DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Predmetom návrhu zákona je úprava právnych vzťahov súvisiacich so správou a spustením prevádzky nového komplexného riešenia centrálneho informačného systému štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“).

Pôvodná, dodnes účinná úprava centrálneho informačného systému, je súčasťou zákona o štátnej službe. Táto úprava vychádza z predpokladu postupného zriaďovania jednotlivých častí centrálneho informačného systému. Od 1. júla 2017 bola zriadená a uvedená do tzv. pilotnej prevádzky časť centrálneho informačného systému, konkrétne register výberových konaní, register úspešných absolventov a register nadbytočných štátnych zamestnancov. V tomto rozsahu a režime je centrálny informačný systém prevádzkovaný aj v súčasnosti.

Na základe potreby dobudovať existujúce časti centrálneho informačného systému, na základe požiadavky vytvoriť dostatočný časový priestor pre optimálne nastavenie zvyšných častí centrálneho informačného systému, ako aj v dôsledku neschválenia návrhu predmetnej novelizácie zákona o štátnej službe v Národnej rade Slovenskej republiky v predchádzajúcom volebnom období (tlač 1588), došlo k posunutiu spustenia komplexnej prevádzky nového centrálneho informačného systému na 1. jún 2024.

Zmena existujúcej právnej úpravy je podmienkou funkčnosti a spustenia komplexnej prevádzky centrálneho informačného systému, ktorá má postupne v celom rozsahu nahradiť v súčasnosti prevádzkované pilotné registre. Je potrebné zohľadniť najmä rozšírenie služieb a funkcionalít, ktoré bude centrálny informačný systém poskytovať, a ich vplyv na používané postupy, existujúce inštitúty a v súčasnosti využívané registre. Zároveň je potrebné zohľadniť praktické poznatky získané v súvislosti s prevádzkou existujúcich registrov, ako aj osobitnú právnu úpravu, predovšetkým vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a vo vzťahu k ochrane osobných údajov.

Podľa navrhovanej úpravy bude centrálny informačný systém naďalej informačným systémom verejnej správy a jeho správcom bude Úrad vlády Slovenskej republiky. Centrálny informačný systém bude rozdelený na verejný portál a interný portál. Interný portál bude ďalej rozdelený na moduly a registre. Mení sa názov a nastavenie niektorých registrov (napr. z registra nadbytočných štátnych zamestnancov bude register bývalých štátnych zamestnancov s odlišnými podmienkami evidencie). Rozširuje sa pôvodný obsah systému, rozsah funkcionalít a služieb. Upravuje sa prístup a poskytovanie údajov do centrálneho informačného systému, obsah a účel jednotlivých častí centrálneho informačného systému, spracúvanie osobných údajov v centrálnom informačnom systéme vrátane podrobnejšej úpravy rozsahu spracúvaných osobných údajov, a kontrolná činnosť v predmetnej oblasti.

V nadväznosti na obsah a rozsah navrhovanej úpravy sa predkladá samostatná právna regulácia – existujúca úprava centrálneho informačného systému podľa zákona o štátnej službe sa navrhuje nahradiť úpravou v osobitnom predpise (článok I návrhu zákona). V súvislosti s navrhovanými zmenami v právnej úprave centrálneho informačného systému a novými

službami a funkcionalitami, ktoré bude systém poskytovať, sa v zákone o štátnej službe (článok II návrhu zákona) mení a dopĺňa úprava dotknutých základných pojmov, systemizácie štátnozamestnaneckých miest, podmienok prijatia do štátnej služby a obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vrátane výberového konania. Súčasťou zmien navrhovaných v zákone o štátnej službe je vypustenie úpravy centrálneho informačného systému, ako aj úpravy hromadného výberového konania.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad vlády SR“)

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

N/A

Termín začiatku a ukončenia PPK

31.10.2023 – 10.11.2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

november 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2024

2.Definovanie problému

Návrh zákona obsahuje právne úpravy súvisiace so spustením komplexného riešenia Centrálneho informačného systému štátnej služby (ďalej len „CISŠS“). Zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o štátnej službe“) bol zriadený CISŠS, ktorý je informačným systémom verejnej správy v správe Úradu vlády SR. V súčasnosti sú prevádzkované tri pilotné registre CISŠS (t. j. register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov a nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov) na ústrednom portáli verejnej správy. Predkladaným návrhom zákona s účinnosťou od 1. mája 2024 bude spustená plná verzia CISŠS (verejný portál a interný portál so siedmimi modulmi a piatimi registrami). Nastavenie a obsah CISŠS, súvisiaca terminológia, označovanie dotknutých inštitútov, existencia nových služieb a funkcionalít (príp. zmena existujúcich služieb) sa zohľadňuje a aktualizuje v návrhu zákona.

3.Ciele a výsledný stav

Účelom spustenia komplexného riešenia CISŠS je umožniť služobným úradom spracúvať automatizovaným spôsobom údaje, ktoré sú nevyhnutné na riadny a efektívny výkon štátnej služby podľa zákona o štátnej službe a v prípade Úradu vlády SR aj na zabezpečenie plnenia jeho kompetencií ako ústredného orgánu štátnej správy pre štátnozamestnanecké vzťahy a právne vzťahy pri výkone práce vo verejnom záujme (napr. pri tvorbe a implementácii rôznych politík). V plnej verzii CISŠS budú dostupné nové služby a funkcionality, na verejnom portáli pre občana, štátneho zamestnanca, bývalého štátneho zamestnanca a absolventa (napr. publikované vyhlásené výberové konania a verejné výstupy, možnosť registrácie a vytvorenia osobného profilu a možnosť elektronicky podávať rôzne typy žiadostí) a na internom portáli dostupné moduly a registre pre Úrad vlády SR a služobné úrady (v súčasnosti ich je 214). Spustením plnej funkčnosti CISŠS bude vytvorený analyticko-manažérsky nástroj pre Úrad vlády SR (sekciu štátnej služby a verejnej služby ako centrálneho orgánu riadenia ľudských zdrojov) na posilnenie centralizácie, na rozvoj a strategické plánovanie, za účelom podpory nastavenia, tvorby a kontroly štátnej politiky v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe.

4.Dotknuté subjekty

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

V pôsobnosti zákona o štátnej službe: štátni zamestnanci, občania (uchádzači o štátnu službu, absolventi, bývalí štátni zamestnanci) a služobné úrady.

5.Alternatívne riešenia

Nie sú alternatívne riešenia.

Tzv. nulový variant: V prípade nevykonania úprav podľa predloženého návrhu zákona by nedošlo k možnosti využívať dobudované komplexné riešenie CISŠS dotknutými subjektami v pôsobnosti zákona o štátnej službe.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

I. Predpokladá sa zmena:

•Vyhlášky Úradu vlády SR č. 127/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach v znení vyhlášky č. 507/2019 Z. z.

II. Predpokladá sa prijatie:

•Vyhlášky Úradu vlády SR, ktorou sa ustanovia podrobnosti o rozsahu údajov poskytovaných do centrálneho informačného systému štátnej služby a o používateľskom účte.

•Vyhlášky Úradu vlády SR, ktorou sa ustanovia podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest. Predmetom úpravy budú podrobnosti o obsahu systemizácie, opise štátnozamestnaneckého miesta, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa a o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest. Vyhláškou sa zruší vyhláška Úradu vlády SR č. 505/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest a oznamovacej povinnosti služobného úradu.

III. Predpokladá sa zrušenie:

•Vyhlášky Úradu vlády SR č. 128/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu údajov poskytovaných do registra výberových konaní, do registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov v znení vyhlášky č. 506/2019 Z. z.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

8.Preskúmanie účelnosti

Účelnosť prijatia navrhovanej úpravy sa preskúma najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti a v prípade potreby v tejto periodicite aj naďalej.

Preskúmanie účelnosti sa bude realizovať na základe poznatkov získaných od služobných úradov tak, aby sa overil účel prijatia navrhovanej právnej úpravy, t. j. či CISŠS plní úlohy, na účely ktorých bol vybudovaný.

Účelnosť investície do informačného systému CISŠS sa preskúma najneskôr do dvoch rokov od vzniku

povinnosti služobných úradov poskytovať údaje do modulu štátnych zamestnancov a do modulu služobných

úradov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Doplňujúce informácie k analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti a k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy:

Proces informatizácie je zabezpečený komplexným riešením CISŠS na základe národného projektu financovaného z finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra Prioritná os 7; kód MetaIS: isvs_6140, kód ITMS: 311071P364. Projekt pre Úrad vlády SR realizuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“). CISŠS bol ako nadrezortný informačný systém zriadený zákonom o štátnej službe s účinnosťou od 1. júna 2017 a jeho správcom je Úrad vlády SR. Prvotne bol vytvorený CISŠS ako základný Register výberových konaní (ďalej len „RVK“) a počítalo sa s jeho postupným rozšírením. Na základe vyššie uvedeného projektu dôjde k aktualizácii existujúcich funkcionalít a služieb CISŠS a k zriadeniu nových funkcionalít a služieb CISŠS vrátane nových modulov a registrov. V analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti sa preto zohľadnila skutočnosť, že samotné vybudovanie systému je financované zo štrukturálnych fondov EÚ.

V prípade projektov financovaných z finančných prostriedkov EÚ sa deklaruje schopnosť zabezpečiť udržateľnosť projektu minimálne na 5 rokov z vlastných finančných zdrojov. Počítalo sa teda s tým, že bude potrebné v súvislosti so spustením komplexného riešenia CISŠS zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so správou, administráciou a prevádzkou systému. Z uvedeného dôvodu sa v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy vyčíslil odhadovaný počet a náklady na zamestnancov - nové pozície na Úrade vlády SR, ktoré majú vykonávať administráciu a správu nových modulov a registrov a časť úloh v rámci prevádzky systému (aj vo vzťahu k iným služobným úradom). Náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov pre Úrad vlády SR a časť úloh a aktivít v rámci prevádzky bude zastrešovať NASES prostredníctvom zmluvného dodávateľa CISŠS.

Predkladaný návrh zákona má marginálny vplyv (pozitívny) na:

•sociálnu oblasť – vytvorenie 11 miest na Úrade vlády SR za účelom správy, administrácie a prevádzky CISŠS a

•životné prostredie – elektronizácia vybraných úkonov prostredníctvom CISŠS prispeje k zníženiu nákladov, napríklad na kancelárske potreby ako toner, papier a k menšej spotrebe pohonných látok určených na prepravu.

11.Kontakt na spracovateľa

Mgr. Martina Mráziková, zamestnanec sekcie štátnej služby a verejnej služby

Tel. kontakt: 02/20925619

e- mail:

martina.mrazikova@vlada.gov.sk

12.Zdroje

V prípade vlastného materiálu vychádzal predkladateľ z navrhovaného riešenia CISŠS na základe schváleného projektu „Centrálny informačný systém štátnej služby“ (Kód MetaIS: isvs_6140)

- bližšie informácie k projektu nájdete tu:

https://metais.vicepremier.gov.sk/detail/ISVS/c7042564-

1c92-4c76-a5d7-f719de8804e3/cimaster?tab=basicForm

V prípade analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti a analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana vychádzal predkladateľ primárne z navrhovaného riešenia CISŠS (jeho funkcionalít a služieb) podľa schváleného projektu, ktoré sa premietli do predkladaného materiálu.

V prípade analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzal predkladateľ z navrhovaného riešenia CISŠS (jeho funkcionalít a služieb) podľa schváleného projektu. Nakoľko bude potrebné spravovať, administrovať a prevádzkovať systém aj zo strany Úradu vlády SR, je na tento účel potrebné na Úrade vlády SR vytvoriť nové pozície. Predkladateľ v tejto súvislosti navrhol skladbu a odmeňovanie budúcich zamestnancov na základe porovnania odmeňovania obdobných pracovných pozícií na trhu práce.

V prípade doložky vybraných vplyvov predkladateľ zohľadnil všetky vyššie spomínané zdroje.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 260/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Všeobecne:

Komisia odporúča predkladateľovi priložiť do medzirezortného pripomienkového konania aj predkladaciu správu predmetného materiálu.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Predkladacia správa podľa bodu 8.3. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nie je súčasťou materiálu predkladaného na PPK.

K doložke vybraných vplyvov

I. Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať Doložku vybraných vplyvov v aktuálnom formulári, ktorý je účinný od 01.10.2023 a dostupný na webovom sídle (https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/dokumenty?csrt=13778903101340567873)

Odôvodnenie: Priložená doložka vybraných vplyvov nespĺňa formálne náležitosti podľa Jednotnej metodiky na

posudzovanie vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná.

II. Komisia odporúča predkladateľovi Doložke vybraných vplyvov v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť telefonický kontakt, meno, priezvisko a funkciu kontaktnej osoby.

Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

I. Predložený materiál obsahuje rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, s čím nie je možné súhlasiť. Komisia žiada, aby všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby z nich nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv.

V súvislosti s požiadavkami za oblasť zamestnanosti Komisia podotýka, že za I. polrok 2023 kapitola ÚV SR neplnila limit počtu zamestnancov o 212 osôb, z toho 98 kmeňových zamestnancov.

Komisia žiada o upresnenie a zdôvodnenie samotnej početnosti novovytvorených pracovných miest, pretože prevádzka CISŠS je riešená dodávateľsky (existujúca zmluva aj na najbližšie roky). Komisia je toho názoru, že je potrebné efektívne využiť jednak skúsenosti a znalosti pracovníkov, ktorí zastrešovali pilotnú prevádzku CISŠS po technickej stránke, ktorí boli už pridelení na príslušnú sekciu, ako aj expertov zo strany biznis vlastníka. Komisia požaduje minimálne využiť kumuláciu pozícií predovšetkým v technickom zabezpečení časti projektu (aj pre iné projekty) ako technik špecialista prevádzkovej podpory (3x), administrátor (1x), technik (1x) a dátový špecialista (1x), vzhľadom na rozsah projektu v úvodnej časti. Zdôvodnenie potreby zvýšenia počtu zamestnancov považuje Komisia za nedostatočné. Komisia žiada doplniť zdôvodnenie počtu a skladby všetkých nových zamestnancov, ako aj doplnenie rozsahu vykonávaných prác na základe analýzy doterajšej prevádzky CISŠS.

Komisia žiada tiež o vyhodnotenie prínosov existujúceho riešenia pred navýšením počtu zamestnancov. Jedným z prínosov projektu CISŠS podľa projektovej štúdie mala byť aj úspora času úradníkov ako dôsledok elektronizácie procesov. Deklarované prínosy je potrebné vyhodnotiť ešte pred požiadavkou na navýšenie počtu zamestnancov.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Tak ako je uvedené v časti 10. Poznámky tejto doložky, v prípade projektov financovaných z finančných prostriedkov EÚ sa deklaruje schopnosť zabezpečiť udržateľnosť projektu minimálne na 5 rokov z vlastných finančných zdrojov. Počítalo sa teda s tým, že bude potrebné v súvislosti so spustením komplexného riešenia systému CISŠS zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so správou, administráciou a prevádzkou systému, ktorá bude v širšom rozsahu z hľadiska vykonávaných aktivít zabezpečovaná zo strany Úradu vlády SR, pretože nie je komplexne pokrytá dodávateľsky.

Prevádzku plnej verzie CISŠS nie je možné zabezpečovať s existujúcim počtom zamestnancov, ktorý je aktuálne poddimenzovaný a dlhodobo neudržateľný. Kumulácia jednotlivých pracovných pozícií prebieha neustále, ale pracovné vyťaženie zamestnancov je taktiež dlhodobo neúnosné a spojené s rizikom negatívneho dopadu na efektivitu a kvalitu vykonávaných prác potrebných na riadne zabezpečovanie prevádzky a fungovanie systému. Zároveň je dôležité zabezpečiť personálne kapacity, ktoré budú primerane odborne zdatné s potrebnými zručnosťami a vedomosťami, požadovanými na kvalitné zvládanie a riadenie nielen aplikačnej, ale aj technickej časti komplexného riešenia CISŠS, ktoré nie je možné porovnávať z hľadiska rozsahu vykonávaných prác a ani z hľadiska prínosov so spusteným existujúcim pilotným riešením CISŠS. Rovnako v rámci pilotného riešenia neboli zabezpečené žiadne personálne kapacity na Úrade vlády SR.

Vo vzťahu k pripomienke týkajúcej sa nenaplnenia limitu počtu zamestnancov kapitoly ÚV SR za I. polrok 2023 uvádzame, že MF SR bolo oboznámené s analýzou preukazujúcou účelovú viazanosť voľných miest na iné pracovné pozície.

Z daného dôvodu sa v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy vyčíslil odhadovaný počet a náklady na zamestnancov - nové pozície na Úrade vlády SR, ktoré majú vykonávať administráciu a správu nových modulov a registrov (aj vo vzťahu k iným služobným úradom).

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy zohľadňuje náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR, náklady na zabezpečenie vybavenia pre daný personál vrátane nákladov na technické vybavenie.

Upozorňujme, že bez požadovaného personálneho zabezpečenia nebude môcť byť realizovaná riadne a komplexne správa, administrácia a prevádzka daného informačného systému. Zároveň vytvorenie a úspešná prevádzka CISŠS je požiadavkou vyplývajúcou zo Stratégie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015-2020, a ktorej naplnenie má prispieť k budovaniu modernej štátnej služby.

Zároveň uvádzame, že Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR sa v rámci rozporového konania dohodlo, že z doložky vplyvov, resp. z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nebudú vyplývať rozpočtovo nezabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Pokiaľ ide o náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR, tie budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov pre Úrad vlády SR.

II. Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť informácie týkajúce sa vplyvov na rozpočet kapitoly MF SR vzhľadom na to, že v analýze chýba vyčíslený vplyv na rozpočet kapitoly MF SR z dôvodu predpokladanej integrácie Centrálneho ekonomického systému (ďalej len „CES“) na CISŠS, čo vyplýva z dôvodovej správy – osobitnej časti k čl. I k § 7 návrhu zákona. Podľa názoru Komisie k úspešnej integrácii oboch informačných systémov bude potrebné poskytnúť súčinnosť a aktívne pracovať na ich úspešnej integrácii aj zo strany MF SR prostredníctvom dodávateľov zabezpečujúcich prevádzku, rozvoj a údržbu CES-u, čo môže mať negatívny vplyv na rozpočet kapitoly MF SR. Uvedené nie je v analýze zohľadnené, resp. nie je zdôvodnené, prečo takéto vyčíslenie vplyvu na rozpočet kapitoly MF SR absentuje.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Upozorňujme, že uvedená právna úprava ale v inej forme (novela zákona o štátnej službe) už bola v minulosti predmetom PPK (stanovisko komisie č. 025/20023) a komisia nepoukázala na potrebu vyčísliť vplyv na rozpočet MF SR v súvislosti s integráciou CES na CISŠS.

Zároveň uvádzame, že integrácia CES na CISŠS bola a je súčasťou povinných aktivít v rámci projektu CES (MF SR), ktorý je financovaný z EŠIF. Proces integrácie už prebieha a jeho dokončenie nebude mať vplyv na ŠR, nakoľko boli investície na dané integrácie už zahrnuté v rozpočtoch projektov CISŠS a CES z EŠIF.

III. V analýze vplyvov na rozpočet nie sú zohľadnené ani prípadné vplyvy na rozpočet napr. v súvislosti s poskytovaním súčinnosti služobných úradov, poskytovaním údajov do modulov CISŠS zo strany služobných úradov, vyhotovovaním služobných preukazov a pod., čo je tiež potrebné do analýzy doplniť.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Úrad vlády SR má okrem postavenia správcu CISŠS tiež postavenie služobného úradu v zmysle návrhu zákona a tiež teda musí plniť povinnosti napr. v súvislosti s poskytovaním údajov do modulov. V tejto súvislosti si však predkladateľ neuplatňuje personálne nároky, tie sa týkajú zabezpečenia správy a prevádzky CISŠS a práve tie považuje predkladateľ za legitímny nárok. Rovnaký prístup potom uplatnil aj vo vzťahu k iným služobným úradom.

V súvislosti s možnými zvýšenými výdavkami služobných úradov na elektronické služobné preukazy uvádzame, že ide o fakultatívny nástroj, ktorý môžu a nemusia služobné úrady využiť. V prípade využívania tohto nástroja je vytvorená funkcionalita pre každý služobný úrad v rámci CISŠS a prípadné s tým súvisiace náklady budú uhrádzané z vlastných zdrojov (v rámci schváleného limitu výdavkov príslušnej rozpočtovej kapitoly).

IV. Komisia upozorňuje na nesprávny výpočet mzdových výdavkov v roku 2024 v analýze vplyvov na rozpočet (4 osoby x 2 200 eur x 12 mes. = 105 600 eur a 7 osôb x 2 200 eur x 8 mes. = 123 200 eur, t. j. spolu 228 800 eur, teda nie 222 800 eur; k tomu prislúchajúce poistné na úrovni 34,95 % v sume 79 966 eur; takže osobné výdavky by mali byť spolu v sume 308 766 eur). Úpravu je potrebné zohľadniť vo všetkých relevantných tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Výpočet mzdových výdavkov a odvodov v roku 2024 vychádzal z predpokladu postupného prijímania zamestnancov a ich rôzneho platového ohodnotenia. Analýza vplyvov bola upravená na prepočítané počty zamestnancov a bol upravený priemerný mzdový výdavok pre rok 2024.

V. Predkladateľovi Komisia odporúča overiť informáciu o zabezpečenosti výdavkov v uvedenej výške na SLA k CISŠS v PO NASES, pretože tvorba nového rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 ešte nie je ukončená.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Predkladateľ v tejto súvislosti kontaktoval NASES.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

I. Komisia súhlasí s vyznačenými vplyvmi na služby verejnej správy pre občana v doložke vybraných vplyvov. Predkladateľovi však Komisia navrhuje okrem vyznačeného negatívneho vplyvu na procesy služieb vo verejnej správe, vyznačiť v doložke vybraných vplyvov aj pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.

