162/2015 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2023
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii
právneho predpisu. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Predmet zákona
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní. Konanie na správnych súdoch je jednoinštančné, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2
má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a)
. Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2
písm. b) až d)
, rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu. Postup správneho súdu po začatí konania
(1) Konanie sa začína doručením návrhu súdu. (3) Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2
. (4) Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk. Ak bola žaloba podaná proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré žalovaný doručoval verejnou vyhláškou, správny súd oznámi začatie konania verejnou vyhláškou a v oznámení uvedie označenie žalovaného a napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, deň jeho vydania a skutočnosť, že toto bolo doručované verejnou vyhláškou. (5) Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie. Účastníci konania a konanie za nich
(1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta
a ods. 3
platia obdobne. (2) Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49
. (3) Správny súd uznesením, ktoré doručí zastúpenému účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 2 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpených účastníkov konania vziať za nich žalobu späť. Rovnosť účastníkov konania a právo konať vo svojom jazyku
Práva a povinnosti účastníkov konania Účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti; tým nie sú dotknuté oprávnenia prokurátora podľa § 45 až 48
. (1) Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Procesné úkony účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní
(1) Podanie je úkon určený správnemu súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku. (3) Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Úkony osôb zúčastnených na konaní (1) Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby, uznesenie o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí. (2) Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2
. Spojenie vecí a vylúčenie veci
(1) V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. (2) Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný označiť ich súvislosť a vzájomný vzťah; môže podať návrh na ich spojenie. (3) Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne. Ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné. Lehoty
(1) Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť správny súd. (2) Lehotu určenú správnym súdom môže správny súd primerane predĺžiť. (1) Lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom. (1) Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou. O tomto spôsobe doručovania musí správny súd účastníkov konania vopred upovedomiť. (2) Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje správnemu súdu povinnosť zverejniť údaje verejnou vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na úradnej tabuli správneho súdu a na webovej stránke príslušného správneho súdu, a ak podľa osobitného predpisu nepostačuje takéto zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia údajov v dennej tlači. Poriadkové a iné opatrenia správneho súdu
Predvolanie a predvedenie
(1) Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bol účastník konania predvolaný inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise. (2) V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť. (1) Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne správny súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení. (2) O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“), prípadne obecnú políciu. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby požiada správny súd ich nadriadeného. (3) Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný. Poriadkové opatrenia a pokuty
(1) Správny súd môže uznesením uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že a) v lehote určenej správnym súdom nevykoná úkon, na ktorý bol povinný, b) nesplní povinnosť uloženú správnym súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, c) sa nedostaví na správny súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, d) neuposlúchne príkaz správneho súdu, e) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania, f) urobí hrubo urážlivé podanie. (2) Výšku poriadkovej pokuty určuje správny súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur. (3) Správny súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uznesením uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur. (1) Správny súd môže vykázať z miesta procesného úkonu toho, kto hrubo ruší poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu. (2) Ak je účastník konania vykázaný, správny súd môže procesný úkon vykonať aj bez jeho prítomnosti. (1) Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za a) nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy, b) nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom, c) nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, d) nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný, e) porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom. (2) Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty. Nahliadanie do súdneho spisu
(1) Účastníci konania, ich zástupcovia, osoby zúčastnené na konaní a zástupca zainteresovanej verejnosti majú právo nahliadať do súdneho spisu a jeho príloh a robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby im bol takýto výpis alebo odpis vydaný. (2) Iným ako osobám uvedeným v odseku 1 môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Prokurátor má právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil. (4) O prikázaní veci inému správnemu súdu rozhoduje najvyšší správny súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho správneho súdu. (1) Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný správny súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené. (2) Ak dožiadaný správny súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému správnemu súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu správnemu súdu. (3) O vykonaní dožiadaného procesného úkonu správny súd vyhotoví správu o vybavení dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Vylúčenie sudcov a iných osôb
(1) Sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. (2) Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. (3) Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Vylúčenie sudcu na základe jeho oznámenia
(1) Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu. (2) O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení predsedu súdu rozhoduje bezodkladne podpredseda súdu. (3) Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie podľa osobitného predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 85
. (4) Na opakované oznámenia tých istých skutočností sa neprihliada. Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88 ods. 2
aj vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov podľa prvej vety. Uplatnenie námietky zaujatosti účastníkom konania
(1) Účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87
uplatniť námietku zaujatosti. (2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1
sa nepoužije. (1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. (2) Na opakované námietky zaujatosti uplatnené z toho istého dôvodu správny súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený správny súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. (3) Ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3
, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Konanie o námietke zaujatosti
(1) Správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. (2) O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený správny súd do siedmich dní. práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.
