vlastníkovi alebo vlastníkom. Podmienkou je, že tento subjekt nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku v inom štáte. Subjektom s prvkom daňovej transparentnosti v Slovenskej republike je napríklad verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárov komanditnej spoločnosti. Transparentným subjektom podľa písm. ab) je subjekt, ktorý sa považuje za daňovo transparentný subjekt podľa vnútroštátnych pravidiel štátu, v ktorom bol založený, ako aj podľa vnútroštátnych pravidiel štátu, v ktorom sa nachádzajú jeho vlastníci.
Reverzným hybridným subjektom podľa písm. ac) je subjekt, ktorý sa považuje za daňovo transparentný subjekt podľa vnútroštátnych pravidiel štátu, v ktorom bol založený, ale podľa vnútroštátnych pravidiel štátu, v ktorom sa nachádzajú jeho vlastníci, sa nepovažuje sa daňovo transparentný subjekt.
Definícia daňovo transparentného subjektu v písm. ad) vymedzuje, za akých okolností sa subjekt bude na účely tohto zákona považovať za daňovo transparentný, tzn. ak príjmy, výdavky, zisk alebo strata tohto subjektu sa podľa právnych predpisov daného štátu priraďujú jeho vlastníkovi alebo vlastníkom.
Písm. ae) definuje vlastnícky podiel držaný prostredníctvom transparentnej štruktúry, ktorým sa rozumie vlastnícky podiel v základnom subjekte držaný nepriamo prostredníctvom viacerých transparentných subjektov.
Základným subjektom, ktorý je vlastníkom, je podľa písm. af) základný subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní vlastnícky podiel v inom základnom subjekte za predpokladu, že oba základne subjekty patria do tej istej skupiny.
Podávajúcim subjektom podľa písm. ag) je subjekt (základný subjekt, hlavný subjekt, spoločný podnik alebo subjekt pridružený k spoločnému podniku), ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39. Podávajúci subjekt tiež prijíma rozhodnutia podľa § 42.
Písm. ah) definuje nízko zdanený základný subjekt, ktorým je subjekt skupiny nachádzajúci sa v štáte s nízkou úrovňou zdanenia, tzn. v štáte, v ktorom základné subjekty vykázali efektívnu sadzbu dane nižšiu ako je minimálna sadzba dane 15 %. Nízko zdaneným základným subjektom je aj subjekt bez štátnej príslušnosti podľa § 4 ods. 3 písm. b) alebo ods. 4 písm. d), ak efektívna sadzba dane takéhoto subjektu je nižšia ako minimálna sadzba dane 15 %.
Štátom s nízkou úrovňou zdanenia je v štát, v ktorom základné subjekty skupiny vykázali efektívnu sadzbu dane nižšiu ako je minimálna sadzba dane 15 %.
Písm. aj) stanovuje, že minimálnou sadzbou dane podľa tohto zákona je sadzba dane 15 %.
Písm. ak) definuje zahrnutú daň, ktorou sa rozumie daň zaúčtovaná v účtovníctve v súvislosti s príjmom alebo ziskom základného subjektu. To znamená, že zahrnutou daňou je napríklad splatná alebo odložená daň z príjmov právnických osôb, dane vyberané zrážkou z úrokov, licenčných poplatkov, dividend, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach podľa zákona č. 235/2012 Z. z. alebo solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov podľa zákona č. 519/2022 Z. z. Zahrnutou daňou naopak nie sú spotrebné dane, daň z pridanej hodnoty, clo, dane z majetku (daň z nehnuteľnosti, daň z motorových vozidiel a i.), daň zo závislej činnosti, daň z poistenia. Za zahrnutú daň sa v nadväznosti na § 11 ods. 3 nepovažuje daň z príjmu zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom. Zahrnutou daňou nie je ani dorovnávacia daň vypočítaná podľa tohto zákona, ak ovplyvnila v príslušnom účtovnom období výsledok hospodárenia základného subjektu.