Odôvodnenie: Komisia je názoru, že zanikajúca povinnosť obsadzovať štátnozamestnanecké miesto vhodné pre

absolventa na základe hromadného výberového konania, ktorú uviedol predkladateľ v príslušnej analýze v bode 7.3.2, predpokladá pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

330 735

431 084

v tom: Úrad vlády SR

330 735

431 084

Program 06P0201

330 735

431 084

z toho:

- vplyv na ŠR

330 735

431 084

Rozpočtové prostriedky

330 735

431 084

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

8,66

- vplyv na ŠR

8,66

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

222 800

290 400

- vplyv na ŠR

222 800

290 400

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

330 735

431 084

v tom: Úrad vlády SR

330 735

431 084

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Tabuľka č. 1/B

2024

2025

2026

2027

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: Úrad vlády SR

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Materiál zakladá zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy vo výške 330 735 EUR na rok 2024 resp. a 431 084 EUR na roky 2025, 2026 a 2027, ktoré súvisia s potrebou posilnenia personálnych kapacít Úradu vlády SR na zabezpečenie prevádzky Centrálneho informačného systému štátnej služby (ďalej len „CISŠS“). Náklady na personálne posilnenie kapacít Úradu vlády SR budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov pre Úrad vlády SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Personálne výdavky a výdavky na materiálno-technické vybavenie na zabezpečenie prevádzky CISŠS boli vyčíslené na 11 zamestnancov v nasledovných pracovných pozíciách: špecialista na ľudské zdroje – generalista – vedúci tímu (1x), špecialista na ľudské zdroje – generalista, senior (2x), analytik (2x), špecialista prevádzkovej podpory (3x), administrátor (1x), technik (1x) a dátový špecialista (1x).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2024

2025

2026

2027

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Výdavky na zabezpečenie prevádzky CISŠS vo výške 330 735 EUR na rok 2024 a 431 084 EUR na roky 2025, 2026 a 2027 predstavujú výdavky na 11 zamestnancov (resp. pre rok 2024 8,66 zamestnancov v prepočítaných počtoch). Pri vyčíslení mzdových výdavkov sa vychádzalo zo mzdového ohodnotenia porovnateľných pozícií v rámci úradu vlády, pri vybraných špecifických pracovných pozíciách sa zohľadňovalo mzdové ohodnotenie na trhu práce. Priemerná hrubá mesačná mzdy je vyčíslená na 2 200 EUR (resp. 2142 EUR pre rok 2024).

Mzdové výdavky na rok 2024 sú vyčíslené tým spôsobom, že 4 pozície – 1x špecialista na ľudské zdroje (vedúci tímu), 3x špecialista prevádzkovej podpory sú rozpočtované od 1.1.2024 (4 mesiace pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona) a zvyšných 7 pozícií od 1.5.2024 (od účinnosti návrhu zákona). Toto je spôsobené potrebou zabezpečiť plynulý nábeh na nový informačný systém.

Výdavky na tovary a služby a bežné transfery spojené s činnosťou zamestnancov boli počítané ako paušálny výdavok vo výške 10 % k osobným nákladom. V prvom roku (2024) budú výdavky použité predovšetkým na nákup výpočtovej a telekomunikačnej techniky, v ďalších rokoch na krytie prevádzkových potrieb (cestovné náhrady, kancelárske potreby, nákup služieb, výdavky na nemocenské, PN, príspevok na stravovanie a pod.).

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4/B

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – Úrad vlády SR

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

330 735

431 084

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

222 800

290 400

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

77 869

101 495

Tovary a služby (630)2 – 631, 632, 633, 634, 636

21 033

19 595

Bežné transfery (640)2 – 642

9 033

19 594

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

330 735

431 084

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010) – Úrad vlády SR

2024

2025

2026

2027

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť– Úrad vlády SR

2024

2025

2026

2027

poznámka

Počet zamestnancov celkom

8,66

z toho vplyv na ŠR

8,66

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 142

2 200

z toho vplyv na ŠR

2 142

2 200

Osobné výdavky celkom (v eurách)

300 669

391 895

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

222 800

290 400

z toho vplyv na ŠR

222 800

290 400

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

77 869

101 495

z toho vplyv na ŠR

77 869

101 495

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

ks_235682

Informovanie o výberovom konaní

ks_235683

Sprístupňovanie údajov uchádzačom a štátnym zamestnancom, ktoré o nich eviduje IS CISŠS

ks_186511

Zverejňovanie informácií o výberových konaniach

ks_235414

Vedenie Registra nadbytočných štátnych zamestnancov

ks_186509

Vedenie Registra výberových konaní

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

isvs_6140

Centrálny informačný systém štátnej služby

áno

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

Predložený návrh nepredpokladá vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Prostredníctvom zavádzaného systému sa realizujú viaceré úkony/ podania (elektronicky) zo strany občanov, avšak ich výsledkom nie je vedenie konania a vydanie rozhodnutia zo strany orgánu verejnej moci, t. j. nedochádza k výkonu verejnej moci. Systém primárne zastrešuje oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☐

Áno

☒

Nie

Vzhľadom na ponúkané možnosti sme zvolili „Nie“, pričom platí naše vyjadrenie k otázke 6.4.1.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☐

Áno

☒

Nie

Vzhľadom na ponúkané možnosti sme zvolili „Nie“, pričom platí naše vyjadrenie k otázke 6.4.1.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☒

Áno

☐

Nie

Predložený návrh síce nepredpokladá vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, avšak predpokladá/ umožňuje uchádzačovi o štátnu službu, občanovi, ktorý sa uchádza o prijatie, bývalému štátnemu zamestnancovi a absolventovi podľa zákona o štátnej službe vykonanie určitých návrhom zákona ustanovených úkonov elektronicky prostredníctvom verejného portálu systému na rôzne zákonné účely. Pri týchto úkonoch dochádza k poskytovaniu údajov, príp. aj k predloženiu fotokópie dokumentov. Nižšie uvádzame úkony, ktoré sa realizujú cez verejný portál systému a je na ne naviazaný ďalší zákonný postup.

I) Žiadosť o zaradenie do výberového konania

Návrh zákona zachoval možnosť podávať túto žiadosť elektronicky s tým, že sa nebude už podávať cez ÚPVS. Nedochádza k principiálnej zmene rozsahu náležitosti tejto žiadosti oproti súčasnosti; upravuje ich vyhláška Úradu vlády SR č. 127/2017 Z. z.

II) Prijatie do štátnej služby:

Za účelom prijatia na obsadzované štátnozamestnanecké miesto môže občan, ktorý sa uchádza o prijatie (alt. štátny zamestnanec) podať na služobný úrad žiadosť v ktorej uvedie: názov služobného úradu, údaj, či bol vybraný na základe výberového konania a identifikátor uchádzača v rámci VK (ak nebol vybraný vo VK, uvedie názov funkcie/ miesta a zaradenie miesta v organizačnej štruktúre), identifikačné a kontaktné údaje, dátum narodenia, rodné číslo alebo iné identifikačné číslo, pohlavie, občianstvo, adresu trvalého pobytu, adresu

prechodného pobytu, korešpondenčnú adresu a údaje potrebné na zabezpečenie výpisu z RT/ odpisu RT služobným úradom. Prílohou žiadosti môže byť životopis, motivačný list, príp. iné dokumenty, ktorých predloženie požaduje konkrétny služobný úrad.

pozn.: Predloženým návrhom sa nemení rozsah údajov, ktoré už v súčasnosti môže obsahovať žiadosť o prijatie, len sa zavádza možnosť podať danú žiadosť elektronicky prostredníctvom verejného portálu. Údaje, ktoré má občan evidované v rámci svojho účtu (osobného profilu) na verejnom portáli, systém v podávanej žiadosti automaticky predvyplní.

III) Zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov a zmena údajov v registri

a) Za účelom zaradenia do registra môže bývalý štátny zamestnanec (príp. štátny zamestnanec) podať na príslušný služobný úrad žiadosť v ktorej uvedie názov daného služobného úradu, svoje identifikačné a kontaktné údaje, rodné č. alebo iné identifikačné č., dátum narodenia a pohlavie. Systém vie časť údajov žiadosti automaticky predvyplniť, ak ich má osoba uvedené v osobnom profile, príp. evidované v module štátnych zamestnancov.

b) Za účelom zmeny údajov v registri môže bývalý štátny zamestnanec evidovaný v registri podať na príslušný služobný úrad žiadosť v ktorej uvedie popis žiadanej zmeny v údajoch a kontaktné údaje. Systém ostatné údaje žiadosti automaticky predvyplní z údajov evidovaných v registri bývalých štátnych zamestnancov.

III) Zaradenie do registra absolventov

Za účelom zaradenia do registra môže absolvent podľa zákona o štátnej službe v znení predkladaného návrhu podať žiadosť v ktorej uvedie: identifikačné a kontaktné údaje, rodné č. alebo iné identifikačné č., dátum narodenia, pohlavie, občianstvo, najvyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, posledný skončený stupeň vzdelania a dátum skončenia prípravy na povolanie. Súčasťou žiadosti je aj čestné vyhlásenie o bezúhonnosti, čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a čestné vyhlásenie o ovládaní štátneho jazyka. Systém vie časť údajov žiadosti automaticky predvyplniť, ak ich má absolvent uvedené v osobnom profile.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☒

Áno

☐

Nie

Predpokladá sa (pri úkonoch uvedených pri otázke 6.5.1.), že sa budú predkladať čiastočne aj údaje, ktoré vedie Ministerstvo vnútra SR v registri adries a v registri fyzických osôb.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

Platí naše vyjadrenie k otázke 6.5.1. a 6.5.2. Režim zákona č. 177/2018 Z. z. predkladaný návrh rešpektuje v prípade preukazovania bezúhonnosti, nakoľko výpis z RT aj odpis RT (pre občana, štátneho zamestnanca) bude zabezpečovať cez systém elektronicky samotný služobný úrad.

V prípade úkonov uvedených pri otázke 6.5.1. bude uchádzač o štátnu službu, občan, ktorý sa uchádza o prijatie, bývalý štátny zamestnanec a absolvent podľa zákona o štátnej službe v znení predloženého návrhu predkladať údaje, príp. aj dokumenty ako súčasť elektronicky podávaných žiadostí. Zákon bude naďalej umožňovať podávanie predmetných žiadostí aj v listinnej podobe s výnimkou žiadosti o zaradenie do registra absolventov a žiadosti o zmenu údajov v registri bývalých štátnych zamestnancov.

Pre povahu podávaných žiadostí nebolo vhodné a primerané vyžadovať vysokú úroveň autentifikácie vyššie uvedených osôb pri podávaní žiadostí, nakoľko nejde o výkon verejnej moci a neopodstatnene by sa limitovali osoby pri využívaní služieb cez verejný portál systému. Nakoľko sa nedá vždy 100 % overiť identita osoby, ktorá podala žiadosť elektronicky, nie je z bezpečnostného hľadiska vhodné doťahovať údaje, resp. ich dať k dispozícii žiadateľovi z referenčných registrov (RFO/ RA). Systém však počíta s tým, že sa vybrané poskytnuté údaje overia voči referenčným registrom (RFO/ RA) prostredníctvom integrácie na IS CSRÚ.

Pre úplnosť - časť údajov, resp. dokumenty, ktoré sa predkladajú v rámci podávaných žiadostí, nie sú aktuálne súčasťou nejakej existujúcej evidencie.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

Aktuálne nie je plánovaná zmena nastavenia podávania žiadostí a s tým spojeného poskytovania údajov, resp. predkladania dokumentov. Platí preto aj pre budúcnosť naše vyjadrenie uvedené pri otázke 6.5.3.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☒

Áno

☐

Nie

Návrh predpokladá, že interný portál systému budú tvoriť nové evidencie údajov spadajúce pod niektoré jeho moduly a registre, viď. ich zoznam nižšie:

I. modul služobných úradov (súčasný názov – „register štátnozamestnaneckých miest“),

II. modul obsadzovania miest, ktorý pozostáva z registra výberových konaní, registra žiadostí o prijatie a registra žiadostí o overenie bezúhonnosti,

III. modul kvalifikovaných uchádzačov, ktorý sa skladá z registra bývalých štátnych zamestnancov (súčasný názov - „register nadbytočných ŠZ“) a registra absolventov (súčasný názov - „register úspešných absolventov“),

IV. modul štátnych zamestnancov (súčasný názov „register štátnych zamestnancov“),

V. modul vzdelávania,

VI. modul služobných preukazov.

pozn.: Samostatná evidencia) sa bude tvoriť kópiou vybraných údajov z modulov interného portálu do analytického modulu (v rámci dátového skladu) len pre Úrad vlády SR.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☒

Nie

Predložený návrh upravuje v čl. I § 8 poskytovanie údajov z centrálneho informačného systému štátnej služby len oprávneným subjektom (služobným úradom a orgánom verejnej moci) na účel plnenia úloh podľa tohto návrhu zákona alebo podľa osobitného predpisu, a to o organizačných útvaroch služobného úradu, štátnozamestnaneckých miestach v rozsahu opisu štátnozamestnaneckého miesta, o výberových konaniach v rozsahu vyhlásenia výberového konania na verejnom portáli a len služobnému úradu na účel plnenia úloh podľa tohto návrhu zákona alebo podľa osobitného predpisu údaje o vzdelávacích aktivitách služobného úradu organizovaných prostredníctvom modulu vzdelávania.

Údaje sa budú poskytovať v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a bez osobných údajov.

pozn.: Vzhľadom na povahu evidencií systému (obsahom bezpredmetnú pre iné subjekty ako služobné úrady, príp. Úrad vlády SR – napr. evidencia služobných preukazov alebo s obsahom citlivých údajov- napr. o štátnom zamestnancovi), účel ich zriadenia (napr. kvôli obsadzovaniu miest, overeniu bezúhonnosti) a predpokladanú dobu uchovávania údajov (pri väčšine evidencií budú údaje evidované len na dobu určitú, a potom budú vymazané, príp. anonymizované, t. j. nejde o trvalé evidencie) je systém síce nastavený na poskytovanie údajov iným subjektom, ale limitovali sa údaje, ktoré sa budú poskytovať ako aj subjekty, ktorým sa môžu poskytovať. Limity súvisia aj s faktom, že centrálny informačný systém štátnej služby nie je referenčným registrom (v budúcnosti budú referenčné len 2 moduly- viď. vyjadrenie k otázke 6.7.1.).

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☒

Áno

☐

Nie

Poskytovanie údajov (viď. naše vyjadrenie k otázke 6.6.2) je zabezpečené elektronicky, bezodplatne a automatizovaným spôsobom prostredníctvom komponentu pre externú integráciu (súčasť centrálneho informačného systému štátnej služby). Z pohľadu využitia „modulu procesnej integrácie a integrácie údajov“ je jeho využitie plánované až po vypublikovaní 2 referenčných registrov (viď. vyjadrenie k otázke 6.7.1.). Táto úprava bude predmetom samostatných zmien dotknutej legislatívy.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

Viď. naše vyjadrenie k otázkam 6.6.2., 6.6.3 a 6.7.1. V budúcnosti je plánované využívanie poskytovania údajov v režime podľa z. č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov pre poskytovanie údajov v režime „referenčné údaje“ po ich vypublikovaní.

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

Referenčným registrom sa má stať modul štátnych zamestnancov (v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnych zamestnancov) a modul služobných úradov (v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnozamestnaneckých miest). Nakoľko je potrebné najskôr zabezpečiť naplnenie týchto modulov dátami od služobných úradov a dosiahnuť požadovanú dátovú kvalitu, tak predkladaný návrh ešte neustanovuje, že pôjde o referenčné registre a ktoré údaje budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Počíta sa však s tým, že sa v tejto súvislosti po naplnení modulov dátami, zaháji proces vyhlásenia vybraných údajov za referenčné a súbežne sa iniciuje aj zmena dotknutej legislatívy.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Aktuálne nie je objektívne možné určiť presný termín, kedy dôjde k zaradeniu vybraných údajov z modulu štátnych zamestnancov a modulu služobných úradov do zoznamu referenčných údajov (viď. vyjadrenie k otázke 6.7.1.). Odhadujeme, že to bude najskôr v roku 2026/ 2027.

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Predkladaným návrhom zákona sa mení rozsah služieb poskytovaných občanom prostredníctvom Centrálneho informačného systému štátnej služby (CISŠS), miesto prostredníctvom ktorého budú vybrané služby poskytované občanom/ občanom realizované úkony ako aj podmienky poskytovania daných služieb/ možnosť realizovať úkony. Vybrané služby (viď. popis nižšie) budú dostupné na verejnom portáli CISŠS prostredníctvom webového rozhrania; prístup k časti služieb bude len po registrácii a prihlásení sa na portáli (vrátane autentifikácie). Rozsah služieb a úkonov, ktoré môže realizovať občan (uchádzač o štátnu službu, štátny zamestnanec, bývalý štátny zamestnanec, absolvent a verejnosť) bude závisieť od jeho postavenia podľa zákona o štátnej službe v znení predkladaného návrhu zákona.

Výberové konanie (VK):

•VK, jeho výsledok (príp. zmena výsledku) bude publikované na verejnom portáli,

•prihlasovať sa do VK bude možné elektronicky na verejnom portáli len po autentifikácii (menom a heslom alebo eID) – takto prihlásený uchádzač nebude už nič listinne dokladať,

•vypúšťa sa zákonná úprava hromadného výberového konania z absolventov.

zamestnancov (RNŠZ):

•zmena zákonných podmienok pre získanie postavenia bývalého štátneho zamestnanca, ktorý môže požiadať o zaradenie do registra,

•žiadosť o zaradenie bude možné podať aj elektronicky cez verejný portál,

•predĺžená doba evidencie v registri na dva roky (od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru),

•vyradenie z registra (vek 65 r., príp. po uplynutí zákonnej doby evidencie).

•zmena spôsobu zaraďovania do registra, podmienok evidencie v registri a spôsobu vyraďovania z registra (úkony realizované dotknutým absolventom len elektronicky cez verejný portál),

•podmienkou zaradenia do registra nebude úspešné absolvovanie prvej časti hromadného VK,

•vyradenie z registra po strate postavenia absolventa podľa zákona o štátnej službe.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Verejný portál CISŠS:

•verejnosti dostupné informácie o vyhlásených VK, publikované verejné výstupy a základné informácie podľa kategórií používateľov,

•možnosť registrácie (zriadenie účtu), ktorého súčasťou je aj osobný profil,

•možnosť elektronicky podávať po registrácii a prihlásení na portáli vrátane autentifikácie (podľa kategórie používateľa a jeho oprávnení) rôzne žiadosti (napr. žiadosť o zaradenie do VK, žiadosť o zaradenie do RBŠZ/ registra absolventov, žiadosť o zmenu údajov v RBŠZ, žiadosť o vyradenie

z RBŠZ/ registra absolventov),

•možnosť zobrazenia plánovaných a absolvovaných vzdelávacích aktivít, správa sledovaných vzdelávacích aktivít a uložených filtrov (len štátny zamestnanec evidovaný v module štátnych zamestnancov).

Prijatie do štátnej služby: žiadosť o prijatie bude možné podať po registrácii a prihlásení na portáli (po

autentifikácii) elektronicky cez verejný portál.

listinne).

RBŠZ: možnosť požiadať o vyradenie z registra (elektronicky cez verejný portál alebo listinne) a možnosť

požiadať o zmenu údajov v registri (elektronicky cez verejný portál).

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

•publikovanie vyhlásených výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy,

•podávanie žiadostí o zaradenie do výberového konania,

•podávanie žiadostí o prijatie do štátnej služby,

•podávanie žiadostí o zaradenie do RNŠZ,

•evidencia v RNŠZ a registri úspešných absolventov,

•vyradenie z RNŠZ a registra úspešných absolventov.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Úrad vlády SR ako správca CISŠS podľa súčasného znenia zákona o štátnej službe. Poznámka: Vybrané

žiadosti v zmysle zákona o štátnej službe spracúva aj dotknutý služobný úrad.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

V predkladanom návrhu zákona sa zohľadňuje nové komplexné riešenie CISŠS, ktoré má byť po prijatí návrhu zákona spustené do prevádzky. Návrhom zákona sa teda vytvára legislatívny rámec pre poskytovanie nových a zmenu existujúcich služieb popísaných v bode 7.1.1 rôznym kategóriám občanov.

Nepriamy vplyv (popíšte)

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

bezpredmetné (služby boli a budú poskytované bezodplatne)

Zvýšenie priamych finančných nákladov

bezpredmetné (služby boli a budú poskytované bezodplatne)

Zníženie nepriamych finančných nákladov

V prípade žiadostí, ktoré sa budú dať podať už aj elektronicky, očakávame zníženie nákladov občanov spojených s fyzickým vyhotovením žiadostí a ich zasielaním poštovým podnikom.

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Neočakávame.

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nie je možné objektívne vyhodnotiť, nakoľko služby poskytované na základe návrhu zákona nesmerujú k začatiu konania (napr. správneho alebo súdneho), resp. nepodávajú sa občanmi za týmto účelom. Primárne sa nimi rieši životná situácia „Zamestnanie“. Návrh zákona nezavádza konkrétne lehoty na vybavenie požiadaviek občanov na základe podaných žiadostí.

Predpokladáme však, že vzhľadom na povahu navrhovanej úpravy, dôjde k zvýšeniu elektronizácie služieb, t. j. zníži sa čas na vybavenie požiadavky občana (napr. elektronická žiadosť o vyradenie z prísl. registrov bude spracovaná automaticky bezodkladne systémom, obdobne bude bezodkladne systémom spracovaná a vybavená žiadosť o zaradenie do registra absolventov).

