1

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IX. volebné obdobie

106

VLÁDNY NÁVRH

Z á k o n

z ..... 2023,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 5a sa slová „nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172)“ nahrádzajú slovami „neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky (§ 171), neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku (§ 172), neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou

2

látkou (§ 173), neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora (§ 173a)“.

2.V § 21 ods. 1 písm. d) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „za poskytnutie rady sa nepovažuje poskytnutie právnej služby advokátom podľa osobitného predpisu.“.

3.V § 29 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného daným vopred alebo súčasne s činom. Súhlas poškodeného nevylučuje protiprávnosť činu, ktorý smeruje proti životu alebo zdraviu poškodeného; to neplatí, ak ide o súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorá bola v čase spáchania činu poskytnutá v súlade s právnymi predpismi a so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a praxe, a ktorý sleduje morálne ušľachtilý cieľ.

(2) Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol vážny a dobrovoľný alebo zrozumiteľne vyjadrený alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.“.

4.Za § 33 sa vkladá paragraf § 33a, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom a nadpisu znie:

„Druhý diel

Základné zásady ukladania sankcií

§ 33a

Všeobecné zásady ukladania sankcií

(1)Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

(2)Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

(3)Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

(4)Pri ukladaní sankcii sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.“.

5.Nad § 34 sa vypúšťa označenie druhého dielu.

6.V § 34 odsek 4 znie:

3

„(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.“.

7.V § 34 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.

8.V § 36 sa za slová „okolnosťou je“ vkladá slovo „najmä“.

9.V § 36 písm. n) sa vypúšťa slovo „alebo“.

10.V § 36 písm. o) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

11.§ 36 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p) spáchal trestný čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho, ak túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi.“

12.V § 37 sa za slová „okolnosťou je“ vkladá slovo „najmä“.

13.V § 37 písmeno d) znie:

„d) spáchal trestný čin s využitím negatívnych dôsledkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,“.

14.§ 38 znie:

㤠38

(1)Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

4

(2)Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3)Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu štvrtinu.

(4)Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 3 nepoužije.

(5)Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

(6)Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.“.

15.V § 39 ods. 2 sa v písm. c) na konci pripája slovo „alebo“ a vypúšťa sa písmeno d).

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).

16.V § 39 odsek 4 znie:

„(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“.

17.§ 39 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“.

18.V § 40a ods. 1 sa slová „ods. 1 alebo 2“ nahrádzajú slovami „ods. 1, 2 alebo 3 alebo prečinu podľa § 172 ods. 1, 2 alebo 3“.

19.V § 45 ods. 1 sa za slová „úhrnného trestu“ vkladá čiarka a slová „spoločného trestu“.

5

20.V § 45 ods. 3 sa za slová „úhrnný trest“ vkladá čiarka a slová „spoločný trest“.

21.V § 47 ods. 2 sa za slová „podľa § 155“ vkladajú slová „ods. 3“, slová „nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 5, 6, 7 alebo 8“ sa nahrádzajú slovami „neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3, 4 a 5, neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 5“, slová „§ 180 ods. 2 alebo 3“ sa nahrádzajú slovami „§ 180 ods. 3“, za slová „§ 188“ sa vkladajú slová „ods. 3 alebo 4“, slová „§ 189 ods. 2, 3 alebo 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 189 ods. 3 alebo 4“, slová „§ 191 ods. 2, 3 alebo 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 191 ods. 3 alebo 4“, za slová „podľa § 208“ sa vkladajú slová „ods. 3 alebo 4“ a slová „ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody“ sa nahrádzajú slovami „ktorému už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne odložený“.

22.V § 49 ods. 1 úvodnej vete sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „tri roky“.

23.V § 51 ods. 1 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „štyri roky“.

24.V § 53 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Súd môže uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného činu, ak

a) ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov,

b) vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia,

c) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

d) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

(2) Uloženie trestu domáceho väzenia má prednosť pred uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý možno páchateľovi uložiť iba v prípade, ak trest domáceho väzenia vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa nepostačuje na naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1.“.

25.V § 53 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Súd môže uložiť trest domáceho väzenia podľa odseku 1 až na päť rokov, najmenej však vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom ustanovená.“.

6

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

26.V § 56 ods. 1 sa suma „331 930“ nahrádza sumou „3 000 000“.

27.V § 56 odsek 2 znie:

„(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy trest odňatia slobody neukladá.“.

28.V § 56 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.“.

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

29.V § 56 ods. 5 sa slovo „úhrnný“ nahrádza slovom „spoločný“.

30.§ 58 znie:

㤠58

(1)Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.

(2)Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, pomery páchateľa a mieru vplyvu tohto trestu na rodinu páchateľa a jeho blízke osoby považuje za primerané. Trest prepadnutia majetku súd neuloží najmä vtedy, ak páchateľ nahradí škodu v celom rozsahu alebo vydá v celom rozsahu trestným činom získaný prospech a úžitky z neho.“.

