podniky ani nemajú, alebo, ak aj majú, nevykazujú veľa indikátorov  
aktívnej podpory zamestnancov v oznamovaní. Výsledkom je tak  
málo rozvinutá kultúra nemlčania (speak-up culture) v slovenských  
podnikoch.  
Prieskum verejnej mienky o whistleblowingu na Slovensku  
Analytické oddelenie vypracovalo otázky týkajúce sa whistleblowin-  
gu na Slovensku, ktoré v spolupráci s agentúrou Focus zaradili  
do prieskumu verejnej mienky. Cieľom bolo zistiť postoje obyvateľov  
Slovenska k oznamovaniu korupcie a iných nekalých praktík, vníma-  
nie oznamovateľov protispoločenskej činnosti či poznateľnosť ÚOO.  
Prvýkrát sa takýto prieskum realizoval v januári 2022, druhá vlna  
prebehla v novembri 2022, po intenzívnej komunikačnej kampani  
úradu Nemlčať je zlato. V roku 2023 prebehol prieskum v máji a ná-  
sledne analytici vypracovali interný report so závermi.  
47  
Analytická činnosť  
Ukazuje sa, že každým meraním rastie pozitívny pohľad na oznamo-  
vateľov, tzv. whistleblowerov. Deklarovaná ochota oznámiť porušenie  
zákona na pracovisku je porovnateľná s dátami za január 2022.  
Graf č. 5: Vnímanie oznamovateľov & Graf č. 6 : Ochota oznamovať  
korupciu  
Vnímanie oznamovateľov  
Ochota oznamovať korupciu  
100%  
90%  
80%  
70%  
60%  
50%  
40%  
30%  
20%  
10%  
0%  
100%  
11%  
6%  
12%  
5%  
17%  
6%  
90%  
38%  
80%  
39%  
43%  
18%  
21%  
70%  
20%  
43%  
nevie  
60%  
50%  
40%  
nie  
skôr negatívny  
skôr pozitívny  
47%  
44%  
áno  
62%  
30%  
61%  
57%  
20%  
10%  
0%  
19%  
17%  
15%  
J 2022  
N 2022  
2023  
J 2022  
N 2022  
2023  
V poslednom májovom prieskume najčastejšie ľudia spomínali,  
že upozorniť na nekalú praktiku by ich motivovala najmä možnosť  
urobiť tak anonymne. Tiež dostupnosť ochrany pred výpoveďou  
či inými odvetami v práci, bezplatná právna pomoc s prípravou  
oznámenia aj bezplatné poradenstvo.  
Dopyt po ochrane oznamovateľov sa stabilizoval na 77 percentách  
a ako už bolo spomínané, rozpoznateľnosť úradu výrazne vzrástla.  
(Pozri kapitolu 6 Komunikácia)  
48  
Analytická činnosť  
ÚOO plánuje prieskum o whistleblowingu na Slovensku robiť pra-  
videlne raz ročne, prípadne po každej väčšej mediálnej kampani  
s cieľom vyhodnocovať efektivitu aktivít cielených na zvyšovanie  
povedomia o téme.  
Výskumná správa k prieskumu ochoty oznamovať nekalé  
praktiky  
V auguste analytici úradu publikovali výskumnú správu „Oznámiť  
alebo mlčať? Faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie oznámiť nekalú  
praktiku na pracovisku“. Predchádzal mu kvalitatívny prieskum, ktorý  
sa realizoval koncom roka 2022 vo forme štyroch fokusových skupín,  
ktorý úrad robil v spolupráci s agentúrou 2muse. Jeho cieľom bolo  
bližšie pochopiť, aké faktory zvyšujú a aké naopak znižujú ochotu  
slovenských zamestnancov a zamestnankýň oznamovať nimi spozo-  
rovanú nezákonnú činnosť.  
K hlavným zisteniam prieskumu patrí, že individuálne charakteristi-  
ky potenciálnych oznamovateľov pri ochote oznamovať nezohrávajú  
zásadnú rolu. Väčší vplyv majú situačné charakteristiky ako organi-  
začná kultúra, prípadne závažnosť identifikovaného porušenia, ako  
aj environmentálne faktory (možnosti právnej podpory a ochrany  
oznamovateľov). Ďalším z dôležitých environmentálnych faktorov  
je aj normalizácia porušovania pravidiel, teda celková akceptácia  
páchania rozličných nekalých praktík v spoločnosti a pasívny postoj  
jednotlivcov.  
Budovať kultúru nemlčania je preto možné nie len cez apely na osob-  
nú zodpovednosť jednotlivcov, ale aj cez budovanie oznamovateľ-  
skej infraštruktúry, zvyšovanie dôvery v inštitúcie, skvalitňovanie  
legislatívy, zvyšovanie povedomia ohľadom možností ochrany ozna-  
movateľov a komplexnej podpory oznamovateľov v mimoriadnych  
životných situáciách (napr. vo forme psychosociálnej podpory).  
49  
Analytická činnosť  
Analýza zároveň identifikovala päť skupín faktorov, ktoré prispie-  
vajú k ne/ochote oznamovať. Tieto faktory nepôsobia oddelene,  
ale v rôznych kombináciách vstupujú do rozhodovania jednotlivcov,  
akým spôsobom sa vysporiadať s (potenciálnymi) identifikovaný-  
mi porušeniami. Dôležitý je aj vzťahový aspekt, keďže oznamovate-  
lia majú určitú pozíciu v štruktúre spoločnosti a organizácie, ktorá  
ich zamestnáva a v rámci nich sú závislí od vzťahov s inými ľuďmi.  
Tabuľka č. 1: Faktory vplývajúce na ne/ochotu oznamovať  
ZVYŠUJE OCHOTU  
OZNAMOVAŤ  
ZNIŽUJE OCHOTU  
OZNAMOVAŤ  
zmysel pre  
nedostatočná ekonomická  
stabilita  
čestnosť/spravodlivosť  
predchádzajúca skúsenosť  
s oznámením  
individuálne a vzťahové  
faktory  
psychická nepohoda  
strach z odvetných opatrení  
presúvanie zodpovednosti  
nedôvera vo vedenie  
tón zhora  
organizačné faktory  
nedôvera v prešetrenie  
menej závažné porušenia  
kolegov  
závažné porušenia  
osobná viktimizácia  
povaha identifikovaného  
porušenia  
nedostatok dôkazov  
osobný prospech  
dôvera v inštitúcie  
legislatívna ochrana  
anonymné oznamovanie  
sprevádzanie procesom  
pozitívne príklady  
normalizácia nekalých praktík  
v spoločnosti  
environmentálne faktory  
úloha úradu  
vnímaná závislosť  
od politických aktérov  
Dáta z fokusových skupín ukazujú, že Slováci a Slovenky majú  
v rámci svojej práce skúsenosti s nezákonnou činnosťou, prípadne  
50  
Analytická činnosť  
inými porušeniami. Časť respondentov v minulosti nejaké porušenia  
už oznámila, aj keď častokrát neuskutočnili nejaké formálne ozná-  
menie v rámci oznamovateľskej infraštruktúry (interné alebo exter-  
né systémy oznámenia), či už z dôvodu ich neexistencie v minulosti,  
alebo nevedomosti o takejto možnosti.  
