Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie sa predkladá ako iniciatívny materiál.
V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať hypotekárne úvery dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby.
Úpravou zákona o dani z príjmov sa zavádza nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, ktorý si daňové subjekty môžu uplatniť za rok 2023 v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní. Zároveň sa pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od 1. januára 2024 upravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky.
V nadväznosti na novelu zákona o dani z príjmov sa navrhuje úprava zákona o úveroch na bývanie v rozsahu zavedenia povinnosti pre banky a pobočky zahraničných bánk vydávať pre spotrebiteľa čerpajúceho hypotekárny úver potvrdenie. Aj v súvislosti so zavedením tejto povinnosti je potrebné upraviť vybrané ustanovenia zákona o bankách týkajúce sa prelomenia bankového tajomstva tak, aby bolo správne prelomené a dôsledne uplatňované. Súčasne so zavedením pomoci so splácaním úverov na bývanie sa upravuje Daňový poriadok.
Opatrenia v jednotlivých článkoch zákona sú navrhnuté tak, aby mali čo najpriaznivejšie vplyvy na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže na domácnosti.
Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie, má pozitívne sociálne vplyvy, zákon nemá vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie (ďalej len „návrh zákona“)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií SR
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☐
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
11/2023
2.Definovanie problému
Zvýšené úrokové sadzby majú za následok zvýšenie anuitných splátok úveru pri refixácií. Veľmi vysoké splátky úveru spolu so zvyšovaním iných nákladov na bývanie spôsobujú mnohým domácnostiam problémy so splácaním úveru a aktuálne platný daňový bonus na zaplatené úroky je nepostačujúci.
Účelom návrhu zákona je aj úprava vzoru potvrdenia na priznanie daňového bonusu na zaplatené úroky a doplnenie vzoru potvrdenia na získanie daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky z poskytnutého úveru na bývanie. Dôvodom uvedeného návrhu sú, okrem nárastu úrokov pri hypotekárnych úveroch, aj s tým súvisiace problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
3.Ciele a výsledný stav
Opatrenie sa skladá z dvoch podopatrení.
Zvýšenie daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých
Prvým navrhovaným opatrením je daňový bonus podobne ako v aktuálne platnom znení, kde sa upravuje podmienka príjmu. Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sa zvyšuje suma daňového bonusu na 3-násobok z aktuálne platnej výšky 400 eur ročne na 1 200 eur ročne. Nehnuteľnosť, na ktorú si uplatňuje daňovník daňový bonus môže slúžiť výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami (napr. manželka, deti). Výška daňového bonusu vychádza zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe 1 zmluvy o úvere bez obmedzenia sumy, z ktorej sa počítajú úroky na uplatnenie daňového bonusu.
Pomoc pri splácaní zvýšených splátok z dôvodu nárastu výšky úrokovej sadzby (refixácia)
Cieľom navrhovaného ustanovenia je zvýšenie podpory zabezpečenia si bývania pre vybraných daňovníkov pre úvery na bývanie formou zavedenia nového daňového bonusu odpočítateľného v roku 2023. Navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti splátke v roku 2022. Z takto vypočítaného rozdielu je daňovým bonusom suma vo výške 75 % uvedeného rozdielu, najviac však 1 800 eur ročne. Nehnuteľnosť, na ktorú si uplatňuje daňovník daňový bonus môže slúžiť výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami (napr. manželka, deti). Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Podľa navrhovaného ustanovenia má daňovník právo sa v roku 2023 rozhodnúť či si uplatní daňový bonus na zaplatené úroky v znení účinnom do 31. 12. 2023 alebo daňový bonus v prechodnom ustanovení platnom od 1. januára 2024.
Cieľom návrhu zákona je aj zavedenie transparentných vzorov potvrdení na získanie daňového bonusu na zaplatené úroky a daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky z poskytnutého úveru na bývanie, ktorým sa sleduje zvýšenie podpory zabezpečenia si bývania pre vybraných daňovníkov.
4.Dotknuté subjekty
fyzické osoby – občania, ktorí splácajú úver na bývanie, banky, pobočky zahraničnej banky, dlžníci (spotrebitelia), daňové úrady, Finančné riaditeľstvo.
5.Alternatívne riešenia
Nulový variant by predstavoval ponechanie aktuálnej výšky daňového bonusu na zaplatené úroky vo výške max. 400 eur za zdaňovacie obdobie z úrokov z úveru vo výške 50 000 eur čo je v momentálnej situácií nepostačujúce. Neprijatie nového variantu daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky neumožní daňovníkom odpočítať si vyššiu sumu od dane a zmierniť negatívny dopad na rozpočet domácností z dôvodu navýšenia splátky úveru v roku 2023 a nasledovných rokoch.
Neboli identifikované žiadne iné alternatívne riešenia k návrhu zákona. V prípade nulového variantu by nebolo možné vyplácať daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky z poskytnutého úveru na bývanie.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☒
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
11.Kontakt na spracovateľa
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Ing. Michaela Vidová (
michaela.vidova@mfsr.sk
), odbor priamych daní
Ing. Jana Hasáková (
jana.hasakova@mfsr.sk
), odbor ochrany finančných spotrebiteľov
Mgr. Natália Sihelníková (
natalia.sihelnikova@mfsr.sk
), odbor ochrany finančných spotrebiteľov
12.Zdroje
Pri vypracovaní doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo financií SR z dostupných zdrojov Ministerstva financií Slovenskej republiky a analýz Inštitútu finančnej politiky. Objem refixov za rok 2023, ako aj informácie ohľadom úpravy daňového bonusu na zaplatené úroky vychádzajú z prepočtov NBS.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu (ESA 2010)
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
21 313
15 471 616
7 000 000
21 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
21 313
15 471 616
7 000 000
21 000 000
Rozpočtové prostriedky
21 313
15 471 616
7 000 000
21 000 000
v tom: daňový bonus
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
21 313
471 616
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora (+/-)
21 313
15 471 616
7 000 000
21 000 000
- vplyv na ŠR
21 313
471 616
0
0
- vplyv na obce
0
10 500 000
4 900 000
14 700 000
- vplyv na vyššie územné celky
0
4 500 000
2 100 000
6 300 000
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
21 313
15 471 616
7 000 000
21 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
Cieľom navrhovaného ustanovenia je zmierniť negatívny dopad pre úvery na bývanie formou úpravy daňového bonusu odpočítateľného v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní za rok 2023. Navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti splátke v roku 2022. Z takto vypočítaného rozdielu je daňovým bonusom suma vo výške 75 % uvedeného rozdielu, najviac však 1 800 eur ročne. Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Zároveň sa upravuje aj daňový bonus na zaplatené úroky, kde sa upravuje podmienka príjmu. Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sa zvyšuje daňový bonus na 3-násobok z 400 eur ročne na 1 200 eur ročne.