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Uchádzač o štátnu službu, absolvent, bývalý štátny zamestnanec a štátny zamestnanec podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a verejnosť. Veľkosť tejto skupiny nie je možné jednoznačne určiť, nakoľko prejaviť záujem o miesto v štátnej službe môže ktorýkoľvek občan, ak spĺňa súvisiace zákonné podmienky. Štátnych zamestnancov je v súčasnosti cca. 36 500.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Pre občana nevznikajú predkladaným návrhom zákona žiadne nové povinnosti.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Uchádzačovi, ktorý sa prihlási do VK elektronicky cez verejný portál CISŠS, zaniká povinnosť doložiť služobnému úradu podanú žiadosť o zaradenie do VK spolu s prílohami aj listinne.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

V prípade poskytovaných služieb prostredníctvom CISŠS je subjektom Úrad vlády SR v postavení správcu systému a vybrané úkony realizuje služobný úrad. Služobné úrady však realizujú úkony a spracúvajú žiadosti podľa návrhu zákona v postavení zamestnávateľa, resp. bývalého alebo budúceho zamestnávateľa.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Služobnému úradu v kontexte služieb poskytovaných občanom podľa bodu 7.1.1 vzniká povinnosť postupovať pri realizovaní niektorých úkonov v zmysle návrhu zákona (pri vyhlasovaní VK, pri vybavovaní elektronicky podávaných žiadostí) prostredníctvom novej verzie CISŠS (cez nové moduly a registre). Zároveň bude vybavovať nové typy žiadostí (napr. žiadosť o zmenu údajov v RBŠZ a žiadosť o vyradenie z RBŠZ). Toto primerane platí aj vo vzťahu k Úradu vlády SR.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Zaniká povinnosť obsadzovať štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe hromadného výberového konania.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Úrad vlády Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

3. Predmet návrhu právneho predpisu nie je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve,

čl. 16 a čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) (právo na ochranu osobných údajov)

čl. 8 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016)

b) v sekundárnom práve,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016); gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014); gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad

c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

návrhom zákona sa nepreberajú právne záväzné akty Európskej únie

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

voči Slovenskej republike nebolo začaté konanie

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav,

návrhom zákona sa nepreberajú právne záväzné akty Európskej únie

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovuje sa rozsah predmetu úpravy návrhu zákona, ktorým sa navrhuje upraviť zriadenie centrálneho informačného systému štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“), z akých častí (modulov, registrov, nástrojov) pozostáva, kto a ku ktorej časti systému má mať prístup, aké postavenie a pôsobnosť má vo vzťahu k centrálnemu informačnému systému Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“), kto a do ktorej časti systému je povinný poskytovať údaje (príp. len môže poskytovať údaje), aké údaje, resp. skupina údajov, komu a za akých podmienok sa môže poskytovať z centrálneho informačného systému, aké služby a komu bude centrálny informačný systém poskytovať a časť navrhovanej zákonnej úpravy je zameraná na postavenie úradu vlády a služobného úradu a súvisiace vzťahy pri ochrane a spracúvaní osobných údajov v centrálnom informačnom systéme.

K § 2

Obdobne, ako v zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), sa zdôrazňuje úloha úradu vlády zabezpečovať jednotný postup služobných úradov podľa tohto návrhu zákona. Nešpecifikujú sa opatrenia, ktoré môže úrad vlády v tejto súvislosti prijímať, ale predpokladá sa obdobný postup ako v praxi funguje v prípade zabezpečovania jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o štátnej službe, t. j. poskytovanie usmernení, odporúčaní a konzultácií služobným úradom, najmä na účely správneho výkladu ustanovení návrhu zákona a na zabezpečenie používania centrálneho informačného systému a jeho služieb v súlade s jeho nastavením, podmienkami a účelom.

Návrh zákona neobsahuje taxatívny výpočet činností, úloh a oprávnení, ktoré spadajú do pôsobnosti úradu vlády, keďže tie vyplývajú buď zo znenia ustanovení návrhu zákona (napr. z čl. I, § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 6 ods. 1), alebo ich úrad vlády vykonáva (resp. môže vykonávať) na základe osobitných predpisov, najmä s ohľadom na jeho postavenie správcu centrálneho informačného systému. Vzhľadom na skutočnosť, že centrálny informačný systém budú využívať všetky služobné úrady, je nevyhnutné, aby poskytovali úradu vlády pri výkone jeho pôsobnosti (pri výkone povinností, plnení úloh alebo realizovaní oprávnení) potrebnú súčinnosť.

K § 3

Prevažná časť v súčasnosti účinnej zákonnej úpravy v súvislosti s centrálnym informačným systémom sa navrhuje vypustiť zo zákona o štátnej službe (čl. II, § 25 až 28 návrhu zákona) a má sa stať predmetom úpravy tohto návrhu zákona. V zákone o štátnej službe sa ponechá úprava o centrálnom informačnom systéme len v ustanoveniach, kde dochádza k vplyvu tohto systému na postupy a procesy, príp. k využitiu jeho služieb alebo, ak ide o definície všeobecných pojmov s prepojením na ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe (napr. v ustanoveniach o doručovaní, o výberovom konaní a preukazovaní bezúhonnosti).

V § 3 sa zohľadňuje nové nastavenie komplexného riešenia centrálneho informačného systému (t. j. aktualizované a dobudované moduly a registre, príp. aktualizované a nové funkcionality

a služby systému).

Do § 3 boli v modifikovanej podobe presunuté súčasné ustanovenia § 25 ods. 1 až 3 zákona o štátnej službe, ktoré upravujú zriadenie a účel centrálneho informačného systému a postavenie úradu vlády ako správcu tohto systému. Zavádza sa prevádzka systému a poskytovanie služieb na dvoch portáloch (verejnom a internom); oba budú k dispozícii prostredníctvom webového rozhrania s tým, že do interného portálu bude mať prístup len úrad vlády a služobné úrady. Prevádzka systému už nebude na ústrednom portáli verejnej správy.

Na nastavenie a prevádzku centrálneho informačného systému bolo potrebné vytvoriť v niektorých prípadoch vlastné číselníky zohľadňujúce legislatívu a aplikačnú prax v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Pôjde o číselníky, ktoré budú slúžiť výlučne pre centrálny informačný systém, t. j. nejde o základné číselníky, ani o číselníky, ktoré vedie a spravuje iný subjekt (napr. Štatistický úrad SR). Nakoľko je úrad vlády správcom systému, bude spravovať číselníky vytvorené výlučne pre centrálny informačný systém a v prípade potreby ich bude aktualizovať (odsek 2 druhá veta).

Služobný úrad je povinný využívať centrálny informačný systém a jeho služby v rozsahu, spôsobom a na účely, ktoré ustanoví tento zákon, vyhláška, ktorou sa upravuje rozsah údajov poskytovaných do centrálneho informačného systému a podrobnosti o používateľskom účte, použitie, správa a obsah používateľského účtu a zákon o štátnej službe v navrhovanom znení.

K § 4

Upravuje sa obsah interného portálu, ktorý pozostáva zo 7 modulov a 5 registrov a nástrojov na zabezpečenie správy a prevádzky systému (napr. pôjde o nástroj na správu používateľov interného portálu a ich oprávnení, nástroj na nahlasovanie požiadaviek/ incidentov, nástroj na správu číselníkov, nástroj na správu elektronických formulárov, systémových notifikácií, textácií a nástroj na správu parametrov modulov).

Pôvodný rozsah registrov centrálneho informačného systému uvádzaný v zákone o štátnej službe sa presunul pod interný portál a rozšíril o nové moduly a registre, príp. sa v niektorých prípadoch menia pôvodné názvy registrov - register nadbytočných štátnych zamestnancov sa mení na register bývalých štátnych zamestnancov, register úspešných absolventov na register absolventov, pričom oba registre spadajú pod nový modul kvalifikovaných uchádzačov, pôvodný register štátnozamestnaneckých miest (účinnosť zriadenia k 1. júlu 2023) sa mení na modul služobných úradov a pôvodný register štátnych zamestnancov (účinnosť zriadenia k 1. júlu 2023) sa mení na modul štátnych zamestnancov; v prípade registra štátnozamestnaneckých miest súvisí zmena názvu aj s tým, že lepšie vystihuje podstatu tejto evidencie a poskytovaných služieb (nedochádza však k zmene pôvodného účelu zriadenia tohto registra a rozsahu pôvodne plánovaných služieb).

K aktualizácii pôvodnej skladby centrálneho informačného systému, resp. jeho interného portálu predkladateľ pristúpil po zvážení vzájomného vecného a logického prepojenia jeho jednotlivých častí, ktoré pokrýva komplexný návrh riešenia pre centrálny informačný systém a zatriedil ich následne do spoločných vecných celkov (t. j. do 7 modulov a 5 registrov).

Súčasťou interného portálu bude modul služobných úradov, modul obsadzovania miest (pod ten spadá register výberových konaní, register žiadostí o prijatie na obsadzované štátnozamestnanecké miesto - skrátene „register žiadostí o prijatie“ a register žiadostí o

overenie bezúhonnosti), modul kvalifikovaných uchádzačov (ten pozostáva z registra bývalých štátnych zamestnancov a registra absolventov), modul štátnych zamestnancov, modul vzdelávania, modul služobných preukazov a modulu analýz a poskytovania údajov (skrátene „analytický modul“).

Nové komplexné riešenie centrálneho informačného systému postupne nahradí v súčasnosti využívané registre (register výberových konaní, register úspešných absolventov a register nadbytočných štátnych zamestnancov) a nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov. Návrh zákona v tomto smere počíta s dočasnou paralelnou prevádzkou uvedených registrov aj nástroja a komplexného riešenia centrálneho informačného systému. Súvisiaca úprava sa nachádza v prechodných ustanoveniach v čl. II, § 193g až § 193i návrhu zákona.

K § 5

Upravujú sa podrobnosti o verejnom portáli, najmä jeho účel a výpočet služieb, ktoré poskytuje. Časť služieb a informácií je na verejnom portáli dostupná bez registrácie, a to zoznam zverejnených vyhlásených výberových konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest, verejné výstupy (napr. rôzne štatistiky), tlačivá vybraných žiadostí na stiahnutie, informácie o službách podľa kategórie používateľa verejného portálu (pre štátneho zamestnanca, uchádzača o štátnu službu, bývalého štátneho zamestnanca a absolventa podľa zákona o štátnej službe). Prostredníctvom verejného portálu sa môžu poskytovať údaje napr. aj vo forme spätnej väzby účastníka vzdelávacej aktivity na dotazník zasielaný zo strany služobného úradu (z modulu vzdelávania), kedy sa vyžaduje registrácia a autentifikácia používateľa, alebo vo forme spätnej väzby štátneho zamestnanca na dotazník zo strany úradu vlády v prípade prieskumu realizovaného prostredníctvom analytického modulu, kedy sa nevyžaduje existencia používateľského účtu na verejnom portáli na jeho vyplnenie.

Registrácia na portáli (zriadenie používateľského účtu) a autentifikácia používateľa (menom a heslom alebo prostredníctvom občianskeho preukazu s elektronickým čipom) sa vyžaduje v prípade, ak je potrebné overiť identitu používateľa pri prihlásení sa na portál. Od postavenia používateľa totiž závisí rozsah sprístupneného obsahu verejného portálu a ponúkané služby (napr. vzdelávacie aktivity sa zobrazujú len registrovanému a prihlásenému štátnemu zamestnancovi). K registrácii dochádza dvoma spôsobmi, buď sa fyzická osoba môže registrovať pomocou občianskeho preukazu s elektronickým čipom a vyplnením zvyšných údajov formulára alebo len vyplnením formulára, pri ktorom zadá základné identifikačné a kontaktné údaje. K autentifikácii osoby pri prihlasovaní na portál dochádza buď občianskym preukazom s elektronickým čipom alebo zadaním prihlasovacieho mena a hesla. Registrácia a prihlásenie sa na portál sa vyžaduje pri podávaní žiadostí vo vzťahu k niektorému z modulov a registrov interného portálu (napr. pri podávaní žiadosti o zaradenie do výberového konania, žiadosti o prijatie na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, žiadosti o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov alebo do registra absolventov, obdobne pri žiadostiach o vyradenie z týchto registrov), obdobne v prípade prístupu k zverejneným vzdelávacím aktivitám, príp. k údajom vzdelávacej aktivity, na ktorú sa štátny zamestnanec prihlásil a k súvisiacim dotazníkom (napr. hodnotiacemu dotazníku).

Po registrácii a autentifikácii sa fyzickej osobe na verejnom portáli (t. j. používateľovi verejného portálu) zriadi používateľský účet, ktorého súčasťou je aj osobný profil. Používateľský účet si vie zriadiť každá fyzická osoba sama priamo na verejnom portáli. Pri štátnom zamestnancovi a bývalom štátnom zamestnancovi vie zriadenie používateľského účtu

iniciovať aj služobný úrad cez modul štátnych zamestnancov; dotknutý štátny zamestnanec alebo bývalý štátny zamestnanec si ho však musí následne aktivovať. Bližšie podrobnosti o používateľskom účte budú predmetom úpravy vyhlášky (čl. I, § 22 návrhu zákona).

K § 6

Ustanovuje sa vo všeobecnej rovine rozsah prístupu úradu vlády a služobných úradov do centrálneho informačného systému (odseky 1 až 4).

V odsekoch 1 a 2 sa vymedzili vo všeobecnosti prípady, kedy sa predpokladá vstup úradu vlády s ohľadom na jeho postavenie a pôsobnosť podľa návrhu zákona a osobitných predpisov do centrálneho informačného systému, príp. aj do rozhrania služobného úradu. Rozhraním služobného úradu sa myslí používateľské rozhranie podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o informačných technológiách“), t. j. tá časť systému, ktorá je bežne dostupná len konkrétnemu služobnému úradu na využívanie služieb (napr. časť registra výberových konaní, ktorú využíva na manažment vlastných výberových konaní konkrétny služobný úrad). Analytický modul využíva len úrad vlády, a preto má jediný prístup do tohto modulu. V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a odseku 2 pôjde o situácie, kedy úrad vlády vykonáva svoju pôsobnosť, svoje povinnosti, plní úlohy alebo realizuje aktivity, ktoré má (alebo môže) vo vzťahu k centrálnemu informačnému systému a voči jeho používateľom plniť a vykonávať podľa návrhu zákona alebo podľa osobitných predpisov. Úrad vlády nebude mať prístup do používateľských účtov používateľov verejného portálu.

Postavenie úradu vlády vo vzťahu k centrálnemu informačnému systému je potrebné vnímať v troch rovinách:

1.je ostatným ústredným orgánom štátnej správy pre štátnozamestnanecké vzťahy podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. a gestorom legislatívy upravujúcej štátnozamestnanecké vzťahy a súvisiacej novej zákonnej úpravy centrálneho informačného systému,

2.je orgánom riadenia, správcom a prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy (t. j. centrálneho informačného systému) podľa § 2 ods. 5 a 6 a § 5 ods. 2 písm. a) zákona o informačných technológiách,

3.je prevádzkovateľom na účely spracúvania osobných údajov v prípadoch vymedzených v čl. I, § 19 návrhu zákona.

S uvedeným postavením úradu vlády následne súvisí jeho oprávnenie (vo svojej podstate nevyhnutnosť) vstupovať do systému na riešenie konkrétnych prípadov resp. plnenie úloh a povinností [odsek 1 písm. a)]. Úrad vlády bude zabezpečovať resp. koordinovať jednotný postup služobných úradov pri využívaní systému a za týmto účelom vykonávať aj kontrolnú činnosť podľa čl. I, § 21 návrhu zákona a podľa § 15 zákona o štátnej službe. Ďalej bude úrad vlády zabezpečovať správu a prevádzku systému (najmä aktualizovať resp. monitorovať nastavenie systému a jeho modulov, spravovať číselníky, monitorovať funkčnosť služieb systému, externých integrácií na iné informačné systémy verejnej správy, spravovať používateľov systému a kontrolovať a zabezpečovať súlad nastavenia systému s platnou legislatívou v oblasti štátnej služby, ochrany osobných údajov a informačných systémov verejnej správy).

Na zabezpečenie niektorých úkonov môže byť potrebné, aby úrad vlády v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas vstupoval aj do rozhrania služobného úradu v jednotlivých

moduloch a registroch. Tento vstup bude v systéme sledovaný formou logov (záznamov) z ktorých bude zjavné kto, kedy a za akým účelom vstupoval do rozhrania služobného úradu.

V prípade vstupu do systému (alebo aj do rozhrania konkrétneho služobného úradu) môže ísť napr. o plnenie povinností, úloh a oprávnení úradu vlády podľa čl. I, § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 7 ods. 1, 6, 8 a 9, § 14 ods. 5, § 18, § 19 ods. 5, 6, 8 až 11 (tieto úlohy a povinnosti súčasne vyplývajú úradu vlády aj z osobitných predpisov k ochrane osobných údajov). Ďalšie prípady, kedy môže byť potrebné vstúpiť do rozhrania služobného úradu, môžu súvisieť napr. s výkonom kontroly (podľa čl. I, § 21 návrhu zákona alebo podľa § 15 zákona o štátnej službe) na základe vydaného poverenia za účelom overenia, či služobný úrad správne postupuje podľa návrhu zákona alebo podľa zákona o štátnej službe pri preukazovaní bezúhonnosti (§ 38 zákona o štátnej službe v znení návrhu zákona), pri realizácii výberového konania (§ 39 až 47 zákona o štátnej službe v znení návrhu zákona) a pri spracovaní žiadosti o prijatie na štátnozamestnanecké miesto (§ 38 ods. 3 zákona o štátnej službe v znení návrhu zákona), keďže uvedené úkony sú vykonávané prostredníctvom centrálneho informačného systému. V spomínaných prípadoch pôjde o povinnosti, úlohy a oprávnenia, ktoré súvisia s postavením úradu vlády ako gestora zákonnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov a centrálneho informačného systému.

Ďalšie prípady, kedy bude dochádzať k vstupu úradu vlády do systému (alebo aj do rozhrania služobného úradu), môže byť podozrenie na porušenie informačnej alebo kybernetickej bezpečnosti príp. podozrenie, ktoré sa viaže len na konkrétny služobný úrad.

Obdobne bude potrebné vstupovať do systému (a môže byť potrebné vstúpiť aj do rozhrania služobného úradu), v súvislosti s plnením povinností, úloh a realizáciou oprávnení úradu vlády ako orgánu riadenia resp. správcu a prevádzkovateľa centrálneho informačného systému napr. podľa § 8 ods. 2, § 11, § 12, § 16 a § 21 zákona o informačných technológiách. S týmto postavením úradu vlády súvisí aj poskytovanie prevádzkovej podpory služobným úradom, pričom možno (ako pri každom informačnom systéme) očakávať nahlasovanie incidentov, problémov a požiadaviek služobnými úradmi, ktorých riešenie sa v niektorých prípadoch nezaobíde bez vstupu do rozhrania dotknutého služobného úradu. So správou informačného systému verejnej správy súvisia aj iné povinnosti, ktoré ustanovujú ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy (napr. zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov), obdobne je potrebné rešpektovať metodické usmernenia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v oblasti informatizácie.

Vstúpiť do rozhrania iného služobného úradu bude môcť len oprávnená osoba - zamestnanec úradu vlády (štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme), ktorý bude mať súhlas svojho vedúceho zamestnanca so vstupom do rozhrania služobného úradu. Tento postup platí aj v prípade výkonu kontrolnej činnosti úradu vlády podľa čl. I, § 21 návrhu zákona a podľa § 15 zákona o štátnej službe. Samotnej fyzickej kontrole na služobnom úrade príp. aj kontrole (v rozsahu zamerania kontroly) v rozhraní služobného úradu v centrálnom informačnom systéme bude predchádzať vydanie poverenia štatutárnym orgánom úradu vlády príslušným štátnym zamestnancom na výkon kontroly na konkrétnom služobnom úrade. Zároveň bude okrem poverenia potrebné (ak sa má kontrola vykonávať aj v rozhraní služobného úradu v centrálnom informačnom systéme), aby mal štátny zamestnanec súhlas svojho vedúceho zamestnanca s plánovaným vstupom do rozhrania služobného úradu na ktorom sa má vykonávať kontrola v zmysle poverenia.

V odseku 3 sa vymedzil rozsah prístupu služobného úradu do centrálneho informačného

systému. Služobný úrad bude mať prístup do modulu kvalifikovaných uchádzačov, ktorý pozostáva z registra bývalých štátnych zamestnancov a z registra absolventov. Tu došlo k podstatnej zmene - služobné úrady budú mať prístup do celej databázy, t. j. k údajom o evidovaných bývalých štátnych zamestnancoch (bez ohľadu na to, kto ich do registra zaradil) a o evidovaných absolventoch. Cieľom je vytvoriť nástroj na podporu zamestnávania a efektívne sprostredkovať informácie o potenciálnych uchádzačoch o štátnu službu (bývalých štátnych zamestnancoch a absolventoch) služobným úradom. Za obdobným účelom bude register absolventov dostupný aj zamestnávateľom pri výkone práce vo verejnom záujme, ak sú súčasne služobnými úradmi (odsek 4).

Služobný úrad bude mať prístup k modulu služobných úradov a k modulu štátnych zamestnancov, ale len k údajom patriacim do jeho rozhrania, t. j. k údajom svojho služobného úradu. V budúcnosti sa tieto moduly stanú referenčnými registrami. Obdobne bude mať služobný úrad prístup k registru výberových konaní, registru žiadostí o prijatie, registru žiadostí o overenie bezúhonnosti, modulu vzdelávania a k modulu služobných preukazov; vždy len k údajom svojho služobného úradu. Služobný úrad nemá prístup do analytického modulu.

Služobné úrady budú postupne oslovované za účelom zriadenia prístupov do centrálneho informačného systému; rozsah prístupu závisí v niektorých prípadoch aj od rozhodnutia služobného úradu, keďže využívanie niektorých modulov a registrov (napr. modul služobných preukazov) nie je v zmysle návrhu zákona povinné, príp. bude povinné až po uplynutí prechodného obdobia podľa čl. I, § 23 návrhu zákona (modul služobných úradov a modul štátnych zamestnancov).

