Príloha č. 3
Súhrnná účtovná závierka SR za rok 2022
1
SÚHRNNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA VEREJNEJ SPRÁVY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
k 31.12.2022
Súhrnná účtovná závierka
x
riadna
Za obdobie
Mesiac
Rok
Mesiac
Rok
od
0
1
2
0
2
2
do
1
2
2
0
2
2
IČO
0
0
1
5
1
7
4
2
Názov účtovnej jednotky
M
I
N
I
S
T
E
R
S
T
V
O
F
I
N
A
N
C
I
Í
S
R
Sídlo účtovnej jednotky
Ulica a číslo
Š
T
E
F
A
N
O
V
I
Č
O
V
A
5
PSČ
Názov obce
8
1
7
8
2
B
R
A
T
I
S
L
A
V
A
Telefónne číslo
Faxové číslo
0
2
/
5
9
5
8
1
1
1
1
0
2
/
5
9
5
8
3
0
4
8
E-mailová adresa
p
o
d
a
t
e
l
n
a
@
m
f
s
r
.
s
k
Zostavená dňa:
3
0
0
9
2
0
2
3
Podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky:
2
SÚVAHA K 31. 12. 2022
(v tis. eur)
AKTÍVA
2022
2021
MAJETOK SPOLU (A+B+C)
85 585 279
79 067 837
A.
pozn. Dlhodobý majetok (A.I. až A.IV.)
63 279 805
60 737 774
A.I.
Nehmotný majetok
648 146
562 046
v tom softvér
442 576
414 826
oceniteľné práva
28 958
21 238
obstaranie nehmotného majetku
135 204
95 689
4
ostatný nehmotný majetok
41 408
30 293
A.II.
Hmotný majetok
54 616 052
52 727 846
v tom stavby
31 674 602
31 121 753
pozemky
10 202 245
10 085 155
samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
2 729 910
2 636 118
dopravné prostriedky
2 103 258
2 146 975
poskytnuté preddavky
2 127 518
1 474 438
obstaranie hmotného majetku
5 024 920
4 520 598
11
ostatný hmotný majetok
753 599
742 809
A.III.
Finančný majetok
7 227 465
6 597 593
12
v tom cenné papiere a podiely
4 550 102
4 045 577
dlhodobé pôžičky
1 394 761
1 307 776
termínované účty v bankách
25 802
28 079
ostatný dlhodobý finančný majetok
1 256 800
1 216 161
A.IV.
Pohľadávky
788 142
850 289
B.
Krátkodobý majetok (B.I. až B.III.)
21 340 165
17 918 794
B.I.
Zásoby
3 040 049
1 493 795
v tom materiál
1 318 028
1 162 615
17
tovar
147 244
160 767
výrobky
1 482 191
127 030
ostatné zásoby
92 586
43 383
B. II.
Pohľadávky
13 169 838
7 731 830
v tom daňové a colné pohľadávky štátu
432 803
282 729
daňové pohľadávky územnej samosprávy
36 907
41 115
nedaňové pohľadávky štátu a územnej samosprávy
200 807
176 405
23
odberatelia
1 189 529
832 531
poskytnuté preddavky
615 827
516 757
pohľadávky zo zúčtovania s EÚ
117 351
178 940
zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy
78 037
79 368
ostatné krátkodobé pohľadávky subjektov verejnej správy
10 498 577
5 623 985
B.III.
Finančné účty a krátkodobý finančný majetok
5 130 277
8 693 169
v tom bežné bankové účty, pokladnica a ceniny
3 898 306
3 119 849
účty Štátnej pokladnice
1 228 966
5 568 105
ostatný krátkodobý finančný majetok
3 005
5 215
C.
Časové rozlíšenie
965 309
411 269
3
SÚVAHA K 31. 12. 2022
(v tis. eur)
PASÍVA
2022
2021
VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY SPOLU (A+B+C)
85 585 279
79 067 837
A.
pozn. Vlastné imanie (A.I až A.III.)
-31 677 565
-45 753 235
A.I.
Oceňovacie rozdiely
22 812
17 433
A.II.
Výsledok hospodárenia (A.II.1.+A.II.2.)
-31 856 605
-45 927 478
nevysporiadaný výsledok hospodárenia min. rokov
-44 831 325
-39 682 665
výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
12 974 720
-6 244 813
A.III.
Podiely iných účtovných jednotiek
156 228
156 810
B.
Záväzky, rezervy, bankové úvery a výpomoci (B.I až B.IV.)
105 725 635
113 602 541
B.I.
Dlhodobé záväzky
57 205 521
57 195 918
v tom štátne dlhopisy
50 141 830
49 612 947
bankové úvery
5 969 129
5 841 026
ostatné dlhodobé záväzky
1 094 562
1 741 945
B.II.
Dlhodobé rezervy
28 797 831
41 381 105
36
v tom zamestnanecké požitky štátnych rozp. a príspev. organizácií
26 367 644
39 791 252
ostatné dlhodobé rezervy
2 430 187
1 589 853
B.III.
Krátkodobé záväzky
18 640 229
13 712 118
v tom štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky
5 165 587
2 069 377
dodávatelia
1 974 791
1 693 862
záväzky zo zúčtovania s EÚ
4 130 293
2 539 364
zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy
817 293
823 870
bankové úvery
946 194
648 235
zamestnanci
591 806
599 929
prijaté preddavky
146 241
184 444
ostatné záväzky
4 868 024
5 153 037
B.IV.
Krátkodobé rezervy
1 082 054
1 313 400
C.
Časové rozlíšenie
11 537 209
11 218 531
4
VÝKAZ ZISKOV A STRÁT K 31. 12. 2022
(v tis. eur)
VÝNOSY
2022
2021
I
.
pozn.
Daňové a colné výnosy a výnosy z poplatkov
21 389 295
19 028 362
v tom daňové výnosy štátu
16 135 527
14 209 974
daňové výnosy územnej samosprávy
4 053 990
3 726 088
poplatky
1 199 778
1 092 300
Výnosy z transferov
5 175 245
4 934 540
v tom výnosy z rozpočtu EÚ
2 437 811
2 435 523
výnosy z ostatných transferov
2 737 434
2 499 017
Tržby za vlastné výkony a tovar
30 592 489
35 617 872
v tom služby
18 853 774
31 047 501
výrobky
3 745 805
1 901 787
tovar
6 416 018
2 505 182
ostatné výnosy
1 576 892
163 402
Finančné výnosy
3 186 505
1 763 669
v tom úroky
309 707
311 297
kurzové zisky
172 138
179 931
podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
554 456
423 098
ostatné finančné výnosy
2 150 204
849 343
V
.
Zúčtovanie rezerv a opravných položiek
15 409 733
2 061 155
v tom rezervy
14 520 048
1 233 474
opravné položky
889 685
827 681
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
2 702 329
2 851 404
VÝNOSY SPOLU (I. až VI.)
78 455 596
66 257 002
NÁKLADY
2022
2021
I
.
Náklady na transfery
19 291 017
34 380 172
v tom Odvod do rozpočtu EÚ
940 226
966 750
ostatné transfery
18 350 791
33 413 422
Spotrebované nákupy a služby
22 764 131
12 960 494
v tom služby
7 808 495
6 580 677
spotreba materiálu
8 148 783
3 321 642
predaný tovar
5 822 916
2 391 327
spotreba energií
971 640
657 019
ostatné
12 297
9 829
Osobné náklady
11 977 660
11 168 910
v tom mzdy
8 863 456
8 304 748
zdravotné a sociálne odvody
2 400 217
2 251 797
ostatné sociálne náklady
713 987
612 365
Odpisy, rezervy a opravné položky
4 358 485
6 404 212
v tom odpisy dlhodobého majetku
2 109 468
2 092 121
rezervy
1 012 351
2 899 891
opravné položky
1 236 666
1 412 200
V
.
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť
5 424 425
5 169 011
Finančné náklady
1 643 093
2 354 756
v tom úroky
1 228 362
1 258 392
kurzové straty
168 481
166 760
podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
2 718
654 414
ostatné finančné náklady
243 532
275 190
Dane a poplatky
23 053
62 208
NÁKLADY SPOLU (I. až VII.)
65 481 864
72 499 763
VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA (Výnosy - Náklady)
12 973 732
-6 242 761
z toho pripadajúci na podiely iných účtovných jednotiek
-729
2 665
5
I. VŠEOBECNÉ ÚDAJE A ZVEREJNENIA
1. Právny dôvod na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,SUZ“) bola zostavená v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o účtovníctve“). Primerane boli použité aj ustanovenia Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2008 č. MF/27526/2008–31 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy (ďalej len ,,opatrenie“), a to v oblasti použitých metód konsolidácie a postupu konsolidácie.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy je sprístupnená k nahliadnutiu v sídle konsolidujúcej účtovnej jednotky, ktorou je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V elektronickej podobe je súhrnná účtovná závierka uložená aj v Registri účtovných závierok na webovom sídle
www.registeruz.sk
.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy bola spracovaná sčasti automatizovane prostredníctvom informačného systému Centrálny konsolidačný systém (CKS), a sčasti manuálne na základe údajov a podkladov jednotlivých subjektov, ktoré ich predkladajú do IS CKS. Zároveň vychádza z auditovaných konsolidovaných účtovných závierok kapitol štátneho rozpočtu a vyšších územných celkov, auditovanej konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, auditovaných individuálnych a konsolidovaných účtovných závierok obcí a miest a obchodných spoločností, na ktoré sa povinnosť auditu vzťahuje. Samotná súhrnná účtovná závierka nie je auditovaná štatutárnym audítorom.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy za rok 2022 bola spracovaná na základe agregácie údajov z:
konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy,
konsolidovaných účtovných závierok obcí (1 132),
konsolidovaných účtovných závierok vyšších územných celkov (8),
individuálnych účtovných závierok obcí (1 781), ktoré nemali povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku alebo do dňa zostavenia súhrnnej účtovnej závierku ju nezostavili,
individuálnych účtovných závierok ostatných subjektov verejnej správy založených podľa osobitných predpisov1 (50).
individuálnych účtovných závierok neziskových organizácií štátu, neziskových organizácií a záujmových združení miestnej samosprávy nezahrnutých do konsolidovaných závierok iných subjektov verejnej správy (398).
V nasledujúcom texte poznámok sa pre účely opisu významných položiek aktív, pasív, nákladov a výnosov zoskupujú organizácie súhrnného celku do skupín: ústredná správa, územná samospráva a ostatné subjekty, pričom:
Ústrednou správou sa rozumejú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, verejné
výskumné inštitúcie a obchodné spoločnosti, v ktorých majú ústredné orgány štátnej správy majetkové podiely, a ktoré sú súčasťou konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy.
Subjektmi územnej samosprávy sa rozumejú obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové
organizácie obcí a vyšších územných celkov, obchodné spoločnosti obcí a vyšších územných celkov, v ktorých majú obce alebo vyššie územné celky majetkové podiely, a ktoré súčasťou konsolidovaných účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov. Za rok 2022 z celkového počtu obcí a miest (2 926) vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc, nezostavovalo KUZ 1 759 z nich.
Ostatnými subjektmi sa rozumejú subjekty založené osobitným zákonom a neziskové organizácie
územnej samosprávy vedené v registri organizácií Štatistického úradu SR ako subjekty verejnej správy. Ide napríklad o verejné vysoké školy (20), Sociálnu poisťovňu, Slovenský pozemkový fond, Audiovizuálny fond, Radu pre vysielanie a retransmisiu, Rozhlas a televíziu Slovenska, Slovenské
1 Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6
národné stredisko pre ľudské práva, Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústav pamäti národa a ďalšie. Podrobný prehľad týchto subjektov je uvedený v prílohe č. 1. súhrnnej účtovnej závierky.
Koncept ,,súhrnného celku“ je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré nie štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA 2010. Zoskupenie do vyššie uvedených skupín je vytvorené na základe §22a zákona o účtovníctve.
2. Informácie o súhrnnom celku verejnej správy
Do súhrnného celku za rok 2022 boli zaradené účtovné jednotky v súlade s §22a zákona o účtovníctve. Súhrnný celok verejnej správy za rok 2022 tvorilo spolu 8 397 účtovných jednotiek. Spôsob zahrnutia jednotiek do súhrnného celku je na základe:
a)princípu kontroly rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obchodné spoločnosti, štátne podniky a štátne fondy a
b)b) zaradenia subjektov do sektora verejnej správy napr. verejné vysoké školy, verejné výskumné inštitúcie, obce, vyššie územné celky, neziskové organizácie a ďalšie.
Ministerstvo financií SR ako zostavovateľ súhrnnej účtovnej závierky nevykonáva reálne kontrolu nad všetkými účtovnými jednotkami súhrnného celku, z tohto dôvodu je rozhodujúce pre ich zahrnutie do súhrnného celku zaradenie do sektora verejnej správy 22a ods. 3 zákona o účtovníctve). Ministerstvo financií SR však pre účely spracovania SUZ predstavuje materskú účtovnú jednotku a súhrnný celok je fiktívne jednou ekonomickou entitou.
Súhrnný celok nie je totožný so sektorom verejnej správy (v metodike ESA 2010 označovaný pod
kódom S.13), nakoľko zahŕňa aj tie jednotky, ktoré nie štatisticky zaradené do verejnej správy. Do
súhrnného celku naopak nie zahrnuté jednotky v likvidácii alebo v konkurzea organizácie, ktoré ukončili svoju činnosť v priebehu roka 2021 resp. k 1.1.2022.
V porovnaní s rokom 2021 je počet organizácií v súhrnnom celku v absolútnom vyjadrení vyšší o 41. Vyšší počet jednotiek vykázala ústredná správa o 25 a subjekty na tretej úrovni konsolidácie, ako sú neziskové organizácie a subjekty založené zákonom o 23.
Územná samospráva, aj napriek vyššiemu počtu obchodných spoločností o 39, zaznamenala celkový pokles jednotiek o 7. Medziročne došlo k zníženiu počtu rozpočtových a príspevkových organizácií územnej samosprávy o 36.
Vyššie územné celky vykazovali vo svojich konsolidovaných celkoch spolu 22 obchodných spoločností (v roku 2021 to bolo 17) a obce 677 (v roku 2021 to bolo 638).
V rámci ostatných subjektov došlo k nárastu o 23, pričom neziskové organizácie obcí a miest SR (štatisticky zaradené do sektora verejnej správy) dosiahli medziročný nárast o 5. V ústrednej správe došlo k pripočítaniu 14 zdravotníckych zariadení a 4 novo založených subjektov podľa osobitného zákona.
Tabuľka o počte organizácií v súhrnnom celku je založená na princípe vzniku týchto organizácií, či patria do zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, územnej samosprávy alebo boli založené zákonom alebo v prípade obchodných spoločností v nich vykonáva kontrolu subjekt verejnej správy. Do počtu organizácií zahrnuté aj pridružené účtovné jednotky (s majetkovým podielom nad 20 %). Hodnoty v súvahe a vo výkaze ziskov a strát prezentované len za subjekty, ktoré predložili účtovnú závierku za rok 2022 (a takisto okrem pridružených účtovných jednotiek, ktoré nevstupujú do agregovaných údajov).
7
Tabuľka 1
Počet organizácií v súhrnnom celku
2022
2021
Δ 2022-2021
Súhrnný celok spolu
8 397
8 356
+41
v tom
Ústredná správa
908
883
25
Rozpočtové organizácie
663
669
-6
Príspevkové organizácie
114
132
-18
Verejné výskumné inštitúcie
47
0
47
Obchodné spoločnosti štátu a štátne podniky
81
79
2
Štátne účelové fondy
3
3
0
Územná samospráva
6 898
6 905
-7
Rozpočtové organizácie
2 660
2 694
-34
Príspevkové organizácie
605
617
-12
Obchodné spoločnosti územnej samosprávy
699
660
39
Obce
2 926
2 926
0
Vyššie územné celky
8
8
0
Ostatné subjekty
611
568
23
Verejné vysoké školy
20
20
0
Subjekty založené zákonom a neziskové org. v ústrednej správe
45
27
18
Neziskové organizácie územnej samosprávy
526
521
5
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Pozn: Do zostavenia výkazov súhrnnej účtovnej závierky za rok 2022 nebolo započítaných 13 IUZ obcí, 24 KUZ obcí a 183 IUZ neziskových organizácií z dôvodu ich nepredloženia
Bližší prehľad o počte subjektov súhrnného celku je uvedený v prílohe č. 1 poznámok súhrnnej účtovnej závierky.
Významné zmeny v súhrnnom celku sa udiali najmä v ústrednej správe. Najvýznamnejšie organizačné zmeny v roku 2022 boli v rezorte vnútra, školstva, spravodlivosti a životného prostredia. Na základe zákona č. 271/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, všetky školy a školské zariadenia, ktoré majú naďalej vlastnú právnu subjektivitu, prešli od 1.1.2022 spod kapitoly MV SR pod kapitolu MŠVVaŠ SR. Vrátili sa tak do pôvodného stavu kompetencie MŠVVaŠ SR nad školskými zariadeniami, ktoré boli v roku 2013 v rámci tzv. ESO reformy prerozdelené medzi vnútro a školstvo.
Zároveň v rámci rezortu školstva na základe zákona 271/2022 Z. z. vznikli k 1.1.2022 Regionálne úrady školskej správy, ako samostatné právne subjekty, ktoré majú za úlohu vykonávať doterajšiu agendu odborov školstva okresných úradov v sídle kraja. Obdoba týchto regionálnych úradov bola v minulosti v podobe krajských školských úradov.
Ministerstvo spravodlivosti SR zriadilo tri správne súdy na riešenie sporov občanov so štátom. Cieľom je vyčleniť túto agendu na riešenie špecializovaným súdom. Súdy vznikli 1.6.2022 na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V rezorte životného prostredia na základe prijatia zákona č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vznikli od 31.3.2022 príspevkové organizácie (9) pre správu národných parkov, ako samostatné organizácie ochrany prírody a krajiny. Na správy národných parkov prešiel k 1.4.2022 aj majetok vo vlastníctve štátu v správe Štátnej ochrany prírody SR. Od začiatku apríla 2022 sa tiež zlúčili Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) so správou TANAP-u.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR vznikol ako samostatná kapitola štátneho rozpočtu, vyčlenením agendy z Ministerstva dopravy SR, na základe zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Odo dňa svojho zriadenia vykonáva všetky činnosti potrebné na zabezpečenie riadneho chodu úradu a na prechod práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy SR na úrad od 1. januára 2023.
8
V rámci územnej samosprávy došlo k zakladaniu nových obchodných spoločností. V roku 2022 vzniklo 25 nových spoločností v konsolidovaných celkoch obcí a miest SR.
3. Informácie o účtovných zásadách a účtovných metódach
Účtovné zásady a účtovné metódy uplatňované v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre jednotlivé právne formy účtovných jednotiek, ktoré sú definované:
-opatrením MF SR č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy,
-opatrením MF SR č. MF/014454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie,
-opatrením MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,
-opatrením MF SR č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne,
-opatrením MF SR č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu,
-opatrením MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie založené alebo zriadené na účel podnikania a
-medzinárodnými štandardami pre finančné výkazníctvo (IFRS) v prípade niektorých obchodných spoločností.
Pre účely zostavenia súhrnnej účtovnej závierky sa výkazy účtovných jednotiek, ktorých právna forma je iná než rozpočtová organizácia, upravili prostredníctvom prevodových mostíkov na štruktúru výkazov platných pre Ministerstvo financií SR. Tým je zabezpečená agregácia údajov v rovnakej štruktúre za všetky účtovné jednotky v súhrnnom celku. Číselné údaje v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky vykazované v mene euro, zaokrúhlené na tisíce, ak nie je uvedené inak.
4. Ďalšie informácie z konsolidovaných a individuálnych účtovných závierok
Opis položiek v SUZ (súvaha, výkaz ziskov a strát) sa zakladá na informáciách, ktoré uvedené v poznámkach individuálnych alebo konsolidovaných účtovných závierkach subjektov súhrnného celku, výročných správ a na informáciách vyžiadaných materskou účtovnou jednotkou. Pre tieto účely je možné nahliadnuť do Registra účtovných závierok na webovom sídle
www.registeruz.sk
.
9
INFORMÁCIE O METÓDACH A POSTUPE KONSOLIDÁCIE
1.Informácie o použitých metódach konsolidácie
Na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky boli primerane použité metódy a postupy konsolidácie podľa opatrenia ku konsolidácii vo verejnej správe. Účtovné jednotky boli zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky nasledovnými metódami:
Tabuľka 2
Metóda zahrnutia účtovných jednotiek do súhrnného celku
Druh účtovnej jednotky
Metóda
Rozpočtové a príspevkové organizácie
metóda úplnej konsolidácie
Obce a vyššie územné celky
metóda úplnej konsolidácie
Štátne fondy
metóda úplnej konsolidácie
Obchodné spoločnosti štátu (dcérske ÚJ) a štátne podniky
metóda úplnej konsolidácie
Verejné vysoké školy
metóda úplnej konsolidácie
Verejné výskumné inštitúcie
metóda úplnej konsolidácie
Ostatné subjekty podľa osobitného zákona
metóda úplnej konsolidácie
Spoločné a pridružené účtovné jednotky
metóda vlastného imania
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Popis metód konsolidácie
Metóda úplnej konsolidácie
Pri použití tejto metódy sa prispôsobujú účtovné výkazy všetkých dcérskych účtovných jednotiek na štruktúru výkazov účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie. Položky účtovných výkazov sa do agregácie preberajú v plnej miere a identifikované vzájomné vzťahy v rámci súhrnného celku sa vylučujú v plnej výške.
Metóda vlastného imania
Pri použití tejto metódy sa položky účtovných výkazov spoločných a pridružených účtovných jednotiek do agregácie nepreberajú. Zosúlaďuje sa hodnota podielov konsolidujúcej účtovnej jednotky na konsolidovanej účtovnej jednotke s tou časťou reálnej hodnoty majetku a záväzkov účtovnej jednotky, ktorá na tieto podiely pripadá.
Postup pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky
Prevod účtovných výkazov na rovnaký základ a štruktúru
Za spoločný základ účtovných výkazov bola použitá štruktúra individuálnej účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. Týkalo sa to všetkých obchodných spoločností, štátnych podnikov, verejných vysokých škôl, verejných výskumných inštitúcií, Sociálnej poisťovne a ostatných subjektov verejnej správy. Prevod údajov sa zabezpečuje použitím prevodových mostíkov, ktoré vypracovalo Ministerstvo financií SR ako zostavovateľ súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy. V rámci spracovania údajov dochádza aj k zosúladeniu metodických odlišností vyplývajúcich z rôznych postupov účtovania (napríklad odúročovanie pohľadávok a záväzkov, vykazovanie rezervy a opravných položiek).
Agregácia údajov
Agregovali sa konsolidované účtovné závierky, individuálne účtovné závierky a podklady pre identifikáciu vzájomných vzťahov. Ak bola účtovná jednotka súčasťou konsolidovaného celku na nižšej úrovni, bola vykázaná v rámci konsolidovaných výkazov materskej účtovnej jednotky(napr. obchodná spoločnosť obce).
10
Konsolidačné operácie
V rámci súhrnného celku boli vykonané konsolidačné operácie v oblasti pohľadávok a záväzkov, nákladov a výnosov. V prípade nekonzistentne vykázaných vzájomných vzťahov sa pred elimináciou vykonala ich úprava. Na identifikáciu vzájomných vzťahov boli spracované konsolidačné balíky a za obce a ich organizácie boli spracované formuláre vzájomných vzťahov.
V rámci súhrnného celku nebola vykonaná konsolidácia kapitálu a ani konsolidácia medzivýsledku.
Z dôvodu odlišnej metodiky účtovania niektorých transakcií, časového posunu vykázania vzájomných hodnôt, ako aj z dôvodu neidentifikovaných vzájomných vzťahov v rovnakej hodnote neboli na úrovni súhrnnej účtovnej závierky eliminované nasledovné vzťahy:
-v súvahe daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty,
-sociálne poistenie v oblasti pohľadávok, záväzkov, nákladov a výnosov,
-ostatné pohľadávky, záväzky, náklady a výnosy a časové rozlíšenie nákladov a výnosov s rozdielnou hodnotou vykázanou v podkladoch pre eliminácie za jednotlivé účtovné jednotky.
Spracovanie výkazov súhrnnej účtovnej závierky
Výkazy SUZ verejnej správy za rok 2022 sa predkladajú v osobitnej štruktúre. Vzhľadom na to, že ich štruktúra nie je predpísaná žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom, boli použité princípy medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS), ktoré kladú dôraz na významnosť a prehľadnosť údajov. Z tohto dôvodu je štruktúra SUZ odlišná od individuálnej účtovnej závierky jednotlivých právnych foriem v súhrnnom celku, ale aj od štruktúry konsolidovanej účtovnej závierky subjektu verejnej správy V porovnaní so SUZ zostavenou za rok 2021 nedošlo k zmene štruktúry výkazov SUZ za rok 2022.
Hodnota konsolidácie na úrovni súhrnného celku
V roku 2022 dosiahla výška konsolidácie aktív/pasív 3 077 665 tis. eur a nákladov/výnosov 1 763 976 tis. eur. V rámci konsolidácie došlo k eliminácii zostatkov účtov klientov v ŠP medziročne menej o 122 849 tis. eur z dôvodu poklesu zostatkov štátnych finančných aktív a nižších zostatkov účtov dobrovoľných klientov a ostatných subjektov verejnej správy vedených na účtoch v Štátnej pokladnici. Z dôvodu bezodplatného poskytnutia a prijatia zásob (liekov, vakcín, iného zdravotníckeho materiálu) medzi subjektami verejnej správy v súvislosti s mimoriadnou pandemickou situáciou COVID-19 boli eliminované vzájomné vzťahy v súvahe v hodnote 2 173 tis. eur (časovo rozlíšené náklady a výnosy) a vo výkaze ziskov a strát v hodnote 38 533 tis. eur (náklady na bezodplatne poskytnutý transfer a výnosy z ich zúčtovania). Obdobne ako v roku 2021 aj v roku 2022 bol predmetom eliminácie vo vzájomných nákladoch a výnosoch transfer poskytnutý zo štátnych finančných aktív Sociálnej poisťovni zo Všeobecnej pokladničnej správy v celkovom objeme 103 903 tis. eur (2021: 840 000 tis. eur) v rámci ktorého je vykazovaný aj transfer do základného fondu poistenia v nezamestnanosti na poskytnutie podpory na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. Zároveň pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky za rok 2022 došlo k akrualizácii pohľadávok Sociálnej poisťovne z odvodu poistného za december bežného účtovného obdobia, ktorý sa uhrádza v januári nasledujúceho účtovného obdobia v celkovej sume 1 092 967 tis. eur a k vnútornej eliminácii pohľadávok a záväzkov (2 551 tis. eur) a nákladov a výnosov (84 169 tis. eur) z odvodu poistného za zamestnancov samotnej Sociálnej poisťovne. Taktiež došlo k vylúčeniu nákladov a výnosov z dôvodu tvorby a použitia fondov Sociálnej poisťovne tvorených podľa Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v sume 4 156 924 tis. eur.
11
2. Zmeny účtovných metód a účtovných zásad
Rezervy na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1, nereaktorových zariadení, skladovanie a trvalé
uloženie vyhoretého jadrového paliva
V roku 2022 pristúpila spoločnosť JAVYS, a.s. k aktualizácii modelu výpočtu rezerv na vyraďovanie reaktorových, nereaktorových jadrových zariadení, skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva, ktorá reflektuje na odborné štúdie schválené v r. 2022. Aktualizácia spôsobila významné zmeny v celkovej výške rezervy k 31. 12. 2022 (o 737 746 tis. eur). Spoločnosť vykázala rezervy na jadrové vyraďovanie reaktorových a nereaktorových zariadení v plnej výške predpokladaných budúcich peňažných tokov diskontovaných reálnou diskontnou sadzbou vo výške 1,47 % (pri nominálnej diskontnej sadzbe vo výške 3,7 % a inflačnej sadzbe 2 %). Zmena výšky rezerv v roku 2022 je v súlade s aktualizáciou odhadov očakávaných nákladov na vyradenie na základe odborných štúdií vypracovaných v roku 2022, zvýšená o vplyv uvoľňovania úroku a znížená o použitie rezervy na vyraďovanie jadrovej elektrárne A1 a V1 vo výške skutočných nákladov vynaložených počas roku 2022. Rezerva na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1, nereaktorových zariadení, skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva je vypočítaná do roku 2137.
V prípade ostatných subjektov súhrnného celku v porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo k významnej zmene účtovných metód a zásad.
III. INFORMÁCIE O ÚDAJOCH NA STRANE AKTÍV A PASÍV SÚVAHY
AKTÍVA
Celkové aktíva dosiahli k 31.12.2022 hodnotu 85 585 279 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2021 viac o 6 517 441 tis. eur. Celkové aktíva tvorené najmä dlhodobým hmotným majetkom (63,8 %), pohľadávkami (16,3 %), dlhodobým finančným majetkom (8,4 %) a finančnými účtami vrátane krátkodobého finančného majetku (6 %).
V medziročnom porovnaní vzrástli najmä krátkodobé pohľadávky o 5 438 008 tis. eur, dlhodobý hmotný majetok o 1 888 206 tis. eur a zásoby o 1 546 254 tis. eur. Naopak, k medziročnému poklesu došlo najmä v prípade zostatkov účtov Štátnej pokladnice o 4 339 139 tis. eur, dlhodobých pohľadávok o 62 147 tis. eur a pohľadávok zo zúčtovania s EÚ o 61 589 tis. eur.
Prírastok hodnoty krátkodobých pohľadávok o 5 438 008 tis. eur bol spôsobený najmä vyššími
ostatnými pohľadávkami o 1 148 670 tis. eur najmä v dôsledku akrualizácie predpisov poistného Sociálnej poisťovne o 1 092 967 tis. eur a vyššími úložkami Ministerstva financií SR v komerčných bankách, medziročne viac o 3 710 000 tis. eur. Prírastok pohľadávok Ministerstva financií SR z uloženia prostriedkov v komerčných bankách priamo súvisí s poklesom účtov Štátnej pokladnice zriadených v NBS z dôvodu zníženia stavu finančných prostriedkov na PM účte. Prírastok bol zaznamenaný aj v prípade pohľadávok voči odberateľom o 356 998 tis. eur, daňových a colných pohľadávok o 150 074 tis. eur a pohľadávok z poskytnutých prevádzkových preddavkov o 99 070 tis. eur. Medziročne boli nižšie pohľadávky z pevných termínovaných operácií o 156 254 tis. eur, pohľadávky vyplývajúce z transferov a ostatných zúčtovaní so subjektami mimo verejnej správy o 89 528 tis. eur a pohľadávky zo zúčtovania s EÚ o 61 589 tis. eur.
V rámci dlhodobého hmotného majetku zaznamenali nárast hodnoty skoro všetky položky majetku,
pričom najväčší nárast bol zaznamenaný najmä na: poskytnuté preddavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku o 653 080 tis. eur, stavby o 552 849 tis. eur, obstaranie dlhodobého hmotného majetku o 504 322 tis. eur a pozemky o 117 090 tis. eur. Naopak pokles bol zaznamenaný na položke dopravné prostriedky o 43 717 tis. eur v súvislosti s odpisovaním daného majetku. Na celkovom náraste dlhodobého hmotného majetku sa podieľala najmä ústredná správa o 1 048 990 tis. eur (v tom na položke poskytnuté preddavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku o 636 584 tis. eur).
V zásobách, ktoré medziročne vykazujú prírastok 1 546 253 tis. eur došlo k prírastku hodnoty výrobkov
o 1 355 161 tis. eur (z toho v ústrednej správe o 1 354 987 tis. eur), materiálu o 155 413 tis. eur, pričom hodnota tovaru poklesla o 13 523 tis. eur.
12
Dlhodobý finančný majetok narástol o 629 872 tis. eur, a to najmä v podobe podielových cenných
papierov a podielov v pridružených účtovných jednotkách o 405 596 tis. eur a podielových cenných papierov a podielov v dcérskej účtovnej jednotke o 90 116 tis. eur. Medziročná zmena hodnoty podielových cenných papierov a podielov v pridružených účtovných jednotkách je najvýznamnejšia v rámci ústrednej správy v podobe nárastu o 405 508 tis. eur. Hodnota ostatného dlhodobého finančného majetku je v porovnaní s rokom 2021 vyššia o 44 752 tis. eur a pôžičky s dobou splatnosti dlhšou ako 1 rok narástli o 86 985 tis. eur.
Pri náraste dlhodobého nehmotného majetku išlo najmä o nárast hodnoty obstarania dlhodobého
nehmotného majetku o 39 515 tis. eur, softvéru o 27 750 tis. eur, oceniteľných práv o 7 720 tis. eur a ostatného dlhodobého nehmotného majetku o 11 115 tis. eur.
Finančné účty a krátkodobý finančný majetok zaznamenali pokles najmä v ústrednej správe vplyvom
poklesu zostatkov účtov Štátnej pokladnice o 4 339 139 tis. eur z dôvodu poklesu zostatku účtov Štátnej pokladnice zriadených v NBS vplyvom zníženia stavu finančných prostriedkov na PM účte. Likviditu systému štátnej pokladnice na PM účte spravuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.
Dlhodobé pohľadávky boli medziročne nižšie o 62 146 tis. eur najmä vplyvom poklesu ostatných
dlhodobých pohľadávok o 61 145 tis. eur v dôsledku zníženia pohľadávok EXIM banky (o 39 505 tis. eur) a SZBR (o 21 915 tis. eur) voči klientom a iným bankám.
Pri nasledovnom podrobnejšom opise jednotlivých položiek majetku je dôležité vnímať prírastky a úbytky ako celkovú zmenu medzi dvomi obdobiami. Celkový prírastok však môže obsahovať aj zníženie hodnoty danej položky majetku, pričom pri opise konkrétnych jednotiek súhrnného celku je tento prístup v texte použitý primerane na základe dostupnosti údajov.
A. Dlhodobý majetok
A.I. Nehmotný majetok
Dlhodobý nehmotný majetok súhrnného celku dosiahol k 31.12.2022 hodnotu 648 146 tis. eur. Najväčší podiel tvorí softvér (442 576 tis. eur), obstaranie dlhodobého nehmotného majetku(135 204 tis. eur), ostatný dlhodobý nehmotný majetok (41 408 tis. eur) a oceniteľné práva (28 958 tis. eur).
Tabuľka 3
Dlhodobý nehmotný majetok súhrnného celku (v tis. eur)
Druh nehmotného majetku
2022
2021
Δ 2022-2021
Softvér
442 576
414 826
27 750
Obstaranie nehmotného majetku
135 204
95 689
39 515
Ostatný dlhodobý nehmotný majetok
41 408
30 293
11 115
Oceniteľné práva
28 958
21 238
7 720
Spolu
648 146
562 046
86 100
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Dlhodobý nehmotný majetok oproti roku 2021 celkovo vzrástol o 86 100 tis. eur. Prírastok bol zaznamenaný na všetkých položkách nehmotného majetku (na položke obstarania dlhodobého nehmotného majetku o 39 515 tis. eur, softvéru o 27 750 tis. eur, oceniteľných práv o 7 720 tis eur a ostatného dlhodobého nehmotného majetku o 11 115 tis. eur).
1Softvér
Najväčší podiel na zostatkovej hodnote softvéru ústredná správa, pričom ide najmä o ministerstvá a ostatné štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Ústredná správa tvorí z jeho celkovej hodnoty v súhrnnom celku 93,2 %, v absolútnej hodnote je to 412 595 tis. eur (2021: 392 931 tis. eur), a zároveň má aj rozhodujúci podiel na medziročnom prírastku o 19 665 tis. eur.
13
V rozhodujúcej miere ide o informačné systémy, ktoré budované s cieľom zvyšovania elektronizácie verejnej správy, zjednodušovania komunikácie občanov so štátnymi úradmi, zabezpečenia nových úloh a kompetencií štátnych organizácií a elektronizácie ich súčasných procesov (napríklad účtovníctvo, výkazníctvo, registre, údajové databázy, komunikačné systémy a podobne). Medzi takéto projekty patrí napríklad elektronizácia súdnych služieb, poskytovanie služieb verejnosti a podnikateľským subjektom cez elektronický priečinok, jednotný informačný systém cestnej dopravy, elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva, internetizácia Národného emisného informačného systému, povodňový a predpovedný systém, elektronické služby katastra nehnuteľností, informačné systémy Finančnej správy a mnohé ďalšie.
