TABUĽKA ZHODY návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Smernica

Právne predpisy Slovenskej republiky

Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022)

Návrh zákona č. ... o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

Článok (Č, O, V, P)

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok (Č, §, O, V,

Text

Zhoda

Poznámky

Identifikácia goldplatingu

Identifikácia oblasti gold- platingu a vyjadrenie k opodstatnenosti

goldplatingu*

Čl. 1 ods. 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú spoločné opatrenia týkajúce sa minimálneho efektívneho zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v podobe:

pravidla zahrnutia príjmov, v súlade s ktorým materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítava a uhrádza svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom skupiny, a

pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, v súlade s ktorým základnému subjektu nadnárodnej skupiny podnikov vznikajú dodatočné hotovostné náklady na daň rovnajúce sa jeho podielu na dorovnávacej dani, ktorá nebola uložená podľa pravidla zahrnutia príjmov vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom skupiny.

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu

GP-N

sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 1, ods. 2

Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň, v súlade s ktorou sa dorovnávacia daň vypočítava a platí z nadmerného zisku všetkých nízko zdanených základných subjektov nachádzajúcich sa v ich jurisdikcii podľa tejto smernice.

§ 1 písm. a) a b)

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a)dorovnávaciu daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín

GP-N

podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín,

b)spôsob platenia a vyberania dorovnávacej dane.

Čl. 2 ods. 1

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na základné subjekty nachádzajúce sa v členskom štáte, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá dosahuje v konsolidovanej účtovnej závierke svojho hlavného materského subjektu ročné výnosy aspoň 750 000 000EUR, vrátane výnosov vylúčených subjektov uvedených v odseku 3, v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu.

§ 3 ods. 1 písm. a) a b)

(1)Tento zákon sa vzťahuje na

a)základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá dosahuje v konsolidovanej účtovnej závierke svojho hlavného materského subjektu ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur, vrátane výnosov vylúčených subjektov podľa odseku 3, a to v najmenej dvoch účtovných obdobiach zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu,

b) spoločné podniky a subjekty pridružené k spoločnému podniku podľa § 26 založené v Slovenskej republike.

Písm. b)

Pravidlá pre zdanenie spoločných podnikov sú vymedz

GP-N

ené v § 26 (čl. 36 smernice) a na jeho základe sa upravuje rozsah pôsobnosti zákona aj na spoločné podniky.

Čl. 2 ods. 2

Ak je jedno alebo viac zo štyroch účtovných období uvedených v odseku 1 dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov, prahová hodnota výnosov stanovená v uvedenom odseku sa pre každé z týchto účtovných období pomerne upraví.

§ 3 ods. 2

(2)Ak je jedno alebo viac účtovných období zo štyroch účtovných období dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov, prahová hodnota výnosov sa pre každé z týchto účtovných období pomerne upraví.

GP-N

Čl. 2 ods. 3

Táto smernica sa nevzťahuje na tieto subjekty (ďalej len „vylúčené subjekty“):

§ 3 ods. 3 a 4

(3)Ak v odseku 4 nie je ustanovené inak, tento zákon sa nevzťahuje na vylúčené subjekty, ktorými sú

a)verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia,

GP-N

vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový fond, investičný fond, ktorý je hlavným materským subjektom, alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností, ktorý je hlavným materským subjektom;

subjekt, v prípade ktorého najmenej 95 % jeho hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), s výnimkou subjektov dôchodkových služieb, a ktorý:

pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech subjektu alebo subjektov uvedených v písmene a), alebo

ii)

vykonáva výlučne doplnkové činnosti k tým, ktoré vykonáva subjekt alebo subjekty uvedené v písmene a);

subjekt, v prípade ktorého najmenej 85 % jeho hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac

nezisková organizácia, dôchodkový fond, investičný fond, ktorý je hlavným materským subjektom, alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností, ktorý je hlavným materským subjektom,

b)subjekt, ktorého najmenej 95 % hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), okrem subjektov dôchodkových služieb, a ktorý

1.pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených v písmene a), alebo

2.vykonáva výlučne doplnkové činnosti k tým, ktoré vykonávajú subjekty uvedené v písmene a),

c)subjekt, ktorého najmenej 85 % hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov

subjektov uvedených v písmene a), s výnimkou subjektov dôchodkových služieb, za predpokladu, že v podstate všetok jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov či strát vo vlastnom imaní, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. b) a c).

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa môže podávajúci základný subjekt v súlade s článkom 45 ods. 1 rozhodnúť, že so subjektom uvedeným v písmenách b) a c) uvedeného pododseku nebude zaobchádzať ako s vylúčeným subjektom.

uvedených v písmene a), okrem subjektov dôchodkových služieb, ak takmer celý jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov, alebo strát vo vlastnom imaní, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c).

(4)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že so subjektom podľa odseku 3 písm. b) a c) nebude zaobchádzať ako s vylúčeným subjektom.

Čl. 3 ods. 1 a 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„subjekt“ je akékoľvek právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú evidenciu, alebo akákoľvek právnická osoba;

„základný subjekt“ je:

akýkoľvek subjekt, ktorý je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a

akákoľvek stála prevádzkareň hlavného subjektu, ktorý je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov uvedenej v písmene a);

§ 2 písm. a) a b)

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)subjektom právnická osoba alebo právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú evidenciu,

b)základným subjektom

1.subjekt, ktorý je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.stála prevádzkareň hlavného subjektu, ktorý je subjektom nadnárodnej skupiny podnikov podľa prvého bodu,

GP-N

Čl. 3 ods. 3

„skupina“ je:

zoskupenie subjektov, ktoré sú prepojené prostredníctvom vlastníctva alebo kontroly, ako sa vymedzuje v prijateľnom štandarde finančného účtovníctva na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky hlavným materským subjektom, vrátane každého subjektu, ktorý mohol byť vylúčený z konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu len na základe svojej malej veľkosti,

§ 2 písm. f)

f)skupinou

1.zoskupenie subjektov, ktoré sú prepojené prostredníctvom vlastníckeho podielu alebo kontrolného podielu a ktorých majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, vrátane

GP-N

významnosti, alebo z dôvodu, že je určený na predaj, alebo

b)subjekt, ktorý má jednu alebo viac stálych prevádzkarní za predpokladu, že nie je súčasťou inej skupiny podľa vymedzenia v písmene a);

subjektov, ktoré sú z konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu vylúčené iba na základe veľkosti, významnosti alebo z dôvodu, že sú určené na predaj, alebo

2.subjekt, ktorý má jednu alebo viac stálych prevádzkarní, ak nie je súčasťou skupiny podľa prvého bodu,

Čl. 3 ods. 4 až 6

„nadnárodná skupina podnikov“ je každá skupina, ktorej súčasťou je aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň, ktoré sa nenachádzajú v jurisdikcii hlavného materského subjektu;

„veľká vnútroštátna skupina“ je každá skupina, ktorej všetky základné subjekty sa nachádzajú v tom istom členskom štáte;

„konsolidovaná účtovná závierka“ je:

účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, v

§ 2 písm. g) až i)

g)nadnárodnou skupinou podnikov skupina, ktorej súčasťou je aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň, ktoré sa nachádzajú v inom štáte ako je štát hlavného materského subjektu,

h)veľkou vnútroštátnou skupinou skupina, ktorej všetky základné subjekty sa nachádzajú v Slovenskej republike,

i)konsolidovanou účtovnou závierkou

1.účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, v ktorej sa majetok,

GP-N

ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky uvedeného subjektu a všetkých subjektov, v ktorých má kontrolný podiel, vykazujú, akoby sa týkali jedinej hospodárskej jednotky;

pokiaľ ide o skupiny vymedzené v bode 3 písm. b), účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva;

účtovná závierka hlavného materského subjektu, ktorá nie je zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva a ktorá bola následne upravená s cieľom predísť akýmkoľvek podstatným narušeniam hospodárskej súťaže, a

ak hlavný materský subjekt nezostavuje účtovnú závierku podľa písmena a), b) alebo c), účtovná závierka, ktorú by hlavný materský subjekt zostavil, ak by sa od neho zostavenie takejto účtovnej závierky vyžadovalo v súlade s:

prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo

ii)

záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky tohto subjektu a všetkých subjektov, v ktorých má kontrolný podiel, vykazujú, akoby sa týkali jedinej hospodárskej jednotky,

2.účtovná závierka, ktorú hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena f) druhého bodu, zostavil v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva,

3.účtovná závierka hlavného materského subjektu, ktorá nie je zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, ale je upravená tak, aby sa predišlo podstatným narušeniam hospodárskej súťaže,

iným štandardom finančného účtovníctva a za predpokladu, že takáto účtovná závierka bola upravená s cieľom predísť akýmkoľvek podstatným narušeniam hospodárskej súťaže;

finančného účtovníctva a účtovná závierka by bola upravená tak, aby sa predišlo podstatným narušeniam hospodárskej súťaže; to platí, ak hlavný materský subjekt účtovnú závierku nezostavuje,

Čl. 3 ods. 7

„účtovné obdobie“ je účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje svoju konsolidovanú účtovnú závierku, alebo v prípade, ak hlavný materský subjekt konsolidovanú účtovnú závierku nezostavuje, kalendárny rok;

§ 2 písm. n)

n)účtovným obdobím obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku alebo kalendárny rok, ak ide o konsolidovanú účtovnú závierku podľa písmena i) štvrtého bodu,

GP-N

Čl. 3 ods. 8

„podávajúci základný subjekt“ je subjekt, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v súlade s článkom 44;

§ 2 písm. ag)

ag) podávajúcim subjektom subjekt, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39,

GP-N

Čl. 3 ods. 9 až 11

„vládny subjekt“ je subjekt, ktorý spĺňa všetky tieto kritériá:

je súčasťou vlády alebo je vo výlučnom vlastníctve vlády vrátane akéhokoľvek politického celku alebo orgánov územnej samosprávy;

nevykonáva obchodnú ani podnikateľskú činnosť a jeho hlavným účelom je:

vykonávanie vládnej funkcie alebo

ii)

riadenie alebo investovanie aktív tejto vlády alebo jurisdikcie prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy aktív a súvisiacich investičných činností pre uvedené aktíva vlády alebo jurisdikcie;

zodpovedá vláde za svoje celkové výsledky a každoročne podáva vláde informačné správy a

jeho majetok prechádza pri zrušení na vládu, a pokiaľ ide o rozdelenie jeho čistého zisku, takýto čistý zisk sa vypláca výlučne uvedenej vláde, pričom žiadna časť jeho čistého zisku neplynie v prospech akejkoľvek súkromnej osoby;

§ 2 písm. r) až t)

r)verejnoprávnym subjektom vláda Slovenskej republiky vrátane ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, právnická osoba zriadená zákonom, právnická osoba zriadená na základe zákona alebo právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo so 100-percentnou majetkovou účasťou obcí alebo vyšších územných celkov, alebo nimi zriadená alebo založená iná právnická osoba alebo organizácia, ak

1.nevykonávajú obchodnú činnosť ani podnikateľskú činnosť a ich hlavným účelom je zabezpečenie riadenia alebo investovanie majetku štátu, majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov (ďalej len „majetok vlády“) prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy majetku a súvisiacich investičných činností pre majetok vlády,

2.zodpovedajú štátu alebo obci alebo vyššiemu územnému celku za svoje celkové výsledky

GP-N

10.

„medzinárodná organizácia“ je každá medzivládna organizácia vrátane nadnárodnej organizácie, alebo agentúra alebo zastúpenie v jej úplnom vlastníctve, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

tvoria ju primárne vlády;

má platnú dohodu o sídle alebo obdobnú dohodu s jurisdikciou, v ktorej je usadená, napríklad dohody, ktoré oprávňujú útvary alebo zložky organizácie v uvedenej jurisdikcii na výsady a imunity, a

právne predpisy alebo jej riadiace listiny zamedzujú tomu, aby jej príjmy plynuli v prospech súkromných osôb;

a každoročne podávajú informácie o svojej činnosti, a

3.ich majetok prechádza po zániku na štát alebo obce alebo vyšší územný celok a ak subjekt rozdeľuje zisk, tento zisk plynie výlučne štátu alebo obcí alebo vyššiemu územnému celku a žiadna jeho časť neplynie inej právnickej osobe, fyzickej osobe alebo právnemu usporiadaniu (ďalej len „súkromná osoba“),

s)medzinárodnou organizáciou medzivládna organizácia vrátane nadnárodnej organizácie alebo agentúra, alebo zastúpenie v jej úplnom vlastníctve a

1.ktorú tvoria najmä vlády alebo štáty,

2.má platnú dohodu o sídle alebo obdobnú dohodu so štátom, v ktorom je založená, vrátane dohody, ktorá oprávňuje útvary alebo zložky organizácie v uvedenom štáte na výsady a imunity, a

3.právne predpisy alebo listiny upravujúce jej činnosť, riadenie a postavenie zamedzujú tomu, aby

11.

„nezisková organizácia“ je subjekt, ktorý spĺňa všetky tieto kritériá:

je zriadený a pôsobí v jurisdikcii svojho sídla:

výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové, vzdelávacie alebo iné podobné účely, alebo

ii)

ako profesijná organizácia, obchodný spolok, obchodná komora, organizácia práce, poľnohospodárska alebo záhradnícka organizácia, občiansky spolok alebo organizácia pôsobiaca výlučne na podporu sociálneho zabezpečenia;

v podstate všetky príjmy z činností uvedených v písmene a) sú oslobodené od dane z príjmov v jurisdikcii jeho sídla;

nemá žiadnych spoločníkov ani členov, ktorí majú vlastnícky alebo skutočný podiel na jeho príjmoch alebo majetku;

príjmy alebo majetok subjektu sa nesmú rozdeľovať súkromnej osobe ani inému než charitatívnemu subjektu, ani sa nesmú použiť v ich prospech, inak ako:

jej príjmy plynuli v prospech súkromnej osoby,

t)neziskovou organizáciou subjekt, ktorý spĺňa tieto podmienky:

1.v štáte svojho založenia a riadenia vykonáva činnosť výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové, vzdelávacie účely alebo iné obdobné účely, alebo pôsobí a vykonáva činnosť ako profesijná organizácia, združenie podnikateľov, obchodná komora, odborová organizácia, záujmové združenie poľnohospodárov, záhradkárov a združenie občanov alebo organizácia, ktorá vykonáva výlučne všeobecne prospešné služby,

2.takmer všetky príjmy z činností podľa prvého bodu sú oslobodené od dane z príjmov v štáte jeho založenia a riadenia,

3.nemá žiadnych spoločníkov ani členov, ktorí majú podiel na príjme alebo majetku, alebo ktorí sú skutočnými vlastníkmi príjmu alebo majetku,

4.príjmy alebo majetok subjektu sa nesmú rozdeľovať alebo použiť

v súvislosti s vykonávaním charitatívnych činností subjektu;

ii)

platba primeraného plnenia za poskytnuté služby alebo za použitie majetku alebo kapitálu, alebo

iii)

platba predstavujúca reálnu trhovú hodnotu majetku, ktorý subjekt zakúpil; a

pri ukončení, likvidácii alebo zrušení subjektu sa všetok jeho majetok má previesť alebo vrátiť neziskovej organizácii alebo vláde vrátane akéhokoľvek vládneho subjektu v jurisdikcii sídla subjektu alebo akémukoľvek jej politickému celku;

nevykonáva obchodnú alebo podnikateľskú činnosť, ktorá priamo nesúvisí s účelmi, na ktoré bol založený;

v prospech súkromnej osoby alebo subjektu, okrem charitatívneho subjektu; to neplatí pri vykonávaní charitatívnych činností subjektu alebo pri platbách primeranej protihodnoty za poskytnuté služby alebo za použitie majetku alebo kapitálu, alebo pri platbách, za kúpu majetku v reálnej trhovej hodnote,

5.pri ukončení činnosti, likvidácii alebo zrušení subjektu sa celý jeho majetok prevedie alebo vráti inej neziskovej organizácii alebo prepadne v prospech štátu alebo územnej samosprávy jeho založenia a riadenia vrátane verejnoprávneho subjektu alebo politického útvaru,

6.vykonáva len obchodnú činnosť alebo podnikateľskú činnosť, ktorá priamo súvisí s účelmi, na ktoré bol subjekt založený,

Čl. 3 ods. 12

12.

„subjekt s prvkom daňovej transparentnosti“ je subjekt, ktorý je daňovo transparentný, pokiaľ ide o jeho príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v jurisdikcii, v ktorej bol založený, pokiaľ nie je daňovým rezidentom a

§ 2 písm. aa) až ae)

aa)subjektom s prvkom daňovej transparentnosti subjekt v rozsahu, v akom je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte svojho založenia, ak nie je daňovým rezidentom a nepodlieha

GP-N

nepodlieha zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku v inej jurisdikcii;

za subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa považuje:

daňovo transparentný subjekt v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou v rozsahu v akom je daňovo transparentný v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza jeho vlastník;

reverzný hybridný subjekt v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou v rozsahu v akom nie je daňovo transparentný v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza jeho vlastník;

na účely tohto vymedzenia „daňovo transparentný subjekt“ je subjekt, na ktorého príjmy, výdavky, zisk alebo stratu sa vzťahujú právne predpisy danej jurisdikcie, ako keby plynuli alebo vznikli priamemu vlastníkovi tohto subjektu v pomere k jeho podielu v tomto subjekte;

vlastnícky podiel v subjekte alebo v stálej prevádzkarni, ktoré sú základným subjektom, sa považuje za držaný prostredníctvom daňovo transparentnej štruktúry, ak je tento vlastnícky podiel držaný nepriamo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov;

zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku v inom štáte,

ab)transparentným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu, v akom je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte, v ktorom sa nachádza jeho vlastník; za transparentný subjekt a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou považuje aj základný subjekt, ktorý nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani, dorovnávacej dani ani obdobnej dani na základe svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo obdobných kritérií, ak

1.sa jeho vlastníci nachádzajú v štáte, v ktorom sa subjekt považuje za daňovo transparentný,

2.nemá miesto podnikania v štáte, v ktorom bol založený, a

3.príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni,

základný subjekt, ktorý nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani ani kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dani na základe svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo podobných kritérií, sa v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou považuje za subjekt s prvkom daňovej transparentnosti a daňovo transparentný subjekt, ak:

sa jeho vlastníci nachádzajú v jurisdikcii, ktorá daný subjekt považuje za daňovo transparentný;

nemá miesto podnikania v jurisdikcii, v ktorej bol založený, a

príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni;

ac)reverzným hybridným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu, v akom nie je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte, v ktorom sa nachádza jeho vlastník,

ad)daňovo transparentným subjektom subjekt, ktorého príjmy, výdavky, zisk alebo strata sa podľa právnych predpisov štátu svojho založenia alebo štátu, v ktorom sa nachádza jeho vlastník, posudzujú, ako keby plynuli alebo vznikli priamemu vlastníkovi tohto subjektu, a to v pomere k jeho podielu v tomto subjekte,

ae)vlastníckym podielom držaným prostredníctvom transparentnej štruktúry vlastnícky podiel v subjekte alebo v stálej prevádzkarni, ktoré sú základným subjektom, ak je tento vlastnícky podiel držaný nepriamo prostredníctvom reťazca transparentných subjektov,

Čl. 3 ods. 13

„stála prevádzkareň“ je:

miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v jurisdikcii, v ktorej sa považuje za stálu prevádzkareň v súlade s platnou daňovou zmluvou za predpokladu, že takáto jurisdikcia zdaňuje príjem prisúditeľný subjektu v súlade s ustanovením, ktoré je podobné článku 7 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjme a majetku v znení zmien;

ak neexistuje platná daňová zmluva, miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v jurisdikcii, ktorá zdaňuje príjem prisúditeľný takémuto miestu podnikania na čistom základe podobným spôsobom, akým zdaňuje vlastných daňových rezidentov;

ak jurisdikcia nemá žiaden systém dane z príjmov právnických osôb, miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v

§ 2 písm. e)

e)stálou prevádzkarňou

1.miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte, v ktorom sa toto miesto podľa platnej a účinnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodná zmluva“) považuje za stálu prevádzkareň, ak tento štát zdaňuje príjem prisúditeľný tejto stálej prevádzkarni obdobne, ako je uverejnené na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“),

2.miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte, ktorý zdaňuje príjem prisúditeľný tomuto miestu na čistom základe obdobne, ako príjem daňových rezidentov, ak medzinárodná zmluva nebola uzatvorená,

3.miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte, ktorý nemá systém dane z príjmov právnických osôb, ak sa toto miesto považuje za stálu prevádzkareň a tento štát by mal

GP-N

takej jurisdikcii, ktoré by sa podľa Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjme a majetku v znení zmien považovalo za stálu prevádzkareň za predpokladu, že takáto jurisdikcia by mala právo zdaniť príjem, ktorý by bol prisúditeľný danému miestu podnikania v súlade článkom 7 uvedenej zmluvy, alebo

miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania, ktoré nie je uvedené v písmenách a) až c), prostredníctvom ktorého sa vykonávajú činnosti mimo jurisdikcie, v ktorej sa subjekt nachádza, za predpokladu, že takáto jurisdikcia oslobodzuje príjem prisúditeľný takýmto činnostiam;

právo zdaniť príjem prisúditeľný tomuto miestu podnikania obdobne, ako je uverejnené na webovom sídle ministerstva financií, alebo

4.miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania, prostredníctvom ktorého subjekt vykonáva činnosť v inom štáte ako je štát, v ktorom sa subjekt nachádza, ak štát, v ktorom sa subjekt nachádza, oslobodzuje príjem prisúditeľný takémuto miestu od zdanenia; to platí, ak nejde o stálu prevádzkareň podľa prvého bodu až tretieho bodu,

Čl. 3 ods. 14

14.

„hlavný materský subjekt“ je:

subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní kontrolný podiel v inom subjekte a ktorý nie je priamo alebo nepriamo vlastnený iným subjektom s kontrolným podielom v ňom, alebo

hlavný subjekt skupiny vymedzený v bode 3 písm. b);

§ 2 písm. d)

d)hlavným materským subjektom

1.subjekt, ktorý má priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný podiel v inom subjekte a v ktorom iný subjekt nemá priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný podiel,

2.hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena f) druhého bodu,

GP-N

Čl. 3 ods. 15

15.

„minimálna sadzba dane“ je pätnásť percent (15 %);

§ 2 písm. aj)

aj) minimálnou sadzbou dane sadzba dane 15 %,

GP-N

Čl. 3 ods. 16

16.

„dorovnávacia daň“ je dorovnávacia daň vypočítaná za jurisdikciu alebo základný subjekt podľa článku 27;

§ 22 ods. 3

(3)Na výpočet dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

𝐷𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň

(

𝑝𝑒𝑟𝑐𝑒𝑛𝑡𝑢á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑒𝑗 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑥 𝑛𝑎𝑑𝑚𝑒𝑟𝑛ý 𝑧𝑖𝑠𝑘

)

𝑑𝑜𝑑𝑎𝑡𝑜č𝑛á 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň

kde

percentuálna sadzba dorovnávacej dane je sadzba dane vypočítaná podľa odseku 2,

nadmerný zisk je suma zisku vypočítaná podľa odseku 4,

dodatočná dorovnávacia daň je suma dane vypočítaná podľa § 24.

GP-N

Čl. 3 ods. 17

17.

„daňový režim pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť“ je súbor daňových pravidiel iných, než je kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov, podľa ktorých priamy alebo nepriamy spoločník zahraničného subjektu alebo hlavný subjekt stálej prevádzkarne podlieha zdaneniu svojho podielu na časti alebo celom príjme, ktorý daný zahraničný základný subjekt

§ 2 písm. al)

al) daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti4) alebo obdobné pravidlá v inom štáte, podľa ktorých podiel na časti alebo celom príjme priameho spoločníka alebo nepriameho spoločníka zahraničného

4) § 17h zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č.

GP-N

dosiahol, bez ohľadu na to, či sa daný príjem vypláca spoločníkovi;

základného subjektu alebo hlavného subjektu stálej prevádzkarne podlieha zdaneniu bez ohľadu na to, či sa tento príjem vypláca spoločníkovi,

496/2022 Z. z.

Čl. 3 ods. 18

18.

„kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov“ je súbor pravidiel, ktoré sú zavedené vo vnútroštátnom práve jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s uvedenými pravidlami, a ktoré sú:

rovnocenné s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, v dokumente Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) (ďalej len „modelové pravidlá OECD“), v súlade s ktorými materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítava a platí svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi uvedenej skupiny;

spravované spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi

GP-N

ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;

súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa

článku 11 smernice.

Čl. 3 ods. 19

19.

„nízko zdanený základný subjekt“ je:

základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúci sa v jurisdikcii s nízkou úrovňou zdanenia, alebo

základný subjekt bez štátnej príslušnosti, ktorý má v súvislosti s určitým účtovným obdobím oprávnený príjem a efektívnu sadzbu dane nižšiu, ako je minimálna sadzba dane;

§ 2 písm. ah)

ah) nízko zdaneným základným subjektom

1.základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúci sa v štáte s nízkou úrovňou zdanenia, alebo

2. základný subjekt bez štátnej príslušnosti, ktorý má v súvislosti s príslušným účtovným obdobím oprávnený príjem a efektívnu sadzbu dane nižšiu, ako je minimálna sadzba dane,

GP-N

Čl. 3 ods. 20

20.

„medzistupňový materský subjekt“ je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základnom subjekte v rámci tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ktorý nemožno považovať za hlavný materský subjekt, čiastočne vlastnený materský subjekt, stálu prevádzkareň ani investičný subjekt;

n. a.

GP-N

Čl. 3 ods. 21

21.

„kontrolný podiel“ je vlastnícky podiel v subjekte, na základe ktorého sa od držiteľa podielu vyžaduje alebo by sa vyžadovalo, aby položkovite konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektu, a to v súlade s prijateľným štandardom

§ 2 písm. l)

l)kontrolným podielom vlastnícky podiel v subjekte, na základe ktorého sa od držiteľa podielu vyžaduje, aby konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektu v

GP-N

finančného účtovníctva; má sa za to, že hlavný subjekt má v držbe kontrolné podiely vo svojich stálych prevádzkarňach;

súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo by sa od neho vyžadovalo, aby konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, ak by konsolidovanú účtovnú závierku zostavoval, pričom hlavný subjekt má v držbe kontrolné podiely vo svojich stálych prevádzkarňach,

Čl. 3 ods. 22

22.

„čiastočne vlastnený materský subjekt“ je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a v súvislosti s ktorým viac ako 20 % jeho vlastníckeho podielu na jeho ziskoch priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi uvedenej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a ktorý nemožno považovať za hlavný materský subjekt, stálu prevádzkareň ani investičný subjekt;

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s

GP-N

nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň

podľa článku 11 smernice.

Čl. 3 ods. 23

23.

„vlastnícky podiel“ je akýkoľvek podiel na vlastnom imaní, s ktorým sú spojené práva na zisky, kapitál alebo fondy subjektu alebo stálej prevádzkarne;

§ 2 písm. k)

k)vlastníckym podielom podiel na vlastnom imaní, s ktorým sú spojené práva na zisky, fondy alebo iné časti vlastného imania subjektu vrátane práv na zisky, fondy alebo iné časti vlastného imania stálej prevádzkarne hlavného subjektu, pričom hlavný subjekt a jeho stála prevádzkareň sa na účely dorovnávacej dane posudzujú ako samostatné subjekty,

GP-N

Čl. 3 ods. 24

24.

„materský subjekt“ je hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt;

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia

GP-N

príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2

rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 3 ods. 25 a 26

25.

„prijateľný štandard finančného účtovníctva“ sú medzinárodné štandardy finančného vykazovania [IFRS alebo IFRS prijaté Úniou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002(8)] a všeobecne uznávané účtovné zásady Austrálie, Brazílie, Kanady, členských štátov Európskej únie, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, Hongkongu (Čína), Japonska, Mexika, Nového Zélandu, Čínskej ľudovej republiky, Indickej republiky, Kórejskej republiky, Ruska, Singapuru, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických;

§ 2 písm. o) a p)

o)prijateľným štandardom finančného účtovníctva medzinárodné štandardy finančného vykazovania1) a všeobecne uznávané postupy účtovania Austrálie, Brazílie, Kanady, členských štátov Európskej únie, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, Hongkongu (Čína), Japonska, Mexika, Nového Zélandu, Číny, Indie, Kórejskej republiky, Ruska, Singapuru, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov,

p)schváleným štandardom finančného účtovníctva súbor všeobecne uznávaných postupov

) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných

GP-N

26.

„schválený štandard finančného účtovníctva“ je v súvislosti so subjektom súbor všeobecne prijateľných účtovných zásad povolených schváleným účtovným orgánom v jurisdikcii, v ktorej sa tento subjekt nachádza; na účely tohto vymedzenia „schválený účtovný orgán“ je orgán, ktorý má v jurisdikcii zákonnú právomoc nariaďovať, stanovovať alebo prijímať účtovné štandardy na účely finančného vykazovania;

účtovania povolených schváleným účtovným orgánom v štáte, v ktorom sa subjekt nachádza, pričom schváleným účtovným orgánom je orgán, ktorý má v tomto štáte zákonnú právomoc nariaďovať, stanovovať alebo prijímať účtovné štandardy na účely finančného vykazovania,

noriem (Ú.v. ES L 243, 11.9.2002, Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení.

Čl. 3 ods. 27

27.

„závažné narušenie hospodárskej súťaže“ je v súvislosti s uplatňovaním určitej zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne prijateľných účtovných zásad uplatňovanie, ktoré vedie k úhrnnej odchýlke výnosov alebo nákladov viac ako 75 000 000EUR v účtovnom období v porovnaní so sumou, ktorá by bola stanovená uplatnením zodpovedajúcej zásady alebo postupu podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania [IFRS alebo IFRS prijaté Úniou podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002];

§ 2 písm. j)

j)podstatným narušením hospodárskej súťaže uplatnenie zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne uznávaných postupov účtovania, ktoré vedie k úhrnnej odchýlke výnosov alebo nákladov vo výške viac ako 75 000 000 eur v príslušnom účtovnom období v porovnaní so sumou, ktorá by bola určená uplatnením zodpovedajúcej zásady alebo postupu podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania1);

) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodný

GP-N

ch účtovných noriem (Ú.v. ES L 243, 11.9.2002, Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení.

Čl. 3 ods. 28

28.

„kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň“ je dorovnávacia daň, ktorá je zavedená vo vnútroštátnom práve jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s týmito pravidlami, a ktorá:

stanovuje určenie nadmerných ziskov základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, v modelových pravidlách OECD, a uplatňovanie minimálnej sadzby dane na tieto nadmerné zisky súvisiace s danou jurisdikciou a

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov,

GP-N

základnými subjektmi v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD, a

je spravovaná spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;

pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla

uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 3 ods. 29

29.

„čistá účtovná hodnota hmotného majetku“ je priemer začiatočnej a konečnej hodnoty hmotného majetku po zohľadnení akumulovaných odpisov, opotrebenia a zníženia hodnoty, ako sa uvádza v účtovnej závierke;

(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.

n.a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení,

GP-N

ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu

daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 3 ods. 30 až 32

30.

„investičný subjekt“ je:

investičný fond alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností;

subjekt, ktorý je aspoň z 95 % priamo vlastnený subjektom uvedeným v písmene a) alebo prostredníctvom reťazca takých subjektov a ktorý pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v ich prospech, alebo

subjekt, v prípade ktorého najmenej 85 % jeho hodnoty vlastní subjekt uvedený v písmene a) za predpokladu, že v podstate všetok jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov alebo strát vo vlastnom imaní, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty na účely tejto smernice;

§ 2 písm. w) až y)

w)investičným subjektom

1.investičný fond2) alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností,3)

2.subjekt, ktorý je najmenej z 95 % priamo vlastnený subjektom uvedeným v prvom bode alebo prostredníctvom reťazca takýchto subjektov a ktorý pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v ich prospech, alebo

3.subjekt, ktorého najmenej 85 % hodnoty vlastní subjekt uvedený v prvom bode, ak takmer celý jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov, alebo strát vzniknutých v súvislosti s vlastníckym podielom, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

2) Napríklad § 4 ods. 1 a 8 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

3) Napríklad § 4 ods. 7 a 8, § 128 a 136 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení

GP-N

31.

„investičný fond“ je subjekt alebo usporiadanie, ktoré spĺňa všetky tieto podmienky:

je určený na zhromažďovanie finančného alebo nefinančného majetku od viacerých investorov, pričom niektorí z nich nie sú prepojení;

investuje v súlade s vymedzenou investičnou politikou;

investorom umožňuje znížiť náklady spojené s transakciami, výskumom a analýzami alebo kolektívne rozložiť riziko;

je určený predovšetkým na vytváranie príjmov alebo ziskov z investícií alebo ochranu pred konkrétnou alebo všeobecnou udalosťou alebo výsledkom;

jeho investori majú na základe svojho vkladu právo na návratnosť z aktív fondu alebo z príjmu dosiahnutého z týchto aktív;

sám osebe alebo jeho správa podlieha regulačnému režimu, vrátane primeranej regulácie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a ochrany investorov, pre

x)investičným fondom subjekt, ktorý spĺňa tieto podmienky:

1.je určený na zhromažďovanie finančného majetku alebo nefinančného majetku od viacerých investorov, pričom niektorí z nich nie sú vzájomné prepojení,

2.investuje v súlade s vymedzenou investičnou politikou,

3.investorom umožňuje znížiť náklady spojené s transakciami, výskumom a analýzami alebo kolektívne rozložiť riziko,

4.je určený predovšetkým na dosahovanie príjmov alebo ziskov z investícií alebo ochranu investorov pred konkrétnou alebo všeobecnou udalosťou, alebo výsledkom,

5.jeho investori majú na základe svojho vkladu právo na návratnosť z majetku fondu alebo z príjmu dosiahnutého z tohto majetku,

6.sám osebe alebo jeho správa podlieha regulačnému režimu pre investičné fondy v štáte, v ktorom je založený alebo riadený, vrátane primeranej regulácie v oblasti boja

neskorších predpisov.

GP-N

investičné fondy v jurisdikcii, v ktorej je vytvorený alebo spravovaný, a

spravujú ho odborníci na správu investičných fondov v mene investorov;

32.

„investičný subjekt v oblasti nehnuteľností“ je subjekt so širokou vlastníckou štruktúrou, ktorý má v držbe predovšetkým nehnuteľný majetok a ktorý podlieha zdaneniu na jednej úrovni, na svoju ťarchu alebo na ťarchu svojich držiteľov podielu, s odkladom najviac jeden rok;

proti praniu špinavých peňazí a ochrany investorov, a

7.riadia ho odborníci na správu investičných fondov v mene investorov,

y)investičným subjektom v oblasti nehnuteľností je subjekt s rozsiahlou vlastníckou štruktúrou, ktorý má v držbe predovšetkým nehnuteľný majetok a ktorý podlieha zdaneniu len na úrovni subjektu alebo len na úrovni držiteľov podielov v subjekte s odkladom zdanenia najviac na jeden rok,

GP-N

Čl. 3 ods. 33 a 34

33.