Keďže má časť služobných úradov osobitnú úpravu obsadzovania miest, resp. nevzťahuje sa na ne postup pri výberovom konaní (čl. II, § 47 návrhu zákona), tieto služobné úrady budú vylúčené z prístupu do registra výberových konaní (odsek 5). Generálna prokuratúra SR (ďalej len „generálna prokuratúra“) a krajská prokuratúra, budú vylúčené aj z prístupu do registra žiadostí o overenie bezúhonnosti, nakoľko nezabezpečujú výpis z registra trestov a odpis registra trestov prostredníctvom centrálneho informačného systému. V odseku 5 sa zohľadnila aj existencia mestského a správneho súdu.

Vzhľadom na prepojenosť (internú integráciu) niektorých modulov a registrov sa v návrhu zákona zdôrazňuje, že využívať služby modulu vzdelávania a modulu služobných preukazov bude možné len, ak služobný úrad poskytuje údaje do modulu štátnych zamestnancov (odsek 6).

K § 7

Upravuje sa poskytovanie údajov do centrálneho informačného systému zo strany dotknutých subjektov (úradu vlády, služobných úradov, referenčných registrov, uchádzačov, občanov uchádzajúcich sa o prijatie do štátnej služby, štátnych zamestnancov, bývalých štátnych zamestnancov, absolventov a používateľov vereného portálu). Zohľadňuje sa nové nastavenie centrálneho informačného systému a jeho skladba (čl. I, § 4 ods. 2), v súčasnosti existujúce výnimky z povinnosti poskytovať údaje do vybraných registrov v zákone o štátnej službe (§ 25 ods. 2 zákona o štátnej službe) a legislatívno-technické úpravy v súvisiacich ustanoveniach zákona o štátnej službe v navrhovanom znení v čl. II (napríklad zosúladenie používanej terminológie).

Úrad vlády bude poskytovať údaje do modulu služobných úradov (napr. pri vytváraní nového

služobného úradu v systéme) a do modulu štátnych zamestnancov (nastavenie zákonných limitov - priame individuálne náklady spojené s účasťou na kompetenčnom vzdelávaní) a môže poskytovať údaje do analytického modulu (napr. pri tvorbe dotazníkov).

V odseku 2 sa rozlišuje medzi tým, či má služobný úrad povinnosť alebo možnosť poskytovať údaje do modulov a registrov centrálneho informačného systému. Toto nastavenie súvisí s rôznorodosťou jednotlivých modulov (príp. registrov) a službami a funkcionalitami, ktoré ponúkajú. Napríklad do registra bývalých štátnych zamestnancov služobný úrad poskytuje údaje len v prípade, ak nejaký jeho bývalý štátny zamestnanec požiada o zaradenie do tohto registra. Obdobne, údaje do modulu služobných preukazov alebo do modulu vzdelávania bude v praxi poskytovať len ten služobný úrad, ktorý ho bude využívať. Služobný úrad poskytuje teda údaje primárne do modulu služobných úradov, modulu štátnych zamestnancov a do registra výberových konaní a registra žiadostí o overenie bezúhonnosti.

Údaje do centrálneho informačného systému môže každý subjekt poskytovať manuálne. Služobný úrad však môže poskytovať údaje do modulu služobných úradov a modulu štátnych zamestnancov podľa odseku 7 aj ďalšími dvoma spôsobmi (1. dávkovým importom – v systéme sú pripravené šablóny, ktoré budú k dispozícii priamo v module štátnych zamestnancov a module služobných úradov a 2. z iného informačného systému verejnej správy, ktorý je integrovaný na centrálny informačný systém, napr. integráciou informačného systému služobného úradu na centrálny informačný systém). Ak je personálno-ekonomickým systémom služobného úradu centrálny ekonomický systém (CES) v správe Ministerstva financií SR, údaje, ktoré poskytne služobný úrad do CES, budú vďaka integrácii medzi CES a centrálnym informačným systémom, poskytnuté ďalej do centrálneho informačného systému. Vzhľadom na uvedené platí, že v prípade údajov poskytovaných do modulu služobných úradov a modulu štátnych zamestnancov, je primárnym zdrojom údajov poskytovaných zo strany služobných úradov CES. V praxi to znamená, že keď služobný úrad poskytne údaje do CES a tieto údaje sa vyžadujú od neho poskytovať aj do centrálneho informačného systému, automaticky sa stiahnu do centrálneho informačného systému z CES.

V odseku 3 sa ponechali v súčasnosti v § 26 ods. 2 zákona o štátnej službe existujúce výnimky z povinnosti poskytovať údaje do vybraných registrov centrálneho informačného systému pre generálnu prokuratúra, krajskú prokuratúru, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Kanceláriu Najvyššieho súdu SR, Kanceláriu Najvyššieho správneho súdu SR, Špecializovaný trestný súd, krajský súd, okresný súd a rozšírili sa o mestské a správne súdy. V prípade generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, sa rozšírila výnimka aj o register žiadostí o overenie bezúhonnosti, nakoľko v zmysle nového znenia čl. II, § 38 ods. 5 a 9 návrhu zákona nebudú zabezpečovať výpis z registra trestov a odpis registra trestov prostredníctvom centrálneho informačného systému. Zároveň sa vykonali aj legislatívno-technické úpravy zohľadňujúce nový názov registra bývalých štátnych zamestnancov a skutočnosť, že preukazovanie bezúhonnosti (zabezpečovanie výpisu z registra trestov a odpisu registra trestov) bude už spadať (z pohľadu služieb a funkčnosti) pod osobitný register žiadostí o overenie bezúhonnosti.

V odsekoch 4 a 5 sa zohľadnila skutočnosť, že do niektorých častí centrálneho informačného systému poskytujú, resp. môžu poskytovať údaje aj iné subjekty ako služobný úrad a úrad vlády, príp. ich poskytuje do daného registra výlučne daný subjekt (napr. do registra absolventov poskytuje údaje len absolvent). Pri týchto subjektoch zároveň platí, že údaje do registrov poskytujú elektronicky prostredníctvom verejného portálu, spravidla ako súčasť rôznych nimi podávaných žiadostí. Za týmto účelom musia byť spravidla registrovaní a prihlásení na verejnom portáli (v niektorých prípadoch aj „stotožnení“). Do analytického

modulu budú poskytovať údaje služobné úrady, štátni zamestnanci, uchádzači a pod. spravidla v postavení adresáta dotazníka úradu vlády v rámci realizovaných prieskumov v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov.

Centrálny informačný systém bude integrovaný na Informačný systém Centrálnej správy referenčných údajov, prostredníctvom ktorého bude získavať údaje z vybraných referenčných registrov (napr. registra fyzických osôb a registra adries) za účelom zabezpečenia prevádzky a funkčnosti ním poskytovaných služieb (na overenie údajov poskytnutých fyzickými osobami o. i. v žiadosti o zaradenie do výberového konania, žiadosti o prijatie na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, žiadosti o výpis z registra trestov a pod.).

V centrálnom informačnom systéme budú spracúvané rôzne typy údajov z viacerých zdrojov (poskytnuté služobnými úradmi, uchádzačmi o štátnu službu, štátnymi zamestnancami, bývalými štátnymi zamestnancami, absolventami, z referenčných registrov, príp. samotným úradom vlády) ku ktorým budú mať v rôznom rozsahu prístup oprávnení používatelia zo služobných úradov a úradu vlády. Vzhľadom na uvedené, sa zákonom zdôrazňuje povinnosť úradu vlády a služobných úradov zabezpečiť ochranu údajov spracúvaných v centrálnom informačnom systéme v súlade a osobitnými predpismi (napr. v prípade osobných údajov v súlade so z. č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a GDPR). Povinnosť chrániť údaje je potrebné vnímať komplexne ako zabezpečenie informačnej a kybernetickej bezpečnosti, najmä zabezpečiť poučenie poverených zamestnancov s prístupom do centrálneho informačného systému o pravidlách spracúvania osobných údajov, zabezpečiť bezpečnosť údajov pred ich únikom, zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti o údajoch dostupných v centrálnom informačnom systéme oprávnenými používateľmi zo služobných úradov a úradu vlády a pod. Obdobne je potrebné dodržiavať osobitné predpisy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Odsek 9 obsahuje v princípe len spresnené znenie pôvodného § 26 ods. 3 zákona o štátnej službe a vyjadruje sa ním povinnosť na strane tých subjektov, ktoré poskytujú údaje do centrálneho informačného systému, zodpovedať za úplnosť, pravdivosť a aktuálnosť poskytnutých údajov.

K § 8

Upravuje sa možnosť poskytovať údaje z centrálneho informačného systému, spôsob a rozsah ich poskytovania a oprávnené subjekty, ktorým môžu byť údaje poskytované. Vo všeobecnosti platí, že zo systému sa nebudú poskytovať osobné údaje.

V § 8 sa upravuje automatizované poskytovanie údajov prostredníctvom aplikačného rozhrania, tzn. poskytovanie údajov výlučne elektronicky formou integrácie medzi centrálnym informačným systémom a systémom oprávneného orgánu verejnej moci alebo služobného úradu (zabezpečenie integrácie je v tomto prípade realizované na náklady oprávneného subjektu). Nejde teda o poskytovanie údajov formou exportu dát zo systému napr. ako súboru .xlsx. Údaje sa môžu poskytnúť len orgánu verejnej moci a služobnému úradu (odsek 1) alebo služobnému úradu (odsek 2), ak dané údaje potrebujú k plneniu ich úloh podľa návrhu zákona alebo osobitného predpisu. Údaje sa môžu poskytnúť podľa požiadavky buď za jeden, alebo viac služobných úradov. Poskytovať sa môžu údaje o jednom alebo viacerých organizačných útvaroch, štátnozamestnaneckých miestach (len v rozsahu náležitostí opisu štátnozamestnaneckého miesta), výberových konaniach (len v rozsahu zverejňovaných náležitostí vyhlásenia výberového konania) a o vzdelávacích aktivitách organizovaných cez

modul vzdelávania.

K § 9

Ustanovenie § 9 súvisí s aktualizovaným nastavením centrálneho informačného systému a s novým znením systemizácie (čl. II, § 23 návrhu zákona).

V odseku 1 sa stručne upravuje modul služobných úradov (pôvodne v zákone o štátnej službe označovaný ako register štátnozamestnaneckých miest), do ktorého budú poskytovať údaje primárne služobné úrady. Časť údajov bude do modulu poskytovať aj úrad vlády (napr. časť základných údajov o služobnom úrade).

V module služobných úradov bude evidovaný zoznam služobných úradov a základné údaje o služobnom úrade (napr. názov, sídlo, IČO, názov štatutárneho orgánu a pod.), o jeho organizačnej štruktúre vrátane organizačných útvarov a miest.

V systéme sa vo všeobecnosti miesto označuje ako „plánované miesto“ (známe najmä používateľom SAP-u). V module služobných úradov je možné vytvoriť záznam o plánovanom mieste, ktoré už existuje, príp. má existovať od konkrétneho dátumu na základe schválenej organizačnej zmeny. Každý záznam o plánovanom mieste obsahuje údaj o dátume vytvorenia miesta, t. j. služobný úrad vie nastaviť dátum od kedy je/ má byť miesto v jeho organizačnej štruktúre vytvorené. Pod plánované miesto spadá štátnozamestnanecké miesto (s opisom alebo bez opisu štátnozamestnaneckého miesta) a iné miesto podľa osobitného predpisu. Obsah modulu je vyjadrením zámeru zohľadniť rozmanitosť organizačných štruktúr, typov organizačných útvarov a existencie miest v rôznom zákonnom režime. V module služobných úradov sa preto počíta aj s evidenciou údajov o iných miestach (napr. podľa zákona č. 552/2003 Z. z.). Avšak pôjde len o evidenciu minimálneho rozsahu údajov (napr. názov právneho predpisu pod ktorého režim spadá dotknuté miesto, či je dané miesto obsadené a či ide o vedúce miesto), ktoré sú potrebné k funkčnosti vybraných služieb modulu, príp. k vyhodnocovaniu systemizácie dotknutých služobných úradov (napr. minimálneho počtu štátnozamestnaneckých miest v organizačných útvaroch ústredných orgánov štátnej správy). Rozsah týchto údajov sa bližšie upravuje v odseku 2. V prípade iného miesta príslušníka Policajného zboru, príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby sa síce v module služobných úradov budú viesť záznamy o existencii takýchto miest, avšak pre povahu týchto miest bude rozsah evidovaných údajov zúžený (odsek 3).

V prípade iného miesta sa v systéme neeviduje údaj o osobe, ktorou je dané miesto obsadené.

Súčasne sa v module služobných úradov budú viesť údaje k systemizácii potrebné k posúdeniu a vyhodnoteniu dodržania systemizácie služobným úradom. Pôjde napríklad o údaj, či je štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa a kedy bolo takto určené.

Konkrétny rozsah údajov poskytovaných do modulu služobných úradov bude predmetom úpravy novej vyhlášky (čl. I, § 22 návrhu zákona).

K § 10

Register výberových konaní slúži služobným úradom na realizáciu úkonov pri výberovom konaní podľa osobitného predpisu (čl. II, § 39 až 46 návrhu zákona). Zároveň umožňuje služobnému úradu viesť evidenciu výberových konaní svojho služobného úradu ako aj

evidenciu žiadostí o zaradenie do výberového konania a uchádzačov prihlásených do výberového konania. V registri sa manažujú pozvánky na výberové konanie, eviduje výsledok výberového konania, odoslané písomnosti a pod.

Register výberových konaní, ktorý sa od roku 2017 po súčasnosť prevádzkuje na ústrednom portáli verejnej správy bude v celom rozsahu nahradený novým registrom výberových konaní, ktorý je súčasťou komplexného riešenia centrálneho informačného systému. Pri navrhovaní nového registra sa vychádzalo z nastavenia súčasného registra výberových konaní, pričom sa aktualizovali, príp. dobudovali jeho funkcionality a služby. Zohľadnili sa okrem iného rôzne legislatívne zmeny (novely zákona o štátnej službe), ktoré mali presah na výberové konanie a poznatky a skúsenosti predkladateľa a používateľov získané za obdobie prevádzky súčasného riešenia.

V novom riešení systému sa register výberových konaní, t. j. aj celý manažment výberového konania nachádza v internom portáli, pričom zverejňovanie informácií o výberovom konaní (napr. vyhlásenie výberového konania, vyhlásenie výsledku výberového konania) a prihlasovanie uchádzačov do výberového konania je realizované na verejnom portáli.

K § 11

Register žiadostí o prijatie môžu využívať služobné úrady na evidenciu a spracovanie žiadostí o prijatie na obsadzované štátnozamestnanecké miesto. Každý služobný úrad bude mať v rámci registra prístup len k údajom patriacim do jeho rozhrania, t. j. k jemu adresovaným žiadostiam. Tento register priamo súvisí so zavedením možnosti podať žiadosť o prijatie na služobný úrad v elektronickej podobe prostredníctvom verejného portálu (čl. II, § 38 ods. 3 návrhu zákona). Služobný úrad bude mať možnosť do registra zaevidovať aj listinne podanú žiadosť o prijatie.

K § 12

Register žiadostí o overenie bezúhonnosti nahradí v súčasnosti využívaný nástroj prevádzkovaný na ústrednom portáli verejnej správy, cez ktorý majú služobné úrady a zamestnávatelia pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí sú súčasne služobnými úradmi, možnosť zabezpečovať elektronicky výpis z registra trestov za účelom overenia bezúhonnosti občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, štátneho zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá chce vykonávať prácu vo verejnom záujme.

Pri navrhovaní nového registra sa vychádzalo z nastavenia súčasného riešenia, pričom sa aktualizovali, príp. dobudovali jeho funkcionality a služby. Zohľadnili sa okrem iného poznatky a skúsenosti predkladateľa a používateľov získané za obdobie prevádzky súčasného riešenia a aktualizovaný čl. II, § 38 ods. 9 návrhu zákona, vďaka ktorému bude môcť služobný úrad zabezpečovať elektronicky cez centrálny informačný systém (t. j. cez register žiadostí o overenie bezúhonnosti) aj odpis registra trestov na zákonom ustanovené účely (§ 38 ods. 8 zákona o štátnej službe).

Každý služobný úrad bude mať v rámci registra prístup len k údajom patriacim do jeho rozhrania, t. j. k žiadostiam podaným jeho služobným úradom. Register obsahuje zoznam žiadostí o výpis z registra trestov, žiadostí o odpis registra trestov v rôznom stave (od pripravovaných po archivované) a po určitú dobu aj odpovede z generálnej prokuratúry (buď len vyjadrenie, resp. dôvod zamietnutia žiadosti alebo verejnú listinu – výpis z registra alebo odpis registra trestov fyzickej osoby).

Vzhľadom na osobitnú povahu osobných údajov, ktoré sú spracúvané v tomto registri sa v odseku 2 ustanovuje pre služobný úrad povinnosť vymazať z registra verejnú listinu bezodkladne po overení bezúhonnosti dotknutej fyzickej osoby. Register (obdobne ako súčasné riešenie) umožňuje služobnému úradu uzavrieť žiadosť o výpis z registra trestov/ odpis registra trestov, čím dôjde k automatickému výmazu verejnej listiny, k výmazu prevažnej časti osobných údajov samotnej žiadosti a k jej presunu do archívu. Každý služobný úrad je povinný dodržiavať osobitnú úpravu k ochrane osobných údajov ako aj jej úpravu podľa tohto návrhu zákona, t. j. vymazať z registra osobné údaje v čase, ak návrhom zákona ustanovený účel ich spracúvania pominul (čl. I, § 20 ods. 3 návrhu zákona).

K § 13 a 14

§ 13

Zohľadňuje sa zriadenie nového modulu kvalifikovaných uchádzačov, ktorý bude tvoriť register bývalých štátnych zamestnancov – § 13 (pôvodne v zákone o štátnej službe označovaný ako register nadbytočných štátnych zamestnancov) a register absolventov - § 14 (pôvodne v zákone o štátnej službe označovaný ako register úspešných absolventov).

V § 13 je zohľadnené nové nastavenie centrálneho informačného systému a nové označovanie jeho modulov a registrov (čl. I, § 4 návrhu zákona), nové vymedzenie pojmu bývalý štátny zamestnanec (čl. II, § 8 návrhu zákona) a rôzne legislatívno-technické zmeny vykonané v súvisiacich ustanoveniach zákona o štátnej službe v navrhovanom znení (čl. II).

Súvisiaca úprava sa nachádza v čl. I, § 4, § 6 ods. 1 až 3, § 7 ods. 2 až 6, § 15, § 20 ods. 4, 5 a 8 návrhu zákona a v prílohe k návrhu zákona a v čl. II, § 8 a § 40 ods. 4 návrhu zákona.

Konkrétny rozsah údajov poskytovaný do registra bývalých štátnych zamestnancov bude predmetom úpravy novej vyhlášky (čl. I, § 22 návrhu zákona).

V § 13 sa upravuje nové nastavenie registra bývalých štátnych zamestnancov a podmienky evidencie bývalých štátnych zamestnancov v tomto registri, najmä spôsob podávania žiadosti o zaradenie do registra, náležitosti tejto žiadosti, zaraďovanie bývalých štátnych zamestnancov do registra, aktualizácia údajov v registri (na základe žiadosti evidovaného bývalého štátneho zamestnanca), doba evidencie a vyraďovanie z registra.

Mení sa spôsob podávania žiadosti o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov. Zavádza sa možnosť podať žiadosť o zaradenie do registra elektronicky prostredníctvom centrálneho informačného systému, konkrétne cez jeho verejný portál. Využívať časť služieb verejného portálu môže štátny zamestnanec alebo bývalý štátny zamestnanec, ak sú registrovaní a prihlásení na verejnom portáli, t. j. majú používateľský účet. V prípade žiadostí vo vzťahu k registru bývalých štátnych zamestnancov sa navyše vyžaduje, aby boli žiadatelia „stotožnení“, t. j. zriadenie ich účtu na verejnom portáli inicioval služobný úrad alebo si účet zriadili sami s použitím občianskeho preukazu s elektronickým čipom a boli systémom stotožnení s ich záznamom v module štátnych zamestnancov. Žiadosť o zaradenie do registra bude naďalej možné podať aj listinne.

Zavádza sa možnosť požiadať o zaradenie do registra skôr ako štátnemu zamestnancovi skončí jeho štátnozamestnanecký pomer (napr. počas výpovednej doby). Systém však umožní služobnému úradu zaradiť žiadateľa do registra na základe takto podanej žiadosti až po reálnom

skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru.

Naďalej platí, že samotné zaradenie do registra vykonáva bývalý služobný úrad na základe podanej žiadosti (listinnej alebo elektronickej), ak žiadateľ spĺňa všetky zákonné podmienky. V praxi sa zaradenie vykonáva cez modul štátnych zamestnancov z osobitného zoznamu, v ktorom sa nachádzajú len štátni zamestnanci, ktorým skončil štátnozamestnanecký pomer v posledných dvoch rokoch. Systém umožňuje zaradenie a evidenciu bývalého štátneho zamestnanca aj opakovane, napr. dvoma rôznymi služobnými úradmi, na ktorých vykonával štátnu službu. Koho možno považovať za bývalého štátneho zamestnanca vyplýva z čl. II, § 8 návrhu zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené platí, že k zaradeniu bývalého štátneho zamestnanca do registra je potrebné, aby bol evidovaný v module štátnych zamestnancov.

V návrhu zákona sa síce neustanovuje služobnému úradu konkrétna lehota na vybavenie žiadosti o zaradenie do registra, avšak s ohľadom na sledovaný účel a cieľ evidencie v registri (primárne možnosť prihlasovať sa do vnútorného výberového konania) sa očakáva vybavenie žiadosti v primeranom čase, aby nebol ohrozený sledovaný účel a cieľ registra.

