Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
3/2024  
Výbory pre budúcnosť ako inovatívny  
nástroj parlamentov na vyrovnávanie sa  
s výzvami  
Peter Plenta a Silvia Švecová  
Bratislava  
marec 2024  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Výbory pre budúcnosť ako inovatívny nástroj parlamentov na vyrovnávanie sa s výzvami  
Anotácia  
Výbory pre budúcnosť sú inovatívnym nástrojom parlamentov, ktorý má pomôcť riešiť  
dlhodobé výzvy a prepojiť politickú a odbornú dimenziu ich riešenia. Myšlienka vznikla vo  
Fínsku, odkiaľ sa rozšírila do celého sveta.  
Kľúčové slová  
výbory, budúcnosť, parlamenty, výzvy, inovácie  
Committees for the future as an innovative tool for parliaments to meet challenges  
Annotation  
Committees for the future are an innovative tool of parliaments, which is supposed to help  
solve long-term challenges and connect the political and professional dimensions of their  
solution. The idea originated in Finland, from where it spread through the world.  
Keywords  
committees, future, parliaments, challenges, innovations  
Vypracovali: Peter Plenta, PhD. a Bc. Silvia Švecová, odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru  
Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho  
zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
4
Výbory pre budúcnosť ako inovatívny nástroj parlamentov na vyrovnávanie sa s výzvami  
1. Úvod  
Výbory pre budúcnosť si získali pevné miesto v štruktúrach mnohých národných parlamentov. Ich  
primárnou úlohou je venovať sa oblastiam, ktoré môžu mať zásadný vplyv v budúcnosti na  
spoločnosť, hospodárstvo či politiku daného štátu. Príkladom sú dopady klimatických zmien,  
starnutie populácie, migrácia či nástup umelej inteligencie. Základným modelom je výbor pre  
budúcnosť fínskeho parlamentu, kde táto myšlienka pred 30 rokmi vznikla. Rastúcu dôležitosť  
takýchto výborov potvrdzuje aj založenie Svetového fóra výborov pre budúcnosť, ktoré sa prvýkrát  
uskutočnilo v roku 2022 vo Fínsku a následne v roku 2023 v Uruguaji.  
V Európe sú tieto výbory populárne najmä v škandinávskych a baltských štátoch. Silu tejto idey  
však potvrdzuje aj skutočnosť, že výbory pre budúcnosť sa rozvíjajú aj v ďalších častiach sveta  
(predovšetkým v Južnej Amerike a v Ázii), v štátoch s rozdielnymi politickými tradíciami, ale aj  
politických systémom či štátnym zriadením. Štúdia sa mimoeurópskym skúsenostiam venuje  
v tretej časti.  
Zdroje pre tento prehľadový materiál vychádzajú predovšetkým z dokumentov vypracovaných  
v súvislosti so svetovými fórami výborov pre budúcnosť, ktoré prinášajú prehľadné zhrnutie ich  
foriem a aktivít.  
1.1 Zhrnutie  
Materiál prináša základný prehľad výborov pre budúcnosť a ich hlavných aktivít vo vybraných  
štátoch. Ich forma, štruktúra či názov sa môžu odlišovať, ale majú niektoré charakteristiky typické  
pre viaceré z nich:  
a) prvou črtou je určitá „nepolitickosť“: väčšia miera spolupráce, pomerné zastúpenie vládnych  
a opozičných strán a v niektorých prípadoch aj pravidelné striedanie predsedníctva vo výbore  
medzi vládnymi a opozičnými poslancami,  
b) zameranie na témy, ktoré svojím obsahom presahujú jedno volebné obdobie (alebo niekoľko  
volebných období),  
c) silnejší dôraz na diskusiu a pravidelný dialóg s vedeckými a odbornými kapacitami, ako je to  
obvyklé pri práci „bežných“ parlamentných výborov,  
d) v niektorých prípadoch v súvislosti s vytvorením výborov nastalo aj posilnenie či vytvorenie  
nových analytických (a administratívnych) kapacít parlamentu na zvládnutie hlavných úloh  
výboru.  
