DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zvýšenie ochrany práv a právom chránených záujmov tých osôb, ktoré vo vzdelávacom a výchovnom procese v školstve „ťahajú za kratší koniec“. Ide predovšetkým o deti, žiakov a ich zákonných zástupcov, ktorí sa neraz stávajú obeťami arogancie moci reprezentovanej školami a školskými zariadeniami. K tejto skupine „ohrozených“ osôb však môžeme nepochybne zaradiť aj učiteľov, t.j. pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Návrhom zákona zriaďujeme inštitút školského ombudsmana, ktorého hlavnou úlohou bude dozerať na to, aby práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb naprieč celým školstvom požívali silnú ochranu z pozície nezávislého „dozorcu“. Školský ombudsman priznané zodpovedajúce kompetencie a oprávnenia, ktoré mu umožnia reálne pomáhať dotknutým osobám pri ochrane ich práv a právom chránených záujmov v oblasti školstva. Dotknutými osobami podľa návrhu zákona účastníci výchovy a vzdelávania na školách, ktorí stoja na opačnej strane oproti poskytovateľom vzdelávania, teda školám a školským zariadeniam. Ide o deti, žiakov, poslucháčov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, ale aj o študentov vysokých škôl a zamestnancov vysokých škôl.
Od návrhu zákona očakávame posilnenie právnej istoty účastníkov výchovy a vzdelávania v oblasti školstva. Na školského ombudsmana sa bude môcť obrátiť každý, kto bude mať za to, že v danej situácii dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a právom chránených záujmov vyššie menovaných dotknutých osôb. Školský ombudsman disponuje reálnymi nástrojmi, ktorými môže prispieť k náprave. V prípade, ak školský ombudsman zistí porušovanie práv dotknutej osoby, spíše o tom tzv. vyjadrenie, v ktorom môže navrhnúť tiež prostriedky nápravy daného stavu. Orgán verejnej správy, voči ktorému smeroval podnet o porušovaní práv dotknutej osoby, je povinný tieto prostriedky nápravy vykonať, v opačnom prípade sa školský ombudsman môže obrátiť na nadriadený orgán, resp. na vládu SR alebo dokonca aj priamo na Národnú radu SR. Tým je zabezpečená vážnosť funkcie školského ombudsmana, ktorá
nie je len formalitou, ale reálnou výkonnou funkciou zabezpečujúcou „poriadok“ v oblasti výchovy a vzdelávania na úseku školstva.
Myšlienka na zriadenie inštitútu školského ombudsmana rezonovala viackrát aj vo verejnosti. O tom svedčí tiež skutočnosť, že ešte v roku 2017, 15. marca, podala Slovenská komora učiteľov pripomienku k návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“ v tomto znení: Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov (spoločnosť ministerstvo zriaďovateľ vedenie školy rodič pedagóg žiak), a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešenie spadá do pôsobnosti rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov.“1)
Ďalším príkladom je len nedávny rozhovor uverejnený v médiách s učiteľkou, ktorá po 20 rokoch výkonu svojho povolania na štátnej Základnej škole v Novákoch odišla do súkromnej školy v Bratislave, kde pôsobí ako riaditeľka. Predmetom rozhovoru bola okrem iného aj šikana, ktorá sa v školstve objavuje čoraz častejšie. Dotknutá učiteľka sa pre médiá vyjadrila okrem iného aj takto: Chýba mi funkcia školského ombudsmana, ktorá bola nakrátko zriadená. Potrebovali by sme podporu a právne zastúpenie na ochranu učiteľov.“ ... „Potrebujeme reálnu pomoc osobu, inštitúciu, ktorá obeti poradí, čo má robiť.“2)
Aj keď podľa pripomienky Slovenskej komory učiteľov by malo ísť o zriadenie úradu školského ombudsmana predovšetkým za účelom ochrany pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, sme presvedčení o tom, že tento návrh zákona, podľa ktorého ísť o ochranu nielen „učiteľov“, ale aj ostatných „ohrozených“ osôb (deti, žiaci, atď.), je dôležitým krokom vpred v ústrety vytvárania zdravšieho prostredia v oblasti školstva.
Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy (sociálna inklúzia a tiež rovnosť príležitostí a rodová rovnosť a vplyvy na zamestnanosť) a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona
1) Zdroj: http://sku.sk/pripomienky-slovenskej-komory-ucitelov-k-navrhu-narodneho-programu-rozvoja-vychovy-vzdelavania-uciace-sa-slovensko-z-15-marca-2017/.
2) Zdroj: Denník N (Číslo: 186/2019, Ročník: 5), Rubrika: Rozhovor, Autor: Denisa Gdovinová, Strana: 2026, September 2019).
nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
V § 1 je vymedzený predmet úpravy návrhu zákona. Návrh zákona upravuje podrobnosti o funkcii školského ombudsmana (druhá časť návrhu zákona), Úrade školského ombudsmana (druhá časť návrhu zákona) a o samotnom spôsobe právnej ochrany a uplatňovaní práv dotknutých osôb (tretia časť návrhu zákona).
K § 2
V tomto paragrafe je určená oblasť pôsobnosti návrhu zákona. Pôsobnosť zákona je zameraná na úsek školstva, konkrétne na právne vzťahy vznikajúce v rámci procesov v oblasti výchovy a vzdelávania.
Z hľadiska účastníkov týchto procesov je pôsobnosť zákona zameraná na jednej strane na všetky tzv. dotknuté osoby, ktoré bližšie vymedzené v § 3 ods. 1 návrhu zákona, a ktorými sú: deti, žiaci, poslucháči, ich zákonní zástupcovia [všetky tieto pojmy (osoby) definované v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov], pedagogickí zamestnanci 2 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a odborní zamestnanci 2 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z.), ale tiež študenti vysokých škôl 69 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 455/2012 Z. z.) a zamestnanci vysokých škôl 74 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 270/2018 Z. z.) [ďalej len „dotknuté osoby“]. Na strane druhej je pôsobnosť zákona z hľadiska účastníkov procesov vo výchove a vzdelávaní zameraná na orgány verejnej správy, ktoré sú definované v § 4 tohto návrhu zákona.
K § 3
Ustanovenie § 3 upravuje postavenie školského ombudsmana.
V § 2 ods. 1 je vymedzená podstata funkcie školského ombudsmana, ktorou je ochrana práv dotknutých osôb vo vymedzenej oblasti pôsobnosti zákona (§ 2).
Práva dotknutých osôb chránené návrhom zákona vymedzené v osobitných predpisoch platných na úseku školstva, ktorými napríklad zákon č. 245/2008 Z. z., zákon č. 138/2019 Z. z., zákon č. 131/2002 Z. z., zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, atď. Medzi tieto práva však patria tiež práva priznané dotknutým osobám
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide napríklad o Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.).
V § 3 ods. 2 sa ustanovuje, že funkcia školského ombudsmana je nezávislou funkciou, čím sa nepochybne sleduje cieľ reálnej možnosti ochrany práv dotknutých osôb školským ombudsmanom; na to, aby mohol školský ombudsman reálne zasiahnuť, musí byť nevyhnutne nezávislý od orgánov verejnej správy ako takej a samozrejme tiež od súkromného sektora. V tomto odseku sa tiež stanovuje oddelenosť funkcie školského ombudsmana od ostatných komisárov a ombudsmanov s obdobnými kompetenciami, ktorými komisár pre deti, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a verejný ochranca práv, aj keď to neplatí absolútne, pretože v určitých špecifických situáciách týkajúcich sa detí bude na vybavenie podnetu dieťaťa potrebná úzka súčinnosť školského ombudsmana s komisárom pre deti.
V § 3 ods. 3 sa určuje, že na školského ombudsmana sa v oblasti jeho kompetencií môže obrátiť úplne každý bez výnimky.
V § 3 ods. 4 je obsiahnutá nevyhnutná úprava, podľa ktorej aj neplnoletá fyzická osoba (dieťa) sa môže obrátiť na školského ombudsmana samostatne, prípadne za pomoci inej osoby, ktorou nie je jej zákonný zástupca. Týmto ustanovením sa sleduje ochrana dieťaťa pred prípadným ohrozovaním jeho práv zo strany jeho rodičov, resp. zákonných zástupcov dieťaťa.