„dôchodkový fond“ je:

subjekt, ktorý je vytvorený a prevádzkovaný v jurisdikcii výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie alebo vyplácanie starobných dôchodkov a doplnkových alebo vedľajších dávok fyzickým osobám, pričom:

§ 2 písm. u) až v)

u)dôchodkovým fondom

1.subjekt, ktorý je založený a riadený výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie alebo vyplácanie starobných dôchodkov a doplnkových alebo obdobných starobných dôchodkov fyzickým osobám, pričom

1a.subjekt je regulovaný štátom alebo ústredným orgánom štátnej

GP-N

uvedený subjekt ako taký reguluje daná jurisdikcia alebo jeden z jej politických celkov alebo orgánov územných samospráv, alebo

ii)

uvedené dávky sú zabezpečené alebo iným spôsobom chránené vnútroštátnymi predpismi a financované skupinou aktív držaných prostredníctvom fiduciárneho dojednania alebo zriaďovateľa s cieľom zaistiť plnenie zodpovedajúcich dôchodkových záväzkov v prípade platobnej neschopnosti nadnárodnej skupiny podnikov a veľkej vnútroštátnej skupiny;

subjekt dôchodkových služieb;

34.

„subjekt dôchodkových služieb“ je subjekt, ktorý je vytvorený a prevádzkovaný výhradne alebo takmer výhradne na investovanie finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených v bode 33 písm. a) alebo na vykonávanie činností, ktoré sú doplnkové k regulovaným činnostiam uvedeným v bode 33 písm. a), za predpokladu, že subjekt dôchodkových služieb je súčasťou tej istej skupiny ako subjekty vykonávajúce uvedené regulované činnosti;

správy, miestnym orgánom štátnej správy, alebo orgánom územnej samosprávy, alebo

1b.dôchodkové dávky sú zabezpečené alebo inak chránené vnútroštátnymi predpismi a financované skupinou aktív držaných prostredníctvom fiduciárneho dojednania alebo zriaďovateľom zvereneckého fondu s cieľom zaistiť plnenie zodpovedajúcich dôchodkových dávok pri platobnej neschopnosti nadnárodných skupín podnikov a veľkej vnútroštátnej skupiny,

2.subjekt dôchodkových služieb,

v)subjektom dôchodkových služieb subjekt, ktorý je založený a riadený výlučne alebo takmer výlučne na investovanie finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených v písmene u) prvom bode alebo na vykonávanie činností, ktoré sú doplnkové k regulovaným činnostiam uvedeným v písmene u) prvom bode, ak subjekt

GP-N

dôchodkových služieb je súčasťou tej istej skupiny ako subjekty vykonávajúce regulované činnosti,

Čl. 3 ods. 35

35.

„jurisdikcia s nízkou úrovňou zdanenia“ je, a to vo vzťahu k nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine v ktoromkoľvek účtovnom období, členský štát alebo jurisdikcia tretej krajiny, v ktorých má nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina oprávnený príjem a podlieha efektívnej sadzbe dane, ktorá je nižšia ako minimálna sadzba dane;

§ 2 písm. ai)

ai) štátom s nízkou úrovňou zdanenia štát, v ktorom má nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina v ktoromkoľvek účtovnom období oprávnený príjem a podlieha efektívnej sadzbe dane, ktorá je nižšia ako minimálna sadzba dane,

GP-N

Čl. 3 ods. 36

36.

„oprávnený príjem alebo oprávnená strata“ je čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva, upravené v súlade s pravidlami stanovenými v kapitolách III, VI a VII;

§ 5 úvodná veta

Oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základného subjektu je zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie v

GP-N

Čl. 3 ods. 37 až 39

37.

„nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň“ je každá daň iná ako kvalifikovaná imputačná daň vzniknutá základnému subjektu alebo zaplatená základným subjektom, ktorá je:

refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt, v súvislosti s danou dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo

refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi;

na účely tohto vymedzenia „kvalifikovaná imputačná daň“ je zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú zaplatil základný subjekt, vrátane stálej prevádzkarne, a ktorá je refundovateľná alebo započítateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca základný subjekt, alebo v prípade zahrnutej dane vzniknutej stálej prevádzkarni alebo zaplatenej stálou prevádzkarňou dividenda, ktorú vypláca hlavný subjekt, pokiaľ je refundácia splatná, alebo ak sa poskytne zápočet:

jurisdikciou inou ako jurisdikcia, ktorá uložila zahrnuté dane;

skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa

n.a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém

GP-N

minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane z prijatej dividendy podľa vnútroštátneho práva jurisdikcie, ktorá základnému subjektu uložila zahrnuté dane;

fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v jurisdikcii, ktorá základnému subjektu uložila zahrnuté dane, a ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa alebo presahujúcej štandardnú sadzbu dane uplatniteľnú na bežný príjem, alebo

vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, sídliacej neziskovej organizácii, sídliacemu dôchodkovému fondu, sídliacemu investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo sídliacej životnej poisťovni, pokiaľ sa dividenda prijíma v spojení s činnosťami sídliaceho dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu podobným spôsobom ako dividenda prijatá dôchodkovým fondom;

na účely písmena d):

nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sídlia v danej jurisdikcii, ak sú zriadené a spravované v danej jurisdikcii;

ii)

investičný subjekt sídli v danej jurisdikcii, ak je zriadený a spravovaný v danej jurisdikcii;

iii)

nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

životná poisťovňa sídli v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza;

38.

„kvalifikovaný refundovateľný zápočet dane“ je:

refundovateľný zápočet dane navrhnutý takým spôsobom, že sa má zaplatiť ako platba v hotovosti alebo peňažný ekvivalent základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na refundovateľný zápočet dane podľa práva jurisdikcie, ktorá zápočet udeľuje; alebo

ak je zápočet dane refundovateľný čiastočne, jeho časť, ktorá je splatná ako platba v hotovosti alebo peňažný ekvivalent základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný zápočet dane;

kvalifikovaný refundovateľný zápočet dane nezahŕňa žiadnu sumu dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane;

39.

„nekvalifikovaný refundovateľný zápočet dane“ je zápočet dane, ktorý nie je kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ale ktorý je refundovateľný úplne alebo čiastočne;

Čl. 3 ods. 40

40.

„hlavný subjekt“ je subjekt, ktorý do svojej účtovnej závierky zahŕňa čistý zisk alebo čistú stratu stálej prevádzkarne z finančného účtovníctva;

§ 2 písm. c)

c)hlavným subjektom subjekt, ktorý do svojej účtovnej závierky zahŕňa zisk alebo stratu stálej prevádzkarne z účtovnej evidencie,

GP-N

Čl. 3 ods. 41

41.

„základný subjekt, ktorý je vlastníkom“, je základný subjekt, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, vlastnícky podiel v inom základom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny;

§ 2 písm. af)

af) základným subjektom, ktorý je vlastníkom, základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

GP-N

Čl. 3 ods. 42 a 43

42.

„uznaný distribučný daňový systém“ je systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý:

ukladá daň z príjmov na zisky len vtedy, ak sa dané zisky vyplácajú alebo sa považujú za vyplácané spoločníkom, alebo vtedy, ak podniku vzniknú určité náklady nesúvisiace s podnikaním;

ukladá daň vo výške sadzby rovnajúcej sa alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane a

n. a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačnéh

GP-N

bol v platnosti 1. júla 2021 alebo pred týmto dátumom;

43.

„kvalifikované pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky“ je súbor pravidiel zavedených do vnútroštátneho práva jurisdikcie, za predpokladu, že takáto jurisdikcia neposkytuje žiadne výhody, ktoré súvisia s týmito pravidlami, a ktoré:

sú rovnocenné s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD, v súlade s ktorými jurisdikcia vyberá svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá nebola uložená podľa pravidla zahrnutia príjmov, v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi tejto nadnárodnej skupiny podnikov;

je spravovaná spôsobom, ktorý je konzistentný s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo, pokiaľ ide o jurisdikcie tretích krajín, s modelovými pravidlami OECD;

o hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecific

ké daňové systémy iných štátov.

Čl. 3 ods. 44

44.

„určený podávajúci subjekt“ je základný subjekt iný ako hlavný materský subjekt, ktorý bol poverený nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou, aby v mene tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny plnil povinnosti týkajúce sa podávania informácií a oznámení stanovené v článku 44.

§ 2 písm. ar)

ar)určeným podávajúcim subjektom základný subjekt iný ako hlavný materský subjekt, ktorý bol poverený nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou, aby v ich mene podával oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane,

GP-N

Čl. 4 ods. 1

Článok 4

Umiestnenie základného subjektu

Na účely tejto smernice sa subjekt iný ako subjekt s prvkom daňovej transparentnosti určuje za nachádzajúci sa v jurisdikcii, v ktorej sa považuje za rezidenta na daňové účely na základe svojho miesta vedenia, svojho miesta založenia alebo podobných kritérií.

§ 4 ods. 1 a 2

Umiestnenie základného subjektu

(1)Subjekt, iný ako subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za rezidenta na daňové účely na základe miesta vedenia, miesta založenia alebo obdobných kritérií.5)

(2)Ak umiestnenie subjektu nie je možné určiť podľa odseku 1,

5) Napríklad § 2 písm. d) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona

GP-N

Ak nie je možné určiť umiestnenie subjektu iného ako subjekt s prvkom daňovej transparentnosti na základe prvého pododseku, považuje sa za subjekt nachádzajúci sa v jurisdikcii, v ktorej bol založený.

považuje sa za subjekt nachádzajúci sa v štáte, v ktorom bol založený.

č. 416/2020 Z. z.

Čl. 4 ods. 2 a 3

Subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti, pokiaľ nejde o hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo pokiaľ sa od neho nepožaduje uplatňovanie pravidla zahrnutia príjmov v súlade článkami 5, 6, 7 a 8, pričom v takom prípade sa subjekt s prvkom daňovej transparentnosti považuje za nachádzajúci sa v jurisdikcii, v ktorej bol založený.

Stála prevádzkareň vymedzená v článku 3 bode 13 písm. a) sa určuje za nachádzajúcu sa v jurisdikcii, v ktorej sa s ňou zaobchádza ako so stálou prevádzkarňou a kde podlieha dani podľa platnej daňovej zmluvy.

§ 4 ods. 3 a 4

(3)Subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý

a) je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, sa nachádza v štáte, v ktorom bol založený,

b) nie je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti.

(4)Stála prevádzkareň podľa § 2 písm. e)

a)prvého bodu sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za stálu prevádzkareň a v ktorom podlieha

GP-N

Stála prevádzkareň vymedzená v článku 3 bode 13 písm. b) sa určuje za nachádzajúcu sa v jurisdikcii, v ktorej podlieha na základe svojej podnikateľskej prítomnosti zdaňovaniu na čistom základe.

Stála prevádzkareň vymedzená v článku 3 bode 13 písm. c) sa určuje za nachádzajúcu sa v jurisdikcii, v ktorej je umiestnená.

Stála prevádzkareň vymedzená v článku 3 bode 13 písm. d) sa považuje za stálu prevádzkareň bez štátnej príslušnosti.

zdaneniu podľa medzinárodnej zmluvy,

b)druhého bodu sa nachádza v štáte, v ktorom má miesto podnikania a v ktorom podlieha zdaneniu na čistom základe,

c)tretieho bodu sa nachádza v štáte, v ktorom je umiestnená,

d)štvrtého bodu sa považuje za stálu prevádzkareň bez štátnej príslušnosti.

Čl. 4 ods. 4 a 5

Ak sa základný subjekt nachádza v dvoch jurisdikciách, pričom tieto jurisdikcie majú platnú daňovú zmluvu, základný subjekt sa považuje za nachádzajúci sa v tej jurisdikcii, v ktorej sa podľa danej daňovej zmluvy považuje za rezidenta na daňové účely.

Ak sa v platnej daňovej zmluve vyžaduje, aby príslušné orgány dosiahli vzájomnú dohodu o predpokladanej rezidencii základného subjektu na daňové účely, a k žiadnej dohode nedospejú, uplatňuje sa odsek 5.

Ak sa podľa platnej daňovej zmluvy neuplatňuje úľava od dvojitého zdanenia, keďže základný subjekt je rezidentom na daňové účely v oboch zmluvných stranách, uplatňuje sa odsek 5.

§ 4 ods. 5

(5)Ak sa základný subjekt nachádza v Slovenskej republike a zároveň aj v inom štáte, s ktorým Slovenská republika

a)má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu,

1.základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za rezidenta na daňové účely podľa medzinárodnej zmluvy,

2.ktorá obsahuje ustanovenie o procedúre vzájomnej dohody na určenie rezidencie základného subjektu na daňové účely a príslušné orgány vzájomnú

GP-N

Ak sa základný subjekt nachádza v dvoch jurisdikciách, pričom tieto jurisdikcie nemajú platnú daňovú zmluvu, základný subjekt sa považuje za nachádzajúci sa v tej jurisdikcii, ktorá uložila vyššiu sumu zahrnutých daní za dané účtovné obdobie.

Na účely výpočtu sumy zahrnutých daní uvedenej v prvom pododseku sa nezohľadňuje suma dane zaplatenej v súlade s daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.

Ak je suma splatných zahrnutých daní v oboch jurisdikciách rovnaká alebo nulová, základný subjekt sa považuje za subjekt nachádzajúci sa v tej jurisdikcii, v ktorej dosahuje vyššiu sumu príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty vypočítanú pre jednotlivé subjekty v súlade s článkom 28.

dohodu nedosiahli, postupuje sa podľa písmena b),

3.podľa ktorej sa nezamedzí dvojitému zdaneniu z dôvodu, že základný subjekt je rezidentom na daňové účely v oboch štátoch, postupuje sa podľa písmena b),

b)nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu,

1.základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom mu bola vyrubená vyššia suma zahrnutých daní za príslušné účtovné obdobie, pričom suma zahrnutých daní neobsahuje dane zaplatené v súlade s daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť,

2.základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom dosahuje vyššiu sumu príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty vypočítanú na úrovni subjektu podľa § 23; to platí, ak je suma splatných zahrnutých daní podľa prvého bodu v oboch štátoch rovnaká alebo nulová,

Ak je suma príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty v oboch jurisdikciách rovnaká alebo nulová, základný subjekt sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti, pokiaľ nejde o hlavný materský subjekt, pričom v tom prípade sa považuje za subjekt nachádzajúci sa v jurisdikcii, v ktorej bol založený.

3.základný subjekt, ktorý je hlavným materským subjektom, sa nachádza v štáte, v ktorom bol založený, a základný subjekt, ktorý nie je hlavným materským subjektom, sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti; to platí, ak je suma príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty určená podľa druhého bodu v oboch štátoch rovnaká alebo nulová.

Čl. 4 ods. 6

Ak sa materský subjekt v dôsledku uplatnenia odsekov 4 a 5 nachádza v jurisdikcii, v ktorej nepodlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov, považuje sa za podliehajúci kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov inej jurisdikcie, pokiaľ platná daňová zmluva nezakazuje uplatnenie takéhoto pravidla.

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne

GP-N

zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú

vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 4 ods. 7

Ak základný subjekt zmení počas účtovného obdobia miesto, kde sa nachádza, potom sa považuje za nachádzajúci sa v jurisdikcii, ktorá bola považovaná podľa tohto článku za miesto, kde sa nachádza na začiatku daného účtovného obdobia.

§ 4 ods. 6

(6)Ak základný subjekt počas účtovného obdobia zmení miesto, kde sa nachádza, považuje sa za nachádzajúci sa v štáte, v ktorom sa nachádzal na začiatku príslušného účtovného obdobia.

GP-N

Čl. 5 ods. 1 a 2

KAPITOLA II

PRAVIDLO ZAHRNUTIA PRÍJMOV A PRAVIDLO PRE NEDOSTATOČNE ZDANENÉ ZISKY

Článok 5

Hlavný materský subjekt v Únii

Členské štáty zabezpečia, aby hlavný materský subjekt, ktorý je základným subjektom nachádzajúcim sa v členskom štáte, podliehal dorovnávacej dani (ďalej len „dorovnávacia daň podľa pravidla zahrnutia príjmov“) za účtovné obdobie vo vzťahu k svojim nízko zdaneným základným subjektom, ktoré sa nachádzajú v inej jurisdikcii alebo k tým, ktoré sú bez štátnej príslušnosti.

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre

GP-N

Členské štáty zabezpečia, aby základný subjekt, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúcim sa v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, podliehal za dané účtovné obdobie dorovnávacej dani podľa pravidla zahrnutia príjmov vzťahujúcej sa na neho samého a na všetky nízko zdanené základné subjekty skupiny nachádzajúce sa v tom istom členskom štáte.

nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať

kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 6 ods. 1 až 3

Článok 6

Medzistupňový materský subjekt v Únii

Členské štáty zabezpečia, aby medzistupňový materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte a v držbe hlavného materského subjektu, ktorý sa nachádza v jurisdikcii tretej krajiny, podliehal dorovnávacej dani podľa pravidla zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie vo vzťahu k svojim nízko zdaneným základným subjektom, ktoré sa nachádzajú v inej jurisdikcii alebo ktoré sú bez štátnej príslušnosti.

Keď sa medzistupňový materský subjekt nachádza v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, a je v držbe hlavného materského subjektu, ktorý sa nachádza v jurisdikcii tretej krajiny, členské štáty zabezpečia, aby podliehal dorovnávacej dani podľa pravidla zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie vo vzťahu k sebe a k svojim nízko zdaneným základným subjektom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte.

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi

GP-N

Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, ak:

hlavný materský subjekt podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie alebo

iný medzistupňový materský subjekt sa nachádza v jurisdikcii, v ktorej podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie a priamo alebo nepriamo vlastní kontrolný podiel v medzistupňovom materskom subjekte.

článku 11 smernice.

Čl. 7 ods. 1 až 3

Článok 7

Medzistupňový materský subjekt nachádzajúci sa v Únii a v držbe vylúčeného hlavného materského subjektu

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď medzistupňový materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte je v držbe hlavného materského subjektu, ktorý je vylúčeným subjektom, tento medzistupňový materský subjekt podliehal za dané účtovné obdobie dorovnávacej dani podľa pravidla zahrnutia príjmov v súvislosti so svojimi nízko zdanenými základnými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v inej jurisdikcii alebo ktoré sú bez štátnej príslušnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď medzistupňový materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, je v držbe hlavného materského subjektu, ktorý je vylúčeným subjektom, tento medzistupňový materský subjekt podliehal dorovnávacej dani podľa

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi

GP-N

pravidla zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie vo vzťahu k sebe a k svojim nízko zdaneným základným subjektom, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte.

Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú v prípadoch, keď sa iný medzistupňový materský subjekt nachádza v jurisdikcii, v ktorej podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie a priamo alebo nepriamo vlastní kontrolný podiel v medzistupňovom materskom subjekte uvedenom v odsekoch 1 a 2.

článku 11 smernice.

Čl. 8 ods. 1 až 3

Článok 8

Čiastočne vlastnený materský subjekt v Únii

Členské štáty zabezpečia, aby čiastočne vlastnený materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte podliehal dorovnávacej dani podľa pravidla zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie vo vzťahu k svojim nízko zdaneným základným subjektom, ktoré sa nachádzajú v inej jurisdikcii alebo ktoré sú bez štátnej príslušnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby čiastočne vlastnený materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, podliehal dorovnávacej dani podľa pravidla zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie vo vzťahu k sebe a k svojim nízko zdaneným základným subjektom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte.

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi

GP-N

Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, keď sú vlastnícke podiely čiastočne vlastneného materského subjektu priamo alebo nepriamo úplne v držbe iného čiastočne vlastneného materského subjektu, ktorý podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie.

článku 11 smernice.

Čl. 9 ods. 1 až 3

Článok 9

Priradenie dorovnávacej dane podľa pravidla zahrnutia príjmov

Dorovnávacia daň podľa pravidla zahrnutia príjmov splatná materským subjektom v súvislosti s nízko zdaneným základným subjektom podľa článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 sa rovná dorovnávacej dani nízko zdaneného základného subjektu, ktorá sa vypočíta v súlade s článkom 27, vynásobenej priraditeľným podielom materského subjektu na takejto dorovnávacej dani za dané účtovné obdobie.

Priraditeľný podiel materského subjektu na dorovnávacej dani v súvislosti s nízko zdaneným základným subjektom zodpovedá pomernej výške

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi

GP-N

vlastníckeho podielu materského subjektu na oprávnenom príjme nízko zdaneného základného subjektu. Uvedená pomerná výška sa rovná oprávnenému príjmu nízko zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie zníženému o sumu takéhoto príjmu prisúditeľnú vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov, vydelenému oprávneným príjmom nízko zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie.

Suma oprávneného príjmu prisúditeľného vlastníckym podielom v nízko zdanenom základnom subjekte v držbe iných vlastníkov je suma, ktorá by sa považovala za prisúditeľnú takýmto vlastníkom podľa zásad prijateľného štandardu finančného účtovníctva používaného v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak by bol čistý zisk nízko zdaneného základného subjektu rovný jeho oprávnenému príjmu a ak by:

materský subjekt zostavil konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s týmto účtovným štandardom (ďalej len „teoretická konsolidovaná účtovná závierka“);

materský subjekt vlastnil kontrolný podiel v nízko zdanenom základnom subjekte tak, že by všetky výnosy a náklady nízko zdaneného základného subjektu boli položkovite konsolidované s výnosmi a nákladmi materského subjektu v rámci teoretickej konsolidovanej účtovnej závierky;

všetky oprávnené príjmy nízko zdaneného základného subjektu boli prisúditeľné transakciám s osobami, ktoré nie sú subjektmi skupiny, a

všetky vlastnícke podiely, ktoré nie sú priamo alebo nepriamo v držbe materského subjektu, boli v držbe osôb iných, než sú subjekty skupiny.

Popri sume priradenej materskému subjektu v súlade s odsekom 1 tohto článku dorovnávacia daň podľa pravidla zahrnutia príjmov splatná materským subjektom podľa článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 zahŕňa v súlade s článkom 27 za dané účtovné obdobie:

plnú sumu dorovnávacej dane vypočítanej pre tento materský subjekt a

sumu dorovnávacej dane vypočítanej pre jeho nízko zdanené základné subjekty nachádzajúce sa v tom istom členskom štáte vynásobenú priraditeľným podielom materského subjektu na takejto dorovnávacej dani za dané účtovné obdobie.

článku 11 smernice. Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do

31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 10

Článok 10

Mechanizmus na započítanie dorovnávacej dane podľa pravidla zahrnutia príjmov

Keď má materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte v držbe vlastnícky podiel v nízko zdanenom základnom subjekte nepriamo prostredníctvom medzistupňového materského subjektu alebo čiastočne vlastneného materského subjektu, ktorý podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov za dané účtovné obdobie, dorovnávacia daň splatná podľa článkov 5 až 8 sa zníži o sumu rovnajúcu sa časti priraditeľného podielu materského subjektu, ktorý bol uvedený ako prvý, na dorovnávacej dani, ktorá je splatná zo strany medzistupňového materského subjektu alebo čiastočne vlastneného materského subjektu.

n. a.

GP-N

Čl. 11 ods. 1

Článok 11

Rozhodnutie uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň

Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň.

Ak sa členský štát, v ktorom sa nachádzajú základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, rozhodne uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň, všetky nízko zdanené základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v uvedenom členskom štáte podliehajú uvedenej vnútroštátnej dorovnávacej dani za dané účtovné obdobie.

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a)dorovnávaciu daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín,

b)spôsob platenia a vyberania dorovnávacej dane.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia čl. 1 ods. 1 (pravidlo zahrnutia príjmov, pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky) odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Slovenská republika sa na základe

GP-N

článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 11 ods. 1 tretí pod odsek

Na základe kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane môžu byť vnútroštátne nadmerné zisky nízko zdanených základných subjektov vypočítané skôr podľa prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva povoleného schváleným účtovným orgánom a upravené tak, aby sa predišlo akémukoľvek podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže, než ako podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri konsolidovanej účtovnej závierke.

§ 5

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata

Oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základných subjektov je zisk alebo strata týchto základných subjektov za príslušné účtovné obdobie

a)určené podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie a upravené podľa § 6 až 15 alebo

6) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

GP-N

b)vykázané v individuálnej účtovnej závierke podľa osobitného predpisu6) a upravené podľa § 6 až 15.

Čl. 11 ods. 2

Ak sa materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádza v členskom štáte a jeho základné subjekty, ktoré má priamo alebo nepriamo v držbe, nachádzajúce sa v tomto členskom štáte alebo v inej jurisdikcii podliehajú kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dani za dané účtovné obdobie v uvedených jurisdikciách, suma akejkoľvek dorovnávacej dane vypočítanej v súlade s článkom 27 splatnej materským subjektom podľa článkov 5 až 8 sa zníži až na nulu o sumu kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane splatnej ním samotným alebo uvedenými základnými subjektmi.

Bez ohľadu na prvý pododsek, ak bola kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň vypočítaná za dané účtovné obdobie v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva hlavného materského subjektu alebo s medzinárodnými štandardmi finančného vykazovania (IFRS alebo IFRS prijatými Úniou podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002), vo vzťahu k základným subjektom uvedenej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúcim sa v tomto členskom štáte sa za uvedené účtovné obdobie nevypočíta žiadna dorovnávacia daň v súlade s článkom 27. Týmto pododsekom nie je dotknutý výpočet žiadnej

n. a.

GP-N

dodatočnej dorovnávacej dane podľa článku 29 v prípade, ak členský štát neuplatňuje kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň s cieľom vybrať akúkoľvek dodatočnú dorovnávaciu daň vyplývajúcu z článku 29.

ôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 11 ods. 3

Ak suma kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane za účtovné obdobie nebola zaplatená do štyroch účtovných období nasledujúcich po účtovnom období, v ktorom bola splatná, suma kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, ktorá nebola zaplatená, sa pripočíta k dorovnávacej dani jurisdikcie vypočítanej v súlade s článkom 27 ods. 3 a členský štát, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, ju nevyberie.

§ 41

Zánik práva vyrubiť daň a vymáhať daňový nedoplatok

Právo vyrubiť daň a právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po uplynutí štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola dorovnávacia daň splatná.

GP-N

Čl. 11 ods. 4

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú pre uplatňovanie kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, oznámia toto rozhodnutie Komisii do štyroch mesiacov po prijatí svojich vnútroštátnych zákonov, iných právnych a správnych predpisov, ktorými sa zavádza kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň. Takéto rozhodnutie je platné na obdobie troch rokov, počas ktorého ho nemožno zrušiť. Na konci každého trojročného obdobia sa rozhodnutie automaticky obnovuje, ak členský štát svoje rozhodnutie nezruší. Každé zrušenie rozhodnutia sa oznámi Komisii najneskôr štyri mesiace pred uplynutím tohto trojročného obdobia.

Zákon č. 575/2001 Z.z. v znení neskorších úredpisov

§ 35 ods. 7

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov.

GP-N

Čl. 12 ods. 1 až 3

Článok 12

Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené zisky v celej nadnárodnej skupine podnikov

Ak sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v jurisdikcii tretej krajiny, v ktorej sa neuplatňuje kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov, alebo ak je hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov vylúčeným subjektom, členské štáty zabezpečia, aby základné subjekty nachádzajúce sa v Únii podliehali v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú, úprave rovnajúcej sa sume dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradenej danému členskému štátu za dané účtovné obdobie v súlade s článkom 14.

Na uvedený účel môže mať takáto úprava formu buď dorovnávacej dane splatnej týmito základnými subjektmi alebo zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu týchto základných subjektov, výsledkom čoho je suma daňovej povinnosti potrebná na vybratie sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradenej tomuto členskému štátu.

Ak členský štát uplatňuje úpravu podľa odseku 1 tohto článku vo forme zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu, takáto úprava sa uplatňuje v čo najväčšej možnej miere vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom sa končí účtovné obdobie, za ktoré sa suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre

n. a.

GP-N

nedostatočne zdanené zisky vypočítala a priradila členskému štátu v súlade s článkom 14.

Akákoľvek suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, ktorá zostáva splatná za účtovné obdobie ako výsledok uplatnenia zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu za toto účtovné obdobie, sa v potrebnom rozsahu prenesie do budúcich období a v každom nasledujúcom účtovnom období podlieha úprave podľa odseku 1, až kým sa nesplatí celá suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradená uvedenému členskému štátu za toto účtovné obdobie.

Na základné subjekty, ktoré sú investičnými subjektmi, sa tento článok nevzťahuje.

Čl. 13 ods. 1 až 3

Článok 13

Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené zisky v jurisdikcii hlavného materského subjektu

Keď sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v jurisdikcii tretej krajiny s nízkou

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50

GP-N

úrovňou zdanenia, členské štáty zabezpečia, aby základné subjekty nachádzajúce sa v Únii podliehali v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú, úprave rovnajúcej sa sume dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradenej danému členskému štátu za dané účtovné obdobie v súlade s článkom 14.

Na tento účel môže mať takáto úprava formu buď dorovnávacej dane splatnej týmito základnými subjektmi alebo zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu týchto základných subjektov, výsledkom čoho je suma daňovej povinnosti potrebná na vybratie sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradenej tomuto členskému štátu.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak hlavný materský subjekt v takejto jurisdikcii tretej krajiny s nízkou úrovňou zdanenia podlieha kvalifikovanému pravidlu zahrnutia príjmov vo vzťahu k sebe a k svojim nízko zdaneným základným subjektom nachádzajúcim sa v uvedenej jurisdikcii.

Ak členský štát uplatňuje úpravu podľa odseku 1 tohto článku vo forme zamietnutia odpočtu voči zdaniteľnému príjmu, takáto úprava sa uplatňuje v čo najväčšej možnej miere vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom končí účtovné obdobie, za ktoré sa suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky vypočítala a priradila členskému štátu v súlade s článkom 14.

smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu

Na základné subjekty, ktoré sú investičnými subjektmi, sa tento článok nevzťahuje.

zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 14 ods. 1 až 9

Článok 14

Výpočet a priradenie sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky

Suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradená členskému štátu sa vypočítava vynásobením celkovej dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky stanovenej v súlade s odsekom 2 percentuálnym podielom členského štátu podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky stanoveným v súlade s odsekom 5.

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnuti

GP-N

Celková dorovnávacia daň podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky za účtovné obdobie sa rovná súčtu dorovnávacej dane vypočítanej pre každý nízko zdanený základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov za dané účtovné obdobie stanovenej v súlade s článkom 27 s výhradou úprav uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

Dorovnávacia daň podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky nízko zdaneného základného subjektu sa rovná nule v prípade, že v danom účtovnom období sú všetky vlastnícke podiely hlavného materského subjektu v tomto nízko zdanenom základnom subjekte priamo alebo nepriamo v držbe jedného alebo viacerých materských subjektov, ktoré sú povinné uplatňovať kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov v súvislosti s týmto nízko zdaneným základným subjektom za dané účtovné obdobie.

Keď sa neuplatňuje odsek 3, dorovnávacia daň podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky nízko zdaneného základného subjektu sa zníži o priraditeľný podiel materského subjektu na dorovnávacej dani uvedeného nízko zdaneného základného subjektu, ktorá sa uloží podľa kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov.

a príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1

Percentuálny podiel členského štátu podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky sa vypočíta za každé účtovné obdobie a pre každú nadnárodnú skupinu podnikov podľa tohto vzorca:

50 %𝑥

𝑝𝑜č𝑒𝑡 𝑧𝑎𝑚𝑒𝑠𝑡𝑛𝑎𝑛𝑐𝑜𝑣 𝑣 č𝑙𝑒𝑛𝑠𝑘𝑜𝑚 š𝑡á𝑡𝑒

𝑝𝑜č𝑒𝑡 𝑧𝑎𝑚𝑒𝑠𝑡𝑛𝑎𝑛𝑐𝑜𝑣 𝑣𝑜 𝑣š𝑒𝑡𝑘ý𝑐ℎ 𝑗𝑢𝑟𝑖𝑠𝑑𝑖𝑘𝑐𝑖á𝑐ℎ

𝑢𝑝𝑙𝑎𝑡ň𝑢𝑗ú𝑐𝑖𝑐ℎ 𝑝𝑟𝑎𝑣𝑖𝑑𝑙𝑜 𝑝𝑟𝑒 𝑛𝑒𝑑𝑜𝑠𝑡𝑎𝑡𝑜č𝑛𝑒 𝑧𝑑𝑎𝑛𝑒𝑛é 𝑧𝑖𝑠𝑘𝑦

50 %𝑥

𝑐𝑒𝑙𝑘𝑜𝑣á ℎ𝑜𝑑𝑛𝑜𝑡𝑎 ℎ𝑚𝑜𝑡𝑛éℎ𝑜 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑘𝑢 𝑣 č𝑙𝑒𝑛𝑠𝑘𝑜𝑚 š𝑡á𝑡𝑒

𝑐𝑒𝑙𝑘𝑜𝑣á ℎ𝑜𝑑𝑛𝑜𝑡𝑎 ℎ𝑚𝑜𝑡𝑛éℎ𝑜 𝑚𝑎𝑗𝑒𝑡𝑘𝑢 𝑣𝑜 𝑣š𝑒𝑡𝑘ý𝑐ℎ 𝑗𝑢𝑟𝑖𝑠𝑑𝑖𝑘𝑐𝑖á𝑐ℎ

𝑢𝑝𝑙𝑎𝑡ň𝑢𝑗ú𝑐𝑖𝑐ℎ 𝑝𝑟𝑎𝑣𝑖𝑑𝑙𝑜 𝑝𝑟𝑒 𝑛𝑒𝑑𝑜𝑠𝑡𝑎𝑡𝑜č𝑛𝑒 𝑧𝑑𝑎𝑛𝑒𝑛é 𝑧𝑖𝑠𝑘𝑦

kde:

počet zamestnancov v členskom štáte je celkový počet zamestnancov všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v uvedenom členskom štáte;

počet zamestnancov vo všetkých jurisdikciách uplatňujúcich pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky je celkový počet zamestnancov všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v jurisdikcii, ktorá má platné kvalifikované pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky za dané účtovné obdobie;

celková hodnota hmotného majetku v členskom štáte je súčtom čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v uvedenom členskom štáte;

ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

celková hodnota hmotného majetku vo všetkých jurisdikciách uplatňujúcich pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky je súčtom čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku všetkých základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa v jurisdikcii, ktorá má platné kvalifikované pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky za dané účtovné obdobie.

