Príloha č. 2
1
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov (ďalej len „zmluva“) umožní alokáciu zdaňovacích práv medzi Slovenskú republiku a Azerbajdžan, čím účinne zabráni dvojitému zdaneniu (súčasne v SR aj v Azerbajdžane) u fyzických osôb a právnických osôb.
Pokiaľ ide o domácnosti (fyzické osoby), tak v prípade cezhraničných situácií zmluva potenciál zabezpečiť zvýšenie čistých príjmov FO, t.j. ich disponibilných príjmov.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Zmluva sa vzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré majú daňovú rezidenciu v SR alebo v Azerbajdžane a ktorým plynie príjem z druhého zmluvného štátu (zo SR alebo z Azerbajdžanu).
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Rast potenciálnych príjmov nebolo možné kvantifikovať. Uvádzame však modelové príklady, napríklad pri príjmoch zo závislej činnosti a dividend:
1. Príjmy zo závislej činnosti
FO daňový rezident SR, vykonáva závislú činnosť v Azerbajdžane počas obdobia presahujúceho 183 dní v príslušnom zdaňovacom období, príjmy zo závislej činnosti dosiahli sumu 20 000 eur (na účely tohto príkladu ignorujeme poistné a nezdaniteľné alebo odpočítateľné daňové položky), sadzba dane z príjmov FO je 19% (v SR) a 14% (v Azerbajdžane).
Bez zmluvy:
- zdaniteľnosť sa posudzuje len podľa vnútroštátnych daňových predpisov Azerbajdžanu a SR (zákon o dani z príjmov, ďalej len „zákon“)
- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Azerbajdžane
- Azerbajdžan vybral daň vo výške 2 800 eur (vybrané vo forme preddavkov na daň), SR umožní unilaterálne (podľa zákona) zamedziť dvojitému zdaneniu prostredníctvom vyňatia príjmov preukázateľne zdanených v Azerbajdžane
- celková daň z príjmov zo závislej činnosti je 2 800 eur
So zmluvou:
- zdaniteľnosť sa posudzuje podľa vnútroštátnych daňových predpisov Azerbajdžanu a SR (zákon) aj zmluvy, pričom zmluva prednosť pred zákonom
- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Azerbajdžane
- podľa zmluvy právo na zdanenie aj Azerbajdžan, SR zamedziť dvojitému zdaneniu
- Azerbajdžan vybral daň vo výške 2 800 eur (vybrané vo forme preddavkov na daň), SR umožní zamedziť dvojitému zdaneniu prostredníctvom započítania dane zaplatenej v Azerbajdžane na daňovú povinnosť v SR
Príloha č. 2
2
(metóda podľa zmluvy) alebo vyňatia príjmov preukázateľne zdanených v Azerbajdžane (metóda podľa zákona), zákon umožní daňovníkovi využiť pre neho výhodnejšiu metódu
- celková daň z príjmov zo závislej činnosti je 2 800 eur
Záver:
- príjmy zo závislej činnosti jediným druhom príjmu, kde SR umožňuje unilaterálne zamedziť dvojitému zdaneniu (aj bez zmluvy)
- zmluva nebude mať vplyv na celkové daňové zaťaženie práce
2. Dividendy
FO daňový rezident SR, vlastní podiel v obchodnej spoločnosti (PO) daňovom rezidentovi Azerbajdžanu, PO po skončení zdaňovacieho obdobia rozdeľuje zisk PO po zdanení (vypláca dividendu) vo výške 10 000 eur, sadzba dane z dividend je 7% (v SR) a 10% (zrážková daň v Azerbajdžane).
Bez zmluvy:
- zdaniteľnosť sa posudzuje len podľa vnútroštátnych daňových predpisov Azerbajdžanu a SR (zákon)
- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Azerbajdžane
- Azerbajdžan vybral daň vo výške 1 000 eur (zrazená pri výplate dividend), SR vybrala daň vo výške 700 eur (daňovník priznal uvedenú sumu v daňovom priznaní)
- zákon neumožňuje unilaterálne zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch vo forme dividend
- celková daň z dividend je 1 700 eur, t.j. efektívna sadzba dane je 17%
So zmluvou:
- zdaniteľnosť sa posudzuje podľa vnútroštátnych daňových predpisov Azerbajdžanu a SR (zákon) aj zmluvy, pričom zmluva prednosť pred zákonom
- príjem je zdaniteľným príjmom v SR (príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy) aj v Azerbajdžane
- podľa zmluvy právo na zdanenie aj Azerbajdžan (najviac do výšky 10% zo sumy dividend), SR má zamedziť dvojitému zdaneniu
- Azerbajdžan vybral daň vo výške 1 000 eur (zrazená pri výplate dividend), SR umožniť zamedzenie dvojitého zdanenia prostredníctvom metódy zápočtu dane (daňovník prizná dividendy z Azerbajdžanu v daňovom priznaní a započíta daň zaplatenú v Azerbajdžane na daňovú povinnosť v SR, najviac však do výšky 700 eur)
- celková daň z dividend je 1 000 eur, t.j. efektívna sadzba dane je 10%
Záver:
- na rozdiel od príjmov zo závislej činnosti, SR neumožňuje unilaterálne zamedziť dvojitému zdaneniu u dividend plynúcich zo zahraničia (bez zmluvy)
- zmluva preto bude mať výrazný vplyv na celkové daňové zaťaženie dividend (17% vs. 10%, rozdiel 700 eur)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Opatrenie nebolo možné kvantifikovať z dôvodu neexistencie vhodných dát.
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Opatrenie (zmluva) nemá špecifický vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Príloha č. 2
3
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
-
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
-
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
-
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Opatrenie (zmluva) nemá špecifický vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
-
Príloha č. 2
4
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Zmluva môže mať pozitívny vplyv na posilnenie právnej istoty a zníženie administratívnej záťaže u všetkých daňovníkov, vrátane zamestnancov a zamestnávateľov. Zmluva obmedzuje zmluvné štáty v uplatňovaní svojich vnútroštátnych daňových predpisov tak, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu príjmov, čo prispieva k jasnejšiemu a stabilnejšiemu (pri zmenách vnútroštátnych predpisov) určeniu daňových povinností v oboch zmluvných štátoch. Daňovníci zmluvných štátov tiež majú spravidla výhodnejšie zaobchádzanie aj v oblastiach, ktoré nie upravené v zmluve (napr. voľnejšie administratívne povinnosti).
b)
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
-deti (0 – 17),
-mladí ľudia (18 – 25 rokov),
-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
-ľudia so zdravotným postihnutím,
-marginalizované rómske komunity
-domácnosti s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Zmluva nemá špecifický vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Príloha č. 2
5
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
Zmluva nemá vplyv na rovnosť príležitostí a dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu. Zmluva zároveň nevedie k diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva.
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
Zmluva nevedie k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi a nemá vplyv na rovnosť príležitostí.
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
-
f)
návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
-
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
-
Príloha č. 2
6
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Zmluva nemá priamy a kvantifikovateľný vplyv na vznik pracovných miest.
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Zmluva nevedie k zániku pracovných miest.
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Zmluva nemá priamy a kvantifikovateľný vplyv na dopyt po práci.
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Zmluva nemá dosah na fungovanie trhu práce.
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Zmluva nemá špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov.
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
Zmluva neovplyvňuje špecifické vekové skupiny zamestnancov.