Do druhej kategórie softvérov patria systémy, ktoré majú slúžiť na zber, analýzu a vyhodnocovanie dát od fyzických a právnických osôb, napríklad Register obyvateľov, Rezortný informačný systém pod rezortom školstva, register úpadcov v rezorte spravodlivosti, Centrálny konsolidačný systém a Rozpočtový informačný systém Ministerstva financií SR, informačný systém Štátnej pokladnice, Nadrezortný ekonomický systém, Centrálny ekonomický systém, Register účtovných závierok, ekonomické softvéry ministerstiev a organizácií štátnej správy.
V ústrednej správe došlo medziročne k prírastku hodnoty softvéru najmä na Ministerstve vnútra SR o 12 035 tis. eur, Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR o 11 970 tis. eur a Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR o 11 106 tis. eur.
Naopak najvýraznejší celkový pokles zaznamenalo Finančné riaditeľstvo SR o 10 762 tis. eur a Ministerstvo financií SR o 7 801 tis. eur.
V rámci kapitoly Ministerstva financií SR (115 308 tis. eur) vykazuje najvyššiu hodnotu Finančné
riaditeľstvo SR (50 763 tis. eur) a samotné Ministerstvo financií SR (45 451 tis. eur). V prípade
Finančného riaditeľstva ide o komplex softvérových programov a webových aplikácií v oblasti správy, účtovania, evidencie a vymáhania daní, eKasy, zberu účtovných závierok a podobne. Finančné riaditeľstvo SR vykázalo celkový pokles hodnoty softvéru o 10 762 tis. eur, pričom zníženie hodnoty v podobe ročných účtovných odpisov bolo 20 584 tis. eur a zvýšenie hodnoty zaradením nového majetku bolo v obstarávacej cene 12 993 tis. eur. Obstarané boli najmä licencie a upgrade existujúcich informačných systémov, ktoré sa týkali hlavne zabezpečenia nových funkcionalít Informačného systému Finančnej správy správa daní, rozšírenie funkcionality aplikačného programového vybavenia pre správu nepriamych daní a iné. Ministerstvo financií SR je správcom viacerých rezortných
i nadrezortných informačných systémov, ako napr. Rozpočtový informačný systém, Centrálny konsolidačný systém, Rozpočtový informačný systém pre územnú samosprávu, Register účtovných závierok, ekonomický informačný systém IS ESO, Centrálny ekonomický systém a podobne. Uvedenými softvérmi plní ministerstvo úlohy v oblasti riadenia verejných financií a sú prístupné najmä pre štátne organizácie a pre subjekty územnej samosprávy. Netto hodnota softvéru v správe Ministerstva financií SR je 45 451 tis eur, čo predstavuje medziročný pokles o 7 801 tis. eur. V priebehu roka 2022 došlo k obstaraniu softvéru formou nového resp. rozšírením funkčností jestvujúcich systémov (napr. IS NES, IS CEP, RIS, Portál finančnej správy) v celkovej hodnote 11 609 tis. eur. Oprávky vytvorené v priebehu roka 2022 boli v sume 19 410 tis. eur.
V rámci kapitoly Ministerstva dopravy SR (68 743 tis. eur) významné položky softvéru
u obchodných spoločností, ako napríklad Slovenská pošta, a.s. (19 858 tis. eur), Železnice SR (9 939 tis. eur), Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (8 294 tis. eur) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (7 862 tis. eur). Väčšinou ide o prevádzkové informačné systémy, ako aj o systémy pre komunikáciu s verejnosťou v online prostredí (nákupné online systémy) ktorých úbytky predstavujú ročné oprávky a prírastky znamenajú rozširovanie funkcionalít podľa potrieb resp. legislatívnych požiadaviek. Napríklad Slovenská pošta, a.s. spravuje softvér pre systém úhrad poplatkov štátu cezE-kolok, ktorý tvorí súčasť elektronizácie verejnej správy a patrí k najmodernejším platobným systémom v Európe.
Z ostatných subjektov súhrnného celku vykazujú významnú hodnotu softvéru obce 10 167 tis. eur a vyššie územné celky 7 245 tis. eur. Zo skupiny ostatných subjektov vykázala Slovak Business Agency 3 047 tis. eur, Sociálna poisťovňa 1 843 tis. eur, verejné vysoké školy vykázali hodnotu softvéru za4 239 tis. eur, najviac Žilinská univerzita v Žiline 1 311 tis. eur.
14
2Oceniteľné práva
Na hodnote oceniteľných práv (rovnako aj na medziročnom prírastku) sa podieľa v rozhodujúcej miere ústredná správa sumou 26 614 tis. eur (na prírastku 7 774 tis. eur). V rámci tejto skupiny subjektov ide najmä o SEPS (11 450 tis. eur), Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (4 469 tis. eur), Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s. (2 032 tis. eur) a Ministerstvo financií SR (1 273 tis. eur). Najväčší prírastok hodnoty bol zaznamenaný u SEPS (o 8 434 tis. eur), pričom ide o vecné bremená pri výstavbe nových vedení (stavieb základov stožiarov).
3Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
Hodnota nehmotného majetku zatiaľ nezaradeného do používania dosiahla k 31.12.2022 sumu135 204 tis. eur a medziročne je úhrnom vyššia o 39 515 tis. eur, najmä z dôvodu postupného obstarávania informačných systémov. V rámci obstarania dlhodobého nehmotného majetku vykázali organizácie ústrednej správy sumu 119 369 tis. eur (nárast o 35 143 tis. eur), územná samospráva spolu 12 262 tis. eur a ostatné subjekty 3 574 tis. eur.
Najvyššiu hodnotu majetku ústrednej správy z celého súhrnného celku (a to aj za predchádzajúce účtovné obdobia) je možné odôvodniť tým, že predmetom obstarávania softvérové riešenia, ktorých proces obstarávania často presahuje jedno účtovné obdobie vzhľadom na ich zložitosť a komplexnosť.
Väčšinu hodnoty tohto majetku v ústrednej správe tvorí 21 subjektov s hodnotou obstarávaného
nehmotného majetku nad 1 000 tis. eur. Ide hlavne o Ministerstvo financií SR (15 610 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (15 487 tis. eur), Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s. (12 076 tis. eur), Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby (10 124 tis. eur), Finančné riaditeľstvo SR (9 139 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (6 594 tis. eur). Najväčšiu hodnotu ako aj najväčší medziročný prírastok o 12 001 tis. eur bol zaznamenaný v prípade Ministerstva financií SR, pričom ide o novoobstarané informačné systémy alebo rozšírenia existujúcich informačných systémov (napr. Centrálny ekonomický systém, Centrálny konsolidačný systém, Centrálny register účtov). Celková hodnota dlhodobého nehmotného majetku zaradeného do používania v priebehu roka 2022 bola 11 769 tis. eur, pričom prírastky nového obstarávania boli v sume 23 770 tis. eur.
Ministerstvo životného prostredia SR obstaráva Informačný systém odpadového hospodárstva. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vykazuje na danej položke hodnotu obstaraného ekonomického systému, softvéru pre predaj cestovných dokladov v rámci realizácie projektu TAP TSI, bezpečnostné systémy, komplexné komunikačné systémy a podobne. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby obstaráva unikátny softvér „Ústredný portál verejnej správy“. Finančné riaditeľstvo SR medzi nehmotným majetkom v procese obstarávania vykazuje upgrade existujúcich informačných systémov, ktoré sa týka hlavne zabezpečenia nových funkcionalít Informačného systému FS správa daní, rozšírenie funkcionality aplikačného programového vybavenia pre správu nepriamych daní, upgrade Administratívneho informačného systému a ďalších. Ministerstvo obrany SR vykazuje prírastok nehmotného majetku v procese obstarávania o 6 594 tis. eur z dôvodu modernizácie komunikačných a informačných systémov.
4Ostatný dlhodobý nehmotný majetok
V rámci ostatného nehmotného majetku sa vykazujú najmä aktivované náklady na rôznu dokumentáciu, územné plány miest a obcí, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a obcí, mapy a ostatný drobný nehmotný majetok (26 977 tis. eur), poskytnuté preddavky na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku (10 492 tis. eur), aktivované náklady na vývoj (2 168 tis. eur) a goodwill (1 343 tis. eur). Ústredná správa vykázala 24 247 tis. eur a územná samospráva hodnotu 16 946 tis. eur.
A.II. Hmotný majetok
Dlhodobý hmotný majetok súhrnného celku dosiahol k 31.12.2022 hodnotu 54 616 052 tis. eur. Najväčší podiel tvoria stavby, pozemky a obstaranie majetku. Celková medziročná zmena predstavovala nárast o 1 888 206 tis. eur (v roku 2021 bol prírastok o 1 716 052 tis. eur), a to najmä v prípade prírastku hodnoty poskytnutých preddavkov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku o 653 080 tis. eur,
15
stavieb o 552 849 tis. eur, dlhodobého majetku v procese obstarávania o 504 322 tis. eur, pozemkov o 117 090 tis. eur, samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí o 93 792 tis. eur. Hodnota dopravných prostriedkov bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia o 43 717 tis. eur z dôvodu postupného opotrebovania majetku. Najvýznamnejší prírastok dlhodobého hmotného majetku bol zaznamenaný medzi subjektami ústrednej správy o 1 048 990 tis. eur a to predovšetkým v prípade poskytnutých preddavkov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku o 636 584 tis. eur a obstarania dlhodobého hmotného majetku o 288 480 tis. eur.
Tabuľka 4
Dlhodobý hmotný majetok súhrnného celku (v tis. eur)
Druh hmotného majetku
2022
2021
Δ 2022-2021
Stavby
31 674 602
31 121 753
552 849
Pozemky
10 202 245
10 085 155
117 090
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
5 024 920
4 520 598
504 322
Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
2 729 910
2 636 118
93 792
Dopravné prostriedky
2 127 518
1 474 438
653 080
Poskytnuté preddavky
2 103 258
2 146 975
-43 717
Ostatný dlhodobý hmotný majetok
753 599
742 809
10 790
Spolu
54 616 052
52 727 846
1 888 206
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
5Stavby
Hodnota stavieb medziročne vzrástla o 552 849 tis. eur a tvorí takmer 58 % z celkovej hodnoty dlhodobého hmotného majetku. Kým v roku 2021 zaznamenala ústredná správa celkový prírastok netto hodnoty stavieb o 1 727 571 tis. eur, v roku 2022 to bolo len 69 094 tis. eur. V roku 2021 boli prevzaté do majetku významné objekty dopravnej infraštruktúry. V roku 2022 najvyšší prírastok zaznamenala územná samospráva o 462 286 tis. eur (v tom obce o 301 207 tis. eur a vyššie územné celky o 161 078 tis. eur), čím dosiahli hodnotu budov a stavieb v sume 11 179 041 tis. eur. V rámci ústrednej správy došlo k navýšeniu hodnoty u Slovenskej správy ciest o 68 903 tis. eur, Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o 32 792 tis. eur a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied o 30 316 tis. eur. Ústredná správa drží budovy a stavby v hodnote 19 396 627 tis. eur.
Obchodné spoločnosti štátu vykázali stavby v hodnote 9 207 225 tis. eur, pričom rozhodujúcim subjektom ostáva Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorá vo vlastníctve diaľničnú infraštruktúru v hodnote 7 548 491 tis. eur (v tom diaľnice 5 877 882 tis. eur, rýchlostné cesty 1 535 722 tis. eur). Diaľnice a rýchlostné cesty obsahujú hodnotu telesa vozovky a ostatných komponentov dlhodobého majetku diaľnic a rýchlostných ciest, nosnej konštrukcie tunelov a mostov. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vykázala úhrnom medziročný celkový prírastok hodnoty stavieb o 32 792 tis. eur. Tento je výsledkom zaradenia nového majetku a odpismi k existujúcemu a používanému majetku. V roku 2022 sa do používania zaradili viaceré úseky diaľničnej infraštruktúry D1 D3 v hodnote 31 141 tis. eur a rýchlostných ciest R1 R4 v hodnote 143 556 tis. eur. Oprávky boli vytvorené v hodnote 140 983 tis. eur.
Druhou najvýznamnejšou obchodnou spoločnosťou z pohľadu hodnoty stavieb je Slovenská
elektrizačná prenosová sústava, a.s. (557 869 tis. eur). Ide o stavby slúžiace na prenos elektrickej
energie, stožiare, trafostanice, pričom na prenosovej sústave je realizovaná dlhodobá modernizácia, rekonštrukcia a výstavba nových objektov.
Štátne podniky dosiahli hodnotu stavieb vo výške 4 558 240 tis. eur, pričom medziročný prírastok bol úhrnom 1 641 tis. eur. Celkovo štátne podniky tvoria 23,5 % hodnoty stavieb ústrednej správy. Najvyššiu hodnotu vykazujú Železnice SR (2 393 776 tis. eur) v podobe železničnej infraštruktúry
(budovy, železničný zvršok a spodok, mosty, tunely a iné) s najvyšším medziročným prírastkom hodnoty stavieb štátnych podnikov o 24 511 tis. eur. Najvyššiu netto hodnotu predstavujú modernizované úseky železničnej infraštruktúry na úsekoch Nové Mesto nad Váhom Púchov (531 533 tis. eur), Púchov Žilina (345 247 tis. eur), Trnava Nové Mesto nad Váhom (168 874 tis. eur) a Bratislava Rača Trnava (145 951 tis. eur). Medziročný prírastok bol tvorený jednak prírastkom majetku obstaraného v roku 2022 v sume 21 506 tis. eur tak aj zaradením majetku
16
z predchádzajúceho účtovného obdobia po jeho dokončení v sume 106 270 tis. eur. Ide najmä o zaradenie modernizácie trate Púchov Žilina 67 908 tis. eur, rekonštrukcie ozubnice Štrba Štrbské pleso 19 923 tis. eur, dostavby zriaďovacej stanice Žilina-Teplička 12 567 tis. eur, modernizácie trate Liptovský Mikuláš – Poprad 8 844 tis. eur.
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vykázal stavby v hodnote 1 021 605 tis. eur (prívodné kanály,
vodné stavby a vodné nádrže, ochranné hrádze a podobne) a Vodohospodárska výstavba, š. p. 823 388 tis. eur (hydroenergetické diela ako napr. vodné diela Gabčíkovo v hodnote 596 163 tis. eur, Žilina v hodnote 213 765 tis. eur, administratívne budovy v hodnote 5 940 tis. eur a ostatné objekty v hodnote 7 520 tis. eur).
Zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo
dopravy SR (2 143 293 tis. eur), ktoré medziročne znížilo hodnotu stavieb úhrnom
o 45 512 tis. eur. V najväčšej miere ide o cestnú infraštruktúru v majetku štátu (cestná komunikácia a rýchlostné cesty) vrátane jej vybavenosti (preložky vedení, káblové vedenia, dažďové kanalizácie, oporné múry, protihlukové steny, mosty, križovatky a pod.). Medziročný úbytok v sume 45 512 tis. eur bol spôsobený na jednej strane zaradením majetku do používania v celkovej hodnote 69 826 tis. eur (technické zhodnotenie budov, časti PPP projektu na úseku D4/R7 a odpočívadla Pohranice) a na strane druhej vyradením majetku na základe zmlúv o bezodplatnom odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných úprav do majetku mesta Nitra, Nitrianskeho samosprávneho kraja a Liaharenského podniku Nitra, a.s. (24 341 tis. eur).
Slovenská správa ciest vykazuje v rámci stavieb v hodnote 1 386 875 tis. eur najmä cesty I. triedy, mosty
I. triedy, bezpečnostné zariadenia I. triedy a budovy a haly. Medziročne zvýšila hodnotu stavieb úhrnom o 68 903 tis. eur najmä v dôsledku zaradenie ciest I. triedy do používania (28 229 tis. eur), mostov na cestách I. triedy do používania (68 910 tis. eur) a technického zhodnotenia ostatného majetku. Naopak, došlo k vyradenie ciest I. triedy (857 tis. eur) a mostov na cestách I. triedy (3 395 tis. eur) z používania v dôsledku ich technického stavu resp. duplicitnej evidencii.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje stavby v hodnote 456 908 tis. eur (budovy a stavby okresných úradov,
klientskych centier, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru), pričom medziročný pokles o 5 709 tis. eur bol spôsobený najmä vyradením majetku z dôvodu jeho delimitácie v súvislosti so zmenou organizácie miestnej štátnej správy na úseku školstva v hodnote 4 309 tis. eur.
Obce a ich organizácie majú vo vlastníctve stavby v hodnote 9 436 145 tis. eur, vyššie územné celky 1 742 895 tis. eur a ostatné subjekty súhrnného celku 1 098 935 tis. eur (z toho verejné vysoké školy 895 240 tis. eur). Celkový medziročný prírastok stavieb v prípade subjektov územnej samosprávy predstavuje 462 286 tis. eur (z toho obce vrátane ich organizácií 301 207 tis. eur a vyššie územné celky vrátanej subjektov v ich pôsobnosti 161 078 tis. eur).
Krajské mestá vlastnia stavby úhrnom v hodnote 1 651 710 tis. eur (2021: 1 618 169 tis. eur), pričom ide o stavby všetkých subjektov konsolidovaného celku krajských miest vrátane dcérskych obchodných spoločností Hodnotovo najvýznamnejšie stavby Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v sume 700 060 tis. eur (medziročne viac o 7 872 tis. eur). Samotné Hlavné mesto vykazuje stavby v hodnote 271 624 tis. eur a Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. 263 798 tis. eur.
V prípade obce Pohronská Polhora bol prírastok v sume 16 356 tis. eur spôsobený dobudovaním kanalizácie v obci Pohronská Polhora a Michalová. Mesto Banská Bystrica vykazuje prírastok stavieb (6 655 tis. eur) z dôvodu realizácie rekonštrukcií miestnych komunikácií, vnútroblokov, sídlisk, námestia a chodníkov, rozšírenie vybavenosti a modernizácie objektov mesta.
V rámci vyšších územných celkov vykazujú najvyšší prírastok organizácie Prešovského samosprávneho kraja (o 33 988 tis. eur), Banskobystrického samosprávneho kraja (o 30 933 tis. eur), Trenčianskeho samosprávneho kraja (o 21 978 tis. eur), Nitrianskeho samosprávneho kraja (o 19 819 tis. eur) a Bratislavského samosprávneho kraja (o 19 175 tis. eur). Ide predovšetkým o modernizácie a rekonštrukcie ciest II. a III. triedy, mostových objektov, vybudovanie cyklotrás, technické zhodnotenie škôl a školských objektov, zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, administratívnych budov vrátane zníženia energetickej náročnosti týchto objektov. Organizácie spravujúce cestnú infraštruktúru vyšších územných celkov vykazujú tieto stavby, ktorých správu a údržbu vykonávajú,
17
v celkovej hodnote 573 980 tis. eur s medziročným prírastkom 87 647 tis. eur. Zároveň v rámci Prešovského samosprávneho kraja sa realizovala výstavba športovej školy (13 521 tis. eur), Nitriansky samosprávny kraj získal stavebné objekty v súvislosti s výstavbou diaľnice R1 bezodplatným prevzatím vlastníctva od Ministerstva dopravy SR (12 808 tis. eur) a Banskobystrický samosprávny kraj realizoval investície do cestnej infraštruktúry.
6Pozemky
Z hodnoty pozemkov súhrnného celku tvorí ústredná správa 4 660 078 tis. eur a obce so svojimi organizáciami 4 800 853 tis. eur, čo predstavuje spolu takmer 92,7 % celkovej hodnoty pozemkov. Medziročná zmena hodnoty o 117 090 tis. bola spôsobená prírastkom v ústrednej správe o 51 684 tis. eur, v prípade obcí o 47 789 tis. eur, v konsolidovaných celkoch vyšších územných celkov o 13 846 tis. eur u ostatných subjektov verejnej správy o 3 772 tis. eur.
V ústrednej správe vlastní pozemky za najvyššiu hodnotu Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 1 258 561 tis. eur (2021: 1 244 501 tis. eur), ide najmä o pozemky pod existujúcou a pripravovanou diaľničnou a cestnou infraštruktúrou. V roku 2022 predstavoval prírastok pozemkov pod rôznymi rozpracovanými úsekmi ciest 14 059 tis. eur (napr. D1 D4 za 7 558 tis. eur a R1 R7 za 6 783 tis. eur), pričom k vyradeniu pozemkov došlo len v hodnote 282 tis. eur. Ďalej rozhodujúcimi jednotkami na hodnote pozemkov Verejné prístavy, a.s. (585 627 tis. eur), Železnice SR (546 670 tis. eur) a Lesy SR, š.p. (503 357 tis. eur).
Na medziročnom prírastku hodnoty pozemkov ústrednej správy sa najviac podieľali správy národných parkov sumou 124 708 tis. eur najmä vplyvom reformy národných parkov, pri ktorej došlo k prechodu správy majetku štátu a iných práv a povinností na novozriadené správy národných parkov (9 správ národných parkov). Tento prírastok je zároveň zaznamenaný ako úbytok v rámci organizácií v pôsobnosti kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (Správa Tatranského národného parku, Lesy SR, š.p., Lespopoľnohospodársky majetok Ulič, š.p.) z dôvodu prevodu práv a povinností na nových správcov majetku štátu. Úrad vlády SR sumou 36 293 tis. eur z dôvodu zosúladenia účtovnej evidencie s údajmi na listoch vlastníctva podľa evidencie v katastri nehnuteľností, a Národná diaľničná spoločnosť, a.s. sumou 14 059 tis. eur a Slovenská správa ciest, a.s. sumou 6 502 tis. eur.
Z ostatných subjektov verejnej správy vykazujú najvyššie hodnoty Slovenský pozemkový fond267 671 tis. eur a verejné vysoké školy 132 502 tis. eur.
7Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
Tento druh majetku predstavujú najmä prístroje, stroje, technické zariadenia, počítačové vybavenie, ktoré použiteľné samostatne alebo tvoria určitý súbor zariadení, ktoré môžu fungovať len v spoločnom zapojení (multimediálne zariadenia, laboratórne zariadenia), ale aj vojenská a špeciálna technika. Hodnota tohto majetku dosiahla 2 729 910 tis. eur a medziročne sa zvýšila o 93 792 tis. eur.
Ústredná správa vykazuje úhrnom 1 672 523 tis. eur, a v porovnaní s rokom 2021 je to viac o 57 543 tis. eur. Najvyššie hodnoty vykazuje Ministerstvo obrany SR (278 834 tis. eur), SEPS (241 954 tis. eur), Železnice SR (173 677 tis. eur) a Vodohospodárska výstavba, š. p. (135 310 tis. eur).
Na medziročnej zmene v ústrednej správe sa podieľali najmä Ministerstvo obrany SR (nárast o 39 881 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (nárast o 19 365 tis. eur), Železnice Slovenskej republiky (nárast o 10 941 tis. eur), Slovenská akadémia vied (nárast o 9 942 tis. eur), DataCentrum (nárast o 7 015 tis. eur), SEPS (pokles o 17 815 tis. eur) a Vodohospodárska výstavba, š.p. (pokles o 11 165 tis. eur).
Územná samospráva vykázala úhrnom 439 837 tis. eur (v roku 2021 to bolo 389 697 tis. eur), z čoho obce tvoria 341 517 tis. eur a vyššie územné celky 98 320 tis. eur. Významné hodnoty vykázali aj verejné vysoké školy (83 724 tis. eur), pričom najčastejšie ide o vybavenie vedeckých laboratórií, učební a pracovísk. Vysoké školy zaznamenali nárast tohto majetku, a to vo výške 21 676 tis. eur.
18
Z ostatných subjektov verejnej správy vykazuje najvýznamnejšiu hodnotu Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (505 230 tis. eur) z dôvodu vykazovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v rámci dlhodobého majetku, ktorých hodnota medziročne poklesla o 34 517 tis. eur.
8Dopravné prostriedky
Dopravné prostriedky dosiahli hodnotu 2 103 258 tis. eur a medziročný pokles o 43 717 tis. eur. V prípade členenia hodnoty majetku podľa skupín subjektov, 78,1 % resp. 1 643 131 tis. eur tvorí ústredná správa a v tom obchodné spoločnosti (998 387 tis. eur), štátne rozpočtové a príspevkové organizácie (602 318 tis. eur) a štátne podniky (41 996 tis. eur).
Najvyššiu hodnotu vykazuje Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (853 943 tis. eur) z titulu vlastníctva rušňov a vagónov pre osobnú železničnú dopravu, pričom ich hodnota bola medziročne nižšia o 12 412 tis. eur.
Železničná spoločnosť Cargo, a.s. (nákladný železničný prepravca) dosiahol hodnotu 101 540 tis. eur (2021: 112 462 tis. eur), pričom ide o hodnotu hnacích dráhových vozidiel (rušňov), nákladných vozňov, nákladných motorových vozidiel a železničných koľajových žeriavov. Medziročne pokles o 10 923 tis. eur, bol spôsobený najmä ročnými odpismi vo výške 10 510 tis. eur, odpredajom alebo likvidáciou koľajových vozidiel hodnote 2 148 tis. eur. Obstaranie nového majetku predstavovalo 2 938 tis. eur.
Hodnotu dopravných prostriedkov ústrednej správy tvoria v rozhodujúcej miere dve ministerstvá, Ministerstvo vnútra SR 289 496 tis. eur a Ministerstvo obrany SR 277 905 tis. eur. A podieľajú sa aj na medziročnom úbytku, spolu o 57 816 tis. eur. Ministerstvo vnútra SR disponuje vozovým parkom pre policajný a hasičský záchranný zbor, horskú záchrannú službu, špeciálne dopravné prostriedky ako aj bežné vozidlá na prevoz osôb (napr. pod Úradom na ochranu ústavných činiteľov), policajné vrtuľníky, lietadlá vládnej letky SR a ďalšie dopravné prostriedky. Celkový úbytok v hodnote 45 537 tis. eur bol spôsobený najmä postupným odpisovaním daného majetku v súlade s jeho životnosťou (40 505 tis. eur), vyradením majetku v dôsledku darovania, fyzickej likvidácie, bezodplatného prevodu správy majetku a delimitácie (12 679 tis. eur).
Ministerstvo obrany SR znížilo hodnotu dopravných prostriedkovo 12 278 tis. eur, čo bolo v podstatnej miere ovplyvnené vyradením 5 ks vrtuľníkov MI a 2 ks lietadiel AN v ich zostatkovej hodnote.
V rámci tejto položky majetku tvoria významnú hodnotu aj obce SR, a to 412 385 tis. eur, nasledujú subjekty vyšších územných celkov 43 031 tis. eur a ostatné subjekty verejnej správy 4 712 tis. eur. V prípade subjektov územnej samosprávy ide najmä o vozový park dopravných podnikov (napr. Dopravného podniku Bratislava, a.s. 197 766 tis. eur), spoločností poskytujúcich verejné služby, odvoz a likvidáciu odpadu, servisné činnosti a podobne.
9Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok
Položku tvorí takmer výlučne ústredná správa (99,1 %) a v rámci nej Ministerstvo obrany SR 2 042 581 tis. eur a Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. 50 375 tis. eur. Ministerstvo obrany SR vykazuje poskytnuté preddavky súvisiace s nákupom taktických stíhacích lietadiel F-16 (1 200 267 tis. eur), obrnených a pásových bojových vozidiel (460 890 tis. eur), viacúčelových vrtuľníkov (92 324 tis. eur), radarov (87 603 tis. eur), výzbroje a strelných zbraní (26 115 tis. eur) a rekonštrukciou základne Sliač (63 441 tis. eur). Medziročný nárast poskytnutých preddavkov bol spôsobený práve u Ministerstva obrany SR, a to 607 545 tis. eur predovšetkým z dôvodu plnenia programu nákupu nových pásových bojových vozidiel (410 708 tis. eur) a obrnených vozidiel 8x8 (50 182 tis. eur). Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. poskytlo preddavky na obstaranie tatranských elektrických jednotiek rady 425 (76 299 tis. eur), ostatných nových elektrických jednotiek (37 171 tis. eur), nových osobných vozňov (3 007 tis. eur) a hnacích koľajových vozidiel rady 361 (1 324 tis. eur).
19
10Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
Hodnota obstarania nového dlhodobého hmotného majetku (zatiaľ nezaradeného do používania) medziročne vzrástla o 504 321 tis. eur, a to najmä vplyvom subjektov ústrednej štátnej správy o 288 480 tis. eur a územnej samosprávy o 197 284 tis. eur. Ostatné subjekty verejnej správy vykazujú nárast v hodnote 18 557 tis. eur.
Z celkovej sumy 5 024 920 tis. eur tejto položky majetku vykázali organizácie ústrednej štátnej správy3 422 410 tis. eur. Obstaranie majetku tvorí najmä budúca infraštruktúra v podobe ciest, stavieb, ale aj pozemkov, dopravných prostriedkov, strojov, prístrojov a zariadení.
Z ústrednej správy vykázala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. hodnotu 1 476 327 tis. eur (2021: 1 216 453 tis. eur), pričom medzi najvýznamnejšie stavby v procese obstarávania z pohľadu výšky nákladov na obstaranie patria diaľničné úseky D1 Hubová Ivachnová 349 935 tis. eur, D1 Lietavská Lúčka Višňové Dubná Skala 214 747 tis. eur, D1 Lietavská Lúčka Dubná Skala vrátane tunela Višňové 132 189 tis. eur, D3 Svrčinovec Skalité 53 879 tis. eur, D1 Turany Hubová 44 492 tis. eur, úseky rýchlostných ciest R4 Prešov severný obchvat, I. etapa 127 394 tis. eur, R2 Kriváň Lovinobaňa (Kriváň Mýtna) 86 692 tis. eur, R2 Šaca Košické Olšany II. úsek 29 215 tis. eur, R3 Tvrdošín Nižná 23 320 tis. eur a modernizácia elektronických systémov diaľnic a rýchlostných ciest 24 335 tis. eur. Jej celkový prírastok o 259 874 tis. eur bol tvorený na jednej strane obstaraním dlhodobého majetku v priebehu roka 2022 v hodnote 453 881 tis. eur (v tom diaľnice 214 173 tis. eur, rýchlostné cesty 197 624 tis. eur, ostatné stavby 11 629 tis. eur a ostatný dlhodobý hmotný majetok 3 360 tis. eur) a na strane druhej zaradením majetku do používania v hodnote 193 625 tis. eur (v tom diaľnice 38 875 tis. eur, rýchlostné cesty 150 339 tis. eur, ostatné stavby 17 tis. eur a ostatný dlhodobý hmotný majetok 4 394 tis. eur).
Slovenská správa ciest vykázala zostatok 602 945 tis. eur a celkový pokles hodnoty o 4 456 tis. eur z dôvodu nižšieho zaradenia stavebných prác a majetku (143 820 tis. eur; z toho stavebné práce 137 102 tis. eur) ako bola hodnota nového obstarania (148 276 tis. eur; z toho stavebné práce 142 723 tis. eur). Železnice SR vykázali zostatok 547 752 tis. eur a prírastok 50 949 tis. eur. Obdobne ako v prípade NDS, a.s. alebo SSC ide o rozdiel z dlhodobého obstarávania majetku (modernizácia železničných tratí a nástupíšť, obstaranie strojov a zariadení železničnej infraštruktúry, ostatných strojov a zariadení, komunikačnej infraštruktúry služieb telematiky) v sume 242 703 tis. eur a zaraďovania dokončeného majetku do používania v hodnote 190 297 tis. eur, pričom došlo k medziročnej zmene v podobe zvýšenia opravných položiek o 1 456 tis. eur. Slovenská národná galéria vykazuje 81 670 tis. eur ako technické zhodnotenie (rekonštrukcia, modernizácia a dostavba) areálu a budovy Slovenskej národnej galérie, ktorá sa začala v roku 2016 a ukončená bola v roku 2023 s celkovými nákladmi 82 117 tis. eur.
Významný prírastok hodnoty obstarávaného majetku v ústrednej správe vykázali okrem vyššie uvedených subjektov aj Valaliky Industrial Park, s.r.o. 58 205 tis. eur v súvislosti s obstaraním pozemkov pre účely výstavby priemyselného parku, Ministerstvo vnútra SR 24 861 tis. eur v dôsledku obstarania vrtuľníka Leonardo AW189 (12 905 tis. eur), obrnených vozidiel (970 tis. eur), elektronických sirén, kioskov, terminálov a čítačiek odtlačkov prstov (4 120 tis. eur) zámeny pozemkov s Hlavným mestom SR Bratislava (4 615 tis. eur) a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. 12 980 tis. eur z dôvodu obstarania spaľovne rádioaktívneho odpadu a výcvikovo-školiaceho a informačného centra jadrovej elektrárne A1 a modifikácie jadrovej elektrárne V1 vrátane montáže nových zariadení.
Medziročný pokles obstarávaného dlhodobého hmotného majetku vykazuje Ministerstvo dopravy SR (79 816 tis. eur), Ministerstvo zdravotníctva SR (52 818 tis. eur) a Transpetrol, a.s. (24 912 tis. eur). V prípade Ministerstva dopravy SR došlo k zaradeniu úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v celkovej sume 69 647 tis. eur (napr. odpočívadla Pohranice, úsekov D4/R7 vrátane projektovej dokumentácie a koncesie) a k vyradeniu na základe prevodu vlastníckeho práva k niektorým stavebným objektom stavby D4 Jarovce Ivanka sever na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. v hodnote 10 096 tis. eur. Ministerstvo zdravotníctva SR odúčtovalo zmarenú investíciu „Nemocnica Rázsochy“ v sume 31 188 tis. eur do nákladov bežného účtovného obdobia a zároveň došlo k prevodu správy obstarávaného dlhodobého majetku štátu na novovzniknutý Detenčný ústav Hronovce v sume
20
23 100 tis. eur. Transpetrol, a.s. zaradil do prevádzky nádrže na ropu, ktoré rozšírili existujúce skladovacie kapacity a meraciu stanicu ropy ADRIA.
V územnej samospráve vykazujú obce zostatok obstarávaného hmotného majetku vo výške 1 269 174 tis. eur (prírastok 132 426 tis. eur), a vyššie územné celky 261 317 tis. eur (prírastok 64 858 tis. eur). Ide najmä o budovanie a rekonštrukcie ciest II. a III. triedy, na ktorých financovanie boli použité aj prostriedky návratných finančných výpomocí od Ministerstva financií SR, ďalej modernizáciu a rekonštrukcie školských zariadení, mostov, budovanie cyklotrás, ihrísk a podobne.
Z ostatných subjektov verejnej správy verejné vysoké školy vykazujú obstarávaný dlhodobý hmotný majetok v sume 51 640 tis. eur.
11Ostatný dlhodobý hmotný majetok
V rámci ostatného dlhodobého hmotného majetku sa vykazuje najmä technické zhodnotenie budov
a stavieb štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Dôvodom pre samostatné účtovania o technickom zhodnotení je evidencia niektorých budov ako nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktorých ocenenie nie je možné spoľahlivo určiť. Z tohto dôvodu bolo v majetku ponechané len následné technické zhodnotenie týchto budov uskutočnené po uvedení budov do používania.
Významnú hodnotu vykazuje ústredná správa 412 757 tis. eur a v rámci nej napríklad Kancelária národnej rady SR (105 156 tis. eur) v podobe technického zhodnotenia bratislavského hradu. Ďalej sa do ostatného majetku sumarizujú pestovateľské celky trvalých porastov, umelecké diela a zbierky, predmety z drahých kovov, drobný hmotný dlhodobý majetok a základné stádo a ťažné zvieratá.
A.III. Finančný majetok
Celkovo dlhodobý finančný majetok dosiahol hodnotu 7 227 465 tis. eur a medziročne je vyššío 629 872 tis. eur. V rámci dlhodobého finančného majetku sa vykazujú aj zostatky termínovaných účtoch v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok v hodnote 25 802 tis. eur (2021: 28 079 tis. eur). Ústredná štátna správa vykázala hodnotu dlhodobého finančného majetku 6 094 878 tis. eur, obce 1 005 788 tis. eur, vyššie územné celky 10 131 tis. eur a ostatné subjekty 116 668 tis. eur. Medziročný prírastok hodnoty bol vykázaný v ústrednej správe (o 566 433 tis. eur) a u ostatných subjektov verejnej správy (o 75 462 tis. eur), pričom v prípade obcí poklesla hodnota dlhodobého finančného majetku o 11 937 tis. eur.