Príjmy samospráv budú ovplyvnené viacerými opatreniami v oblasti dane z príjmov fyzických osôb.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
V Čl. I. sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je úprava, ktorej cieľom je zmiernenie negatívneho dopadu pre
domácnosti pri úveroch na bývanie formou zavedenia nového daňového bonusu odpočítateľného v roku 2023.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
x zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zámerom návrhu zákona je úprava, ktorej cieľom je zmiernenie negatívneho dopadu zvýšenia anuitných splátok domácností pri úveroch na bývanie formou zavedenia nového daňového bonusu odpočítateľného v roku 2023. Cieľom uvedeného návrhu je zvýšenie podpory zabezpečenia si bývania pre vybraných daňovníkov cez úpravu podmienok uplatnenia si daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie. Daňovým bonusom je suma vo výške 75 % vypočítaného rozdielu, najviac však 1 800 eur ročne. Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sa upravuje aj daňový bonus na zaplatené úroky, kde sa upravuje podmienka príjmu. Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sa zvyšuje daňový bonus na 3-násobok z 400 eur ročne na 1 200 eur ročne.
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Opatrenie sa skladá z dvoch podopatrení. Prvé je preplácanie refixov za rok 2023, ktoré sa udeje akruálne aj hotovostne v roku 2024. Druhé je úprava daňového bonusu na zaplatené úroky, kde sa zvýhodňujú podmienky na poberanie od roku 2024, ktoré budú prvýkrát vyplatené v roku 2025. Objem refixov za rok 2023, ako aj informácie ohľadom úpravy daňového bonusu na zaplatené hypotéky vychádzajú z prepočtov NBS.
Vplyv na DPFO (ESA 2010, mil. eur)
2024
2025
2026
2027
Daňový bonus - preplácanie refixov za rok 2023
15
0
0
0
Úprava daňového bonusu na zaplatené úrok
0
7
21
35
Spolu
15
7
21
35
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
v tom: daňový bonus
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
21 313
471 616
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
21 313
471 616
0
0
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
21 313
15 471 616
7 000 000
21 000 000
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Bežné transfery (640)2
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
v tom: daňový bonus
0
15 000 000
7 000 000
21 000 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
21 313
471 616
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
21 313
471 616
0
0
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
21 313
15 471 616
7 000 000
21 000 000
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie
Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
49 000
0
E. Administratívne náklady
53 683
0
Spolu = A+B+C+D+E
102 683
0
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
0
0
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
102 683
0
1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
1
Prispôsobenie informačných systémov novým vzorom
Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 26b
1.SK
01.01.24
banky a pobočky zahraničných bánk
28
1 750
49 000
In (zvyšuje náklady)
49 000
0
2
Poskytovanie potvrdení pre dlžníkov
Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 26b
1.SK
01.01.24
banky a pobočky zahraničných bánk
28
1 917
53 683
In (zvyšuje náklady)
53 683
0
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
V predkladanom návrhu zákona boli identifikované 2 vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré zvyšujú náklady pre dotknuté subjekty. Predmetom kalkulačky nákladov sú regulácie súvisiace so zvýšením nepriamych finančných nákladov a administratívnej záťaže pre subjekty, ktorými sú banky a pobočky zahraničných bánk.
Odhad nákladov komplikuje skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné odhadnúť, aké bude reálne využívanie tejto legislatívnej zmeny na strane klientov, aké nastavenie interných procesov majú jednotlivé banky a aké zavedú, aká je miera automatizácie jednotlivých procesov a spôsob realizácie požadovaných zásahov do informačných systémov a pod.
Z uvedeného dôvodu hodnotu uvedenú v analýze na podnikateľské prostredie predstavuje expertný odhad. Odhaduje sa, že náklady jednej banky na zmeny spojené s administráciou novej povinnosti a zásahmi do informačných systémov predstavujú približne 7 000 eur jednorazovo. Náklady sektora potom budú predstavovať súčet nákladov jednotlivých dotknutých bánk.
Je však potrebné poznamenať, že už v súčasnosti môže klient – dlžník získať daňový bonus na zaplatené úroky z poskytnutého úveru na bývanie na základe už existujúcej legislatívnej úpravy a vzoru potvrdenia na priznanie daňového bonusu. Legislatívna zmena spočíva v úprave už existujúceho vzoru potvrdenia, ale aj doplnenia nového vzoru potvrdenia týkajúceho sa daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky. Z toho vyplýva, že banky by mali mať systém na vypĺňanie existujúceho vzoru funkčný ešte pred legislatívnou zmenou, pričom zvýšené náklady si vyžaduje jeho prispôsobenie na nový vzor potvrdenia zavedené príslušnou zmenou zákona.
Na základe výpočtu Kalkulačky k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie viď tab. č. 1 sa predpokladá zvýšenie Administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 53 683 Eur a nepriamych finančných nákladov (IN) vo výške 49 000 Eur, spolu teda 102 683 Eur.
Opatrenia (opisy regulácií) č. 1 a 2
1. Poskytovanie potvrdení pre dlžníkov
Predmetná regulácia, ktorá zavádza vzory potvrdení potrebných pre získanie daňového bonusu zvyšuje administratívnu záťaž dotknutých subjektov, ktorými sú banky a pobočky zahraničných bánk. Zvýšenie administratívnej záťaže bude v dôsledku potreby vykonávania evidencie a vedenia jednotlivých vyplnených potvrdení dlžníkov, ktorí budú mať záujem o uplatnenie niektorého z daňových bonusov, ako aj ich archivácia. Administratívna záťaž bude zvýšená aj z dôvodu potreby vyplnenia údajov, vrátane požadovaných výpočtov, v predmetných vzoroch potvrdení. Frekvencia plnenia povinností bude raz ročne, nakoľko
daňovník bude mať právo každý rok sa rozhodnúť, či si uplatní daňový bonus podľa § 26a alebo § 26b. Avšak výška administratívnej záťaže pri vydávaní potvrdení na priznanie daňového bonusu bude závisieť od počtu spotrebiteľov s úverom na bývanie, ktorí budú mať na daňový bonus nárok, a teda počtu žiadostí o potvrdenie.
2. Prispôsobenie informačných systémov novým vzorom
Predmetná regulácia zvyšuje nepriame finančné náklady bánk a pobočiek zahraničných bánk poskytujúcich úvery na bývanie, pokiaľ ide o informačné systémy. Banka a pobočka zahraničných bánk skôr ako začne vykonávať a plniť predmetnú reguláciu je povinná nastaviť informačné systémy podľa nových požiadaviek legislatívy. Bez ich zmien a zásahov do informačných systémov by dotknuté subjekty nemohli uvedenú reguláciu plniť. Výšku nákladov odhadujeme na 7 000 Eur na jeden subjekt, avšak bude závisieť od nastavenia systémov konkrétneho dotknutého subjektu, resp. od toho, akú formu vypĺňania potvrdenia dotknutý subjekt zvolí, či automatizovane alebo manuálne. Pokiaľ ide o frekvenciu plnenia, nastavenie informačných systémov pre dotknuté subjekty je jednorazová činnosť uskutočnená predtým, ako začnú vykonávať a plniť predmetnú reguláciu.
