1. HISTÓRIA SLOVENSKÉHO PARLAMENTARIZMU

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.

Slovenská republika sa stala 1. januárom 1993 suverénnym

zvrchovaným štátom založeným na princípoch parlamentnej

demokracie. Naplnili sa tak túžby slovenského národa, ktorý si

napriek tomu, že žil dlhodobo v nerovnoprávnych podmienkach

viacnárodných štátov, zachoval svoju identitu a dokázal svoj

národno-emancipačný zápas dotiahnuť až do založenia vlastnej

nezávislej štátnosti. Hoci je Slovenská republika pomerne mladým

štátom a jej parlamentná tradícia sa v podmienkach samostatnosti

vyvíja len od 20. storočia, realizácia idey demokratickej

reprezentácie Slovákov má hlbšie korene.¹

Korene slovenského parlamentarizmu v Uhorsku

Územie dnešného Slovenska bolo po niekoľko storočí súčasťou

viacnárodného uhorského kráľovstva, v ktorom nikdy netvorilo

autonómiu. Zachovávalo si však svoje významné postavenie.

V bratislavskom Zelenom dome zasadal uhorský stavovský snem,

ktorý v rokoch 1536 – 1848 (pred presťahovaním do Pešti)

¹Zdroje k celej kapitole:

Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I., II. (1998).

Bratislava: Národné literárne centrum.

Hrnko, A. – Petranská Rolková, N. (2018). Slovenský parlament

v premenách času. Bratislava: K NR SR.

Pekník, M. (ed.). (2008). Slovenské národné rady a cesta k parlamentarizmu.

Bratislava: Veda.

Petranská Rolková N. (ed.). (2017). Jozef Miloslav Hurban – prvý predseda

Slovenskej národnej rady. Bratislava: K NR SR.

Rolková, N. (ed.) (2004). Desaťročie Slovenskej republiky. Martin: Matica

slovenská.

Žatkuliak, J. (ed.). (1999). Národná rada v kontexte slovenských dejín.

Bratislava: NR SR a SHS pri SAV, 1999.

9

Národná rada Slovenskej republiky

v Bratislave dokonca sídlil. Miestom jeho rokovaní následne boli

priestory Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej a Ventúrskej

ulici. Od polovice 20. storočia je v nich umiestnená Univerzitná

knižnica.

V roku 1847 sa riadnym poslancom uhorského stavovského

snemu stal popredný predstaviteľ Slovákov Ľudovít Štúr zvolený

za mesto Zvolen. V konzervatívnych podmienkach dožívajúceho

feudálneho systému sa postavil na stranu pokroku a v duchu

myšlienok francúzskej revolúcie obhajoval najmä občianske, ale

aj politické a národné práva ľudu.

V rokoch 1848 – 1849, v kontexte revolučných pohybov v Rakúskej

monarchii a v celej Európe, získalo národnoemancipačné

úsilie Slovákov prvýkrát organizovaný charakter. Základným

politickým programom sa stali Žiadosti slovenského národa prijaté

v Liptovskom Sv. Mikuláši-Ondrášovej 10. mája 1848. Ich

podstatou bola najmä požiadavka rešpektovania práv nielen

Slovákov, ale tiež iných národov a národností v Uhorsku, zrušenia

poddanstva, ako aj všeobecné demokratizačné požiadavky

(sloboda tlače, rovné hlasovacie právo a podobne). Prvýkrát sa

oficiálne objavil návrh na založenie osobitných národných

snemov.

Prvá Slovenská národná rada (1848) a Slovenské povstanie

Dlhodobé ignorovanie požiadaviek a neúspech rokovaní

s uhorskou vládou priviedli Slovákov k organizovaniu

dobrovoľníckeho vojska a do otvoreného boja s aktuálnou mocou.

Ako najvyšší slovenský politický a vojenský reprezentatívny

orgán sa na 200-člennom zhromaždení vo Viedni konštituovala

16. septembra 1848 prvá Slovenská národná rada. Pôsobila pod

vedením kňaza, spisovateľa, novinára Jozefa Miloslava Hurbana

10

a ďalších politických členov – Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava

Hodžu. Pochopili, že zápas Slovákov za národnopolitické

požiadavky sa nezaobíde bez ústredného orgánu.

Verejne bol akt založenia prvej SNR deklarovaný 19. septembra

1848 na národnom zhromaždení v Myjave. Oficiálne tu jej

predstavitelia

vypovedali

poslušnosť

uhorskej

vláde

a proklamovali samostatnosť slovenského národa vyjadrenú

formou autonómie v rámci monarchie. Úsilie o osamostatňovanie

tak nadobudlo aj inštitucionálnu formu. Kľúčovou úlohou SNR

bolo organizovanie dobrovoľníckych výprav. Slovenské povstanie

v rokoch 1848/1849 sa uskutočňovalo pod slovenskou trikolórou

s troma heslami: Bratstvo a svornosť; Za kráľa a národ slovenský;

Sláva všetkým Slovákom! v zložitej domácej i zahranično-

politickej situácii však nemalo nádej na úspech.

Prvá SNR sídlila v dome Anny Kolényovej v Myjave. Prvého

predsedu SNR J. M. Hurbana pripomína vo vestibule budovy NR

SR busta, ozbrojené povstanie zase čestná stráž

v „hurbanovských“ uniformách. Historické medzníky si NR SR

neskôr uctila okrem iného vyhlásením roka 2007 za Rok Jozefa

Miloslava Hurbana a roka 2008 za Rok prvej Slovenskej národnej

rady. Práve na tradície tohto prvého reprezentatívneho politického

orgánu Slovákov totiž náš súčasný parlament nadväzuje.

Politické aktivity Slovákov do roku 1918

Neoabsolutistické porevolučné pomery vrátili Slovákov v 50.

rokoch 19. storočia viac-menej do situácie spred roka 1848.

Neskoršie neúspechy monarchie v zahraničnej politike viedli

k čiastočnej demokratizácii domácich spoločenských pomerov.

Počnúc rokom 1861 sa začali opätovne aktivizovať aj Slováci.

V duchu Memoranda národa slovenského prijatého v Turčianskom

11

Národná rada Slovenskej republiky

Sv. Martine 7. júna 1861 bolo následne vypracované Viedenské

memorandum.

V oboch dominovala požiadavka zriadenia politickej samosprávy

v podobe slovenského Okolia s národným zastupiteľstvom

a vlastnou politickou a súdnou správou. Na základe týchto

dokumentov vznikla v auguste 1863 prvá celonárodná kultúrna

ustanovizeň Matica slovenská a následne aj tri slovenské

gymnáziá. Stali sa však iba dočasným výdobytkom. Rakúsko-

maďarské vyrovnanie z roku 1867 prinieslo novú vlnu

maďarizácie. Nemožná bola nielen existencia vlastného

zastupiteľského orgánu, ale uhorské úrady dokonca zrušili aj

spomínané kultúrne a vzdelávacie inštitúcie.

V rokoch 1869 – 1918 mali Slováci zastúpenie v dolnej komore

uhorského snemu v osobách zvolených slovenských poslancov.

Ustanovila sa aj prvá slovenská politická strana – Slovenská

národná strana pod vedením Viliama Paulinyho-Tótha. Samotné

voľby, ktoré neboli tajné, sprevádzalo množstvo násilností,

vyhrážok, kupovanie hlasov, tak, aby sa zabránilo zvoleniu

slovenských kandidátov. Aj preto bol počet poslancov

zastupujúcich Slovákov veľmi nízky. Najviac – sedem – ich bolo

zvolených vo voľbách v roku 1906.

Na líniu štátoprávnych úsilí štúrovskej a memorandovej generácie

priamo nadväzoval politický program Slovenskej národnej strany

z rokov 1913 – 1914. V napätej situácii roka 1914 ožila myšlienka

potreby inštitucionálneho vyjadrenia svojbytnosti slovenského

národa v podobe vlastného parlamentu. Pokus o založenie

reprezentatívnej Slovenskej národnej rady však zmarilo

vypuknutie 1. svetovej vojny.

12

Hlavnú iniciatívu v národnoemancipačnom hnutí prevzala počas

vojnového vrenia emigrácia. V Paríži sa v roku 1916 vytvorila

Česko-Slovenská národná rada. Stala sa ústredným orgánom

česko-slovenského zahraničného odboja. Viedli ho – za Slovákov

diplomat, generál Milan Rastislav Štefánik, za českú stranu budúci

prezidenti Česko-Slovenska Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard

Beneš. Ich programovým cieľom bolo vytvorenie česko-

slovenského štátu.

Významným činiteľom daného procesu boli tiež slovenskí

emigranti v USA, ktorí pod vplyvom demokratického prostredia

občiansky

vyzreli

a čoraz

intenzívnejšie

nastoľovali

národnopolitické požiadavky. V kontexte diania smerujúceho

k naplneniu plánu založenia spoločného štátu Slovákov a Čechov

– ako medzinárodne akceptovateľného stredoeurópskeho štátneho

útvaru – upozorňovali na potrebu zasadenia sa za budúce

rovnoprávne postavenie Slovákov. Ich myslenie sa odzrkadlilo

v prijatí Clevelandskej dohody (1915) a Pittsburskej dohody

(1918), ktoré obsahovali princíp štátneho dualizmu a zakotvovali

požiadavku autonómie Slovenska v rámci ČSR.

Slovenská reprezentácia v Česko-Slovensku (1918 – 1939)

Rozhodujúci krok k založeniu druhej Slovenskej národnej rady sa

uskutočnil na porade slovenských politikov v Budapešti

12. septembra 1918, bezprostredne pred skončením 1. svetovej

vojny a vznikom Česko-Slovenskej republiky. Oficiálne sa tento

najvyšší zastupiteľský orgán slovenského národa konštituoval na

pamätnom deklaračnom zhromaždení v budove Tatra banky

v Turčianskom Svätom Martine 30. októbra 1918. Predsedom sa

stal dlhoročný politik a čelný predstaviteľ Slovenskej národnej

strany Matúš Dula.

13

Národná rada Slovenskej republiky

Kľúčovým aktom novovzniknutej SNR bolo prijatie Deklarácie

slovenského národa, ktorou na základe sebaurčovacieho práva

vyjadrila politickú vôľu vystúpiť zo zväzku s maďarským

národom a žiť v spoločnom štáte s českým národom. Zároveň sa

vyjadrila, že v mene slovenského národa je oprávnená hovoriť

jedine SNR. Tento akt mal veľký význam pre legitimitu vzniku

ČSR a jej uznanie Parížskou mierovou konferenciou.

Neprezieravosť málo skúsenej slovenskej politickej špičky,

tragická smrť M. R. Štefánika a absencia presného vymedzenia

podmienok koexistencie oboch štátotvorných národov mali však

za následok opätovné okliešťovanie politických práv Slovákov

napriek tomu, že vznik ČSR bol inšpirovaný Wilsonovou

deklaráciou zakotvujúcou právo národov na sebaurčenie.

Ani tentoraz sa Slovenskej národnej rade nepodarilo získať plnú

moc na Slovensku a jej existencia mala len krátke trvanie –

v januári 1919 ju centrálne orgány zrušili. Slováci mali síce počas

existencie ČSR svojich poslancov v Národnom zhromaždení

v Prahe, v rokoch 1918 – 1920 združených v Klube slovenských

poslancov, tí však nedisponovali reálnou silou presadiť národné

požiadavky. Ústavná listina ČSR z februára 1920, vychádzajúca

z idey existencie tzv. „československého národa“, uzákonila

jednotný československý štát ako demokratickú parlamentnú

republiku, ale bez slovenských národných orgánov. Neschopnosť

zachovať Slovenskú národnú radu a pretvoriť ju na

zastupiteľský orgán bola na škodu ďalšiemu vývoju slovenskej

otázky. Pokusy slovenskej politickej reprezentácie o presadenie

rovnoprávnejšieho postavenia Slovenska v spoločnom štáte tým

stratili inštitucionálne zázemie.

Asimilačná tendencia oficiálnej politiky voči Slovákom,

okliešťujúca ich národné práva v politickej, hospodárskej

14

i kultúrnej oblasti, vyvolávala protireakciu. Mala podobu

silnejúceho autonomistického hnutia pod vedením predsedu

(Hlinkovej) Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku a neskôr aj

predsedu Slovenskej národnej strany Martina Rázusa. Toto hnutie

sa zasadzovalo prioritne za program Pittsburskej dohody, ktorá sa

20 rokov v praxi nerealizovala.

Ochota vyjednávať so Slovákmi prišla prineskoro – v napätej

medzinárodnej situácii spojenej s podpísaním Mníchovskej

dohody, ako aj neskoršej Viedenskej arbitráže, ktoré znamenali

značné oklieštenie územia ČSR. Predstavitelia slovenských

politických strán vyhlásili 6. októbra 1938 v Žiline autonómiu

Slovenská krajina s vlastným snemom a vládou, ktorú ústavným

zákonom legitimizovalo Národné zhromaždenie.

Slovenská republika a slovenský snem (1939 – 1945)

V decembri 1938 sa konali prvé voľby do Snemu Slovenskej

krajiny. Na jeho čelo zvolili poslanci na ustanovujúcej schôdzi

v januári 1939 Martina Sokola. Slávnostné zasadnutia snemu sa

uskutočňovali v aule dnešnej Univerzity Komenského. Jeho

sídelnou budovou sa stal tzv. Župný dom v Bratislave.

V čase komplikovanej medzinárodnej situácie, keď v celom

stredoeurópskom priestore dominoval vplyv nacistického

Nemecka, odsúhlasilo 57 prítomných poslancov slovenského

snemu 14. marca 1939 vznik samostatného Slovenského štátu;

následne prijalo v tomto duchu zákon. Stalo sa tak pol roka pred

vypuknutím 2. svetovej vojny. Na jeho vznik naliehalo Nemecko

v zmysle svojich strategických plánov. Slovensku predložilo

alternatívu vyhlásenia samostatnosti, alebo zámer ponechať ho

vlastnému osudu. Vplyv Nemecka obmedzoval suverenitu štátu

počas celej jeho ďalšej existencie, hoci sa vyskytovali pokusy

15

Národná rada Slovenskej republiky

oslabiť ho. Do konca roka 1939 štát diplomaticky uznali Veľká

Británia, Francúzsko, ZSSR a ďalšie štáty, spolu 27 krajín sveta.

Snem prijal 21. júla 1939 ústavu, ktorá zakotvovala existenciu

Slovenskej republiky a jej zákonodarného orgánu voleného na päť

rokov. Voľby sa však vzhľadom na objektívne okolnosti nekonali

ani raz a personálne zloženie bolo totožné so zložením snemu

zvoleného v období ČSR. Za prezidenta štátu zvolili poslanci

v októbri 1939 dovtedajšieho predsedu vlády Jozefa Tisu. Snem

Slovenskej republiky mal obmedzené kompetencie v prospech

výkonnej moci a v dôsledku vývoja na konci vojny navyše stratil

možnosť zasiahnuť do povojnového štátoprávneho usporiadania.

V rokoch 2. svetovej vojny pôsobili ako exilové orgány odboja

s rozličným programovým zameraním SNR v Paríži a SNR

v Londýne. SNR v Paríži sa pod vedením Milana Hodžu

ustanovila v novembri 1939, po necelých dvoch mesiacoch sa

však stala súčasťou Česko-slovenskej národnej rady. Na prelome

rokov 1943/1944 vznikla SNR v Londýne na čele s Petrom

Prídavkom, ktorej úsilím bolo zachovať slovenskú štátnosť vo

federalizovanej strednej Európe aj po skončení vojny. V tomto

duchu pôsobila po roku 1948 vedená Karolom Sidorom pod

zmeneným názvom SNR v zahraničí. V roku 1960 sa stala

súčasťou Slovenskej oslobodzovacej rady.

Medzinárodná situácia, najmä postoj britsko-americko-sovietskej

koalície, a z nej vyplývajúce domáce okolnosti, spochybňujúce

možnosť zaručiť optimálne podmienky na národnú existenciu,

nedávali Slovenskej republike v danej podobe nádej na úspech.

Vianočná dohoda koncom roka 1943 deklarovala vznik ilegálnej

inštitúcie – Slovenskej národnej rady ako najvyššieho orgánu

domáceho odboja. Tá sa za podpory česko-slovenskej emigrácie

16

v Londýne a Moskve stala hybnou silou Slovenského národného

povstania v roku 1944.

Tento revolučný parlament začal zasadať v septembri 1944

v secesnom paláci Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej

Bystrici. Po príchode sovietskej armády na územie Slovenska naň

nadviazala Slovenská národná rada sídliaca postupne v Trebišove,

Košiciach a Bratislave. V Košiciach sa dotvorili jej štruktúry –

predsedníctvo, plénum a Zbor povereníkov. Post spolupredsedov

SNR zastávali za občiansky blok Vavro Šrobár a za komunistov

Karol Šmidke, v ďalšom období Karol Šmidke a Jozef Lettrich.

Na konci 2. svetovej vojny SNR formálne disponovala ako

ústredný národný orgán širokými právomocami. V tomto čase sa

definitívne usídlila v Župnom dome v Bratislave.

Slovenská národná rada v systéme centralizmu (1945 – 1989)

Obnovené Česko-Slovensko sa z rozhodnutia veľmocí (Teherán,

Jalta) stalo súčasťou záujmovej sféry Sovietskeho zväzu. Prísľuby

časti českej politickej reprezentácie o rovnoprávnejšom postavení

Slovenska, zakotvené aj v Košickom vládnom programe z roku

1945, sa však opäť nenaplnili. V roku 1946 sa konali nadlho

posledné relatívne slobodné parlamentné voľby (a to len do

Národného zhromaždenia), ktorých víťazom sa stala v Čechách

Komunistická strana Československa (ďalej „KSČ“) a na

Slovensku Demokratická strana. Jej predsedu – Jozefa Lettricha –

zvolili na čelo 100-člennej Slovenskej národnej rady, vytvorenej

na základe výsledkov týchto volieb. Jej právomoci však už

predtým postupne oklieštili tri pražské dohody, pričom tretia

z nich sa stala základom Ústavy z 9. mája 1948. Tá uzákonila

asymetrický model štátoprávneho usporiadania, keď slovenské

orgány s obmedzenou autonómiou nemali, pri absencii osobitných

českých orgánov, svoj náprotivok.

17

Národná rada Slovenskej republiky

Existujúci tzv. ľudovodemokratický režim bol predvojom nástupu

komunistickej diktatúry po 25. februári 1948 pod vedením

budúceho prezidenta Klementa Gottwalda, éry neslobody

a tvrdých perzekúcií. Parlamentné voľby boli nedemokratické

a mali čisto formálne potvrdiť legitimitu štátnych orgánov

ovládaných komunistickou stranou. Postavenie Slovenska sa

navyše výrazne zhoršilo po prijatí ústavy z roku 1960, ktorá rušila

Zbor povereníkov ako výkonný orgán SNR. Zakotvovala

existenciu

unitaristickej

„Československej

socialistickej

republiky“. Povojnové pôsobenie SNR možno teda rozdeliť na

etapy rokov 1945 – 1947, 1948 – 1968, 1969 – 1989 a 1989 –

1992, pričom sa jej právomoci a činnosť odvíjali od aktuálneho

režimu a štátoprávneho usporiadania.

Odpor Slovákov proti pražskému centralizmu bol jedným

z dôležitých faktorov spoločenského vývinu, ktorý viedol v roku

1968 k pokusu o reformu komunistického režimu v Česko-

Slovensku a vošiel do histórie pod názvom Pražská jar. Na čele

obrodného procesu stáli prvý tajomník Ústredného výboru KSČ

Alexander Dubček a prezident, generál Ludvík Svoboda. Slováci

opäť prejavili ambíciu skoncovať s nerovnoprávnym postavením

v štáte a prebrať správu svojich vecí do vlastných rúk.

Prvý iniciatívny krok na ceste k federalizácii unitárneho štátu

urobila Slovenská národná rada, ktorá 15. marca 1968 prijala

v tomto zmysle uznesenie. Ústavným zákonom č. 77/1968 Zb.

z 24. júna 1968 sa vytvorila Česká národná rada, ktorá bola

v spolupráci so SNR poverená plnením úloh spojených s prípravou

zákona o federácii. Na pozadí pokusu o demokratizáciu pomerov

prijalo Národné zhromaždenie ústavný zákon č. 143/1968 Zb.

o česko-slovenskej federácii, ktorý v októbri podpísali najvyšší

štátni predstavitelia. Zákon definoval Česko-Slovensko ako

18

federatívny socialistický štát s dvoma republikami – Slovenskou

a Českou (s plánovanými ústavami SSR a ČSR). Zároveň

vymedzoval pôsobnosť federálneho parlamentu (Federálneho

zhromaždenia) a národných parlamentov. Slovenskej národnej rade

predsedal od júna 1968 Ondrej Klokoč.

Tieto procesy násilne prerušil vstup okupačných vojsk Varšavskej

zmluvy do Česko-Slovenska v noci z 20. na 21. augusta 1968.

Okupácia zásadným spôsobom ovplyvnila aj ďalší ústavnoprávny

vývin v štáte. Mnohé ustanovenia zákona č. 143/1968 Zb.

o československej federácii, ktorý vstúpil do platnosti paradoxne

až 1. januára 1969, ostali len na papieri. V politickej praxi sa opäť

presadil model štátneho centralizmu.

Obdobie tzv. normalizácie znemožnilo nastoľovanie akýchkoľvek

ďalších národnoštátnych požiadaviek. Upevnilo sa byrokratické

stranícke rozhodovanie z jedného centra (vedúcu úlohu v štáte

mala unitaristicky organizovaná KSČ). V tomto prostredí sa

posilnil aj pražský centralizmus, takže federácia už v zárodku

stratila zmysel a postupne degenerovala. Stalo sa tak aj v dôsledku

prijatia ústavného zákona č. 125/1970 Zb., ktorým sa menil

a dopĺňal ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej

federácii a ďalších, na základe ktorých erodoval ústavnoprávny

podklad na širšiu autonómiu republík. Do funkcie prezidenta štátu

poslanci Federálneho zhromaždenia zvolili v roku 1975 Slováka,

niekdajšieho viacnásobného predsedu Zboru povereníkov,

Gustáva Husáka. Napriek tomu sa už po štvrtý raz v histórii

slovensko-českých vzťahov v tomto období opakoval podobný

postup ignorujúci politickú vôľu Slovákov, ktorí tak postupne

strácali vieru v zmysluplnosť spoločného štátneho zväzku

s českým národom.

19

Národná rada Slovenskej republiky

Demokratická revolúcia a vznik Slovenskej republiky

(1989 – 1993)

Naplno sa otázka opodstatnenosti existencie spoločného štátu

ukázala po zmene režimu v novembri 1989, ktorý priniesol

politickú demokratizáciu a spoločenskú transformáciu. Do 150-

člennej jednokomorovej Slovenskej národnej rady, ktorá pôsobila

v 8. volebnom období, boli kooptovaní noví (nekomunistickí)

poslanci. V júni 1990 sa do národnej rady prvý raz konali slobodné

parlamentné voľby. Predsedom sa stal katolícky disident,

predstaviteľ masového politického hnutia Verejnosť proti násiliu

František Mikloško. Slovenská národná rada z rokov 1990 – 1992

bola historicky prvým skutočne demokraticky, všeľudovo

zvoleným parlamentom v slovenských dejinách.

Vývoj na Slovensku v tomto období smeroval v kontexte

medzinárodno-politického diania a v znamení národnoštátnej

emancipácie Slovákov k zásadnej zmene v postavení v česko-

slovenskom štáte, resp. k dovŕšeniu vlastnej štátnosti. Už spory

v roku 1990 o názov štátu, ktorý sa nakoniec prijal v podobe Česká

a Slovenská Federatívna Republika, ako aj ďalšie necitlivé

politické kroky a diskusie potvrdzovali problematickosť

zachovania spoločného štátu. Víťazi ďalších parlamentných volieb

v roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko v SR

a Občianska demokratická strana v ČR dospeli v auguste 1992

v Brne k definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku

ČSFR a vzniku samostatných republík.

Poslanci desiatej, „ústavodarnej“ Slovenskej národnej rady,

vedenej Ivanom Gašparovičom, schválili 17. júla 1992 Deklaráciu

SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej

republiky bola prijatá 1. septembra 1992. Po nadobudnutí jej

účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná

20

rada názvom Národná rada Slovenskej republiky. Poslanci

Federálneho zhromaždenia schválili 25. novembra 1992 vládny

návrh ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. decembru 1992.

Slovenský parlament prijal na svojom mimoriadnom zasadnutí

3. decembra 1992 Vyhlásenie NR SR k parlamentom a národom

sveta, prezentujúce princípy domácej a zahraničnej politiky

vznikajúceho štátu, ako aj Vyhlásenie NR SR o členstve SR

v Rade Európy a o prevzatí záväzkov z medzinárodných zmlúv.

Samostatná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, pričom

ju ihneď uznali desiatky štátov. Dňa 19. januára 1993 ju prijali za

180. člena OSN; 8. februára 1993 došlo k menovej odluke, keď

následne začala platiť nová mena – Slovenská koruna. Poslanci

NR SR zvolili 15. februára 1993 za prezidenta Slovenskej

republiky Michala Kováča. Rozbehla sa bohatá legislatívna

činnosť, ktorá stovkami zákonných úprav upevnila právne základy

nezávislého štátu.

Slovenská republika sa od svojho vzniku deklarovala a vyvíjala

ako reprezentatívna parlamentná demokracia, charakterizovaná

najmä systémom vzájomnej závislosti exekutívy a legislatívy.

Národná rada SR ako priamo volený ústavný orgán má

zastupiteľskú funkciu, a teda generuje a kontroluje výkonnú moc.

Hoci sa ústavný vývoj Slovenskej republiky niesol v znamení

kontinuity s obdobím pred vznikom samostatného štátu, predpisy

dotýkajúce sa postavenia parlamentu, prezidenta a vlády sa

v Ústave SR pomerne často a široko novelizovali. V procese

budovania nového štátu vznikali aj rôzne problémy a politické

napätia. S týmito javmi sa musel vyrovnať predovšetkým

slovenský parlament.

21

Národná rada Slovenskej republiky

Národná rada SR sídlila až do roku 1994 v Župnom dome a jeho

priestory využíva aj v súčasnosti. Slúžia najmä ako konferenčné

centrum. Provizórium v Župnom dome sa skončilo presťahovaním

NR SR do jej súčasnej budovy na hradnom vrchu v Bratislave. Jej

výstavba sa začala v júni 1986. Poslancom slávnostne odovzdali

do užívania ich prvú skutočnú sídelnú budovu 25. mája 1994.

Na jeseň v roku 1994 sa konali prvé slobodné voľby

v samostatnom štáte a ustanovili tak NR SR v I. volebnom období.

Od roku 2023 pôsobí NR SR už v jej IX. volebnom období.

22

2. POSTAVENIE A PRÁCA POSLANCA

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

JUDr. Helena Latáková

2.1. Mandát poslanca národnej rady

Poslanec národnej rady nadobúda svoje práva a povinnosti

zvolením.²Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania

politických strán vydá zvoleným kandidátom osvedčenia

o zvolení.³

Overenie mandátu

Platnosť voľby poslancov overuje národná rada. Mandátový

a imunitný výbor NR SR (ďalej „mandátny a imunitný výbor“)

preskúmava poslancami predložené osvedčenia o zvolení

a predkladá národnej rade správu o ich preskúmaní spolu

s návrhom na rozhodnutie o overení platnosti voľby poslancov.

Národná rada rozhoduje o overení platnosti nadpolovičnou

väčšinou prítomných poslancov. Mandát sa neoveruje

u poslancov, ktorí svoj mandát získali v dôsledku uprázdnenia

mandátu iného poslanca, t. j. u náhradníkov.⁴Po overení platnosti

voľby poslancovi vydajú poslanecký preukaz. Je to doklad,

2

Pokiaľ nie je uvedené inak, informácie v tejto kapitole vychádzajú zo

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

a z Ústavy Slovenskej republiky.