5
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
štát  
výbor  
zloženie  
9 poslancov  
(+ 5 administratívnych pracovníkov)  
Estónsko  
Výbor pre hospodárske záležitosti  
15 poslancov  
Fínsko  
Výbor pre budúcnosť  
(+ 4 administratívni pracovníci)  
11 poslancov (5 z opozície)  
19 poslancov  
Island  
Litva  
Výbor pre budúcnosť  
Výbor pre budúcnosť  
Výbor pre digitalizáciu, inovácie  
a moderné technológie  
Výbor pre výskum, inovácie  
a digitalizáciu  
Poľsko  
-
Rakúsko  
23 poslancov  
Zdroj: autor  
2. Výbory pre budúcnosť v európskych štátoch  
2.1 Estónsko: Výbor pre hospodárske záležitosti a Centrum pre predvídanie  
Výbor pre hospodárske záležitosti estónskeho parlamentu je zodpovedný aj za oblasť  
„predvídania“. Výbor pozostáva z 9 poslancov a poslankýň a 5 administratívnych zamestnancov.  
V roku 2016 Výbor pre hospodárske záležitosti inicioval návrh zákona o predvídaní, aby sa  
zabezpečili potrebné prognózy pre pochopenie dlhodobého vývoja, identifikácia potenciálnych  
hrozieb a príležitostí a posudzovanie možných riešení na vedeckom základe. Zákon tiež zakotvil  
povinné zapojenie verejnosti do týchto aktivít.  
Na dosiahnutie týchto cieľov bolo v rámci Kancelárie estónskeho parlamentu vytvorené nezávislé  
Centrum pre predvídanie“. Centrum vytvára možné scenáre budúceho vývoja, ktoré majú slúžiť  
ako podklady pre tvorbu politík. Medzi hlavné úlohy patrí:  
identifikácia dlhodobých príležitostí v oblasti sociálneho a ekonomického rozvoja,  
vytvárať alternatívne scenáre budúceho vývoja (na 5 – 15 rokov),  
poukazovať na budúce riziká a príležitosti.  
Medzi nedávne analýzy a budúce scenáre patria napríklad:  
budúcnosť vysokoškolského vzdelávania,  
vývojové trendy do roku 2035,  
budúcnosť dlhodobej starostlivosti,  
odolná daňová štruktúra,  
budúcnosť mobility,  
budúcnosť zdravotnej starostlivosti,  
budúcnosť námorného obchodu v Estónsku,  
globálna rovnováha síl 2035,  
scenáre budúceho blahobytu starších ľudí 2050,  
vládnutie 2030: scenáre pre verejnú správe a e-Estónsko,  
pracovný trh 2035.  
6
 
 
Výbory pre budúcnosť ako inovatívny nástroj parlamentov na vyrovnávanie sa s výzvami  
2.2 Fínsko: Výbor pre budúcnosť  
Výbor pre budúcnosť je jedným zo 17 stálych výborov fínskeho parlamentu. Pozostáva z 15  
poslancov (a 9 alternujúcich členov) a 4 administratívnych zamestnancov. Počas parlamentných  
schôdzí sa stretáva dvakrát týždenne. Úlohou výboru je predovšetkým pripraviť parlamentnú  
„správu o budúcnosti“, ktorá je odpoveďou parlamentu na vládnu správu o budúcnosti. Okrem  
toho, pripravuje správu o Agende 2030, a podobne ako ostatné výbory, dáva stanoviská  
k rozličným materiálom, vrátane štátneho rozpočtu a fiškálnych plánov. Zo svojej vlastnej  
iniciatívy sa môže zaoberať vecami, ktoré majú relevanciu k budúcnosti.  