V rámci dlhodobého finančného majetku sa vykazujú najmä podielové cenné papiere a podiely v obchodných spoločnostiach s podstatným vplyvom (3 423 272 tis. eur), ktorý znamená podiel na ich základnom imaní v rozsahu 20 50 %. Ide o pridružené účtovné jednotky kapitol ŠR ako aj podiely v takýchto spoločnostiach, ktoré vlastnia dcérske spoločnosti štátu.
Druhou významnou položkou finančného majetku pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania (1 310 666 tis. eur), ktoré sa poskytujú nielen subjektom územnej samosprávy, ale aj fyzickým osobám a právnickým osobám mimo súhrnného celku (napr. bytové spoločenstvá).
Tretiu najvyššiu hodnotu v rámci ostatného finančného majetku tvoria podiely Slovenskej republiky v zahraničných finančných inštitúciách (1 091 578 tis. eur) ako je napríklad Svetová banka, Európska investičná banka a ďalšie. Rozhodujúcu hodnotu tvorí podiel SR v Európskom stabilizačnom mechanizme.
21
Tabuľka 5
Dlhodobý finančný majetok (v tis. eur)
Druh finančného majetku
2022
2021
Δ 2022-2021
Cenné papiere a podiely
4 550 102
4 045 577
504 525
Z toho: Podiely v pridružených účtovných jednotkách
3 423 272
3 017 676
405 596
Realizovateľné cenné papiere a podiely
813 693
806 794
6 899
Podiely v dcérskych účtovných jednotkách
282 349
192 233
90 116
Dlhodobé pôžičky
1 394 761
1 307 776
86 985
Z toho: ŠFRB
1 310 666
1 248 235
62 431
National Development Fund II, a.s.
43 253
21 811
21 442
Venture to Future Fund, a.s.
3 316
1 014
2 302
Termínované účty v bankách
25 802
28 079
-2 277
Ostatný dlhodobý finančný majetok
1 256 800
1 216 161
40 639
Z toho: Podiely v medzinárodných finančných inštitúciách
1 091 578
1 081 341
10 237
Spolu
7 227 465
6 597 593
629 872
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
12Cenné papiere a podiely
Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom
V rámci tejto položky dlhodobého finančného majetku sa vykazujú majetkové účasti v iných obchodných spoločnostiach, ktoré predstavujú 20 50% podiel na ich základnom imaní a účtovná jednotka nie je definovaná ako spoločná účtovná jednotka dvoch alebo viacerých účtovných jednotiek súhrnného celku.
Rozhodujúcu hodnotu predstavujú podiely obchodných spoločností štátu v iných podnikateľských subjektoch (tzv. obchodné spoločnosti v druhom resp. treťom rade). Tieto podiely v niektorých podnikoch štátu vykázané na základe konsolidovanej účtovnej závierky a precenené metódou vlastného imania.
Dlhodobý finančný majetok vo forme týchto podielov dosiahol sumu 3 423 272 tis. eur a medziročne sa hodnota zvýšila o 405 596 tis. eur. Z celkovej hodnoty týchto podielov vykazuje ústredná správa viac ako 94 %, čo predstavuje 3 242 624 tis. eur, a z nej hlavne Ministerstvo hospodárstva SR 1 512 089 tis. eur (podiely v energetických spoločnostiach) a SPP, a.s. 1 486 650 tis. eur, JAVYS, a. s. vykázal hodnotu podielu v spoločnosti JESS, a.s. vo výške 103 386 tis. eur a MH Manažment, a.s. vykázal hodnotu svojich podielov vo výške 54 369 tis. eur. Významnú hodnotu vykazujú aj jednotky v rámci kapitoly Ministerstva dopravy SR (60 563 tis. eur), a v rámci nich hlavne Ministerstvo dopravy SR 27 273 tis. eur (napríklad podiely v spoločnosti Letisko Košice Airport Košice, a.s. 17 921 tis. eur, Metro Bratislava, a.s. 5 558 tis. eur, Letisko Piešťany, a.s. 3 794 tis. eur) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (24 414 tis. eur).
Hodnota týchto podielov je priamo závislá od hodnoty vlastného imania tej spoločnosti, v ktorej štát drží menšinové podiely priamo alebo nepriamo cez iné účastiny. Vlastné imanie obchodných spoločností je pritom ovplyvnené (pri nezmenenom základnom imaní) dosiahnutým výsledkom hospodárenia (zisk/strata), nevysporiadaným výsledkom minulých období, pričom ide hlavne o výsledok obchodnej činnosti, ale môžu ho ovplyvniť aj precenenie majetku alebo zmena účtovnej metódy.
V prípade Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. došlo k zvýšeniu hodnoty finančnej investície v spoločnostiach SPP Infrastructure a ESCO Slovensko o 316 523 tis. eur, najmä vplyvom.....??
22
Medziročne Ministerstvo hospodárstva SR vykázalo po použití metódy vlastného imania prírastok hodnoty svojich podielov o 89 612 tis. eur (a to hlavne hodnota 34%-ného podielu v Slovenských elektrárňach, ktorá sa zvýšila o 111 181 tis. eur, hodnota 51%-ného podielu v Stredoslovenskej energetike, a.s., ktorá sa znížila o 39 587 tis. eur, hodnota 51%-ného podielu vo Východoslovenskej energetike Holding, a.s., ktorá sa znížila o 4 313 tis. eur a hodnota 51%-ného podielu v Západoslovenskej energetike, a.s., ktorá sa zvýšila o 22 330 tis. eur).
Obce v rámci tejto položky vykázali 170 398 tis. eur, vyššie územné celky 9 825 tis. eur.
Realizovateľné cenné papiere
Realizovateľné cenné papiere znamenajú podiely na základnom imaní obchodnej spoločnosti vo výške menej ako 20 %. Z celkovej hodnoty 813 693 tis. eur vlastnia rozhodujúcu hodnotu obce, a to 773 663 tis. eur, ako minoritné podiely v obchodných spoločnostiach z oblasti dodávky vody, výroby tepla a osobnej prepravy. Celkový medziročný prírastok v hodnote 6 898 tis. eur bol spôsobený prírastkom v ústrednej správe (o 3 926 tis. eur) a v obciach SR (o 2 985 tis. eur) a úbytkom u VÚC (o 12 tis. eur).
Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke
V rámci tejto položky dlhodobého finančného majetku sa vykazujú majetkové účasti v obchodných spoločnostiach, ktoré predstavujú minimálne 51% podiel na ich vlastnom imaní, a ktoré neboli predmetom konsolidácie. Hodnota tohto dlhodobého finančného majetku dosiahla k 31.12.2022 sumu 282 349 tis. eur a je medziročne vyššia o 90 116 tis. eur, najmä v prípade ostatných subjektov verejnej správy (o 74 292 tis. eur, najmä z dôvodu zahrnutia Slovak Business Agency do súhrnného celku) a v ústrednej štátnej správe (o 23 078 tis. eur). V prípade obcí došlo k medziročnému poklesu o 7 255 tis. eur.
Z ústrednej správy vykazuje významnú hodnotu MH Manažment, a.s. (199 860 tis. eur), ktorý spravuje podiely v 19 obchodných spoločnostiach, z toho 14 v oblasti dopravy (SAD-ky) a 5 v oblasti teplárenstva, zdravotníctva a kapitálového trhu. Ide o podiely, ktoré spravoval zaniknutý Fond národného majetku do 31.12.2015. Nárast hodnoty zo 177 309 tis. eur na 199 860 tis. eur bol spôsobený precenením hodnoty týchto podielov.
Z ostatných subjektov verejnej správy vykazuje Slovak Business Agency finančné investície v objeme 74 287 tis. eur a vklad verejných vysokých škôl do dcérskych účtovných jednotiek predstavuje 5 181 tis. eur.
Dlhové cenné papiere držané do splatnosti
Základným znakom dlhového cenného papiera držaného do splatnosti je okrem možnosti poberania výnosov z jeho držby aj návratnosť vloženej investície. Medzi dlhové cenné papiere svojím charakterom patria všetky druhy dlhopisov, pokladničné poukážky, šeky, vkladové listy, zmenky, atď. Viac ako v 88%-ách vykazované dvomi subjektami ústrednej správy (25 556 tis. eur), a to SZRB, a.s. (25 057 tis. eur) a Ministerstvom financií SR (499 tis. eur). V roku 2018 skupina SZRB nakúpila krytý dlhopis Všeobecnej úverovej banky, a.s. v menovitej hodnote 24 999 tis. eur. Ministerstvo financií SR v rámci tejto položky vykazuje bondy Argentínskej republiky.
13Dlhodobé pôžičky
V rámci pôžičiek vykazuje najvýznamnejšiu hodnotu Štátny fond rozvoja bývania 1 310 666 tis. eur (konsolidovaná hodnota). Ďalej vykazujú významnejšie hodnoty aj NDF II 43 253 tis. eur, Venture to Future Fund, a.s. 3 316 tis. eur a Environmentálny fond 1 889 tis. eur. Medziročný prírastok v celkovej sume 85 189 tis. eur bol najvýraznejší v prípade Štátneho fondu rozvoja bývania, a to o 62 431 tis. eur v podobe vyššieho zostatku nesplateného úveru poskytnutého na podporu nájomného bývania alebo na obnovu bytových budov.
V rámci ostatných subjektov vykazuje takmer celú hodnotu dlhodobých pôžičiek Fond na podporu vzdelávania (34 156 tis. eur) v súvislosti s poskytovaním pôžičiek študentom.
23
14Termínované účty v bankách
Zostatok na účtoch v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok, vzhľadom na svoj dlhodobý charakter, sa vykazuje v rámci dlhodobého finančného majetku a nie ako položka finančného majetku. Medzi subjektami ústrednej správy vykazuje najvýznamnejšiu hodnotu MH Invest, s.r.o. (14 999 tis. eur). Zostatok prostriedkov na termínovaných účtoch obcí predstavuje 10 789 tis. eur (pokles o 990 tis. eur).
15Ostatný dlhodobý finančný majetok
V ostatnom dlhodobom finančnom majetku sa vykazujú hlavne podiely Slovenskej republiky v medzinárodných finančných inštitúciách a finančných stabilizačných mechanizmoch.
Tabuľka 6
Majetková účasť SR v medzinárodných inštitúciách v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Medzinárodná inštitúcia
2022
2021
Δ 2022-2021
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)
793 350
793 350
0
Európska investičná banka (EIB)
122 613
122 608
5
Skupina Svetovej banky
104 014
93 782
10 232
z toho:
Medzinárodná finančná korporácia (IFC)
38 418
33 091
5 327
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD)
36 211
32 016
4 195
Medzinárodná asociácia pre rozvoj (IDA)
28 632
27 965
667
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (MIGA)
753
710
43
Medzinárodná investičná banka (MIB)
28 869
28 869
0
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR)
26 711
26 711
0
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu (MBHS)
13 342
13 342
0
Rozvojová banka Rady Európy (RBRE)
2 397
2 397
0
Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF)
282
282
0
Spolu
1 091 578
1 081 341
10 237
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Z celkovej sumy ostatného dlhodobého finančného majetku vykázala ústredná správa hodnotu 1 211 367 tis. eur a v rámci nej Ministerstvo financií SR 1 091 578 tis. eur. Ide najmä o kapitálovú účasť v rôznych medzinárodných finančných inštitúciách, ktoré boli založené spolu s vládami iných krajín alebo medzinárodnými organizáciami na podporu slabších regiónov v Európe ale aj v iných krajinách, na podporu reforiem ich hospodárstva, ekonomiky a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva.
V roku 2022 došlo k zvýšeniu základného imania Medzinárodnej finančnej korporácie o 3 097 tis. eur, Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj o 2 095 tis. eur a k úhrade splátky SR v rámci doplnenia zdrojov iniciatívy pre Medzinárodnú spoluprácu a rozvoj v sume 140 tis. eur. Zdrojom zvýšenia týchto podielov boli prostriedky štátnych finančných aktív. Ostatné zmeny boli z dôvodu kurzových rozdielov z vkladov v medzinárodných finančných inštitúciách.
K podielom v medzinárodných finančných inštitúciách a k európskym stabilizačným mechanizmom sa viaže aj kapitál splatný na požiadanie, a to podľa zmluvných podmienok dojednaných s konkrétnou inštitúciou. Ide o tzv. call capital, ktorý sa vykazuje ako podmienené záväzky v iných pasívach (časť III poznámok).
Významnú hodnotu ostatného finančné majetku vykazuje aj National Development Fund II, a.s., a to 114 219 tis. eur v podobe priamych ekvitných investícií do obchodných spoločností. Z toho vo výške 77 065 tis. eur vykazuje väčšinové podiely v uzavretých fondoch rizikového kapitálu určené pre profesionálnych investorov a 37 154 tis. eur bolo investovaných v rámci projektu D4/R7 formou mezzanine financovania.
24
A.IV. Pohľadávky
Medzi položkami dlhodobého majetku sa vykazujú pohľadávky subjektov súhrnného celku so zostatkovou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Súčasťou dlhodobých pohľadávok aj pohľadávky z poskytnutých návratných finančných výpomocí, ktorých zostatková doba splatnosti odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je dlhšia ako 1 rok.
Dlhodobé pohľadávky dosiahli k 31.12.2022 úhrnom sumu 788 142 tis. eur, z toho dlhodobé návratné finančné výpomoci predstavujú 55 259 tis. eur. Medziročne ide o pokles hodnoty pohľadávok o 62 146 tis. eur.
Poskytovanie návratných finančných výpomocí je špecifikom pre štátnu správu a územnú samosprávu. V rámci ústrednej správy môže návratné finančné výpomoci poskytovať Ministerstvo financií SR a iný orgán štátnej správy, ak tak umožňuje príslušný zákon (napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo hospodárstva SR). Návratné finančné výpomoci sa poskytujú subjektom na riešenie špecifických situácií pri nedostatku vlastných zdrojov subjektu alebo v situácii, že by subjekt musel financovať svoje neočakávané potreby cez úvery a zhoršovalo by to jeho platobnú schopnosť. Návratné finančné výpomoci Ministerstva financií SR s priaznivejšími platobnými podmienkami z hľadiska začiatku a doby splácania istiny alebo úroku.
Všetky návratné finančné výpomoci poskytnuté ústrednou správou napr. mestám, obciam a podnikateľským subjektom v rámci súhrnného celku predmetom vzájomnej eliminácie. V prípade dlhodobých návratných finančných výpomocí eliminácia predstavuje 577 181 tis. eur. Ide najmä o návratnú finančnú výpomoc poskytnutú Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v hodnote 240 000 tis. eur, výpomoci mestám SR v objeme 132 992 tis. eur a výpomoci poskytnuté VÚC 133 291 tis. eur, vrátane poskytnutých NFV za účelom finančnej stabilizácie územnej samosprávy v čase pandémie. Po vzájomnej eliminácii dlhodobých návratných finančných výpomocí medzi subjektami súhrnného celku najvýznamnejšie finančné výpomoci poskytované podnikateľským subjektom v celkovej sume 53 907 tis. eur.
Tabuľka 7
Dlhodobé pohľadávky súhrnného celku (v tis. eur)
Druh pohľadávky
2022
2021
Δ 2022-2021
Pohľadávky EXIM banky z poskytnutých úverov
352 840
392 345
-39 505
Pohľadávky SZRB z poskytnutých úverov
248 353
267 639
-19 286
Návratné finančné výpomoci
55 259
56 776
-1 517
Pohľadávky voči zamestnancom
23 655
24 165
-510
Pohľadávky NDF II
19 703
17 745
1 958
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
16 300
17 084
-784
Ostatné dlhodobé pohľadávky
72 032
74 535
-2 503
Spolu
788 142
850 289
-62 147
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Z dlhodobých pohľadávok predstavujú najvyššiu hodnotu pohľadávky Exportno-importnej banky z poskytnutých úverov a záruk exportujúcim podnikom a bankám v sume 352 840 tis. eur. Medziročný pokles o 39 505 tis. eur bol spôsobený znížením hodnoty pohľadávok voči klientom o 32 424 tis. eur a pohľadávok voči bankám o 7 041 tis. eur.
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. vykazuje pohľadávky voči prijímateľom úverov a finančných výpomocí, ktorými banka podporuje podnikateľskú činnosť malých a stredných podnikateľov, poľnohospodárskych prvovýrobcov, obnovu bytového fondu a realizáciu projektov z EÚ fondov.
25
Pohľadávky voči zamestnancom tvorí najmä Ministerstvo vnútra SR (23 187 tis. eur) z titulu poskytnutých návratných výpomocí zo sociálneho fondu na riešenie bytovej situácie policajtov a zamestnancov rezortu a za odpredaj služobných bytov.
National Development Fund II, a.s. vykazuje pohľadávky vyplývajúce z portfóliového finančného nástroja zdieľaného rizika na základe zmlúv s komerčnými bankami.
Pohľadávky v špecifickom režime správy predstavujú vládne pohľadávky voči zahraničiu, ktoré sa vedú voči jednotlivým dlžníckym krajinám. Ide o pohľadávky z delenia federácie, ktoré v správe NBS a ČSOB, a.s. Praha, účtovne vedené na Ministerstve financií SR. Pre vymoženie dlžnej sumy sa vykonávajú všetky nevyhnutné úkony, ako je pravidelné kontaktovanie dlžnej strany, negociácia podmienok za ktorých pohľadávky vznikli a ďalšie.
Tabuľka 8
Vybrané pohľadávky SR voči zahraničiu v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Dlžnícka krajina
2022
2021
Δ 2022-2021
bývalá SFRJ
18 072
17 018
1 053
Alžírska demokratická a ľudová republika
15 771
14 611
1 160
Čínska ľudová republika
11 657
11 111
546
Ruská federácia - Krivoj Rog
4 795
4 722
73
Kórejská ľudovodemokratická republika
1 884
1 664
220
India
0
22
-22
Spolu
52 179
49 148
3 031
*hodnoty pred zohľadnením opravných položiek Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Ide o pohľadávky úverového charakteru voči iným krajinám a pohľadávky z barterových obchodov voči podnikom v zahraničí, ktoré vznikli pred rokom 1993, pričom ich podrobnejší popis je možné nájsť v Súhrnných účtovných závierkach Slovenskej republiky za predchádzajúce účtovné obdobia.2 Netto hodnota týchto pohľadávok je 42 349 tis. eur.
B. Krátkodobý majetok
B.I. Zásoby
Ako zásoby súhrnného celku sa vykazujú materiál na sklade, tovar, výrobky, nedokončená výroba a polotovary a zvieratá. Celková hodnota zásob súhrnného celku k 31.12.2022 dosiahla 3 040 049 tis. eur a oproti roku 2021 sa hodnota zásob zvýšila o 1 546 254 tis. eur.
Tabuľka 9
Zásoby súhrnného celku (v tis. eur)
Druh zásob
2022
2021
Δ 2022-2021
Materiál
1 318 028
1 162 615
155 413
Tovar
147 244
160 767
-13 523
Výrobky
1 482 191
127 030
1 355 161
Ostatné zásoby
92 586
43 383
49 203
Spolu
3 040 049
1 493 795
1 546 254
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Na celkovej hodnote zásob sa podieľa najmä ústredná správa 96,9 % (v absolútnom vyjadrení je to 2 944 912 tis. eur). Hodnota zásob je medziročne vyššia o 1 546 254 tis. eur najmä z dôvodu zvýšenia
26
hodnoty výrobkov o 1 355 161 tis. eur, materiálu o 155 413 tis. eur a nedokončenej výroby a polotovarov o 48 845 tis. eur, pričom hodnota tovarov sa znížila o 13 523 tis. eur.
Prírastok hodnoty zásob v ústrednej správe o 1 527 653 tis. eur bol spôsobený zvýšením hodnoty výrobkov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o 1 351 298 tis. eur a materiálu Ministerstva zdravotníctva SR o 112 804 tis. eur.
Zásoby ústrednej správy tvoria hlavne výrobky (1 478 782 tis. eur), materiál (1 235 569 tis. eur) a tovar (140 375 tis. eur). Objemovo najvyššiu hodnotu zásob vykazuje Slovenský plynárenský priemysel, a.s. 1 455 631 tis. eur (hlavne výrobky 1 455 620 tis. eur v podobe zásob zemného plynu určeného na obchodovanie), ďalej Ministerstvo obrany SR 749 300 tis. eur (hlavne materiál v podobe vojenského a obranného charakteru), nasleduje Ministerstvo zdravotníctva SR 142 870 tis. eur (najmä zásoby vakcín a liekov), Správa štátnych hmotných rezerv 114 736 tis. eur predovšetkým v podobe tovaru (zásoby hmotných a mobilizačných rezerv) a Ministerstvo vnútra SR 112 647 tis. eur (ako materiál špecifickej povahy). Zmena hodnoty zásob ústrednej správy bola ovplyvnená najmä prírastkom hodnoty výrobkov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o 1 351 298 tis. eur z dôvodu vykazovania nárastu zemného plynu určeného na obchodovanie a materiálu Ministerstva zdravotníctva SR o 112 804 tis. eur z dôvodu obstarania zásob vakcín a liekov najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Subjekty územnej samosprávy vykazujú hodnotu zásob v celkovom objeme 84 588 tis. eur (v tom materiál 76 042 tis. eur), ktoré boli medziročne vyššie o 17 890 tis.
16Materiál
Druhý najväčší objem zásob tvoria zásoby materiálu v hodnote 1 318 028 tis. eur (43,3 % hodnoty celkových zásob), ktoré zaznamenali nárast v porovnaní s rokom 2021 o 155 413 tis. eur. 93,7 % zásob materiálu sústreďujú subjekty ústrednej správy, čo je v hodnotovom vyjadrení 1 235 569 tis. eur. Na subjekty územnej samosprávy pripadá 76 042 tis. eur a na ostatné subjekty verejnej správy 6 417 tis. eur.
V rámci ústrednej správy sa na zásobách materiálu v najvyššej miere podieľa kapitola Ministerstva obrany SR v hodnote 770 811 tis. eur, pričom vykazuje aj najvyšší medziročný úbytok o 12 408 tis. eur, najmä v prípade Konštrukty Defence, a.s. o 12 618 tis eur z dôvodu zvýšenej spotreby materiálu pri výrobe húfnic ZUZANA 2. Celkovo Konštrukta Defence, a.s. vynaložila na spotrebu materiálu v súvislosti výrobou húfnic (13 ks dokončených a ďalšie rozpracované) sumu 32 799 tis. eur Samotné Ministerstvo obrany SR vykazuje hodnotu zásob materiálu v sume 749 055 tis. eur, ktorý slúži na zabezpečenie potrieb bojovej činnosti (napr. munície, výbušniny, riadené strely, výzbroje a výstroje, ostatné techniky a náhradné dielce).
Kapitola Ministerstva zdravotníctva SR vykazuje druhý najväčší objem materiálu v sume 233 177 tis. eur, ktorý bol v porovnaní s rokom 2021 vyšší o 123 302 tis. eur (v prípade samotného Ministerstva zdravotníctva o 112 804 tis. eur). Ide napr. o obstarané lieky, vakcíny a testy voči COVID-19, dezinfekčný a odberový materiál v správe Ministerstva zdravotníctva SR, univerzitných a fakultných nemocníc, Úradu a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Z dôvodu mimoriadnej pandemickej situácie súvisiacej so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 došlo k zvýšenému nákupu liekov, ochranných pracovných prostriedkov, dezinfekčných a čistiacich prostriedkov a očkovacích látok.
Kapitola Ministerstva vnútra SR vykazuje tretí najväčší objem materiálu v sume 114 487 tis. eur. Ide napr. o interiérové vybavenie, stavebno-inštalačný materiál, výzbroj a muníciu, výstrojný materiál, kancelárske potreby a kancelársku techniku, výpočtovú, telekomunikačnú, zdravotnícku a veterinárnu techniku a materiál civilnej ochrany, kde bol zaznamenaný aj najvýznamnejší medziročný nárast.
17Tovar
Zásoby tovaru dosiali hodnotu 147 244 tis. eur (2021: 160 767 tis. eur) a takmer na 96 % vykazované subjektami ústrednej správy (140 375 tis. eur).
27
V rámci ústrednej správy bol dosiahnutý medziročný pokles zásob tovaru o 14 034 tis. eur. Spôsobený bol predovšetkým poklesom zásob tovaru u Správy štátnych hmotných rezerv (o 19 030 tis. eur) a prírastkom u DMD EXPO, s.r.o. (o 2 518 tis. eur). Pokles zásob tovaru v prípade Správy štátnych hmotných rezerv nastal v dôsledku bezodplatného prevodu majetku štátu (pohotovostných zásob vrátane zdravotníckeho materiálu o 18 991 tis. eur) a tvorby opravných položiek k prebytočným a neupotrebiteľným zásobám v hodnote 5 607 tis. eur. Správa štátnych hmotných rezerv zároveň vykazuje najväčší (81,6%-ný) podiel na celkovej hodnote tovaru v rámci ústrednej správy z dôvodu tvorby, zabezpečenia, doplnenia a správy štátnych hmotných a mobilizačných rezerv pre riešenie krízovej situácie, v rámci opatrení hospodárskej mobilizácie a v súlade s úlohami určenými jednotlivými ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej správy. Najväčší objem týchto zásob predstavujú mobilizačné rezervy (tovary rôzneho charakteru potrebné v prípade mobilizácie v celkovej brutto hodnote 61 107 tis. eur), pohotovostné zásoby (predovšetkým zdravotnícky materiál v brutto hodnote 32 942 tis. eur) a ostatné hmotné rezervy (napr. pšenica, mäso, jadrové palivo v brutto hodnote 26 657 tis. eur).
18Výrobky
Hodnota výrobkov za rok 2022 dosiahla 1 482 191 tis. eur, čo predstavuje najvýznamnejší nárast v zásobách oproti roku 2021 o 1 355 161 tis. eur. Podiel spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (1 455 620 tis. eur), predstavuje 98,2 % na celkovom objeme, a taktiež sa najväčšou mierou podieľa na medziročnom náraste o 1 351 298 tis. eur. Ide o zásoby zemného plynu, ktorého objem sa medziročne zvýšil z dôvodu zabezpečenia stabilných dodávok tejto komodity pre všetkých odberateľov počas vykurovacej sezóny 2022/2023.
19Ostatné zásoby
V rámci ostatných zásob sa vykazuje nedokončená výroba a polotovary (89 511 tis. eur) a zvieratá (3 074 tis. eur), najmä v ústrednej správe v hodnote 90 186 tis. eur. Medziročne sa objem ostatných zásob zvýšil o 49 203 tis. eur z dôvodu prírastku nedokončenej výroby a polotovarov o 48 845 tis. eur. Najväčší vplyv na prírastok nedokončenej výroby mala zmena účtovania a vykazovania technicko-hygienickej údržby (ďalej aj ako „THÚ“) u Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v sume 62 228 tis. eur. Vzhľadom na zmluvné podmienky vychádzajúce zo stupňa realizácie výstavby THÚ sa od 1.1.2022 zmenil spôsob vykazovania a účtovania THÚ, pričom výstavba jednotlivých stredísk THÚ vrátanej projektovej prípravy bola preklasifikovaná z účtov obstarania dlhodobého majetku do zásob, v rámci ktorých sa vykazuje ako nedokončená výroba s cieľom predaja po jeho finalizácii.
B.II. Krátkodobé Pohľadávky
Za krátkodobé pohľadávky sa považujú také, ktorých zostatková doba splatnosti odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je najviac 1 rok. Krátkodobé pohľadávky dosiahli k 31.12.2022 úhrnom sumu 13 169 838 tis. eur. Medziročne ide o nárast hodnoty týchto pohľadávok o 5 438 008 tis. eur, najmä vplyvom nárastu pohľadávok zo špecifických operácií štátu na finančnom trhu o 3 741 144 tis. eur.
28
Tabuľka 10
Pohľadávky súhrnného celku (v tis. eur)
Krátkodobé pohľadávky
2022
2021
Δ 2022-2021
Pohľadávky MF SR z operácií na finančnom trhu
7 326 144
3 585 000
3 741 144
Pohľadávky Sociálnej poisťovne
1 516 691
507 023
1 009 668
Odberatelia
1 189 529
832 531
356 998
Poskytnuté prevádzkové preddavky
615 827
516 757
99 070
Pohľadávky Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.
559 101
335 447
223 654
Pohľadávky z daňových a colných príjmov štátu
432 803
282 729
150 074
Pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
391 895
377 563
14 332
Pohľadávky zo zúčtovania s EÚ
117 351
178 940
-61 589
Pohľadávky z nedaňových príjmov štátu
108 384
88 352
20 032
Pohľadávky z nedaňových príjmov územnej samosprávy
92 423
88 053
4 370
Pohľadávky Úradu pre dohľad nad zdrav. starostlivosťou
92 391
74 071
18 320
Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
78 037
79 368
-1 331
Pohľadávky z účelovo poskytnutých transferov
59 835
149 362
-89 527
Pohľadávky z daňových príjmov územnej samosprávy
36 907
41 115
-4 208
Ostatné krátkodobé pohľadávky subjektov verejnej správy
552 520
595 519
-42 999
Spolu
13 169 838
7 731 830
5 438 008
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Z pohľadu činnosti jednotlivých subjektov súhrnného celku je možné konštatovať, že pre rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky najdôležitejšie pohľadávky z daní, poplatkov
a nedaňových príjmov (napr. z dividend, predaja prebytočného majetku, z nájomného a iných
nepodnikateľských aktivít). Štátne podniky a obchodné spoločnosti vykazujú najväčší podiel na pohľadávkach z obchodných vzťahov voči odberateľom a svojím klientom.
20Daňové a colné pohľadávky štátu
Pohľadávky z daňových a colných príjmov štátu vykazuje Ministerstvo financií SR vo výške 432 803 tis. eur. Medziročný prírastok o 150 074 tis. eur je spôsobený najmä nárastom pohľadávok z dane z príjmov právnických osôb, dani z pridanej hodnoty a z dôvodu nárastu podnikateľskej aktivity po období mimoriadnych a legislatívnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
21Daňové pohľadávky územnej samosprávy
V rámci daňových pohľadávok územnej samosprávy sa vykazujú pohľadávky obcí a miest z predpisu miestnych daní a poplatkov, ktoré ukladané na základe zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku a príslušného všeobecne záväzného nariadenia, ktorý ustanovuje podrobnosti o výške dane a poplatku, podmienkach ich určenia a výberu. Medzi miestne dane, ktoré ukladá obec patrí napr. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenia a ostatné miestne dane. Medzi miestne poplatky patrí napr. poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, poplatok za rozvoj. Tieto pohľadávky obcí dosiahli úhrnnom 36 907 tis. eur a boli medziročne nižšie o 4 208 tis. eur.
22Nedaňové pohľadávky štátu a územnej samosprávy
Z nedaňových pohľadávok štátu (108 384 tis. eur) vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 27 548 tis. eur, Protimonopolný úrad SR 18 511 tis. eur, regionálne veterinárne a potravinové správy
29
12 982 tis. eur, krajské a okresné súdy 9 199 tis. eur, Ministerstvo vnútra SR 7 922 tis. eur, Úrad vládneho auditu 5 378 tis. eur, Ministerstvo financií SR 4 224 tis. eur. Ide najmä o pokuty za priestupky udelené policajnými útvarmi, hasičským a záchranným zborom a okresnými úradmi a z výkonu svojej činnosti ďalších štátnych organizácií (poplatky, predaj prebytočného majetku, nájomné a podobne). Protimonopolný úrad vykazuje pohľadávky voči iným subjektom z vydaných rozhodnutí napríklad o porušení hospodárskej súťaže. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny spravuje najmä pohľadávky vzniknuté z rôznych poskytnutých príspevkov v dôsledku nedodržania zákonných podmienok ich prijatia.
Nedaňové pohľadávky územnej samosprávy dosiahli 92 423 tis. eur (v tom obce 80 209 tis. eur a VUC 12 214 tis. eur) a medziročne boli vyššie o 4 370 tis. eur.
23Odberatelia
Z hodnoty pohľadávok voči odberateľom vykazuje najvyššiu hodnotu SPP, a.s. (685 040 tis. eur), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (61 105 tis. eur), Slovenská pošta, a.s. (48 997 tis. eur), Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (42 674 tis. eur) a ďalšie obchodné spoločnosti štátu.Tie tvoria spolu takmer 78 % z celkovej hodnoty pohľadávok voči odberateľom (medziročný rast je o 55 p. b pri náraste hodnoty o 328 762 tis. eur). Najväčší nárast vykazuje SPP, a.s. (o 337 899 tis. eur) z predaja zemného plynu a elektrickej energie.
24Poskytnuté preddavky
Poskytnuté prevádzkové preddavky vykazuje najmä ústredná správa, a to 605 290 tis. eur a medziročný prírastok činil 95 607 tis. eur. V rámci nich vykazuje významnú hodnotu Ministerstvo obrany SR 360 740 tis. eur, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 57 686 tis. eur, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 49 698 tis. eur, Ministerstvo hospodárstva SR 37 354 tis. eur a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 37 319 tis. eur.
Najvyššiu sumu poskytnutých prevádzkových preddavkov dosiahlo Ministerstvo obrany SR (360 740 tis. eur, medziročne viac o 22 928 tis. eur), pričom ide najmä o poskytnuté preddavky na logistickú podporu a iné služby k obstarávaním taktickým stíhacím lietadlá F-16 a viacúčelovým vrtuľníkom UH-60M Black Hawk, na muníciu a opravy lietadiel MIG. Nárast oproti roku 2021 spôsobili najmä poskytnuté preddavky na muníciu (20 408 tis. eur).
Prírastok v ústrednej správe tvorili najmä poskytnuté preddavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (o 41 872 tis. eur) v súvislosti s predfinancovaním a poskytovaním zálohových platieb v rámci operačných programov Informatizácia spoločnosti a Integrovaný regionálny rozvoj a cezhraničná spolupráca, ktoré k 31. 12. 2022 neboli zúčtované. Medziročný nárast súvisí so zvýšenou intenzitou implementovania uvedených operačných programov a administratívnym procesom zúčtovania zálohových platieb.
25Pohľadávky zo zúčtovania s EÚ
Pohľadávky zo zúčtovania s EÚ, ktoré boli medziročne nižšie o 61 589 tis. eur, vykazuje Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. úhrnom 47 674 tis. eur, z dôvodu pokračujúceho projektu vyraďovania jadrových zariadení na území SR, ďalej Vodohospodárska výstavba, š. p. v hodnote 32 893 tis. eur v rámci realizácie projektu modernizácie plavebnej komory vodného diela Gabčíkovo a ostatných projektov financovaných z fondov a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. 15 789 tis. eur v rámci spolufinancovania viacerých projektov rozvíjajúcich spoločné aktivity s EÚ.
26Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
Zúčtovacie vzťahy sa používajú na zaznamenanie poskytnutých a prijatých bežných a kapitálových transferov medzi subjektmi verejnej správy. Z účtovného pohľadu ide zaznamenanie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a vyššieho územného celku, ktoré poskytované ostatným organizáciám v rámci verejnej správy, a tieto ich majú následne zúčtovať. Hodnota transferov k 31.12.2022 bola 78 037 tis. eur, z toho obce 50 685 tis. eur, ostatné subjekty verejnej správy 11 838 tis. eur, subjekty ústrednej správy 10 861 tis. eur a vyššie územné celky vykázali 4 652 tis. eur.
30
27Ostatné krátkodobé pohľadávky subjektov verejnej správy
V rámci nich vykazuje rozhodujúcu hodnotu Ministerstvo financií SR z titulu špecifických operácií štátu
- uloženie voľných finančných prostriedkov v komerčných bankách za účelom ich zhodnotenia(7 326 144 tis. eur), ktoré boli medziročne vyššie o 3 741 144 tis. eur z dôvodu uloženia voľných finančných prostriedkov mimo systém štátnej pokladnice.
Pohľadávky Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. najmä z dôvodu predpisu
sociálnych a zdravotných odvodov za bežné obdobie ako aj za predchádzajúce obdobia, ktoré neboli splatené. V porovnaní s rokom 2021 došlo pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky k akrualizácii predpisu poistného Sociálnej poisťovne v celkovej sume 1 092 967 tis. eur, čo predstavuje predpis poistného vzťahujúceho sa na rok 2022, ktorý bol v súlade s platnými právnymi predpismi zaúčtovaný v individuálnom účtovníctve Sociálnej poisťovne v januári 2023.