(2) Správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní. (3) Ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť. (4) Správny súd konanie uznesením zastaví, ak a) žalobca oznámil, že je uspokojený, b) žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo. (5) Na vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia toho osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal. (6) Rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy. Povinnosť poskytnúť súčinnosť (1) Orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. (2) Povinnosť podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na iné orgány verejnej moci, právnické osoby a fyzické osoby. Procesné úkony pred prerokovaním veci
(1) Ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. (3) Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Túto lehotu môže predseda súdu zo závažných dôvodov predĺžiť, najviac však o dva mesiace. V konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni, rozsudok sa vyhotoví a odošle najneskôr do siedmich pracovných dní. Oprava a doplnenie rozsudku
Správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v §
142 ods. 1
. (1) Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. (3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. Právoplatnosť rozsudku a vykonateľnosť rozsudku
(1) Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. (3) Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. d) návrh výroku rozhodnutia. (1) Rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie. (2) V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa na konanie o sťažnosti nepoužijú. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. Konanie a rozhodnutie o sťažnosti
(1) O sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. (2) Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca. (1) Správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. (2) Správny súd môže nariadiť výsluch účastníkov konania alebo iné zisťovanie, ak to považuje za potrebné. (1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu. Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok. TROVY KONANIA V SPRÁVNOM SÚDNICTVE Trovy konania
Lehota na podanie správnej žaloby (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (2) Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. (3) Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (4) Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. Náležitosti správnej žaloby
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3
a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1
, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1
alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2
alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3
alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, alebo že žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“). (2) K správnej žalobe musí byť pripojené a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2
, b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1, c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1
, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Odkladný účinok správnej žaloby
Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185
sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. (1) Ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
, je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. (2) Ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. b)
, je povinný podať na Súdny dvor Európskej únie návrh týkajúci sa platnosti právne záväzného aktu Európskej únie, ak takýto návrh ešte nebol podaný. Zastúpenie
Žalobcovi, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, správny súd ustanoví procesného opatrovníka, ak neurobí iné opatrenia. Náležitosti správnej žaloby
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, (2) Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182
ods. 1
. (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Rozhodovanie v sociálnych veciach Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 207
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 207
. Lehota na podanie správnej žaloby (1) Správna žaloba podľa § 207 ods. 1
musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia. (3) Správna žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Náležitosti správnej žaloby (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, (2) K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Odkladný účinok správnej žaloby
(1) Podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až
189
. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Písomné predvolanie na pojednávanie vo veciach azylu a doplnkovej ochrany sa žalobcovi doručí v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie. Rozhodnutie o správnej žalobe
(1) Správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Správny súd rozhodne o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska najneskôr do siedmich dní od doručenia vyjadrenia podľa § 214
. Správny súd konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu uznesením zastaví, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa osobitného predpisu. Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. Konanie vo veciach zaistenia
(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1
a § 46
. Žalobcom je fyzická osoba, ktorá je alebo bola zaistená. Žalovaným je policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, o predĺžení zaistenia alebo o predĺžení lehoty zaistenia podľa osobitného predpisu. Lehota a miesto na podanie správnej žaloby (1) Správna žaloba podľa § 221 ods. 1
musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. (2) Správna žaloba podľa § 221 ods. 2
môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť. (3) Správna žaloba sa podáva žalovanému. Náležitosti správnej žaloby
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, (2) K správnej žalobe žalovaný pripojí napadnuté rozhodnutie alebo súvisiace rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia. (1) Žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. (2) Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok a správny súd nemôže na návrh žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok. Rozhodnutie o správnej žalobe
Správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa § 227
. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Vyhovenie žalobe a plná jurisdikcia (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1
, rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2
, rozsudkom podľa povahy veci a) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu. (3) Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení. Konanie vo veciach administratívneho vyhostenia
Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1
a § 46
. Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie uvedené v § 231
. Správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 231
. Náležitosti správnej žaloby (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, (2) K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Odkladný účinok správnej žaloby
(1) Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. (2) Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189
. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. Žalovaný je povinný v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Rozhodnutie o správnej žalobe
Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. KONANIE O ŽALOBE PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1
, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. (2) Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. (1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. (2) Prokurátor môže podať žalobu podľa § 242
, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. (3) Zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Náležitosti žaloby proti nečinnosti
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Rozhodnutie o žalobe proti inému zásahu Ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1
upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví; ak žalobca nepostupoval podľa § 257 ods. 2.
