1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska sa predkladaným zákonom navrhuje súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní týchto opatrení sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi rôzne daňové subjekty. Opatrenia v jednotlivých článkoch zákona navrhnuté tak, aby mali čo najmenšie negatívne vplyvy na obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahli predovšetkým subjekty, ktoré dosahovali a je predpoklad, že budú dosahovať mimoriadne zisky.
Zámerom legislatívnej úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 %), keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). V roku 2022 úhrady správnych a súdnych poplatkov do štátneho rozpočtu predstavovali 205 mil. eur (z toho 37,5 mil. eur tvoria súdne poplatky). Valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej časti sadzobníka v posledných rokoch. Nezasahuje sa do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov s cieľom minimalizovať manipuláciu s hotovosťou.
Novelizuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov („ďalej len zákon o stavebnom sporení“), pričom predmetom predloženého návrhu je vypustenie ustanovení zavedených poslednou poslaneckou priamou novelou zákona o stavebnom sporení (zákon č. 316/2023 Z. z.), ktorá by nadobudnutím účinnosti mohla nejednoznačnou vykonateľnosťou, ako aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Predmetná poslanecká novela zákona o stavebnom sporení nebola prerokovaná ani v Legislatívnej rade vlády SR.
Vytvorenie tzv. rodinnej zmluvy o stavebnom sporení, pri ktorej je stavebný sporiteľ neprimerane zvýhodnený oproti inému stavebnému sporiteľovi, spôsobuje diskrimináciu ad 1 vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, ad 2 vo vzťahu k výške štátnej prémie a ad 3 vo vzťahu k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa. Zároveň zavedenie tzv. rodinného stavebného sporenia je podľa názoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi (vrátane osamelých rodičov, ako napr. vdova, vdovec) a tiež ani na domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi, v ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú osoby, ktoré nie sú manželmi.
2
Schválením zákona č. 316/2023 Z. z. sa vytvorilo neadresné poskytovanie štátnej prémie z hľadiska príjmov stavebných sporiteľov a založili sa výrazne zvýšené nároky na štátny rozpočet. Všetky predchádzajúce úpravy zákona o stavebnom sporení viedli k účelovosti, adresnosti a efektívnosti stavebného sporenia, a to aj tým spôsobom, aby prijímateľmi štátnej prémie mohli byť len ľudia s nižšími príjmami (testuje sa príjem 1,3-násobku priemernej mzdy, nad ktorý stavebný sporiteľ nemá nárok na štátnu prémiu). Výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu sa postupne znížili z cca 20 mil. eur ročne na cca 6. mil. eur ročne. Oproti tomu, v prípade stavebného sporiteľa - člena domácnosti, ktorú tvoria manželia a maloleté dieťa, sa zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy, pričom za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65-násobku priemernej mzdy. Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť na cca 4-násobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi. Keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel (ako aj manželka), ktorý zarába do 5 000 eur mesačne (ak majú rodičia 2 deti). Ak k tomu zohľadníme dvojnásobnú percentuálnu výšku štátnej prémie, domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa (manžel, manželka, 1. dieťa, 2. dieťa - spolu 2 000 eur ročne) a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu vo výške 280 eur. Takéto nastavenie však spôsobuje vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami a neprimerane zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Vypustením ustanovení súvisiacich s definíciou domácnosti sa zároveň riešia aj legislatívno-právne nedostatky, ktoré by v praxi spôsobovali nutnosť ďalšej právnej úpravy. Procesne zákon č. 316/2023 Z. z. napríklad vôbec nerieši, kedy a komu bude stavebný sporiteľ dokladovať skutočnosti, že je členom domácnosti, a pod. Zákon neupravuje ani nahlasovanie zmien v centrálnej evidencii zmlúv o stavebnom sporení s nárokom na štátnu prémiu v prípade rodinných zmlúv, že daná domácnosť prestala spĺňať zákonné podmienky domácnosti (napr. manželia sa rozviedli, maloleté dieťa sa stalo dospelým a pod.). Z tohto dôvodu nebude možné kontrolovať oprávnenosť zvýšených nárokov na štátnu prémiu.
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Zákon o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zameral predovšetkým na zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, na odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a na legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami.
Cieľom zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je stabilizovať daňové príjmy, zabrániť ich poklesu a zároveň dosiahnuť rovnováhu aj s cieľmi v oblasti ochrany zdravia obyvateľov, a to s vopred preddefinovaným zvyšovaním sadzieb dane na strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečenia daňových príjmov. Pokračovanie v daňovom kalendári, pokiaľ ide o sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zabezpečí pre dotknuté daňové subjekty právnu istotu v predikcii sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov a transparentnosť zo strany štátu. S cieľom dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje úprava sadzieb spotrebnej dane pri cigaretách, tabaku a bezdymovom tabakovom výrobku v dvoch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednokroková úprava sadzby spotrebnej dane.
3
Doplnením zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dôjde od 1. januára 2024 k vylúčeniu podávania alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane vo výške 10 % zo základu dane, ktorá sa uplatňuje na reštauračné a stravovacie služby. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Novelizácia zákona o osobitnom odvode predstavuje nevyhnuté opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií. V súčasnosti nie je možné konsolidovať verejné financie len cez znižovanie výdavkov bez zvyšovania príjmov štátu. Keďže subjekty patriace do jedného regulovaného sektora dosahujú výrazne vyššie zisky oproti iným regulovaným sektorom, zákonodarca pristúpil k úprave zákona o osobitnom odvode a osobitných sadzieb v ňom zakotvených. Sektorové dane štandardnou súčasťou daňových systémov a štáty nimi sledujú objektívne ciele svojej fiškálnej politiky, ktoré súvisia s výzvami vo verejných financiách a so správnym výkonom vnútroštátnych právomocí v daňovej oblasti. Tieto dane zaťažujú navyše daňovníkov, pri ktorých je predpoklad, že majú schopnosť platiť do verejných zdrojov viac ako iné daňové subjekty.
V návrhu zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o solidárnom príspevku sa navrhuje predlžiť uplatňovanie solidárneho príspevku aj na zdaňovacie obdobia dane z príjmov začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva stále na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.
Mení sa zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov spôsobom, že sa novelizuje v ňom obsiahnutý zákon o dani z príjmov, kde sa vykonali potrebné legislatívno-technické zmeny.
Mení sa zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Úpravou návrhu zákona sa odstraňujú nesystémové opatrenia zavedené pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku vrátane príjmov súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktívami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, je zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa navrhuje, aby sa rodičovský dôchodok vyplatil každý rok raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke.
Súčasne sa navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
V zákone č. 580/2004 Z. z. sa navrhuje zvýšenie sadzieb odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej
4
situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy výrazne vyššie, a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je tento krok nevyhnutný.
V zákone č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sa v súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií ustanovuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12% z HDP.
Novelizuje sa aj zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť.
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona, pričom z dôvodu potreby konsolidácie verejných financií by väčšina opatrení mala nadobudnúť účinnosť ku koncu roka 2023, resp. 1. januára 2024.
Návrh zákona predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy a nepredpokladá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy uvedené v doložke vybraných vplyvov a v príslušných analýzach vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
5
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
december 2023
2.Definovanie problému
Prijatím zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií sa navrhuje konsolidácia verejných financií a stabilizácia verejného dlhu, nakoľko je nevyhnutné znížiť deficit štátneho rozpočtu.
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
Zámerom legislatívnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch a zákona o správnych poplatkoch je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 %), nakoľko náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy).
Zákon o stavebnom sporení
Poslednou poslaneckou priamou novelou zákona o stavebnom sporení /zákon č. 316/2023 Z. z./ sa zaviedla definícia domácnosti, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti, pričom stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti manžel alebo manželka, je oproti stavebnému sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený oproti inému stavebnému sporiteľovi a spôsobuje diskrimináciu ad 1 vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, ad 2 vo vzťahu k výške štátnej prémie a ad 3 vo vzťahu k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa. Zároveň je zavedenie tzv. rodinného stavebného sporenia výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi (vrátane osamelých rodičov ako napr. vdova, vdovec) a tiež ani na domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi, v ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú osoby, ktoré nie manželmi. Takéto nastavenie však spôsobuje aj vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami. Naviac uvedená úprava veľmi výrazne posúva nahor príjmovú hranicu na získanie podpory a zároveň významne rozširuje okruh oprávnených osôb zvýšením príjmovej hranice na získanie štátnej prémie, čo za následok znegovanie poskytovania štátnej podpory pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Takéto nastavenie zakladá výrazne zvýšené nároky na štátnu prémiu.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Z medzinárodného pohľadu Slovensko jedno z najnižšieho efektívneho zdanenia dividend. Aktuálne je efektívne zdanenie dividend (vrátane korporátnej dane vo výške 21 %) 26,5 %. V rámci V4 je to po Maďarsku
6
druhé najnižšie zaťaženie. Z pohľadu krajín v OECD sme hlboko pod priemerom. Ak by sa zrážková daň z dividend zvýšila zo 7 % na 10 %, efektívne zdanenie by sa zvýšilo na úroveň 32,9 %.
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Žiadny z druhov „majetkových príjmov“ nemá toľko oslobodení, ako majú práve investície fyzických osôb do cenných papierov.
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Do zákona o dani z príjmov sa dopĺňa inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. V prípade právnických osôb dochádza dlhodobo k optimalizácií daňovej povinnosti, čo za následok nižšie príjmy štátneho rozpočtu.
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Hranica výšky zdaniteľných príjmov rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 % sa zvyšuje z úrovne 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Táto hranica sa použije rovnako pre použitie statusu mikrodaňovníka, ktorý požíva niektoré daňové výhody spojené so zisťovaním základu dane.
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Primárnym dôvodom novelizácie zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) je pokračovanie v nastavení mechanizmu zvyšovania sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov vo viacročnom horizonte (v tzv. daňovom kalendári) s cieľom zabezpečiť nielen daňové výnosy zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a tým aj predvídateľnosť daňovej legislatívy pre dotknuté podnikateľské prostredie, ale aj dosiahnuť ciele v oblasti verejného zdravia.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane na poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb tak, ako vymedzené v článku 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zavedená od 1. januára 2023 vzhľadom na vtedajšiu negatívnu situáciu, sa vzťahuje aj na podávanie alkoholických nápojov.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zvýšiť spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Nárokovateľný príspevok sa aktuálne v zmysle platnej legislatívy poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,17 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.. Navrhuje sa zníženie percentuálneho podielu z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čím by sa zabezpečila porovnateľná úroveň štandardných príjmov RTVS z predchádzajúcich rokov.
Zákon o sociálnom poistení
V roku 2023 dosahuje sadzba povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenia úroveň 5,5 % z vymeriavacieho základu. Na základe súčasného právneho stavu sa zároveň sadzba povinných príspevkov do II. piliera má postupne zvyšovať a v roku 2027 mala dosiahnuť konečnú hodnotu 6 % z vymeriavacieho základu.
Zákon o zdravotnom poistení
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre:
a)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
b)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
c)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Zákon o štátnych sviatkoch
Slovensko najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.
7
3.Ciele a výsledný stav
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
Valorizácia sadzieb poplatkov, ktoré nastavené v sadzobníkoch pevnou sumou, t. j. nebude sa to týkať tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení od základu poplatku, ďalej poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej časti sadzobníka v posledných rokoch. Nezasahuje sa do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov za účelom minimalizácie manipulácie s hotovosťou.
