nehmotného majetku priniesli 0,5 p. b. rastu HDP v európskych krajinách v rokoch 1995 – 2007.Inovácie sú v dlhodobom horizonte považované za významný motor hospodárskeho rastu, avšak vzťah medzi inováciou a rastom býva komplexný a závisí od výberu správnej inovačnej politiky. Vlády majú na podporu podnikových výdavkov na výskum a vývoj k dispozícii niekoľko nástrojov. Najbežnejšími sú priame platby či granty, zrýchlené odpisy aktív, znížené daňové sadzby, daňové úľavy, odpočty a superodpočty výdavkov, stimuly na tvorbu patentov a ďalšie. Niektoré opatrenia sú ťažko kvantifikovateľné z dôvodu neexistencie priamočiareho vzťahu medzi inovačnou aktivitou a výsledkami tejto aktivity. Daňové zvýhodnenia ponúkajú vysokú kvalitu evidencie, vysokú jednoznačnosť záverov evidencie a vysoký čistý benefit už v krátkodobom horizonte.
Z európskeho pohľadu má Slovenská republika legislatívu odpisovania vyriešenú relatívne prehľadne, a preto nebolo v záujme predkladateľov vykonať vážnejšie zásahy. V našej súčasne platnej a účinnej právnej úprave sú zakotvené dve základné metódy odpisovania a 7 odpisových skupín. O niečo pružnejšie nastavené pravidlá odpisovania ma napríklad Česká republika, kde sa všetky odpisové skupiny (majú ich 6) môžu odpisovať zrýchlene aj rovnomerne, pričom výber je na daňovníkovi. Taktiež mnohé krajiny Európskej únie zaviedli nepriame podpory v rokoch 2020 – 2023 počas pandémie COVID-19, no Slovensko bolo v tomto výnimkou.
Zámerom predkladateľov je poskytnutie konkurenčnej výhody zástupcom súkromného sektora s cieľom jednať určitým spôsobom – investovanie do výskumu a vývoja, budovanie ekologickejších stavieb, zameranie sa na zelenú energiu. Cieľom návrhu zákona teda nie je zavedenie priamej pomoci vo forme dotácií, ktoré by mohlo získať len niekoľko vybraných subjektov, ale skôr nastaviť pravidlá pre nepriamu podporu pre všetky ekonomické subjekty v podobe zrýchlených odpisov, skrátenia doby odpisovania majetku a tiež formou superodpočtu.
Zameranie sa na udržateľnú alternatívnu formu energie v podnikoch prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov ale aj k diverzifikácii dodávok energie. Úplný prechod od fosílnych palív k udržateľným obnoviteľným zdrojom si bude vyžadovať zmeny a významné investície v celom energetickom systéme, v priemysle, či doprave. Avšak budovy a ich vykurovanie sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe skleníkových plynov aj znečisťujúcich látok. V súčasnosti síce výrazne klesá trend spaľovania tuhých palív, no na druhej strane dochádza k miernemu nárastu emisií zo zemného plynu.
Podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) nielen vládne výdavky, ale aj výdavky slovenských firiem zaostávajú v inováciách a výdavkoch na výskum a vývoj za priemerom EÚ 27. Len 36,6 % slovenských firiem sa podieľalo na inovačných aktivitách, čo je značne menej v porovnaní s priemerom Európskej únie, kde tento podiel dosahuje až 52,7 %. Zaostávanie v inováciách sa dokonca týka aj väčších firiem.
Na Slovensku sa aktuálne využívajú najmä granty, stimuly na tvorbu patentov a superodpočet z dane z príjmov právnických osôb. Podľa výsledkov analýzy NBS je zrejmé, že superodpočet výdavkov na výskum a vývoj je efektívnym nástrojom na podporu podnikových aktivít na Slovensku. Celkový odhad je porovnateľný s Českom a najvyššia efektívnosť sa ukazuje pri stredne veľkých podnikoch.
Slovensko patrilo medzi krajiny s najštedrejším daňovým systémom na podporu výskumu a vývoja. V náraste daňovej podpory medzi rokmi 2011 a 2022 zaznamenalo výraznejší nárast