Bývalý štátny zamestnanec uvádza v žiadosti o zaradenie do registra (listinnej aj elektronickej) primárne svoje identifikačné a kontaktné údaje (odsek 3). Rozsah údajov evidovaný v registri môže byť však širší oproti údajom zadávaným v žiadosti o zaradenie, keďže systém sťahuje do registra údaje bývalého štátneho zamestnanca súvisiace s jeho zaradením zadávané služobným úradom pri zaraďovaní, časť údajov z modulu štátnych zamestnancov a časť z osobného profilu bývalého štátneho zamestnanca na verejnom portáli (ak ich má v osobnom profile vyplnené).

Ďalej sa zavádza možnosť požiadať služobný úrad prostredníctvom verejného portálu (elektronicky) o zmenu údajov evidovaných v registri (zmeniť služobným úradom bude možné len tie údaje, ktoré nie sú do registra sťahované z osobného profilu). Služobný úrad musí v tomto prípade dbať aj na to, či sa žiadosť netýka zmeny (opravy) osobných údajov. Ak áno, je potrebné okrem postupu podľa návrhu zákona dodržiavať aj postup, najmä spôsob a lehoty na vybavenie žiadosti podľa zákona č. 18/2018 Z. z.

Predlžuje sa pôvodná doba evidencie bývalého štátneho zamestnanca v registri z jedného na dva roky odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V odseku 5 sa ďalej upravujú podmienky pre vyradenie bývalého štátneho zamestnanca z registra. Zohľadnili sa aj nové podmienky uvedené v čl. II, § 8 návrhu zákona (horná veková hranica 65 rokov).

Zavádza sa možnosť požiadať o vyradenie z registra prostredníctvom verejného portálu (elektronicky). V tomto prípade systém vykoná vyradenie bývalého štátneho zamestnanca automaticky (nevyžaduje sa súčinnosť služobného úradu). Obdobne systém automaticky vyradí bývalého štátneho zamestnanca z registra, keď dovŕši vek 65 rokov alebo uplynie zákonná 2-ročná doba evidencie.

Evidovaný bývalý štátny zamestnanec môže požiadať o vyradenie z registra aj listinne a v danej súvislosti systém umožňuje služobnému úradu vykonať vyradenie priamo cez register bývalých štátnych zamestnancov. Môže ísť o prípad, keď evidovaný bývalý štátny zamestnanec nemôže požiadať o vyradenie elektronicky cez verejný portál napríklad z dôvodu, že si zrušil používateľský účet.

Systém bude automaticky notifikovať evidovaných bývalých štátnych zamestnancov o ich zaradení do registra, o vyhlásení vnútorného výberového konania alebo o ich vyradení z registra.

§ 14

V § 14 je zohľadnené nové nastavenie centrálneho informačného systému a nové označovanie jeho modulov a registrov (čl. I, § 4 návrhu zákona), zmeny vo vymedzení pojmu absolvent na účely zákona o štátnej službe (čl. II, § 9 návrhu zákona), vypustenie hromadného výberového konania z absolventov (čl. II, § 44 návrhu zákona) a rôzne legislatívno-technické zmeny vykonané v súvisiacich ustanoveniach zákona o štátnej službe v navrhovanom znení (čl. II).

Súvisiaca úprava sa nachádza v čl. I, § 4, § 6 ods. 1 až 4, § 7 ods. 4 až 6, § 19 a v § 20 ods. 1, 4 a 8 návrhu zákona a v prílohe k návrhu zákonu a v čl. II, § 9, § 23 ods. 3 až 5 a § 44 návrhu zákona.

Konkrétny rozsah údajov poskytovaný do registra absolventov bude predmetom úpravy novej vyhlášky (čl. I, § 22 návrhu zákona).

V § 14 sa upravuje nové nastavenie registra absolventov a podmienky evidencie absolventov v tomto registri, najmä spôsob podávania žiadosti o zaradenie do registra, náležitosti tejto žiadosti, zaraďovanie absolventa do registra a jeho vyraďovanie z registra.

Podstatný rozdiel oproti pôvodnému nastaveniu zaraďovania absolventov do registra úspešných absolventov predstavuje zrušenie prepojenia na hromadné výberové konanie, t. j. k zaradeniu do registra absolventov už nebude dochádzať po úspešnom absolvovaní prvej časti hromadného výberového konania. Druhou výraznou zmenou je, že všetky úkony (od požiadania o zaradenie do registra až po vyradenie z registra) realizuje samotný absolvent v súčinnosti so systémom, príp. len automaticky systém. Zároveň celý proces od podania žiadosti o zaradenie do registra až po vyradenie absolventa z registra prebieha výlučne elektronicky bez súčinnosti služobného úradu alebo úradu vlády. Koho možno považovať za absolventa vyplýva z čl. II, § 9 návrhu zákona. V zmysle znenia čl. II, § 9 ods. 1 návrhu zákona sa za absolventa považuje občan, ktorý dosiahol vek najmenej 18 rokov a nedovŕšil 30 rokov veku a od skončenia jeho prípravy na povolanie podľa osobitného predpisu neuplynuli viac ako dva roky. Na účely evidencie v registri absolventov sa za absolventa považuje aj fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa čl. II, § 9 ods. 1 návrhu zákona (odsek 6). Táto úprava súvisí s možnosťou prístupu zamestnávateľa pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý je súčasne služobným úradom, do registra absolventov.

Zavádza sa možnosť podať žiadosť o zaradenie do registra elektronicky prostredníctvom centrálneho informačného systému, konkrétne cez jeho verejný portál. Využívať služby verejného portálu môže absolvent, ak je registrovaný a prihlásený na verejnom portáli, t. j. má používateľský účet. Žiadosť o zaradenie do registra nebude možné podať listinne. Upravujú sa náležitosti žiadosti o zaradenie do registra, ktoré uvádza v žiadosti absolvent (odsek 3). Rozsah údajov evidovaný v registri môže byť širší oproti údajom zadávaným v žiadosti o zaradenie do registra, keďže systém sťahuje do registra aj vybrané údaje absolventa z jeho osobného profilu (ak ich má v osobnom profile vyplnené).

Systém na základe dostupných údajov automaticky vyhodnocuje, či fyzická osoba má postavenie absolventa v zmysle čl. II, § 9 návrhu zákona. Ak dané postavenie nemá, systém

neumožní fyzickej osobe podať, príp. odoslať žiadosť o zaradenie do registra. V rámci žiadosti sa formou čestných vyhlásení (pozn. sú súčasťou formulára žiadosti) osvedčuje na účely zaradenia do registra splnenie predpokladov podľa § 38 ods. 1 písm. b), c) a e) zákona o štátnej službe. Systém bude po podaní žiadosti automaticky kontrolovať vybrané údaje žiadosti voči údajom v referenčnom registri fyzických osôb a v prípade zistenia nesúladu neumožní žiadateľa zaradiť do registra; o tejto skutočnosti bude žiadateľ automaticky notifikovaní. Absolvent v tomto prípade môže opraviť sporné pôvodne zadané údaje žiadosti alebo potvrdiť, že pôvodne zadané údaje v žiadosti sú správne. Ak sa fyzická osoba naďalej považuje za absolventa podľa zákona o štátnej službe, príp. sa aj opakovane úspešne overili jej údaje voči registru fyzických osôb, systém ju zaradí do registra absolventov.

Systém bude automaticky notifikovať evidovaných absolventov o ich zaradení do registra, o vyhlásení vonkajšieho výberového konania z absolventov alebo o ich vyradení z registra.

Doba evidencie v registri nie je v návrhu zákona vyjadrená explicitne formou doby, avšak nepriamo vyplýva z odseku 5. Fyzická osoba bude evidovaná v registri, dokým má postavenie absolventa na účely evidencie v registri podľa čl. II, § 9 ods. 1 návrhu zákona, t. j. v momente, keď stratí dané postavenie, systém ju automaticky vyradí z registra. Absolvent môže sám požiadať elektronicky prostredníctvom verejného portálu o vyradenie z registra a systém ho následne automaticky vyradí.

Evidovaný absolvent môže požiadať o vyradenie z registra aj listinne a z daného dôvodu systém počíta aj s možnosťou úradu vlády ako správcu systému, vykonať jeho vyradenie priamo cez register absolventov. Pôjde o výnimočné prípady. Napríklad, keď evidovaný absolvent nevie požiadať o vyradenie z registra elektronicky cez verejný portál, keďže si zrušil používateľský účet.

Vzhľadom na vysokú autonómnosť celého procesu zaraďovania absolventov do registra, sa v návrhu zákona ustanovila pre úrad vlády možnosť vyradiť absolventa z registra aj bez podnetu, ak úrad vlády zistí, že evidovaný absolvent reálne nespĺňa zákonné podmienky evidencie v registri.

K § 15

Modul štátnych zamestnancov je primárne databázou pozostávajúcou z údajov o jednotlivých štátnych zamestnancoch (napr. o ich štátnozamestnaneckom pomere, pôsobnosti na služobnom úrade, vzdelávaní, služobnom hodnotení, odmeňovaní a pod.) a obsahuje na určitý čas aj údaje o bývalých štátnych zamestnancoch na účel ich prípadného zaraďovania do registra bývalých štátnych zamestnancov. Zároveň sa prostredníctvom tohto modulu evidujú údaje súvisiace s účasťou štátnych zamestnancov na vzdelávacích aktivitách a prebieha v ňom aj nahlasovanie účastníkov na vzdelávacie aktivity, príp. náhradníkov na vzdelávacie aktivity.

K § 16

Modul vzdelávania slúži primárne na manažment vzdelávacích aktivít služobného úradu (najmä na vytvorenie vzdelávacej aktivity, jej zverejnenie na verejnom portáli v časti dostupnej len štátnym zamestnancom, nahlasovanie štátnych zamestnancov na vzdelávacie aktivity kontaktnými osobami za vzdelávanie, zasielanie pozvánok, hodnotiaceho dotazníka a dotazníka spokojnosti). Tento modul umožňuje organizovať vzdelávaciu aktivitu pre štátnych zamestnancov vlastného služobného úradu ale aj pre štátnych zamestnancov iných služobných

úradov. Služobnému úradu je v rámci modulu dostupný nástroj na vytvorenie, zasielanie a vyhodnotenie hodnotiaceho dotazníka a dotazníka spokojnosti so vzdelávacou aktivitou. Vyhodnotenie dotazníka realizujú účastníci vzdelávacej aktivity prostredníctvom verejného portálu (služba je dostupná po registrácii a prihlásení na portáli).

K § 17

Podľa čl. II, § 108 návrhu zákona si bude môcť služobný úrad vytvoriť služobný preukaz aj prostredníctvom centrálneho informačného systému. Na tento účel slúži modul služobných preukazov. Využívanie tohto modulu je výlučne na rozhodnutí služobného úradu.

V module sa bude nachádzať najmä manažment žiadostí o pridelenie služobného preukazu štátnemu zamestnancovi, viesť evidencia, resp. zoznam vydaných služobných preukazov, služobných preukazov na deaktivovanie, požiadaviek na vydanie mandátneho certifikátu, žiadostí o vydanie a žiadostí o zrušenie mandátneho certifikátu a základných údajov o štátnom zamestnancovi, ktorému sa vytvoril služobný preukaz. Rozsah údajov evidovaných o štátnom zamestnancovi v module služobných preukazov sa ustanovuje v čl. I, § 20 ods. 7 návrhu zákona.

Modul služobných preukazov sa v centrálnom informačnom systéme zriaďuje ako pilotný modul, ktorý bude k dispozícii služobným úradom vo forme aplikácie (softwaru). Technické a softwarové prostriedky (napr. tlačiareň, kartičky s elektronickým čipom) potrebné k vytvoreniu fyzickej podoby služobného preukazu a k prenosu údajov z modulu na kartičku si bude v prípade záujmu musieť zabezpečiť samotný služobný úrad na vlastné náklady.

Bližšie informácie k služobnému preukazu a možnosti jeho využitia sú uvedené nižšie k čl. II, § 108 návrhu zákona.

Nahlásiť stratu alebo odcudzenie služobného preukazu vydaného cez modul služobných preukazov možno aj elektronicky prostredníctvom verejného portálu (nevyžaduje sa registrácia používateľa verejného portálu).

K § 18

Analytický modul slúži úradu vlády, najmä ako nástroj na zber, analýzu a vyhodnocovanie údajov o štátnej službe, prípravu a tvorbu výstupov (napr. analýz a reportov) v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a slúži aj na tvorbu a sprístupňovanie výstupov na verejnom portáli a na prípravu datasetov – „otvorených údajov“. Súčasťou modulu je aj nástroj na manažment (vytvorenie, zasielanie, vyhodnocovanie) dotazníkov, primárne za účelom prieskumov v oblasti štátnej služby, príp. za účelom získania spätnej väzby na služby systému od jeho používateľov. Analytický modul pracuje na tieto účely s kópiami dát uchovávanými osobitne v dátovom sklade. Všetky výstupy, ktoré sú vytvorené z údajov spracúvaných v analytickom module (t. j. z údajov evidovaných v dátovom sklade) sa budú zverejňovať len v anonymizovanej podobe (napr. na verejnom portáli).

Do dátového skladu sú pravidelne automaticky ukladané kópie číselníkov, kmeňových údajov a referenčných údajov v moduloch interného portálu a kópie vybraných údajov poskytovaných do modulov (čl. I, § 4 návrhu zákona) podľa § 7 ods. 1, 2, 4 a 7 návrhu zákona (t. j. neobsahuje kópie údajov používateľských účtov na verejnom portáli). Cieľom bolo nastaviť systém tak, aby úrad vlády nevstupoval pri využívaní analytického modulu do „živých“ dát služobných

úradov v internom portáli. Na dátový sklad sú napojené rôzne analytické nástroje analytického modulu. Pri práci s analytickým modulom teda úrad vlády primárne zadáva požiadavky, aké údaje potrebuje a dátový sklad mu poskytne dané údaje v analytickom module. Rozsah osobných údajov, rozsah dotknutých osôb a účely spracúvania osobných údajov spracúvaných v analytickom module, t. j. aj v rámci dátového skladu, sú uvedené v čl. I, § 20 ods. 8 návrhu zákona.

V dátovom sklade môžu byť evidované aj údaje, ktoré sú všeobecne známe alebo známe úradu vlády z jeho činnosti, t. j. pôjde o údaje nezískané priamo z centrálneho informačného systému, ale z iných zdrojov. Inými zdrojmi môžu byť najmä verejne dostupné zdroje (napr. otvorené údaje, referenčné registre), metodická a kontrolná činnosť úradu vlády podľa zákona o centrálnom informačnom systéme a zákona o štátnej službe, podnety a aplikačné problémy služobných úradov, podnety štátnych zamestnancov a iných subjektov súvisiace s legislatívou upravujúcou štátnozamestnanecké vzťahy, príp. centrálny informačný systém, výsledky nadrezortnej, medzirezortnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti štátnej služby a národné a medzinárodné prieskumy v oblasti štátnej služby, ktoré neboli realizované prostredníctvom analytického modulu (napr. v spolupráci s OECD, príp. s rôznymi pracovnými skupinami pod Európskou komisiou). Nakoľko môžu byť údaje získané týmto spôsobom súčasťou dátového skladu, ktorý patrí pod analytický modul, platia aj v tomto prípade vo vzťahu k ich spracúvaniu (ak by išlo o osobné údaje) účely spracúvania, rozsah dotknutých osôb a rozsah osobných údajov ustanovený pre analytický modul v čl. I, § 20 ods. 8 návrhu zákona.

K § 19

Pri ochrane a spracúvaní osobných údajov v centrálnom informačnom systéme sa riadi úrad vlády a služobné úrady osobitnou úpravou - zákonom č. 18/2018 z. Z. a Nariadením (EÚ) 2016/679, pričom sa v § 19 návrhu zákona upravujú a zohľadňujú niektoré špecifiká pri ochrane a spracúvaní osobných údajov s ohľadom na nastavenie centrálneho informačného systému, rozsah prístupu úradu vlády a služobných úradov do systému a účely na ktoré môžu spracúvať osobné údaje.

Vzhľadom na nastavenie systému, tok a prístup k osobným údajom naprieč systémom, bolo nevyhnutné v návrhu zákona ustanoviť, kedy a aké postavenie má úrad vlády a služobný úrad na účel osobitného predpisu pri spracúvaní osobných údajov v centrálnom informačnom systéme a s tým spojené povinnosti a úlohy. Vzhľadom na postavenie úradu vlády ako správcu centrálneho informačného systému sa zároveň v § 19 vymedzujú prípady, kedy sa vyžaduje od služobných úradov poskytovanie súčinnosti (napr. ak dôjde k porušeniu ochrany osobných údajov – odsek 11) alebo poskytovanie informácií (napr. o poverení sprostredkovateľa spracúvaním osobných údajov v systéme – odsek 12).

Osobné údaje bude možné spracúvať v centrálnom informačnom systéme len na účely ustanovené v čl. I, § 20 návrhu zákona a v osobitnom predpise (napr. zákon č. 18/2018 Z. z.), v rozsahu, ktorý vyplýva z čl. I, § 20 návrhu zákona a z prílohy návrhu zákona, po dobu nevyhnutnú na výkon pôsobnosti, povinností a oprávnení a na plnenie úloh podľa návrhu zákona alebo podľa osobitného predpisu.

Zákon síce neustanovuje konkrétnu dobu, počas ktorej je v súlade so zákonom opodstatnené spracúvať osobné údaje dotknutých osôb, avšak z odseku 2 vyplýva, že úrad vlády a každý služobný úrad musí sledovať a vyhodnocovať podľa konkrétnych okolností, či je v konkrétnom čase ešte opodstatnené spracúvať osobné údaje v module alebo registri na v čl. I, § 20 návrhu

zákona alebo v osobitnom predpise vymedzené účely, resp. či je nevyhnutné v module alebo registri spracúvať celý rozsah daných osobných údajov na daný účel. Napríklad pri zabezpečovaní elektronického výpisu z registra trestov cez register žiadostí o overenie bezúhonnosti príde na žiadosť služobnému úradu elektronická verejná listina (napr. výpis z registra trestov) z generálnej prokuratúry. Zo získanej verejnej listiny je zjavné, že fyzická osoba (budúci štátny zamestnanec) nemá v registri trestov žiadny záznam. Služobný úrad si danú verejnú listinu vytlačí a založí do osobného spisu, a napriek tomu nevymaže túto verejnú listinu z registra žiadostí o overenie bezúhonnosti. V tomto prípade už pominul účel ustanovený zákonom (overenie bezúhonnosti fyzickej osoby), a preto je potrebné vymazať získanú verejnú listinu zo systému.

Vzhľadom na postavenie úradu vlády a úlohy, ktoré musí plniť podľa návrhu zákona a podľa osobitných predpisov je predpoklad, že z jeho strany bude dochádzať na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu k spracúvaniu osobných údajov v systéme vrátane osobných údajov v rozhraní služobných úradov (prevažne pôjde z pohľadu spracovateľských operácií o možnosť čítať osobné údaje). V odseku 3 sa preto ustanovujú prípady, kedy má úrad vlády postavenie „samostatného“ prevádzkovateľa podľa osobitného predpisu (zákona č. 18/2018 Z. z. a GDPR). Toto postavenie má vždy v prípade analytického modulu, obdobne pri vyraďovaní absolventa z registra absolventov (čl. I, § 14 ods. 5 druhej vety návrhu zákona), pri vedení logov podľa zákona č. 18/2018 Z. z., pri vedení a riadení centrálneho informačného systému (napr. pri nastavovaní vyhľadávania a filtračných kritérií v systéme, pri vedení verejného portálu, pri nastavovaní overovania údajov voči referenčným registrom – čl. I, § 7 ods. 6 návrhu zákona) ako aj v prípade, keď vykonáva aktivity v postavení správcu alebo prevádzkovateľa systému (napr. poskytuje prevádzkovú podporu služobnému úradu na jeho žiadosť, spravuje používateľov interného portálu) alebo vykonáva na základe poverenia kontrolu podľa čl. I, § 21 návrhu zákona.

V odseku 4 sa vymedzuje, kedy má postavenie „samostatného“ prevádzkovateľa na účely osobitného predpisu (samozrejme za predpokladu, že má prístup do systému) služobný úrad. Vychádza sa z predpokladu, že služobný úrad, ktorý má prístup do interného portálu a využíva jeho služby, spracúva osobné údaje a má postavenie prevádzkovateľa podľa osobitného predpisu. Toto postavenie nemá vtedy, ak ide o aktivity, ktoré v systéme vykonáva úrad vlády podľa odseku 3 (odsek 4 druhá veta). Obdobne má toto postavenie v prípade, ak si po dohode s úradom vlády sám spravuje používateľov systému za svoj služobný úrad, príp. aj za podriadený služobný úrad. Používateľov systému spravuje primárne ako „admin“ úrad vlády ako súčasť prevádzkovej podpory služobných úradov, avšak toto oprávnenie je možné poskytnúť aj služobnému úradu na správu používateľov jeho služobného úradu, príp. používateľov podriadeného služobného úradu (zriadiť tzv. lokálneho admina).

Vzhľadom na to, že má úrad vlády a služobný úrad postavenie „samostatného“ prevádzkovateľa na účely spracúvania osobných údajov v centrálnom informačnom systéme v prípadoch ustanovených v odsekoch 3 a 4, vzťahujú sa na nich povinnosti a úlohy podľa osobitného predpisu, ktoré primárne musí plniť každý z nich samostatne. Vzhľadom na nastavenie centrálneho informačného systému môže však v niektorých prípadoch dochádzať k situácii, kde služobný úrad k splneniu povinnosti alebo úlohy podľa osobitného predpisu nebude v praxi vedieť konať sám bez spolupráce s úradom vlády, príp. opačne úrad vlády bez spolupráce so služobným úradom. Z daného dôvodu sa v zákone ustanovili prípady, kedy sa očakáva poskytovanie vzájomnej súčinnosti medzi úradom vlády a služobným úradom, príp. sa v praxi bude plnenie povinnosti podľa osobitného predpisu riešiť nielen individuálne (konkrétnym prevádzkovateľom), ale spoločne, príp. len úradom vlády. Pôjde napr. o plnenie informačnej

povinnosti voči dotknutej osobe (odsek 8).

