DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu ústavného zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada SR“) s vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) v európskych záležitostiach pri vypracovávaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vládou a ich schvaľovaní Národnou radou SR predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a to tak, že sa spresní rámec tejto spolupráce optimalizáciou doterajších lehôt na vypracovanie týchto stanovísk a vhodnejším nastavením sankcií za nedodržanie povinností v zmysle tohto zákona tak zo strany vlády, ako aj parlamentu.
Súvisiace zmeny a doplnenia sú navrhnuté aj v novele zákona Národnej rady SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov, ktorá sa predkladá súčasne s týmto návrhom ústavného zákona.
Platné znenie ústavného zákona v čl. 2 ods. 4 nepriamo ustanovuje povinnosť člena vlády zasielať Národnej rady SR, ktorá si na tento účel si zriadila Výbor NR SR pre európske záležitosti (ďalej len „VEZ“) návrhy stanovísk Slovenskej republiky v lehote do dvoch týždňov pred samotným rokovaním v Rade Európskej únie (ďalej len „Rada“). Prax je však taká, že táto lehota sa vždy nedodržiava a neraz sa stáva, keď člen vlády vôbec nezašle VEZ návrh stanoviska Slovenskej republiky, hoci ho vyjadrí na rokovaní Rady.
Súčasný systém spolupráce medzi Národnou radou SR a vládou nie je nastavený dobre, pretože objektívne nie je možné dodržať stanovené lehoty na vypracovanie stanovísk Slovenskej republiky vládou a ich predloženie Národnej rade SR, a to najmä z dôvodu, že program rokovaní jednotlivých formácií Rady sa definitívne upresňuje až v čase jedného týždňa pred samotným zasadnutím, kedy sú dostupné aj všetky materiály, ktoré môžu byť Národnej rade SR zaslané a na podklade ktorých je možné kvalifikovane zaujať aj stanovisko Národnej rady SR. Preto sa v návrhu ústavného zákona spresňuje doterajšia lehota na päť pracovných dní.
Platné znenie ústavného zákona tiež neupravuje situáciu, ak si vláda alebo jej poverený člen nesplní povinnosť zaslať výboru návrh stanoviska Slovenskej republiky v ústavnej lehote, prípadne čo sa stane, ak nedôjde vôbec k zaslaniu takéhoto stanovisko, čo možno vo vzťahu k Národnej rade SR považovať za nevyvážené najmä z dôvodu, že nečinnosť Národnej rady SR v tomto smere ústavný zákon upravuje. Preto sa zavádza už spomenutá sankcia v podobe
vyjadrenia negatívneho stanoviska Slovenskej republiky na rokovaní Rady k návrhu aktu EÚ. Súčasne sa zavádza poistka pre prípad nečinnosti Národnej rady SR v podobe viazanosti člena vlády tým návrhom stanoviska, ktoré vláda vypracovala, ale Národná rada SR sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila.Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a to tak, že sa už používa len pojem Európska únia.
Návrhom ústavného zákona sa spresňuje doterajšia lehota, v ktorej má vláda alebo poverený člen vlády predkladať Národnej rade SR návrhy stanovísk Slovenskej republiky, na päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov EÚ. Platné znenie ústavného zákona síce určuje vláde lehotu na predkladanie návrhov týchto stanovísk Národnej rade SR pred ich prerokovaním zástupcami vlád členských štátov Európskej únie, táto je však nastavená veľmi flexibilne v prospech vlády.
V platnom znení ústavného zákona existuje výlučne sankcia pre Národnú radu SR v prípade, pokiaľ k návrhom stanovísk Slovenskej republiky predloženým vládou nezaujme VEZ žiadne stanovisko. Z hľadiska vyváženosti spolupráce medzi Národnou radou SR a vládou v európskych záležitostiach však chýba sankcia pre prípad, pokiaľ by vláda alebo poverený člen vlády nepredložil návrh takéhoto stanoviska k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu EÚ v lehote stanovenej ústavným zákonom.
Preto sa v návrhu ústavného zákona navrhuje, aby v prípade, ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží Národnej rade SR návrh stanoviska Slovenskej republiky do piatich pracovných dní pred rokovaním Rady, člen vlády bude povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na jej rokovaní, čo možno považovať za primeranú sankciu v dôsledku ktorej sa nielen posilní postavenie Národnej rady SR v tomto procese, ale aj motivuje vláda k riadnemu plneniu svojich povinností vyplývajúcich jej z ústavného zákona.
Nemožno vylúčiť, že vláda alebo poverený člen vlády si splní svoju povinnosť a predloží v lehote stanovenej ústavným zákonom návrh stanoviska Slovenskej republiky Národnej rade SR, ale z dôvodu, že Národná rada SR sa prostredníctvom VEZ k tomuto stanovisku ani deň pred rokovaním Rady nevyjadrí, resp. neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, a člen vlády sa ocitne v situácii, v ktorej si nebude istý, aké je vlastne stanovisko Slovenskej republiky k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu EÚ. V takomto prípade sa navrhuje, aby bol člen vlády viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky, ktoré vláda vypracovala a predložila Národnej rade SR.
Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s čl. I bodom 4 tohto návrhu ústavného zákona. Keďže vyjadrenie negatívneho stanoviska člena vlády na rokovaní zástupcov vlád členských štátov EÚ má podobu sankcie za nesplnenie si povinnosti vlády voči Národnej rade SR, neprichádza do úvahy možnosť, aby sa člen vlády mohol na uvedenom rokovaní odchýliť od stanoviska Slovenskej republiky schváleného Národnou radou SR, t.j. v tomto prípade negatívneho stanoviska vyplývajúceho priamo z ústavného zákona. Navrhovanú právnu úpravu je potrebné vnímať tak, že záujmy Slovenskej republiky v tomto procese zabezpečuje primárne Národná rada SR, ktorá vyslovuje dôveru vláde, a preto by vláda nemala mať prospech z nesplnenia si svojej povinnosti, ktorá jej vyplýva z ústavného zákona.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júna 2024.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie
3. Predmet návrhu ústavného zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 5, 12, 48 ods. 7 a 69 Zmluvy o Európskej únii a v článkoch 10 ods. 2, 69, 76, 289, 290, 352 a 353 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj v Protokole č. 1 a v Protokole č. 2 (najmä články 6, 7 a 8 – tzv. žltá, oranžová a červená karta národného parlamentu) k tejto zmluve,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) bezpredmetné,
b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c) bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
úplný.
Doložka vybraných vplyvov
návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie
Navrhovateľ (a spolunavrhovatelia)
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Súčasná lehota na predkladanie predbežných stanovísk vládou pre VEZ (štyri týždne) je nereálna a z objektívnych dôvodov je nemožné ju dodržiavať. Nastavenie spolupráce medzi Národnou radou SR a vládou neupravuje situácie, ak jedna strana nesplní svoje povinnosti z ústavného zákona a predbežné stanovisko nepredloží alebo naopak druhá strana ho neprerokuje.
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Cieľom návrhu ústavného zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady SR s vládou v európskych záležitostiach pri vypracovávaní stanovísk a predbežných stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnej rady SR prostredníctvom Výboru NR SR pre európske záležitosti predtým, ako o nich budú rokovať príslušné orgány EÚ.
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Národná rada SR, vláda a členovia vlády SR, Výbor NR SR pre európske záležitosti
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Ak by sa tento problém neriešil, ďalej bude spolupráca medzi Národnou radou SR a vládou pri príprave stanovísk na rokovanie inštitúcií EÚ narážať v praxi na nedostatky.
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?