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie
doplňujúce informácie†
Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).
Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..
Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.
Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.
† Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Návrh novely zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je vypracovaný v nadväznosti legislatívne zmeny v daňovej oblasti. Predmetný návrh nebude predmetom riadneho legislatívneho procesu, a vzhľadom na vyššie uvedené nebudú v tejto časti uskutočnené konzultácie s podnikateľskými subjektmi v požadovanom rozsahu.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Návrh zákona môže mať negatívny vplyv na finančné náklady veriteľov podľa zákona o úveroch na bývanie aj v prípade nedodržania povinností stanovených v návrhu zákona. Národná banka Slovenska ako dohľadový orgán môže v rámci dohľadu uložiť opatrenie na nápravu alebo sankciu, ktorej peňažné vyjadrenie sa pohybuje pre právnickú osobu do výšky 70 000 eur a pri opakovanom a závažnom nedostatku až do výšky 300 000 Eur. Národná banka Slovenska pri určovaní výšky peňažnej sankcie prihliada na viacero faktorov, ako sú napríklad, závažnosť, trvanie porušenia, predchádzajúce porušenia a pod.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Cieľom navrhovaného ustanovenia je zmierniť negatívne dopady z dôvodu nárastu anuitnej splátky pri úveroch na bývanie formou zavedenia nového daňového bonusu odpočítateľného v roku 2023. Navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa prvýkrát zvýši splátka úveru. Opatrenie bude mať pozitívny vplyv na príjmy domácnosti.
Daňový bonus na zaplatené úroky pre mladých - podobne ako v aktuálne platnom znení, kde sa upravuje podmienka príjmu. Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sa zvyšuje suma daňového bonusu na 3-násobok z aktuálne platnej výšky 400 eur ročne na 1 200 eur ročne.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
Domácnosti, ktoré čerpali úver na bývanie a v roku 2023 došlo k zvýšeniu splátky úveru z dôvodu nárastu úrokových sadzieb na hypotekárnych úveroch. Vyšší daňový bonus na zaplatené úroky umožní domácnostiam znížiť si daňovú povinnosť o vyššiu sumu a tak zvýšiť ich disponibilný príjem.
Domácnosti, ktoré čerpali nový úver na bývanie pre mladých s vyššou úrokovou sadzbou od 1. 1. 2024.
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
Refixácia úveru
-Navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa prvýkrát zvýši splátka úveru. Z takto vypočítaného rozdielu je daňovým bonusom suma vo výške 75 % uvedeného rozdielu, najviac však 1 800 eur ročne.
-Maximálny príspevok zo strany štátu je do výšky 150 eur mesačne, t. j. 1.800 eur ročne vo forme daňového bonusu. Ten sa uplatní pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania fyzickej osoby typ A alebo typ B.
-Tento daňový bonus získajú žiadatelia s príjmom do 1,6-násobku priemernej mzdy (mzda žiadateľa sa vyhodnocuje za predchádzajúci rok) a testuje sa príjem vo roku 2022 pre uplatnenie nároku na daňový bonus v roku 2023.
-V rokoch 2023 by malo byť refixovaných približne 75 900 hypoték.
Daňový bonus pre mladých
Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sa zvyšuje suma daňového bonusu na 3-násobok z aktuálne platnej výšky 400 eur ročne na 1 200 eur ročne.
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
-
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
8
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Predkladaný návrh nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam tovarom a službám.
b)
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
-deti (0 – 17),
-mladí ľudia (18 – 25 rokov),
-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
-ľudia so zdravotným postihnutím,
-marginalizované rómske komunity
-domácnosti s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
9
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
Predkladaný materiál nemá vplyv na rovnosť žien a mužov. Daňový bonus si po splnení podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov môže uplatniť každý daňovník bez ohľadu na pohlavie.
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
f)
Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
10
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Predkladaná návrh nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?
B
ks_339002
ks_339003
Podávanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zamestnanca (typ A)
Podávanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby SZČO (typ B)
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
B
B
isvs_7213
isvs_7714
isvs_7149
Portál Finančnej správy (PFS)
Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)
Skenovanie daňových dokumentov
(DRSCAN)
Nie
Nie
Nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených
☐
Áno
☒
Nie
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☐
Áno
☒
Nie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☐
Áno
☒
Nie
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
☐
Áno
☒
Nie
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☐
Áno
☒
Nie
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☐
Áno
☒
Nie
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☐
Áno
☒
Nie
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☐
Áno
☒
Nie
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☐
Áno
☒
Nie
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☐
Áno
☒
Nie
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov
☐
Áno
☒
Nie
podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
Metodický postup pre analýzu vplyvov na informatizáciu
Predkladateľ pri vypracovávaní doložky v časti týkajúcej sa vplyvov na informatizáciu spoločnosti identifikuje vplyvy na základné piliere informatizácie (biznis vrstvu, aplikačnú a technologickú infraštruktúru a ich financovanie) a vplyvy na prístup k elektronickým službám a znižovanie byrokratického zaťaženia pri elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci. Uvedené oblasti predstavujú v zmysle zákona č. 95/2019 Z.z. o ITVS a v zmysle Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy posúdenie vplyvov na informačné technológie.
Informačnou technológiou je prostriedok alebo postup, ktorý slúži na spracúvanie údajov alebo informácií v elektronickej podobe, najmä informačný systém, infraštruktúra, informačná činnosť a elektronické služby.
Analýza vplyvov sa v prvej časti (piliere informatizácie a ich financovanie) zameriava na informačný systém ako funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických prostriedkov a programových prostriedkov. Informačná technológia verejnej správy v pôsobnosti správcu podporuje služby verejnej správy a vzťahuje sa na údaje, procesné postupy, personálne zabezpečenie a organizačné zabezpečenie, ak tvoria funkčný celok alebo ak samy o sebe slúžia na spracúvanie údajov alebo informácií v elektronickej podobe. Preto sa analýza vplyvov zameriava na koncové služby, ktoré poskytuje inštitúcia verejnej správy občanovi alebo podnikateľovi, ako súčasti referenčnej architektúry integrovaného informačného systému verejnej správy.
V druhej časti sa sústreďuje na podmienky, za ktorých je občanom a podnikateľom elektronická služba dostupná a na spôsob, akým orgány verejnej moci využívajú výmenu údajov, ktorými disponujú, na zníženie byrokratickej záťaže pre občanov a podnikateľov. V tejto časti sa sleduje najmä využívanie už existujúcich nástrojov.