Zároveň rozhodnutie nemlčať pri identifikácii takejto činnosti neza-  
hŕňa len uskutočnenie formálneho oznámenia, ale môže nadobúdať  
aj iné podoby. Najčastejšie je to osobný dohovor kolegovi alebo  
podriadenému, ktorý je za porušenia zodpovedný. Výpovede  
respondentov naznačujú, že osobný dohovor je voľbou skôr pri  
horizontálnych vzťahoch (úroveň radových zamestnancov medzi  
sebou), prípadne pri negatívnom vnímaní oznamovania. Iným typom  
reakcie na výskyt porušení na pracovisku je výpoveď. Najmä v prí-  
padoch, kedy sa zamestnanec nechce dostať do konfrontácie  
so zamestnávateľom. Viacerí respondenti v takomto prípade  
spomenuli odchod zo zamestnania, či už ako hypotetické riešenie,  
alebo osobnú skúsenosť.  
Výskumná správa k mapovaniu ochoty stredoškolákov  
upozorniť na nekalé praktiky  
V roku 2023 bola vypracovaná a publikovaná aj výskumná správa  
„Korupcia a podvádzanie očami stredoškolákov“, ktorá podrobne  
analyzovala prieskum realizovaný v spolupráci s Národným inštitú-  
tom vzdelávania a mládeže. Vďaka nemu sú na Slovensku k dispozí-  
cii prvé dáta, ako vnímajú mladí ľudia hodnoty ako je osobná integri-  
ta (bezúhonnosť), čestnosť verzus podvádzanie a korupcia. Tiež to,  
ako vnímajú vzťah medzi vybranými hodnotami a úspešnosťou  
v osobnom a pracovnom živote.  
51  
Analytická činnosť  
Dotazníkový prieskum vypĺňali študenti prvého a druhého ročníka  
stredných škôl a vyplynulo z neho, že korupciu mladí na Slovensku  
nielen vnímajú ako rozšírenú, ale polovica s ňou má aj skúsenosť.  
Podľa stredoškolákov je najrozšírenejšie rodinkárstvo, akademická  
nečestnosť a drobné úplatky v zdravotníctve. Tieto tri neduhy vníma  
ako bežné vyše 65 % tínedžerov. Sú to zároveň korupčné situácie,  
s ktorými sa stretol približne každý štvrtý mladý človek.  
Najakceptovanejšia je u mladých korupcia, z ktorej ťaží rodina.  
Takmer polovica z nich je voči tejto forme benevolentná. Stredo-  
školákov popri rodinnej súdržnosti však lákajú aj možné neférové vý-  
hody, ktoré z rodinkárstva môžu plynúť. Viac ako polovica mladých  
by sa k nemu uchýlila pre získanie dobrej práce alebo prijatia na pre-  
stížnu univerzitu. Hoci mierne viac z nich uviedlo, že by sa pri tom  
cítili nesvoji (31 %).  
Len polovica stredoškolákov by bola ochotná oznámiť korupčné  
správanie, s ktorým sa stretli. Odráža to rozvinutú kultúru mlčania,  
ktorá ešte stále panuje na Slovensku. Dôvodmi sú strach z odvety,  
nevnímanie osobnej zodpovednosti, nedôvera v riešenie problému,  
relativizácia korupčných skutkov ako nezávažných.  
Graf č. 8: Ochota stredoškolákov oznámiť korupčné správanie  
52  
Analytická činnosť  
Kvalitatívny výskum skúseností hlavných kontrolórov  
s oznamovaním v samospráve  
V roku 2023 analytici úradu uskutočnili aj kvalitatívny výskum medzi  
hlavnými kontrolórmi, ktorí v rámci samospráv plnia úlohu tzv.  
zodpovednej osoby v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z.. Hlavným  
úmyslom bolo zistiť, aké majú názory a praktické skúsenosti v súvis-  
losti s oznamovaním v samospráve a výkonom funkcie zodpovednej  
osoby. Zber dát prebehol prostredníctvom semi-štrukturalizovaných  
rozhovorov s kontrolórmi naprieč regiónmi.  
Medzi hlavné výsledky výskumu patria zistenia, že kontrolóri  
v samospráve plnia najmä vo väčších obciach (nad 2500 obyv.)  
funkciu zodpovednej osoby aj pre širší okruh zriadených organizácií.  
Zároveň novela zákona z mája 2023 v tomto ohľade situáciu skom-  
plikovala, keď zaviedla „plávajúcu“ hranicu 50 zamestnancov ako  
kritérium pre povinnosť vytvorenia vlastného interného systému  
oznamovania. Navyše, z možnosti zastrešiť menšie zriadené orga-  
nizácie obecným, prípadne krajským vnútorným systémom vyňala  
obecné/krajské podniky a neziskové organizácie.  
V samosprávach taktiež chýbajú rozsiahlejšie skúsenosti s prevero-  
vaním oznámení, čo vytvára priestor pre budúce školenia úradom.  
Ďalšou výzvou sa ukazujú skrátené úväzky kontrolórov v menších  
obciach, čo môže byť v praxi z kapacitných dôvodov a časovej dotá-  
cie kontrolórov problém pri preverovaní oznámení v rámci vnútorné-  
ho systému oznamovania a dodržiavaní zákonných lehôt.  
Behaviorálny experiment  
V závere roka 2023 prebehol behaviorálny experiment, ktorý skú-  
mal vplyv vybraných legislatívnych nástrojov na deklarovanú ochotu  
oznamovať nekalé praktiky na pracovisku.  
53  
Analytická činnosť  
Experiment bol vykonaný v spolupráci s Oddelením behaviorálnych  
a experimentálnych analýz Inštitútu finančnej politiky a prevedený  
pomocou kvantitatívneho dotazníkového prieskumu realizovaného  
agentúrou 2muse na vzorke 932 respondentov.  
Hlavným zistením experimentu je, že na deklarovanú ochotu usku-  
točniť oznámenie mala pozitívny vplyv prezentovaná najmä možnosť  
urobiť tak anonymne, s pomocou bezpečného webového formulára.  
Samotné informácie o legislatívnych možnostiach ochrany, prípadne  
poskytnutí odmeny alebo finančnej kompenzácie neviedli k význam-  
nejšiemu zvýšeniu deklarovanej ochoty oznamovať.  
Štatistiky úradu  
S cieľom pravidelného vyhodnocovania aktivít úradu ako aj poskyt-  
nutia objektívneho obrazu o tom, koľko ľudí a v akých oblastiach  
využíva služby úradu, je pravidelnou agendou analytického oddele-  
nia zber a každomesačný report dát o činnosti úradu. Zameriavajú  
sa pritom na viaceré ukazovatele, napríklad počet ľudí, ktorí sa ob-  
rátia na úrad, na počet a povahu oznámení o protispoločenskej čin-  
nosti adresovaných ÚOO, na udelené ochrany oznamovateľom či  
školenia realizované úradom a ďalšie. Štvrťročné aj ročné štatistiky  
sú pravidelne zverejňované na webe úradu.  
54  
Spolupráce  
a partnerstvá  
Spolupráce a partnerstvá  
Úrad na ochranu oznamovateľov je nezávislou inštitúciou, no pri svo-  
jej práci nadväzuje partnerstvá a spolupráce s inými organizáciami  
na národnej aj medzinárodnej scéne. Cieľom je zvýšiť vplyv a efekti-  
vitu úradu a lepšie dosahovanie jeho cieľa – ochranu oznamovateľov  
protispoločenskej činnosti a prevenciu korupcie a iných nekalých  
praktík, ktoré ohrozujú verejný záujem.  