Pohľadávky SPP, a.s. (okrem odberateľov a poskytnutých prevádzkových preddavkov) v objeme
559 101 tis. eur predstavujú najmä ostatné pohľadávky z titulu poskytnutých zábezpek a pohľadávky v súvislosti s burzovými obchodmi (clearing) a zabezpečujúcimi derivátmi, pričom medziročný nárast o 223 654 tis. eur bol spôsobený najmä nárastom hodnoty pohľadávok zo zábezpek a burzových obchodov (196 650 tis. eur) a zabezpečovacích derivátov (o 27 004 tis. eur) a nárastom
Pohľadávky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výške 92 391 tis. eur najmä voči
zdravotným poisťovniam a iným štátom z činnosti styčného orgánu a za udelené pokuty.
Pohľadávky z účelovo poskytnutých transferov predstavujú najmä pohľadávky subjektov ústrednej
správy v sume 29 793 tis. eur, z toho pohľadávky Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (29 789 tis. eur) v súvislosti s predfinancovaním nákladov na investičné výstavby elektrických staníc a pohľadávky vyšších územných celkov v sume 25 960 tis. eur, z toho pohľadávky Košického samosprávneho kraja (21 513 tis. eur) z nezúčtovaných dotácií poskytnutých napr. dopravným podnikom, neverejným poskytovateľom sociálnych služieb a neštátnym subjektom pôsobiacim v oblasti školstva.
Obdobne ako v prípade dlhodobých návratných finančných výpomocí, aj krátkodobé návratné finančné
výpomoci poskytované subjektmi štátnej správy a územnej samosprávy, pričom ich splatnosť je
najviac do jedného roka. Na celkovom objeme krátkodobých návratných finančných výpomocí sa podieľa územná samospráva (431 tis. eur) a subjekty ústrednej správy (201 tis. eur). Medziročne boli celkovo nižšie o 684 tis. eur. Predmetom vzájomnej eliminácie na úrovni súhrnného celku boli návratné finančné výpomoci poskytované Ministerstvom hospodárstva SR subjektom územnej samosprávy v celkovej sume 369 tis. eur.
Tabuľka 11
Krátkodobé návratné finančné výpomoci súhrnného celku (v tis. eur)
Druh výpomoci
2022
2021
Δ 2022-2021
Subjektom verejnej správy
298
306
-8
Ostatným organizáciám
124
739
-615
Subjektom v rámci konsolidovaného celku
97
146
-49
Fyzickým osobám
85
96
-11
Podnikateľským subjektom
28
29
-1
Spolu
632
1 316
-684
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
V rámci ostatných pohľadávok sa vykazujú aj pohľadávky Ministerstva financií SR voči prijímateľom prostriedkov z titulu ich vrátenia (304 285 tis. eur), pohľadávky z kolaterálu (54 037 tis. eur) a ostatné pohľadávky územnej samosprávy a ostatných subjektov verejnej správy.
31
B.III. Finančné účty a krátkodobý finančný majetok
Ako finančné účty, resp. krátkodobý finančný majetok sa vykazujú hlavne prostriedky na bankových účtoch, účtoch Štátnej pokladnice, okrem termínovaných účtoch s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok, krátkodobé majetkové a dlhové cenné papiere a zostatok vo fyzických pokladniciach účtovných jednotiek.
Hodnota finančných účtov a krátkodobého finančného majetku k 31.12.2022 bola 5 130 277 tis. eur. Z toho najvyššiu sumu tvorili bankové účty 3 828 924 tis. eur a účty Štátnej pokladnice v hodnote
1 228 966 tis. eur. Medziročný úbytok bol spôsobený najmä poklesom zostatkov účtov štátnej pokladnice o 4 339 139 tis. eur, najmä účtov zriadených v NBS z dôvodu zníženia stavu finančných prostriedkov na PM3 účte Štátnej pokladnice ako účastníka dobrovoľných klientov zo systému Štátnej pokladnice. Ďalším faktorom boli zmeny v úrokových sadzbách v priebehu roka 2022, v ktorom došlo k najväčšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb dôsledkom čoho bolo vyššie ukladanie voľných finančných prostriedkov na finančných trhoch prostredníctvom refinančného mechanizmu medzi Štátnou pokladnicou a Ardal-om (presun prostriedkov na úložky v komerčných bankách účtované ako krátkodobé pohľadávky, ktoré medziročne vzrástli o 3 710 000 tis. eur).
Naopak prostriedky subjektov na bežných bankových účtoch v porovnaní s rokom 2021 vzrástli o 782 685 tis. eur, čím dosiahli objem 3 828 924 tis. eur. Ide o zostatky prostriedkov na bankových účtoch v komerčných bankách s dobou viazanosti najviac 1 rok resp. bez viazanosti, subjektov územnej samosprávy, ostatných subjektov verejnej správy a niektorých obchodných spoločností v ústrednej správe (napríklad Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. 743 430 tis. eur, Vodohospodárska výstavba, š.p. 183 191 tis. eur, Železnice Slovenskej republiky 182 798 tis. eur).
Tabuľka 12
Finančné účty a krátkodobý finančný majetok súhrnného celku (v tis. eur)
Finančné účty
2022
2021
Δ 2022-2021
Účty Štátnej pokladnice
1 228 966
5 568 105
-4 339 139
Bankové účty
3 831 288
3 048 536
782 752
Pokladnica a ceniny
67 018
71 313
-4 295
Spolu
5 127 272
8 687 954
-3 560 682
Krátkodobý finančný majetok
2022
2021
Δ 2022-2021
Realizovateľné cenné papiere
1 850
2 613
-763
Dlhové cenné papiere
897
1 883
-986
Majetkové cenné papiere
78
599
-521
Ostatný krátkodobý finančný majetok
180
120
60
Spolu
3 005
5 215
-2 210
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
28Bežné bankové účty, pokladnica a ceniny
Zostatky na bankových účtoch, hotovosti a cenín dosiahli úhrnom 3 898 306 tis. eur a v porovnaní s rokom 2021 boli vyššie o 778 457 tis. eur. Najvýznamnejšiu položku predstavujú zostatky na bankových účtoch v sume 3 831 288 tis. eur, v tom zostatky na bežných bankových účtoch obcí vrátane zostatku účtov všetkých podriadených organizácií tvoriacich konsolidované celky obcí (okrem zostatku na výdavkových a príjmových rozpočtových účtoch) 1 418 314 tis. eur. Hodnota pokladničnej hotovosti dosiahla 53 734 tis. eur a cenín 13 284 tis. eur.
V rámci ústrednej správy dochádza k eliminácii hodnoty bankových účtov tých subjektov, ktorí klientmi Štátnej pokladnice a majú v nej vedené účty (napríklad štátne fondy, Sociálna poisťovňa,
3 PM účet – účet vedený centrálnou bankou, ktorého majiteľom je účastní Target2 v platobnom module
32
verejné vysoké školy, vyššie územné celky, dobrovoľní klienti). Preto sa zostatky týchto organizácií neuvádzajú.
29Účty Štátnej pokladnice
Účty Štátnej pokladnice predstavujú prostriedky uložené na bežných účtoch v Národnej banke Slovenska a v ostatných komerčných bankách, bežné účty na zabezpečenie vkladov a výberov finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice prostredníctvom NBS a komerčnej banky. Bežnými účtami môže Štátna pokladnica voľne disponovať. Účty Štátnej pokladnice dosiahli k 31.12.2022 stav 1 228 966 tis. eur, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 pokles o 4 339 139 tis. eur.
30Ostatný krátkodobý finančný majetok
V rámci krátkodobého finančného majetku došlo medziročne k poklesu hodnoty o 2 210 tis. eur, pričom rozhodujúci podiel tvoria ostatné realizovateľné cenné papiere spoločnosti MH Manažment a.s.(1 850 tis. eur), ktoré predstavujú nevyplatené štátne dlhopisy zaniknutého FNM.
C. Časové rozlíšenie aktív
V rámci časového rozlíšenia na strane aktív sa vykazujú náklady budúcich období a príjmy budúcich období. Položky časového rozlíšenia slúžia na zaznamenanie časového nesúladu medzi výdavkami a nákladmi a medzi príjmami a výnosmi. Uplatňujú sa v účtovníctve z dôvodu akruálneho princípu účtovania, podľa ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia(bez ohľadu na hotovostné plnenie príjmov a výdavkov).
Časové rozlíšenie aktív dosiahlo hodnotu 965 309 tis. eur a medziročne sa zvýšilo o 554 040 tis. eur. Náklady budúcich období dosiahli hodnotu 853 486 tis. eur (vrátane komplexných nákladov budúcich období) a príjmy budúcich období 111 823 tis. eur.
Rozhodujúci podiel na nákladoch budúcich období ústredná správa, a to 811 658 tis. eur. Najvyššiu
hodnotu vykazuje Ministerstvo financií SR 667 836 tis. eur (medziročne viac o 492 078 tis. eur) ako diskont z predaja štátnych dlhopisov a časovo rozlíšené nákladové úroky zo štátnych cenných papierov a úverov. Významný nárast časovo rozlíšených úrokov bol spôsobený nárastom úrokových sadzieb pri refinančných obchodoch. Na časovo rozlíšených nákladoch súhrnného celku a ich medziročnej zmene sa ďalej významne podieľal Slovenský plynárenský priemysel sumou 45 417 tis. eur (medziročne viac o 21 705 tis. eur). Nárast bol spôsobený finančným vysporiadaním komoditných derivátových obchodov súvisiacich s nasledujúcim účtovným obdobím. Nasledujú náklady budúcich období Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. 12 167 tis. eur najmä časovo rozlíšené náklady na centrálny nákup liekov, náklady budúcich období Ministerstva obrany SR 11 570 tis. eur a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 11 392 tis. eur.
Príjmy budúcich období tvorené opäť ústrednou správou (95 473 tis. eur) a v rámci toho Národný
jadrový fond vykazuje 65 928 tis. eur (v tom povinný príspevok za rok 2022 od Slovenských elektrární, a.s. 65 928 tis. eur a úroky 94 tis. eur), JAVYS, a.s. 9 741 tis. eur, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice 6 383 tis. eur, Ministerstvo hospodárstva SR 5 188 tis. eur.
PASÍVA
Celkové pasíva dosiahli k 31.12.2022 hodnotu 85 585 279 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2021 viac o 6 517 442 tis. eur. Celkové pasíva tvorené záväzkami (89,6 %, v tom bankové úvery 8,1 %), rezervami (34,9 %), vlastným imaním (-37 %), a časovým rozlíšením (13,5 %).
Na zmene celkových pasív sa podieľalo najmä zvýšenie výsledku hospodárenia za účtovné obdobie o 19 219 553 tis. eur, zníženie dlhodobých rezerv na zamestnanecké požitky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií o 13 423 608 tis. eur a zvýšenie záväzkov o 4 937 714 tis. eur (v tom štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok o 3 096 210 tis. eur).
33
Z položiek vlastného imania sa pozitívne zmenil výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie
o 19 219 533 tis. eur v dôsledku najmä nižších nákladov na transfery o 15 089 155 tis. eur a vyšších výnosov zo zúčtovania rezerv a opravných položiek o 13 348 579 tis. eur. Negatívne sa zmenil výsledok hospodárenia minulých období o 5 148 660 tis. eur (ovplyvnený výsledkom hospodárenia z roku 2021 v sume -6 242 761 tis. eur).
Zo záväzkov zaznamenali významný medziročný úbytok dlhodobé rezervy o 12 583 273 tis. eur,
vplyvom zníženia rezerv na zamestnanecké požitky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií o 13 423 608 tis. eur a zvýšenia ostatných dlhodobých rezerv o 840 335 tis. eur. Krátkodobé rezervy boli v porovnaní s rokom 2021 vyššie o 318 678 tis. eur. Krátkodobé záväzky boli medziročne vyššie o 4 928 111 tis. eur (z toho štátne dlhopisy o 3 096 210 tis. eur a záväzky zo zúčtovania s EÚ o 1 590 929 tis. eur).
A.Vlastné imanie
Vlastné imanie súhrnného celku dosiahlo -31 677 565 tis. eur, z toho celkový výsledok hospodárenia-31 856 605 tis. eur, oceňovacie rozdiely dosiahli 22 812 tis. eur a podiely iných účtovných jednotiek 156 228 tis. eur. Do výsledku hospodárenia minulých období zahrnuté aj kapitálové a rezervné fondy tvorené v rámci vlastného imania, ktorých hodnota za rok 2022 bola 4 431 155 tis. eur.
A.I. Oceňovacie rozdiely
Oceňovacie rozdiely tvorené rozdielmi z precenenia majetku a záväzkov v sume -971 tis. eura rozdielmi z precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach, ktoré nie zaradenédo súhrnného celku ako dcérske účtovné jednotky, v hodnote 23 783 tis. eur. Oceňovacie rozdiely sa úhrnom zvýšili o 5 379 tis. eur, a to z 17 433 tis. eur na 22 812 tis. eur. Aj v roku 2022 rozhodujúci podiel tvorili ústredná správa sumou 25 924 tis. eur a obce a ich organizácie, sumou 1 884 tis. eur. Záporný oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov vykazujú ostatné subjekty verejnej správy v hodnote -4 093 tis. eur a vyššie územné celky v hodnote -903 tis. eur.
A.II. Výsledok hospodárenia
Výsledok hospodárenia v sume -36 287 760 tis. eur je tvorený výsledkom hospodárenia za bežné účtovné obdobie vo výške 12 974 720 tis. eur a výsledkom hospodárenia minulých období (vytvorených v minulých rokoch) v hodnote -49 262 480 tis. eur.
31Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov
Výsledok hospodárenia minulých rokov bez vplyvu položky fondov dosiahol hodnotu-49 262 480 tis. eur a medziročne sa zhoršil o 5 210 124 tis. eur. Na tejto položke sa za rok 2022 vykazuje najmä prevod výsledku hospodárenia za predchádzajúce obdobie (za rok 2021 to bolo-6 244 813 tis. eur, čo bol lepší výsledok ako v roku 2020, o 947 808 tis. eur).
Vykazovanie fondov v rámci výsledku hospodárenia platí pre subjekty, ktoré sa prispôsobujú postupom účtovania pre rozpočtové a príspevkové organizácie. Z tohto dôvodu vo výsledku hospodárenia minulých rokov agregované aj všetky kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku a ostatné fondy obchodných spoločností, neziskových organizácií, verejnoprávnych inštitúcií (ako napríklad verejné vysoké školy), záujmových združení v súhrnnom celku v prípade, že neboli predmetom eliminácií. Tieto položky zlepšujú výsledok hospodárenia, nakoľko fondy z podstaty ich tvorby a použitia nemajú záporný zostatok. Ich hodnota k 31.12.2022 bola 4 431 155 tis. eur, pričom boli medziročne vyššieo 61 464 tis. eur. Na tomto zvýšení sa podieľa najmä prírastok fondov ostatných subjektov verejnej správy o 74 035 tis. eur (v tom prírastok ostatných fondov predstavuje 58 299 tis. eur a zákonného rezervného fondu 15 736 tis. eur). Najvyšší prírastok ostatných fondov vykazuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (o 46 634 tis. eur) z dôvodu presunu výsledku hospodárenia za rok 2021 do fondov.
34
Najvýznamnejšou položkou fondy štátnych rozpočtových organizácií (ministerstiev), ktoré evidujú v kapitálových fondoch hodnotu kmeňového imania v štátnych podnikoch (3 038 888 tis. eur). Medziročne došlo k ich poklesu o 24 762 tis. eur najmä vplyvom zníženia podielov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na kmeňovom imaní štátnych podnikov (Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š.p. a Lesy, š.p.) z dôvodu odovzdania pozemkov a iného majetku v správe týchto štátnych podnikov do správy novovzniknutých národných parkov v sume 23 871 tis. eur, ďalej zníženia podielov Ministerstva hospodárstva SR na kmeňovom imaní štátnych podnikov, ktoré boli vymazané z obchodného registra po ukončení ich likvidácie v sume 10 337 tis. eur, a zvýšenia týchto fondov na Ministerstva obrany SR (o 5 000 tis. eur) a Ministerstve dopravy SR (o 4 446 tis. eur).
Záporný výsledok hospodárenia minulých rokov bol najvýznamnejší medzi subjektami ústrednej správy (-64 922 156 tis. eur) a medziročne sa prehĺbil o 6 755 924 tis. eur. Ministerstvo financií dosiahlo negatívny výsledok hospodárenia predchádzajúcich účtovných období v objeme -83 375 907 tis. eur s medziročným zhoršením o 7 553 820 tis. eur najmä z dôvodu prevodu negatívneho výsledku hospodárenia za rok 2021 do výsledku hospodárenia minulých účtovných období v objeme 8 481 611 tis. eur. Ďalej v rámci úbytkov na účte 428 Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov vykazuje hodnoty zo zúčtovania poskytnutia transferov voči obchodným spoločnostiam štátu, prípadne opravy transferov voči kapitolám štátneho rozpočtu, a výsledný vplyv z účtovania opravy výšky rezervy na zamestnanecké požitky v roku 2022 v úhrne 7 136 522 tis. eur. Obchodné spoločnosti štátu vykazujú kladný výsledok hospodárenia minulých účtovných období celkom 11 105 678 tis. eur, ktorý bol v porovnaní s rokom 2021 lepší o 1 342 211 tis. eur najmä v dôsledku prevodu kladného výsledku hospodárenia za rok 2021 v sume 639 491 tis. eur a opráv významných chýb a iných zmien spôsobujúcich prírastok vlastného imania.
Výsledok hospodárenia dosiahnutý v minulých účtovných obdobiach u subjektov územnej samosprávy predstavuje 12 512 868 tis. eur (viac o 62 033 tis. eur) a u ostatných subjektov verejnej správy 3 146 807 tis. eur (viac o 1 303 610 tis. eur).
32Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
Výsledok hospodárenia za rok 2022 dosiahol kladnú hodnotu 12 974 720 tis. eur a tým sa medziročne zmenil záporný výsledok hospodárenia (2021: -6 244 813 tis. eur) na kladný a zlepšil sa o 19 219 533 tis. eur. Na pozitívnom výsledku hospodárenia sa podieľali subjekty ústrednej správy hodnotou 12 446 964 tis. eur, pričom medziročne došlo k zlepšeniu výsledku hospodárenia za bežné účtovné obdobie o 19 332 681 tis. eur, najmä u Ministerstva financií SR o 18 134 795 tis. eur. Naopak ostatné subjekty verejnej správy v porovnaní s rokom 2021 zhoršili výsledok hospodárenia o 620 702 tis. eur a subjekty územnej samosprávy o 148 491 tis. eur.
Tento pozitívny výsledok bol dosiahnutý vyššími výnosmi zo zúčtovania rezerv o 13 286 574 tis. eur, najmä z dôvodu zrušenia časti rezervy na zamestnanecké požitky do výnosov (medziročne viac o 12 986 592 tis. eur), vyššími daňovými výnosmi štátu o 1 925 556 tis. eur, nižšími nákladmi Sociálnej poisťovne o 4 156 924 tis. eur z dôvodu zmeny (vylúčenia) vykazovania tvorby fondov Sociálnej poisťovne z prijatého poistného, vyššími nákladmi na spotrebu materiálu a predaný tovar u SPP, a.s. (4 685 379 tis. eur) a SEPS, a.s. (2 403 695 tis. eur), ktoré ale boli prevažne kryté nárastom výnosov týchto spoločností z predaja výrobkov a tovaru.
A.III. Podiely iných účtovných jednotiek
Podiely iných účtovných jednotiek predstavujú pasívum v podobe vlastníckeho podielu iných spoločností na základnom imaní v obchodných spoločnostiach súhrnného celku. Vznikajú pri konsolidácii kapitálu u tých spoločností, v ktorých subjekty súhrnného celku majú podiel menší ako100 %, ale vyšší ako 51 %. Podiely iných účtovných jednotiek teda jedným číslom vyjadrujú aktíva a pasíva danej obchodnej spoločnosti, ktoré subjekty súhrnného celku nevlastnia, pretože nevlastnia 100% podiel. Oproti roku 2021 sa znížili o 582 tis. eur, a to najmä v prípade obcí o 1 560 tis. eur, ktoré
35
zároveň vykazujú najväčší podiel iných účtovných jednotiek (133 130 tis. eur). Vo väčšine prípadov ide o podiely v spoločnostiach, ktoré vlastnené viacerými obcami a mestami zároveň (vodárenské, teplárenské spoločnosti, spoločnosti spravujúce kanalizácie a podobne).
B.Záväzky, rezervy, bankové úvery a výpomoci
Záväzky, rezervy, bankové úvery a výpomoci spolu dosiahli hodnotu 105 725 635 tis. eur a medziročne sa znížili o 7 876 906 tis. eur. Medzi krátkodobými záväzkami sa vykazujú aj záväzky vyplývajúce zo zúčtovacích vzťahov medzi subjektami verejnej správy v celkovej hodnote 817 293 tis. eur (2021: 823 870 tis. eur). Bankové úvery so splatnosťou dlhšou ako jeden rok sa vykazujú ako súčasť dlhodobých záväzkov v hodnote 5 969 129 tis. eur (2021: 5 841 026 tis. eur) a so splatnosťou do jedného roka ako položka v rámci krátkodobých záväzkov v hodnote 946 194 tis. eur (2021: 648 235 tis. eur).
Z celkovej sumy týchto záväzkov najvýznamnejšou položkou záväzky zo štátnych dlhopisov4
vydávaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá emituje štátne cenné papiere v mene a na účet Ministerstva financií SR na krytie výdavkov štátneho rozpočtu. Dlhodobé štátne dlhopisy vykazované
v záväzkoch tvoria z celkovej hodnoty záväzkov 47,4 % a medziročne ich podiel mierne vzrástol o 3,8 p. b.
Krátkodobé dlhové cenné papiere štátu tvoria z hodnoty záväzkov 4,9 %. Celková hodnota záväzkov zo štátnych dlhopisov bola 55 307 417 tis. eur (2021: 51 682 324 tis. eur).
Druhú najväčšou položku v rámci skupiny B. pasív predstavujú účtovné rezervy v hodnote
29 879 885 tis. eur, čo predstavuje medziročný kumulatívny úbytok 12 814 618 tis. eur.
Bankové úvery tvoria tretie najvyššie záväzky a dosiahli 6 915 323 tis. eur (v tom dlhodobé
5 969 129 tis. eur a krátkodobé 946 194 tis. eur), medziročne boli vyššie kumulatívne o 426 062 tis. eur.
Z ostatných záväzkov významné záväzky zo zúčtovania s Európskou úniou (4 130 293 tis. eur),
záväzky voči dodávateľom s krátkodobou dobou splatnosti (1 974 791 tis. eur), záväzky Ministerstva financií SR (1 771 583 tis. eur) zo správy daní (najmä z nadmerných odpočtov, úhrad na základe predbežných opatrení), záväzky zo zúčtovania medzi subjektami verejnej správy (817 293 tis. eur), záväzky Národného jadrového fondu (636 300 tis. eur), záväzky Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (605 323 tis. eur), záväzky voči zamestnancom (591 806 tis. eur), prijaté preddavky (146 241 tis. eur).
B.I. Dlhodobé záväzky
Dlhodobé záväzky súhrnného celku dosiahli hodnotu 57 205 521 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 9 603 tis. eur.
33Štátne dlhopisy
Štátom emitované dlhodobé dlhopisy dosiahli konsolidovanú hodnotu 50 141 830 tis. eur, čo je
o 528 883 tis. eur viac ako k ultimu roka 2021. Emitentom dlhopisov je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR. Vydávanie dlhopisov, ich predaj a splácanie v kompetencii Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, v súlade so stratégiou riadenia dlhu schválenou Ministerstvom financií SR. Dlhodobé štátne dlhopisy emitované v tuzemsku boli v celkovej výške 49 318 446 tis. eur a emitované v zahraničí v celkovej výške 823 385 tis. eur. V roku 2022 boli emitované štátne dlhopisy v celkovej nominálnej hodnote 5 215 200 tis. eur, dlhopisy boli splatné vo výške 1 587 483 tis. eur a spätné odkupy štátnych dlhopisov splatných v roku 2022 boli realizované v nominálnej hodnote 99 031 tis. eur. Na štátny dlh vplyv najmä výška deficitu štátneho rozpočtu, podmienky na finančných trhoch, efektivita správy štátneho dlhu i ciele vlády SR, pre ktoré je nutné zabezpečiť finančné prostriedky v danom období. Krátkodobá časť štátnych dlhopisov dosiahla hodnotu 5 165 587 tis. eur a popisuje sa v časti B.III. pasív.
4 Vyhodnotenie stratégia riadenia štátneho dlhu, riadenie rizík štátneho dlhu je popísané v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2022, v kapitole 2.3.
36
Tabuľka 13
Záväzky súhrnného celku (v tis. eur)
Dlhodobé záväzky
2022
2021
Δ 2022-2021
Vydané dlhopisy
50 141 830
49 612 947
528 883
Bankové úvery
5 969 129
5 841 026
128 103
Záväzky z NJF
636 300
1 322 069
-685 769
Záväzky VV, š.p.
116 307
107 984
8 323
Záväzky sociálneho fondu
84 009
80 844
3 165
Záväzky z pevných termínových operácií
84 585
42 072
42 513
Finančná rezerva Ministerstva životného prostredia SR
54 252
54 998
-746
Záväzky NDS, a.s.
21 995
15 149
6 846
Záväzky z nájmu
11 715
11 922
-207
Záväzky ŽSR
3 716
3 572
144
Ostatné záväzky
81 683
103 335
-21 652
Spolu
57 205 521
57 195 918
9 603
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
34Bankové úvery
Bankové úvery, ktoré poskytované bankami mimo verejnú správu, so splatnosťou dlhšou ako jeden rok dosiahli objem 5 969 129 tis. eur. Zostatok dlhodobých bankových úverov sa medziročne zvýšil o 128 103 tis. eur najmä vplyvom zvýšenia v prípade obcí o 150 325 tis. eur. V najväčšej miere dlhodobé bankové úvery čerpané subjektami ústrednej správy (4 715 993 tis. eur) a subjektami územnej samosprávy (1 243 406 tis. eur).
Z ústrednej správy je rozhodujúcim subjektom vo výške prijatých a splácaných úverov Ministerstvo financií SR, ktoré využíva výhodnejšie úrokové a úverové podmienky od medzinárodných finančných inštitúcií (ktorých väčšinou je Slovensko aj samotným členom a prispievateľom) na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry, životného prostredia, podpory hospodárstva a jeho modernizácie, na krytie zvýšených výdavkov spôsobených celosvetovou pandémiou a na podporu hospodárstva v čase krízy. Prostriedky väčšinou používané ako zdroj spolufinancovania k spoločným projektom s EÚ v rámci jednotlivých programových období.
Tabuľka 14
Dlhodobé úvery SR voči zahraničným inštitúciám v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Finančná inštitúcia
2022
2021
Δ 2022-2021
Európska investičná banka (EIB)
2 516 113
2 420 724
95 389
Rozvojová banka Rady Európy (CEB)
855 000
855 000
0
Európska únia (nástroj SURE)
630 000
630 000
0
Japonská banka pre medzinárodnú spoluprácu
3 309
8 109
-4 800
Spolu
4 004 422
3 913 833
90 589
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Ministerstvo financií SR vykazuje v mene Slovenskej republiky dlhodobé bankové úvery prijaté na podporu infraštruktúry a na podporu významných rozvojových projektov v oblasti dopravy, životného prostredia, informatizácie spoločnosti a podobne. Hodnota týchto investičných úverov dosiahla k 31. 12. 2022 sumu 4 004 422 tis. eur, pričom v roku 2022 došlo k čerpaniu štvrtej tranže úveru Národný rozvojový plán III Doprava v hodnote 100 000 tis. eur od Európskej investičnej banky. Financovanie prostredníctvom týchto úverov vstupuje do financovania štátneho dlhu resp. do krytia potrieb štátneho rozpočtu v danom roku.
37
Časť zahraničných bankových úverov, ktorých splatnosť je do jedného roka, sa vykazuje v časti B.III. pasív, ako súčasť Krátkodobých záväzkov.
Zvyšnú časť dlhodobých úverov ústrednej správy vykazujú obchodné spoločnosti a štátne podniky(580 502 tis. eur), ako napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. 284 817 tis. eur, Vodohospodárska výstavba, š. p. 77 760 tis. eur, Železnice Slovenskej republiky 56 490 tis. eur, Slovenská pošta, a.s. 45 581 tis. eur a ďalšie a Exportno-importná banka SR (140 000 tis. eur).
Nové úvery čerpali Automobilové opravovne Ministerstva vnútra SR, a.s., pričom ide najmä o dlhodobý splátkový úver na financovanie investičných potrieb spoločnosti v celkovej hodnote 6 651 tis. eur.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vykazuje sumu dlhodobého bankového úveru určeného na investičné účely v sume 284 817 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 45 597 tis. eur. V roku 2022 sa čerpal nový investičný úver v sume 32 838 tis. eur na refinancovanie investícií za rok 2022. V roku 2022 došlo aj k refinancovaniu investičného úveru vo výške 8 000 tis. eur, ako aj k splateniu existujúcich investičných úverov vo výške 41 193 tis. eur.
Vodohospodárska výstavba, š.p. vykazuje dlhodobú časť bankového úveru v sume 77 760 tis. eur, ktorý bol čerpaný v roku 2013 a slúžil na vysporiadanie záväzku štátneho podniku voči Ministerstvu financií SR z návratných finančných výpomocí, čím zaniklo záložné právo na časť dlhodobého hmotného majetku Vodného diela Čunovo v celkovom objeme 81 614 tis. eur. Pôvodná výška úveru bola v sume 235 519 tis. eur, splatnosť úrokov je štvrťročná a splatnosť istiny je do roku 2029. V roku 2022 podnik uhradil pravidelné splátky istiny bankového úveru v sume 19 000 tis. eur, ako aj mimoriadnu splátku úveru vo výške 38 760 tis. eur.
Železnice Slovenskej republiky vykazujú bankové úvery so splatnosťou nad 1 rok v sume 56 490 tis. eur. Ide o prolongovaný úver od Tatrabanky, a.s. vo výške 22 740 tis. eur splatný v roku 2026 a investičný úver od Tatrabanky v sume 24 750 tis. eur splatný v roku 2027, čerpaný na účely spolufinancovania v rámci realizácie projektov financovaných z prostriedkov EÚ. Ďalej ide o investičný úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 9 000 tis. eur, ktorý bol v roku 2021 použitý na financovanie investičných projektov rekonštrukcia ozubnice Štrba Štrbské pleso vo výške 6 141 tis. eur a rekonštrukcia koľají v úseku ŽST Kraľovany – ŽST Ľubochňa vo výške 3 859 tis. eur.
Exportno-importná banka SR vykazuje dlhodobé bankové úvery v sume 140 000 tis. eur, prijaté od komerčných bánk a od Európskej investičnej banky. Tranže boli čerpané ako súčasť úverových rámcov v celkovej výške 355 000 tis. eur. Úvery boli poskytnuté na financovanie úverov klientom banky za účelom podpory vývozu Slovenskej republiky.
Medziročne došlo k poklesu dlhodobých úverov obchodných spoločností a štátnych podnikov v celkovej sume 138 613 tis. eur, najmä u Vodohospodárskej výstavby, š.p. (o 58 760 tis. eur), Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (o 45 597 tis. eur), Slovenskej pošty, a.s. (o 13 676 tis. eur) a Železníc Slovenskej republiky (o 12 000 tis. eur) z dôvodu postupného splácania úverov (aj prostredníctvom mimoriadnych splátok) počas roka 2022 a z dôvodu vykazovania časti dlhodobého úveru splatného do jedného roka medzi krátkodobými bankovými úvermi.
35Ostatné dlhodobé záväzky
Záväzky Národného jadrového fondu z prijatých príspevkov od povinných osôb za účelom kumulovania
prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení a rádioaktívneho odpadu boli medziročne nižšie o 685 769 tis. eur a dosiahli objem 636 300 tis. eur. Zníženie záväzkov bolo spôsobené ich prepočtom na základe podkladov od spoločnosti JAVYS a vyššou mierou eliminácie vzájomných vzťahov v rámci činnosti vyraďovania a likvidácie jadrových elektrární.
Záväzky Vodohospodárskej výstavby, š. p. predstavujú najmä dlhodobé záväzky voči Slovenským
elektrárňam, a.s. (102 729 tis. eur) na základe dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG z roku 2016 a záväzky zo zádržného zo zmlúv s obchodnými partnermi, ktoré boli medziročne vyššie o 8 322 tis. eur.
38
Záväzky Ministerstva životného prostredia SR vo výške 54 252 tis. eur tvoria účelové finančné rezervy,
ktorú hradia na účet ministerstva prevádzkovatelia skládok odpadov a ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí v zmysle §24 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Túto povinnosť majú prevádzkovatelia skládok odpadov od roku 2019.
B.II. Dlhodobé rezervy
Rezervy záväzky s neistým časovým vymedzením alebo ich výškou a predstavujú takú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti znížia ekonomické úžitky (peňažné prostriedky). V prípade dlhodobých rezerv je predpoklad možného budúceho plnenia v časovom horizonte dlhšom ako jeden rok.
Dlhodobé rezervy sa v súhrnnom celku vytvárajú najmä na:
zamestnanecké požitky v ústrednej správe,
prebiehajúce a hroziace súdne spory,
náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia a odstránenie odpadov,
rekultiváciu pozemku, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí,
iné budúce povinnosti.
Celkové dlhodobé rezervy dosiahli hodnotu 28 797 831 tis. eur. Dlhodobé zákonné rezervy, t. j. rezervy vytvárané na základe príslušných predpisov s dobou predpokladaného plnenia dlhšou ako jeden rok, boli vykázané v hodnote 36 638 tis. eur. Ostatné rezervy, t. j. rezervy vytvárané na základe účtovných postupov a vnútorných predpisov účtovných jednotiek dosiahli hodnotu 28 761 193 tis. eur.
Tabuľka 15
Dlhodobé rezervy súhrnného celku podľa druhu (v tis. eur)
Druh rezerv
2022
2021
Δ 2022-2021
Dlhodobé ostatné
28 761 193
41 347 087
-12 585 894
Dlhodobé zákonné
36 638
34 018
2 620
Spolu
28 797 831
41 381 105
-12 583 274
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Rozhodujúci podiel na rezervách ako aj na medziročnom úbytku rezerva ústrednej správy na zamestnanecké benefity zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorá na základe expertného odhadu zaznamenala v roku 2022 úbytok 13 423 608 tis. eur a dosiahla hodnotu 26 367 644 tis. eur.
Tabuľka 16
Dlhodobé rezervy podľa účelu (v tis. eur)
Druh rezerv
2022
2021
Δ 2022-2021
Zamestnanecké požitky v ústrednej správe
26 367 644
39 791 252
-13 423 608
Vyraďovanie jadrových zariadení a rád. paliva
1 419 665
701 729
717 963
Súdne spory
423 058
424 335
-1 277
Náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia
80 904
29 269
51 635
Zamestnanecké požitky obchodných spoločností štátu
47 977
56 917
-8 940
Technické rezervy Eximbanky na poistenie
36 126
30 982
5 144
Rezerva na pestovnú činnosť
10 684
9 624
1 060
Ostatné
422 457
336 997
75 836
Spolu
28 797 831
41 381 105
-12 583 274
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
39
36Rezerva MF SR na zamestnanecké požitky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií
Ministerstvo financií SR tvorí rezervu na zamestnanecké požitky za všetky rozpočtové a príspevkové organizácie ústrednej správy. Na výpočet rezervy používa expertný model založený na princípoch poistnej matematiky. Na výšku rezervy majú vplyv ustanovenia kolektívnych zmlúv jednotlivých organizácií, ustanovenie príslušnej legislatívy a jej zmeny, ako aj počet zamestnancov, počet odpracovaných rokov v organizácii a podobne. Ďalšími premennými, ktoré vstupujú do modelu výpočtu rezervy demografické premenné (miera úmrtnosti) a ekonomické premenné. Ide napríklad o mieru inflácie meranú indexom CPI, rast miezd a diskontná sadzba určená NBS z odhadovanej výnosovej krivky bezrizikových štátnych dlhopisov s dobou splatnosti 15 rokov. Diskontnou sadzbou sa určí súčasná hodnota budúcich nákladov na zamestnanecké požitky.
