Z analýzy „Násilie páchané na ženách: prieskum v celej EÚ“ Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z marca 20145 vyplýva, že: -každá tretia žena z Európskej únie bola obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz vo svojom živote po dosiahnutí veku 15 rokov;
-približne tretina opýtaných žien má skúsenosť s fyzickým alebo sexuálnym násilím;
-spomedzi žien, ktoré sú alebo boli vo vzťahu s mužom, 22 % zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie;
-spomedzi žien v prieskume, ktoré uvádzajú, že boli znásilnené súčasným partnerom, približne jedna tretina konštatuje, že ich partner znásilnil šesť alebo viac ráz;
-znásilnenie v manželstve je realita pre mnohé ženy a veľký počet z nich zažil viacero incidentov. Zo žien, ktoré zažili sexuálne násilie zo strany inej osoby ako partnera, takmer desatina uvádza, že na najvážnejšom incidente sa podieľal viac ako jeden páchateľ;
-v prípadoch domáceho násilia 67% opýtaných uviedlo, že útok nenahlásili na polícii.
Výsledky tohto prieskumu ukazujú, že na Slovensku:
-štvrtina žien zažila násilie od bývalého partnera a 12% od súčasného partnera;
-v priebehu posledného roka zažilo od svojho partnera násilie 12% žien v SR, čo predstavuje 140.000 žien; násilie od akéhokoľvek muža zažilo v rovnakom období zhruba 230.000 žien (10% dospelých žien);
-iba 12% žien uviedlo, že najzávažnejší prípad násilia, ktoré zažili, riešila polícia.
Za zmienku tiež stoja údaje z Ministerstva spravodlivosti6, ktoré zachytávajú dlhodobý vývoj v oblasti násilia na ženách u nás. Aj keď je možné konštatovať všeobecný pokles násilnej kriminality v SR a teda aj mierny pokles hlásenia činov násilia na ženách, je otázne či k takémuto posunu reálne dochádza, alebo je to spôsobené nedôverou obetí k systému ochrany.
Polícia SR ročne rieši zhruba 300 prípadov „týrania blízkej a zverenej osoby“ (§ 208 TZ) z toho v troch štvrtinách prípadov sú obete ženy. Zároveň je však nutné doplniť, že miera evidencie blízkeho vzťahu je v policajných databázach pomerne nízka. Pri spomínanom trestnom čine § 208, kde už samotný názov skutku nabáda k zaznačeniu vzťahu medzi páchateľom a poškodenou osobou, bol konkrétny vzťah zaznačený len v polovici všetkých prípadov. Je preto pravdepodobné, že u iných trestných činov, kde vzťah ani nie je priamo v definícii trestného skutku, je tento pomer ešte nižší.
Možno preto predpokladať, že v skutočnosti je trestných činov domáceho násilia stíhaných políciou výrazne viac ako uvedených 1700 prípadov7. Zároveň veľa stíhaní skončí v priestupkovom konaní (pokutou) bez ďalších následkov pre páchateľa. Takýto systém „beztrestnosti násilia na ženách“ môže násilníkov povzbudzovať v presvedčení, že sa im nič nemôže stať, ak budú pokračovať v násilnom správaní.
Absencia pojmu v Trestnom zákone