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1
, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. (3) Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. (4) Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2
, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. KONANIE VO VOLEBNÝCH VECIACH Konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov
Rozhodnutie o žalobe
Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia. (1) Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil napadnutú chybu alebo nedostatok v zozname voličov, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému odstrániť chybu alebo nedostatok v zozname voličov. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a chybu alebo nedostatok, ktoré majú byť odstránené v zozname voličov. Rozhodnutie podľa § 271
správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania. Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ponechania kandidáta na kandidátnej listine, ak Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „Štátna komisia“) rozhodla o registrácii kandidátnej listiny s úpravami podľa osobitného predpisu. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny, ak Štátna komisia rozhodla o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia politických strán. Žalovaným je Štátna komisia. Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky odmietol jeho návrh na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Žalobcom je fyzická osoba, ktorej návrh na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky bol odmietnutý. Žalovaným je predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od doručenia oznámenia žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Náležitosti žaloby
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie napadnutého oznámenia o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, (2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté oznámenie žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Rozhodnutie o žalobe
Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o prijatí návrhu žalobcu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Vo výroku uvedie, že prijíma návrh žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Rozhodnutie podľa § 291
správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania. Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak volebná komisia samosprávneho kraja rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu. (2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode má sídlo samosprávny kraj. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát. Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného predpisu. (2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát. Žalovaným je miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia. Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí. Náležitosti žaloby
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, (2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Rozhodnutie o žalobe
Správny súd rozhodne o žalobe do troch dní od jej doručenia. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta. Rozhodnutie podľa § 311
správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania. Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. a) kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 10 % platných hlasov; tento žalobca môže napadnúť voľby len vo volebnom obvode, v ktorom kandidoval, a) vyhlási voľby za neplatné, b) zruší napadnutý výsledok volieb, alebo c) zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. (3) Rozsudok podľa odseku 1 alebo odseku 2 súd doručí účastníkom konania; odošle im ho do troch dní od jeho vyhlásenia. (1) Rozsudok ktorým bolo rozhodnuté o žalobe nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením. (2) Právoplatný rozsudok podľa § 312j
správny súd bezodkladne zašle národnej rade, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) a príslušnému orgánu územnej samosprávy. KONANIA VO VECIACH ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY Konanie o preskúmaní zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“) naďalej trvá. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že mandát poslanca zastupiteľstva zanikol. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. (1) Žalobcom podľa § 313 ods. 1
je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej mandát poslanca zastupiteľstva, ktorý mal zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá. (2) Žalobcom podľa § 313 ods. 2
je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý tvrdí, že poslancovi jeho zastupiteľstva zanikol mandát podľa osobitného predpisu. Správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví, ak žalovaný a) po podaní žaloby podľa § 313 ods. 1
upustil od konania, ktorým bráni žalobcovi vo výkone mandátu poslanca zastupiteľstva, b) po podaní žaloby podľa § 313 ods. 2
vyhlási, že akceptuje zánik svojho mandátu poslanca zastupiteľstva. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313 ods. 1
, uznesením určí, že žalobcov mandát poslanca zastupiteľstva trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie trvania mandátu poslanca zastupiteľstva u žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska a číslo a deň vydania uznesenia zastupiteľstva, ktorého právne účinky zanikli podľa odseku 2. (2) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 zanikajú právne účinky toho uznesenia žalovaného, na základe ktorého by si výkon dotknutého mandátu poslanca uplatňovala iná osoba. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja prijatého v čase, v ktorom nebolo žalobcovi podľa § 315 ods. 1
umožnené vykonávať v zastupiteľstve jeho mandát poslanca. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313 ods. 2
, uznesením určí, že poslanecký mandát žalovaného v zastupiteľstve zanikol. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie zániku jeho mandátu poslanca zastupiteľstva a deň tohto zániku. (2) Rozhodnutím správneho súdu podľa odseku 1 nie sú z dôvodu zániku mandátu poslanca zastupiteľstva dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja prijatého od zániku mandátu poslanca do vydania rozhodnutia správneho súdu. Konanie o preskúmaní zániku funkcie starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti a predsedu samosprávneho kraja