Zákon o stavebnom sporení
Cieľom návrhu novely zákona o stavebnom sporení je vypustenie pojmu domácnosť, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti a s tým súvisiacich ustanovení tak, aby sa znegovali zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 navrhuje zvýšenie sadzby pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnacie podiely, likvidačné zostatky a podiel na zisku vyplácaný tichému spoločníkovi). Predmetné zvýšenie bude uplatňované pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2023.
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Zrušiť:
- výnimku spočívajúcu v oslobodení príjmov z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo službu vo výške 2 400 eur,
- časový test pre uplatnenie nižšieho zdanenia príjmov z predaja virtuálnej meny po uplynutí 1 roka,
- výnimku spočívajúcu v oslobodení príjmov z vrátenia podielových listov po uplynutí 3 rokov,
Navrhované úpravy rušia opatrenia, ktoré boli schválené zákonom č. 315/2023 Z. z., ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Cieľom je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a boj proti daňovej optimalizácií firiem. Daňová licencia tak pomáha zmierňovať nedostatky daňového systému v podobe chýbajúcej daňovej kontroly finančnej správy. Minimálnu daň platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane pre daňovníka právnickú osobu, t. j. tento daňovník minimálnu daň platí aj v prípade vykázania daňovej straty. Ustanovená sadzba minimálnej dane sa znižuje na polovicu, ak ide o daňovníka, ktorý zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím. Minimálna daň je splatná v rovnakej lehote ako daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania. Súčasne sa ustanovuje možnosť zápočtu zaplatenej minimálnej dane (resp. kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní) v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale len vo výške, ktorá presahuje minimálnu daň. V ustanovení sú navrhnuté aj situácie, kedy sa minimálna daň neplatí.
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Cieľom je zvýšenie hranice výšky zdaniteľných príjmov, ktorá je rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 % a to tak, že sa zvyšuje z úrovne 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Táto hranica sa použije rovnako pre použitie statusu mikrodaňovníka, ktorý požíva niektoré daňové výhody spojené so zisťovaním základu dane.
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Cieľom zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je stabilizovať daňové príjmy, zabrániť ich poklesu a zároveň dosiahnuť rovnováhu aj s cieľmi v oblasti ochrany zdravia obyvateľov, a to s vopred preddefinovaným zvyšovaním sadzieb dane na strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečenia daňových príjmov. Pokračovanie v daňovom kalendári, pokiaľ ide o sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zabezpečí pre dotknuté daňové subjekty právnu istotu v predikcii sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov a transparentnosť zo strany štátu.
8
S cieľom dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje úprava sadzieb spotrebnej dane pri cigaretách, tabaku a bezdymovom tabakovom výrobku v dvoch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednokroková úprava sadzby spotrebnej dane.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Alkoholické nápoje sa vylúčia z uplatňovania zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby. Za alkoholický nápoj sa bude považovať taký nápoj, v ktorom obsah alkoholu prevyšuje 0,5 % jeho objemu. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb tak bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Nadväzne na potrebu zvýšenia príjmu do štátneho rozpočtu sa v navrhuje rozšíriť okruh regulovaných osôb o také subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS.
Zákon o solidárnom príspevku
S cieľom konsolidácie verejných financií sa v novele zákona o solidárnom príspevku navrhuje predĺžiť uplatňovanie solidárneho príspevku aj na zdaňovacie obdobia dani z príjmov začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva naďalej na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Cieľom návrhu je získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu prostredníctvom vyššieho zdanenia negatívnych externalít.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Znižuje sa percentuálny podiel z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čím by sa zabezpečila porovnateľná úroveň štandardných príjmov RTVS z predchádzajúcich rokov.
Zákon o sociálnom poistení
Cieľom predkladaného návrhu zákona je trvalé zníženie percentuálnej sadzby povinných príspevkov do II. piliera na úroveň 4 % z vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1.1.2024. Súčasne sa zníži krátenie starobného dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľom na cca 17,6 %.
Zákon o zdravotnom poistení
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre:
a)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
b)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
c)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Zákon o štátnych sviatkoch
Slovensko najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.
4.Dotknuté subjekty
Zákon o stavebnom sporení
Stavebné sporiteľne a stavební sporitelia.
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
Fyzické osoby a právnické osoby, ktorých povinnosťou je platenie poplatkov (správne a súdne poplatky) za požadované úkony a konania.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Príjemcovia dividend – fyzické osoby
9
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Vysoko rizikoví bonitní investori
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Právnické osoby vykazujúce nízky alebo žiadny zisk
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Fyzické osoby – podnikatelia
Právnické osoby.
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s tabakovými výrobkami podľa zákona č. 106/2004 Z. z. a koneční spotrebitelia tabakových výrobkov.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, zdaniteľné osoby, fyzické osoby.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Medzi dotknuté subjekty sa zaraďujú subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska.
Zákon o solidárnom príspevku
Dotknuté subjekty, ktoré podnikajú v oblasti rafinérií.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, spracúvajú alebo podnikajú s alkoholickým nápojom, ktorým je lieh a koneční spotrebitelia.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Rozhlas a televízia Slovenska.
Zákon o sociálnom poistení
Sporitelia v systéme starobného dôchodkového sporenia a dôchodkové správcovské spoločnosti.
Zákon o zdravotnom poistení
Verejné zdravotné poistenie, subjekty verejnej správy, zamestnávatelia.
5.Alternatívne riešenia
Zákon o stavebnom sporení
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy by spôsobilo, že na získanie podpory vo forme štátnej prémie by sa príjmová hranica stavebného sporiteľa, ktorý je členom domácnosti výrazne posunula nahor a zároveň by sa rozšíril aj okruh oprávnených osôb na získanie štátnej prémie, a to v dvojnásobnej výške percentuálnej sadzby.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Nulový variant pri ponechaní aktuálnej výšky sadzby zrážkovej dane z dividend nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Nulový variant nezavedením zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb nadobudne platnosť zákon č. 315/2023 Z. z., podľa ktorého by sa od 1. januára 2024 malo zaviesť viacero oslobodení a výnimiek zo zdanenia pre príjmy z kapitálového majetku a virtuálnej meny.
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Nulový variant nezavedením minimálnej výšky dane z príjmov právnických osôb by malo za následok pri subjektoch, ktoré dosahujú daňovú stratu neodvedenie dane a nenaplnenie príjmov štátneho rozpočtu.
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Nulový variant nezvýšením hranice zdaniteľných príjmov by ostal zachovaný súčasný stav, keď použitie zníženej 15 % sadzby dane z príjmov by sa vzťahovalo daňovníkov so zdaniteľnými príjmami do výšky 49 790 eur. Rovnako aj pre použitie statusu mikrodaňovníka.
10
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Alternatívnym riešením k regulovanému odvodu by bolo opätovné zavedenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, ktorý ako základ pre výpočet odvodu stanovil pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania. Predmetný osobitný odvod bol zrušený zákonom č. 353/2020 Z. z.
Zákon o solidárnom príspevku
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Nulový variant, t. j. výrazné tempo rastu nárokovateľného príspevku by v dlhšom časovom horizonte znamenalo neúmerné zaťaženie verejných financií. Za účelom dosiahnutia hospodárnosti a efektívnosti vynakladania verejných zdrojov bola skúmaná aj alternatíva opätovného zavedenia výberu daňových príjmov RTVS a zmena nastavenia percentuálneho podielu nárokovateľného príspevku na HDP.
Zákon o sociálnom poistení
Nulový variant predstavuje zachovanie súčasného mechanizmu zvyšovania sadzieb povinných príspevkov na úrovni 5,5 % v roku 2024, 5,75 % v rokoch 2025 a 2026 a 6 % v roku 2027 a neskôr.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
Áno Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
8.Preskúmanie účelnosti
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
11
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Áno
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
V prípade vplyvov na informatizáciu je pri valorizácii správnych a súdnych poplatkov potrebné prepracovať číselník poplatkov (a číselník služieb), ktorý sa vedie v IS PEP. Túto zmenu je potrebné vykonať formou implementácie zmenovej požiadavky, na základe ktorej sa spracuje skript s novými sadzbami správnych a súdnych poplatkov, ktorý sa následne nasadzuje do šablón pre jednotlivé technické zariadenia. Vplyv na rozpočet je marginálny (odhadovaná suma implementácie okolo 30 000 eur, čas potrebný na spracovanie sa odhaduje na 3 mesiace).
Zákon o stavebnom sporení
Predložený návrh novely zákona o stavebnom sporení potenciálny pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu, že uvedený návrh eliminuje predpokladané zvýšené výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu od roku 2025, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na štátnu prémiu v prípade ponechania súčasnej právnej úpravy. Na základe súčasnej právnej normy sa od 1.1.2024 pre stavebného sporiteľa - člena domácnosti, ktorú tvoria napr. manželia a jedno maloleté dieťa, zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy, pričom za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65-násobku priemernej mzdy. Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť na cca 4-násobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi. Keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel (ako aj manželka), ktorý zarába do 5 000 eur mesačne (ak % majú rodičia 2 deti). Zo zdvojnásobenia štátnej prémie (aktuálne 2 x 7 % = 14 %) vyplýva, že domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa (manžel, manželka, 1. dieťa, 2. dieťa/ spolu 2 000 eur ročne) a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu 280 eur. Takéto nastavenie však spôsobuje vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami a neprimerane zvýšené nároky na štátny rozpočet.
12
Detailnú analýzu vplyvu na rozpočet verejnej správy však nie je možné poskytnúť, pretože Ministerstvo financií SR nedisponuje dátami, ktoré by umožnili vykonať kvantifikáciu dopadov. Chýbajú individuálne dáta o poberateľoch štátnej prémie, ktoré by boli prepojené s príjmami na počet detí. Predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a manželstvo rodičovstvo a rodinu.
Zákon o dani z príjmov
1. Zrážková daň z dividend
Dochádza k pozitívnym vplyvom na informatizáciu spoločnosti v úpravách tlačiva „OZNÁMENIE platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“ upraviť tabuľku súhrnných údajov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou tak, aby bolo možné rozlíšiť, aká časť dane sa vzťahuje na dividendy zdanené 7 % sadzbou dane a aká časť na dividendy zdanené 10 % sadzbou dane.
3. Minimálna daň právnických osôb
V dôsledku negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie je možné, že niektoré z firiem v dôsledku tohto opatrenia zaniknú,alebo prípadne začnú vykazovať zisky, ktoré by v opačnom prípade nevykazovali.
Dochádza k pozitívnym vplyvom na informatizáciu spoločnosti je potrebná úprava tlačiva daňového priznania k dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2024.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Predloženým návrhom zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, banková daň bude príjmom štátneho rozpočtu.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie zakladá nová úprava osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS, ktorá zavádza oznamovaciu povinnosť a to raz za účtovné obdobie.
V kontexte vyššie uvedeného predkladateľ vypracoval analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
Zákon o solidárnom príspevku
Predloženým návrhom novely zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v predĺžení obdobia na platenie solidárneho príspevku.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Predpokladá sa úspora výdavkov štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry SR, cez ktorú bol poskytovaný transfer pre Rozhlas a televíziu Slovenska.