Budovanie základných pilierov informatizácie
Pilier I.: Biznis vrstva
V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh má vplyv na inovácie a zlepšenie existujúcich služieb, t.j. zmeny koncových služieb, ako aj zavádzanie nových elektronických služieb verejnej správy. Hodnotí sa taktiež či predmetný návrh [alt1:vyvolá využívanie] [alt2: má vplyv na zvýšené využívanie] už existujúcich služieb.
Koncovou službou verejnej správy je komunikácia občana alebo podnikateľa s inštitúciou verejnej správy pri vybavovaní podaní, oznámení, prístupe k informáciám a ich poskytovaní, alebo účasti verejnosti na správe verejných vecí. Pre zavádzanie novej koncovej služby verejnej správy je charakteristické jej poskytovanie všetkým dotknutým subjektom, pričom sa požaduje včasnosť, transparentnosť a efektívnosť poskytovania tejto služby a zohľadnenie komplexnosti spoločenských interakcií.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení sú správcovia informačných technológií verejnej správy povinní bezodkladne sprístupňovať informácie o poskytovaných
elektronických službách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (ďalej len „MetaIS“). Do tohto systému sa zapisujú nielen reálne poskytované ale aj plánované služby. Potrebné informácie je možné nájsť na webovej stránke Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“).3
Zoznam hlavných kontaktných osôb určených na prístup do MetaIS za jednotlivé inštitúcie verejnej správy sa nachádza na webovej stránke MIRRI SR.4
Úrovne elektronizácie elektronických služieb verejnej správy môžu nadobúdať hodnoty od 0 do 5 5:
−úroveň 0, pri ktorej informácia o službe a ani služba nie je on-line elektronicky dostupná,
−úroveň 1, pri ktorej je informácia, potrebná na začatie alebo vykonanie služby, dostupná v elektronickej podobe, najmä informácia o mieste, čase, spôsobe a podmienkach vybavenia služby, pričom samotná služba nie je elektronicky poskytnutá, ani nie je poskytnutý príslušný formulár v elektronickej podobe,
−úroveň 2, pri ktorej je možné stiahnuť príslušný formulár v elektronickej podobe, ale podanie sa nevykonáva elektronickými prostriedkami,
- úroveň 3, pri ktorej prebieha vybavovanie služby elektronicky, avšak pri preberaní výsledku služby sa vyžaduje osobný alebo listinný kontakt,
- úroveň 4, ktorá umožňuje úplné vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia a doručenia, ak sa vyžaduje; pri tejto úrovni sa vylučuje akýkoľvek osobný alebo listinný kontakt,
- úroveň 5, ktorá obsahuje funkčnosť úrovne 3 alebo úrovne 4, a pri ktorej sa naviac využívajú personalizované nastavenia používateľa a možnosť proaktívneho automatizovaného vykonávania častí služby.
Ak návrh predpokladá zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy, vytvorenie nových koncových služieb alebo má vplyv na využívanie existujúcej služby v zmysle uvedených definícií, predkladateľ to uvedie v analýze použitím písmen „A“, „B“ alebo „C“ vrátane názvu, kódu a úrovne elektronizácie elektronickej služby verejnej správy podľa koncových služieb z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.
Príklad č. 1:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza dve nové koncové služby, a to
- „Povoľovanie verejných zbierok“
- „Zverejňovanie údajov zapísaných v registri zbierok“.
3
https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/sprava-architektury/centralny-
metainfromacny-system-verejnej-spravy-metais/index.html
4 https://metais.vicepremier.gov.sk/help , časť „Zoznam hlavných kontaktných osôb s prístupom na zapisovanie
údajov do MetaIS“.
5 § 34 Vyhlášky ÚPVII č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.
Nové koncové služby v zmysle platných predpisov musia byť zaevidované v MetaIS.
Analýza vplyvov sa v bode 6.1. vyplní nasledovne:
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
A
ks_1134
Povoľovanie verejných zbierok
4
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
A
ks_1135
Zverejňovanie údajov zapísaných v registri zbierok
4
Príklad č. 2:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá zmenu existujúcej koncovej služby „Povoľovanie verejných zbierok“:
Pôvodná elektronická služba neumožňovala elektronické vyplnenie a podanie žiadosti, ale iba stiahnutie formuláru žiadosti a jeho vytlačenie, ktorý sa vypĺňal ručne a posielal poštou, t.j. úroveň elektronizácie služby 2.
Návrh zákona umožní elektronické podanie žiadosti a elektronické vydanie rozhodnutia o zápise zbierky do registra zbierok, z čoho vyplýva zmena doterajšej úrovne elektronizácie koncovej služby z úrovne 1 na cieľovú úroveň elektronizácie 4.
V takom prípade správca vytvorí novú koncovú službu s novým kódom, s rovnakým názvom, s fázou životného cyklu „plánovaná“. Po nasadení novej koncovej služby do prevádzky bude pôvodná koncová služba zneplatnená.
Analýza vplyvov sa v bode 6.1. vyplní nasledovne:
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
B
ks_1134 bude nahradená službou
Povoľovanie verejných zbierok
z 1 na 4
ks_337777
Príklad č. 3:
Návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá doplniť/zapísať identifikačné údaje fyzickej osoby. Zvýši sa tak využívanie existujúcej koncovej služby „Podávanie návrhu na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri“:
Návrh zákona zvýši používanie tejto koncovej služby, keďže z neho vyplýva povinnosť požiadať o zápis údajov do obchodného registra. Je možné, že existujúca služba bude musieť byť upravená (pridané nové pole a pod) – nejedná sa však o novú službu alebo o výmenu služby. Navrhovateľ musí vyčísliť odhad zvýšeného používania služby. Odhad počtu podaní, ktoré vyvolá predkladaný návrh zapíše do príslušnej časti.
Analýza vplyvov sa v bode 6.1. vyplní nasledovne:
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
C – zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
C
ks_340713
Podávanie návrhu na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri
65 000
Pilier II.: Aplikačná a technologická vrstva
V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh má vplyv na rozširovanie, inovácie, vytvorenie a zavádzanie nových informačných systémov verejnej správy.
Informačným systémom sa podľa zákona o informačných technológiách verejnej správy rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov. Informačným systémom verejnej správy je informačný systém v pôsobnosti správcu podporujúci služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme alebo verejné služby.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú správcovia informačných technológií verejnej správy povinní bezodkladne sprístupňovať informácie o informačných technológiách verejnej správy, ktoré prevádzkujú, prostredníctvom MetaIS.
Do tohto systému sa zapisujú nielen prevádzkované, ale aj plánované informačné technológie verejnej správy. Potrebné informácie je možné nájsť na webovej stránke MIRRI SR.