Povinnosť informovať dotknuté osoby o spracúvaní osobných údajov má úrad vlády ako aj služobný úrad. Všeobecnú, t. j. generickú informáciu o spracúvaní osobných údajov v centrálnom informačnom systéme, ktorú je potrebné pri vypracovaní informácie o spracúvaní osobných údajov služobným úradom zohľadniť, vypracuje a zverejní na verejnom portáli úrad vlády. Súčasťou tejto informácie by malo byť kde, u koho a akým spôsobom si môže dotknutá osoba uplatniť svoje práva podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na to, že postavenie prevádzkovateľa podľa osobitného predpisu má za istých okolností úrad vlády a pri bežnom využívaní služieb systému (napr. pri správe výberového konania a prihlasovaní uchádzačov do výberového konania) služobný úrad, ustanovuje sa v odseku 9, že si dotknutá osoba môže uplatniť svoje práva podľa osobitného predpisu buď na úrade vlády, alebo na služobnom úrade, a to ak má voči dotknutej osobe postavenie prevádzkovateľa podľa osobitného predpisu. Napr. uchádzač o štátnu službu prihlásený do výberového konania služobného úradu by si ako dotknutá osoba mal v prípade jeho osobných údajov spracúvaných v registri výberových konaní uplatňovať svoje práva u služobného úradu, ktorý vedie výberové konanie do ktorého je prihlásený, nie na úrade vlády. V odseku 9 sa zároveň zdôrazňuje, že sa žiadosť vybavuje v režime osobitného predpisu (zákona č. 18/2018 Z. z.), t. j. prevádzkovateľ, ktorý danú žiadosť bude vybavovať, musí rešpektovať spôsob a lehoty na vybavenie žiadosti dotknutej osoby ustanovené osobitným predpisom.

Vo všeobecnosti platí, že povinnosť informovať dotknutú osobu o spracúvaní jej osobných údajov v centrálnom informačnom systéme má každý prevádzkovateľ samostatne. Avšak, vzhľadom na nastavenie centrálneho informačného systému nebude zabezpečenie informovania dotknutej osoby o spracúvaní jej osobných údajov a jej právach v niektorých prípadoch zo strany služobného úradu technicky možné, a preto sa v odseku 8 vymedzili prípady, kedy tento úkon zabezpečuje úrad vlády [odsek 8 písm. a)] a kedy úrad vlády spolu so služobným úradom [odsek 8 písm. b)]. V odseku 8 písm. a) ide o prípady, kedy poskytuje fyzická osoba údaje do systému cez verejný portál, najčastejšie formou žiadostí (napr. žiadosť o zaradenie do registra absolventov, žiadosť o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov a pod.), kedy nastavuje v systéme informáciu centrálne úrad vlády. V odseku 8 písm. b) ide o prípad, kedy nastavuje časť informácie do vyhlásenia výberového konania centrálne úrad vlády, avšak informáciu vie doplniť a uviesť aj služobný úrad. Daná informácia je súčasťou vyhlásenia výberového konania zverejneného na verejnom portáli a v tomto rozsahu a znení sa informácia automaticky načíta aj do žiadosti o zaradenie do výberového konania podávanej cez verejný portál.

V odseku 10 sa zdôrazňuje povinnosť chrániť spracúvané osobné údaje s tým, že sa interne v rámci služobného úradu musia prijať, príp. aktualizovať existujúce opatrenia a súvisiaca dokumentácia prijatá na tento účel na úrovni služobného úradu. Služobný úrad teda má zabezpečiť prijatie technických a organizačných opatrení len v rozsahu svojich úloh, ktoré ako prevádzkovateľ v jednotlivých moduloch, príp. aj v nástroji na správu používateľov systému plní. Primárne je potrebné zohľadniť vlastné prostredie služobného úradu, kto a kam má prístup v systéme, aké služby systému sa využívajú. Predpokladá sa, že v niektorých otázkach môže odporučiť úrad vlády vzhľadom na bližšiu znalosť nastavenia systému služobným úradom prijatie nejakých opatrení, príp. odporučiť postupy využívané na úrade vlády za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov. V zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. je každý prevádzkovateľ povinný viesť dokumentáciu z ktorej vyplývajú prijaté opatrenia, t. j. každý služobný úrad je povinný viesť túto dokumentáciu a na žiadosť ju poskytnúť Úradu na ochranu

osobných údajov Slovenskej republiky (dozorný orgán). Nakoľko je cieľom kolektívne chrániť údaje spracúvané v systéme a predchádzať možným bezpečnostným incidentom alebo porušeniu ochrany osobných údajov, tak sa v návrhu zákona ustanovila povinnosť poskytnúť na žiadosť danú dokumentáciu aj úradu vlády. Zámerom a ambíciou úradu vlády však nie je kontrolovať dokumentáciu všetkých služobných úradov; pôjde skôr o výnimočné prípady.

V odseku 11 sa zdôrazňuje, že porušenie ochrany osobných údajov má riešiť v súlade s osobitným predpisom (zákonom č. 18/2018 Z. z.) každý prevádzkovateľ u ktorého došlo k danému porušeniu. Nad rámec všeobecnej úpravy podľa osobitného predpisu sa ustanovuje povinnosť pre služobný úrad písomne informovať o porušení aj úrad vlády. Cieľom je zabezpečiť, aby správca systému (úrad vlády) mal vedomosť o porušení ochrany osobných údajov v jeho systéme, najmä ak pôjde o individuálne zlyhanie jedného zo služobných úradov, t. j. nepôjde o porušenie ochrany osobných údajov, ktoré by vedel úrad vlády sám identifikovať na centrálnej úrovni pri správe a prevádzke systému. Pri situácii podľa odseku 11 (došlo alebo je podozrenie, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov) si poskytujú úrad vlády a dotknutý služobný úrad potrebnú vzájomnú súčinnosť.

Každý prevádzkovateľ podľa osobitného predpisu (úrad vlády alebo služobný úrad) môže poveriť spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa (§ 34 zákona č. 18/2018 Z. z.), t. j. aj spracúvaním osobných údajov v centrálnom informačnom systéme. Podmienky, ktoré musí takýto sprostredkovateľ spĺňať, a formu poverenia (náležitosti písomnej zmluvy) upravuje zákon č. 18/2018 Z. z. Zároveň sa nad rámec všeobecnej úpravy podľa zákona č. 18/2018 Z. z. v návrhu zákona ustanovuje pre služobný úrad povinnosť bezodkladne informovať o poverení sprostredkovateľa a rozsahu jeho poverenia úrad vlády. Úrad vlády ako správca systému potrebuje mať z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti systému a ochrany údajov informáciu o rozsahu a type subjektov, ktoré vstupujú do systému.

Rozsah osobných údajov spracúvaný v systéme na účely podľa čl. I, § 20 návrhu zákona je uvedený v prílohe návrhu zákona.

K § 20

Ustanovenia upravujúce dotknuté osoby, účely a rozsah spracúvania osobných údajov v centrálnom informačnom systéme (súčasný § 28 zákona o štátnej službe) sa navrhujú vypustiť zo zákona o štátnej službe a upraviť komplexne priamo v tomto návrhu zákona (čl. I, § 19 a 20 návrhu zákona) a v prílohe návrhu zákona.

V § 20 sa zohľadňujú zmeny v súvislosti s novým nastavením centrálneho informačného systému, najmä vytvorenie verejného portálu a nový rozsah modulov a registrov (čl. I, § 4 a 5 návrhu zákona) a s tým spojená zmena rozsahu osobných údajov, ktoré budú resp. môžu byť spracúvané v rámci tohto systému a zmena rozsahu a typu účelov spracúvania osobných údajov v systéme ako aj dotknutých osôb.

V odsekoch 1 až 8 sa ustanovujú účely spracúvania osobných údajov postupne pre verejný portál a jednotlivé moduly centrálneho informačného systému, prepojenie týchto účelov na konkrétny rozsah osobných údajov v prílohe návrhu zákona a súčasne sa vymedzujú aj typy dotknutých osôb, ktorých osobné údaje budú spracúvané na dané účely.

V odseku 9 sa vo všeobecnosti ustanovuje, že úrad vlády spracúva osobné údaje v centrálnom informačnom systéme aj na účely ustanovené v čl. I, § 19 ods. 3 písm. a) a b) návrhu zákona.

Pôjde o situácie, kedy úrad vlády nebude vstupovať do systému v postavení služobného úradu, ale ako správca a prevádzkovateľ systému podľa osobitného predpisu, príp. bude vykonávať svoju pôsobnosť podľa tohto návrhu zákona alebo osobitného predpisu, t. j. účelom jeho vstupu do systému a možného spracúvania osobných údajov (napr. pri prevádzkovej podpore služobného úradu), nebude účel spracúvania osobných údajov ustanovený pre verejný portál a moduly systému v odsekoch 1 až 8.

Vzhľadom na rozsah osobných údajov, ktoré budú spracúvané na základe návrhu zákona v centrálnom informačnom systéme, sa pristúpilo k ich úprave osobitne mimo § 20 v prílohe k návrhu zákonu. V centrálnom informačnom systéme však môžu byť spracúvané aj iné osobné údaje na základe iného právneho titulu (napr. na základe osobitného predpisu), príp. aj na iný účel ustanovený týmto osobitným predpisom. Napríklad údaje kontaktnej osoby za služobný úrad alebo úrad vlády budú spracúvané v module služobných úradov v rozsahu a na účel ustanovený v § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 21

Navrhuje sa samostatná úprava kontrolnej činnosti (dodržiavania zákona, vykonávacieho právneho predpisu a predmetných interných predpisov), ktorá vychádza z existujúcej úpravy kontrolnej činnosti podľa § 16 zákona o štátnej službe.

Vzhľadom na postavenie a kompetencie úradu vlády týkajúce sa správy a prevádzky centrálneho informačnému systému, účel jeho zriadenia, základné funkcie a použitie tohto informačného systému, sa navrhuje upraviť kontrolnú pôsobnosť úradu vlády v tejto oblasti vo vzťahu k všetkým služobným úradom podľa zákona o štátnej službe.

K § 22

Keďže sa navrhuje vypustenie časti zákonnej úpravy k centrálnemu informačnému systému zo zákona o štátnej službe a táto úprava sa v modifikovanej podobe presúva do tohto návrhu zákona, stratilo v zákone o štátnej službe svoje opodstatnenie aj splnomocňovacie ustanovenie (súčasný § 27 zákona o štátnej službe) na vydanie vykonávacích právnych predpisov, ktorými sa mal upraviť rozsah údajov poskytovaný do vybraných registrov centrálneho informačného systému.

V návrhu zákona sa upustilo od pôvodného zámeru vydať tri vykonávacie právne predpisy k vybraným registrom centrálneho informačného systému. V § 22 sa navrhuje vydať len jeden vykonávací právny predpis, ktorý obsiahne komplexne rozsah poskytovaných údajov jednotlivými subjektami podľa návrhu zákona (čl. I, § 7 návrhu zákona) do verejného portálu a do modulov a registrov centrálneho informačného systému (čl. I, § 4 a 5 návrhu zákona). Súčasne sa vo vykonávacom právnom predpise upravia aj podrobnosti o používateľskom účte a jeho použitie, správa a obsah, keďže pozostáva z viacerých častí a plní okrem registračnej aj iné funkcie.

K § 23

V § 23 sa na prechodné obdobie ustanovuje možnosť (teda nie povinnosť) služobného úradu poskytovať údaje do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov. Zároveň sa ustanovuje termín, odkedy vznikne služobnému úradu povinnosť poskytovať údaje do uvedených modulov. Primerane táto úprava platí aj pre úrad vlády.

K prílohe

Upravuje sa rozsah osobných údajov spracúvaný v centrálnom informačnom systéme (na verejnom portáli a v rámci internej časti systému) na základe tohto návrhu zákona. Týmto nie je dotknuté právo úradu vlády a služobných úradov spracúvať v centrálnom informačnom systéme aj iný rozsah osobných údajov, ak oprávnenie na ich spracúvanie vyplýva z osobitného predpisu (napr. zákona č. 18/2018 Z. z.). Pôjde napríklad o údaje kontaktnej osoby za služobný úrad, ktoré sú potrebné na plnenie služobných úloh daných osôb vo vzťahu k centrálnemu informačnému systému.

Zoznam údajov (vrátane osobných), ktoré sa poskytujú do centrálneho informačného systému, bude predmetom vykonávacieho právneho predpisu vydaného na základe čl. I, § 22 návrhu zákona.

K čl. II

K bodu 1 (Čl. 8)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 (vypustenie § 6 ods. 3)

Povinnosť služobného úradu vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje zaradiť do úpravy systemizácie (čl. II, § 23 návrhu zákona).

K bodu 3 (§ 7 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4 (nové znenie § 8 a 9)

Úprava podľa § 8 bezprostredne súvisí so zmenami navrhovanými v úprave centrálneho informačného systému, najmä s úpravou registra bývalých štátnych zamestnancov (čl. I, § 13 návrhu zákona). Účelom úpravy navrhovanej v novom znení § 8 je rozšírenie okruhu záujemcov o opätovné zamestnanie v štátnej službe. V tejto súvislosti sa v § 8 navrhuje zmeniť a spresniť niektoré kritériá legálnej definície, konkrétne:

•mení sa dôvod a spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako podmienka zaradenia do príslušného registra – skončenie vzťahu nebude viazané striktne na organizačné zmeny v služobnom úrade; pri novej úprave sa vychádza primárne zo zásady, že za dôvod skončenia vzťahu by nemal byť zodpovedný štátny zamestnanec,

•z definície (a teda napríklad aj z podmienok zaradenia do príslušného registra) sa vypúšťa výsledok služobného hodnotenia; služobné hodnotenie, resp. jeho neexistencia alebo neaktuálnosť spôsobovala v praxi problémy pri zaraďovaní nadbytočných štátnych zamestnancov do registra (napr. štátna zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke nemala služobné hodnotenie alebo toto hodnotenie už nebolo aktuálne, príp. služobné hodnotenie nebolo vykonané a štátny zamestnanec bez vlastného zavinenia nespĺňal podmienku zaradenia do registra),

•zavádza sa podmienka minimálnej doby trvania vzťahu a

•upravuje sa horná veková hranica (menej ako 65 rokov).

Pojem „nadbytočný štátny zamestnanec“ sa nahrádza termínom „bývalý štátny zamestnanec“, ktorý viac zodpovedá obsahu definície i účelu príslušného registra (register bývalých štátnych zamestnancov).

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy (v prípade nadbytočného štátneho zamestnanca), bývalý štátny zamestnanec evidovaný v registri sa bude môcť prihlasovať do vnútorného výberového konania (čl. II, § 40 ods. 4 návrhu zákona).

Základná definícia pojmu „absolvent“ (súčasný § 9 ods. 1 a 3 zákona o štátnej službe) zostáva v podstate zachovaná. Za účelom zjednodušenia aplikačnej praxe sa legálne vymedzenie pojmu dopĺňa o úpravu dolnej vekovej hranice (18 rokov) zhodne s predpokladom prijatia do štátnej služby podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe. Úprava (čas) posudzovania splnenia zákonných podmienok sa mení a dopĺňa v súvislosti so zmenou súvisiacej právnej úpravy (čl. II, § 23 ods. 3 a 4 a § 44 návrhu zákona) a vo vzťahu k evidencii v registri absolventov (čl. I, § 14 návrhu zákona).

K bodu 5 (vypustenie § 9a)

V dôsledku súvisiacich zmien, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona (zrušenie hromadného výberového konania, nahradenie registra úspešných absolventov registrom absolventov, zmena systému evidencie absolventov – navrhuje sa zaviesť systém tzv. priamej evidencie, na základe vlastnej iniciatívy absolventa, bez výberového procesu) úprava podľa § 9a stráca význam. Navrhuje sa preto vypustiť § 9a zo zákonnej úpravy.

K bodu 6 (§ 10 ods. 2)

Precizovanie povinnosti ohľadom služobných predpisov k odborom štátnej služby vo vybraných služobných úradoch.

Vyššie uvedený postup má zabezpečiť, aby úrad vlády ako správca centrálneho informačného systému, ktorý podľa čl. I, § 3 ods. 2 návrhu zákona vytvára a spravuje číselníky, mal dostupné informácie o aktuálne platných odboroch štátnej služby na dotknutých služobných úradoch za účelom správneho nastavenia číselníka pre tieto služobné úrady.

K bodom 7, 9, 62 a 65 [§ 15 ods. 2 písm. g), § 18 ods. 6 písm. g), § 47 ods. 2 a § 118 ods. 2]

Na základe zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola sústava súdov Slovenskej republiky doplnená o mestské súdy a správne súdy. Súčasne bol upravený prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov z dotknutých okresných súdov na mestské súdy, resp. z krajských súdov na správne súdy. Podľa právnej úpravy sústavy súdov (§ 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.) mestský súd má postavenie okresného súdu. Správny súd má postavenie krajského súdu (§ 7a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.) – nejde však v rámci sústavy súdov (§ 5 zákona č. 757/2004 Z. z.), ale o úpravu pôsobnosti súdov.

V nadväznosti na uvedené a na úpravu centrálneho informačného systému navrhovanú v čl. I, § 6 ods. 5 a § 7 ods. 3 návrhu zákona sa mestský súd a správny súd výslovne dopĺňa medzi subjekty, ktoré sú služobnými úradmi na účely zákona o štátnej službe. Súčasne sa navrhuje relevantná úprava súvisiacich ustanovení (generálny tajomník služobného úradu,

rozsah splnomocnenia pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na vydanie vykonávacieho právneho predpisu a zloženie poradnej komisie pre posudzovanie disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca).

K bodu 8 (§ 18 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 10 a 11 (§ 21 ods. 1)

Rozsah pôsobnosti úradu vlády vo veciach súvisiacich s centrálnym informačným systémom sa navrhuje upraviť v nadväznosti na úpravu podľa čl. I návrhu zákona.

V súvislosti so zrušením inštitútu hromadného výberového konania sa navrhuje vypustiť predmetná kompetencia úradu vlády.

K bodu 12 (vypustenie § 21 ods. 3)

Vypustenie § 21 ods. 3 súvisí s novou úpravou niektorých častí centrálneho informačného systému (čl. I), ako aj s úpravou niektorých prechodných ustanovení (čl. I a čl. II). Povinnosť služobného úradu spolupracovať s úradom vlády ako gestorom právnej úpravy, resp. informačná povinnosť služobného úradu podľa súčasného znenia § 21 ods. 3 zákona o štátnej službe sa nahrádza povinnosťou poskytovať požadované údaje do modulu štátnych zamestnancov (čl. I, § 7 ods. 2 a § 15 návrhu zákona). Dočasne, od 1. mája do 1. júla 2025, pôjde o možnosť, nie o povinnosť služobného úradu (čl. I, § 23 návrhu zákona). V prípade služobného úradu, ktorý v uvedenom prechodnom období nebude poskytovať údaje do modulu štátnych zamestnancov, zostane zachovaná povinnosť podľa § 21 ods. 3, resp. podľa úpravy v prechodných ustanoveniach (čl. II – navrhované znenie § 193j ods. 2 zákona o štátnej službe).

K bodu 13 (nové znenie § 23)

Spresňuje sa definícia pojmu systemizácia štátnozamestnaneckých miest. Súčasná úprava oznamovacej povinnosti služobného úradu sa v modifikovanom znení presúva do novej úpravy centrálneho informačného systému – modulu služobných úradov (čl. I, § 7 ods. 2 a § 9 návrhu zákona). V prechodných ustanoveniach zákona (čl. II, § 193j ods. 1 návrhu zákona) sa dočasne upravuje informačná povinnosť služobného úradu v súvislosti so systemizáciou obdobne s povinnosťou podľa súčasnej právnej úpravy (§ 23 ods. 1 štvrtá veta zákona o štátnej službe v znení zákona č. 470/2019 Z. z.).

Povinnosť služobného úradu vypracúvať opisy štátnozamestnaneckých miest (v súčasnosti § 6 ods. 3 zákona o štátnej službe) sa navrhuje presunúť do systemizácie (čl. II, § 23 ods. 2 návrhu zákona), v súvislosti s vypustením vzoru opisu štátnozamestnaneckého miesta (v súčasnosti príloha č. 1 zákona o štátnej službe) zo zákona o štátnej službe a s jeho úpravou vo vykonávacom právnom predpise.

Podľa existujúcej úpravy príslušným na vytváranie, obsadzovanie a zrušovanie štátnozamestnaneckého miesta, ako aj na vypracúvanie opisov štátnozamestnaneckých miest je služobný úrad. Príslušnosť na určovanie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov náleží správcovi rozpočtovej kapitoly. Subjekt správcu rozpočtovej kapitoly je odlišný od služobného úradu. Správca rozpočtovej kapitoly má tak možnosť direktívne určovať

štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov aj mimo vlastného služobného úradu. Účelom upraveného znenia odseku 3 je odstrániť existujúcu disproporciu. Tiež sa navrhuje (odsek 3) jednoznačnejšie rozlišovať medzi povinnosťou a možnosťou služobného úradu určovať štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov.

Úprava podmienok určovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov, pokiaľ ide o minimálny počet štátnozamestnaneckých miest a prevádzkové možnosti služobného úradu, zostáva nezmenená. Z dikcie „určovať v systemizácii štátnozamestnanecké miesta“ naďalej vyplýva, že, v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom k systemizácii štátnozamestnaneckých miest, je potrebné, aby mal služobný úrad určené vždy viac ako jedno štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa. Povinnosť určovať tzv. absolventské miesta „podľa svojich prevádzkových možností“ v podstate znamená absenciu prevádzkových dôvodov, ktoré neumožňujú určiť, prípadne určovať absolventské miesta. Môže ísť napríklad o situáciu, keď v jednom roku služobný úrad riadne určí absolventské miesta a tieto aj obsadí absolventom. V nasledujúcom roku však nebude v služobnom úrade k dispozícii žiadne voľné ani dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesto, ktoré možno v súlade s právnymi predpismi určiť ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa. Ako v mnohých iných prípadoch, i v tejto súvislosti platí, že zákon nemôže požadovať splnenie nesplniteľnej povinnosti.

