Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
9/2023  
Ustanovujúce schôdze parlamentov –  
historické a medzinárodné porovnanie  
Natália Petranská Rolková  
Bratislava  
október 2023  
(II. aktualizované vydanie)  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová  
spolupráca so  
Stáž pre študentov  
zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Ustanovujúce schôdze parlamentov  
– historické a medzinárodné porovnanie  
Anotácia  
Predkladaná analýza porovnáva vybrané inštitúty týkajúce sa ustanovujúcej schôdze  
parlamentov v slovenských dejinách od vzniku prvej Československej republiky  
v roku 1918 doteraz, ako aj aktuálnu situáciu v rámci zoskupenia V4. Všíma si najmä  
proces zvolávania, riadenia, ako aj priebeh ustanovujúcej schôdze parlamentu.  
Materiál vychádza predovšetkým z rokovacích poriadkov jednotlivých parlamentov.  
Kľúčové slová  
parlament, zákonodarná moc, poslanci, rokovací poriadok  
Inaugural session of parliaments  
historical and international comparison  
Annotation  
This analysis compares selected attributes of inaugural parliament sessions in Slovak  
history since the establishment of the first Czechoslovak Republic in 1918 until now,  
as well as contemporary situation within the Visegrad group. It emphasis the process  
of convening, managing, as well as the running of the constituent session. The material  
is primarily based on the rules of procedure of the parliaments.  
Keywords  
Parliament, legislative power, deputies, rules of procedure  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.  
Spolupráca: Ing. Martina Hogenová  
Materiál slúži pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom  
odboru Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
Obsah  
Úvod........................................................................................................................................................6  
1. Postavenie parlamentov a zvolanie ustanovujúcej schôdze ................................................7  
1.1 Historický exkurz..................................................................................................................7  
1918 – 1920 Revolučné Národné zhromaždenie................................................................7  
1920 – 1939 Národné zhromaždenie ...................................................................................8  
1939 1945 Snem Slovenskej republiky..............................................................................9  
1945 – 1968 Slovenská národná rada.................................................................................10  
1969 1989 Slovenská národná rada.................................................................................12  
1989 – 1996 Slovenská národná rada a Národná rada Slovenskej republiky..............13  
1996 2023 Národná rada Slovenskej republiky.............................................................14  
1.2 Porovnanie aktuálneho znenia daného inštitútu v štátoch V4 .....................................15  
2. Skladanie sľubu poslancov ......................................................................................................17  
2.1 Historický exkurz................................................................................................................17  
2.2 Porovnanie aktuálneho znenia daného inštitútu v štátoch V4 .....................................20  
3. Volebný poriadok a voľby funkcionárov..............................................................................21  
3.1 Historický exkurz................................................................................................................21  
Úpravy platné v rokoch 1918 1920 .................................................................................21  
Úpravy platné v rokoch 1939 1941 .................................................................................22  
Úpravy platné v rokoch 1945 1968 .................................................................................23  
Úpravy platné v rokoch 1968 1996 .................................................................................23  
Aktuálny stav (1996 – 2023)................................................................................................25  
3.2 Porovnanie aktuálneho znenia daného inštitútu v štátoch V4 .....................................27  
Česká republika....................................................................................................................27  
Poľsko ...................................................................................................................................27  
Maďarsko..............................................................................................................................28  
Záver .....................................................................................................................................................29  
Použité zdroje .....................................................................................................................................32  
5
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
Úvod  
Porovnávacia analýza má za cieľ priblížiť podobnosti a rozdiely v základných  
inštitútoch týkajúcich sa zvolávania a priebehu ustanovujúcich schôdzí jednotlivých  
parlamentov, a to tak z historického hľadiska od roku 1918, ako aj z medzinárodného hľadiska  
z pohľadu komparácie aktuálneho znenia daných inštitútov v rokovacích poriadkoch  
zákonodarných zborov štátov Vyšehradskej štvorky (ďalej „V4“). Analyzovaný je spôsob  
zvolávania týchto schôdzí, skladanie poslaneckého sľubu a voľby orgánov parlamentov.  
V historickom prehľade porovnávame rokovacie poriadky Národného zhromaždenia  
z rokov 1918 – 1939 (resp. jeho snemovne), keďže v tomto období neexistoval slovenský  
zákonodarný zbor a pražské Národné zhromaždenie bolo jediným parlamentom na našom  
území (s krátkou výnimkou existencie druhej Slovenskej národnej rady na prelome rokov  
1918/1919). Následne analyzujeme len slovenské zákonodarné zbory (a ich rokovacie poriadky)  
– Snem Slovenskej republiky, Slovenské národné rady od roku 1945 až po súčasnú Národnú  
radu Slovenskej republiky. Pri parlamentoch Česka a Poľska komparujeme len rokovacie  
poriadky dolných komôr (Poslaneckej snemovne a Sejmu).  
V rámci historickej analýzy materiál približuje tiež okolnosti vzniku a postavenie  
parlamentov, ktoré mali priamy vplyv aj na znenie rokovacích poriadkov. Veľmi špecifická je  
pritom situácia v rokoch 1918 a 1945, keď sa parlamenty utvárali v povojnových časoch  
neštandardným spôsobom.  
6
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
1. Postavenie parlamentov a zvolanie ustanovujúcej schôdze  
Historický exkurz  
1918 – 1920 Revolučné Národné zhromaždenie  
Zákon č. 36/1918 Sb. z. a n. o jednacím řádu Národního shromáždění  
z 9. 11. 1918, účinnosť 14. 11. 1918 – 10. 5. 1920, (zmeny: zákony č. 7/1920, 33/1920, 68/1920)  
Revolučné Národné zhromaždenie (ďalej len „RNZ“) vzniklo na podklade iného orgánu.  
Národný výbor československý bol pôvodne český, neskôr česko-slovenský vrcholný orgán  
domáceho odboja. Vznikol 13. júla 1918. Jeho úlohou bola príprava prevzatia štátnej moci na  
území etablujúceho sa Česko-Slovenska a vypracovanie základných právnych predpisov nového  
štátu. Z hľadiska fungovania ČSR bolo dôležité prijatie Dočasnej ústavy v Národnom výbore  
(13. novembra 1918), ktorý sa následne pretvoril, rozšíril na jednokomorový parlament ako  
najvyšší zastupiteľský a zákonodarný orgán so širokými kompetenciami. K 216 kooptovaným  
českým poslancom RNZ (podľa tzv. Švehlovho kľúča na základe výsledkov volieb do ríšskej rady  
v roku 1911) v ňom pribudlo vymenovaním na odporúčanie Vavra Šrobára 40 slovenských (spolu  
teda 256). Nemecká a maďarská menšina zastúpená nebola, podobne ani Podkarpatská Rus.  
Na svojom prvom zasadnutí sa RNZ zišlo 14. novembra 1918 a Dočasnú ústavu vyhlásilo  
(ako zákon č. 37/1918 Sb. z. a n.). Dňa 11. marca 1919 schválilo RNZ zmenu Dočasnej ústavy ako  
zákon č. 138/1919 Sb. z. a n. a na oficiálnu žiadosť slovenskej strany rozšírilo počet poslaneckých  
mandátov o 14. Išlo o miesta pre slovenských zástupcov. Celkový počet poslancov sa tak zvýšil  
na 270. Na záver funkčného obdobia schválilo RNZ 29. februára 1920 Ústavnú listinu ČSR pod  
č. 121/1920 Sb. z. a n. Činnosť RNZ ukončili parlamentné voľby v apríli 1920.  
Postavenie a legislatívne ukotvenie RNZ bolo vzhľadom na revolučnosť jeho povahy  
špecifické. Jeho činnosť sa riadila zákonom č. 36/1918 Sb. z. a n. o jednacím řádu Národního  
shromáždění z 9. novembra 1918. Ten prešiel celkovo troma novelami (zákony č. 7/1920, 33/1920,  
68/1920), pričom do skúmanej témy zasiahla len posledná novela, ktorá zvyšovala počet  
podpredsedov zo štyroch na päť.  
Ako sme už uviedli, situácia RNZ bola špecifická, a to obzvlášť pokiaľ išlo  
o ustanovujúcu schôdzu. Podľa rokovacieho poriadku bol kancelár Národného výboru  
poverený vydať poslancom RNZ preukazný list s podpismi dvoch členov predsedníctva  
Národného výboru, ktorý oprávňoval poslancov na vstup do Národného zhromaždenia.  
Ustanovujúcu schôdzu zvolalo predsedníctvo Národného výboru v Prahe do snemovej  
budovy, a zároveň aj riadilo rokovanie RNZ až do ustanovenia jeho orgánov.  