V roku 2023 nadviazal či prehĺbil nasledujúce partnerstvá:  
Polícia a prokuratúra  
Spolupráca s políciou a prokuratúrou je pre fungovanie úradu  
absolútne kľúčová. Sú totiž jedným z kanálov, na ktorí sa obracajú  
oznamovatelia so svojimi podozreniami o spáchaní trestného činu.  
Polícia či prokurátori sú tak jedným z kontaktov, kde sa môžu dozve-  
dieť o svojom práve na ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z..  
Oznamovatelia však môžu podať oznámenie o nezákonnej činnosti  
aj ÚOO, ktoré po preverení podozrení oznamovateľa a príslušných  
dokumentov ich postupuje vyšetrovateľom. Vzájomná spolupráca  
preto môže byť dôležitá aj pre úspešné preverenie prípadov.  
ÚOO inicioval stretnutie so zástupcami Generálnej prokuratúry  
s cieľom riešiť:  
→ model fungovania prokuratúry ako externého orgánu na podá-  
vanie oznámení v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z.,  
→ rozsah dát, ktoré prokuratúra bude poskytovať úradu o počte  
prijatých oznámení cez kanály zriadené v zmysle zákona  
č. 54/2019 Z. z. a výsledku ich preverení,  
→ zjednotenie praxe pri udeľovaní tzv. statusu chráneného  
oznamovateľa.  
56  
Spolupráce a partnerstvá  
V roku 2023 sa tiež zástupcovia úradu zúčastnili pracovného stretnu-  
tia medzirezortnej pracovnej skupiny prokurátorov, vyšetrovateľov  
a príslušníkov operatívnych služieb Národnej kriminálnej agentúry  
zameranej na vzájomnú výmenu poznatkov z vyšetrovania podozrení  
z trestnej činnosti.  
Úrad vlády SR  
Úrad vlády SR (ÚV SR) má v gescii zákon č. 54/2019 Z. z.  
o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Rovnako ako  
v roku 2022, aj v roku 2023 ÚOO preto intenzívne spolupracoval  
s odborom legislatívy ÚV SR na novelizácii zákona, ku ktorej muselo  
Slovensko pristúpiť v súvislosti s transpozíciou Smernice Európske-  
ho parlamentu a Rady EÚ 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasu-  
jú porušenia práva Únie. (Pozri kapitolu 10 Novela zákona o ochrane  
oznamovateľov)  
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej  
spoločnosti  
ÚOO spolupracoval s Úradom splnomocnenca vlády SR pre roz-  
voj občianskej spoločnosti v súvislosti s prípravou v poradí šiesteho  
Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2024 – 2026.  
ÚOO v ňom prisľúbil vypracovať kvalitatívne kritériá vnútorných sys-  
témov oznamovania a obsah adaptačného vzdelávania. (Pozri pod-  
kapitolu 4.2 Pomoc so zefektívnením vnútorných oznamovacích  
systémov)  
Ďalšou spoločnou aktivitou je Platforma na slobodu tlače a ochranu  
novinárov, ktorá bola zriadená v súlade s plnením úlohy uznesenia  
vlády SR č. 483 z 27. septembra 2023 k Akčnému plánu Iniciatívy pre  
otvorené vládnutie na roky 2024 – 2026. Jej cieľom je koordinácia  
v otázkach implementácie záväzkov vyplývajúcich z medzinárod-  
ných a národných iniciatív na podporu slobody tlače a ochrany  
novinárov. Platforma, ktorej členom je aj ÚOO, zároveň plní funkciou  
57  
Spolupráce a partnerstvá  
národného koordinačného výboru v rámci kampane Rady Európy  
za bezpečnosť novinárov.  
Národný inštitút vzdelávania a mládeže, ministerstvo  
školstva a Bratislavský samosprávny kraj  
Úrad nadviazal partnerstvo s Národným inštitútom vzdelávania  
a mládeže, ministerstvom školstva a Bratislavským samosprávnym  
krajom v súvislosti s projektom hodnotového vzdelávania. Zmys-  
lom spolupráce je vytvoriť, otestovať a implementovať v stredných  
školách do praxe nové ciele, obsah a metódy vyučovacieho pred-  
metu etická výchova, ktorý bude reagovať na aktuálne výzvy  
spoločnosti, a teda inovatívnymi metódami zaradí do obsahu témy  
ako akademická čestnosť, integrita, protikorupčné správanie a kritic-  
ké myslenie. (Pozri podkapitolu 5.1 Vzdelávanie na školách)  
Mimovládne organizácie  
V roku 2023 pokračovala spolupráca s mimovládnymi organizá-  
ciami, ktoré sa venujú téme whistleblowingu a boji s korupciou.  
V apríli dostal úrad priestor na protikorupčnom festivale Pucung  
Nadácie Zastavme korupciu. (Pozri podkapitolu 6.1 Podujatia)  
Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová bola tiež lektorkou na Pro-  
tikorupčnej akadémii Komunity Zastavme korupciu. Zameraná  
je na vzdelávanie, osvetu a aktivizáciu mladých vo veku 17 – 28 rokov.  
Od neziskovej organizácie Transparency International Sloven-  
sko zase prijala predsedníčka pozvanie do diskusie pri príležitosti  
Medzinárodného dňa boja s korupciou. (Pozri podkapitolu  
6.1 Podujatia) Česká centrála TI urobila s predsedníčkou rozhovor  
o doterajších skúsenostiach úradu, ktorý zverejnila na svojom webe.  
V rámci spolupráce s Nadáciou Pontis bola Zuzana Dlugošová  
porotkyňou pri výbere laureáta ocenenia Zodpovedná veľká firma.  
Udeľuje sa firmám s viac ako 250 zamestnancami za komplexný  
58  
Spolupráce a partnerstvá  
a výnimočný prístup k zodpovednému podnikaniu.  
Európska sieť NEIWA  
Okrem dôležitých národných spoluprác sa úrad zaradil aj do medzi-  
národných štruktúr, ktoré sa venujú ochrane oznamovateľov. Ešte  
v roku 2021 sa stal aktívnym členom siete NEIWA – siete štát-  
nych inštitúcií zameranej na oznamovateľov a integritu (Network  
of European Integrity and Whistleblowing Authorities). Zoskupe-  
né sú v nej štátne organizácie členských krajín EÚ a slúži primárne  
ako platforma na vymieňanie a šírenie poznatkov a skúseností  
v oblasti ochrany oznamovateľov. Neformálne tiež dohliada  
na proces transpozície Európskej smernice č. 2019/1937 o ochrane  
osôb, ktoré oznamujú porušenia práva Únie.  
ÚOO ako člen tejto siete ponúkol svoje analytické kapacity  
na zmapovanie aktivít  
a
porovnanie jednotlivých inštitúcií  
v členských štátoch EÚ, ktoré sú zároveň členmi siete. V roku 2023  
začali analytici ÚOO participovať aj na dvoch pracovných skupi-  
nách, jedna sa dotýka prípravy interných pravidiel fungovania siete  
a druhá podpory oznamovateľov. V rámci druhej spomínanej skupiny  
sa zbierajú poznatky a „dobrá prax“ fungovania rôznych elementov  
podpory oznamovateľov od jednotlivých členských organizácií.  