Zákon o sociálnom poistení
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a neutrálne sociálne vplyvy nakoľko sa predpokladá, že znížená sadzba do II. piliera bude kompenzovaná zvýšenými starobnými dôchodkami z I. piliera.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vo forme zníženia výnosov dôchodkových správcovských spoločností v sledovanom horizonte (2024-2026) o cca 10,3 milióna eur. Uvedený vplyv sa nebude započítavať do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov v súlade s bodom 6.5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Marcel Moravčík, riaditeľ odboru legislatívy, Ministerstvo financií SR,
marcel.moravcik@mfsr.sk
12.Zdroje
Inštitút finančnej politiky MF SR
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
13
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Príloha č. 2
14
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu )(Sumárna analýza vplyvov)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
1 523 702 734
1 569 900 871
1 692 500 048
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
z toho:
- vplyv na ŠR
0
803 619 336
659 596 368
726 459 141
Rozpočtové prostriedky (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)
0
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z príjmov)
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z pridanej hodnoty)
0
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Rozpočtové prostriedky (Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov)
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)
0
335 600 000
281 300 000
237 900 000
Rozpočtové prostriedky (Predĺženie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy na rok 2024)
0
179 800 000
0
0
Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení - zníženie DPPO)
0
-42 000 000
-44 000 000
-46 000 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o štátnych sviatkoch)
0
5 539 834
59 220 041
53 652 226
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce, z toho:
1 648 744
19 092 820
21 405 429
- vplyv na obce (Zákon o dani z príjmov)
0
0
8 055 600
8 027 600
- vplyv na obce (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)
0
750 000
1 000 000
1 000 000
- vplyv na obce (Zákon o štátnych sviatkoch)
0
898 744
10 037 220
12 377 829
- vplyv na vyššie územné celky, z toho:
0
385 176
7 754 066
8 745 184
- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o dani z príjmov)
0
0
3 452 400
3 440 400
- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o štátnych sviatkoch)
0
385 176
4 301 666
5 304 784
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy, z toho:
0
718 049 478
883 457 617
935 890 294
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Zákon o RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o sociálnom poistení)
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o štátnych sviatkoch)
3 415 023
37 172 453
38 573 694
Príloha č. 2
15
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o dani z príjmov)
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o zdravotnom poistení)
0
399 000 000
421 000 000
440 000 000
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o štátnych sviatkoch)
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Výdavky verejnej správy celkom
0
-13 564 913
-20 409 365
-24 847 619
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
41 201 959
39 128 544
38 252 828
Rozpočtové prostriedky (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch - vplyv na MF SR)
0
36 000
0
0
Rozpočtové prostriedky (Zákon o RTVS - vplyv na MK SR)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení - vplyv na ŠR a OSVS)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o sociálnom poistení)
0
67 169
333 547
646 725
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS - Zákon o RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
36 000
0
0
v tom: MF SR
0
36 000
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora - Celkový vplyv na rozpočet (+negatívum/-pozitívum)
0
-1 537 303 647
-1 590 310 236
-1 717 347 667
Pozn.: Detailné analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy priložené v samostatných súboroch za novelizačné články Návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Príloha č. 2
16
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
37 500 000
50 000 000
52 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
750 000
1 000 000
1 000 000
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
36 000
0
0
v tom: MF SR
0
36 000
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
36 000
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
36 000
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
36 000
0
0
v tom: MF SR
0
36 000
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
17
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku zvýšenia sadzieb správnych poplatkov a súdnych poplatkov. Časť poplatkov, ktorým sa mení sadzba, je preneseným výkonom štátnej správy na úseku matričných činností, preto sa indikuje zvýšenie príjmov územnej samosprávy (obce) o 1 mil. eur ročne. Ide o expertný odhad, nakoľko údaje o vybraných správnych poplatkoch za konkrétne úseky činností sa na centrálnej úrovni nezbierajú.
Na strane výdavkov sa odhadovaná suma 36 000 eur použije na úpravu softvéru služby eKolok (nasadenie scriptu do IS PEP a nových šablón na platobné zariadenia). Táto suma je alokovaná v rozpočte MF SR na službu eKolok v roku 2024 a výdavok je rozpočtovo krytý.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
Úprava súdnych a správnych poplatkov.
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54%), nakoľko náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). Predmetná valorizácia bude implementovaná prevádzkovateľom systému eKolok Slovenskou poštou a. s. na základe úpravy číselníka služieb. Okruh a spôsob poskytovania služieb zostane zachovaný.
Príloha č. 2
18
2.2.2. Charakteristika návrhu:
X zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
V roku 2022 bolo na správnych a súdnych poplatkoch vybratých 205 mil. eur. Návrh sa zameriava na valorizáciu správnych a súdnych poplatkov v sume 116 mil. eur (z toho 22,5 mil. eur súdne poplatky). Valorizácia naviazaná na infláciu od roku 2009 sa týka najmä týchto poplatkov:
Tabuľka č. 2
Kategória SP
Objem v 2022 (mil. eur)
Objem po valorizácii 2024 (mil. eur)
Rozdiel
(mil. eur)
Kataster
29,1
40,9
11,8
Doklady (OP, VP, CP)
22,9
32,2
9,3
Súdne poplatky (fixné)
22,5
31,6
9,1
Jednotlivo schvaľované vozidlá*
6,3
7,9
1,6
Cudzinecká polícia
7,4
10,4
3,0
Vodičské oprávnenia
3,1
4,4
1,3
Matrika
2,5
3,5
1,0
Ostatné
18,5
31,4
12,9
Spolu
115,9
165,9
50,0
*Indexácia od 2018
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Na výpočty poslúžili údaje z centrálnej evidencie správnych a súdnych poplatkov v rámci služby eKolok za rok 2022.
Príloha č. 2
19
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy štátny rozpočet (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Príjmy VPS.
z toho súdne poplatky (221001)
6 825 000
9 100 000
9 300 000
Príjmy VPS.
z toho správne poplatky (221004)
29 925 000
39 900 000
41 700 000
Príjmy VPS.
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Príloha č. 2
20
Tabuľka č. 3
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy obce (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
750 000
1 000 000
1 000 000
z toho správne poplatky (221004)
750 000
1 000 000
1 000 000
Príjmy obcí zo správnych poplatkov na matričnú činnosť.
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
750 000
1 000 000
1 000 000
Príloha č. 2
21
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
36 000
0
0
Rozpočtová kapitola MF SR na službu eKolok.
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
36 000
0
0
Príloha č. 2
22
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
36 000
0
0
Rozpočtová kapitola MF SR na službu eKolok.
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
36 000
0
0
Príloha č. 2
23
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
24
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády
Príloha č. 2
25
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o dani z príjmu)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
140 763 000
129 100 000
134 263 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Rozpočtové prostriedky
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
11 508 000
-40 000
-43 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
0
102 892 000
86 732 000
86 575 000
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
22 363 000
26 900 000
32 263 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
8 055 600
8 027 600
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
8 055 600
8 027 600
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
3 452 400
3 440 400
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
3 452 400
3 440 400
- vplyv na zdravotné poisťovne
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
v tom: (154) poistné
0
0
4 000 000
4 000 000
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
Príloha č. 2
26
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
27
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
140 763 000
129 100 000
134 263 000
Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb
33 000 000
33 000 000
33 000 000
Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %
5 363 000
9 900 000
15 263 000
Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb
107 492 000
91 532 000
91 575 000
Zmena hranice príjmu mikrodaňovníkov na 60 tis.
-5 092 000
-5 332 000
-5 575 000
K novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %
S účinnosťou od 1.1.2024 sa zvyšuje sadzba zrážkovej dane z dividend zo 7 % na 10 %. Zvýšenie sadzby sa týka dividend vyplatených zo ziskov za roky 2023 a neskôr. Dividendy zo ziskov spred roka 2023 budú naďalej zdaňované 7 % sadzbou.
Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb
S účinnosťou od 1.1.2024 sa ruší oslobodenie a daňové zvýhodnenie v prípade neregulovaných cenných papierov (CP), podielových listov a výnosov z predaja kryptomeny, ktoré malo začať platiť od 1.1.2024.
Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb
S účinnosťou od 1.1.2024 sa zavádza minimálna výška dane z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. straty. Výška minimálnej dane je v závislosti od ročného obratu určená podľa Tabuľky 1.
Tabuľka 1: Minimálna daň firmy v závislosti od jej ročného obratu
Výška obratu
Minimálna daň (v eur)
Do 50 000 eur
340
50 000 – 250 000 eur
960
250 000 – 500 000 eur
1 920
Nad 500 000 eur
3 840
Príloha č. 2
28
Zvýšenie hranice zdaniteľných príjmov pre klasifikáciu mikrodaňovníkov zo 49,7 na 60 tis. eur.
Súčasne platná legislatíva klasifikuje mikrodaňovníkov, ktorých daňová sadzba je znížená na 15 %, ako fyzické alebo právnické osoby, ktorých ročný zdaniteľný príjem nepresiahol hodnotu 49,7 tis. eur. S účinnosťou od 1.1.2024 bude táto hranica navýšená na 60 tis. eur. Opatrenie zasiahne približne 15 000 subjektov a náklady spojené s opatrením sa predpokladajú vo výške 4,6 mil. eur. v roku 2024.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %
Zvýšené zdanenie sa bude týkať len zdanenia domácich investorov. Predpokladáme, že v rámci optimalizácie budú firmy prvé roky vo väčšej miere vyplácať dividendy zo starých nerozdelených ziskov.
Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb
Kvantifikácia je založená na údajoch o zdanení podielových fondov a o príjmoch z predaja virtuálnych mien v roku 2022. Opatrenie bude mať vplyv na daň z príjmu fyzických osôb z podnikania, daň z príjmu vyberanú zrážkou a na zdravotné odvody.
Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb
Opatrenie zasiahne celkovo 200 tis. subjektov a prinesie do štátneho rozpočtu približne 120 mil. eur v roku 2024. Výpočet bol zhotovený pomocou daňových priznaní z predošlých rokov.
Zvýšenie hranice zdaniteľných príjmov pre klasifikáciu mikrodaňovníkov zo 49,7 tis. eur na 60 tis. eur.
Zvýšenie limitu príjmu mikrodaňovníka na 60 tisíc eur sa dotkne približne 15 000 subjektov. Výpadok na dani z príjmu odhadujeme medzi 4,6 5 mil. eur v nasledujúcich troch rokoch. Výpočet bol spravený na daňových priznaniach za posledných 5 rokov.
Príloha č. 2
29
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na štátny rozpočet
Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Rozpočtové prostriedky
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
11 508 000
-40 000
-43 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
0
102 892 000
86 732 000
86 575 000
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
22 363 000
26 900 000
32 263 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Príloha č. 2
30
Vplyv na rozpočet obcí
Príjmy obcí (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
8 055 600
8 027 600
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
8 055 600
8 027 600
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy obcí
0
0
8 055 600
8 027 600
Príloha č. 2
31
Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov
Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
3 452 400
3 440 400
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
3 452 400
3 440 400
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy vyšších územných celkov
-
-
3 452 400
3 440 400
Príloha č. 2
32
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní
Príjmy zdravotných poisťovní (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
v tom: (154) poistné na zdravotné odvody
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy zdravotných poisťovní
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Príloha č. 2
33
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
34
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
35
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
Rozpočtové prostriedky
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
0
17 709 000
25 239 000
43 538 000
v tom: (132 009) spotrebná daň z tabakových výrobkov
0
88 545 000
126 192 000
217 684 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Príloha č. 2
36
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
S účinnosťou od 1.2.2024 a od 1.2.2026 sa zvyšujú sadzby spotrebných daní z tabakových výrobkov. Sadzby z cigariet sa zvyšujú tak, aby konečné ceny spotrebiteľského balenia cigariet vzrástli o 40 centov v obidvoch rokoch. Zvyšujú sa aj sadzby z bezdymových tabakových výrobkov a z tabaku. Sadzba z cigár a cigariek sa zvyšuje až v roku 2026.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Výpočet vplyvu zvýšenia sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov od 1.2.2024 a od 1.2.2026 vychádza z údajov agregovaných daňových priznaní o množstve jednotlivých tabakových výrobkov za rok 2022. Na ďalšie roky bola použitá prognóza z Výboru pre daňové prognózy z novembra 2023. Kvantifikácia vplyvov na daňové príjmy je nastavená na nasledovné doby dopredaja tabakových výrobkov: cigarety 2 mesiace, bezdymové tabakové výrobky 3 mesiace, tabak 6 mesiacov, cigary a cigarky 22 mesiacov.
