Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny návrh.

Návrh zákona reaguje na krízu vyvolanú agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá spôsobila naliehavú potrebu znižovania závislosti Slovenskej republiky a Európskej únie od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciou priemyslu a podporou investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Aj vzhľadom na globálne výzvy hrozí odklonenie investícií do týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru.

Návrh zákona vytvára legislatívne podmienky na uvedenie do praxe Oznámenia Komisie, Dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (Ú. v. EÚ C 101, 17. 3. 2023) (ďalej len „dočasný krízový rámec“), ktorý prijala Európska komisia, okrem iného, s cieľom dodatočnej podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo úpravou maximálnych stropov pomoci a notifikačných povinností.

Investície v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo majú byť zamerané na riešenie kľúčových aspektov závislosti od fosílnych palív a na podporu intenzívnej transformácie smerom k cieľom plánu REPowerEU.

Na účely podpory týchto investícií zavádza návrh zákona mimoriadnu investičnú pomocv odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo (ďalej len „mimoriadna investičná pomoc“), ktorá je založená na už existujúcej regionálnej investičnej pomoci. Návrh zákona sa zameriava na vytýčenie špecifických pravidiel a podmienok pre mimoriadnu investičnú pomoc, pričom vo všetkých ostatných aspektoch primerane aplikuje pravidlá a podmienky poskytovania regionálnej investičnej pomoci. Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívne nastaveného systému poskytovania regionálnej investičnej pomoci, veľkej podobnosti regionálnej a mimoriadnej investičnej pomoci a z dôvodu potreby čo najrýchlejšieho zavedenia podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do praxe.

Navrhovaná úprava sa do veľkej miery opiera o dočasný krízový rámec, pričom špecifické podmienky budú upravené nariadením vlády Slovenskej republiky.

Ambíciou návrhu zákona nie je komplexne riešiť transformáciu hospodárstva, ale zavedením mimoriadnej investičnej pomoci motivovať investorov pôsobiacich v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého k umiestneniu nových investícií na území Slovenskej republiky.

Návrhom zákona sa tiež zavádza niekoľko zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe s cieľom spresniť postupy a podmienky pre vyššiu právnu istotu prijímateľov investičnej pomoci.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani žiadne sociálne vplyvy.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

Čo najskoršia účinnosť zákona je dôležitá z dôvodu udržania konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, keďže viacero investorov, s ktorými Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky komunikuje prejavuje záujem o mimoriadnu investičnú pomoc. Je vysoký predpoklad, že absencia možnosti jej poskytnutia by znamenala, že investori by sa už v počiatočných fázach rokovaní rozhodli svoju investíciu na území Slovenskej republiky neumiestniť. Tiež pri návrhu zákona nie je potrebná legisvakančná lehota, keďže dočasný krízový rámec bol zverejnený 17. marca 2023 a návrh zákona nezavádza podmienky nad jeho rámec.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2 (§ 1 a 5)

Navrhuje sa zmena predmetu úpravy, ktorou sa umožní poskytovanie mimoriadnej investičnej pomoci. Mimoriadnu investičnú pomoc bude možné poskytovať predovšetkým na podklade sekundárnych právnych aktov Európskej únie, prípadne iných aktov, ktoré sa vydávajú na ich základe, či na základe primárneho práva Európskej únie v záujme upresnenia požiadaviek a podmienok poskytovania takejto pomoci, teda napríklad Oznámenia Komisie, Dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (Ú. v. EÚ C 101, 17. 3. 2023) (ďalej len „dočasný krízový rámec“). Navrhovaná formulácia umožňuje v budúcnosti pridať do zákona ďalšie formy investičnej pomoci, ktoré by bolo možné poskytovať s obmedzenou účinnosťou podľa obdobného dočasného rámca.

K bodu 3 (§ 8 písm. c) a § 9 písm. c)

Vypustenie slov „zistenou pracoviskovou metódou a“ sa navrhuje na základe zásadnej pripomienky Štatistického úradu SR. V súvislosti s možnými zmenami v dostupnostia periodicite údajov zistených pracoviskovou metódou nie je možné zo strany Štatistického úradu SR garantovať ich poskytovanie prostredníctvom tejto metódy od roku 2024 v zmysle účinného znenia príslušných ustanovení zákona č. 57/2018 Z. z. Údaje o priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v okresoch SR bude Štatistický úrad SR aj naďalej v ročnej periodicite zisťovať a spracúvať podnikovou metódou a zverejňovať ich v publikácii Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy v SR, ktorá vychádza každoročne v marci.