V marci 2023 bola Zuzana Dlugošová zvolená za viceprezidentku  
NEIWA. Spolu s Taliankou Laurou Valli, ktorá sa stala šéfkou siete,  
tak má na starosti koordináciu a zdieľanie skúseností v ochrane  
whistleblowerov na Európskej úrovni.  
59  
Zdroje  
úradu  
Zdroje úradu  
9.1 Financovanie úradu  
Rok 2023 bol druhým rokom, kedy ÚOO prešiel kompletným rozpoč-  
tovým cyklom a prvým, kedy jeho výdavky neboli výrazne skresle-  
né využívaním zdrojov Plánu obnovy a odolnosti SR (POO). Ako taký  
sa teda dá do budúcna považovať za referenčný pre plánovanie  
rozpočtu organizácie.  
Realizáciou dôsledných verejných obstarávaní a plánovaním  
výdavkov úrad v roku 2023 nepotreboval iniciovať žiadne rozpočtové  
opatrenia, ktoré by zvyšovali množstvo prostriedkov na bežné tovary  
alebo služby.  
Tabuľka č. 2: rozpočet ÚOO k 31.12.2023 (zdroje štátneho rozpočtu,  
bez POO)  
Rozpočtová  
klasifikácia  
Schválený (EUR) Upravený (EUR)  
Čerpanie (EUR) Zostatok (EUR)  
610  
620  
630  
Mzdy  
563 888  
186 684  
342 774  
568 904  
560 431  
216 965  
326 033  
8 473  
646  
Poistné  
217 611  
Tovary  
a služby  
371 554  
45 521  
640  
Bežné  
35 000  
50 000  
6 543  
50 000  
1 352  
49 896  
5 191  
104  
transfery  
700  
Kapitálové  
výdavky  
Spolu  
1 178 346  
1 214 612  
1 214 612  
59 935  
Štátny rozpočet  
Úrad sa snaží zabezpečiť svojou mzdovou a personálnou politikou  
nízku fluktuáciu, čo sa mu aj darí. Vzhľadom na to, že v roku 2023  
bol personálny stav úradu takmer neustále naplnený, zdroje alokova-  
61  
Zdroje úradu  
né na existujúci personál boli vyčerpané na 98 %. (Pozri podkapitolu  
10.3 Ľudské zdroje)  
Z hľadiska nákladov na tovary a služby bol limit vyčerpaný zhruba  
na 85 %, pričom aj v roku 2023 bolo prioritou úradu racionalizá-  
cia nákladov cez realizáciu verejných obstarávaní, samoreguláciu,  
či hľadanie alternatívnych a finančne nenáročnejších spôsobov re-  
alizácie svojich činností (napr. externalizovanie vedenia mzdovej  
agendy namiesto zamestnania plnohodnotného zamestnanca, prí-  
pravu vzdelávacej platformy na báze open-sourcových riešení na-  
miesto nákladných nákupov softvéru a pod.). Detailný popis obsta-  
raných tovarov a služieb je zverejnený na webe ÚOO a na príslušných  
špecializovaných portáloch (Centrálny register zmlúv, resp. portál  
Úradu pre verejné obstarávanie).  
Kapitálové zdroje štátneho rozpočtu boli investované do obnovy  
nefunkčného výťahu v budove sídla ÚOO.  
Plán obnovy a odolnosti SR  
ÚradnaochranuoznamovateľovvystupujevPláneobnovyaodolnosti  
SR ako prijímateľ v rámci Investície 1: Nástroje a kapacity na boj proti  
korupcii a praniu špinavých peňazí. Na základe tohto boli pre ÚOO  
vyčlenené prostriedky na pomoc pri rozbiehaní a etablovaní úradu,  
pričom investície boli alokované na štyri projekty a to:  
→ Aktivita 1: Rekonštrukcia sídla  
→ Aktivita 2: Úvodná mediálna kampaň  
→ Aktivita 3: Hardwarové vybavenie  
→ Aktivita 4: Softvérové vybavenie  
V rámci aktivít roku 2023 boli zúčtované aktivity 2, 3 a čiastočne 4.  
62  
Zdroje úradu  
V rámci Aktivity č. 1 - Rekonštrukcia sídla Úradu na ochranu ozna-  
movateľov bolo v roku 2023 získané stavebné povolenie na rekon-  
štrukciu a dodaná projektová dokumentácia na realizáciu stavby.  
Realizačný projekt bol, najmä na základe vtedy platných časových  
obmedzení POO, realizovaný na etapy. Teda samostatne pre exterié-  
rovú časť, interiérovú časť a časť suterénu. Posledná menovaná časť  
bola tiež vysúťažená a začala jej realizácia.  
Aktivita  
Schválený (EUR)  
961 800  
Čerpanie (EUR)  
79 020  
Zostatok (EUR)  
882 780  
A1: Rekonštrukcia budovy ÚOO  
– kapitálové  
A1: Rekonštrukcia budovy ÚOO – bežné  
A4: Špecializované SW  
Spolu  
23 200  
95 624  
1 020  
0
22 180  
95 624  
1 080 624  
80 040  
1 000 584  
Verejné obstarávanie  
V priebehu roka 2023 úrad realizoval viacero verejných obstarávaní,  
väčšinu pre potreby jeho základného chodu. Okrem nich však ÚOO  
uskutočnil aj niekoľko komplexnejších verejných obstarávaní a to  
najmä na obnovu nefunkčného výťahu, realizáciu nultej etapy rekon-  
štrukcie budovy a prípravu nákupu interiérového vybavenia.  
Počas všetkých spomínaných aktivít ÚOO dbal na transparent-  
nosť procesov. Všetky súvisiace podklady boli riadne zverejňované  
na príslušných platformách (EVO, Vestník VO a pod.).  
63  
Zdroje úradu  
9.2 Správa majetku  
V priebehu roka úrad spravoval a zveľaďoval jemu zverený, resp.  
ním obstaraný majetok. Investície, resp. prípravy naň smerovali  
do veľkej miery k projektu rekonštrukcie budovy. Rozsah rekonštruk-  
cie bol dôsledkom okolností spojených s časovým obmedzením  
využitia zdrojov Plánu obnovy a odolnosti zredukovaný a celý projekt  
bol rozdelený na niekoľko fáz.  
Koncom roka 2023 prebehlo verejné obstarávanie a podpis  
s víťazom tzv. nultej etapy, ktorá bude realizovaná do konca prvé-  
ho kvartálu roku 2024. V jej rámci príde k výraznému ozdraveniu  
podzemnej časti budovy, ktorá mala dlhodobý problém s vlhkosťou,  
podzemnou vodou a technickým stavom ležatých rozvodov kanalizá-  
cie. Okrem sanačných prác a výmeny kanalizácie príde tiež k zaizolo-  
vaniu podzemia budovy, výmene okien a kultivácii spoločného scho-  
diska budovy, ktoré predstavuje jeho hlavnú komunikačnú os. Mimo  
toho bola v roku 2023 realizovaná kompletná výmena nefunkčného  
výťahu, čím sa postupne znižujú pohybové bariéry v budove.  
Priebežne sa pracovalo tiež na zlepšeniach IT bezpečnosti vnútorné-  
ho prostredia a ochrany dát, ktorými inštitúcia disponuje.  
V súvislosti s celoštátnou pôsobnosťou úradu a s dôrazom na po-  
silnenie kontrolnej činnosti bolo tiež obstarané druhé služob-  
né motorové vozidlo na realizáciu aktivít mimo hlavného mesta.  
