D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Mária Kolíková, Juraj Krúpa a Ondrej Dostál.

Cieľom predloženého návrhu je redefinícia skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia, pričom v rámci tejto redefinície dochádza odklonu od podmienky použitia od násilia alebo hrozby bezprostredného násilia a zavádza podmienku absencie súhlasu poškodenej osoby.

Podľa platného trestného zákona sa za znásilnenie považuje také správanie páchateľa, ktoré nevyhnutne súvisí s páchaním násilia alebo využitím bezbrannosti obete (napr. obeť je pod vplyvom drog, alkoholu). Trestný zákon teda nepredpokladá, že k trestnému činu znásilnenia môže dôjsť aj voči dospelej žene bez násilia, napr. za okolností, že žena z dôvodu strachu, stavu tzv. zamrznutia, síce jednoznačne nesúhlasí so sexuálnym aktom, páchateľ o tom vie, ale napriek tomu tento stav ženy zneužije.

Platná definícia znásilnenia teda kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia a prejaveného odporu, pričom nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu, ako to vyžaduje medzinárodné právo a normy, s ktorými súhlasia aj odborníčky a odborníci v oblasti rodovo podmieneného násilia na Slovensku aj v zahraničí.

Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života približne 100 000 žien na Slovensku. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie (38%), pokus o znásilnenie (42%), súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila (36%), nútené dotyky na intímnych miestach (35%) a iné (31%), napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. Veľká väčšina žien (88%) páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien (38%) alebo známych žien (28%). V 10% boli páchateľmi príbuzní.

Výsledky prieskumu tiež poukazujú na pretrvávajúcu negatívnu stopu, ktorú zanecháva sexuálne násilie, o čom svedčia zdôvodnenia, prečo sa ženy neobrátili na políciu. Až 85% žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc.

Sexuálne násilie je na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom, ktorý priamo zasahuje desaťtisíce ľudí. Aktuálna zákonná definícia znásilnenia spolu s nedostatočným prístupom zo strany polície a ďalších štátnych zložiek sa negatívne odráža vo všeobecne nízkej miere nahlasovania sexuálneho násilia, udržiava nízke spoločenské povedomie o výskyte a okolnostiach sexuálneho násilia a v konečnom dôsledku nezabezpečuje ľuďom na území SR ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách.

Sex bez súhlasu ako trestný čin (znásilnenie) nie je v legislatíve európskych krajín neznámy. Naopak, pozná ho viacero štátov ako napr. Belgicko, Chorvátsko, Cyprus Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Slovinsko, Španielsko,

Švédsko, Spojené kráľovstvo a ďalšie k tomu pristupujú. Najnovšie švajčiarska Národná rada 1. júna 2023 zmenila legislatívu upravujúcu znásilnenie. Nová definícia hovorí, že „sex proti vôli druhej zúčastnenej osoby“ je znásilnenie. Prijatie zákona znamená koniec zastaranej definície znásilnenia, podľa ktorej musela byť pri znásilnení použitá fyzická sila, hrozba násilia alebo nátlak.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K bodu 1

(§ 29 ods. 2)

S ohľadom na novú formuláciu skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia sa dopĺňa logicky aj pozitívna definícia súhlasu. Za súhlas sa považuje vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle poškodeného, ak vzhľadom na okolnosti činu a svoje osobné pomery mohol taký súhlas prejaviť. Takýto súhlas môže byť vyjadrený výslovne aj konkludentne, komisívnym či omisívnym konaním subjektu.

