D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková.

Cieľom predloženého návrhu je explicitne zakotviť, že stravné poukážky (tzv. gastrolístky) a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred (spravidla na začiatku mesiaca) s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať. Dôvodom takejto navrhovanej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré sú popísané nižšie. Zamestnanec takouto zmenou nič nestratí, stravné poukážky dostane len s „posunom v čase“. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami.

Systém tzv. stravovacích poukážok je tak trocha slovenským špecifikom, ktorý vo väčšine iných krajín nepoznajú. Stravné poukážky, resp. finančný príspevok na stravovanie je priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa do mzdy nezahŕňa a pritom je súčasťou zamestnávateľových nákladov na zamestnanca. Okrem toho, že stravovacie poukážky negatívne skresľujú skutočný príjem slovenského zamestnanca pri medzinárodných platových porovnaniach, prinášajú aj mnoho ďalších vedľajších negatívnych efektov. Administratívne náklady a administratívna záťaž sú iba jedným z nich. Väčším problémom je nevyjasnenosť predpísaných postupov a variabilných výkladov vyplývajúcich z ustáleného výkladu, že stravné lístky sa musia poskytovať vopred, teda na začiatku mesiaca, s odôvodnením, že to vyplýva z názvu a účelového určenia, ktorým je zabezpečiť, aby sa mal zamestnanec za čo stravovať. Ak zamestnávateľ poskytne stravné poukážky vopred, teda v prvý deň nástupu do práce, nie sú zriedkavé prípady, že novoprijatý zamestnanec sa v práci na druhý deň neukáže, lebo si napr. našiel lepšie platenú prácu, čo je bežná prax manuálne pracujúcich zamestnancov. Poskytnuté stravné poukážky sú tak pre zamestnávateľa čistá strata a pre bývalého zamestnanca (de facto zlodeja) neoprávnený majetkový prospech. Z aplikačnej praxe sú známe prípady, kedy účtovníci nevedeli ako správne postupovať pri skončení pracovného pomeru uprostred alebo na konci mesiaca, resp. pri úmrtí zamestnanca. Poskytovanie stravných poukážok za obdobie spätne má mnoho praktických výhod a iba jednu umelo vytvorenú, alebo umelo zveličenú a pritom dokola verejne opakovanú nevýhodu, a síce, že „ľudia nebudú mať čo jesť“. Podľa tejto logiky by sa aj mzda mala vyplácať popredu, na začiatku mesiaca, aby ľudia mali čo jesť aj mimo obeda, napr. na raňajky a večere, prípadne aby mohli niekde bývať a byť oblečení. Všade vo svete stáročiami akceptovaný systém funguje tak, že zarábajúci človek žije z výplaty za predchádzajúce obdobie. Aj absolventi stredných a vysokých škôl dostanú prvú výplatu až zhruba po 5-6 týždňoch po nástupe do zamestnania, dovtedy tiež musia z niečoho žiť a nie je známe, že by niekto z nich počas tohto obdobia trpel nedobrovoľným hladom, lebo sa nemal za čo naraňajkovať a navečerať. V minulosti fungoval v Československu systém záloh a výplat, aby sa mesiac nečakalo na ďalší príjem, ale od tohto sa upustilo a nikdy nikto verejne

neprezentoval, že by mu tento systém chýbal. Spoločnosť sa odvtedy niekam posunula. Rovnako nikto nikdy neprišiel s ideou akejsi absolventskej zálohy (=vreckového do prvej výplaty), alebo niečoho podobného, lebo na to nikdy nebol spoločenský dopyt.

Predložený návrh systém stravných poukážok (tzv. gastrolístkov) neruší, nikomu neberie právo na obedovú prestávku a teplú stravu, jedinou zmenou je, že stravné poukážky sa budú zamestnancovi poskytovať spätne za predchádzajúci mesiac a to v počte, v akom na ne reálne vznikol nárok.

Obdobne sa upravujú aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a finančnej správy.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona taktiež nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa úprava legislatívneho znenia príslušných ustanovení Zákonníka práce tak, aby v zákone nebola obsiahnutá zmienka o účelovej viazanosti finančného príspevku na stravovanie. Vypustenie zmienky o účelovej viazanosti je nevyhnutné z dôvodu, že podľa navrhovanej úpravy sa finančný príspevok na stravovanie bude poskytovať spätne za predchádzajú kalendárny mesiac, kedy bude známe, v akej sume nárok na finančný príspevok vznikol.