Pri výpočte za rok 2022 boli z dôvodu významne meniacich sa podmienok v ekonomike, aktualizované parametre (diskontná sadzba, rast miezd, inflácia) a taktiež vstupné dáta (počet zamestnancov, priemerná mzda, priemerný počet odpracovaných rokov, výška benefitu, typ benefitu a fluktuácia).
Na celkovej výške rezervy (26 367 644 tis. eur) na zamestnanecké požitky sa v rozhodujúcej miere podieľajú rezervy vytvorené za príslušníkov (potenciálnych budúcich poberateľov výsluhových dávok) silových rezortov ako Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Národný bezpečnostný úrad, a to konkrétne na výsluhové dôchodky súčasných zamestnancov, ale aj na výsluhové dôchodky pre dôchodcov, siroty a vdovy v celkovej sume 25 533 338 tis. eur (96,8 % celkových rezerv).
Z toho rezerva pre potenciálnych budúcich poberateľov výsluhových dávok tvorí 12 140 530 tis. eur a pre dôchodcov, vdovy, vdovcov, siroty tvorí 13 392 808 tis. eur z toho samotní dôchodcovia 12 809 584 tis. eur.
Medziročne sa rezerva na zamestnanecké požitky na základe prepočtu expertného odhadu znížila o 13 423 608 tis. eur. Najvýznamnejší vplyv na zníženie rezervy mala zmena diskontnej sadzby zverejnená NBS ku koncu roka 2022, ktorá sa zvýšila na hodnotu 3,83 z hodnoty 0,54, pričom v prípade odhadu rezervy platí, že čím je nižšia diskontná sadza tým je súčasná hodnota rezervy vyššia, naopak pri zvýšení diskontnej sadzby súčasná hodnota poklesne.
Pri výpočte rezervy na výsluhové dávky poberateľov výsluhového dôchodku došlo k zmene spôsobu výpočtu v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde sa od 1. 1. 2022 dôchodky (vrátane výsluhových) valorizujú iba podľa % inflácie.
37Ostatné dlhodobé rezervy
Rezervy na vyraďovanie jadrových elektrární, na likvidáciu a vyraďovanie neenergetických zariadení,
skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva
Hodnota týchto dlhodobých rezerv Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. k 31.12.2022 dosiahla 1 419 665 tis. eur. Ide najmä o rezervu vytvorenú na vyraďovanie a likvidáciu jadrových elektrární A1 a V1 v sume 1 082 164 tis. eur, rezervu na skladovanie a uloženie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu (82 130 tis. eur) a rezervu na likvidáciu a vyraďovanie neenergetických zariadení (224 983 tis. eur). Rezervy sa účtujú v očakávanej výške budúcich peňažných tokov na uhradenie záväzku. Vykázané v plnej výške diskontovaných očakávaných budúcich peňažných tokov spojených s aktivitami na vyraďovanie jadrových elektrární a zariadení na spracovanie, likvidáciu a ukladanie rádioaktívneho odpadu. Diskontný faktor sa každoročne prehodnocuje, a k 31.12.2022 predstavuje rovnako ako v roku 2021 3,47 %. Rezervy na prechodné skladovanie vyhoretého jadrového paliva a trvalé uloženie v hlbinnom úložisku vytvorené na vyhoreté jadrové palivo, ktoré vzniklo počas prevádzky jadrovej elektrárne V1 vo vlastníctve spoločnosti. Zmena výšky rezerv v roku 2022 je spôsobená aktualizáciou modelu výpočtu rezerv na vyraďovanie reaktorových, nereaktorových jadrových zariadení, skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva, ktorá reflektuje na odborné štúdie schválené v roku 2022. Aktualizácia spôsobila významné zmeny v celkovej výške rezervy k 31. 12. 2022 v podobe jej zvýšenia o 717 936 tis. eur. Spoločnosť vykázala rezervy na jadrové vyraďovanie reaktorových a nereaktorových zariadení v plnej výške predpokladaných budúcich peňažných tokov diskontovaných reálnou diskontnou sadzbou vo výške 1,47 % (pri nominálnej
40
diskontnej sadzbe vo výške 3,47 % a inflačnej sadzbe 2 %). Zmena výšky rezervy v roku 2022 je v súlade s aktualizáciou odhadov očakávaných nákladov na vyradenie na základe odborných štúdií vypracovaných v roku 2022, zvýšená o vplyv na uvoľňovania úroku a znížená o použitie rezervy na vyraďovanie jadrovej elektrárne A1 a V1 vo výške skutočných nákladov vynaložených počas roku 2022. Čerpanie. Použitie rezerv na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1, neenergetických zariadení, skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva sa očakáva v rokoch 2022 – 2137.
Rezervy na súdne spory boli identifikované prostredníctvom informácií z individuálnych účtovných
závierok subjektov územnej samosprávy (obcí, VUC a ich rozpočtových a príspevkových organizácií) a štátnej správy. Do sumáru neboli započítané niektoré jednotky, ktoré nepredkladajú detailné informácie o rezervách (napríklad obchodné spoločnosti obcí). Najvýznamnejšiu hodnotu vykazuje Ministerstvo financií SR (139 239 tis. eur), najmä na možné budúce plnenie voči daňovému subjektu, a.s. (74 785 tis. eur), z dôvodu podania žiadosti o vrátenie preplatku, ktorá bola doručená na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. V roku 2022 bola najvýznamnejšia tvorba rezervy z dôvodu súdnych sporov vyplývajúcich z vydaných rozhodnutí na základe ukončených kontrol na dani z pridanej hodnoty v sume 2 421 tis. eur.
Ďalej vykazujú významné dlhodobé rezervy na súdne spory obchodné spoločnosti a štátne podniky v sume 46 081 tis. eur, ostatné subjekty verejnej správy 701 985 tis eur (v tom Slovenský pozemkový fond 61 116 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR 43 519 tis. eur a Ministerstvo zdravotníctva SR 35 401 tis. eur.
Rezerva na pestovnú činnosť je vykazovaná štátnymi podnikmi Lesy SR, š.p. a Vojenské lesy a majetky
SR, š.p. v celkovej sume 10 684 tis. eur a je tvorená na základe ročného projektu lesnej pestovnej činnosti potvrdenom odborným lesným hospodárom podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. Pri tvorbe rezervy je rozhodujúca výška ťažby drevnej hmoty v porovnaní s ročnou bilanciou, ktorá vychádza z programu obnovy lesa. Tvorí sa v prípade prekročenia ročnej bilancie ťažby drevnej hmoty maximálne na dobu do vykonania prečistky mladých lesných porastov. Celkový zostatok vytvorenej a ešte nevyčerpanej dlhodobej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa medziročne vzrástla o 1 060 tis. eur.
B.III. Krátkodobé záväzky
Krátkodobé záväzky súhrnného celku dosiahli hodnotu 18 640 229 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 4 928 111 tis. eur. Najväčšiu položku celkových krátkodobých záväzkov tvoria štátom emitované
krátkodobé dlhopisy, ktoré dosiahli konsolidovanú hodnotu 5 165 587 tis. eur, čo je o 3 096 210 tis. eur
viac ako k ultimu roka 2021 a záväzky vyplývajúce zo zúčtovania s EÚ v sume 4 130 293 tis. eur
s medziročným nárastom o 1 590 929 tis. eur.
Súčasťou krátkodobých záväzkov aj bankové úvery so splatnosťou do jedného roka v sume 946 194 tis. eur (2021: 648 235 tis. eur) a záväzky zo zúčtovania medzi subjektami verejnej správy v sume 817 293 tis. eur (2021: 823 870 tis. eur).
41
Tabuľka 17
Záväzky súhrnného celku (v tis. eur)
Krátkodobé záväzky
2022
2021
Δ 2022-2021
Štátne dlhopisy
5 165 587
2 069 123
3 096 210
Zúčtovanie prijatých prostriedkov z EÚ
4 130 293
2 539 364
1 590 929
Špecifické záväzky MF SR
1 771 583
1 791 950
-20 367
Dodávatelia
1 974 791
1 693 862
280 929
Špecifické záväzky SPP, a.s.
602 629
1 149 583
-546 954
Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
817 293
823 870
-6 577
Zúčtovanie s orgánmi sociálneho a zdravotného poistenia
535 499
651 654
-116 155
Bankové úvery krátkodobé
946 194
648 235
297 959
Zamestnanci
591 806
599 929
-8 123
Vzťahy k účtom klientov ŠP
266 758
294 642
-27 884
Prijaté preddavky
146 241
184 444
-38 203
Záväzky SZRB, a.s.
153 867
105 253
48 614
Zúčtovanie transferov mimo verejnej správy
213 827
101 412
112 415
Nevyfakturované dodávky
71 716
63 293
8 423
Záväzky z daní a poplatkov
62 190
60 324
1 866
Ostatné záväzky
1 189 955
935 180
255 029
Spolu
18 640 229
13 712 118
4 928 111
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
38Štátne dlhopisy
Hodnota krátkodobých štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok k 31.12.2022 bola 5 165 587 tis. eur, z toho istina 4 578 764 tis. eur a úroky 586 663 tis. eur. Medziročne sa hodnota štátnych dlhových nástrojov zvýšila o 3 096 210 tis. eur. V roku 2022 neboli emitované štátne pokladničné poukážky.
39Dodávatelia
Záväzky voči dodávateľom dosiahli 1 974 791 tis. eur a medziročne vyššie o 280 929 tis. eur. Subjekty ústrednej správy vykázali 1 612 282 tis. eur, subjekty územnej samosprávy 304 621 tis. eur a ostatné subjekty 57 889 tis. eur.
V rámci ústrednej správy vykazujú najvyššiu hodnotu krátkodobých záväzkov voči dodávateľom SPP, a.s. 526 504 tis. eur, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. 261 413 tis. eur, Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 130 068 tis. eur, Ministerstvo dopravy SR 62 364 tis. eur, Univerzitná nemocnica Bratislava 54 462 tis. eur a Železnice Slovenskej republiky 51 593 tis. eur.
Na medziročnom zvýšení hodnoty záväzkov voči dodávateľom o 280 929 tis. eur sa ústredná správa podieľala sumou 196 075 tis. eur a územná samospráva spolu 75 207 tis. eur. U ostatných subjektoch tieto záväzky vzrástli o 9 647 tis. eur.
Nárast v rámci ústrednej správy bol spôsobený najmä vyššími záväzkami SPP, a.s. o 221 772 tis. eur z dôvodu zvýšenia hodnoty záväzkov z nákupu zemného plynu z dôvodu predzásobenia sa touto komoditou pri jej rastúcej trhovej cene. Ďalej nasleduje nárast záväzkov voči dodávateľom v prípade Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. o 104 215 tis. eur. Naopak medziročne poklesli záväzky Ministerstva zdravotníctva SR (o 42 948 tis. eur) a nemocníc (o 69 562 tis. eur) z dôvodu realizácie Koncepcie oddlžovania zdravotníckych zariadení z roku 2017.
Celkové záväzky voči dodávateľom obchodných spoločností v ústrednej správe boli medziročne vyššie o 324 487 tis. eur a dosiahli 1 062 629 tis. eur.
42
40Záväzky zo zúčtovania s EÚ
Záväzky zo zúčtovania s EÚ dosiahli úhrnom 4 130 293 tis. eur, z toho ústredná správa vykazuje4 124 254 tis. eur a subjekty územnej samosprávy 6 036 tis. eur. Ide o zúčtovanie prijatých prostriedkov z rozpočtu a iných finančných nástrojov. Najväčšiu časť záväzku vykazuje kapitola Ministerstva financií (1 635 011 tis. eur) a kapitola Úrad vlády SR (1 177 368 tis. eur). Ministerstvo financií ako certifikačný orgán, ktorý prijíma a následne poskytuje prostriedky na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a iných finančných nástrojov. Zúčtovanie s EÚ v správe Ministerstva financií SR zahŕňa okrem zúčtovacích vzťahov voči orgánom EÚ, vrátane záväzkov z titulu vlastných zdrojov Celková hodnota tohto záväzku bola 1 634 645 tis. eur, čo predstavovalo nárast oproti minulému roku o 368 848 tis. eur. Medziročne boli vyššie záväzky zo zúčtovania prostriedkov štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a európskeho námorného a rybárskeho fondu pre programové obdobie 2014 2020 (o 197 919 tis. eur), európskeho fondu regionálneho rozvoja, európskeho sociálneho fondu +, kohézneho fondu, fondu pre spravodlivú transformáciu a európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu pre programové obdobie 2021 2027 z titulu prijatých zálohových platieb (o 189 427 tis. eur), štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a európskeho fondu pre rybné hospodárstvo pre programové obdobie 2004 2006 a 2007 2013 (4 862 tis. eur) a z dôvodu zvýšenia prostriedkov na osobitnom účte Ministerstva financií vedenom v mene Európskeho rozvojového fondu (o 3 404 tis. eur). Naopak, v porovnaní s rokom 2021 poklesli záväzky z titulu vlastných zdrojov EÚ, z dôvodu zníženia prostriedkov na osobitnom účte Ministerstva financií SR vedenom v mene EK (o 16 632 tis. eur) a prostriedkov v rámci fondu solidarity z dôvodu použitia prostriedkov (o 11 388 tis. eur).
Úrad vlády SR v sume 1 177 368 tis. eur vykazuje najme zostatok prijatých a nepoužitých prostriedkov Národnej implementačnej a koordinačnej autority v rámci realizácie Mechanizmu plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky (nazývanej ako Plán obnovy a odolnosti). Zostatok na účte pozostáva z viacerých kreditných a debetných operácií. Medzi kreditné operácie patria: platba predbežného financovania vo výške 822 716 tis. eur, priebežné platby v celkovej výške 398 701 tis. eur prijatých na základe zaslanej žiadosti o platbu vo výške 458 277 tis. eur zo dňa 29.4.2022 a započítaním platby 59 576 tis. eur voči platbe predfinancovania. Do štátneho rozpočtu boli z účtu prevedené prostriedky v salde 44 118 tis. eur.
Ministerstvo životného prostredia SR prijalo prostriedky od Európskej investičnej banky, ktoré určené na prioritnú investíciu a štátnu pomoc zacielenú na podporu opatrení na dekarbonizáciu a energetickú efektívnosť pri výrobných procesoch v priemyselných zariadeniach, na zlepšenie energetickej činnosti priemyselných podnikov, ktoré súčasťou európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami. Zostatok týchto záväzkov k ultimu roka 2022 predstavuje 529 852 tis. eur.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vykazuje prostriedky v sume 360 091 tis. eur, ktorými financuje programy v oblasti poľnohospodárstva a prideľuje priame platby poľnohospodárom. Ide o prijaté prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EAGF), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) a iné zahraničné dary a granty (napr. prostriedky FOREST EUROPE a projekty lesného hospodárstva). Medziročne boli tieto prostriedky vyššie o 178 937 tis. eur aj v dôsledku ukončenia prerušenia platieb poskytovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka ako aj pripísaných sankčných úrokov z nezrovnalostí od prijímateľov. Ďalšiu významnú hodnotu vykazuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA, štátna príspevková organizácia) 145 786 tis. eur, ktorá spravuje prostriedky v zmysle Dohody o delegovaní programu Bohunice na postupné vyradenie blokov 1 a 2 JE Bohunice V1.
41Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
Zúčtovacie vzťahy sa používajú na zaznamenávanie prijatých bežných a kapitálových transferov medzi subjektmi verejnej správy. Z pohľadu účtovníctva ide o časovo rozlíšené prostriedky štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku, ktoré poskytované ostatným organizáciám. V rámci tejto skupiny záväzkov sa vykazujú aj transfery v územnej samospráve, ktoré neboli predmetom eliminácie a vzťah štátneho rozpočtu voči územnej samospráve z podielových daní.
43
Hodnota transferov k 31.12.2022 bola 817 293 tis. eur a medziročne boli nižšie o 6 577 tis. eur. Ústredná štátna správa vykázala 450 765 tis. eur a v rámci nej Ministerstvo financií SR 446 404 tis. eur. Ostatné subjekty vykázali 366 528 tis. eur, pričom k vylúčeniu vzájomných vzťahov medzi subjektami súhrnného celku došlo v hodnote 13 292 tis. eur.
V prípade Ministerstva financií SR ide o prechodné vykázanie záväzku z úhrady podielovej dane z príjmu fyzických osôb územnej samospráve, ktoré zasielané na účty samosprávy nasledovné účtovné obdobie. Oproti roku 2021 záväzky vyššie o 48 781 tis. eur aj vplyvom novely zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu danej z príjmov územnej samospráve. V zmysle citovaného zákona sa v roku 2023 podiel výnosu dane poukazovaný samospráve zvyšuje o sumu 325 798 tis. eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. V decembri 2022 boli záväzky voči územnej samospráve zvýšené o 27 150 tis. eur, čo predstavuje 1/12 sumy zo zdrojov dane z príjmov právnických osôb. Záväzky boli vyrovnané v januári 2023, kedy bol poukázaný podiel dane z príjmov fyzických osôb obciam a vyšším územným celkom. Verejné vysoké školy vykazujú bežné a kapitálové transfery od subjektov verejnej správy, ktoré neboli predmetom eliminácie v hodnote 98 009 tis. eur.
42Bankové úvery
Bežné bankové úvery vykazované najmä ústrednou správou (728 112 tis. eur) a územnou samosprávou (216 125 tis. eur). V rámci ústrednej štátnej správy predstavujú časť bankových úverov, ktorých splatnosť je do jedného roka, najmä u obchodných spoločností štátu (629 065 tis. eur), v podobe krátkodobej časti investičných úverov resp. úverov na financovanie prevádzkových potrieb obchodných spoločností.
Medzi krátkodobými bankovými úvermi vykazuje Ministerstvo financií SR krátkodobú časť úverov prijatých od medzinárodných inštitúcií na podporu infraštruktúry a na podporu významných rozvojových projektov v oblasti dopravy, životného prostredia, informatizácie spoločnosti a podobne v celkovej hodnote 41 230 tis. eur. Medziročne došlo k zníženiu týchto úverov o 438 tis. eur z dôvodu ich postupného splácania v zmysle splátkových kalendárov.
Tabuľka 18
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
43Zamestnanci
Záväzky voči zamestnancom boli vykázané celkovo za 591 806 tis. eur, z toho ústredná správa vykázala 337 065 tis. eur, územná samospráva 209 944 tis. eur a ostatné subjekty 44 797 tis. eur, pričom ide najmä o predpis miezd za mesiac december vyplácaných nasledujúce účtovné obdobie. Medziročný pokles záväzkov voči zamestnancom bol ovplyvnený vyplatením stabilizačného príspevku v zdravotníckych zariadeniach v roku 2022 a vyšším predpisom záväzkov voči zamestnancov Ministerstva vnútra SR v roku 2021, ktorí vykonávali činnosť na úseku školstva a od 1. 1. 2022 boli delimitovaní do rezortu školstva na samostatné právne subjekty ako aj z dôvodu skončenia pracovného pomeru s nárokom na odstupné a odchodné.
44Prijaté preddavky
Z prijatých preddavkov v celkovej hodnote 146 241 tis. eur vykazuje ústredná správa 80 120 tis. eur a v rámci nej Ministerstvo financií SR (34 534 tis. eur, medziročne viac o 9 050 tis. eur) zo zábezpek z colného a daňového konania a Slovenská pošta, a.s. (14 800 tis. eur) najmä z prijatých preddavkov v medzinárodnej poštovej prevádzke. Druhú najvyššiu hodnotu vykazujú obce 62 205 tis. eur.
Krátkodobé úvery SR voči zahraničným inštitúciám v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Finančná inštitúcia
2022
2021
Δ 2022-2021
Európska investičná banka (EIB)
33 916
33 838
78
Rozvojová banka Rady Európy (CEB)
2 670
2 670
0
Japonská banka pre medzinárodnú spoluprácu
4 262
4 634
-372
Európska únia
382
526
-144
Spolu
41 230
41 668
-438
44
Významný medziročný úbytok prijatých preddavkov (o 38 202 tis. eur, v ústrednej správe o 46 652 tis. eur) bol spôsobený najmä poklesom prijatých zábezpek od energetických firiem na podporné služby, odchýlok a denných trhov u Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (o 38 692 tis. eur) a poklesom prijatých preddavkov za služby v medzinárodnej poštovej prevádzke u Slovenskej pošty, a.s. (o 31 951 tis. eur). Subjekty územnej samosprávy naopak vykazujú zvýšenie záväzkov z prijatých preddavkov o 8 371 tis. eur.
45Ostatné záväzky
Špecifické záväzky Ministerstva financií SR v sume 1 771 583 tis. eur predstavujú záväzky v rámci
účtovania daňových príjmov (resp. správy daní) voči platiteľom daní, napr. z dôvodu nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo úhrady na základe predbežných opatrení. Ďalšími špecifickými záväzkami Ministerstva financií SR záväzky z prijatých finančných zábezpek podľa § 67 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, záväzok z pasívneho kolaterálu a záväzky z DEPO obchodov. Celková hodnota týchto špecifických krátkodobých záväzkov poklesla o 20 367 tis. eur.
Špecifické záväzky SPP, a.s. predstavujú najme ostatné záväzky z obchodného styku a iné záväzky
z prijatých zábezpek vo výške 602 629 tis. eur prijaté od protistrán, s ktorými spoločnosť uzatvorené zabezpečovacie derivátové kontrakty. Medziročne boli tieto ostatné záväzky nižšie o 546 954 tis. eur najmä vplyvom medziročného poklesu forwardových cien použitých pri precenení otvorených pozícií voči protistranám.
Záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia po čiastočnej konsolidácii v súhrnnom celku dosiahli
535 499 tis. eur, z toho ústredná štátna správa vykázala 376 255 tis. eur, územná samospráva 156 198 tis. eur a ostatné subjekty 29 423 tis. eur, za súčasnej eliminácie záväzkov voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v hodnote 23 826 tis. eur a záväzkov zo sociálnych odvodov v rámci Sociálnej poisťovne v hodnote 2 551 tis. eur. Na medziročnom poklese týchto záväzkov o 116 156 tis. eur sa podieľala najmä ústredná štátna správa (o 100 368 tis. eur).
Vzťahy k účtom Štátnej pokladnice predstavujú záväzky z uložených prostriedkov dobrovoľných
klientov, ktoré boli medziročne nižšie o 27 884 tis. eur.
Záväzky SZRB, a.s. predstavujú záväzky voči bankám a voči klientom, ktorí majú uložené peňažné
prostriedky v SZRB, a.s. vo forme bežných a termínovaných účtov.
Záväzky z transferov prijatých od subjektov mimo verejnej správy (a zároveň potenciálne od subjektov
mimo súhrnného celku) dosiahli 213 827 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 112 414 tis. eur. Významnú časť tvoria opäť ústredná správa (173 569 tis. eur), ostatné subjekty verejnej správy (20 288 tis. eur) a obce (15 752 tis. eur). V ústrednej správe ide hlavne o Ministerstvo obrany SR (95 091 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (57 989 tis. eur). Ministerstvo obrany SR vykazuje zostatok prijatých transferov od NATO z Programu bezpečnostných investícií NATO-NSIP v sume 3 091 tis. eur a prijatý transfer od Dánskeho kráľovstva, Nórskeho kráľovstva a Spolkovej republiky Nemecko v sume 92 000 tis. eur, ktoré určené na financovanie výroby 16 ks samohybných húfnic Zuzana 2. pre Ukrajinu. Ministerstvo vnútra SR vykazuje záväzky z prijatých prostriedkov od zahraničných subjektov iných ako medzinárodná organizácia, prijaté a nezúčtované prostriedky od medzinárodných organizácií a 8 %-ný odvod z povinného zmluvného poistenia vyinkasovaný podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z hodnoty nevyfakturovaných záväzkov tvorí ústredná správa 61 013 tis. eur, a v rámci nej najmä
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 33 271 tis. eur ako záväzky z nevyfakturovaných dodávok v rámci realizovaných investičných akcií spojených so stavebnými prácami na diaľničných úsekoch a úsekoch rýchlostných ciest, nevyfakturovaných služieb súvisiacich s prevádzkou elektronického mýta a iné.
45
B.IV. Krátkodobé rezervy
Krátkodobé rezervy sa tvoria na také neisté riziká a straty, kde je predpoklad možného budúceho plnenia v časovom horizonte najviac jeden rok.
Krátkodobé rezervy sa v súhrnnom celku vytvárajú najmä na:
prebiehajúce a hroziace súdne spory,
nevyfakturované dodávky tovarov a služieb,
zamestnanecké požitky obchodných spoločností,
náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy
náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia a odstránenie odpadov,
rekultiváciu pozemku, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí,
špecifické riziká a budúce plnenia niektorých subjektov verejnej správy,
iné budúce povinnosti.
Tabuľka 19
Krátkodobé rezervy súhrnného celku podľa druhu (v tis. eur)
Druh rezerv
2022
2021
Δ 2022-2021
Krátkodobé ostatné
761 808
1 002 828
-241 020
Krátkodobé zákonné
320 246
310 572
9 674
Spolu
1 082 054
1313 400
-231 346
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Tabuľka 20
Krátkodobé rezervy podľa účelu (v tis. eur)
Druh rezerv
2022
2021
Δ 2022-2021
Rezerva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
236 876
235 497
1 379
Súdne spory
181 661
263 584
-81 923
Vyraďovanie jadrových zariadení a rád. paliva
134 388
114 577
19 811
Nevyfakturované dodávky
67 957
27 289
40 668
Rezerva na nezrovnalosti
21 905
151 401
-129 496
Rezerva na pestovnú činnosť a ochranu lesa
17 546
13 351
4 195
Zamestnanecké požitky obchodných spoločností štátu
5 631
6 539
-908
Náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy
2 737
4 634
-1 897
Náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia
391
929
-538
Ostatné
412 962
495 599
-82 637
Spolu
1 082 054
1 313 400
-231 346
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Rezerva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. je tvorená najmä technickou rezervou na poistné plnenie
(na liečbu na území Slovenskej republiky a v cudzine a na výkony pre poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti) a inou technickou rezervou. Medziročne je vyššia o 1 379 tis. eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. tvorí technické rezervy na neuhradenú a plánovanú zdravotnú starostlivosť voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a iné technické rezervy najmä na vratky poistencom za doplatky za lieky a na príspevok na činnosť operačných stredísk tiesňového volania zdravotnej záchrannej služby. Od 1.1.2019 boli technické rezervy poisťovne účtované ako zmena ich stavu, t. j. na ťarchu (tvorba), resp. v prospech (odúčtovanie/zníženie) nákladov. Použitie, resp. zrušenie technických rezerv bolo účtované v prospech výnosov len v prípade, ak išlo o použitie, resp. zrušenie rezerv vytvorených v predchádzajúcich účtovných obdobiach, v ktorých sa tvorba technických rezerv v plnej výške účtovala na ťarchu nákladov a ich použitie, resp. zrušenie v plnej výške v prospech výnosov. Zmena stavu technických rezerv na zdravotnú starostlivosť sa účtuje mesačne, okrem
46
technických rezerv na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom v Slovenskej republike, ktoré sa účtujú len ku dňu riadnej individuálnej účtovnej závierky. Ostatné technické rezervy sa účtujú mesačne, resp. v rámci priebežnej či riadnej individuálnej účtovnej závierky.
Z krátkodobých rezerv na súdne spory vykazuje najvýznamnejšiu hodnotu Ministerstvo spravodlivosti
SR (70 279 tis. eur), Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (37 290 tis. eur) a Ministerstvo dopravy SR (22 983 tis. eur). Ďalej vykazujú významné krátkodobé rezervy na súdne spory obchodné spoločnosti a štátne podniky v sume 30 280 tis. eur (v tom Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 20 277 tis. eur).
Rezervy na vyraďovanie jadrových elektrární, na likvidáciu a vyraďovanie neenergetických zariadení,
skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva
Hodnota krátkodobej časti rezerv Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. k 31.12.2022 dosiahla 134 388 tis. eur a bola medziročne vyššia o 19 811 tis. eur. V prípade týchto rezerv je predpokladaná doba vyrovnania záväzku do jedného roka. Ide o rezervu vytvorenú na vyraďovanie a likvidáciu jadrových elektrární A1 a V1.
Rezerva na nevyfakturované dodávky
Celková hodnota budúcich záväzkov za dodaný majetok, tovar alebo prijaté služby, ku ktorým do dňa zostavenia účtovnej závierky nebol doručený účtovný doklad preukazujúci ich presnú výšku, predstavuje 67 957 tis. eur a v porovnaní s rokom 2021 boli vyššie o 40 668 tis. eur. Takmer 89 % tejto krátkodobej rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania do jedného roka je tvorená subjektami ústrednej správy v objeme 60 460 tis. eur (v tom obchodné spoločnosti a štátne podniky 59 077 tis. eur). Najvyššiu hodnotu (39 657 tis. eur) aj najvyššiu medziročnú zmenu (zvýšenie o 30 808 tis. eur) vykazuje Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Rezerva na záväzky z nezrovnalostí a vrátení
Certifikačný orgán Ministerstva financií SR tvorí od roku 2017 rezervu na záväzky z odpočítaných nezrovnalostí a odpočítaných vrátení v účtoch za 8. účtovný rok programového obdobia 2014-2020, za výdavky deklarované od 1. 5. 2021 do 30. 4. 2022. Výška rezervy zodpovedá sume nezrovnalostí a vrátených prostriedkov, ktoré neboli odpočítané v žiadostiach o platbu na Európsku komisiu (EK) v priebehu 8. účtovného roka a priebežne schvaľovaných EK. Jej celková hodnota je 21 905 tis. eur. Rezerva sa zúčtuje na základe schválenia účtov za 8. účtovný rok v systéme na elektronickú výmenu informácií o riadení Fondov EU 2014+ a súčasne schválenia celkovej výšky záväzku voči EK z nezrovnalostí a vrátení za 8. účtovný rok v roku 2023.
Rezerva na pestovnú činnosť
Krátkodobá rezerva na pestovnú činnosť a ochranu lesa vykazovaná štátnymi podnikmi Lesy SR, š.p. a Vojenské lesy a majetky SR, š.p. bola medziročne vyššia o 4 195 tis. eur, čím dosiahla hodnotu 17 546 tis. eur.
C.Časové rozlíšenie pasív
V rámci časového rozlíšenia na strane pasív sa vykazujú výnosy budúcich období a výdavky budúcich období. Položky časového rozlíšenia slúžia na zachytenie časového nesúladu medzi výdavkami a nákladmi a príjmami a výnosmi. Uplatňujú sa v účtovníctve z dôvodu akruálneho princípu účtovania, podľa ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia (bez ohľadu na hotovostné plnenie príjmov a výdavkov).
Časové rozlíšenie pasív dosiahlo k 31.12.2022 hodnotu 11 537 209 tis. eur, z toho výnosy budúcich období 11 507 079 tis. eur a výdavky budúcich období 30 130 tis. eur. Medziročne sa celková hodnota časového rozlíšenia pasív zvýšila o 318 677 tis. eur, a to hlavne výnosy budúcich období o 313 297 tis. eur.
Viac ako 50 % časovo rozlíšených výnosov vykazujú subjekty územnej samosprávy v celkovej sume
5 774 219 tis. eur, najmä ako prijaté časovo rozlíšené bežné a kapitálové transfery zo štátneho rozpočtu a od iných subjektov, ktoré v súvislosti s nákladmi (odpismi k majetku, spotrebou zásob,
47
prevádzkovými nákladmi) postupne zúčtovávajú do výnosov daného obdobia. Medziročne územná samospráva zaznamenala prírastok v hodnote 216 938 tis. eur. Uvedené transakcie nie zatiaľ predmetom eliminácií v plnej výške z dôvodu obtiažnosti procesu konsolidácie.
Ústredná správa vykazuje časovo rozlíšené výnosy v hodnote 4 847 524 tis. eur, a medziročne vyššie
o 69 799 tis. eur. V rámci transferov vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo dopravy SR za PPP projekty rýchlostných ciest R1 a R7 a diaľnice D4, ktoré na strane pasív časovo rozlíšené v konsolidovanej výške 1 722 237 tis. eur a postupne zúčtovávané vo výške oprávok do výnosov bežného obdobia. Úbytok časového rozlíšenia u Ministerstva dopravy SR bol 83 427 tis. eur a predstavuje pokles zostatkovej ceny majetku obstarávaného formou koncesie v súvislosti s odpismi.
Ministerstvo financií SR vykazuje v rámci výnosov budúcich období prémiu z predaných cenných papierov (štátnych dlhopisov) vo výške 1 270 390 tis. eur (2021: 1 404 001 tis. eur) a prémiu z úveru SURE v sume 3 857 tis. eur. Pokles časovo rozlíšených výnosov bol spôsobený predajom takmer všetkých štátnych dlhopisov s prémiou.
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. vykazuje časovo rozlíšené výnosy v celkovej sume 389 142 tis. eur z dôvodu prijatých grantov napr. od banky EBOR (88 075 tis. eur) na rekonštrukciu a modernizáciu elektrickej siete a časovo rozlíšené výnosy z regulovaných činností, ktoré spoločnosti nepatrili v roku 2022. Najvyššiu hodnotu predstavuje grant Bystričany (51 495 tis. eur), grant Lemešany (28 671 tis. eur) a grant Križovany (7 909 tis. eur). Spoločnosť sa rozhodla aj pre nákupy na burze s elektrinou, pričom cieľom týchto obchodov je minimalizovať alebo odstraňovať riziko nepriaznivého pohybu ceny komodity (elektriny). Suma 27 365 tis. eur predstavovala k 31. 12. 2022 hodnotu precenenia zabezpečovaného rizika v súvislosti s komoditným futures.
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vykázal 284 954 tis. eur ako časovo rozlíšené dotácieod subjektov mimo verejnej správy a majetok bezodplatne prevedený do vlastníctva podniku (napr. stavby, úpravy potokov, meracie a vytyčovacie plavidlá). Medziročný prírastok bol v hodnote 15 180 tis. eur.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje výnosy budúcich období v hodnote 281 595 tis. eur najmä z titulu zostatkovej hodnoty majetku nadobudnutého z iných zdrojov ako rozpočtových prostriedkov v sume 264 692 tis. eur (napríklad z prijatých grantov a majetok v správe ministerstva, získaného prepadnutím alebo zabavením majetku od subjektov mimo súhrnného celku).
Ďalej nasleduje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR (bývalý Telekomunikačný úrad), ktorý vykazuje časovo rozlíšené výnosy z predaja frekvencií (185 710 tis. eur), Vodohospodárska výstavba, š.p. (128 214 tis. eur) ako zostatkovú hodnotu dotácií na obstaranie majetku z prostriedkov (napr. inovácia a modernizácia plavebných komôr vodných diel, mostov, atď.), Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (124 994 tis. eur) z prijatých prostriedkov od Národného jadrového fondu z odvodov od elektrárenských spoločností a z prostriedkov BIDSF (Medzinárodný fond na podporu odstavenia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach).
Z ostatných subjektov vykazujú verejné vysoké školy výnosy budúcich období úhrnom 704 367 tis. eur,
najviac Slovenská technická univerzita v Bratislave (163 226 tis. eur), Univerzita Komenského v Bratislave (158 973 tis. eur) a Žilinská univerzita v Žiline (86 247 tis. eur). Ide najmä o výnosy z dotácií a transferov (zahraničných a EÚ, 2 % z dane z príjmov fyzických osôb, dary a granty), ktoré sa časovo rozlišujú a do výnosov bežného obdobia sa zúčtovávajú spolu s dosahovanými nákladmi, napr. pri používaní dlhodobého majetku (v podobe odpisov).
48
IV. INFORMÁCIE O NÁKLADOCH A VÝNOSOCH
VÝNOSY
Výnosy súhrnného celku dosiahli k 31.12.2022 hodnotu 78 455 596 tis. eur a oproti minulému obdobiu boli vyššie o 12 198 594 tis. eur. Na tomto medziročnom zvýšení sa podieľali najmä vyššie výnosy zo zúčtovania rezervy na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií o 13 436 694 tis. eur, vyššie výnosy z predaja výrobkov a tovaru o 5 754 854 tis. eur najmä z dôvodu vyšších cien komodít ako elektrická energia a plyn a vyššie daňové výnosy štátu o 1 925 553 tis. eur. Medziročne nižšie boli výnosy Sociálnej poisťovne o 13 752 643 z dôvodu zmeny vykazovania tvorby fondov z predpísaného a uhradeného poistného a vnútornej eliminácie prevodov medzi fondami poisťovne.