Za súhlas však nebude možné považovať, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval. Touto úpravou sa posilňuje právne postavenie poškodeného v situáciách, ak by páchateľ protiprávneho činu využil pasivitu poškodeného s tvrdením, že poškodený pri jeho čine nekládol aktívny fyzický odpor, a ani inak nevyjadril nesúhlas, na základe čoho páchateľ mal za to, že poškodený k činu zasahujúcemu do jeho práv udelil súhlas. Pasivita poškodeného môže byť dôsledkom strachu z fyzickej prevahy páchateľa, ktorú na základe správania páchateľa a ďalších okolností poškodený vníma ako hrozbu bezprostredného násilia. Prípadne pasivita môže byť aj prejavom bezbrannosti ako tzv. zamrznutie, pri neschopnosti poškodeného prejaviť akýkoľvek rozpoznateľný odpor alebo nesúhlas voči konaniu páchateľa zasahujúceho do sféry práv poškodeného chránených Trestným zákonom. Právne postavenie poškodeného sa na jednej strane touto úpravou posilňuje, no na strane druhej bude veľmi náročné preukázať skutkový stav v situáciách bez svedkov, keď pôjde o tvrdenie poškodeného proti tvrdeniu páchateľa. Zákonodarca však pre adresátov práva jasne vymedzuje pravidlo, že osoba, ktorá svojim konaním zasahuje do sféry práv inej osoby (poškodeného), musí na také konanie získať vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený súhlasný prejav vôle poškodeného a to slovne alebo fyzickým prejavom (napr. jednoznačným súhlasným gestom), aby také konanie nebolo považované za protiprávne s právnym dôsledkom v podobe vyvodenia trestnej zodpovednosti.

K bodom 2 až 6

(§ 30 ods. 2, § 47 ods. 2, § 61 ods. 4, § 87 ods. 5, § 127 ods. 5)

V súvislosti so zlúčením § 199 a § 200 do jedného ustanovenia sa navrhuje vypustenie vnútorného odkazu na § 200 a s tým súvisiaca úprava textu.

K bodom 7 a 8

(§ 199 a 200)

Navrhuje sa spojiť trestné činy znásilnenia podľa § 199 a sexuálneho násilia podľa § 200 do spoločného ustanovenia s názvom Znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia.

Navrhovanou zmenou sa sleduje cieľ, aby sexuálny styk akéhokoľvek druhu, ktorý je vykonaný bez súhlasu zúčastnenej osoby, bol trestným činom. Navrhovaná úprava je inšpirovaná Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne. Požiadavka, aby v daných prípadoch došlo k „donúteniu“, čo podľa výkladových komentárov k Trestnému zákonu predpokladá vynakladanie aktívneho odporu, nie je správna, nakoľko každá obeť reaguje na stresovú situáciu inak, tzv. fight or flight režim môže nahradiť naopak paralýza a neschopnosť akokoľvek proti situácii zakročiť. Zároveň sa nejaví ako správna ani požiadavka,

aby pre trestnosť takéhoto konania bolo nevyhnutné použiť násilie alebo jeho bezprostrednú hrozbu, pretože napríklad pri nerovnosti postavení páchateľa a obete, či už z dôvodu nerovného postavenia žien a mužov, alebo z dôvodu inej pozície autority, napríklad zamestnávateľa, môže byť buď bezprostredná hrozba rôzne vnímaná obeťou a páchateľom alebo ani nemusí existovať a napriek tomu dôjde k sexuálnemu násiliu.

Vyššia trestná sadzba v prípade skutočného použitia násilia, jeho hrozby alebo v prípade využitia bezbrannosti obete zostane zachovaná v odseku 2 a oproti súčasnému nastaveniu nedochádza k zmene.

Predkladaná zmena definície znásilnenia na sexuálny styk bez súhlasu je kľúčovým krokom k odstraňovaniu sexuálneho násilia a rešpektovaniu sexuálnej autonómie a telesnej integrity každého človeka. Znásilnenie je akt neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ako aj závažného zasahovania do sexuálnej integrity a súkromia osoby, preto má štát pozitívnu povinnosť zabezpečiť, aby bol takýto čin trestne a účinne stíhateľný.