Aktivity výboru sú založené na konzultáciách s odborníkmi uskutočňujúcich sa na stretnutiach  
výboru. Na rozdiel od ostatných výborov, si výbor pre budúcnosť nezávisle pripravuje vlastnú  
agendu a témy. Na začiatku každého volebného obdobia sú prvé mesiace venované konzultáciám  
s odborníkmi, výskumnými organizáciami a zainteresovanými stranami ohľadom tém, ktoré sú  
kľúčové pre budúcnosť. Následne výbor rozhodne, ktorým témam sa bude venovať.  
Medzi hlavné príklady práce výboru patria:  
správy a stanoviská,  
projekty – vo volebnom období 2019 2023 boli zamerané na blockchain (decentralizovaný typ  
databázy na uchovávanie dát), génové technológie, prepojenie medzi pandémiou Covid-19  
a technologickým rozvojom, rozvoj technológií udržateľného rozvoja či budúcnosť umelej  
inteligencie,  
experimenty – inovácie v oblasti demokracie a politického rozhodovania napríklad v podobe  
virtuálnych výborov, alebo zapojenia občanov do diskusie o návrhoch zákonov na digitálnych  
platformách, či testovanie umelej inteligencie pre potreby parlamentu.  
2.3 Island: Výbor pre budúcnosť  
V roku 2018 predseda vlády vytvoril výbor pre budúcnosť pozostávajúci z poslancov parlamentu  
z rozličných politických strán s cieľom analyzovať hlavné trendy vývoja s dopadom na budúcnosť,  
v oblastiach ako sú technologický pokrok, životné prostredie, demografické zmeny. V roku 2021  
výbor prešiel pod parlament.  
V súčasnosti pozostáva z 11 poslancov a poslankýň zo všetkých parlamentných strán, pričom  
5 členov je z opozičných strán. Pozícia predsedu (a podpredsedu) výboru sa každoročne mení tak,  
aby striedavo patrila predstaviteľom vládnych strán, respektíve opozícii.  
Príkladom práce výboru je napríklad stratégia Islandská spoločnosť 2035 – 2040: ekonomický rozvoj,  
životné prostredie, demografia, celoživotné vzdelávanie, zmeny pracovného trhu.  
7
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2.4 Litva: Výbor pre budúcnosť  
Parlament vytvoril výbor pre budúcnosť v decembri 2020. Rokovací poriadok parlamentu  
stanovuje, že zloženie výboru pre budúcnosť je pomerné na základe poslaneckých klubov  
v parlamente. Výbor má 19 členov zo všetkých poslaneckých klubov. Jeho hlavnou úlohou je  
koordinovať dlhodobú víziu rozvoja krajiny a implementáciu dlhodobých stratégií. Medzi hlavné  
oblasti diskusií patrí národný a sociálny rozvoj, inovácie a technologický pokrok, migrácia,  
modernizácia a strategické reformy.  
Príklady aktivít výboru:  
iniciovanie posilnenia analytických kapacít parlamentu,  
spolupráca na príprave dlhodobej stratégie Litva 2050,  
iniciovanie noviel zákona o strategickom riadení, do ktorého boli začlenené prvky  
predvídavosti a „myslenia o budúcnosti“,  
vplyv na rozpočet pre strategické plánovanie,  
primárna zodpovednosť za prípravu nového zákona o Oficiálnej štatistike a správe údajov,  
ktorý vytvára integrovanú platformu na používanie a analyzovanie verejných dát a informácií,  
kľúčový výbor pre diskusiu o Zelenej dohode pre Európu, digitalizácii, udržateľnom rozvoji  
a smart riešeniach.  
2.5 Poľsko: Výbor pre digitalizáciu, inovácie a moderné technológie  
Výbor pre digitalizáciu, inovácie a moderné technológie poľského Sejmu (dolná komora) má  
v kompetencii predovšetkým záležitosti týkajúce sa digitalizácie, informatizácie spoločnosti  
a telekomunikačných technológií. V ostatnom čase však vo výraznej miere pribudli aj úlohy  
zamerané na inovácie, digitalizáciu verejnej správy, rozvoj e-vlády a e-ekonomiky.  