Okrem zásadnej zmeny zaraďovania absolventov do príslušného registra v rámci centrálneho informačného systému (zrušenie hromadného výberového konania z absolventov – zavedenie systému zaraďovania do registra „priamo“, na základe žiadosti), súčasťou niektorých podstatných zmien v právnom režime absolventov je aj všeobecnejšia definícia (čl. II, § 23 ods. 4 a 5 návrhu zákona) pojmu „štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa“. Účelom je flexibilnejšia úprava určovania a obsadzovania pozícií vhodných pre absolventov. Najpodstatnejšou zmenou je skutočnosť, že ako tzv. absolventské miesto bude možné určiť aj dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe, teda pozíciu podľa § 36 ods. 3 zákona o štátnej službe. Súčasne sa rozširuje tzv. negatívne vymedzenie pojmu, resp. dopĺňa sa zákonná úprava pozícií, ktoré nemožno určiť ako vhodné pre absolventa – ide o prípady, v ktorých určenie dotknutého štátnozamestnaneckého miesta za vhodné pre absolventa nemá opodstatnenie a môže byť tiež v rozpore so spôsobom obsadzovania danej pozície, prípadne aj v rozpore s celkovým statusom takejto pozície na účely zákona o štátnej službe.

Znenie splnomocňujúceho ustanovenia sa upravuje v nadväznosti na zmeny navrhované v odseku 1 a v nadväznosti na vypustenie prílohy č. 1 zo zákona o štátnej službe.

K bodu 14 (vypustenie § 25 až 28)

Úprava centrálneho informačného systému štátnej služby bude predmetom samostatného zákona (čl. I návrhu zákona). Ustanovenia § 25 až 28 sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 15 (§ 31 ods. 2)

V spojení so zmenami v úprave centrálneho informačného systému sa navrhuje precizovanie právnej úpravy. Súčasne sa úprava zachovania lehoty dopĺňa o podania odosielané úradu vlády.

K bodu 16 (§ 32 ods. 8)

Doplnenie nového odseku 8 súvisí s funkčnosťou centrálneho informačného systému. Nová úprava sa vzťahuje na doručovanie písomností, ktoré môže služobnému úradu alebo úradu vlády zasielať elektronicky štátny zamestnanec, bývalý štátny zamestnanec, absolvent, prípadne občan prostredníctvom verejného portálu centrálneho informačného systému, príp. služobný úrad prostredníctvom nástrojov v rámci interného portálu úradu vlády a naopak.

K bodom 17 až 19 [§ 33, § 34 a § 36 ods. 3 písm. a) a ods. 4]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 20 [§ 37 písm. k)]

Doplnenie úpravy trvania dočasnej štátnej služby sa navrhuje v súvislosti s úpravou prijímania občanov starších ako 65 rokov do dočasnej štátnej služby [čl. II, § 38 ods. 1 písm. a) a ods. 19, § 40 ods. 4 návrhu zákona].

K bodu 21 (§ 38 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 22 a 23 [§ 38 ods. 1 písm. a) a f)]

V nadväznosti na pretrvávajúce aplikačné nejasnosti sa v písmene a) navrhuje precizovanie úpravy podmienok prijatia do štátnej služby v súvislosti s hornou vekovou hranicou uchádzača o štátnu službu. Možnosť prijímať uchádzačov vo veku viac ako 65 a menej ako 68 rokov sa navrhuje v kontexte existujúcej úpravy možnosti predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru [najmä § 55 ods. 1 písm. u) a § 82 ods. 1 písm. k) a ods. 5 zákona o štátnej službe].

V písmene f) sa navrhuje legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením hromadného výberového konania (čl. II, nové znenie § 44).

K bodu 24 (§ 38 ods. 3)

Navrhuje sa podrobnejšia úprava podania písomnej žiadosti o prijatie. Žiadosť bude možno naďalej podávať v tzv. klasickej listinnej podobe. Požiadať o prijatie bude možné aj elektronicky (v elektronickej podobe), s využitím možnosti doručovania prostredníctvom centrálneho informačného systému – verejného portálu. Upravuje sa aj rozsah náležitosti žiadosti (listinnej a elektronickej). Ak to bude vyžadovať služobný úrad za účelom osvedčenia splnenia podmienok prijatia na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, pripoja sa k žiadosti aj potrebné dokumenty. V praxi sa povaha požadovaných dokumentov môže líšiť, najmä pokiaľ ide o žiadateľa o prijatie na štátnozamestnanecké miesto obsadzované bez výberového konania. Požadovať sa môže napr. životopis, čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony/ o ovládaní štátneho jazyka, kópia certifikátu o ovládaní nejakého softwaru a pod.

K bodu 25 (§ 38 ods. 5 a 9)

V novom znení odseku 5 sa navrhuje vykonať väčší počet legislatívno-technických úprav s cieľom zohľadniť súvisiace úpravy a precizovať text, pokiaľ ide o úkon (žiadosť), v rámci

ktorej občan Slovenskej republiky poskytuje údaje potrebné v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti výpisom z registra trestov. Údaje potrebné k zabezpečeniu výpisu z registra trestov sa budú poskytovať už len v rámci žiadosti o prijatie.

Precizuje sa (§ 38 ods. 9) tzv. procesná stránka preukazovania bezúhonnosti v prípadoch, keď sa preukazuje odpisom registra trestov. Navrhuje sa úprava čiastočne obdobná s úpravou preukazovania bezúhonnosti výpisom z registra trestov (§ 38 ods. 5). Pre služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, sa zavádza obdobná výnimka ako pri preukazovaní bezúhonnosti výpisom z registra trestov. Podstatnou zmenou je spôsob zabezpečovania odpisu registra trestov. Zabezpečovať sa bude obdobne ako výpis z registra trestov, t. j. elektronicky prostredníctvom centrálneho informačného systému.

K bodu 26 (§ 38 ods. 10)

V znení odseku 10 sa zachováva existujúca výnimka z preukazovania bezúhonnosti odpisom registra trestov (§ 38 ods. 9 druhá veta, text za bodkočiarkou súčasného znenia zákona o štátnej službe). Súčasne sa navrhuje rozšíriť túto výnimku na prípady dočasného obsadenia pozície vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) podľa § 60 ods. 2 zákona o štátnej službe.

Úprava podľa § 60 ods. 2 až 5 zákona o štátnej službe umožňuje služobnému úradu operatívne, dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) a bez výberového konania, zabezpečiť plnenie povinností vedúceho zamestnanca v prípadoch, ak je pozícia dočasne uvoľnená (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky), alebo ak je táto pozícia voľná. Pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 60 ods. 2 zákona o štátnej službe dochádza k preloženiu, pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 60 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o štátnej službe dochádza k povereniu (plnením úloh vedúceho zamestnanca) bez preloženia. Časové ohraničenie dočasného preloženia i poverenia je rovnaké (§ 60 ods. 5 zákona o štátnej službe).

V prípade poverenia (zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 60 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o štátnej službe) sa preukazovanie bezúhonnosti odpisom registra trestov nevyžaduje. Preukazovanie bezúhonnosti, resp. výnimka z jej preukazovania odpisom registra trestov sa navrhuje upraviť zhodne aj v prípade postupu podľa § 60 ods. 2 zákona o štátnej službe, teda bez ohľadu na spôsob dočasného zabezpečenia plnenia úloh vedúceho zamestnanca iným štátnym zamestnancom (ktorého bezúhonnosť bola pri prijatí do štátnej služby preukázaná „iba“ výpisom z registra trestov).

K bodom 27 a 28 (§ 38 ods. 11 a 15)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 29 (§ 38 ods. 16)

Legislatívno-technická úprava (menia sa vnútorné odkazy, vypúšťa sa text súvisiaci s hromadným výberovým konaním). Nové znenie odseku sa navrhuje vzhľadom na rozsah potrebných úprav.

K bodu 30 (§ 38 ods. 19 a 20)

Nové znenie odseku 19 sa navrhuje v rámci úpravy možnosti prijatia občana do dočasnej štátnej

služby aj po dovŕšení veku 65 rokov [priama súvislosť s úpravami v čl. II, § 37 písm. k), § 38 ods. 1 písm. a) a § 40 ods. 4 návrhu zákona].

Uchádzať sa o prijatie na obsadzované štátnozamestnanecké miesto sa vo všeobecnosti môže aj štátny zamestnanec. Môže ísť o obsadzovanie odlišnej pozície, ale aj o obsadzovanie tej istej pozície (na základe výberového konania). V závislosti od konkrétnych okolností môže vznikať požiadavka preukázať aj také (nové) podmienky prijatia, ktoré sa u štátneho zamestnanca pri prijatí na jeho súčasné štátnozamestnanecké miesto nepožadovali. Navrhuje sa preto (odsek 20) upraviť primerané použitie ustanovení, ktoré upravujú podmienky prijatia do štátnej služby v prípade občana, aj na štátneho zamestnanca.

K bodu 31 (§ 39 ods. 1)

V čl. II, § 44 návrhu zákona sa navrhuje nový spôsob obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov na základe výberového konania – úprava hromadného výberového konania sa vypúšťa. V tejto súvislosti je potrebné zo všeobecnej úpravy obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vypustiť obsadzovanie štátnozamestnaneckého miesta vhodného pre absolventa. Na obsadzovanie tzv. absolventskej pozície sa bude vzťahovať všeobecná úprava podľa čl. II, § 39 ods. 1 v spojení s novou úpravou podľa čl. II, § 44 návrhu zákona.

K bodom 32 a 33 (§ 39 ods. 2 a § 40 ods. 3)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 34 (§ 40 ods. 4 a 5)

Podľa navrhovanej definície (čl. II, § 8 návrhu zákona) podmienkou priznania statusu bývalého štátneho zamestnanca nie je evidencia v registri bývalých štátnych zamestnancov. Bývalý štátny zamestnanec má možnosť požiadať o zaradenie do uvedeného registra (čl. I, § 13 návrhu zákona). Zaradením do registra sa formálne potvrdí, že fyzická osoba spĺňa podmienky podľa čl. II, § 8 návrhu zákona. Až po zaradení do registra získa bývalý štátny zamestnanec status, ktorý je právne relevantný vo vzťahu k obsadzovaniu štátnozamestnaneckého miesta na základe vnútorného výberového konania. V odseku 4 prvej vete sa preto navrhuje zohľadniť uvedené súvislosti a jednoznačne ustanoviť, ktorý bývalý štátny zamestnanec sa môže prihlasovať do vnútorného výberového konania.

Text druhej vety sa navrhuje v spojitosti s úpravou prijímania do štátnej služby v prípade uchádzača staršieho ako 65 rokov [čl. II, § 37 písm. k), § 38 ods. 1 písm. a) a ods. 19 návrhu zákona]. Súčasne sa zohľadňuje nové nastavenie registra výberových konaní v centrálnom informačnom systéme.

Užšie vnútorné výberové konanie je vyhradené pre štátnych zamestnancov a bývalých štátnych zamestnancov konkrétneho služobného úradu (v prípade bývalých štátnych zamestnancov, len tých evidovaných v registri bývalých štátnych zamestnancov). Podľa platnej úpravy sa nemôže do užšieho vnútorného výberového konania prihlásiť štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe prijatý bez výberového konania v dvoch prípadoch – ak bol prijatý na zastupovanie iného štátneho zamestnanca alebo na voľnú pozíciu. S cieľom podporiť princíp transparentného zamestnávania sa v odseku 5 navrhuje rozšíriť existujúcu úpravu na všetky prípady (všetkých štátnych zamestnancov) prijatých do dočasnej štátnej služby bez výberového konania.

K bodom 35 a 36 (§ 40 ods. 8 a 10)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 37 (§ 41 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava. Centrálny informačný systém nebude už prevádzkovaný na ústrednom portáli verejnej správy. Výberové konania budú publikované na verejnom portáli centrálneho informačného systému.

K bodom 38 až 43 (§ 41 ods. 2 až 8)

V odseku 2 sa ustanovuje minimálna lehota (v pracovných dňoch) na prihlásenie sa do výberového konania, ktorá začína plynúť deň nasledujúci po dni vyhlásenia výberového konania. Ak služobný úrad vyhlási výberové konanie napríklad v piatok, je povinný určiť lehotu na prihlasovanie tak, aby zahrnula najmenej 5 pracovných dní. To znamená, že lehota v takomto prípade nemôže uplynúť skôr ako nasledujúci piatok. Úprava podľa odseku 2 sa dopĺňa o možnosť služobného úradu predĺžiť lehotu (resp. termín) na prihlásenie uchádzača do výberového konania zverejnenú vo vyhlásení výberového konania. Keďže predĺžiť je možné len časové obdobie, ktoré ešte neuplynulo, predĺžiť lehotu (a zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom registra výberových konaní na verejnom portáli) bude možné iba vopred, teda pred jej uplynutím. Navrhuje sa upraviť konkrétne dôvody predĺženia lehoty - prvým dôvodom môže byť nízky počet uchádzačov (menej ako dvaja) prihlásených do predmetného výberového konania, druhým dôvodom predĺženia lehoty môže byť skutočnosť, že žiaden z uchádzačov prihlásených do výberového konania nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania. Pri rozhodovaní o predĺžení lehoty by mal služobný úrad zvažovať najmä celkovú dĺžku pôvodne určenej lehoty, ako aj zostávajúcu časť lehoty, ktorá má ešte uplynúť. Pri splnení zákonom ustanovených podmienok bude možné lehotu predĺžiť aj opakovane.

Úprava podľa odseku 2 sa ďalej navrhuje doplniť o možnosť služobného úradu zmeniť (prostredníctvom registra výberových konaní) niektoré údaje v žiadosti o zaradenie do výberového konania. Zámerom je umožniť opravu niektorých zrejmých nesprávností uvedených v žiadosti (napríklad nepresnosť v dátume narodenia, v dátume skončenia prípravy na povolanie alebo v rodnom čísle uchádzača), alebo zmenu niektorých údajov (napríklad kontaktné údaje uchádzača), buď z iniciatívy dotknutého uchádzača (v písomnej forme v listinnej podobe, keďže o zmenu nemožno žiadať prostredníctvom verejného portálu) alebo po zistení nedostatkov služobným úradom (napr. overením údajov voči registru fyzických osôb). Rozsah možných zmien bude závisieť od spôsobu podania žiadosti (listinne/ elektronicky), typu údaju a aktuálneho stavu uchádzača v rámci výberového konania, nakoľko niektoré údaje bude možné meniť len do zaradenia uchádzača do výberového konania. Podrobnosti budú ustanovené vykonávacím právnym predpisom (vyhláška o výberových konaniach). V rámci odseku 2 bolo zohľadnené aj nastavenie registra výberových konaní vo vzťahu k riešeniu situácie, keď uchádzač podá totožnú žiadosť o zaradenie s totožnými prílohami. V rámci registra výberových konaní bude možné takúto žiadosť/ uchádzača vyhodnotiť ako „duplicitného“. V tomto smere sa upravilo aj znenie odseku 2, t. j. na takto podanú žiadosť sa neprihliada a systém ju umožní spracovať spôsobom popísaným vyššie.

Okrem uvedených zmien sa v odseku 2 realizujú niektoré legislatívno-technické úpravy.

V odseku 3 písm. b) sa precizuje úprava podávania žiadosti o zaradenie do výberového konania

v elektronickej podobe. V praxi sa nebude viac rozlišovať medzi prihlasovaním po autentifikácii a prihlasovaním bez autentifikácie, ale bude možné len prihlasovanie po autentifikácií na verejnom portáli, a to menom a heslom alebo občianskym preukazom s elektronickým čipom.

Možnosť uchádzača zvoliť si podobu doručovania písomností vo výberovom konaní podľa odseku 4 sa upravuje v nadväznosti na zmeny v odseku 3 – v úprave spôsobu podávania žiadosti o zaradenie do výberového konania. Nakoľko sa podávanie žiadosti v elektronickej podobe bez autentifikácie vypúšťa, relevantná úprava v odseku 4 stráca opodstatnenie. Výber elektronickej podoby doručovania do zriadenej elektronickej schránky bude naďalej možný iba v prípade žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe (prostredníctvom verejného portálu) po autentifikácii s občianskym preukazom s elektronickým čipom na verejnom portáli. Úprava voľby spôsobu doručovania sa ďalej navrhuje rozšíriť o možnosť uchádzača zmeniť podobu doručovania počas výberového konania. Možnosť zvoliť si podobu doručovania (listinne alebo elektronicky do emailovej schránky) alebo požiadať o zmenu podoby doručovania sa primerane vzťahuje aj na uchádzača, ktorý nevyužil právo zvoliť si podobu doručovania v žiadosti o zaradenie do výberového konania podanej v listinnej podobe – to znamená, že aj takýto uchádzač má možnosť požiadať o zmenu, resp. dodatočne si zvoliť podobu doručovania. O zmenu podoby doručovania možno požiadať len v písomnej forme v listinnej podobe - tento úkon nemožno realizovať prostredníctvom verejného portálu. Napr. môže o túto zmenu požiadať uchádzač aj v deň uskutočnenia výberového konania s tým, že priamo odovzdá predmetnú žiadosť oprávnenému zamestnancovi služobného úradu.

V odsekoch 5 a 6 sa realizujú legislatívno-technické úpravy. Dôvodom je precizovanie textu a zohľadnenie úprav a terminológie navrhovaných v súvisiacich ustanoveniach. V odseku 6 písm. b) sa zároveň zohľadňuje nové nastavenie odosielania a doručovania písomností odosielaných uchádzačom prostredníctvom verejného portálu služobnému úradu (písomnosti už nebudú doručované do elektronickej schránky služobného úradu).

Vypustenie pôvodného znenia odseku 7 nadväzuje na úpravu v odseku 3. Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť možnosť služobného úradu v odôvodnených prípadoch meniť obsah vyhláseného výberového konania (napr. počet obsadzovaných miest, predpokladaný termín uskutočnenia výberového konania, kontaktnú osobu). Rozsah možných zmien bude závisieť od typu údaja a aktuálneho stavu výberového konania, nakoľko niektoré údaje bude možné meniť len do ukončenia prihlasovania uchádzačov do výberového konania. Uchádzačov prihlásených do výberového konania systém automaticky notifikuje o aktualizácii vyhlásenia výberového konania. Podrobnosti budú ustanovené vykonávacím právnym predpisom.

Žiadosť o zaradenie do výberového konania podaná v elektronickej podobe prostredníctvom verejného portálu bude zaevidovaná v registri výberových konaní automaticky. V novom znení odseku 8 sa upravuje procesná stránka iba v prípade evidovania žiadosti o zaradenie do výberového konania, ktorá bola podaná v listinnej podobe. Bez ohľadu na spôsob podania žiadosti bude každému prihlásenému uchádzačovi na účely výberového konania pridelený jedinečný identifikátor.

K bodu 44 (§ 41 ods. 10)

V novom znení odseku 10 sa realizuje viacero legislatívno-technických úprav, primárne v dôsledku zmien navrhovaných v čl. II, § 41 ods. 3 a 7 návrhu zákona. Zachováva sa časť

pôvodného rozsahu dôvodov nezaradenia uchádzača do výberového konania. Jedným z ponechaných dôvodov je prípad, keď uchádzač neosvedčí splnenie predpokladov a požiadaviek výberového konania. Ich splnenie uchádzač osvedčuje žiadosťou o zaradenie do výberového konania a ďalšími požadovanými dokumentami (čl. II, § 41 ods. 5 zákona o štátnej službe v znení návrhu zákona). V praxi sa služobné úrady stretávajú s prípadmi, kedy žiadosť o zaradenie a požadované dokumenty uchádzač síce doručí, avšak v žiadosti absentujú povinné náležitosti. Tieto prípady sa týkajú primárne listinne podávaných žiadostí. Ak sa nedajú zistiť požadované údaje ani z dokumentov priložených k žiadosti a uchádzač aj napriek výzve služobného úradu nedoplní požadované údaje žiadosti, služobný úrad takéhoto uchádzača nezaradí do výberového konania z dôvodu, že nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania.

K bodom 45 a 46 (§ 41 ods. 22 a 24)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 47 (§ 41 ods. 25)

Úprava neúspešného výberového konania podľa písmena § 41 ods. 25 písm. b) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti a z dôvodu vnútorného rozporu so zápisnicou i s vyhláseným výsledkom predmetného výberového konania. Podľa súčasnej úpravy služobný úrad v praxi najskôr v registri výberových konaní deklaroval, že výberové konanie bolo úspešné a následne potreboval meniť, resp. zverejňovať informáciu, že vyhlásený výsledok výberového konania sa zmenil. Avšak potom zverejnená informácia nebola v súlade s výsledkom deklarovaným v zápisnici z výberového konania.

K bodu 48 (§ 41 ods. 26)

Upravuje sa možnosť služobného úradu opraviť vyhlásený výsledok (resp. vyhlásiť zmenu výsledku) výberového konania za zákonom ustanovených podmienok. Cieľom novej úpravy je zabezpečiť, aby zverejnený výsledok výberového konania a poradie, resp. status uchádzačov zverejňovaný spolu s výsledkom výberového konania zodpovedal záverom uvedeným v zápisnici alebo v zázname z výberového konania. Centrálny informačný systém o tejto skutočnosti (zmene výsledku) automaticky bezodkladne informuje (notifikácia) všetkých uchádzačov, ktorí boli pozvaní na toto výberové konanie.