Príloha č. 2
37
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
106 254 000
151 431 000
261 222 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
17 709 000
25 239 000
43 538 000
v tom: (132 009) spotrebná daň z tabakových výrobkov
88 545 000
126 192 000
217 684 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
106 254 000
151 431 000
261 222 000
Príloha č. 2
38
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
39
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
40
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o DPH)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
27 009 502
28 200 327
28 985 915
z toho:
- vplyv na ŠR
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Rozpočtové prostriedky
27 009 502
28 200 327
28 985 915
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
27 009 502
28 200 327
28 985 915
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
41
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
S účinnosťou od 1.1.2024 sa zvyšuje sadzba DPH v sektore gastro na alkoholické nápoje z 10 % na 20 % (dochádza k zúženiu rozsahu zníženej sadzby DPH pre stravovacie a reštauračné služby o alkoholické nápoje).
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Výpočet vplyvu zvýšenia sadzby DPH na 20 % na alkohol v reštauračných a stravovacích zariadeniach vychádza z údajov zo systému eKasa (kvantifikácia zahŕňa všetky pokladnice napojené na portál FS SR v roku 2022 u podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektore s NACE kódom 56). Indexované na ďalšie roky rastom nominálnej konečnej spotreby domácností v oblasti alkoholických nápojov, tabakových výrobkov a narkotík, vychádzajúca z Výboru pre daňové prognózy z novembra 2023.
Príloha č. 2
42
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
27 009 502
28 200 327
28 985 915
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Príloha č. 2
43
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
44
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
45
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
Rozpočtové prostriedky
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
0
2 984 000
3 476 000
3 484 000
v tom: (132 003) spotrebná daň za liehu
0
14 919 000
17 377 000
17 420 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
46
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Zdaňovanie alkoholického nápoja, ktorým je lieh. S účinnosťou od 1.1.2024 sa zvyšuje základná ako aj znížená sadzba dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Nové sadzby vzrastú oproti súčasným sadzbám o 6,2 %, základná sadzba na 1 490,40 eura/hl a., znížená sadzba na 745,20 eura/hl a..
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Výpočet vplyvu zvýšenia sadzby spotrebnej dane z liehu od 1.1.2024 vychádza z údajov agregovaných daňových priznaní o množstve zdaneného liehu za rok 2022. Na ďalšie roky bola použitá prognóza z Výboru pre daňové prognózy z novembra 2023. Predpokladá sa predzásobenie obchodníkov liehom v objeme dvojmesačného výnosu dane.
Príloha č. 2
47
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
17 903 000
20 853 000
20 904 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
2 984 000
3 476 000
3 484 000
v tom: (132 003) spotrebná daň za liehu
14 919 000
17 377 000
17 420 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
17 903 000
20 853 000
20 904 000
Príloha č. 2
48
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
49
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
50
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
335 600 000
281 300 000
237 900 000
z toho:
- vplyv na ŠR
335 600 000
281 300 000
237 900 000
Rozpočtové prostriedky
335 600 000
281 300 000
237 900 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
-89 200 000
-74 800 000
-63 300 000
v tom: (192) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
424 800 000
356 100 000
301 200 000
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
51
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona č 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
Rozširuje sa osobitný odvod (OO) z podnikania v regulovaných odvetviach aj na ostatné subjekty s licenciou NBS a pre banky navyše zavádza osobitnú sadzbu odvodu vo výške 30 % v roku zavedenia. Osobitná sadzba pre banky bude postupne každoročne klesať na úroveň 15 % v roku 2027. Od roku 2028 sa osobitná sadzba pre banky nebude uplatňovať, avšak banky budú podliehať štandardnej sadzbe osobitného odvodu.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Rozšírenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (banková daň)
K novele zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
Výpočet vplyvu vychádza z účtovných závierok dotknutých subjektov, kde bol odhadnutý výsledok hospodárenia za pomoci údajov o raste ekonomiky z poslednej makroekonomickej prognózy. Na odhadnutý výsledok hospodárenia pre vybrané subjekty bola aplikovaná sadzba osobitného odvodu v danom roku. Samotný fiškálny vplyv je ponížený o výpadok na dani z príjmov právnický osôb, nakoľko odvod negatívny vplyv na základ dane DPPO a tým pádom aj spôsobí výpadok korporátnej dane.
Príloha č. 2
52
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
335 600 000
281 300 000
237 900 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
-89 200 000
-74 800 000
-63 300 000
v tom: (192) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
424 800 000
356 100 000
301 200 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
335 600 000
281 300 000
237 900 000
Príloha č. 2
53
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
Príloha č. 2
54
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
55
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o solidárnom príspevku)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
179 800 000
0
0
z toho:
0
0
- vplyv na ŠR
0
179 800 000
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
179 800 000
0
0
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
0
-47 800 000
0
0
v tom: (197) Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií
0
227 600 000
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
56
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Predĺženie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy na rok 2024
Opatrenie sa týka právnických osôb podnikajúcich v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Tieto subjekty odvedú tzv. solidárny príspevok vo výške 70 % nadzisku oproti priemernému zisku v rokoch 2018 2021 zvýšenému o 20%. Opatrenie tak ostáva v rovnakom znení ako v roku 2023.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Predĺženie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy na rok 2024
Hlavným dôsledkom vysokých ziskov firiem pôsobiacich v danom odvetví vysoké hodnoty spreadu cien medzi ruskou ropou Urals a referenčnou ropou Brent. Pri výpočte boli preto využité informácie o hodnote tohto spreadu, získané prostredníctvom stránky Bloomberg, dáta o importoch ropy z Ruska, zverejnené Eurostatom a informácie o tržbách a ziskoch firiem, získané z daňových priznaní a účtovných uzávierok.
57
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
179 800 000
0
0
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
-47 800 000
0
0
v tom: (197) Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií
227 600 000
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
179 800 000
0
0
58
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
59
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
60
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o zdravotnom poistení)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
357 000 000
377 000 000
394 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
negatívny vplyv na výpadok daní DPPO pri 21% dani z príjmov PO
0
-42 000 000
-44 000 000
-46 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia
0
399 000 000
421 000 000
440 000 000
Výdavky verejnej správy celkom
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
z toho:
- vplyv na ŠR a ostatné subjekty VS
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Rozpočtové prostriedky
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
61
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv (+) / úspora (-)
0
-261 000 000
-278 000 000
-292 000 000
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy z toho
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
62
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Odôvodnenie k zákonu č. 580/2004 Z. z.
Zvýšenie sadzby pre zamestnávateľa
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre
d)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
e)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
f)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti musia zmeny, spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
63
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Odhad dopadu zvýšenia sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa z 10% na 11%, samostatne zárobkovo činné osoby z 14% na 15% a samoplatiteľov z 14% na 15%.
Pri simulácii boli použité nasledovné predpoklady:
-štruktúra príjmov zdravotných poisťovní od ekonomicky aktívnych osôb za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-štruktúra platiteľov poistného (zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, samoplatitelia, poistenci štátu) za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-opatrenie nebude mať vplyv na mzdovú úroveň v oblasti závislej činnosti (zamestnanci).
Peňažné hodnoty sú uvádzané v eurách.
Dodatočné zdroje, ktoré prinesie zvýšenie sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie o 1% v sume 399 mil. eur ročne je však potrebné upraviť (znížiť) o výpadok na firemnej dani. Predpokladáme negatívny vplyv na výpadok daní DPPO pri 21% dani z príjmov PO pre rok 2024 vo výške 42 mil. eur, pre rok 2025 vo výške 44 mil. eur, pre rok 2026 vo výške 46 mil. eur.
Predpokladáme negatívny vplyv na verejnú správu - z dôvodu vyššieho poistného 620 pre rok 2024 vo výške 96 mil. eur, pre rok 2025 vo výške 99 mil. eur a pre rok 2026 vo výške 102 mil. eur.
Po odpočítaní negatívneho vplyvu na verejnú správu z dodatočných zdrojov zo zvýšenia sadzieb poistného na verejné zdravotné poistenie o 1% ide v roku 2024 o netto sumu pre verejné zdravotné poistenie vo výške 261 mil. eur, pre rok 2025 ide o netto sumu vo výške 278 mil. eur a pre rok 2026 ide o netto sumu 292 mil. eur.
Dodatočné zdroje získané so zvýšeného poistného budú použité na konsolidáciu nemocníc z dôvodu zamedzenia nového zadlžovania nemocníc.
64
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
357 000 000
377 000 000
394 000 000
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
357 000 000
377 000 000
394 000 000
65
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
66
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
67
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
68
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
Príloha č. 2
69
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o štátnych sviatkoch)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
12 000 000
130 000 000
130 000 000
z toho:
- vplyv na ŠR
5 539 834
59 220 041
53 652 226
Rozpočtové prostriedky
5 539 834
59 220 041
53 652 226
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
256 784
2 559 636
156 818
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
1 736 427
15 039 669
13 588 709
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
103 288
944 843
988 021
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
2 707 678
33 481 917
32 839 072
v tom: (132) spotrebné dane
735 658
7 193 976
6 079 607
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
898 744
10 037 220
12 377 829
v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb
898 744
10 037 220
12 377 829
- vplyv na vyššie územné celky
385 176
4 301 666
5 304 784
v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb
385 176
4 301 666
5 304 784
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
3 415 023
37 172 453
38 573 694
v tom: (150 okrem 154) poistné
3 415 023
37 172 453
38 573 694
- vplyv na zdravotné poisťovne
1 761 223
19 268 620
20 091 468
v tom: (154) poistné
1 761 223
19 268 620
20 091 468
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Príloha č. 2
70
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Slovensko najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Znamená to pomôcť zvýšiť počet odpracovaných hodín a aj zamestnanosť. Toto štrukturálne opatrenie by sa malo trvalo premietnuť do mierne vyššej mzdy, daňovo-odvodových príjmov z práce a následne v celej ekonomike. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Príloha č. 2
71
Podľa našich aj zahraničných odhadov zvyšuje zníženie jedného dňa pracovného pokoja ponuku práce asi o 0,23 %. To by prinieslo do rozpočtu asi 130 mil. eur ročne. Makroekonomická simulácia naznačuje, že v prvom roku by bol benefit len na úrovni 12 mil. eur, keďže uvedený sviatok v roku 2024 pripadne na nedeľu. V tento deň budú otvorené obchody (ktoré by inak boli zavreté) a to je efekt s ktorým počítame pri analýzy dopadov na rok 2024. Celkovo je dôležité, aby sa navýšenie odpracovaných hodín prenieslo do vyšších miezd, tým by rozpočet pocítil plný efekt.
Podľa skúsenosti zo zahraničia povedie zníženie počtu dní pracovného pokoja k vyššiemu počtu odpracovaných hodín v ekonomike a teda aj k vyššiemu HDP. Empirický odhad MMF na príklade
Dánska
1 uvádza, že zrušenie jedného sviatku vedie k zvýšeniu ponuky práce
o 0,14 0,34 percenta. Efekt 0,14 % vychádza z empiricky odmeranej elasticity jedného pracovného dňa na HDP vo výške 0,2 bodu a 2/3 váhy práce v produkčnej funkcii dánskej ekonomiky.
