Príloha č. 4

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona má okrem iného za cieľ zefektívniť dohľad v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dohľad nad ochranou spotrebiteľa je jedným z kľúčových prvkov ochrany verejného zdravia, finančnej bezpečnosti občanov, čiastočne aj verejného poriadku a sociálnej stability spoločnosti. Účinnejší výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa z pohľadu prevencie aj represie smeruje k znižovaniu nákladov spotrebiteľov za nákup nekvalitných produktov, za vynakladanie prostriedkov v rámci plnenia zmlúv, ktoré boli uzavreté s využitím nekalých obchodných praktík alebo neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súčasne sa pre spotrebiteľov zvyšujú benefity plynúce zo zakúpených tovarov a služieb v súlade s platnou právnou úpravou. Súčasne sa tým posilňuje dôvera spotrebiteľov v správne fungovanie trhu a očakáva sa posilňovanie dôvery vo vzťahu k obchodníkom a štátu reprezentovanému orgánmi dohľadu.

Návrhom zákona sa motivuje podnikateľ vykonať nápravu smerom k spotrebiteľovi, ktorý jeho konaním v rozpore so zákonom utrpel ujmu (tzv. druhá šanca), z ktorej vyplývajú pozitívne vplyvy pre podnikateľov aj spotrebiteľov, ktorí tak môžu rýchlejšie dosiahnuť nápravu a odškodnenie (ušetria čas a finančné prostriedky na domáhanie sa svojich nárokov). Ide o inštitúty dobrovoľného opatrenia (čl. I § 35), odloženia veci v nadväznosti na dohodu so spotrebiteľom [čl. I § 38 ods. 1 písm. b)], prihliadanie na preukázaný záujem o odškodnenie spotrebiteľov ako obligatórne kritérium, na ktoré sa má prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie [čl. I § 42 ods. 3 písm. b)], a znižovanie sadzieb pokuty pri preukázaní ukončenia porušovania povinnosti a vykonania nápravy v prospech spotrebiteľov (čl. I § 44 ods. 1). Cieľom uvedených inštitútov je upustiť od sankcionovania obchodníka, resp. uložiť mu sankciu v nižšej sume v prípadoch, kedy obchodník ukončí porušovanie právnych predpisov a v relevantných prípadoch vykoná nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti zo strany obchodníka.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Spotrebitelia

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

- Pozitívny vplyv spočívajúci v poklese výdavkov nie je možné kvantifikovať.

- Všetci obyvatelia / spotrebitelia

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Príloha č. 4

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Možný pokles výdavkov domácností je potrebné posudzovať individuálne podľa nákladov každej domácnosti, nákupných zvyklostí a obozretnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Ovplyvnení sú všetci spotrebitelia nezávisle od výšky príjmu. Pozitívne vplyvy plynúce z právnej úpravy však môžu byť pre skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, vrátane tzv. zraniteľných spotrebiteľov (spotrebitelia, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu nedostatku telesných alebo duševných schopností, ich veku alebo dôverčivosti), ešte citeľnejšie.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

- Pozitívny vplyv spočívajúci v poklese výdavkov nie je možné kvantifikovať.

- Všetci obyvatelia / spotrebitelia v rámci skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Možný pokles výdavkov domácností je potrebné posudzovať individuálne podľa nákladov každej domácnosti, nákupných zvyklostí a obozretnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Návrh zákona nemá negatívny vplyv na hospodárenie domácností.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Príloha č. 4

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Príloha č. 4

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Spotrebitelia návrhom zákona získajú predovšetkým dôveryhodnejšie prostredie, v ktorom nakupujú tovary a služby.