Počet zamestnancov je počet zamestnancov prepočítaných na báze ekvivalentu plného pracovného úväzku všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v príslušnej jurisdikcii vrátane nezávislých zmluvných pracovníkov za predpokladu, že sa zúčastňujú na bežných prevádzkových činnostiach základného subjektu.

Hmotný majetok zahŕňa hmotný majetok všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v príslušnej jurisdikcii, nezahŕňa však peňažné prostriedky ani peňažné ekvivalenty, nehmotný ani finančný majetok.

Zamestnanci, ktorých mzdové náklady sú zahrnuté v oddelenej účtovnej evidencii stálej prevádzkarne, ako sa stanovuje v článku 18 ods. 1 a upravuje v súlade s článkom 18 ods. 2, sa priraďujú jurisdikcii, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza.

Hmotný majetok zahrnutý v oddelenej účtovnej evidencii stálej prevádzkarne, ako sa stanovuje v článku 18 ods. 1 a upravuje v súlade s článkom 18 ods. 2, sa

priraďuje jurisdikcii, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza..

Počet zamestnancov a hmotný majetok priradený jurisdikcii stálej prevádzkarne sa neberú do úvahy pre počet zamestnancov a hmotný majetok jurisdikcie hlavného subjektu.

Počet zamestnancov a čistá účtovná hodnota hmotného majetku v držbe investičného subjektu sú vylúčené zo zložiek vzorca uvedeného v odseku 5.

Počet zamestnancov a čistá účtovná hodnota hmotného majetku subjektu s prvkom daňovej transparentnosti sú vylúčené zo zložiek vzorca uvedeného v odseku 5, pokiaľ nie sú priradené stálej prevádzkarni alebo, ak neexistuje stála prevádzkareň, základným subjektom nachádzajúcim sa v jurisdikcii, v ktorej bol daný subjekt s prvkom daňovej transparentnosti založený.

Odchylne od odseku 5 sa percentuálny podiel jurisdikcie podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky pre nadnárodnú skupinu podnikov považuje za nulový za dané účtovné obdobie, pokiaľ suma dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradená tejto jurisdikcii v predchádzajúcom účtovnom období nespôsobila to, že základné subjekty tejto nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúce sa v tejto jurisdikcii majú dodatočné hotovostné náklady na daň celkovo rovné sume dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne

zdanené zisky za uvedené predchádzajúce účtovné obdobie priradenej tejto jurisdikcii.

Počet zamestnancov a čistá účtovná hodnota hmotného majetku základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá sa nachádza v jurisdikcii s nulovým percentuálnym podielom podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky za účtovné obdobie, sú vylúčené zo zložiek vzorca na pridelenie celkovej dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky pre nadnárodnú skupinu podnikov za dané účtovné obdobie.

Odsek 8 sa na dané účtovné obdobie nevzťahuje, ak všetky jurisdikcie s platným kvalifikovaným pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky za dané účtovné obdobie majú percentuálny podiel podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky na úrovni nula pre nadnárodnú skupinu podnikov za dané účtovné obdobie.

Čl. 15 ods. 1 a 2

KAPITOLA III

VÝPOČET OPRÁVNENÉHO PRÍJMU ALEBO OPRÁVNENEJ STRATY

Článok 15

Stanovenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým

GP-N

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata základného subjektu sa vypočíta tak, že sa vykonajú úpravy čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva za dané účtovné obdobie uvedené v článkoch 16 až 19 pred akýmikoľvek konsolidačnými úpravami na elimináciu vnútroskupinových transakcií, ako sa stanovuje podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

Keď stanovenie čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu nie je primerane uskutočniteľné, čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva za dané účtovné obdobie sa môže stanoviť pomocou iného prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva za predpokladu, že:

finančné účty základného subjektu sú vedené na základe tohto účtovného štandardu;

informácie obsiahnuté na finančných účtoch sú spoľahlivé a

sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovens

trvalé rozdiely väčšie ako 1 000 000EUR, ktoré vyplývajú z uplatňovania konkrétnej zásady alebo štandardu na výnosové, nákladové alebo transakčné položky, ak sa uvedená zásada alebo štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali zaobchádzaniu s touto položkou vyžadovanému podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky.

ká republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty pre vnútroštátnu dorovnávaciu daň je implementovaný z čl. 11

smernice.

Čl. 15 ods. 3 a 4

Ak hlavný materský subjekt nezostavil svoju konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva uvedeným v článku 3 bode 6 písm. c), konsolidovaná účtovná závierka hlavného materského subjektu sa upraví tak, aby sa predišlo akémukoľvek podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže.

Ak hlavný materský subjekt nezostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, ako sa uvádza v článku 3 bode 6 písm. a), b) a c), za konsolidovanú účtovnú závierku hlavného materského subjektu uvedenú v článku 3 bode 6 písm. d) sa považuje účtovná závierka, ktorá by sa zostavila, keby bol hlavný materský subjekt povinný zostavovať takúto konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s:

prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo

schváleným štandardom finančného účtovníctva za predpokladu, že takáto konsolidovaná účtovná závierka

§ 2 písm. i)

i)konsolidovanou účtovnou závierkou

1.účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky tohto subjektu a všetkých subjektov, v ktorých má kontrolný podiel, vykazujú, akoby sa týkali jedinej hospodárskej jednotky,

2.účtovná závierka, ktorú hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena f) druhého bodu, zostavil v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva,

3.účtovná závierka hlavného materského subjektu, ktorá nie je zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, ale je upravená tak,

GP-N

je upravená tak, aby sa predišlo akémukoľvek závažnému narušeniu hospodárskej súťaže.

aby sa predišlo podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže,

4.účtovná závierka, ktorú by hlavný materský subjekt zostavil, ak by sa od neho zostavenie takejto účtovnej závierky vyžadovalo v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo v súlade so štandardom finančného účtovníctva, ktorý nie je prijateľným štandardom finančného účtovníctva a účtovná závierka by bola upravená tak, aby sa predišlo podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže; to platí, ak hlavný materský subjekt účtovnú závierku nezostavuje,

Čl. 15 ods. 5

Ak členský štát alebo jurisdikcia tretej krajiny uplatňuje kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň, čistý zisk alebo čistú stratu základných subjektov z finančného účtovníctva nachádzajúcich sa v tomto členskom štáte alebo jurisdikcii tretej krajiny možno stanoviť v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva, ktorý je odlišný od štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, a to za

n.a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia

GP-N

predpokladu, že takýto čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa upraví s cieľom predísť akémukoľvek závažnému narušeniu hospodárskej súťaže.

pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na

základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 15 ods. 6

Ak uplatňovanie konkrétnej zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne uznávaných účtovných zásad spôsobí závažné narušenie hospodárskej súťaže, postup účtovania akejkoľvek položky alebo transakcie podliehajúcej tejto zásade alebo tomuto postupu sa upraví tak, aby zodpovedal zaobchádzaniu s touto položkou alebo transakciou vyžadovanému podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania [IFRS alebo IFRS, ktoré prijala Únia podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002].

§ 2 písm. j)

j)ak uplatňovanie konkrétnej zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne uznávaných postupov účtovania spôsobí podstatné narušenie hospodárskej súťaže, postup účtovania akejkoľvek položky alebo transakcie podliehajúcej tejto zásade alebo tomuto postupu sa upraví tak, aby zodpovedal zaobchádzaniu s touto položkou alebo transakciou podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania,1); ak uplatňovanie konkrétnej zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne uznávaných postupov účtovania spôsobí podstatné narušenie hospodárskej súťaže,

) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných

GP-N

postup účtovania akejkoľvek položky alebo transakcie podliehajúcej tejto zásade alebo tomuto postupu sa upraví tak, aby zodpovedal zaobchádzaniu s touto položkou alebo transakciou podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania,1)

účtovných noriem (Ú.v. ES L 243, 11.9.2002, Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení.

Čl. 16 ods. 1 písm. a) bod i)

Článok 16

Úpravy na stanovenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„čistý náklad na daň“ je čistá suma týchto položiek:

zahrnuté dane vykázané ako náklad a akékoľvek bežné alebo odložené zahrnuté dane, ktoré sú súčasťou nákladov na daň z príjmov vrátane zahrnutých daní z

§ 6 ods. 1 písm. a) prvý bod

Úpravy výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

(1)Na účely úprav na určenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty je

a)nákladom na daň

1.zahrnutá daň vykázaná ako náklad a splatná zahrnutá daň alebo odložená zahrnutá daň, ktoré sú súčasťou nákladov na daň z príjmov vrátane zahrnutých daní z príjmov, ktoré sú vylúčené

GP-N

príjmov, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty;

z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

Čl. 16 ods. 1 písm. a) bod ii)

ii)

odložené daňové pohľadávky prisúditeľné strate za dané účtovné obdobie;

§ 6 ods. 1 písm. a) druhý bod

2.odložené daňové pohľadávky prisúditeľné strate za príslušné účtovné obdobie,

GP-N

Čl. 16 ods. 1 písm. a) bod iii)

iii)

kvalifikované vnútroštátne dorovnávacie dane vykázané ako náklad;

n.a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane)

GP-N

pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

Čl. 16 ods. 1

iv)

§ 6 ods. 1 písm.

3.dorovnávacia daň vykázaná ako náklad,

Slovenská republik

GP-N

písm. a) bod iv)

dane vyplývajúce z pravidiel tejto smernice, alebo v prípade jurisdikcií tretích krajín, modelových pravidiel OECD, vykázané ako náklad, a

a) tretí bod

a sa podľa čl. 2 ods. 1 smernice rozhodla uplatňovať vnútroštátnu dorovnávaciu daň.

Čl. 16 ods. 1 písm. a) bod v)

nekvalifikované refundovateľné imputačné dane vykázané ako náklad

n.a.

GP-N

né ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

Čl. 16 ods. 1 písm. b)

„vylúčená dividenda“ je dividenda alebo iná forma rozdelenia zisku prijatá alebo vzniknutá v súvislosti s vlastníckym podielom s výnimkou dividendy alebo inej formy rozdelenia zisku prijatej alebo vzniknutej v súvislosti s:

vlastníckym podielom, ktorý:

§ 6 ods. 1 písm. b) prvý bod

b)vylúčenou dividendou podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom, okrem podielu na zisku (dividendy) alebo inej formy rozdelenia zisku

GP-N

— daná skupina drží v subjekte, v ktorom má právo na menej ako 10 % zisku, kapitálu alebo fondov alebo hlasovacích práv ku dňu rozdelenia zisku alebo predaja podielu (ďalej len „portfóliový podiel“)

— po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku ekonomicky vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká dividenda alebo iná forma rozdelenia zisku;

ii)

vlastníckym podielom v investičnom subjekte, ktorý podlieha rozhodnutiu podľa článku 43;

§ 2 písm. m)

§ 6 ods. 1 písm. b) druhý bod

prijatých alebo vzniknutých v súvislosti s

1.portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku,

m)portfóliovým podielom vlastnícky podiel v držbe skupiny vo výške menej ako 10 % na vlastnom imaní alebo na hlasovacích právach subjektu ku dňu rozdelenia zisku alebo predaja podielu,

2.vlastníckym podielom v investičnom subjekte, ktorý podlieha rozhodnutiu podľa § 30,

GP-N

Čl. 16 ods. 1 písm. c) a d)

„vylúčený zisk alebo strata vo vlastnom imaní“ je výnos, zisk alebo strata zahrnutá v čistom zisku alebo čistej strate základného subjektu z finančného účtovníctva vyplývajúca zo:

ziskov a strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckeho podielu s výnimkou portfóliového podielu;

§ 6 ods. 1 písm. c) a d)

c) vylúčeným ziskom alebo stratou vzniknutým v súvislosti s vlastníckym podielom zisk alebo strata zahrnuté v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva, ktoré vznikli

GP-N

ii)

ziskov alebo strát v súvislosti s vlastníckym podielom, ktorý je vykázaný metódou vlastného imania používanej v účtovníctve, a

iii)

ziskov a strát zo scudzenia vlastníckeho podielu s výnimkou scudzenia portfóliového podielu;

„zahrnutý zisk alebo strata z metódy precenenia“ je čistý zisk alebo čistá strata, navýšené alebo znížené o akékoľvek súvisiace zahrnuté dane za dané účtovné obdobie, vyplývajúce z uplatňovania účtovnej metódy alebo postupu, pri ktorých sa v súvislosti so všetkými nehnuteľnosťami, strojmi a zariadeniami:

účtovná hodnota takýchto nehnuteľností, strojov a zariadení pravidelne upravuje na jeho reálnu hodnotu;

ii)

zmeny reálnej hodnoty takéhoto majetku zaznamenajú v inom úplnom výsledku a

iii)

zisk alebo strata zaznamenané v inom úplnom výsledku následne nevykazujú prostredníctvom výsledku hospodárenia;

1.na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu okrem portfóliového podielu,

2.v súvislosti s vlastníckym podielom, ktorý je vykázaný metódou vlastného imania používanou v účtovníctve,

3.z predaja vlastníckeho podielu okrem predaja portfóliového podielu,

d) zahrnutým ziskom alebo stratou z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení zisk alebo strata navýšené alebo znížené o súvisiace zahrnuté dane za príslušné účtovné obdobie, na základe ktorej sa

1.účtovná hodnota nehnuteľností, strojov a zariadení pravidelne upravuje na reálnu hodnotu,

2.zmeny reálnej hodnoty nehnuteľností, strojov a zariadení zaznamenajú v inom úplnom výsledku, a

3.zisk alebo strata zaznamenané v inom úplnom výsledku následne nevykazujú prostredníctvom výsledku hospodárenia,

Doplnenie

§ 2 písm. am)

am)iným úplným výsledkom súhrn účtovných položiek nákladov a výnosov, ktoré menia vlastné imanie, ale nevykazujú sa vo výkaze ziskov a strát,

definície na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier ) zo 14. decembra 2021.

Čl. 16 ods. 1 písm. e) body i) až iv)

„asymetrický kurzový zisk alebo strata“ je kurzový zisk alebo strata subjektu, ktorého účtovné a daňové funkčné meny sú rozdielne, a ktoré sú:

zahrnuté vo výpočte zdaniteľného príjmu alebo straty základného subjektu a ktoré možno prisúdiť kolísaniu

§ 6 ods. 1 písm. e)

e) asymetrickým kurzovým ziskom alebo asymetrickou kurzovou stratou kurzový zisk alebo kurzová strata subjektu, ktorého účtovné funkčné meny a daňové funkčné meny sú rozdielne, a ktoré sú

1.zahrnuté vo výpočte zdaniteľného príjmu alebo straty základného subjektu a ktoré možno prisúdiť

GP-N

výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu;

ii)

zahrnuté vo výpočte čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť kolísaniu výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu;

iii)

zahrnuté vo výpočte čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť kolísaniu výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a účtovnou funkčnou menou základného subjektu, a

iv)

prisúditeľné kolísaniu výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu, bez ohľadu na to, či sú takéto zisky alebo straty z tretej cudzej meny zahrnuté do zdaniteľného príjmu;

zmenám výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu,

2.zahrnuté vo výpočte zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu,

3.zahrnuté vo výpočte zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a účtovnou funkčnou menou základného subjektu,

4.prisúditeľné zmenám výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu bez ohľadu na to, či sú takéto zisky alebo straty z tretej cudzej meny zahrnuté do zdaniteľného príjmu,

Čl. 16 ods. 1 písm. e) druhý pod odsek

daňová funkčná mena je funkčná mena použitá na určenie zdaniteľného príjmu alebo straty základného subjektu v prípade zahrnutej dane v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza; účtovná funkčná mena je funkčná mena použitá na určenie čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva; tretia cudzia mena je mena, ktoré nie je daňovou funkčnou menou ani účtovnou funkčnou menou základného subjektu;

§ 2 písm. an) až ap)

an)daňovou funkčnou menou funkčná mena použitá na určenie zdaniteľného príjmu alebo straty súvisiacich so zahrnutou daňou základného subjektu,

ao)účtovnou funkčnou menou funkčná mena použitá na určenie zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva,

ap)treťou cudzou menou mena, ktorá nie je daňovou funkčnou menou ani účtovnou funkčnou menou základného subjektu,

GP-N

Čl. 16 ods. 1 písm. f) až h)

„zákonom neuznaný náklad“ je:

náklad, ktorý základný subjekt vykázal za nezákonné platby vrátane úplatkov a nezákonných provízií, a

ii)

náklad, ktorý základný subjekt vykázal za pokuty a sankcie, ktorý dosahuje alebo presahuje sumu 50 000EUR alebo zodpovedajúcu sumu vo funkčnej mene, v ktorej sa vypočítava čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva;

§ 6 ods. 1 písm. f) až h)

f) zákonom neuznaným nákladom

1.náklad, ktorý základný subjekt vykázal za nezákonné platby, vrátane úplatkov alebo iných neoprávnených výhod,

2.náklad, ktorý základný subjekt vykázal za penále a pokuty, ak sa rovná alebo presahuje sumu 50 000 eur alebo zodpovedajúcu sumu vo funkčnej mene, v ktorej sa vyčísľuje zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva,

GP-N

„chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách“ je zmena začiatočného stavu vlastného imania základného subjektu na začiatku účtovného obdobia, ktorú možno prisúdiť:

oprave chyby pri stanovovaní čistého zisku alebo čistej straty z finančného účtovníctva v niektorom predchádzajúcom účtovnom období, ktorá ovplyvnila výnosy alebo náklady zahrnuteľné vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedenom predchádzajúcom účtovnom období, s výnimkou rozsahu, v ktorom takáto oprava chyby viedla k podstatnému zníženiu povinnosti k zahrnutým daniam podľa článku 25, a

ii)

zmene účtovných zásad alebo politiky, ktorá ovplyvnila výnosy alebo náklady zahrnuté vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty;

„vzniknutý dôchodkový náklad“ je rozdiel medzi sumou nákladu v podobe dôchodkovej dávky zahrnutého v čistom zisku alebo čistej strate z

g) chybou predchádzajúceho obdobia a zmenou v účtovných zásadách zmena začiatočného stavu vlastného imania základného subjektu na začiatku účtovného obdobia z dôvodu

1. opravy chyby pri určení zisku alebo straty z finančného účtovníctva v niektorom predchádzajúcom účtovnom období, ktorá ovplyvnila výnosy alebo náklady zahrnuté vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedenom predchádzajúcom účtovnom období okrem rozsahu, v ktorom takáto oprava chyby viedla k podstatnému zníženiu povinnosti k zahrnutým daniam podľa § 20,

2. zmeny účtovných zásad alebo politiky, ktoré ovplyvnili výnosy alebo náklady zahrnuté vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

h) dôchodkovým nákladom rozdiel medzi sumou nákladu na úhradu dôchodkového záväzku zahrnutého v zisku alebo strate z finančného účtovníctva a sumou príspevku do dôchodkového

finančného účtovníctva a sumou príspevku do dôchodkového fondu za dané účtovné obdobie.

fondu za príslušné účtovné obdobie.

Čl. 16 ods. 2

Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa na účely stanovenia jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty upraví o sumu týchto položiek:

čisté náklady na daň;

vylúčené dividendy;

vylúčené zisky alebo straty vo vlastnom imaní;

zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia;

zisky alebo straty zo scudzenia majetku a záväzkov vylúčených podľa článku 35;

asymetrické kurzové zisky alebo straty;

zákonom neuznané náklady;

chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách a

vzniknuté dôchodkové náklady.

§ 6 ods. 2 a 3

(2)Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa upravia o

a)náklady na daň,

b)vylúčené dividendy,

c)vylúčený zisk alebo stratu vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom,

d)zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení,

e)zisky alebo straty z predaja majetku a záväzkov vylúčených podľa § 35,

f)asymetrické kurzové zisky alebo straty,

g)zákonom neuznané náklady,

h)chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách,

i)dôchodkové náklady.

(3)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že

Doplnenie na základe

GP-N

vylúčené dividendy podľa odseku 2 písm. b) budú zahŕňať aj podiely na zisku (dividendy) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku.

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

Čl. 16 ods. 3

Podávajúci základný subjekt sa môže rozhodnúť, že základný subjekt môže nahradiť sumu zaúčtovanú na jeho finančných účtoch ako náklady alebo výdavky takéhoto základného subjektu, ktoré boli uhradené kompenzáciou založenou na akciách, sumou povolenou ako odpočet pri výpočte jeho zdaniteľného príjmu v mieste, v ktorom sa nachádza.

V prípade, že sa neuplatnila možnosť využitia opcie na akcie, suma kompenzačného nákladu alebo výdavku

n. a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je

GP-N

založeného na akciách, ktorá sa odpočítala od čistého zisku alebo čistej straty základného subjektu z finančného účtovníctva pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty za všetky predchádzajúce účtovné obdobia, sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom táto možnosť uplynula.

V prípade, že suma kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách sa zaznamenala na finančných účtoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu, v ktorom sa prijalo toto rozhodnutie, suma rovnajúca sa rozdielu medzi celkovou sumou kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedených predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedených predchádzajúcich účtovných obdobiach, keby sa toto rozhodnutie v takýchto účtovných obdobiach prijalo, sa zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty tohto základného subjektu za dané účtovné obdobie.

Rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1 a uplatňuje sa jednotne na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v tej istej jurisdikcii pre rok, v ktorom sa rozhodnutie prijalo, a pre všetky nasledujúce účtovné obdobia.

z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza

V účtovnom období, v ktorom sa toto rozhodnutie zruší, sa suma nezaplateného kompenzačného nákladu alebo výdavku založeného na akciách odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

Čl. 16 ods. 4

Akákoľvek transakcia medzi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v rôznych jurisdikciách, ktorá nie je zaznamenaná v rovnakej výške na finančných účtoch oboch základných subjektov alebo ktorá nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu sa upraví tak, aby bola v rovnakej výške a v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Strata z predaja alebo iného prevodu majetku medzi dvomi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v tej istej jurisdikcii, ktorá nie je zaznamenaná v súlade s princípom nezávislého vzťahu, sa upraví na základe princípu nezávislého vzťahu, ak je takáto strata zahrnutá vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

Na účely tohto odseku „princíp nezávislého vzťahu“ je princíp, podľa ktorého sa transakcie medzi základnými subjektmi majú zaznamenávať s odkazom na podmienky, ktoré by existovali medzi nezávislými

§ 7

Princíp nezávislého vzťahu

(1)Princíp nezávislého vzťahu je princíp, podľa ktorého sa transakcie medzi základnými subjektmi zaznamenávajú s odkazom na podmienky, ktoré by existovali medzi nezávislými podnikmi pri porovnateľných transakciách a za porovnateľných okolností.7)

(2)Transakcia medzi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v rôznych štátoch, ktorá nie je zaznamenaná v rovnakej výške vo finančnom účtovníctve oboch základných subjektov alebo ktorá nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, sa upraví tak, aby bola v rovnakej výške

7) § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

GP-N

podnikmi pri porovnateľných transakciách a za porovnateľných okolností.

a v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

(3)Strata z predaja alebo iného prevodu majetku medzi dvomi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v tom istom štáte, ktorá nie je zaznamenaná v súlade s princípom nezávislého vzťahu, sa upraví na základe princípu nezávislého vzťahu, ak je takáto strata zahrnutá vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

Čl. 16 ods. 5

S kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane uvedeným v článku 3 bode 38 sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zaobchádza ako s príjmom. S nekvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nezaobchádza ako s príjmom.

n. a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovensk

GP-N

ú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

Čl. 16 ods. 6

Podávajúci základný subjekt sa môže rozhodnúť, že zisky a straty súvisiace s majetkom a záväzkami podliehajúcimi účtovaniu reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty v konsolidovanej účtovnej závierke za účtovné obdobie možno stanoviť na základe zásady realizácie pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

Zisky alebo straty vyplývajúce z uplatňovania účtovania reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty v súvislosti s majetkom alebo záväzkom sa z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu podľa prvého pododseku vylúčia.

Účtovná hodnota majetku alebo záväzku na účely stanovenia zisku alebo straty podľa prvého pododseku je účtovná hodnota v čase nadobudnutia majetku alebo vzniku záväzku alebo v prvý deň účtovného obdobia, v ktorom sa prijme rozhodnutie, podľa toho, čo nastane neskôr.

§ 8

Realizačný princíp

(1)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa zisky a straty z ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou alebo zníženie hodnoty v konsolidovanej účtovnej závierke za účtovné obdobie určia na základe realizačného princípu, pričom zisky a straty z ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou alebo zníženie hodnoty sa z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu vylúčia.

(2)Účtovná hodnota majetku a záväzkov na účely určenia zisku a straty podľa odseku 1 je účtovná hodnota v čase nadobudnutia majetku alebo vzniku záväzku alebo účtovná hodnota majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo, podľa toho, ktorý deň nastal neskôr.

(3)Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1

GP-N

Rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1 a uplatňuje sa na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v jurisdikcii, pre ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, pokiaľ sa podávajúci základný subjekt nerozhodne obmedziť rozhodnutie na hmotný majetok základných subjektov alebo na investičné subjekty.

V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie zruší, sa suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku v prvý deň účtovného obdobia, v ktorom dôjde k zrušeniu, stanovená podľa rozhodnutia, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ak reálna hodnota prevyšuje účtovnú hodnotu, alebo sa z tohto výpočtu odpočíta, ak účtovná hodnota prevyšuje reálnu hodnotu.

sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike; to neplatí, ak sa podávajúci subjekt rozhodne obmedziť rozhodnutie len na hmotný majetok základných subjektov alebo len na investičné subjekty.

(4)V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku a záväzku a účtovnou hodnotou majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestane uplatňovať, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ak reálna hodnota prevyšuje účtovnú hodnotu alebo sa z výpočtu odpočíta, ak účtovná hodnota prevyšuje reálnu hodnotu.

Čl. 16 ods. 7

Podávajúci základný subjekt sa môže rozhodnúť, že oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu základného subjektu nachádzajúceho sa v určitej jurisdikcii vyplývajúce zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ktorý sa nachádza v tejto jurisdikcii, týmto

§ 9

Priradenie zisku z predaja nehnuteľného majetku

(1)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu

GP-N

základným subjektom v prospech tretích strán iných, než je člen skupiny, za účtovné obdobie možno upraviť ako sa uvádza v tomto odseku. Na účely tohto odseku je miestnym hmotným majetkom nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v tej istej jurisdikcii ako základný subjekt.

Čistý zisk vyplývajúci zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, sa započíta voči akejkoľvek čistej strate základného subjektu nachádzajúceho sa v uvedenej jurisdikcii vyplývajúcej zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, a v štyroch účtovných obdobiach predchádzajúcich tomuto účtovnému obdobiu (ďalej len „päťročné obdobie“). Čistý zisk sa započíta najskôr voči čistej strate, ak existuje, ku ktorej došlo v prvom účtovnom období päťročného obdobia. Akákoľvek zostatková suma čistého zisku sa prenesie a započíta voči akýmkoľvek čistým stratám, ktoré vznikli v nasledujúcich účtovných obdobiach päťročného obdobia.

Akákoľvek zostatková suma čistého zisku, ktorá zvýši po uplatnení druhého pododseku, sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty každého základného subjektu nachádzajúceho sa v uvedenej jurisdikcii, ktorý dosiahol čistý zisk zo scudzenia

alebo oprávnenej straty základného subjektu sa za účtovné obdobie zisk alebo strata tohto základného subjektu z predaja nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike v prospech tretích strán, ktoré nie sú členmi skupiny, upraví podľa odseku 2.

(2)Zisky základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v účtovnom období, za ktoré sa prijme rozhodnutie podľa odseku 1 (ďalej len „prvé účtovné obdobie“), sa započítajú voči stratám základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období a zostávajúca suma zisku z predaja nehnuteľného majetku sa započíta voči stratám základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v štyroch účtovných obdobiach predchádzajúcich prvému účtovnému obdobiu, v ktorých suma strát základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku prevyšuje sumu ziskov

miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, rovnomerne rozloží na dané päťročné obdobie. Zostatková suma čistého zisku priradeného základnému subjektu je úmerná čistému zisku uvedeného základného subjektu vydelenému čistým ziskom všetkých základných subjektov.

Ak žiadny základný subjekt v jurisdikcii nedosiahol v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie, čistý zisk zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v prvom pododseku, zostatková suma čistého zisku, ako sa uvádza v treťom pododseku, sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty každého z týchto základných subjektov rovným dielom priradí každému základnému subjektu v tejto jurisdikcii a rovnomerne sa rozloží na päťročné obdobie.

Akákoľvek úprava podľa tohto odseku za účtovné obdobia predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom sa prijme rozhodnutie, podlieha úpravám v súlade s článkom 29 ods. 1. Rozhodnutie sa prijme každoročne v súlade s článkom 45 ods. 2.

základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku.

(3)Suma zisku, ktorá zostane po uplatnení postupu podľa odseku 2, sa pomerne rozdelí na päťročné obdobie vymedzené v odseku 2 a v každom roku tohto päťročného obdobia sa priradí každému základnému subjektu, ktorý v prvom účtovnom období dosiahol zisk z predaja nehnuteľného majetku v pomere, ktorý sa vypočíta ako pomer zisku základného subjektu z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období a zisku všetkých základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období.

(4)Ak základnému subjektu, ktorý v prvom účtovnom období dosiahol zisk z predaja nehnuteľného majetku, nebolo možné v jednom z piatich účtovných období priradiť sumu zisku podľa odseku 3, tento zisk sa priradí rovným dielom ostatným základným subjektom v príslušnom účtovnom období.

(5)Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za štyri účtovné obdobia predchádzajúce prvému účtovnému obdobiu sa upravia podľa § 24 ods. 1.

Čl. 16 ods. 8

Akýkoľvek náklad súvisiaci s dohodou o financovaní, v rámci ktorej jeden alebo viacero základných subjektov poskytuje úver jednému alebo viacerým základným subjektom tej istej skupiny alebo inak do nich investuje (ďalej len „vnútroskupinové dohody o financovaní“), sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nezohľadňuje, ak sú splnené tieto podmienky:

základný subjekt sa nachádza v jurisdikcii s nízkou úrovňou zdanenia alebo v jurisdikcii, ktorá by bola jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, keby náklad základnému subjektu nebol vznikol;

§ 10

Dohoda o vnútroskupinovom financovaní

Náklad súvisiaci s dohodou o vnútroskupinovom financovaní, v rámci ktorej jeden alebo viacero základných subjektov nenachádzajúcich sa v Slovenskej republike poskytujú úver alebo inú formu investície jednému alebo viacerým základným subjektom, ktoré sú členmi tej istej skupiny, sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nezohľadňuje, ak

a)Slovenská republika je štátom s nízkou úrovňou zdanenia alebo by bola štátom s nízkou úrovňou zdanenia, ak by náklad základnému subjektu nevznikol,

b)možno odôvodnene predpokladať, že počas predpokladaného trvania

GP-N

možno primerane predpokladať, že počas očakávaného trvania vnútroskupinovej dohody o financovaní, táto vnútroskupinová dohoda o financovaní zvýši sumu nákladov zohľadnených pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty tohto základného subjektu, bez toho, aby to viedlo k úmernému zvýšeniu zdaniteľného príjmu základného subjektu poskytujúceho úver (ďalej len „protistrana“);

protistrana sa nachádza v jurisdikcii, ktorá nie je jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, alebo v jurisdikcii, ktorá by nebola jurisdikciou s nízkou úrovňou zdanenia, ak by protistrane nebol vznikol príjem súvisiaci s daným nákladom.

dohody o vnútroskupinovom financovaní táto dohoda zvýši sumu nákladov zohľadnených pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu bez zodpovedajúceho zvýšenia zdaniteľného príjmu základného subjektu poskytujúceho úver, a

c)základný subjekt poskytujúci úver sa nachádza v štáte, ktorý nie je štátom s nízkou úrovňou zdanenia alebo v štáte, ktorý by nebol štátom s nízkou úrovňou zdanenia, ak by mu príjem súvisiaci s nákladom nevznikol.

Čl. 16 ods. 9

Hlavný materský subjekt sa môže rozhodnúť, že bude uplatňovať svoje postupy konsolidovaného účtovania na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v tej istej jurisdikcii a sú súčasťou daňovej konsolidačnej skupiny na účely výpočtu čistého oprávneného príjmu alebo čistej oprávnenej straty uvedených základných subjektov.

Toto rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.

n. a.

Ustanovenie špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačnéh

GP-N

V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie prijme alebo zruší, sa vykonajú náležité úpravy tak, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nezohľadňovali viac než raz alebo aby sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia alebo zrušenia neopomenuli.

o hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávacej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecific

ké daňové systémy iných štátov.

Čl. 16 ods. 10

10.

Poisťovňa z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči akúkoľvek sumu účtovanú poistencom za dane zaplatené poisťovňou v súvislosti s výnosmi poistencov. Poisťovňa do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnie akékoľvek výnosy vyplatené poistencom, ktoré nie sú zohľadnené v jej čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva, v rozsahu, v akom sa v jej čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva premietlo príslušné zvýšenie alebo zníženie záväzku voči poistencom.

§ 11 ods. 3

(3)Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči sumu dane prislúchajúcu výnosom poistencov zaplatenú poisťovňou. Poisťovňa do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnie výnosy vyplatené poistencom, ktoré nie sú zohľadnené v jej zisku alebo strate z finančného účtovníctva, v rozsahu, v akom sa v jej zisku alebo strate z finančného účtovníctva premietlo príslušné zvýšenie alebo zníženie záväzku voči poistencom.

GP-N

Čl. 16 ods. 11

11.

S akoukoľvek sumou, ktorá je uznaná za zníženie vlastného imania základného subjektu a ktorá je výsledkom rozdelenia zisku vyplateného alebo splatného v súvislosti s nástrojom vydaným týmto základným subjektom podľa prudenciálnych regulačných požiadaviek (ďalej len „dodatočný kapitál Tier 1“), sa bude pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zaobchádzať ako s nákladom.

Akákoľvek suma, ktorá je uznaná za zvýšenie vlastného imania základného subjektu a je výsledkom rozdelenia zisku, ktoré sa prijalo alebo sa má prijať v súvislosti s dodatočným kapitálom Tier 1 v držbe základného subjektu, sa zahrnie do výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

§ 11 ods. 1 a 2

Úpravy pre špecifické sektory

(1)So sumou, ktorá sa použije na zníženie vlastného imania základného subjektu a ktorá je výsledkom rozdelenia zisku vyplateného alebo splatného v súvislosti s nástrojom dodatočného kapitálu Tier 1 vydaným týmto základným subjektom podľa prudenciálnych regulačných požiadaviek, sa pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zaobchádza ako s nákladom.