K § 4
Ustanovenie odseku 1 je zamerané na spresnenie pôsobnosti školského ombudsmana. Stanovuje sa, že pôsobnosť školského ombudsmana sa vzťahuje v oblasti pôsobnosti návrhu zákona 2) na orgány verejnej správy, ktoré na účely tohto návrhu zákona vymedzené priamo v tomto návrhu zákona. Orgány verejnej správy všetky orgány vymenované v odseku 1 tohto paragrafu. Ide prakticky o všetky orgány (osoby), ktoré majú v oblasti pôsobnosti tohto návrhu zákona 2) právo rozhodovať alebo ovplyvňovať práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb. Pôjde predovšetkým o všetky školy (od materských po vysoké), školské zariadenia, ale napríklad aj o zriaďovateľov škôl a školských zariadení (obce, VÚC, súkromné osoby), atď.
V nasledujúcich odsekoch 2 a 3 je pôsobnosť školského ombudsmana vymedzená negatívnym spôsobom, t. j. definované orgány, na výkon ktorých sa pôsobnosť školského ombudsmana nevzťahuje.
K § 5
Stanovujú sa práva a povinnosti školského ombudsmana.
V odseku 1 sa určujú hlavné úlohy školského ombudsmana, ktorými (1) posudzovanie dodržiavania práv dotknutých osôb, či na základe podnetu inej osoby alebo priamo z vlastnej iniciatívy školského ombudsmana, (2) monitorovanie dodržiavania práv dotknutých osôb a uskutočňovanie výskumov a prieskumov v tejto oblasti, (3) spolupráca, konzultácie a skúmanie názorov dotknutých osôb priamo s nimi alebo prostredníctvom relevantných organizácií a napokon (4) medzinárodná spolupráca s organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti.
Na zabezpečenie výkonu kompetencií podľa odseku 1 je nevyhnutné priznať školskému ombudsmanovi s tým spojené oprávnenia, ktoré určené v odseku 2. Ide o oprávnenie požadovať všetky relevantné informácie a údaje, nahliadať do príslušnej spisovej dokumentácie a robiť si z nej kópie [(v oblasti školstva je toto oprávnenie zabezpečené v platnej právnej úprave napríklad § 157 ods. 8 a 9 zákona č. 245/2008 Z. z. (školského zákona)] a samozrejme oprávnenie požadovať stanovisko k výsledkom zisťovania školského ombudsmana a prijatie príslušných opatrení, ak boli navrhnuté.
Medzi ďalšie oprávnenia školského ombudsmana patrí právo komunikovať s dotknutými osobami, podávať vyjadrenia, vydávať stanoviská, navrhovať prostriedky nápravy, zúčastňovať sa konania pred súdmi a samozrejme vstupovať do príslušných objektov.
K § 6
Školský ombudsman je povinný podávať správu o svojej činnosti, a to za každý rok najneskôr do marca nasledujúceho kalendárneho roka. Správu o činnosti predkladá školský ombudsman Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) ako „kreačnému“ orgánu, ktorý volí školského ombudsmana.
Správu o činnosti školský ombudsman zverejňuje aj na svojom webovom sídle.
V prípade potreby je školský ombudsman oprávnený predložiť národnej rade aj tzv. mimoriadnu správu. Ide o prípady, v ktorých sa zistí, že porušovanie práv dotknutých osôb alebo ohrozovanie práv dotknutých osôb je závažné alebo sa týka väčšieho počtu dotknutých osôb.
K § 7
V tomto ustanovení upravené podmienky voliteľnosti školského ombudsmana. V odseku 1 stanovené podmienky, ktoré musí spĺňať fyzická osoba kandidát na školského ombudsmana nielen v čase voľby, ale tiež počas celej doby výkonu funkcie. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
V odsekoch 2 a 3 je vymedzené presnejšie, akým spôsobom sa preukazuje splnenie niektorých podmienok.
Podmienky voliteľnosti uvedené v odseku 1 overuje národná rada ešte pred hlasovaním o návrhu na voľbu.
V odseku 5 sa ustanovuje, že školským ombudsmanom môže byť istá fyzická osoba najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
K § 8
V tomto ustanovení sa vymedzuje spôsob voľby školského ombudsmana. Školského ombudsmana volí národná rada. Návrh na kandidáta jej môže predložiť minimálne 15 poslancov národnej rady.