Pri nákupe sa dbalo na ekologickosť automobilu, čo sa premietlo  
do obstarania vozidla s hybridným pohonom. Týmto nákupom, reali-  
zovaným zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti, bol naplnený pôvodný  
zámer obstarania vozového parku.  
64  
Zdroje úradu  
9.3 Ľudské zdroje  
Úrad mal počas roka 2023 personálne kapacity naplnené takmer  
v plnej miere. Z plánovaného počtu 21 zamestnancov bolo na ÚOO  
zamestnaných po väčšinu roka 20 pracovníkov, pričom neobsadené  
miesta boli počas roka spôsobené najmä prirodzenou fluktuáciou  
(odchody na materskú dovolenku, resp. zmeny zamestnania  
iniciované zamestnancami).  
ÚOO má ambíciu byť férovým a atraktívnym zamestnávateľom,  
preto v roku 2023 prišiel k zmene systému služobných hodnotení.  
Po novom poskytujú ešte väčšiu spätnú väzbu ako zamestnancom,  
tak vedúcim pracovníkom.  
Zároveň vyčlenením zdrojov na odborné vzdelávanie a rozvoj  
potenciálu zamestnancov v zmysle Plánu vzdelávania úrad reaguje  
nielennazmenylegislatívy,alepodporujerastvedomostíaodborných  
zručností u zamestnancov.  
Úrad je personálne stabilizovaný, no má rozvojové ciele. Je ním  
najmä rozšírenie personálnych kapacít a expertízy ÚOO pre realizáciu  
kontrolnej činnosti, ktorú jej zveril zákon.  
65  
Novela zákona  
o ochrane  
oznamovateľov  
Novela zákona  
Ešte počas leta 2021 Úrad vlády SR, ktorý je gestorom zákona  
č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej  
činnosti, začal pripravovať jej novelu z dôvodu transponovania Smer-  
nice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb,  
ktoré oznamujú porušenia práva Únie.  
Slovensko, rovnako ako ďalších 14 členských krajín Európskej únie,  
s týmto procesom meškalo. Aj keď oproti iným štátom malo v aktu-  
álne platnom zákone väčšinu zásadných pravidiel upravených, spolu  
so zriadenou nezávislou inštitúciou na prijímanie oznámení a ochra-  
nu oznamovateľov. Európska smernica však nebola do slovenské-  
ho vnútroštátneho právneho poriadku transponovaná v plnej miere.  
Slovensku preto hrozilo nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmlu-  
vy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním  
lehoty určenej na prebratie smernice (EÚ) 2019/1937.  
Európska komisia v roku 2022 začala tzv. infringement procedu-  
re, teda konanie o porušení povinností vyplývajúcich z práva Únie.  
Slovensko 27. januára vyzvala, aby informovalo, v akom stave je trans-  
pozícia Európskej smernice. Následne 15. júla poslala Vláde Sloven-  
skej republiky odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržia-  
vanie práva EÚ, ktoré predchádza žalobe na Súdny dvor.  
Vláda SR schválila návrh novely zákona o ochrane oznamovate-  
ľov 9. novembra 2022, no v Národnej rade SR ju poslanci odobrili  
až v máji 2023. Termín na transpozíciu smernice do národných práv-  
nych poriadkov členských štátov bol pritom stanovený na 17. decem-  
ber 2021.  
ÚOO sa snažil byť Úradu vlády SR nápomocný pri novelizácii  
zákona. Nielen prinášaním poznatkov z praxe o uplatňovaní záko-  
na, ale aj konkrétnymi legislatívnymi návrhmi. Niektoré však neboli  
akceptované a z pohľadu úradu budú mať za následok ďalší dialóg  
s Európskou komisiou o súlade domácej právnej úpravy so spomína-  
nou smernicou.  
67  
Novela zákona  
Novela však priniesla viacero dôležitých zmien v agende ochrany  
oznamovateľov. Medzi najzásadnejšie patrí:  
Spresnenie pojmu oznamovateľ a tým aj osôb, ktoré môžu  
požívať ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z.. Okrem  
oznamovateľov v pracovnoprávnom vzťahu sa zákonná  
ochrana vzťahuje aj na oznamovateľov vo vzťahu obdob-  
nom pracovnoprávnemu (napr. člen orgánu právnickej osoby,  
činnosť SZČO, odborná prax, dobrovoľník, zmluvný partner).  
Na podnet ÚOO sa rozšíril okruh trestných činov, ktoré  
sú považované za závažnú protispoločenskú činnosť, teda  
bude za ich oznámenie možné oznamovateľovi poskytnúť  
ochranu. Ide o plošné zníženie hornej hranice trestných činov  
z troch na dva roky a tiež o explicitné vymenovanie trestných  
činov, za ktoré bude takisto možné poskytnúť ochranu, hoci  
v základnej skutkovej podstate trest odňatia slobody  
nepresahuje dva roky (napr. ohrozovanie zdravia nepovole-  
nými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami, krádež  
či marenie konkurzného konania).  
Obchodné tajomstvo už viac nie je okolnosťou, ktorá vylučuje  
možnosť ochrany.  
→ Zvýšili sa pokuty z 2 000 EUR na 6 000 EUR v prípade, že fy-  
zická osoba:  
» hrozí odvetným opatrením, pokúsi sa o odvetné opatrenie  
alebo postihne oznamovateľa odvetným opatrením v sú-  
vislosti s urobením oznámenia,  
» poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti  
oznamovateľa alebo o totožnosti dotknutej osoby, alebo  
» sa pokúsi zabrániť alebo bráni urobeniu oznámenia.  
68  
Novela zákona  
V novele je ošetrené aj prípadné opakovanie takéhoto správania  
voči oznamovateľovi. Ak sa zamestnávateľ v priebehu nasledujúcich  
dvoch rokoch od prvého konania znova dopustí odvety, úrad mu  
bude môcť uložiť dvojnásobok prvej pokuty, maximálne 12 000 EUR.  
Zaviedla sa pokuta do 100 000 EUR zamestnávateľovi  
(právnickej osobe), ktorý urobí voči oznamovateľovi pracov-  
noprávny úkon bez súhlasu úradu, hrozí odvetným opatre-  
ním oznamovateľovi, pokúsi sa o odvetné opatrenie alebo  
postihne odvetným opatrením oznamovateľa v súvislos-  
ti s podaním oznámenia. Tiež zamestnávateľovi, ktorý  
zamestnáva najmenej 250 zamestnancov a porušil niektorú  
zo zákonných povinností týkajúcich sa vnútorných systémov  
oznamovania.  
Pribudla aj pokuta do 50 000 EUR zamestnávateľovi, ktorý  
nie je orgánom verejnej moci a zamestnáva najmenej  
50 zamestnancov a menej ako 250 zamestnancov alebo  
zamestnávateľovi, ktorý je orgánom verejnej moci a zamest-  
náva najmenej 5 zamestnancov a menej ako 250 zamest-  
nancov, ktorý porušil niektorú zo zákonných povinností týka-  
júcich sa vnútorného systému preverovania oznámení.  
Pokuta do 30 000 EUR hrozí zase zamestnávateľovi, ktorý  
neprijal opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených  
pri kontrole plnenia povinností zákona alebo nepredložil  
úradu písomnú správu o opatreniach prijatých na odstráne-  
nie zistených nedostatkov.  
