1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. VŠEOBECNÁ ČASŤ
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasná „uponáhľaná“ spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac času s deťmi, alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi – dôchodcami. Niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi majú často málo „paragrafov“, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky. Predkladaný návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Predkladateľ zákona vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil, alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom.
V predkladanom návrhu zákona sa zavádza 4-dňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. V prípade, ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Rozdiel oproti súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že pokiaľ o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac.
Inými slovami, zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú päť dní. Napríklad, ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na osem hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce. Tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku. Bude mať viac času na voľnočasové aktivity a psychohygienu, viac príležitostí na cestovanie, možnosť vybaviť si v tom čase lekárov, úrady či iné súkromné záležitosti mimo pracovného času v priebehu pracovného týždňa bez toho, aby si musela brať v práci voľno. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, v istých ohľadoch pozitívny a v niektorých aj negatívny vplyv na
2
podnikateľské prostredie, nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie ani vplyvy na služby pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.
3
B. OSOBITNÁ ČASŤK Čl. I
Navrhuje sa všeobecné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na rovnomerné aj nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a po prerokovaní s ním má povinnosť rozvrhnúť mu ustanovený týždenný pracovný čas tak, že zamestnancovi poskytne deň nepretržitého odpočinku naviac, teda voľný deň naviac, avšak pri zachovaní povinnosti zamestnanca odpracovať ustanovený týždenný pracovný čas. V praxi to teda znamená, že za štyri dni zamestnanec odpracuje celý päťdňový pracovný čas, teda celý týždenný pracovný čas.
Vzhľadom na to, že po prijatí navrhovanej právnej úpravy môže na žiadosť zamestnanca dôjsť k situácii, že pracovný čas presiahne deväť hodín, ustanovuje sa výnimka z uvedeného pravidla.
Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni. V zmysle bodu 1 sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť na žiadosť zamestnanca a po prerokovaní s ním rozvrhnúť pracovný čas na štyri pracovné dni v týždni, pri zachovaní celkového týždenného pracovného času.
Keďže zamestnancovi vznikne deň odpočinku naviac, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas v zásade tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň tri po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, a to piatok, sobotu a nedeľu alebo sobotu, nedeľu a pondelok. Zároveň sa však môže zamestnanec dohodnúť so zamestnávateľom, aby mal deň odpočinku naviac v iný deň, ako je piatok alebo pondelok, s rešpektovaním ustanovenia prvej vety. Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. júla 2024.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov
3. Predmet návrhu zákona:
a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.