D ô v o d o v á s p r á v aA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková.
Cieľom predloženého návrhu je explicitne zakotviť, že stravné poukážky (tzv. gastrolístky) a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred (spravidla na začiatku mesiaca) s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať. Dôvodom takejto navrhovanej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré sú popísané nižšie. Zamestnanec takouto zmenou nič nestratí, stravné poukážky dostane len s „posunom v čase“. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami.
Systém tzv. stravovacích poukážok je tak trocha slovenským špecifikom, ktorý vo väčšine iných krajín nepoznajú. Stravné poukážky, resp. finančný príspevok na stravovanie je priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa do mzdy nezahŕňa a pritom je súčasťou zamestnávateľových nákladov na zamestnanca. Okrem toho, že stravovacie poukážky negatívne skresľujú skutočný príjem slovenského zamestnanca pri medzinárodných platových porovnaniach, prinášajú aj mnoho ďalších vedľajších negatívnych efektov. Administratívne náklady a administratívna záťaž sú iba jedným z nich. Väčším problémom je nevyjasnenosť predpísaných postupov a variabilných výkladov vyplývajúcich z ustáleného výkladu, že stravné lístky sa musia poskytovať vopred, teda na začiatku mesiaca, s odôvodnením, že to vyplýva z názvu a účelového určenia, ktorým je zabezpečiť, aby sa mal zamestnanec za čo stravovať. Ak zamestnávateľ poskytne stravné poukážky vopred, teda v prvý deň nástupu do práce, nie sú zriedkavé prípady, že novoprijatý zamestnanec sa v práci na druhý deň neukáže, lebo si napr. našiel lepšie platenú prácu, čo je bežná prax manuálne pracujúcich zamestnancov. Poskytnuté stravné poukážky sú tak pre zamestnávateľa čistá strata a pre bývalého zamestnanca (de facto zlodeja) neoprávnený majetkový prospech. Z aplikačnej praxe sú známe prípady, kedy účtovníci nevedeli ako správne postupovať pri skončení pracovného pomeru uprostred alebo na konci mesiaca, resp. pri úmrtí zamestnanca. Poskytovanie stravných poukážok za obdobie spätne má mnoho praktických výhod a iba jednu umelo vytvorenú, alebo umelo zveličenú a pritom dokola verejne opakovanú nevýhodu, a síce, že „ľudia nebudú mať čo jesť“. Podľa tejto logiky by sa aj mzda mala vyplácať popredu, na začiatku mesiaca, aby ľudia mali čo jesť aj mimo obeda, napr. na raňajky a večere, prípadne aby mohli niekde bývať a byť oblečení. Všade vo svete stáročiami akceptovaný systém funguje tak, že zarábajúci človek žije z výplaty za predchádzajúce obdobie. Aj absolventi stredných a vysokých škôl dostanú prvú výplatu až zhruba po 5-6 týždňoch po nástupe do zamestnania, dovtedy tiež musia z niečoho žiť a nie je známe, že by niekto z nich počas tohto obdobia trpel nedobrovoľným hladom, lebo sa nemal za čo naraňajkovať a navečerať. V minulosti fungoval v Československu systém záloh a výplat, aby sa mesiac nečakalo na ďalší príjem, ale od tohto sa upustilo a nikdy nikto verejne