I.Daňové a colné výnosy a výnosy z poplatkov
Ako daňové a colné výnosy sa vykazujú výnosy z daní a cla, ktoré plynú do štátneho rozpočtu: daň z príjmov právnických osôb, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, dovozné clo a ďalšie. Do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov patria miestne dane, podielová daň z príjmov fyzických osôb, daň z nehnuteľnosti a podobne. Výnosy z poplatkov zahŕňajú súdne a správne poplatky(hlavne e-kolky), poplatky za znečisťovanie ovzdušia a ostatné.
O výnosoch z daní v súhrnnom celku môže účtovať subjekt, ktorý je prijímateľom daňových príjmov. V ústrednej správe je to Ministerstvo financií SR, pričom evidenciu daňových príjmov štátu a pohľadávok z nich zabezpečuje Finančné riaditeľstvo SR. Ide o dane z príjmu právnických osôb a fyzických osôb, spotrebné dane, daň z pridanej hodnoty, daň vyberaná zrážkou, daň z motorových vozidiel a ostatné dane. Ďalšie dane, ako podiel na dani z príjmu fyzických osôb, daň z nehnuteľností (pozemkov, stavieb, z bytov a nebytových priestorov), miestne dane (za psa, za predajné automaty, za ubytovanie atď.) sú príjmom rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.
46Daňové výnosy štátu
Daňové výnosy štátu dosiahli k 31.12.2022 konsolidovanú hodnotu 16 135 527 tis. eur, čo je medziročne viac o 1 925 553 tis. eur. Najvyššiu hodnotu dosiahla daň z pridanej hodnoty (8 861 819 tis. eur), ďalej
daň z príjmov právnických osôb (3 919 403 tis. eur), spotrebné dane (2 528 685 tis. eur), daň z príjmov
vyberaná zrážkou (314 249 tis. eur) a daň z motorových vozidiel (131 134 tis. eur). Na medziročnom
náraste výnosov z daní sa najviac podieľala daň z pridanej hodnoty o 936 120 tis. eur, daň z príjmov právnických osôb o 860 454 tis. eur a spotrebné dane o 147 824 tis. eur. Výnos z dane z príjmov vyberaných zrážkou bol medziročnej nižší o 3 532 tis. eur.
Daň z príjmov fyzických osôb je podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov podielovo rozdeľovaná medzi obce a vyššie územné celky. Výnosy z tejto dane sa od roku 2016 rozdeľujú pomerom 70 % v prospech obcí a 30 % v prospech vyšších územných celkov. Za rok 2022 sa previedlo do rozpočtu obcí a VUC spolu 3 607 814 tis. eur z dane z príjmov fyzických osôb.
Výnosy zo spotrebných daní sa medziročne zvýšili o 147 824 tis. eur, pričom najvyšší podiel tvorí spotrebná daň z minerálnych olejov (1 286 274 tis. eur), spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov (912 579 tis. eur) a spotrebná daň z liehu (232 495 tis. eur). Pokles zaznamenala spotrebná daň z vína o 184 tis. eur a spotrebná daň z uhlia o 4 tis. eur. Zo spotrebných daní najviac vzrástla spotrebná daň z tabakových výrobkov o 78 413 tis. eur.
Vplyv na medziročné zvýšenie výnosov z DPH a dane z príjmov právnických osôb (aj reálnych rozpočtových príjmov) mal pozitívny vývoj ekonomickej situácie ako aj vysoké ceny ropy na svetových trhoch a masívny rozbeh výroby zaznamenaný v automobilovom priemysle či vyššia spotreba domácností. Výnosy z dane z príjmov právnických osôb zaznamenali zvýšenie oproti minulému roku, dôvodom boli najmä vyššie daňové povinnosti vyčíslené daňovými subjektami v daňových priznaniach za rok 2021 a z toho vyplývajúce vyššie predpisy preddavkov na daň na rok 2022.
49
47Daňové výnosy územnej samosprávy
Daňové výnosy územnej samosprávy dosiahli hodnotu 4 053 990 tis. eur a medziročne vyššieo 327 902 tis. eur, pričom na rast mal vplyv silný pracovný trh, ktorý podporil rast nominálnych miezd a rýchlejšie rástla aj zamestnanosť. Mzdová báza, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb, ktorá sa odvádza do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, rástla výrazne rýchlejšie. Obce vykázali celkovú hodnotu 3 011 687 tis. eur (2021: 2 742 698 tis. eur) a vyššie územné celky 1 082 344 tis. eur (2021: 983 390 tis. eur).
48Poplatky
Výnosy z poplatkov dosiahli 1 199 778 tis. eur, pričom v porovnaní s rokom 2021 boli vyššie o 107 478 tis. eur. Najvyššiu hodnotu v súhrnnom celku vykazuje Ministerstvo financií SR413 120 tis. eur z predaja elektronických kolkov, zo súdnych a správnych poplatkov a z poplatkov za hazardné hry. Environmentálny fond vykázal 389 465 tis. eur z predaja emisných kvót, poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, poplatkov za skládky a odkaliská a ďalších druhov poplatkov. Obce dosiahli úhrnom 266 190 tis. eur z úhrad za miestne poplatky. Rozhlas a televízia Slovenska 72 317 tis. eur z úhrad za poskytovanie služieb verejnosti, verejné vysoké školy 35 938 tis. eur ako zákonné poplatky za školné a iné poplatky spojené so štúdiom.
Medziročný nárast bol spôsobený najmä u Environmentálneho fondu o 69 030 tis. eur vyšším príjmom z predaja emisií (o 66 633 tis. eur) a vyšším príjmom za uskladnenie plynov v zásobníkoch (o 1 296 tis. eur), a u Ministerstva financií SR o 30 773 tis. eur.
II.Výnosy z transferov
Výnosy z transferov dosiahli hodnotu 5 175 245 tis. eur, medziročne sa zvýšili o 240 705 tis. eur. Najväčšou mierou sa na týchto výnosoch podieľa ústredná správa v sume 2 625 877 tis. eur a územná samospráva 2 425 091 tis. eur (v tom obce 1 780 277 tis. eur). Ostatné subjekty vykázali 125 117 tis. eur. Medzi výnosy z transferov patria aj výnosy od subjektov mimo verejnej správy, fyzických osôb, podnikateľských subjektov mimo súhrnného celku ako aj zahraničných právnických osôb. Rast výnosov z transferov vykázali všetky typy subjektov súhrnného celku, najmä ostatné subjekty verejnej správy o 82 696 tis. eur, subjekty ústrednej správy o 76 705 tis. eur. Subjekty územnej správy dosiahli medziročný nárast výnosov z transferov o 81 305 tis. eur.
49Výnosy z rozpočtu EÚ
Výnosy zo zúčtovania bežných a kapitálových transferov čerpaných z prostriedkov rozpočtu alebo zahraničných grantov uzatvorených na základe medzinárodných zmlúv dosiahli 2 437 811 tis. eur (2021: 2 435 523 tis. eur). Viac ako 97 % týchto výnosov je vykazovaných subjektami ústrednej správy (2 368 502 tis. eur). Nasledujú výnosy subjektov územnej samosprávy v hodnote 52 155 tis. eur a ostatné subjekty verejnej správy vykazujú 17 155 tis. eur.
V ústrednej správe ide najmä o výnosy z prostriedkov rozpočtu a zahraničných grantov a transferov na základe medzinárodných zmlúv, ktoré zaraďované do štátneho rozpočtu alebo čerpané cez samostatné účty podľa povahy programu a účelu fondu. Najvýznamnejšiu hodnotu na výnosoch z prostriedkov v rámci ústrednej správy dosiahlo Ministerstvo financií SR (1 926 322 tis. eur)a Pôdohospodárska platobná agentúra (371 783 tis. eur). Medziročne ústredná správa dosiahla pokles výnosov z transferov úhrnom o 3 773 tis. eur.
50Výnosy z ostatných transferov
Výnosy z ostatných transferov dosiahli hodnotu 2 737 434 tis. eur a medziročne boli vyššie o 238 417 tis. eur. Tvorené najmä výnosmi samosprávy z prostriedkov získaných zo štátneho rozpočtu a od iných subjektov verejnej správy (2 318 564 tis. eur), výnosmi ostatných subjektov verejnej správy z transferov z prostriedkov štátneho rozpočtu a výnosmi zo zúčtovania transferov od ostatných subjektov verejnej správy (24 987 tis. eur). Tieto výnosy vzhľadom na obtiažnosť procesu ich vzájomného odsúhlasenia neboli predmetom eliminácie pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky.
50
Celkové výnosy z transferov získaných od subjektov nezaradených do sektora verejnej správy predstavujú 172 555 tis. eur.
Územná samospráva vykazuje hlavne výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré predstavujú bežné a kapitálové transfery pre obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie, pričom tieto transfery zo zdroja štátneho rozpočtu ako aj európskych prostriedkov zapojených do štátneho rozpočtu (napríklad štrukturálne fondy, kohézny fond). Tieto výnosy neboli predmetom úplnej eliminácie.
Výnosy z transferov u ostatných subjektov verejnej správy, bez výnosov zo účtovania transferov z prostriedkov EÚ, dosiahli hodnotu 107 963 tis. eur.
III.Tržby za vlastné výkony a tovar
V rámci tržieb za vlastné výkony a tovar rozhodujúcou položkou výnosy z predaných služieb
v hodnote 18 853 774 tis. eur. Tieto výnosy boli nižšie oproti roku 2021 o 12 193 727 tis. eur.Výnosy za predaný tovar dosiahli 6 416 018 tis. eur a za predané výrobky 3 745 805 tis. eur.
51Služby
Výnosy zo služieb tvorené najmä Sociálnou poisťovňou (10 343 588 tis. eur), Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (2 907 680 tis. eur) a štátnymi obchodnými spoločnosťami ako je spoločnosť Tipos, a.s. (1 266 496 tis. eur), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (928 987 tis. eur), Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (317 720 tis. eur), Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (288 460 tis. eur), Slovenská pošta, a.s. (248 380 tis. eur), a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (123 638 tis. eur).
Štátne podniky a štátne obchodné spoločnosti (okrem zdravotnej poisťovne) vykázali výnosy zo služieb v objeme 3 697 131 tis. eur a medziročne dosiahli nárast o 308 894 tis. eur, z toho najmä TIPOS, a.s. (288 047 tis. eur) vplyvom zvýšenia tržieb z hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu. Naopak, medziročne poklesli tržby Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (159 327 tis. eur) z dôvodu nižšieho výberu poplatkov za prevádzkovanie systému v roku 2022, ktoré generované na základe aplikácie tarify za prevádzkovanie systému (tarifa RPS) na koncovú spotrebu elektriny. Tarifa TPS vykázala významný medziročný pokles, ktorý reflektuje predpoklad vyšších cien elektriny na krátkodobom trhu v kombinácii s predpokladom nižších regulovaných výkupných cien elektriny vyrobenej z OZE a VÚKVET v roku 2022 z dôvodu prolongácie výrobných licencií niektorých výrobcov. Významný dopad na zníženie tarify TPS malo aj poskytnutie dotácie do systému podpory výroby elektriny z OZE a VÚKVET v rozsahu 40 000 tis. eur od Ministerstva hospodárstva SR z prostriedkov štátneho rozpočtu.
U Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. ide o vykázanie príspevkov z odvodov, ktoré plynú do jednotlivých fondov a na technické účty poistenia. V prípade Sociálnej poisťovne došlo v roku 2022 k spresneniu podkladových dát a k vnútornej eliminácii prevodov medzi jednotlivými fondmi. Medziročný pokles o 13 752 643 tis. eur je z dôvodu, že za rok 2021 tieto prevody boli ešte súčasťou bežných výnosov (ako aj nákladov). Taktiež sa pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky za rok 2022 pristúpilo k akrualizácii vykazovania predpisov poistného, keď výnosy z predpísaných odvodov poistného sa vykazujú v účtovnom období, ktorého sa časovo a vecne týkajú. Hodnota akrualizácie predstavovala 311 006 tis. eur.
Výnosy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. boli medziročne vyššie o 136 346 tis. eur, najmä vplyvom vyššieho predpísaného poistného voči platiteľom poistného vrátane ročného zúčtovania poistného a odhadov, výnosov z prerozdelenia poistného voči iným zdravotným poisťovniam.
V prípade štátnych obchodných spoločností a štátnych podnikov ide o tržby z ich podnikateľských aktivít, napríklad výnosy Tipos-u z predaných žrebov a lotérií, výnosy Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pochádzajú z predaja diaľničných známok a z výberu elektronického mýta, výnosy železničných spoločností pochádzajú z prepravných výkonov tovarov a osôb.
Výnosy za predané služby v územnej samospráve dosiahli spolu 1 004 405 tis. eur, z toho v konsolidovaných celkoch obcí 670 862 tis. eur a konsolidovaných celkoch VUC 333 543 tis. eur.
51
52Výrobky
Tržby za vlastné výrobky dosiahli 3 745 805 tis. eur a medziročne boli vyššie o 1 844 017 tis. eur. Významnú hodnotu týchto tržieb ako aj medziročného prírastku tvorí spoločnosť SPP, a.s. (2 916 287 tis. eur a nárast 1 648 419 tis. eur) z predaja zemného plynu vplyvom vyššieho objemu obchodovania tak na domácom ako aj na zahraničnom trhu ako aj vyššími cenami komodity. Ďalšou jednotkou s významným podielom Lesy SR, š. p. (257 061 tis. eur), ktoré vykazujú hlavne tržby za predanú drevnú hmotu. Výnosy z predaja výrobkov boli medziročne vyššie o 40 318 tis. eur najmä z dôvodu nárastu tržieb z predaja dreva o 26 %, ktorý bol ovplyvnený zvýšením priemerného speňaženia dreva za m3.
53Tovar
Významné zvýšenie tržieb z predaja tovaru o 3 910 836 tis. eur je ovplyvnený výnosmi napr. spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., ktoré dosiahli 4 846 324 tis. eur a medziročne boli vyššie o 2 828 209 tis. eur z dôvodu nárastu výnosov najmä v súvislosti s cenami elektriny predávanej na dennom trhu, nárastu výnosov v rámci systému IGCC (International Grid Control Cooperatin), nárastu výnosov za funkciu shipping agenta v rámci prepojenia českého, slovenského a maďarského trhu s elektrinou (ide o platby za elektrinu prenesenú cez cezhraničné spojenia z krajín, kde je na trhu prebytok elektriny do krajín, kde bol na trhu jej nedostatok) a nárastu výnosov na FSKAR (neplánované výmeny elektrickej energie). Druhou najvýznamnejšou spoločnosťou je SPP, a.s., ktorej konsolidované výnosy dosiahli 1 410 449 tis. eur a prírastok 1 061 365 tis. eur z predaja elektrickej energie a výnosov z tradingových obchodov.
54Ostatné výnosy
Ostatné výnosy v rámci skupiny tržieb za vlastné výkony a tovar výnosy vyplývajúce z účtovania zmeny stavu vnútroorganizačných zásob (1 488 267 tis. eur) a aktivácie majetku a služieb (8 625 tis. eur). V porovnaní s rokom 2021 došlo k zvýšeniu týchto ostatných výnosov o 1 413 489 tis. eur vplyvom vyšších výnosov súvisiacich so zmenou stavu výrobkov o 1 369 891 tis. eur. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykazuje medziročne vyššie výnosy zo zmeny stavu výrobkov o 1 367 129 tis. eur vplyvom maximalizácie stavu zásob zemného plynu nárastom cien tejto komodity.
IV.Finančné výnosy
Tabuľka 21
Finančné výnosy (v tis. eur)
2022
2021
Δ 2022-2021
Výnosy z derivátových operácií
2 085 132
795 281
1 289 851
Podiel konsolidujúcej účtovnej jednotky na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek verejnej správy
554 456
423 098
131 358
Úroky
309 707
311 297
-1 590
Kurzové zisky
172 138
179 931
-7 793
Ostatné finančné výnosy
65 072
54 062
11 010
Spolu
3 186 505
1 763 669
1 422 836
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Finančné výnosy dosiahli hodnotu 3 186 505 tis. eur (v roku 2021: 1 763 669 tis. eur), z čoho najväčšiu časť tvoria výnosy z derivátových operácií v hodnote 2 085 132 tis. eur, podiely konsolidujúcich
účtovných jednotiek (vypočítané na nižšej úrovni konsolidácie, napríklad za obchodné spoločnosti) na
výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek vo výške 554 456 tis. eur, ďalej úroky
309 707 tis. eur a kurzové zisky v hodnote 172 138 tis. eur. Ostatné finančné výnosy boli dosiahnuté
v sume 65 072 tis. eur.
52
Výnosy z derivátových operácií dosiahli sumu 2 085 132 tis. eur, z toho najviac Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. (2 022 467 tis. eur). Išlo o vykázanie zisku z vysporiadania derivátových obchodov z titulu pohybu cien komodít na spotových trhoch. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. dosiahla 62 660 tis. eur z dôvodu vyššieho obchodovania na burze s elektrinou (European Energy Exchange). Cieľom týchto obchodov je minimalizovať alebo odstraňovať riziko nepriaznivého pohybu ceny komodity.
55Úroky
Najvyššiu hodnotu vykazuje Ministerstvo financií SR, a to 252 921 tis. eur. Ide o úroky dosiahnuté na medzibankovom finančnom trhu z úložiek, ostatných finančných operácií pri správe štátneho dlhu a návratných finančných výpomocí poskytnutých subjektom mimo súhrnného celku. Ďalšie úroky vykazuje napr. Štátny fond rozvoja bývania z poskytnutých úverov (12 580 tis. eur), Exportno-importná banka SR (16 756 tis. eur) a Slovenská záručná a rozvojová banka SR (13 358 tis. eur).
56Kurzové zisky
Najvyššiu celkovú sumu (150 602 tis. eur) ako aj medziročný pokles (o 13 205 tis. eur) opäť tvorí Ministerstvo financií SR, a to z obchodov na finančnom trhu pri zabezpečovaní likvidity štátneho rozpočtu a riadení dlhu, precenenia vládnych pohľadávok voči zahraničiu, vkladov štátu v medzinárodných inštitúciách, úložiek v komerčných bankách v cudzej mene, úrokov zo SWAP-ov, štátnych dlhopisoch emitovaných v cudzej mene a záväzkov vyplývajúcich z úverových vzťahov denominovaných v cudzej mene. Dôvodom bola zmena kurzov cudzích mien ako aj objem obchodov realizovaných v zahraničných menách.
57Podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
Podiel na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek bol vykázaný v hodnote554 456 tis. eur, pričom ústredná správa vykázala 552 174 tis. eur. V prípade týchto výnosov ide najmä o podiel SPP, a.s. na jeho konsolidovaných účtovných jednotkách vo výške 316 638 tis. eur a podiel Ministerstva hospodárstva SR na výsledku pridružených energetických spoločnostiach, 233 307 tis. eur. Medziročný nárast bol spôsobený vyššou ziskovosťou spoločností v oblasti energetiky.
58Ostatné finančné výnosy
Ostatné finančné výnosy v celkovej výške 65 072 tis. eur tvoria najmä tržby z predaja cenných papierov a podielov v hodnote 10 647 tis. eur a výnosy z dlhodobého a krátkodobého finančného majetku v sume 8 095 tis. eur v podobe napr. dividend alebo podielov na zisku.
V.Zúčtovanie rezerv a opravných položiek
Zúčtovanie rezerv a opravných položiek vytvorených v predchádzajúcich obdobiach, bolo k 31.12.2022 v hodnote 15 409 733 tis. eur. Medziročne sa zvýšili tieto nepeňažné výnosy o 13 348 578 tis. eur najmä vyšším zúčtovaním rezerv o 13 286 574 tis. eur, ale aj vyšším zúčtovaním opravných položiek
o 62 004 tis. eur. Na celkovej hodnote týchto výnosov sa v rozhodujúcej miere (97,7 %) podieľa ústredná správa sumou 15 061 278 tis. eur (v tom zúčtovanie rezerv 14 520 048 tis. eur a zúčtovanie opravných položiek 889 685 tis. eur).
59Rezervy
Výnosy zo zúčtovania rezerv v celkovej sume 14 520 048 tis. eur vykazované z dôvodu ich použitia na vymedzený účel resp. z dôvodu zrušenia pri zániku rizika, na ktoré boli rezervy tvorené (rovnako tak aj pri aktualizácii ich výšky vytvorenej v predchádzajúcich obdobiach).
Ide najmä o zúčtovanie rezervy na zamestnanecké požitky vo výške 13 436 694 tis. eur a zrušenie rezervy na záväzky z odpočítaných nezrovnalostí a odpočítaných vrátení v účtoch za 7. účtovný rok programového obdobia 2014 2020 a zaúčtovanie záväzkov voči EK v schválenej výške 153 050 tis. eur.
53
Celkovo boli výnosy zo zúčtovania rezerv medziročne vyššie o 13 286 574 tis eur. Zvýšenie výnosov bolo spôsobené vyššími výnosmi zo zúčtovania rezerv najmä na Ministerstve financií SR, kde boli tieto výnosy oproti roku 2021 vyššie o 12 986 592 tis. eur najmä vplyvom zúčtovania rezervy na zamestnanecké požitky. Medziročný nárast zúčtovania rezervy na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií o 13 436 694 tis. eur bol z dôvodu aktualizácie prepočtu na základe zmenených parametrov inflácie a úrokovej sadzby. Pri rastúcich úrokových sadzbách sa súčasná hodnota budúcich záväzkov znižuje, a tým sa v minulých rokoch vytvorená rezerva zúčtováva do výnosov. Výrazné zníženie rezervy do výnosov odpovedá skokovému nárastu úrokových sadzieb. Počet zamestnancov štátnej správy (rok 2022: 534 622 zamestnancov a rok 2021: 515 997 zamestnancov) a zmena v príslušnej legislatíve mali na zmenu tejto rezervy zanedbateľný vplyv.
Ministerstvo dopravy SR vykázalo výnosy zo zúčtovania rezerv v sume 80 394 tis. eur (medziročne viac o 76 986 tis. eur) vplyvom zrušenia rezervy na súdne spory v sume 78 855 tis. eur a zrušenia rezerv z dôvodu presunu kompetencií v oblasti územného plánovania, stavebného poriadku a vyvlastňovania z Ministerstva dopravy SR na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (Stavebný úrad) v sume 2 078 tis. eur.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykázala zúčtovanie rezerv vo výške 225 954 tis. eur, najmä v dôsledku použitia technických rezerv vytvorených v roku 2021 na zdravotnú starostlivosť, plánovanú zdravotnú starostlivosť, centrálny nákup liekov a doplatky na lieky poistencom, liečbu poistencov v zahraničí a použitia rezervy na mzdy a súvisiace odvody za nevyčerpané dovolenky. Medziročný pokles výnosov zo zúčtovania rezerv o 12 671 tis. eur bol spôsobený najmä nižším použitím technických rezerv pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za výkony vrátane kúpeľnej liečby pre poistencov na území Slovenskej republiky a nižším použitím technických rezerv na schválenú liečbu v zahraničí.
Územná samospráva vykázala zúčtovanie rezerv vo výške 226 934 tis. eur.
60Opravné položky
Výnosy zo zúčtovania opravných položiek dosiahli 889 685 tis. eur a medziročne boli vyššieo 62 004 tis. eur. Obdobne ako v prípade výnosov zo zúčtovania rezerv, aj výnosy zo zúčtovania opravných položiek pri ich zrušení alebo znížení, najvýznamnejšie v ústrednej správe v hodnote 778 126 tis. eur (87,5 %).
Ministerstvo financií SR v roku 2022 vykázalo zúčtovanie opravných položiek v sume 396 331 tis. eur a v roku 2021 v sume 372 161 tis. eur. Daňová a colná správa k 31. 12. 2022 zrušila opravné položky vo výške 393 880 tis. eur najmä z dôvodu odpísania pohľadávok so zánikom v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov a zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ako aj z dôvodu prehodnotenia opodstatnenosti vytvorenej opravnej položky v predchádzajúcich rokoch a z dôvodu úhrady pohľadávok. Ďalej nasledujú výnosy zo zúčtovania opravných položiek na Ministerstve vnútra SR (58 125 tis. eur) najmä v súvislosti s úhradami pohľadávok po lehote splatnosti a trvalým upustením od vymáhania pohľadávok štátu z dôvodu ich nevymožiteľnosti a na Ministerstve obrany SR (42 954 tis. eur) z dôvodu zníženia opravných položiek k zásobám a dlhodobému majetku.
Výnosy zo zúčtovania opravných položiek z finančnej činnosti dosiahli výšku 149 581 tis. eur, čo je oproti roku 2021 viac o 38 052 tis. eur. Významné výnosy MH Manažmentu, a.s. v sume 89 954 tis. eur, ktoré boli medziročne vyššie o 77 488 tis. eur. Ide najmä o zúčtovanie opravných položiek k podielovým cenným papierom a podielom v dcérskych účtovných jednotkách (25 170 tis. eur) a k podielovým cenným papierom a podielom v spoločnostiach s podstatným vplyvom (64 784 tis. eur) najmä v súvislosti so zvýšenými kladnými oceňovacími rozdielmi z titulu významne zlepšených hospodárskych výsledkov a vlastného imania týchto spoločností (napr. MH Teplárenský Holding, a.s. 53 132 tis. eur) resp. z dôvodu rozpustenia oceňovacích rozdielov kvôli ex offo výmazu spoločností z Obchodného registra (napr. DMD Holding, 64 727 tis. eur). Ministerstvo hospodárstva SR vykazuje medziročne nižšie výnosy zo zúčtovania opravných položiek z finančnej činnosti o 53 744 tis. eur z dôvodu, že v priebehu roka 2022 došlo k zrušeniu a následnému výmazu z Obchodného registra menšieho počtu štátnych podnikov v likvidácii v porovnaní s rokom 2021.
54
VI.Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
VII.Tabuľka 22
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti podľa druhu (v tis. eur)
2022
2021
Δ 2022-2021
Špecifické výnosy Ministerstva financií SR
591 510
632 930
-41 420
Výnosy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z poistného
440 172
381 044
59 128
Výnosy Ministerstva vnútra SR z poistenia príslušníkov Policajného zboru a Hasičského záchranného zboru
237 494
226 895
10 599
Tržby z predaja dlhodobého majetku
207 957
188 903
19 054
Pokuty, penále a úroky z omeškania
120 197
88 782
31 415
Výnosy Ministerstva hospodárstva SR z odvodov z prenosovej a distribučných sústav
71 815
76 988
-5 173
Výnosy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z poistenia profesionálnych vojakov
36 649
37 527
-878
Tržby z predaja materiálu
13 298
11 163
2 135
Výnosy z odpísaných pohľadávok
12 675
8 775
3 900
Výnosy Sociálnej poisťovne
1 352
419 652
-418 300
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
969 262
778 745
190 517
Spolu
2 702 329
2 851 404
-149 075
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti dosiahli hodnotu 2 702 329 tis. eur a sú oproti roku 2021 nižšie o 149 075 tis. eur. Ústredná správa vykázala 2 106 589 tis. eur, územná samospráva 448 247 tis. eur a ostatné subjekty 147 492 tis. eur.
V rámci ústrednej správy vykazuje špecifické výnosy Ministerstvo financií SR úhrnom 591 510 tis. eur
v súvislosti s vysporiadaním finančných vzťahov s prijímateľom a Európskou komisiou z dôvodu nezrovnalostí alebo vrátenia prostriedkov poskytovaných z fondov prostredníctvom ministerstva ako certifikačného orgánu, resp. platobného orgánu, výnosy z vratiek z finančného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Tieto výnosy zaznamenali pokles o 41 419 tis. eur.
Ďalej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykazuje ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
440 172 tis. eur napríklad z prerozdelenia poistného medzi zdravotnými poisťovňami vrátane ročného prerozdeľovania a odhadov mesačného a ročného prerozdeľovania a vrátane odhadu výsledku ročného prerozdelenia poistného (389 392 tis. eur) a o výnosy z predpisu voči Styčnému orgánu SR za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom v SR (33 862 tis. eur). V porovnaní s predchádzajúcim účtovným obdobím došlo k nárastu týchto výnosov o 59 128 tis. eur pričom 53 283 tis. eur tohto nárastu tvorili výnosy z predpisu prerozdeľovania poistného, vrátane ročného prerozdeľovania a odhadov mesačného i ročného prerozdeľovania.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje výnosy z titulu poistného hradeného zamestnancom
a zamestnávateľom na starobné poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie a invalidné poistenie príslušníkov Policajného zboru a Hasičského záchranného zboru v celkovej sume 237 494 tis. eur.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vykazuje výnosy z úhrad na zákonné sociálne poistenie
profesionálnych vojakov 36 649 tis. eur.
Ďalšie výnosy ako tržby z predaja dlhodobého hmotného a nehmotného majetku tvoria sumu
207 957 tis. eur (2021: 188 903 tis. eur), zmluvné a ostatné pokuty a penále 120 197 tis. eur
(2021: 88 782 tis. eur), tržby z predaja materiálu 13 298 tis. eur (2021: 11 163 tis. eur), výnosy
z odpísaných pohľadávok 12 675 tis. eur (2021: 8 775 tis. eur).
Sociálna poisťovňa medzi ostatnými výnosmi z prevádzkovej činnosti vykazuje ostatné výnosy
z činnosti Sociálnej poisťovne (1 352 tis. eur), pričom medziročný pokles v sume 418 300 tis. eur je spôsobený predovšetkým zmenou vykazovania tvorby a čerpania správneho fondu (vylúčením
55
vzájomných nákladov a výnosov z tvorby a zúčtovania správneho fondu pri jeho použití) ako aj z dôvodu reklasifikácie výnosov zo zúčtovania bežných a kapitálových transferov v súvislosti s nákladmi na príslušný výnosový účet podľa poskytovateľa transferu.
V rámci ostatných výnosov z prevádzkovej činnosti vykazuje Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.
63 077 tis. eur v súvislosti so zúčtovaním transferov od subjektov mimo verejnej správy (finančných príspevkov poskytnutých prostredníctvom Národného jadrového fondu uhradených subjektami mimo konsolidovaný celok verejnej správy a príspevkov od Medzinárodného fondu na podporu vyradenia z prevádzky Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice) a Ministerstvo hospodárstva SR výnosy z odvodov z prenosovej sústavy a distribučných sústav v sume 71 815 tis. eur. Ďalej v rámci ostatných výnosov vykázané výnosy Ministerstva vnútra SR za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a vyňatia lesnej pôdy z lesného fondu (4 151 tis. eur), výnosy z dobropisov (11 073 tis. eur) a ostatné výnosy z príjmov za odúmrť, prepadnuté volebné kaucie, prepadnuté veci, súdne úschovy a výnosy z náhrad poistného plnenia (8 916 tis. eur).
Subjekty územnej samosprávy vykázali tieto ostatné výnosy úhrnnom 317 562 tis. eur a medziročne boli vyššie o 13 202 tis. eur.
NÁKLADY
Náklady súhrnného celku za rok 2022 dosiahli hodnotu 65 481 864 tis. eur. Oproti roku 2021 sa celkové náklady znížili o 7 017 899 tis. eur, pričom toto zníženie bolo spôsobené najmä nižšími nákladmi Sociálnej poisťovne o 14 233 261 tis. eur z dôvodu vylúčenia interných prevodov medzi fondami, nižšími nákladmi Ministerstva financií SR na transfery o 1 032 095 tis. eur (v tom subjektom mimo verejnej správy o 534 322 tis. eur a subjektom mimo verejnej správy o 421 287 tis. eur),nižšími nákladmi na tvorbu rezerv (o 1 887 540 tis. eur) a opravných položiek (o 175 534 tis. eur) a nižšími finančnými nákladmi (o 711 663 tis. eur). Naopak, medziročne vzrástli náklady na spotrebované nákupy a služby (o 9 803 637 tis. eur), najmä náklady na materiál (o 4 827 141 tis. eur) vplyvom zvýšeného objemu nákupov zemného plynu a nárastom spotových cien tejto komodity, a predaný tovar (o 3 431 589 tis. eur) v dôsledku zvýšenia cien elektrickej energie . Nasleduje nárast osobných nákladov v objeme 808 750 tis. eur (v tom mzdy a platy o 558 708 tis. eur) a ostatných nákladov na prevádzkovú činnosť o 255 414 tis. eur.
I.Náklady na transfery
V rámci celkových nákladov tvoria hodnotu 19 291 017 tis. eur a medziročne sa znížilio 15 089 155 tis. eur. Transfery sa poskytujú fyzickým osobám obyvateľstvu, podnikateľským subjektom, zahraničným subjektom a podobne. V konsolidačných operáciách boli eliminované transfery v rámci ústrednej správy a aj náklady medzi ústrednou správou a územnou samosprávou resp. ostatnými subjektami verejnej správy (bez zohľadnenia časového rozlíšenia) v hodnote 1 065 974 tis. eur ako náklady na transfery poskytnuté Ministerstvom financií SR 818 333 tis eur a Environmentálnym fondom 96 446 tis. eur a transfery poskytnuté Medzi jednotlivými subjektami územnej samosprávy (obce) došlo k eliminácii transferových vzťahov v hodnote 8 538 tis. eur. Predmetom eliminácie bol aj transfer poskytnutý Ministerstvom financií SR pre Sociálnu poisťovňu v sume 103 903 tis. eur (2021: 840 000 tis. eur). Hodnota bezhotovostných transferov poskytovaných subjektom územnej samosprávy a ostatným subjektom verejnej správy v podobe zásob (lieky, vakcíny, ochranné prostriedky a iný zdravotnícky materiál) najmä zo strany Ministerstva zdravotníctva SR, Správy štátnych hmotných rezerv, Ministerstva vnútra SR, regionálnych úrad školskej správy a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bola eliminovaná v sume 38 533 tis. eur.
61Odvod do rozpočtu EÚ
Rozpočet je financovaný vlastnými zdrojmi a ostatnými príjmami, pričom vlastné zdroje možno charakterizovať ako príjmy patriace s cieľom financovania svojho rozpočtu a plynúce do tohto rozpočtu automaticky. V súčasnosti systém vlastných zdrojov pozostáva z tradičných vlastných zdrojov (clá a odvody v sektore cukru), zdroja založeného na DPH a zdroja založeného na HND.
56
Celková hodnota nákladov na odvod prostriedkov do rozpočtu za rok 2022 bola v sume 940 226 tis. eur a v porovnaní s rokom 2021 boli tieto náklady nižšie o 26 524 tis. eur.
62Ostatné transfery
Náklady na ostatné transfery dosiahli 18 350 791 tis. eur a oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu dosiali pokles o 15 062 631 tis. eur.
Ako v roku 2021 tak aj v roku 2022 vykazuje najvyššiu hodnotu Sociálna poisťovňa 9 606 327 tis. eur (2021: 23 839 588 tis. eur), hlavne ako náklady na použitie fondov Sociálnej poisťovne (napr. na poskytnuté sociálne príspevky a dôchodky obyvateľstvu). Medziročná zmena v prípade transferov Sociálnej poisťovne znamenala významné zníženie o 14 233 261 tis. eur, najmä z dôvodu zmeny vykazovania prerozdelenia poistného do jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne (vylúčenie vykazovania nákladov a výnosov z prerozdelenia prostriedkov medzi jednotlivými fondami).
V rámci týchto výdavkov sa vykazuje poskytnutá podpora na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôchodkové dávky sa v roku 2022 zvýšili v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku (zvýšenie od 1. januára 2022 o 1,3 %). Výdavky na zvýšenie dôchodkov v roku 2022 predstavovali 107 078 tis. eur. Úrazové dávky sa v roku 2022 zvýšili v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku (zvýšenie od 1. januára 2022 o 1,6 %). Zvýšené výdavky na úrazové dávky dosiahli takmer 500 tis. eur.
Ministerstvo financií SR vykazuje náklady na transfery v hodnote 8 691 299 tis. eur (2021: 9 723 394 tis. eur, eliminácia v rámci súhrnného celku 818 333 tis. eur), ktoré boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu ostatným subjektom, podnikateľským subjektom a obyvateľstvu. Medziročné zníženie nákladov na transfery zo štátneho rozpočtu, o ktorých účtovalo Ministerstvo financií SR bolo vo výške 1 032 095 tis. eur, a to vplyvom nižších nákladov na transfery subjektom mimo verejnej správy (o 534 322 tis. eur), ostatným subjektom v rámci verejnej správy (o 421 287 tis. eur) a ostatných transferov (o 76 486 tis. eur). V rámci nákladov na ostatné transfery Ministerstvo financií SR vykazuje zúčtovanie poskytnutého preddavku Slovenskej pošte ,a.s. (poskytnutého v roku 2021) v objeme 237 834 tis. eur na vyplácanie poukazov pre seniorov 60+ za očkovanie (nezúčtovaná časť preddavku, ktorá sa preniesla do roku 2023 bola vo výške 1 000 tis. eur). Medzi ostatné transfery patrí aj príspevok SR do Európskeho rozvojového fondu vo výške 9 404 tis. eur.
Obce a vyššie územné celky poskytujú bežné a kapitálové transfery zo svojho rozpočtu (transfery svojím rozpočtovým, príspevkovým a obchodným organizáciám predmetom eliminácií) aj ostatným subjektom verejnej správy resp. mimo verejnej správy. Spolu vykázali 699 856 tis. eur (2021: 506 150 tis. eur), z toho obce 270 606 tis. eur a vyššie územné celky 429 250 tis. eur.
Významnú hodnotu z ostatných subjektov vykazuje napríklad štátny Environmentálny fond(96 446 tis. eur; po eliminácii 18 134 tis. eur) z titulu poskytovania podpory v oblasti odstraňovania znečistenia životného prostredia, čiernych skládok, podpory poskytujúcej po zaniknutom Recyklačnom fonde (tvorba a prevádzka zberných dvorov v obciach a mestách SR, recyklačných liniek) a ďalšie transfery. Ministerstvo zdravotníctva SR dosiahlo celkové náklady na ostatné transfery v sume 68 063 tis. eur z dôvodu poskytovania vakcín, liekov, testov a iného zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou Covid-19 subjektom mimo súhrnného celku. Ministerstvo vnútra SR vykazuje náklade na ostatné transfery v sume 79 310 tis. eur s medziročným znížením o 13 705 tis. eur, dôvodom čoho bol medziročne nižší výdaj antigénových testov v súvislosti s ustupujúcou pandémiou COVID-19 v roku 2022. Ministerstvo obrany SR vynaložila náklady na ostatné transfery v sume 65 704 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2021 viac o 59 511 tis. eur. Najvýznamnejšiu položku tvorili náklady z dôvodu darovania resp. bezodplatného prevodu vlastníctva zásob a dlhodobého majetku vo výške 63 672 tis. eur na základe medzinárodných zmlúv. Ministerstvo obrany SR na základe žiadosti o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty OSN, darovalo Ukrajine v roku 2022 systém protivzdušnej
57
obrany S-300, odmínovací systém Božena, päť dopravných vrtuľníkov, muníciu, palivo. Ďalším projektom pomoci bolo darovanie 30 bojových vozidiel pechoty BVP-1.
II.Spotrebované nákupy a služby
V rámci týchto nákladov tvoria najvyššiu hodnotu náklady na spotrebu materiálu 8 148 783 tis. eur
(2021: 3 321 642 tis. eur), služby 7 808 495 tis. eur (2021: 6 580 677 tis. eur), predaný tovar
5 822 916 tis. eur (2021: 2 391 327 tis. eur) a spotreba energií 971 640 tis. eur (2021: 657 019 tis. eur).
Medziročný nárast týchto nákladov o 9 803 637 tis. eur bol spôsobený najmä nárastom nákladov súvisiacich so spotrebou materiálu o 4 827 141 tis. eur, nákladov na predaný tovar o 3 431 589 tis. eur, nákladov na prijaté služby o 1 227 818 tis. eur a nákladov na spotrebu energií o 314 621 tis. eur.
63Služby
Na hodnote nákladov spotrebovaných služieb sa podieľa najmä ústredná správa (6 450 718 tis. eur)
a obce so svojimi organizáciami v konsolidovaných celkoch (875 109 tis. eur).
Tabuľka 23
Služby (v tis. eur)
2022
2021
Δ 2022-2021
Náklady na zdravotnú starostlivosť VšZP, a.s.
2 686 033
2 460 840
225 193
Náklady SEPS, a.s. na prevádzku systému
1 370 469
651 251
719 218
Opravy a udržiavanie
768 592
809 295
-40 703
Náklady za dostupnosť
180 499
152 987
27 512
Cestovné
77 361
44 968
32 393
Náklady na reprezentáciu
22 714
12 510
10 204
Ostatné služby
2 702 827
2 448 826
254 001
Spolu
7 808 495
6 580 677
1 227 818
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykazuje náklady na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 2 686
033 tis. eur. Ide o náklady na poistné plnenia zdravotnú starostlivosť pre poistencov v Slovenskej republike i v zahraničí a poistencov v Slovenskej republike vrátane centrálneho nákupu liekov. Zvýšené náklady u štátnej zdravotnej poisťovni (o 225 193 tis. eur) súvisia s vyššími nákladmi na úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vyplývajúce z platnej legislatívy, pričom toto zvýšenie sa týkalo prevažne úhrad pre zariadenia poskytujúce ústavnú zdravotnú starostlivosť resp. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, vyššími nákladmi na nákup liekov a nákladmi na ambulantnú starostlivosť vrátane špecializovanej.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. vykazuje v rámci služieb v sume
1 370 469 tis. eur náklady na nákup podporných služieb potrebných na poskytovanie systémových služieb, náklady na prevádzku systému, nákup elektriny na krytie strát a vlastnej spotreby, náklady na regulačnú energiu a cezhraničný prenos elektriny, náklady súvisiace s odchýlkami subjektov zúčtovania, náklady súvisiace s elektrinou na dennom trhu.Tieto náklady boli medziročne vyššieo 719 218 tis. eur najmä z dôvodu nárastu nákladov na aukcie a rozpojenie trhov s elektrinou, ktoré vzrástli hlavne vplyvom nárastu ceny elektriny koncom roka 2022, nárastu nákladov na redistribúciu congestion income (prerozdelenie príjmov z preťaženia) a ostatných nákladov na prevádzkovanie systému.
V rámci služieb sa vykazujú aj náklady na opravy a udržiavanie majetku účtovných jednotiek. Spolu
dosiahli 768 592 tis. eur, z toho ústredná správa 444 327 tis. eur a obce 229 591 tis. eur. Rozhodujúci podiel týchto subjektov vyplýva z vlastníctva rozsiahleho hmotného a nehmotného majetku. Medziročne tieto náklady poklesli o 40 703 tis. eur. Z ústrednej správy vykazuje najvyššie náklady na opravy a údržbu majetku Ministerstvo vnútra SR (86 763 tis. eur), Slovenská správa ciest
58
(82 551 tis. eur), Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (37 485 tis. eur), Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (30 900 tis. eur), Železnice Slovenskej republiky (27 803 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (22 200 tis. eur) a Finančné riaditeľstvo SR (19 605 tis. eur). Ide najmä o opravu a údržbu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku v podobe budov, stavieb, cestnej infraštruktúry a súvisiaceho vybavenia ciest, mostov, vozového parku a špeciálnej vojenskej techniky, telekomunikačnej a spravodajskej techniky ako aj nehmotného majetku v podobe softvéru. K významnému medziročnému poklesu nákladov došlo na Ministerstve obrany SR (o 38 841 tis. eur) z dôvodu nižších nákladov na servis, údržbu a opravu leteckej techniky, špeciálnych a prevádzkových strojov, prístrojov a zariadení.
Ministerstvo dopravy SR vykazuje náklady za dostupnosť úsekov rýchlostných ciest R1 a R7 a diaľnice
D4 v objeme 180 499 tis. eur. Uvedené náklady predstavujú hlavne mesačné jednotkové platby v zmysle Koncesnej zmluvy medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy SR a spoločnosťou GRANVIA na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra Tekovské Nemce a Banská Bystrica severný obchvat v celkovej sume 128 402 tis. eur a mesačné jednotkové platby v zmysle Koncesnej zmluvy medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy SR a spoločnosťou ZeroBypass Limited na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov diaľnice D4 Jarovce Rača a rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz – Holice v celkovej sume 52 098 tis. eur.
Z ostatných služieb ďalej významné náklady Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.
(177 062 tis. eur), Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (128 084 tis. eur) a iných obchodných spoločností štátu a štátnych podnikov (617 678 tis. eur).
64Spotreba materiálu
Zo spotrebovaných nákupov tvorila spotreba materiálu 8 148 783 tis. eur, a z toho najvýznamnejší
podiel tvorili náklady SPP, a.s. v sume 6 318 168 tis. eur. Ďalej nasledujú náklady nemocníc v ústrednej správe 380 872 tis. eur, Ministerstva obrany SR 73 401 tis. eur, Ministerstva vnútra SR 66 252 tis. eur a Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. 58 052 tis. eur. Obce vykázali spotrebu materiálu v hodnote 458 772 tis. eur a vyššie územné celky 174 894 tis. eur. Medziročný nárast nákladov na spotrebu materiálu bol najvýznamnejší najmä u SPP, a.s. o 4 685 379 tis. eur, ktorý bol spôsobený nárastom objemu nákupov zemného plynu podporený skokovým nárastom spotových cien tejto komodity. Kapitola Ministerstva zdravotníctva SR pri medziročnom zvýšení nákladov na spotrebu materiálu o 8 368 tis. eur dosiahla hodnotu 564 903 tis. eur. Ide najmä o spotrebu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, diagnostického materiálu, krvi a krvných výrobkov, potravín a ostatného materiálu. V rámci kapitoly Ministerstva obrany SR došlo k spotrebe materiálu v celkovej sume 142 748 tis. eur, medziročne viac o 17 407 tis. eur. V rámci kapitoly Ministerstva dopravy SR vykazujú najvyšší objem nákladov na spotrebovaný materiál železniční prepravcovia v celkovej sume 111 443 tis. eur vrátane najvyššieho medziročného prírastku o 19 686 tis. eur.
65Predaný tovar
Na celkovej hodnote predaného tovaru sa podieľa ústredná správa 99,4 %-ami, a tvoria ju prakticky
dve obchodné spoločnosti. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. sumou 4 184 166 tis. eura SPP, a.s. sumou 1 444 670 tis. eur. V porovnaní s rokom 2021 došlo k nárastu nákladov na predaný tovar v ústrednej správe o 3 427 039 tis. eur najmä v dôsledku ich zvýšenia u Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. o 2 402 873 tis. eur z dôvodu nárastu nákladov na nákup elektriny predávanej na dennom trhu, nákladov v rámci systému IGCC, nákladov na shipper agenta a nákladov na FSKAR (neplánované výmeny elektrickej energie). Slovenský plynárenský priemysel, a.s. dosiahol medziročný nárast o 1 002 043 tis. eur, ktorý bol spôsobený najmú nárastom nákladov na tradingové obchody z dôvodu vyššej ceny a objemu nákupu komodít, nárastom nákupu za vykúpenú elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a zdrojov s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (VÚKVET) od výrobcov.
66Spotreba energií
Náklady na spotrebu energií rôznych druhov boli medziročne vyššie o 314 621 tis. a dosiahli úroveň
971 640 tis. eur (v tom územná samospráva 512 151 tis. eur a ústredná správa 404 521 tis. eur). Aj na
59
spotrebu energií negatívne vplýval cenový vývoj rozhodujúcich komodít na svetových burzách, ktorý sa premietal do cien platených spotrebiteľmi.
67Ostatné
Ide o náklady na spotrebu ostatných neskladovateľných dodávok v celkovej sume 12 297 tis. eur (2021: 9 829 tis. eur). Tvorené takmer výlučne subjektami územnej samosprávy úhrnom v sume 11 961 tis. eur (v tom obce 11 953 tis. eur).
III.Osobné náklady
Tabuľka 24
Osobné náklady podľa druhu (v tis. eur)
2022
2021
Δ 2022-2021
Mzdové náklady
8 863 456
8 304 748
558 708
Zákonné sociálne poistenie
2 400 217
2 251 797
148 420
Zákonné sociálne náklady
583 454
518 952
64 502
Ostatné sociálne poistenie
87 362
80 223
7 139
Ostatné sociálne náklady
43 171
13 190
29 981
Spolu
11 977 660
11 168 910
808 750
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Osobné náklady tvorili najmä mzdové náklady vo výške 8 863 456 tis. eur (2021: 8 304 748 tis. eur),
zákonné sociálne poistenie 2 400 217 tis. eur (2021: 2 251 797 tis. eur), zákonné sociálne náklady
583 454 tis. eur (2021: 518 953 tis. eur) a ostatné sociálne poistenie a sociálne náklady 130 533 tis. eur
(2021: 93 412 tis. eur). Všetky zložky osobných nákladov celkovo medziročne vzrástli o 808 750 tis. eur.
Vzhľadom na počet zamestnancov v jednotlivých skupinách subjektov súhrnného celku vykazuje ústredná správa celkové osobné náklady (vrátane zákonného a ostatného poistenia) vo výške6 418 004 tis. eur, čo je medziročne viac o 388 634 tis. eur, pričom tieto náklady vrátane aj všetkých obchodných spoločností štátu.
Osobné náklady štátnych obchodných spoločností a štátnych podnikov medziročne vzrástli o 118 222 tis. eur a celkovo dosiahli 1 465 748 tis. eur.
Zvyšovanie miezd pracovníkov vo verejnej správe sa dotklo aj územnej samosprávy. Obce a ich rozpočtové, príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti dosiahli osobné náklady vo výške 3 452 376 tis. eur, a zaznamenali rast o 285 947 tis. eur. V prípade vyšších územných celkov to predstavovalo objem osobných nákladov 1 150 757 tis. eur s medziročným nárastom o 55 039 tis. eur.
68Mzdové náklady
Náklady subjektov súhrnného celku na mzdy, platy a iné formy odmeňovania dosiahli 8 863 456 tis. eur a boli o 558 708 tis. eur vyššie ako v roku 2021. Vzhľadom na celkový počet zamestnancov najvyššie v ústrednej správe (4 908 459 tis. eur) a územnej samospráve (obce 2 456 929 tis. eur, VUC 817 690 tis. eur). Ostatné subjekty verejnej správy vykazujú mzdové náklady vo výške 680 377 tis. eur. Najväčší nárast bol zaznamenaný opäť v ústrednej správe (o 272 778 tis. eur), ktorý možno pripísať najmä plneniu Dodatku č. 1 ku Kolektívne zmluve vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2022, v ktorých sa za podmienok ustanovených v predmetných dodatkoch dohodlo vyplatenie odmeny na úrovni 500 eur pre zamestnanca. Zamestnancom rozpočtových organizácií štátneho rozpočtu boli vyplatené 500 eurové odmeny v celkovej výške 47 989 tis. eur. Z dôvodu personálneho zabezpečenia činností jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu boli zvýšené mzdové výdavky o 28 587 tis. eur, z toho napríklad na zvýšenie systematizácie profesionálnych vojakov v kapitole Ministerstva obrany SR v sume 18 778 tis. eur a na zlepšenie
60
odmeňovania zamestnancov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 4 027 tis. eur. V súvislosti s medziročným rastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve boli v kapitolách štátneho rozpočtu vyššie mzdové výdavky o 6 011 tis. eur a z dôvodu zabezpečenia pomoci občanom Ukrajiny utekajúcim pred vypuknutým vojnovým konfliktom o 6 719 tis. eur (napr. na Ministerstve vnútra SR a Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Mzdové náklady štátnych obchodných spoločností a štátnych podnikov dosiahli 1 048 275 tis. eur a v porovnaní s rokom 2021 boli vyššie o 79 865 tis. eur.
Zvyšovanie miezd pracovníkov vo verejnej správe sa dotklo aj územnej samosprávy. Obce a ich rozpočtové, príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti dosiahli nárast miezd o 195 103 tis. eur a boli na úrovni 2 456 929 tis. eur.
69Zdravotné a sociálne odvody
Náklady zamestnávateľa na odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní dosiahli 2 400 217 tis. eur (2021: 2 251 797 tis. eur). Na úrovni súhrnného celku boli eliminované vzájomné náklady na zdravotné poistenie uhrádzané štátnej zdravotnej poisťovni v sume 231 225 tis. eur a vykonala sa úprava nákladov na poistné v prípade Sociálnej poisťovne o 1 227 tis. eur. Vzhľadom na zložitosť eliminácie vzájomných vzťahov na úrovni súhrnného celku neboli eliminované náklady na sociálne odvody hradené Sociálnej poisťovni. Ústredná správa vykazuje náklady na zákonné sociálne poistenie 1 267 233 tis. eur (v tom obchodné spoločnosti a štátne podniky 305 080 tis. eur). Medziročný nárast o 148 420 tis. eur priamo súvisí so zvyšovaním vymeriavacieho základu v súvislosti s valorizáciou mzdovej základne a vyššími odmenami.
70Ostatné sociálne náklady
Ostatné sociálne náklady v celkovej sume 713 987 tis. eur tvorené ostatným sociálnym poistením (87 362 tis. eur), zákonnými sociálnymi nákladmi (583 454 tis. eur) a ostatnými sociálnymi nákladmi (43 172 tis. eur). Tieto sociálne náklady zaznamenali medziročný nárast o 101 623 tis. eur.
IV.Odpisy, rezervy a opravné položky
Náklady na odpisy, tvorbu rezerv a opravných položiek dosiahli spolu sumu 4 358 485 tis. eur a medziročne boli vykázané nižšie o 2 045 727 tis. eur. Toto zníženie je z dôvodu nižšej tvorby rezerv o 1 887 540 tis. eur, nižšej tvorby opravných položiek o 175 534 tis. eur a vyšších odpisov o 17 347 tis. eur. Ministerstvo financií SR v roku 2022 znížilo tvorbu rezerv o 1 995 460 tis. eur, hlavne na zamestnanecké požitky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií o 1 858 273 tis. eur.
Významný medziročný pokles nákladov na tvorbu rezerv o 218 280 tis. eur súvisí aj so zmenou vykazovania tvorby a rozpustenia rezerv Sociálnej poisťovne, ktorá upravila vstupné údaje podľa metodiky postupov účtovania pre rozpočtové organizácie. Železnice Slovenskej republiky v porovnaní s rokom 2021 vykazujú vyššie náklady na tvorbu rezerv o 82 518 tis. eur najmä v súvislosti s tvorbou rezervy na environmentálne záťaže spôsobených znečistením pôdy a podzemných vôd.
71Odpisy dlhodobého majetku
Odpisy dlhodobého majetku dosiahli 2 109 468 tis. eur a medziročne boli vyššie o 17 347 tis. eur.
Rozhodujúci podiel na týchto nákladoch ústredná správa (1 258 160 tis. eur) a z nej štátne podniky a obchodné spoločnosti (658 347 tis. eur), obce a ich organizácie (670 392 tis. eur), vyššie územné celky (113 128 tis. eur) a ostatné subjekty verejnej správy (67 788 tis. eur).
72Rezervy
Náklady na rezervy vykazuje v rámci ústrednej správy najmä Ministerstvo financií SR. Ministerstvo
financií SR vykázalo tvorbu rezervy do nákladov úhrnom 47 003 tis. eur, z toho rezervu na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií vo výške 13 086 tis. eur (pozri komentár uvedený v časti B.II Dlhodobé rezervy). Oproti minulému roku bol
61
zaznamenaný pokles tvorby rezervy na zamestnanecké požitky o 1 858 273 tis. eur. Pri výpočte rezervy na zamestnanecké požitky za rok 2022 boli aktualizované parametre (diskontná sadzba, rast miezd, inflácia) a taktiež vstupné dáta (počet zamestnancov, priemerná mzda, priemerný počet odpracovaných rokov, výška benefitu, typ benefitu a fluktuácia).
Ďalšou významnou rezervou tvorenou Ministerstvom financií SR je rezerva na záväzky voči EK z nezrovnalostí a vrátení prostriedkov tvorenou vo výške 23 554 tis. eur.
Ďalším subjektom s významnou tvorbou rezerv v hodnote 221 558 tis. eur je Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pričom ide najmä o technickú rezervu na poistné a úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rezervy na mzdy a odvody na nevyčerpanú riadnu dovolenku. Medziročne boli náklady na tvorbu rezervy poisťovne nižšie o 6 518 tis. eur a to z dôvodu napr. vyššej eliminácie tvorby rezervy za poskytnutú, ale doposiaľ neuhradenú zdravotnú starostlivosť jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci súhrnného celku vrátane výkonov liečebných kúpeľov a poskytnutú zdravotnú starostlivosť v cudzine.
73Opravné položky
Náklady na tvorbu opravných položiek boli medziročne nižšie o 175 534 tis. eur. Najvýznamnejšie boli
u Ministerstva financií SR v sume 729 641 tis. eur, ktoré boli tvorené najmä k pohľadávkam z daňových a colných príjmov po lehote splatnosti, ktoré nedobytné resp. neefektívne na vymáhanie (719 786 tis. eur) a k pohľadávkam zo vzniknutých nezrovnalostí pri poskytovaní prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (6 800 tis. eur) v rámci operačných programov programového obdobia 2007-2013 a 2014-2020. Medziročne sa tieto náklady znížili o 329 120 tis. eur z dôvodu aktualizácie rizika nevymožiteľnosti pohľadávok.
V.Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť
Tabuľka 25
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť podľa druhu (v tis. eur)
2022
2021
Δ 2022-2021
Náklady na dávky sociálnej pomoci a štátne sociálne dávky
1 828 313
1 821 720
6 593
Náklady na výhry TIPOS, a.s.
1 082 201
822 781
259 420
Odpis ostatných pohľadávok
490 245
160 069
330 176
Špecifické náklady MF SR
309 589
224 207
85 382
Odpis špecifických pohľadávok Ministerstva financií SR
267 301
306 849
-39 548
Pokuty, penále a úroky z omeškania
124 127
88 808
35 319
Zostatková cena predaného dlhodobého majetku
107 409
94 382
13 027
Náklady SEPS, a.s. na výkup elektriny
28 141
262 913
-234 772
Predaný materiál
19 149
15 817
3 332
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť
1 167 950
1 371 465
-203 515
Spolu
5 424 425
5 169 011
255 414
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Celkovo ostatné náklady na prevádzkovú činnosť dosiahli 5 424 425 tis. eur a medziročne vzrástli o 255 414 tis. eur. Z hodnoty ostatných nákladov tvorí ústredná správa 93 % resp. 4 718 236 tis. eur, územná samospráva 194 563 tis. eur a ostatné subjekty verejnej správy 511 626 tis. eur.
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť boli tvorené najmä nákladmi na dávky sociálnej pomoci
a štátne sociálne dávky poskytované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v sume 1 828 313 tis. eur
(2021: 1 821 720 tis. eur). Ide napr. o náklady na rodičovský príspevok (604 737 tis. eur), prídavok na dieťa (457 853 tis. eur), peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (539 838 tis. eur), dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke (121 517 tis. eur), príspevok pri narodení dieťaťa (44 043 tis. eur), príspevok na starostlivosť o dieťa (620 tis. eur), príspevok na
62
podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a náhradnú rodičovskú starostlivosť (31 460 tis. eur), náhradné výživné (9 379 tis. eur), príspevok na pohreb (4 622 tis. eur) a tiež zvýšenie prídavku na dieťa pri nástupe do 1. ročníka Základnej školy (6 258 tis. eur). Medziročný prírastok v sume 6 593 tis. eur. bol spôsobený valorizáciou jednotlivých typov dávok ako aj poskytovaním zvýšeného prídavku na dieťa pri nástupe do základnej školy.
Druhé najväčšie náklady národnej lotériovej spoločnosti TIPOS, a.s. na vyplatené výhry, ktoré
zaznamenali nárast o 259 420 tis. eur z dôvodu nárastu tržieb z prevádzkovania hazardných hier o 30 % a k nim prislúchajúce náklady na výhry.
Odpis ostatných pohľadávok predstavuje náklady v súvislosti s odpisom nevymožiteľných pohľadávok
alebo pohľadávok, ktorých vymáhanie by bolo nerentabilné. Sociálna poisťovňa odpísala pohľadávky v celkovom objeme 370 033 tis. eur, čo súviselo hlavne s odkupom pohľadávok poisťovne spoločnosťou Debitum, a.s. (302 917 tis. eur) na ich následné odpustenie voči zdravotníckym zariadeniam. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. odpísala pohľadávky vzniknuté najmä z verejného zdravotného poistenia, pohľadávky za regresy a spätné vyňatie a iné pohľadávky z prevádzkovej činnosti v celkovej sume 49 523 tis. eur.
Nasledujú špecifické náklady Ministerstva financií SR vzťahujúce sa na Európske štrukturálne
a investičné fondy pre programové obdobie 2014 2020 z nezrovnalostí a odpočítaných súm v žiadostiach o platbu na Európsku komisiu v sume 264 151 tis. eur a príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu v sume 1 128 tis. eur a boli tu zahrnuté aj náklady súvisiace s pokračujúcou pandémiou COVID-19, v rámci nich aj na podporu očkovania populácie na Slovensku v podobe očkovacej prémie a sprostredkovateľského bonusu, ktoré boli spustené v roku 2021. V roku 2022 boli na tieto motivačné nástroje Ministerstva financií SR vynaložené náklady vo výške 33 576 tis. eur (2021: 23 871 tis. eur).
Významné (267 301 tis. eur) taktiež náklady Ministerstva financií SR v súvislosti s odpisom
nedobytných daňových a colných pohľadávok (264 780 tis. eur), pohľadávok z odvodov za
prevádzkovanie hazardných hier (1 783 tis. eur) a pohľadávok z nezrovnalostí v rámci štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a európskeho fondu pre rybné hospodárstvo za programové obdobie 2004 – 2006 a 2007 – 2013 (581 tis. eur).
Náklady na pokuty a penále medziročne vzrástli o 35 319 tis. eur a to najmä v ústrednej správe
o 30 121 tis. eur a dosiahli celkovú hodnotu 124 127 tis. eur. Tieto náklady vznikajú z dôvodu predpisu sankčných úrokov z omeškania u zdravotníckych zariadení a predpisu nezrovnalostí pri čerpaní z prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ústredná správa vykázala 111 798 tis. eur a územná samospráva 11 153 tis. eur.
Sankčné úroky z omeškania, penále a pokuty v prípade zdravotníckych zariadení predstavujú 78 438 tis. eur a súviseli s doúčtovaním penálov voči Sociálnej poisťovni z dôvodu prípravy pohľadávok na ich následný odplatný prevod na Debitum,a.s. Najvýznamnejšie u Univerzitnej nemocnice Bratislava(30 973 tis. eur), Univerzitnej nemocnice Martin (10 646 tis. eur), Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica (10 265 tis. eur), Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov (8 062 tis. eur), Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina (6 221 tis. eur) a Fakultnej nemocnice Trnava (5 819 tis. eur).
Náklady SEPS, a.s. v podobe doplatkov a odmien na činnosť výkupcu v rámci podpory a výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla zaznamenali významný medziročný pokles z dôvodu rastu cien energií na medzinárodných trhoch, čo umožnilo nižšie financovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov doplatkom.
V rámci ostatných nákladov sa ďalej vykazujú napríklad náklady sociálneho zabezpečenia policajtov
a hasičov na výplatu výsluhových dávok a ostatných dávok (260 079 tis. eur) a obdobné náklady na úhradu dávok čerpaných z osobitného účtu sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov, ktoré realizuje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pod kapitolou Ministerstva obrany SR (208 166 tis. eur). Verejné vysoké školy vykazujú v rámci ostatných nákladov na prevádzkovú činnosť v celkovej sume 79 085 tis. eur najmä náklady na štipendiá študentov doktorantského štúdia, zahraničných študentov vrátane zabezpečenia ich mobility.
63
VI.Finančné náklady
Finančné náklady dosiahli hodnotu 1 643 093 tis. eur a oproti roku 2021 sú nižšie o 711 663 tis. eur.
Tabuľka 26
Finančné náklady podľa druhu (v tis. eur)
2022
2021
Δ 2022-2021
Úroky
1 228 362
1 258 392
-30 030
Kurzové straty
168 481
166 760
1 721
Ostatné finančné náklady MH Manažmentu, a.s.
65 528
99
65 429
Náklady na derivátové operácie
21 093
83 501
-62 408
Ostatné finančné náklady Ministerstva hospodárstva SR
17 509
71 215
-53 706
Ostatné finančné náklady Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.
14 445
1 057
13 388
Ostatné finančné náklady Ministerstva financií SR
10 135
9 842
293
Predané cenné papiere a podiely
6 028
23 693
-17 665
Podiel konsolidujúcej účtovnej jednotky na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek verejnej správy
2 718
654 414
-651 696
Ostatné finančné náklady
108 794
85 783
23 011
Spolu
1 643 093
2 354 756
-711 663
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
74Úroky
Významnú hodnotu tvorili náklady na úroky vo výške 1 228 362 tis. eur, a to najmä z emitovaných
štátnych dlhových cenných papierov (1 022 009 tis. eur), čerpaných úverov Ministerstvom financií SR od medzinárodných bánk a inštitúcií (61 554 tis. eur), úrokov zo swapových operácií (35 818 tis. eur) a diskontu štátnych dlhopisov a cenných papierov (42 508 tis. eur), pričom úrokové náklady Ministerstva financií SR sa medziročne znížili o 12 129 tis. eur.
Obce a ich organizácie vykázali úrokové náklady spolu za 17 781 tis. eur.
75Kurzové straty
Kurzové náklady dosiahli 168 481 tis. eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 1 721 tis. eur.
Najvyššiu sumu vykazuje Ministerstvo financií SR 144 973 tis. eur, Štátna pokladnica 9 773 tis. eur, Slovenská pošta, a.s. 5 196 tis. eur a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 3 543 tis. eur. Medziročný pokles kurzových strát u Ministerstva financií SR bol vo výške 12 425 tis. eur, najmä z dôvodu poklesu kurzu cudzích mien pri emitovaných štátnych dlhopisoch. Štátna pokladnica zaznamenala nárast kurzových strát o 6 315 tis. eur.
76Podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
Podiel na nákladoch pridružených účtovných jednotiek sa znížil z minuloročných 654 414 tis. eur na 2 718 tis. eur, najmä u Ministerstva hospodárstva SR (o 652 525 tis. eur) z podielu na výsledku hospodárenia Slovenských elektrární, a.s.
77Ostatné finančné náklady
MH Manažment, a.s. vykazuje ostatné finančné náklady v celkovej sume 65 528 tis. eur, ktoré boli
medziročne vyššie o 65 429 tis. eur z dôvodu ex offo výmazu spoločnosti DMD Holding, a.s. z Obchodného registra SR v sume 64 727 tis. eur a následne z účtovnej evidencie spoločnosti.
Náklady na derivátové operácie tvorené nákladmi Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s.
Ide o náklady s obchodmi so zabezpečovacími derivátmi, ktorých cieľom je minimalizovať alebo odstraňovať riziko nepriaznivého pohybu cien komodít, s ktorými sa obchoduje, úrokových sadzieb a kurzového rizika. V prípade Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. ide o future kontrakty
64
s podkladovým komoditným nástrojom elektrina, ktorých cieľom je minimalizovať alebo odstraňovať riziko nepriaznivého vývoja ceny danej komodity. Zabezpečované budúce nákupy elektriny, pričom medziročná zmena nákladov (pokles o 62 409 tis. eur) súvisí s vývojom cien elektriny.
Ostatné finančné náklady Ministerstva hospodárstva SR predstavujú najmä náklady na pokračujúci
odpis majetkového podielu na kmeňovom imaní štátnych podnikov v likvidácii na základe ich výmazu z Obchodného registra SR v hodnote 17 470 tis. eur.
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako ostatné finančné náklady (14 445 tis. eur) vykazuje najmä
náklady na vyradenie finančnej investície vo výške obstarávacej ceny podielu v hodnote 11 500 tis. eur.
V prípade Ministerstva financií SR ide o poplatky tuzemským a zahraničným bankám a finančným
sprostredkovateľom obchodov so štátnymi cennými papiermi.
Náklady na predané cenné papiere a podiely dosiahli hodnotu 6 028 tis. eur a boli v porovnaní s rokom
2021 nižšie o 17 665 tis. eur. Takmer 84 % týchto nákladov náklady subjektov ústrednej správy, predovšetkým Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (4 079 tis. eur), z odpredaja cenných papierov a majetkových podielov.
Ostatné finančné náklady v hodnote 108 794 tis. eur tvoria napr. náklady v podobe poplatkov
komerčným bankám za vedenie účtov, rôzne typy poistenia a iné.
VII. Dane a poplatky
Dane a poplatky boli vykázané v hodnote 23 053 tis. eur, oproti roku 2021 sa znížili o 39 155 tis. eur. Daň z motorových vozidiel bola vykázaná v hodnote 1 365 tis. eur ako nekonsolidovaná časť nákladov
v rámci súhrnného celku. Daň z nehnuteľností, ktorej príjemcom obce SR bola eliminovaná v identifikovanej výške, a to 40 40 041 tis. eur. Ostatné dane a poplatky boli vykázané v hodnote
21 688 tis. eur, čo je medziročne menej o 39 217 tis. eur. Najväčší pokles (o 39 282 tis. eur) bol spôsobený vyššími nákladmi v roku 2021, ktoré predstavovali náhrady škody na základe rozhodnutia Medzinárodného arbitrážneho súdu súvisiaceho s PPP projektom D4/R7 medzi inými poplatkami. Ostatné dane a poplatky predstavujú najmä miestne dane a poplatky, ktoré neboli predmetom eliminácie.
III. INFORMÁCIE O INÝCH AKTÍVACH A INÝCH PASÍVACH
Iné aktíva súhrnného celku predstavujú najmä možné príjmy zo súdnych sporov, finančné nároky zo
zmlúv, prírodné bohatstvo, historické a kultúrne pamiatky, ktorých hodnota sa však ťažko vyčísluje. Ako iné aktíva sa vykazuje aj hodnota aktív, ktorými sa rozumie možný majetok, ktorý vznikol v dôsledku minulých udalostí, a ktorého existencia alebo ekonomický benefit plynúci z neho závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti. Vznik týchto udalostí pritom nezávisí od účtovnej jednotky.
K 31.12.2022 vykázali subjekty súhrnného celku iné aktíva na nekonsolidovanej báze v hodnote 8 473 059 tis. eur (medziročne menej o 181 024 tis. eur ). Konsolidácia iných aktív dosiahla3 526 564 tis. eur, čo znamená, že iné aktíva po vylúčení vzájomných vzťahov dosiahli potenciálnu hodnotu 4 946 495 tis. eur (medziročne menej o 188 153 tis. eur).
Od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív aj hodnota lesných porastov uvedená v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Toto iné aktívum tvorí 45,7 % doteraz identifikovaných mimobilančných aktív verejnej správy. Druhým najväčším podmieneným aktívom 34 %, pohľadávky postúpené z bankových inštitúcií alebo verejných inštitúcií na vymáhanie Slovenskej konsolidačnej, a. s., ktorá ich na základe príslušnej legislatívy vymáha a uplatňuje si z nich exekučné nároky.
Medziročná zmena nekonsolidovanej hodnoty iných aktív dosiahla -181 024 tis. eur a bola zaznamenaná najmä v organizáciách ústrednej správy a v štátnych podnikoch (-190 135 tis. eur). Územná samospráva
65
vykazuje nevýznamné hodnoty v pomere k celkovým iným aktívam. Väčšinou ide o súdne spory, pri ktorých jednotky územnej samosprávy predpokladajú pozitívny výsledok z rozhodnutí súdov v ich prospech.
V ústrednej správy boli medziročne zaznamenané zníženia ako aj zvýšenia hodnoty iných aktív. Medzi významné zvýšenie hodnoty iných aktív patria napríklad vystavené (bankové) záruky v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. (o 82 289 tis. eur), záruky materských spoločností klientov SEPS (o 93 399 tis. eur), záruky v prospech SPP (o 28 719 tis. eur). Na druhej strane veľká časť tohto zvýšenia je aj predmetom eliminácie iných aktív v rámci sektora verejnej správy. Tým klesá aj hodnota iných aktív po konsolidácii, ktoré vstupujú do výpočtu čistého bohatstva.