Rozšíril sa okruh povinných osôb, ktoré musia mať zavede-  
ný vnútorný systém oznamovania aj o zamestnávateľov, ktorí  
poskytujú finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti  
dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia.  
Zaviedla sa jednoznačná povinnosť pre zamestnávateľov  
mať zodpovednú osobu za preverovanie oznámení a komu-  
nikáciu s oznamovateľom z radov svojich zamestnancov.  
69  
Novela zákona  
Tzv. outsourcing, resp. externé plnenie povinností zodpo-  
vednej osoby prakticky nie je možné, pretože za každých  
okolností musia mať zamestnávatelia na svojom pracovisku  
určenú zodpovednú osobu.  
Explicitne sa pomenovali externé kanály, resp. orgány prí-  
slušné na prijatie oznámenia o protispoločenskej činnosti.  
Sú nimi ÚOO, prokuratúra a správne orgány, ktoré zároveň  
môžu udeľovať pokuty.  
Zakázali sa odvety aj voči ľuďom, ktorí poskytli oznamovate-  
ľovi pomoc v súvislosti s oznámením a voči tzv. zodpovedným  
osobám, ktoré na pracovisku preverujú interné oznámenia.  
Zadefinoval sa pojem odvetné opatrenia a ako typy odviet  
sa príkladmo vymenovali výpoveď, skončenie skúšob-  
nej doby alebo nepredĺženie pracovného pomeru na dobu  
neurčitú, odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo  
odmietnutie povýšenia a zmena pracovných povinností, času  
alebo miesta výkonu práce.  
Upravili sa lehoty na oboznámenie oznamovateľa s výsled-  
kom preverenia jeho podnetu. Do novely tak mohol zamest-  
návateľ urobiť do 10 dní od preverenia oznámenia, po novele  
tak musí urobiť do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia.  
Teda v rámci lehoty, ktorú má aj na preverenie oznámenia.  
Novela nadobudla účinnosť 1. júla 2023, no niektoré jej ustano-  
venia, ktoré sa týkajú interných systémov oznamovania a sankcií  
až 1. septembra 2023.  
Druhý pokus o novelizáciu zákona o ochrane oznamovateľov prišiel  
po parlamentných voľbách, a teda zmene vlády SR. 6. decembra  
2023 vláda odsúhlasila návrh novely, ktorej nepredchádzala žiad-  
na odborná a vecná diskusia. Vláda ju do parlamentu predložila  
bez pripomienkového konania, v tzv. skrátenom legislatívnom  
70  
Novela zákona  
konaní. Úrad verejne upozorňoval, že v praxi spôsobí rozsiahle práv-  
ne i morálne škody v agende oznamovania nezákonných činností.  
Následne nielen úrad, ale aj generálny prokurátor SR vyjadril obavu,  
že navrhované spätné odňatie či revízia už udelených statusov chrá-  
nených oznamovateľov nie je v súlade s Ústavou SR. Okrem toho,  
podľa ÚOO novela vystavovala doterajších oznamovateľov obrovskej  
právnej neistote.  
Po detailnom preštudovaní vládneho materiálu úrad identifikoval  
množstvo ďalších sporných ustanovení, ktoré okrem praktických  
negatívnych dopadov, boli v priamom rozpore so záväznou smerni-  
cou EÚ 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva  
Únie.  
Listom preto vyzval premiéra, predsedu Národnej rady SR aj poslan-  
cov parlamentu, aby tento návrh nepodporili. Všetky komunikova-  
né výhrady v podrobnom písomnom stanovisku boli postavené  
na vecných argumentoch a doterajšej praxi ÚOO.  
Varoval najmä pred nasledujúcimi návrhmi:  
Zmena definície kvalifikovaného oznámenia  
Po novom ním malo byť len také oznámenie, ktoré je nevyhnutné  
na objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu  
alebo usvedčeniu páchateľa. Vo väčšine prípadov je to nesplniteľ-  
ná podmienka, ktorá je zároveň v rozpore so smernicou EÚ. Ozna-  
movatelia prichádzajú s podozrením na páchanie trestnej činnosti  
najčastejšie v počiatočnom štádiu konania, kedy nemožno túto  
podmienku objektívne vyhodnotiť. Účelom chráneného oznamova-  
nia zároveň nie je kategorizovať informácie na viac či menej nevy-  
hnutné, ale ochrana a podpora tých, ktorí v dobrej viere poukážu  
na porušovanie zákona, bez ohľadu na to, či sa tieto informácie  
neskôr ukážu ako nepresné.  
71  
Novela zákona  
Povinnosť pri udelení tzv. statusu chráneného oznamovateľa  
uvádzať dôvody jej poskytnutia  
To bolo v príkrom rozpore s účelom a podstatou preventívnej  
ochrany. Navyše, priamo zákonom by sa tým vytvoril priestor pre  
marenie vyšetrovania. Obsahom trestných oznámení alebo svedec-  
kých výpovedí je totiž podozrenie z trestnej činnosti právnickej alebo  
fyzickej osoby alebo zamestnancov či spolupracovníkov samotné-  
ho zamestnávateľa, ktorí môžu byť potenciálnym trestným alebo  
správnym konaním priamo dotknutí.  
Zavedenie konania, v ktorom by mohol zamestnávateľ  
žiadať o preskúmanie poskytnutia ochrany  
Podľa predkladateľa návrhu sa tým malo zabrániť zásahom do práv  
zamestnávateľa. K zásahu do práv zamestnávateľa môže dôjsť  
až vo chvíli, keď úrad neudelí súhlas s pracovnoprávnym úkonom,  
o ktorý zamestnávateľa požiadal. V takom prípade už dnes platná  
právna úprava počíta s riadnymi opravnými prostriedkami vrátane  
súdnej ochrany. Podstatou poskytnutia ochrany nie je rozhodova-  
nie o právach zamestnávateľa, ale zavedenie ochranného režimu  
vo vzťahu k oznamovateľovi, ktorým štát vyjadruje, že odborne posú-  
dil kvalitu podaného oznámenia a zavádza pre oznamovateľa ochran-  
ný režim. Cieľom tohto režimu je preventívne zabrániť prípadnej  
odvete zo strany zamestnávateľa.  
Navyše, oznamovatelia by sa po takejto zmene v zákone dostali  
do priameho ohrozenia, a to bez garancie ochrany zo strany  
štátu. Kým podľa nateraz platnej právnej úpravy oznamovateľ do-  
stal informáciu od príslušnej prokuratúry alebo správneho orgánu,  
či v jeho prípade ochrana môže byť udelená, podľa navrhovanej  
zmeny by si už ochranou nemohol byť istý. Navyše, pri oznámení by  
odhalil svoju identitu a vzápätí by mu ochrana mohla byť generálnou  
prokuratúrou zrušená.  
72  
Novela zákona  
Vyňatie policajtov spod ochrany  
Pri návrhu vyňať príslušníkov Policajného zboru z režimu zákona  
o ochrane oznamovateľov sa v dôvodovej správe vláda odvolávala  
na osobnú pôsobnosť smernice Európskej únie, z ktorej však  
nevyplýva, že sa smernica nevzťahuje na túto kategóriu pracovní-  
kov. Ustanovenie čl. 25 bodu 2 smernice zároveň zakazuje zníženie  
úrovne ochrany, ktoré členské štáty priznávajú v oblastiach, na ktoré  
sa vzťahuje smernica EÚ.  