Voľbu školského ombudsmana vyhlasuje vždy predseda národnej rady a to tak, aby sa voľba konala najskôr 60 dní pred dňom skončenia funkcie školského ombudsmana, nie však skôr ako 30 dní odo dňa vyhlásenia voľby, resp. v lehote do 60 dní odo dňa „predčasného“ skončenia výkonu funkcie školského ombudsmana; aj v tomto prípade platí, že voľba sa smie konať najskôr 30 dní odo dňa vyhlásenia voľby nového školského ombudsmana.
K § 9
Stanovuje sa dĺžka trvania funkcie školského ombudsmana na päť rokov. Funkčné obdobie školského ombudsmana začína plynúť v deň nasledujúci po dni voľby školského ombudsmana.
Ďalej sa v tomto ustanovení určujú podmienky zabezpečenia plynulosti výkonu funkcie školského ombudsmana v prípadoch, keď napríklad funkcia školského ombudsmana zanikne ešte pred skončením funkčného obdobia, alebo naopak, ak „nový“ školský ombudsman nebol zvolený včas, t.j. pred uplynutím funkčného obdobia doterajšieho školského ombudsmana.
K § 10
V tomto ustanovení sa určujú podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie školského ombudsmana. V odseku 1 stanovené činnosti, ktoré školský ombudsman nesmie vykonávať a tiež činnosti, ktoré naopak je oprávnený vykonávať aj popri výkone funkcie školského ombudsmana.
V odseku 2 je stanovené, že v prípade, ak školský ombudsman vykonáva niektorú z „nedovolených“ činností podľa odseku 1 pri začatí výkonu funkcie školského ombudsmana, je povinný do 30 dní odo dňa začatia funkcie školského ombudsmana túto činnosť ukončiť, resp. vykonať úkon smerujúci bezprostredne ku skončeniu tejto činnosti.
V prípade porušenia ustanovení o nezlučiteľnosti výkonu funkcie školského ombudsmana je daný dôvod na zánik výkonu funkcie školského ombudsmana (k tomu bližšie viď odôvodnenie k § 11).
K § 11
Stanovujú sa dôvody zániku výkonu funkcie školského ombudsmana.
V odseku 1 uvedené dôvody, na základe ktorých zaniká výkon funkcie školského ombudsmana automaticky, t.j. bez potreby ďalšieho právneho úkonu. Týmito dôvodmi sú: uplynutie funkčného obdobia (s výnimkou, ak ešte nebol zvolený „nový“ školský ombudsman, v takom prípade doterajší školský ombudsman vykonáva svoju funkciu ďalej, do zvolenia nového školského ombudsmana), vzdanie sa funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady, strata voliteľnosti nespĺňaním niektorých podmienok voliteľnosti podľa § 7 ods. 1 (ide o podmienky byť občanom SR, mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, mať dosiahnuté vzdelanie druhého stupňa, byť bezúhonný a nebyť členom politickej strany alebo politického hnutia), nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, výkon činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie školského ombudsmana podľa § 10, odvolanie z funkcie alebo smrť školského ombudsmana, resp. jeho vyhlásenie za mŕtveho.
Dôvody na zánik výkonu funkcie školského ombudsmana je školský ombudsman vždy povinný písomne oznámiť predsedovi národnej rady, a to bezodkladne.
Určuje sa, že národná rada odvolá školského ombudsmana vtedy, ak prestal spĺňať podmienku, že vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu školského ombudsmana bude riadne vykonávať [(§ 7 ods. 1 písm. f)].
Ďalším dôvodom na odvolanie školského ombudsmana z funkcie je situácia, v ktorej mu jeho zdravotný stav nedovoľuje po dobu najmenej troch mesiacov riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. V takomto prípade národná rada môže, no nemusí, školského ombudsmana odvolať z jeho funkcie.
Účinky odvolania školského ombudsmana z jeho funkcie nastávajú dňom doručenia rozhodnutia národnej rady o jeho odvolaní.