31.V § 59 ods. 1 písm. b) sa za slová „majetku podstát,“ vkladajú slová „ibaže dôvodom vylúčenia tohto majetku zo súpisu majetku podstát bolo, že ide o majetok nepodliehajúci konkurzu,“.

32.V § 59 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Súd vylúči z trestu prepadnutia majetku časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.

7

(3) Ak súd postupuje podľa odseku 2, vo výroku rozsudku uvedie, ktorá časť majetku alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Majetok a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

33.V § 59 ods. 5 druhá veta znie: „Do konkurznej podstaty nepatrí majetok druhého manžela po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo podľa predchádzajúcej vety.“.

34.V § 61 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.“.

35.V § 61 ods. 9 sa slovo „úhrnný“ nahrádza slovom „spoločný“.

36.V § 65a odsek 1 znie:

„(1) Súd môže odsúdenému premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. c) a d) a súčasne

a) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,

b) odsúdený vykonal jednu tretinu uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody alebo dve tretiny uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody, ak ide o odsúdeného, ktorý bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,

c) zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,

d) nejde o výkon trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, o výkon zvyšku trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a

e) odsúdenému nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody.“.

37.V § 68a ods. 2 sa slovo „dva“ nahrádza slovom „tri“.

38.§ 73 a 74 vrátane nadpisu nad § 73 znejú:

„Ochranné liečenie

8

§ 73

(1)Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2)Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin

a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

b) v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo

c) v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

(3)Ochranné liečenie podľa odseku 2 písm. c) súd neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu.

(4)Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste, pri upustení od potrestania alebo pri podmienečnom upustení od potrestania.

(5)Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, súd môže rozhodnúť o uložení ochranného liečenia.

(6)Súd uloží ochranné liečenie aj páchateľovi, u ktorého rozhodne o prepustení z výkonu detencie a ktorý trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.

§ 74

(1)Ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

(2)Súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.

9

(3)Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, vykonáva sa počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní ambulantnou formou alebo ústavnou formou.

(4)Ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

(5)Ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.

(6)Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak pred jeho začatím zaniknú okolnosti, pre ktoré bolo uložené.“.

39.V § 76 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.

40.V § 76 ods. 1 sa vypúšťa slovo „aj“, slová „vo výkone trestu odňatia slobody“ sa nahrádzajú slovom „odsúdený“ a za slová „nepodmienečný trest odňatia slobody“ sa vkladá čiarka a slová „alebo páchateľovi zločinu“.

41.V § 76 ods. 2 sa číslo „2“ nahrádza číslom „1“.

42.Za § 76 sa vkladá § 76a, ktorý znie:

㤠76a

(1)Ochranný dohľad súd uloží páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a ukladá mu ochranné liečenie ambulantnou formou.

(2)Ochranný dohľad súd uloží aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Ochranný dohľad môže súd uložiť aj pri zmene ústavnej formy iného druhu ochranného liečenia na ambulantnú formu, ak to považuje vzhľadom na osobu páchateľa a dosiahnutie účelu ochranného liečenia za potrebné.

10

(3)Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi, ktorý nedodržiava liečebný režim ambulantného ochranného liečenia.“.

43.V § 77 ods. 1 a § 79 sa za slovo „dohľad“ vkladajú slová „podľa § 76“.

44.V § 77 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Odsúdený alebo páchateľ, ktorému súd uložil ochranný dohľad podľa § 76a, je povinný sa do piatich pracovných dní od uloženia ochranného dohľadu dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu je povinný

a) hlásiť sa osobne v určených lehotách,

b) oznamovať vopred vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný, a

c) podrobiť sa kontrole dodržiavania liečebného režimu.

(3) Ak páchateľ nedodržiava liečebný režim, zdravotnícke zariadenie, v ktorom vykonáva ochranné liečenie, oznámi túto skutočnosť probačnému a mediačnému úradníkovi, ktorý bezodkladne podá návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné alebo návrh na uloženie obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3 a 4. Rovnako postupuje probačný a mediačný úradník aj vtedy, ak páchateľ neplní alebo nedodržiava povinnosti vyplývajúce z ochranného dohľadu alebo uložené v rámci ochranného dohľadu. Ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré môže navrhnúť aj vydanie predbežného príkazu na umiestnenie páchateľa v zdravotníckom zariadení poskytujúcom ústavnú starostlivosť.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

45.V § 77 ods. 4 sa za slovo „odsúdenému“ vkladajú slová „alebo páchateľovi“ a vypúšťa sa slovo „ďalšie“.

46.V § 77 ods. 5 sa za slovo „odsúdený“ vkladajú slová „alebo páchateľ“ a číslo „2“ sa nahrádza číslom „4“.