Príklady práce:  
príprava zákona ohľadom dôveryhodných elektronických službách a elektronickej  
identifikácii. Cieľom je, aby občan s elektronickým podpisom mohol používať elektronické  
služby vo všetkých členských štátoch EU,  
kontrola vlády v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti, rozširovania prístupu  
k širokopásmovému internetu, rozširovanie moderných technológií, prístup k verejným  
informáciám.  
2.6 Rakúsko: Výbor pre výskum, inovácie a digitalizáciu  
Výbor pre výskum, inovácie a digitalizácie (dolnej komory rakúskeho parlamentu) má 23 členov  
a v priemere sa stretáva 4-krát ročne. Výbor sa venuje témam strategickej orientácie vo výskume,  
inováciách, technologickej politike, prepája odborníkov v oblasti výskumu a technológií  
s tvorcami politík.  
8
 
 
 
Výbory pre budúcnosť ako inovatívny nástroj parlamentov na vyrovnávanie sa s výzvami  
Príklady aktivít:  
diskusia o založení národnej nadácie pre výskum, technológie a vývoj,  
posilnenie výskumu týkajúceho sa kybernetickej bezpečnosti,  
bezpečný nástroj pre videokonferencie na ministerstvách,  
digitálna suverenita,  
ukotvenie plánu financovania v stratégii ohľadom umelej inteligencie,  
vodíková stratégia a financovanie programu obnoviteľných palív.  
3. Výbory pre budúcnosť v ostatných svetových regiónoch  
3.1 Brazília: Výbor pre budúcnosť  
Senátny výbor pre budúcnosť (horná komora) bol vytvorený v roku 2013 s cieľom diskutovať  
budúce scenáre vývoja v oblasti vedy, technológií, ľudstva a občianstva. Výbor sa primárne venuje  
verejným vypočutiam, diskusiám a debatuje témy navrhnuté senátormi.  
Príklady práce výboru:  
monitorovanie verejných politík,  
verejné vypočutia,  
budúcnosť miest: výzvy pre udržateľnú a účinnú (efektívnu) urbanizáciu, informačné  
technológie a legislatívny proces budúcnosti,  
Príklady legislatívnych návrhov:  
uznesenie Senátu č. 19 z roku 2015, ktorým sa upravuje program e-občianstvo,  
návrh zákona senátu č. 797/2015, ktorým sa udeľuje prednosť pri prijímaní zdrojov určených  
na mestskú mobilitu, vrátane hlavného mesta každého štátu.  
3.2 Čile: Výbor výziev pre budúcnosť  
Výbor výziev pre budúcnosť, vedu, technológie, vedomosti a inovácie (skrátene aj výbor výziev  
pre budúcnosť) je jeden z 24 stálych legislatívnych výborov Senátu (horná komora). Výbor sa  
venuje veľkému spektru otázok verejného záujmu, ktoré súvisia s vedou a technológiami. Výbor  
bol vytvorený v roku 2011 vtedajším predsedom senátu a vzorom mu bol fínsky Výbor pre  
budúcnosť.  
Výbor tvoria nielen poslanci, ale aj stáli hostia, predovšetkým národne a medzinárodne uznávaní  
vedci, odborníci z verejného aj súkromného sektora, akademici z oblasti vedy a techniky,  
predstavitelia občianskej spoločnosti, ale aj ľudia združení v mládežníckych organizáciách.  
9
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Príklady aktivít:  
diskusia o možných budúcich výzvach týkajúcich sa Čile a sveta, a ich transformácia do  
legislatívnych iniciatív,  
podpora vedy, techniky a inovácií, a umožňovanie spoločnej diskusie o nich v politickej,  
akademickej, súkromnej a sociálnej sfére,  
vytváranie multidisciplinárneho dialógu o legislatívnych normách medzi Senátom  
a občianskou spoločnosťou prostredníctvom seminárov a pravidelných diskusií s externými  
členmi, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom Rady pre budúcnosť (útvar, ktorý  
administratívne patrí pod výbor).  
presadzovanie tém ako sú satelitný vesmírny program pre Čile, iniciatíva v oblasti umelej  
inteligencie, kybernetická bezpečnosť a digitálne platformy, ekologický marketing, diaľková  
medicína a podobne.  
