1
D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martina Holečková a Andrea Turčanová
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu.
Platný a účinný trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou, okrem spomínaného osobného vzťahu, nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky „týrať” pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby, tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril, a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania.
Postihnutie násilníka za priestupok, a to či finančným alebo iným možným trestom, nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal.
Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa, a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, a ktoré sa odohráva za „zatvorenými dverami”. V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje, a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci trestného zákona osobitne nepostihuje.
Navrhované ustanovenie za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z
2
páchateľovho konania v budúcnosti. Taktiež vypĺňa „priepasť” medzí správaním, ktoré možno označiť za týranie blízkej a zverenej osoby a správaním, ktoré možno označiť iba za priestupok na úseku občianskeho spolunažívania, čoho dôsledkom nebude dochádzať k prepadu istých foriem násilia do nižšej roviny potrestania.
Prínos zakotvenia skutkovej podstaty prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí by do značnej miery spočíval aj v odbremenení vyšetrovateľov a poverených príslušníkov od zdĺhavého prípravného konania plného znaleckých posudkov a procesných úkonov, keďže skutková podstata daného trestného činu je navrhnutá tak, aby nebolo nutné vyžadovať na účely dokazovania znalecké posudky, čím by sa ušetril čas a aj finančné prostriedky súvisiace s obstaraním znaleckých posudkov. V súvislosti s rýchlosťou konania by bolo vhodné poukázať aj na možné a predpokladané prevažné uplatňovanie § 204 Trestného poriadku, a to tzv. „super rýchleho konania”, ktoré umožňuje vydanie právoplatného trestného rozkazu do štyroch dní od zadržania. V nadväznosti na skrátenie dĺžky trestného konania je potrebné poukázať aj na minimalizovanie negatívnych vplyvov a následnej viktimizácie obete. Obeť nebude musieť podstupovať nekonečne zdĺhavé procesy, ktoré v tých najhorších prípadoch trvajú dlhé roky, čím nemusí byť nestále vystavovaná opätovnému vybavovaniu si nepríjemných spomienok.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
3
B. Osobitná časť
K Čl. I
Spoločenský záujem, ktorý bude chránený daným ustanovením, bude subsumovaný do tretej hlavy pod druhový objekt trestných činov proti rodine a mládeži, a to z toho dôvodu, že individuálnym objektom budú
hrubým spôsobom narušené vzťahy medzi blízkymi alebo zverenými osobami žijúcimi v spoločnom obydlí. Pôjde o prečin, a to z toho dôvodu, že dané ustanovenie by malo vytvárať zdravý konsenzus medzi takým konaním, ktoré z dôvodu závažnosti a spôsobeného následku nebude posúdené ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ale zároveň jeho závažnosť a prípadný následok bude presahovať postihnutie na úrovni priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. O prečin pôjde aj preto, aby v istých prípadoch bolo možné uplatniť tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Týmto ustanovením sa chránia osoby pred tzv. domácim násilím, a teda pred násilnosťami, alebo iným hrubým správaním zo strany páchateľa voči obeti, ktorá je k nemu vo vzťahu blízkej osoby alebo osoby, ktorú vo svojej starostlivosti alebo výchove, pričom spolu zdieľajú jedno obydlie.
Trestný čin je koncipovaný do troch odsekov, pričom prvý odsek vyjadruje základnú skutkovú podstatu a zvyšné dva jeho kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktoré tým pádom podmieňujú aj použitie prísnejšej trestnej sadzby.
K Čl. II
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 01.07.2024