7
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
1920 – 1939 Národné zhromaždenie  
Zákon č. 325/1920 Sb. z. a n. o jednacím řádu Poslanecké sněmovny Národního shromáždění  
z 15. 4. 1920, účinnosť od 10. 5. 1920 (zmeny: zákony č. 205/1922, 229/1926, 88/1933, 90/1933)  
Ďalšie Národné zhromaždenie (NZ) už bolo voleným zákonodarným orgánom, ktorého  
fungovanie rámcovala ústavná listina z februára 1920, pričom jeho prvé zloženie bolo dané  
voľbami z apríla 1920. Skladal sa z dvoch komôr: Poslaneckej snemovne s 300 poslancami  
a Senátu so 150 členmi. Ústava definovala aj stály výbor Poslaneckej snemovne so 16 a stály  
výbor Senátu s 8 členmi ako platformami pre naliehavé rozhodovania v čase, keď plénum  
nezasadalo. Analýza sa zameriava len na pravidlá pre Poslaneckú snemovňu. Pasívne volebné  
právo bolo v jej prípade stanovené na 30 rokov, aktívne na 21 rokov.  
Parlament sa riadil zákonom č. 325/1920 Sb. z. a n. o jednacím řádu Poslanecké sněmovny  
Národního shromáždění z 15. apríla 1920. Ten prešiel dokopy štyrmi novelami (zákony č. 205/1922,  
229/1926, 88/1933, uznesenie č. 90/1933), pričom ustanovujúcej schôdze sa dotkla ako prvá  
novela č. 229/1926 zo 16. 12. 1926, ktorá zvýšila počet podpredsedov zo štyroch na šesť  
a usporiadateľov zo štyroch na osem. Zásadná bola novela v podobe zákona č. 88/1933 Sb. z. a n.  
z 30. 5. 1933 (doplnenia sú vyznačené zelenou farbou):  
§ 5  
Ustavující schůze  
(1) Nově zvolená sněmovna ustaví se v plné schůzi do 6 týdnů po vyhlášení výsledků volby  
(§ 55 řádu volení do poslanecké sněmovny).  
(2) Schůzi tu zahájí a řídí předseda vlády, přijme slib poslanců (§ 6, odst. 1), dá neprodleně provésti volbu  
předsedy a dotáže se ho, zda volbu přijímá. Při tom příslušejí předsedovi vlády všechna práva, která má  
předseda sněmovny při řízení plné schůze.  
...  
Až novela z roku 1933 teda určila, že sa novozvolená snemovňa ustanoví na prvej  
schôdzi do 6 týždňov od vyhlásenia výsledkov volieb. Ustanovujúcu schôdzu otváral (a riadil)  
predseda vlády, ktorý prijímal sľub poslancov, dával ihneď uskutočniť voľbu predsedu  
snemovne a pýtal sa ho, či voľbu prijíma. Novela spresnila, že pri tom predsedovi vlády  
prislúchali všetky práva, ktoré mal predseda snemovne pri riadení schôdze.  
8
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
1939 1945 Snem Slovenskej republiky  
Zákon č. 84/1939 Sl. z. o rokovacom poriadku Slovenského snemu  
z 25. 4. 1939, účinnosť od 4. 5. 1939 – 25. 11. 1941, bezo zmeny  
Zákon č. 248/1941 Sl. z. o rokovacom poriadku Snemu Slovenskej republiky  
z 12. 11. 1941, účinnosť od 25. 11. 1941, bezo zmeny  
Po vyhlásení autonómie Slovenská krajina a prijatí ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z.  
a n. sa ustanovil jej snem, ktorý sa po vyhlásení Slovenského štátu 14. marca 1939 v rovnakom  
zložení so 63 poslancami zvolenými v decembri 1938 plynule pretransformoval na Snem  
Slovenskej republiky.  
Rokovací poriadok Snemu SR bol celkovo tretím zákonom odhlasovaným v sneme.  
Pôvodný návrh, pripravený na schôdzu krajinského snemu na 14. marca 1939, predsedníctvo  
operatívne prepracovalo pre potreby parlamentu samostatného štátu. Snem ho napokon  
prerokoval a schválil 25. apríla 1939. Vo svojej podstate bol prevzatým a prispôsobeným  
rokovacím poriadkom Národného zhromaždenia. Po dvoch rokoch jeho fungovania poslanci  
usúdili, že sa princípy, prevzaté z iných rokovacích poriadkov, v praxi neosvedčili, avšak  
napriek tomu nový rokovací poriadok prijatý 12. novembra 1941 neobsahoval žiadne zásadné  
zmeny. Ani jeden z týchto dvoch zákonov nebol novelizovaný.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1939 sa novozvolený snem ustanovoval na plenárnej  
schôdzi do mesiaca po vyhlásení výsledku voľby. Schôdzu otvoril a viedol predseda vlády,  
ktorý prijal prísahu poslancov, dal zvoliť predsedu a opýtal sa ho, či voľbu prijíma. Predsedovi  
vlády pri tom patrili všetky práva, ktoré mal predseda snemu pri vedení plenárnej schôdze. Ak  
predseda voľbu prijal, zložil v sneme prísahu do rúk predsedu vlády, ujal sa predsedníctva, dal  
zvoliť dvoch podpredsedov, štyroch zapisovateľov a štyroch dozorcov poriadku.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1941 sa snem ustanovoval na plenárnom zasadnutí  
do mesiaca po vyhlásení výsledku voľby, pričom toto zasadnutie zvolával prezident  
republiky. Zasadnutie otvoril a viedol predseda vlády, ktorý prijímal prísahu poslancov,  
viedol voľbu predsedu snemu a zvoleného sa opýtal, či voľbu prijíma. Predsedovi vlády pri  
týchto úkonoch patrili práva predsedu snemu. Ak bol predseda vlády poslancom, zložil prísahu  
do rúk zvoleného predsedu snemu. Ak zvolený predseda voľbu prijal, zložil prísahu do rúk  
predsedu vlády, ujal sa predsedania a viedol voľbu dvoch podpredsedov snemu.  
9
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
1945 – 1968 Slovenská národná rada  
Nariadenie SNR č. 57/1945 Sb. n. SNR o dočasnom rokovacom poriadku pléna SNR  
z 2. júla 1945, účinné do 31. 12. 1954 (zmeny: 111/1945, 105/1946, 107/1946)  
Zákon SNR č. 8/1954 Sb. n. SNR o pracovnom a rokovacom poriadku SNR  
z 18. 12. 1954, účinné 31. 12. 1954 – 14. 7. 1960 (zmena: 3/1956)  
Zákon SNR č. 113/1960 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku SNR  
zo 14. 7. 1960, účinnosť 14. 7. 1960 – 29.6. 1964 (zmena: 110/1961)  
Zákon SNR č. 124/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku SNR  
z 29. 6. 1964, účinnosť 29. 6. 1964 – 1. 1. 1969 (zmena: 77/1967)  
Po druhej svetovej vojne začala popri Národnom zhromaždení ako centrálnom  
parlamente štátu pôsobiť ako zákonodarný i výkonný orgán aj Slovenská národná rada (SNR),  
pričom sa postupne vytvorili jej štruktúry: Predsedníctvo, plénum a Zbor povereníkov. Počet  
poslancov sa po voľbách v roku 1946 ustálil na 100.  
Na sklonku druhej svetovej vojny začala revolučná SNR svoju činnosť na východnom  
Slovensku už vo februári 1945. Od apríla sídlila v Košiciach, začiatkom mája sa presťahovala do  
Bratislavy, kde po prvý raz zasadla 15. mája 1945. Zákonodarnú moc vykonávalo do roku 1948  
plénum SNR formou nariadení, ktoré sa publikovali v Sbierke nariadení SNR. Nariadením č.  
1/1945 zriadila ex post 12 povereníctiev a Zbor povereníkov, nariadením č. 2/1945 zase Úrad  
Predsedníctva SNR. Dôležité z hľadiska témy materiálu je nariadenie č. 57/1945 Sb. n. SNR  
o dočasnom rokovacom poriadku pléna Slovenskej národnej rady z 2. júla 1945, novelizované najmä  
naradeniami č. 111/1945, 105/1946 a 107/1946.  
Pre špecifickosť situácie, keď sa SNR tvorila postupne z členov odbojového hnutia,  
neobsahoval rokovací poriadok z roku 1945 úpravu týkajúcu sa ustanovujúcej schôdze SNR.  
Jeho špecifikom tiež bolo, že pôvodne predpokladal dvoch predsedov – jedného  
z Demokratickej strany a druhého z Komunistickej strany ako hlavných zložiek odboja.  
Tento rokovací poriadok vniesol do nášho právneho systému Predsedníctvo SNR ako  
kolektívnu hlavu organizačnej zložky štátu, ktorú zrušila až Ústava SR z roku 1992. Jeho  
kompetencie v mnohom prevzal následne prezident SR, a to aj pokiaľ ide o zvolávanie  
ustanovujúcej schôdze NR SR. Pôvodný rokovací poriadok z roku 1945 určoval, že  
Predsedníctvo SNR sa skladá z dvoch predsedov a šiestich podpredsedov. Predsedníctvo  
sa volila SNR a ostávalo vo funkcii do uskutočnenia volieb do SNR a zvolenia nového  
Predsedníctva, s výnimkou, ak by mu, alebo jeho členovi, vyslovila SNR nedôveru.  