3

§ 70 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

⁴K overovaniu dochádza len u poslancov, ktorí získali mandát na základe

výsledkov volieb do národnej rady. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 9/97 z 5. februára 1997.

23

Národná rada Slovenskej republiky

ktorým môže poslanec na výzvu policajta preukázať svoju

totožnosť.⁵

Sťažnosť proti overeniu/neovereniu mandátu

O sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu

rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej „ústavný

súd“). Sťažnosť možno podať ústavnému súdu do 10 dní od

prijatia uznesenia o overení alebo neoverení mandátu. O návrhu

rozhodne senát ústavného súdu uznesením.⁶Proti rozhodnutiu

ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

Sľub poslanca

Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát

zložením sľubu. Poslanec skladá sľub na ustanovujúcej schôdzi

národnej rady do rúk doterajšieho predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky. Poslanec, ktorý sa nemôže zúčastniť na

ustanovujúcej schôdzi, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na

ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.

Poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike.

Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem

dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa

uvádzali do života.“ položí pravú ruku na ústavu, povie slovo

„sľubujem“ a podá ruku doterajšiemu predsedovi národnej rady.

Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

5

§ 18 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

⁶Viac v § 151 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

24

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu

mandátu. Túto skutočnosť zisťuje mandátový a imunitný výbor,

ktorý, keď zistí, že poslanec odmietol zložiť sľub alebo ho zložil

s výhradou, navrhne národnej rade, aby schválila uznesenie

o strate mandátu poslanca.

Porušenie sľubu

Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci národnej rady.

Disciplinárne konanie sa začína v mandátovom a imunitnom

výbore. Návrh na začatie konania vo veci závažného porušenia

poslaneckého sľubu môže podať:

 orgán národnej rady,

 poslanec.

Mandátový a imunitný výbor môže začať konať aj na základe

vlastného uznesenia. Disciplinárne konanie možno začať

a disciplinárne opatrenie možno uložiť do jedného roka odo dňa,

v ktorom došlo k disciplinárnemu previneniu.

Slobodný mandát

Poslanci sú zástupcovia občanov a nositeľmi slobodného alebo

reprezentatívneho mandátu. Zvolením za poslanca národnej rady

im vzniká nielen právo poslancom byť, ale aj právo vykonávať

túto funkciu. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia

a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi (zákaz tzv. imperatívneho

mandátu).

Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov (ďalej „rokovací poriadok“) je

zastúpenie poslanca iným poslancom alebo osobou pri hlasovaní

vylúčené. Proti poslancovi, ktorý hlasoval za iného poslanca, sa

začne disciplinárne konanie. Návrh na začatie konania môže podať

25

Národná rada Slovenskej republiky

ktorýkoľvek orgán národnej rady, predseda národnej rady, ak ide

o narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky alebo poslanec. Mandátový a imunitný výbor môže

začať disciplinárne konanie aj na základe vlastného uznesenia.

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za

iného poslanca, odporučí národnej rade, aby mu udelila

pokarhanie a pokutu vo výške 1000 eur. Konanie možno začať

a pokutu s pokarhaním možno uložiť do jedného roka odo dňa,

v ktorom došlo k hlasovaniu poslanca za iného poslanca. Pokuta

uložená v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu.

Ak poslanec neuhradí pokutu do 15 dní odo dňa jej uloženia,

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky vykoná jej úhradu

zrážkou z platu poslanca.

Inkompatibilita

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie:

 sudcu,

 prokurátora,

 verejného ochrancu práv,

 príslušníka ozbrojených síl,

 príslušníka ozbrojeného zboru,

 poslanca Európskeho parlamentu.

Dňom, keď sa poslanec ujal niektorej z vymenovaných funkcií,

zaniká jeho mandát poslanca. Ak bol poslanec zvolený za

prezidenta Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane

vykonávať svoju doterajšiu funkciu.

Neuplatňovanie mandátu

O zániku mandátu poslanca rokuje mandátový a imunitný výbor,

ktorý svoje návrhy podáva národnej rade. Národná rada berie zánik

26

mandátu poslanca na vedomie. Ak bol poslanec vymenovaný za

člena vlády, do verejnej funkcie vedúceho ústredného orgánu

štátnej správy, ktorý nie je členom vlády alebo do funkcie štátneho

tajomníka jeho mandát počas výkonu tejto verejnej funkcie

nezaniká, iba sa neuplatňuje (tzv. spočívajúci mandát).

Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa

neuplatňuje. Národná rada berie neuplatňovanie mandátu poslanca

na vedomie na návrh mandátového a imunitného výboru. Návrhy,

ktoré podal poslanec, ktorého mandát sa neuplatňuje, nemožno

prerokovať. Na miesto poslanca, ktorého mandát sa neuplatňuje,

nastupuje náhradník.

Počas neuplatňovania mandátu poslanca zaniká jeho funkcia:

 predsedu národnej rady,

 podpredsedu národnej rady,

 predsedu výboru,

 podpredsedu výboru,

 člena výboru,

 predsedu alebo člena osobitného kontrolného výboru,

 predsedu alebo člena komisií, do ktorých bol zvolený, a to dňom

vymenovania za člena vlády alebo dňom vymenovania do

funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv príslušníka

ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru, poslanca

Európskeho parlamentu, alebo do funkcie štátneho tajomníka.

Zánik mandátu

Ústava upravuje niekoľko spôsobov zániku mandátu poslanca

národnej rady. Mandát poslanca zaniká:

 uplynutím volebného obdobia,

 vzdaním sa mandátu,

27

Národná rada Slovenskej republiky

 stratou voliteľnosti,

 rozpustením národnej rady,

 vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1 ústavy,

 dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol

poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol

poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade

o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.

Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na

schôdzi národnej rady. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže

tak urobiť písomne do rúk predsedu národnej rady; v takom prípade

mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia

o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi národnej rady.

K faktickému zániku mandátu poslanca dochádza v prípade jeho

smrti. Hoci tento dôvod nie je taxatívne uvedený v čl. 81a ústavy,

ustanovenie rokovacieho poriadku deklaruje nástup náhradníka

v prípade, ak poslanec zomrel.

Náhradník

Ak sa uprázdni mandát poslanca pred skončením ustanovujúcej

schôdze alebo počas volebného obdobia národnej rady, nastupuje

náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia,

v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak však boli na

kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje

z kandidátov, ktorí získali aspoň tri percentá prednostných hlasov,

ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov. Ak

nie je náhradník tej istej politickej strany, zostane mandát

uprázdnený do konca volebného obdobia.⁷

7

§ 71 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28

Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda národnej rady do 15 dní

od uprázdnenia mandátu poslanca, prípadne od vymenovania do

funkcie, počas ktorej sa mandát poslanca neuplatňuje. Náhradník,

ktorý sa stal poslancom, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na

ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.

2.2. Poslanecká imunita

Hlasovanie

Za hlasovanie na schôdzi národnej rady alebo v jej výboroch

nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Ide

o absolútny a trvalý zákaz významný pre nezávislý výkon

slobodného mandátu.

Výroky

Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej

rade alebo v jej orgáne poslanec podlieha len disciplinárnej

právomoci národnej rady. Návrh na začatie disciplinárneho

konania môže podať orgán národnej rady alebo poslanec, ktorý sa

cíti urazený výrokom, ktorý predniesol poslanec pri výkone svojej

funkcie v národnej rade alebo v jej orgáne. Mandátový a imunitný

výbor môže začať konať aj na základe vlastného uznesenia.

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec svojím

výrokom pri výkone funkcie poslanca predneseným v národnej

rade alebo v jej orgáne urazil orgán národnej rady alebo poslanca,

alebo iného ústavného činiteľa, a ak samo prerokovanie veci

nepostačuje, odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi národnej

rady ospravedlnil. Ak to poslanec neurobí, mandátový a imunitný

výbor bezodkladne postúpi vec národnej rade s návrhom na

uznesenie. Národná rada môže poslancovi uložiť pokutu až do

29

Národná rada Slovenskej republiky

výšky 1000 eur. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu, a ak ju

poslanec neuhradí do 15 dní odo dňa jej uloženia, Kancelária

národnej rady vykoná jej úhradu zrážku z platu poslanca.

Priestupková imunita a trestnoprávna imunita

S účinnosťou od 1. marca 2012 v dôsledku novelizácie zákona

o priestupkoch⁸došlo k úplnému zrušeniu priestupkovej imunity

poslancov národnej rady. V nadväznosti na zrušenie priestupkovej

imunity poslancov koncom V. volebného obdobia národnej rady

došlo v VI. volebnom období k zrušeniu trestnoprávnej imunity

poslancov, a to ústavným zákonom č. 232/2012 Z. z. s účinnosťou

od 1. septembra 2012. Na vzatie poslanca do väzby je nevyhnutný

súhlas národnej rady.

Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný

orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi národnej rady

a predsedovi mandátového a imunitného výboru. Ak mandátový

a imunitný výbor následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec

musí byť ihneď prepustený.

Generálny prokurátor oznamuje predsedovi národnej rady

a predsedovi mandátového a imunitného výboru národnej rady, že

poslanec národnej rady bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom

čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie. Ak generálny

prokurátor oznámi predsedovi národnej rady a predsedovi

mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý

⁸Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov.

Pozn.: Do konca V. volebného obdobia národnej rady poskytovala právna

úprava priestupkového zákona poslancom národnej rady špecifický druh

priestupkovej imunity (netýkala sa len priestupkov, ktoré boli spáchané

v súvislosti s porušením zákazu požívať alkoholické nápoje alebo iné

návykové látky).

30

a zadržaný pri trestnom čine, predseda mandátového a imunitného

výboru neodkladne zvolá mandátový a imunitný výbor.

Mandátový a imunitný výbor rozhodne o žiadosti o vydanie

súhlasu na zadržanie poslanca.

Generálny prokurátor žiada národnú radu aj o vydanie súhlasu na

vzatie poslanca národnej rady do väzby; podanie žiadosti

o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady do väzby

oznámi predsedovi národnej rady.⁹Ak generálny prokurátor

oznámi predsedovi národnej rady, že žiada národnú radu o vydanie

súhlasu na vzatie poslanca do väzby, predseda národnej rady

požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru.

Mandátový a imunitný výbor takúto žiadosť prerokuje

a poslancovi, ktorého sa žiadosť týka, umožní zúčastniť sa na

rokovaní výboru a vyjadriť sa o žiadosti. Mandátový a imunitný

výbor predkladá správu o výsledku svojich zistení a návrh na

uznesenie národnej rade.

Národná rada po oboznámení sa so žiadosťou a na základe

predloženej správy mandátového a imunitného výboru o výsledku

jeho zistení rozhodne, či vydá súhlas na vzatie poslanca do

väzby. Národná rada rozhodne o žiadosti na najbližšej schôdzi po

predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa,

keď túto žiadosť predseda národnej rady dostal.

Právoplatné odsúdenie

Ak bol poslanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin

alebo trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody, jeho mandát zaniká. Vo

veci zániku mandátu poslanca rokuje mandátový a imunitný

⁹§ 13 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

31

Národná rada Slovenskej republiky

výbor, ktorý svoje návrhy podáva národnej rade. Národná rada

berie zánik mandátu na vedomie. Ak došlo k zániku mandátu

poslanca, nemožno prerokovať návrhy, ktoré podal. Na miesto

poslanca, ktorého mandát zanikol, nastupuje náhradník.

Svedectvo

Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa

dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť

poslancom.

Etický kódex

Poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade

so zásadami slušného správania a dobrých mravov a dodržiavať

ústavu, zákony a Etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť

národná rada uznesením.

Parlamentná stráž

Na ochranu poriadku a bezpečnosti v budove národnej rady,

vrátane zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, a tam, kde

národná rada rokuje, sa zriaďuje Parlamentná stráž. Ak

predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi

prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti

alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania, a táto

výzva nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže

poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom

istom dni. Poslanec je následne povinný opustiť rokovaciu

miestnosť.

Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho

neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu národnej

rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku

a vykázaného poslanca môže dať vyviesť. Predseda národnej rady

32

bezodkladne zvolá poslanecké grémium. Vykázaný alebo

vyvedený poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný alebo

vyvedený, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem

hlasovania o procedurálnych návrhoch. Vykázanie z rokovacej

sály sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni

schôdze národnej rady.

2.3. Funkcionári a orgány národnej rady

Predseda národnej rady

Činnosť národnej rady riadi a organizuje predseda národnej rady

spolu s jej podpredsedami. Predseda je zodpovedný len národnej

rade, ktorá ho volí a odvoláva v tajnom hlasovaní nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Ústavné právomoci predsedu národnej rady

Predseda národnej rady:

 zvoláva a riadi schôdze národnej rady,

 podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,

 prijíma sľub poslancov národnej rady,

 vyhlasuje voľby do národnej rady, vyhlasuje voľbu prezidenta,

vyhlasuje voľby do orgánov územnej samosprávy,

 vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta,

 vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.

Ďalšia pôsobnosť

Na výkon pôsobnosti podľa ústavy predseda národnej rady najmä:

 zastupuje národnú radu navonok,

 podpisuje uznesenia národnej rady,

 podáva národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal,

 vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí,

33

Národná rada Slovenskej republiky

 zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov

prijatých v referende; ak to vyžaduje povaha veci, aj uznesení

národnej rady,

 vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon,

 zabezpečuje úlohy spojené s konaním pred ústavným súdom,

 bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru

zadržanie poslanca pri trestnom čine,

 berie na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu

a jeho zložení a zánik poslaneckého klubu,

 dáva súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného

pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase výkonu jeho

funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu,

 vymenúva a odvoláva vedúceho Kancelárie národnej rady,

 môže prerušiť schôdzu národnej rady,

 podáva návrh na začatie disciplinárneho konania z dôvodu

narušenia poriadku na schôdzi národnej rady,

 plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to

ustanovuje zákon.

Podpredsedovia národnej rady

Predsedu národnej rady zastupujú jeho podpredsedovia. Tajným

hlasovaním ich volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda národnej

rady je zodpovedný národnej rade. Podpredsedovia národnej

rady:

 riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa

poverenia predsedom národnej rady,

 zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení

jeho úloh, ktorými ich poverí,

 vykonávajú ďalšiu činnosť podľa rokovacieho poriadku.

34

Poslanecké grémium

Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej

povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov.

Jeho stanoviská majú pre národnú radu, jej orgány a pre predsedu

národnej rady povahu odporúčaní. Poslanecké grémium sa skladá

z členov delegovaných poslaneckými klubmi. Počet členov

poslaneckého grémia sa určí tak, že počet poslancov každého

poslaneckého klubu sa vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli

na celé číslo podľa štatistických zásad. Predseda národnej rady

zvoláva poslanecké grémium podľa potreby, bezodkladne na

žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov alebo ak počas schôdze

nastane situácia, ktorá vyžaduje zabezpečenie poriadku

v rokovacej sále. Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj

podpredsedovia národnej rady.

Poslanecké kluby

Poslanecké kluby sa utvárajú na ustanovujúcej schôdzi

národnej rady po tom, ako mandátový a imunitný výbor overil

platnosť voľby poslancov. Kvôli tomu predseda národnej rady

preruší ustanovujúcu schôdzu. Poslanci sa môžu združovať

v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým

stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za

ktoré boli zvolení do národnej rady.

Ak sa chcú poslanci združiť na inom princípe, ako je zastúpenie

v národnej rade na základe volebných výsledkov, musí utvorenie

klubu schváliť národná rada. Ak dôjde počas volebného obdobia

k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán

alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia sa aj ich poslanecké kluby, ak

spĺňajú podmienku minimálneho počtu poslancov.

35

Národná rada Slovenskej republiky

Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov.

Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Počet

členov poslaneckého klubu musí byť splnený počas celého

volebného obdobia. Ak počas volebného obdobia klesne počet

členov poslaneckého klubu pod túto hranicu, poslanecký klub

zaniká. V mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo

podpredseda alebo poverený člen poslaneckého klubu.

Poslanecké kluby majú právo používať na svoju činnosť miestnosti

v priestoroch národnej rady. Na úhradu nákladov poslaneckých

klubov sa poskytujú príspevky z rozpočtu Kancelárie národnej rady

vo výške, ktorú určí na každý rozpočtový rok predseda národnej

rady, a to s prihliadnutím na počet členov jednotlivých

poslaneckých klubov. Pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov

schvaľuje predseda národnej rady.

Oprávnenia poslaneckého klubu

 Poslanecké kluby sú oprávnené podávať na ustanovujúcej

schôdzi písomné návrhy kandidátov na predsedu,

podpredsedov národnej rady vrátane návrhov na určenie ich

počtu, ako aj návrhy na zriadenie ďalších výborov, ktoré nie sú

ustanovené zákonom, kandidátov na predsedov výborov

a členov výborov.

 Poslanecké kluby sú oprávnené podať počas schôdze návrh

zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený

bod jej programu (musí ísť o návrh aspoň troch poslaneckých

klubov).

 Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých

klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu

zaradenému do programu schôdze národnej rady.

 Poslanecké kluby sú oprávnené poveriť svojho člena

vystúpením v mene klubu v rozprave. Každý klub môže poveriť

36

vystúpením len jedného člena. Predsedajúci im prideľuje slovo

ako prvým, ak sa prihlásili do zoznamu rečníkov.

 Dĺžka rečníckeho času písomne prihláseného člena povereného

poslaneckým klubom v rozprave je najviac 30 minút, ak

rokovací poriadok neustanovuje inak alebo ak národná rada bez

rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času.

 Na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov môže národná

rada rozhodnúť o skončení rozpravy pred vystúpením všetkých

prihlásených rečníkov. O návrhu sa hlasuje len vtedy, ak

z každého poslaneckého klubu dostal možnosť vystúpiť aspoň

jeden poslanec.

 Po skončení rozpravy a pred hlasovaním na žiadosť aspoň

dvoch poslaneckých klubov predsedajúci preruší rokovanie

o bode programu schôdze národnej rady a určí čas najmenej 15

minút na poradu poslaneckých klubov.

 Po skončení rozpravy a po porade poslaneckých klubov môže

poverený člen poslaneckého klubu informovať o stanovisku

poslaneckého klubu; informácia nesmie trvať dlhšie ako dve

minúty.

 Poslanecké kluby delegujú svojich členov do poslaneckého

grémia.

 Poslanecké kluby môžu požiadať predsedu národnej rady

o zvolanie poslaneckého grémia (musí ísť o žiadosť aspoň

dvoch klubov).

 Predsedovi poslaneckého klubu je doručované rozhodnutie

predsedu národnej rady alebo výboru, ktorého je poslanec

príslušného klubu členom, o strate, prípadne úprave niektorých

peňažných nárokov poslanca z dôvodu neúčasti na schôdzach

národnej rady alebo jej výboru.

 Poslanecký klub, ako orgán národnej rady, môže podať návrh

na začatie disciplinárneho konania vo veci závažného

porušenia poslaneckého sľubu, resp. ak ide o porušenie

37

Národná rada Slovenskej republiky

Etického kódexu poslanca alebo v prípade, keď sa cíti urazený

výrokom, ktorý predniesol poslanec pri výkone svojej funkcie

v národnej rade alebo v jej orgáne.

Výbory národnej rady

Národná rada zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne

a kontrolné orgány. Výbory prerokúvajú veci, ktoré im predseda

národnej rady alebo národná rada pridelí a veci, na ktorých

prerokúvaní sa uznesú, pričom ich prerokujú v určenej lehote.

Výbory podávajú svoje návrhy, podnety a stanoviská národnej

rade. Môžu ich podávať aj predsedovi národnej rady. Výbory

môžu podávať návrhy zákonov.

Zo zákona sa zriaďujú:

 Mandátový a imunitný výbor,

 Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií,

 Výbor NR SR pre európske záležitosti,

 Ústavnoprávny výbor NR SR, a

 osobitné kontrolné výbory: Výbor NR SR na kontrolu činnosti

NBÚ,¹⁰Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti

SIS,¹¹Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti

Vojenského spravodajstva¹², Výbor NR SR na preskúmanie

rozhodnutí NBÚ.¹³

10

§ 72 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11

§ 5 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z.

o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

¹²§ 11 zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.

13

Čl. 1 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru

Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí

Národného bezpečnostného úradu v znení zákona 168/2022 Z. z.

38

Ďalšie výbory sa zriaďujú na ustanovujúcej schôdzi národnej rady

na návrh poslancov alebo klubov. Národná rada ich zriaďuje podľa

potreby a určuje úseky ich činnosti. Výbory si môžu v medziach

rokovacieho poriadku upraviť svoje vnútorné pomery

a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania.

Voľba členov výborov

Predsedovia jednotlivých výborov a ich členovia sú volení na

ustanovujúcej schôdzi národnej rady. Predsedov výborov volí

národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou

prítomných poslancov. Členovia výborov sú volení nadpolovičnou

väčšinou prítomných poslancov. Predseda národnej rady nemôže

byť členom žiadneho výboru. Poslanec môže byť členom

viacerých výborov.

Pri zaraďovaní poslancov do výborov sa vychádza z predstavy, že

každý poslanec je zaradený v niektorom zo „stálych“, resp.

„základných“ výborov. Ide o výbory, ktorých ťažisková úloha

spočíva v prerokúvaní návrhov zákonov na rozdiel od

„špecializovaných“ výborov, ktoré majú svoje špecifické oblasti

činnosti a spravidla sa legislatívneho procesu nezúčastňujú

(mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií,

výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, osobitné kontrolné

výbory).

Na ustanovujúcej schôdzi výboru, ktorú zvoláva predseda výboru,

si členovia výboru volia jedného alebo dvoch podpredsedov

výboru a dvoch overovateľov. Na zvolenie alebo na odvolanie

podpredsedu výboru a overovateľov výboru je potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.

39

Národná rada Slovenskej republiky

Výbory podávajú na žiadosť Výboru NR SR pre európske

záležitosti svoje stanoviská k návrhom právne záväzných aktov

a iných aktov Európskej únie, o ktorých sa rokuje v národnej rade

v zmysle ústavného zákona o spolupráci národnej rady a vlády

v záležitostiach Európskej únie.

Činnosť výboru

Výbory najmä:

 podávajú národnej rade návrhy zákonov a iné odporúčania vo

veciach, ktoré patria do úseku ich činnosti,

 sledujú, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či predpisy

vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade. Ak výbor zistí

porušenie zákona, alebo že vykonávací predpis nie je s ním

v súlade alebo nebol vôbec vydaný alebo včas vydaný,

upovedomí o tom príslušného člena vlády alebo príslušného

vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a požiada ho

o neodkladné vykonanie nápravy; ak nápravu nevykoná,

upovedomí o tom národnú radu,

 na úseku svojej činnosti rokujú o zásadných otázkach

hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky,

najmä o plnení programového vyhlásenia vlády, o návrhu

štátneho rozpočtu a jeho plnení a o štátnom záverečnom účte;

na tento účel spolupracujú s členmi vlády a vedúcimi iných

štátnych orgánov, verejnoprávnych ustanovizní a orgánov

zriadených zákonom,

 spolupracujú s orgánmi verejnej správy a využívajú na svoju

činnosť ich podnety a návrhy. Na získanie poznatkov môžu

pozývať na svoje schôdze k prerokúvaným otázkam, najmä

k návrhom zákonov, predstaviteľov orgánov verejnej správy;

môžu vykonávať aj poslanecké prieskumy a výjazdové

schôdze výborov.

40

Návrhy a odporúčania výboru

Výbory môžu svoje návrhy, podnety a stanoviská zasielať

príslušným členom vlády, prípadne vedúcim ďalších ústredných

orgánov. Podľa povahy veci o tom informujú predsedu národnej

rady. Členovia vlády a vedúci ďalších ústredných orgánov sú

povinní výboru do 30 dní, ak výbor neurčí dlhšiu lehotu, oznámiť,

aké opatrenia prijali na jeho odporúčanie. Ak výbor nedostal

v určenej lehote odpoveď alebo ak s ňou nesúhlasí, môže predložiť

svoje odporúčanie národnej rade.

Podnety a pripomienky

Na schôdzach výborov môžu poslanci podávať podnety

a pripomienky členom vlády vo veciach ich pôsobnosti. Ak sa

podnety a pripomienky poslancov počas rokovania výboru

nevysvetlili, zašle ich predseda výboru príslušným členom vlády

a požiada ich, aby do 30 dní oznámili, aké opatrenia na ich základe

prijali. S týmito opatreniami sa poslanci oboznámia na ďalšej

schôdzi výboru.

Správy

V rámci kontrolnej činnosti môže výbor žiadať od členov vlády,

vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších

štátnych funkcionárov správy o otázkach patriacich do ich

pôsobnosti. Tí sú povinní žiadosti výborov vyhovieť do 30 dní.

Vysvetlenia

Výbory majú právo pozývať na svoje schôdze: členov vlády,

vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora

a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady. Tí

sú povinní prísť na schôdzu výboru, podať požadované

vysvetlenia a správy a predložiť podklady. Môžu sa dať zastúpiť

poverenými zástupcami, ak s tým výbor súhlasí.

41

Národná rada Slovenskej republiky

Odborné posudky

Výbory môžu pozývať na svoje schôdze aj odborníkov a ďalšie

osoby a požiadať ich o stanovisko. Výbory môžu požiadať

odborníkov, vedecké ústavy alebo iné ustanovizne, aby

vypracovali odborné posudky a stanoviská potrebné na rokovanie

výborov. Na vyjasnenie obsahu podaného posudku môže výbor

požadovať, aby ten, kto ho vypracoval, podal ústne vysvetlenie na

schôdzi výboru.

Komisie

Národná rada a výbory si môžu zriaďovať stále alebo dočasné

komisie na konzultovanie otázok a na prípravu stanovísk

k veciam, ktoré patria do ich pôsobnosti. Členmi komisie môžu

byť poslanci a iné osoby. Predsedom komisie je vždy poslanec.

Výbory môžu zriaďovať aj spoločné komisie.

Prizvané osoby

Osoby prizvané na schôdzu výboru si môžu uplatniť do troch dní

u predsedu výboru nárok na úhradu preukázaných výdavkov

a ušlého zárobku. Predseda výboru upozorní prizvané osoby na ich

nárok a lehotu jeho uplatnenia. Výdavky sa hradia z rozpočtu

Kancelárie národnej rady. Uvedené platí aj v prípade prizvaných

osôb na komisiu, vtedy sa nároky uplatňujú u predsedu komisie.

Poslanecký prieskum

Poslanec alebo skupina poslancov môže vykonávať poslanecký

prieskum, aby zistili, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či

hospodárenie s verejnými prostriedkami je v nimi v súlade, ak ich

vykonaním poslaneckého prieskumu poverí národná rada alebo

výbor. Poslanecký prieskum môže vykonať poslanec alebo

skupina poslancov v:

42

a) orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách,

ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa

zákona schvaľuje národná rada,

b) subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými

prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu

a verejnoprávnych inštitúcií,

c) právnických osobách s majetkovou účasťou štátu a v právnických

osobách s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií.

2.4. Vybrané inštitúty týkajúce sa postavenia poslanca

Parlamentná rada Slovenskej republiky¹⁴

Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu

znemožnená činnosť národnej rady, vykonáva jej ústavné

právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada,

s výnimkou:

 uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných

zákonoch, zákonoch o politických stranách a politických

hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda,

 vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,

 uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na

návrhoch na vyhlásenie referenda,

 podania obžaloby na prezidenta.

Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími

jej členmi sú podpredsedovia národnej rady, predsedovia

a podpredsedovia výborov a predsedovia poslaneckých klubov.

Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade.

14

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,

vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov.

43

Národná rada Slovenskej republiky

Rozhoduje v zbore, pričom na prijatie uznesenia je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Uznesenia Parlamentnej

rady sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu

a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky.¹⁵

Ak národná rada opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na

prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie

Parlamentnej rady. Ak národná rada neschváli alebo zruší

uznesenie prijaté Parlamentnou radou, takéto uznesenie stráca

platnosť.¹⁶

Slobodný prístup k informáciám¹⁷

Každá povinná osoba, a teda aj národná rada, je povinná zverejniť

tieto informácie:

 spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie

a popis organizačnej štruktúry,

 miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie;

informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet,

sťažnosť alebo iné podanie,

 miesto, lehotu a spôsob podania opravného prostriedku

a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby

vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť

splnené,

 postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní

všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných

lehôt, ktoré je nutné dodržať,

¹⁵Čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z..

¹⁶Čl. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

¹⁷Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení

neskorších predpisov.

44

 prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových

stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje

alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb

a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe,

 sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za

správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie

informácií.

Národná rada je tiež povinná zverejniť:

 termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu

rokovania,

 zápisnice z verejných schôdzí,

 texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich

podaní do Kancelárie národnej rady,

 texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení

v treťom čítaní,

 údaje o dochádzke poslancov národnej rady na jej schôdzach

a na zasadnutiach jej výborov do troch dní po skončení každej

schôdze národnej rady,

 výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi národnej rady

okrem prípadov tajného hlasovania a hlasovania na neverejnej

schôdzi.¹⁸

Utajovaná skutočnosť¹⁹

Utajovanou skutočnosťou je podľa zákona informácia alebo vec

určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na

záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením,

zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením,

¹⁸§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z.

19

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

45

Národná rada Slovenskej republiky

stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach,

ktoré ustanoví vláda svojím nariadením.²⁰

Oprávnenou osobou s osobitným postavením podľa tohto zákona

je v rozsahu svojej funkcie poslanec národnej rady. Poslanec sa

stáva oprávnenou osobou po zložení predpísaného sľubu. Na

poslanca národnej rady sa nevykonáva bezpečnostná previerka, ak

tento zákon, osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou

je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Poslanec je

povinný okrem iného zachovávať pred nepovolanou osobou

a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach

obsahujúcich utajované skutočnosti počas utajenia týchto

skutočností, a to aj po zániku oprávnenia oboznamovať sa

s utajovanými skutočnosťami.

Prezidenta, poslanca národnej rady, predsedu vlády, predsedu

a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR, sudcu

ústavného súdu môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti

o utajovaných skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil počas

výkonu funkcie, ak má vypovedať v konaní pred štátnym

orgánom, národná rada.²¹

²⁰§ 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.

²¹§ 2 písm. a), § 34 ods. 1 a § 40 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z..

46

3. LEGISLATÍVNA ČINNOSŤ

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mgr. Martin Mališka

Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným

orgánom Slovenskej republiky.²²Zákonodarný proces je

osobitným druhom ústavného procesu,²³postupom navrhovania,

prerokovávania, schvaľovania a zverejňovania ústavných zákonov

a zákonov. Národná rada okrem návrhov zákonov prerokúva

a vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami a opätovne

prerokúva zákony vrátené prezidentom. Rokovací poriadok

ustanovuje v procese rokovania o návrhu zákona viacero časových

obmedzení, ktoré majú zabezpečiť poslancom dostatočný priestor

na preštudovanie návrhu zákona a sformulovanie pripomienok

alebo pozmeňujúcich návrhov.

Pravidlá rokovania národnej rady sú obsiahnuté najmä

v ústave, v rokovacom poriadku, v Legislatívnych pravidlách

tvorby zákonov prijatých uznesením Národnej rady Slovenskej

republiky č. 519/1996 z 18. decembra 1996 a uverejnených

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 19/1997 Z. z.²⁴

a v Podrobnejších pravidlách rokovania Národnej rady Slovenskej

republiky.

22

Pokiaľ nie je uvedené inak, informácie v tejto kapitole vychádzajú zo

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

a z Ústavy Slovenskej republiky.

23

Rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 48/03 z 11. decembra

2003.

²⁴Legislatívne pravidlá tvorby zákonov schválila NR SR svojím uznesením

č. 519 z 18. decembra 1996 prijatým podľa § 69 rokovacieho poriadku.

47

Národná rada Slovenskej republiky

Dôvody, ktoré vedú k príprave návrhu zákona, môžu byť rôzne:

 odstránenie alebo zmena ustanovenia, ktoré pri výklade

a aplikácii zákona spôsobuje problémy (napr. nedostatočná

zrozumiteľnosť, nejednoznačnosť, nepresnosť, resp. absencia

definície pojmov a pod.),

 zrušenie právnej úpravy, ktorá nezodpovedá novým

spoločenským podmienkam, alebo naopak potreba prijať novú

právnu úpravu, ktorá reaguje na novú spoločenskú situáciu,

 rozhodnutie ústavného súdu o rozpore zákona alebo jeho

ustanovení s ústavou a potreba tento stav odstrániť,

 politické rozhodnutie o novom spôsobe riešenia spoločenských

vzťahov, ktoré treba upraviť zákonom,

 transpozícia smernice EÚ.

Uvedený výpočet dôvodov prípravy návrhu zákona nie je úplný;

takmer vždy dochádza k ich kumuláciám, keďže obsah zákona je

ovplyvnený ekonomicko-sociálnymi podmienkami, historickým

vývojom, právnym vedomím spoločnosti a najmä jej politickým

kontextom.

Právo predložiť návrh zákona na rokovanie národnej rady priznáva

ústava

 poslancom národnej rady,

 výborom národnej rady a

 vláde.

Toto oprávnenie sa nazýva právom zákonodarnej iniciatívy.

Pri príprave návrhov zákonov postupuje vláda spravidla podľa

Plánu legislatívnych úloh, ktorý vychádza z Programového

vyhlásenia vlády a je vypracovaný osobitne na každý rok.

Rámcový plán legislatívnych úloh vlády zahŕňa legislatívne úlohy

48

na celé volebné obdobie. V Pláne legislatívnych úloh sa uvádza

názov zákona, ktorý má byť pripravený, ministerstvo alebo iný

ústredný orgán štátnej správy, ktorý je zodpovedný za splnenie

úlohy, termín v ktorom má byť táto úloha splnená a hlavné dôvody

predloženia návrhu zákona. Okrem toho vláda predkladá do

národnej rady aj návrhy zákonov, ktoré nie sú v Pláne

legislatívnych úloh zahrnuté, a sú výsledkom rozhodnutia vlády

venovať sa riešeniu aktuálnych a akútnych problémov.

3.1. Náležitosti návrhu zákona

Paragrafované znenie návrhu zákona

Rokovací poriadok ustanovuje všeobecné náležitosti návrhu

zákona, medzi ktoré patrí najmä požiadavka vypracovať návrh

zákona v paragrafovanom znení, t. j. v podobe, v akej má byť

schválený, a predložiť s návrhom zákona aj dôvodovú správu.

V podrobnostiach sa postupuje podľa Legislatívnych pravidiel

tvorby zákonov, ktoré sú pre navrhovateľa zákona záväzné.

Dôvodová správa k návrhu zákona

Dôvodová správa je povinnou súčasťou každého návrhu zákona.

Úlohou dôvodovej správy je ozrejmiť zmysel návrhu zákona ako

celku a odôvodniť znenie jeho jednotlivých ustanovení. Z toho

vyplýva delenie dôvodovej správy na všeobecnú časť a osobitnú

časť.

Všeobecná časť dôvodovej správy objasňuje cieľ predloženého

návrhu zákona a formou podrobnej analýzy zhodnocuje súčasný

stav najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky. Na

toto zhodnotenie nadväzuje zdôvodnenie potreby novej právnej

úpravy, spôsob jej vykonávania, zhrnutie vplyvu v súlade

s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými

49

Národná rada Slovenskej republiky

právnymi predpismi a súlad návrhu zákona s právom EÚ

vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti tohto návrhu zákona

s právom EÚ. Z hľadiska finančných dôsledkov návrhu zákona na

štátny rozpočet a rozpočty samospráv treba návrh zákona vždy

prerokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zdôvodnenie

jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, t. j. jednotlivých

paragrafov, resp. bodov. Dôvodová správa nemá charakter

prameňa práva, no považuje sa za súčasť návrhu zákona a použije

sa pri jeho výklade a uplatňovaní, rovnako ako písomné

odôvodnenie schválených zmien a doplnkov k návrhu zákona.

3.2. Podanie návrhu zákona

Návrh zákona sa podáva predsedovi národnej rady písomne

v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickej forme; musí

obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia národnej rady.

Elektronická forma sa nevyžaduje pri návrhu zákona obsahujúcom

utajované skutočnosti podľa osobitného zákona. Návrh zákona sa

považuje za podaný vtedy, ak je doručený predsedovi národnej

rady cez podateľňu Kancelárie národnej rady v písomnej forme

a v elektronickej forme.

Návrh zákona, ktorý bol podaný do národnej rady, označuje

Kancelária národnej rady číslom parlamentnej tlače, ktoré je

identifikačným číslom návrhu zákona s evidenčným významom

v rámci národnej rady. Parlamentnou tlačou je každý materiál,

ktorý je určený na rokovanie národnej rady (napr. návrhy zákonov,

návrhy na voľbu sudcov, návrhy na vyslovenie nedôvery členovi

vlády). Materiály sú číslované postupne, číslovanie sa končí

skončením volebného obdobia. Číslo parlamentnej tlače je

50

uvedené na obale materiálu a je súčasťou označenia návrhu vo

všetkých ďalších štádiách legislatívneho procesu.

Posúdenie návrhu zákona predsedom národnej rady

Predseda národnej rady, ktorému bol návrh zákona doručený,

posudzuje, či návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho

poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Odbor

legislatívy a aproximácie práva pripravuje informáciu o splnení

ustanovených formálno-právnych náležitostí ako podklad pre

vypracovanie návrhu rozhodnutia predsedu národnej rady

o podanom návrhu zákona.

Predseda národnej rady posúdi náležitosti návrhu zákona do

24 hodín od jeho doručenia národnej rade. Ak návrh zákona nespĺňa

náležitosti, predseda národnej rady odporučí navrhovateľovi

zákona, aby nedostatky odstránil. Ak navrhovateľ s odporúčaním

nesúhlasí, predseda národnej rady predloží svoje odporúčanie

spolu so stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu schôdzu

národnej rady, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy.

Ak návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, predseda národnej rady

navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu

výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne

výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.

Zaradenie návrhu zákona do programu schôdze

Návrh zákona, ktorý spĺňa náležitosti, zaradí predseda národnej

rady do programu schôdze národnej rady. Ak bol doručený

najmenej 15 dní pred začiatkom schôdze, tak sa uskutoční jeho

prvé čítanie na najbližšej schôdzi; ak bol návrh doručený neskôr,

predseda ho zaradí do programu ďalšej schôdze. Na začiatku

každej schôdze schvaľuje národná rada návrh programu schôdze,

51

Národná rada Slovenskej republiky

ktorý navrhuje predseda národnej rady. Poslanci môžu podávať

návrhy na zmenu programu; o každom návrhu rozhodujú

hlasovaním.

Po schválení programu možno tento meniť zaradením nového

bodu alebo vypustením schváleného bodu na návrh aspoň troch

poslaneckých klubov; nový bod programu môže národná rada

hlasovaním bez rozpravy zaradiť aj na návrh predsedu národnej

rady; poslanec môže navrhnúť presunutie bodov alebo zlúčenie

rozpravy k viacerým bodom. Návrh zákona sa musí zverejniť na

webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou

národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Späťvzatie návrhu zákona

Navrhovateľ zákona môže svoj návrh zákona vziať späť; v treťom

čítaní však len so súhlasom národnej rady. V prípade, že

navrhovateľom zákona je vláda, rozhoduje o návrhoch zákonov

v zbore. Ak rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, potom musí

v zbore rozhodovať aj o ich vzatí späť.²⁵Podľa právneho názoru

ústavného súdu sa rozhodnutie vlády podľa čl. 119 ústavy prijíma

v zbore a nemožno ho nahradiť rozhodnutím člena vlády ani

nijakého iného subjektu.²⁶

3.3. Prvé čítanie

Prvé čítanie prebieha na schôdzi národnej rady. Jeho cieľom je

oboznámenie sa s návrhom zákona; navrhovateľ (poslanec,

poverený poslanec alebo za vládu jej člen) ho uvedie na schôdzi

²⁵Stanovisko Ústavnoprávneho výboru NR SR z 3. februára 2004.

26

Rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 1/96 z 21. novembra

1996.

52

národnej rady a zdôvodní, prečo je potrebné návrh prijať; zároveň

ozrejmí podstatu a účel, ktorý návrh zákona sleduje.

Navrhovateľ a spravodajca

V rámci prvého čítania sa koná o návrhu zákona všeobecná

rozprava. Ak ide o vládny návrh zákona, uvádza ho člen vlády,

ktorý bol poverený uznesením vlády. Po navrhovateľovi vystupuje

spravodajca, ktorého určí navrhnutý gestorský výbor. Úlohou

spravodajcu je odporučiť poslancom ďalší postup rokovania

o návrhu zákona (tzn. prerokovať návrh v druhom čítaní alebo

vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie alebo nepokračovať

v rokovaní o návrhu). Spravodajca odporúča jednu z uvedených

možností podľa vlastnej úvahy.

Všeobecná rozprava

Po vystúpení spravodajcu sa koná k návrhu zákona všeobecná

rozprava zameraná na podstatu návrhu zákona, v ktorej nemožno

predkladať návrhy na zmenu a doplnenie návrhu zákona. Poslanci

môžu len v rámci všeobecnej rozpravy navrhnúť ďalší postup

v rokovaní o návrhu zákona, ktorý sa môže obsahom líšiť od

postupu, ktorý navrhol spravodajca. Po skončení rozpravy sa

najprv hlasuje o návrhu podanom poslancami a až potom sa

hlasuje o návrhu spravodajcu.

Rozhodnutie národnej rady

Národná rada hlasovaním rozhodne, či:

 vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,

 nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo

 návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V prípade, ak žiadna z uvedených možností nezíska potrebnú

väčšinu, národná rada nepokračuje v rokovaní o návrhu zákona.

53

Národná rada Slovenskej republiky

Dopracovanému návrhu zákona ostáva pôvodné číslo

parlamentnej tlače, ku ktorému sa pridáva rímska jednotka.

Nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť

mesiacov odo dňa jeho neschválenia; „tou istou vecou“ sa

rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený

návrh zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná

rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie, na návrh

zákona o štátnom rozpočte a na návrhy rozpočtov subjektov

verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, a ktoré

sa opätovne predkladajú za podmienok podľa osobitného zákona.

Pridelenie návrhu zákona výborom

Podkladom na rozhodovanie o pridelení návrhu zákona výborom

je návrh predsedu národnej rady, ktorý môžu poslanci zmeniť

a navrhnúť pridelenie návrhu zákona ďalším výborom alebo

menšiemu počtu výborov, alebo môžu navrhnúť iný gestorský

výbor alebo predĺženie lehoty na prerokovanie návrhu zákona. Ak

národná rada neschváli žiadny návrh, tak sa postupuje podľa

návrhu predsedu.

Stanovisko vlády k poslaneckému návrhu zákona

Poslanecký návrh zákona alebo návrh výboru na vydanie zákona,

ktorý spĺňa ustanovené náležitosti doručí predseda národnej rady

vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní, po tom,

čo sa národná uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom

čítaní. Úrad vlády určí príslušné ministerstvo, ktoré prerokuje

svoje stanovisko k poslaneckému návrhu zákona s podpredsedom

vlády, ministerstvami a úradom vlády v pripomienkovom konaní.

Pred rokovaním vlády o poslaneckom návrhu zákona sa zaoberá

poslaneckým návrhom zákona Legislatívna rada vlády ako

54

poradný orgán vlády. Ak vláda nezaujme v 30-dňovej lehote

stanovisko k poslaneckému návrhu zákona, národná rada rokuje

o ňom aj bez stanoviska vlády, pričom dodatočne doručené

stanovisko môže národná rada zohľadniť. Lehota 30 dní na

zaujatie stanoviska vlády je lehota poriadková a jej plynutie nemá

vplyv na obsah návrhu programu schôdze národnej rady.²⁷

3.4. Druhé čítanie

Druhé čítanie sa začína rokovaním o návrhu zákona vo výboroch

národnej rady a pokračuje na schôdzi národnej rady.

Rokovanie o návrhu zákona vo výboroch

Rokovanie vo výboroch národnej rady sa pokladá za

najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Výbory sú iniciatívne

a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne

rokovať o návrhoch zákonov, ktoré im národná rada pridelila.

Rokovanie sa začína vystúpením navrhovateľa, ktorým je pri

vládnom návrhu zákona poverený člen vlády alebo vedúci iného

ústredného orgánu štátnej správy. V prípade, ak sa člen vlády

nemôže zúčastniť rokovania, môže byť so súhlasom výboru

zastúpený štátnym tajomníkom alebo iným vedúcim pracovníkom

rezortu. Poslanecký návrh zákona uvádza navrhovateľ; návrh na

vydanie zákona skupinou poslancov, resp. Výborom, uvádza

poverený poslanec.

Spravodajca

Po uvedení návrhu zákona dostáva slovo člen výboru, ktorého

výbor poveril v súvislosti s konkrétnym návrhom zákona funkciou

²⁷Stanovisko Ústavnoprávneho výboru NR SR z 3. júla 2000.

55

Národná rada Slovenskej republiky

spravodajcu. Úlohou spravodajcu je informovať výbor

o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré mu boli

doručené alebo ktoré si výbor alebo spravodajca vyžiadal. Ide

najmä o stanovisko k návrhu zákona vypracované Odborom

legislatívy a aproximácie práva Kancelárie národnej rady, ktoré

majú poslanci k dispozícii. Navrhnuté pozmeňujúce alebo

doplňujúce návrhy tohto stanoviska si môžu poslanci osvojiť. Na

záver svojho vystúpenia spravodajca navrhne uznesenie výboru,

v ktorom odporučí návrh zákona schváliť alebo ho vrátiť na

dopracovanie, nepokračovať v rokovaní o ňom alebo ho odložiť.

Po vystúpení spravodajcu predsedajúci otvorí rozpravu, v ktorej

majú poslanci možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým

ustanoveniam návrhu zákona, klásť navrhovateľovi otázky

a podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Výbor môže udeliť

v rozprave slovo zamestnancom Kancelárie národnej rady alebo

zástupcom verejnosti. Výbor udelí kedykoľvek slovo

prezidentovi, členovi vlády, generálnemu prokurátorovi

a predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu SR. K prerokúvanej

veci sa majú právo vyjadrovať aj poslanci, ktorí nie sú členmi tohto

výboru; nemajú však právo hlasovať.

Okrem pozmeňujúcich návrhov môžu poslanci v rámci rozpravy

navrhnúť v rokovaní o návrhu zákona postup odlišný od postupu

navrhnutého spravodajcom. Záverečné slovo v rozprave patrí

navrhovateľovi, ktorý má právo vyjadriť sa ku všetkému, čo

v rozprave odznelo. Po skončení rozpravy výbor hlasuje

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných členmi

výboru. O iných návrhoch, ktoré sú súčasťou doručených

stanovísk, posudkov alebo petícií môže výbor hlasovať len

v prípade, ak si ich niektorý z prítomných členov výboru osvojil,

tzn. predložil ako vlastné návrhy.

56

Ak je predmetom rokovania návrh zákona, ktorým sa mení alebo

dopĺňa iný zákon, tzn. novela, o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré

predložený návrh zákona rozširujú, môže výbor rokovať, len ak

s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Pri

prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení

alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným

návrhom zákona.

Uznesenie výboru

Záverečným hlasovaním môže výbor odporučiť národnej rade:

 návrh zákona schváliť,

 vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,

 odložiť rokovanie o návrhu zákona, alebo

 nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Výbor vypracúva o výsledku prerokovania návrhu zákona

v druhom čítaní pre národnú radu písomnú správu, ktorá obsahuje

schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a záverečné

stanovisko výboru a ktorú výbor schvaľuje uznesením.

Ak najmenej tretina prítomných členov výboru nevyslovila

s uznesením výboru súhlas, na požiadanie ktoréhokoľvek

prítomného člena výboru sa ich stanovisko uvedie v uznesení ako

menšinový názor; o uvedenie tohto stanoviska do uznesenia

výboru môže požiadať aj poslanec, ktorý nehlasoval spolu

s menšinou.

Gestorský výbor

Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej

rade písomnú spoločnú správu, ktorú vypracuje gestorský výbor.

Úlohou gestorského výboru je zjednotiť stanoviská výborov, ktoré

57

Národná rada Slovenskej republiky

o návrhu zákona rokovali a vypracovať pre národnú radu spoločnú

správu výborov. Poslanci, ktorí sú členmi gestorského výboru tak

rokujú o návrhu zákona dvakrát. Gestorský výbor zaujíma

stanovisko k správam výborov a informuje o návrhoch, ktoré mu

do začiatku jeho rokovania doručili poslanci, ak výboru, ktorého

sú členmi, nebol pridelený návrh zákona na prerokovanie.

Na schôdzi gestorského výboru vystupuje ako prvý spravodajca

s informáciou o výsledku rokovania výborov, ktorým bol návrh

zákona pridelený. Spravodajca navrhuje spôsob hlasovania, tzn.

poradie hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

k návrhu zákona, spoločné hlasovanie o návrhoch, ktoré spolu

súvisia, resp. samostatné hlasovanie. Zároveň navrhuje, ktoré

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by mal gestorský výbor

odporučiť národnej rade schváliť a ktoré neschváliť.

Na záver navrhuje gestorský výbor svoje záverečné stanovisko

k tomu, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť alebo ho

vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť

rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. Po

vystúpení spravodajcu predsedajúci otvorí rozpravu. V rozprave

členovia gestorského výboru nemajú možnosť navrhovať ďalšie

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani zasahovať do návrhov

ostatných výborov; môžu sa k nim len vyjadriť a navrhnúť spôsob

hlasovania alebo znenie záverečného stanoviska odlišné od návrhu

spravodajcu.

Spoločná správa výborov

Po skončení rozpravy poslanci hlasujú o jednotlivých návrhoch

obsiahnutých v správach výborov. Svojím záverečným

stanoviskom môže gestorský výbor odporučiť národnej rade návrh

zákona schváliť, vrátiť ho navrhovateľovi na dopracovanie,

58

odložiť rokovanie o ňom alebo nepokračovať v rokovaní o ňom.

Výsledkom rokovania gestorského výboru je spoločná správa,

ktorá sa doručuje všetkým poslancom a navrhovateľovi zákona.

V spoločnej správe sú zoradené všetky schválené pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy obsiahnuté v správach výborov s uvedením

stanoviska gestorského výboru pozmeňujúci a doplňujúci návrh

schváliť alebo neschváliť.

Gestorský výbor určí spoločného spravodajcu na prerokovanie

návrhu zákona v národnej rade. Spoločný spravodajca informuje

národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodňuje návrh

a stanovisko gestorského výboru. Ak gestorský výbor neschválil

spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca

len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh

na ďalší postup.

Rokovanie o návrhu zákona na schôdzi národnej rady

Rokovanie o návrhu zákona v druhom čítaní pokračuje na schôdzi

národnej rady. O návrhu zákona v druhom čítaní môže národná

rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej

správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu.

O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo

spoločného spravodajcu rozhodnúť národná rada bez rozpravy, ak

ide o jednoduchý návrh zákona. Návrh zákona uvedie na schôdzi

národnej rady jeho navrhovateľ a po ňom vystúpi spoločný

spravodajca, ktorý informuje poslancov o výsledku rokovania

výborov a odôvodňuje návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporúča vrátiť

návrh zákona na dopracovanie, odložiť rokovanie o ňom, alebo

nepokračovať v rokovaní o ňom, národná rada hlasuje najskôr

o takomto návrhu. Ak gestorský výbor odporučil pokračovať

59

Národná rada Slovenskej republiky

v rokovaní o návrhu zákona, predsedajúci otvorí rozpravu,

v ktorej môžu podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy

k návrhu zákona, na ktoré je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov.

Svoj súhlas s podaním návrhu prejavia poslanci svojimi podpismi

pod riadne sformulované písomné a odôvodnené znenie

pozmeňujúceho návrhu. O pozmeňujúcich návrhoch, ktoré

rozširujú predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný

zákon, tzn. novelu, možno hlasovať, len ak s návrhmi navrhovateľ

vyjadril súhlas.

Hlasovanie o jednotlivých návrhoch na zmenu a doplnenie návrhu

zákona sa uskutoční podľa odporúčania gestorského výboru.

Najprv sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich návrhoch zo

spoločnej správy a potom o ostatných pozmeňujúcich návrhoch.

Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov

a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi

národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania

pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení

lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada

gestorský výbor alebo spoločný spravodajca. Ak niektorý

z poslancov navrhol v rozprave návrh zákona vrátiť, odložiť alebo

nepokračovať v rokovaní o ňom , tzn. postup, ktorý je odlišný od

záverečného stanoviska gestorského výboru, hlasuje sa najprv

o tomto návrhu.

Ak v druhom čítaní národná rada neschválila návrh na vrátenie,

odloženie alebo nepokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,

postúpi návrh zákona do tretieho čítania. Ak v druhom čítaní boli

schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie

čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení; skôr sa môže konať,

ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného

60

spravodajcu rozhodne národná rada bez rozpravy a hlasuje

o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď.

3.5. Tretie čítanie

V treťom čítaní hlasuje národná rada o návrhu zákona ako o celku.

Poslanci môžu v rozprave navrhovať len opravu legislatívno-

technických alebo jazykových chýb pozmeňujúcich alebo

doplňujúcich návrhov, ktoré už boli prijaté v druhom čítaní. Ak by

malo ísť o opravu iných chýb, vzťahujúcich sa na už schválené

návrhy, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy môže predložiť

najmenej 30 poslancov. Rovnaký počet poslancov môže navrhnúť

opakovanie druhého čítania.

Opakované druhé čítanie

V opakovanom druhom čítaní (vo výboroch, v gestorskom výbore

alebo na schôdzi národnej rady) sa rokuje o návrhu zákona v znení

doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Tieto možno ďalej meniť a dopĺňať; to sa vzťahuje aj na

ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy.

O opakovaní druhého čítania rozhodne národná rada bezodkladne

hlasovaním po zistení, že ide o podnet 30 poslancov a návrh

doteraz nebol uplatnený a nebolo o ňom rozhodnuté.²⁸Tretie

čítanie je záverečným štádiom rokovania o návrhu zákona.

Poslanci hlasovaním vyjadrujú svoj postoj k návrhu zákona ako

k celku.

²⁸Stanovisko Ústavnoprávneho výboru NR SR z 25. septembra 1997.

61

Národná rada Slovenskej republiky

3.6. Hlasovanie na schôdzi národnej rady

Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Miesto

poslanca, rečnícky pult a miesta pre navrhovateľa a spravodajcu

sú pre tento účel vybavené technickým zariadením. Poslanci majú

pridelené hlasovacie karty, ktoré umožňujú určiť, ktorý poslanec

ako hlasoval. Poslanec musí pred hlasovaním priložiť hlasovaciu

kartu k hlasovaciemu zariadeniu. Informačné panely umiestnené

v rokovacej sále zobrazujú o. i. čas zostávajúci do konca

hlasovania a výsledky hlasovania.

Ak z technických dôvodov nie je možné použiť elektronické

hlasovanie, poslanci hlasujú zdvihnutím ruky, použitím

hlasovacích lístkov alebo iným spôsobom, na ktorom sa uznesie

národná rada. Hlasovanie sa spravidla uskutoční každý rokovací

deň o 11. hodine a o 17. hodine, ak národná rada nerozhodne bez

rozpravy inak.

Tajné hlasovanie

Národná rada využíva v niektorých prípadoch tajné hlasovanie.

Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na

tom na návrh najmenej 15 poslancov uznesie bez rozpravy

národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku

rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Pri

hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou

osobou vylúčené.

Hlasovanie

Aby sa o návrhu zákona mohlo hlasovať, musí byť prítomný

potrebný počet poslancov ustanovený ústavou (kvórum), t. j.

nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (tzv. absolútna väčšina,

t. j. 76 hlasov), ktorá musí byť prítomná na začiatku každej

62

schôdze a potom aj pri každom hlasovaní. Na schválenie zákona

je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov (tzv.

relatívna väčšina, najmenej teda 39 hlasov).

Na prijatie ústavy alebo ústavného zákona sa vyžaduje podpora

troch pätín všetkých poslancov (tzv. kvalifikovaná alebo ústavná

väčšina, t. j. 90 hlasov).

V niektorých prípadoch sa vyžaduje na schválenie návrhu

absolútna väčšina, a to pri hlasovaní o návrhoch zákonov, ktoré

prezident vrátil národnej rade na opätovné prerokovanie, pri voľbe

predsedu a podpredsedov národnej rady, pri vyslovení súhlasu

s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy a pri

vyslovení nedôvery vláde alebo jej členovi.

Po schválení návrhu zákona odbor legislatívy a aproximácie práva

Kancelárie národnej rady pripraví čistopis zákona, v ktorom sú

zapracované schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Čistopis zákona podpisujú najvyšší ústavní činitelia. Prvý

podpisuje schválený zákon predseda národnej rady, následne

doručí Kancelária národnej rady zákon na podpis predsedovi

vlády SR a prezidentovi SR.

3.7. Prezidentské veto

Prezident má právo vrátiť schválený zákon s pripomienkami do 15

dní odo dňa doručenia na opätovné prerokovanie do národnej rady.

Ide o právo veta, ktoré môže prezident uplatniť, len ak ide o zákon,

nie ústavný zákon. Ak prezident využije právo veta, vrátený zákon

je zaradený do druhého čítania. Predmetom rokovania sú len

pripomienky prezidenta, ktoré musia obsahovať presné znenie

63

Národná rada Slovenskej republiky

navrhovanej úpravy, ak prezident nenavrhne neprijatie celého

zákona.

Pri prerokúvaní zákona, ktorý prezident vrátil do národnej rady

s pripomienkami, nie je možné podať návrh na vrátenie tohto

zákona navrhovateľovi na jeho dopracovanie, na odloženie

rokovania o ňom alebo na nepokračovanie v rokovaní o ňom.²⁹Na

opätovné schválenie zákona, ktorý bol vrátený prezidentom do

národnej rady je potrebné, aby zaň hlasovala nadpolovičná väčšina

všetkých poslancov (t. j. minimálne 76).

3.8. Publikovanie zákona

Ak prezident nevyužil svoje právo veta a zákon nevrátil na

opätovné prerokovanie, predseda národnej rady zašle zákon na

uverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do

21 dní od jeho schválenia.

Ak národná rada schváli zákon, ktorý prezident vrátil národnej

rade s pripomienkami, zašle predseda národnej rady schválený

zákon, vrátený prezidentom, po jeho opätovnom prerokovaní,

najneskôr do 14 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky.

Platnosť a účinnosť zákona

Zákon nadobúda platnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a stáva sa tak súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky. Dátumom uvedeným v zákone ako deň

účinnosti sa zákon stáva právne záväzným a každý je povinný

riadiť sa jeho ustanoveniami. Čas medzi platnosťou a účinnosťou

²⁹Stanovisko Ústavnoprávneho výboru NR SR z 10. septembra 2003.

64

zákona sa označuje ako legisvakančná lehota. Jej zmyslom je

poskytnúť časový priestor na to, aby sa každý, komu zo zákona

vyplývajú určité práva alebo povinnosti, mohol oboznámiť s jeho

obsahom. Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych

predpisov sa dbá na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a dňom nadobudnutia

jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní.

3.9. Osobitný postup pri rokovaní o niektorých návrhoch

zákonov

Skrátené legislatívne konanie

Ide o procedúru, ktorá umožňuje v krátkom čase schváliť návrh

zákona. Neuplatňujú sa časové lehoty, ktoré ustanovuje rokovací

poriadok v súvislosti s rokovaním o návrhu zákona. Na návrh

vlády môže národná rada rozhodnúť o skrátenom legislatívnom

konaní za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu

základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak

hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada môže

o skrátenom legislatívnom konaní rozhodnúť aj vtedy, ak si

rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov

o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti

vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov

vyžaduje neodkladné prijatie zákona.

Rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte

Rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte prebieha

v druhom a treťom čítaní; návrh sa predkladá na základe

osobitného zákona.³⁰Vláda predkladá národnej rade na informáciu

³⁰§ 14 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

65

Národná rada Slovenskej republiky

návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak

národná rada nerozhodne inak. Súčasťou rozpočtu verejnej správy

je aj štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok, pričom na

rozdiel od rozpočtu verejnej správy schvaľuje národná rada štátny

rozpočet zákonom o štátnom rozpočte.

Návrh zákona o štátnom rozpočte sa prideľuje všetkým výborom

okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre

nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru na

kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu

činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného

výboru na kontrolu činnosti NBÚ. Rokovací poriadok ustanovuje

sa, že návrh zákona o štátnom rozpočte nesmie obsahovať zmeny,

doplnenia ani zrušenia iných zákonov.

Rokovanie o medzinárodných zmluvách

Rokovací poriadok ustanovuje osobitné pravidlá pre rokovanie

o medzinárodných zmluvách. Medzinárodná zmluva, pred ktorej

ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady sa prerokuje

v druhom a treťom čítaní. O pridelení medzinárodnej zmluvy

výborom a určení lehoty na prerokovanie rozhodne predseda

národnej rady.

Ak vláda predkladá národnej rade na vyslovenie súhlasu

medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,³¹musí byť takáto

zmluva predložená spolu s doložkou prednosti. Doložka obsahuje

31

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,

a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred

zákonmi.

66

posúdenie zmluvy z hľadiska jej prednosti voči konkrétnym

zákonom a jej vplyvu na právny poriadok Slovenskej republiky.

V druhom čítaní gestorský výbor v uznesení najmä odporučí, či

národná rada má alebo nemá vysloviť s medzinárodnou zmluvou

súhlas. V treťom čítaní národná rada rozhodne, či vyslovuje alebo

nevyslovuje s medzinárodnou zmluvou súhlas. Môže tiež

rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá.

3.10. Ústavný súd Slovenskej republiky a legislatívna činnosť

národnej rady

Strážcom ústavnosti v Slovenskej republike je ústavný súd. Je tiež

jediným orgánom, ktorý môže ex post zasiahnuť do zákonodarnej

činnosti národnej rady a konštatovať rozpor prijatého zákona

s ústavou.³²Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou,

s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom.

Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá:

a) najmenej pätina poslancov národnej rady,

b) prezident,

c) vláda,

d) súd v súvislosti s prejednávanou vecou,

e) generálny prokurátor,

f) predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa

výkonu súdnictva,

32

Rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 48/03 z 11. decembra

2003.

67

Národná rada Slovenskej republiky

g) verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho

predpisu môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.³³

Ak ústavný súd prijme návrh na konanie o súlade právnych

predpisov,³⁴môže aj bez návrhu uznesením pozastaviť účinnosť

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné

práva alebo slobody, alebo ľudské práva a základné slobody

vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala, a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny

nenapraviteľný následok. Predmetné rozhodnutia ústavného súdu

sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Rozhodnutia ústavného súdu sú všeobecne záväzné odo dňa ich

vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zánik

rozhodnutia vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci

samej alebo zastavením konania oznámi predseda ústavného súdu

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi

predpismi je nesúlad, strácajú príslušné zákony, ich časti, prípadne

niektoré ich ustanovenia účinnosť. Národná rada je povinná do

33

§ 74 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

34

§ 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

68

šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu

uviesť zákon do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi

a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom daným

zákonom. Ak tak národná rada neurobí, také zákony, ich časti

alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od

vyhlásenia rozhodnutia.

Stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe

nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych

predpisov nimi zrušených, ak ústavný súd nerozhodne inak; ak

však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny

predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak

ústavný súd nerozhodne inak.³⁵

35

§ 91 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

69

Národná rada Slovenskej republiky

70

4. KONTROLNÁ ČINNOSŤ

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ing. Martina Hogenová

Vzťah medzi zákonodarnou a výkonnou mocou vychádza z teórie

deľby moci a je daný najmä formou vlády.³⁶Slovenská republika má

parlamentnú formu vlády, ktorú v tejto súvislosti charakterizuje

najmä primárna legitimita parlamentu získaná voľbami a odvodená

legitimita vlády, ústavnoprávna zodpovednosť vlády voči

parlamentu, ktorá sa realizuje prostredníctvom rokovania

o programovom vyhlásení vlády a jeho schvaľovaní, možnosti

parlamentu vysloviť vláde nedôveru a ďalšími kontrolnými

nástrojmi.³⁷Kontrola sa nevzťahuje na dodržiavanie zákonov

orgánmi súdnej moci.³⁸Základným princípom parlamentnej

demokracie je, že vláda zodpovedá parlamentu a je viazaná na

jeho dôveru. Parlament má právo kontrolovať vládu, pýtať sa na

určité jej úkony, informovať sa o nich a posudzovať ich.³⁹

Pokiaľ ide o kontrolnú funkciu národnej rady, vychádza z čl. 86

ústavy. Do pôsobnosti národnej rady patrí najmä uznášať sa na

ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa

dodržiavajú; rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať

činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom. Národná

36

Pokiaľ nie je uvedené inak, informácie v tejto kapitole vychádzajú zo

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

a z Ústavy Slovenskej republiky.

³⁷Svák, J., Cibulka Ľ. (2007). Ústavné právo Slovenskej republiky, Poradca

podnikateľa, II. Vydanie, s. 210.

³⁸Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 27. januára

1995.

³⁹Stanovisko sudcu Alexandra Bröstla vo veci sp. zn. PL. ÚS 9/04.

71

Národná rada Slovenskej republiky

rada vykonáva kontrolu činnosti vlády aj iným spôsobom,

prípadne aj s pomocou svojich orgánov, a to len v rámci ústavného

oprávnenia. Ústava žiadnu inú kontrolu činnosti vlády národnou

radou neupravuje.⁴⁰

4.1. Kontrolné právomoci národnej rady, ktoré môže uplatňovať

ako celok

Vyslovenie dôvery/nedôvery (vláde alebo jej členovi)

Ide o právo národnej rady vysloviť vláde, ako aj jej jednotlivému

členovi, nedôveru, vyjadrené v čl. 114 a v čl. 116 ústavy, čoho

právnym (ústavným) dôsledkom je povinnosť prezidenta vládu,

resp. jednotlivého člena vlády odvolať podľa čl. 115 resp. čl. 116

ústavy.

Z čl. 88 ústavy zároveň vyplýva, že návrh na vyslovenie nedôvery

vláde alebo jej jednotlivému členovi národná rada prerokuje (len)

vtedy, ak o to požiada najmenej pätina poslancov, pričom na

vyslovenie nedôvery vláde alebo jej jednotlivému členovi je

potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Právo

národnej rady vysloviť vláde, resp. jej jednotlivému členovi

nedôveru treba považovať za hlavný ústavný nástroj na

uplatňovanie kontrolnej právomoci národnej rady voči vláde, resp.

jej jednotlivému členovi, ktorý v konečnom dôsledku smeruje

k uplatneniu zodpovednosti vlády, resp. jej jednotlivého člena voči

národnej rade. Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo

hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.

⁴⁰Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 27. januára

1995.

72

Najmenej jedna pätina poslancov môže požiadať národnú radu

o prerokovanie ich návrhu na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej

členovi. Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí

byť vyhotovený písomne a odôvodnený. Predseda národnej rady

zvolá schôdzu na prerokovanie tohto návrhu do 30 dní odo dňa,

keď návrh dostal, ak poslanci nežiadajú zvolať schôdzu do

siedmich dní. Návrh pridelí predseda národnej rady na

prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového

a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Rokovanie o programovom vyhlásení vlády

Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred

národnú radu, predložiť jej svoj program a požiadať ju

o vyslovenie dôvery. Programové vyhlásenie vlády je základným

dokumentom novovytvorenej vlády obsahujúcim jej program

a tézy na konkrétne volebné obdobie. Na jeho základe potom vláda

predkladá do národnej rady návrhy zákonov. Národná rada pri

svojej kontrolnej činnosti vychádza aj z tohto dokumentu, na

základe ktorého vyslovila vláde dôveru.

Správy

Ide o naplnenie informačného práva národnej rady, ktorá môže od

vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych

funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich

pôsobnosti. Správu musia uvedené subjekty alebo funkcionári

podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej národnou radou, ktorá

nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ide o právo parlamentu, ktoré sa

nevzťahuje iba na vládu alebo jej členov, ale aj na širší okruh

orgánov, resp. funkcionárov orgánov výkonnej moci.

Prerokúvanie správ je jedným zo základných kontrolných

nástrojov národnej rady voči vláde, ktorým sleduje predovšetkým

73

Národná rada Slovenskej republiky

plnenie jej Programového vyhlásenia, Plánu legislatívnych úloh

vlády, ako aj vecných kompetencií jednotlivých ministerstiev.

Okrem toho, vláda, ministerstvá a niektoré ústredné orgány štátnej

správy predkladajú národnej rade na rokovanie rôzne druhy správ

v zmysle rokovacieho poriadku ^aostatných zákonov. Takéto

správy sa predkladajú pravidelne; národná rada nemusí o ne

osobitne žiadať.

Povinnosť vlády zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady

a schôdzach výborov

V zmysle čl. 85 ústavy, na požiadanie národnej rady alebo jej

orgánu sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy

musí zúčastniť na jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu. Okrem

toho, predseda vlády a ostatní členovia vlády, predseda ústavného

súdu, predseda Najvyššieho súdu SR, predseda Najvyššieho

kontrolného úradu SR, guvernér Národnej banky Slovenska

a generálny prokurátor majú právo byť prítomní na schôdzach

národnej rady a nemožno ich zo schôdzi národnej rady vylúčiť. Na

požiadanie národnej rady sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu

štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi. Na schôdzi národnej

rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády.

4.2. Kontrolné právomoci, ktoré môžu uplatňovať orgány

národnej rady

V kontrolnej činnosti národnej rady majú osobitné postavenie

výbory. Národná rada si zriaďuje výbory ako svoje kontrolné

a iniciatívne orgány. Okrem prerokúvania návrhov zákonov

a iných materiálov vykonávajú výbory aj kontrolnú činnosť.

Kontrolnú činnosť vykonávajú jednak výbory, ktoré sa bežne

zúčastňujú na zákonodarnej činnosti a jednak osobitné

74

kontrolné výbory, zriadené špeciálne na výkon kontroly činnosti

spravodajských služieb a Národného bezpečnostného úradu.

Národná rada si nemôže zriaďovať tzv. vyšetrovacie výbory ani

komisie, pretože ústava neumožňuje národnej rade vykonávať

niektoré právomoci, podobné orgánom činným v trestnom konaní,

ani jej neumožňuje predvolávať občanov, vypočúvať ich a ukladať

im ďalšie obmedzenia ich základných práv a slobôd z dôvodu

uskutočňovania kontrolnej pôsobnosti národnej rady, a to bez

ohľadu na to, či kontrolu vykonáva poslanec alebo orgán národnej

rady.⁴¹

Osobitné kontrolné výbory

V zmysle rokovacieho poriadku si národná rada zriaďuje

z poslancov osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti

Národného bezpečnostného úradu a služieb vykonávaných podľa

osobitných predpisov, t. j. Slovenskej informačnej služby

a Vojenského spravodajstva.

Práva a povinnosti osobitných kontrolných výborov a ich členov

upravujú osobitné predpisy, konkrétne § 5 a 6 zákona NR SR

č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení

neskorších predpisov, § 11 zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom

spravodajstve a § 72 až 74 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane

utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (kontrola

činnosti Národného bezpečnostného úradu).

Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa

princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo

⁴¹Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/95 zo dňa 29. novembra

1995.

75

Národná rada Slovenskej republiky

poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov

osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva

v kontrolnom výbore vzdať. Rokovanie osobitných kontrolných

výborov je neverejné, zúčastňujú sa na ňom členovia výboru

a ďalšie osoby len so súhlasom výboru. Predseda národnej rady

má právo zúčastniť sa na rokovaní osobitných kontrolných

výborov. Ostatné ustanovenia rokovacieho poriadku sa na

rokovanie týchto výborov vzťahujú primerane.

Poslanecký prieskum

Poslanec alebo skupina poslancov môže vykonať poslanecký

prieskum, aby zistili, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či

hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade, ak ich

vykonaním poslaneckého prieskumu poverí národná rada alebo

výbor. Poslanecký prieskum môže poslanec alebo skupina

poslancov vykonať v:

 orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách,

ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa

zákona schvaľuje národná rada,

 subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami,

finančnými

prostriedkami,

majetkovými

právami

a pohľadávkami štátu a verejnoprávnych inštitúcií,

 právnických osobách s majetkovou účasťou štátu a v právnických

osobách s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií.

Subjekty sú povinné poskytnúť poslancovi alebo skupine poslancov

informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s výkonom

poslaneckého prieskumu a na žiadosť ich prijať.

76

4.3. Kontrolné právomoci, ktoré môžu uplatňovať individuálni

poslanci

Hodina otázok

Hodina otázok je súčasťou programu schôdze národnej rady vždy

vo štvrtok, ak je rokovacím dňom, a začína sa o 14. hodine. Do

programu nie je zaradená vtedy, ak bola schôdza zvolaná na

žiadosť najmenej jednej pätiny poslancov. Počas hodiny otázok

odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda

Najvyššieho kontrolného úradu SR na aktuálne otázky, najmä

z ich pôsobnosti.

Otázky musia byť formulované stručne a musia umožňovať

stručnú odpoveď. Odpoveď na položenú otázku môže trvať

najviac päť minút. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky

môže trvať najviac dve minúty.

Ak chce poslanec položiť viac ako jednu otázku, každá z nich musí

byť napísaná a predložená osobitne. Poradie otázok sa určuje

žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne

položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku

ústne. Osobitne sa žrebujú otázky adresované predsedovi vlády,

ktorý odpovedá prvých 15 minút, a otázky adresované ostatným

členom vlády, generálnemu prokurátorovi a predsedovi

Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa

bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme, stačí,

ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených

prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za

neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že

bude na ne odpovedať sám. Poslanec má právo na písomnú

77

Národná rada Slovenskej republiky

odpoveď do 30 dní len vtedy, ak mal možnosť otázku predniesť

v rámci 60 minút, t. j. v rámci hodiny otázok, a ak nedostal na

svoju otázku odpoveď (napríklad pre neprítomnosť člena vlády,

nedostatok potrebných informácií a podobne).

Interpelácie

Interpelácia znamená požiadavku respektíve kvalifikovanú

otázku, aby vláda (minister) objasnila určité konanie alebo svoju

politiku. Interpelácia je kontrolným prostriedkom národnej rady

voči vláde, jej členovi alebo vedúcemu ústredného orgánu štátnej

správy. Poslanec môže toto právo uplatniť samostatne. Ústava

ustanovuje právo poslanca národnej rady interpelovať vládu, člena

vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo

veciach ich pôsobnosti. Zároveň toto ustanovenie ústavy

poslancovi národnej rady zaručuje právo dostať od

interpelovaného odpoveď na interpeláciu do 30 dní, z čoho možno

implikovať povinnosť interpelovaného odpovedať na interpeláciu

v tejto ústavnej lehote.

Interpelácia sa podáva písomne predsedovi národnej rady

(prostredníctvom podateľne), ktorý ju zašle interpelovanému,

predsedovi vlády a na vedomie poslaneckým klubom. Nemožno

interpelovať prezidenta, generálneho prokurátora, predsedu

ústavného súdu alebo ďalších ústavných činiteľov alebo štátnych

funkcionárov, ktorí nie sú členmi vlády alebo vedúcimi iného

ústredného orgánu štátnej správy.

Interpelovaný je do 30 dní povinný písomne odpovedať

interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Môže odpovedať aj

ústne v rámci bodu programu schôdze určeného na interpelácie, čo

ho však nezbavuje povinnosti odpovedať aj písomne. Ak národná

rada vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí na odpoveď kratšiu

78

lehotu, ktorá však nesmie mať menej ako 15 dní. Lehota určená na

odpoveď začína plynúť od odoslania prepisu interpelácie

z Kancelárie národnej rady.

Po doručení odpovede na interpeláciu sa na najbližšiu schôdzu

národnej rady zaradí do programu rozprava o tejto odpovedi, na

ktorej je nevyhnutná prítomnosť interpelovaného. Interpelujúci

poslanec sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú. Ak ju

nepovažuje za uspokojivú, národná rada zaujme stanovisko

k odpovedi prijatím uznesenia. Na návrh vlády sa hlasovanie

o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.

4.4. Štátny rozpočet, kontrola finančného hospodárenia štátu

Národná rada vykonáva významnú kontrolnú funkciu vo vzťahu

k finančnému hospodáreniu štátu a celej verejnej správy. Národná

rada schvaľuje každoročne zákon o štátnom rozpočte. Do tohto

procesu je zapojený aj Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý

vypracúva stanoviská k návrhu štátneho rozpočtu a k návrhu

záverečného účtu. Tieto stanoviská prerokúva národná rada.

Vláda predkladá návrh štátneho záverečného účtu národnej rade

a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky do

20. mája bežného roka. Národná rada rozhodne o použití prebytku

štátneho rozpočtu.⁴²Vláda predkladá súhrnnú výročnú správu za

príslušný rozpočtový rok na informáciu národnej rade do 20.

novembra bežného rozpočtového roka. Vláda predkladá v rámci

návrhu rozpočtu verejnej správy aj informáciu o očakávanej

42

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

79

Národná rada Slovenskej republiky

skutočnosti bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným

rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok.⁴³

Národná rada schvaľuje aj rozpočty iných právnických osôb, ktoré

vytvorila, a prerokúva ich plnenie. Počet takýchto návrhov

rozpočtov sa mení a súvisí so vznikom nových, prípadne zánikom

existujúcich inštitúcií v priebehu volebného obdobia, resp. so

zmenou úloh, ktorá im vyplýva z novoprijatých zákonov.

Kontrolná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky

– vybrané predkladané správy a materiály

Predkladateľ

Materiál

Termín

Správa o finančnej stabilite dvakrát

Národná banka

ročne

Slovenska

Správa za predchádzajúci

kalendárny rok o štátnej

politike starostlivosti

do

Vláda

1. septembra

každoročne

o Slovákoch žijúcich

v zahraničí a o poskytnutej

štátnej podpore Slovákom

žijúcim v zahraničí spolu

s návrhom programu štátnej

politiky starostlivosti

o Slovákov žijúcich

v zahraničí na ďalší rok

obsahujúcim predpokladanú

sumu rozpočtových

prostriedkov potrebných na

jej realizáciu.

⁴³Tamtiež.

80

Správa o činnosti

každoročne

v prvom

Verejný

ochranca práv

štvrťroku

najmenej raz

ročne

Správa o plnení úloh SIS

Slovenská

informačná

služba

Správa o plnení úloh

najmenej raz

Minister

Vojenského spravodajstva

ročne

obrany SR

Správa o činnosti

do 31. mája

každoročne

Rada Rozhlasu

a televízie

Slovenska

Výročná správa o činnosti

RTVS v predchádzajúcom

kalendárnom roku spolu so

svojím stanoviskom aj

výročnú správu o činnosti

Rozhlasu a televízie

Slovenska

v predchádzajúcom

kalendárnom roku.

Výročná správa o stave

do 90 dní po

Rada pre

vysielania a o svojej činnosti skončení

kalendárneho

vysielanie

a retransmisiu

roka

Výročná správa o činnosti

Sociálnej poisťovne

po schválení

dozornou

radou

Sociálna

poisťovňa

81

Národná rada Slovenskej republiky

Kontrola finančného hospodárenia

– vybrané predkladané materiály

Predkladateľ Materiál, správa

Termín

Návrh rozpočtu verejnej do 15.

Vláda

správy a vládny návrh

zákona o štátnom

rozpočte na príslušný

rozpočtový rok.

októbra

bežného roka,

ak národná

rada

Súčasne s návrhom

zákona o štátnom

nerozhodla

inak

rozpočte na príslušný

rozpočtový rok schvaľuje

národná rada limity

verejných výdavkov

subjektov verejnej

správy a ďalších súčastí

rozpočtu verejnej správy

rozpočtovaných

v rozpočte verejnej

správy.

Stanovisko k návrhu

Štátneho rozpočtu SR,

v ktorom hodnotí aj

30 dní po

rozhodnutí

vlády

Najvyšší

kontrolný úrad

SR

návrh rozpočtu verejnej

správy na príslušný rok.

Správu o výsledkoch

kontrolnej činnosti za

uplynulý kalendárny rok

najneskôr do

konca marca

Výročnú správu

o činnosti Sociálnej

poisťovne.

po schválení

dozornou

radou

Sociálna

poisťovňa

82

Návrh rozpočtu Sociálnej v termíne

poisťovne na príslušný

kalendárny rok

s predpokladaným

určenom na

predloženie

návrhu

vývojom príjmov

štátneho

rozpočtu,

a výdavkov na obdobie

nasledovných dvoch

rokov, so stanoviskom

dozornej rady k návrhu

(po schválení vládou)

do 6 mesiacov

odo dňa jeho

vymenovania,

po schválení

vládou.

Návrh strategických

zámerov činnosti SP so

stanoviskom dozornej

rady

Návrh rozpočtu Exim-

banky na nasledujúci

rozpočtový rok

po jeho

prerokovaní

vo vláde

Exportno-

importná banka

SR

(EXIMBANKA)

Návrh svojho rozpočtu

na rozpočtový rok so

stanoviskom vlády.

Súčasťou návrhu

termín usta-

novený na

predkladanie

návrhu

rozpočtu Eximbanky na

rozpočtový rok je návrh

obchodno-finančného

plánu Eximbanky na

štátneho

rozpočtu na

každý

rozpočtový

príslušný rozpočtový rok rok

Rozpočet úradu

Po schválení

dozornou

radou

Úrad pre

dohľad nad

zdravotnou

starostlivosťou

Vláda

Návrh štátneho

záverečného účtu

do 20. mája

bežného roka

Stanovisko k návrhu

štátneho záverečného

účtu SR

V lehote 30

dní po

rozhodnutí

vlády

Najvyšší

kontrolný úrad

SR

83

Národná rada Slovenskej republiky

84

5. KREAČNÁ ČINNOSŤ

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

RNDr. Katarína Kubišová

5.1. Právny základ kreačnej činnosti národnej rady⁴⁴

Kreačná činnosť národnej rady predstavuje významnú oblasť jej

pôsobnosti a môžeme ju rozdeliť na kreačnú činnosť smerom

dovnútra a smerom navonok. Kreačnou činnosťou smerom

dovnútra rozumieme voľbu funkcionárov národnej rady – predsedu,

podpredsedov a iných funkcionárov, vytváranie výborov národnej

rady a voľbu ich funkcionárov. Smerom navonok sa pod ňou

rozumie zriaďovanie iných orgánov ustanovených ústavou

a zákonmi, a taktiež voľba ich funkcionárov.

Kreačnú činnosť národnej rady definuje ústava. Do pôsobnosti

národnej rady explicitne podľa ústavy patrí:

 zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej

správy,

 voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho

kontrolného úradu SR a troch členov súdnej rady.

Kreačnú činnosť smerom dovnútra upravuje taktiež ústava.

Predsedu národnej rady volí a odvoláva v tajnom hlasovaní

národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Predseda je zodpovedný len národnej rade. Predseda národnej rady

44

Pokiaľ nie je uvedené inak, informácie v tejto kapitole vychádzajú zo

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

a z Ústavy Slovenskej republiky.

85

Národná rada Slovenskej republiky

ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si

národná rada nezvolí nového predsedu.

Predsedu národnej rady zastupujú podpredsedovia. Tajným

hlasovaním ich volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda národnej rady

je zodpovedný národnej rade. Národná rada zriaďuje z poslancov

výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov

volí tajným hlasovaním.

Rokovací poriadok stanovuje, že národná rada vykonáva

pôsobnosť podľa ústavy v zákonodarnej a kontrolnej činnosti,

v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných

orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon.

Národná rada okrem iných oblastí pôsobnosti podľa rokovacieho

poriadku najmä:

 podáva prezidentovi návrhy na vymenovanie sudcov

ústavného súdu,

 podáva prezidentovi návrhy na vymenovanie a odvolanie

generálneho prokurátora.

Národná rada schvaľuje volebný poriadok, v ktorom sa upravia

podrobnosti o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi.

Tento volebný poriadok sa uplatní aj počas volebného obdobia.

Podrobnejšie pravidlá voľby predsedu a podpredsedov národnej

rady, predsedov a podpredsedov výborov národnej rady stanovuje

rokovací poriadok. Detaily a presný postup jednotlivých druhov

volieb stanovuje volebný poriadok, ktorý spravidla schvaľuje

národná rada na začiatku nového volebného obdobia.

86

Rokovací poriadok a zákony, upravujúce jednotlivé ďalšie oblasti,

presnejšie definujú funkcionárov jednotlivých orgánov a inštitúcií,

ktorých volí, navrhuje, alebo schvaľuje národná rada. Tieto

zákony upravujú kritériá, ktoré títo kandidáti musia spĺňať, dĺžku

ich funkčného obdobia, ako aj spôsob a podmienky, za akých

môžu predčasne ukončiť svoje funkčné obdobie, alebo byť

odvolaní zo svojej funkcie.

V rokovacom poriadku bola v minulosti upravená voľba

a odvolávanie sudcov. Táto časť bola však zrušená zákonom

č. 399/2015 Z. z. Návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov

a návrhy na odvolanie sudcov predkladá prezidentovi súdna rada.

Prezident na návrh súdnej rady vymenúva a odvoláva sudcov.

Vymenúva ich bez časového obmedzenia.

5.2. Inštitúcie spadajúce pod kreačnú činnosť národnej rady

Generálny prokurátor a špeciálny prokurátor

Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident

Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej

republiky.⁴⁵

Jeden návrh na voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora môžu

podať národnej rade:

a) poslanec národnej rady,

b) minister spravodlivosti Slovenskej republiky,

c) verejný ochranca práv,

d) generálny prokurátor,

45

§ 7 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov.

87

Národná rada Slovenskej republiky

e) rada prokurátorov,

f) profesijná organizácia právnikov,

g) právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej

republike a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.⁴⁶

Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora a špeciálneho

prokurátora sa podávajú ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich

predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady.

Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidáta na

generálneho prokurátora a voľby kandidáta na špeciálneho

prokurátora na najbližšiu schôdzu národnej rady.

Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách nadpolovičnú

väčšinu hlasov prítomných poslancov. Ak kandidát nebol zvolený,

vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia

dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade

rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci

navrhovaní, ktorí tento počet získali. Ak kandidát na vymenovanie

generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

Návrh na odvolanie generálneho prokurátora alebo špeciálneho

prokurátora môže písomne podať najmenej pätina poslancov.

Návrh sa podáva Ústavnoprávnemu výboru NR SR, ktorý ho so

svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda

národnej rady zaradí návrh na odvolanie generálneho prokurátora

alebo špeciálneho prokurátora so stanoviskom Ústavnoprávneho

výboru NR SR na program najbližšej schôdze národnej rady.

Generálnemu prokurátorovi a špeciálnemu prokurátorovi musí

byť umožnené vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.

46

§ 24a ods. 3 č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry v znení neskorších predpisov.

88

Národná rada si pred hlasovaním o odvolaní špeciálneho

prokurátora z funkcie vyžiada stanovisko rady prokurátorov

a generálneho prokurátora, ktoré rada prokurátorov a generálny

prokurátor predložia národnej rade v lehote do siedmich dní odo

dňa doručenia uznesenia národnej rady, ktorým žiada o vydanie

stanoviska.⁴⁷Návrh na odvolanie generálneho prokurátora alebo

špeciálneho prokurátora je schválený, ak zaň hlasovala

nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Návrh na

odvolanie generálneho prokurátora podáva národná rada

prezidentovi.

Komisár pre deti a Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím

Komisára volí národná rada z kandidátov navrhnutých príslušným

výborom národnej rady. Návrh na kandidáta na komisára môže

príslušnému výboru národnej rady predložiť len poslanec národnej

rady.⁴⁸Funkčné obdobie komisára je šesť rokov a začína plynúť

dňom začatia výkonu funkcie komisára.⁴⁹

Dôvody, pre ktoré národná rada odvolá alebo môže odvolať

komisára definuje § 19 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre

deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.

Najvyšší kontrolný úrad

Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov Najvyššieho

kontrolného úradu SR môžu podávať poslanci, a to písomne,

predsedovi národnej rady najneskôr do desiatich dní pred určeným

47

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry v znení neskorších predpisov.

⁴⁸Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so

zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

⁴⁹Tamtiež.

89

Národná rada Slovenskej republiky

dňom voľby. Súčasťou návrhu je prehľad o vzdelaní a praxi

navrhovaných a ich písomný súhlas s kandidatúrou.

Voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu

SR sa konajú najneskôr 30 dní pred uplynutím ich funkčného

obdobia. Deň voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho

kontrolného úradu SR určuje predseda národnej rady.

Za predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR je

zvolený kandidát, ktorý získal v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu

hlasov prítomných poslancov. Ak predseda alebo podpredseda

Najvyššieho kontrolného úradu SR nebol zvolený, vykoná sa

opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja

kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti

počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti,

ktorí tento počet získali. Ak predseda alebo podpredseda

Najvyššieho kontrolného úradu SR v opakovanej voľbe nebol

zvolený, vykonajú sa nové voľby. Funkčné obdobie predsedu

a podpredsedov je sedem rokov.⁵⁰

Dôvody na odvolanie predsedu/podpredsedu Najvyššieho

kontrolného úradu upravuje § 12 zákona NR SR č. 39/1993 Z. z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Návrh na

odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného

úradu SR môžu podávať poslanci; návrhy sa podávajú predsedovi

národnej rady, ktorý ich predloží národnej rade na jej najbližšej

schôdzi. Návrhy musia byť podané písomne a odôvodnené.

Predsedovi alebo podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu

SR sa musí umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie. Návrh

50

§ 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov.

90

na odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného

úradu SR je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina

prítomných poslancov.

Národná banka Slovenska

Banková rada má šesť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér,

dvaja viceguvernéri a traja ďalší členovia. Guvernéra

a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády

schválený národnou radou; ak neboli vymenovaní zo

zamestnancov Národnej banky Slovenska, dňom vymenovania im

vzniká pracovný pomer k Národnej banke Slovenska.

Funkčné obdobie členov bankovej rady je šesťročné. Tá istá osoba

môže byť vymenovaná za člena bankovej rady opätovne, pričom

však za guvernéra môže byť vymenovaná najviac na dve funkčné

obdobia a za viceguvernéra tiež najviac na dve funkčné obdobia.⁵¹

Národný bezpečnostný úrad

Riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ak spĺňa stanovené

predpoklady, volí a odvoláva národná rada na návrh vlády.

Funkčné obdobie riaditeľa bezpečnostného úradu je sedem rokov

a začína plynúť odo dňa zvolenia do funkcie riaditeľa

bezpečnostného úradu. Tú istú osobu možno zvoliť za riaditeľa

bezpečnostného úradu najviac na dve funkčné obdobia.⁵²

Národná rada môže odvolať riaditeľa bezpečnostného úradu

z funkcie na základe návrhu 30 poslancov alebo na návrh vlády po

51

§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.

o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

⁵²§ 71 ods. 2 a 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

91

Národná rada Slovenskej republiky

splnení niektorej z podmienok definovaných v § 71 zákona

č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.

Rada pre mediálne služby

Rada má deväť členov, ktorých volí a odvoláva národná rada.

Národná rada volí členov rady po verejnom vypočutí kandidátov.

Verejné vypočutie kandidáta zabezpečuje príslušný výbor

národnej rady. Verejné vypočutie je vysielané naživo na webovom

sídle národnej rady.

Návrhy kandidátov na členov rady môžu príslušnému výboru

národnej rady predkladať profesijné inštitúcie a občianske

združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, vedy, vzdelávania

alebo športu, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti

a občianske združenia občanov so zdravotným postihnutím

prostredníctvom poradného orgánu vlády Slovenskej republiky

pre problematiku občanov so zdravotným postihnutím.⁵³Funkčné

obdobie člena rady je šesťročné. Člena rady možno zvoliť najviac

na dve funkčné obdobia.⁵⁴

Podmienky, za ktorých národná rada odvolá, alebo môže odvolať

člena rady na návrh príslušného výboru sú dané v § 117 zákona

č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Rada má troch členov. Členmi rady sú predseda a dvaja ďalší

členovia. Predsedu rady volí a odvoláva národná rada

trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády. Jedného

53

Zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších

predpisov.

⁵⁴Tamtiež.

92

člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou

hlasov prítomných poslancov na návrh prezidenta. Ďalšieho člena

rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov

prítomných poslancov na návrh guvernéra Národnej banky

Slovenska. Člen rady má postavenie verejného činiteľa.

Funkčné obdobie členov rady je sedemročné. Tá istá osoba môže

byť zvolená za člena rady len raz. Člena rady možno odvolať

z funkcie len vtedy, ak bol člen rady právoplatne odsúdený za

úmyselný trestný čin, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu

pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony alebo

ak člen rady nie je schopný šesť mesiacov vykonávať svoju

funkciu.⁵⁵

Rada pre štátnu službu

Rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší

štyria členovia rady. Členov rady volí a odvoláva národná rada

nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Po jednom

členovi rady navrhuje:

 výbor národnej rady, ktorý určí národná rada,

 verejný ochranca práv,

 predseda najvyššieho kontrolného úradu,

 poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií

a rozvoja občianskej spoločnosti,

 Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.

Predsedu rady volí národná rada z členov rady nadpolovičnou

väčšinou hlasov prítomných poslancov. Členstvo v rade je

nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len

⁵⁵Čl. 3 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

93

Národná rada Slovenskej republiky

raz.⁵⁶Funkčné obdobie člena rady je sedem rokov. Člen rady

ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia až do zvolenia

nového člena rady.

Ak funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia, je

ten, kto ho navrhol, povinný najneskôr tri mesiace pred uplynutím

funkčného obdobia predložiť národnej rade návrh na zvolenie

nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká vzdaním sa

funkcie, je ten, kto ho navrhol, povinný do jedného mesiaca od

doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie člena rady predložiť

národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia

člena rady zaniká z iného dôvodu, je ten, kto ho navrhol, povinný

do jedného mesiaca od vzniku skutočnosti, ktorá má za následok

zánik funkcie člena rady, predložiť národnej rade návrh na

zvolenie nového člena rady.⁵⁷

Rozhlas a televízia Slovenska

Rada má deväť členov. Členov rady volí a odvoláva národná rada

nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí

z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor

národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení:

 traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania,

 traja odborníci v oblasti televízneho vysielania,

 dvaja odborníci v oblasti ekonómie a

 jeden odborník v oblasti práva.

Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému

výboru národnej rady právnické osoby pôsobiace v oblasti

audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy,

⁵⁶Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

⁵⁷Tamtiež.

94

vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských

práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo

zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických

skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské

spoločnosti. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov

rady zverejňuje príslušný výbor národnej rady prostredníctvom

vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle

Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle národnej rady

a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače.⁵⁸

Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov. Člena rady možno

zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné

obdobia. Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady.⁵⁹

Podmienky pre odvolanie člena rady sú uvedené v § 12 zákona

č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.

Ak sa členovi rady skončí funkčné obdobie, národná rada je

povinná vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby 15 dní pred

skončením funkčného obdobia bol zvolený nový člen rady.

Predseda národnej rady zaradí rokovanie o odvolaní člena rady na

najbližšiu schôdzu národnej rady. Ak národná rada rozhodne

o odvolaní člena rady, predseda národnej rady zaradí voľbu

nového člena rady na najbližšiu schôdzu národnej rady od

rozhodnutia o odvolaní, a ak to nie je možné, zaradí voľbu nového

člena rady na schôdzu nasledujúcu po najbližšej schôdzi národnej

rady.

Národná rada odvolá všetkých členov rady, ak:

58

Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

⁵⁹Tamtiež.

95

Národná rada Slovenskej republiky

 svojím uznesením dvakrát v priebehu šiestich mesiacov

konštatuje, že rada neplní povinnosti ustanovené zákonom,

alebo

 svojím hlasovaním nerozhodla o odvolaní generálneho

riaditeľa z dôvodu, že rada najmenej trikrát za sebou

neschválila jeho návrh rozpočtu a programový koncept

vysielania a predložila príslušnému výboru národnej rady

podnet na podanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa.

Ak boli odvolaní všetci členovia rady, predseda národnej rady

zaradí voľbu nových členov rady na najbližšiu schôdzu národnej

rady od rozhodnutia o odvolaní, a ak to nie je možné, zaradí voľbu

na schôdzu nasledujúcu po najbližšej schôdzi národnej rady.

Funkčné obdobie generálneho riaditeľa trvá päť rokov.

Generálneho riaditeľa možno zvoliť opätovne, najviac však na dve

po sebe nasledujúce funkčné obdobia.⁶⁰Generálneho riaditeľa volí

národná rada na návrh príslušného výboru národnej rady na

základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Verejné

vypočutie kandidáta zabezpečuje príslušný výbor národnej rady

a jeho súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja

Rozhlasu a televízie Slovenska. Verejné vypočutie je vysielané

naživo na webovom sídle národnej rady.

Príslušný výbor národnej rady zverejní najneskôr 90 dní pred

uplynutím funkčného obdobia generálneho riaditeľa výzvu na

prihlásenie kandidátov, a to prostredníctvom vysielania Rozhlasu

a televízie Slovenska, na webovom sídle Rozhlasu a televízie

Slovenska, na webovom sídle národnej rady a najmenej v jednom

denníku celoštátnej periodickej tlače. Ak sa výkon funkcie

⁶⁰Tamtiež.

96

generálneho riaditeľa skončí pred uplynutím jeho funkčného

obdobia, príslušný výbor národnej rady zverejní do 15 dní od

skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa výzvu na

prihlásenie kandidátov.

Po verejnom vypočutí všetkých kandidátov zaujme príslušný

výbor národnej rady stanovisko a následne predloží v lehote

najviac 120 dní od zverejnenia výzvy skompletizovaný návrh na

voľbu generálneho riaditeľa spolu so svojím stanoviskom

národnej rade. Hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa zaradí

predseda národnej rady do programu najbližšej schôdze národnej

rady. Zvolený je kandidát, ktorý získal vo voľbe nadpolovičnú

väčšinu hlasov prítomných poslancov národnej rady.

Ak žiaden z kandidátov nebol zvolený, vykoná sa opakovaná

voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti, ktorí

získali najvyšší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa

na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet

získali. Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len

o jedinom kandidátovi, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú

väčšinu hlasov, nebol zvolený. Ak generálny riaditeľ nebol

zvolený, vykoná sa nová voľba.

Výzvu na prihlasovanie kandidátov do novej voľby generálneho

riaditeľa zverejní príslušný výbor národnej rady do piatich dní od

neúspešnej opakovanej voľby.⁶¹

Okolnosti, za ktorých národná rada na návrh príslušného výboru

národnej rady odvolá alebo môže odvolať generálneho riaditeľa sú

dané v § 18 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii

Slovenska. O predložení návrhu na odvolanie generálneho

⁶¹Tamtiež.

97

Národná rada Slovenskej republiky

riaditeľa príslušným výborom národnej rady rozhoduje príslušný

výbor národnej rady uznesením. Národná rada rozhoduje

o odvolaní generálneho riaditeľa nadpolovičnou väčšinou

prítomných poslancov.

Slovenský pozemkový fond

Činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje

trinásťčlenná rada. Členov rady volí a odvoláva národná rada, a to

ôsmich členov na návrh vlády, z toho jedného člena vláde navrhne

združenie miest a obcí, ktoré spĺňa podmienky reprezentatívneho

združenia zamestnávateľov podľa osobitného predpisu, a jedného

člena vláde navrhne Slovenská poľnohospodárska a potravinárska

komora, a piatich členov na základe princípu pomerného

zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli

poslanci zvolení do národnej rady, na návrh výboru.

Rada začne vykonávať svoju činnosť, ak národná rada zvolí

všetkých členov navrhnutých vládou a nadpolovičnú väčšinu

členov navrhnutých výborom; povinnosť zvoliť zvyšných členov

rady tým nie je dotknutá. Funkčné obdobie členov rady je päť

rokov.⁶²

Sociálna poisťovňa

Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva

národná rada. Dozorná rada Sociálnej poisťovne má 11 členov.

Predsedom dozornej rady je minister práce sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky. Funkčné obdobie člena dozornej

62

Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových

úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení

neskorších predpisov.

98

rady je päťročné.⁶³Dôvody pre odvolanie člena dozornej rady

národnou radou sú uvedené v § 123 zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení.

Súdna rada Slovenskej republiky

Národná rada volí troch z 18 členov súdnej rady. Funkčné obdobie

členov súdnej rady je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo

vymenovať za člena súdnej rady najviac v dvoch po sebe

nasledujúcich obdobiach.

Predseda národnej rady oznámi predsedovi súdnej rady meno,

priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena

súdnej rady zvoleného národnou radou do 60 dní po zániku

funkcie člena súdnej rady zvoleného národnou radou. Tieto údaje

predseda národnej rady oznámi aj prezidentovi a predsedovi

vlády.⁶⁴

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických

strán

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických

strán (ďalej „štátna komisia“) bola zriadená ako nezávislý orgán

na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí,

riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Štátna komisia

má 14 členov. Predsedu štátnej komisie volí Národná rada

Slovenskej republiky v tajných voľbách zo všetkých členov

komisie.⁶⁵

63

Zákon č. 461/2003 z .z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov.

64

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

65

Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

99

Národná rada Slovenskej republiky

Tlačová agentúra Slovenskej republiky

Správna rada TASR má päť členov a je zložená z:

 odborníka v oblasti práva, odborníka v oblasti ekonómie,

odborníka v oblasti žurnalistiky a odborníka v oblasti

informačných technológií, ktorých volí a odvoláva národná

rada z kandidátov na členov správnej rady navrhnutých

príslušným výborom národnej rady,

 jedného člena, ktorého volia a odvolávajú zamestnanci tlačovej

agentúry zo zamestnancov tlačovej agentúry v pracovnom

pomere; členom správnej rady nemôže byť generálny riaditeľ.

Kandidátov na členov správnej rady predkladajú príslušnému

výboru národnej rady poslanci alebo právnické osoby pôsobiace

v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania,

informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt,

ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné

združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné

menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.⁶⁶

Funkčné obdobie člena správnej rady je päť rokov. Člena správnej

rady možno zvoliť opätovne, najviac na dve po sebe nasledujúce

funkčné obdobia.⁶⁷Národná rada odvolá člena správnej rady,

alebo zamestnanci tlačovej agentúry odvolajú člena správnej rady

v prípade, že nastane jedna z okolností, uvedených v § 11 zákona

č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.

Úrad na ochranu osobných údajov

Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva národná rada

na návrh vlády. Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov

66

Zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

⁶⁷Tamtiež.

100

a možno ho zvoliť najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné

obdobia. Predseda úradu zostáva vo funkcii aj po uplynutí

funkčného obdobia, kým národná rada nezvolí nového predsedu. ⁶⁸

Predseda úradu môže byť z funkcie odvolaný, ak nastane jedna

z okolností, vymenovaných v § 82 zákona č. 18/2018 Z. z.

o ochrane osobných údajov.

Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Na čele úradu je predseda, ktorý zodpovedá za činnosť úradu.

Predsedu úradu volí a odvoláva národná rada spomedzi

kandidátov navrhnutých vládou. Funkčné obdobie predsedu úradu

je sedem rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu úradu

len raz. ⁶⁹

Predsedu úradu odvolá národná rada na návrh vlády v prípade

splnenia podmienok stanovených v § 17 zákona č. 54/2019 Z. z.

o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Národná

rada môže pozastaviť výkon funkcie predsedovi, ak bolo proti

nemu začaté trestné stíhanie v súvislosti s výkonom jeho funkcie.⁷⁰

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Národná rada volí a odvoláva piatich členov dozornej rady Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej „úrad pre

dohľad“) na návrh vlády. Funkčné obdobie členov dozornej rady

je päťročné. Začína plynúť dňom zvolenia do funkcie. Členstvo

⁶⁸Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

69

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej

činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 189/2003 Z. z.

⁷⁰Tamtiež.

101

Národná rada Slovenskej republiky

v dozornej rade je obmedzené najviac na dve za sebou nasledujúce

funkčné obdobia.⁷¹

Podmienky pre odvolanie člena dozornej rady z jeho funkcie

národnou radou sú definované v § 26 zákona č. 581/2004 Z. z.

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

Na čele Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií

a poštových služieb (ďalej „regulačný úrad“) je predseda

regulačného úradu, ktorého volí a odvoláva národná rada na návrh

vlády. Uznesenie o odvolaní predsedu regulačného úradu spolu

s odôvodnením návrhu uznesenia zverejňuje národná rada na

svojom webovom sídle.

Vláda navrhne národnej rade kandidáta na funkciu predsedu

regulačného úradu najneskôr tri mesiace pred uplynutím

funkčného obdobia predsedu regulačného úradu. Ak národná rada

nezvolí navrhnutého kandidáta, vláda navrhne národnej rade iného

kandidáta na príslušnú funkciu najneskôr do jedného mesiaca od

predchádzajúceho nezvolenia.

Funkčné obdobie predsedu regulačného úradu je šesťročné. Tá istá

osoba môže vykonávať funkciu predsedu regulačného úradu

najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Predseda

regulačného úradu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného

obdobia do dňa vzniku funkcie nového predsedu regulačného

úradu; dňom vzniku funkcie je deň uvedený v oznámení o zvolení

71

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

102

nového predsedu regulačného úradu. Národná rada odvolá

predsedu regulačného úradu, ak nevykonáva svoju funkciu

najmenej počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov.⁷²

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Rada zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie

v sieťových odvetviach. Rada má šesť členov a jej činnosť riadi

predseda.⁷³Prezident vymenúva troch (zo šiestich) členov rady na

návrh národnej rady a troch členov rady na návrh vlády.

Funkčné obdobie členov rady je šesť rokov. Tá istá osoba môže

byť vymenovaná za člena rady najviac na dve po sebe nasledujúce

funkčné obdobia. Ak členstvo v rade zaniklo inak ako uplynutím

funkčného obdobia, nový člen rady je vymenovaný na zvyšok

funkčného obdobia. Rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dva

roky. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta

ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Návrh

predloží prezidentovi do 30 dní od zániku členstva v rade. Na

každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti.⁷⁴

Úrad pre verejné obstarávanie

Na čele úradu je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva

národná rada. Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedov

úradu je päťročné. Tá istá osoba môže vykonávať funkciu

predsedu úradu alebo podpredsedu úradu najviac dve po sebe

72

Zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických

komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

73

Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení

neskorších predpisov

⁷⁴Tamtiež.

103

Národná rada Slovenskej republiky

nasledujúce funkčné obdobia. Funkčné obdobie predsedu úradu

končí až vymenovaním nového predsedu úradu.⁷⁵

Predsedu úradu odvolá národná rada za podmienok definovaných

v § 142 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Národná

rada môže pozastaviť výkon funkcie predsedovi úradu a vláda

podpredsedovi úradu, ak bolo proti nim začaté trestné stíhanie

v súvislosti s výkonom ich funkcie.⁷⁶

Ústav pamäti národa

Správna rada má deviatich členov. Piatich členov na návrh

určeného výboru volí národná rada, po dvoch vymenúvajú vláda

a prezident. Správna rada zo svojich členov volí predsedu

a jedného podpredsedu. Funkčné obdobie členov správnej rady je

šesťročné. Po prvej voľbe členov správnej rady sa lósom určia

mená polovice zo štyroch členov ustanovených národnou radou,

dvoch vládou a dvoch prezidentom, funkčné obdobie ktorých

skončí po troch rokoch. Po zániku členstva člena správnej rady

volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho, a to na

celé funkčné obdobie. Prvé funkčné obdobie predsedu je šesť

rokov.⁷⁷

Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil za

podmienok daných § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení

dokumentov a činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989

a založení Ústavu pamäti národa (zákon o pamäti národa).

75

Zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

⁷⁶Tamtiež.

77

Zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov a činnosti

bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a založení Ústavu pamäti národa

a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení

neskorších predpisov.

104

Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom ústavu. Má troch

členov. Dvoch členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru

národná rada a jedného člena vymenúva a odvoláva minister

spravodlivosti. Dozorná rada si spomedzi svojich členov volí

predsedu. Funkčné obdobie členov dozornej rady je šesťročné.⁷⁸

Ústavný súd SR

Národná rada navrhuje prezidentovi dvojnásobný počet

kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých má prezident

vymenovať; navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov,

najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných

poslancov. Ak sa nenavrhne dvojnásobný počet kandidátov na

sudcov ústavného súdu, tajná voľba ďalších kandidátov do

uvedeného počtu sa opakuje.

Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet

kandidátov na sudcov ústavného súdu, vykonajú sa nové voľby;

v nich sa zvolí zostávajúci počet kandidátov. Návrhy sa podávajú

Ústavnoprávnemu výboru NR SR, ktorý ich predloží so svojím

stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady

navrhne zaradenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu na

najbližšiu schôdzu národnej rady.

Funkčné obdobie sudcu ústavného súdu je 12 rokov; začína plynúť

dňom zloženia sľubu sudcu ústavného súdu. Návrhy na voľbu

kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR môžu podať národnej

rade:

 poslanci národnej rady,

 vláda,

 predseda Ústavného súdu SR,

⁷⁸Tamtiež.

105

Národná rada Slovenskej republiky

 predseda Súdnej rady SR,

 najmenej päť členov Súdnej rady SR,

 predseda Najvyššieho súdu SR,

 generálny prokurátor,

 verejný ochranca práv,

 profesijné organizácie právnikov,

 vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.

Verejný ochranca práv

Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých

jej navrhne najmenej 15 poslancov.⁷⁹Funkčné obdobie verejného

ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu.

Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac

v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.⁸⁰

Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak

mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov,

nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho

funkcie. Verejný ochranca práv je odvolaný z funkcie dňom

nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie národnej

rady o odvolaní z funkcie.⁸¹

⁷⁹Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších

predpisov.

⁸⁰Tamtiež.

⁸¹Tamtiež.

106

Kreačná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky – prehľad

Inštitúcia Funkcionár Kto podáva návrh Úloha NR SR Výbor NR SR

Generálny

prokurátor/

7 rokov

- poslanci národnej

rady

Ústavnoprávny

výbor

Generálny

prokurátor

SR

Navrhuje

kandidáta na

vymenovanie

a odvolanie

prezidentovi

SR.

Komisár/

6 rokov

- len poslanec

národnej rady

príslušnému

výboru

Výbor NR SR

pre ľudské

práva

a národnostné

menšiny

Komisár pre

deti Komisár

pre osoby so

zdravotným

postihnutím

Volí

a odvoláva

komisára.

predseda

a podpredse-

dovia/

- poslanci národnej

rady

Výbor NR SR

pre financie

a rozpočet

Najvyšší

kontrolný

úrad

Volí

a odvoláva

predsedu

a podpredsedo

v NKÚ.

7 rokov

guvernér

a dvaja

viceguvernéri/

6 rokov

- vláda

Výbor NR SR

pre financie

na guvernéra a rozpočet

a viceguverné

rov, ktorých

Národná

banka

Slovenska

Schvaľuje

návrh vlády

vymenúva

prezident.

Volí

a odvoláva

riaditeľa

úradu.

riaditeľ/

7 rokov

Osobitný

kontrolný výbor

NR SR na

kontrolu

činnosti NBÚ

Národný

bezpečnostný

úrad

9 členov rady/ - príslušné

Výbor NR SR

pre kultúru

a médiá

Rada pre

mediálne

služby

Volí

a odvoláva

členov rady.

6 rokov

profesijné

inštitúcie a OZ

- registrované

cirkvi

a náboženské

spoločnosti

- OZ občanov so

zdravotným

postihnutím

107

Národná rada Slovenskej republiky

predseda

a dvaja

členovia rady/ - prezident

- vláda (predseda

rady)

Výbor NR SR

pre financie

a rozpočet

Rada pre

rozpočtovú

zodpovednosť

Volí

a odvoláva

predsedu

a ďalších

dvoch členov

rady.

7 rokov

(1 člen rady)

- guvernér NBS

(1 člen rady)

predseda

a štyria

členovia rady/

7 rokov

- výbor NR SR

- verejný ochranca

práv

- predseda NKÚ

- poradný orgán

vlády

Výbor NR SR

pre sociálne

5 členov rady, veci

Rada pre

štátnu službu

Volí

a odvoláva

pričom

predsedu rady

volí zo

zvolených čle

nov rady.

- Konfederácia

odborových

zväzov SR

9 členov rady/ - právnické osoby

Rozhlas

a televízia

Slovenska

RTVS

6 rokov

pôsobiace vo

vybraných

Výbor NR SR

Volí

pre kultúru

a médiá

a odvoláva

členov rady.

oblastiach alebo

reprezentujúce

záujmy

národnostných

menšín alebo

registrované

cirkvi

a náboženské

spoločnosti

generálny

riaditeľ /

5 rokov

- príslušný výbor

národnej rady

Výbor NR SR

pre kultúru

a médiá

Volí

a odvoláva

generálneho

riaditeľa.

členovia rady - vláda

Výbor NR SR

pre pôdohospo-

dárstvo

Slovenský

pozemkový

fond

Volí

a odvoláva

členov rady

fondu/

(8 členov rady)

5 rokov

- výbor NR SR

(5 členov)

pozemkového a životné

fondu. prostredie

108

členovia

dozornej rady/

5 rokov

- reprezentatívne

združenia

odborových

zväzov

- reprezentatívne

združenia

Výbor NR SR

pre sociálne

veci a bývanie

Sociálna

poisťovňa

Volí

a odvoláva

členov

dozornej rady

s výnimkou

predsedu.

zamestnávateľov

- vláda

- záujmové

združenia

občanov

reprezentujúcich

poberateľov

dôchodkových

dávok

traja členovia - poslanci a výbory

Ústavnoprávny

výbor

Súdna rada

SR

Volí

a odvoláva 3

členov.

(z 18) /5

národnej rady

rokov

špeciálny

prokurátor/ 7

rokov

- poslanec národnej

rady,

- minister

spravodlivosti

- verejný ochranca

práv,

Ústavnoprávny

výbor

Špeciálny

prokurátor

Volí

špeciálneho

prokurátora.

- generálny

prokurátor,

- rada

prokurátorov,

- profesijná

organizácia

právnikov,

- právnická fakulta

vysokej školy

so sídlom v SR

a Ústav štátu

a práva SAV

-

predseda

štátnej

komisie

Volí predsedu

komisie zo

všetkých

Štátna

komisia pre

voľby

delegovaných

členov

komisie.

a kontrolu

financovania

politických

strán

109

Národná rada Slovenskej republiky

4 (z 5) členov - poslanci

Výbor NR SR

pre kultúru

a médiá

Tlačová

Volí

a odvoláva

členov

správnej rady

navrhnutých

príslušným

výborom

Správnej

- právnické osoby

agentúra

Slovenskej

republiky

rady/ 5 rokov

pôsobiace vo

vybraných

oblastiach,

reprezentujúce

profesijné

združenia,

národnostné

menšiny alebo

etnické skupiny,

iné menšiny alebo

registrované

cirkvi

národnej rady.

a náboženské

spoločnosti

predseda

úradu/

5 rokov

- vláda

Výbor NR SR

pre ľudské

práva

a národnostné

menšiny

Úrad na

ochranu

osobných

údajov

Volí

a odvoláva

predsedu

úradu.

predseda

úradu/

7 rokov

- vláda

Ústavnoprávny

výbor

Úrad na

ochranu

oznamova-

teľov proti-

spoločenskej

činnosti

Volí

a odvoláva

predsedu

úradu.

členovia

dozornej rady

/5 rokov

- vláda

Výbor NR SR

pre

zdravotníctvo

Úrad pre

dohľad nad

zdravotnou

starostlivos-

ťou

Úrad pre

reguláciu

elektronic-

kých

Volí

a odvoláva

členov

dozornej rady

úradu.

Volí

a odvoláva

predsedu

regulačného

úradu.

predseda

regulačného

úradu/

Výbor NR SR

pre hospodárske

záležitosti

6 rokov

komunikácií

a poštových

služieb

3 ( zo 6)

členov

regulačnej

rady/

- národná rada

(3 členovia)

- vláda (3 členovia) 3 členov rady záležitosti

Výbor NR SR

kandidátov na pre hospodárske

Úrad pre

reguláciu

sieťových

odvetví

Navrhuje

prezidentovi

6 rokov

SR na ich

vymenovanie.

110

predseda

úradu/

5 rokov

- vláda

Výbor NR SR

pre hospodárske

záležitosti

Úrad pre

verejné

obstarávanie

Volí

a odvoláva

predsedu

úradu.

členovia

správnej rady

(5 z 9)

- určený výbor

národnej rady

Volí piatich

členov

správnej rady práva

Výbor NR SR

pre ľudské

Ústav

pamäti

národa

a dozornej

rady (2 z 3)/

6 rokov

a volí

a odvoláva

2 členov

a národnostné

menšiny

dozornej rady

na návrh

určeného

výboru.

13 ústavných - poslanci národnej

Ústavnoprávny

výbor

Ústavný súd

SR

Navrhuje

prezidentovi

dvojnásobný

počet

kandidátov na

ústavných

sudcov,

sudcov/

rady

12 rokov

- vláda

- predseda

ústavného súdu

- predseda súdnej

rady

- najmenej 5 členov z ktorých

súdnej rady

- predseda

prezident

menuje

ústavných

sudcov.

najvyššieho súdu

- generálny

prokurátor

- verejný ochranca

práv

- profesijné

organizácie

právnikov

- vedecké inštitúcie

pôsobiace

v oblasti práva

- skupina najmenej

15 poslancov

verejný

ochranca práv

/5 rokov

Výbor NR SR

pre ľudské

práva

a národnostné

menšiny

Verejný

ochranca

práv

Volí

a odvoláva

verejného

ochrancu

práv.

111

Národná rada Slovenskej republiky

112

6. PÔSOBNOSŤ NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ

REPUBLIKY V ZÁLEŽITOSTIACH EURÓPSKEJ ÚNIE

Mgr. Laura Leskovjanská

6.1. Úloha národných parlamentov

Národné parlamenty nie sú súčasťou oficiálnej inštitucionálnej

architektúry Európskej únie, no aj napriek tomu zohrávajú vo

fungovaní EÚ dôležitú úlohu. Postavenie národných parlamentov

vychádza z konceptu zastupiteľskej demokracie na európskej

úrovni po prvýkrát definovaného v Ústave pre Európu

a v nezmenenej podobe prevzatého do Lisabonskej zmluvy

v čl. 10 Zmluvy o Európskej únii (ďalej „ZEÚ“).

Postavenie národných parlamentov bolo Lisabonskou zmluvou

zakotvené priamo do textu zmluvy v podobe čl. 12 ZEÚ

definujúceho spôsoby, akými národné parlamenty aktívne

prispievajú k dobrému fungovaniu EÚ. Uvedené ustanovenie

priamo odkazuje na špecifikujúcu úpravu v Protokole (č. 1)

o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokole (č. 2)

o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú

pripojené k Lisabonskej zmluve.

Lisabonskou zmluvou bolo postavenie národných parlamentov

posilnené predovšetkým v nasledujúcich oblastiach:

 včasná a úplná informovanosť národných parlamentov

o činnosti inštitúcií EÚ a pripravovanej legislatíve,

 zapojenie sa národných parlamentov do kontroly dodržiavania

zásady subsidiarity vytvorením mechanizmu predbežnej

kontroly alebo následnej súdnej kontroly dodržiavania zásady

subsidiarity,

113

Národná rada Slovenskej republiky

 povinnosť informovať národné parlamenty o realizácii politiky

v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

a zakotvenie účasti vnútroštátnych parlamentov na kontrole

činnosti Europolu a hodnotení činnosti Eurojustu,

 zapojenie sa národných parlamentov do rokovania o návrhoch

na zmenu zmluvného základu EÚ a účasť zástupcov národných

parlamentov v konvente k ich prorokovaniu, vrátane možnosti

jediného národného parlamentu vetovať zjednodušenú revíziu

zmlúv spočívajúcu v prechode na rozhodovanie kvalifikovanou

väčšinou,

 zapojenie sa národných parlamentov do kontroly využívania

klauzule flexibility,

 povinnosť Rady Európskej únie (ďalej „Rada“) informovať

národné parlamenty o žiadostiach o členstvo v EÚ.⁸²

Predpokladom aktívneho postavenia národných parlamentov v EÚ

je ich včasná, úplná a systematická informovanosť. ZEÚ

zakotvuje povinnosť pre inštitúcie EÚ informovať národné

parlamenty. Postupujú sa všetky návrhy právnych aktov EÚ, t. j.

návrhy Európskej komisie (ďalej „EK“), podnety skupiny

členských štátov, podnety Európskeho parlamentu (ďalej „EP“),

žiadosti Súdneho dvora EÚ, odporúčania Európskej centrálnej

banky alebo žiadosti Európskej investičnej banky, ale aj

konzultačné dokumenty vydané EK, ročný legislatívny program

a ďalšie nástroje legislatívneho plánovania a politické stratégie.

Lisabonská zmluva potvrdila existujúcu prax priamej

komunikácie medzi inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi.

82

Syllová, J. – Pítrová, L. – Paldusová, H, a kol. (2010). Lisabonská

smlouva. Komentář. Praha: C.H. Beck, s. 73 – 74.

114

Popri informačnej povinnosti Lisabonská zmluva stanovuje aj

určité lehoty s cieľom vytvoriť pre národné parlamenty časový

priestor pre preskúmanie návrhu právneho aktu EÚ. Lisabonská

zmluva predlžuje lehotu medzi postúpením návrhu právneho aktu

národným parlamentom a jeho zaradením do predbežného

programu rokovania Rady zo 6 na 8 týždňov. Vo vzťahu k lehotám

Protokol (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii

rovnako zakotvuje, že medzi zaradením návrhu právneho aktu EÚ

do predbežného programu Rady a prijatím postoja v Rade

k predmetnému návrhu musí prejsť lehota desať dní.⁸³Cieľom

uvedenej desaťdňovej lehoty je umožnenie informovať národný

parlament o priebehu rokovania.

Žltá a oranžová karta

Lisabonská zmluva zakotvuje nový mechanizmus sledovania

dodržiavania zásady subsidiarity. Zásada subsidiarity vychádza

z čl. 5 ZEÚ, ktorý stanovuje, že „podľa zásady subsidiarity koná

Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len

v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou

nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni

alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu

alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na

úrovni Únie.“⁸⁴

Mechanizmus kontroly subsidiarity sa teda uplatňuje v oblastiach,

v ktorých má EÚ spoločné právomoci s členskými štátmi.

Nevzťahuje sa na oblasti, v ktorých má EÚ výlučnú právomoc

(ako napr. spoločná obchodná politika), ani na nelegislatívne

⁸³Čl. 4 Protokolu (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Eur ópskej únii.

Dostupné online: https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri

=OJ:C:2004:310:0204:0206:SK:PDF

⁸⁴Čl. 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.

115

Národná rada Slovenskej republiky

dokumenty, ako sú oznámenia alebo zelené knihy. Pri

posudzovaní súladu návrhu legislatívneho aktu EÚ so zásadou

subsidiarity je potrebné odpovedať na otázku, či má príslušný

návrh nadnárodné aspekty, ktoré národné štáty nedokážu samy

uspokojivo vyriešiť na národnej, regionálnej alebo miestnej

úrovni; či prináša výhody na európskej úrovni a či by činnosť

alebo nečinnosť členského štátu bola v rozpore s cieľmi EÚ.

Podrobná úprava parlamentnej kontroly dodržiavania zásady

subsidiarity je špecifikovaná v Protokole (č. 2) o uplatňovaní

zásad subsidiarity a proporcionality. Účelom týchto noriem je, aby

uvedené princípy boli rešpektované už vo fáze vypracovania

a predloženia návrhu legislatívneho aktu. Protokol zakotvuje

povinnosť EK zdôvodniť predložené návrhy legislatívnych aktov

z perspektívy zásady subsidiarity a proporcionality. Všetky

legislatívne návrhy tak musia obsahovať podrobné vyjadrenie

umožňujúce posúdiť, či boli tieto princípy dodržané.

Nový mechanizmus sledovania dodržiavania zásady subsidiarity

je známy ako tzv. mechanizmus žltej a oranžovej karty. Každý

národný parlament môže v lehote 8 týždňov od postúpenia návrhu

legislatívneho aktu poslať predsedom EP, Rady a EK tzv.

odôvodnené stanovisko. Národné parlamenty vo svojich

odôvodnených stanoviskách musia objasniť, prečo sa domnievajú,

že návrh určitého návrhu legislatívneho aktu nie je v súlade so

zásadou subsidiarity. EK odpovie na všetky odôvodnené

stanoviská, ktoré dostane od národných parlamentov. Avšak

formálny účinok odôvodnených stanovísk na legislatívny proces

závisí od počtu predložených stanovísk. Na účely výpočtu týchto

prahových hodnôt sa priraďujú dva hlasy každému národnému

parlamentu (t. j. jednokomorové parlamenty majú dva hlasy,

dvojkomorové parlamenty jeden hlas pre každú komoru).

116

Mechanizmus žltej karty sa uplatňuje vtedy, ak predložené

odôvodnené stanoviská zodpovedajú najmenej jednej tretine

všetkých hlasov priradených národných parlamentom alebo jednej

štvrtine v prípade, ak sa predložený návrh legislatívneho aktu týka

priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pri uplatnení tohto

postupu musí EK prehodnotiť svoj návrh. Na základe preskúmania

sa môže EK rozhodnúť, či ho ponechá, zmení alebo stiahne. EK

musí uviesť dôvody svojho rozhodnutia.

Mechanizmus oranžovej karty sa uplatňuje vtedy, ak predložené

odôvodnené stanoviská predstavujú väčšinu hlasov priradených

národným parlamentom a návrh je predložený v rámci riadneho

legislatívneho postupu. Pri uplatnení tohto mechanizmu musí EK

prehodnotiť svoj návrh. Na základe preskúmania sa EK môže

rozhodnúť, či ho ponechá, zmení alebo stiahne. Ak sa EK

rozhodne návrh ponechať, musí v odôvodnenom stanovisku

vysvetliť EP a Rade, prečo je návrh v súlade so zásadou

subsidiarity. V takýchto prípadoch EP a Rada ešte pred ukončením

prvého čítania zvážia, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity.

Ak sa jednoduchá väčšina členov EP alebo 55 % členov Rady

zhodne na tom, že návrh porušuje zásadu subsidiarity, nebude

predmetom ďalšieho postupu. Postup oranžovej karty sa zatiaľ

ešte neuplatnil.⁸⁵

Mechanizmus žltej karty a oranžovej karty predstavujú spôsoby

ex ante kontrolu súladu návrhu legislatívneho aktu EÚ so zásadou

subsidiarity. Okrem uvedených blokujúcich prostriedkov môžu

národné parlamenty iniciovať súdnu kontrolu dodržiavania zásady

subsidiarity, a to podaním návrhu na Súdny dvor EÚ na začatie

⁸⁵Európska komisia. Mechanizmus kontroly subsidiarity. Dostupné online:

https://commission.europa.eu/law/law-making-process/adopting-eu-

law/relations-national-parliaments/subsidiarity-control-mechanism_sk

117

Národná rada Slovenskej republiky

osobitného typu konania o neplatnosti legislatívneho aktu.

Podanie žaloby na Súdny dvor EÚ vo veci porušenia zásady

subsidiarity predstavuje ex post kontrolu súladu legislatívneho

aktu so zásadou subsidiarity.

Červená karta

S posunmi právomocí EÚ po Lisabonskej zmluve súvisí aj tzv.

prechodová klauzula (passarelle), ktorá pri určitých oblastiach

umožňuje, aby Európska rada (resp. Rada) so súhlasom

Európskeho parlamentu jednomyseľne rozhodla, že v určitej

oblasti alebo v určitom prípade, kde rozhoduje Rada

jednomyseľne, bude v budúcnosti rozhodovať kvalifikovanou

väčšinou alebo, že v určitej oblasti, kde sa legislatívne akty

prijímajú mimoriadnym legislatívnym postupom bude v budúcnosti

platiť riadny legislatívny postup. Národné parlamenty však musia

byť o použití passarelly informované najneskôr šesť mesiacov

pred prijatím rozhodnutia, pričom ktorýkoľvek z nich môže

rozhodnutie vetovať – tzv. červená karta.

Politický dialóg

V roku 2006 zaviedla EK do praxe ako novú formu spolupráce

s národnými parlamentmi tzv. politický dialóg s cieľom zlepšiť

postavenie národných parlamentov a posilniť parlamentný

a demokratický rozmer EÚ. Politický dialóg predstavuje nástroj

snažiaci

sa

o odstránenie

demokratického

deficitu

prostredníctvom väčšieho zapojenia národných parlamentov do

legislatívnej činnosti a do procesu formovania politík EK. Na

rozdiel od mechanizmov sledovania dodržiavania zásady

subsidiarity však nejde o formálny prostriedok založený na

zmluvnom základe. Politický dialóg je v súčasnosti využívaný

paralelne so systémom včasného varovania a predstavuje ďalšiu

možnú formu komunikácie medzi národnými parlamentmi a EK.

118

Ak národný parlament dospel k názoru, že návrh legislatívneho

aktu EÚ porušuje zásadu subsidiarity, môže poslať príslušným

inštitúciám EÚ odôvodnené stanovisko. Ak má však iné námietky

k spomínanému aktu (napr. k podstate návrhu), môže začať

politický dialóg s EK. V rámci politického dialógu môžu národné

parlamenty zasielať svoje stanoviská EK, ktorá sa na ne snaží

odpovedať do troch mesiacov. Stanoviská sa môžu týkať

dokumentov EK alebo politických oblastí, ktoré spadajú do jej

kompetencie. Častokrát práve politický dialóg umožní EK

zohľadniť hlavné výhrady národných parlamentov k podstate

návrhov a dáva priestor pre možné rokovania s Radou a EP za

účelom prispôsobenia návrhu názorom národných parlamentov.

Rovnako aj v prípadoch, ak sa nedosiahne potrebné kvórum na

aktiváciu žltej alebo oranžovej karty, EK na odôvodnené

stanoviská reaguje v rámci politického dialógu.

V praxi je politický dialóg realizovaný v troch základných formách:

 prostredníctvom parlamentnej diplomacie na úrovni EÚ –

cestou bilaterálnych a multilaterálnych diskusií a výmen názorov

počas medziparlamentných stretnutí na pôde EÚ [napr.

Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie

parlamentov členských štátov Európskej únie (ďalej „COSAC“)],

 prostredníctvom písomnej komunikácie medzi národnými

parlamentmi a EK,

 prostredníctvom menej formalizovaných komunikačných

kanálov (napr. kontakty a stretnutia medzi výbormi pre

európske záležitosti národných parlamentov a členmi EK).⁸⁶

86

Odbor pre európske záležitosti Kancelárie NR SR (2015). Podkladový

materiál na stretnutie vedúcich kancelárií parlamentov Európskej únie (12.

– 13. marca 2015, Rím). Bratislava, s. 2.

119

Národná rada Slovenskej republiky

Zelená karta

Zelená karta predstavuje jednu z možných foriem koordinácie

medzi národnými parlamentmi. Ide o mimozmluvný nástroj

opierajúci sa o politický dialóg popísaný vyššie. Zelená karta

znamená možnosť proaktívneho zapojenia sa národných

parlamentov do procesu tvorby politík a legislatívy na úrovni EÚ

cestou zasielania právne nezáväzných návrhov a podnetov EK.

V praxi je na rozhodnutí EK, ako na konkrétnu zelenú kartu

zareaguje. Inak povedané, zmluvný základ EÚ nezaväzuje EK

osvojiť si návrhy politík alebo legislatívnych aktov doručené zo

strany národných parlamentov cestou zelenej karty. Sila zelenej

karty môže spočívať v tom, že môže mať potenciál vyvinúť

politický tlak na konanie EK v určitej oblasti a zároveň môže

motivovať národné parlamenty k väčšej angažovanosti sa v rámci

tvorby politík a legislatívneho procesu na úrovni EÚ.⁸⁷

Medziparlamentná spolupráca v EÚ

Medziparlamentná spolupráca na úrovni EÚ vychádza z čl. 9

Protokolu (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej

únii pripojeného k Lisabonskej zmluve, ktorý dáva splnomocnenie

EP a národným parlamentom na vymedzenie spôsobu

medziparlamentnej spolupráce v EÚ. Podľa čl. 9 Protokolu (č. 1)

o úlohe národných parlamentov v Európskej únii „Európsky

parlament a národné parlamenty spoločne vymedzujú organizáciu

a podporu účinnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce

v Európskej únii“.⁸⁸

Špecifikujúcu úpravu predstavujú dva dokumenty prijaté na pôde

Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ:

⁸⁷Odbor pre európske záležitosti Kancelárie NR SR (2015). Zelená karta:

Smerom k posilnenému politickému dialógu. Bratislava, s. 3 – 8.

⁸⁸Čl. 9 Protokolu (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii.

120

 Rokovací poriadok Konferencie predsedov parlamentov

členských štátov EÚ. Tento dokument je známy ako tzv.

Štokholmské smernice pre Konferenciu predsedov

parlamentov EÚ.

 Pravidlá medziparlamentnej spolupráce v Európskej únii

schválené na Konferencii predsedov parlamentov členských

štátov EÚ v Haagu v roku 2004, zmenené a doplnené

v Lisabone v roku 2008.⁸⁹

Medziparlamentná spolupráca je v rámci Európskej únie

vykonávaná prostredníctvom nasledujúcich štruktúr:

 Konferencia predsedov parlamentov členských štátov EÚ,

 Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie

parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC),

 spoločné zasadnutia na témy spoločného záujmu,

 zasadnutia vecných výborov,

 stretnutie vedúcich kancelárií parlamentov členských štátov

EÚ – Medziparlamentná konferencia pre spoločnú zahraničnú

a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú

politiku EÚ,

 Medziparlamentná konferencia o stabilite, koordinácii

a hospodárskom riadení v EÚ,

 Spoločná parlamentná kontrolná skupina pre Europol,

 stáli zástupcovia národných parlamentov pri EP – pôsobenie

stálych zástupcov národných parlamentov v Bruseli umožňuje

pravidelnú výmenu informácií medzi národnými parlamentmi

a EP a medzi národnými parlamentmi navzájom.

⁸⁹Rokovací poriadok Konferencie predsedov parlamentov členských štátov

EÚ a Pravidlá medziparlamentnej spolupráce v Európskej únii sú

v anglickom jazyku dostupné online: http://www.ipex.eu/IPEXL-

WEB/euspeakers/getspeakers.do

121

Národná rada Slovenskej republiky

Medzi nástroje medziparlamentnej spolupráce v EÚ patrí najmä:

 platforma IPEX (Interparliamentary EU Information

Exchange – Medziparlamentná výmena informácií v EÚ),

ktorá predstavuje priestor pre elektronickú výmenu informácií

a dokumentov medzi národnými parlamentmi členských

a kandidátskych krajín EÚ a inštitúciami EÚ. IPEX je zdrojom

informácií o aktuálnom stave posudzovania návrhov právnych

aktov EÚ v národných parlamentoch, pričom umožňuje

aktívne sledovať priebeh kontrolných procedúr a nahliadať do

súvisiacich dokumentov národných parlamentov.

 informácie, výskum a dokumentácia – národné parlamenty by

si mali vymieňať poznatky a výskumné materiály, a to najmä

prostredníctvom COSAC a Európskeho centra pre

parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD).

6.2. Spolupráca národnej rady a vlády v záležitostiach

Európskej únie

Súčasná právna úprava vzťahov medzi národnou radou a vládou

v záležitostiach Európskej únie je obsiahnutá v ústavnom zákone

č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky

a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie

a v rokovacom poriadku. Podrobnejšiu úpravu obsahuje Systém

tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie

realizácie politík EÚ.⁹⁰Tento dokument nastavuje pravidlá

kooperácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími

aktérmi a procedurálny postup pri tvorbe stanovísk Slovenskej

republiky k návrhom legislatívnych a iných aktov EÚ. V zmysle

90

Vláda Slovenskej republiky. Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov

EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ. Dostupné online:

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/10254/1

122

tohto uznesenia má minister zahraničných vecí a európskych

záležitostí každoročne do 31. augusta predložiť na rokovanie vlády

SR Správu o stave koordinácie tvorby stanovísk a realizácie

politík EÚ.

Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z.

Dňa 24. júna 2004 schválila národná rada návrh ústavného zákona

č. 397/2004 Z. z., ktorý upravuje postavenie národnej rady v línii

silného modelu kontrolnej pôsobnosti národnej rady voči vláde.

Ide o rámcovú úpravu vzťahov zákonodarnej a výkonnej zložky

moci v oblasti záležitostí EÚ. Tento ústavný zákon dosiaľ nebol

zmenený ani doplnený, a tak niektoré jeho ustanovenia

nezodpovedajú terminológii Lisabonskej zmluvy, čo však nemá

vplyv na reálne postavenie národnej rady v záležitostiach EÚ.

Vzťah národnej rady a vlády v záležitostiach EÚ má v zásade dve

roviny – povinnosť vlády predkladať určené materiály a právomoc

národnej rady schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky. Vláda

alebo poverený člen vlády predkladá národnej rade návrhy právne

záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých budú rokovať

zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a informuje národnú radu

o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej

republiky v EÚ. Tieto návrhy má národná rada k dispozícii nielen

od vlády, ale sú v rámci tzv. Barrosovej iniciatívy zasielané aj

priamo národným parlamentom.⁹¹Okrem toho vláda predkladá

národnej rade aj návrhy stanovísk Slovenskej republiky k návrhom

právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, pričom ich súčasťou je

najmä odhad ich vplyvu a dosahu na Slovenskú republiku.⁹²

91

Uvedené návrhy aktov EÚ sú zverejňované v tzv. Systéme sledovania

európskych záležitostí http://www.nrsr.sk/ssez/

92

Čl. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady

Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach

123

Národná rada Slovenskej republiky

Národná rada má právomoc schvaľovať stanoviská Slovenskej

republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ,

o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov

EÚ. Z tejto právnej úpravy vyplýva teda právo národnej rady, nie

však povinnosť, vyjadrovať sa k stanoviskám vlády k návrhom

právnych aktov EÚ. Národná rada môže (ale nemusí) schvaľovať

stanoviská Slovenskej republiky aj k ďalším záležitostiam EÚ, ak

ju o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov národnej

rady. Aj v tomto prípade ide o právo národnej rady, ale nie

o povinnosť vyjadrovať sa aj k iným záležitostiam EÚ.

Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. stanovuje právne účinky pre

prípady, keď národná rada:

 schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky,

 nevyjadrí sa k návrhu stanoviska Slovenskej republiky v lehote

dvoch týždňov od jeho predloženia,

 neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky ani iné

stanovisko v tej istej veci.

Ak národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky,

člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní

Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ. Člen vlády sa

môže od stanoviska Slovenskej republiky odchýliť len

v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej

republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne

informovať národnú radu a takýto postup odôvodniť. Člen vlády

môže požiadať národnú radu o zmenu stanoviska Slovenskej

republiky.⁹³

Európskej únie. Dostupné online: https://www.nrsr.sk/web/Statistic/sk-

SK/NRSR/Doc/zd-zalezistosti-eu.pdf

⁹³Čl. 2 ods. 5 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.

124

Ak sa národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej

republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, člen vlády je

viazaný (predloženým) návrhom stanoviska Slovenskej

republiky.⁹⁴Možnosť nevyjadriť sa k návrhu stanoviska (tzv.

princíp tichej procedúry) je prejavom možnosti stanovisko vziať

na vedomie, resp. „mlčky“ odsúhlasiť a vôbec ho neprerokovávať

ani explicitne neschvaľovať. Ak sa národná rada rozhodne

nevyjadriť sa, vláda bude v orgánoch EÚ prezentovať také

stanovisko, ktoré si k danej veci pripravila a predložila národnej

rade. Táto možnosť má využitie napríklad pri marginálnych

otázkach, pri ktorých by prerokovávanie a schvaľovanie bolo len

nadbytočným procedurálnym zaťažením národnej rady na úkor

rozsiahlejších otázok so širším nadnárodno-politickým

dosahom.

Ak národná rada neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky

a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je

viazaný (predloženým) návrhom stanoviska Slovenskej

republiky.⁹⁵Tento princíp je analogický k tzv. princípu

konštruktívneho nesúhlasu.

Okrem toho národná rada najmenej raz za rok na základe správy

podanej vládou rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom

Slovenskej republiky v EÚ a schvaľuje odporúčania pre vládu

v nasledujúcom období.⁹⁶

⁹⁴Čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.

⁹⁵Tamtiež.

⁹⁶Čl. 2 ods. 6 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.

125

Národná rada Slovenskej republiky

6.3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske

záležitosti

Podľa ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. môže národná rada

vykonávaním pôsobnosti v záležitostiach EÚ zákonom poveriť

svoj výbor. To znamená, že pokiaľ sa národná rada uznesie, že

všetka európska agenda, ktorou sa rozhodne zaoberať, nebude

prerokovávaná na schôdzi národnej rady, môže na tento účel

zriadiť nový výbor alebo poveriť touto pôsobnosťou iný, už

existujúci výbor. Na tento účel bol zriadený Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Výbor pre európske záležitosti bol právnymi predpismi kreovaný

ako silný výbor. Táto skutočnosť vyplýva najmä z ustanovenia

ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., podľa ktorého ak národná

rada (výbor pre európske záležitosti) schváli návrh stanoviska

(mandát) vlády, je člen vlády týmto stanoviskom (mandátom)

viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne

EÚ.

Keďže však výbor pre európske záležitosti v praxi nevykonáva len

pôsobnosť v intenciách ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.

(schvaľovanie záväzných mandátov pre členov vlády), ale

rokovací poriadok mu zveruje aj ďalšie právomoci národných

parlamentov (napr. posudzovanie súladu návrhov legislatívnych

aktov EÚ so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania

odôvodnených stanovísk), je možné konštatovať, že slovenský

model predstavuje tzv. zmiešaný systém sledovania záležitostí EÚ

v národnom parlamente.

126

Zloženie výboru

Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske

záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických

strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do

národnej rady v príslušnom volebnom období. Princíp pomerného

zastúpenia sa uplatňuje z toho dôvodu, že výbor pre európske

záležitosti prijíma záväzné stanoviská a odporúčania pre

zástupcov Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ, a preto je

potrebné, aby o jeho stanoviskách rozhodovali všetky politické

strany a politické hnutia zastúpené v národnej rade.

Výbor pre európske záležitosti je jediným výborom národnej rady,

v ktorom má každý z jeho členov jedného náhradného člena.

Náhradných členov volí rovnako národná rada. Dôvodom je

zabezpečenie stálej funkčnosti výboru a čo najširšie odborné

pokrytie agendy výboru.

Na rokovaní výboru pre európske záležitosti sa môžu zúčastňovať

aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej

republiky, pričom majú právo vyjadrovať sa k prerokúvanej veci,

ak požiadajú o slovo. Na rokovaní však nemajú právo hlasovať.

Výbor pre európske záležitosti:

a) prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov

Európskej únie,

b) schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom,

o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,

c) posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie

so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených

stanovísk,

d) prerokúva návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity

legislatívnym aktom Európskej únie,

127

Národná rada Slovenskej republiky

e) prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade

vládou a členmi vlády a akty predkladané národnej rade

orgánmi Európskej únie,

f) môže požiadať ostatné výbory národnej rady o ich stanoviská

k návrhom,

g) podáva národnej rade správy o činnosti.⁹⁷

Predbežné stanovisko

Cieľom predbežného stanoviska je na úvod legislatívneho procesu

na úrovni EÚ definovať východiskové pozície Slovenskej

republiky a určiť národné priority pre nasledujúcu diskusiu.

Predbežné stanovisko je východiskovým dokumentom pre

zástupcu Slovenskej republiky v diskusiách v pracovných

skupinách Rady. Pripravuje ho zodpovedajúci ústredný orgán

štátnej správy a schvaľuje príslušná Rezortná koordinačná skupina

(t. j. expertná skupina, ktorá koordinuje rozhodovací proces

v záležitostiach EÚ na úrovni ministerstva alebo iného ústredného

orgánu štátnej správy).

Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr štyri týždne po

obdržaní návrhu právneho aktu a návrhu legislatívneho aktu EÚ

predkladá výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko

k návrhu. Predbežné stanovisko je pozičným dokumentom vlády

(ministerstva), ktorý obsahuje primárne hodnotenie predloženého

návrhu v počiatočnom štádiu legislatívneho procesu na úrovni EÚ.

Výbor sa môže s hodnotením súladu návrhu so zásadou

subsidiarity v predbežnom stanovisku stotožniť a s predloženým

predbežným stanoviskom vysloviť súhlas, alebo v opačnom

prípade, môže člena vlády zaviazaťpresadzovať v Rade inú pozíciu.

⁹⁷§ 58a rokovacieho poriadku.

128

Stanovisko Slovenskej republiky

Stanovisko Slovenskej republiky predstavuje národné stanovisko

na diskusiu alebo rozhodnutie na zasadnutia Rady. Návrh

stanoviska Slovenskej republiky na rokovanie Rady pripravuje

gestorský rezort na základe dovtedy spracovaných materiálov

(predbežné stanovisko, pozícia a inštrukcia) a na základe

výsledkov rokovaní príslušných pracovných skupín Rady,

výborov Rady a Výboru stálych zástupcov (tzv. COREPER).

Návrh stanoviska schvaľuje zodpovedný minister alebo vedúci

predstaviteľ iného ústredného orgánu štátnej správy, pričom pred

schválením je návrh predmetom rokovania Komisie pre európske

záležitosti, ktorá pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí

a európskych záležitostí SR a je hlavným expertným

medzirezortným koordinačným orgánom v oblasti tvorby

stanovísk k návrhom právnych aktov EÚ.

Vláda alebo poverený člen vlády v dostatočnom časovom

predstihu predkladá výboru pre európske záležitosti návrh

stanoviska Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných

aktov a iných aktov EÚ, pričom v tejto veci je povinný zúčastniť

sa na rokovaní výboru a informovať ho.

Ak výbor pre európske záležitosti schváli návrh stanoviska

Slovenskej republiky, je člen vlády týmto stanoviskom viazaný pri

zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ. Člen

vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky odchýliť len

v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej

republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne

informovať výbor pre európske záležitosti a takýto postup

odôvodniť. Člen vlády môže požiadať výbor pre európske

záležitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky.⁹⁸

⁹⁸Čl. 2 ods. 5 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.

129

Národná rada Slovenskej republiky

Ak sa výbor pre európske záležitosti nevyjadrí k návrhu

stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho

predloženia, člen vlády je viazaný (predloženým) návrhom

stanoviska Slovenskej republiky.⁹⁹Možnosť nevyjadriť sa

k návrhu stanoviska (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom

možnosti stanovisko vziať na vedomie, resp. „mlčky“ odsúhlasiť

a vôbec ho neprerokovávať ani explicitne neschvaľovať.

Ak výbor pre európske záležitosti neschváli návrh stanoviska

Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné

stanovisko, člen vlády je viazaný (predloženým) návrhom

stanoviska Slovenskej republiky.¹⁰⁰

Správa o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej

republiky v EÚ

Vláda zabezpečí pravidelné informovanie výboru pre európske

záležitosti členmi vlády o aktuálnych otázkach, ktoré sú

prerokúvané v orgánoch EÚ, ktorých sú členmi. Vláda predkladá

národnej rade do konca marca správu o záležitostiach súvisiacich

s členstvom Slovenskej republiky v EÚ za predchádzajúci

kalendárny rok, ak národná rada nerozhodne inak.

Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu

alebo povereného člena vlády o predloženie správy, podanie

informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v záležitostiach

súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.

⁹⁹Čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.

¹⁰⁰Čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.

130

7. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE A SPOLUPRÁCA

NÁRODNEJ RADY S ICH PARLAMENTNÝMI

ORGÁNMI

Peter Plenta, PhD.

7.1. Medziparlamentné štruktúry v rámci medzinárodných

organizácií

Napriek tomu, že oblasť diplomacie je tradične vyhradená najmä

pre pôsobenie exekutívy, čoraz viditeľnejšie stieranie hraníc medzi

národným a nadnárodným vedie k potrebe zapájania sa

parlamentov do medzinárodnopolitického diania. Parlamentná

dimenzia diplomacie je tak aj znakom spolupráce a spolupôsobenia

výkonnej a zákonodarnej moci v zahraničnopolitickej oblasti.

Primárnym cieľom parlamentnej diplomacie je zvýšiť vzájomné

porozumenie medzi štátmi na multilaterálnej úrovni

prostredníctvom posilnenia demokratickej legitimity v rámci

medzinárodných organizácií. Z hľadiska konkrétnych aktérov

parlamentná diplomacia predstavuje nielen kontakty parlamentov

ako celkov, alebo účasť zástupcov parlamentov v delegáciách do

medziparlamentných orgánov medzinárodných organizácií, ale aj

kontakty medzi jednotlivými poslancami, či politickými stranami.

Do veľkej miery tak rozvíja spoluprácu na úrovni vzájomných

kontaktov medzi členmi parlamentov, výborov, politických strán

a individuálnych poslancov a pomáha tak „otvárať dvere“ k ďalšej

spolupráci.

Stále delegácie národnej rady do medziparlamentných štruktúr

jednotlivých medzinárodných organizácií sú kreované podľa

princípu pomerného zastúpenia politických strán v parlamente na

131

Národná rada Slovenskej republiky

začiatku každého volebného obdobia. Od vzniku samostatnej

Slovenskej republiky sa národná rada aktívne zapája do činnosti

medzinárodných organizácií a ich parlamentných orgánov.

V súčasnosti je národná rada riadnym členom:

 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

 Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie,

 Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť

a spoluprácu v Európe,

 Medziparlamentnej únie,

 Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,

 parlamentnej dimenzie Stredoeurópskej iniciatívy,

 Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredomorie,

 pozorovateľom v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej

hospodárskej spolupráce.

Vo všetkých uvedených organizáciách pôsobia stále delegácie

národnej rady v rámci medziparlamentnej spolupráce, t. j. poslanci

sú zapojení do činnosti jednotlivých výborov a podieľajú sa na

riešení rozličných aktuálnych problémov, v mnohých prípadoch i

ako spravodajcovia. Funkcie tajomníkov delegácií vykonávajú

odborní zamestnanci Kancelárie národnej rady z odboru

zahraničných vzťahov a protokolu.

7.2. Pôsobenie poslancov národnej rady v medzinárodných

inštitúciách

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy

Hlavným cieľom Rady Európy je ochrana ľudských práv,

pluralitnej demokracie a právneho štátu. Rada Európy sa snaží

nájsť spoločné riešenie problémov ako sú terorizmus,

organizovaný zločin a korupcia, počítačová kriminalita, bioetika,

132

násilie na deťoch a ženách a obchodovanie s ľuďmi. Spoluprácu

medzi všetkými členskými štátmi vníma ako jediný spôsob ako

vyriešiť hlavné problémy, ktorým čelí dnešná spoločnosť.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (ďalej „PZ RE“) je

poradným orgánom Rady Európy, ktorého závery sú schvaľované

vo forme uznesení (rezolúcií), stanovísk a odporúčaní pre Výbor

ministrov. V tejto súvislosti má PZ RE v kompetencii

prerokovávať akékoľvek záležitosti späté s cieľmi organizácie.

Okrem toho na požiadanie Výboru ministrov má právomoc

diskutovať aj iné aktuálne otázky.

Zasadnutia PZ RE sa uskutočňujú štyrikrát ročne vo forme

týždňovej plenárnej schôdze v Štrasburgu. Počet členov delegácií

jednotlivých štátov je odvodený od veľkosti populácie daného

štátu, pričom sa pohybuje v rozmedzí od dvoch do osemnástich

zástupcov, ktorí by mali vyvážene reprezentovať politické zloženie

príslušného národného parlamentu.

V prípade Národnej rady je delegácia kreovaná podľa princípu

pomerného zastúpenia politických strán v národnej rade na návrh

poslaneckého grémia na začiatku každého volebného obdobia.

Nominácie do stálej delegácie národnej rady v PZ RE schvaľuje

Národná rada na svojej schôdzi na základe uznesenia Zahraničného

výboru NR SR. Podmienkou je zastúpenie oboch pohlaví.

Delegácia národnej rady v PZ RE sa skladá z 5 členov

a 5 náhradníkov.

Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť

a spoluprácu v Európe

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej

„OBSE“) s členskými štátmi z Európy, Ázie a Severnej Ameriky

133

Národná rada Slovenskej republiky

predstavuje najväčšiu regionálnu bezpečnostnú organizáciu na

svete. OBSE zastáva komplexný prístup k problematike bezpečnosti

zahŕňajúci politicko-vojenské, ekonomické a ľudskoprávne

aspekty a hľadiská životného prostredia, pričom ponúka priestor

pre politické rokovania v otázkach včasného varovania, prevencie

konfliktov, krízového manažmentu a postkonfliktnej obnovy.

Účastnícke krajiny sa zaväzujú rešpektovať ľudské práva

a základné slobody, demokraciu, princípy právneho štátu

a zabezpečovať sociálnu spravodlivosť a ochranu životného

prostredia.

Parlamentné zhromaždenie OBSE (ďalej „PZ OBSE“) predstavuje

parlamentnú dimenziu spolupráce členských štátov. Primárnou

úlohou zhromaždenia je sprostredkovať a uľahčiť medziparlamentný

dialóg, ktorý je vnímaný ako dôležitý prvok celkového úsilia

o upevnenie demokracie v celej oblasti OBSE. Parlamentné

zhromaždenie monitoruje dodržiavanie princípov a implementáciu

cieľov OBSE v členských štátov organizácie; vyvíja a zlepšuje

mechanizmy prevencie a riešenia konfliktov; podporuje

posilňovanie a konsolidáciu demokratických inštitúcií v členských

štátoch; prispieva k rozvoju medziinštitucionálnej komunikácie

a diskutuje aktuálne otázky predostreté na Ministerskej rade alebo

na summite hláv štátov alebo predsedov vlád. Významnou

súčasťou práce PZ OBSE je rozsiahly program monitorovania

volieb, pričom v tejto súvislosti sú delegácie vysielané na misie do

oblastí s aktívnou, ale aj latentnou krízou demokratických

princípov.

Nominácie do stálej delegácie národnej rady v PZ OBSE

schvaľuje národná rada na svojej schôdzi na základe uznesenia

Zahraničného výboru NR SR. Delegácia národnej rady v PZ

OBSE je zložená zo 4 členov a 4 náhradníkov.

134

Medziparlamentná únia

Medziparlamentná únia (ďalej „MPÚ“) je medzinárodná

organizácia združujúca parlamenty suverénnych štátov. Ako

ústredný prvok celosvetového medziparlamentného dialógu

pôsobí Medziparlamentná únia od 1889 s primárnym cieľom

udržiavania

spolupráce

medzi

ľuďmi

a upevňovania

reprezentatívnych inštitúcií. Za týmto účelom sprostredkúva

a posilňuje výmenu informácií a skúseností medzi parlamentmi,

vytvára platformu pre riešenie aktuálnych otázok medzinárodného

záujmu a prispieva k ochrane ľudských práv, pričom rozširuje

povedomie nielen o ľudských právach, ale aj o význame slobodne

zvolených demokratických inštitúcií snažiac sa o ich nastolenie

a zakotvenie v praxi.

Zhromaždenie MPÚ je hlavným štatutárnym orgánom, ktorý

sprostredkúva dialóg o aktuálnych medzinárodnopolitických

otázkach. Pre zúčastnených poslancov vytvára platformu pre

analýzu a riešenie medzinárodných problémov. Väčšina členov

Zhromaždenia MPÚ je začlenená do niektorej zo šiestich

geopolitických skupín (Africká skupina; Arabská skupina;

Ázijsko-pacifická skupina; Euroázijská skupina; Latinsko-

americká a karibská skupina a Skupina 12 plus). Slovenská

republika je súčasťou Skupiny 12 plus.

Zhromaždenie MPÚ sa stretáva dvakrát ročne (tzv. jarné a jesenné

zasadnutie). Na jarnom zasadnutí Zhromaždenia MPÚ je

organizované stretnutie žien poslankýň, ktorého sa zúčastňujú

všetky poslankyne zvolené do stálych delegácií členských štátov

MPÚ. Stále výbory asistujú Zhromaždeniu MPÚ pri jeho práci. Ich

mandát a zloženie je v právomoci Riadiacej rady MPÚ. Národné

delegácie sú zastúpené v každom stálom výbore MPÚ jedným

členom a jedným náhradníkom.

135

Národná rada Slovenskej republiky

V rámci národnej rady je vytvorená Slovenská skupina

Medziparlamentnej únie. Poslanci sa stávajú členmi Slovenskej

skupiny MPÚ získaním poslaneckého mandátu. Činnosť

Slovenskej skupiny MPÚ je štruktúrovaná do práce Valného

zhromaždenia a Výkonného výboru. Valné zhromaždenie

pozostáva zo všetkých poslancov národnej rady. Výkonný výbor

riadi činnosť Slovenskej skupiny MPÚ, pričom je volený v rámci

každého volebného obdobia.

Stála delegácia národnej rady v MPÚ je kreovaná podľa princípu

pomerného zastúpenia politických strán v národnej rade na návrh

poslaneckého grémia na začiatku každého volebného obdobia.

Nominácie do stálej delegácie národnej rady v MPÚ schvaľuje

národná rada na svojej schôdzi na základe uznesenia Zahraničného

výboru NR SR. Delegácia národnej rady v MPÚ je zložená

z jedného poslanca za každý poslanecký klub národnej rady

(z toho minimálne jedna žena) a predsedu Slovenskej skupiny

MPÚ (tradične predseda národnej rady).

Parlamentné zhromaždenie Severoatlantickej aliancie

Severoatlantická aliancia (ďalej „NATO“) je medzivládna

vojenská aliancia orientovaná predovšetkým na vzájomnú obranu

členských štátov. Parlamentné zhromaždenie NATO (ďalej „PZ

NATO“) predstavuje medziparlamentnú platformu zloženú zo

zákonodarcov z členských krajín NATO, rovnako ako aj

z reprezentantov pridružených členských štátov.

PZ NATO poskytuje priestor pre medzinárodný parlamentný

dialóg o bezpečnostných, politických a ekonomických záležitostiach.

Primárnym cieľom PZ NATO je podporovať vzájomné

porozumenie

medzi

poslancami

ohľadom

kľúčových

bezpečnostných výziev, ktorým čelí transatlantické partnerstvo.

136

Práca PZ NATO má za cieľ prispieť ku konsenzu na pôde celej

organizácie a posilniť tak transatlantické väzby a transparentnosť

politík NATO.

Z členských štátov tvorí PZ NATO 274 delegátov. Počet členov

národnej delegácie závisí od veľkosti populácie príslušnej krajiny.

Okrem toho každá krajina môže vymenovať rovnaký počet

náhradníkov, ktorí sa síce môžu zúčastňovať zasadnutí PZ NATO,

ale nemajú hlasovacie právo, pokiaľ je prítomný riadny člen. Popri

riadnych členoch sa zasadnutí majú právo zúčastniť aj zástupcovia

štátov, ktorým bol v NATO udelený štatút pridruženého člena

a rovnako aj reprezentanti štátov so štatútom regionálneho

stredomorského partnera, predstavitelia štátov so statusom

parlamentného pozorovateľa, delegácia Európskeho parlamentu

a zástupcovia niektorých medziparlamentných zhromaždení

napríklad za Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.

PZ NATO sa od svojho vzniku schádza dvakrát ročne na

plenárnom zasadnutí na jar a na jeseň. Zasadnutia sa konajú

striedavo v niektorej z členských krajín. V prípade národnej rady

je delegácia kreovaná podľa princípu pomerného zastúpenia

politických strán v národnej rade na návrh poslaneckého grémia

na začiatku každého volebného obdobia. Nominácie do stálej

delegácie národnej rady v PZ NATO schvaľuje národná rada na

svojej schôdzi na základe uznesenia Zahraničného výboru NR SR.

Delegácia národnej rady v PZ NATO je zložená z piatich členov

a piatich náhradníkov.

Stredoeurópska iniciatíva

Stredoeurópska iniciatíva (ďalej „SEI“) predstavuje regionálne

medzivládne fórum orientované na podporu európskej integrácie

cestou spolupráce medzi členskými štátmi SEI, Európskou úniou,

137

Národná rada Slovenskej republiky

zainteresovanými verejnými inštitúciami, tretím sektorom

a regionálnymi a medzinárodnými organizáciami. SEI kombinuje

prvky multilaterálnej diplomacie a projektového manažmentu za

účelom vyrovnávania rozdielov medzi európskymi makroregiónmi.

Od svojho založenia sa SEI usiluje o politický a sociálnoekonomický

rozvoj v regióne stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy. Cieľom

SEI je podpora ekonomickej a kultúrnej spolupráce medzi členskými

krajinami, podpora štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii

a posilnenie transformačného procesu v tranzitívnych krajinách.

SEI združuje 17 štátov stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy:

Albánsku republiku, Bieloruskú republiku, Bosnu a Hercegovinu,

Bulharskú republiku, Českú republiku, Čiernu Horu, Chorvátsku

republiku, Maďarsko, Moldavskú republiku, Poľskú republiku,

Rumunsko, Severomacedónsku republiku, Slovenskú republiku,

Slovinskú republiku, Srbskú republiku, Taliansku republiku

a Ukrajinu. Rakúsko v roku 2018 vystúpilo zo SEI. Počet členov

národných delegácií je odvodený od veľkosti populácie príslušnej

členskej krajiny, pričom najnižší počet členov je stanovený na troch.

V prípade národnej rady je delegácia kreovaná podľa princípu

pomerného zastúpenia politických strán v národnej rade na návrh

poslaneckého grémia na začiatku každého volebného obdobia.

Nominácie do stálej delegácie národnej rady v parlamentnej

dimenzii SEI schvaľuje národná rada na svojej schôdzi na základe

uznesenia Zahraničného výboru NR SR. Delegácia národnej rady

v parlamentnej dimenzii SEI je zložená z piatich poslancov.

Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredomorie

Únia pre Stredomorie (ďalej „UfM“) podporuje ekonomickú

integráciu a implementáciu demokratických reforiem v 15 štátoch

v južnom Stredomorí, severnej Afrike a na Blízkom východe,

138

susediacich s južnou a juhovýchodnou časťou EÚ. Zmluvy

o spolupráci, známe ako tzv. Barcelonský proces a následne Euro-

stredomorské partnerstvo, boli obnovené v roku 2008 vo forme

UfM. Opätovné zahájenie spolupráce v regióne je zamerané na

konkrétnejšie a viditeľnejšie projekty so skutočným dosahom na

miestnych obyvateľov. Projekty sa týkajú prioritných oblastí ako

je najmä rozvoj obchodu, doprava a rozvoj miest, životné

prostredie, vodné hospodárstvo, energetika, školstvo, výskum

a sociálne veci. Popri 28 členských štátoch EÚ je členom UfM 15

štátov južného Stredomoria, Afriky a Blízkeho východu.

Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredomorie (ďalej „PA-

UfM“) predstavuje parlamentný rozmer tzv. Barcelonského

procesu. Ťažiskom jeho práce je teda rozvíjať spoluprácu medzi

členskými štátmi EÚ a štátmi východného a južného

Stredomoria v politickej, ekonomickej a kultúrnej rovine

s primárnym cieľom podporovať stabilitu a bezpečnosť

v regióne. PA-UfM zasadá raz ročne, pričom jeho rozhodnutia

a stanoviská nie sú právne záväzné. Spolupráca v rámci PA-UfM

sa okrem uvedeného plenárneho zasadnutia uskutočňuje aj

v rámci piatich výborov, ktoré rokujú najviac štyrikrát ročne.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

V súčasnosti má Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

(ďalej „OECD“) 38 členských štátov. Patrí medzi ne mnoho

z najvyspelejších ekonomík sveta, ale aj rozvíjajúce sa štáty ako

Spojené štáty mexické, Čilská republika a Turecká republika.

OECD je medzinárodná organizácia združujúca ekonomicky

najrozvinutejšie štáty sveta a štáty s rozvíjajúcimi sa ekonomikami

s cieľom podporovať ekonomický rozvoj a stabilizovať

medzinárodné finančné trhy. OECD koordinuje ekonomickú

a sociálnuspoluprácu členskýchštátov, sprostredkúvanové investície

139

Národná rada Slovenskej republiky

a presadzuje liberalizáciu medzinárodného obchodu. OECD vytvára

platformu, v rámci ktorej si vlády členských štátov môžu vymieňať

skúsenosti a hľadať riešenia aktuálnych hospodárskych a finančných

problémov.

Sekretariát OECD zbiera a analyzuje jednotlivé dáta z členských

štátov. Následne je analýza predmetných dát diskutovaná vo

výboroch, pričom na základe výsledku rokovania vo výboroch

Rada OECD prijme odporúčania pre jednotlivé členské štáty.

Implementácia odporúčaní Rady OECD je sledovaná v rámci

multilaterálneho dohľadu ostatných členských štátov.

Ústredným prostriedkom pre šírenie know-how sú pravidelne

vydávané publikácie (výhľady, ročné prehľady a porovnávacie

štatistiky.

Pre zástupcov národných parlamentov členských štátov OECD

organizuje trikrát ročne parlamentné semináre zamerané na

aktuálne ekonomicko-politické otázky, napr. na problematiku

udržateľného hospodárskeho rastu, otázky klimatických zmien,

oblasť spravovania štátu s dôrazom na úlohu a postavenie

parlamentov a podobne.

Delegácia národnej rady v OECD je kreovaná podľa princípu

pomerného zastúpenia politických strán v národnej rade na návrh

poslaneckého grémia na začiatku každého volebného obdobia.

Nominácie do stálej delegácie národnej rady v OECD schvaľuje

národná rada na svojej schôdzi na základe uznesenia Zahraničného

výboru NR SR. Delegácia národnej rady v OECD je zložená

z troch členov a troch náhradníkov.

140

Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej hospodárskej

spolupráce

Čiernomorská hospodárska spolupráca bola ustanovená na

základe spoločného vyhlásenia s cieľom posilnenia hospodárskej,

obchodnej, sociálnej, kultúrnej a politickej kooperácie v regióne.

Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej hospodárskej spolupráce

(ďalej „PABSEC“) bolo založené o osem mesiacov neskôr, vo

februári 1993.

PABSEC predstavuje konzultatívny orgán Čiernomorskej

hospodárskej spolupráce vytvorený s úmyslom zjednotiť úsilie

národných parlamentov regiónu pri sledovaní cieľov spolupráce.

V uvedenom kontexte PABSEC poskytuje právny základ pre

hospodársku, obchodnú, sociálnu, kultúrnu a politickú kooperáciu

medzi členskými štátmi; schvaľuje právne akty nevyhnutné na

implementáciu rozhodnutí vzniknuvších zo spoločných zasadnutí

exekutívnych zložiek moci; poskytuje pomoc národným štátom pri

posilňovaní demokracie; zabezpečuje osvetu ohľadom činnosti,

cieľov a hodnôt organizácie a v neposlednom rade aktívne

prispieva k spolupráci s ostatnými medzinárodnými organizáciami.

Slovenskej republike bol v roku 2000 udelený štatút pozorovateľa.

PABSEC sa stretáva dvakrát ročne na riadnom plenárnom

zasadnutí (jarné a jesenné zasadnutie), pričom zasadá v aktuálne

predsedajúcom členskom štáte. Výkon funkcie predsedníctva trvá

šesť mesiacov. Zasadnutia PABSEC sú verejné, pokiaľ

zhromaždenie nerozhodne inak. Delegácia národnej rady

v PABSEC pozostáva z jedného člena.

141

Národná rada Slovenskej republiky

142

8. KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mgr. Dominika Pazderová

8.1. Úlohy Kancelárie národnej rady

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je štátnou

rozpočtovou organizáciou. Plní odborné, organizačné a technické

úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej

výborov a komisií, vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej

služby. Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach

Európskej únie kancelária môže zriaďovať pracoviská

v zahraničí.¹⁰¹

Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych

predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane

majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako

správca rozpočtovej kapitoly. Pre poslancov zabezpečuje

administratívno-technické podmienky v rozsahu ustanovenom

v rokovacom poriadku a v ďalších zákonoch.

Kancelária odborne, organizačne a technicky zabezpečuje priebeh

rokovaní národnej rady a jej výborov a plní úlohy spojené so

zabezpečením kontroly plnenia prijatých uznesení a opatrení.

Pripravuje odborné podklady, informácie, rozbory a návrhy

súvisiace s činnosťou národnej rady a jej výborov.

101

Pokiaľ nie je uvedené inak, informácie v tejto kapitole vychádzajú zo

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov.

143

Národná rada Slovenskej republiky

Vedie tiež evidenciu občianskych iniciatív, petícií a sťažností

doručených národnej rade, jej výborom a funkcionárom. Ďalej

zabezpečuje informovanie o činnosti národnej rady a jej výborov,

dokumentáciu

a archiváciu

parlamentných

materiálov

a písomností. Zabezpečuje tiež vzdelávacie aktivity pre poslancov

a zamestnancov; ďalej tiež činnosti súvisiace so zahraničnými

vzťahmi národnej rady, jej funkcionárov a výborov.

Pri plnení úloh spolupracuje s Kanceláriou prezidenta SR,

s Úradom vlády Slovenskej republiky, s ústrednými orgánmi

štátnej správy a s ďalšími orgánmi štátnej správy Slovenskej

republiky. V súlade s rokovacím poriadkom môže kancelária

vyžadovať od štátnych orgánov, iných orgánov a právnických

osôb podklady, informácie a vysvetlenia, ktoré potrebuje na svoju

činnosť národná rada a jej výbory.

Úlohy kancelárie plnia: štátni zamestnanci v štátnozamestnaneckom

pomere k štátu podľa zákona o štátnej službe¹⁰²v odboroch štátnej

služby, určených služobným predpisom, zamestnanci pri výkone

práce vo verejnom záujme podľa zákona o výkone práce vo

verejnom záujme¹⁰³a Zákonníkom práce. Poverení zamestnanci

kancelárie sa môžu zúčastňovať na schôdzach národnej rady. Na

schôdzach výborov môžu podávať stanoviská k prerokúvaným

návrhom zákonov a iným materiálom.

Vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

Vedúci Kancelárie národnej rady je štatutárnym orgánom

kancelárie, ktorú riadi a organizuje jej činnosť, koordinuje prácu

¹⁰²Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

103

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení

neskorších predpisov.

144

jej útvarov a za jej činnosť priamo zodpovedá predsedovi národnej

rady, ktorý ho do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva.

Predseda národnej rady určuje tiež vedúcemu kancelárie plat,

paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie

a ďalšie náležitosti.

Vedúci kancelárie je generálnym tajomníkom v služobnom úrade,

ktorým je Kancelária národnej rady, pričom je služobne najvyšším

vedúcim zamestnancom voči zamestnancom v kancelárii. Má

právo byť prítomný na verejných aj neverejných schôdzach

národnej rady a na verejných aj neverejných schôdzach výborov.

Vydáva a mení organizačný poriadok, registratúrny poriadok

a ďalšie vnútorné predpisy kancelárie. Taktiež schvaľuje opisy

štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo

verejnom záujme.

8.2. Organizácia útvarov Kancelárie národnej rady

Postavenie a úlohy Kancelárie Národnej rady SR, jej vnútorné

organizačné členenie, systém a stupne riadenia, hlavné činnosti

organizačných útvarov a ich súčinnosť upravuje podrobnejšie

Organizačný poriadok Kancelárie NR SR. Ten je základným

vnútroorganizačným predpisom a organizačnou normou

kancelárie.

V súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravuje

postavenie a úlohy kancelárie, jej vnútorné organizačné členenie,

štruktúru, určuje koncepciu riadenia, systém a stupne riadenia,

rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich štátnych zamestnancov,

ktorí vykonávajú funkciu v štátnozamestnaneckom pomere

a vedúcich zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,

145

Národná rada Slovenskej republiky

hlavné činnosti jej organizačných útvarov a ich vzájomnú

súčinnosť a spoluprácu.

Zoznam organizačných útvarov

Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

Špecializované organizačné útvary

Kancelária predsedu NR SR

Sekretariát podpredsedu NR SR

Zamestnanci poslaneckých klubov

Organizačné útvary

Sekretariát vedúceho Kancelárie NR SR

Oddelenie verejného obstarávania

Právne oddelenie

Referát vnútornej kontroly

Referát vnútorného auditu

Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou

Tlačové a informačné oddelenie

Masmediálny referát

Referát pre petície a sťažnosti

Osobný úrad

Ekonomický odbor

Oddelenie rozpočtu, miezd a účtovníctva

Oddelenie správy majetku

146

Odbor obrany, bezpečnosti a ochrany

Oddelenie obrany, ochrany utajovaných skutočností a ochrany

objektov

Referát krízového manažmentu a civilnej ochrany

Referát ochrany utajovaných skutočností a bezpečnostných

systémov

Referát strážnej a informačnej služby

Oddelenie písomností

Organizačný odbor

Oddelenie organizácie schôdzí NR SR a personálnej agendy

poslancov

Oddelenie dokumentácie zo schôdzí NR SR

Sekretariáty výborov NR SR

Sekretariát Mandátového a imunitného výboru NR SR

Sekretariát Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií

Sekretariát Ústavnoprávneho výboru NR SR

Sekretariát Výboru NR SR pre financie a rozpočet

Sekretariát Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti

Sekretariát Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné

prostredie

Sekretariát Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny

rozvoj

Sekretariát Výboru NR SR pre sociálne veci

Sekretariát Výboru NR SR pre zdravotníctvo

Sekretariát Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť

Sekretariát Zahraničného výboru NR SR

Sekretariát Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Sekretariát Výboru NR SR pre kultúru a médiá

Sekretariát Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné

menšiny

Sekretariát Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu

činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného

147

Národná rada Slovenskej republiky

kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného

bezpečnostného úradu a Osobitného kontrolného výboru NR SR

na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

Sekretariát Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí

Národného bezpečnostného úradu

Odbor pre európske záležitosti

Odbor legislatívy a aproximácie práva

Oddelenie legislatívy

Oddelenie aproximácie práva

Odbor Parlamentný inštitút

Oddelenie Parlamentná knižnica

Oddelenie Parlamentný archív

Odbor zahraničných vzťahov a protokolu

Oddelenie zahraničných vzťahov a medzi-parlamentnej

spolupráce

Referát protokolu

Referát ekonomickej, pasovej a vízovej agendy

Odbor informačných a komunikačných technológií

Oddelenie komunikačnej infraštruktúry, telekomunikačných

služieb a medzinárodnej spolupráce

Oddelenie informačných systémov, poskytovaných

elektronických služieb a bezpečnosti informačno-

komunikačných technológií

Odbor prevádzky a služieb

Referát bezpečnosti prevádzky

Referát ubytovacích služieb

Referát upratovacích služieb

Referát technických služieb

Oddelenie rozvoja a obnovy

Oddelenie stravovacích služieb

Oddelenie zabezpečenia schôdzí a podujatí

Referát technickej podpory

148

Referát reprografie

Referát autodopravy

Oddelenie údržby

Oddelenie kontroly technického stavu objektov

a zabezpečenia MTZ

Referát centrálneho riadenia technických zariadení

Referát MTZ

Odbor účelových zariadení

Referát služieb technického rozvoja a údržby

Referát prevádzky

8.3. Hlavné činnosti organizačných útvarov

Kancelária predsedu národnej rady

Pripravuje podklady na plnenie úloh predsedu národnej rady

súvisiacich s činnostnou národnej rady a jeho povinnosťami.

Kancelária zabezpečuje úlohy spojené s výkonom funkcie

predsedu národnej rady vo vzťahu k prezidentovi Slovenskej

republiky, vláde Slovenskej republiky, občianskym iniciatívam

a iným inštitúciám.

Sekretariáty podpredsedov národnej rady

Sekretariáty podpredsedov plnia najmä odborné a organizačné

úlohy spojené s výkonom práv a povinností podpredsedov

národnej rady a ďalej plnia aj úlohy vyplývajúce z povinností

podpredsedov národnej rady ako poslancov.

Sekretariát vedúceho kancelárie

Sekretariát plní najmä odborné a organizačné úlohy spojené so

zabezpečovaním právomocí vedúceho kancelárie. Z vecnej

a organizačno-technickej stránky pripravuje porady, rokovania

149

Národná rada Slovenskej republiky

a stretnutia vedúceho kancelárie; vyhotovuje záznamy z týchto

porád a rokovaní a vedie evidenciu o plnení úloh z nich

vyplývajúcich; zabezpečuje príjem, evidenciu, spracovanie

a uloženie písomností v súlade s registratúrnym poriadkom;

odporúča spôsob ich vybavenia a vykonáva a kontroluje plnenie

pokynov vedúceho Kancelárie národnej rady na ich vybavenie.

Oddelenie verejného obstarávania zabezpečuje proces a realizáciu

verejného obstarávania. Oddelenie poskytuje odborné konzultácie

a súčinnosť jednotlivým organizačným útvarom kancelárie.

Zhromažďuje požiadavky jednotlivých organizačných útvarov na

vykonanie verejného obstarávania a vypracováva plán verejného

obstarávania.

Právne oddelenie vypracováva návrhy zmlúv, podaní a iných

právnych dokumentov, poskytuje odborne konzultácie právneho

charakteru útvarom kancelárie pri vypracovaní návrhov, ďalej na

základe poverenia vedúceho kancelárie a predsedu národnej rady

zastupuje kanceláriu a národnú radu pred štátnymi organmi

a súdmi SR. Zabezpečuje komplexnú zmluvnú agendu – prípravy

zmlúv, asistentských zmlúv, rámcových dohôd, zverejňovanie

v centrálnom registri, zabezpečuje tiež vymáhanie pohľadávok,

pripravuje exekučné návrhy, vyjadruje sa k vnútorným predpisom.

Referát vnútornej kontroly

Plní úlohy súvisiace s vykonávaním vnútornej kontroly v rámci

kancelárie ako orgánu štátnej správy. Referát vnútornej kontroly

vykonáva v kancelárii najmä vnútornú kontrolnú činnosť,

predovšetkým finančnú kontrolu na mieste v zmysle zákona

č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite na základe

písomného poverenia vedúceho kancelárie.

150

Referát vnútorného auditu

Zabezpečuje výkon vnútorného auditu v kancelárii, ktorá je

správcom kapitoly štátneho rozpočtu. Cieľom vnútorného auditu

je napomáhať k plneniu cieľov kancelárie zlepšovaním

efektívnosti, overovaním a hodnotením rizík. Udržiavať dohľad

nad dodržiavaním osobitných predpisov a medzinárodných

zmlúv. Vypracováva ročný a strednodobý plán auditov a ročnú

správu auditu.

Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou

Zabezpečuje informovanosť verejnosti o činnosti národnej rady

a jej

výborov

prostredníctvom

masovokomunikačných

prostriedkov (vrátane internetu) a plní úlohy, ktoré vyplývajú

kancelárii zo zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe

k informáciám, koncepčne a výkonne sa podieľa na budovaní

vzťahov medzi národnou radou a verejnosťou. Odbor zabezpečuje

aj vybavovanie celkovej agendy spojenej s prijímaním,

prerokúvaním a vybavovaním petícií a sťažností adresovaných

národnej rade, výborom a kancelárii, ako aj podnetov a podaní

adresovaných kancelárii.

Poskytuje súčinnosť pri vybavovaní podnetov a podaní

adresovaných národnej rade, jej funkcionárom a výborom.

Zabezpečuje denné informovanie z rokovaní schôdzí národnej

rady prostredníctvom internetovej stránky. Odbor komunikácie

s médiami a verejnosťou je zodpovedný aj za organizáciu podujatí

národnej rady v priestoroch hlavnej budovy národnej rady

a taktiež podujatí, ktoré sa uskutočňujú vo výstavnom priestore

Západnej terasy.

151

Národná rada Slovenskej republiky

Osobný úrad

Úlohou osobného úradu je zabezpečovať plnenie úloh a povinností

služobného úradu, ktorým je kancelária a ktoré služobnému úradu

vyplývajú z ustanovení zákona o štátnej službe, zákona o výkone

práce vo verejnom záujme, zákona o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, Zákonníka

práce a zákona o rokovacom poriadku národnej rady. Plní aj úlohu

osobného úradu pre vedúceho kancelárie. V súčinnosti s vecne

príslušnými útvarmi navrhuje vnútorné predpisy na

zabezpečovanie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní

štátnej služby, pri výkone práce vo verejnom záujme

a personálnom riadení.

Ekonomický odbor

Plní odborné, organizačné a administratívne úlohy spojené

s rozpočtovým hospodárením, s financovaním a správou majetku

kancelárie. Zostavuje návrh rozpočtu kancelárie na príslušný

rozpočtový rok. Zabezpečuje realizáciu príjmov a výdavkov

štátneho rozpočtu v systéme Štátnej pokladnice. Spracúva návrh

záverečného účtu kancelárie a predkladá ho Ministerstvu financií

SR a Výboru NR SR pre financie a rozpočet. Zabezpečuje a rieši

koncepčné úlohy v oblasti mzdovej agendy.

Odbor obrany, bezpečnosti a ochrany

Odbor obrany, bezpečnosti a ochrany plní úlohy na úseku ochrany

utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti,

administratívnej bezpečnosti, fyzickej bezpečnosti a objektovej

bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov, priemyselnej

bezpečnosti a šifrovej ochrany informácií; úlohy podateľne

(príjem, evidencia, distribúcia a odosielanie pošty, kuriérna

služba); úlohy na úseku bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu; úlohy na úseku

152

riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny

a vojnového stavu; úlohy na úseku hospodárskej mobilizácie

a civilnej ochrany obyvateľstva; úlohy, súvisiace s opatreniami na

zabezpečenie ochrany, režimu pohybu osôb v budovách národnej

rady a ich bezprostrednej blízkosti; úlohy pre zabezpečenie režimu

pohybu a parkovania vozidiel v priestoroch objektov národnej

rady.

Organizačný odbor

Plní

koncepčné,

organizačné

a koordinačné

činnosti

a administratívne úlohy pri príprave schôdzí národnej rady, ako aj

úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady. Podieľa

sa na tvorbe a realizácii štátnych záležitostí súvisiacich

s uplatňovaním ústavného postavenia a právomocami národnej

rady a jej predsedu. Pripravuje podklady a vypracúva návrh

programu schôdzí národne rady a procedurálny priebeh na ich

riadenie, vykonáva činnosti súvisiace s hodinou otázok

a interpeláciami a plní široké spektrum činností súvisiacich

s organizáciou schôdzí národnej rady.

Sekretariáty výborov národnej rady

Sekretariát výboru národnej rady zabezpečuje koncepčnú,

metodickú, koordinačnú a výkonnú činnosť výboru. V tejto

súvislosti sa zúčastňuje na príprave návrhov zákonov a odporúčaní

výboru vo veciach, ktoré patria do ich pôsobnosti a sleduje ich

dodržiavanie v praxi. Zúčastňuje sa na príprave zásadných

materiálov o otázkach právneho poriadku, hospodárskeho

a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Pripravuje koncepciu

činnosti výboru na príslušné volebné obdobie, zabezpečuje jej

uskutočňovanie, vrátane prezentácie činnosti výboru v Slovenskej

republike a zahraničí. Sekretariát výboru riadi tajomník výboru.

153

Národná rada Slovenskej republiky

Odbor pre európske záležitosti

Odbor pre európske záležitosti zabezpečuje koordinačné, odborné,

koncepčné a výkonné úlohy súvisiace s plnením úloh národnej

rady a sekretariátu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre európske záležitosti, vyplývajúcich z členstva Slovenskej

republiky v EÚ a z ústavného zákona o spolupráci Národnej rady

Slovenskej

republiky

a vlády

Slovenskej

republiky

v záležitostiach EÚ a z ďalších právnych predpisov. Odbor pre

európske záležitosti plní aj úlohy sekretariátu Výboru NR SR pre

európske záležitosti.

Odbor legislatívy a aproximácie práva

Odbor plní odborné úlohy súvisiace s ústavodarnou

a zákonodarnou činnosťou národnej rady. Posudzuje podané

návrhy ústavných zákonov a zákonov, vypracováva k nim

stanoviská a navrhuje odstránenie zistených nedostatkov hľadiska

súladu podaného návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky,

ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami,

ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie

a stupňom zlučiteľnosti s ním a s Legislatívnymi pravidlami

tvorby zákonov.

Pripravuje informáciu o splnení ustanovených formálno-právnych

náležitostí návrhu zákona podľa zákona o rokovacom poriadku

a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov ako podkladu pre

vypracovanie návrhu rozhodnutia predsedu národnej rady

o podanom návrhu zákona. Zúčastňuje sa rokovania o návrhoch

zákonov a zákonov vrátených prezidentom Slovenskej republiky

na schôdzach výborov a poskytuje stanoviská k legislatívnym

problémom, ako aj k predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim

návrhom a na požiadanie spolupracuje s tajomníkom výboru pri

príprave uznesenia výboru k návrhu zákona a zákona vráteného

154

prezidentom Slovenskej republiky. Na požiadanie poskytuje

legislatívne konzultácie všetkým útvarom Kancelárie národnej

rady. Spracováva čistopisy zákonov schválených národnou radou

a pripravuje a predkladá ich na podpis ústavným činiteľom.

Odbor Parlamentný inštitút

Plní odborné analytické, vzdelávacie, informačné a dokumentačné

úlohy súvisiace s činnosťou národnej rady, jej výborov

a poslancov. V rámci analytickej a výskumnej činnosti

Parlamentný inštitút pravidelne pripravuje:

 proaktívne materiály, pripravené z vlastnej iniciatívy,

zamerané na aktuálne témy prerokúvané v NR SR a jej

výboroch;

 odpovede na požiadavky funkcionárov, výborov a poslancov;

 odpovede na požiadavky od ostatných organizačných útvarov

kancelárie;

 odpovede na požiadavky zahraničných parlamentov, dotazníky

medzinárodných organizácií a ďalších inštitúcií.

Z metodologického hľadiska ide najmä o porovnávacie analýzy

právnej úpravy určitej aktuálnej otázky vo vybraných štátoch;

informácie resp. jednoprípadové analýzy vybranej témy a o stručné

prehľady využívajúce aj informačnú grafiku.

V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné

inštruktážne semináre pre novozvolených poslancov a ich

asistentov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej

spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty (napr. pre krajiny

Západného Balkánu), stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť

podľa kapacitných možností.

155

Národná rada Slovenskej republiky

Odbor aktívne udržiava kontakty so zahraničnými parlamentmi

a spolupracuje aj s Európskym centrom pre parlamentný výskum

a dokumentáciu (ECPRD), v rámci ktorého na požiadanie

odpovedá na otázky z parlamentov 54 členských šatov tejto

internej databázy výmeny informácií a medziparlamentnej siete

expertov.¹⁰⁴

Súčasťou odboru Parlamentný inštitút sú dve oddelenia: oddelenie

Parlamentná knižnica a oddelenie Parlamentný archív.

Oddelenie Parlamentná knižnica ako špeciálna knižnica je

knižnično-informačným pracoviskom národnej rady, ktoré

poskytuje knižničné, informačné, rešeršné a referenčné služby

poslancom

a zamestnancom,

vybraným

inštitúciám

a používateľom.

Plní najmä tieto úlohy: sústavne dopĺňa, aktualizuje a sprístupňuje

profilovaný knižničný fond; zabezpečuje knižničnú, referenčnú

a rešeršnú činnosť a buduje katalógy knižničných a informačných

dokumentov. V informačnej sieti národnej rady sprístupňuje

automatizovaný knižnično-informačný systém PROFILIB.

Vykonáva činnosti súvisiace s prevádzkovaním Študovne

dokumentov EÚ a práva, Spoločenskovednej študovne a Študovne

periodickej literatúry.

Pre poslancov a výbory národnej rady poskytuje špecializované

referenčné služby podľa ich odborného zamerania a spracúva

tematicky zamerané rešerše. Vydáva zoznamy prírastkov kníh,

¹⁰⁴Proaktívne materiály Par lamentného inštitútu sú dostupné na webovom

síd le: Kancelária NR SR – Parlamentný inštitút – Parlamentný výskum

Proak tívne materiály . Online:

https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/kancelaria/pi/oa/materialy/pm/2023

156

informačné listy a zoznam periodík. Zabezpečuje využívanie

tezauru EUROVOC v kancelárii na indexovanie knižničných

dokumentov a tlačí. Parlamentná knižnica aktívne spolupracuje na

rôznych medzinárodných projektoch napr. na projekte kooperácie

knižníc a výskumných centier V4 Plus (Slovensko, Česká

republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko).

Oddelenie Parlamentný archív zabezpečuje archiváciu všetkých

materiálov a písomností, ktoré boli doručené národnej rade, jej

výborom, osobitným kontrolným orgánom, predsedovi

a podpredsedom národnej rady, ako aj písomnosti doručené

a vybavované v pôsobnosti kancelárie; zabezpečuje činnosť

registratúrneho strediska, plní úlohy vyplývajúce z registratúrneho

poriadku, registratúrneho plánu kancelárie a vykonáva kontrolu

jeho dodržiavania.

Metodicky usmerňuje prácu s písomnosťami na všetkých úsekoch

kancelárie. Sprístupňuje spracované materiály orgánom národnej

rady, poslancom, zamestnancom a so súhlasom vedúceho

kancelárie aj iným orgánom a inštitúciám na služobné účely.

Parlamentný archív preberá, ukladá, eviduje a sprístupňuje

projektovú dokumentáciu areálu Bratislavského hradu, účelových

zariadení a budov patriacich kancelárii. Podieľa sa na vývoji

a prevádzke digitálnej knižnice/archívu, dostupnej odbornej

i laickej verejnosti na webovom sídle národnej rady.

Odbor zahraničných vzťahov a protokolu

Odbor zahraničných vzťahov a protokolu plní odborné, organizačné

a informačné úlohy vyplývajúce zo zahraničných vzťahov národnej

rady, jej výborov a kancelárie v oblasti multilaterálnej a bilaterálnej

spolupráce, v oblasti stykovej činnosti s inštitúciami EÚ

a s parlamentnými zhromaždeniami subjektov medzinárodného

157

Národná rada Slovenskej republiky

spoločenstva. Ďalej odbor plní odborné, organizačné a informačné

úlohy vyplývajúce zo zahraničných vzťahov, z činnosti národnej

rady, jej výborov a kancelárie vo vzťahu k zahraničným i domácim

partnerom, v oblasti štátneho a diplomatického protokolu,

multilaterálnej a bilaterálnej spolupráce, ako aj v oblasti spolupráce

s inštitúciami Európskej únie a parlamentmi iných štátov

(medziparlamentná spolupráca).

V spolupráci s inými odbornými útvarmi pripravuje návrhy

protokolárnych podujatí Národnej rady, predkladá návrhy na ich

realizáciu na porade vedúceho Kancelárie Národnej rady SR

a následne zabezpečuje ich realizáciu; tiež v spolupráci s výbormi

a odbornými útvarmi kancelárie zabezpečuje a koordinuje prijatia

zahraničných návštev v národnej rade a eviduje oficiálne dary,

ktoré dostali predstavitelia národnej rady vrátane poslancov

a zamestnancov počas zahraničných pracovných návštev

a oficiálnych návštev uskutočnených v Slovenskej republike.

Odbor pripravuje aj podklady na rozhodnutia o zahraničných

pracovných cestách a predkladá ich na schválenie.

Odbor informačných a komunikačných technológií

Odbor zabezpečuje informačnú službu a prevádzku informačného

systému v národnej rade, jej výboroch a v kancelárii. Zabezpečuje

najmä plynulú, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku informačných

technológií vrátane odborného a technického zabezpečenia

a zabezpečenia proti zneužitiu v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Nastavuje systém riadenia informačných

technológií, správy architektúry, riadenie kvality, rizík

a bezpečnosti informačných technológií; riadi nastavenie

zmluvných vzťahov pre poskytovanie služieb, dodávku

informačných systémov; zabezpečuje projektové riadenie IT

projektov.

158

Odbor prevádzky a služieb

Odbor prevádzky a služieb zabezpečuje technické, prevádzkové,

obslužné činnosti, materiálno-technické zásobovanie a skladové

hospodárstvo pre národnú radu, jej výbory, komisie a pre

kanceláriu vo všetkých objektoch v správe kancelárie na území

Bratislavy, vrátane národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad.

Plní najmä tieto úlohy: spracúva koncepciu rozvoja a využitia

budov a areálov v správe majetku kancelárie a zámery investičnej

výstavby, obnovy, opráv, modernizácií a rekonštrukcií objektov

na území Bratislavy vo vlastnej réžii.

Zabezpečuje prípravu a realizáciu investičných akcií objektov

v správe kancelárie na území Bratislavy, komplexnej pamiatkovej

obnovy národnej kultúrnej pamiatky areálu Bratislavského hradu,

v súlade so schváleným zámerom a dlhodobou koncepciou jeho

obnovy a využitia. Stará sa o celkovú prípravu a realizáciu

investičnej výstavby objektov v správe kancelárie (okrem

objektov účelových zariadení) a celkovú činnosť spojenú

s obnovou areálu národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad.

Zabezpečuje prevádzku poslaneckých kancelárií na Západnej

terase, ubytovacieho zariadenia kancelárie, ako aj služby spojené

s ubytovaním poslancov a zabezpečuje aj prevádzku relaxačného

zariadenia a prevádzku garáže určenej na prechodné garážovanie

motorových vozidiel ubytovaných poslancov a verejnej Hradnej

garáže.

Odbor účelových zariadení

Odbor účelových zariadení zabezpečuje poskytovanie komplexných

ubytovacích, stravovacích, kongresových, konferenčných a iných

doplnkových služieb v účelových zariadeniach kancelárie (Častá-

Papiernička) pre národnú radu, Kanceláriu národnej rady, výbory

a kluby, parlamentné strany a hnutia pri realizácii podujatí

159

Národná rada Slovenskej republiky

politického a spoločenského charakteru. Poskytuje ubytovacie,

stravovacie a doplnkové služby v účelových zariadeniach pre

poslancov národnej rady a zamestnancov kancelárie; tiež pre Úrad

vlády Slovenskej republiky, Kanceláriu prezidenta Slovenskej

republiky, ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej

správy. V prípade voľných kapacít poskytuje ubytovacie,

stravovacie, kongresové a ostatné doplnkové služby v rámci

cestovného ruchu i pre ďalšie inštitúcie a organizácie. Podrobné

podmienky, ako aj cenové relácie upravuje smernica Kancelárie

národnej rady.

160

161

Národná rada Slovenskej republiky

162