Empirické odhady na slovenských dátach predikujú pre jeden pracovný deň navyše zvýšenie počtu odpracovaných hodín asi o 0,23 %. Tento odhad je pomerne robustný, keďže je rovnaký pre rôzne typy údajov.
V rámci sektora priemyselnej výroby sme merali vplyv dodatočného pracovného dňa na celkový počet odpracovaných hodín zamestnancami medzi rokmi 2009 2022 na mesačných údajoch. Dodatočný pracovný deň (po zohľadnení efektov jednotlivých kalendárnych rokov a mesiacov) zvýšil v priemere počet odpracovaných hodín asi o 2,4 % v mesiaci, teda asi o 0,2 % ročne. Priemysel by mal byť pritom menej citlivý na počet dní pracovného pokoja, keďže vo veľkých firmách sa pracuje aj počas sviatkov a víkendov.
Na celoročných údajoch z jednotlivých sektorov ekonomiky sme odmerali, že dodatočný pracovný deň zvyšuje počet odpracovaných hodín na zamestnanca o 0,23 % (ESA štatistika). Rovnaký efekt sme namerali, ak sme využili údaje o odpracovaných hodinách podľa VZPS štatistiky.2
Celkové HDP by mohlo v dlhom horizonte stúpnuť od 0,1 do 0,23 percenta. Výsledok závisí od predpokladu, koľko dodatočného kapitálu počas dodatočného pracovného dňa vznikne. Ak sa nevytvorí žiaden kapitál, tak HDP stúpne len o váhu práce v produkčnej funkcii slovenskej ekonomiky, t.j. 44% z 0,23 % = 0,1 %. Ak kapitál stúpne podobne ako práca o 0,23 %, tak aj HDP stúpne o 0,23 %.
V krátkom horizonte však môže byť vplyv nižší ako v dlhom. Záleží tiež na tom, ako rýchlo stúpnu mzdy zamestnancom. Hraničný benefit z opatrenia je spravidla nižší ako priemerný benefit a trh sa prispôsobuje postupne. Niektoré fabriky produkujú dnes počas sviatkov, SZČO na zmenu pravdepodobne tak nezareagujú, atď. Aby sme presnejšie odhadli aj krátkodobé vplyvy opatrenia, simulovali sme zvýšenie ponuky práce v prognostickom modeli.
1
https://www.elibrary.imf.org/view/journals/018/2023/053/article-A001-en.xml#A001fn03
2 Podľa údajov Trexima pracovalo v roku 2019 asi 21% zamestnancov vo väčších podnikoch aj počas sviatku. Počet odpracovaných hodín počas sviatkov tvoril 0,5 % z celkového počtu odpracovaných hodín.
Príloha č. 2
72
Makroekonomická simulácia naznačuje, že zníženie jedného dňa pracovného pokoja prináša v prvom roku prínos pre verejné financie v sume asi 12 mil. eur (sviatok pripadne na nedeľu a efekt je len z otvorených obchodov), a v ďalších rokoch asi 130 mil. eur.
Uvedené oparenie bude premietnuté priamo do makroekonomickej prognózy cez dodatočný rast odpracovaných hodín, mierne vyššej mzdy a spotreby domácnosti v roku 2024 a 2025. Vplyv na daňové a odvodové príjmy nie je možné priamo vyčísliť cez zmenové tabuľky v rámci Doložky vplyvov ako v prípade napr. zmeny daňovej sadzby.
Príloha č. 2
73
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
12 000 000
130 000 000
130 000 000
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
1 540 704
16 898 522
17 839 431
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
1 736 427
15 039 669
13 588 709
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
103 288
944 843
988 021
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
2 707 678
33 481 917
32 839 072
v tom: (132) spotrebná daň
735 658
7 193 976
6 079 607
v tom: (150) poistné na sociálne odvody
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
v tom: (150) poistné na zdravotné odvody
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
12 000 000
130 000 000
130 000 000
Príloha č. 2
74
Vplyv na rozpočet obcí
Príjmy obcí (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
898 744
10 037 220
12 377 829
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
898 744
10 037 220
12 377 829
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy obcí
0
898 744
10 037 220
12 377 829
Príloha č. 2
75
Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov
Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
385 176
4 301 666
5 304 784
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
385 176
4 301 666
5 304 784
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy vyšších územných celkov
-
385 176
4 301 666
5 304 784
Príloha č. 2
76
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní
Príjmy zdravotných poisťovní (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
v tom: (154) poistné na zdravotné odvody
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy zdravotných poisťovní
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Príloha č. 2
77
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní
Príjmy Sociálnej poisťovne (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
v tom: (150 okrem 154) poistné
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy zdravotných poisťovní
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
Príloha č. 2
78
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
79
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2022
2023
2024
2025
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
80
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o RTVS)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Výdavky verejnej správy celkom
0
-109 668 082
-119 742 912
-127 494 344
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Rozpočtové prostriedky (MK SR)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv (+) / úspora (-)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
81
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
v tom: RTVS
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Nárokovateľný príspevok sa aktuálne v zmysle platnej legislatívy poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,17 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.
Navrhovanou zmenou zákona sa rieši zníženie percentuálneho podielu z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čo by predstavovalo zachovanie porovnateľnej úrovne príjmov so štandardnými príjmami RTVS predchádzajúcich rokov.
Cieľom právnej úpravy je zmiernenie tempa rastu nárokovateľného príspevku primerane k úrovni rozpočtovaných príjmov RTVS v predchádzajúcich rokoch (príjmy z úhrad za služby verejnosti a zo zmluvy so štátom).
Celková predpokladaná úspora, resp. zníženie sumy nárokovateľného príspevku poskytovaného Ministerstvom kultúry SR predstavuje v roku 2024 54,8 mil. eur, v roku 2025 59,9 mil. eur a v roku 2026 63,7 mil. eur.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Príloha č. 2
82
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Pri výpočte dopadov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy na roky 2024 - 2026 sa vychádzalo z porovnania úrovne hrubého domáceho produktu v bežných cenách v rokoch 2022 2024 podľa júnovej makroekonomickej prognózy, na základe ktorej bol vypracovaný Návrh rozpočtového plánu (DBP) a novembrovej makroekonomickej prognózy MF SR. Do výpočtu ďalej vstupuje zmena percentuálneho podielu z 0,17% HDP v b.c. na 0,12% HDP v b.c.
Príloha č. 2
83
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy (MK SR)
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (RTVS)
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
84
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (MK SR)
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
- 54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
EKRK 641012
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Vplyv na rozpočet verejnej správy (RTVS)
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Úspora sa predpokladá na bežných výdavkoch
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
85
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy RTVS
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
86
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
87
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
Príloha č. 2
88
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o sociálnom poistení)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
Výdavky verejnej správy celkom
0
67 169
333 547
646 725
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
Spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
67 169
333 547
646 725
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
364 640 104
461 554 453
496 325 580
Príloha č. 2
89
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia sadzieb povinných príspevkov do II. piliera. Uvedeným opatrením dôjde k navýšeniu príjmov Sociálnej poisťovne o časť poistného, ktoré malo byť prevedené na účty sporiteľov v dôchodkových správcovských spoločnostiach.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Navrhuje sa zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
Príloha č. 2
90
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Vzhľadom na demografickú štruktúru sporiteľov v II. pilieri predpokladáme, že medzi rokmi 2024 až 2026 dovŕši dôchodkový vek približne 36 680 sporiteľov.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2023
2024
2025
2026
Odhadovaný počet sporiteľov, ktorí dosiahnu dôchodkový vek
-
9 505
12 479
14 696
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pri kvantifikácii boli použité údaje o počtoch sporiteľov z mikroúdajov Sociálnej poisťovne. Použité ekonomické predpoklady vychádzajú z makroekonomickej prognózy MF SR z novembra 2023. V prípade odhadu dlhodobých vplyvov boli použité makroekonomické predpoklady AWG a údaje populačnej prognózy EUROPOP 2023.
Príloha č. 2
91
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Poistné na starobné poistenie (152)
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
Zamestnanci (152001)
0
0
0
0
Samostatne zárobkovo činné osoby (152002)
0
16 061 706
20 319 504
21 816 705
Zamestnávatelia (152004)
0
330 915 399
418 638 798
449 487 309
Štát (152005)
0
17 139 203
22 185 393
24 880 061
Sociálna poisťovňa (152006)
0
198 426
247 631
255 055
Dlžné poistné (152008)
0
0
0
0
Dobrovoľní platitelia (152009)
0
392 538
496 675
533 175
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
0
0
0
0
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
Príloha č. 2
92
Tabuľka č. 4/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
67 169
333 547
646 725
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
0
0
0
0
Bežné transfery (640)
0
67 169
333 547
646 725
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
67 169
333 547
646 725
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
67 169
333 547
646 725
Príloha č. 2
93
Tabuľka č. 4/B
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
Príloha č. 2
94
Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na zamestnanosť vo verejnej správy, t. j. nezvyšuje ich ani ich neznižuje
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Príloha č. 2
95
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť bol posúdený modelom SLOPEM Slovak pension model na základe demografickej prognózy EUROPOP2023 a makroekonomickej prognózy AWG. Uvedené vplyvy ilustrujú izolovaný dlhodobý dopad zníženia sadzieb povinných príspevkov do II. piliera na úroveň 4 % z vymeriavacieho základu na príjmy a výdavky dôchodkového systému. Dopad na indikátor dlhodobej udržateľnosti S2 sa v závislosti od použitej metodiky môže líšiť.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
2030
2040
2050
2060
2070
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
0,01
0,06
0,16
0,25
0,29
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
0,43
0,49
0,56
0,63
0,68
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
0,42
0,43
0,40
0,38
0,39
Príloha č. 3a
96
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií
Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu3 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
387 138 924
B. Iné poplatky
C. Sankcie a pokuty
D. Nepriame finančné náklady
E. Administratívne náklady
Spolu = A+B+C+D+E
387 138 924
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
G. Goldplating
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
3 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
Príloha č. 3a
97
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
1.
zvýšenie sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie
zákon 580/2004 Z. z.
§ 12
1.SK
01.01.24
zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby
630 000
615
387 138 924
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
98
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Zvýšenie sadzby poistného sa dotkne každého zamestnávateľa a každej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Počet dotknutých subjektov (630 tis. subjektov) predstavuje odhad z verejne dostupných zdrojov údajov Sociálnej poisťovne o počte platiteľov-zamestnávateľov (187 000) a údajov od zdravotných poisťovní o počte samostatne zárobkovo činných osôb.
Zvýšenie sadzby pre zamestnávateľa
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre
g)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
h)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
i)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti musia zmeny, spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného.
Odhad dopadu zvýšenia sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa z 10% na 11%, samostatne zárobkovo činné osoby z 14% na 15% a samoplatiteľov z 14% na 15%.
Pri simulácii boli použité nasledovné predpoklady:
-štruktúra príjmov zdravotných poisťovní od ekonomicky aktívnych osôb za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-štruktúra platiteľov poistného (zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, samoplatitelia, poistenci štátu) za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-opatrenie nebude mať vplyv na mzdovú úroveň v oblasti závislej činnosti (zamestnanci).
Podrobné výpočty uvedené v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrh3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti
III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce informácie4
Nie je goldplating.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
4 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
Príloha č. 3a
99
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Vzhľadom k skutočnosti, že daná regulácia sa týka každého podnikateľského subjektu v SR v rovnakej miere, konkurencieschopnosť na vnútornom trhu sa nemení.
Zmena môže negatívne ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť SR v rámci EÚ, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
zvyšuje X nemení znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje nemeníX znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Príloha č. 4
100
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Úprava sadzieb súdnych a správnych poplatkov
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Fyzické osoby, ktoré sú povinné platiť poplatky pri žiadosti o vykonanie úkonu alebo konania.