Zmena výsledku výberového konania môže mať za následok zmenu v osobe vybraného úspešného uchádzača. Uchádzači budú o zmene výsledku (resp. o novom výsledku) notifikovaní automaticky prostredníctvom centrálneho informačného systému. Pôvodne vybranému uchádzačovi, u ktorého môže zmena výsledku viesť k neprijatiu do štátnej služby (nakoľko podľa zmeneného výsledku nebol úspešný, prípadne bol úspešný, avšak horší v poradí), bude musieť túto skutočnosť oznamovať služobný úrad. Obdobne tento postup platí aj vo vzťahu k novému vybranému úspešnému uchádzačovi v dôsledku zmeny výsledku výberového konania.

K bodu 49 (§ 42 ods. 1)

V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť dôvody zrušenia výberového konania o prípad, keď výberové konanie nebolo vyhlásené v súlade s právnymi predpismi (napr. zákonom o štátnej službe a vykonávacími právnymi predpismi vydanými na základe tohto

zákona, nariadeniami vlády SR alebo inými osobitnými predpismi). Obdobne ako pri ďalších dôvodoch, aj v tomto prípade bude možné zrušiť výberové konanie len do jeho uskutočnenia.

Vo všeobecnosti platí, že služobný úrad by mal pristúpiť k zrušeniu výberového konania podľa § 42 ods. 1 písm. d) až po vyčerpaní iných zákonných možností opravy zverejneného vyhlásenia výberového konania, a to využitím čl. II, § 41 ods. 7 v znení návrhu zákona. Napríklad, ak služobný úrad vyhlásil výberové konanie a omylom určil kratšiu lehotu na prihlasovanie, ako ustanovuje zákon, môže ju do istého momentu opraviť cez register výberových konaní a zverejniť aktualizované znenie vyhlásenia výberového konania na verejnom portáli, t. j. nemusí v tomto prípade hneď pristúpiť k zrušeniu výberového konania.

K bodu 50 (vypustenie § 42 ods. 2)

Odsek 2 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti [vzhľadom na úpravu navrhovanú v čl. II, § 41 ods. 7 a § 42 ods. 1 písm. d) návrhu zákona].

K bodu 51 (§ 42 ods. 2)

V odseku 2 (pôvodne odsek 3) sa realizujú legislatívno-technické úpravy.

K bodu 52 (§ 42 ods. 3)

V novom znení odseku 3 sa v podstate preberá aktuálne znenie odseku 4 prvej vety zákona o štátnej službe a realizujú sa niektoré legislatívno-technické úpravy.

K bodu 53 (§ 42 ods. 4 a 5)

V novom odseku 4 sa preberá súčasná úprava podľa odseku 3 druhej vety zákona o štátnej službe; v podstate ide o legislatívno-technickú zmenu.

Úprava podľa odseku 5 vecne nadväzuje na odseky 2 až 4, pokiaľ ide o zrušenie štátnozamestnaneckého miesta po uskutočnení výberového konania. V novom odseku 5 sa upravuje situácia, keď sa na základe výberového konania obsadzovalo viac ako jedno štátnozamestnanecké miesto. Služobný úrad v takomto prípade môže zrušiť niektoré, prípadne aj všetky obsadzované miesta. Oznamovacia povinnosť služobného úradu sa vzťahuje na dotknutého uchádzača, teda uchádzača, ktorý mohol byť prijatý, ak by nedošlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta. Ak sa napríklad budú obsadzovať tri štátnozamestnanecké miesta, vo výberovom konaním budú najmenej traja úspešní uchádzači, a dve z obsadzovaných pozícií budú zrušené, vznikne oznamovacia povinnosť služobného úradu voči úspešnému uchádzačovi na druhom a na treťom mieste.

V prípade, ak by došlo k zrušeniu časti obsadzovaných štátnozamestnaneckých miest do uskutočnenia výberového konania, služobný úrad bude mať možnosť riešiť túto situáciu s využitím úpravy podľa čl. II, § 41 ods. 7 návrhu zákona, teda zmeniť obsah vyhláseného výberového konania (znížiť počet obsadzovaných štátnozamestnaneckých miest).

K bodom 54 a 55 [§ 43 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 56 (§ 43 ods. 2)

Nové znenie odseku 2 nadväzuje na čl. II, § 41 ods. 4 návrhu zákona, v ktorom sa upravuje pre uchádzača možnosť voľby podoby doručovania písomnosti vo výberovom konaní. Vypustenie pôvodnej (úvodnej) časti textu súvisí s úpravou navrhovanou v čl. II, § 41 ods. 3 a 4 návrhu zákona. Služobný úrad je povinný rešpektovať voľbu uchádzača, pokiaľ ide o zvolenú podobu doručovania písomností (odsek 2 prvá veta). Výnimkou v tomto smere môže byť napríklad situácia, ak nie je v čase doručovania technicky možné doručovať písomnosti uchádzačovi v ním zvolenej podobe, napr. pre nefunkčnosť aplikácie, elektronickej schránky uchádzača a pod. Avšak aj v tomto osobitnom prípade môže služobný úrad doručovať uchádzačovi písomnosť len v podobe, ktorú ustanovuje § 43 ods. 1 návrhu zákona (odsek 2 druhá veta). Napríklad, ak je objektívne nemožné uchádzačovi doručiť písomnosť elektronicky, je potrebné odoslať ju poštovým podnikom, príp. odovzdať ju priamo uchádzačovi krátkou cestou. Zároveň však stále platí, že doručovať písomnosť do elektronickej schránky uchádzača je možné len, ak podal žiadosť o zaradenie do výberového konania po autentifikácii občianskym preukazom s elektronickým čipom.

Podľa nového znenia čl. II, § 41 ods. 4 návrhu zákona voľba podoby doručovania písomností služobným úradom je právom uchádzača. Zmyslom úpravy podľa odseku 2 druhej vety je právna regulácia prípadov, keď uchádzač nevyužil právo na voľbu podoby doručovania (týka sa to len listinne podanej žiadosti o zaradenie). Služobný úrad mu bude v takýchto situáciách doručovať písomnosti spravidla v listinnej podobe. Výnimkou môže byť doručovanie nejakej operatívnej informácie, kde zohráva rolu časový aspekt, napr. ak by doručovanie poštovým podnikom mohlo poškodiť uchádzača v porovnaní s uchádzačmi, ktorým sa písomnosť doručuje elektronicky. Aj v tomto prípade platí postup popisovaný vyššie, t. j. služobný úrad môže síce doručovať uchádzačovi písomnosť v inej ako listinnej podobe, avšak stále musí ísť o podobu, ktorú ustanovuje § 43 ods. 1 návrhu zákona.

K bodu 57 (§ 43 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58 (nové znenie § 44)

Pôvodná úprava obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta vhodného pre absolventa (tzv. absolventské miesto) sa zo zákona o štátnej službe vypúšťa. Podstatným spôsobom sa mení aj zákonné vymedzenie možností služobného úradu určovať absolventské miesta (čl. II, § 23 ods. 3 až 5 návrhu zákona), ako aj spôsob zaraďovania absolventov do evidencie v príslušnej časti centrálneho informačného systému (čl. I, § 14 návrhu zákona).

V závislosti od určenia konkrétneho absolventského miesta bude mať služobný úrad možnosť alebo povinnosť obsadzovať toto štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania. Keďže absolventské miesto sa obsadzuje zásadne absolventom, ktorý je občanom podľa tohto zákona (čl. II, § 9 ods. 2 návrhu zákona), výberového konania sa môže zúčastniť iba takýto absolvent. Absolventom pritom môže byť občan evidovaný v registri absolventov (čl. I, § 14 návrhu zákona) alebo aj iný uchádzač (občan), ktorý je absolventom v zmysle čl. II, § 9 ods. 1 návrhu zákona v spojení s čl. II, § 9 ods. 3 písm. b) návrhu zákona a nie je evidovaný v registri absolventov.

Ponecháva sa teda čiastočne pôvodná úprava vo vzťahu k obsadzovaniu absolventských miest

výberovým konaním, t. j. služobný úrad bude v tomto prípade vyhlasovať vonkajšie výberové konanie z absolventov a postupovať primerane podľa ustanovení vzťahujúcich sa na tento druh výberového konania.

K bodom 59 a 60 (§ 46 ods. 1)

V nadväznosti na zmeny navrhované v súvisiacej úprave výberového konania sa upravuje rozsah splnomocnenia na vydanie vykonávacieho právneho predpisu (vyhláška Úradu vlády SR) pre oblasť výberových konaní.

K bodu 61 (§ 47)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 63 [§ 51 ods. 2 písm. h)]

Zmyslom navrhovanej úpravy je upraviť prípady, keď štátnozamestnanecké miesto nie je jednoznačne zaradené v konkrétnom organizačnom útvare služobného úradu. Môže ísť napríklad o pozíciu odborníka ústavného činiteľa v priamej riadiacej pôsobnosti člena vlády.

K bodu 64 (§ 108)

V odseku 1 a 2 sa preberá súčasné znenie § 108 zákona o štátnej službe, a to primárny účel služobného preukazu (slúži na preukazovanie sa štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby) a ustanovuje sa rozsah údajov, ktoré môže obsahovať. Služobný preukaz, ktorý sa nevyhotovuje prostredníctvom modulu služobných preukazov, môže obsahovať najmä označenie služobného úradu, titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca. Rozsah údajov o štátnom zamestnancovi sa môže líšiť v závislosti od služobného úradu a jeho potrieb. Napriek tomu musí každý služobný úrad rešpektovať účel, na ktorý služobný preukaz slúži a zodpovedajúc tomu limitovať rozsah osobných údajov len na tie údaje, ktoré sú na daný účel nevyhnutné a relevantné. Služobný preukaz (odsek 2) môže obsahovať okrem uvedených osobných údajov štátneho zamestnanca napr. aj údaj o jeho organizačnom útvare alebo inom zaradení v organizačnej štruktúre služobného úradu, názov funkcie, názov pozície/ miesta, deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru alebo deň nástupu do služobného úradu. Obdobne sa zvyknú uvádzať údaje generálneho tajomníka služobného úradu v rozsahu titul, meno, priezvisko, funkcia, príp. aj jeho podpis. Služobný preukaz môže obsahovať aj iné údaje o služobnom úrade napr. sídlo, IČO, logo a kontaktné údaje na nahlásenie straty alebo odcudzenia služobného preukazu. Zároveň zvykne služobný preukaz obsahovať aj dátum jeho vystavenia.

Podľa navrhovanej úpravy (odsek 3) bude možné služobný preukaz vyhotoviť aj prostredníctvom centrálneho informačného systému (resp. modulu služobných preukazov). V tomto prípade sa ustanovuje konkrétny rozsah osobných údajov, ktoré sa môžu spracúvať o štátnom zamestnancovi v module služobných preukazov, v čl. I § 20 ods. 7 návrhu zákona v spojení s prílohou k návrhu zákona.

Služobný preukaz štátneho zamestnanca vyhotovený prostredníctvom centrálneho informačného systému (modul služobných preukazov) bude mať funkčnosť bežného služobného preukazu. Okrem toho bude použiteľný na autentifikáciu štátneho zamestnanca v rámci centrálneho informačného systému, primárne v internej časti. Tento služobný

preukaz môže byť použiteľný aj na autentifikáciu štátneho zamestnanca v rámci iných informačných systémov služobného úradu, v závislosti od prístupu (resp. pridelených autentifikačných certifikátov) a internej politiky služobného úradu v danej oblasti.

Tzv. mandátny certifikát (autorizačný prostriedok) pre služobný preukaz bude vydávať poskytovateľ dôveryhodných služieb na základe elektronickej žiadosti. Následne sa v module služobných preukazov zaevidujú predmetné údaje na dotknutý služobný preukaz. Modul služobných preukazov bude môcť preto obsahovať aj údaje potrebné pre funkčnosť služobného preukazu navrhovanú v odseku 3.

K bodu 66 (§ 142 ods. 4)

Platná úprava limitu odmeny (ako fakultatívnej zložky platu štátneho zamestnanca) sa vzťahuje na časť štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Na časť štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii [§ 7 ods. 2 písm. a)], ani na štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu (§ 7 ods. 7), teda na obdobné alebo porovnateľné pozície, sa úprava nevzťahuje. Na bežného štátneho zamestnanca (referent, vedúci štátny zamestnanec) sa obmedzenie taktiež nevzťahuje. Ide o nesystematickú a potenciálne diskriminačnú právnu úpravu, ktorá dlhodobo spôsobuje problémy v praxi služobných úradov. Dôvodom aplikačných nejasností je nejednoznačnosť existujúcej úpravy a možný variabilný výklad, ktorý vedie k diametrálne odlišným záverom. Na základe uvedeného sa navrhuje predmetnú úpravu vypustiť zo zákona.

K bodu 67 (§ 159 ods. 4)

Platové tarify štátnych zamestnancov (zamestnancov verejného sektora) sú v bežnom prípade ustanovené právnym predpisom (nariadenie vlády) a uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Platová tarifa predstavuje základnú zložku funkčného platu štátneho zamestnanca a suma platovej tarify je súčasne východiskom pre určovanie ostatných podstatných zložiek funkčného platu. Zverejňovanie platových taríf je prostriedkom potvrdenia právnej istoty štátnych zamestnancov a uchádzačov o štátnu službu, pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby. Súčasne ide o transparentný spôsob informovania verejnosti. V niektorých služobných úradoch sa zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov ustanovujú služobným predpisom, nie nariadením vlády. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje ustanoviť povinnosť týchto služobných úradov zverejňovať zvýšené platové tarify (predmetný služobný predpis) na webovom sídle – informačná povinnosť (obdobne ako v prípade doplnenia § 10 ods. 2 zákona o štátnej službe) sa vzťahuje na Kanceláriu prezidenta SR, Kanceláriu Národnej rady SR, Kanceláriu Ústavného súdu SR, Kanceláriu verejného ochrancu práv a Najvyšší kontrolný úrad SR.

Vyššie uvedený postup má okrem iného zabezpečiť, aby Úrad vlády SR ako správca centrálneho informačného systému, ktorý podľa osobitného predpisu (čl. I, § 3 ods. 2 návrhu zákona) vytvára a spravuje číselníky, mal dostupné informácie o aktuálne platných platových tarifách na dotknutých služobných úradoch za účelom správneho nastavenia číselníka pre tieto služobné úrady.

K bodu 68 (§ 173 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 69 (§ 175 ods. 2)

Vypúšťa sa osobitná úprava plynutia lehôt vo výberovom konaní a hromadnom výberovom konaní. To znamená, že aj lehoty na prihlásenie sa do výberového konania začnú plynúť až dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia výberového konania.

K bodu 70 (prechodné ustanovenia - § 193g až § 193k)

§ 193g

Vzhľadom na rozsah a obsah plánovaných zmien v opise štátnozamestnaneckého miesta (vzor bude novou prílohou vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. II, § 23 ods. 5 návrhu zákona) sa v odseku 1 výslovne ustanovuje povinnosť služobného úradu odovzdať štátnemu zamestnancovi opis štátnozamestnaneckého miesta vypracovaný v súlade s právnou úpravou účinnou od 1. 6. 2024. Súčasne sa navrhuje ustanoviť primeraná doba na splnenie tejto povinnosti.

Vzhľadom na zmenu príslušnosti na určovanie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov sa v odseku 2 upravuje na prechodné obdobie status takýchto pozícií určených podľa predošlej právnej úpravy. Povinnosť služobného úradu určiť štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov podľa novej úpravy sa v podstate posúva o sedem mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti.

V odsekoch 3 a 4 sa upravuje účinnosť predchádzajúcej úpravy (účinnej do 31. 5. 2024) vo vzťahu k postupom začatým podľa tejto predchádzajúcej úpravy. Nakoľko dôjde k nahradeniu v súčasnosti využívaných registrov (registra výberových konaní, registra úspešných absolventov, registra nadbytočných štátnych zamestnancov) a nástroja na zabezpečovanie elektronických výpisov novým komplexným riešením centrálneho informačného systému podľa čl. I návrhu zákona, upravuje sa v odsekoch 3 a 4 aj postupné ukončenie evidencie súvisiacich údajov (v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti, výberovými a hromadnými výberovými konaniami) evidovaných v daných registroch a nástroji. Súvisiaca úprava je následne v čl. II, § 193h a 193i návrhu zákona.

Použitie súčasnej úpravy (účinnej do 31. 5. 2024) sa bude vzťahovať iba na začaté výberové konania a hromadné výberové konania. Od 1. 6. 2024 bude možné vyhlásiť a realizovať výberové konanie iba podľa novej právnej úpravy. Opis obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta bude musieť byť v takomto prípade vypracovaný už podľa novej právnej úpravy.

§ 193h

Podľa novej úpravy centrálneho informačného systému sa register nadbytočných štátnych zamestnancov nahrádza registrom bývalých štátnych zamestnancov a register úspešných absolventov sa nahrádza registrom absolventov. Podstatným spôsobom sa rozširujú možnosti evidencie v registri bývalých štátnych zamestnancov (v porovnaní s registrom nadbytočných štátnych zamestnancov) a zjednodušuje sa evidencia v registri absolventov (v porovnaní s registrom úspešných absolventov). Mení sa aj rozsah evidovaných údajov v oboch registroch ako aj spôsob zaraďovania bývalého štátneho zamestnanca a absolventa do registrov.

V súvislosti s možnou potrebou dokončiť výberové konania a hromadné výberové konania vyhlásené podľa úpravy účinnej do 31. 5. 2024 bude zabezpečená evidencia v registri nadbytočných štátnych zamestnancov a registri úspešných absolventov do 31. 7. 2024. V §

193h sa navrhuje úprava prechodného obdobia zaraďovania a evidencie v registri nadbytočných štátnych zamestnancov.

Absolvent, ktorý bol, alebo ktorý je evidovaný v registri úspešných absolventov môže požiadať o zaradenie do registra absolventov spôsobom a za podmienok ustanovených týmto návrhom zákona v znení účinnom od 1. 6. 2024. Nadbytočný štátny zamestnanec, ktorý bol alebo ktorý je evidovaný v registri nadbytočných štátnych zamestnancov, môže požiadať príslušný služobný úrad o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov spôsobom a za podmienok ustanovených týmto návrhom zákonom v znení účinnom od 1. 6. 2024.

§ 193i

Nakoľko dôjde k nahradeniu v súčasnosti využívaných registrov (registra výberových konaní, registra úspešných absolventov, registra nadbytočných štátnych zamestnancov) a nástroja na zabezpečovanie elektronických výpisov novým komplexným riešením centrálneho informačného systému podľa čl. I návrhu zákona, upravuje sa v čl. II, § 193g a § 193h postupné ukončenie evidencie súvisiacich údajov evidovaných v daných registroch a nástroji.

V § 193i sa vo všeobecnosti ustanovuje ukončenie prevádzky súčasného riešenia centrálneho informačného systému s tým, že sa ponechal časový priestor na vysporiadanie sa so všetkými súvisiacimi úkonmi, ktoré pri ukončovaní prevádzky informačného systému možno očakávať.

§ 193j

V prechodných ustanoveniach návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme (čl. I, § 23 návrhu zákona) sa dočasne upravuje možnosť (teda nie povinnosť) služobného úradu poskytovať údaje do niektorých častí centrálneho informačného systému (modul služobných úradov, modul štátnych zamestnancov). Súčasne sa (čl. I, § 23 návrhu zákona) navrhuje ustanoviť termín, odkedy vznikne služobnému úradu povinnosť poskytovať údaje do uvedených modulov.

V § 193j ods. 1 sa upravuje oznamovacia povinnosť služobného úradu, ktorý v prechodnom období nebude poskytovať údaje do modulu služobných úradov podľa osobitného predpisu (čl. I, § 23 návrhu zákona); úprava súvisí tiež s vypustením súčasnej informačnej povinnosti služobného úradu podľa § 23 ods. 1 zákona o štátnej službe. V odseku 2 sa upravuje povinnosť služobného úradu, ktorý v prechodnom období nebude poskytovať údaje do modulu štátnych zamestnancov; úprava súvisí tiež s vypustením súčasnej povinnosti služobného úradu podľa § 21 ods. 3 zákona o štátnej službe.

§ 193k

Podľa zákona o štátnej službe k 31. decembru 2024 by sa z dôvodu vekového cenzu musel ukončiť štátnozamestnanecký pomer pre vysoké percento posudkových lekárov, ktorým už bol štátnozamestnanecký pomer predĺžený podľa súčasnej právnej úpravy. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je v súčasnosti zložité zabezpečiť posudkových lekárov, u ktorých pretrváva nízky záujem vykonávať lekársku posudkovú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa preto upraviť možnosť opätovne predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru posudkovým lekárom, a to najdlhšie do 31. decembra 2028. Zároveň sa upravuje možnosť prijať na štátnozamestnanecké miesto aj posudkového lekára, ktorý už dosiahol vek 65 rokov, pričom jeho štátnozamestnanecký pomer bude ukončený najneskôr 31. decembra 2028. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dočasné a

nevyhnutné riešenie, navrhuje sa upraviť (vo vzťahu k osobám starším ako 65 rokov) možnosť prijatia do dočasnej štátnej služby bez výberového konania vo všeobecnosti, teda aj na voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe.

K bodu 71 (nový § 197)

V nadväznosti na vypustenie zákonnej úpravy centrálneho informačného systému (§ 25 až 28 zákona o štátnej službe) sa navrhuje aj zrušenie dotknutého vykonávacieho právneho predpisu. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia (čl. I, § 22 návrhu zákona) bude vydaný nový vykonávací právny predpis, ktorý nahradí zrušovaný predpis.

K bodu 72 (vypustenie prílohy č. 1)

Navrhuje sa vypustenie prílohy č. 1 zo zákona o štátnej službe. Predmet prílohy (vzor opisu štátnozamestnaneckého miesta) bude upravený vo vykonávacom právnom predpise (čl. II, § 23 ods. 6 návrhu zákona).

K čl. III

Ustanovuje sa účinnosť novej právnej úpravy.

Bratislava, 10. januára 2024

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Gedra, v. r.

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky