Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Darina Luščíková a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Michal Truban, Ivan Štefunko, Štefan Kišš a Ján Hargaš.
Odpočet daňovej straty a odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj pomáha zlepšovať podnikateľské prostredie a hospodársky rast. V súčasnosti platná právna úprava na Slovensku obmedzuje možnosť odpočítania straty na maximálne 5 po sebe nasledujúcich rokov. Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je možné uplatniť do výšky vyčísleného základu dane zníženého o daňovú stratu v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak si daňovník nemôže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) z dôvodu, že vykázal daňovú stratu alebo nedostatočný základ dane po znížení o odpočet daňovej straty, má možnosť odpočet výdavkov alebo ich neuplatnenú časť na výskum a vývoj uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane. Najviac však môže daňovník uplatniť takýto prenos odpočtu nákladov v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol.
Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj daňovými subjektmi z 5 na 15 rokov vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce podnikateľské prostredie, ktoré pomôže zabezpečiť naštartovanie ekonomického rastu a to:
1. Podporou investícií a inovácií: Predĺžením uvedených lehôt sa vytvára prostredie, ktoré podporuje dlhodobé investície, inovácie, výskum, vývoj a technologický pokrok. Toto opatrenie znižuje riziko spojené s veľkými investíciami a umožňuje podnikateľom plánovať svoje investičné stratégie s dlhodobým horizontom.
2. Zvýšením konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia voči iným krajinám: Dlhšia doba odpočítavania straty a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj zvyšuje konkurencieschopnosť Slovenska v porovnaní s inými krajinami V4 a Európskej únie. Toto opatrenie má potenciál prilákať zahraničných investorov a podporiť rast a rozvoj domáceho podnikateľského sektora.
3. Zvýšením produktivity práce: Predĺženie lehôt na odpočítanie zvyšuje produktivitu práce, keďže umožňuje podnikom investovať do technologického pokroku a modernizácie.
4. Podporou udržania finančnej stability podnikov: Možnosť odpočítania daňovej straty a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na dlhšie obdobie zabezpečuje finančnú stabilitu podnikov a umožňuje im lepšie riadiť svoje finančné riziká. Uvedené je dôležité pre zachovanie a rozvoj podnikateľských aktivít, motiváciu a vytváranie pracovných miest.
5. Podporou investícií do zelenej a digitálnej transformácie: Uvoľnenie pravidiel odpočtu daňovej straty a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj môže podporiť zelenú a digitálnu
transformáciu podnikov tým, že umožní nevyhnutné investície do ekologicky šetrných technológií a digitálnych inovácií.
Obmedzenie možností odpočítať stratu len na 5 rokov a odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj celkovo najviac počas 5 zdaňovacích období podľa súčasne platnej právnej úpravy je možné považovať za reštriktívne opatrenia nevýhodné pre podnikateľské subjekty, ktoré v mnohých prípadoch zvyšujú efektívnu sadzbu dane.
Predĺženie možnosti odpočtu straty a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na dobu 15 rokov je navrhované s ohľadom na životnosť a odpisovanie finančne náročných investícií. Doba odpisovania majetku okrem budov je v jednotlivých odpisových skupinách 2, 4, 6, 8 a 12 rokov. Práve finančne najviac náročný majetok je zaradený do odpisových skupín s dobou odpisovania 6 a viac rokov. Odpisy obstaraného majetku vstupujú do nákladov počas dlhej doby a znižujú základ dane, preto podnikateľom neumožňujú odpočítať stratu vzniknutú z investícií. Nová doba odpočtu straty a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na 15 rokov umožní daňovým subjektom odpočítať svoje náklady vynaložené na podnikanie a bude pôsobiť motivačne na modernizáciu a investovanie do inovácií, čo v konečnom dôsledku bude akcelerovať ekonomický rast.
Návrh zmeny zákona a predĺženie možností odpočítania straty a odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj reaguje na potrebu podpory modernizácie podnikov a nevyhnutných investícií do inovácií, ktoré sú základným predpokladom pre naštartovanie ekonomického rastu a zvýšenie produktivity práce. Podľa posledných zverejnených dát je Slovenská republika jednou z krajín Európskej únie, ktoré dosahujú najnižšie hodnoty v produktivite práce a prepadajú sa v rebríčku konkurencieschopnosti.1 Vysoká miera investičného dlhu v každej oblasti je zapríčinená neochotou podnikateľov modernizovať a investovať do nových často finančne náročných technológií, keďže krátka doba odpočtu straty dáva predpoklad, že strata z investície bude mať negatívny vplyv na likviditu a finančnú stabilitu podniku v budúcnosti.
Slovensko patrí ku krajinám s najprísnejším a pre podnikateľov najmenej výhodným odpočtom strát v EÚ. Viaceré krajiny Európy, ako napríklad Írsko a Portugalsko majú neobmedzenú dobu odpočtu strát. Uvoľnenie pravidiel odpočtu strát dokáže podporiť zdravé podnikateľské prostredie a bude pôsobiť pre podniky stimulačne.
Prvých 5 rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet a zníženie výnosov dane z príjmu počas nasledujúcich 5 rokov, čo je vzhľadom na potrebu konsolidácie verejných financií veľmi výhodné. Negatívny vplyv na verejné financie po piatich rokov bude vyrovnávať pozitívny vplyv z podporeného ekonomického rastu.
1 Zdroje napr:
https://www.wipo.int/edocs/pubdocs/en/wipo-pub-2000-2023/sk.pdf
,
https://www.trend.sk/spravy/slovensko-svetovom-rebricku-konkurencieschopnosti-rok-2023-pohorsilo
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy až po uplynutí piatich rokov od účinnosti zákona, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na životné prostredie, nepredpokladá vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
K čl. I.
K bodu 1
Predlžuje sa doba odpočítania straty daňovými subjektmi z päť na pätnásť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Ak daňovník nemohol uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum alebo vývoj z dôvodu,
že vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako
odpočet v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, je možné uplatniť
výdavky (náklady) na výskum alebo vývoj v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v
ktorom daňovník vykáže základ dane. Predlžuje sa možnosť výdavky (náklady) odpočítať
najviac v pätnástich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom
období, v ktorom nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 vznikol.
K bodu 2
V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby sa jednotlivé zmeny prvýkrát uplatnili na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2025.
K čl. II
Účinnosť predkladanej novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.