Návrhom zákona sa transponuje ustanovenie k tzv. duálnej kvalite tovarov (v praxi sa najviac prejavujúce ako duálna kvalita potravín). Výslovné zaradenie marketingu tovaru ako tovaru identického s tovarom uvádzaným na trh v inom členskom štáte, hoci majú rozdielne zloženie alebo vlastnosti, medzi nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané, smeruje k posilňovaniu informovanosti spotrebiteľov o kvalite tovarov, ktoré nakupujú. Toto ustanovenie by teda malo znamenať pre spotrebiteľov lepšiu možnosť porovnávať kvalitu tovarov, a tým podporiť prístup spotrebiteľov k tovarom vyššej kvality. Spotrebitelia tak dostanú od obchodníka buď rovnako kvalitné produkty, alebo budú spotrebiteľom ponúkané odlišné produkty, pričom však bude spotrebiteľom komunikovaná odlišnosť od podobných produktov v iných členských štátov Európskej únie alebo štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Návrh zákona zároveň precizuje úpravu nevyžiadaných návštev a predajných akcií, ktoré často cielili na sociálne slabšie a staršie vrstvy obyvateľstva, ktoré často podliehali nekalým praktikám, ktoré môžu byť nepoctivými a nedobromyseľnými obchodníkmi v rámci týchto inštitútov využívané. Pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou došlo k osobitnému predĺženiu lehoty na odstúpenie od zmluvy zo 14 dní na 30 dní. Zároveň sa rozširuje nemožnosť pre obchodníka požadovať alebo prijať peňažné plnenie od spotrebiteľa do uplynutia tejto lehoty aj pre nevyžiadané návštevy (doposiaľ to platilo len pre predajné akcie). Táto zmena pozitívne ovplyvní všetkých spotrebiteľov, pozitívny vplyv sa však predpokladá predovšetkým na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva a starších spotrebiteľov, na ktorých sú tieto spôsoby predaja prevažne zamerané. Spotrebitelia tak budú mať dostatok času zhodnotiť či využijú právo na odstúpenie, čo zlepšuje celkové postavenie spotrebiteľov vo vzťahu k obchodníkom, s ktorými uzatvorili spotrebitelia zmluvu pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

Spotrebiteľ je takisto podľa návrhu zákona oprávnený po odstúpení od zmluvy odoprieť vrátenie tovaru, ktorý nadobudol na základe zmluvy uzavretej pri nevyžiadanej návšteve, na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, kým obchodník spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu.

Návrh zákona ďalej modernizuje právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pre digitálnu ekonomiku a umožňuje jednotlivcom a domácnostiam lepšiu ochranu ich práv aj v súvislosti s digitálnym obsahom, digitálnymi službami alebo inteligentnými zariadeniami. Táto aktualizácia spotrebiteľského práva prinesie benefity pre domácnosti najmä pri drahších, ale dnes už bežných či priamo nevyhnutných tovaroch, ako sú najmä smart telefóny, ktoré sú dnes dominujú trhu s mobilnými telefónmi.

Príloha č. 4

Osobitne sú v rámci návrhu novely zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník riešené práva spotrebiteľov pri veciach s digitálnym prvkom ako sú napríklad smart televízory alebo digitálne plnenia, ktorých právna regulácia sa doteraz vo veľkej miere opierala o všeobecné inštitúty, ktoré sa časom stali nedostatočnými. Zavádza sa napríklad právo na bezpečnostné aktualizácie či zásada, že aj poskytnutie osobných údajov je protiplnením za dodané digitálneho plnenie. Návrh zákona tak aktualizuje predovšetkým záväzkové právo týkajúce sa aj špecifických produktov, ktoré na trh prináša digitálna éra.

Návrh zákona takisto prináša novú úpravu dosiaľ neregulovaných online trhov, kde býva aj pre skúsenejších spotrebiteľov ťažké až nemožné identifikovať, či ponúka produktu na konkrétnom online trhu pochádza od neobchodníka alebo od obchodníka, čím vzniká neistota spotrebiteľa o uplatňovaní spotrebiteľských práv. Nová právna úprava by túto neistotu mala odstraňovať a zlepšiť tak prístup k produktom na týchto online trhoch spolu so zlepšením spotrebiteľských práv.