Náhla zmena v štandardoch ochrany oznamovateľov pre príslušníkov  
policajného zboru bez príslušnej odbornej diskusie nie je odôvodne-  
ná zvlášť za situácie, kedy interný systém oznamovania v radoch poli-  
cajného zboru z doterajších poznatkov úradu nejaví znaky funkčnosti  
a v praxi nie je využívaný. Slovensko je preto okrem iného dlhodobo  
kritizované v pravidelných správach a odporúčaniach skupiny štátov  
proti korupcii Rady Európy GRECO.  
Retroaktivita predloženého návrhu  
Návrh okrem spätného odňatia udelených ochrán všetkým prísluš-  
níkom Policajného zboru SR, umožňoval revíziu všetkých udelených  
ochrán. Teda oznamovateľ, ktorý sa rozhodol oznámiť podozrenia  
zo závažnej trestnej činnosti a rozhodol sa tak práve vďaka platnej  
právnej úprave, by podľa návrhu novely zákona mohol prísť o aké-  
koľvek garancie ochrany, ktoré mu boli zo strany štátu poskytnuté.  
Takéto pravidlá sú v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a zá-  
kazom retroaktivity garantovaných Ústavou SR.  
Všetky zmeny vláda chcela prijať v zrýchlenom legislatívnom kona-  
ní, čo nemalo žiadne opodstatnenie a dokonca ani zákonný základ.  
Plánované kroky vlády kritizovali poslanci Európskeho parlamentu,  
Európska komisia a viacerí zahraniční odborníci, ktorí majú dlhoroč-  
né praktické skúsenosti v danej agende. Riaditeľka Whistleblowing  
73  
Novela zákona  
International Network (WIN) Anna Myers sa dokonca na Slovensku  
stretla s niektorými politikmi, aby ich varovala, že chystaná novela  
zákona o ochrane oznamovateľov je nezlučiteľná s právom EÚ.  
Rovnako aj úrad viackrát verejne upozorňoval, že agenda ochrany  
oznamovateľov je príliš citlivá na to, aby zmeny v tejto oblasti prebie-  
hali bez predchádzajúcej vecnej a odbornej diskusie. Do konca roka  
2023 vládny návrh zákona nebol v parlamente prerokovaný.  
74  
Záver  
Záver  
Úrad na ochranu oznamovateľov v uplynulom roku za svoju  
základnú úlohu považoval jasné upozorňovanie na porušovania  
zákona o ochrane oznamovateľov zo strany zamestnávateľov. Tiež  
pomenovanie negatívnych dopadov rýchlej a bez odbornej diskusie  
pripravenej zmeny zákona o ochrane oznamovateľov v decembri  
2023.  
Okrem prijímania oznámení a sprevádzaní oznamovateľov však  
ÚOO výrazne prispel aj k správnemu chápaniu štandardov a tvorbe  
pravidiel dobrej praxe v rámci interných systémov oznamovania.  
Spracovaním kvalitatívnych kritérií vnútorného oznamovania a tiež  
kontinuálnym vzdelávaním zodpovedných osôb podal pomocnú  
ruku všetkým zamestnávateľom. Medzinárodná konferencia za účasti  
whistleblowerov z rôznych krajín, expertov z Európy i zo zámoria  
priniesla priamo na Slovensko užitočnú odbornú debatu o ochrane  
oznamovateľov.  
Behaviorálny experiment, ktorý nám ukázal, čo ľudí odrádza  
či motivuje, keď sa majú postaviť na ochranu verejného záujmu, ako  
aj prieskumy verejnej mienky a prieskum medzi mladou generáciou  
stredoškolákov nám znova pootvorili dvere k sebapoznaniu pokiaľ ide  
o hodnotové postoje a boj proti korupcii. Aj tieto dáta nám ukazujú,  
že efektívny boj proti korupcii ostáva veľkou výzvou a musí byť úlohou  
každého z nás. Osobitne však nezávisle a profesionálne fungujúcej  
polície a prokuratúry, lebo aj kvalitné a podložené anonymné trestné  
oznámenia sú oprávnené vyšetrovať výlučne orgány činné v trestnom  
konaní.  
Úrad aj minulý rok popri uplatňovaní zákona v praxi kontinuálne  
spracúval a analyzoval potrebu úprav zákona, nielen z pohľadu  
správnej transpozície európskej smernice, ale aj z pohľadu  
zrozumiteľnosti, konzistentnosti  
a
predvídateľnosti pravidiel.  
Identifikoval viacero legislatívnych zmien, na účely tejto výročnej  
správy však úrad uvádza len tie najzávažnejšie.  
76  
Záver  
Pravidlá prijímania a preverovania oznámení prostredníctvom  
tzv. externých kanálov oznamovania  
Oznamovatelia, ktorí nechcú či nemôžu využiť vnútorný systém  
oznamovania nekalých praktík svojho zamestnávateľa, sa môžu  
obrátiť aj na tzv. externé kanály. Podľa zákona ide o ÚOO, prokuratúru  
a správne orgány. Hlavným problémom aktuálnej právnej úpravy je,  
že napriek zriadeniu centrálnej inštitúcie – Úradu na ochranu ozna-  
movateľov, zákon odkazuje aj na množstvo ďalších inštitúcií, ktoré  
môžu prijímať oznámenia, pričom pre bežného občana nie je jasné,  
o ktoré ide. Navyše, samotné inštitúcie si tejto povinnosti často nie  
sú vedomé.  
Okrem jednoznačného určenia príslušných orgánov na prijímanie  
a vybavovanie oznámení bude zároveň potrebné upraviť pravidlá  
takéhoto oznamovania, ktoré v zákone nateraz absentujú. Od sa-  
motného prijatia, cez ďalší postup, lehoty, dôvernosti procesu až po  
vybavenie veci a komunikáciu s oznamovateľom. Je to podstata pra-  
vidiel bezpečného oznamovania cez externé orgány, ktorých detaily  
v zákone jednoznačne chýbajú.  
Úprava pojmov „finančné služby, služby v oblasti  
bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného  
prostredia“  
Podľa § 10 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, každý zamestná-  
vateľ, ktorý poskytuje finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti  
dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia je povinný určiť  
organizačnú zložku alebo osobu v rámci svojej organizácie, ktorá plní  
úlohy zamestnávateľa podľa odsekov 5 až 8 a § 11 ods. 1 (ďalej len  
„zodpovedná osoba“).  
Prax úradu ukazuje, že v rámci osobitných právnych predpisov  
aj vnútorných právnych aktov príslušných inštitúcií nejestvuje kon-  
krétny zoznam takýchto subjektov. Nie je preto možné určiť konkrét-  
77  
Záver  
ny okruh zodpovedných subjektov, ktoré majú povinnosť zriadiť vnú-  
torný systém preverovania oznámení, a to práve z dôvodu splnenia  
uvedenej zákonnej podmienky. Všeobecný pojem „finančné služby,  
služby v oblasti bezpečnosti doprava a služby v oblasti životného  
prostredia“ si z dôvodu právnej istoty adresátov právnej normy vyža-  
duje jednoznačnú definíciu.  
