za porušenie povinnosti sa posudzuje a sankcia sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre dohliadanú osobu priaznivejší.
(2) Orgán dohľadu môže uložiť každú sankciu podľa § 41 samostatne alebo spolu s inou sankciou podľa § 41; ustanovenie § 43 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(3) Orgán dohľadu pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere prihliada na
a) závažnosť, povahu, spôsob, rozsah, trvanie a okolnosti porušenia povinnosti,
b) záujem dohliadanej osoby o odstránenie alebo o zmiernenie negatívnych dôsledkov porušenia povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorý preukázateľne prejavila do vydania rozhodnutia o uložení sankcie,
c) predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil,
d) finančné výhody, ktoré dohliadaná osoba získala porušením povinnosti, alebo finančné straty, ktoré dohliadaná osoba v dôsledku porušenia povinnosti neutrpela, ak má orgán dohľadu tieto informácie k dispozícii,
e) sankciu uloženú príslušným orgánom iného členského štátu za rovnaké porušenie povinnosti, ak ide o porušenie povinnosti v rozsahu podľa osobitného predpisu,109)
f) iné priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
(4) Ak bola dohliadanej osobe za ten istý skutok uložená sankcia podľa osobitného predpisu na ochranu iného verejného záujmu ako ochrana spotrebiteľa, prihliada orgán dohľadu aj na skôr uloženú sankciu.
(5) Sankciu za porušenie povinnosti podľa § 41 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď orgán dohľadu zistil porušenie povinnosti, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ak nemožno zistiť, kedy k porušeniu povinnosti došlo, považuje sa za deň porušenia povinnosti deň vyhotovenia zápisnice o úkone dohľadu, ktorým orgán dohľadu zistil porušenie povinnosti.
(6) Pri trvajúcom porušení povinnosti začína plynúť lehota na uloženie sankcie podľa odseku 5 posledným dňom trvania tohto porušenia. Tým nie je dotknuté neskoršie začatie plynutia lehoty na uloženie sankcie, ktorá podľa odseku 5 začína plynúť odo dňa zistenia porušenia povinnosti.