3
Pod rozvojom informačného systému sa chápe jeho inovácia chápaná ako proces obnovy, zmeny vizuálneho stavu (redizajnu), optimalizácie vytvoreného informačného systému, technickej zmeny, alebo rozšírenie, pridanie dátových modulov, využitie vládnych cloudových služieb typu Infraštruktúra ako služba - IaaS, platforma ako služba - PaaS, Softvér ako služba – SaaS, využitie otvoreného softvéru, zavedenie open API, novej funkčnosti a vzájomné prepájanie informačných systémov na základe štandardov so zabezpečením interoperability. V rámci analýzy vplyvov na informatizáciu nie je potrebné posudzovať rozvoj, ktorého cieľom budú drobné zmeny a modifikácie funkcionalít.
Pre nový informačný systém je charakteristická jeho jedinečnosť, systémovosť, pričom tento je svojou podstatou unikátnym a jedinečným súborom svojich činností, ktoré sa odlišujú od činností rutinných nielen svojím obsahom, ale aj cieľovým zameraním.
V prípade, ak návrh materiálu obsahuje zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy, predkladateľ uvedie v analýze použitím písmen „A“ alebo „B“ vrátane kódu a názvu systému podľa MetaIS.
Pod integrovanou infraštruktúrou sa rozumie koordinovane budovaná a prevádzkovaná infraštruktúra, zabezpečujúca prevádzku informačných systémov verejnej správy v centralizovanej architektúre. Infraštruktúra musí byť dostupná a technologicky interoperabilná.
V rámci analýzy vplyvov na informatizáciu sa preto hodnotí, či
-budovaný informačný systém verejnej správy bude vyvíjaný a prevádzkovaný vo vládnom cloude alebo
-inovovaný informačný systém je prevádzkovaný vo vládnom cloude, a ak nie, či bude migrovaný do vládneho cloudu.
Príklad č. 1:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá zavedenie nového informačného systému verejnej správy, ktorým je „Register zbierok“. Nový informačný systém bude vyvíjaný a prevádzkovaný vo vládnom cloude. Nový informačný systém musí byť zaevidovaný v MetaIS.
Analýza vplyvov sa v bode 6.2. vyplní nasledovne:
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
A
isvs_5836
Register zbierok
áno
Príklad č. 2:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov mení informačný systém verejnej správy, ktorým je „Register zbierok“.
Plánovaná zmena informačného systému musí byť zaevidovaná v „popise cieľového stavu“ predmetného informačného systému, s výstižným popisom kľúčových vlastností, v MetaIS. Ďalej musí byť uvedené, či bude systém prevádzkovaný vo vládnom cloude:
Alt. 1: Existujúci informačný systém bude migrovaný a následne prevádzkovaný vo vládnom cloude.
Alt. 2: Existujúci informačný systém je od roku 2017 prevádzkovaný vo vládnom cloude.
Analýza vplyvov sa v bode 6.2. vyplní nasledovne:
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_5836
Register zbierok
Alt. 1: Áno v roku 2019 Alt. 2: Áno od roku 2017
Financovanie informatizácie spoločnosti
Proces informatizácie spoločnosti je investične náročný a vyžaduje finančné investície zo strany všetkých subjektov zapojených do tohto procesu. V oblasti financovania procesu informatizácie je nezastupiteľná úloha štátu, ako aj komerčnej sféry. Štát je však v tejto oblasti dôležitý nielen ako subjekt priamo financujúci proces informatizácie, ale taktiež ako subjekt vytvárajúci motivačný a regulačný rámec pre finančnú participáciu komerčnej sféry.
Financovanie procesu informatizácie v súčasnosti prebieha na nasledovných úrovniach:
−rezortná úroveň – financovanie projektov realizovaných v rámci jednotlivých rezortov a v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol,
−nadrezortná úroveň – financovanie projektov s nadrezortnou pôsobnosťou. Finančné prostriedky budú rozpočtované v rámci kapitoly ministerstva financií.
V rámci rezortnej a nadrezortnej úrovne je možné financovanie:
−z prostriedkov Európskej únie – prostredníctvom čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie, ako aj prostredníctvom komunitárnych programov (v oblasti vedy a výskumu napr. 7. rámcový program a komunitárne programy v oblasti vzdelávania).
−z ďalších zdrojov financovania – z prostriedkov Európskej investičnej banky, Svetovej banky a pod..
V prípade požiadaviek na čerpanie finančných prostriedkov z uvedených zdrojov na účely informatizácie spoločnosti predkladateľ uvedie v analýze príslušnú úroveň financovania označením kolónky pri rezortnej a nadrezortnej úrovni znakom „X“ a pri ďalších zdrojoch financovania použitím písmen „A“ alebo „B“. Kvantifikáciu predpokladaných finančných dôsledkov na účely informatizácie spoločnosti predkladateľ uvedie v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Príklad č.1:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza nový informačný systém verejnej správy, ktorý bude financovaný zo štátneho rozpočtu.
Analýza vplyvov sa v bode 6.3. vyplní nasledovne:
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ
B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
Príklad č.2:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza nový informačný systém verejnej správy, ktorý bude financovaný čiastočne zo štátneho rozpočtu a čiastočne prostredníctvom čerpania štrukturálnych fondov.
Analýza vplyvov sa v bode 6.3. vyplní nasledovne:
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ
B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
A
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky vo všeobecnosti platí od 1. novembra 2013, resp. po uplynutí prechodného obdobia od 1. novembra 2016, s výnimkami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až c) zákona o e-Governmente.
Z vecnej pôsobnosti zákona o e-Governmente vyplýva, že sa vzťahuje na výkon verejnej moci, teda na prípady, kedy sa rozhoduje o, zjednodušene, konkrétnych právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Inými slovami, je obmedzená na konania, ktorých výsledkom je rozhodnutie ako individuálny právny akt a nevzťahuje sa na akýkoľvek výkon právomocí orgánov verejnej moci podľa osobitných zákonov. Na ilustráciu tohto rozdielu je možné použiť napríklad konania podľa Stavebného zákona, v ktorých obec vystupuje ako stavebný úrad. V rámci územného plánovania obec vykonáva rôzne činnosti a konania, ktorých výsledkom sú územnoplánovacie podklady a územnoplánovacia dokumentácia (napr. urbanistická štúdia či územný plán obce), avšak vzhľadom na typ týchto konaní a povahu ich výsledku nejde o konanie o právach, či povinnostiach konkrétnych osôb. Naopak, ak ide napríklad o výsledky územného konania, povedzme rozhodnutie o umiestnení stavby či rozhodnutie o stavebnej uzávere, tu ide o také konanie, ktorého výsledkom je individuálny právny akt, ktorý priamo zakladá práva, či ukladá povinnosti konkrétnej osobe.
Z pohľadu podporovania informatizácie je dôležité, aby najmä v prípadoch, kedy štát koná a ukladá občanom a podnikateľom povinnosti, resp. občania a podnikatelia si uplatňujú svoje práva, bolo občanom a podnikateľom umožnené začať a dokončiť celé konanie elektronicky, prostredníctvom elektronického podania, elektronickej komunikácie a prijatím elektronického rozhodnutia vo veci samej.