(2)Suma, ktorá sa použije na zvýšenie vlastného imania základného subjektu a je výsledkom rozdelenia zisku, ktoré sa prijalo alebo sa má prijať v súvislosti s dodatočným kapitálom Tier 1 v držbe základného subjektu, sa zahrnie do výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

GP-N

Čl. 17 ods. 1 až 6

Článok 17

Vylúčenie príjmu z medzinárodnej námornej prepravy

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„príjem z medzinárodnej námornej dopravy“ je čistý príjem nadobudnutý základným subjektom z ďalej uvedených činností za predpokladu, že doprava sa nevykonáva po vnútrozemských vodných cestách v rámci tej istej jurisdikcie:

preprava cestujúcich alebo nákladu loďou v medzinárodnej doprave, bez ohľadu na to, či loď vlastní, prenajíma alebo inak ňou disponuje základný subjekt;

ii)

preprava cestujúcich alebo nákladu loďou v medzinárodnej doprave v rámci dohôd o prenájme priestoru na palube plavidiel;

iii)

prenájom plne vybavenej a zásobenej lode s posádkou, ktorá sa má používať na nájomnú prepravu cestujúcich alebo nákladu v rámci medzinárodnej dopravy;

§ 12

Príjem z medzinárodnej námornej dopravy

(1)Na účely vylúčenia príjmu z medzinárodnej námornej dopravy z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty je

a)príjmom z medzinárodnej námornej dopravy príjem dosiahnutý základným subjektom, okrem príjmu z dopravy po vnútrozemských vodných cestách v rámci toho istého štátu, z týchto činností

1.preprava cestujúcich alebo preprava nákladu loďou v medzinárodnej doprave bez ohľadu na to, či základný subjekt loď vlastní, prenajíma alebo inak ňou disponuje,

2.preprava cestujúcich alebo preprava nákladu loďou v medzinárodnej doprave podľa dohôd o prenájme priestoru na palube plavidiel,

3.prenájom plne vybavenej a zásobenej lode s posádkou používanej na nájomnú prepravu cestujúcich alebo nájomnú prepravu nákladu v rámci medzinárodnej dopravy,

GP-N

iv)

prenájom lode bez posádky používanej na prepravu cestujúcich alebo nákladu v rámci medzinárodnej dopravy inému základnému subjektu;

účasť v poole, spoločnom podniku alebo medzinárodnej agentúre prevádzkujúcej prepravu cestujúcich alebo nákladu loďou v rámci medzinárodnej dopravy a

vi)

predaj lode používanej na prepravu cestujúcich alebo nákladu v medzinárodnej doprave za predpokladu, že základný subjekt mal loď v držbe a používal ju najmenej jeden rok;

„kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy“ je čistý príjem nadobudnutý základným subjektom z nasledujúcich činností za predpokladu, že takéto činnosti sa vykonávajú primárne v súvislosti s lodnou prepravou cestujúcich alebo nákladu v rámci medzinárodnej dopravy:

4.prenájom lode bez posádky používanej na prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu v rámci medzinárodnej dopravy inému základnému subjektu,

5.účasť v poole, spoločnom podniku alebo medzinárodnej agentúre prevádzkujúcej prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu loďou v rámci medzinárodnej dopravy,

6.predaj lode používanej na prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu v medzinárodnej doprave, ak základný subjekt mal loď v držbe a používal ju najmenej jeden rok,

b)kvalifikovaným vedľajším príjmom z medzinárodnej námornej dopravy príjem dosiahnutý základným subjektom z činností, ktoré sa vykonávajú hlavne v súvislosti s lodnou prepravou cestujúcich alebo prepravou nákladu v rámci medzinárodnej dopravy, a ktoré sú

prenájmu lode bez posádky inému podniku lodnej dopravy, ktorý nie je základným subjektom, za predpokladu, že trvanie prenájmu nepresahuje tri roky;

ii)

predaja lístkov vydaných inými podnikmi lodnej dopravy na vnútroštátny úsek medzinárodnej plavby;

iii)

prenájmu a krátkodobého uskladnenia kontajnerov alebo poplatkov za zadržanie pri oneskorenom vrátení kontajnerov;

iv)

poskytovania služieb iným podnikom lodnej dopravy technikmi, pracovníkmi údržby, manipulantmi nákladu, pracovníkmi stravovacích služieb a personálom zákazníckych služieb a

príjmu z investícií v prípade, že investícia, ktorá vytvára príjem, sa uskutočňuje ako neoddeliteľná súčasť výkonu činnosti prevádzkovania lodí v rámci medzinárodnej dopravy.

1.prenájmom lode bez posádky inému podniku lodnej dopravy, ktorý nie je základným subjektom, ak trvanie prenájmu nepresahuje tri roky,

2.predajom lístkov vydaných inými podnikmi lodnej dopravy na vnútroštátny úsek medzinárodnej plavby,

3.prenájmom a krátkodobým uskladnením kontajnerov alebo poplatkov za zadržanie pri oneskorenom vrátení kontajnerov,

4.poskytovaním služieb iným podnikom lodnej dopravy technikmi, pracovníkmi údržby, manipulantmi nákladu, pracovníkmi stravovacích služieb a personálom zákazníckych služieb,

5.príjmom z investícií, ak investícia, ktorá vytvára príjem, sa uskutočňuje ako neoddeliteľná súčasť výkonu činnosti prevádzkovania lodí v rámci medzinárodnej dopravy.

Príjem z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu sa vylúči z výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty za predpokladu, že tento základný subjekt preukáže, že strategické alebo obchodné riadenie všetkých dotknutých lodí sa účinne vykonáva z jurisdikcie, v ktorej sa základný subjekt nachádza.

Ak výsledkom výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu je strata, táto strata sa vylúči z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

Úhrnný kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v určitej jurisdikcii nesmie presiahnuť 50 % ich príjmu z medzinárodnej námornej dopravy.

(2)Príjem z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu sa vylúči z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty za predpokladu, že tento základný subjekt preukáže, že strategické alebo obchodné riadenie všetkých lodí sa skutočne vykonáva v štáte, v ktorom sa základný subjekt nachádza.

(3)Ak výsledkom výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu je strata, táto strata sa vylúči z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

(4)Úhrnný kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike nesmie presiahnuť 50 % ich príjmu z medzinárodnej námornej dopravy.

Náklady, ktoré vznikli základnému subjektu a ktoré sú priamo prisúditeľné jeho činnostiam medzinárodnej námornej dopravy uvedeným v odseku 1 písm. a) a kvalifikovaným vedľajším činnostiam medzinárodnej námornej dopravy uvedeným v odseku 1 písm. b), sa na účely výpočtu čistého príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a čistého kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu priradia takýmto činnostiam.

Náklady, ktoré vznikli základnému subjektu a ktoré nepriamo vyplývajú z jeho činností medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaných vedľajších činností medzinárodnej námornej dopravy, sa na účely výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a príjmu z kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy odpočítajú z výnosov tohto základného subjektu z takýchto činností na základe jeho výnosov z takýchto činností úmerne k jeho celkovým výnosom.

(5)Náklady, ktoré vznikli základnému subjektu a ktoré sú priamo priraditeľné činnostiam medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaným vedľajším činnostiam medzinárodnej námornej dopravy, sa na účely výpočtu čistého príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a čistého kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu priradia takýmto činnostiam.

(6)Suma výnosov z činností medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaných vedľajších činností medzinárodnej námornej dopravy sa na účely výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a príjmu z kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu zníži o sumu nákladov, ktoré nepriamo vyplývajú z týchto činností, a to vo výške pomeru výnosov z týchto činností k jeho celkovým výnosom.

Všetky priame a nepriame náklady priradené príjmu základného subjektu z medzinárodnej námornej dopravy a jeho kvalifikovanému vedľajšiemu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy v súlade s odsekom 5, sa pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúčia.

(7)Všetky priame náklady a nepriame náklady súvisiace s príjmom základného subjektu z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaným vedľajším príjmom z medzinárodnej námornej dopravy sa vylúčia z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

Čl. 18 ods. 1 až 5

Článok 18

Rozdelenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty medzi hlavný subjekt a stálu prevádzkareň

Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 13 písm. a), b) alebo c), jeho čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa rovná čistému zisku alebo čistej strate uvedeným v oddelenej účtovnej evidencii uvedenej stálej prevádzkarne.

Ak stála prevádzkareň nemá oddelenú účtovnú evidenciu, jej čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa rovná sume, ktorá by bola zohľadnená v tejto oddelenej účtovnej evidencii, keby sa bola vypracovala samostatne a v súlade s účtovným štandardom používaným pri zostavovaní

§ 13

Rozdelenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty medzi hlavný subjekt a stálu prevádzkareň

(1)Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) prvého bodu až tretieho bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa rovnajú zisku alebo strate uvedenými v oddelenej účtovnej evidencii tejto stálej prevádzkarne; ak stála prevádzkareň nemá oddelenú účtovnú evidenciu, jej zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa rovnajú sume, ktorá by bola uvedená v oddelenej účtovnej evidencii zostavenej v súlade s účtovným štandardom používaným pri zostavovaní

GP-N

konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

Ak základný subjekt zodpovedá vymedzeniu stálej prevádzkarne v článku 3 bode 13 písm. a) alebo b), jeho čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby v nich boli zohľadnené len tie sumy a výnosové a nákladové položky, ktoré mu možno priradiť v súlade s príslušnou daňovou zmluvou alebo vnútroštátnym právom jurisdikcie, v ktorej sa nachádza, bez ohľadu na výšku príjmu podliehajúceho dani a na výšku odpočítateľných nákladov v danej jurisdikcii.

Ak základný subjekt zodpovedá vymedzeniu stálej prevádzkarne v článku 3 bode 13 písm. c), jeho čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby v nich boli zohľadnené len tie sumy a výnosové a nákladové položky, ktoré by mu bolo možno priradiť v súlade s článkom 7 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjme a majetku, v znení zmien.

Ak základný subjekt zodpovedá vymedzeniu stálej prevádzkarne v článku 3 bode 13 písm. d), jeho čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva sa vypočítava na základe súm a príjmových položiek,

konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

(2)Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) prvého bodu alebo druhého bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby zohľadňovali len sumy a položky výnosov a nákladov prisúditeľných stálej prevádzkarni podľa medzinárodnej zmluvy alebo vnútroštátneho práva štátu, v ktorom sa nachádza, bez ohľadu na výšku príjmu podliehajúceho zdaneniu a na výšku daňovo uznaných výdavkov v tomto štáte.

(3)Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby zohľadňovali len sumy a položky výnosov a nákladov, ktoré by sa mu priradili obdobne, ako je uverejnené na webovom sídle ministerstva financií.

(4)Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) štvrtého bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa vypočíta zo súm a položiek

ktoré sú oslobodené v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný subjekt, a ktoré možno priradiť činnostiam vykonávaným mimo tejto jurisdikcie,

a súm a nákladových položiek, ktoré nie sú odpočítateľné na daňové účely v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný subjekt, a ktoré možno priradiť takýmto činnostiam.

Čistý zisk alebo čistá strata stálej prevádzkarne z finančného účtovníctva sa pri stanovovaní oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty hlavného subjektu nezohľadňujú, s výnimkou odseku 5.

S oprávnenou stratou stálej prevádzkarne sa zaobchádza ako s nákladom hlavného subjektu pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, pokiaľ sa so stratou stálej prevádzkarne zaobchádza ako s nákladom pri výpočte vnútroštátneho zdaniteľného príjmu takéhoto hlavného subjektu a nezapočítava sa voči položke vnútroštátneho zdaniteľného príjmu, ktorý

a)výnosov, ktoré sú oslobodené od zdanenia v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt, a ktoré možno priradiť činnostiam vykonávaným mimo tohto štátu, a

b)nákladov, ktoré nie sú odpočítateľné na daňové účely v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt, a ktoré možno priradiť činnostiam uvedeným v písmene a).

(5)Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty hlavného subjektu nachádzajúceho sa v Slovenskej republike sa s výnimkou uvedenou v odsekoch 6 a 7 zisk alebo strata stálej prevádzkarne z finančného účtovníctva nezohľadňujú.

(6)Za náklad hlavného subjektu sa na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty považuje oprávnená strata stálej prevádzkarne v rozsahu, v akom sa

a)pri výpočte zdaniteľného príjmu hlavného subjektu strata stálej prevádzkarne posudzuje ako náklad a

podlieha dani podľa právnych predpisov jurisdikcie hlavného subjektu aj jurisdikcie stálej prevádzkarne.

S oprávneným príjmom, ktorý následne nadobudne stála prevádzkareň, sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom hlavného subjektu až do výšky oprávnenej straty, s ktorou sa predtým podľa prvého pododseku zaobchádzalo ako s nákladom hlavného subjektu.

b)nezapočítava voči položke zdaniteľného príjmu, ktorý podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov štátu hlavného subjektu a štátu stálej prevádzkarne.

(7)Oprávnený príjem, ktorý následne plynie stálej prevádzkarni, sa považuje za oprávnený príjem hlavného subjektu do výšky oprávnenej straty považovanej za náklad hlavného subjektu podľa odseku 6.

Čl. 19 ods. 1 až 6

Článok 19

Priradenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti

Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o sumu priraditeľnú jeho vlastníkom, ktorí nie sú subjektmi skupiny a ktorí majú v držbe vlastnícky podiel v takomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti buď priamo, alebo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov, okrem prípadov, keď:

§ 14

Priradenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti

(1)Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o sumu prisúditeľnú jeho vlastníkom, ktorí nie sú subjektmi skupiny a ktorí majú v držbe vlastnícky podiel v tomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti buď priamo, alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry; to neplatí, ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je

GP-N

subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je hlavným materským subjektom alebo

subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je priamo alebo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov v držbe hlavného materského subjektu uvedeného v písmene a).

Čistý zisk alebo čistá strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o čistý zisk alebo čistú stratu z finančného účtovníctva, ktoré sú priradené inému základnému subjektu.

Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti vykonáva úplne alebo sčasti činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, jeho čistý zisk alebo čistá strata z finančného účtovníctva, ktoré zvýšia po uplatnení odseku 1 tohto článku, sa priradia uvedenej stálej prevádzkarni v súlade s článkom 18.

a)hlavným materským subjektom alebo

b)priamo alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry v držbe hlavného materského subjektu, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti.

(2)Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o zisk alebo stratu z finančného účtovníctva, ktoré sú prisúdené inému základnému subjektu podľa odsekov 3 až 5.

(3)Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti vykonáva úplne alebo sčasti činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odseku 1, sa prisúdia stálej prevádzkarni podľa § 13.

Ak daňovo transparentný subjekt nie je hlavným materským subjektom, čistý zisk alebo čistá strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti z finančného účtovníctva, ktoré zvýšia po uplatnení odsekov 1 a 3, sa priradia jeho základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi, v súlade s ich vlastníckymi podielmi v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

Ak je subjekt s prvkom daňovej transparentnosti daňovo transparentným subjektom, ktorý je hlavným materským subjektom alebo reverzným hybridným subjektom, akýkoľvek čistý zisk alebo čistá strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti z finančného účtovníctva, ktoré zvýšia po uplatnení odsekov 1 a 3, sa priradia danému hlavnému materskému subjektu alebo reverznému hybridnému subjektu.

Odseky 3, 4 a 5 sa uplatňujú samostatne v súvislosti s jednotlivými vlastníckymi podielmi v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

(4)Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je transparentným subjektom a nie je hlavným materským subjektom, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odsekov 1 a 3, sa prisúdia základným subjektom, ktoré sú jeho vlastníkmi v pomere podľa ich vlastníckych podielov v tomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

(5)Ak je subjekt s prvkom daňovej transparentnosti transparentným subjektom, ktorý je hlavným materským subjektom alebo reverzným hybridným subjektom, zisk alebo strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti z finančného účtovníctva, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odsekov 1 a 3, sa prisúdia hlavnému materskému subjektu alebo reverznému hybridnému subjektu.

(6)Odseky 3 až 5 sa uplatnia na každý vlastnícky podiel v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

Čl. 20 ods. 1 písm. a)

Medzi zahrnuté dane základného subjektu patria:

dane zaznamenané na finančných účtoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom alebo ziskom alebo jeho podielom na príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom má vlastnícky podiel;

§ 2 písm. ak)

ak)zahrnutou daňou základného subjektu daň vykázaná vo finančných výkazoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom alebo ziskom, pričom za zahrnutú daň základného subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň a daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom,

GP-N

Čl. 20 ods. 1 písm. b)

dane z rozdelených ziskov, predpokladaných rozdelení ziskov a nákladov, ktoré sa nevzťahujú na podnikateľskú činnosť uložené podľa uznaného distribučného daňového systému;

§ 2 písm. ak)

GP-N

Čl. 20 ods. 1 písm. c) a d)

dane uložené namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmu právnických osôb a

dane vyberané v súvislosti s nerozdelenými ziskami a vlastným imaním spoločnosti vrátane daní z viacerých zložiek na základe príjmu a vlastného imania.

n.a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z

GP-N

implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre

vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

Čl. 20 ods. 2 písm. a)

Medzi zahrnuté dane základného subjektu nepatria:

dorovnávacia daň, ktorá vznikla materskému subjektu podľa kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov;

n. a.

GP-N

termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.v

Čl. 20 ods. 2 písm. b)

dorovnávacia daň, ktorá vznikla základnému subjektu v rámci kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane;

§ 2 písm. ak)

GP-N

Čl. 20 ods. 2 písm. c) a d)

dane, ktoré možno prisúdiť úprave uskutočnenej základným subjektom v dôsledku uplatnenia kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky;

nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň a

n.a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení,

GP-N

daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 20 ods. 2 písm. e)

dane zaplatené poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom.

§ 2 písm. ak)

ak)zahrnutou daňou základného subjektu daň vykázaná na finančných účtoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom alebo ziskom, pričom za zahrnutú daň základného subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň a daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom,

GP-N

Čl. 20 ods. 3

Zahrnuté dane v súvislosti s akýmkoľvek čistým ziskom alebo čistou stratou vyplývajúcimi zo scudzenia miestneho hmotného majetku, ako sa uvádza v článku 16 ods. 7 prvom pododseku, v účtovnom období, v ktorom sa prijme rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku, sa vylúčia z výpočtu zahrnutých daní.

§ 17 ods. 6

(6)Zahrnuté dane zo zisku alebo straty z predaja nehnuteľného majetku sa vylúčia z výpočtu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom podávajúci subjekt prijme rozhodnutie podľa § 9 ods. 1.

GP-N

Čl. 21 ods. 1

Článok 21

Upravené zahrnuté dane

§ 16 ods. 1

TRETIA ČASŤ

VÝPOČET UPRAVENÝCH ZAHRNUTÝCH DANÍ

§ 16

Upravené zahrnuté dane

8) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších

GP-N

Upravené zahrnuté dane základného subjektu za dané účtovné obdobie sa určia úpravou súčtu bežných nákladov na daň zahrnutých v jeho čistom zisku alebo čistej strate z finančného účtovníctva v súvislosti so zahrnutými daňami za dané účtovné obdobie o:

čistú sumu jeho položiek zvyšujúcich a znižujúcich zahrnuté dane za dané účtovné obdobie, ako sa uvádza v odsekoch 2 a 3;

celkovú sumu úpravy odloženej dane, ako sa uvádza v článku 22, a

akékoľvek zvýšenie alebo zníženie zahrnutých daní zaznamenané vo vlastnom imaní alebo v inom úplnom výsledku v súvislosti so sumami zahrnutými do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, ktoré budú podliehať dani podľa miestnych daňových pravidiel.

(1)Suma upravených zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie je suma zahrnutých daní vykázaných v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva ako splatné náklady na daň z príjmov za príslušné účtovné obdobie

a)upravená o položky zvyšujúce a znižujúce zahrnuté dane za príslušné účtovné obdobie podľa § 17,

b)upravená o sumu upravenej odloženej dane z príjmov podľa § 18,

c)zvýšená alebo znížená o zahrnuté dane vykázané vo vlastnom imaní alebo v inom úplnom výsledku základného subjektu v súvislosti so sumami zahrnutými vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ak sú tieto sumy predmetnom dane z príjmov podľa osobitného predpisu.8)

predpisov.

Čl. 21 ods. 2 písm. a)

Položky zvyšujúce zahrnuté dane základného subjektu za účtovné obdobie zahŕňajú:

akúkoľvek sumu zahrnutých daní, ktoré sa vykázali ako náklad v rámci zisku pred zdanením na finančných účtoch;

§ 17 ods. 1 písm. a)

§ 17

Položky zvyšujúce zahrnuté dane a znižujúce zahrnuté dane

(1)Položky zvyšujúce zahrnuté dane základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sú sumy

a) zahrnutých daní, ktoré sa vykázali na finančných účtoch ako náklad v zisku pred zdanením,9)

Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení

GP-N

niektorých zákonov v znení zákona č. 124/2023 Z. z.

Čl. 21 ods. 2 písm. b)

akúkoľvek sumu oprávnenej odloženej daňovej pohľadávky súvisiacej so stratou, ktorá sa použila podľa článku 23 ods. 2;

n.a.

GP-N

u irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov. Neimplementované na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu

Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – administratívne usmernenie ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 1. februára 2023.

Čl. 21 ods. 2 písm. c) a d)

akúkoľvek sumu zahrnutých daní súvisiacu s neistou daňovou situáciou, ktoré boli predtým vylúčené podľa odseku 3 písm. d), ktoré sú zaplatené v danom účtovnom období, a

§ 17 ods. 1 písm. b)

b) zahrnutých daní súvisiacich s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov, ktoré v predchádzajúcich účtovných obdobiach znížili zahrnuté dane základného subjektu podľa odseku 2 písm. c) a ktoré sú zaplatené v príslušnom účtovnom období.

GP-N

akúkoľvek sumu zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ktorý sa vykázal ako položka znižujúca bežné náklady na daň.

n.a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávacej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmien

GP-N

kach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

Čl. 21 ods. 3 písm. a) a b)

Položky znižujúce zahrnuté dane základného subjektu za účtovné obdobie zahŕňajú:

sumu bežných nákladov na daň v súvislosti s príjmom vylúčeným z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa kapitoly III;

akúkoľvek sumu zápočtu alebo refundácie v súvislosti s nekvalifikovaným refundovateľným zápočtom dane, ktorý nebol zaznamenaný ako položka znižujúca bežné náklady na daň;

n.a.

§ 17 ods. 2 písm. a)

(2)Položky znižujúce zahrnuté dane základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sú sumy

a) splatných nákladov na daň súvisiace s príjmom vylúčeným z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

n.a

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členskýc

GP-N

h štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávacej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecific

ké daňové systémy iných štátov.

Čl. 21 ods. 3 písm. c) až d)

akúkoľvek sumu zahrnutých daní, ktoré boli základnému subjektu refundované alebo boli predmetom zápočtu, pri ktorom nešlo o úpravu bežných nákladov na daň na finančných účtoch, pokiaľ sa netýka kvalifikovaného refundovateľného zápočtu dane;

sumu bežných nákladov na daň, ktorá súvisí s neistou daňovou situáciou, a

akúkoľvek sumu bežných nákladov na daň, pri ktorej sa neočakáva, že bude uhradená do troch rokov od skončenia daného účtovného obdobia.

§ 17 ods. 2 písm. b) až d)

b)zahrnutých daní, ktoré boli základnému subjektu refundované alebo započítané voči daňovej povinnosti, ak neboli zohľadnené v splatných nákladoch na daň z príjmov na finančných účtoch,

c)splatných nákladov na daň, ktoré súvisia s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov,

d)splatných nákladov na daň z príjmov, pri ktorých sa neočakáva, že budú uhradené do troch rokov od skončenia príslušného účtovného obdobia.

GP-N

Čl. 21 ods. 4 a 5

Ak je suma zahrnutej dane uvedená vo viac ako jednom písmene v odsekoch 1, 2 a 3, na účel výpočtu upravených zahrnutých daní sa zohľadní len raz.

§ 16 ods. 2

(2) Ak je suma zahrnutej dane uvedená v odseku 1 a § 17 viac ako jedenkrát, na účely úpravy zahrnutých daní sa zohľadní len raz.

GP-N

Ak za účtovné obdobie neexistuje v určitej jurisdikcii čistý oprávnený príjem a suma upravených zahrnutých daní je pre túto jurisdikciu záporná a nižšia ako suma rovnajúca sa čistej oprávnenej strate vynásobenej minimálnou sadzbou dane (ďalej len „očakávané upravené zahrnuté dane“), suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za dané účtovné obdobie. Výška dodatočnej dorovnávacej dane sa priradí každému základnému subjektu v danej jurisdikcii v súlade s článkom 29 ods. 3.

§ 17 ods. 3 až 5

(3)Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie nedosiahli čistý oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná a nižšia ako súčin čistej oprávnenej straty a minimálnej sadzby dane (ďalej len „očakávané upravené zahrnuté dane“), rozdiel medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za príslušné účtovné obdobie, pričom suma dodatočnej dorovnávacej dane sa priradí každému základnému subjektu podľa § 24 ods. 2 a 3. Čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata sa vypočíta ako rozdiel medzi oprávneným príjmom základných subjektov a oprávnenou stratou základných subjektov.

(4)Odchylne od odseku 3 podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie

GP-N

daní sa použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak suma nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období prevyšuje kladnú sumu upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu na daň sa prenáša do nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

(5)Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie dosiahli čistý oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná, suma upravených zahrnutých daní za toto účtovné obdobie sa zvýši na nulu. Nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa zápornej sume upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený

hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022 a 1. februára 2023.

príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak suma nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období prevyšuje kladnú sumu upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu na daň sa prenáša do nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

§ 17 ods. 7

(7) Z výpočtu zahrnutých daní základného subjektu sa vylúči zahrnutá daň priradená základnému subjektu podľa § 19 ods. 1, 3, 4 a 9 okrem dane vyberanej zrážkou podľa osobitného predpisu.10)

Doplnené na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z

11. marca 2022 a 13. júla 2023.

10) § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Čl. 22 ods. 1 až 8

Článok 22

Celková výška úpravy odloženej dane

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„neuznané časové rozlíšenie“ je:

akýkoľvek pohyb odloženého daňového nákladu, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu a ktorý súvisí s neistou daňovou situáciou, a

ii)

akýkoľvek pohyb odloženého daňového nákladu, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu a ktorý súvisí s rozdelením zisku od základného subjektu;

§ 18

Upravená odložená daň z príjmov

(1)Na účely výpočtu sumy upravenej odloženej dane z príjmov je

a)neuznaným odloženým nákladom na daň z príjmov

1.odložený náklad na daň z príjmov, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu a ktorý súvisí s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov,

2.odložený náklad na daň z príjmov, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu a ktorý súvisí s rozdelením zisku od základného subjektu,

GP-N

„nenárokované časové rozlíšenie“ je akékoľvek zvýšenie odloženého daňového záväzku zaznamenaného na finančných účtoch základného subjektu za účtovné obdobie, pri ktorom sa neočakáva, že bude zaplatený v lehote stanovenej v odseku 7 tohto článku, a ktorý sa podávajúci základný subjekt každoročne rozhodne v súlade s článkom 45 ods. 2 nezahrnúť do celkovej sumy úpravy odloženej dane za takéto účtovné obdobie.

Ak sa sadzba dane uplatnená na účel výpočtu odloženého daňového nákladu rovná minimálnej sadzbe dane alebo je nižšia ako minimálna sadzba dane, celková suma úpravy odloženej dane, ktorá sa má pripočítať k upraveným zahrnutým daniam základného subjektu za účtovné obdobie podľa článku 21 ods. 1 písm. b), je odložený daňový náklad, ktorý sa vykázal na jeho finančných účtoch v súvislosti so zahrnutými daňami, s výhradou úprav podľa odsekov 3 až 6 tohto článku.

b)nenárokovaným odloženým nákladom na daň z príjmov zvýšenie odloženého daňového záväzku vykázaného na finančných účtoch základného subjektu za príslušné účtovné obdobie, pri ktorom sa neočakáva, že bude zaplatený v lehote podľa odseku 7, a ktorý sa podávajúci subjekt každoročne rozhodne podľa

§ 42 ods. 2 nezahrnúť do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie.

(2)Ak sadzba dane uplatnená na účely výpočtu odloženého nákladu na daň z príjmov

a)sa rovná alebo je nižšia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. b), je odložený náklad na daň z príjmov, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami upravený podľa odsekov 3 až 6,

Ak je sadzba dane uplatnená na účel výpočtu odloženého daňového nákladu vyššia ako minimálna sadzba dane, celková suma úpravy odloženej dane, ktorá sa má pripočítať k upraveným zahrnutým daniam základného subjektu za účtovné obdobie podľa článku 21 ods. 1 písm. b), je odložený daňový náklad, ktorý sa vykázal na jeho finančných účtoch v súvislosti so zahrnutými daňami prepočítanými podľa minimálnej sadzby dane, s výhradou úprav podľa odsekov 3 až 6 tohto článku.

Celková suma úpravy odloženej dane sa zvýši o:

akúkoľvek sumu neuznaného časového rozlíšenia alebo nenárokovaného časového rozlíšenia zaplatenú počas daného účtovného obdobia a

akúkoľvek sumu opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku stanovenú v predchádzajúcom účtovnom období, ktorá bola zaplatená počas daného účtovného obdobia.

b)je vyššia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. b), je odložený náklad na daň z príjmov, ktorý sa vykázal na finančných účtoch základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami prepočítaný podľa minimálnej sadzby dane a upravený podľa odsekov 3 až 6.

(3)Suma upravenej odloženej dane z príjmov sa zvýši o sumu

a)neuznaného odloženého nákladu na daň z príjmov alebo nenárokovaného odloženého nákladu na daň z príjmov zaplatenú počas príslušného účtovného obdobia,

b)opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určenú v predchádzajúcom účtovnom období, ktorá bola zaplatená počas príslušného účtovného obdobia.

Ak sa za účtovné obdobie nevykázala na finančných účtoch odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou z dôvodu nesplnenia kritérií vykazovania, celková suma úpravy odloženej dane sa zníži o sumu, o ktorú by sa celková suma úpravy odloženej dane znížila v prípade, keby sa za účtovné obdobie vykázala odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou.

Celková suma úpravy odloženej dane nezahŕňa:

sumu odloženého daňového nákladu v súvislosti s položkami vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa kapitoly III;

sumu odloženého daňového nákladu v súvislosti s neuznaným časovým rozlíšením a nenárokovaným časovým rozlíšením;

vplyv úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou;

(4)Ak sa za účtovné obdobie nevykázala na finančných účtoch odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou z dôvodu nesplnenia kritérií vykazovania, celková suma upravenej odloženej dane z príjmov sa zníži o sumu, o ktorú by sa suma upravenej odloženej dane z príjmov znížila, ak by sa za účtovné obdobie vykázala odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou.

(5)Suma upravenej odloženej dane z príjmov nezahŕňa

a)sumu odloženého nákladu na daň z príjmov súvisiacu s položkami vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

b)sumu neuznaného odloženého nákladu na daň z príjmov alebo nenárokovaného odloženého nákladu na daň z príjmov,

c)dopad úpravy ocenenia alebo úpravy účtovného uznania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou,

sumu odloženého daňového nákladu vyplývajúcu z prepočtu v súvislosti so zmenou uplatniteľnej vnútroštátnej sadzby dane a

sumu odloženého daňového nákladu v súvislosti s vytvorením a použitím zápočtov dane.

Ak bola odložená daňová pohľadávka, ktorá je prisúditeľná oprávnenej strate základného subjektu, zaznamenaná za účtovné obdobie s nižšou sadzbou, ako je minimálna sadzba dane, môže sa v tom istom účtovnom období prepočítať s minimálnou sadzbou dane za predpokladu, že daňovník môže preukázať, že odložená daňová pohľadávka je prisúditeľná oprávnenej strate.

Ak sa odložená daňová pohľadávka podľa prvého pododseku zvýši, celková suma úpravy odloženej dane sa zodpovedajúcim spôsobom zníži.

Odložený daňový záväzok, ktorý nie je vysporiadaný a ktorého suma nie je zaplatená počas piatich po sebe

d)sumu odloženého nákladu na daň z príjmov súvisiacu so zmenou sadzby dane,

e)sumu odloženého nákladu na daň z príjmov súvisiacu so vznikom zápočtu dane a jeho započítaním voči daňovej povinnosti.

(6)Ak odložená daňová pohľadávka, ktorá je prisúditeľná oprávnenej strate základného subjektu, bola vykázaná za príslušné účtovné obdobie na základe nižšej sadzby dane ako je minimálna sadzba dane, môže sa v tom istom účtovnom období prepočítať podľa minimálnej sadzby dane, ak odložená daňová pohľadávka je preukázateľne prisúditeľná oprávnenej strate. Ak sa takto odložená daňová pohľadávka zvýši, celková suma upravenej odloženej dane z príjmov sa zodpovedajúcim spôsobom zníži.

(7) Odložený daňový záväzok, ktorý nie je vysporiadaný a ktorého suma nie je zaplatená počas piatich po sebe

nasledujúcich účtovných období, sa znovu zahrnie v rozsahu, v akom bol zohľadnený v celkovej sume úpravy odloženej dane základného subjektu.

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určená za bežné účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v piatom účtovnom období predchádzajúcom bežnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za uvedené účtovné obdobie sa prepočítajú v súlade s článkom 29 ods. 1. Opätovne zahrnutý odložený daňový záväzok za bežné účtovné obdobie je suma zvýšenia v kategórii odloženého daňového záväzku, ktorá bola zahrnutá do celkovej sumy úpravy odloženej dane v piatom účtovnom období predchádzajúcom bežnému účtovnému obdobiu, ktorá nebola vysporiadaná ku koncu posledného dňa bežného účtovného obdobia.

nasledujúcich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa odložený daňový záväzok vykázal, sa znovu zahrnie v rozsahu, v akom bol zohľadnený v sume upravenej odloženej dane z príjmov základného subjektu, ak odsek 9 neustanovuje inak.

(8) Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa odseku 7 určená za príslušné účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za toto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1. Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určená za príslušné účtovné obdobie je suma prírastku odloženého daňového záväzku, ktorá bola zahrnutá do sumy upravenej odloženej dane z príjmov v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a nebola

Odchylne od odseku 7, ak odložený daňový záväzok predstavuje výnimku z opätovného zahrnutia časovo rozlíšených položiek, nevykoná sa jeho opätovné zahrnutie ani vtedy, keď nie je vysporiadaný alebo zaplatený počas piatich nasledujúcich rokov. Výnimkou z opätovného zahrnutia časovo rozlíšených položiek je suma vzniknutých nákladov na daň, ktorá je prisúditeľná zmenám v súvisiacich odložených daňových záväzkoch, pokiaľ ide o tieto položky:

náklady týkajúce sa zníženia hodnoty hmotného majetku;

náklady na licenciu alebo podobné opatrenie štátnej správy na užívanie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov, vyžadujúce značné investície do hmotného majetku;

náklady na výskum a vývoj;

náklady na vyradenie z prevádzky a sanáciu;

zaúčtovanie reálnej hodnoty nerealizovaných čistých ziskov;

čisté zisky z výmenných kurzov;

vysporiadaná k poslednému dňu príslušného účtovného obdobia.