Nariadenie č. 111/1945 zo 14. septembra 1945 určovalo v § 1, že na čele SNR stojí jeden  
predseda a štyria podpredsedovia, ktorí tvoria Predsedníctvo SNR.  
10  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
V rokoch 1945 – 1948 disponovala SNR širšími právomocami, v ďalšom období, ktoré  
v modifikovaných podobách trvalo až do konca roka 1968, mala SNR obmedzené právomoci.  
Bolo to vzhľadom na obnovenie štátu v de facto unitárnej podobe s ústredným Národným  
zhromaždením v Prahe, ako aj vzhľadom na nedemokratické pomery, ktoré zavládli najmä po  
udalostiach z prelomu rokov 1947/1948, keď došlo k uchopeniu moci Komunistickou stranou  
Československa a prijatiu tzv. májovej ústavy.  
„Provizórny“ rokovací poriadok z roku 1945 bol zrušený a nahradený rokovacím  
poriadkom z roku 1954. Podľa neho zasadanie SNR zvolávalo a vyhlasovalo za skončené  
Predsedníctvo SNR. Národná rada musela byť zvolaná na svoje prvé zasadanie najneskôr do  
štyroch týždňov odo dňa volieb. Predsedníctvo SNR bolo povinné zvolávať zasadanie najmenej  
dvakrát ročne. Kým došlo k zvoleniu Predsedníctva, ustanovujúcu schôdzu viedol dovtedajší  
predseda SNR, prípadne niektorý z podpredsedov, a to aj v prípade, ak neboli členmi  
novozvolenej SNR. Hneď po zvolení nového Predsedníctva sa novozvolený predseda ujal  
vedenia schôdze, prijal sľub dovtedy predsedajúceho, ak bol tento opätovne poslancom, a dal  
vykonať voľbu zapisovateľov a voľbu mandátového výboru.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1960 zvolával ustanovujúcu schôdzu dovtedajší  
predseda SNR najneskôr do štyroch týždňov odo dňa volieb. Ten viedol schôdzu až do  
zvolenia nového Predsedníctva. Zastúpiť ho mohol niektorý z podpredsedov SNR, a to aj keď  
nebol členom novozvolenej SNR. Ihneď po zvolení Predsedníctva sa novozvolený predseda ujal  
vedenia schôdze, následne prijal sľub od dosiaľ predsedajúceho, ak bol tento opätovne  
poslancom, a dal vykonať voľbu zapisovateľov a mandátovej komisie národnej rady.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1964 ustanovujúcu schôdzu zvolávalo a jej  
program navrhovalo Predsedníctvo SNR najneskôr do štyroch týždňov odo dňa volieb.  
Schôdzu viedol najstarší z prítomných poslancov, ktorý zároveň prijímal aj sľub poslancov, a to  
až dokým nebolo zvolené nové Predsedníctvo. Po zvolení Predsedníctva sa vedenia schôdzky  
ujal novozvolený predseda, a následne prijal sľub od dosiaľ predsedajúceho.  
Zvolávanie ustanovujúcich schôdzí pripadalo v celom tomto i v nasledujúcom období  
dovtedajšiemu Predsedníctvu SNR resp. predsedovi SNR.  
11  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
1969 1989 Slovenská národná rada  
Zákon SNR č. 204/1968 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady  
schválený 28. 12. 1968, účinný 1. 1. 1969 – 26. 4. 1989 (zmeny: 150/1970, 12/1971, 150/1978)  
V októbri 1968 bol prijatý zo slovenskej strany dlho presadzovaný ústavný zákon č.  
143/1968 Zb. o československej federácii, ktorý de iure menil charakter unitárneho štátu a mal  
smerovať k vytvoreniu jeho federálnej podoby. Jeho plnému uskutočneniu bránila najmä  
totalitná moc komunistickej strany, ktorá bola naďalej organizovaná centralisticky. Ustanovili sa  
Slovenská socialistická republika a Česká socialistická republika, ktoré spolu tvorili  
Československú socialistickú republiku. Národné zhromaždenie sa pretvorilo na Federálne  
zhromaždenie so Snemovňou ľudu a Snemovňami národov. Už predtým vznikla po prvý raz  
Česká národná rada ako náprotivok SNR, čím sa ukončil dovtedajší asymetrický model. Počet  
členov SNR sa zvýšil na 150, čo pretrvalo dodnes.  
Na sklonku roka 1968 prijala SNR nový zákon o rokovacom poriadku. Ten bol  
novelizovaný celkovo trikrát, pričom z pohľadu témy materiálu bola dôležitá novela č. 12/1971  
Zb. s účinnosťou od 8. marca 1971. Podľa rokovacieho poriadku ustanovujúcu schôdzu  
Slovenskej národnej rady zvolávalo a jej program navrhovalo Predsedníctvo SNR zvolené  
v predchádzajúcom volebnom období do 30 dní odo dňa volieb. Pôvodný rokovací poriadok  
určoval aj konkrétny program schôdze (voľba mandátového a imunitného výboru SNR  
a overovanie volieb poslancov, voľby predsedu SNR, voľba ďalších orgánov a funkcionárov  
SNR, správa o činnosti odstupujúceho Predsedníctva SNR za obdobie od posledného zasadania  
SNR), avšak novela z roku 1971 stanovila, že program rokovania určí Predsedníctvo SNR.  
Až do zvolenia nového Predsedníctva schôdzu viedol predseda SNR alebo niektorý  
z členov Predsedníctva SNR, zvolený v predchádzajúcom volebnom období. Po zvolení  
Predsedníctva sa vedenia schôdze ujal novozvolený predseda.  
12  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
1989 – 1996 Slovenská národná rada a Národná rada Slovenskej republiky  
Zákon SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady  
schválené 5. 4. 1989, účinné 26. 4. 1989 – 1. 1. 1997 (zmeny: 133/1990, 246/1990, 268/1991, 28/1992,  
2/1996)  
Pomery v štáte sa razantne zmenili po Nežnej revolúcii z novembra 1989, ktorá  
odštartovala demokratickú transformáciu v spoločnosti aj vo vzťahoch Slovákov a Čechov.  
Z ústavy vypadol článok o vedúcej úlohe KSČ. Razantné dianie menilo tvár zákonodarných  
zborov, pričom SNR nadobúdala čoraz väčší význam.  
V zmenených podmienkach však platil nový rokovací poriadok prijatý však ešte v apríli  
1989, ktorý zrušil rokovací poriadok z roku 1968. Postupne prechádzal nevyhnutnými  
nepriamymi úpravami (o. i. pojmovými), priamo bol menený päťkrát. Zákon SNR č. 28/1992 Zb.  
v § 11 široko menil ustanovenia o poslaneckých kluboch a politickom grémiu. Zásadný vplyv  
na podobu rokovacieho poriadku malo aj prijatie Ústavy SR v roku 1992. V platnosti však ostal  
aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, a to až do 1. januára 1997, keď  
nadobudol platnosť súčasný rokovací poriadok. Popri rokovacom poriadku existoval aj zákon  
SNR č. 45/1989 o poslancoch SNR, ktorý stanovoval podrobnosti o postavení a práci poslanca,  
neskôr nepriamo v znení zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. de iure bol zrušený až zákonom č.  
399/2015 Z. z. (explicitne vložením § 151a do zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.).  
Pod nezmenením názvom pôsobila Slovenská národná rada od roku 1945 až do  
1. októbra 1992, keď sa v súvislosti s prijatím Ústavy SR a vznikom Slovenskej republiky zmenil  
jej názov na Národná rada Slovenskej republiky. Od októbra 1994 sa začali počítať odznova jej  
volebné obdobia. Dovtedy pôsobila v desiatich volebných obdobiach, posledné už bolo súčasťou  
éry samostatnej SR.  
Podľa pôvodného rokovacieho poriadku z roku 1989 ustanovujúcu schôdzu zvolávalo  
a jej program navrhovalo dovtedajšie Predsedníctvo národnej rady najneskôr do 30 dní odo  
dňa volieb. Schôdzu viedol poverený člen dovtedajšieho Predsedníctva až do zvolenia  
predsedu novozvolenej národnej rady. Ten následne prevzal vedenie schôdze a prijal  
poslanecký sľub dovtedy predsedajúceho, ak sa tento stal poslancom národnej rady. Dané  
ustanovenia sa prispôsobili Ústave Slovenskej republiky, podľa ktorej zvoláva ustanovujúcu  
schôdzu NR SR prezident SR.  