Zákon o e-Governmente upravuje základné inštitúty, ktoré sú v konaniach použiteľné na to, aby mohlo konanie prebehnúť elektronicky. Sú nimi prístupové miesta, elektronické podanie a elektronický úradný dokument, na realizáciu elektronickej komunikácie, elektronická
schránka na doručovanie, nástroje na autentifikáciu a autorizáciu, spoločné moduly na zabezpečenie súvisiacich činností, ako aj zaručená konverzia na zabezpečenie možnosti transformácie dokumentu do elektronickej podoby a referenčné registre na získavanie relevantných údajov. Využitie týchto inštitútov slúži nielen na zabezpečenie elektronickej podoby konania, ale aj na zjednotenie jeho priebehu. Inými slovami, je dôležitá nielen dostupnosť nástrojov pre občana a podnikateľa, ale aj dobrá orientácia v nich a zabezpečenie toho, aby v komunikácii so štátom vždy vedel, ktorý nástroj, resp. inštitút môže použiť a kde je mu dostupný.
V tejto časti sa hodnotí rozsah elektronizácie konania (celé konanie, niektoré časti) a jednotlivé inštitúty a postupy, ktoré sa na elektronické konanie využívajú. Pozitívnym vplyvom na informatizáciu sa v prípadoch elektronických konaní rozumie v prvom rade stav, kedy je konanie možné začať a dokončiť elektronicky. Nahradenie inštitútov a postupov podľa zákona o e-Governmente inými inštitútmi a postupmi je možné akceptovať len ak to zákon pripúšťa, neznižuje sa tým úroveň dostupnosti a kvality pre občana a podnikateľa a existuje na to relevantný dôvod, spočívajúci v osobitosti daného konania.
Príklad č. 1:
Novela Správneho poriadku (zákon č. 238/2017 Z.z.) zaviedla niektoré zmeny v podaní, rozhodnutí a doručovaní. Vo vzťahu k podaniu o.i. zjednotila pojmy podľa Správneho poriadku s pojmami podľa zákona o e-Governmente, v elektronickej podobe podania a rozhodnutia zaviedla inštitút autorizácie podľa tohto zákona a v elektronickom doručovaní v plnej miere odkázala na zákon o e-Governmente. Vykonané zmeny teda viedli k zjednoteniu inštitútov Správneho poriadku so zákonom o e-Governmente pri zachovaní možnosti vykonania konania v celku elektronicky.
Analýza vplyvov v časti 6.4 sa vyplní nasledovne:
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☒
Áno
☐
Nie
Kódexový procesný predpis, upravujúci pravidlá pre konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☒
Áno
☐
Nie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☒
Áno
☐
Nie
Príklad č. 2:
Novela Daňového poriadku (zákon č. 267/2017 Z.z.) zaviedla o.i. osobitnú úpravu pre podávanie podaní, ktoré má zákonom predpísanú štruktúrovanú formu (§ 13 ods. 5). Pre tieto podania sa upravuje len možnosť podať ich prostredníctvom elektronickej podateľne podľa
§
33 ods. 2
 Daňového poriadku cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva – teda nie aj cez ústredný portál verejnej správy.
Ak posudzujeme len túto zmenu, tak platí, že dané konanie je možné uskutočniť v celku elektronicky, avšak niektoré inštitúty zákona o e-Governmente (ústredný portál verejnej správy ako prístupové miesto) sú na účely podania vylúčené.
Analýza vplyvov v časti 6.4 sa vyplní nasledovne:
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☒
Áno
☐
Nie
Procesný predpis, upravujúci pravidlá pre konanie v oblasti správy daní.
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☒
Áno
☐
Nie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☐
Áno
☒
Nie
Štruktúrované podania podľa § 13 ods. 5 je možné podať len prostredníctvom prístupového miesta prevádzkovaného finančným riaditeľstvom z dôvodu ...
Zásada „jedenkrát a dosť“
Jedným z primárnych prínosov informatizácie by malo byť zjednodušenie v komunikácii občana a podnikateľa so štátom, pričom podstatným zjednodušením je najmä využívanie údajov, ktoré sú na konanie potrebné a ktorými už štát disponuje. Ide o princíp, ktorý je na zákonnej úrovni zakotvený nielen v § 17 ods. 5 až 7 zákona o e-Governmente ale najmä v zákone č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý tento princíp ukladá ako povinnosť voči tam ustanoveným registrom a zákonným evidenciám.
Pokiaľ ide o pojem „zákonom ustanovená evidencia“, myslí sa tým najvšeobecnejšie vyjadrenie, zahŕňajúce nielen registre a zoznamy, ale akékoľvek evidencie a databázy údajov, ktorými orgány verejnej moci disponujú, ktoré vytvárajú pri plnení svojich úloh, bez ohľadu na to, či sú formálne zriadené zákonom alebo ich vedenie zo zákona „len“ vyplýva.
Pod pojmom „údaje“ sa myslia v najvšeobecnejšom vyjadrení všetky dokumenty, informácie, preukazovanie skutočností a iné veci, ktoré sa v konaní predkladajú alebo preukazujú orgánu verejnej moci a na základe ktorých sa rozhoduje.
Žiaducim stavom je, aby v prípade zavádzania nových konaní bol tento princíp v plnej miere rešpektovaný a nové konania s ním už počítali ako s bežnou praxou – teda aby občania a podnikatelia neboli povinní predkladať orgánu údaje, ktorými štát disponuje. V prípade existujúcich konaní je žiaducim stavom, aby bol tento princíp zavedený v čo najkratšom možnom čase.
Z povahy niektorých konaní vyplýva, že tento princíp nie je možné zaviesť – nie preto, že by to nebolo objektívne možné, ale preto, že by to poprelo zmysel alebo charakter daného konania, resp. predkladania údajov. Ako typický príklad je možné uviesť predkladanie dôkazov v konaniach pred civilným súdom. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd má za určitých podmienok možnosť (avšak nie povinnosť) aj bez návrhu (teda z vlastnej iniciatívy) vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov. Zmyslom takto formulovaného ustanovenia pritom nie je „udržanie byrokratickej prekážky“, ale charakter civilného sporového konania samotného. V inom príklade, v konaní o udelení oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je ustanovená o.i. povinnosť predkladať dokumenty a údaje v tzv. bezpečnostnom dotazníku, pričom v danom prípade je dôležitá nielen hodnota údaja (teda obsah toho, čo sa predkladá a preukazuje) ale aj samotný fakt, či a s akým obsahom sám účastník konania dokument či údaj predloží. Inými slovami, posudzuje sa (aj) konanie účastníka pri predkladaní a nielen samotný skutočný stav danej veci.
V tejto časti sa hodnotí miera používania údajov z existujúcich zákonných evidencií z úradnej moci a odbremenenie občanov a podnikateľov od preukazovania a predkladania údajov, ktorými štát disponuje. Pozitívnym vplyvom na informatizáciu sa v prípade posudzovania zásady „jedenkrát a dosť“ rozumie stav, kedy účastník konania nemusí predkladať orgánu žiadne údaje, ktoré sú vedené v zákonných evidenciách a tieto údaje si orgán získava sám – či už od účinnosti predkladaného návrhu zákona alebo po uplynutí primeraného prechodného obdobia pri existujúcich konaniach. Nedodržanie tohto princípu je možné akceptovať výlučne v prípade, ak je to nevyhnutné z dôvodu povahy samotného konania, resp. ak je predkladanie zo strany účastníka pre dané konanie nevyhnutné.
Príklad č. 1:
Zákonom č. 215/2019 Z.z. sa zavádza o.i. registrácia v informačnom systéme elektronickej fakturácie (ďalej len „fakturačný systém“). Na účely tejto registrácie je potrebné získať údaje o samotnom subjekte, ako aj o osobách, ktoré sú v jeho mene zo zákona oprávnené konať. Podľa § 6 ods. 3 a 10 sa údaje na účely registrácie získajú z iných evidencií štátu.
Analýza vplyvov v časti 6.5 sa pre tento prípad vyplní nasledovne:
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií
☒
Áno
☐
Nie
Konanie o registrácii vo fakturačnom systéme podľa § 6 zákona.
alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Získavajú sa údaje v rozsahu identifikačných údajov registrovanej osoby, konkrétne .... a údaje o osobách oprávnených konať v jej mene v rozsahu ...
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☒
Áno
☐
Nie
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zoznam hospodárskych subjektov podľa zákona č. 343/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☒
Áno
☐
Nie
Údaje bude podľa § 6 ods. 3 získavať MF SR priamo z vyššie uvedených evidencií a podľa § 6 ods. 10 ich správcovia evidencií budú povinní poskytovať MF SR spôsobom podľa § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente.
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
Údaje budú získavané z úradnej moci od začiatku aplikácie daného ustanovenia o registračnom konaní.
Príklad č. 2:
Na vyššie spomenutom konaní o udelení oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami je možné ilustrovať príklad, kedy zákon zachováva povinnosť predkladania údajov v konaní orgánu verejnej moci. Odmyslíme predkladanie iných dokumentov a na účely príkladu budeme brať do úvahy len povinnosť predkladať osobný dotazník a bezpečnostný dotazník podľa § 16 ods. 1 písm. a) prvý a piaty bod zákona č. 215/2004 Z.z., tak analýza vplyvov v časti 6.5 sa pre tento prípad vyplní nasledovne:
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií
☒
Áno
☐
Nie
Predkladanie materiálov na bezpečnostnú previerku podľa § 16 ods. 1.
alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Predkladajú sa osobný dotazník a bezpečnostný dotazník.
Osobný dotazník obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 zákona a bezpečnostný dotazník podľa prílohy č. 3 zákona.
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☒
Áno
☐
Nie
Register fyzických osôb podľa zákona č. 253/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Register trestov podľa zákona č. 330/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Evidencie orgánov finančnej správy podľa ...
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☐
Áno
☒
Nie
Údaje musí predkladať žiadateľ z dôvodu nevyhnutnosti posudzovať bezpečnostnú spoľahlivosť podľa § 14 ods. 1 zákona.
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
Údaje musí predkladať žiadateľ z dôvodu nevyhnutnosti posudzovať bezpečnostnú spoľahlivosť podľa § 14 ods. 1 zákona.
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
Pendantom povinnosti orgánov verejnej moci používať údaje v konaniach z úradnej moci a nežiadať si ich predkladanie účastníkmi konania je povinnosť tých orgánov, ktoré údajmi disponujú, poskytnúť ich orgánu, ktorý ich na plnenie úloh potrebuje. Ďalším rozmerom výmeny údajov je aj ich používanie v prípadoch, kedy sa nejedná o konanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach, ale výmena údajov je potrebná na riadne plnenie zákonom ustanovených povinností.
Keďže orgán verejnej moci môže robiť len to, čo mu zákon dovoľuje, musí mať aj poskytovanie údajov zákonnú oporu. V tomto smere je referenčnou úprava zákona č. 177/2018 Z.z., ktorá nielen výslovne ustanovuje evidencie, z ktorých sa údaje povinne poskytujú, ale pri rozširovaní zoznamu týchto evidencií zároveň v osobitných predpisoch ruší povinnosť predkladania údajov účastníkmi konaní, resp. zavádza povinnosť ich získavania z úradnej moci.
V praxi právnych úprav mimo zákona č. 177/2018 Z.z. sa vyskytujú v zásade dva spôsoby úpravy poskytovania údajov. Prvým je taxatívne vymenovanie údajov a/alebo subjektov, ktorým je možné z konkrétnej evidencie údaje poskytnúť, prípadne na aký konkrétny účel. Druhým je všeobecné vyjadrenie možnosti poskytnúť údaje druhovo určenej skupine subjektov na plnenie zákonom ustanovených úloh vo všeobecnosti.
V tejto časti sa hodnotí miera dostupnosti údajov pre orgány verejnej moci na plnenie ich zákonných úloh a spôsob ich poskytovania. Žiadaným stavom je taká právna úprava, ktorá nielen umožňuje zdieľanie a využívanie údajov orgánmi verejnej moci ale zároveň je dostatočne všeobecná, aby sa vzťahovala na všetky prípady plnenia zákonom ustanovených úloh a súčasne ukladala povinnosť orgánom verejnej moci údaje si navzájom poskytovať, bezodplatne a automatizovaným spôsobom. Z hľadiska spôsobu poskytovania údajov a vychádzajúc aj z princípu využívania existujúcich centrálnych riešení v informačných technológiách je vhodným riešením využitie modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa § 10 ods. 11 zákona o e-Governmente, ktorý je centrálnou platformou na poskytovanie údajov medzi OVM na účely plnenia zákonných úloh, pričom jeho funkcionalitou je aj evidovanie rolí a oprávnení na automatizované získavanie údajov a zabezpečenie integrity poskytovaných údajov. Takto nastavená právna úprava je úpravou s pozitívnym vplyvom na informatizáciu.
Vyššie uvedené rešpektuje aj výnimky, ktoré môžu byť odôvodnené povahou údajov a systémov, z ktorých sa poskytujú, najmä ak ide o údaje, ktoré sú utajovanou skutočnosťou. Inými slovami, obmedzenie vyššie uvedeného žiadaného stavu je prípustné vtedy, ak je to nevyhnutné na naplnenie účelu ochrany konkrétneho záujmu a zároveň je to obmedzenie len v nevyhnutnej miere.
Príklad:
Zákonom č. 272/2015 Z.z. bol zriadení register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. V § 7 ods. 1 tohto zákona bolo v čase prijatia zákona upravené poskytovanie údajov z neho v plnom rozsahu, ako automatizované, bezodplatné, elektronické, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov pre orgány verejnej moci, osoby, ktorým bol výkon verejnej moci zverený, členské štáty EÚ a iné štáty, ak tak vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná.