47.§ 78 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

11

„(3) Ak súd ukladá ochranný dohľad podľa § 76a odseky 1 a 2 sa nepoužijú. Ochranný dohľad podľa § 76a trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o prepustení z ochranného dohľadu rozhoduje súd.“.

48.§ 81 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Detencia

§ 81

(1)Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel a odsúdený je z dôvodu tejto duševnej poruchy nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb, súd rozhodne o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave.

(2)Súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorého pobyt na slobode je z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb a ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie neplní svoj účel; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.

(3)Súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, vykonáva ochranné liečenie v zdravotníckom zariadení a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.“.

49.V § 82 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo o uložení ochranného liečenia“.

50.V § 83a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Zhabaniu nepodlieha majetok tretích osôb, ktoré tento majetok nadobudli v dobrej viere.“.

51.V § 86 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „ako člen organizovanej skupiny alebo“.

52.V § 86 ods. 2 sa slovo „postihnutý“ nahrádza slovami „právoplatne odsúdený“.

53.V § 87 ods. 1 písm. b) sa slovo „dvadsať“ nahrádza slovom „pätnásť“.

54.V § 87 ods. 1 písm. b) sa slovo „najmenej“ nahrádza slovom „prevyšujúcou“.

55.V § 87 ods. 1 písm. d) sa slovo „najmenej“ nahrádza slovom „prevyšujúcou“.

56.V § 87 odsek 3 znie:

12

„(3) Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo

b) ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.“.

57.V § 90 ods. 1 písm. c) sa slová „najmenej na“ nahrádzajú slovom „prevyšujúci“.

58.V § 90 ods. 4 písmeno b) znie:

„b) odsúdený bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.“.

59.V § 96 ods. 1 písmeno b) znie:

„b) päť rokov, ak horná hranica sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje desať rokov,“.

60.V § 116 ods. 2 sa slovo „úhrnného“ nahrádza slovom „spoločného“.

61.V § 122 ods. 12 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácia výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a.“.

62.V § 124 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.“.

63.V § 125 odsek 1 znie:

„(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 35 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 350 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“.

64.V § 126 odsek 3 znie:

13

„(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.“.

65.V § 128 ods. 2 písm. b) sa za slová „zastávajúca funkciu“ vkladá čiarka a slovo „vyslaná“.

66.§ 135 sa vrátane nadpisu vypúšťa.

67.Za § 135a sa vkladajú § 135b až 135f, ktoré vrátane nadpisu § 135b a nadpisu nad § 135c znejú:

㤠135b

Prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu a obchodovanie s nimi

(1)Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

(2)Obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa odseku 1.

Ustanovenie množstva omamných látok, psychotropných látok, rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky

§ 135c

14

(1)Nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených v prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe č. 1. Ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom stĺpci, pre výsledné určenie, či ide o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky, je rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu, ktoré pri nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1.

(2)Pri omamných látkach a psychotropných látkach, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1, nepatrné množstvo zodpovedá najviac jednému gramu materiálu s obsahom účinnej látky.

(3)Prechovávanie viacerých omamných látok alebo psychotropných látok nepresahujúcich hodnotu nepatrného množstva podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa považuje za prechovávanie malého množstva omamných látok alebo psychotropných látok.

§ 135d

Ak množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c, za

a) malé množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce desaťnásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

b) väčšie množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce päťstonásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

c) značné množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce tritisícnásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

d) veľké množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce desaťtisícnásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

e) mimoriadne veľké množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 presahujúce desaťtisícnásobok nepatrného množstva podľa § 135c.

15

§ 135e

(1)Hodnoty ustanovujúce nepatrné množstvo rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky sú uvedené v prílohe č. 2.

(2)Ak množstvo rastlín alebo húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa odseku 1, za

a) malé množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva,

b) väčšie množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce päťdesiatnásobok nepatrného množstva,

c) značné množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce dvestonásobok nepatrného množstva,

d) veľké množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce tisícnásobok nepatrného množstva,

e) mimoriadne veľké množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb presahujúce tisícnásobok nepatrného množstva.

§ 135f

(1)V prípade viac ako jedného druhu omamnej látky alebo psychotropnej látky sa na účely určenia celkového množstva vypočíta percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej malého množstva určeného § 135d písm. a). Ak súčet takto určených percentuálnych podielov

a) nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za malé množstvo podľa § 135d písm. a),

b) presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej väčšieho množstva určeného podľa § 135d písm. b),

c) nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za väčšie množstvo podľa § 135d písm. b),

d) presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej značného množstva určeného podľa § 135d písm. c),

e) nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za značné množstvo podľa § 135d písm. c),

16

f) presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej veľkého množstva určeného podľa § 135d písm. d),

g) nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za veľké množstvo podľa § 135d písm. d),

h) presiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za mimoriadne veľké množstvo podľa § 135d písm. e).