K § 12
V tomto paragrafe sa určujú platové pomery školského ombudsmana. Stanovuje sa, že funkcia školského ombudsmana je funkciou verejnou a tiež že sa nevykonáva v pracovnoprávnom vzťahu.
V zmysle odseku 2 platí, že plat a paušálne náhrady za výkon funkcie školského ombudsmana je rovnaký ako plat a diéty a náhrady ďalších výdavkov za výkon funkcie poslanca národnej rady s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja, keďže sídlom školského ombudsmana a Úradu školského ombudsmana (§ 13 až 15) majú byť Košice.
V odseku 3 sa napokon určuje, že úlohy zamestnávateľa plní pre školského ombudsmana Úrad školského ombudsmana (§ 13 až 15).
K § 13 až 15
V týchto ustanoveniach sa zriaďuje Úrad školského ombudsmana a určujú sa podrobnosti o jeho fungovaní.
Úrad školského ombudsmana mať sídlo rovnako ako samotný školský ombudsman v Košiciach. Úrad je právnickou osobou, ktorá sa ale nezapisuje do obchodného registra. Štatutárom úradu je školský ombudsman. Podrobnosti o fungovaní Úradu školského ombudsmana budú určené v štatúte úradu, ktorý vydá školský ombudsman.
Hlavnou úlohou Úradu školského ombudsmana je zabezpečiť chod funkcie školského ombudsmana, a to predovšetkým z hľadiska odborného, organizačného a materiálno-technického.
Na čele Úradu školského ombudsmana je riaditeľ, ktorého menuje a odvoláva školský ombudsman.
Financovanie Úradu školského ombudsmana, ale aj samotnej funkcie školského ombudsmana, byť zabezpečené z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky zo štátneho rozpočtu je možné získať napríklad zefektívnením fungovania priamo riadených organizácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR3). Za hospodárenie s poskytnutými prostriedkami zo štátneho rozpočtu bude zodpovedať školský ombudsman ako štatutárny orgán Úradu školského ombudsmana.
K § 16
V ustanoveniach § 16 je upravená problematika podávania a preskúmavania podnetov. Ide o štandardné postupy podávania podnetov, ktoré v súčasnosti upravené aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Školský ombudsman je povinný preskúmať každý prijatý podnet. Či sa podnetom bude školský ombudsman
3) Záverečná správa o výsledku kontroly „Činnosť vybraných organizácií v oblasti regionálneho školstva“ Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Bratislava, október 2018.“.
ďalej zaoberať, posúdi podľa obsahu prijatého podnetu, najmä s ohľadom na to, či sa vzťahuje na oblasť pôsobnosti tohto návrhu zákona a či ide o práva dotknutých osôb. Odloženie podnetu, prípadne jeho postúpenie na osobitné konanie, upravujú ustanovenia § 17 a 18.
V prípade, že prijatý podnet nie je jasný, školský ombudsman vyzve podávateľa podnetu, aby ho v určenej lehote doplnil alebo spresnil s tým, že ho zároveň poučí o tom, že ak podávateľ podnetu tak neurobí v stanovenej lehote a podnet bez toho nebude možné ďalej vyriešiť, podnet bude odložený podľa § 17 ods. 1 písm. d).
Ďalej sa upravuje možnosť podať tzv. anonymizovaný podnet, v rámci ktorého podávateľ podnetu požiada o utajenie svojej totožnosti. Účelom tejto možnosti je dopomáhať k tomu, aby sa dotknuté osoby obracali na školského ombudsmana so žiadosťou o pomoc aj v prípadoch, v ktorých sa obávajú, že samotné podanie podnetu môže ich situáciu ešte zhoršiť.
Napokon školský ombudsman je povinný postupovať pri prijímaní a preskúmavaní podnetu s ohľadom na rozumové a vývojové schopnosti podávateľa podnetu v prípade, ak ide o neplnoletú osobu, prípadne o osobu, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Postupom pri vybavovaní podnetu nemôžu byť ohrozené práva a právom chránené záujmy podávateľa podnetu.
K § 17
Stanovujú sa podmienky odloženia podaného podnetu.