K bodu 4 (§ 13 ods. 5)

Precizovanie textu zákona. V prípade nezahrnutia povinných náležitostí zmlúv podľa § 13 ods. 2 a 3 nie je možné udeliť investičnú pomoc vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom, čo však nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy.

K bodom 5 a 7 (§ 15 ods. 3 a § 28 ods. 5)

Návrhom zákona sa navrhuje rozdeliť výpočet právnych dôvodov, kedy fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba nemôže byť prijímateľom investičnej pomoci na skupinu dôvodov, ktorá spôsobuje relatívnu diskvalifikáciu a na skupinu dôvodov, ktorá spôsobuje jej definitívnu diskvalifikáciu ako možného príjemcu investičnej pomoci. V prvej skupine dôvodov, ktorá spôsobuje relatívnu diskvalifikáciu osoby prijímateľa je podľa písm. a) evidencia nedoplatkov voči daňovému a colnému úradu a podľa písm. b) evidencia nedoplatkov na poistnom na sociálne a zdravotné poistenie. Pri prvej skupine dôvodov a tzv. relatívnej diskvalifikácii ministerstvo prijímateľa vyzve na odstránenie evidovaných nedoplatkov a až následne, ak ich osoba v určenej lehote neodstráni nastáva tzv. definitívna diskvalifikácia prijímateľa a zamietnutie žiadosti.

Navrhovaná zmena vyplýva z platného znenia colného poriadku, daňového poriadku alebo zákona o sociálnom poistení, či zákona o zdravotnom poistení kedy sú fyzické osoby – podnikatelia alebo právnické osoby počas doby, kedy sú dlžníkmi evidované v príslušných registroch, pričom po uhradení nedoplatku v registri už uvedené nie sú.

4

Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je poskytovať investičnú pomoc osobám, ktoré si neplnia povinnosti voči štátu, ale zosúladiť právnu úpravu s postupom v ostatných predpisoch a to tak, aby bola primeraná k závažnosti porušovanej povinnosti.

K bodu 6 (§ 22 ods. 19 písm. j)

Možnosť uskutočniť oprávnenú zmenu podľa § 22 ods. 19 písm. j) sa bude vzťahovať aj na prijímateľov mimoriadnej investičnej pomoci pri realizácií investičných zámerov v priemyselnej výrobe s oprávnenými investičnými nákladmi.

K bodu 8 (§ 28 ods. 6)

Navrhuje sa zosúladenie úpravy s európskou definíciou jedného investičného zámeru, ktorý je vymedzený v čl. 14 ods. 13 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Od novelizácie nariadenia (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení z 23. júna 2023 vymedzenie jedného investičného zámeru zahŕňa špecifikáciu, že investícia sa musí týkať „rovnakej alebo podobnej činnosti“, teda činnosti v rovnakej triede štatistickej klasifikácie ekonomických činností. Následkom tejto úpravy sa preto za jeden investičný zámer nepovažujú akékoľvek investičné zámery v rovnakom regióne úrovne 3 Nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely, preto je potrebné túto špecifikáciu zahrnúť aj do zákona.

K bodu 9 (§ 28a a 28b)

V navrhovanom § 28a sa zavádza rámcová úprava mimoriadnej investičnej pomoci, vďaka ktorej na poskytovanie mimoriadnej investičnej pomoci a vo vzťahu k právam a povinnostiam prijímateľa mimoriadnej investičnej pomoci a pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní mimoriadnej investičnej pomoci a kontrole jej použitia budú použité ustanovenia § 1 až 28, ktoré sa vzťahujú na regionálnu investičnú pomoc. Rámcovú úpravu je potrebné zaviesť najmä kvôli dočasnému charakteru mimoriadnej investičnej pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá je špecifickou formou mimoriadnej investičnej pomoci.

V § 28b sa navrhujú ustanovenia, ktorými sa určuje spôsob a podmienky poskytovania mimoriadnej investičnej pomoci v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo a upravujú sa niektoré podmienky jej poskytnutia v zmysle dočasného krízového rámca.

Mimoriadnu investičnú pomoc podľa tohto paragrafu bude možné poskytnúť na podporu investičného zámeru v priemyselnej výrobe, ktorý bude realizovaný v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Návrh ďalej vymedzuje formy tohto typu mimoriadnej investičnej pomoci, ktoré sú totožné s regionálnou investičnou pomocou s výnimkou príspevku na vytvorené nové pracovné miesta, keďže účelom tohto druhu mimoriadnej investičnej pomoci nie je podpora tvorby nových pracovných miest, ale stimulácia vybraných odvetví s cieľom rýchlejšieho prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Poskytovateľmi mimoriadnej investičnej pomoci v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo sú, obdobne ako v prípade regionálnej investičnej pomoci, Ministerstvo hospodárstva SR pre dotáciu na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, Ministerstvo financií SR pre úľavu na dani z príjmov a vlastník nehnuteľnosti, ak ide o prevod nehnuteľného majetku alebo nájom nehnuteľného majetku.

