DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu zákona:
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kišš
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu: a) nie je upravená v práve Európskej únie b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
A.3. Poznámky K vplyvom na rozpočet verejnej správy: Predkladaný návrh zákona predpokladá priamy negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a to znížením príjmov zdravotných poisťovní. Pri chýbajúcich zdrojoch je možným výsledkom navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na dofinancovanie zdravotníctva. Zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky u niektorých zamestnancov zníži, respektíve takmer úplne eliminuje odvody na zdravotné poistenie. Tie sú v bežnom prípade vo výške 4% z hrubej mzdy (v prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba polovičná a teda 2%). To dnes pri minimálnej mzde (750 EUR k 1.1.2024) tvorí 30 EUR mesačne, ktoré zamestnanec odvedie štátu na zdravotné poistenie. Príjmy verejnej správy a konkrétne položky verejného zdravotného poistenia sa teda pri predkladanom návrhu znížia o zdravotné odvody zamestnancov, ktorých mzda je minimálna resp. nepresahuje 75% priemernej mzdy. Zníženie príjmov z odvodov bude v roku 2025 predstavovať výpadok vo výške 113 miliónov EUR. V rokoch 2026 a 2027 sa dopad odhaduje na 120, resp. 130 mil. EUR.
Očakáva sa, že negatívny dopad na príjmy verejnej správy budú v istej miere zmiernené pozitívnym dopadom na zamestnanosť. Odvodová odpočítateľná položka efektívne zvýši disponibilné príjmy u nízkopríjmovej skupiny o zdravotné odvody (vo výške 4%), ktoré nebude nutné odvádzať. Opatrenie tým bude pôsobiť motivačne pre osoby, ktoré sú dnes nezamestnané, respektíve pracujú na menší úväzok nakoľko zamestnanie sa za minimálnu resp. relatívne nižšiu mzdu bude efektívne výhodnejšie ako dnes. Dnes totiž vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pôsobí pre takéto skupiny demotivačne. Ak sa tieto osoby zamestnajú, verejné príjmy sa zvýšia o dane a odvody odvádzané týmito osobami. Zároveň sa výdavky znížia o sociálne dávky a pomoc, ktoré tieto osoby dnes z dôvodu nezamestnanosti alebo neaktivity poberajú.
Odhady dopadu na zamestnanosť sa líšia, no predpoklad je, že rozšírenie odpočítateľnej položky celkovo podporí zamestnanosť a tým aj výkon ekonomiky a štátne daňové príjmy z novo-vzniknutých zamestnaneckých pomerov. Je však obtiažne kvantifikovať u koľko osôb presne by došlo k prechodu z nezamestnanosti k zamestnaniu, resp. k zvýšeniu pracovného úväzku a teda o koľko by stúpli príjmy a klesli výdavky štátneho rozpočtu. Preto je tento vplyv uvedený ako nekvantifikovaný.
Zároveň je predpoklad, že k zvýšeniu príjmov dôjde aj zo samotného zavedenia odpočítateľnej položky a to z výberu z daní z príjmu fyzických osôb. Pri znížení odvodov totiž stúpne základ dane a teda finálna suma odvedená samosprávam bude vyššia. Na strane jednotlivcov pôjde o malé čiastky no pri väčšom počte osôb samosprávy môžu pocítiť nárast príjmov. Dokopy sa za rok 2025 tento vplyv odhaduje na 21,5 mil. EUR. V rokoch 2026 a 2027 je odhadovaný vplyv 23,6 a 25 mil. EUR. Celkový negatívny vplyv na verejné financie (očistený o predpokladané zvýšenie na strane príjmov) sa teda odhaduje následovne: v roku 2025 ako 91,6 mil. EUR, v roku 2026 ako 100,6 mil. EUR a v roku 2027 ako 106,2 mil. EUR (viď. aj Tabuľku 1).
