a zabezpečenia potrebných informácií pre daňové orgány členských štátov sa od zdaniteľnej osoby, ktorá bude využívať oslobodenie od dane v členskom štáte oslobodenia, bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií. V zákone o DPH sa upraví aj spôsob začatia a skončenia využívania osobitnej úpravy oslobodenia od dane malým podnikom.
Transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.
V súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení sa mení obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Hodnota obratu na účely povinnej registrácie pre daň sa zaokrúhľuje na 50 000 eur. Skracuje sa lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane na základe ďalších zákonných skutočností, ktoré by nastali ešte pred týmto prvým dňom. V prípade zahraničnej osoby má rozhodnutie o registrácii pre daň výlučne deklaratórny účinok, pričom sa ustanovuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota na vydanie rozhodnutia o registrácii pre daň.
V nadväznosti na tieto zmeny sa ustanovuje dodatočná lehota na prvotné splnenie určitých povinností platiteľovi (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania a kontrolného výkazu), ktoré si platiteľ nemohol splniť, keďže mu nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. Súčasne dôjde k úprave doterajšieho postupu pri substantívnom oneskorení pri registračnej povinnosti platiteľa.
Nadväzne na úpravy registrácie v zákone o DPH sa upravujú ustanovenia zákona o ERP a Daňového poriadku. V Daňovom poriadku sa zároveň navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
Smernica 2006/112/ES v platnom znení umožňuje členským štátom ustanoviť, že DPH pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže platiteľ dane uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a v zásade aj okamžite uplatniť vzniknuté právo na odpočítanie dane (samozdanenie pri dovoze tovaru). Z pohľadu platiteľa dane tak ide o cash flow neutrálne riešenie. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru sa navrhuje pre subjekty, ktoré majú sídlo v tuzemsku a majú štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) v súvislosti s dovozom tovaru do tuzemska, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Súčasne, pre účely efektívneho využívania CCK sa samozdanenie navrhuje zaviesť aj pre subjekty so štatútom AEO, ktoré do tuzemska dovážajú tovar v rámci CCK. Taktiež sa v rámci CCK navrhuje zaviesť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru, ak dovozca nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru.
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa precizuje doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.
V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), sa upravuje miesto dodania určitých služieb.
V kontexte s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka) dôjde k zosúladeniu uplatňovania oslobodenia od dane pri službách dodávaných členom so smernicou o DPH.
V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane.
V súlade so smernicou o DPH sa upravuje možnosť platiteľa, ktorý nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, uplatniť právo na odpočítanie dane, ak nemá faktúru.
Upravuje sa postup, ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3 zákona o DPH, neboli FR SR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne.
Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.