13  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
1996 2023 Národná rada Slovenskej republiky  
Zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky  
z 24. 10. 1996, účinnosť od 1. 1. 1997, v znení 39 noviel, preto analýza prihliada len na prvotné  
a na súčasné znenie  
Vo svojom I. volebnom období prijala NR SR nový rokovací poriadok, ktorý platí v znení  
neskorších predpisov doteraz. O zvolávaní ustanovujúcej schôdze vypovedá predovšetkým  
jeho § 3, ktorého znenie v rokoch 1996 i 2023 je totožné. Prvý a druhý odsek je obsahovo zhodný  
s čl. 82 odsek 2 Ústavy SR.  
Podľa § 3 rokovacieho poriadku z roku 1996 ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident  
republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Ak prezident  
schôdzu nezvolá, národná rada sa zíde na tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb. Miesto,  
deň a hodinu konania schôdze oznámi predseda národnej rady, zvolený v predchádzajúcom  
volebnom období. Doterajší predseda NR SR zvolá predsedov strán a hnutí zastúpených  
v národnej rade a prerokuje s nimi prípravu ustanovujúcej schôdze, pričom riadi schôdzu až do  
zvolenia nového predsedu.  
§ 3  
Zvolanie ustanovujúcej schôdze národnej rady  
(1) Ustanovujúcu schôdzu národnej rady (ďalej len „ustanovujúca schôdza“) zvolá prezident republiky  
tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb do národnej rady.  
(2) Ak prezident republiky nezvolá ustanovujúcu schôdzu podľa odseku 1, národná rada sa zíde tridsiaty  
deň po vyhlásení výsledkov volieb do národnej rady.  
(3) Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúcej schôdze oznámi predseda Národnej rady Slovenskej  
republiky zvolený v predchádzajúcom volebnom období (ďalej len „doterajší predseda národnej rady“).  
(4) Doterajší predseda národnej rady zvolá predsedov politických strán a predsedov politických hnutí  
zastúpených v národnej rade a prerokuje s nimi prípravu ustanovujúcej schôdze.  
(5) Do zvolenia nového predsedu národnej rady riadi ustanovujúcu schôdzu doterajší predseda národnej  
rady.  
14  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
Porovnanie aktuálneho znenia daného inštitútu v štátoch V4  
Vyšehradská štvorka (V4) je od roku 1993 spoločenstvom štyroch stredoeurópskych  
štátov: Slovenská republika, Česká republika, Poľská republika a Maďarsko. Porovnávali sme  
základné ustanovenia rokovacích poriadkov týchto krajín kvôli priblíženiu ich podobností  
a odlišností. Analýza sa venuje len pravidlám pre dolné komory parlamentov (ak sú  
dvojkomorové). Pri pohľade na pravidlá v Českej republike je viditeľné, že nadväzuje na tradície  
z čias existencie Národného zhromaždenia.  
Parlament Českej republiky je  
dvojkomorový, Poslanecká snemovňa sa  
skladá z 200 poslancov volených na 4 roky,  
Senát z 81 senátorov volených na 6 rokov pri  
pravidelnej obmene 1/3 členov každé 2 roky.  
Národná rada Slovenskej republiky je  
jednokomorový parlament so 150  
poslancami volenými na 4 roky.  
Poľský parlament je dvojkomorový, skladá  
sa zo Sejmu so 460 členmi a Senátu so 100  
členmi, obe komory sú volené na 4 roky.  
Maďarský parlament je jednokomorový  
a po zásadnej reforme z roku 2014 má  
199 poslancov volených na 4 roky.  
V Českej republike stanovuje rokovací poriadok Poslaneckej snemovne (zákon č. 90/1995  
1
Sb. o jednacím řádu Poslanecké sněmovny v znení neskorších predpisov ), že zasadnutie je stále.  
Podobne ako na Slovensku, ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident tak, aby sa mohlo konať  
najneskôr v 30. deň po dni volieb. Ak tak neurobí, zíde sa na 30. deň (článok 34 ods. 1 Ústavy  
ČR). Ustanovujúca schôdza sa však môže zísť najskôr jeden deň po uplynutí predchádzajúceho  
volebného obdobia. Zvolá ju bývalý predseda snemovne, ak sa však bývalý predseda nestal  
poslancom, zvoláva schôdzu bývalý najstarší podpredseda snemovne, ak taký nie je, potom  
tak učiní najstarší poslanec novej snemovne. Až do zvolenia nového predsedu ju riadi  
poslanec, ktorý ju zvolal (§ 22 zákona č. 90/1995 Sb.).  
V prípade Poľskej republiky určuje základný rámec ústava: podľa nej zvoláva  
ustanovujúcu schôdzu Sejmu rovnako prezident tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od konania  
volieb (okrem špecifických prípadov). Podľa rokovacieho poriadku ju vedie tzv. maršal-senior,  
čo je čestná hodnosť priznaná jednému z najstarších poslancov Sejmu, ktorého vymenuje  
2
prezident. Po prijatí sľubu poslancov vyhlási voľbu maršala (predsedu) Sejmu.  
1 Rokovací poriadok Poslaneckej snemovne PČR. Dostupné na internete: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1995-  
2 Ústava Poľskej republiky. Dostupné na internete https://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/angielski/kon1.htm.  
15  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
3
Podľa maďarskej ústavy sa mandát Národného parlamentu začína ustanovujúcou  
schôdzou a trvá do ustanovujúcej schôdze ďalšieho parlamentu. Ustanovujúcu schôdzu zvolá  
prezident republiky do 30 dní od konania volieb. Podrobné pravidlá určoval rokovací poriadok  
(vyhláška 46/1994).; zákon č. XXXVI z roku 2012 o Národnom zhromaždení a uznesenie  
č. 10/2014 o niektorých ustanoveniach rokovacieho poriadku boli prijaté v rokoch 2012 2014,  
4
vychádzajúc z ústavy z roku 2011.  
Podľa novej legislatívy vedie ustanovujúcu schôdzu najstarší poslanec (chair of age).  
Pomáhajú mu overovatelia – najmladší poslanci vybraní podľa veku. Oprávnenosť ich mandátu  
kontroluje výbor zložený z prvých piatich poslancov v abecednom poradí. Generálny riaditeľ  
Kancelárie alebo ním poverený zamestnanec vykonáva do zvolenia funkcionárov Národného  
zhromaždenia povinnosti súvisiace so schôdzou podľa pokynov predsedajúceho. Predsedajúci  
overí platnosť mandátu ostatných poslancov. Následne poslanci zložia sľub a ustanovia sa  
poslanecké kluby.  
16  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
2. Skladanie sľubu poslancov a funkcionárov  
2.1 Historický exkurz  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1918 členovia Revolučného národného  
zhromaždenia na prvej schôdzi, ktorej sa zúčastnili, sľúbili, že budú zachovávať zákony štátu,  
a že svoj úrad budú zastávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1920 poslanci vykonávali sľub predpísaný  
ústavnou listinou do rúk predsedu vlády na prvej schôdzi pred voľbou predsedníctva. Dialo  
sa to nasledujúcim spôsobom. Skôr než poslanec vstúpil do rokovacej sály, vyhlásil v snemovnej  
kancelárii, ku ktorej národnosti sa hlási, podpísal tam vyhlásenie obsahujúce tento sľub, čo mu  
potvrdil kancelár certifikátom, a tým mu bol daný prístup na schôdzu. Na schôdzi dal potom  
predseda vlády prečítať formulku sľubu a poslanci na jeho vyzvanie jednotlivo podaním ruky  
a slovom „sľubujem“ sľub zložili. Poslanci, ktorí vstúpili do snemovne neskôr, vykonávali tento  
sľub rovnakým spôsobom do rúk predsedu snemovne. Odoprenie sľubu alebo sľub s výhradou  
mal vzápätí za následok stratu mandátu, čo na prvej schôdzi vyhlásil predseda vlády, v inom  
prípade predseda snemovne. Predseda a podpredsedovia skladali aj ďalší sľub, že budú  
zachovávať zákony a svoj predsednícky úrad budú zastávať nestranne podľa svojho najlepšieho  
vedomia a svedomia. Podpredsedovia skladali sľub do rúk predsedu.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1939 prijímal prísahu poslancov predseda vlády  
pred voľbou predsedníctva na ustanovujúcej schôdzi, potom dal zvoliť predsedu snemu, a ten  
zložil sľub do rúk predsedu vlády. Podpredsedovia zložili prísahu do rúk predsedu snemu.  