3.3 Kanada: Stály výbor pre priemysel a technológie  
Stály výbor pre priemysel a technológie patrí medzi stále výbory dolnej komory parlamentu. Je  
zodpovedný za prípravu a podávanie správ o legislatíve, činnostiach a výdavkov na inovácie  
a hospodársky rozvoj v oblastiach spadajúcich pod ministerstvo priemyslu, regionálne rozvojové  
agentúry, výskumné rady, kanadskú vesmírnu agentúru, ako aj otázky súvisiace s inováciami  
a priemyselnými a technologickými kapacitami.  
Príklady tém a materiálov:  
kvantová informatika,  
domáce výrobné kapacity pre vakcíny,  
kritické minerály/ nerastné suroviny,  
cenová dostupnosť telekomunikačných služieb,  
rozvoj a podpora leteckého priemyslu.  
3.4 Uruguaj: Osobitný výbor pre budúcnosť  
Osobitný výbor pre budúcnosť bol zriadený zákonom, ktorý schválili členovia všetkých  
politických strán v roku 2017. Výbor má 15 členov a jeho hlavnou úlohou je pripraviť „správu  
o budúcnosti“ v otázkach strategického významu pre krajinu v rámci každého legislatívneho  
obdobia.  
Jeho účel a fungovanie sa líši od ostatných výborov najmä v dvoch aspektoch. Prvý aspekt je, že  
bol navrhnutý ako kolektívny spravodajský systém, ktorý pracuje so širokou a reprezentatívnou  
mimoparlamentnou poradnou skupinou. Druhý aspekt je ten, že každá téma sa rieši „z hľadiska  
budúcnosti“, pričom pracuje so súborom špecifických poznatkov a metodických rámcov.  
10  
 
 
Výbory pre budúcnosť ako inovatívny nástroj parlamentov na vyrovnávanie sa s výzvami  
3.5 Vietnam: Výbor pre vedu, techniku a životné prostredie  
Výbor pre vedu, techniku a životné prostredie je parlamentnou agentúrou. Jej predstavitelia sú  
volení každé volebné obdobie. Jej povinnosti a právomoci zákon definuje takto:  
1. Overovanie návrhov zákonov a vyhlášok v oblasti vedy, techniky, prírodných zdrojov, ochrany  
životného prostredia, zmeny klímy, prevencie a kontroly prírodných katastrof,  
2. Dohľad nad implementáciou zákonov a uznesení Národného zhromaždenia, vyhlášok  
a uznesení stáleho výboru Národného zhromaždenia pre vedu, techniku, prírodné zdroje,  
ochranu životného prostredia, reakcie na zmenu klímy, prevenciu a kontrolu prírodných  
katastrof.  
3. Dohľad nad dokumentami vydávanými vládou, premiérom, ministrami a vládnymi  
agentúrami v oblastiach, ktoré patria do agendy výboru.  
Výbor v súčasnosti pozostáva zo 43 členov volených parlamentom, vrátane 11 poslancov na plný  
úväzok vo výbore a 4 poslancov na čiastočný úväzok, ktorí vykonávajú funkciu zástupcov  
vedúcich delegácií. Ostatní členovia pracujú priamo v centrálnych a lokálnych agentúrach,  
výskumných inštitúciách, na univerzitách a v podnikoch.  
4. Použité zdroje  
Parliament of Finland (2022). The world summit of the committees of the future 2022. (Svetový samit  
Second world summit of the committees of the future 2023. Outcome document (Druhý svetový  
Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia  
11