V odseku 1 sa určujú prípady, v ktorých školský ombudsman automaticky odloží podaný podnet. Ide o prípady, v ktorých vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ide o vec, v ktorej rozhodlo alebo ešte koná Ústavný súd SR alebo súd, alebo podávateľ podnetu vzal svoj podnet späť, resp. ho nedoplnil alebo nespresnil podľa výzvy školského ombudsmana s tým, že bez tohto doplnenia alebo spresnenia nemožno ďalej pokračovať.
V odseku 2 stanovené prípady, v ktorých školský ombudsman môže, ale nemusí, podaný podnet odložiť. Ide o prípady, keď podávateľ podnetu nie je totožný s dotknutou osobou a k podnetu nebol priložený písomný súhlas dotknutej osoby, resp. jej plnomocenstvo, alebo o prípad, ak je podnet zjavne neopodstatnený, alebo ak je podnet anonymný, ďalej v prípade, ak bol podnet podaný oneskorene (v lehote dlhšej ako tri roky odo dňa rozhodujúcej udalosti), alebo ide o vec, v ktorej koná verejný ochranca práv, resp. komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, prípadne ide
o vec, ktorú školský ombudsman vybavil s tým, že nový podnet neobsahuje žiadne nové skutočnosti.
Školský ombudsman je povinný o odložení podnetu písomne informovať dotknutú osobu s tým, že uvedie tiež dôvody, na základe ktorých podnet odložil.
K § 18
V tomto paragrafe sa stanovuje postup školského ombudsmana v prípadoch, keď podaný podnet obsahuje skutočnosti, na základe ktorých je zrejmé, že na vybavenie podnetu je príslušný iný orgán. Ide o prípady, kedy je podnet v skutočnosti podaním podľa predpisov upravujúcich správne konanie alebo súdne konanie, alebo ak podnet obsahuje informácie o podozrení zo spáchania trestného činu, prípadne podľa podnetu je zrejmé, že ide o podnet, na preskúmanie ktorého je príslušná prokuratúra podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch je školský ombudsman povinný buď poučiť podávateľa podnetu o správnom postupe, alebo postúpiť podnet na vybavenie príslušnému kompetentnému orgánu a informovať o tomto postúpení aj podávateľa podnetu.
K § 19
Výsledkom posúdenia podnetu, ktorý školský ombudsman preskúmaval, je písomné vyjadrenie školského ombudsmana, ktorý v prípade zistených nedostatkov môže obsahovať aj návrh prostriedkov na nápravu, ktoré dotknuté orgány verejnej správy povinné vykonať. Toto písomné vyjadrenie sa doručuje všetkým zúčastneným, t.j. dotknutej osobe, podávateľovi podnetu, ak je ním osoba odlišná od dotknutej osoby a orgánu verejnej správy, ktorý sa mal podľa podnetu dopustiť porušenia alebo ohrozenia práv dotknutej osoby.
K § 20
V tomto ustanovení sa upravuje, kedy sa považuje podnet za vybavený. Podnet je vybavený buď jeho odložením, poučením o správnom postupe, odstúpením podnetu, podaním podnetu na prokuratúru alebo doručením vyjadrenia školského ombudsmana podľa § 19. Za vybavenie podnetu sa považuje aj situácia, keď vybavenie podnetu nie je možné adresátovi podľa odseku 1 doručiť.
K § 21
Ustanovuje sa právo školského ombudsmana a Úradu školského ombudsmana spracúvať osobné údaje osôb, ktorých sa týka preskúmavanie príslušnej veci na základe podaného podnetu alebo z vlastnej iniciatívy školského ombudsmana. Osobné údaje
týchto osôb môže školský ombudsman a Úrad školského ombudsmana získavať aj bez súhlasu dotknutej osoby.
V prípade potreby môže školský ombudsman alebo Úrad školského ombudsmana výkon práv na ochranu osobných údajov dotknutých osôb obmedziť. Takéto obmedzenie však možno uplatniť výlučne v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
K § 22
Stanovujú sa povinnosti orgánov verejnej správy v zmysle tohto návrhu zákona. Orgány verejnej správy povinné umožniť školskému ombudsmanovi alebo ním poverenej osobe vstup do objektu orgánu verejnej správy, tiež poskytnúť písomné stanovisko a všetky podklady potrebné na vybavenie podnetu alebo prešetrenie situácie na základe vlastnej iniciatívy školského ombudsmana (sprístupniť spisovú dokumentáciu vrátane kópii z nej v určenej lehote). Orgány verejnej správy povinné poskytovať školskému ombudsmanovi maximálnu súčinnosť tak, aby bol podnet alebo vlastná iniciatíva školského ombudsmana riadne prešetrené.