(9)Do opätovného zahrnutia odloženého daňového záväzku sa nezahŕňajú náklady na daň z príjmov súvisiace s odloženými daňovými záväzkami, ak ide o

a)odpisy hmotného majetku,

b)náklady na získanie povolenia alebo obdobného oprávnenia udeleného príslušným orgánom štátnej správy na použitie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov, s ktorými sú spojené významné investície do hmotného majetku,

c)náklady na výskum a vývoj,

d)náklady na vyradenie z používania a sanáciu,

e)účtovanie reálnej hodnoty nerealizovaných ziskov,

f)kurzové zisky,

poistné rezervy a odložené obstarávacie náklady z poistných zmlúv;

zisky z predaja hmotného majetku nachádzajúceho sa v tej istej jurisdikcii ako základný subjekt, ktoré sú opätovne investované do hmotného majetku v tej istej jurisdikcii, a

dodatočné sumy vykázané v dôsledku zmien účtovných zásad v súvislosti s položkami uvedenými v písmenách a) až h).

g)poistné rezervy a odložené obstarávacie náklady z poistných zmlúv,

h)zisky z predaja hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, ktoré sú použité na opätovné investície do hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike,

i)dodatočné sumy, ktoré vznikli v dôsledku zmien účtovných zásad vo vzťahu k položkám v písmenách a) až h).

Čl. 23 ods. 1 až 6

Článok 23

Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty

Odchylne od článku 22 môže podávajúci základný subjekt prijať v určitej jurisdikcii rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty, na základe ktorého sa oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určí za každé účtovné obdobie, v ktorom v danej jurisdikcii existuje čistá oprávnená strata. Na tento účel sa oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou rovná čistej oprávnenej strate za účtovné obdobie v danej jurisdikcii vynásobenej minimálnou sadzbou dane.

n. a.

Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávacej dane) pre

GP-N

Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty sa neprijíma pre jurisdikciu, v ktorej sa uplatňuje uznaný distribučný daňový systém podľa článku 40.

Oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určená podľa odseku 1 sa použije v každom nasledujúcom účtovnom období, v ktorom v danej jurisdikcii existuje čistý oprávnený príjem, vo výške rovnajúcej sa čistému oprávnenému príjmu vynásobenému minimálnou sadzbou dane, alebo vo výške oprávnenej odloženej daňovej pohľadávky súvisiacej so stratou, ktorá je k dispozícii, podľa toho, ktorá je nižšia.

Oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určená podľa odseku 1 sa zníži o sumu, ktorá je použitá za účtovné obdobie, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich účtovných období.

V prípade zrušenia rozhodnutia týkajúceho sa oprávnenej straty sa akákoľvek zostávajúca oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou určená podľa odseku 1 zníži na nulu od prvého dňa prvého účtovného obdobia, v ktorom sa už rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty neuplatňuje.

Rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty sa podáva s prvým oznámením nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s informáciami na určenie dorovnávacej dane uvedeným v článku 44,

Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov. Neimplementované na základe recitálu č. 24 smernice

ktoré zahŕňa jurisdikciu, v prípade ktorej sa rozhodnutie prijalo.

Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, prijme rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty podľa tohto článku, oprávnená odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou sa vypočíta s ohľadom na oprávnenú stratu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti po znížení podľa článku 38 ods. 3.

a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – administratívne usmernenie ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 1. februára 2023.

Čl. 24 ods. 1 až 4

Článok 24

Osobitné priradenie zahrnutých daní, ktoré vznikli určitým typom základných subjektov

Stálej prevádzkarni sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch základného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou uvedenej stálej prevádzkarne.

§ 19 ods. 1 až 4

Priradenie zahrnutých daní vybraným základným subjektom

(1)Stálej prevádzkarni sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch hlavného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou stálej prevádzkarne.

GP-N

Základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch daňovo transparentného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou priradenými základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, v súlade s článkom 19 ods. 4.

Základnému subjektu sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch základných subjektov, ktoré sú jeho vlastníkmi s priamym alebo nepriamym podielom, podliehajúcich daňovému režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, z ich podielu na príjmoch kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

Základnému subjektu, ktorý je hybridným subjektom, sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sú uvedené na finančných účtoch základného subjektu,

(2)Základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch transparentného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou prisúdenými podľa § 14 ods. 4 základnému subjektu, ktorý je vlastníkom.

(3)Základnému subjektu, ktorý je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, sa priradí suma zahrnutých daní vykázaných vo finančných výkazoch základného subjektu, ktorý má priamy vlastnícky podiel alebo nepriamy vlastnícky podiel na tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a ktorého podiel na príjme tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podlieha zdaneniu prostredníctvom daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.

(4)Základnému subjektu, ktorý je hybridným subjektom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch základného subjektu, ktorý je jeho

ktorý je jeho vlastníkom, a ktoré súvisia s oprávneným príjmom hybridného subjektu.

„Hybridný subjekt“ je subjekt, ktorý je v jurisdikcii, kde sa nachádza, považovaný za samostatnú osobu na účely dane z príjmu, ale v jurisdikcii, kde sa nachádza jeho vlastník, je považovaný za daňovo transparentný subjekt.

vlastníkom a ktoré súvisia s oprávneným príjmom hybridného subjektu, pričom hybridným subjektom je subjekt, ktorý v štáte, kde sa nachádza, nie je daňovo transparentný a v štáte, kde sa nachádza jeho vlastník, je považovaný za daňovo transparentný subjekt.

Čl. 24 ods. 5

Základnému subjektu, ktorý počas účtovného obdobia uskutočnil rozdelenie zisku, sa priradí suma akýchkoľvek zahrnutých daní, ktoré sa z takéhoto rozdelenia zisku vykázali na finančných účtoch základných subjektov, ktoré sú jeho vlastníkmi s priamym podielom.

§ 19 ods. 9

(9)Základnému subjektu, ktorý počas príslušného účtovného obdobia rozdelil zisk, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané z takéhoto rozdelenia zisku vo finančných výkazoch základných subjektov, ktoré majú priamy vlastnícky podiel na tomto základnom subjekte.

GP-N

Čl. 24 ods. 6 a 7

Základný subjekt, ktorému boli priradené zahrnuté dane podľa odsekov 3 a 4 v súvislosti s pasívnym príjmom, zahrnie takéto zahrnuté dane do svojich upravených zahrnutých daní v sume rovnajúcej sa zahrnutým daniam priradeným v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom.

Odchylne od prvého pododseku základný subjekt uvedený v prvom pododseku zahrnie do svojich upravených zahrnutých daní sumu vyplývajúcu z

§ 19 ods. 5 až 8

(5)Základný subjekt, ktorému boli podľa odsekov 3 a 4 priradené zahrnuté dane v súvislosti s jeho pasívnym príjmom, zahrnie tieto dane do sumy upravených zahrnutých daní v sume rovnajúcej sa zahrnutým daniam priradeným v súvislosti s jeho pasívnym príjmom, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6)Odchylne od odseku 5 základný subjekt zahrnie do sumy

GP-N

vynásobenia percentuálnej sadzby dorovnávacej dane za jurisdikciu sumou pasívneho príjmu základného subjektu, zahrnutého v rámci daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť alebo pravidla daňovej transparentnosti, ak je výsledok nižší ako suma určená podľa prvého pododseku. Na účely tohto pododseku sa percentuálna sadzba dorovnávacej dane za jurisdikciu určuje bez ohľadu na zahrnuté dane, ktoré vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom základného subjektu, ktorý je vlastníkom.

Akékoľvek zahrnuté dane základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktoré vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom, ktoré zostanú po uplatnení tohto odseku, sa nepriradia podľa odsekov 3 a 4.

Na účely tohto odseku „pasívny príjem“ sú tieto príjmové položky zahrnuté do oprávneného príjmu, v rozsahu v akom základný subjekt, ktorý je vlastníkom, podlieha dani v rámci daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť alebo v dôsledku vlastníckeho podielu v hybridnom subjekte:

dividenda alebo ekvivalenty dividend;

úrok alebo ekvivalenty úrokov;

nájomné;

upravených zahrnutých daní sumu rovnajúcu sa súčinu percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy pasívneho príjmu tohto základného subjektu, ak je výsledok nižší ako suma určená podľa odseku 5, pričom percentuálna sadzba dorovnávacej dane sa vypočíta bez ohľadu na zahrnuté dane, ktoré vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom základnému subjektu, ktorý je vlastníkom. Zahrnuté dane základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa prvej vety, sa nepriradia podľa odsekov 3 a 4.

(7)Pasívnym príjmom sú príjmové položky zahrnuté do oprávneného príjmu v rozsahu, v akom základný subjekt, ktorý je vlastníkom, podlieha dani z tohto príjmu, ak ide o

a)podiel na zisku (dividendu) alebo iné formy rozdelenia zisku,

b)úrok alebo iné formy úrokov,

c)nájomné,

licenčný poplatok;

anuita alebo

čisté zisky z majetku takého druhu, ktorý vytvára príjem uvedený v písmenách a) až e).

Ak sa oprávnený príjem stálej prevádzkarne považuje za oprávnený príjem hlavného subjektu v súlade s článkom 18 ods. 5, všetky zahrnuté dane vzniknuté v jurisdikcii, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza, a súvisiace s takýmto príjmom sa považujú za zahrnuté dane hlavného subjektu vo výške nepresahujúcej takýto príjem vynásobený najvyššou sadzbou dane z bežného príjmu v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný subjekt.

d)licenčný poplatok,

e)anuitu alebo

f)zisky z majetku, ktorý vytvára príjem uvedený v písmenách a) až e).

(8)Ak sa oprávnený príjem stálej prevádzkarne považuje za oprávnený príjem hlavného subjektu podľa § 13 ods. 6 a 7, všetky zahrnuté dane vzniknuté v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza a súvisiace s takýmto príjmom sa považujú za zahrnuté dane hlavného subjektu vo výške nepresahujúcej sumu rovnajúcu sa súčinu tohto príjmu a najvyššej sadzby dane uplatniteľnej na bežné príjmy v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt.

Čl. 25 ods. 1 až 4

Článok 25

Úpravy po podaní informácií a oznámení a zmeny sadzby dane

Ak základný subjekt zaznamená úpravu svojich zahrnutých daní za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie na svojich finančných účtoch, táto úprava sa

§ 20

Úpravy zahrnutých daní v predchádzajúcich účtovných obdobiach a zmeny sadzby dane

(1)Ak základný subjekt vykáže na svojich finančných účtoch úpravu zahrnutých daní za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, táto úprava sa považuje za úpravu zahrnutých

GP-N

považuje za úpravu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná, pokiaľ sa úprava netýka účtovného obdobia, v ktorom došlo k zníženiu zahrnutých daní za danú jurisdikciu.

Ak dôjde k zníženiu zahrnutých daní, ktoré boli zahrnuté do upravených zahrnutých daní základného subjektu za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za takéto účtovné obdobie sa prepočítajú v súlade s článkom 29 ods. 1 znížením upravených zahrnutých daní o sumu zníženia zahrnutých daní. Oprávnený príjem za dané účtovné obdobie a ktorékoľvek predchádzajúce účtovné obdobia sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

Na základe každoročného rozhodnutia podávajúceho základného subjektu prijatého v súlade s článkom 45 ods. 2 sa nepodstatné zníženie zahrnutých daní môže považovať za úpravu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykonáva. Nepodstatným znížením zahrnutých daní je úhrnné zníženie o menej ako 1 000 000EUR v upravených zahrnutých daniach určených za danú jurisdikciu za dané účtovné obdobie.

daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná, ak sa úprava netýka účtovného obdobia, v ktorom došlo k zníženiu zahrnutých daní.

(2)Ak dôjde k zníženiu zahrnutých daní, ktoré boli zahrnuté do upravených zahrnutých daní základného subjektu za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za takéto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1. Oprávnený príjem za príslušné účtovné obdobie a ktorékoľvek predchádzajúce účtovné obdobia sa primerane upraví.

(3)Na základe každoročného rozhodnutia podávajúceho subjektu prijatého podľa § 42 ods. 2 sa nepodstatné zníženie zahrnutých daní môže považovať za úpravu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná. Nepodstatným znížením zahrnutých daní je úhrnné zníženie zahrnutých daní základných subjektov o menej ako 1 000 000 eur v upravených

Ak sa uplatniteľná vnútroštátna sadzba dane zníži pod minimálnu sadzbu dane a takéto zníženie má za následok odložený daňový náklad, suma výsledného odloženého daňového nákladu sa považuje za úpravu záväzku základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami, ktoré sa zohľadňujú podľa článku 21 za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie.

Ak bol odložený daňový náklad zohľadnený pri nižšej sadzbe dane, ako je minimálna sadzba dane, a uplatniteľná sadzba dane sa neskôr zvýši, suma odloženého daňového nákladu, ktorá vyplýva z takéhoto zvýšenia, sa pri platbe považuje za úpravu záväzku základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami uplatnenými za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie v súlade s článkom 21.

Úprava podľa prvého pododseku nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa odloženému daňovému nákladu prepočítanému pri minimálnej sadzbe dane.

Ak sa viac ako 1 000 000EUR zo sumy, ktorú základný subjekt vykázal ako bežné náklady na daň a ktorá je zahrnutá do upravených zahrnutých daní za účtovné

zahrnutých daniach za príslušné účtovné obdobie.

(4)Ak sa sadzba dane zníži pod minimálnu sadzbu dane, suma odloženého nákladu na daň z príjmov vyplývajúca z tohto zníženia, sa zohľadní v účtovnom období, v ktorom bol tento náklad uplatnený ako zahrnutá daň podľa § 16.

(5)Ak bol odložený náklad na daň z príjmov zohľadnený pri nižšej sadzbe dane ako je minimálna sadzba dane a sadzba dane sa následne zvýši, suma odloženého nákladu na daň z príjmov, ktorá vyplýva z tohto zvýšenia a ktorá nepresahuje sumu rovnajúcu sa odloženému nákladu na daň z príjmov prepočítanému pri minimálnej sadzbe dane, sa po zaplatení zohľadní v účtovnom období, v ktorom bol tento náklad uplatnený ako zahrnutá daň podľa § 16.

(6)Ak sa viac ako 1 000 000 eur zo sumy, ktorú základný subjekt vykázal ako splatné náklady na daň z príjmov a ktorá je zahrnutá do upravených zahrnutých daní

obdobie, nezaplatí do troch rokov po skončení tohto účtovného obdobia, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za účtovné obdobie, v ktorom sa nezaplatená suma uplatnila ako zahrnutá daň, sa prepočítajú v súlade s článkom 29 ods. 1 tak, že takáto nezaplatená suma sa vylúči z upravených zahrnutých daní.

za príslušné účtovné obdobie, nezaplatí do troch rokov po skončení tohto účtovného obdobia, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za príslušné účtovné obdobie, v ktorom sa nezaplatená suma uplatnila ako zahrnutá daň, sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1 tak, že takáto nezaplatená suma sa vylúči z upravených zahrnutých daní.

Čl. 26 ods. 1 až 4

KAPITOLA V

VÝPOČET EFEKTÍVNEJ SADZBY DANE A DOROVNÁVACEJ DANE

Článok 26

Určenie efektívnej sadzby dane

Efektívna sadzba dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa vypočítava za každé účtovné obdobie a za každú jurisdikciu za predpokladu, že v danej jurisdikcii existuje čistý oprávnený príjem, podľa tohto vzorca:

§ 21 ods. 1, 3 a 4

ŠTVRTÁ ČASŤ

VÝPOČET EFEKTÍVNEJ SADZBY DANE A DOROVNÁVACEJ DANE

§ 21

Výpočet efektívnej sadzby dane

(1)Efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa vypočíta za príslušné účtovné obdobie, ak tieto základné subjekty dosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem. Efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa vypočíta za príslušné účtovné obdobie, ak tieto základné

Druhá veta v odseku 1 doplnená na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku

GP-N

𝐸𝑓𝑒𝑘𝑡í𝑣𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑢𝑝𝑟𝑎𝑣𝑒𝑛é 𝑧𝑎ℎ𝑟𝑛𝑢𝑡é 𝑑𝑎𝑛𝑒 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣 𝑣 𝑑𝑎𝑛𝑒𝑗 𝑗𝑢𝑟𝑖𝑠𝑑𝑖𝑘𝑐𝑖𝑖

č𝑖𝑠𝑡ý 𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣 𝑣 𝑑𝑎𝑛𝑒𝑗 𝑗𝑢𝑟𝑖𝑠𝑑𝑖𝑘𝑐𝑖𝑖

kde upravené zahrnuté dane základných subjektov sú súčtom upravených zahrnutých daní všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii, ktoré sú určené v súlade s kapitolou IV.

Čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata základných subjektov v danej jurisdikcii za účtovné obdobie sa určí podľa tohto vzorca:

Č𝑖𝑠𝑡ý 𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑎𝑙𝑒𝑏𝑜 č𝑖𝑠𝑡á 𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛á 𝑠𝑡𝑟𝑎𝑡𝑎

𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣

―

𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛é 𝑠𝑡𝑟𝑎𝑡𝑦 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣

kde:

subjekty dosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem. Efektívna sadzba dane sa vypočíta s presnosťou na štyri desatinné miesta, pričom štvrtá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny a zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu. Na výpočet efektívnej sadzby dane sa použije tento vzorec:

𝐸𝑓𝑒𝑘𝑡í𝑣𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑠𝑢𝑚𝑎 𝑢𝑝𝑟𝑎𝑣𝑒𝑛ý𝑐ℎ 𝑧𝑎ℎ𝑟𝑛𝑢𝑡ý𝑐ℎ 𝑑𝑎𝑛í 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ

𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣

č𝑖𝑠𝑡ý 𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣

kde

suma upravených zahrnutých daní základných subjektov je súčet súm upravených zahrnutých daní všetkých základných subjektov vypočítané za každý základný subjekt podľa § 16 až 20,

globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022.

oprávnený príjem základných subjektov je kladný súčet prípadných oprávnených príjmov všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii, ktoré sú určené v súlade s kapitolou III;

oprávnené straty základných subjektov sú súčtom oprávnených strát všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii, ktoré sú určené v súlade s kapitolou III.

Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi, sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane v súlade s odsekom 1 a z výpočtu čistého oprávneného príjmu v súlade s odsekom 2.

Efektívna sadzba dane každého základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočítava za každé účtovné obdobie, a to oddelene od efektívnej sadzby dane všetkých ostatných základných subjektov.

čistý oprávnený príjem základných subjektov je kladný rozdiel medzi oprávneným príjmom všetkých základných subjektov vypočítaným podľa § 5 až 15 za každý základný subjekt a oprávnenou stratou všetkých základných subjektov vypočítanou podľa § 5 až 15 za každý základný subjekt.

(3)Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov, ktorí sú investičnými subjektmi alebo investičnými poisťovacími subjektmi, sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba

dane týchto subjektov sa vypočíta podľa § 28.

(4)Efektívna sadzba dane základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočíta za každé účtovné obdobie, a to oddelene od efektívnej sadzby dane všetkých ostatných základných subjektov.

Čl. 27 ods. 1 až 7

Článok 27

Výpočet dorovnávacej dane

Ak je efektívna sadzba dane jurisdikcie, v ktorej sa nachádzajú základné subjekty, nižšia ako minimálna sadzba dane za účtovné obdobie, nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina vypočíta dorovnávaciu daň zvlášť pre každý zo svojich základných subjektov, ktorý má oprávnený príjem zahrnutý do výpočtu čistého oprávneného príjmu danej jurisdikcie. Dorovnávacia daň sa vypočítava na úrovni jurisdikcie.

Percentuálna sadzba dorovnávacej dane za určitú jurisdikciu za účtovné obdobie je prípadný kladný percentuálny rozdiel vypočítaný podľa tohto vzorca:

𝑃𝑒𝑟𝑐𝑒𝑛𝑡𝑢á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑒𝑗 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑚𝑖𝑛𝑖𝑚á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒 – 𝑒𝑓𝑒𝑘𝑡í𝑣𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒

kde efektívna sadzba dane je sadzba vypočítaná v súlade s článkom 26.

§ 22

Výpočet dorovnávacej dane

(1)Ak efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je nižšia ako minimálna sadzba dane, vypočíta sa percentuálna sadzba dorovnávacej dane a suma dorovnávacej dane týchto základných subjektov.

(2)Na výpočet percentuálnej sadzby dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušne účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

𝑃𝑒𝑟𝑐𝑒𝑛𝑡𝑢á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑒𝑗 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑚𝑖𝑛𝑖𝑚á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒 – 𝑒𝑓𝑒𝑘𝑡í𝑣𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎

𝑑𝑎𝑛𝑒

kde

GP-N

Dorovnávacia daň jurisdikcie za účtovné obdobie je prípadná kladná suma vypočítaná podľa tohto vzorca:

Dorovnávacia daň jurisdikcie (percentuálna sadzba dorovnávacej dane x

nadmerný zisk) + dodatočná dorovnávacia daň – vnútroštátna dorovnávacia daň

kde:

dodatočná dorovnávacia daň je suma dane určená v súlade s článkom 29 za dané účtovné obdobie;

vnútroštátna dorovnávacia daň je suma dane za dané účtovné obdobie určená v súlade s článkom 11 alebo podľa oprávnenej vnútroštátnej dorovnávacej dane jurisdikcie tretej krajiny.

Nadmerný zisk za jurisdikciu za dané účtovné obdobie uvedený v odseku 3 je prípadná kladná suma vypočítaná podľa tohto vzorca:

Nadmerný zisk = čistý oprávnený príjem – vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

minimálna sadzba dane je sadzba dane vo výške podľa § 2 písm. aj),

efektívna sadzba dane je sadzba dane vypočítaná podľa § 21.

(3)Na výpočet dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

𝐷𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň

(

𝑝𝑒𝑟𝑐𝑒𝑛𝑡𝑢á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑒𝑗 𝑑𝑎𝑛𝑒

𝑥 𝑛𝑎𝑑𝑚𝑒𝑟𝑛ý 𝑧𝑖𝑠𝑘

)

𝑑𝑜𝑑𝑎𝑡𝑜č𝑛á 𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň

kde

percentuálna sadzba dorovnávacej dane je sadzba dane vypočítaná podľa odseku 2, pričom sa zohľadní iba kladná suma,

nadmerný zisk je suma zisku vypočítaná podľa odseku 4,

dodatočná dorovnávacia daň je suma dane vypočítaná podľa § 24.

(4)Na výpočet nadmerného zisku za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa pri kladnej sume použije tento vzorec:

𝑁𝑎𝑑𝑚𝑒𝑟𝑛ý

𝑧𝑖𝑠𝑘

č𝑖𝑠𝑡ý

𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý

𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚

―

𝑠𝑢𝑚𝑎 𝑣𝑦𝑙úč𝑒𝑛ý𝑐ℎ 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑜𝑣

𝑛𝑎 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑒

𝑒𝑘𝑜𝑛𝑜𝑚𝑖𝑐𝑘𝑒𝑗 𝑝𝑜𝑑𝑠𝑡𝑎𝑡𝑦

kde:

čistý oprávnený príjem je príjem určený v súlade s článkom 26 ods. 2 za danú jurisdikciu;

vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty je suma určená v súlade s článkom 28 za danú jurisdikciu.

Dorovnávacia daň základného subjektu za bežné účtovné obdobie sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Dorovnávacia daň základného subjektu = dorovnávacia daň jurisdikcie

x oprávnený príjem základného subjektu úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov

kde:

oprávnený príjem základného subjektu za určitú jurisdikciu za dané účtovné obdobie je príjem určený v súlade s kapitolou III;

kde

čistý oprávnený príjem je suma príjmu vypočítaná podľa § 21 ods. 1 ,

suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty je suma vypočítaná za všetky základné subjekty podľa § 23.

(5)Na výpočet dorovnávacej dane každého základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

𝐷𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛éℎ𝑜 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑢

𝑑𝑜𝑟𝑜𝑣𝑛á𝑣𝑎𝑐𝑖𝑎 𝑑𝑎ň 𝑧𝑎 𝑣š𝑒𝑡𝑘𝑦 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛é 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑦

𝑥

𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛éℎ𝑜 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑢

úℎ𝑟𝑛𝑛ý 𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑣š𝑒𝑡𝑘ý𝑐ℎ

𝑧á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛ý𝑐ℎ 𝑠𝑢𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑜𝑣

kde

oprávnený príjem základného subjektu za príslušné účtovné obdobie je príjem základného subjektu vypočítaný podľa § 5 až 15,

úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov za príslušné účtovné obdobie je súčet oprávnených príjmov všetkých základných subjektov

úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov za určitú jurisdikciu za dané účtovné obdobie je súčet oprávnených príjmov všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v danej jurisdikcii za dané účtovné obdobie.

Ak dorovnávacia daň jurisdikcie vyplýva z prepočítania podľa článku 29 ods. 1 a v danej jurisdikcii nebol za účtovné obdobie čistý oprávnený príjem, dorovnávacia daň sa priradí každému základnému subjektu s použitím vzorca uvedeného v odseku 5 tohto článku na základe oprávneného príjmu základných subjektov v účtovných obdobiach, za ktoré sa vykonávajú prepočítania podľa článku 29 ods. 1.

za príslušné účtovné obdobie, ktoré sa vypočítali podľa § 5 až 15.

(6)Ak dorovnávacia daň je výsledkom výpočtu dodatočnej dorovnávacej dane podľa § 24 ods. 1 a základné subjekty nedosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem, dorovnávacia daň sa priradí každému základnému subjektu podľa odseku 5, pričom pri výpočte sa použijú sumy oprávneného príjmu základných subjektov v účtovných obdobiach, za ktoré sa vypočítala dodatočná dorovnávacia daň.

(7)Dorovnávacia daň členov podskupiny v menšinovom vlastníctve a základného subjektu v menšinovom vlastníctve sa vypočíta podľa § 25.

(8)Dorovnávacia daň investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov sa vypočíta podľa § 28.

(9)Dorovnávacia daň základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa za každé účtovné obdobie vypočítava oddelene

Dorovnávacia daň sa za subjekty uvedené v ods. 7 sa vypočítava podľa článku 31 smernic

Dorovnávacia daň každého základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa za každé účtovné obdobie vypočítava oddelene od dorovnávacej dane všetkých ostatných základných subjektov.

§ 45

od dorovnávacej dane všetkých ostatných základných subjektov.

§ 45

Mena výpočtu dorovnávacej dane a prepočet mien

(1)Na účely určenia meny pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane sa vykazovanou menou rozumie mena, ktorá sa používa pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2)Základné subjekty, ktoré uplatňujú postup podľa § 5

a)písm. a), vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vykazovanej mene,

b)písm. b), vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v eurách.

(3)Na prepočet dorovnávacej dane v cudzej mene na eurá sa použije priemer z priemerných referenčných mesačných výmenných kurzov určených a

e tiež samostatne.

§ 45 doplnený na základe

GP-N

vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za kalendárne mesiace, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

(4)Ak vykazovanou menou je cudzia mena, prahové hodnoty podľa tohto zákona sa prepočítajú na eurá priemerným referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za mesiac december kalendárneho roka, ktorý predchádza analyzovanému účtovnému obdobiu.

Čl. 28 ods. 1 až 9

Článok 28

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„uznaní zamestnanci“ sú zamestnanci základného subjektu na plný alebo čiastočný úväzok a nezávislí zmluvní pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na bežných

§ 23

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

(1)Na účely výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty sa rozumie

a)uznaným zamestnancom zamestnanec základného subjektu v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas alebo v pracovnom pomere na

GP-N

prevádzkových činnostiach nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny pod vedením a kontrolou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny;

„uznané mzdové náklady“ sú náklady na odmeňovanie zamestnancov vrátane platov, miezd a iných nákladov, ktoré predstavujú priame a samostatné osobné požitky zamestnanca, ako je zdravotné poistenie a príspevky na dôchodkové poistenie, dane zo mzdy a zo závislej činnosti a príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie;

„uznaný hmotný majetok“ sú:

nehnuteľnosti, stroje a zariadenia nachádzajúce sa v danej jurisdikcii;

ii)

prírodné zdroje nachádzajúce sa v danej jurisdikcii;

iii)

právo nájomcu na užívanie hmotného majetku nachádzajúceho sa v danej jurisdikcii a

kratší pracovný čas a nezávislí zmluvní pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na bežných prevádzkových činnostiach nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny pod vedením a kontrolou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

b)uznanými mzdovými nákladmi náklady na odmeňovanie uznaných zamestnancov vrátane platov, miezd a iných nákladov, ktoré predstavujú priame a osobné požitky zamestnanca, ako je zdravotné poistenie a príspevky na dôchodkové poistenie, dane z týchto príjmov a príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie,

c)uznaným hmotným majetkom

1.nehnuteľnosti, stroje a zariadenia nachádzajúce sa v Slovenskej republike,

2.prírodné zdroje nachádzajúce sa v Slovenskej republike,

3.právo nájomcu na užívanie hmotného majetku

iv)

licencia alebo podobné opatrenie štátnej správy na užívanie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov, vyžadujúce značné investície do hmotného majetku.

Pokiaľ sa podávajúci základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nerozhodne v súlade s článkom 45 ods. 2, že neuplatní vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty za dané účtovné obdobie, čistý oprávnený príjem za jurisdikciu sa na účely výpočtu dorovnávacej dane zníži o sumu rovnajúcu sa súčtu vyňatia mzdových nákladov uvedeného v odseku 3 tohto článku a vyňatia hmotného majetku uvedeného v odseku 4 tohto článku za každý základný subjekt nachádzajúci sa v danej jurisdikcii.

Vyňatie mzdových nákladov základného subjektu nachádzajúceho sa v jurisdikcii sa rovná 5 % jeho

nachádzajúceho sa v Slovenskej republike,

4.povolenie alebo iné obdobné oprávnenie udelené príslušným orgánom štátnej správy na užívanie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov vyžadujúce významné investície do hmotného majetku.

(2)Čistý oprávnený príjem základných subjektov sa na účely výpočtu dorovnávacej dane zníži o sumu vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty rovnajúcu sa súčtu sumy vyňatých mzdových nákladov podľa odseku 3 všetkých základných subjektov a sumy vyňatého hmotného majetku podľa odseku 4 všetkých základných subjektov; to neplatí, ak sa podávajúci subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny rozhodne v súlade s § 42 ods. 3 neuplatniť vylúčenie príjmov na základe

uznaných mzdových nákladov na uznaných zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu v takejto jurisdikcii s výnimkou uznaných mzdových nákladov, ktoré sú:

kapitalizované a zahrnuté do účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku;

prisúditeľné príjmu, ktorý je vylúčený v súlade s článkom 17.

Vyňatie hmotného majetku základného subjektu nachádzajúceho sa v jurisdikcii sa rovná 5 % účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku, ktorý sa nachádza v danej jurisdikcii, s výnimkou:

účtovnej hodnoty majetku vrátane pozemkov a budov, ktoré sa držia na predaj, prenájom alebo investovanie;

ekonomickej podstaty za príslušné účtovné obdobie.

(3)Suma vyňatých mzdových nákladov základného subjektu sa rovná 5 % jeho uznaných mzdových nákladov na uznaných zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu v Slovenskej republike, okrem uznaných mzdových nákladov, ktoré sú

a)kapitalizované a zahrnuté do účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku,

b)prisúditeľné príjmu z medzinárodnej námornej dopravy, ktorý je vylúčený z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 12.

(4)Suma vyňatého hmotného majetku základného subjektu sa rovná 5 % účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, okrem

a)účtovnej hodnoty majetku vrátane pozemkov a budov, ktoré sa držia

účtovnej hodnoty hmotného majetku použitého na dosiahnutie príjmu, ktorý je vylúčený v súlade s článkom 17.

Na účely odseku 4 účtovná hodnota uznaného hmotného majetku predstavuje priemer účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na začiatku a účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na konci účtovného obdobia, ako je zaznamenaný na účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, znížený o kumulované odpisy, opotrebenie a zníženie hodnoty a zvýšený o sumu prisúditeľnú kapitalizácii mzdových nákladov.

Na účely odsekov 3 a 4 uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok základného subjektu, ktorý je stálou prevádzkarňou, sú tie, ktoré sú zahrnuté do jeho oddelenej účtovnej evidencie v súlade článkom 18 ods. 1 a článkom 18 ods. 2 za predpokladu, že sa uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok nachádzajú v rovnakej jurisdikcii ako stála prevádzkareň.

na predaj, prenájom alebo investovanie,

b)účtovnej hodnoty hmotného majetku použitého na dosiahnutie príjmu z medzinárodnej námornej dopravy, ktorý je vylúčený z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 12.

(5)Účtovná hodnota uznaného hmotného majetku je priemer účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na začiatku účtovného obdobia a účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na konci účtovného obdobia zníženej o kumulované odpisy, opotrebenie a zníženie hodnoty a zvýšenej o sumu prisúditeľnú kapitalizácii mzdových nákladov vykazovanej na účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

(6)Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok základného subjektu, ktorý je stálou prevádzkarňou, sú mzdové náklady a hmotný majetok zahrnuté v oddelenej účtovnej

Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok stálej prevádzkarne sa na účely uznaných mzdových nákladov a uznaného hmotného majetku hlavného subjektu nezohľadňujú.

Ak bol príjem stálej prevádzkarne úplne alebo čiastočne vylúčený podľa článku 19 ods. 1 a článku 38 ods. 5, uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok takejto stálej prevádzkarne sa vylúčia z výpočtu podľa tohto článku týkajúceho sa danej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v rovnakom pomere.

Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov, ktoré platí subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ako aj uznaný hmotný majetok, ktorý tento subjekt vlastní, ktoré nie sú priradené podľa odseku 6, sa priradia:

evidencii stálej prevádzkarne podľa § 13 ods. 1 až 3, ak sa uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok nachádzajú v Slovenskej republike.

(7)Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok stálej prevádzkarne sa nezohľadňujú v uznaných mzdových nákladoch a uznanom hmotnom majetku hlavného subjektu.

(8)Ak bol z oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty stálej prevádzkarne úplne alebo čiastočne vylúčený príjem podľa § 14 ods. 1 a § 15 ods. 4, uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok tejto stálej prevádzkarne sa vylúčia z výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty v rovnakom pomere.

(9)Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov, ktoré platí subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ako aj uznaný hmotný majetok, ktorý subjekt s prvkom daňovej transparentnosti vlastní a ktoré sa neprisúdili stálej prevádzkarni podľa odsekov 6 až 8, sa prisúdia

základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, úmerne k sume, ktorá im bola priradená podľa článku 19 ods. 4 za predpokladu, že uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok sa nachádzajú v jurisdikcii základných subjektov, ktoré sú vlastníkmi, a

subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené úmerne k príjmu vylúčenému z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti podľa článku 38 ods. 1 a článku 38 ods. 2, a to za predpokladu, že uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok sa nachádzajú v jurisdikcii subjektu s prvkom daňovej transparentnosti.