Príloha č. 4
101
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Zvýšenie sadzieb poplatkov, predstavuje nárast o cca. 40%. Uvedené zvýšenie sa dotýka prevažnej časti obyvateľstva.
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nedá sa odhadnúť početnosť úkonov a konaní, nakoľko ide o širokú škálu životných situácií a preto nie je možné doložiť verifikovanú kvantifikáciu.
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Fyzické osoby, ktoré sú povinné platiť poplatky pri žiadosti o vykonanie úkonu alebo konania.
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nedá sa odhadnúť početnosť úkonov a konaní, nakoľko ide o širokú škálu životných situácií a preto nie je možné doložiť verifikovanú kvantifikáciu.
Príloha č. 4
102
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
b)
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
-deti (0 – 17),
-mladí ľudia (18 – 25 rokov),
-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
-ľudia so zdravotným postihnutím,
-marginalizované rómske komunity
-domácnosti s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Príloha č. 4
103
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
f)
návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Príloha č. 4
104
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
ríloha č. 4Príloha č. 6
105
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?
B
ks_338997
ks_339003
sluzba_egov_1922
sluzba_egov_1930
Podávanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby
Podávanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby SZČO (typ B)
Poskytovanie informácii o saldokonte fyzickej osoby
Podávanie daňových priznaní právnickej osoby
Používanie osobného účtu právnickej osoby (saldokonto)
4
ríloha č. 4Príloha č. 6
106
sluzba_egov_1932
sluzba_egov_1937
Podávanie daňových priznaní
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
B
isvs_7213
isvs_7714
Portál Finančnej správy (PFS)
Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)
NIE
NIE
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
ríloha č. 4Príloha č. 6
107
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
Áno
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
Áno
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
Áno
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Áno
Nie
(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
Áno
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
Áno
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
Áno
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
ríloha č. 4Príloha č. 6
108
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
Áno
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
Áno
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
Áno
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
Áno
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
Áno
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
ríloha č. 4
109
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 106, čl. 110 113, čl. 122 ods. 1, čl. 194, čl. 349 a čl. 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016),
-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016).
b)Sekundárne právo:
-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11. 12. 2006) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém
spotrebných daní (prepracované znenie) (Ú. v. L 58, 27.2.2020) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (Ú. v. L 336, 30.12.2019), gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES
a 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campione d´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES (Ú. v. EÚ L 83, 25.3.2019), gestor: MF SR,
-smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane
z tabakových výrobkov (kodifikované znenie) (Ú. v. L 176, 5.7. 2011), gestor: MF SR,
-smernica Rady 2008/118/ES z 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní
a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. L 9, 14.1. 2009) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby
cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. L 346, 29. 12. 2007), gestor: MF SR,
-smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých
zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. L 286, 17.10.2006), gestor: MF SR,
ríloha č. 4
110
-smernica Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane
na alkohol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. kap. 9/zv. 1), gestor: MF SR,
-smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre
etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. kap.9/zv. 1) v platnom znení, gestor: MF SR,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. L 343, 29.12.2015) v platnom znení, gestor: MF SR,
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú
podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. L 343, 29.12.2015) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28. 8. 2014), gestori: NBÚ, MIRRI SR, MV SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa
ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. L 269, 10.10.2013), v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti
spotrebných daní a zrušení nariadenia ES č. 2073/2004 (Ú. v. L 121, 8.5. 2012) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady
2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. L 197, 29.7.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Komisie (ES) 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej
dane (Ú. v. ES L 8, 11.1.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/ zv. 1), gestor: nebol určený,
-rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/263 z 15. januára 2020 o informatizácii
prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie) (Ú. v. L 58, 27.2.2020), gestor: zatiaľ nebol určený,
-nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť
vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I , 7.10.2022), gestor: zatiaľ nebol určený,
-nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým
sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006), v platnom znení, gestor: ŠÚ SR.
c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:
ríloha č. 4
111
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C‑703/19 J. K. proti Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Katowicach, [2021]
Výrok rozhodnutia:
„Článok 98 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2009/47/ES z 5. mája 2009, v spojení s prílohou III bodom 12a tejto smernice a článkom 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES sa vykladať v tom zmysle, že pod pojem „reštauračné a stravovacie služby“ patrí poskytovanie jedál sprevádzané dostatočne podpornými službami určenými na umožnenie okamžitej konzumácie týchto jedál konečným zákazníkom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak sa konečný zákazník rozhodne nepoužívať materiálne a ľudské prostriedky, ktoré mu zdaniteľná osoba poskytla na účely sprevádzania konzumácie dodaných jedál, treba dospieť k záveru, že poskytovanie týchto jedál nesprevádza žiadna podporná služba.“.
-rozhodnutie Súdneho dvora (druhá komora) vo veci C-140/05, Amalia Valeško proti Zollamt Klagenfurt, [2006]
Výrok rozhodnutia:
„1. Bod 6 ods. 2 prílohy XIII Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa vykladať tak, že mu neodporuje to, aby Rakúska republika prechodne zachovala svoju právnu úpravu týkajúcu sa oslobodenia od spotrebnej dane obmedzeného na 25 kusov pre cigarety pochádzajúce zo Slovinska, dovezené na územie Rakúskej republiky v osobnej batožine cestujúcich, ktorí majú bydlisko v Rakúskej republike a vstupujú priamo na jej územie cez pozemnú hranicu alebo vnútrozemské vody tohto členského štátu.
2. Články 23 ES, 25 ES a 26 ES sa majú vykladať tak, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava sporná v konaní vo veci samej, podľa ktorej je oslobodenie od spotrebnej dane obmedzené na 25 kusov pre cigarety dovážané v osobnej batožine cestujúcich pri vstupe na územie Rakúskej republiky z niektorých iných členských štátov, najmä Slovinskej republiky, bez ohľadu na skutočnosť, že v dôsledku posledného rozšírenia Únie sa toto obmedzené oslobodenie od spotrebnej dane neuplatňuje na žiadny tretí štát s jedinou výnimkou švajčiarskeho slobodného colného pásma Samnauntal a že pri dovozoch cigariet pochádzajúcich z tretích krajín sa vo všeobecnosti oslobodenie od spotrebnej dane vzťahuje na 200 kusov.“
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-64/15, BP Europa SE proti Hauptzollamt Hamburg-Stadt, [2016]
Výrok rozhodnutia:
„1. Článok 20 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa vykladať v tom zmysle, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v zmysle tohto ustanovenia v situácii, ako je situácia v konaní vo veci samej, končí v čase, keď príjemca tohto tovaru pri ukončení úplnej vykládky dopravného prostriedku obsahujúceho predmetný tovar konštatuje, že chýba určité množstvo tohto tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré sa mu malo dodať.
ríloha č. 4
112
2. Spojené ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. a) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/118 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
– situácie, ktoré upravujú, sa odlišujú od situácie upravenej článkom 7 ods. 4 tejto smernice a
– okolnosť, že vnútroštátne ustanovenie preberajúce článok 10 ods. 2 smernice 2008/118, ako je ustanovenie sporné v konaní vo veci samej, výslovne neuvádza, že nezrovnalosť, ktorú toto ustanovenie smernice upravuje, musí mať za následok uvedenie predmetného tovaru do daňového voľného obehu, nemôže brániť uplatneniu tohto vnútroštátneho ustanovenia pri konštatovaní chýbajúceho množstva, pri ktorom sa nevyhnutne predpokladá takéto uvedenie do daňového voľného obehu.
3.Článok 10 ods. 4 smernice 2008/118 sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje, nielen keď na miesto určenia nedorazí všetok tovar prepravovaný v režime pozastavenia dane, alebo tiež v prípade, ak na miesto určenia nedorazí len časť tohto tovaru.“
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-165/13, Stanislav Gross proti Hauptzollamt Braunschweig, [2014]
Výrok rozhodnutia:
„Článok 9 ods. 1 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/108/EHS zo 14. decembra 1992, v spojení s článkom 7 tejto smernice sa vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie umožňuje, aby členský štát označil za platiteľa spotrebnej dane osobu, ktorá v držbe na daňovom území tohto štátu na komerčné účely výrobky podliehajúce spotrebnej dani uvoľnené na spotrebu v inom členskom štáte, za okolností, akými okolnosti sporu vo veci samej, aj keď táto osoba nebola v členskom štáte určenia prvým držiteľom týchto výrobkov.“
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-83/08, Glückauf Brauerei GmbH proti Hauptzollamt Erfurt, [2009]
Výrok rozhodnutia:
„Článok 4 ods. 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa vykladať v tom zmysle, že situácia charakterizovaná existenciou štrukturálnych prepojení medzi rôznymi pivovarmi z hľadiska majetkových účastí a hlasovacích práv, ktorá vyúsťuje do toho, že istá osoba vykonávajúca riadiace funkcie vo viacerých z dotknutých pivovarov nezávisle od svojho skutočného správania možnosť vykonávať vplyv na prijímanie obchodných rozhodnutí týmito pivovarmi, vylučuje, aby sa tieto pivovary mohli považovať za hospodársky nezávislé jeden od druhého.“
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-163/09, Repertoire Culinaire Ltd v. The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs, [2010]
Výrok rozhodnutia:
„1. Článok 20 prvá zarážka smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa vykladať v tom zmysle, že definícia „etanolu“ uvedená v tomto ustanovení sa uplatňuje na víno na varenie a na portské na varenie.
ríloha č. 4
113
2. Za okolností, ako vo veci samej, sa na oslobodenie od zosúladenej dane z vína na varenie, portského na varenie a koňaku na varenie vzťahuje článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83.
3. Za predpokladu, že výrobky, akými víno na varenie, portské na varenie a koňak na varenie dotknuté v spore vo veci samej, ktoré sa považovali za výrobky nepodliehajúce spotrebnej dani alebo za oslobodené od spotrebnej dane podľa smernice 92/83 a uvoľnené na spotrebu v členskom štáte, kde boli vyrobené, určené na uvedenie na trh v inom členskom štáte, posledný uvedený členský štát musí priznať týmto výrobkom na jeho území rovnaké zaobchádzanie, ibaže existujú konkrétne, objektívne a overiteľné skutočnosti dokazujúce, že prvý členský štát správne neuplatnil ustanovenia tejto smernice alebo že podľa jej článku 27 ods. 1 je odôvodnené prijatie opatrení na boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa plateniu spotrebných daní a ich zneužívaniu a na zabezpečenie ich správneho a čestného uplatnenia.
4. Článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 sa vykladať v tom zmysle, že priznanie oslobodenia upravené v tomto ustanovení môže podliehať dodržaniu podmienok, ako podmienky upravené vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v spore vo veci samej, a to obmedzenie osôb oprávnených podať žiadosť o vrátenie, lehota štyroch mesiacov na predloženie takejto žiadosti a stanovenie minimálnej sumy na vrátenie, iba vtedy, ak z konkrétnych, objektívnych a overiteľných skutočností vyplýva, že tieto podmienky nevyhnutné na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie tohto oslobodenia od daní, ako aj na účely ochrany pred daňovými únikmi, vyhýbaním sa plateniu daní a ich zneužívaním. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby preveril, či ide o takýto prípad, pokiaľ ide o podmienky upravené touto právnou úpravou.“
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-64/15, BP Europa SE proti Hauptzollamt Hamburg-Stadt, [2016]
Výrok rozhodnutia:
„1. Článok 20 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa vykladať v tom zmysle, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v zmysle tohto ustanovenia v situácii, ako je situácia v konaní vo veci samej, končí v čase, keď príjemca tohto tovaru pri ukončení úplnej vykládky dopravného prostriedku obsahujúceho predmetný tovar konštatuje, že chýba určité množstvo tohto tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré sa mu malo dodať.