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia starostu obce (ďalej len „starosta“), primátora mesta (ďalej len „primátor“), starostu mestskej časti (ďalej len „starosta“) alebo predsedu samosprávneho kraja naďalej trvá. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla. záväzné nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja podpísané v rovnakom čase žalovaným podľa § 328 ods. 2
. Konanie o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný kontrolór“). (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá. Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorých zastupiteľstvo prijalo uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie alebo ktoré považujú funkciu hlavného kontrolóra za zaniknutú. (1) Žaloba podľa § 337 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od prijatia uznesenia zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie. (2) Žaloba podľa § 337 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone funkcie hlavného kontrolóra. Náležitosti žaloby
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť (3) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená iná osoba. Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva
Žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie. Správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Náležitosti žaloby
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie napadnutého uznesenia a deň jeho vydania, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, (2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté uznesenie a oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora. (1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. (2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia. Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. (1) Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia. Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia
(1) Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. (2) Ak správny súd návrhu žalobcu podľa odseku 1 nevyhovie, uznesením ho zamietne. (3) Správny súd zruší uznesenie podľa odseku 1, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. (1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. (2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia. Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo zmariť účel konania pred správnym súdom tým, že by napadnuté všeobecne záväzné nariadenie zrušilo a nahradilo novým všeobecne záväzným nariadením s rovnakým obsahom v tom rozsahu, v akom bol jeho nesúlad namietaný žalobcom. Rozhodnutie o žalobe
Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté všeobecne záväzné nariadenie, jeho namietanú časť alebo niektoré jeho namietané ustanovenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.
(2) Ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť. (3) Obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť. Konanie o vypovedaní dohody o spolupráci alebo členstva v združení
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti obci, mestu, mestskej časti, samosprávnemu kraju vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, mestom, mestskou časťou alebo s iným samosprávnym krajom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu alebo s orgánom alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti vypovedať členstvo obce alebo mesta v združení obcí alebo miest alebo členstvo samosprávneho kraja v združení samosprávnych krajov alebo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Žalobcom je miestny orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu, v ktorého územnom obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo má sídlo samosprávny kraj. Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj. Náležitosti žaloby
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, c) označenie napadnutej dohody o spolupráci alebo označenie združenia, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. (1) Ak žalovaný po podaní žaloby vypovedal dohodu o spolupráci podľa § 368 ods. 1
alebo členstvo v združení podľa § 368 ods. 2
, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému vypovedať dohodu o spolupráci podľa § 368 ods. 1
alebo vypovedať členstvo v združení podľa § 368 ods. 2
. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie dohody o spolupráci vrátane povinnosti dohodu vypovedať alebo označenie združenia vrátane povinnosti zrušiť v ňom členstvo. (4) Právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa žalobe vyhovelo, dohoda o spolupráci zaniká alebo členstvo v združení skončí. KONANIE VO VECIACH POLITICKÝCH PRÁV Konanie vo veciach registrácie politických strán
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí registrácie politickej strany. Konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany
Generálny prokurátor sa môže žalobou domáhať rozpustenia politickej strany z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise. Účastníkmi konania sú generálny prokurátor a žalovaný. Žalovaným je politická strana, ktorej rozpustenie sa navrhuje. (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu žaloby, d) označenie dôkazov, ak sa ich generálny prokurátor dovoláva, (2) K žalobe musí byť pripojený výpis z registra strán týkajúci sa žalovaného. Rozhodnutie o žalobe
Správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní rozsudkom do šiestich mesiacov odo dňa podania žaloby. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom rozhodne o rozpustení politickej strany. Ak politická strana nemá majetok, správny súd rozhodne o jej rozpustení bez likvidácie. Ak politická strana má majetok, správny súd nariadi likvidáciu a vymenuje likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu správcov vedeného ministerstvom spravodlivosti podľa osobitného predpisu. Likvidátorom nesmie byť člen rozpustenej politickej strany.
