Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kišš, Michal Truban, Ivan Štefunko, Ján Hargaš a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Darina Luščíková.

Cieľom návrhu zákona je zníženie odvodového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov a tým zároveň zvýšiť ich čisté disponibilné príjmy a zamestnanosť tejto skupiny. Návrh zákona je tak pro-sociálny a cieli na celkové zníženie socio-ekonomických rozdielov v rámci spoločnosti. Návrh zákona upravuje odvodovú odpočítateľnú položku zo zdravotných odvodov.

Dnes je odvodová odpočítateľná položka určená ako 4560 eur ročne (resp 380 eur mesačne). Suma reflektuje minimálnu mzdu v dobe zavedenia položky. Avšak od roku 2015 sa minimálna mzda dramaticky zvýšila. V roku 2023 bola na úrovni 8400 eur ročne (t.j. 700 eur mesačne), teda takmer dvojnásobok minimálnej mzdy z roku 2015. Je teda zrejmé, že odvodová odpočítateľná položka de facto stratila účinnosť, nakoľko podmienky na jej uplatnenie dnes nie je možné naplniť pri plnom pracovnom úväzku. Návrh zákona upravuje výšku odvodovej odpočítateľnej položky tak, aby reflektovala dnešnú ekonomickú situáciu a obnovila jej praktickú účinnosť. Výšku návrh zákona viaže na priemernú mesačnú mzdu, čím odpočítateľnú položku automatizuje, t.j. tá sa bude s rastom priemernej mzdy paralelne zvyšovať, aby opätovne nenastala situácia jej de facto neefektívnosti. Výška odvodovej odpočítateľnej položky sa upravuje na 50% priemernej mesačnej mzdy. Je možnú uplatniť ju na mzdu, ktorá nepresahuje 75% priemernej mzdy.

Slovenská republika má relatívne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce najmä v porovnaní s krajinami V4. Zaťažuje najmä nízkopríjmové skupiny, kde je záťaž nad priemerom OECD a oproti napríklad Českej republike vyššia takmer o tretinu (v prípade bezdetných jednotlivcov). Do veľkej miery je to spôsobené práve vysokými sociálny a zdravotnými odvodmi. Podiel odvodov nízkopríjmových skupín je na Slovensko v krajinách OECD v roku 2022 na odvodoch zaplatili v priemere 9.6% z hrubej mzdy, na Slovensku to bolo až 13.4%. Vysoké odvody pôsobia demotivujúco pre zamestnávateľov aj zamestnancov a teda zamestnanosť celkovo, čím brzdia ekonomický rast. Odvody sú pritom opäť disproporčnou záťažou najmä pre nízkopríjmové skupiny. V aktuálnom nastavení je záťaž najmä u rodín s deťmi zmierňovaná opatreniami ako daňové bonusy na deti. Zároveň je pomoc pre nízkopríjmové skupiny riešená aj prostredníctvom sociálnych transferov. Takéto nastavenie však zaplatáva nedostačujúce príjmy ex-post. Odvodová odpočítateľná položka mieri na zvýšenie samotného disponibilného príjmu tak, aby sa znížila potreba dodatočných sociálnych pomocí.

Návrh zákona má za cieľ pomôcť práve týmto skupinám. De facto znovu-zavedenie odvodovej

odpočítateľnej položky zvýši osobám s relatívne nízkym príjmom (menej ako 75% priemernej mzdy v ekonomike) ich disponibilný príjem. Pri uplatnení plnej výšky odvodovej odpočítateľnej položky bude zamestnancom s mzdou výrazne nižšou (50%) ako priemerná mzda znížená odvodová záťaž o zdravotné odvody. To dnes predstavuje 4% z hrubej mzdy, čím nízkopríjmovej skupine po odpustení tohto odvodu efektívne stúpne disponibilný príjem.

Návrh zákona tak dopomáha k progresívnejšiemu nastaveniu daňovo-odvodového systému, kde vyššie príjmové skupiny prispievajú do systému viac a, naopak, nižšie príjmové skupiny menej, čím sa znižujú rozdiely medzi týmito dvoma skupinami. Zníženie odvodov zároveň prispieva k motivácii nezamestnaných osôb zamestnať sa aj pri nižšom platovom ohodnotení, resp. motivácii nízkopríjmových osôb zotrvať v zamestnaní, nakoľko ich disponibilný príjem bude vďaka odpočítateľnej položke vyšší.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyvy na rozpočet verejnej správy, avšak pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

Aktualizuje sa výška odvodovej odpočítateľnej položky. Pôvodná suma 4 560 eur, resp. 380 eur vychádzala z minimálnej mzdy v čase prijatia novely. Dnes je už táto suma neaktuálna a teda odvodová odpočítateľná položka je efektívne nevyužiteľná. Pre dlhodobé nastavenie odvodovej odpočítateľnej položky sa navrhuje naviazanie na priemernú mesačnú mzdu, čím bude reflektovať inflačné vplyvy. S cieľom zamerať sa na pomoc nízkopríjmovým skupinám je výška odpočítateľnej položky určená ako 50% priemernej ročnej mzdy.

K bodu 2 a 3

Paralelne s bodom 1 sa výška odvodovej odpočítateľnej položky upravuje aj v neskorších paragrafoch a to konkrétne v § 16 a § 19. Výška mzdy, do ktorej je možné si uplatňovať odvodovú odpočítateľnú položku sa určuje ako 75% priemernej mzdy.

K bodu 4