Poslanci skladali do rúk predsedu vlády túto prísahu: „Prisahám, že budem verný Slovenskému  
štátu, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak  
mi Pán Boh pomáhaj!“ Poslanec pred vstupom do rokovacej siene vyhlásil v kancelárii snemu,  
akej je národnosti, podpísal tam text prísahy, čo mu kancelária snemu potvrdila na overovacom  
liste. Na schôdzi dal predseda vlády prečítať formulu prísahy a poslancov vyvolal, aby ju  
jednotlivo zložili podaním ruky a slovom „prisahám“. Poslanci, ktorí vstúpili do rokovacej siene  
neskoršie, skladali rovnakým spôsobom prísahu do rúk predsedu snemu. Odopretie prísahy  
alebo prísaha s výhradou mala za následok stratu mandátu, ktorú vyhlásil na prvej schôdzi  
predseda vlády, inak predseda snemu. Predseda a podpredsedovia skladali túto prísahu:  
„Prisahám, že budem zachovávať zákony a svoj úrad predsednícky nestranne zastávať podľa svojho  
najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!“  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1941 sa situácia odlišovala len veľmi málo. Texty  
sľubov, podobne ako v roku 1939, boli priamo súčasťou rokovacích poriadkov a neodvolávali sa  
na ústavu. Poslanci skladali prísahu do rúk predsedu vlády na prvom zasadnutí pred voľbou  
17  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
predsedu snemu v tomto znení: „Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný  
Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia  
a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!“ Poslanec pred vstupom do rokovacej siene vyhlásil na  
sekretariáte snemu, akej je národnosti, podpísal tam text prísahy, čo mu prednosta sekretariátu  
snemu písomne potvrdil. Na zasadnutí dal predseda vlády prečítať formulu prísahy a vyvolal  
poslancov, aby ju jednotlivo zložili podaním ruky a opakovaním vety: „Tak mi Pán Boh pomáhaj!“  
Poslanci, ktorí vstúpili do rokovacej siene neskoršie, skladali prísahu rovnakým spôsobom do  
rúk predsedu snemu. Odopretie prísahy alebo prísaha s výhradou mala za následok stratu  
mandátu, čo predsedajúci na zasadnutí snemu hneď vyhlási. Predseda a podpredsedovia snemu  
skladali túto prísahu: „Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem zastávať svoj úrad  
predsednícky (podpredsednícky) nestranne, podľa zákona a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.  
Tak mi Pán Boh pomáhaj!“  
Podľa rokovacieho poriadku SNR z roku 1945 skladali poslanci SNR na prvom  
plenárnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnili, tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že  
budem verný odkazu Slovenského národného povstania, budem verný Československej republike  
a Slovenskej národnej rade, budem zachovávať platné zákony a nariadenia, budem plniť svedomite  
a nestranne svoje povinnosti a vo všetkom budem mať na zreteli len prospech štátu a národa.“ Člen SNR  
pred ujatím sa funkcie podpísal na Úrade Predsedníctva SNR text sľubu, čo mu úrad písomne  
potvrdil. Sľub sa skladal tak, že predsedajúci dal prečítať jeho formulku a členovia SNR na jeho  
vyzvanie jednotlivo podaním ruky a slovom „sľubujem“ zložili sľub. Predsedajúci vykonal sľub  
na najbližšom zasadnutí. Odopretie sľubu alebo sľub s výhradou mal za následok stratu  
mandátu, čo sa malo vyhlásiť na najbližšom zasadnutí pléna.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1954 predsedajúci (dovtedajší predseda, resp. jeden  
z podpredsedov) prijal na ustanovujúcej schôdzi sľub poslancov. Po zvolení nového  
predsedníctva sa ujal vedenia schôdze novozvolený predseda a prijal sľub doteraz  
predsedajúceho, ak bol poslancom novozvolenej SNR. Od roku 1954 až doposiaľ v nie je  
konkrétny text sľubu priamo zakomponovaný v rokovacích poriadkoch, obsahujú ho ústavy  
jednotlivých štátnych útvarov.  
Podobne to bolo aj v rokovacích poriadkoch z rokov 1960 a 1964, s tým, že v roku 1964  
bolo stanovené, že schôdzu viedol a sľub poslancov prijímal najstarší z prítomných poslancov.  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1968 poslanci skladali sľub na prvej schôdzi, na  
ktorej sa zúčastnili. Sľub skladali slovom „sľubujem“ a podaním ruky predsedajúcemu, ktorý  
predtým dal znenie sľubu nahlas prečítať. Odopretie sľubu alebo sľub s výhradou mal za  
následok stratu mandátu. Stratu mandátu v takom prípade vyhlásil predsedajúci.  
18  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1989 predsedajúci (poverený člen dovtedajšieho  
predsedníctva) prijímal sľub poslancov. Podrobnosti stanovoval už spomínaný zákon  
o poslancoch, napríklad to, že poslanec zložil ústavou predpísaný sľub slovom „sľubujem“  
a podaním ruky predsedajúcemu. Národná rada zvolila predsedu národnej rady, ktorý prevzal  
vedenie ustanovujúcej schôdze a prijal poslanecký sľub doteraz predsedajúceho, ak bol  
poslancom národnej rady.  
Súčasné znenie rokovacieho poriadku z roku 1996 je v tomto bode rovnaké, ako  
pôvodné, s výnimkou doplnenej prvej vety § 5. Poslanec národnej rady skladá sľub na  
ustanovujúcej schôdzi do rúk doterajšieho predsedu národnej rady. Poslanec, ktorý sa nemôže  
zúčastniť na ustanovujúcej schôdzi, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej sa  
zúčastňuje po prvý raz. Poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí  
pravú ruku na ústavu, povie slovo „sľubujem“ a podá ruku doterajšiemu predsedovi národnej  
rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Ak bol doterajší predseda národnej  
rady znovuzvolený za poslanca, skladá sľub ako prvý do rúk doterajšieho podpredsedu  
národnej rady. Poslanec, ktorý nadobúda práva a povinnosti zvolením, sa ujíma funkcie a začína  
vykonávať mandát až zložením sľubu. Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec  
odmietol sľub alebo zložil sľub s výhradou, navrhne národnej rade, aby schválila uznesenie  
o strate mandátu poslanca (§ 57 ods. 1 písm. b).  
Skladanie sľubu poslanca národnej rady  
§ 4  
(1) Poslanec národnej rady (ďalej len „poslanec“) skladá na ustanovujúcej schôdzi do rúk doterajšieho  
predsedu národnej rady sľub. Poslanec, ktorý sa nemôže zúčastniť na ustanovujúcej schôdzi, skladá sľub  
na schôdzi národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.  
(2) Poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie  
slovo „sľubujem“ a podá ruku doterajšiemu predsedovi národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí  
zloženie sľubu.  
(3) Ak bol doterajší predseda národnej rady znovuzvolený za poslanca, skladá sľub ako prvý do rúk  
doterajšieho podpredsedu národnej rady.  
§ 5  
Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína  
vykonávať svoj mandát zložením sľubu.  
19  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
2.2 Porovnanie aktuálneho znenia daného inštitútu v štátoch V4  
V Českej republike ako prvý skladá sľub poslanca predsedajúci ustanovujúcej schôdze  
(musí to byť vždy niekto opätovne zvolený do snemovne), ostatní poslanci skladajú poslanecký  
sľub do jeho rúk. Poslanec skladá na prvej schôdzi snemovne, na ktorej sa zúčastňuje, sľub  
predpísaný ústavou. Učiní tak prednesením slova „sľubujem“ a podaním ruky tomu, do koho  
rúk sľub skladá. Predsedajúci dá pred tým znenie sľubu prečítať. Zloženie sľubu potvrdí  
poslanec svojím podpisom.  
V Poľskej republike skladajú poslanci sľub na prvom zasadaní Sejmu podľa znenia  
predpísaného ústavou. Maršal-senior si môže na tento akt, ako aj akt voľby maršala Sejmu,  
zriadiť dočasný sekretariát, ktorý vymenuje z najmladších poslancov v potrebnom počte. Sľub  
sa skladá takto: po prečítaní textu sa poslanci jeden po druhom postavia a vyslovia „tak  
sľubujem“. Poslanec môže dodať aj vetu „Tak mi Pán Boh pomáhaj“. Ak poslanec nie je účastný na  
ustanovujúcej schôdzi, zloží sľub na prvej schôdzi, ktorej sa zúčastní.  
V Maďarsku poslanci skladajú sľub na ustanovujúcej schôdzi po prijatí rezolúcie  
o výsledkoch overenia mandátov. Tí, ktorí chýbajú, zložia sľub po overení mandátu. Poslanci  
patriaci k národnostným menšinám a národnostní poslanci môžu zložiť sľub v ich národnom  
jazyku bez čítania textu overovateľom. Text sľubu je súčasťou samostatného zákona  
5
č. XXVII z roku 2008 o prísahe a sľube niektorých verejných činiteľov. Poslanec môže podľa  
svojho presvedčenia dodať vetu „Tak mi Pán Boh pomáhaj“.  
20  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
3. Volebný poriadok a voľby funkcionárov  
3.1 Historický exkurz  
Schválenie volebného poriadku nebolo na území dnešného Slovenska až do prijatia  
aktuálneho rokovacieho poriadku NR SR explicitne legislatívne upravené. Priamo v rokovacích  
poriadkoch sa však zvykol stanovovať spôsob voľby.  