(2) Správny súd v rozsudku podľa odseku 1 zároveň vysloví, že po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku osoba, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany, ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom na rozpustenie politickej strany, alebo ktorá počas obdobia keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, bola a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu takejto politickej strany, b) členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu takejto strany, c) uvedená na kandidátnej listine takejto politickej strany, ktorá bola podaná v súvislosti s voľbami podľa osobitného predpisu, nemôže byť členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu akejkoľvek politickej strany. (3) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie názov politickej strany a jej skratku a sídlo, dátum a číslo registrácie politickej strany a to, či nariadil likvidáciu spolu s menom a priezviskom likvidátora. (4) Rozsudok podľa odseku 1 doručí správny súd po právoplatnosti aj ministerstvu vnútra a Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Súčasťou rozsudku je aj zoznam osôb, ktorých sa týkajú obmedzenia podľa odseku 2. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu. Konanie vo veciach združovania občanov
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí registrácie združenia podľa osobitného predpisu. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení združenia podľa osobitného predpisu. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. (1) Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 1
uznesením. (2) Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 2
na pojednávaní rozsudkom. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods. 1
nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods. 2
nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391 ods. 1
, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia. (2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391 ods. 2
, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia. Konanie vo veciach zhromažďovania občanov
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o zákaze zhromaždenia podľa osobitného predpisu. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení zhromaždenia podľa osobitného predpisu. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Žalobcom je zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia alebo o rozpustení zhromaždenia. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie podľa § 402
. d) možno na návrh žalobcu kompetenčný konflikt odstrániť, a to aj ako otázku predbežnú, v inom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu okrem ústavnej sťažnosti. (2) Ak správny súd o žalobe nerozhodne inak, tak bez nariadenia pojednávania rozsudkom určí, ktorý z orgánov verejnej správy má pôsobnosť vo veci vykonať administratívne konanie alebo že pôsobnosť upraviť vec vlastným postupom patrí inému subjektu. Vo výroku uvedie označenie veci a orgánu verejnej správy alebo iného subjektu, ktorého pôsobnosť bola určená. (3) Orgán verejnej správy konajúci v rozpore s určením pôsobnosti správnym súdom je povinný bezodkladne ukončiť administratívne konanie spôsobom príslušným podľa osobitného predpisu upravujúceho toto konanie. To platí primerane aj na iný subjekt. KONANIE O NÁVRHOCH V INÝCH VECIACH Konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy
Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len „cudzí orgán verejnej správy“), ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích orgánov verejnej správy. Účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Navrhovateľom je osoba, o ktorej právo alebo právom chránený záujem v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide. Odporcom je osoba, o ktorej povinnosť v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide. Náležitosti návrhu
(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu návrhu, Ustanovenia o tomto konaní sa v právnom styku s členskými štátmi Európskej únie použijú len v rozsahu, v akom osobitný predpis neustanovuje inak. Konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou
Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu. Účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46
. Navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad. Náležitosti návrhu
(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie druhu návrhu, b) vymedzenie účelu inšpekcie, c) určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, d) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia, e) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, ak je navrhovateľom protimonopolný úrad, f) uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch, g) návrh výroku rozhodnutia. (2) K návrhu Komisie musí byť pripojené rozhodnutie Komisie o nariadení vykonania inšpekcie. (1) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10
. (2) O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho správneho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1
veľký senát najvyššieho správneho súdu (ďalej len „kasačný súd“). Prípustnosť kasačnej sťažnosti (1) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podľa § 10
, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, a) ktorým sa upravuje vedenie konania, b) proti ktorému je prípustná sťažnosť, c) o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, d) o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78
, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa, e) týkajúceho sa odkladného účinku žaloby, g) ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky podľa § 100 ods. 1 písm. b) alebo c), h) o výške náhrady trov konania, i) o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. (3) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440
, b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (4) Kasačná sťažnosť nie je prípustná ani proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu vo veciach podľa § 23 ods. 2 písm. e) až g)
. Dôvody kasačnej sťažnosti
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Subjekty oprávnené podať kasačnú sťažnosť (1) Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41
ods. 2
, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2
(ďalej len „sťažovateľ“). (2) Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“). Lehota a miesto na podanie kasačnej sťažnosti
(1) Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia. (3) Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy. (4) Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí správneho súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu. (5) Zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť. (1) Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. (2) Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde. Náležitosti kasačnej sťažnosti (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti
(1) Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak Postup správneho súdu po podaní kasačnej sťažnosti
(1) Ak má kasačná sťažnosť vady podľa § 449
a sťažovateľ nebol riadne o povinnosti podľa §
449
poučený, správny súd vyzve sťažovateľa na odstránenie vád a poučí ho o následku ich neodstránenia. To platí primerane aj na opomenutého sťažovateľa. (2) Po odstránení vád podľa odseku 1 správny súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku. (3) Správny súd doručí kasačnú sťažnosť všetkým účastníkom konania s výzvou, aby sa vyjadrili k jej obsahu v lehote nie kratšej ako 15 dní, s poučením, že inak sa bude konať bez ich vyjadrenia. (4) Ak sa účastníci konania vyjadria ku kasačnej sťažnosti v lehote podľa odseku 3, správny súd doručí vyjadrenia sťažovateľovi. (5) Správny súd môže vynucovať predloženie administratívnych spisov, prípadne ďalších podkladov, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie, ukladaním pokút. (1) Po uplynutí lehôt podľa § 450
správny súd predloží kasačnému súdu kasačnú sťažnosť, vyjadrenia, ak boli podané, príslušný súdny spis a administratívne spisy, prípadne ďalšie doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci. (2) Súčasťou predloženia veci podľa odseku 1 je aj stanovisko správneho súdu k tomu, či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou, včas a či je jej podanie prípustné. Ak sa kasačná sťažnosť týka rozhodnutí uvedených v § 458
, stanovisko správneho súdu obsahuje označenie „LEHOTA“. (3) Na postup správneho súdu sa primerane použije ustanovenie § 103
. (1) Na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na konanie o kasačnej sťažnosti sa nepoužijú ustanovenia o zmene a späťvzatí žaloby. Viazanosť rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti
(1) Kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý. (2) Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.