Návrh zákona zavádza nové informačné povinnosti obchodníka vo vzťahu k e-shopom. Ide o informácie o spôsobe zabezpečenia autenticity spotrebiteľských hodnotení a recenzií uvedených na stránkach obchodníka a informácie o hlavných parametrov určujúcich poradie ponúk vo výsledku vyhľadávania spotrebiteľa na online trhu. Tieto nové informačné povinnosti prinesú spotrebiteľom väčšiu dôveryhodnosť online priestoru, ktorý je využívaný stále intenzívnejšie. Spotrebitelia tak nebudú vystavovaní marketingovým stratégiám falošných pozitívnych hodnotení a budú odolnejší voči cielenému individualizovanému poradiu ponúkaných produktov. Výsledkom tejto zmeny je pozitívny vplyv na spotrebiteľov a domácnosti, ak budú nakupovať produkty, ktoré sú pre nich vhodnejšie, v závislosti na skutočných recenziách, čo môže viesť k nákupu kvalitnejších, trvácnejších produktov v rôznych cenových kategóriách či menej poruchových tovarov.

Pozitívny vplyv na spotrebiteľov zakladá aj nová právna úprava týkajúca sa porovnania cien palív. Povinnosť obchodníka, ktorý prevádzkuje čerpaciu stanicu zverejniť na čerpacej stanici porovnanie cien palív zabezpečí lepšiu informovanosť spotrebiteľov o jednotkových cenách palív. Na základe týchto informácií spotrebitelia budú môcť porovnať jednotkové ceny alternatívnych palív s tradičnými palivami a prispôsobiť tak svoje nákupné rozhodnutia, pokiaľ ide o kúpu vozidiel s pohonom na alternatívne palivá.

Návrh zákona ďalej rieši dohľad v oblasti ochrany spotrebiteľa, najmä ho zefektívňuje, sprehľadňuje. Má za cieľ zvýšiť mieru ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu členských štátov EÚ, a to pri off-line aj online nákupe a s ním súvisiacich práv. Vo výsledku by sa mal zlepšiť prístup spotrebiteľov ku kvalitnejším výrobkom a službám. V rámci preventívneho pôsobenia výkonu dohľadu by sa mali eliminovať prípady porušovania práv spotrebiteľov a v nadväznosti na inštitút „druhej šance“ zjednodušiť prístup k dosiahnutiu nápravy a získaniu odškodnenia, ak práva spotrebiteľov boli porušené (ide o inštitúty dobrovoľného opatrenia (čl. I § 35), odloženia veci v nadväznosti na dohodu so spotrebiteľom [čl. I § 38 ods. 1 písm. b)], prihliadanie na preukázaný záujem o odškodnenie spotrebiteľov ako obligatórne kritérium, na ktoré sa má prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie [čl. I § 42 ods. 3 písm. b)], a znižovanie sadzieb pokuty pri preukázaní ukončenia porušovania povinnosti a

Príloha č. 4

vykonania nápravy v prospech spotrebiteľov (čl. I § 44 ods. 1), ktorých cieľom je upustiť od sankcionovania obchodníka, resp. uložiť mu sankciu v nižšej sume v prípadoch, kedy obchodník ukončí porušovanie právnych predpisov a v relevantných prípadoch vykoná nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti zo strany obchodníka).

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Návrh zákona je vo všeobecnosti adresovaný všetkým skupinám obyvateľstva. Legislatíva v oblasti ochrany spotrebiteľa však používa pojem „zraniteľný spotrebiteľ“ na označenie tých osôb, ktoré sú osobitne zraniteľné z dôvodu nedostatku telesných alebo duševných schopností, ich veku alebo dôverčivosti. Efektívnejší výkon dohľadu a inštitút „druhej šance“ môžu mať v praxi väčší prínos pre tieto skupiny spotrebiteľov, ktoré sú náchylnejšie stať sa obeťami nekalých obchodných praktík pri súčasnej abdikácii na domáhanie sa svojich spotrebiteľských práv.

Príloha č. 4

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrh zákona nemá nijakým spôsobom vplyv na rovnosť medzi ženami a mužmi.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

-

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

-

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

-

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-

Príloha č. 4

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Príloha č. 4

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

-

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

-

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

-

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

-

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

-

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

-