Úpravy platné v rokoch 1918 1920  
1918  
Revolučné národné zhromaždenie volilo predsedu, štyroch podpredsedov (po novele  
zákonom č. 68/1920 Sb. z. a n. piatich), osem zapisovateľov a štyroch usporiadateľov. Voľba  
orgánov RNZ sa diala prostredníctvom volebných lístkov. Tajomník snemovne alebo ním  
ustanovený úradník vyvolával mená členov, ktorí jednotlivo odovzdávali hlasovacie lístky. Po  
ukončení hlasovania predseda prerušil schôdzu a tajomník snemovne potom pod dozorom  
predsedníctva RNZ sčítal odovzdané hlasy a spísal o tom protokol, ktorý podpisoval predseda  
schôdze a tajomník snemovne. Predsedajúci potom znova otvoril schôdzu a ohlásil výsledok  
hlasovania. Pri voľbe rozhodovala jednoduchá väčšina. Ak sa nedosiahla, ihneď sa prešlo k užšej  
voľbe medzi kandidátmi s najväčším počtom hlasov. Ak pri užšej voľbe nastala rovnosť hlasov,  
rozhodol žreb, ktorý vytiahol predsedajúci. Po voľbe sa znova otvorila verejná schôdza. Pokiaľ  
nebol zvolený predseda a podpredsedovia RNZ,ichfunkcievykonávalopredsedníctvo Národného  
výboru a jeho jednotliví členovia. Konateľ Národného výboru bol pritom zapisovateľom  
Národného zhromaždenia.  
1920  
Predseda vlády dal uskutočniť voľby predsedu snemovne. Ak novozvolený predseda  
snemovne prijal voľbu, zložil sľub do rúk predsedu vlády, ujal sa predsedníctva, dal vykonať  
voľbu šiestich (do roku 1926 štyroch) podpredsedov, desiatich zapisovateľov a ôsmich (do  
roku 1926 štyroch) usporiadateľov. Voľby boli dočasné, konečné sa diali po uplynutí 1 mesiaca.  
Znenie rokovacieho poriadku po novele č. 88/1933 Sb. z. a n. (doplnenia sú vyznačené  
zelenou farbou):  
§ 5  
Ustavující schůze  
...  
(3) Přijme-li předseda volbu, vykoná ve sněmovně do rukou předsedy vlády slib (§ 7), ujme se  
předsednictví, dá provésti volbu 6 místopředsedů, 10 zapisovatelů a 8 pořadatelů, načež místopředsedové  
vykonají do rukou předsedových slib (§ 7).  
21  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
(4) Sčítání hlasů provedou čtyři skrutátoři jmenovaní předsedou vlády z poslanců.  
(5) Všechny tyto volby jsou prozatímní; volby konečné vykonají se po uplynutí jednoho měsíce po schůzi  
ustavující a platí na celé volební období, leč že by na začátku nového zasedání nadpoloviční většina všech  
poslanců písemně žádala o nové volby; k žádosti té položí se volby na pořad příští schůze.  
(6) Kdyby během volebního období sněmovny nastala nutnost voliti znovu celé předsednictvo, svolá  
předseda vlády nejpozději do 6 týdnů sněmovnu k volbě nového předsednictva. Tato volba je konečná.  
Úpravy platné v rokoch 1939 1941  
1939  
Predseda vlády dal uskutočniť voľby predsedu snemu. Ak predseda snemu voľbu prijal,  
zložil v sneme prísahu do rúk predsedu vlády, ujal sa predsedníctva dal zvoliť dvoch  
podpredsedov, štyroch zapisovateľov a štyroch dozorcov poriadku. Ak počas volebného  
obdobia snemu nastala potreba znovu zvoliť celé predsedníctvo, predseda vlády zvolal snem na  
voľbu nového predsedníctva najneskôr do šiestich týždňov. Voľby platili na celé volebné  
obdobie, ale na začiatku nového zasadania nadpolovičná väčšina všetkých poslancov mohla  
žiadať písomne nové voľby, ktoré bolo treba dať v takom prípade do programu najbližšej  
schôdze. Voľby alebo návrhy na vymenovanie sa diali hlasovacími lístkami jednoduchou  
väčšinou hlasov. Lístky sčítavali zapisovatelia. Ak neboli námietky, mohlo sa voliť zdvihnutím  
ruky alebo povstaním, s výnimkou voľby predsedu. Ak sa pri voľbe nedosiahla jednoduchá  
väčšina, uskutočnila sa užšia voľba, do ktorej zaradili z tých, ktorí pri prvej voľbe dostali  
pomerne najviac hlasov, t. j. dvakrát toľko mien, koľko osôb malo byť zvolených. Pri rovnosti  
hlasov v prvej alebo užšej voľbe rozhodoval predseda žrebom, kto sa má dostať do užšej voľby,  
alebo kto bol zvolený. Predsedom snemu označený člen výboru viedol na jeho rokovaní voľbu  
predsedu výboru. Okrem predsedu volil výbor 2 podpredsedov a 2 zapisovateľov.  
1941  
Predseda vlády dal uskutočniť voľby predsedu snemu. Ak zvolený predseda snemu  
voľbu prijal, zložil prísahu do rúk predsedu vlády, ujal sa predsedania a viedol voľbu dvoch  
podpredsedov snemu. Ak bolo za volebného obdobia snemu potrebné znovu voliť predsedu  
i oboch podpredsedov snemu, zvolal prezident republiky zasadnutie snemu na voľbu najneskôr  
do mesiaca. Voľby sa realizovali prostredníctvom hlasovacích lístkov, ktoré sčítali predsedom  
určení poslanci. Ak neboli námietky, voľbu bolo možné vykonať zdvihnutím ruky alebo  
povstaním. Výnimkou bola voľba predsedu snemu. Pre užšiu voľbu platili podobné  
ustanovenia ako v roku 1939. Pre voľbu prezidenta republiky platili samostatne ustanovenia  
ústavy. Predsedovia a podpredsedovia výborov sa volili na zasadnutí výboru.  
22  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
Úpravy platné v rokoch 1945 1968  
1945  
Plenárna schôdza SNR volila Predsedníctvo SNR, ktoré sa pôvodne skladalo  
z 2 predsedov a 6 podpredsedov (novelou zákonom č. 111/1945 Sb. z. a n. sa počet znížil na  
1 a 4). Ak sa uprázdnilo miesto niektorého člena Predsedníctva, uskutočnila sa voľba  
prostredníctvom hlasovacích lístkov, osobitne na každé uprázdnené miesto. Ak neboli  
námietky, voľbu bolo možné vykonať zdvihnutím ruky alebo povstaním. Pre užšie voľby platili  
ustanovenia podobné ako v podchádzajúcom období. Predsedu a podpredsedu výboru si volili  
výbory na svojom prvom zasadaní.  
1954  
Predsedajúci riadil voľbu predsedu, podpredsedov a ostatných členov predsedníctva.  
Hneď po zvolení nového Predsedníctva sa novozvolený predseda ujal vedenia schôdze a dal  
vykonať voľbu zapisovateľov a voľbu mandátového výboru. Slovenská národná rada  
zriaďovala tieto výbory: hospodársky a rozpočtový, kultúrny a osvetový, právny, mandátový  
výbor a ďalšie stále výbory podľa potreby. Určovala počet členov jednotlivých výborov; volila  
ich zo svojho stredu, mohla ustanoviť aj dočasné výbory. Výbor si volil zo svojho stredu  
predsedu, podpredsedu a zapisovateľa na svojej ustanovujúcej schôdzi.  
1960  
Ustanovujúcu schôdzku SNR viedol doterajší predseda SNR, ktorý riadil voľbu  
predsedu SNR, jej podpredsedov a ostatných členov Predsedníctva SNR. Ihneď po jeho  
zvolení sa ujal novozvolený predseda vedenia schôdze; dal vykonať voľbu zapisovateľov  
a Mandátovej komisie SNR. Zároveň SNR volila z členov Predsedníctva SNR povereníkov SNR.  
Národná rada určovala počet členov jednotlivých komisií (nový názov namiesto výborov),  
volila ich predsedov a aj ich členov. Za predsedov volila spravidla povereníkov SNR (súviselo  
to s prijatím novej ústavy, ktorá rušila Zbor povereníkov ako samostatný orgán).  
1964  
Na ustanovujúcej schôdzi národná rada taktiež volila predsedu, podpredsedov  
a ostatných členov Predsedníctva SNR a z nich povereníkov SNR. Novozvolený predseda SNR  
dal vykonať voľbu Mandátovej komisie SNR, ako aj voľbu členov ostatných komisií SNR. Za  
predsedov komisií volilo plénum spravidla povereníkov SNR.  