Všetky ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti sú vylúčené z výpočtov vylúčenia príjmov na základe ekonomickej podstaty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

a)základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, pomerne k sume, ktorá im bola priradená podľa § 14 ods. 4, ak uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádzajú v Slovenskej republike,

b)subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené pomerne k sume príjmu vylúčenému z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti podľa § 15 ods. 1 a 2, ak uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa nachádzajú v Slovenskej republike.

(10)Ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti neprisúdené podľa odseku 9 sú vylúčené z výpočtu sumy vylúčených

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty každého základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočíta za každé účtovné obdobie oddelene od vylúčenia príjmov na základe ekonomickej podstaty všetkých ostatných základných subjektov.

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty vypočítané podľa tohto článku nezahŕňa vyňatie mzdových nákladov a vyňatie hmotného majetku základných subjektov, ktoré sú v danej jurisdikcii investičnými subjektmi.

príjmov na základe ekonomickej podstaty.

(11)Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočíta za každé účtovné obdobie oddelene od sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty ostatných základných subjektov.

(12)Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty nezahŕňa sumu vyňatých mzdových nákladov a vyňatého hmotného majetku základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi alebo poisťovacími investičnými subjektmi.

Čl. 29 ods. 1

Článok 29

Dodatočná dorovnávacia daň

Ak podľa článku 11 ods. 3, článku 16 ods. 7, článku 22 ods. 6, článku 25 ods. 1 a 4 a článku 40 ods. 5 úprava zahrnutých daní alebo oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty povedie k prepočítaniu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň sa prepočítajú v súlade

§ 24 ods. 1

Dodatočná dorovnávacia daň

(1)Ak podľa § 9, § 18 ods. 8, § 20 ods. 1 až 3 a 6 úprava zahrnutých daní, oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty má za následok prepočítanie efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny za základné subjekty za ktorékoľvek predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň sa

GP-N

s pravidlami stanovenými v článkoch 26, 27 a 28. Každá suma prírastku dorovnávacej dane vyplývajúca z takéhoto prepočítania sa na účely článku 27 ods. 3 považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za účtovné obdobie, v ktorom sa prepočítanie vykonalo.

prepočítajú podľa § 21 až 23. Každá suma prírastku dorovnávacej dane vyplývajúca z takéhoto prepočítania sa na účely § 22 ods. 3 považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za účtovné obdobie, v ktorom sa prepočítanie vykonalo.

Čl. 29 ods. 2

Ak vznikne dodatočná dorovnávacia daň a čistý oprávnený príjem za jurisdikciu za účtovné obdobie neexistuje, oprávnený príjem každého základného subjektu nachádzajúceho sa v jurisdikcii je suma rovnajúca sa dorovnávacej dani priradenej takýmto základným subjektom podľa článku 27 ods. 5 a 6, ktorá sa vydelí minimálnou sadzbou dane.

n. a.

GP-N

na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11

smernice.

Čl. 29 ods. 3

Ak je podľa článku 21 ods. 5 splatná dodatočná dorovnávacia daň, oprávnený príjem každého základného subjektu nachádzajúceho sa v jurisdikcii predstavuje sumu rovnajúcu sa dorovnávacej dani priradenej takémuto základnému subjektu, ktorá sa vydelí minimálnou sadzbou dane.

n. a.

GP-N

Čl. 29 ods. 3

Priradenie sa vykoná pomerne každému základnému subjektu na základe tohto vzorca:

(Oprávnený príjem alebo oprávnená strata x minimálna sadzba dane ) – upravené zahrnuté dane

Dodatočná dorovnávacia daň sa priradí len základným subjektom, ktoré vykazujú sumu upravenej zahrnutej dane nižšiu ako nula a nižšiu ako oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto základných subjektov, ktoré sa vynásobia minimálnou sadzbou dane.

§ 24 ods. 2

§ 24 ods. 3

(2)Dodatočná dorovnávacia daň vypočítaná podľa § 17 ods. 3 sa priradí pomerne každému základnému subjektu takto:

(

𝑂𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛ý 𝑝𝑟í𝑗𝑒𝑚 𝑎𝑙𝑒𝑏𝑜 𝑜𝑝𝑟á𝑣𝑛𝑒𝑛á 𝑠𝑡𝑟𝑎𝑡𝑎

𝑥 𝑚𝑖𝑛𝑖𝑚á𝑙𝑛𝑎 𝑠𝑎𝑑𝑧𝑏𝑎 𝑑𝑎𝑛𝑒

)

―

𝑢𝑝𝑟𝑎𝑣𝑒𝑛é 𝑧𝑎ℎ𝑟𝑛𝑢𝑡é 𝑑𝑎𝑛𝑒

(3)Dodatočná dorovnávacia daň podľa odseku 2 sa priradí len základným subjektom, ktoré vykazujú sumu upravenej zahrnutej dane nižšiu ako nula a nižšiu ako oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto základných subjektov, ktoré sa vynásobia minimálnou sadzbou dane.

GP-N

Čl . 29 ods. 4

Ak sa základnému subjektu priradí dodatočná dorovnávacia daň v súlade s týmto článkom a článkom 27 ods. 5 a 6, na účely kapitoly II sa takýto základný subjekt považuje za nízko zdanený základný subjekt.

§ 24 ods. 4

(4)Ak sa základnému subjektu priradí dodatočná dorovnávacia daň podľa odsekov 1 až 3 a § 22 ods. 5 a 6, takýto základný subjekt sa považuje za nízko zdanený základný subjekt.

GP-N

Čl. 30 ods. 1 až 5

Článok 30

Vylúčenie de minimis

Odchylne od článkov 26 až 29 a článku 31, na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu sa dorovnávacia daň splatná za základné subjekty nachádzajúce sa v jurisdikcii rovná za účtovné obdobie nule, ak za dané účtovné obdobie:

priemerné oprávnené výnosy všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v takejto jurisdikcii sú nižšie ako 10 000 000EUR a

priemerný oprávnený príjem alebo oprávnená strata všetkých základných subjektov takejto jurisdikcie je strata alebo je nižší ako 1 000 000EUR.

Rozhodnutie sa prijme každoročne v súlade s článkom 45 ods. 2.

Priemerné oprávnené výnosy alebo priemerný oprávnený príjem alebo oprávnená strata uvedené v odseku 1 predstavujú priemer oprávnených výnosov alebo oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov nachádzajúcich sa v jurisdikcii za dané účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia.

§ 31

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe malého rozsahu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

(1)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že dorovnávacia daň splatná za základné subjekty sa rovná za účtovné obdobie nule, ak za príslušné účtovné obdobie

a)priemerné oprávnené výnosy všetkých základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a

b)priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata všetkých základných subjektov predstavuje stratu alebo je nižšia ako 1 000 000 eur.

(2)Priemerné oprávnené výnosy podľa odseku 1 písm. a) sa vypočítajú ako priemer oprávnených výnosov základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia. Priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata podľa odseku 1 písm. b) sa vypočíta ako

Druhá veta v odseku 2 doplnená na základe

recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové

GP-N

Ak sa v prvom alebo druhom predchádzajúcom účtovnom období, alebo v oboch uvedených účtovných obdobiach, v jurisdikcii nenachádzajú žiadne základné subjekty s oprávnenými výnosmi alebo oprávnenou stratou, takéto účtovné obdobie alebo obdobia sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov alebo oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty danej jurisdikcie.

Oprávnené výnosy základných subjektov nachádzajúcich sa v určitej jurisdikcii za účtovné obdobie sú súčtom všetkých výnosov základných subjektov nachádzajúcich sa v tejto jurisdikcii znížený alebo zvýšený o úpravu vykonanú v súlade s kapitolou III.

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov nachádzajúcich sa v jurisdikcii za účtovné obdobie je čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata danej jurisdikcie vypočítané v súlade článkom 26 ods. 2.

priemer oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia.

(3)Ak sa v prvom alebo druhom predchádzajúcom účtovnom období, alebo v oboch uvedených účtovných obdobiach, nenachádzajú v Slovenskej republike žiadne základné subjekty s oprávnenými výnosmi alebo oprávnenou stratou, takéto účtovné obdobie alebo účtovné obdobia sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

(4)Oprávnené výnosy základných subjektov za účtovné obdobie sú súčtom všetkých výnosov základných subjektov po znížení alebo zvýšení o úpravy týkajúce sa výnosov podľa § 5 až 15.

(5)Oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov za účtovné obdobie je čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata vypočítané podľa § 21 ods. 1.

výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022.

Vylúčenie de minimis uvedené v odsekoch 1 až 4 sa neuplatňuje na základné subjekty bez štátnej príslušnosti a na investičné subjekty. Výnosy a oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto subjektov sa vylúči z výpočtu vylúčenia de minimis.

(6)Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa neuplatnia na základné subjekty bez štátnej príslušnosti, a na investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty. Výnosy a oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto subjektov sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

Čl. 31 ods. 1 a 2

Článok 31

Základné subjekty v menšinovom vlastníctve

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„základný subjekt v menšinovom vlastníctve“ je základný subjekt, na ktorom má hlavný materský subjekt priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel najviac 30 %;

„materský subjekt v menšinovom vlastníctve“ je základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý má, priamo alebo nepriamo, v držbe kontrolné podiely iného základného subjektu v menšinovom vlastníctve s

§ 25 ods. 1 a 2

Základné subjekty v menšinovom vlastníctve

(1)Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane základných subjektov v menšinovom vlastníctve sa rozumie

a)základným subjektom v menšinovom vlastníctve základný subjekt, v ktorom má hlavný materský subjekt priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel najviac 30 %,

b)materským subjektom v menšinovom vlastníctve základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý má, priamo alebo nepriamo, v držbe kontrolné podiely iného základného subjektu v menšinovom

GP-N

výnimkou prípadov, keď sú kontrolné podiely prvého uvedeného subjektu v držbe, priamo alebo nepriamo, iného základného subjektu v menšinovom vlastníctve;

„podskupina v menšinovom vlastníctve“ je materský subjekt v menšinovom vlastníctve a jeho dcérske spoločnosti v menšinovom vlastníctve a

„dcérska spoločnosť v menšinovom vlastníctve“ je základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorého kontrolné podiely sú, priamo alebo nepriamo, v držbe materského subjektu v menšinovom vlastníctve.

Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane za určitú jurisdikciu v súlade s kapitolami III až VII vo vzťahu k členom podskupiny v menšinovom vlastníctve sa uplatňuje tak, akoby každá podskupina v menšinovom vlastníctve bola samostatnou nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou.

vlastníctve; to neplatí, ak sú kontrolné podiely prvého uvedeného základného subjektu v menšinovom vlastníctve v držbe, priamo alebo nepriamo, iného základného subjektu v menšinovom vlastníctve,

c)podskupinou v menšinovom vlastníctve materský subjekt v menšinovom vlastníctve a jeho dcérske spoločnosti v menšinovom vlastníctve a

d)dcérskou spoločnosťou v menšinovom vlastníctve základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorého kontrolné podiely sú, priamo alebo nepriamo, v držbe materského subjektu v menšinovom vlastníctve.

(2)Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k členom podskupiny v menšinovom vlastníctve sa uplatňuje tak, akoby každá podskupina v menšinovom vlastníctve bola samostatnou nadnárodnou skupinou podnikov

alebo veľkou vnútroštátnou skupinou.

Čl. 31 ods. 2 druhý pod odsek

Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata členov podskupiny v menšinovom vlastníctve sa vylúčia zo stanovenia zostatkovej výšky efektívnej sadzby dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítanej v súlade s článkom 26 ods. 1 a z čistého oprávneného príjmu vypočítaného v súlade s článkom 26 ods. 2.

§ 21 ods. 2

(10)Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata členov podskupiny v menšinovom vlastníctve a základného subjektu v menšinovom vlastníctve sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba dane týchto subjektov sa vypočíta podľa § 25.

GP-N

Čl. 31 ods. 3

Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň základného subjektu v menšinovom vlastníctve, ktorý nie je členom podskupiny v menšinovom vlastníctve, sa vypočítava pre jednotlivé subjekty v súlade s kapitolami III až VII.

§ 25 ods. 3

(3)Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k základnému subjektu v menšinovom vlastníctve, ktorý nie je členom podskupiny v menšinovom vlastníctve, sa uplatní pre jednotlivé subjekty samostatne.

GP-N

Čl. 31 ods. 3 druhý pod odsek

Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základného subjektu v menšinovom vlastníctve sa vylúčia zo stanovenia zostatkovej výšky efektívnej sadzby dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočítanej v súlade s článkom 26 ods. 1 a z čistého oprávneného príjmu vypočítaného v súlade s článkom 26 ods. 2.

§ 21 ods. 2

(2)Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata členov podskupiny v menšinovom vlastníctve a základného subjektu v menšinovom vlastníctve sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba

GP-N

dane týchto subjektov sa vypočíta podľa § 25.

Čl. 31 ods. 3 tretí pod odsek

Tento odsek sa neuplatňuje na základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý je investičným subjektom.

§ 25 ods. 4

(4)Odsek 3 sa neuplatňuje na základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý je investičným subjektom alebo poisťovacím investičným subjektom.

Poisťovací investičný subjekt doplnený na základe

GP-N

Čl. 32

Článok 32

Bezpečné prístavy

Odchylne od článkov 26 až 31 členské štáty zabezpečia, aby sa na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu dorovnávacia daň splatná skupinou v určitej jurisdikcii považovala za dané účtovné obdobie za nulovú, ak efektívna úroveň zdanenia základných subjektov nachádzajúcich sa v tejto jurisdikcii spĺňa podmienky uznanej medzinárodnej dohody o bezpečných prístavoch.

Na účely prvého odseku „uznaná medzinárodná dohoda o bezpečných prístavoch“ je medzinárodný súbor pravidiel a podmienok, s ktorými všetky členské štáty súhlasili a ktorou sa skupinám v rámci pôsobnosti tejto smernice poskytuje možnosť rozhodnúť sa využívať výhody jedného alebo viacerých bezpečných prístavov za danú jurisdikciu.

§ 32

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov

(1)Na účely uplatnenia výnimky pre výpočet efektívnej sadzby dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa rozumie

a)kvalifikovanou správou podľa jednotlivých štátov správa podľa jednotlivých štátov11) zostavená na základe údajov z kvalifikovanej účtovnej závierky,

b)kvalifikovanou účtovnou závierkou

1.konsolidovaná účtovná závierka hlavného materského subjektu,

2.individuálne účtovné závierky základných subjektov zostavené v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva, ak informácie vykazované na základe tohto štandardu v účtovnej závierke sú spoľahlivé,

Znenie § 32 je implementované z usmernenia OECD (dokument Bezpečné prístavy a úľava od sankcií: globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 15.12.2022)

z dôvodu zabezpečenia súladu podmienok pre uplatňovanie bezpečného prístavu.

11) § 22a zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej

GP-N

3.správa podľa jednotlivých štátov, ak základné subjekty nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke z dôvodu svojej veľkosti alebo významnosti,

c)zjednodušenou efektívnou sadzbou dane podiel sumy zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov a sumy zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením vykázaných v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov, pričom suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením nezahŕňa nerealizovanú stratu zo zmeny reálnej hodnoty, ak táto strata presiahne sumu 50 000 000 eur,

d)nerealizovanou stratou zo zmeny reálnej hodnoty kladný rozdiel medzi sumou všetkých strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových podielov a všetkých ziskov vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych

pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 43/2017 Z. z.

podielov okrem portfóliových podielov,

e)zjednodušenými zahrnutými daňami všetkých základných subjektov náklady na daň vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov po odpočítaní nákladov na daň, ktoré nie sú zahrnutými daňami a nákladov na daň v súvislosti s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov vykázaných v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov,

f)prechodnou sadzbou dane sadzba dane 15 % za účtovné obdobia začínajúce v rokoch 2023 a 2024, 16 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2025 a 17 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2026,

g)kvalifikovanou osobou v súvislosti so subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, držiteľ vlastníckeho podielu podľa § 15 ods. 1 a 2,

(2)Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň

základných subjektov za Slovenskú republiku sa za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak

a)úhrnná suma výnosov základných subjektov vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov je za príslušné účtovné obdobie nižšia ako 10 000 000 eur a úhrnná suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v tejto správe je nižšia ako 1 000 000 eur alebo

b)zjednodušená efektívna sadzba dane základných subjektov v účtovnom období je rovná alebo vyššia ako prechodná sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) alebo

c)suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov sa rovná alebo je nižšia ako suma vylúčeného príjmu na základe ekonomickej podstaty vypočítaná za základné subjekty.

(3)Spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku sa

na účely uplatnenia odseku 2 posúdia ako základné subjekty samostatnej skupiny, pričom zisk alebo strata pred zdanením a výnosy týchto subjektov sú sumy vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke.

(4) Postup podľa odseku 2 sa nemôže uplatniť, ak sa v Slovenskej republike nachádza subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom; to neplatí, ak všetky jeho vlastnícke podiely sú v držbe kvalifikovaných osôb, pričom suma zisku alebo straty takéhoto hlavného materského subjektu pred zdanením sa zníži v rozsahu, v akom je možné túto sumu na základe vlastníckeho podielu priradiť alebo rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(5)Investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, môžu použiť postup podľa odseku 2, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom neuplatnilo rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30 a všetky základné

subjekty, ktoré sú vlastníkmi týchto investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov, sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky.

(6)Základnému subjektu, ktorý je priamym vlastníkom investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi iného štátu, sa na účely výpočtu podľa odseku 2 prisúdia celkové výnosy, zisk alebo strata investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu pred zdanením a príslušné zahrnuté dane v pomere k jeho vlastníckemu podielu na týchto investičných subjektoch alebo poisťovacích investičných subjektoch.

(7)Postup podľa odseku 2 nemôžu uplatniť

a)základné subjekty bez štátnej príslušnosti,

b)nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, ak nepredkladajú spoločnú

kvalifikovanú správu podľa jednotlivých štátov,

c)základné subjekty, ktoré za predchádzajúce účtovne obdobie neuplatnili postup podľa odseku 2; to neplatí, ak sa v predchádzajúcom účtovnom období v Slovenskej republike nenachádzali žiadne základné subjekty.

Čl. 33 ods. 1 až 4

KAPITOLA VI

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA REŠTRUKTURALIZÁCIE PODNIKOV A HOLDINGOVÝCH ŠTRUKTÚR

Článok 33

Uplatňovanie prahovej hodnoty konsolidovaných výnosov na zlúčenie a rozdelenie skupín

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„zlúčenie“ je každé usporiadanie, ktorým:

všetky alebo v podstate všetky subjekty skupiny z dvoch alebo viacerých samostatných skupín sa dostanú pod spoločnú kontrolu tak, že predstavujú subjekty kombinovanej skupiny, alebo

§ 33

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA REŠTRUKTURALIZÁCIE PODNIKOV

§ 33

Uplatňovanie prahovej hodnoty konsolidovaných výnosov pri zlúčení a rozdelení

(1)Na účely určenia sumy konsolidovaných výnosov podľa § 3 pri zlúčení alebo rozdelení sa rozumie

a)zlúčením dohoda, v rámci ktorej

1.všetky alebo takmer všetky subjekty skupiny z dvoch alebo viacerých samostatných skupín sa dostanú pod spoločnú kontrolou tak,

GP-N

ii)

subjekt, ktorý nie je členom žiadnej skupiny, sa dostane pod spoločnú kontrolu s iným subjektom alebo skupinou tak, že predstavujú základné subjekty kombinovanej skupiny;

„rozdelenie“ je každé usporiadanie, podľa ktorého sa subjekty skupiny jednej skupiny rozdelia na dve alebo viacero rôznych skupín, ktoré už nie sú konsolidované v rámci toho istého hlavného materského subjektu.

Ak v ktoromkoľvek z posledných štyroch po sebe nasledujúcich účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu dôjde k zlúčeniu dvoch alebo viacerých skupín do jednej skupiny, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny podľa článku 2 sa za každé účtovné obdobie predchádzajúce zlúčeniu považuje za dosiahnutú vtedy, keď je súčet výnosov zahrnutých v

že vytvoria subjekty novej kombinovanej skupiny, alebo

2.subjekt, ktorý nie je členom žiadnej skupiny, sa dostane pod spoločnú kontrolu s iným subjektom alebo skupinou tak, že vytvoria subjekty novej kombinovanej skupiny,

b) rozdelením dohoda, podľa ktorej sa subjekty jednej skupiny rozdelia do dvoch alebo viacerých rôznych skupín, ktoré nie sú konsolidované tým istým hlavným materským subjektom.

(2)Ak sa v niektorom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu dve alebo viaceré skupiny zlúčili do jednej skupiny podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny podľa §

každej z ich konsolidovaných účtovných závierok za dané účtovné obdobie aspoň 750 000 000EUR.

Ak sa subjekt, ktorý nie je členom skupiny (ďalej len „cieľový subjekt“), zlúči v analyzovanom účtovnom období so subjektom alebo skupinou (ďalej len „nadobúdajúci subjekt“) a cieľový subjekt, alebo nadobúdajúci subjekt nemali konsolidovanú účtovnú závierku v žiadnom z posledných štyroch po sebe nasledujúcich účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa za daný rok považuje za dosiahnutú vtedy, keď je súčet výnosov zahrnutých v každej z ich účtovných závierok alebo konsolidovaných účtovných závierok za dané účtovné obdobie aspoň 750 000 000EUR.

3 sa za každé účtovné obdobie predchádzajúce zlúčeniu považuje za dosiahnutú, ak súčet výnosov zahrnutých v jednotlivých konsolidovaných účtovných závierkach za príslušné účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

(3)Ak sa subjekt, ktorý nie je členom skupiny, zlúči v analyzovanom účtovnom období s iným subjektom alebo skupinou podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a tieto subjekty alebo skupiny nezostavili v žiadnom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu konsolidovanú účtovnú závierku, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa za príslušné účtovné obdobie považuje za dosiahnutú, ak súčet výnosov zahrnutých v jednotlivých účtovných závierkach alebo konsolidovaných účtovných závierkach za príslušné účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

Ak sa jedna nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina v rozsahu pôsobnosti tejto smernice rozdelí na dve alebo viaceré skupiny (každá z nich je „skupina, ktorá vznikla rozdelením“), prahová hodnota konsolidovaných výnosov sa považuje za dosiahnutú každou skupinou, ktorá vznikla rozdelením, ak:

v súvislosti s prvým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v danom účtovnom období ročné výnosy aspoň 750 000 000EUR;

v súvislosti s druhým až štvrtým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení skupina, ktorá vznikla rozdelením, má aspoň v dvoch z týchto účtovných období ročné výnosy aspoň 750 000 000EUR.

(4) Ak sa nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina rozdelia podľa odseku 1 písm. b) na dve alebo viaceré skupiny (ďalej len „skupina, ktorá vznikla rozdelením“), prahová hodnota konsolidovaných výnosov sa považuje za dosiahnutú každou takouto skupinou, ktorá vznikla rozdelením, ak

a)skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s prvým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur,

b)skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s druhým až štvrtým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur v aspoň dvoch z týchto účtovných období.

Čl. 34 ods. 1 až 9

Článok 34

Vstup základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ich vystúpenie z nej

Ak sa subjekt (ďalej len „cieľový subjekt“) stane alebo prestane byť základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v dôsledku prevodu priamych alebo nepriamych vlastníckych podielov v cieľovom subjekte, alebo ak sa cieľový subjekt stane hlavným materským subjektom novej skupiny počas účtovného obdobia (ďalej len „rok nadobudnutia“), cieľový subjekt sa na účely tejto smernice považuje za člena nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny za predpokladu, že časť jeho majetku, záväzkov, výnosov, nákladov a peňažných tokov je zahrnutá položkovite v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu v roku nadobudnutia.

§ 34

Vstup základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ich vystúpenie z nej

(1)Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane pri vstupe základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a vystúpení základných subjektov z týchto skupín sa rozumie

a)cieľovým subjektom subjekt, ktorý sa stal alebo prestal byť základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny počas účtovného obdobia z dôvodu prevodu priameho alebo nepriameho vlastníckeho podielu v tomto subjekte alebo subjekt, ktorý sa v účtovnom období stal hlavným materským subjektom novej skupiny,

b)rokom nadobudnutia účtovné obdobie, v ktorom sa subjekt stal cieľovým subjektom.

(2)Cieľový subjekt je členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo

GP-N

Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň cieľového subjektu sa vypočítava v súlade s odsekmi 2 až 8.

V roku nadobudnutia na účely tejto smernice zohľadní nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina len čistý zisk alebo čistú stratu z finančného účtovníctva a upravené zahrnuté dane cieľového subjektu, ktoré sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata a upravené zahrnuté dane cieľového subjektu sú v roku nadobudnutia a v každom nasledujúcom účtovnom období založené na historickej účtovnej hodnote jeho majetku a záväzkov.

veľkej vnútroštátnej skupiny, ak časť jeho majetku, záväzkov, výnosov, nákladov a peňažných tokov je v roku nadobudnutia zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu. Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň cieľového subjektu sa vypočíta podľa odsekov 3 až 9.

(3)Nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní v roku nadobudnutia len zisk alebo stratu cieľového subjektu z finančného účtovníctva a jeho upravené zahrnuté dane, ktoré sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

(4)Oprávnený príjem alebo oprávnená strata a upravené zahrnuté dane cieľového subjektu v roku nadobudnutia a v každom nasledujúcom účtovnom období sa určia na základe pôvodnej účtovnej hodnoty jeho majetku a záväzkov.

Vo výpočte uznaných mzdových nákladov cieľového subjektu podľa článku 28 ods. 3 sa v roku nadobudnutia zohľadňujú len náklady premietnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

Výpočet účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku cieľového subjektu sa podľa článku 28 ods. 4 prípadne upraví úmerne k časovému obdobiu, počas ktorého bol cieľový subjekt v roku nadobudnutia členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

S výnimkou oprávnenej odloženej daňovej pohľadávky súvisiacej so stratou uvedenej v článku 23 nadobúdajúca nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky cieľového subjektu prevádzané medzi nadnárodnými skupinami podnikov alebo veľkými vnútroštátnymi skupinami

(5)Pri výpočte uznaných mzdových nákladov cieľového subjektu podľa § 23 ods. 3 sa v roku nadobudnutia zohľadnia len náklady vykázané v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

(6)Výpočet účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku cieľového subjektu sa podľa § 23 ods. 4 upraví pomerne k časovému obdobiu, počas ktorého bol cieľový subjekt v roku nadobudnutia členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(7)Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky cieľového subjektu prevádzané medzi nadnárodnými skupinami podnikov alebo veľkými vnútroštátnymi skupinami sa v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine zohľadnia rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby

rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby nadobúdajúca nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina mala kontrolu nad cieľovým subjektom vtedy, keď takéto pohľadávky a záväzky vznikli.

S odloženými daňovými záväzkami cieľového subjektu, ktoré boli predtým zahrnuté do jeho celkovej sumy úpravy odloženej dane, sa zaobchádza tak, akoby boli v roku nadobudnutia vysporiadané podľa článku 22 ods. 7 scudzujúcou nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou a vyplývajúce z nadobudnutia nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou, s výnimkou toho, že v takom prípade každé ďalšie zníženie zahrnutých daní podľa článku 22 ods. 7 má účinok v roku, v ktorom dôjde k opätovnému zahrnutiu tejto sumy.

nadobúdajúca nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina mala v čase, keď takéto pohľadávky a záväzky vznikli, kontrolu nad cieľovým subjektom.

(8) Odložené daňové záväzky zahrnuté v sume upravenej odloženej dane z príjmov cieľového subjektu sa na účely uplatnenia § 18 ods. 7 a 8 v predávajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine posúdia tak, ako keby boli v roku nadobudnutia vysporiadané a v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine sa tieto odložené daňové záväzky posúdia tak, ako keby vznikli v roku nadobudnutia. Ak sa odložený daňový záväzok v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine nevysporiada do piatich účtovných období nasledujúcich po roku nadobudnutia, suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa § 18 ods. 7 a 8 sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v piatom účtovnom období.

Ak je počas roka nadobudnutia cieľový subjekt materským subjektom a je subjektom skupiny v dvoch alebo vo viacerých nadnárodných skupinách podnikov alebo veľkých vnútroštátnych skupinách, uplatňuje samostatne pravidlo zahrnutia príjmov na svoje priraditeľné podiely na dorovnávacej dani nízko zdanených základných subjektov určené pre každú nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu.

n.a.

GP-N

odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku

Odchylne od odsekov 1 až 8, nadobudnutie alebo scudzenie kontrolného podielu v cieľovom subjekte sa považuje za nadobudnutie alebo scudzenie majetku a záväzkov, ak jurisdikcia, v ktorej sa nachádza cieľový subjekt, alebo v prípade daňovo transparentného subjektu jurisdikcia, v ktorej sa nachádza majetok, zaobchádza s nadobudnutím alebo so scudzením daného kontrolného podielu rovnako alebo podobne ako s nadobudnutím alebo so scudzením majetku a záväzkov, pričom predávajúcemu ukladá zahrnutú daň na základe rozdielu medzi základom dane a odplatou zaplatenou za daný kontrolný podiel alebo reálnou hodnotou majetku a záväzkov.

(9)Odchylne od odsekov 1 až 8 nadobudnutie alebo predaj kontrolného podielu v cieľovom subjekte sa považuje za nadobudnutie alebo predaj majetku a záväzkov, ak štát, v ktorom sa nachádza cieľový subjekt, alebo pri transparentnom subjekte štát, v ktorom sa nachádza majetok, zaobchádza s nadobudnutím alebo s predajom tohto kontrolného podielu rovnako alebo podobne ako s nadobudnutím alebo s predajom majetku a záväzkov, pričom predávajúcemu ukladá zahrnutú daň na základe rozdielu medzi základom dane a odplatou zaplatenou za tento kontrolný podiel alebo reálnou hodnotou majetku a záväzkov.

11 smernice.

GP-N

Čl. 35 ods. 1

Článok 35

Prevod majetku a záväzkov

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

§ 35 ods. 1 písm. c) a d)

Prevod majetku a záväzkov

(1)Na účely prevodu majetku a záväzkov sa rozumie

GP-N

„reorganizácia“ je zmena alebo prevod majetku a záväzkov, ako napríklad zlúčenie, rozdelenie, likvidácia alebo podobná transakcia, pri ktorej:

odplatou za prevod sú v plnej výške alebo významnou časťou podiely na vlastnom imaní emitované nadobúdajúcim základným subjektom alebo osobou prepojenou s nadobúdajúcim základným subjektom, alebo v prípade likvidácie podiely na vlastnom imaní cieľového subjektu, alebo keď sa neposkytuje žiadna odplata, ak by emisia podielu na vlastnom imaní nemala žiadny ekonomický význam;

ii)

zisk alebo strata scudzujúceho základného subjektu z tohto majetku úplne ani čiastočne nepodlieha dani a

iii)

daňové právne predpisy jurisdikcie, v ktorej sa nadobúdajúci základný subjekt nachádza, vyžadujú, aby nadobúdajúci základný subjekt vypočítal zdaniteľný príjem po scudzení alebo nadobudnutí s použitím daňového základu scudzujúceho základného subjektu v danom majetku, upraveného o akýkoľvek

c)reorganizáciou premena alebo prevod majetku a záväzkov, ak

1.odplatou za prevod sú v plnej výške alebo vo významnej výške podiely na vlastnom imaní emitované nadobúdajúcim základným subjektom alebo osobou prepojenou s nadobúdajúcim základným subjektom, alebo v prípade likvidácie podiely na vlastnom imaní cieľového subjektu, alebo aj ak sa odplata neposkytne z dôvodu, že emisia podielov na vlastnom imaní nemá ekonomický význam,

2.zisk alebo strata predávajúceho základného subjektu z tohto majetku úplne alebo sčasti nepodlieha zdaneniu, a

3.daňové právne predpisy štátu, v ktorom sa nadobúdajúci základný subjekt nachádza, vyžadujú, aby nadobúdajúci základný subjekt vypočítal zdaniteľný príjem po prevode alebo nadobudnutí s použitím základu dane predávajúceho základného subjektu z toho majetku upraveného o akýkoľvek neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu z prevodu alebo nadobudnutia.

neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu zo scudzenia alebo nadobudnutia;

„neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata“ je zisk alebo strata scudzujúceho základného subjektu vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, ktoré podliehajú dani v mieste, kde sa scudzujúci základný subjekt nachádza, alebo zisk alebo strata z finančného účtovníctva vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

d)neoprávneným ziskom alebo neoprávnenou stratou zisk alebo strata predávajúceho základného subjektu vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, ktoré podliehajú dani v štáte, kde sa predávajúci základný subjekt nachádza, alebo zisk alebo strata z finančného účtovníctva vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

Čl. 35 ods. 2

Základný subjekt, ktorý scudzuje majetok a záväzky (ďalej len „scudzujúci základný subjekt“) zahrnie zisk alebo stratu vyplývajúcu z takéhoto scudzenia do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

Základný subjekt, ktorý nadobudne majetok a záväzky (ďalej len „nadobúdajúci základný subjekt“), určí svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe svojej účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov stanovenej podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

§ 35 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2

a)predávajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý prevádza majetok a záväzky,

b)nadobúdajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý nadobúda majetok a záväzky,

(2)Predávajúci základný subjekt zahrnie zisk alebo stratu vyplývajúcu z prevodu majetku a záväzkov do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty. Nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo

GP-N

oprávnenú stratu na základe svojej účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov určenej podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

Čl. 35 ods. 3 až 5

Odchylne od odseku 2, ak sa scudzenie alebo nadobudnutie majetku a záväzkov vykonáva v kontexte reorganizácie:

scudzujúci základný subjekt vylúči z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty každý zisk alebo stratu vyplývajúce z takéhoto scudzenia, a

nadobúdajúci základný subjekt určí svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov scudzujúceho základného subjektu pri scudzení.

Odchylne od odsekov 2 a 3, ak sa scudzenie majetku a záväzkov vykonáva v kontexte reorganizácie, ktorej výsledkom je neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata scudzujúceho základného subjektu:

§ 35 ods. 3 až 5

(3)Ak sa prevod alebo nadobudnutie majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie

a)predávajúci základný subjekt vylúči z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu vyplývajúce z tohto prevodu a

b)nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho základného subjektu pri prevode.

(4)Ak sa prevod majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie, ktorej výsledkom je neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata predávajúceho základného subjektu,

GP-N

scudzujúci základný subjekt zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu vyplývajúce zo scudzenia v rozsahu neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty, a

nadobúdajúci základný subjekt určí svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu po nadobudnutí na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov scudzujúceho základného subjektu pri scudzení, po úprave v súlade s miestnymi daňovými pravidlami nadobúdajúceho základného subjektu, aby sa zohľadnil neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata.