5

Samostatne sa vymedzujú oprávnené náklady pre investičné zámery v priemyselnej výrobe v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, pretože oprávnenými budú len investičné náklady (obstaraný dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov, budov, strojov, prístrojov a zariadení a obstaraný dlhodobý nehmotný majetok vo forme priemyselných práv, know-how a licencií). Náklady na nájom pozemkov a budov sú vylúčené, keďže podľa dočasného krízového rámca nie sú pre účely poskytnutia mimoriadnej investičnej pomoci oprávnené.

Navrhuje sa tiež úprava, ktorá špecificky pre mimoriadnu investičnú pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo upravuje možnosť kumulácie s inou štátnou pomocou, keďže platný zákon túto úpravu neobsahuje z dôvodu uvedenia do praxe nariadenia (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení. Vzhľadom na to, že dočasný krízový rámec je samostatnou právnou úpravou EÚ a jeho pôsobnosť je vymedzená mimo nariadenia (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení, je potrebné upraviť podmienky pre kumuláciu mimoriadnej investičnej pomoci, a to tak, že nemožno prekročiť maximálnu intenzitu pomoci vypočítanú pre oprávnené náklady a maximálnu výšku pomoci. Zároveň kumulovaná štátna pomoc nemôže za žiadnych okolností prekročiť 100 % oprávnených nákladov.

Návrh zároveň explicitne vymedzuje ustanovenia zákona, ktoré sa nepoužijú pre účely poskytovania mimoriadnej investičnej pomoci a vo vzťahu k právam a povinnostiam prijímateľa mimoriadnej investičnej pomoci a pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní mimoriadnej investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Povinnosť zachovať pracovné miesta v počte nižšom ako 90 % priemeru pracovných miest za posledných 12 mesiacov, ktoré predchádzajú kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola žiadosť podaná na ministerstvo hospodárstva platí aj pre prijímateľa mimoriadnej investičnej pomoci v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Dočasný krízový rámec na viacerých miestach (napr. poznámka pod čiarou 146) umožňuje poskytnutie štátnej pomoci podľa podmienok dočasného krízového rámca aj na konania o poskytnutí štátnej pomoci začaté podľa iného právneho predpisu. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bolo možné začať konanie o poskytnutí investičnej pomoci na základe žiadosti o poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a na požiadanie žiadateľa potom túto žiadosť zmeniť na žiadosť o poskytnutie mimoriadnej investičnej pomoci, pričom uvedené je možné, len ak žiadateľ spĺňa podmienky poskytnutia mimoriadnej investičnej pomoci a to do momentu doručenia ponuky regionálnej investičnej pomoci podľa § 17 zákona. Návrh teda umožňuje voľbu prijímateľa medzi poskytnutím regionálnej investičnej pomoci alebo mimoriadnej investičnej pomoci, ak spĺňa podmienky oboch právnych režimov a to podľa toho, ktorý je pre prijímateľa výhodnejší.

K bodu 10 (§ 29 ods. 1)

Obdobne ako v prípade regionálnej investičnej pomoci sa navrhuje, aby vláda nariadením ustanovila odvetvia, v ktorých možno investičné zámery podporiť mimoriadnou investičnou pomocou, minimálnu výšku hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, minimálnu výšku podielu nových strojov, prístrojov a zariadení, minimálny počet vytvorených nových pracovných miest, minimálny násobok priemernej mesačnej mzdy maximálny podiel obstaraných strojov, prístrojov a zariadení, ktoré môžu byť umiestnené v doplnkových miestach realizácie investičného zámeru a maximálnu výšku mimoriadnej investičnej pomoci a maximálnu intenzitu mimoriadnej investičnej pomoci podľa formy mimoriadnej investičnej pomoci poskytovanej v jednotlivých okresoch Slovenskej republiky.

