▪pokles úrovne vkladov dobrovoľných klientov nepatriacich do sektora verejnej správy v Štátnej pokladnici o 1 666 229 tis. eur,▪splátky záväzkov zo štátnych pokladničných poukážok v menovitej hodnote 1 403 771 tis. eur,
▪zníženie úrovne zábezpek v štátnom dlhu o 117 665 tis. eur,
▪splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 9 870 tis. eur,
▪pokles zadlženosti Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. o 51 297 tis. eur,
▪zníženie dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 29 442 tis. eur,
▪pokles konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení spadajúcich pod ústrednú správu o 18 149 tis. eur,
▪zníženie konsolidovaného dlhu Železníc Slovenskej republiky o 10 988 tis. eur.
▪nárast konsolidovaného dlhu verejných vysokých škôl o 4 172 tis. eur.
V roku 2022 najviac prispel k nárastu dlhu hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 4 524 852 tis. eur, ktorý medziročne klesol o 2 489 275 tis. eur15.
Štátny dlh vo výške 61 204 864 tis. eur tvorí 96,6 % konsolidovaného dlhu verejnej správy. Z tejto hodnoty tvoria štátne dlhopisy 54 811 293 tis. eur, zahraničné úvery od finančných inštitúcií, ktorých beneficientom je Ministerstvo financií SR 4 013 241 tis. eur. Podiel Slovenska na pôžičkách Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) zostáva na úrovni 1 859 323 tis. eur ako v predchádzajúcom roku.
Do štátneho dlhu za rok 2022 bol už pri jarnej notifikácii zahrnutý vplyv schémy podpory zelenej energie. Rozdiel medzi vyzbieranými poplatkami od spotrebiteľov elektrickej energie, ktoré sú zakomponované v cene elektriny, a subvenciami platenými výrobcom zelenej elektriny, predstavuje dlhový záväzok vlády. Výška záväzku nebola v porovnaní s jarnou notifikáciu revidovaná, zostáva na úrovni 119 000 tis. eur, čo znamená medziročný pokles o 90 938 tis. eur.
Štruktúra dlhu verejnej správy k 31.12.2022 bola nasledovná:
▪Z hľadiska zdrojov financovania bol dlh financovaný predovšetkým cennými papiermi (86,5 %) a bankovými úvermi a inými záväzkami (13,2 %), z ktorých 22,3 % predstavuje záväzok Slovenska z EFSF, 1,4 % tvorí zelená energia a 1,0 % tvoria dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky. Zostávajúcich 0,3 % tvorili majoritne záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy.
▪Z hľadiska meny bol dlh verejnej správy v roku 2022 tvorený z 99,1 % dlhom v eurách. Len 0,9 % dlhu pripadá na iné meny, najmä v prípade štátnych dlhopisov (americké doláre, nórske koruny, švajčiarske franky a japonské jeny).
▪Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh verejnej správy takmer výlučne dlhodobý. Z celkovej výšky dlhu tvorí dlh so splatnosťou dlhšou ako jeden rok 99,3 %. Z toho 3,7 % dlhu je splatných v rozpätí 1 až 5 rokov, 12,4 % dlhu je splatných od 5 do 10 rokov, 37,0 % dlhu je splatných v intervale od 10 do 15 rokov a splatnosť 46,2 % dlhu je vyššia ako 15 rokov. Do jedného roka je pôvodne splatných 0,7 % dlhu verejnej správy.
▪Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadalo na tuzemských veriteľov 52,0 % a na zahraničných veriteľov 48,0 % z celkového dlhu. Tuzemskými veriteľmi sú predovšetkým finančné korporácie, ktoré majú v držbe 51,0 % dlhu subjektov verejnej správy.
Ďalšie informácie k zahraničným úverom v správe Ministerstva financií SR ako aj k úverom niektorých subjektov verejnej správy sú uvedené v prílohe č. 3 tejto správy, v súhrnnej účtovnej závierke.