K bodom 2 a 7

Podľa súčasnej úpravy Zákonníka práce je poskytovanie stravných poukážok podmnožinou spoločného pojmu „zabezpečenie stravovania“. Zabezpečenie stravovania sa v súčasnosti deje dvoma spôsobmi – poskytovaním teplého jedla alebo poskytovaním stravovacej poukážky. Poskytovanie stravovacích poukážok je dnes zaobalené do formulácie, že ide zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Túto zaobalenú formuláciu nahrádzame priamym slovným spojením „poskytovanie stravovacej poukážky“ – toto priame pomenovanie už neobsahuje v sebe prvky toho, že stravovacie poukážky sú zabezpečením stravovania (lebo to je príčinou výkladu, že musia byť poskytované na začiatku mesiaca, resp. pred skonzumovaním stravy v daný deň). Stravovacia poukážka tak bude iba spätnou paušálnou refundáciou stravy, ktorú si zamestnanec zaplatil sám, pričom táto refundácia nebude v peniazoch, ale v podobe ceniny účelovo viazanej na nákup ďalšieho jedla v budúcnosti.

K bodu 10

Navrhuje sa explicitné zakotvenie, že stravovacie poukážky aj finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú pozadu, teda nemajú zabezpečovací charakter, ale refundačný. Bežne zamestnaný človek to nijako nepocíti, pretože každý mesiac dostane nejaký zhruba rovnaký počet stravných poukážok, pričom mnohí ľudia dnes ani netušia, za aké obdobie sú tie stravovacie poukážky, ktoré dostávajú. Neobstojí argument, že pri spätnej refundácii si zamestnanci nebudú mať v predchádzajúcom mesiaci za čo kúpiť stravu, pretože zamestnanci ani mzdu nedostávajú vopred, aby si mohli hradiť svoje výdavky (vrátane raňajok a večier, čo je tiež strava), ale mzdu dostávajú pozadu.

K čl. II

K bodu 1

V zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov sa navrhujú zrkadlové úpravy ako v Zákonníku práce (čl. I); to znamená zúženie pojmu „zabezpečenie stravovania“ len na poskytovanie teplého jedla vo vlastnej jedálni, zavedenie pojmu „poskytovanie stravovacej poukážky ako samostatnej kategórie a explicitné zakotvenie pravidla, že stravovacie poukážky aj finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú pozadu, teda nemajú zabezpečovací charakter, ale refundačný.

Explicitne sa tiež stanovuje, že povinnosť poskytnúť druhé teplé jedno a tretie teplé jedno možno splniť aj poskytnutím stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravovanie.

K čl. III

K bodu 1

V zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov sa navrhuje explicitné zakotvenie pravidla, že stravovacie poukážky aj finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú pozadu, teda nemajú zabezpečovací charakter, ale refundačný. Služobný úrad však bude oprávnený poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie aj preddavkovo, a to na základe kolektívnej zmluvy alebo rozhodnutia služobného úradu.

K bodu 2

Vzhľadom na to, že viaceré aspekty služobného pomeru hasičov sú riešené formou odkazu na Zákonník práce, je potrebné v súvislosti s vložením nového odseku 10 v § 152 vyriešiť aj odkaz na Zákonník práce doplnením odkazu na odsek 10 v § 152 Zákonníka práce.

K čl. IV

V zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhujú zrkadlové úpravy ako v Zákonníku práce (čl. I); to znamená zúženie pojmu „zabezpečenie stravovania“ len na poskytovanie teplého jedla vo vlastnej jedálni, zavedenie pojmu „poskytovanie stravovacej poukážky ako samostatnej kategórie a explicitné zakotvenie pravidla, že stravovacie poukážky aj finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú pozadu, teda nemajú zabezpečovací charakter, ale refundačný. Explicitne sa tiež stanovuje, že povinnosť poskytnúť ďalšie teplé jedno možno splniť aj poskytnutím stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravovanie. Dôležité v tejto súvislosti je tiež dôležité spomenúť, že sa vypúšťa zmienka o tom, že finančný príspevok na stravovanie je účelovo viazaný.

K čl. V

Vzhľadom na to, že stravovanie štátnych zamestnancov je zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú aspekty služobného pomeru hasičov riešené formou odkazu na Zákonník práce, je potrebné v súvislosti s vložením nového odseku 10 v § 152 vyriešiť aj odkaz na Zákonník práce doplnením odkazu na odsek 10 v § 152 Zákonníka práce.

K čl. VI

V zákone č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhujú zrkadlové úpravy ako v Zákonníku práce (čl. I); to znamená zúženie pojmu „zabezpečenie stravovania“ len na poskytovanie teplého jedla vo vlastnej jedálni, zavedenie pojmu „poskytovanie stravovacej poukážky ako samostatnej kategórie a explicitné zakotvenie pravidla, že stravovacie poukážky aj finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú pozadu, teda nemajú zabezpečovací charakter, ale refundačný.