Navrhovaná úprava je inšpirovaná rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva. V roku 2003 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") vo veci M.C. proti Bulharsku uviedol, že bol „presvedčený, že akýmkoľvek rigidným prístupom k trestnému stíhaniu sexuálne motivovaných trestných činov, ako napríklad vyžadovanie dôkazov o fyzickom odpore (obete) za každých okolností, sa riskuje, že niektoré typy znásilnenia zostanú nepotrestané, čím sa ohrozí účinná ochrana sexuálnej autonómie jednotlivca. V súlade so súčasnými štandardami a trendmi v tejto oblasti, sa konkrétne povinností členských štátov vyplývajúce z článkov 3 a 8 dohovoru musia chápať ako požadujúce penalizáciu a účinné stíhanie všetkých sexuálnych konaní vykonaných bez súhlasu obete, a to aj pri absencii fyzického odporu obete“. Podľa ESĽP súčasný právny vývoj vedie k vnímaniu znásilnenia ako akéhokoľvek nesúhlasného sexuálneho činu, čo zahŕňa prípady, keď je obeť paralyzovaná a neschopná odporu.

Tento prístup zároveň zahŕňa situácie tzv. ustrnutia pri znásilnení, ktoré je pomerne bežné, alebo pasivitu obete v snahe ochrániť si život a zdravie (napr. štúdia švédskej pohotovostnej kliniky pre obete znásilnenia ukázala, že 70 % z nich zažilo reakciu „zmrazeného strachu“.)

Vyšetrovanie takto definovaného znásilnenia a sexuálneho násilia si bude vyžadovať hodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti s cieľom ustanoviť od prípadu k prípadu, či obeť slobodne súhlasila s vykonaním sexuálneho aktu. Takéto hodnotenie musí poznať širokú kálu behaviorálnych reakcií na sexuálne násilie a znásilnenie, ktoré obete prejavujú a nie sú založené na predpokladoch typického správania sa v takýchto situáciách, ani na rodových stereotypoch a mýtoch o mužskej a ženskej sexualite. Osobitne bude potrebné vysporiadať sa s momentami ustrnutia alebo pasivity obete podmienenej strachom o svoje zdravie a život alebo obavou z možných následkov napr. na deti a blízke osoby.”

Prečo je dôležité mať v trestnom čine znásilnenia podmienku súhlasu? Je to vyjadrenie rešpektu a dôstojnosti k druhému človeku. Požiadavka súhlasu pre sexuálne aktivity od zúčastnených osôb chráni obete, ženy, dievčatá pred znásilnením.

Je na tom spoločenská zhoda. Z výsledkov aktuálneho prieskumu, ktorý pre Amnesty Intenational Slovensko uskutočnila agentúra Focus, vyplýva, že: 91 % opýtaných si myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením. Toto presvedčenie prevláda aj u ľudí, ktorí sa identifikujú ako

konzervatívni. Zároveň si 89 % myslí, že sex bez súhlasu by mal byť trestným činom. Až 86% opýtaných považuje za problém, že súčasne platná definícia znásilnenia nekladie dôraz na slobodný súhlas všetkých zúčastnených.

Postihovanie všetkých prejavov sexuálneho násilia je cesta k spoločnosti, kde žena ako najčastejšia obeť, má rovnocenné postavenie, má rovnaký prístup k spravodlivosti. Pre obeť je zložité samotné podanie trestného oznámenia, štatisticky menej ako polovica žien podá trestné oznámenie pre znásilnenie. Pre dôsledné potlačenie tohto násilia je dôležitá jednoznačná právna úprava, ktorá dá obeti šancu preukázať, že k znásilneniu došlo. Predkladaná právna úprava k tom

K Čl. II

V čl. II sa novelizuje zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V § 3 uvedeného zákona sa odkaz na § 200 nahrádza odkazom na § 199, ktorý upravuje znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia.

K čl. III

Navrhuje sa dátum účinnosti predkladaného návrhu zákona na 1. marca 2024.