V prípade, ak si orgán verejnej správy nebude plniť svoje povinnosti stanovené v odseku 1 alebo ak neprijme a nevykoná prostriedky nápravy navrhnuté školským ombudsmanom, obráti sa školský ombudsman na nadriadený orgán dotknutého orgánu verejnej správy. V prípade, že takého niet, obráti sa školský ombudsman na vládu SR, resp. v prípade potreby aj na národnú radu.
K § 23
V tomto ustanovení sa upravuje spolupráca školského ombudsmana s ostatnými orgánmi verejnej moci, prípadne tiež s ďalšími relevantnými subjektami, ktoré pôsobia v oblasti pôsobnosti tohto návrh zákona (§ 2).
K § 24
Stanovuje sa povinnosť pre školského ombudsmana ako aj pre Úrad školského ombudsmana vrátane jeho zamestnancov zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojich právomocí.
K § 25
V prechodných ustanoveniach sa upravujú podmienky prvej voľby a začiatku výkonu funkcie prvého školského ombudsmana podľa tohto návrhu zákona.
K Čl. II
Vzhľadom k zavedeniu inštitútu školského ombudsmana so všetkými jeho kompetenciami a oprávneniami je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V tomto prípade ide o doplnenie povinnosti správneho orgánu umožniť nazerať do spisov aj školskému ombudsmanovi v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti.
K Čl. III
Na oboznámenie sa s podnetom osoby uvedenej v § 3 ods. 1 zákona s výnimkou podnetov detí alebo na vybavenie takto získaného podnetu bude neraz potrebné, aby školský ombudsman navštívil dotknutú osobu na mieste, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, detencia, ochranné liečenie alebo ochranná výchova, alebo v mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo neodkladné opatrenie. Aby bol vstup do uvedených objektov bezproblémový, je potrebné novelizovať aj zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
K Čl. IV
K bodu 1:
Vznikom inštitútu školského ombudsmana je ovplyvnený aj zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. V tomto zákone je nevyhnutné v ustanovení § 3 ods. 4 doplniť úpravu, že pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje okrem iných ani na školského ombudsmana.
K bodu 2:
V tomto bode sa upravuje znenie § 15 ods. 2 písm. f) v tom zmysle, aby verejný ochranca práv mohol podnet odložiť aj v prípade, ak vo veci koná alebo konal školský ombudsman.
K Čl. V
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je nutné upraviť tak, že za príjem zo závislej činnosti sa bude považovať tiež plat a funkčné príplatky školského ombudsmana.
K Čl. VI
Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa tak, aby od výkonu mimoriadnej služby bol oslobodený aj občan, ktorému vznikla branná povinnosť, ale ktorý vykonáva funkciu školského ombudsmana.
K Čl. VII
K bodu 1:
Doplnením ustanovenia § 10 ods. 1 sa zavádza povinnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydať služobný pas občanovi, ktorý je školským ombudsmanom.
K bodu 2:
V tomto bode ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s Čl. VI bodom 1 tohto návrhu zákona.
K Čl. VIII
V zákone č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa úloha Tlačovej agentúry, aby vydávala v úplnom znení aj vyhlásenia školského ombudsmana a aby informovala aj o stanoviskách a oznámeniach školského ombudsmana.
K Čl. IX
V zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ide o doplnenie povinnosti správcu dane umožniť nazerať do spisov aj školskému ombudsmanovi v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti.
K Čl. X
K bodu 1:
V tomto bode ide o doplnenie v tom zmysle, aby sa pôsobnosť komisára pre deti nevzťahovala ani na výkon právomocí školského ombudsmana.