Analýza vplyvov v časti 6.6 by sa pre tento prípad vyplnila nasledovne:
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☒
Áno
☐
Nie
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☒
Áno
☐
Nie
Údaje sa poskytujú v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov, a iným členským štátom Európskej únie alebo tretím štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☒
Áno
☐
Nie
Poskytovanie je zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom.
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☒
Áno
☐
Nie
Referenčné údaje
Cieľom zavedenia referenčných registrov je umožniť zdieľanie a využívanie údajov medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci a ich poskytovanie pre výkon verejnej moci elektronicky.
Na základe domnienky správnosti referenčných údajov budú môcť orgány verejnej moci použiť referenčné údaje o subjektoch evidencie pre výkon verejnej moci elektronicky. Použitím referenčných údajov o subjektoch evidencie pre výkon verejnej moci elektronicky bude možné zrušiť povinnosti fyzických a právnických osôb predkladať pre účely správnych a iných konaní informácie, ktoré sú už vedené v referenčných registroch (v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“). Zmyslom referenčných údajov je však aj zabezpečenie jednotnosti hodnôt údajov, ktoré vychádza z povinnosti referencovať (preberať údaj z referenčného registra) a nezapisovať ho do svojej evidencie.
V tejto časti sa hodnotí pripravenosť na vyhlásenie údajov za referenčné a výber údajov, ktoré sú vo vzťahu k danej evidencii referenčné.
Príklad:
Zákon č. 272/2015 Z.z. bol už v čase jeho prípravy a prijímania vnímaný ako právny základ pre register, ktorý sa stane zdrojom referenčných údajov o subjektoch v ňom zapísaných.
Analýza vplyvov v časti 6.7 by sa pre tento prípad vyplnila nasledovne:
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
☒
Áno
☐
Nie
Zriaďuje sa nový register. Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Referenčnými údajmi budú údaje o
-právnickej osobe v rozsahu ...
-fyzickej osobe podnikateľovi v rozsahu ...
-orgáne verejnej moci v rozsahu ...
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
V priebehu roka 2016.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie.
3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K článku I
Novela zákona o dani z príjmov
K bodom 1 až 3 - § 33a ods. 1, 3, 4
Cieľom uvedeného návrhu je zvýšenie podpory zabezpečenia si bývania pre vybraných daňovníkov cez úpravu podmienok uplatnenia si daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie, pričom
-pôvodne nastavené podmienky sa uplatnia poslednýkrát na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. 12. 2023
-nové podmienky navrhované pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky na bývanie obsahujú zvýšenie maximálneho príjmu z 1,3 na 1,6 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca určeného v navrhovanom ustanovení a zvýšenie maximálnej možnej hranice pre uplatnenie tohto daňového bonusu zo 400 eur na 1 200 eur. Tieto navrhované nové podmienky sa prvýkrát uplatnia pri zmluvách o úvere na bývanie uzavreté najskôr po 31. 12. 2023.
-daňovník si môže uplatniť iba 1 z daňových bonusov zameraných na podporu bývania.
V prípade, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník si uplatnil daňový bonus na zaplatené úroky neoprávnene, napr. z dôvodu, že nehnuteľnosť prenajímal, daňový bonus bude musieť vrátiť a správca dane mu uloží pokutu podľa Daňového poriadku. Pokuta sa bude počítať za každý deň od lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si uvedený daňový bonus uplatnil, až do začatia daňovej kontroly, a to vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však vo výške 10% p.a..
Napr. daňovník si uplatní za rok 2023 daňový bonus vo výške 1200 Eur. Správca dane pri kontrole v roku 2029, zistí, že nárok bol uplatnený neoprávnene, uloží pokutu, ktorá bude vypočítaná nasledovne: 1200 x (3 násobok ZÚS ECB napr. 4,5)/365 x počet dní omeškania (najviac 4 roky (v našom prípade 1460 dní) výška pokuty by bola 648 Eur.
K bodu 4 - § 52zzy
Odseky 1 a 2 – Prechodné ustanovenia vymedzujú pôsobnosť § 33a v závislosti od doby,
v ktorej bola uzatvorená zmluva o úvere na bývanie. Pri zmluvách uzatvorených do 31. decembra 2023 je možné uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa podmienok ustanovených v § 33a platnom a účinnom do 31. decembra 2023. Pri nových zmluvách uzatvorených od 1. januára 2024 je možné uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa podmienok ustanovených v § 33a platnom a účinnom od 1. januára 2024.
Odseky 3 až 15 – Ustanovenia sa vzťahujú k daňovému bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky.
Cieľom navrhovaných ustanovení je zmierniť inflačný dopad pre úvery na bývanie formou zavedenia nového daňového bonusu odpočítateľného v roku 2023. Navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti splátke v roku 2022. Daňovým bonusom je suma vo výške 75 % vypočítaného rozdielu, najviac však 1 800 eur ročne. Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, pričom daňovník nehnuteľnosť nesmie prenajímať. Daňovník má v roku 2023 právo rozhodnúť sa či uplatní daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom do 31. 12. 2023 alebo podľa odsekov 4 až 13.
K článku II
Novela zákona o bankách
K bodom 1 až 4
Z dôvodu potreby úpravy prelomenia bankového tajomstva sa navrhuje upraviť poznámky pod čiarou k odkazom 86dl a 86dm a zároveň vyprecizovať ustanovenia § 91 ods. 4 písm. ac), § 91 ods. 4 písm. ad), § 91 ods. 4 písm. ae) a § 91 ods. 5 zákona o bankách tak, aby sa dôsledne uplatňovalo, a to aj v súvislosti s povinnosťou bánk a pobočiek zahraničných bánk vydávať nové potvrdenia pre klientov na účely uplatnenia nároku na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie.
K článku III
Novela Daňového poriadku
K bodom 1 a 2
V zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhujú legislatívno - technické zmeny v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie.
K článku IV
Novela zákona o úveroch na bývanie
K bodom 1 až 4
Návrh zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol vypracovaný v nadväznosti na pripravovanú novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona o dani z príjmov je úprava daňového bonusu na zaplatené úroky. V nadväznosti na to je potrebné zaviesť pre banky a pobočky zahraničných bánk povinnosť vydávať pre spotrebiteľov – dlžníkov, ktorí majú úver na bývanie a ktorí požiadajú, potvrdenie. Pokiaľ ide o potvrdenie uvedené v prílohe č. 4, ide o aktualizované tlačivo, ktoré sa vydáva na účely daňového bonusu na zaplatené úroky. V prípade potvrdenia v prílohe č. 5, to sa vydáva na účely daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky za rok 2023.
K článku V
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
V Bratislave dňa 29. novembra 2023
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ladislav Kamenický, v.r.
minister financií Slovenskej republiky