Revíziou Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu prostredníctvom dohovoru v roku 2015 bola rozšírená pôsobnosť z označení pôvodu aj na zemepisné označenia v zmysle Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), teda ochrana sa poskytuje nielen označeniam pôvodu ale aj zemepisným označeniam,4 a rovnako bolo umožnené pristúpenie medzivládnym organizáciám. Dohovor nadobudol platnosť dňa 26. februára 2020. Doteraz dohovor ratifikovali alebo k nemu pristúpili Africká organizácia duševného vlastníctva, Albánsko, Česko, EÚ, Francúzsko, Ghana, Kambodža, Kapverdy, Kórejská ľudovodemokratická republika, Laos, Maďarsko, Omán, Peru, Pobrežie Slonoviny, Portugalsko, Ruská federácia, Samoa, Sv. Tomáš a Princov ostrov, Senegal, Švajčiarsko a Tunisko.
V súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v EÚ je potrebné zdôrazniť, že v oblastiach, na ktoré sa dohovor vzťahuje, má výlučnú právomoc EÚ. EÚ v záujme riadneho uplatňovania svojej výlučnej právomoci v súvislosti s dohovorom a aj v záujme uplatňovania svojej funkcie v kontexte svojich úplných systémov ochrany poľnohospodárskych zemepisných označení rozhodla o svojom prístupe k dohovoru5 a dňa 26. novembra 2019 uložila prístupové listiny k dohovoru na pôde WIPO v Ženeve. Samotný text dohovoru bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019) vo všetkých úradných jazykoch EÚ.6
Pokiaľ ide o možnosť prístupu samotných členských štátov EÚ k dohovoru, rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019) v článku 3 povolilo členským štátom EÚ, ktoré si to želajú, ratifikovať dohovor alebo k nemu pristúpiť popri EÚ.
Európska komisia vo vyhlásení 2019/C 360/02 povolenie ratifikácie alebo prístupu k dohovoru všetkým členským štátom EÚ v článku 3 rozhodnutia (EÚ) 2019/1754 namietla a vyhradila si právo proti uvedenému rozhodnutiu využiť opravné prostriedky, avšak súčasne vyhlásila, že je výnimočne pripravená súhlasiť s tým, aby bolo v záujme EÚ povolené Bulharsku, Česku, Slovenskej republike, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku a Portugalsku pristúpiť k dohovoru. Dôvodom tohto postoja Európskej komisie sú výnimočné okolnosti, ktoré spočívajú v tom, že týchto sedem členských štátov EÚ je už dlhodobo zmluvnou stranou Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu, majú na jej základe zapísané v medzinárodnom registri značné duševné vlastníctvo a je potrebné zabezpečiť kontinuitu práv vyplývajúcich z existujúceho členstva týchto siedmych členských štátov EÚ v osobitnej únii.
Následne Európska komisia žalobou podanou 17. januára 2020 na Súdny dvor Európskej únie (konanie C-24/20) žalovala Radu Európskej únie a navrhla zrušiť článok 3 rozhodnutia (EÚ)
4 Zemepisnými označeniami sa na účely dohody TRIPS rozumejú označenia, ktoré označujú tovar ako pochádzajúci z územia člena alebo z oblasti, alebo z lokality na tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické znaky tovaru možno v podstate pripísať jeho zemepisnému pôvodu.5 Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019).
6 S ohľadom na výlučnú kompetenciu EÚ v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohovor, sa ako súčasť tohto materiálu predkladá dohovor v znení uverejnenom v Úradnom vestníku EÚ v anglickom jazyku a slovenskom jazyku (v slovenskom jazyku v znení korigenda).