K bodu 2:
Keďže školský komisár nemá v prípade detí oprávnenie hovoriť s nimi v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, detencia, ochranné liečenie alebo ochranná výchova, alebo v mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo neodkladné opatrenie, je potrebné zabezpečiť, aby osoba v tomto prípade komisár pre deti ktorý také oprávnenie zo zákona má, odstúpil týmto spôsobom získaný podnet dieťaťa, a to v časti, ktorá sa týka oblasti právomoci školského ombudsmana, tomuto ombudsmanovi. Následne školský ombudsman bude vybavovať podnet v zmysle tohto zákona, pričom komisár pre deti je povinný mu priebežne poskytovať súčinnosť pri vybavení tohto podnetu, napr. opakovanou návštevou zariadenia, do ktorého nemá školský ombudsman v zmysle tohto zákona prístup. Cieľom takto nastaveného mechanizmu spolupráce medzi školským ombudsmanom a komisárom pre deti je, aby bol podnet dieťaťa vybavený a aby dieťa nebolo zároveň vystavené opakovaným výsluchom rôznych komisárov a ombudsmanov v tej istej veci, keďže je predpoklad, že dieťa pri riešení svojich ťažkostí ani nedokáže presne rozlišovať medzi oblasťami právomoci školského ombudsmana a oblasťami právomoci detského komisára, a tak pri výsluchu spomenie všetky veci, ktoré chce riešiť.
K bodu 3:
Obdobne ako v bode 1, v tomto bode ide o doplnenie, aby sa pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nevzťahovala na výkon právomocí školského ombudsmana.
K bodu 4:
V tomto bode ide o doplnenie možnosti komisára pre deti a komisára pred osoby so zdravotným postihnutím odložiť podnet aj v prípade, ak vo veci konal a túto vybavil školský ombudsman.
K Čl. XI
Medzi orgány riadenia v zmysle zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa Úrad školského ombudsmana.
K Čl. XII
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakačnej lehoty na 1. januára 2025.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov návrhu zákona
návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Navrhovateľ (a spolunavrhovatelia)
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Nedostatočná ochrana práv a právom chránených záujmov osôb vo vzdelávacom a výchovnom procese v školstve.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zlepšiť ochranu práv a právom chránených osôb vo vzdelávacom a výchovnom procese v školstve.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Fyzické osoby,
Orgány verejnej moci.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant neprijatie právnej úpravy bude mať za následok udržiavanie stavu nedostatočnej ochrany práv a právom chránených osôb vo vzdelávacom a výchovnom procese v školstve.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
bezpredmetné
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Preskúmanie účelnosti navrhovaného zákona bude vykonané po troch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona a na základe kritérií ako napr. stav dodržiavania práv a právom chránených osôb vo vzdelávacom a výchovnom procese v školstve.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
predpokladané vyčíslenie:
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Keďže návrhom zákona sa zriaďuje Úrad školského ombudsmana a samotná funkcia školského ombudsmana s jeho platovými náležitosťami a inými benefitmi, jednoznačne tým dôjde k negatívnym dopadom na rozpočet verejnej správy. Odhadované náklady na prevádzku Úradu školského ombudsmana a výkon funkcie školského ombudsmana vo výške približne 250.000 EUR na rok 2025, ako aj na ďalšie tri rozpočtové roky. Domnievame sa, že finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov výkonu funkcie školského ombudsmana a Úradu školského ombudsmana možno získať „šetrením“, a to konkrétne zefektívnením fungovania priamo riadených organizácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Pozitívne sociálne vplyvy, ktorá návrh zákona prinesie, vidíme predovšetkým v posilnení sociálnej inklúzie (odbúravanie sociálnej exklúzie ako negatívneho javu) a zlepšení rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti a vplyvov na zamestnanosť. Tieto zlepšenia predpokladáme na základe posilnenia garancie práv dotknutých osôb, a to zriadením funkcie školského ombudsmana, ktorý byť „garantom“ a „strážcom“ práv dotknutých osôb v oblasti pôsobnosti návrhu zákona. Zároveň jeho sa jeho činnosťou zlepšia aj služby poskytované verejnou správou pre občana.
11.Kontakt na spracovateľa/súčinnosť
Vypracovali ste návrh zákona v súčinnosti s príslušným ministerstvom? Áno Nie
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
12.Stanovisko gestorov
Stanovisko Ministerstva financií SR vyžiadané priložené
Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR vyžiadané priložené
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie alebo poznámky k stanovisku.