2. Spojené ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. a) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/118 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
– situácie, ktoré upravujú, sa odlišujú od situácie upravenej článkom 7 ods. 4 tejto smernice a
– okolnosť, že vnútroštátne ustanovenie preberajúce článok 10 ods. 2 smernice 2008/118, ako je ustanovenie sporné v konaní vo veci samej, výslovne neuvádza, že nezrovnalosť, ktorú toto ustanovenie smernice upravuje, musí mať za následok uvedenie predmetného tovaru do daňového voľného obehu, nemôže brániť uplatneniu tohto vnútroštátneho ustanovenia pri konštatovaní chýbajúceho množstva, pri ktorom sa nevyhnutne predpokladá takéto uvedenie do daňového voľného obehu.
3.Článok 10 ods. 4 smernice 2008/118 sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje, nielen keď na miesto určenia nedorazí všetok tovar prepravovaný v režime pozastavenia dane, alebo tiež v prípade, ak na miesto určenia nedorazí len časť tohto tovaru.“
ríloha č. 4
114
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1. 1. 2008.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/262 je stanovená do 31. decembra 2021.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/475 bola stanovená do 31. decembra 2019.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/2235 je stanovená do 30. júna 2022.
Lehota na prebratie smernice 2011/64/EÚ: ide o kodifikované znenie, pričom termíny prebratia vyplývajú z pôvodných smerníc.
Lehota na prebratie smernice 92/84/EHS bola stanovená do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t. j. do 1.5. 2004.
b)Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260, a to:
- konanie č. 2020/116 v súvislosti s nesplnením si povinnosti vyplývajúcej zo smernice Rady (EÚ) 2019/475,
- formálna výzva Slovenskej republike listom SG(2020)D/721 zo dňa 15. júna 2020
c)Smernica 2006/112/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Smernica 2011/64/EÚ bola prebratá do zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Smernica 92/84/EHS bola prebratá do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
ríloha č. 4
115
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K čl. I (Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 až 3
Navrhuje sa úprava súvisiaca so zvýhodnením podania návrhu elektronickými prostriedkami pri zachovaní 50 % zníženia sadzby poplatku so stanovením maximálneho zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70 eur na 50 eur. V nadväznosti na prijatie úpravy sadzieb poplatkov sa upravuje aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,5 eura a súčasne sa stanovuje úprava sumy krátenia poplatku pri jeho vrátení zo zákonného dôvodu nastavením najnižšej sumy na úrovni 10 eur.
K bodu 4
Navrhuje sa prechodné ustanovenie na určenie nových sadzieb poplatkov pre všetky podania po účinnosti zákona, ako aj na všetky úkony a konania začaté a neskončené do účinnosti zákona. Tento mechanizmus je dôležitý pre centrálnu evidenciu poplatkov, ktorá po účinnosti zákona bude viesť „precenený“ číselník poplatkov s jednou sadou šablón na technických zariadeniach služby eKolok.
K bodom 5 až 45
Úpravy sadzieb poplatkov v samotnom sadzobníku súdnych poplatkov sa navrhujú pri poplatkoch, ktoré v sadzobníku ustanovené pevnou sumou. Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa mení iba minimálna a/alebo maximálna suma výsledného poplatku. Zvolený mechanizmus úpravy sadzieb poplatkov sa odvíja od miery spotrebiteľskej inflácie od januára 2009, od kedy väčšina poplatkov bola menená iba prepočítaním konverzným kurzom pri prijatí meny EURO.
Spôsob legislatívnej úpravy vybraných sadzieb poplatkov bol zvolený z dôvodu jednoznačnosti a prehľadnosti úpravy jednotlivých položiek sadzobníka súdnych poplatkov a tiež z dôvodu jednoduchšieho zapracovania prijatých zmien do Zbierky zákonov.
K čl. II (Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Vypúšťa sa pojem domácnosť, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti, a to z dôvodu, že stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti manžel alebo manželka, je oproti stavebnému sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený.
K bodu 2
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 4.
ríloha č. 4
116
K bodu 3
Vypúšťa sa nárok na 50 %-nú výšku poplatku za vedenie účtu stavebného sporenia počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov odo dňa poskytnutia štátnej prémie stavebnou sporiteľňou pre stavebného sporiteľa - člena domácnosti.
K bodu 4
Rušia sa osobitné podmienky pre určenie hranice priemerného mesačného príjmu pre stavebných sporiteľov - členov domácnosti, ktorí pri uzatvorení zmluvy o stavebnom sporení písomne vyhlásili, že ich zmluvy o stavebnom sporení budú s nárokom na štátnu prémiu. Zároveň sa ruší povinnosť stavebných sporiteľní upraviť vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenia zmlúv o stavebnom sporení a podmienok pri uzatváraní zmlúv o stavebnom sporení stavebnými sporiteľmi - členmi domácnosti.
K bodu 5
Ruší sa dvojnásobná výška percentuálneho podielu štátnej prémie pre stavebného sporiteľa - člena domácnosti.
K bodu 6
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 1.
K bodu 7
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 3.
K bodu 8
Z dôvodu vypustenia všetkých vecných úprav v zákone o stavebnom sporení zavedených novelou č. 316/2023 Z. z. stráca prechodné ustanovenie § 13l viažuce sa k týmto úpravám svoje opodstatnenie.
K čl. III (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov)
Pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť.
K čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 a 2
Navrhuje sa úprava súvisiaca so zvýhodnením podania návrhu elektronickými prostriedkami pri zachovaní 50 % zníženia sadzby poplatku so stanovením maximálneho
ríloha č. 4
117
zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70 eur na 50 eur. V nadväznosti na prijatie úpravy sadzieb poplatkov sa upravuje aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,5 eura.
K bodu 3
Navrhuje sa prechodné ustanovenie na určenie nových sadzieb poplatkov pre všetky podania po účinnosti zákona ako aj na všetky úkony a konania začaté a neskončené do účinnosti zákona. Tento mechanizmus je dôležitý pre centrálnu evidenciu poplatkov, ktorá po účinnosti zákona bude viesť „precenený“ číselník poplatkov s jednou sadou šablón na technických zariadeniach služby eKolok.
K bodom 4 až 185
Úpravy sadzieb poplatkov v samotnom sadzobníku správnych poplatkov sa navrhujú pri poplatkoch, ktoré v sadzobníku ustanovené pevnou sumou s výnimkou tých, ktoré boli v posledných rokoch komplexne upravované v rámci novelizácie vecného právneho predpisu (napr. poplatky za registráciu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, alebo poplatky za patenty, poplatky za veterinárnu správu a pod.). Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa mení iba minimálna a/alebo maximálna suma výsledného poplatku. Zvolený mechanizmus úpravy sadzieb poplatkov sa odvíja od miery spotrebiteľskej inflácie od januára 2009, od kedy väčšina poplatkov bola menená iba prepočítaním konverzným kurzom pri prijatí meny EURO.
Spôsob legislatívnej úpravy vybraných sadzieb poplatkov bol zvolený z dôvodu jednoznačnosti a prehľadnosti úpravy jednotlivých položiek sadzobníka správnych poplatkov a tiež z dôvodu jednoduchšieho zapracovania prijatých zmien do Zbierky zákonov.
K čl. V (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)
K bodom 1, 2 5 a 6 [§ 66 ods. 6 písm. h) až j), § 131 ods. 2]
V súvislosti so znížením sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v čl. VII sa od 1. januára 2024 navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
K bodom 3 a 4 [§ 66b ods. 6, § 116 ods. 3]
Navrhuje sa, aby sa rodičovský dôchodok vyplatil každý rok raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke. V prípade, ak nárok na rodičovský dôchodok vznikne prvý krát napríklad v auguste, vyplatí sa rodičovský dôchodok za mesiace august december v mesiaci, v ktorom sa prvý krát vyplatí dôchodok od ktorého je odvodený nárok na výplatu rodičovského dôchodku. Z uvedeného dôvodu sa tiež navrhujú upraviť podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu tak, aby sa podmienka poberania starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku považovala na tento účel od 1. júna príslušného kalendárneho roka do konca tohto roka za splnenú. V prípade, ak nárok na výplatu dôchodku, od ktorého je nárok na rodičovský dôchodok odvodený, zanikol pred 1. júnom, rodičovský dôchodok bude patriť iba za obdobie nároku na výplatu tohto dôchodku.
ríloha č. 4
118
K čl. VI (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 - § 2 písm. w) a § 15 písm. a) druhý bod a písm. b) prvý bod podbod 1a.
Z dôvodu právnej istoty daňovníkov a jednoznačného určenia hranice zdaniteľných príjmov pre uplatnenie 15 % sadzby dane sa zavádza pevná dobre zapamätateľná suma vo výške 60 000 eur. V tejto súvislosti sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 2a.
K bodom 2, 5 a 10 - § 5 ods. 7 písm. q), § 9 ods. 1 písm. p) a § 52zzz ods. 2 a 3
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje vykonať legislatívno-technické zmeny prostredníctvom spresnenia textu a v tejto súvislosti sa ustanovuje prechodné ustanovenie.
K bodu 3 - § 9 ods. 1 písm. i)
Ide o vykonanie legislatívno-technickej úpravy v nadväznosti na novelizáciu zákona č. 309/2023 Z. z.
K bodu 4 - § 9 ods. 1 písm. k)
Navrhovanou úpravou sa ponecháva oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu tak, ako je platné do 31. decembra 2023. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa a legislatívne spresňuje v nadväznosti na zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločnosti a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodom 6 a 7 - § 12 ods. 3 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. g)
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorí si môžu uplatniť oslobodenie príjmov z tzv. charitatívnej reklamy. Zároveň dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy, a to z 20 000 eur na 30 000 eur.
K bodu 8 - § 15 písm. a) piaty bod a § 43 ods. 1 písm. a)
Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa navrhuje zvýšenie sadzby dane pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 %.
K bodu 9 - § 46b
Do zákona o dani z príjmov sa dopĺňa inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. Minimálnu daň platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane pre daňovníka právnickú osobu, t. j. tento daňovník platí minimálnu daň aj v prípade vykázania daňovej straty. Ustanovená sadzba minimálnej dane sa znižuje na polovicu, ak ide o daňovníka, ktorý zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím. Podmienkou však je, že priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným poistením je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 425/2023 Z. z. Na základe tejto vyhlášky je spôsob výpočtu uvedeného ukazovateľa ustanovený v štvrťročnom výkaze o práci „Práca 2-04“. Minimálna daň je splatná v rovnakej lehote ako daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania. Súčasne sa ustanovuje možnosť zápočtu zaplatenej minimálnej dane (resp. kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou
ríloha č. 4
119
vypočítanou v daňovom priznaní) v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale len vo výške, ktorá presahuje minimálnu daň. V prípade kratšieho zdaňovacieho obdobia (napr. pri prechode z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak alebo zdaňovacie obdobie do dňa vstupu do likvidácie alebo konkurzu) sa výška minimálnej dane znižuje úmerne podľa počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia. Rovnako zákon o dani z príjmov vymedzuje daňovníkov právnické osoby, ktoré nepodliehajú povinnosti platiť minimálnu daň. Daňovník, ktorému zanikol nárok na započítanie zaplatenej minimálnej dane z dôvodu, že uplynula ustanovená 3-ročná doba, stráca nárok na jej vrátenie. Súčasne nárok na jej vrátenie zaniká aj daňovníkovi, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, a to ku dňu zrušenia bez likvidácie a daňovníkovi vstupujúcemu do konkurzu alebo likvidácie ku dňu vstupu do tohto režimu. Zároveň sa spresňuje postup pri započítaní zaplatených preddavkov v prípade, ak daňovník súčasne nárok na zápočet minimálnej dane. Možnosť poukázania podielu zaplatenej dane ostáva zachovaná aj v prípade povinnosti platenia minimálnej dane, a to z celej výšky zaplatenej minimálnej dane.