Medzi zníženia iných aktív, ktoré významne ovplyvnili ich hodnotu k 31.12.2022 patrí napríklad zníženie nominálnej hodnoty pohľadávok, ktoré vymáha Slovenská konsolidačná, a.s. (o 242 398 tis. eur) z dôvodu trvalého upustenia od ich vymáhania resp. vymožením určitej čiastky, znížením záruk v prospech Exportno-importnej banky, a.s. (ktoré zároveň predmetom eliminácie) a zníženie hodnoty zabezpečenia projektov financovaných zo zrušeného Recyklačného fondu, ktorých administrácia prešla v roku 2019 na Environmentálny fond.
Tabuľka 27
Podmienené aktíva podľa zložiek verejného sektora (v tis. eur)
2020
2021
2022
Δ 2022-2021
Ústredná správa a podniky štátnej správy
9 916 560
8 605 351
8 415 216
-190 135
Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
40 081
40 862
44 871
4 009
Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
6 936
7 870
12 972
5 102
Spolu (nekonsolidované)
9 963 577
8 654 083
8 473 059
-181 024
Objem konsolidácie
4 014 032
3 519 435
3 526 564
7 129
Spolu (konsolidované)
5 949 545
5 134 648
4 946 495
-188 153
Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR
Z podmienených aktív vykazuje najvyššiu hodnotu štátny podnik Lesy SR, š. p. z dôvodu ocenenia
lesných porastov, ktoré podnik obhospodaruje na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré boli k 1.1.2010 jednotne ocenené podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Hodnota lesných porastov bola od 1.1.2010 evidovaná na podsúvahovom účte, pričom každoročne je táto hodnota aktualizovaná spolu so spresňovaním hodnoty lesných porastov vo vlastníctve štátu. Medziročne bola podsúvahová hodnota lesných porastov nižšia o 309 962 tis. eur. Hlavným dôvodom a podkladom na zníženie hodnoty porastov je obnova programu starostlivosti o les po spracovaní veternej kalamity na niektorých odštepných závodoch, ale aj vplyv odovzdania lesných pozemkov s lesnými porastami do správy Správ národných parkov k 1. 4. 2022. Dve tretiny z tejto sumy prináležala pozemkom, ktoré prešli na novozriadené správy národných parkov. Preto hodnota poklesu iných aktív je len vo výške 116 195 tis. eur.
Slovenská konsolidačná, a. s. (SKo, a. s.), ktorá je zo zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu
a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora vykazuje druhú najväčšiu hodnotu podmienených aktív v hodnote 2 920 022 tis. eur. Medziročný pokles nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a.s. je výsledkom odpisu nevymožiteľných pohľadávok. Časť nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a.s. (2 358 819 tis. eur) je pre účely čistého bohatstva eliminovaná, nakoľko je predmetom účtovnej konsolidácie vo verejnej správe, čo zabezpečuje vykázanie pohľadávok len jednou hodnotou, a to priamo v súvahe spolu s prislúchajúcimi opravnými položkami.
Zo súdnych sporov a iných právnych úkonov boli významné súdne konania, ktorých účastníkom je Vodohospodárska výstavba, š.p. najmä voči Slovenským elektrárňam, a.s. o bezdôvodné obohatenie
v sume 407 774 tis. eur. Spor sa týka platieb, ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š.p. elektrárňam
66
od roku 2006 na základe zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré podľa štátneho podniku neplatné. Ďalšie aktívne súdne spory vedené voči spoločnosti A.En Slovensko v sume 1 802 tis. eur a voči spoločnosti Danubia Invest, a.s. vo veci vymáhania dlžného nájomného v sume 548 tis. eur.
V prípade súdnych sporov vedených v prospech MH Manažmentu, a.s. bola zaznamenaná medziročne
vyššia hodnota o 2 445 tis. eur vrátane príslušenstva a tým podmienené aktíva zo súdnych sporov z titulu bezdôvodného obohatenia dosiahli hodnotu 43 657 tis. eur.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vedie súdny spor voči Národnému futbalovému
štadiónu, a.s. o vydanie bezdôvodného obohatenia z prijatej dotácie vo výške 27 200 tis. eur z dôvodu neplatnosti zmluvy o poskytnutí dotácie.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vykazuje aktívne súdne spory v celkovej sume 6 010 tis. eur,
v tom 3 691 tis. eur proti žalovanému ŽOS Vrútky, a.s. Predmetom súdneho sporu je nárok Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, ako dôsledok porušenia kúpnej zmluvy na dodanie motorových jednotiek. Na základe dovolania žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Žiline je konanie vedené na Najvyššom súde SR.
Finančné riaditeľstvo SR je žalobcom v dvoch súdnych sporoch o náhradu škody, úhrnom za
4 077 tis. eur.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje aktívne súdne spory v celkovej sume 3 939 tis. eur, čo je v porovnaní
z bezprostredne predchádzajúcim účtovným obdobím pokles o 617 tis. eur. Predmetom súdnych sporov bolo napr. zaplatenie sumy, vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrada škody, vypratanie bytu, vysporiadanie nehnuteľnosti, nárok na regres a iné.
Ministerstvo financií SR vystupuje ako žalobca v 6 súdnych sporoch. Hodnota aktívnych súdnych
sporov je 3 910 tis. eur a týkajú sa žalôb o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom resp. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, reštitučné nároky podľa príslušných reštitučných predpisov, žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci a uplatňovania náhrady škody, ktorá vznikla ministerstvu ako poškodenému v trestnom konaní.
Tabuľka 28
Prehľad najväčších podmienených aktív (v tis. eur)
2020
2021
2022
Δ 2022-2021
Súdne spory a konania
442 422
460 941
466 082
5 141
Vodohospodárska výstavba, š. p.
408 419
408 419
410 499
2 080
MH Manažment, a. s.
26 550
41 213
43 657
2444
Ministerstvo financií SR
3 910
3 910
3 910
0
Ministerstvo vnútra SR
3 543
3 322
3 939
617
Finančné riaditeľstvo SR
0
4 077
4 077
0
Iné (štátne podniky)
8 849 304
8 096 525
7 792 958
-303 567
Lesy SR, š. p. (hodnota lesných porastov)
4 017 128
3 930 916
3 814 721
-116 195
SKo, a. s. (pohľadávky na podsúvahe)
3 624 879
3 162 420
2 920 022
-242 398
Exportno-importná banka (záruky)
373 493
418 023
369 968
-48 055
Debitum, a. s.
323 820
0
0
0
Slovenský plynárenský priemysel (záruky)
224 093
225 660
254 379
28 719
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.(záruky)
136 493
224 513
317 912
93 399
MH Manažment, a. s. (privatizovaný majetok)
87 983
79 689
79 689
0
Environmentálny fond (záložné zmluvy)
61 415
55 304
36 267
-19 037
Spolu
9 291 726
8 557 466
8 259 040
-298 426
Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR
67
Z ostatných položiek podmienených aktív je významná hodnota zabezpečenia pohľadávok z poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Exportno-importnej banky, a.s. v hodnote 369 968 tis. eur.
Prijaté záruky a ručenie tvorilo 100 577 tis. eur, záruky na nehnuteľnosti 192 270 tis. eur, ostatné záruky 77 121 tis. eur. Medziročný pokles bol spôsobený poklesom prijatých záruk a ručenia o 31 903 tis. eur a poklesom zabezpečenia nehnuteľným majetok o 19 828 tis. eur za súčasného nárastu prijatých iných záruk o 3 675 tis. eur.
Skupina Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS, a. s.) vykázala v konsolidovanej
účtovnej závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových záruk vo výške 317 912 tis. eur. Bankové záruky uzatvárané v prospech skupiny SEPS, a. s. účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.
Spoločnosť Debitum, a.s. vykázala v účtovnej závierke ako podmienené aktívum nominálnu hodnotu
pohľadávok odkúpených od Sociálnej poisťovne v celkovej hodnote 303 917 tis. eur, ktoré následne bude započítavať so záväzkami zdravotníckych zariadení na základe koncepcie oddlžovania schválenej vládou uznesením č. 757 z roku 2020. Keďže spoločnosť nebude vyvíjať žiadne aktivity smerom k vymoženiu týchto pohľadávok, nie je možné ich vykazovať ako podmienené aktívum pre účely čistého bohatstva. Následne nie sú ani predmetom vzájomnej konsolidácie.
Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP, a. s.) vykazuje poskytnuté záruky, ktoré vystavili materské
spoločnosti zákazníkov. SPP, a.s. si tak v prípade neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností. Tieto záruky zaznamenali medziročný nárast o 28 720 tis. eur.
MH Manažment, a.s. vykazuje podmienené aktívum zo zmluvy o predaji štátneho podielu v Slovak
Telekom, a.s. Platba vo výške 79 689 tis. eur je uložená a viazaná na účte, pričom vyplatenie týchto prostriedkov závisí od ukončenia Sporu vo veci hlasových služieb a Sporu s Európskou komisiou.
Environmentálny fond eviduje potenciálne plnenie zo záložných zmlúv uzavretých bývalým
Recyklačným fondom, ktorého činnosť prešla na Environmentálny fond v decembri 2017. Recyklačný fond poskytoval subjektom dotácie napríklad na separáciu odpadov (plastov, železa a podobne) na viacročné obdobie a v prípade, že subjekt nesplnil podmienky pre dotáciu, bol povinný vrátiť dotáciu aj so zmluvnou pokutou. Vo výške dotácie a možnej pokuty boli uzatvárané záložné zmluvy a ručiteľské vyhlásenia.
Pre koncept čistého bohatstva boli celkové podmienené aktíva verejného sektora upravené o nasledovné položky:
- časť vyčíslenej spornej sumy, o ktorú sa súdi Vodohospodárska výstavby, š. p. so Slovenskými elektrárňami, a. s. (138 643 tis. eur). Táto časť zodpovedá 34 % vlastníckemu podielu štátu v SE, a. s. Z pohľadu verejného sektora ide o vzájomnú konsolidáciu.
- záruky v prospech EXIM Banky (369 968 tis. eur)
- záruky v prospech SEPS, a.s. (317 912 tis. eur)
- záruky v prospech SPP, a.s. (254 379 tis. eur)
- záruky v prospech SZRB, a.s. (86 843 tis. eur)
V týchto prípadoch, ak boli záruky realizované, vlastné imanie a čisté bohatstvo by sa nezmenilo, pretože príjmy z realizovaných záruk by len nahradili existujúce bilančné aktíva (úvery u EXIM banky a obchodné pohľadávky u SEPS a SPP). Tieto podmienené aktíva teda nepredstavujú potenciálny zdroj zvýšenia vlastného imania verejného sektora a tým ani čistého bohatstva.
-Pri pohľadávkach v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s. bola upravená výška menovitej hodnoty o pohľadávky, ktoré boli predmetom konsolidačných úprav v rámci ústrednej správy (2 358 819 tis. eur). Prevod splatných pohľadávok, ktoré postupujú resp. odpredávajú organizácie ústrednej správy Slovenskej konsolidačnej, a. s. sa eliminuje a k pohľadávkam sa tvorí opravná položka. Akt prevodu pohľadávok znamená dôvod na zníženie ich účtovnej hodnoty, čo negatívny vplyv na vlastné imanie a tým aj čisté bohatstvo. Zároveň tieto precenené pohľadávky nemôžu byť v pôvodnej hodnote na strane podmienených aktív.
68
Z dôvodu abstrahovania od vzájomných vzťahov v rámci iných aktív (vzájomné súdne spory, vystavené záruky, pohľadávky) je hodnota iných aktív vstupujúcich do čistého bohatstva znížená z hodnoty 8 473 059 tis. eur na hodnotu 4 946 495 tis. eur, čo je medziročne menej o 188 153 tis. eur.
Iné pasíva vo verejnej správe predstavujú podmienené záväzky z poskytnutých záruk, hroziacich alebo
prebiehajúcich súdnych sporov, záväzky zo všeobecne platných právnych predpisov, ručenia, iné finančné povinnosti a podobne.
Podmienené záväzky predstavujú položku iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu verejnej správy (konkrétne štátu či územnej samosprávy). Tieto záväzky nie vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie splnené podmienky pre ich zaúčtovanie (výška takéhoto ,,neistého“ záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené alebo úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý). Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne odhadnúť vplyv na verejné financie z pohľadu času a vôbec nie je možné stotožňovať hodnotu vyčíslených podmienených záväzkov v danom roku s aktuálnou potrebou peňažných prostriedkov na plnenie takýchto neistých povinností.
Hodnota podmienených záväzkov k 31.12.2022 dosiahla 20 592 719 tis. eur (v konsolidovanej hodnote 20 245 585 tis. eur) a medziročne sa zvýšila o 383 654 tis. eur (resp. 57 695 tis. eur po konsolidácii). Hodnotu konsolidácie predstavujú napríklad potenciálne úhrady z konaní jedného subjektu verejnej správy voči inému subjektu verejnej správy, vzájomné súdne spory či poskytnuté záruky, z ktorých by plnenie predstavovalo len presun prostriedkov v rámci verejnej správy. Výsledný nárast podmienených záväzkov je zložený z položiek, ktoré medziročne poklesli a z položiek, ktoré boli zachytené v prehľade prvý krát resp. zaznamenali medziročný nárast.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykázal hodnotu sporu so súkromnou spoločnosťou z dôvodu nezákonného rozhodnutia úradu pri registrácii novej súkromnej zdravotnej poisťovni, v ktorom spoločnosť požaduje zaplatiť 280 000 tis. eur. Úrad požaduje zamietnuť žalobu v celom rozsahu. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykázal medziročne vyššie záruky poskytnuté v rámci skupiny v prospech tretích strán o 114 000 tis. eur, Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov zvýšila odhad záruk vystavených v prospech obchodných partnerov o 41 067 tis. eur a Ministerstvo financií SR zvýšilo podsúvahový záväzok z kapitálových vkladov na požiadanie v niektorých medzinárodných finančných inštitúciách o 69 430 tis. eur. Naopak k významnému poklesu došlo medziročne napr. u Kancelárie národnej rady z dôvodu prehodnotenia potenciálneho negatívneho vplyvu zo súdnych sporov vzniknutých v minulosti, o 179 340 tis. eur.
Tabuľka 29
Podmienené záväzky podľa zložiek verejného sektora
(v tis. eur)
Subjekty (v tis. eur)
2020
2021
2022
Δ 2022-2021
Ústredná správa a podniky štátnej správy
19 661 268
20 094 669
20 508 703
414 034
Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
67 691
113 245
83 935
-29 310
Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
529
1 151
81
-1 070
Spolu (nekonsolidované)
19 729 488
20 209 065
20 592 719
383 654
Objem konsolidácie
19 402
21 175
347 134
325 959
Spolu (konsolidované)
19 710 086
20 187 890
20 245 585
57 695
Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR
Medzi najvýznamnejšie podmienené záväzky patrí účasť SR na Európskom nástroji finančnej stability (EFSF) a Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM). Ďalej to hroziace alebo prebiehajúce súdne spory voči štátnym orgánom alebo podnikom štátnej správy, medzinárodné arbitráže, zabezpečovacie operácie Slovenského plynárenského priemyslu, záložné právo na majetok Slovenských elektrární a ďalšie. Vybrané podmienené záväzky podľa subjektov na nekonsolidovanej báze uvedené v nasledovnom prehľade:
69
Tabuľka 30
Prehľad najväčších podmienených záväzkov na nekonsolidovanej báze (v tis. eur)
2020
2021
2022
Δ2022-2021
Kapitál na požiadanie a záruky
v medzinárodných finančných inštitúciách
9 775 515
9 810 129
9 879 746
69 617
Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM)
6 148 450
6 148 450
6 1448 450
0
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)
2 372 001
2 288 850
2 316 757
27 907
Európska investičná banka
684 231
684 231
684 231
0
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
400 805
447 286
488 809
41 523
Európska banka pre obnovu a rozvoj
101 359
101 359
101 359
0
Rozvojová banka rady Európy
16 854
16 854
16 854
0
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu
10 658
10 658
10 658
0
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky
2 793
3 026
3 213
187
Medzinárodná investičná banka
38 364
33 931
33 931
0
Paneurópsky garančný fond
0
75 484
75 484
0
Medzinárodné investičné arbitráže
28 692
28 692
28 692
0
Zdravotná poisťovňa Union, a.s.
28 692
28 692
28 692
0
Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory
4 153 954
4 009 975
4 040 590
30 615
Ministerstvo financií SR
1 433 565
1 435 530
1 435 571
41
Ministerstvo vnútra SR
1 140 340
1 140 308
1 095 485
-44 823
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
452 469
451 102
450 804
-298
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR
0
0
280 000
280 000
Kancelária národnej rady SR
615 625
405 115
225 775
-179 340
MH Manažment, a.s.
191 563
202 232
168 185
-34 047
Ministerstvo hospodárstva SR
119 155
83 935
79 086
-4 849
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
0
49 032
46 076
-2 956
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
0
47 721
43 131
-4 590
Úrad vlády Slovenskej republiky
0
16 060
15 985
-75
Geodetický a kartografický ústav Bratislava
0
14 518
14 518
0
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
0
901
10 518
9 617
Slovenský pozemkový fond
79 942
66 124
64 448
-1 676
Vodohospodárska výstavba, š.p.
59 856
27 809
40 098
12 289
Železnice SR
52 757
53 166
54 503
1 337
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
8 682
16 422
16 408
-14
Vystavené alebo poskytnuté záruky
722 115
967 880
868 361
-99 519
National Development Fund II, a.s.
310 683
381 410
369 026
-12 384
Záruky MF SR
221 195
419 147
321 411
-97 736
Exportno-importná banka Slovenska
190 237
167 323
177 924
10 601
Iné podmienené záväzky
4 792 356
5 236 088
5 306 135
70 047
Slovenské elektrárne, a.s.
3 177 596
3 246 429
3 341 242
94 813
MH Manažment, a.s.
976 822
976 822
970 650
-6 172
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
347 233
803 347
767 827
-35 520
Východoslovenská energetika, a.s.
112 200
134 609
146 527
11 918
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
89 215
59 095
59 754
659
Lesy SR, š.p.
15 486
13 894
13 894
0
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.
71 912
0
0
0
MH Invest, s.r.o
1 892
1 892
6 241
4 349
Spolu
19 472 632
20 052 764
20 123 524
70 760
Zdroj: Účtovné závierky subjektov k 31.12.2022 a k 31.12.2021 zverejnené v registri
www.registeruz.sk
a databáza MF SR
70
Účasť Slovenskej republiky na európskych záchranných mechanizmoch a členstve v medzinárodných finančných inštitúciách
Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „ESM“) tvorí súčasť druhej vlny balíka opatrení určených na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny ocitávajúcich sa vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny samotnej. Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) je nasledovníkom EFSF, ktorý bol vytvorený na dobu určitú, t. j. do júna 2013. ESM bol založený ako medzivládna organizácia založená na základe medzivládnej zmluvy. Na rozdiel od EFSF, ktorý funguje na báze záruk za dlhopisy emitované EFSF, sa do ESM prispieva priamo, a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti. Slovenská republika splatila svoj podiel na vlastnom imaní vo výške 793 350 tis. eur v šiestich splátkach. Slovenskej republike vypršala výnimka na kľúči na určenie príspevkov do ESM k 1.1.2021, ktorá bola udelená na obdobie dvanástich rokov od vstupu do eurozóny pre všetky krajiny, ktoré v čase vzniku ESM mali hodnotu HDP na obyvateľa nižšiu, ako je 75 % priemeru Európskej únie.
Slovenská republika preto uhradila 134 150 tis. eur v decembri 2020, čo upravilo kľúč na určenie príspevkov do ESM pre Slovenskú republiku na hodnotu 0,985 %. Navýšenie splatného kapitálu bolo schválené Národnou radou SR dňa 5.11. 2020. Slovenská republika sa zároveň zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 mld. eur absorbovaním strát ESM, Správna rada ESM vyzve akcionárov ESM na jeho splatenie (proces sa týka iba poklesu splateného imania, ktorý by mal v prípade jeho nedoplnenia za následok stratu „AAA“ ratingu ESM) alebo ak je potrebné zabrániť omeškaniu ESM v platení povinností voči svojim veriteľom, generálny riaditeľ ESM právo vyzvať na úhradu upísaného základného imania prostredníctvom výzvy. Súčet výziev Správnej rady ESM a/alebo generálneho riaditeľa ESM nemôže v prípade Slovenskej republiky presiahnuť sumu 6 148 450 tis. eur.
Slovenská republika sa zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané Európskym nástrojom finančnej stability (EFSF) v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. V zmysle platnej a účinnej legislatívy 5 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa Slovenská republika musí podieľať na celkovej výške záruk podielom 7,72 mld. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad aj poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. K 31.12.2022 bol stav záruk vystavených Slovenskou republikou vo výške 2 316 757 tis. eur.
Kapitálová účasť v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj (IBRD) sa zvýšila o 41 523 tis. eur z dôvodu zvýšenia účasti SR na základnom imaní o 13 846 tis. eur a o 27 677 tis. eur z dôvodu kurzových rozdielov k 31.12.2022.
Paneurópsky garančný fond vytvorila Európska investičná banka na základe výzvy Rady Európskej únie z 23.4.2020, podporenej ministrami financií členských štátov EÚ. Celková výška fondu je 25 miliárd eur v rámci schémy v reakcii na COVID-19, ktorý by mal zmobilizovať dodatočné investície v celkovej výške približne 200 miliárd eur. Pomoc sa v rámci tejto schémy poskytuje prostredníctvom vykonávateľov, s ktorými uzatvára zmluvy EIB. Vykonávateľmi môžu byť finančné inštitúcie, ktoré spĺňajú dané kritériá. Vykonávatelia následne financujú súkromný sektor formou úverov, pričom EGF na tieto operácie poskytuje najmä záruky.
Arbitrážne konania
Arbitráž je vedená so spoločnosťou Achmea B.V. z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi odškodnenie vo výške cca 25 200 tis. eur plus úroky vo výške 2 900 tis. eur. Konanie o zrušení tohto rozsudku ako aj jurisdikčného rozhodnutia v tomto spore na Nemeckom spolkovom súde, pred ktorým SR napadla tieto rozhodnutia, je v súčasnosti prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora o predbežnej otázke. Súdny dvor rozhodol dňa 6.3.2018 o predbežnej otázke vo veci neaplikovateľnosti arbitrážnej doložky v bilaterálnej investičnej zmluve medzi SR a Holandskom.
71
Nakoľko arbitrážny rozsudok, na výkon ktorého sa vedie exekučné konanie pred súdmi v Luxemburgu bol zrušený, SR žiada o uvoľnenie zablokovaného majetku. Achmea sa v konaní pred Luxemburskými súdmi bráni tým, že podala pred nemeckým Ústavným súdom voči rozhodnutiu Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku ústavné sťažnosti, o ktorých prípustnosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. Luxemburský súd v novembri 2019 rozhodol, že konanie je pozastavené do rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu o ústavných sťažnostiach.
Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory
Žaloby, ktoré rieši Ministerstvo financií SR v úhrnnej hodnote 1 433 530 tis. eur najmä o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v ktorých Ministerstvo financií SR zastupuje pred súdom aj iné orgány verejnej moci.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje podmienené pasíva zo súdnych sporov najmä z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
Kancelária Národnej rady SR eviduje podmienené záväzky z existujúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z čoho podstatnú časť tvoria žaloby o náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťou NR SR vrátane troch súdnych sporov o ,,zákaz zisku“ zdravotných poisťovní. Medziročné zníženie žalovanej sumy vychádza zo súdnych uznesení o výške žalovanej sumy a zo späťvzatí niektorých žalôb.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR eviduje najvýznamnejší spor s fyzickou osobou o náhradu škody vo výške 450 000 tis. eur, ktorá mala byť spôsobená údajnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom.
MH Manažment, a. s. je v súčasnosti účastníkom rôznych súdnych sporov, ktoré voči nemu vedú tretie osoby, uplatňujúce si nároky voči MH Manažment, a. s. Na základe vyjadrení právnych zástupcov v príslušných sporoch spoločnosť MH Manažment, a. s. eviduje podmienené záväzky na súdne spory v celkovej sume 168 185 tis. eur.
Slovenský pozemkový fond čelí viacerým súdnym žalobám a konaniam. Hodnotovo najväčší súdny spor (60 409 tis. eur), kde je žalovaný Slovenský pozemkový fond je z titulu údajne zmarenej investície z dôvodu, že fond vydal pozemky (na ktorých sa mal projekt realizovať).
Vodohospodárska výstavba, š. p. eviduje viaceré súdne spory, pričom väčšinu z uvedenej sumy tvorí spor o náhradu škody z dôvodu údajného porušenia nájomnej zmluvy a spory so Slovenskými elektrárňami o úhradu platieb podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, š. p. vykazuje voči Slovenským elektrárňam aj podmienené aktíva, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou platieb Slovenským elektrárňam, a.s. podľa neplatnej zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súdnych sporoch sa naďalej pokračuje.
Iné podmienené záväzky
Do podmienených záväzkov bola zaradená aj hodnota založeného majetku Slovenských elektrární, a. s. v prospech banky. Hodnota záložného práva sa medziročne zvýšila o 94 813 tis. eur. Hodnota podmienených pasív reprezentuje 34%-tný podiel štátu na základnom imaní spoločnosti.
MH Manažment, a.s. eviduje významnú hodnotu podmienených záväzkov z ručenia za splnenie záväzkov vyplývajúcich z niektorých privatizačných zmlúv uzavretých bývalým Fondom národného majetku. FNM sa zaviazal uhradiť nadobúdateľom privatizovaných spoločností určité straty na majetku, ktoré im môžu v budúcnosti vzniknúť v dôsledku určitých rizík definovaných v privatizačných zmluvách. Spoločnosť zároveň opätovne prehodnotila súdne spory a riziko plnenia z nich.
72
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykazuje podmienené pasíva v podobe finančných derivátov, využívajúcich sa pri kontrahovaní zemného plynu na komoditných burzách. Zmena hodnoty súvisí so zmenou ceny zemného plynu a elektrickej energie, na ktoré sa viažu komoditné deriváty.
Poskytnuté záruky Ministerstvom financií SR boli vykázané vo výške 321 411 tis. eur, a medziročne sa znížili o 97 736 tis. eur. Zníženie spôsobili realizované záruky podľa zákonač. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v platnom znení, v prospech finančných inštitúcií (SZRB, Eximbanka a NDF I), ktoré poskytli úvery resp. záruky za úvery na podporu podnikateľom v čase pandémie COVID-19. V roku 2022 bolo ministerstvom uhradených 12 040 tis. eur z doteraz poskytnutých záruk. V roku 2021 to bolo 39 tis. eur, v roku 2020 neboli preplatené žiadne záruky. Ďalšie zníženie záruk ministerstva v objeme 84 781 tis. eur bolo na základe aktualizácie pozície poskytovateľov pomoci (SZRB, EXIMBANKA, NDF I), na základe odsúhlasených zmien aj zo strany komerčných bánk. Okrem záruk spoločnosti NDF II. všetky ostatné záruky predmetom konsolidácie pri výpočte čistého bohatstva.
National Development Fund II, a.s. vykazuje portfóliové záruky za úvery komerčných bánk poskytované v rámci opatrení na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 na podnikateľský sektor. Krytie týchto záruk je najmä z prostriedkov rozpočtu EÚ. Medziročná zmena je spôsobená primárne vplyvom postupného splácania úverov bankám zo strany konečných dlžníkov, čím klesá aj báza úverov, za ktoré ručí NDF II. Tempo poskytovania nových úverov so zárukou spoločnosti bolo nižšie ako tempo splácania už poskytnutých úverov so zárukou.
Prehľad vystavených covid záruk na základe zákona č. 67/2020 Z. z. (v tis. eur)
2020
2021
2022
Δ2022-2021
MF SR v prospech SZRB, a.s. (§5)
23 432
25 661
25 919
258
MF SR v prospech EXIMBANKY (§25)
24 000
24 000
21 760
-2 240
MF SR v prospech EXIMBANKY (§25a)
22 649
40 879
30 116
-10 763
MF SR v prospech NDF I (§25a)
143 393
322 582
238 506
-84 076
NDF II v prospech tretích strán (§25a)
310 683
381 410
365 392
-16 018
Spolu
524 157
794 532
681 693
-112 839
Po abstrahovaní záruk vystavených Ministerstvom financií SR v prospech iných subjektov verejnej správy (Eximbanka a NDF I) je hodnota covid záruk k 31.12.2022 na úrovni 391 311 tis. eur.
Obdobne aj Exportno-importná banka Slovenska vykazuje v iných pasívach hodnotu poskytnutých záruk 141 430 tis. eur a neodvolateľné úverové prísľuby 36 494 tis. eur.
Východoslovenská energetika Holding, a.s. vykazuje podmienené pasívum v podobe bankových záruk v prospech skupiny. Podiel štátu na týchto potenciálnych záväzkoch bol prepočítaný na hodnotu podielu na základnom imaní spoločnosti (51 % ).
Slovenská záručná a rozvojová banka Slovenska, a.s. vykazuje podmienené záväzky z titulu poskytnutých záruk v hodnote 23 178 tis. eur a úverových prísľubov vo výške 36 575 tis. eur.
Lesy Slovenskej republiky, š. p. dlhodobo vykazujú hodnotu majetku, ktorá je právne nevysporiadaná (napr. pozemky a stavby), a ktoré môžu byť predmetom vrátenia pôvodným vlastníkom.
73
IV. SKUTOČNOSTI, KTORÉ NASTALI PO DNI, KU KTORÉMU SA ZOSTAVUJE ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA, DO DŇA JEJ ZOSTAVENIA
V súvislosti s prebiehajúcim vojenským konfliktom na Ukrajine, ktorý začal 24. februára 2022 inváziou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu prijala vláda SR viaceré opatrenia. V prvých týždňoch a mesiacoch boli vynaložené prostriedky štátneho rozpočtu a rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na pomoc utečencom prichádzajúcim na Slovensko alebo tranzitujúcim cez Slovensko do ostatných krajín Európy. Slovenská republika poskytla Ukrajine aj vojenský materiál, muníciu, palivo a vojenské zariadenia. Konflikt v nasledujúcich mesiacoch prispel k zvyšovaniu cien energií a pohonných hmôt, a Slovensko čelí novej - energetickej kríze.
počas roka 2022 sa negatívne vplyvy odzrkadlili v raste inflácie a následne aj vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Uvedené faktory mali negatívny dopad na rast hospodárstva SR v nasledujúcom účtovnom období, na verejné financie a na subjekty súhrnného celku.
Po 31.decembri 2021 nenastali ďalšie udalosti, ktoré by mali významný vplyv na súhrnnú účtovnú závierku.
74
Príloha č. 1: Prehľad o subjektoch tvoriacich súhrnný celok za rok 2022
z toho
Názov subjektu
Počet ÚJ spolu
RO
PO
v.v.i.
OS
š.p.
ŠF
Ministerstvo vnútra SR
12
4
6
-
2
-
-
Ministerstvo zdravotníctva SR
87
40
37
-
8
2
-
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
86
83
1
-
2
-
-
Ministerstvo spravodlivosti SR
89
89
-
-
-
-
-
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
61
46
7
-
-
8
-
Slovenská akadémia vied
48
1
0
47
-
-
-
Ministerstvo kultúry SR
31
7
24
-
-
-
-
Ministerstvo dopravy SR
25
6
-
-
16
2
1
Ministerstvo hospodárstva SR
21
4
3
-
12
1
1
Ministerstvo obrany SR
22
11
2
-
8
1
-
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
340
327
11
-
2
-
-
Ministerstvo financií SR
19
8
-
-
10
1
-
Ministerstvo životného prostredia SR
22
2
17
-
-
2
1
Generálna prokuratúra SR
9
9
-
-
-
-
-
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
5
3
1
-
1
-
-
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
4
2
1
-
-
1
-
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
3
2
1
-
-
-
-
Správa štátnych hmotných rezerv SR
2
1
-
-
1
-
-
Štatistický úrad SR
2
1
1
-
-
-
-
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
3
1
1
-
1
-
-
Národný bezpečnostný úrad SR
2
1
1
-
-
-
-
Úrad vlády SR
1
1
-
-
-
-
-
Kancelária Národnej rady SR
1
1
-
-
-
-
-
Kancelária prezidenta SR
1
1
-
-
-
-
-
Kancelária Ústavného súdu SR
1
1
-
-
-
-
-
Kancelária Súdnej rady
1
1
-
-
-
-
-
Kancelária Najvyššieho súdu SR
1
1
-
-
-
-
-
Kancelária Najvyššieho správneho súdu SR
1
1
-
-
-
-
Najvyšší kontrolný úrad SR
1
1
-
-
-
-
-
Protimonopolný úrad SR
1
1
-
-
-
-
-
Slovenská informačná služba
1
1
-
-
-
-
-
Úrad jadrového dozoru SR
1
1
-
-
-
-
-
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR
1
1
-
-
-
-
-
Úrad pre verejné obstarávanie SR
1
1
-
-
-
-
-
Úrad priemyselného vlastníctva SR
1
1
-
-
-
-
-
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR
1
1
-
-
-
-
-
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov
1
-
-
-
-
-
-
Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania
1
-
-
-
-
-
-
Audiovizuálny fond
1
-
-
-
-
-
-
Danubiana, Centrum moderného umenia, n.o.
1
-
-
-
-
-
-
75
Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska
1
-
-
-
-
-
-
Fond na podporu umenia
1
-
-
-
-
-
-
Fond na podporu vzdelávania
1
-
-
-
-
-
-
Fond na podporu športu
1
-
-
-
-
-
-
Fond na podporu kultúry národnostných menšín
1
-
-
-
-
-
-
Fond ochrany vkladov
1
-
-
-
-
-
-
Garančný fond investícií
1
-
-
-
-
-
-
Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť
1
-
-
-
-
-
-
Kancelária verejného ochrancu práv
1
1
-
-
-
-
-
Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve
1
-
-
-
-
-
-
Národné centrum pre kvantové technológie
1
-
-
-
-
-
-
Rozhlas a televízia Slovenska
1
-
-
-
-
-
-
Rada pre riešenie krízových situácií na fin. trhu
1
-
-
-
-
-
-
Rada pre mediálne služby
1
-
Sociálna poisťovňa
1
-
-
-
-
-
-
Slovenský pozemkový fond
1
-
-
-
-
-
-
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
1
-
-
-
-
-
-
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo
1
-
-
-
-
-
-
Slovak Business Agency
1
-
-
-
-
-
-
Tlačová agentúra Slovenskej republiky
1
-
-
-
-
-
-
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
1
-
-
-
-
-
-
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
1
-
-
-
-
-
-
Úrad komisára pre deti
1
-
-
-
-
-
-
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
1
-
-
-
-
-
-
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
1
-
-
-
-
-
-
Úrad na ochranu osobných údajov
1
1
-
-
-
-
-
Ústav pamäti národa
1
-
-
-
-
-
-
verejné vysoké školy
20
-
-
-
-
-
-
Neziskové organizácie ústrednej správy
14
-
-
-
-
-
-
Neziskové organizácie územnej samosprávy
526
-
-
-
-
-
-
Bratislavský samosprávny kraj
84
57
23
-
3
-
-
Trnavský samosprávny kraj
90
51
35
-
3
-
-
Trenčiansky samosprávny kraj
81
44
36
-
-
-
-
Nitriansky samosprávny kraj
112
81
29
-
1
-
-
Žilinský samosprávny kraj
118
0
114
-
3
-
-
Banskobystrický samosprávny kraj
122
72
43
-
6
-
-
Prešovský samosprávny kraj
127
81
45
-
-
-
-
Košický samosprávny kraj
115
76
32
-
6
-
-
Obce SR
6 049
2 198
248
-
677
-
-
Spolu
8 397
3 325
719
47
762
18
3
Legenda: UJ účtovná jednotka, RO rozpočtová organizácia, PO príspevková organizácia, OS obchodné spoločnosti, š.p. – štátne podniky, š.f. – štátne účelové fondy, v.v.i – verejná výskumná inštitúcia
*V rámci ústrednej správy sa vykazujú aj 4 investičné fondy (NDF I, NDF II, SAM, VFF)