6

Odvetvia, v ktorých možno investičné zámery podporiť mimoriadnou investičnou pomocou bude možné vymedziť nariadením vlády pre viacero druhov mimoriadnej investičnej pomoci obdobne ako sa nariadením vlády ustanovujú prioritné oblasti. Pre mimoriadnu investičnú pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo sa určené odvetvia nebudú odlišovať od dočasného krízového rámca, teda budú zahŕňať oblasti priemyselnej výroby zamerané na výrobu batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov, vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého alebo kľúčových komponentov týchto výrobkov alebo kritických surovín potrebných na výrobu týchto výrobkov a kľúčových komponentov.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

Čo najskoršia účinnosť zákona je dôležitá z dôvodu udržania konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, keďže viacero investorov, s ktorými Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky komunikuje prejavuje záujem o mimoriadnu investičnú pomoc. Je vysoký predpoklad, že absencia možnosti jej poskytnutia by znamenala, že investori by sa už v počiatočných fázach rokovaní rozhodli svoju investíciu na území Slovenskej republiky neumiestniť.

Legisvakančná lehota nie je potrebná, keďže dočasný krízový rámec bol zverejnený 17. marca 2023 a návrh zákona nezavádza podmienky nad jeho rámec. Podmienky poskytovania mimoriadnej investičnej pomoci sú preto investorom známe dlhšiu dobu a zavedenie ďalšej lehoty od vydania zákona po jeho uplatňovanie by spôsobilo len zníženie atraktivity Slovenskej republiky pre umiestnenie investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo úpravou maximálnych stropov pomoci.

Zároveň sa stanovuje obmedzená účinnosť nového § 28b a to do 31. decembra 2026.

Účinnosť navrhovaného § 28b predkladateľ navrhuje do 31. decembra 2026, aj keď dočasný krízový rámec umožňuje poskytovanie takejto štátnej pomoci len do 31. decembra 2025.

Dôvodom pre stanovenie dlhšej lehoty je predpoklad, že pred ukončením platnosti dočasného krízového rámca dôjde k jeho predĺženiu (posledný štvrťrok 2025). Uvedené vyplýva z aplikačnej praxe predkladateľa ako aj z komunikácie na úrovni Európskej únie. Predkladateľ poukazuje na to, že mimoriadna investičná pomoc bude z rozpočtových dôvodov poskytnutá pravdepodobne len veľmi malému počtu prijímateľov. Tieto investičné zámery však budú mať celonárodný hospodársky dosah a ich podpora je strategická pre rozvoj ekonomiky Slovenskej republiky. V súperení o tieto investície má Slovenská republika globálnu konkurenciu. Vzhľadom na to, že v prípade predĺženia platnosti dočasného rámca by bolo nutné predložiť ďalší návrh zákona predlžujúci obdobie účinnosti vybraných ustanovení, predkladateľ navrhuje vopred rátať s dlhšou platnosťou dočasného krízového rámca.

V tejto súvislosti predkladateľ poukazuje na tieto skutočnosti:

1.V prípade, ak by došlo k predĺženiu platnosti dočasného krízového rámca a § 28b zákona o regionálnej investičnej pomoci by stratil účinnosť v roku 2025 (a začne sa legislatívny proces na predĺženie účinnosti), hrozí, že investori, pre ktorých je Slovenská republika jednou zo zvažovaných lokalít na realizáciu svojej investície za podmienky podpory mimoriadnou investičnou pomocou sa rozhodnú pre umiestnenie investície v inom štáte. Vzhľadom na to, že najneskôr do roku 2035 budú všetky závody na výrobu automobilov na území Slovenskej republiky musieť prejsť na výrobu elektromobilov je najmä v kontexte podpory výroby batérií mimoriadnou investičnou pomocou kritické, aby Slovenská republika neprišla ani o jednu investíciu

7

smerujúcu do tejto oblasti. Predkladateľ má vážne obavy, že ak by z legislatívnych dôvodov nebol schopný poskytnúť mimoriadnu investičnú pomoc, malo by to ďalekosiahle následky na hospodárstvo Slovenskej republiky.

2.V prípade, že k predĺženiu platnosti dočasného krízového rámca nedôjde a § 28b bude účinný do konca roka 2026, nebude to mať za následok udelenie neoprávnenej štátnej pomoci, pretože účinnosť schémy štátnej pomoci (§ 7 zákona č. 358/2015 Z. z.) je len do konca roku 2025 a v takomto znení bola aj Európskej komisii notifikovanáa schválená. Predĺžiť účinnosť schémy pomoci je možné len na základe písomného dodatku ku schéme, ktorý opäť schvaľuje Európska komisia.

V Bratislave 10. januára 2024

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Denisa Saková

podpredsedníčka vlády

a ministerka hospodárstva Slovenskej republiky