Podávajúci základný subjekt môže rozhodnúť, že keď je základný subjekt povinný alebo oprávnený upraviť základ svojho majetku a sumu svojich záväzkov na reálnu hodnotu na daňové účely v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza, takýto základný subjekt môže:

do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnúť sumu zisku alebo straty v súvislosti s jednotlivým majetkom a záväzkami, ktorá sa:

a)predávajúci základný subjekt zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu z prevodu v rozsahu neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty, a

b)nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu po nadobudnutí na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho základného subjektu pri prevode po zohľadnení neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty v súlade s daňovými predpismi štátu, v ktorom sa nachádza nadobúdajúci základný subjekt.

(5)Podávajúci subjekt môže rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je povinný alebo oprávnený upraviť základ svojho majetku a sumu svojich záväzkov na reálnu hodnotu na daňové účely v štáte, v ktorom sa nachádza,

a)zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sumu zisku alebo straty v súvislosti s jednotlivým majetkom a záväzkami, ktorá sa

rovná rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne pred dátumom udalosti, ktorá zapríčinila daňovú úpravu (ďalej len „aktivujúca udalosť“), a reálnou hodnotou majetku alebo záväzku bezprostredne po aktivujúcej udalosti, a

ii)

zníži (alebo zvýši) o prípadný neoprávnený zisk alebo prípadnú neoprávnenú stratu vzniknuté v súvislosti s aktivujúcou udalosťou;

použiť reálnu hodnotu majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne po aktivujúcej udalosti na výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovných obdobiach končiacich po aktivujúcej udalosti, a

zahrnúť čistý súčet súm určených v písmene a) do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu jedným z týchto spôsobov:

1.rovná rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne pred dátumom udalosti, ktorá zapríčinila daňovú úpravu (ďalej len „aktivujúca udalosť“) a reálnou hodnotou majetku alebo záväzku bezprostredne po aktivujúcej udalosti, a

2.zníži alebo zvýši o neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu vzniknuté v súvislosti s aktivujúcou udalosťou,

b)použije reálnu hodnotu majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne po aktivujúcej udalosti na výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovných obdobiach končiacich po aktivujúcej udalosti, a

c)zahrnie súčet súm podľa písmena a) do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu a to tak, že

1.súčet uvedených súm sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala, alebo

čistý súčet uvedených súm sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala, alebo

ii)

suma rovnajúca sa čistému súčtu uvedených súm vydelenému piatimi sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala, a do každého z bezprostredne nasledujúcich štyroch účtovných období, s výnimkou situácie, keď základný subjekt vystúpi z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v niektorom účtovnom období v rámci tohto obdobia, pričom vtedy sa zostávajúca suma v celom rozsahu zahrnie do tohto účtovného obdobia.

2.súčet uvedených súm vydelených piatimi sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala a do každého zo štyroch bezprostredne nasledujúcich účtovných období; to neplatí, ak základný subjekt vystúpi z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v niektorom z týchto účtovných období, pričom zostávajúca suma sa v celom rozsahu zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt vystúpil z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

Čl. 36 ods. 1 písm. a)

Článok 36

Spoločné podniky

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„spoločný podnik“ je subjekt, ktorého finančné výsledky sa vykazujú podľa metódy vlastného imania v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu za predpokladu, že hlavný materský subjekt v

§ 26 ods. 1 písm. a)

Spoločné podniky

(1)Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane spoločných podnikov sa rozumie

a)spoločným podnikom subjekt, ktorého finančné výsledky sa vykazujú podľa metódy vlastného imania v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak hlavný materský subjekt má priamy alebo nepriamy vlastnícky

GP-N

ňom má priamo alebo nepriamo v držbe aspoň 50 % vlastnícky podiel.

podiel vo výške aspoň 50 % v tomto subjekte,

Čl. 36 ods. 1 písm. a) bod i)

Spoločný podnik nezahŕňa:

hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá má uplatňovať pravidlo zahrnutia príjmov;

n. a.

GP-N

najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 36 ods. 1 bod písm. a) ii) až v)

ii)

vylúčený subjekt v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3;

iii)

subjekt, v ktorom vlastnícke podiely držané nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou sú v držbe priamo prostredníctvom vylúčeného subjektu uvedeného v článku 2 ods. 3, a ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:

— pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech svojich investorov,

— vykonáva činnosti, ktoré sú doplnkové vo vzťahu k činnostiam, ktoré vykonáva vylúčený subjekt, alebo

— v podstate všetky jeho príjmy sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. b) a c);

iv)

subjekt, ktorý je držbe nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zloženej výlučne z vylúčených subjektov; alebo

§ 26 ods. 2

(2) Za spoločný podnik sa nepovažuje

a)vylúčený subjekt podľa § 3 ods. 3,

b)subjekt, v ktorom má priame vlastnícke podiely nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina prostredníctvom vylúčeného subjektu podľa § 3 ods. 3 a ktorý spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

1.pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech svojich investorov,

2.vykonáva činnosti, ktoré sú doplnkové vo vzťahu k činnostiam, ktoré vykonáva vylúčený subjekt,

3.takmer všetky jeho príjmy sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c),

c)subjekt, ktorý je v držbe nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny

GP-N

subjekt pridružený k spoločnému podniku;

zloženej výlučne z vylúčených subjektov, alebo

d)subjekt pridružený k spoločnému podniku.

Čl. 36 ods. 1 písm. b)

„subjekt pridružený k spoločnému podniku“ je:

subjekt, ktorého majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú konsolidované spoločným podnikom na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo by boli konsolidované, ak by sa na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva vyžadovalo, aby spoločný podnik konsolidoval takýto majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, alebo

ii)

stála prevádzkareň, ktorej hlavným subjektom je spoločný podnik alebo subjekt uvedený v bode i). V takýchto prípadoch sa stála prevádzkareň považuje za samostatný subjekt pridružený k spoločnému podniku.

§ 26 ods. 1 písm. b)

b) subjektom pridruženým k spoločnému podniku

1.subjekt, ktorého majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú konsolidované spoločným podnikom na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo by boli konsolidované, ak by sa na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva vyžadovalo, aby spoločný podnik konsolidoval takýto majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, alebo

2.stála prevádzkareň, ktorej hlavným subjektom je spoločný podnik alebo subjekt uvedený v prvom bode, pričom stála prevádzkareň sa považuje za samostatný subjekt pridružený k spoločnému podniku,

GP-N

Čl. 36 ods. 2

Materský subjekt, ktorý má v držbe priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v spoločnom podniku alebo subjekte pridruženom k spoločnému podniku, uplatňuje pravidlo zahrnutia príjmov v súvislosti so svojím priraditeľným podielom na dorovnávacej dani uvedeného spoločného podniku alebo subjektu pridruženého k spoločnému podniku v súlade s článkami 5 až 10.

n. a.

GP-N

Čl. 36 ods. 3

Výpočet dorovnávacej dane spoločného podniku a jeho subjektov pridružených k spoločnému podniku (ďalej spolu len „skupina spoločného podniku“) sa vykoná v súlade s kapitolami III až VII, ako keby boli základnými subjektmi samostatnej nadnárodnej skupiny podnikov

§ 26 ods. 1 písm.c)

c)skupinou spoločného podniku spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku.

GP-N

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a spoločný podnik bol hlavným materským subjektom tejto skupiny.

§ 26 ods. 3

(3)Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k členom skupiny spoločného podniku sa uplatňuje tak, ako keby boli základnými subjektmi samostatnej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a spoločný podnik by bol hlavným materským subjektom tejto skupiny.

Čl. 36 ods. 4

Dorovnávacia daň splatná skupinou spoločného podniku sa zníži o priraditeľný podiel každého materského subjektu na dorovnávacej dani podľa odseku 2 každého člena skupiny spoločného podniku v zmysle odseku 3. Akákoľvek zostávajúca suma dorovnávacej dane sa pripočíta k celkovej sume dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky podľa článku 14 ods. 2.

Na účely tohto odseku „dorovnávacia daň splatná skupinou spoločného podniku“ je priraditeľný podiel materského subjektu na dorovnávacej dani skupiny spoločného podniku.

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanov

GP-N

ení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovná

vaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 37 ods. 1 až 4

Článok 37

Nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina s viacerými materskými subjektmi“ sú dve alebo viaceré skupiny, v ktorých hlavné materské subjekty uzavrú dohodu, ktorou je viazaná štruktúra alebo dohoda o dvojitom kótovaní, ktorá zahŕňa aspoň jeden subjekt alebo stálu prevádzkareň kombinovanej skupiny, ktoré sa z hľadiska umiestnenia iných subjektov kombinovanej skupiny nachádzajú v inej jurisdikcii;

„viazaná štruktúra“ je dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej:

§ 27

Nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi

(1)Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane základných subjektov nadnárodnej skupiny s viacerými materskými subjektmi sa rozumie

a)nadnárodnou skupinou podnikov s viacerými materskými subjektmi dve alebo viaceré skupiny, v ktorých hlavné materské subjekty uzatvoria dohodu vo forme viazanej štruktúry alebo dohodu o dvojitom kótovaní a ak aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň týchto skupín sú umiestnené mimo územia Slovenskej republiky,

b)viazanou štruktúrou dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi

Vzhľadom na to že podmienkou uzatvorenia predmetných dohôd je cezhraničný aspekt, tzn. aspoň jeden subjekt alebo stála prevádzkareň kombinovanej skupiny sa nachádzajú v inom štáte, ustanovenie sa nemôže aplikova

GP-N

50 % alebo viac vlastníckych podielov v hlavných materských subjektoch samostatných skupín, ktoré, ak sú kótované na burze, sú kótované za jednotnú cenu, a z dôvodu formy vlastníctva, obmedzení prevodu alebo iných podmienok sú navzájom prepojené a nemožno ich previesť ani s nimi obchodovať samostatne, a

ii)

jeden z hlavných materských subjektov zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky všetkých subjektov v príslušných skupinách vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky, a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit;

samostatných skupín, na základe ktorej

1.50 % alebo viac vlastníckych podielov v hlavných materských subjektoch samostatných skupín sú z dôvodu formy vlastníctva, obmedzení prevodu alebo iných podmienok navzájom prepojené a nemožno ich previesť ani s nimi obchodovať samostatne, pričom, ak sú kótované na burze, sú kótované za jednotnú cenu,

2.jeden z hlavných materských subjektov zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky všetkých subjektov skupín vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit,

ť na veľké vnútroštátne skupiny.

„dohoda o dvojitom kótovaní“ je dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej:

hlavné materské subjekty sa dohodnú na spojení svojich podnikateľských činností len na základe zmluvy;

ii)

podľa zmluvnej dohody budú hlavné materské subjekty rozdeľovať zisk týkajúci sa dividend a v prípade likvidácie svojim spoločníkom na základe fixného pomeru;

iii)

činnosti hlavných materských subjektov sú riadené ako jedna hospodárska jednotka na základe zmluvných dohôd, pričom sú zachované ich samostatné právne identity;

iv)

vlastnícke podiely hlavných materských subjektov, ktoré tvoria dohody, sú kótované, obchodované alebo prevádzané nezávisle na rôznych kapitálových trhoch, a

c)dohodou o dvojitom kótovaní dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej

1.hlavné materské subjekty sa dohodnú na spojení svojich podnikateľských činností len na základe zmluvy,

2.hlavné materské subjekty vyplácajú svojim spoločníkom podiely na zisku (dividendy) alebo na likvidačnom zostatku na základe pevne určeného pomeru,

3.činnosti hlavných materských subjektov sú riadené ako činnosti jedinej hospodárskej jednotky na základe zmluvných dohôd, pričom je zachovaná ich samostatná právna subjektivita,

4.vlastnícke podiely hlavných materských subjektov sú kótované, obchodované alebo prevádzané

hlavné materské subjekty zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektov vo všetkých skupinách vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky, a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit.

Ak sú subjekty a základné subjekty dvoch alebo viacerých skupín súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi, subjekty a základné subjekty každej skupiny sa považujú za členov jednej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi.

Subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom podľa článku 2 ods. 3, sa považuje za základný subjekt, ak je položkovite konsolidovaný v rámci nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s

nezávisle na rôznych kapitálových trhoch a

5.hlavné materské subjekty zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektov skupín vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit.

(2)Ak sú subjekty a základné subjekty dvoch alebo viacerých skupín súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, subjekty a základné subjekty každej skupiny sa považujú za členov jednej nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi.

(3)Subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom podľa § 3 ods. 3, sa považuje za základný subjekt, ak je konsolidovaný v rámci

viacerými materskými subjektmi, alebo ak jeho kontrolné podiely držia subjekty v nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine s viacerými materskými subjektmi.

Konsolidovaná účtovná závierka nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi je kombinovaná konsolidovaná účtovná závierka uvedená vo vymedzení pojmov viazanej štruktúry alebo dohody o dvojitom kótovaní v odseku 1, zostavená podľa prijateľného štandardu finančného účtovníctva, ktorý sa považuje za účtovný štandard hlavného materského subjektu.

Hlavné materské subjekty samostatných skupín, ktoré tvoria nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu s viacerými materskými subjektmi, sú hlavnými materskými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi.

nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, alebo ak jeho kontrolné podiely držia subjekty v nadnárodnej skupine podnikov s viacerými materskými subjektmi.

(4)Konsolidovaná účtovná závierka nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi je kombinovaná konsolidovaná účtovná závierka uvedená v odseku 1 písm. b) druhom bode a písm. c) piatom bode zostavená podľa prijateľného štandardu finančného účtovníctva, ktorý sa na účely výpočtu dorovnávacej dane týchto skupín považuje za účtovný štandard hlavného materského subjektu.

(5)Hlavné materské subjekty samostatných skupín, ktoré tvoria nadnárodnú skupinu podnikov s viacerými materskými subjektmi, sú hlavnými materskými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi.

Pri uplatňovaní tejto smernice v súvislosti s nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou s viacerými materskými subjektmi sa všetky odkazy na hlavný materský subjekt podľa potreby uplatňujú ako odkazy na viaceré hlavné materské subjekty.

Čl. 37 ods. 5 a 6

Materské subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte,

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmie

GP-N

vrátane každého hlavného materského subjektu, uplatňujú pravidlo zahrnutia príjmov v súlade s článkami 5 až 10, pokiaľ ide o ich priraditeľný podiel na dorovnávacej dani nízko zdanených základných subjektov.

Základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi nachádzajúce sa v členskom štáte uplatňujú pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky v súlade s článkami 12, 13 a 14, pričom zohľadňujú dorovnávaciu daň každého nízko zdaneného základného subjektu, ktorý je členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi.

nky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného

ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 37 ods. 7

Hlavné materské subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s viacerými materskými subjektmi sú povinné podať oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v súlade s článkom 44, pokiaľ na to nestanovia jeden určený podávajúci subjekt v zmysle článku 44 ods. 3 písm. b). Uvedené oznámenie obsahuje informácie týkajúce sa každej zo skupín, ktoré tvoria nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu s viacerými materskými subjektmi.

§ 37

§ 39 ods. 1

Daňovník

Daňovníkom dorovnávacej dane je

a)základný subjekt, ktorý nie je stálou prevádzkarňou,

b)hlavný subjekt stálej prevádzkarne, ktorá je základným subjektom,

c)spoločný podnik a subjekt pridružený k spoločnému podniku podľa § 26 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane

(1)Daňovník oznamuje za príslušné zdaňovacie obdobie (ďalej len „oznamovacie obdobie“) správcovi dane

a)názov, adresu sídla, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak boli pridelené, typ daňovníka a jeho postavenie v rámci nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

GP-N

b)informácie o podnikovej štruktúre nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vrátane kontrolných podielov v základných subjektoch držaných ostatnými základnými subjektami,

c)informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za všetky základné subjekty, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny a na výpočet dorovnávacej dane každého základného subjektu,

d)informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za skupinu spoločného podniku podľa § 21, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny a na výpočet dorovnávacej dane každého subjektu tejto skupiny,

e)informácie o rozhodnutiach podávajúceho subjektu podľa tohto zákona.

Čl. 38 ods. 1 až 3

KAPITOLA VII

DAŇOVÁ NEUTRALITA A DISTRIBUČNÉ REŽIMY

Článok 38

Hlavný materský subjekt, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti

Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, za predpokladu, že:

držiteľ vlastníckeho podielu podlieha dani z takýchto príjmov za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení uvedeného účtovného obdobia, pri nominálnej sadzbe, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo

možno odôvodnene očakávať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu a daní, ktoré zaplatil držiteľ vlastníckeho podielu z takéhoto príjmu do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, sa rovná sume rovnajúcej sa tomuto príjmu vynásobenému minimálnou sadzbou dane alebo ju prevyšuje.

§ 15 ods. 1 až 3

Subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom

(1)Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, ak

a)príjem držiteľa vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu z tohto príjmu v období do 12 mesiacov po skončení príslušného účtovného obdobia v nominálnej sadzbe dane, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo

b)možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu a daní držiteľa vlastníckeho podielu z tohto príjmu podliehajúceho dani v období do 12 mesiacov po skončení príslušného účtovného obdobia sa rovná alebo prevyšuje

GP-N

Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za účtovné obdobie zníži aj o sumu oprávneného príjmu, ktorý je priradený držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, za predpokladu, že držiteľ vlastníckeho podielu je:

fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom jurisdikcie, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a majetku hlavného materského subjektu, alebo

vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond, ktoré sú daňovým rezidentom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktoré majú v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a majetku hlavného materského subjektu.

sumu tohto príjmu vynásobeného minimálnou sadzbou dane.

(2)Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, ak držiteľ vlastníckeho podielu je

a)fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom Slovenskej republiky a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na najviac 5 % zisku a 5 % majetku hlavného materského subjektu, alebo

b)verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond, ktoré sú založené a riadené v Slovenskej republike a ktoré majú v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na najviac 5 % zisku a 5 % majetku hlavného materského subjektu.

Oprávnená strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za účtovné obdobie zníži o sumu oprávnenej straty, ktorá je prisúditeľná držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, pokiaľ držiteľ vlastníckeho podielu nie je oprávnený použiť takúto stratu pri výpočte svojho zdaniteľného príjmu.

(3)Oprávnená strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávnenej straty, ktorá je prisúditeľná držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti; to neplatí, ak držiteľ vlastníckeho podielu nie je oprávnený uplatniť takúto stratu pri výpočte svojho zdaniteľného príjmu.

Čl. 38 ods. 4

Zahrnuté dane subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa znížia úmerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 1 a 2.

§ 17 ods. 8

(8)Zahrnuté dane subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom a zahrnuté dane stálej prevádzkarne podľa § 15 ods. 4, sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého podľa § 15 ods. 1 a 2.

GP-N

Čl. 38 ods. 5

Odseky 1 až 4 sa uplatňujú na stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť alebo prostredníctvom ktorej sa vykonáva úplne alebo sčasti činnosť daňovo transparentného subjektu, za predpokladu, že vlastnícky podiel hlavného materského subjektu v tomto daňovo transparentnom subjekte je v držbe priamo alebo prostredníctvom reťazca daňovo transparentných subjektov.

§ 15 ods. 4

(4)Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj na stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť alebo na stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť transparentný subjekt, v ktorom má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry.

GP-N

Článok 39

Hlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„režim odpočítateľných dividend“ je daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu odpočíta alebo vylúči zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že oslobodí družstvo od dane;

n. a.

Ustanovenie špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej

GP-N

„odpočítateľná dividenda“ je v súvislosti so základným subjektom, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend:

rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej sa nachádza, alebo

ii)

patronátna dividenda členovi družstva a

„družstvo“ je subjekt, ktorý kolektívne uvádza na trh alebo nadobúda tovar alebo služby v mene svojich členov a ktorý podlieha daňovému režimu v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza, ktorý zabezpečuje daňovú neutralitu, pokiaľ ide o tovar alebo služby, ktoré jeho členovia predávajú alebo nadobúdajú prostredníctvom družstva.

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za predpokladu, že:

dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

dividenda podlieha zdaneniu na strane príjemcu za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, nominálnou sadzbou, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo

možno odôvodnene očakávať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní a daní hlavného materského subjektu, ktoré zaplatil príjemca z takýchto dividend, sa rovná tomuto príjmu vynásobeného minimálnou sadzbou dane alebo ho prevyšuje.

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu aj o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za predpokladu, že príjemcom je:

fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva;

fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tej istej jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a majetku hlavného materského subjektu, alebo

vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v jurisdikcii, v ktorej sa hlavný materský subjekt nachádza.

Zahrnuté dane hlavného materského subjektu, iné ako dane, v prípade ktorých sa umožnil odpočet dividend, sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.

Ak má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel v inom základnom subjekte, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, priamo alebo prostredníctvom reťazca takýchto základných subjektov, odseky 2, 3 a 4 sa uplatňujú na akýkoľvek iný základný subjekt nachádzajúci sa v jurisdikcii hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, v rozsahu, v akom jeho oprávnený príjem hlavný materský subjekt ďalej rozdeľuje príjemcom, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v odsekoch 2 a 3.

Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené zo strany dodávateľského družstva považujú za podliehajúce dani na strane príjemcu, pokiaľ takéto dividendy znižujú odpočítateľný výdavok alebo náklad pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo straty príjemcu.

Článok 40

Uznané distribučné daňové systémy

Podávajúci základný subjekt môže rozhodnúť za seba alebo vo vzťahu k inému základnému subjektu, ktorý podlieha uznanému distribučnému daňovému systému, že suma určená ako predpokladaná daň z rozdelenia zisku v súlade s odsekom 2 sa zahrnie do upravených zahrnutých daní daného základného subjektu za účtovné obdobie.

Rozhodnutie sa prijme každoročne v súlade s článkom 45 ods. 2 a vzťahuje sa na všetky základné subjekty, ktoré sa nachádzajú v danej jurisdikcii.

Suma predpokladanej dane z rozdelenia zisku je nižšia suma z týchto súm:

suma upravených zahrnutých daní potrebná na zvýšenie efektívnej sadzby dane vypočítanej v súlade s článkom 27 ods. 2 za danú jurisdikciu za účtovné obdobie na minimálnu sadzbu dane, alebo

suma dane, ktorá by bola splatná, ak by základné subjekty nachádzajúce sa v danej jurisdikcii rozdelili všetky svoje príjmy, ktoré podliehajú uznanému distribučnému daňovému systému počas takéhoto účtovného obdobia.

n. a.

Ustanovenie špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné. Predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmien

GP-N

Ak sa prijme rozhodnutie podľa odseku 1, zriadi sa účet pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku za každé účtovné obdobie, v ktorom sa takéto rozhodnutie uplatňuje. Suma dane z predpokladaného rozdelenia zisku určená v súlade s odsekom 2 za danú jurisdikciu sa pripočíta k účtu pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku za účtovné obdobie, v ktorom bol zriadený.

Na konci každého nasledujúceho účtovného obdobia sa nevyrovnané zostatky na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku zriadených za predchádzajúce účtovné obdobia zníži chronologicky až na nulu o dane zaplatené základnými subjektmi počas účtovného obdobia v súvislosti so skutočným alebo predpokladaným rozdelením zisku.

Akákoľvek zostatková suma na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku, ktorá zostane po uplatnení druhého pododseku, sa zníži až na nulu o sumu rovnajúcu sa čistej oprávnenej strate jurisdikcie vynásobenú minimálnou sadzbou dane.

Akákoľvek zostatková suma čistej oprávnenej straty vynásobenej minimálnou sadzbou dane, ktorá zostane po uplatnení odseku 3 tretieho pododseku vo vzťahu k danej jurisdikcii, sa prenesie do nasledujúcich účtovných období a zníži sa o akúkoľvek zostatkovú

kach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.

sumu na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku, ktorá zostane po uplatnení odseku 3.

Prípadný nevyrovnaný zostatok na účte pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku k poslednému dňu štvrtého účtovného obdobia po účtovnom období, v ktorom bol takýto účet zriadený, sa považuje za položku znižujúcu upravené zahrnuté dane predtým stanovené za takéto účtovné obdobie. Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za takéto účtovné obdobie sa primerane prepočítajú, a to v súlade s článkom 29 ods. 1.

Dane, ktoré sa zaplatia počas účtovného obdobia v súvislosti so skutočným alebo predpokladaným rozdelením zisku, sa nezahŕňajú do upravených zahrnutých daní v rozsahu, v akom znižujú účet pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku v súlade s odsekmi 3 a 4.

Ak základný subjekt, ktorý je predmetom rozhodnutia podľa odseku 1, vystúpi z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny alebo ak sa v podstate celý jeho majetok prevedie na osobu, ktorá nie je základným subjektom tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúcim sa v tej istej jurisdikcii, s prípadným nevyrovnaným zostatkom na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku v

predchádzajúcich účtovných obdobiach, v ktorých bol takýto účet zriadený, sa zaobchádza ako s položkou znižujúcou upravené zahrnuté dane za každé z týchto účtovných období v súlade s článkom 29 ods. 1.

Akákoľvek splatná suma dodatočnej dorovnávacej dane sa vynásobí nasledujúcim pomerom, aby sa určila splatná dodatočná dorovnávacia daň za jurisdikciu:

Oprávnený príjem základného subjektu Čistý oprávnený príjem v danej jurisdikcii

kde:

oprávnený príjem základného subjektu je určený v súlade s kapitolou III za každé účtovné obdobie, v ktorom existuje nevyrovnaný zostatok na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku za danú jurisdikciu, a

čistý oprávnený príjem v danej jurisdikcii je určený v súlade s článkom 26 ods. 2 za každé účtovné obdobie, v ktorom existuje nevyrovnaný zostatok na účtoch pre opätovné zahrnutie dane z predpokladaného rozdelenia zisku za danú jurisdikciu.

Čl. 41 ods. 1 a 2

Článok 41

Určenie efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane investičného subjektu

Ak je základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny investičný subjekt, ktorý nie je daňovo transparentným subjektom a ktorý neprijal rozhodnutie v súlade s článkami 42 a 43, efektívna sadzba dane takéhoto investičného subjektu sa vypočíta oddelene od efektívnej sadzby dane jurisdikcie, v ktorej sa nachádza.

Efektívna sadzba dane investičného subjektu podľa odseku 1 sa rovná jeho upraveným zahrnutým daniam po vydelení sumou rovnajúcou sa priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate uvedeného investičného subjektu.

Ak sa v jednej jurisdikcii nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna sadzba dane sa vypočíta kombináciou ich upravených zahrnutých daní, ako aj priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate.

§ 28 ods. 1 až 3

Investičný subjekt

(1)Ak základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je investičný subjekt, ktorý nie je transparentným subjektom a ktorý neprijal rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30, efektívna sadzba dane takéhoto investičného subjektu sa vypočíta oddelene od efektívnej sadzby dane ostatných základných subjektov.

(2)Efektívna sadzba dane investičného subjektu podľa odseku 1 sa rovná podielu sumy jeho upravených zahrnutých daní a sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu.

(3)Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna sadzba dane sa vypočíta ako podiel súčtu ich upravených zahrnutých daní a súčtu priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov

GP-N

alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate.

Čl. 41 ods. 3 až 5

Upravené zahrnuté dane investičného subjektu uvedeného v odseku 1 sú upravené zahrnuté dane, ktoré možno prisúdiť priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu, a zahrnuté dane priradené investičnému subjektu v súlade s článkom 24. Súčasťou upravených zahrnutých daní investičného subjektu nie sú žiadne zahrnuté dane, ktoré vznikli investičnému subjektu, prisúditeľné príjmu, ktorý nie je časťou priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na príjme investičného subjektu.

§ 28 ods. 4 až 11

(4)Upravené zahrnuté dane investičného subjektu podľa odseku 1 sú upravené zahrnuté dane prisúditeľné priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu. Súčasťou upravených zahrnutých daní investičného subjektu nie sú zahrnuté dane, ktoré investičnému subjektu vznikli v súvislosti s príjmom, ktorý nie je súčasťou priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na príjme investičného subjektu, a zahrnuté dane priraditeľné investičnému subjektu podľa § 19 ods. 3 a 4.

GP-N

Dorovnávacia daň investičného subjektu uvedeného v odseku 1 predstavuje sumu rovnajúcu sa percentuálnej sadzbe dorovnávacej dane investičného subjektu po vynásobení sumou rovnajúcou sa rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu a vylúčením príjmov na základe ekonomickej podstaty vypočítaným pre investičný subjekt.

Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičného subjektu sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane takéhoto investičného subjektu.

Ak sa v danej jurisdikcii nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna sadzba dane sa vypočíta kombináciou ich súm vylúčenia príjmov na základe ekonomickej podstaty, ako aj priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate.

(5)Dorovnávacia daň investičného subjektu podľa odseku 1 sa vypočíta ako súčin percentuálnej sadzby dorovnávacej dane investičného subjektu a sumy rovnajúcej sa kladnému rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu a sumou jeho vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičného subjektu sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane tohto investičného subjektu.

(6)Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich dorovnávacia daň sa vypočíta ako súčin percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy rovnajúcej sa kladnému rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty investičného subjektu sa určí v súlade s článkom 28 ods. 1 až 7.

Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov a uznaný hmotný majetok zohľadnené pre takýto investičný subjekt sa znížia úmerne k priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu, ktorý sa vydelí celkovým oprávneným príjmom takéhoto investičného subjektu.

Na účely tohto článku sa priraditeľný podiel nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo

oprávnenej strate investičných subjektov a sumou ich vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičných subjektov sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane týchto investičných subjektov.

(7)Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty sa určí podľa § 23 ods. 1 až 10, pričom uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov a uznaný hmotný majetok investičného subjektu sa znížia o pomer sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu a sumy celkového oprávneného príjmu investičného subjektu.

(8)Priraditeľný podiel nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu je priraditeľný podiel

Odseky 8 až 10 doplnené na základe čl. 9

oprávnenej strate investičného subjektu určuje v súlade s článkom 9, pričom sa zohľadňujú len podiely, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie podľa článku 42 alebo článku 43.

hlavného materského subjektu, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)rozdielu medzi oprávneným príjmom investičného subjektu za účtovné obdobie a oprávneným príjmom tohto investičného subjektu, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov, a

b)oprávneného príjmu investičného subjektu za účtovné obdobie.

(9)Pri určení priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu sa zohľadňujú len podiely, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30.

(10)Oprávnený príjem, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov, je suma, ktorá by sa považovala za prisúditeľnú takýmto vlastníkom podľa zásad prijateľného štandardu finančného účtovníctva používaného v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak by sa zisk

smernice.

investičného subjektu rovnal jeho oprávnenému príjmu.

(11)Odseky 1 až 10 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

Ods. 11 doplnený na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – komentár ku globálnym modelovým pravidlám proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 11. marca 2022.

Čl. 42 ods. 1

Článok 42

Rozhodnutie o zaobchádzaní s investičným subjektom ako s daňovo transparentným subjektom

Na účely tohto článku „poisťovací investičný subjekt“ je subjekt, ktorý by spĺňal vymedzenie pojmu investičného fondu podľa článku 3 bodu 31 alebo investičného subjektu v oblasti nehnuteľností podľa článku 3 bodu 32, keby nebol zriadený v súvislosti so záväzkami z poistnej zmluvy alebo zmluvy o vyplácaní dôchodku a keby nebol úplne vlastnený subjektom, ktorý podlieha regulácii v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza ako poisťovňa.

§ 2 písm. z)

z)poisťovacím investičným subjektom subjekt, ktorý by bol investičným fondom alebo investičným subjektom v oblasti nehnuteľností, ak by nebol zriadený v súvislosti so záväzkami z poistnej zmluvy alebo zmluvy o vyplácaní dôchodku a úplne vlastnený subjektom, ktorý podlieha regulácii v štáte, v ktorom sa považuje za poisťovňu,

GP-N

Čl. 42 ods. 2 až 4

Na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu sa so základným subjektom, ktorý je investičným subjektom alebo poisťovacím investičným subjektom, môže zaobchádzať ako s daňovo transparentným subjektom, ak základný subjekt, ktorý je vlastníkom, podlieha dani v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza, na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách reálnej hodnoty jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a daňová sadzba uplatniteľná na základný

§ 29 ods. 1 až 3

Rozhodnutie o zaobchádzaní s investičným subjektom ako s transparentným subjektom

(1)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je investičným subjektom, sa bude považovať za transparentný subjekt, ak základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách reálnej hodnoty

GP-N

subjekt, ktorý je vlastníkom, z takéhoto príjmu je rovnaká alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

Základný subjekt, ktorý nepriamo vlastní vlastnícky podiel v investičnom subjekte alebo v poisťovacom investičnom subjekte prostredníctvom priameho vlastníckeho podielu v inom investičnom subjekte alebo poisťovacom investičnom subjekte, sa považuje za subjekt podliehajúci dani podľa reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu, pokiaľ ide o jeho nepriamy vlastnícky podiel v prvom uvedenom subjekte alebo poisťovacom investičnom subjekte, ak podlieha reálnej trhovej hodnote alebo podobnému režimu, pokiaľ ide o jeho priamy vlastnícky podiel v druhom uvedenom subjekte alebo poisťovacom investičnom subjekte.

Rozhodnutie podľa odseku 2 tohto článku sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.

Ak sa rozhodnutie zruší, akýkoľvek zisk alebo strata zo scudzenia majetku alebo záväzku v držbe investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu sa určuje na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo

jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná na tento príjem je rovná alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

(2)Základný subjekt, ktorý nepriamo vlastní vlastnícky podiel v investičnom subjekte prostredníctvom priameho vlastníckeho podielu v inom investičnom subjekte, sa považuje za subjekt podliehajúci dani na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu v súvislosti s nepriamym vlastníckym podielom v prvom uvedenom investičnom subjekte, ak podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobnému režimu v súvislosti s priamym vlastníckym podielom v druhom uvedenom investičnom subjekte.

(3)V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa zisk alebo strata z predaja majetku alebo záväzku v držbe investičného subjektu určí na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo záväzku k prvému dňu účtovného

záväzku k prvému dňu roka, v ktorom sa rozhodnutie zrušilo.

obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať.

(4)Odseky 1 až 3 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

Čl. 43 ods. 1 a 2

Článok 43

Rozhodnutie o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku

Na základe rozhodnutia podávajúceho základného subjektu môže základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, uplatňovať metódu zdaniteľného rozdelenia zisku, pokiaľ ide o jeho vlastnícky podiel v investičnom subjekte, za predpokladu, že základný subjekt, ktorý je vlastníkom, nie je investičným subjektom, a možno odôvodnene očakávať, že bude podliehať dani z rozdelenia zisku od investičného subjektu so sadzbou dane, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

Podľa metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozdelené zisky a predpokladané rozdelené zisky z oprávneného príjmu investičného subjektu zahrnú do oprávneného príjmu základného subjektu, ktorý je

§ 30 ods. 2 až 6

Rozhodnutie o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku

(2)Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, uplatní v súvislosti so svojim vlastníckym podielom v investičnom subjekte metódu zdaniteľného rozdelenia zisku, ak tento základný subjekt, ktorý je vlastníkom, nie je investičným subjektom a možno odôvodnene predpokladať, že rozdelenie zisku od investičného subjektu zdaní sadzbou dane, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako minimálna sadzba dane.

