1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V podmienkach Slovenskej republiky (s výnimkou Mečiarových amnestií), boli amnestie častokrát udelené pri príležitosti zvolenia nového prezidenta SR (Michala Kováča v roku 1993, Rudolfa Schustera v roku 1999 a Ivana Gašparoviča v roku 2004). Ivan Gašparovič pri opätovnom zvolení v roku 2009 amnestiu neudelil, Rudolf Schuster amnestiu udelil aj pri konci jubilejného roku 2000 a Ivan Gašparovič udelil amnestiu pri príležitosti 20. výročia samostatnosti Slovenskej republiky dňa 2. januára 2013. Andrej Kiska ani Zuzana Čaputová amnestie neuložili.
Vychádzajúc z uvedených reálií, aktuálnej spoločensko-politickej situácie a blížiacich sa volieb prezidenta Slovenskej republiky sa do popredia opätovne natíska legitímna otázka, či novozvolený prezident SR využije ústavné prerogatívum (výlučné právo) hlavy štátu udeliť amnestiu, ak áno, komu ju udelí a teda či je inštitút udeľovania amnestií či milostí nastavený tak, aby zabránil ich prípadnému zneužitiu.
Historická skúsenosť s tzv. Mečiarovými amnestiami nám však jasne naznačuje, že existuje priestor pre úvahu, či by toto prerogatívum prezidenta (o to viac udelenie milosti) nemalo byť obmedzené.
Poslanecký klub SLOVENSKO, ZA ĽUDÍ a Kresťanská únia je mimoriadne znepokojený vedomím, že prezident má v oblasti udeľovania milostí a vo veľkej miere aj amnestií prakticky neobmedzené možnosti. V súčasnosti totiž jestvujú pri udeľovaní milosti a amnestie len minimálne obmedzenia, resp. nápravné mechanizmy, ak sa prezidentom stane „náš človek“ a mal by záujem udeliť amnestiu „jeho ľuďom“. Súhlas vlády sa vyžaduje len pri amnestii a zrušenie milosti alebo amnestie parlamentom si vyžaduje kvalifikovanú ústavnú väčšinu.
Keďže amnestia a milosť musia slúžiť iba na všeobecne rešpektovaný účel, cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie ústavne konformného splnomocňovacieho ustanovenia, vďaka ktorému bude možné v osobitnom zákone stanoviť a špecifikovať obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí a amnestií. Osobitným zákonom je v tomto prípade Trestný poriadok, ktorého novela sa predkladá súčasne s týmto návrhom ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby
2
verejnej správy pre občana a nezakladá ani žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, či sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
3
B. Osobitná časťK Čl. I
V slovenských právnych podmienkach vychádza úprava inštitútu amnestie ešte z tradícií ústavnoprávnej úpravy Československej republiky. Ústavná listina Československej republiky z roku 1920 ustanovovala, že udelenie milosti či amnestie bolo vylúčené, pokiaľ išlo o členov vlády odsúdených alebo obžalovaných pre úmyselné porušenie alebo porušenie z hrubej nedbanlivosti v oblasti svojej úradnej pôsobnosti ústavných alebo iných zákonov. Z uvedeného je zrejmé, že výnimky pre udeľovanie amnestií a milostí nikdy neboli ničím nezvyčajným, práve naopak.
Ako už bolo uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy
-historické skúsenosti samostatnej Slovenskej republiky s udeľovaním amnestií a
-aktuálna spoločensko-politická situácia, keď sa bez akejkoľvek širšej diskusie v skrátenom legislatívnom konaní radikálne a plošne znižujú tresty (najmä za korupciu), ruší inštitúcia, ktorá sa roky špecializovala práve na stíhanie trestnej činnosti páchanej zločineckými skupinami, korupčnej trestnej činnosti, vo veciach zneužívania právomocí verejného činiteľa či pri finančnej kriminalite, terorizme a extrémizme
predstavujú v kontexte blížiacich sa prezidentských volieb (kedy je zaužívanou tradíciou udeľovanie milostí a amnestií) reálne ohrozenie verejného záujmu Slovenskej republiky a jej obyvateľov. A to tým, že by novozvolený prezident SR mohol omilostiť alebo amnestovať páchateľov akýchkoľvek trestných činov. Medzi inými aj takých, ktorí spravodlivosti dlhodobo práve za pomoci štátnej moci úspešne unikali.
Cieľom návrhu ústavného zákona je preto zavedenie takého ústavne konformného blanketného ustanovenia, vďaka ktorému bude možné v Trestnom poriadku stanoviť a špecifikovať obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí a amnestií.
K Čl. II
Navrhuje účinnosť ústavného zákona od 1. júna 2024.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu ústavného zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)bezpredmetné,
b)proti Slovenskej republike nebol začatý postup zo strany Európskej komisie alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení,
c)bezpredmetné.
5. Návrh ústavného zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.
5
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOVA.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu hospodárstva SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.