(3) Kasačný súd nie je viazaný sťažnostným návrhom. Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. (1) Kasačný súd konanie o kasačnej sťažnosti preruší aj vtedy, ak rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (2) Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, môže kasačný súd v kasačnom konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na to závažné dôvody. Rozhodnutie kasačného súdu
(1) Ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku správneho súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) O kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu správneho súdu rozhoduje kasačný súd uznesením. (1) O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vo veciach azylu, rozhodne kasačný súd do 60 dní od predloženia veci správnym súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci správnym súdom; to neplatí, ak bol žalobca prepustený zo zaistenia. (1) Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. (2) Ak kasačný súd zmení rozhodnutie správneho súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde. (3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (4) Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia správneho súdu. Správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. Právne vzťahy niekoho iného ako účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Právoplatné rozhodnutia kasačného súdu môžu byť označované popri číselnom označení právnej veci aj priezviskom účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom účastníka konania, ak je právnickou osobou. Prípustnosť obnovy konania
Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti a) rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2
, b) rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Subjekty oprávnené podať žalobu na obnovu konania Žalobu na obnovu konania môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2
, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 4
. Lehota a miesto na podanie žaloby na obnovu konania (1) Žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. (3) Žaloba na obnovu konania sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Náležitosti žaloby na obnovu konania V žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, (3) Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované. Konania vo veciach kompetenčných konfliktov uvedených v § 8
, o ktorých rozhodovali súdy podľa osobitného predpisu, v ktorých nebolo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodnuté, dokončí podľa tohto zákona kompetenčný senát. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019 Na konania o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2018 sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2019; lehota podľa § 388
začína v týchto konaniach plynúť od 1. januára 2019. k úpravám účinným od 1. júna 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. k úpravám účinným od 1. júna 2022
Ak je podľa § 492
daná príslušnosť a) krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom, b) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vykonáva ju od 1. januára 2023 najvyšší správny súd. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia Na konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023 Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté. Osobitné prechodné ustanovenia (1) Žalobou na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatné rozhodnutie správneho súdu vydané do 30. júna 2016. (2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd podľa § 10
, v ktorého obvode má sídlo žalovaný, ak odseky 3 a 4 neustanovujú inak. (3) Žalobu na obnovu konania vo veciach zodpovedajúcich veciam podľa § 11 písm. a) až g)
prejedná najvyšší správny súd. (4) Ak nemožno určiť príslušnosť podľa odseku 2, je na konanie príslušný Správny súd v Banskej Bystrici. Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe
. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha k zákonu č. 162/2015 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30. 12. 1993) v znení smernice Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 26, 26. 1. 2013).
2. Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 368, 31. 12. 1994) v znení smernice Rady 96/30/ES z 13. mája 1996 (Ú. v. ES L 122, 22. 5. 1996), smernice Rady 2006/106/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12.
2006), vykonávacieho rozhodnutia Komisie z 19. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 192, 20. 7. 2012) a smernice Rady 2013/19/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv. 7; Ú. v. EÚ L 156, 25. 6. 2003) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 (Ú. v. EÚ L 24, 29. 1. 2008) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2012).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 102, 11. 4. 2006) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) prepracované znenie (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2012) v znení smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 124, 25. 4. 2014).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24. 7. 2012).