(3)Podľa metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozdelené zisky a predpokladané rozdelené zisky z oprávneného príjmu investičného subjektu zahrnú do oprávneného príjmu základného subjektu, ktorý je

GP-N

vlastníkom, ktorému boli zisky vyplatené, za predpokladu, že nie je investičným subjektom.

Suma zahrnutých daní, ktoré vznikli investičnému subjektu, ktorú je možné započítať voči daňovej povinnosti základného subjektu, ktorý je vlastníkom, vyplývajúcej z rozdelenia zisku investičného subjektu, sa zahrnie do oprávneného príjmu a upravených zahrnutých daní základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému bol zisk vyplatený.

S podielom základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu uvedenom v odseku 3, ktorý vznikol v treťom roku predchádzajúcom danému účtovnému obdobiu (ďalej len „analyzovaný rok“), sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom uvedeného investičného subjektu za dané účtovné obdobie. So sumou rovnajúcou sa takémuto oprávnenému príjmu vynásobenou minimálnou sadzbou dane sa na účely kapitoly II zaobchádza ako s dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie.

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata investičného subjektu a upravené zahrnuté dane, ktoré možno prisúdiť takémuto príjmu, za účtovné obdobie, sa vylúčia z výpočtu efektívnej sadzby dane v súlade s kapitolou V a s článkom 41 ods. 1 až 4, s výnimkou

vlastníkom, ktorému boli zisky vyplatené.

(4)Suma zahrnutých daní, ktorá vznikla investičnému subjektu a ktorá sa pri rozdelení zisku investičného subjektu započíta voči daňovej povinnosti základného subjektu, ktorý je vlastníkom, sa zahrnie do oprávneného príjmu a upravených zahrnutých daní základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému bol zisk vyplatený.

(5)Oprávnený príjem alebo oprávnená strata investičného subjektu za účtovné obdobie a upravené zahrnuté dane, ktoré možno prisúdiť tomuto príjmu, sa vylúčia z výpočtu efektívnej sadzby dane ostatných základných subjektov podľa § 21 a investičného subjektu podľa § 28, okrem sumy zahrnutých daní podľa odseku 4.

(6)Oprávneným príjmom investičného subjektu za príslušné účtovné obdobie je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme

sumy zahrnutých daní podľa druhého pododseku tohto odseku.

investičného subjektu za analyzovaný rok. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

Čl. 43 ods. 3

Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok je suma oprávneného príjmu uvedeného investičného subjektu za analyzovaný rok znížená až na nulu o:

zahrnuté dane investičného subjektu;

rozdelený zisk a predpokladaný rozdelený zisk spoločníkom, ktorí nie sú investičnými subjektmi, počas obdobia začínajúceho prvým dňom tretieho roka,

§ 30 ods. 1

(1)Na účely rozhodnutia o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozumie

a)analyzovaným rokom tretie účtovné obdobie predchádzajúce príslušnému účtovnému obdobiu,

b)nerozdeleným čistým oprávneným príjmom investičného subjektu za analyzovaný rok suma oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za analyzovaný rok znížená až na nulu o

1.zahrnuté dane investičného subjektu,

2.rozdelený zisk a predpokladaný rozdelený zisk priraditeľný počas analyzovaného obdobia spoločníkom, okrem základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi; analyzovaným

GP-N

ktorý predchádza danému účtovnému obdobiu, a končiaceho posledným dňom vykazovaného účtovného obdobia, v ktorom bol vlastnícky podiel v držbe (ďalej len „analyzované obdobie“);

oprávnené straty vzniknuté počas analyzovaného obdobia a

akúkoľvek zostatkovú sumu oprávnených strát, ktorá zatiaľ neznížila nerozdelený čistý oprávnený príjem uvedeného investičného subjektu za niektorý predchádzajúci analyzovaný rok, takzvaný prenos investičnej straty do budúcich období.

obdobím sa rozumie obdobie začínajúce prvým dňom analyzovaného roka a končiace posledným dňom príslušného účtovného obdobia, ak bol vlastnícky podiel v držbe subjektu skupiny,

3.oprávnené straty vzniknuté v analyzovanom období,

4.sumu oprávnených strát, ktorá sa nepoužila na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu uvedeného investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok a ktorá sa preniesla do budúcich období,

Čl. 43 ods. 3 druhý a tretí pod odsek

Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu sa nezníži o rozdelený zisk alebo predpokladaný rozdelený zisk, ktoré už znížili nerozdelený čistý oprávnený príjem tohto investičného subjektu za niektorý predchádzajúci analyzovaný rok pri uplatňovaní prvého pododseku písm. b).

Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu sa nezníži o sumu oprávnených strát, ktoré už znížili nerozdelený čistý oprávnený príjem tohto

§ 30 ods. 7 a 8

(7)Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži o rozdelený zisk alebo predpokladaný rozdelený zisk v rozsahu, v akom sa pri uplatnení odseku 1 písm. b) druhého bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

GP-N

investičného subjektu za niektorý predchádzajúci analyzovaný rok pri uplatňovaní prvého pododseku písm. c).

(8)Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži o sumu oprávnených strát v rozsahu, v akom sa pri uplatnení odseku 1 písm. b) tretieho bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

Čl. 43 ods. 4

Na účely tohto článku sa predpokladané rozdelenie zisku vzniká, keď sa priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v investičnom subjekte prevedie na subjekt, ktorý nepatrí do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom sa rovná podielu nerozdeleného čistého oprávneného príjmu, ktorý možno prisúdiť takémuto vlastníckemu podielu v deň takéhoto prevodu, ktorý sa určí bez ohľadu na predpokladané rozdelenie zisku.

§ 30 ods. 1 písm. c)

c)predpokladaným rozdelením zisku podiel na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme, ktorý zodpovedá priamemu alebo nepriamemu vlastníckemu podielu v investičnom subjekte v deň prevodu vlastníckeho podielu na iný subjekt, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

GP-N

Čl. 43 ods. 5

Rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku sa prijíma v súlade s článkom 45 ods. 1.

Ak sa rozhodnutie zruší, s podielom základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok na konci účtovného obdobia

§ 30 ods. 9 a 10

(9)V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 2 prestane uplatňovať, oprávneným príjmom investičného subjektu je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu

GP-N

predchádzajúceho účtovného obdobia, v ktorom došlo k zrušeniu, sa zaobchádza ako s oprávneným príjmom investičného subjektu za dané účtovné obdobie. So sumou rovnajúcou sa takémuto oprávnenému príjmu vynásobenou minimálnou sadzbou dane sa na účely kapitoly II zaobchádza ako s dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za dané účtovné obdobie.

za analyzovaný rok v zostatkovej sume na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovnému obdobiu, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

(10)Odseky 1 až 9 sa uplatnia aj na investičný poisťovací subjekt.

Ods. 10 doplnený na základe recitálu č. 24 smernice a dokumentu Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – administratívne usmernenie ku globálnym modelovým pravidlá

m proti narúšaniu základu dane (druhý pilier) z 1. februára 2023.

KAPITOLA VIII

SPRÁVNE USTANOVENIA

Článok 44

§ 36

ŠIESTA ČASŤ

SPRÁVA DOROVNÁVACEJ DANE

§ 36

Správa dorovnávacej dane

Na správu dorovnávacej dane sa použijú ustanovenia Daňového poriadku, ak § 37 až 43 neustanovujú inak.

Členské štáty si stanovia pravidlá týkajúce sa správy a výberu dorovnávacej dane.

GP-N

§ 37

Daňovník

Daňovníkom dorovnávacej dane je

a)základný subjekt, ktorý nie je stálou prevádzkarňou,

b)hlavný subjekt stálej prevádzkarne, ktorá je základným subjektom,

c)spoločný podnik a subjekt pridružený k spoločnému podniku podľa § 26 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

GP-N

§ 38

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím dorovnávacej dane je účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku alebo kalendárny rok, ak ide o konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 2 písm. i) štvrtého bodu.

Zdaňovacie obdobie je totožné s účtovným obdobím podľa § 2 písm. n).

GP-N

Čl. 44 ods. 1 písm. a)

Povinnosti týkajúce sa podávania informácií a oznámení

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„určený miestny subjekt“ je základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý sa nachádza v členskom štáte a ktorý ostatné základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúce sa v tom istom členskom štáte určili, aby v ich mene podával oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane alebo predkladal oznámenia v súlade s týmto článkom;

§ 39 ods. 4

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane

(4) Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku, môžu poveriť jedného z týchto daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aby za nich plnil oznamovaciu povinnosť (ďalej len „miestne určený subjekt“). Zodpovednosť ostatných daňovníkov za plnenie oznamovacej povinností tým nie je dotknutá. Miestne určený subjekt sa môže na účel plnenia

GP-N

oznamovacej povinnosti nechať zastúpiť.

Čl. 44 ods. 1 písm. b)

„kvalifikovaná dohoda príslušných orgánov“ je dvojstranná alebo mnohostranná dohoda alebo dojednanie medzi dvomi alebo viacerými príslušnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje automatická výmena ročných oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane.

§ 2 písm. ar)

ar)kvalifikovanou dohodou príslušných orgánov dvojstranná dohoda alebo mnohostranná dohoda alebo dojednanie medzi dvomi alebo viacerými príslušnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje automatická výmena ročných oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane,

GP-N

Čl. 44 ods. 2

Základný subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane svojej daňovej správe v súlade s odsekom 5.

§ 39 ods. 2

(2)Daňovník oznámi elektronickými prostriedkami správcovi dane informácie podľa odseku 1 najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovacieho obdobia. Ak je oznamovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace. Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a zverejní ho na svojom webovom sídle.

Lehota na podanie oznámenia sa v návrhu zákona zavádza pre účely vnútroštátnej dorovnávacej dane, ktorá sa následne započítava v štáte hlavného matersk

GP-N

ého subjektu, čím sa zamedzí dvojitému zdaneniu. Smernica stanovuje 15 mesačnú lehotu na podanie oznámenia s informáciami pre hlavný materský subjekt nachádzajúci sa v štáte uplatňujúcom pravidlo zahrnutia príjmov a pravidlo pre nedostatočne

GP-N

Takéto oznámenie môže podať v mene základného subjektu určený miestny subjekt.

§ 39 ods. 5

(5)Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak takéto oznámenie za nich podal miestne určený subjekt.

zdanené zisky.

Čl. 44 ods. 3 a 4

Odchylne od odseku 2 nie je základný subjekt povinný podať svojej daňovej správe oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ak takéto oznámenie podal v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 5:

hlavný materský subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt, alebo

určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v jurisdikcii, ktorá má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza základný subjekt.

§ 39 ods. 6

(6)Daňovník nie je povinný oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak za neho tieto informácie podal hlavný materský subjekt alebo určený podávajúci subjekt nachádzajúci sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov. Daňovník alebo miestne určený subjekt sú vtedy povinní oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje hlavného materského subjektu alebo

GP-N

Ak sa uplatňuje odsek 3, základný subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte alebo určený miestny subjekt v jeho mene oznamuje svojej daňovej správe totožnosť subjektu, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ako aj jurisdikciu, v ktorej sa nachádza.

určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádzajú.

Čl. 44 ods. 5

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane sa podáva v štandardnom vzore a obsahuje tieto informácie týkajúce sa nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny:

identifikačné údaje základných subjektov vrátane ich daňových identifikačných čísel, ak existujú, jurisdikciu, v ktorej sa nachádzajú, a ich postavenie podľa pravidiel tejto smernice;

informácie o celkovej podnikovej štruktúre nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vrátane kontrolných podielov v základných subjektoch, ktoré majú v držbe iné základné subjekty;

informácie potrebné na výpočet:

§ 39 ods. 1 písm. a) až d)

(1) Daňovník oznamuje za príslušné zdaňovacie obdobie (ďalej len „oznamovacie obdobie“) správcovi dane

GP-N

efektívnej sadzby dane pre každú jurisdikciu a dorovnávacej dane každého základného subjektu;

ii)

dorovnávacej dane člena skupiny spoločného podniku;

iii)

priradenia dorovnávacej dane podľa pravidla zahrnutia príjmov a sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky jednotlivým jurisdikciám a

d) informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za skupinu spoločného podniku podľa § 21, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny a na výpočet dorovnávacej dane každého subjektu tejto skupiny,

n.a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla

GP-N

pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňov

záznam o rozhodnutiach prijatých v súlade s touto smernicou.

§ 39 ods. 1 písm.e)

e)informácie o rozhodnutiach podávajúceho subjektu podľa tohto zákona.

ať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

GP-N

Čl. 44 ods. 6

Odchylne od odseku 5, ak sa základný subjekt nachádza v členskom štáte s hlavným materským subjektom nachádzajúcim sa v jurisdikcii tretej krajiny, ktorá uplatňuje pravidlá, ktoré boli posúdené za rovnocenné s pravidlami tejto smernice podľa článku 52, základný subjekt alebo určený miestny subjekt podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane obsahujúce tieto informácie:

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla

GP-N

všetky informácie potrebné na uplatňovanie článku 8 vrátane:

identifikačných údajov všetkých základných subjektov, v ktorých má čiastočne vlastnený materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte v držbe priamo alebo nepriamo vlastnícky podiel kedykoľvek počas účtovného obdobia, a štruktúry takýchto vlastníckych podielov;

ii)

všetkých informácií, ktoré sú potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v jurisdikciách, v ktorých má čiastočne vlastnený materský subjekt nachádzajúci sa v členskom štáte v držbe vlastnícke podiely v základných subjektoch určených v bode i), a splatnej dorovnávacej dane, a

iii)

všetkých informácií, ktoré sú na daný účel relevantné v súlade s článkom 9, článkom 10 alebo článkom 11;

všetky informácie potrebné na uplatňovanie článku 13 vrátane:

identifikačných údajov všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v jurisdikcii hlavného materského subjektu a štruktúry takýchto vlastníckych podielov;

ii)

zahrnutia príjmov, pravidla pre nedostatočne zdanené zisky a ustanovení, ktoré s nimi súvisia odkladá na neskorší termín (avšak najneskôr do 31.12.2029). Z tohto dôvodu sa implementácia predmetného ustanovenie do návrhu zákona odkladá. Slovenská republika sa na základe

všetkých informácií, ktoré sú potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane jurisdikcie hlavného materského subjektu a jeho splatnej dorovnávacej dane, a

iii)

všetkých informácií potrebných na priradenie takejto dorovnávacej dane na základe vzorca na priradenie podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky uvedeného v článku 14.

všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatňovanie kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane ktorýmkoľvek členským štátom, ktorý sa v súlade s článkom 11 rozhodol uplatňovať takúto dorovnávaciu daň.

článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 44 ods. 7

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane uvedené v odsekoch 5 a 6 a všetky príslušné oznámenia sa podávajú daňovej správe členského štátu, v ktorom sa nachádza základný subjekt, najneskôr 15 mesiacov po poslednom dni vykazovaného účtovného obdobia.

§ 39 ods. 2 a 3

(2) Daňovník oznámi elektronickými prostriedkami správcovi dane informácie podľa odseku 1 najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovacieho obdobia. Ak je oznamovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace. Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a

Lehota na podanie oznámenia sa v návrhu zákona zavádza pre účely vnútroštátnej dorovnávacej dane, ktorá sa následne započítava v

GP-N

zverejní ho na svojom webovom sídle.

(3)Lehotu podľa odseku 2 nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

štáte hlavného materského subjekt, čím sa zamedzí dvojitému zdaneniu. Smernica stanovuje 15 mesačnú lehotu na podanie oznámenia s informáciami pre hlavný materský subjekt nachádzajúci sa v štáte uplatňujúcom pravidlo zahrnutia príjmov a pravidlo

pre nedostatočne zdanené zisky.

§ 40

Daňové priznanie

(1) Daňovník je povinný podať správcovi dane daňové priznanie do 15 mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak je zdaňovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace.

(2)Dorovnávacia daň je splatná posledný deň mesiaca, v ktorom uplynie lehota na podanie daňového priznania.

(3)Daňové priznanie je možné podať len elektronickými prostriedkami.

(4)Lehotu na podanie daňového priznania nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

Členské štáty si stanovia pravidlá týkajúce sa správy a výberu dorovnávacej dane.

GP-N

Čl. 45

Článok 45

Rozhodnutia

Rozhodnutia uvedené v článku 2 ods. 3 druhom pododseku, článku 16 ods. 3, 6 a 9, článku 42 a článku

§ 42

Rozhodnutia podávajúceho subjektu

(1)Rozhodnutia podľa odsekov 2 až 4 a ukončenie ich uplatňovania oznamuje podávajúci subjekt správcovi dane v oznámení

GP-N

43, sú platné počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom sa prijali. Rozhodnutie sa automaticky obnovuje, pokiaľ ho podávajúci základný subjekt na konci päťročného obdobia nezruší. Zrušenie rozhodnutia je platné počas obdobia piatich rokov počnúc koncom roka, v ktorom bolo zrušenie vykonané.

Rozhodnutia uvedené v článku 16 ods. 7, článku 22 ods. 1 písm. b), článku 25 ods. 1, článku 28 ods. 2, článku 30 ods. 1 a článku 40 ods. 1 sú platné počas obdobia jedného roka. Rozhodnutie sa automaticky obnovuje, pokiaľ ho podávajúci základný subjekt na konci roka nezruší.

Rozhodnutia uvedené v článku 2 ods. 3 druhom pododseku, článku 16 ods. 3, 6, 7 a 9, článku 22 ods. 1 písm. b), článku 25 ods. 1, článku 28 ods. 2, článku 30

s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39.

(2)Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 3 ods. 4, § 6 ods. 3, § 8, 29 a 30 sa uplatňuje počas piatich účtovných období počnúc účtovným obdobím, v ktorom sa rozhodnutie prijalo. Uplatňovanie tohto rozhodnutia sa predlžuje o ďalších päť účtovných období, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za piate účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania, pričom toto oznámenie o ukončení uplatňovania rozhodnutia je platné päť účtovných období nasledujúcich po tomto piatom účtovnom období.

(3)Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 9, § 17 ods. 4, § 18 ods. 1 písm. b), § 20 ods. 3, § 23 ods. 2 a § 31 ods. 1 sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia a jeho uplatňovanie sa predlžuje o ďalšie účtovné obdobie, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za

ods. 1, článku 40 ods. 1, článku 42 a článku 43, sa oznamujú daňovej správe členského štátu, v ktorom sa nachádza podávajúci základný subjekt.

toto účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania.

(4)Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 32 sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia.

Doplnené na základe čl. 32 smernice.

Čl. 46

Článok 46

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, vrátane tých, ktoré sa týkajú povinnosti základného subjektu podať oznámenie týkajúce sa jeho podielu na dorovnávacej dani a zaplatiť ho alebo mať dodatočné hotovostné náklady na daň, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

§ 43

Správne delikty a sankcie

(1)Správneho deliktu sa dopustí daňovník, ak

a) nepodá oznámenie s informáciami podľa § 39 v ustanovenej lehote,

b) nepodá daňové priznanie podľa § 40 v ustanovenej lehote.

(2)Správca dane uloží daňovníkovi pokutu od 1 500 eur do 50 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. a), alebo písm. b), a to aj opakovane,

GP-N

Čl. 47

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ PRAVIDLÁ

Článok 47

Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami a prevedeným majetkom v prechodnom období

Na účely tohto článku „prechodný rok“ pre určitú jurisdikciu je prvé účtovné obdobie, v ktorom

§ 2 písm. ar)

ar)prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina patrí do rozsahu pôsobnosti tohto zákona.

GP-N

nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu k uvedenej jurisdikcii.

Pri určovaní efektívnej sadzby dane za určitú jurisdikciu v prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní všetky odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky, ktoré sú vykázané alebo zverejnené na finančných účtoch všetkých základných subjektov v jurisdikcii za prechodný rok.

§ 44

SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 44Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami a prevedeným majetkom v prechodnom období

(1)Pri určovaní efektívnej sadzby dane v prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní všetky odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky, ktoré sú vykázané alebo

GP-N

Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa zohľadňujú pri minimálnej sadzbe dane a uplatniteľnej vnútroštátnej sadzbe dane podľa toho, ktorá z nich je nižšia. Odložená daňová pohľadávka, ktorá sa zaznamenala pri nižšej sadzbe dane, ako je minimálna sadzba dane, sa však môže zohľadniť pri minimálnej sadzbe dane, ak daňovník môže preukázať, že odložená daňová pohľadávka je prisúditeľná oprávnenej strate.

Na vplyv akejkoľvek úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou sa neprihliada.

Odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v súlade s kapitolou III sa vylúčia z výpočtu uvedeného v odseku 2, ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii, ktorá sa uskutočnila po 30. novembri 2021.

zverejnené na finančných účtoch všetkých základných subjektov za prechodný rok.

(2)Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa zohľadňujú pri minimálnej sadzbe dane a sadzbe dane podľa osobitného predpisu12) podľa toho, ktorá z nich je nižšia. Odložená daňová pohľadávka, ktorá sa vykázala pri nižšej sadzbe dane, ako je minimálna sadzba dane, sa môže zohľadniť pri minimálnej sadzbe dane, ak daňovník preukáže, že odložená daňová pohľadávka je prisúditeľná oprávnenej strate, pričom na vplyv akejkoľvek úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou sa neprihliada.

(3)Odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v odseku 2, ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii,

12) § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V prípade prevodu majetku medzi základnými subjektmi po 30. novembri 2021a pred začiatkom prechodného roka vychádza základ tvorený nadobudnutým majetkom, iným ako sú zásoby, z účtovnej hodnoty prevádzaného majetku scudzujúceho základného subjektu pri scudzení, pričom odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa určia na tomto základe.

ktorá sa uskutočnila po 30. novembri 2021.

(4)Pri prevode majetku medzi základnými subjektmi v období, ktoré začína 30. novembra 2021 a končí dňom, ktorý predchádza prvému dňu prechodného roka, sa základ nadobudnutého majetku, iného ako zásoby, určí na základe účtovnej hodnoty prevádzaného majetku predávajúceho základného subjektu pri prevode, pričom odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa určia na tomto základe.

Čl. 48

Článok 48

Prechodná úľava pre vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

Na účely uplatňovania článku 28 ods. 3 sa hodnota 5 % nahrádza za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v tejto tabuľke:

2023

10 %

2024

§ 46

Prechodné ustanovenia

(1)Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra sa hodnota 5 % podľa § 23 ods. 3, nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 1.

Tabuľky uvedené v čl. 48 smernice sú transponované v prílohe č. 1 k tomuto zákonu.

GP-N

9,8 %

2025

9,6 %

2026

9,4 %

2027

9,2 %

2028

9,0 %

2029

8,2 %

2030

7,4 %

2031

6,6 %

2032

5,8 %

Na účely uplatňovania článku 28 ods. 4 sa hodnota 5 % nahrádza za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v tejto tabuľke:

2023

8 %

2024

7,8 %

2025

7,6 %

(2)Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra sa hodnota 5 % podľa § 23 ods. 4, nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 2.

(3)Ustanovenia § 32 sa uplatnia na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2026 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028.

Prechodné ustanov

2026

7,4 %

2027

7,2 %

2028

7,0 %

2029

6,6 %

2030

6,2 %

2031

5,8 %

2032

5,4 %

enie k pravidlám bezpečného prístavu (Čl. 32 smernice).

Čl. 49 ods. 1 až 5

Článok 49

Začiatočná fáza vylúčenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín z pravidla zahrnutia príjmov a pravidla pre nedostatočne zdanené zisky

Dorovnávacia daň splatná hlavným materským subjektom nachádzajúcim sa v členskom štáte v súlade s článkom 5 ods. 2 alebo medzistupňovým materským subjektom nachádzajúcim sa v členskom štáte v súlade s článkom 7 ods. 2, ak je hlavný materský subjekt vylúčeným subjektom, sa zníži na nulu:

n.a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým sa transpozícia pravidla zahrnutia príjmov, pravidla pre

GP-N

počas prvých piatich rokov začiatočnej fázy medzinárodnej činnosti danej nadnárodnej skupiny podnikov bez ohľadu na požiadavky stanovené v kapitole V;

počas prvých piatich rokov počnúc prvým dňom účtovného obdobia, v ktorom sa na veľkú vnútroštátnu skupinu po prvýkrát začne vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice.

Ak sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v jurisdikcii tretej krajiny, dorovnávacia daň splatná základným subjektom nachádzajúcim sa v členskom štáte v súlade s článkom 14 ods. 2, sa zníži na nulu počas prvých piatich rokov začiatočnej fázy medzinárodnej činnosti uvedenej nadnárodnej skupiny podnikov bez ohľadu na požiadavky stanovené v kapitole V.

Nadnárodná skupina podnikov sa považuje za nadnárodnú skupinu podnikov v začiatočnej fáze svojej medzinárodnej činnosti, ak v účtovnom období:

má základné subjekty najviac v šiestich jurisdikciách a

súčet čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku všetkých základných subjektov danej nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúcich sa vo všetkých jurisdikciách iných, než je referenčná jurisdikcia, nepresahuje 50 000 000EUR.

Na účely prvého pododseku písmena b) „referenčná jurisdikcia“ je jurisdikcia, v ktorej majú základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov najvyššiu celkovú hodnotu hmotného majetku v účtovnom období, v ktorom sa na danú nadnárodnú skupinu podnikov prvotne začne vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice. Celková hodnota hmotného majetku v určitej jurisdikcii je súčtom čistej účtovnej hodnoty celého hmotného majetku všetkých základných subjektov, ktoré patria do nadnárodnej skupiny podnikov, nachádzajúcich sa v uvedenej jurisdikcii.

Obdobie piatich rokov uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 sa začína začiatkom účtovného obdobia, v ktorom sa na nadnárodnú skupinu podnikov prvotne začne vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice.

kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Pre nadnárodné skupiny podnikov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice v čase nadobudnutia jej účinnosti, päťročné obdobie uvedené v odseku 1 písm. a) začína 31. decembra 2023.

Pre nadnárodné skupiny podnikov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice v čase nadobudnutia jej účinnosti, päťročné obdobie uvedené v odseku 2 začína 31. decembra 2024.

Pre veľké vnútroštátne skupiny, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice v čase nadobudnutia jej účinnosti, päťročné obdobie uvedené v odseku 1 písm. b) začína 31. decembra 2023.

Určený podávajúci subjekt uvedený v článku 44 informuje daňovú správu členského štátu, v ktorom sa nachádza, o začiatku začiatočnej fázy medzinárodnej činnosti nadnárodnej skupiny podnikov.

Čl. 50 ods. 1

Článok 50

Rozhodnutie o odklade uplatňovania pravidla zahrnutia príjmov a pravidla pre nedostatočne zdanené zisky

Odchylne od článkov 5 až 14 sa členské štáty, v ktorých sa nenachádza viac než dvanásť hlavných materských subjektov skupín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môžu rozhodnúť neuplatňovať pravidlo

n. a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 smernice, ktorým

GP-N

zahrnutia príjmov a pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky pre šesť po sebe nasledujúcich účtovných období začínajúcich sa od 31. decembra 2023. Členské štáty, ktoré prijmú takéto rozhodnutie, to oznámia Komisii do 31. decembra 2023.

ká republika sa na základe článku 1 ods. 2 rozhodla uplatňovať kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň podľa článku 11 smernice.

Čl. 50 ods. 2

Ak sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v členskom štáte, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, iné členské štáty než ten, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt, zabezpečia, aby základné subjekty uvedenej nadnárodnej skupiny podnikov podliehali v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú, uplatneniu sumy dorovnávacej dane podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky priradenej tomuto členskému štátu za účtovné obdobia začínajúce sa od 31. decembra 2023 v súlade s článkom 14.

n.a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáciu čl. 50 ods. 1 smernice. Článok 50 ods. 3 je relevantný len pre štáty, ktoré

neaplikujú odklad podľa čl. 50 ods. 1.

Čl. 50 ods. 2 druhý a tretí pod odsek

Hlavný materský subjekt uvedený v prvom pododseku vymenuje určený podávajúci subjekt v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa hlavný materský subjekt nachádza, alebo – ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte – v jurisdikcii tretej krajiny, ktorej oprávnený príslušný orgán má za vykazované účtovné obdobie účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s členským štátom, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.

V takom prípade určený podávajúci subjekt podá oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 44 ods. 5. Základné subjekty nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý si uplatnil možnosť podľa odseku 1 tohto článku, poskytnú určenému podávajúcemu subjektu informácie potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 44 ods. 5 a sú oslobodené od povinnosti podania oznámenia podľa článku 44 ods. 2.

§ 39 ods. 6 a 7

(7)Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúci sa v Slovenskej republike poverí určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie alebo,

ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov a poskytne mu informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane za nadnárodnú skupinu podnikov. Hlavný materský subjekt je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádza, pričom daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak takéto informácie za nich podal tento určený podávajúci subjekt.

Čl. 50 ods. 3

Percentuálny podiel podľa pravidla pre nedostatočne zdanené zisky určený pre členský štát, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 1, sa v danom účtovnom období považuje za nulový.

n.a.

Slovenská republika spĺňa podmienky na aplikáci

u čl. 50 ods. 1 smernice. Článok 50 ods. 3 je relevantný len pre štáty, ktoré neaplikujú odklad podľa čl. 50 ods. 1.

Čl.51

Článok 51

Prechodná úľava pri povinnostiach týkajúcich sa podávania informácií a oznámení

Bez ohľadu na článok 44 ods. 7 sa oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane a oznámenia uvedené v článku 44 podávajú daňovej správe členských štátov najneskôr 18 mesiacov po poslednom dni vykazovaného účtovného obdobia, ktoré je prechodným rokom uvedeným v článku 47.

§ 39 ods. 2

Lehota na podanie oznámenia sa v návrhu zákona zavádza pre účely vnútroštátnej dorovnávacej dane, ktorá sa následne započítava v štáte hlavného

GP-N

materského subjekt, čím sa zamedzí dvojitému zdaneniu. Smernica stanovuje 15 mesačnú lehotu na podanie oznámenia s informáciami pre hlavný materský subjekt nachádzajúci sa v štáte uplatňujúcom pravidlo zahrnutia príjmov a pravidlo pre nedostatočne

zdanené zisky.

Čl. 52

KAPITOLA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 52

Posúdenie rovnocennosti

Právny rámec zavedený vo vnútroštátnom práve jurisdikcie tretej krajiny sa považuje za rovnocenný s kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov stanoveným v kapitole II, pričom sa nepovažuje za daňový režim pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak spĺňa tieto podmienky:

presadzuje súbor pravidiel, v súlade s ktorými materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov vypočítava a platí svoj priraditeľný podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov;

stanovuje minimálnu efektívnu sadzbu dane na úrovni najmenej 15 %, pod ktorou sa základný subjekt považuje za nízko zdanený subjekt;

na účely výpočtu minimálnej efektívnej sadzby dane povoľuje len zlúčenie príjmov subjektov nachádzajúcich sa v tej istej jurisdikcii a

n. a.

Príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať.

GP-N

na účel výpočtu dorovnávacej dane podľa rovnocenného kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov stanovuje úľavu v prípade akejkoľvek dorovnávacej dane, ktorá bola zaplatená v členskom štáte pri uplatnení kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov, ako aj v prípade akejkoľvek kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, stanovených v tejto smernici.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 53 s cieľom určiť zoznam jurisdikcií tretích krajín, ktoré vo svojom vnútroštátnom práve zaviedli právny rámec, ktorý je považovaný za rovnocenný s kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1 tohto článku, ako aj aktualizovať tento zoznam na základe neskoršieho posúdenia právneho rámca, ktorý jurisdikcia tretej krajiny zaviedla do svojho vnútroštátneho práva.

Čl. 53

Článok 53

Vykonávanie delegovania právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 52 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 23. decembra 2022.

n. a.

Príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať.

GP-N

Delegovanie právomoci uvedené v článku 52 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016o lepšej tvorbe práva.

Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí Rade.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 52 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty

Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Čl. 54

Článok 54

Informovanie Európskeho parlamentu

Komisia informuje Európsky parlament o prijatí delegovaných aktov, o akejkoľvek námietke vznesenej proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.

n. a.

Príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať.

GP-N

Čl. 55

Článok 55

Dvojstranná dohoda o zjednodušených oznamovacích povinnostiach

Únia môže uzavrieť dohody s jurisdikciami tretích krajín, ktorých právne rámce boli posúdené ako rovnocenné s kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmu v súlade s článkom 52, s cieľom vytvoriť rámec na zjednodušenie postupov oznamovania stanovených v článku 44 ods. 6.

n. a.

Príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať.

GP-N

Čl. 56

Článok 56

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2023. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto opatrenia sa uplatňujú v súvislosti s účtovnými obdobiami začínajúcimi od 31. decembra 2023.

§ 47

Príloha č. 2 bod 1

§ 47

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

GP-N

Opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 12, 13 a 14, s výnimkou mechanizmu stanoveného v článku 50 ods. 2, sa však uplatňujú v súvislosti s účtovnými obdobiami začínajúcimi od 31. decembra 2024.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Zákon č. 575/2001 Z.z. v znení neskorších úredpisov

§ 35 ods.7

Čl. III

1.Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022).

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023

GP-N

Čl. 57

Článok 57

Preskúmanie implementácie prvého piliera, ktoré vykoná Komisia

Komisia do 30. júna 2023predloží Rade správu, v ktorej posúdi situáciu, pokiaľ ide o implementáciu prvého piliera uvedeného vo vyhlásení o dvojpilierovom riešení s cieľom riešiť daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva, ktoré sa dohodlo

n. a.

Príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať.

GP-N

inkluzívnym rámcom OECD/G20 k BEPS z 8. októbra 2021, a v prípade potreby, ak sa riešenie v podobe prvého piliera neimplementuje, predloží legislatívny návrh na riešenie uvedených daňových výziev.

Čl. 58

Článok 58

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

n. a.

Príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať.

GP-N

Čl. 59

Článok 59

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

n. a.

Príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať.

GP-N

*Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie:

Odôvodnenie k poznámke „Ustanovenia špecifické pre vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov EÚ, ktoré je z implementačného hľadiska (pri prevzatí vnútroštátnej dorovnávcej dane) pre Slovenskú republiku irelevantné.“: Netranspozícia ustanovení ako napr. nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň alebo uznaný distribučný daňový systém nezakladá goldplating, keďže predmetné ustanovenia slovenský daňový systém nepozná a z tohto dôvodu ich ani nie je možné v podmienkach SR uplatňovať. Smernica ich zavádza pre vybrané špecifické daňové systémy iných štátov.