Návrh zákona je predkladaný priamo po schválení plošného navýšenia zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov, ktoré zásadne zvyšuje príjmy verejnej správy na rok 2024. Zvýšenie príjmov z vyšších odvodov bude vysoko presahovať negatívny dopad na rozpočet, ktorý predpokladá predkladaný návrh zákona. Napriek tomu, že predkladaný návrh zákona v konečnom dôsledku bude mať negatívny vplyv na rozpočet tak nemožno očakávať, že by bol ohrozený chod verejnej zdravotnej poisťovne.Tabuľka 1: Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy
Vplyv na príjmy zo zdravotných odvodov (v mil. EUR)
Vplyv na príjmy z DPFO (v mil. EUR)
Celkový vplyv na rozpočet (v mil. EUR)
K vplyvom na podnikateľské prostredie: Návrh zákona očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu uľahčenia zamestnávania. Nejde o zníženie regulačného zaťaženia, ale o zníženie bariér zo strany potenciálnych zamestnancov. Zvýšením disponibilných príjmov sa totiž zamestnanosť stane atraktívnejšou aj pri minimálnej resp. relatívne nižšej mzde, čím bude pre podnikateľské subjekty zjednodušené zamestnávanie a obsadzovanie týchto pozícií. Z dôvodu abstraktnosti prínosu je tento vplyv uvedený ako nekvantifikovaný.
Návrh zákona je pro-sociálny a teda zameriava sa na nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva. Predkladaný návrh očakáva pozitívne sociálne vplyvy a to najmä v oblasti hospodárenia obyvateľstva a zamestnanosti. Nízkopríjmová skupina občanov je na Slovensku disproporčne zaťažovaná vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, čo znamená, že už z beztak nízkeho príjmu musí dnes odviesť veľkú čiastku štátu na daniach a odvodoch. Následkom je okrem iného aj znížená motivácia zamestnať sa pri nižších platových podmienkach, nakoľko práca za relatívne nízku mzdu ponúka relatívne nízke prospekty benefitov a lepšieho života. To vedie k
nižšej zamestnanosti a v konečnom dôsledku k menej výkonnej ekonomike a nižším štátnym príjmov z daní z príjmu. Návrh má za cieľ túto situáciu napraviť.Zvýšenie a teda efektívne znovu-zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky zvýši disponibilný príjem osobám s veľmi nízkou mzdou. Konkrétne o 4%, ktoré dnes musí odvádzať zdravotnej poisťovni, čo pri minimálnej mzde tvorí 30 EUR mesačne. Najmä pri dnes nezamestnaných osobách návrh zákona spôsobí, že vstup do zamestnania s minimálnou resp. relatívne nízkou mzdou bude relatívne atraktívnejší ako dnes oproti alternatíve nezamestnanosti alebo neúplného úväzku. Návrh zákona tak pozitívne ovplyvní príjem nízkopríjmových osôb, čím zároveň pomôže k zníženiu sociálnych rozdielov v krajine. Rovnako návrh zákona predpokladá aj pozitívny vplyv na zamestnanosť z už vyššie spomínaných dôvodov – najmä zvýšenia atraktivity zamestnanosti aj pri minimálnej resp. nízkej mzde oproti nezamestnanosti. Tým návrh zároveň očakáva pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy (detaily uvedené vyššie). Odhady dopadu na zamestnanosť sa líšia, no predpoklad je, že efektívne znovu-zavedenie odpočítateľnej položky celkovo podporí zamestnanosť
A.4. Alternatívne riešenia
Alternatívou ako naplniť cieľ zvýšenia zamestnanosti u nízkopríjmových skupín a zlepšiť ich ekonomickú situáciu je napríklad zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Takáto alternatíva by upravovala daňovú záťaž, nie odvodovú. Okrem toho by bolo jej uplatnenie plošnejšie a teda aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy zásadnejší ako pri predkladanom návrhu. Negatívne by ovplyvnil primárne hospodárenie samospráv, ktorým príjmy z DPFO pripadajú.
Rovnako je možnosťou znížiť regulačnú záťaž pri zamestnávaní zo strany zamestnávateľa. V predkladanom návrhu sa sústredíme na finančnú a nie regulačnú motiváciu a najmä na motiváciu zo strany zamestnancov. Zmeny v reguláciách nie sú v rozpore s predkladaným návrhom a je možné ich po dôslednejšej analýze taktiež využiť v ďalších návrhoch.
V neposlednom rade k možnostiam ako zvýšiť zamestnanosť patrí aj rozšírenie a zlepšenie aktívnych politík trhu práce. Táto alternatíva by vyžadovala investície zo strany štátu - ako finančné tak aj časové a kapacitné. Zároveň je pri tomto opatrení efekt viditeľný omnoho neskôr. Z tohto dôvodu pokladáme predkladaný návrh za najlepšiu alternatívu. Spomenuté alternatívy je však po dôslednejšom zvážení možné taktiež využiť.
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a jeho stanovisko tvorí súčasť predkladaného materiálu.
Návrh zákona bol takisto zaslaný na posúdenie vplyvov Rade pre rozpočtovú zodpovednosť.