Úprava mechanizmu určovania počtu zamestnancov  
pre naplnenie limitu smernice a zákona  
Smernica ako aj zákon odvíjajú právnu povinnosť mať zriadený  
tzv. vnútorný systém preverovania oznámení od počtu zamestnan-  
cov (článok 8, bod 3 smernice, § 10 ods. 1 zákona). Pri zamestná-  
vateľoch, ktorí sú zároveň orgánmi verejnej moci, je to najmenej  
5 zamestnancov, pri zamestnávateľoch v súkromnej sfére najmenej  
50 zamestnancov. Zákon však neurčuje mechanizmy, ako sa počet  
zamestnancov vypočítava. Teda, aké druhy pracovnoprávneho  
pomeru je potrebné do stanoveného počtu započítať a tiež, k akému  
dňu je relevantný stanovený počet. Táto otázka je právne význam-  
nou pri kolísajúcich počtoch zamestnancov, ktoré sa v súkromných  
spoločnostiach pohybujú okolo stanovenej zákonnej hranice.  
Osobitná úprava pojmu „protispoločenská činnosť“  
Pojem protispoločenská činnosť je aktuálne upravená v zákone  
č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej  
činnosti, pričom sa za ňu považuje aj iná protispoločenská činnosť,  
ktorá je definovaná ako „konanie, ktoré je priestupkom alebo iným  
správnym deliktom; za inú protispoločenskú činnosť sa považuje  
aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom,  
ale pôsobí negatívne na spoločnosť“.  
Oznamovanie protispoločenskej činnosti má v zmysle európ-  
skej smernice zahŕňať predovšetkým účinné odhaľovanie vážneho  
poškodenia verejného záujmu, a to v rámci odporúčaných oblas-  
78  
Záver  
tí uvedených v Článku 2 smernice. Pre najlepšie naplnenie účelu  
zákona ako aj smernice je preto vhodné zaviesť v zákone osobitnú  
definíciu protispoločenskej činnosti, ktorá bude jednoznačnejšie  
definovať aspekt ohrozenia verejného záujmu a vytvorí pred-  
vídateľnejší právny základ aj pre aplikačnú prax u jednotlivých  
zamestnávateľov.  
Výnimky z ochrany oznamovateľov  
Zákon v § 1 ods. 3 upravuje viaceré výnimky, ktoré úplne vyluču-  
jú aplikáciu ochrany oznamovateľov vo vybraných oblastiach ako:  
„povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s ochranou utajovaných sku-  
točností, poštového tajomstva, bankového tajomstva, telekomu-  
nikačného tajomstva alebo daňového tajomstva, ochranou dôver-  
ných štatistických údajov, nejde o povinnosť mlčanlivosti v súvislosti  
s poskytovaním a sprístupňovaním údajov zo zdravotnej dokumen-  
tácie, o povinnosť mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb  
alebo o povinnosť mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb“.  
Podstatou efektívnej európskej ochrany oznamovateľov však nie  
je vylúčiť konkrétne oblasti z akejkoľvek ochrany. Ide o komplex-  
né právne otázky, v rámci ktorých je potrebné zohľadňovať základ-  
ný cieľ smernice v rámci limitov, ktoré stanovujú napr. body 24 – 27  
Preambuly smernice. Zároveň nie je a priori možné vylúčiť akúkoľvek  
ochranu oznamovateľov iba z dôvodu, že sa týkajú napríklad daňo-  
vého, bankového tajomstva či akýchkoľvek informácií zo zdravotnej  
dokumentácie.  
V zmysle bodu 31 Preambuly smernice „osoby, ktoré nahlasujú  
informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu získané  
v pracovnom kontexte, využívajú svoje právo na slobodu prejavu”.  
Sloboda prejavu a právo na informácie, zakotvené v článku 11 char-  
ty a v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných  
slobôd, zahŕňajú právo prijímať a rozširovať informácie, ako aj slo-  
bodu a pluralitu médií. Preto sa táto smernica opiera o judikatúru  
79  
Záver  
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pokiaľ ide  
o právo na slobodu prejavu, a o zásady, ktoré na tomto základe vy-  
pracovala Rada Európy vo svojom odporúčaní o ochrane oznamova-  
teľov prijatom jej Výborom ministrov 30. apríla 2014.  
V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na nedávny judikát ESĽP  
vo veci Halet verzus Luxembursko (rozsudok Veľkej komory zo dňa  
14. 2. 2023, sťažnosť č. 21884/18), v ktorom Európsky súd pre ľud-  
ské práva rozhodol o porušení práva na slobodu prejavu oznamo-  
vateľa, ktorý zverejnil dáta, ktoré obsahovali, stručne zhrnuté, aj ta-  
jomstvá chránené trestným zákonom. Citované ustanovenie § 1 ods.  
3 zákona sa tak dostáva v mnohých bodov do priameho rozporu  
so smernicou.  
Postavenie a ochrana hlavných kontrolórov  
Hlavní kontrolóri, ktorí sú podľa zákona automaticky tzv. zodpoved-  
nou osobou za prijímanie a preverovanie oznámení v obci či samo-  
správnom kraji, sa často môžu dostať do konfliktného postavenia  
voči kontrolovaným subjektom. Nateraz neprebehla riadna odbor-  
ná debata, pokiaľ ide o efektívnu ochranu ich postavenia. Doterajšie  
skúsenosti úradu navyše ukazujú, že obce i hlavní kontrolóri bojujú  
s nedostatočnými ľudskými kapacitami. Mnohí kontrolóri vykonávajú  
túto funkciu pre viacero obcí súčasne a ak sa k tomu pridá aj agenda  
zodpovednej osoby v rámci oznamovania nekalých praktík v obci,  
zdá sa, že množstvo zverených úloh sa nedá v požadovanej kvalite  
fyzicky zvládnuť.  
Konflikt záujmov  
Jedným z najvýraznejších systémových nedostatkov v oblasti verej-  
nej správy sa naďalej ukazuje konflikt záujmov, s ktorým sa zamest-  
návatelia nevedia v praxi dostatočne vysporiadať. V tejto oblasti sú  
naďalej potrebné podrobnejšie legislatívne pravidlá a zavádzanie  
všeobecne rešpektovanej dobrej praxe. Mnohé organizácie aj kvôli  
80  
Záver  
absencii podrobnejších pravidiel tejto problematike nerozume-  
jú alebo ju ignorujú, čo má mimoriadne negatívny vplyv na priebeh  
spravodlivej súťaže a vytvára priestor pre korupciu či nekalé praktiky.  
Nesprávne interpretovaný a neriešený konflikt záujmov má dopad  
aj na správne fungovanie vnútorných oznamovacích systémov. Do-  
tknuté organizácie či inštitúcie často neprihliadajú na takzvaný  
možný alebo zdanlivý konflikt záujmov, teda situáciu, kedy osobné  
záujmy či vzťahy úradníka môžu neprimeraným spôsobom ovplyvniť  
riadne vykonávanie jeho povinností. Ohrozená je tak nielen objektív-  
nosť a nestrannosť rozhodovania, ale aj dôvera v samotný vnútorný  
systém oznamovania.  
81  
Názov:  
Správa o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2023  
Vydavateľ:  
Úrad na ochranu oznamovateľov  
Adresa:  
Námestie slobody 29  
811 06  
Bratislava  
Texty:  
Mária Hunková  
Editácia:  
Zuzana Dlugošová  
Grafické spracovanie:  
Roman Herda  
ISBN 978-80-974185-6-4  
© Úrad na ochranu oznamovateľov  
82