(2)Na účely určenia celkového množstva viacerých druhov rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky podľa § 135e sa postupuje primerane podľa odseku 1.

(3)Pri kombinácii prechovávania omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnej látky obsahujúcej akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu (THC) a pestovania rastlín rodu Cannabis (konopa) sa takéto konanie páchateľa považuje ako celok za neoprávnené pestovanie rastlín obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, ak množstvo rastlín určené podľa odseku 2 je väčšie ako množstvo omamných látok alebo psychotropných látok určené podľa odseku 1; inak sa takéto konanie páchateľa ako celok považuje za neoprávnené prechovávanie omamných látok alebo psychotropných látok.“.

68.Nadpis nad § 171 sa vypúšťa.

69.§ 171 až 173 vrátane nadpisov znejú:

㤠171

Neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky

(1)Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(3)Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.

(4)Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

17

a) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo

b) vo väčšom množstve.

§ 172

Neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku

(1)Kto neoprávnene pestuje rastliny rodu Cannabis (konopa) v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

(2)Kto neoprávnene pestuje iné rastliny alebo huby obsahujúce omamné látky alebo psychotropné látky ako uvedené v odseku 1 v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(3)Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.

(4)Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov, alebo

b)vo väčšom množstve.

(5)Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)a už bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený,

b)pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,

c)pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo

d)v značnom množstve.

(6)Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo

18

b)vo veľkom množstve.

(7)Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve, alebo

c)v mimoriadne veľkom množstve.

§ 173

Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou

(1)Kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v malom množstve alebo prostredníctvom takéhoto dieťaťa, alebo

b) vo väčšom množstve.

(3)Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,

c) a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

d) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo

e) v značnom množstve.

(4)Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo

19

c)vo veľkom množstve.

(5)Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve,

c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

d) v mimoriadne veľkom množstve.“.

70.Za § 173 sa vkladá § 173a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠173a

Neoprávnené prechovávanie, výroba a obchodovanie s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora

(1)Kto neoprávnene prechováva drogový prekurzor alebo predmet určený na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)Kto neoprávnene vyrobí drogový prekurzor alebo predmet určený na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora alebo s nimi neoprávnene obchoduje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) závažnejším spôsobom konania,

b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,

c) pre chránenú osobu, alebo

d) a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech.

(4)Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo prostredníctvom takéhoto dieťaťa, alebo

c) a získa ním pre seba alebo iného značný prospech.

20

(5)Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b) a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

(6)Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

71.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „až na tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

72.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 212 ods. 2, § 226 ods. 2, § 243a ods. 2, § 245 ods. 2 a § 246 ods. 2 sa slová „na šesť mesiacov až tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

73.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

74.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 225 ods. 1 sa slová „jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

75.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 225 ods. 3, § 233 ods. 1 a § 233a ods. 3 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

76.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „dva roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

77.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „tri roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

78.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „štyri roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

79.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 219 ods. 6, § 225 ods. 4 a § 237 ods. 3 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

80.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „štyri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

21

81.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „päť rokov až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

82.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 219a ods. 4, § 225 ods. 5, § 227 ods. 4 a § 235 ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až osem rokov“.

83.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „sedem rokov až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

84.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

85.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 225 ods. 6 a § 237 ods. 4 sa slová „desať rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

86.V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „dvanásť rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

87.V § 217 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

88.V § 217 ods. 2 sa slová „na šesť mesiacov až na tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

89.V § 219 ods. 6 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až šesť rokov“.

90.V § 219a ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

91.V § 225 ods. 1 sa slová „jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až dva roky a deväť mesiacov“.

92.V § 225 ods. 3 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až tri roky a deväť mesiacov“.

93.V § 225 ods. 4 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až štyri roky a deväť mesiacov“.

94.V § 225 ods. 5 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až sedem rokov a deväť mesiacov“.

95.V § 225 ods. 6 sa slová „desať rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až deväť rokov a deväť mesiacov“.

96.V § 227 ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

22

97.V § 233 ods. 1 sa slová „na dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „až na štyri roky“.

98.V celom texte § 233 ods. 2 sa za slovo „spáchanej“ vkladajú slová „iným skutkom“.

99.V § 233 ods. 5 sa slová „dvanásť rokov až dvadsať rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

100.V § 233a ods. 2 sa za slovo „spáchanej“ vkladajú slová „iným skutkom“.

101.V § 233a ods. 3 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

102.Za § 233a sa vkladá § 233b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠233b

Spoločné ustanovenie k § 233 a k § 233a

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na trestné činy legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo podľa § 233a súd prihliadne tiež k trestnej sadzbe ustanovenej na trestný čin, z ktorého pochádza výnos z trestnej činnosti, ak tento zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest.“.

103.V § 235 ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky