D ô v o d o v á s p r á v aA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martina Holečková a Andrea Turčanová
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu.
Platný a účinný trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou, okrem spomínaného osobného vzťahu, nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky „týrať” pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby, tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále sú za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril, a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie sú vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov sú riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania.
Postihnutie násilníka za priestupok, a to či už finančným alebo iným možným trestom, nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal.
Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa, a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, a ktoré sa odohráva za „zatvorenými dverami”. V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje, a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci trestného zákona osobitne nepostihuje.
Navrhované ustanovenie má za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z
hrubým spôsobom narušené vzťahy medzi blízkymi alebo zverenými osobami žijúcimi v spoločnom obydlí. Pôjde o prečin, a to z toho dôvodu, že dané ustanovenie by malo vytvárať zdravý konsenzus medzi takým konaním, ktoré z dôvodu závažnosti a spôsobeného následku nebude posúdené ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ale zároveň jeho závažnosť a prípadný následok bude presahovať postihnutie na úrovni priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. O prečin pôjde aj preto, aby v istých prípadoch bolo možné uplatniť tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Týmto ustanovením sa chránia osoby pred tzv. domácim násilím, a teda pred násilnosťami, alebo iným hrubým správaním zo strany páchateľa voči obeti, ktorá je k nemu vo vzťahu blízkej osoby alebo osoby, ktorú má vo svojej starostlivosti alebo výchove, pričom spolu zdieľajú jedno obydlie.