K bodu 10 - § 52zzy a § 52zzz
§ 52zzy - Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2023
Zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) sa uplatní pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2023. V prípade podielov na likvidačnom zostatku uvedené zvýšenie nastáva, ak vstúpi spoločnosť alebo družstvo do likvidácie najskôr 1. januára 2023, pričom však k výplate týchto podielov na likvidačnom zostatku došlo po 31. decembri 2023. Obdobne sa postupuje aj pri vyrovnacích podieloch.
§ 52zzz – Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2024
Odsek 1 Zmena hranice pre uplatnenie 15 % sadzby dane sa použije prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2024, t. j. v prípade daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok najskôr v zdaňovacom období, ktoré začína v priebehu kalendárneho roka 2024.
Odseky 4 6 - Minimálna daň pre právnické osoby bude prvýkrát splatná za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024, t. j. povinnosť jej zaplatenia sa nebude týkať zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v kalendárnom roku 2023. Okrem prípadov uvedených v § 46b ods. 7 nepodlieha povinnosti platenia minimálnej dane ani daňovník, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka 2024 zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, a to aj napriek tomu, že jeho zdaňovacie obdobie, ktoré je ukončené dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňu vyhlásenia konkurzu, sa začalo najskôr 1. januára 2024. Zároveň sa ustanovuje, že prechod z kalendárneho roka na hospodársky rok uskutočnený v kalendárnom roku 2024 nemá vplyv na povinnosť platenia minimálnej dane. Minimálna daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu tejto zmeny sa uhradí spolu s minimálnou daňou za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína dňom zmeny, t. j. uhradí sa v roku 2025.
K čl. VII (Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
ríloha č. 4
120
S účinnosťou od 1. januára 2024 sa navrhuje trvalé zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na 4 % z vymeriavacieho základu sporiteľa.
K čl. VIII (Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 a 3
Navrhovanou úpravou sa upravuje sadzba dane z cigár a cigariek, sadzba dane z tabaku, špecifická časť kombinovanej sadzby dane z cigariet, minimálna sadzba dane z cigariet a sadzba dane z tabaku v bezdymovom tabakovom výrobku, a to s účinnosťou od 1. februára 2026.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava týkajúca sa zosúladenia legislatívy v oblasti spotrebných daní pri objednávaní a tlači kontrolných známok.
K bodu 4
V súvislosti s navrhovanými zmenami uvedenými v bodoch 1 a 2 sa upravujú prechodné ustanovenia. Súčasne sa navrhuje upraviť sadzbu dane z tabaku, špecifickú aj percentuálnu časť kombinovanej sadzby dane z cigariet, minimálnu sadzbu dane z cigariet a sadzbu dane z tabaku v bezdymovom tabakovom výrobku platnú v období od 1. februára 2024 do 31. januára 2026. Zároveň sa stanovujú znaky pre príslušnú sadzbu dane a upravujú sa lehoty na predaj zdanených tabakových výrobkov pri zmene sadzby dane.
K čl. IX (Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov)
Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane na poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb tak, ako vymedzené v článku 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, bola od 1. januára 2023 zavedená vzhľadom na vtedajšiu bezprecedentnú situáciu na trhu s energiami, ale aj na negatívnu situáciu v sektore spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Cieľom bolo pomôcť podnikateľom stabilizovať ceny týchto služieb, prípadne ceny v tomto sektore aj znížiť. Navrhuje sa však vylúčenie podávania alkoholických nápojov, v ktorých obsah alkoholu prevyšuje 0,5 % jeho objemu, z uplatňovania zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby od 1. januára 2024. Odôvodnenosť tohto opatrenia vyplýva na jednej strane z potreby konsolidácie verejných financií. Na strane druhej, alkoholické nápoje negatívne vplývajú na ľudské zdravie, rodinné vzťahy, prípadne iné sociálne oblasti, čo vyvoláva zvýšené náklady verejných financií na elimináciu týchto škodlivých následkov. Nie je preto žiaduce, aby podávanie alkoholických nápojov v rámci stravovacích a reštauračných služieb naďalej podliehalo zníženej sadzbe dane. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení v prílohe č. III stanovuje, že znížená sadzba dane sa môže uplatniť na reštauračné a stravovacie služby s možnosťou vylúčiť dodávanie alkoholických nápojov. Aj väčšina členských štátov Európskej únie, ktoré uplatňujú zníženú sadzbu dane na predmetné služby, túto možnosť využila. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania
ríloha č. 4
121
reštauračných a stravovacích služieb tak bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
K čl. X (Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre
j)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
k)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
l)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti sa musia zmeny spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného.
Uvedené zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému.
Zvýšenie sadzby poistného zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa (osoba, ktorá nie je zamestnancom, nie je samostatne zárobkovo činná osoba a nie je ani poistenec štátu) nezmení disponibilné zdroje zamestnanca a zníži disponibilné zdroje samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa.
K čl. XI (Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
V roku 2023 rástli výdavky na zdravotnú starostlivosť významne nad rámec očakávania vzhľadom na mimoriadne zvyšovanie platov ako aj dofinancovanie v roku 2023. V roku 2022 bol novelizovaný zákon č. 581/2004 Z. z. (zákonom č. 518/2022 Z. z.) a navrhnuté príspevky na činnosť Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou boli nastavené na očakávané príjmy verejného zdravotného poistenia o 1 mld. eur nižšie. Navrhuje sa zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy výrazne vyššie, a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je tento krok nevyhnutný.
K čl. XII (Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
ríloha č. 4
122
V súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií sa prijíma konsolidačné opatrenie, ktorým sa zabezpečuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12% z HDP. Výška príspevku vychádza zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období.
K čl. XIII (Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 (§ 3)
Navrhuje sa rozšírenie rozsahu regulovaných osôb o ďalšie regulované subjekty, ktoré realizujú svoju činnosť na území SR v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného zo strany NBS podľa osobitných predpisov, resp. vydaného príslušným regulačným orgánom v inom členskom štáte a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHS. Navrhovaná právna úprava zaťažuje hospodársky výsledok bánk a nie bankové pasíva, ako to bolo v prípade predchádzajúcich odvodov bánk. Nie je preto dôvodné predpokladať, že nastane situácia, v ktorej by banky z dôvodu úhrad osobitného odvodu dosahovali straty.
K bodom 2 a 5 (§ 6, § 15 ods. 7 až 10)
Zavádza sa vyššia sadzba pre banky, ktorá bude postupne vyklesávať do 31. 12. 2027. Po tomto dátume bude výška odvodu pre všetky regulované subjekty rovnaká. Z dôvodu nadštandardnej zvýšenej ziskovosti bankového sektora, ktorá bola spôsobená vývojom úrokových sadzieb, je možné konštatovať, že navrhované daňové zaťaženie neukladá nadmerné bremeno daňového zaťaženia a sleduje spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom a individuálnymi záujmami dotknutých právnických osôb.
Osobitne vyššou sadzbou zdaňované banky. Práve banky boli identifikované ako účastníci trhu s vysokými ziskami, ktorí majú zdaniteľný potenciál oproti ostatným regulovaným sektorom. Zisky v oblasti bankového sektora je možné označiť ako nadmerné z dôvodu, že nie dôsledkom podnikateľskej aktivity bánk v sektore ich podnikania, ale dôsledkom vývoja na finančných trhoch, ktorý nebolo možné predpokladať a ktorý umožnil bankám získať v porovnaní s inými subjektami finančného trhu, ako aj v porovnaní s inými podnikateľskými subjektami výrazné výnosy. Táto anomália finančného trhu umožňuje štátu prijať opatrenia na nastolenie rovnováhy tak, aby banky ako účastníci finančného trhu za takýchto okolností znášali zvýšené daňové zaťaženie, a tým sa v zmysle zásady daňovej solidarity podieľali na zlepšení stavu verejných financií. Z dôvodu aktuálneho vývoja na finančných trhoch je možné naďalej predpokladať zvýšenú ziskovosť bankového sektora.
Vývoj európskej ekonomiky, zvyšovanie úrokových sadzieb ECB a ďalšie opatrenia vytvorili podmienky pre zvýšenú ziskovosť bankového sektora, čo malo za následok prijímanie zvýšených daňových sadzieb nielen vo vzťahu k bankovému sektoru. Zvýšený zisk bánk podmienil prijímanie reštriktívnych daňových opatrení v iných krajinách ako Maďarsko, Česká republika, Španielsko, Litva, Taliansko, Švédsko a Veľká Británia, pričom Slovinsko zavedenie zvýšeného zdanenia bánk plánuje.
K bodom 3 až 5 (§ 12, § 15 ods. 12)
Navrhuje sa, aby uhradené odvody a uhradené nedoplatky zo zúčtovania odvodov boli príjmom štátneho rozpočtu. Legitímny cieľ predstavuje v danom prípade vyšší príjem do štátneho
ríloha č. 4
123
rozpočtu s cieľom konsolidovať verejné financie. Vyššie príjmy spolu s konsolidačnými opatreniami by mali zabezpečiť nižší deficit, čo by malo viesť k zlepšeniu stavu verejných financií.
K bodu 5 (§ 15 ods. 1 až 6 a 11)
Z dôvodu zaradenia nových subjektov medzi regulované osoby a nastavenia ich statusu regulovanej osoby, ako aj z toho vyplývajúcich povinností, sa navrhujú prechodné ustanovenia.
Subjekty, ktoré sa stanú regulovanými osobami podľa zákona účinného po 31. decembri 2023, budú mať prvé odvodové obdobie január 2024.
Nová sadzba odvodu sa prvýkrát použije na odvodové obdobie, ktorým je január 2024 / patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2023.
Zároveň sa navrhuje, aby sa doterajšie postupné vyklesávanie sadzby odvodu zastavilo.
K čl. XIV (Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 124/2023 Z. z.)
Napriek postupnému doznievaniu energetickej krízy existuje pre vybrané firmy pôsobiace v dotknutých odvetviach priestor dosahovať nadmerné zisky. V minulosti nadmerné zisky plynuli hlavne z rozdielu medzi referenčnou ropou Brent a spracovanou ruskou ropou Urals, ktorá mala výrazne nižšiu cenu. Zatiaľ čo v minulosti bol rozdiel na úrovni 5 USD, v roku 2022 vystúpil na 35 USD za barel. Rozdiel medzi Uralsom a Brentom zostáva stále na vysokej úrovni 18 USD za barel, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.
K čl. XV (Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu legislatívno-technickej úpravy a spresnenia ustanovení zákona o dani z príjmov.
K čl. XVI (Zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony)
Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu konsolidácie príjmov verejnej správy.
K čl. XVII (Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Navrhuje sa zvýšiť základnú sadzbu dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
K bodu 2
ríloha č. 4
124
Znížená sadzba dane bude aj po zvýšení predstavovať 50 % zo sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
K čl. XVIII (Účinnosť)
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona, pričom z dôvodu potreby konsolidácie verejných financií by väčšina opatrení mala nadobudnúť účinnosť ku koncu roka 2023, resp. 1. januára 2024.
V Bratislave dňa 4. decembra 2023
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ladislav Kamenický, v.r.
minister financií Slovenskej republiky