Úpravy platné v rokoch 1968 1996  
1968  
Podľa prvotnej úpravy dával predsedajúci po prijatí sľubu poslancov vykonať následne  
voľbu predsedu, podpredsedov a 25-členného Predsedníctva (predseda, 4 podpredsedovia,  
predsedovia výborov SNR a ďalší členovia), a to na celé funkčné obdobie. Poveril troch  
23  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
poslancov, aby spočítali hlasy. Následne prevzal vedenie schôdze novozvolený predseda, a ten  
dal vykonať voľbu mandátového a imunitného výboru, ostatných výborov SNR, päť  
overovateľov a päť skrutátorov, a to na celé funkčné obdobie.  
Národná rada volila a rozhodovala o návrhoch na vymenovanie jednoduchou väčšinou  
hlasov, a to zdvihnutím ruky, ak neboli námietky. Inak hlasovacími lístkami. Tými sa hlasovalo  
pri voľbe predsedu, podpredsedov a Predsedníctva SNR. Ak sa nedosiahla väčšina, konala sa  
užšia voľba, postúpili do nej najúspešnejší kandidáti podľa povahy volieb. Zvolený bol ten (tí),  
kto dosiahol najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhodoval žreb.  
Podľa novely z roku 1971 dal predsedajúci po prijatí sľubu poslancov vykonať voľbu  
komisie na zisťovanie výsledkov hlasovania, následne voľbu predsedu mandátového  
a imunitného výboru a jeho ďalších členov. Na základe návrhu výboru národná rada overila  
platnosť voľby poslancov. Potom národná rada určila počet členov svojho Predsedníctva, počet  
podpredsedov národnej rady a rozhodla o zriadení svojich výborov. Predsedajúci dal vykonať  
voľbu predsedu, podpredsedov a ďalších členov Predsedníctva SNR. Predsedníctvo malo mať  
15 – 21 členov, tento počet a počet podpredsedov určovala SNR uznesením. Potom dal  
novozvolený predseda SNR vykonať voľbu predsedov a ďalších členov výborov SNR, ako aj  
voľbu overovateľov SNR.  
1989  
Predsedajúci dal podobne, ako v predchádzajúcom období, vykonať voľbu komisie  
poslancov na zisťovanie výsledkov hlasovania na ustanovujúcej schôdzi SNR a ďalej voľbu  
predsedu a ďalších členov mandátového a imunitného výboru. Na jeho návrh národná rada  
overila platnosť voľby poslancov. Zvolila predsedu SNR, ktorý prevzal vedenie ustanovujúcej  
schôdze. Slovenská národná rada určila počet členov svojho Predsedníctva, počet  
podpredsedov, overovateľov a zriadila svoje ďalšie výbory. Predseda SNR dal vykonať voľbu  
podpredsedov SNR, predsedov výborov SNR, ďalších členov Predsedníctva SNR  
a overovateľov SNR. Ďalej dal vykonať voľbu ostatných členov výborov. Návrhy na voľby  
konané na ustanovujúcej schôdzi SNR podávala spravidla skupina poslancov SNR.  
Tajným hlasovaním (hlasovacími lístkami) sa volili predseda, podpredsedovia,  
predsedovia výborov a ďalší členovia Predsedníctva SNR. Verejne sa hlasovalo spravidla  
zdvihnutím ruky.  
24  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
Aktuálny stav (1996 2023)  
Podľa rokovacieho poriadku z roku 1996 schvaľuje volebný poriadok NR SR na  
ustanovujúcej schôdzi. V ňom sa upravujú podrobnosti o hlasovaní a o voľbách. Takto  
schválený poriadok sa uplatňuje aj počas volebného obdobia.  
Po zložení sľubu poslancov a po schválení volebného poriadku (podľa § 6 rokovacieho  
poriadku NR SR) národná rada volí overovateľov národnej rady, predsedu a ďalších členov  
Mandátového a imunitného výboru NR SR, a predsedu a ďalších členov Výboru NR SR pre  
nezlučiteľnosť funkcií (podľa § 7). Po overení platnosti voľby poslancov (podľa §) doterajší  
predseda národnej rady preruší ustanovujúcu schôdzu na čas potrebný na utvorenie  
poslaneckých klubov (podľa § 12). Poslanecké kluby alebo poslanci potom písomne podajú  
personálne návrhy a návrhy týkajúce sa zloženia výborov (podľa § 13).  
Na voľby (a odvolanie) predsedu, podpredsedov NR SR a predsedov výborov NR SR sa  
vzťahujú § 14 – 16 rokovacieho poriadku. Predsedu národnej rady volí národná rada v tajnom  
hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Po zvolení predsedu národnej  
rady doterajší predseda odovzdá riadenie schôdze novozvolenému predsedovi, ktorý dá  
vykonať voľbu podpredsedov, schváliť návrh na zriadenie ďalších výborov a vykonať voľbu  
predsedov týchto výborov a ich členov.  
Podpredsedov národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou  
väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predsedov výborov národnej rady volí národná rada  
v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.  
Spomínaný postup voľby sa primerane použije aj na odvolanie týchto funkcionárov  
počas volebného obdobia NR SR.  
§ 6  
Schválenie volebného poriadku  
Národná rada schváli volebný poriadok, v ktorom sa upravia podrobnosti o hlasovaní a o voľbách na  
ustanovujúcej schôdzi. Tento volebný poriadok sa uplatní aj počas volebného obdobia.  
§ 7  
(1) Po zložení sľubu poslancov a po schválení volebného poriadku národná rada zvolí overovateľov  
národnej rady (§ 62); predsedu a ďalších členov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady  
Slovenskej republiky..., predsedu a ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre  
nezlučiteľnosť funkcií...  
...  
25  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
§ 12  
Utvorenie poslaneckých klubov  
Po overení platnosti voľby poslancov doterajší predseda národnej rady preruší ustanovujúcu schôdzu na  
čas potrebný na utvorenie poslaneckých klubov.  
§ 13  
Navrhovanie kandidátov a zriadenie ďalších výborov  
(1) Poslanecké kluby alebo poslanci podajú doterajšiemu predsedovi národnej rady písomné návrhy  
kandidátov na predsedu národnej rady a podpredsedov národnej rady vrátane návrhov na určenie ich  
počtu, ako aj písomné návrhy na zriadenie ďalších výborov, ktoré nie sú ustanovené zákonom. Súčasne  
podajú písomné návrhy kandidátov na predsedov výborov a členov výborov.  
(2) Doterajší predseda národnej rady predloží návrhy podané podľa odseku 1 národnej rade na  
ustanovujúcej schôdzi.  
Voľba predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, predsedov výborov a členov  
výborov  
§ 14  
(1) Predsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých  
poslancov.  
(2) Ak bolo na funkciu predsedu národnej rady navrhnutých viac kandidátov a ani jeden z nich nezískal  
nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, vykoná sa na ustanovujúcej schôdzi opakovaná voľba;  
zúčastnia sa na nej kandidáti, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet  
hlasov. Ak ani v opakovanej voľbe nebol predseda národnej rady zvolený, vykonajú sa nové voľby, a to  
najskôr na druhý deň. Do nových volieb možno navrhnúť aj poslancov, ktorí neboli zvolení v prvom kole  
volieb ani v opakovanej voľbe.  
(3) Po zvolení predsedu národnej rady doterajší predseda národnej rady odovzdá riadenie schôdze  
predsedovi národnej rady, ktorý dá vykonať voľbu podpredsedov národnej rady, schváliť návrh na  
zriadenie ďalších výborov a vykonať voľbu predsedov týchto výborov a ich členov.  
§ 15  
Podpredsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých  
poslancov. Predsedov výborov národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou  
väčšinou prítomných poslancov. Pri ich voľbe sa použije postup podľa § 14 ods. 2.  
§ 16  
Postup podľa § 14 a 15 sa primerane použije aj na odvolanie predsedu národnej rady, podpredsedov  
národnej rady, predsedov výborov a členov výborov počas volebného obdobia národnej rady.  
26  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
3.2 Porovnanie aktuálneho znenia daného inštitútu v štátoch V4  
Česká republika  
Predsedajúci ustanovujúcej schôdze požiada Poslaneckú snemovňu, aby vzala na  
vedomie ustanovenie volebnej komisie pre voľby konané na ustanovujúcej schôdzi snemovne,  
vytvorenej z návrhov poslaneckých klubov. Ďalej dá určiť počet členov a ustanoviť mandátový  
a imunitný výbor. Následne snemovňa zvolí svojho predsedu, ktorý sa ujme vedenia schôdze.  
Na jeho návrh snemovňa rozhodne o počte podpredsedov a vykoná ich voľbu. Na návrh  
predsedu rozhodne snemovňa o počte overovateľov snemovne a o návrhu na ich nomináciu.  
Snemovňa tiež zriadi svoje výbory a stanoví počet ich členov.  
Podrobné pravidlá voľby predsedu snemovne, podpredsedov snemovne a predsedov  
výborov a komisií snemovne obsahuje Volební řád pro volby konané Poslaneckou sněmovnou a pro  
nominace vyžadující souhlas Poslanecké sněmovny (príloha č. 2 rokovacieho poriadku). Kandidátov  
na predsedu a podpredsedov snemovne navrhujú poslanecké kluby. Tieto návrhy predkladajú  
volebnej komisii najneskôr 24 hodín predo dňom voľby. Kandidátov na predsedov výborov a  
komisií snemovne navrhujú poslanecké kluby a poslanci. Pri voľbe predsedu snemovne je  
v prvom kole zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných  
poslancov. Ak ju nezíska nikto, do 2. kola postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.  
Ak ani potom nie je predseda zvolený, uskutoční sa do 10 dní nová voľby.  
Poľsko  
Po zložení sľubu poslancami riadi maršal-senior voľbu maršala Sejmu. Jednotliví  
kandidáti na predsedu musia byť nominovaní aspoň 15 poslancami, pričom každý poslanec  
môže podporiť iba jedného kandidáta. Následne Sejm rozhodne absolútnou väčšinou hlasov  
za prítomnosti aspoň polovice poslancov. Ak je na predsedu nominovaný viac než jeden  
kandidát a v prvom kole hlasovania žiaden z kandidátov nezíska absolútnu väčšinu hlasov,  
potom je kandidát s najmenším počtom hlasov odstránený z kandidátskej listiny pred každým  
nasledujúcim hlasovaním. Ak dvaja alebo viacerí kandidáti získajú rovnaký a zároveň najnižší  
počet hlasov, obaja budú pred ďalším kolom hlasovania z kandidátskej listiny vyškrtnutí. Ak na  
základe tejto procedúry nedôjde k voľbe predsedu, voľba sa opakuje.  
Predseda Sejmu riadi voľbu podpredsedov, pričom počet podpredsedov určuje Sejm  
prostredníctvom uznesenia. Voľba podpredsedov prebieha rovnako ako voľba predsedu,  
vzťahujú sa na ňu primerane vyššie spomenuté pravidlá.  
Sejm na návrh predsedníctva Sejmu a po konzultácii s Radou seniorov určuje členov  
výborov. Prvé zasadnutie výboru zvolá predseda Sejmu, ktorý mu predsedá. Na tomto  
27  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
zasadnutí výbor spomedzi seba zvolí predsedníctvo výboru, zložené z predsedu a jeho  
zástupcu. Výbor môže vymenovať a odvolať členov predsedníctva väčšinou hlasov.  
Maďarsko  
Po ohlásení vytvorenia poslaneckých klubov na stanovujúcej schôdzi a po predložení  
návrhu predsedajúceho sa volí predsedníctvo parlamentu. Parlament volí na návrh lídrov  
poslaneckých klubov predsedu tajným hlasovaním a podpredsedu spolu s overovateľmi  
verejným hlasovaním. Podpredseda zodpovedný za legislatívu sa stáva kandidátom na  
predsedu legislatívneho (ústavnoprávneho) výboru.  
Ak poslanecké kluby nepredložia spoločný návrh, alebo ak sa nedosiahne potrebná  
väčšina vo voľbe na základe ich spoločného návrhu, líder parlamentnej skupiny s najväčším  
počtom členov je oprávnený navrhnúť kandidáta na predsedu. Na spoločný návrh lídrov  
poslaneckých klubov a na návrh novozvoleného predsedu následne parlament volí  
podpredsedov a overovateľov. Ak pri voľbe predsedu, podpredsedov či overovateľov nedôjde  
k dosiahnutiu potrebnej väčšiny hlasov, voľba sa opakuje osobitne pre každý úrad. Ak je pri  
voľbe predsedu zhromaždenia viacero kandidátov, do opakovaného kola hlasovania postupujú  
dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov v predchádzajúcom kole. Pri opakovanej voľbe  
podpredsedov a overovateľov sa do tohto kola dostávajú kandidáti s najväčším počtom hlasov  
v predchádzajúcom kole v takom počte, koľko miest je potrebných obsadiť, plus jeden. Ak  
k zvoleniu nedôjde ani pri opakovanej voľbe, pre dané miesta musí byť podaná nová nominácia  
a vykonaná je nová voľba. Ak táto situácia nastane pri voľbe predsedu, nomináciu podáva  
poslanecká skupina s druhým najvyšším počtom členov.  
Po zvolení Predsedníctva oznámi predsedajúci Národnému zhromaždeniu jeho vznik  
a jeho členov. Po tomto oznámení už vedie ustanovujúcu schôdzu novozvolený predseda  
parlamentu. Predseda skladá sľub pred Národným zhromaždením v deň svojho zvolenia.  
Predseda parlamentu predkladá zhromaždeniu návrh na počet, názvy a funkcie stálych  
výborov, ako aj na počet členov týchto výborov, pričom v tomto údaji definuje počet členov  
z radov poslancov patriacich k poslaneckým klubom i počet členov z radov nezávislých  
poslancov. Predseda predkladá tento návrh v súlade s dohodou predsedov poslaneckých  
klubov, ktorá zohľadňuje aj stanovisko nezávislých poslancov, alebo ak takáto dohoda  
neexistuje, s prihliadnutím na návrhy predsedov poslaneckých klubov. Predkladá tiež návrh na  
voľbu predsedov, podpredsedov a členov stálych výborov, a to i v prípade personálnych zmien  
či pri uprázdnení pozícií, s prihliadnutím na návrhy predsedov poslaneckých klubov.  
28  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
Záver  
Analýza sa venovala porovnaniu vybraných inštitútov ustanovujúcej schôdze  
parlamentu, a to spojením historickej a medzinárodnej komparácie. Predstavili sme spôsob  
zvolávania týchto schôdzí, skladanie poslaneckého sľubu a volieb orgánov parlamentov, ako ich  
upravovali rokovacie poriadky parlamentov príslušných pre dnešné územie Slovenska od roku  
1918 až do súčasnosti. Zároveň sme komparovali aktuálne znenie rokovacieho poriadku NR SR  
s aktuálnymi zneniami rokovacích poriadkov parlamentov štátov Vyšehradskej štvorky.  
Zvolávanie ustanovujúcich schôdzí historicky prináležalo najprv predsedovi vlády ČSR  
i SR, následne prezidentovi SR, potom doterajšiemu predsedovi SNR, resp. poverenému členovi  
Predsedníctva SNR. V ére novodobej Slovenskej republiky je to opäť prezident, ktorý túto  
schôdzu zvoláva. Lehota zvolania bola v 20. rokoch minulého storočia stanovená na 6 týždňov,  
následne sa skrátila na jeden mesiac, respektíve 4 týždne alebo na súčasných 30 dní od konania  
volieb. V medzinárodnom meradle môžeme konštatovať, že vo všetkých štyroch štátoch  
zvoláva ustanovujúcu schôdzu prezident, a to do 30 dní od konania volieb (resp. od vyhlásenia  
ich výsledkov).  
Väčšie odlišnosti nájdeme pri pohľade na to, kto ustanovujúcu schôdzu vedie.  
V najstarších obdobiach až do roku 1945 to bol predseda vlády. V ére Slovenských národných  
rád to bol dovtedajší predseda SNR, resp. poverený člen Predsedníctva SNR (s výnimkou  
z roku 1964, keď mal túto schôdzu viesť najstarší z prítomných poslancov). Podľa súčasného  
rokovacieho poriadku ju vedie doterajší predseda NR SR, a to aj v prípade, že nebol opätovne  
zvolený za poslanca. To je v kontraste s ustanoveniami vo zvyšných troch krajinách V4, kde  
predsedajúci musí byť opätovným členom parlamentu. Kým v ČR to môže byť buď predseda,  
jeden z podpredsedov, alebo ak takých niet, najstarší poslanec, v prípade Poľska a Maďarska je  
priamo zakotvené, že ju vedie najstarší poslanec (resp. jeden z najstarších).  
Skladanie sľubu či prísahy poslancov bola historicky vždy veľmi podobná procedúra,  
s tým rozdielom, že v rokovacích poriadkoch z rokov 1918, 1939, 1941 a 1945 je znenie sľubu  
uvedené priamo v nich, v iných obdobiach a rovnako aj v súčasnosti predpisuje text sľubu  
ústava. Tak je to aj v prípade Česka a Poľska; v Maďarsku obsahuje text sľubu samostatný  
zákon. V Maďarsku aj Poľsku môže poslanec popri tradičnom „sľubujem“ pridať aj vetu „Tak  
mi Pán Boh pomáhaj!“.  
Najzložitejšou skúmanou problematikou boli inštitúty týkajúce sa volieb funkcionárov  
parlamentov a spôsob tejto voľby. Historicky boli rozdiely napríklad v poradí jednotlivých  
procedúr. Niekedy sa voľba predsedu uskutočnila ihneď po zložení sľubu poslancami, inokedy,  
podobne ako v súčasnosti, sa uskutočňovala až po zvolení volebnej komisie, mandátového  
a imunitného výboru (aktuálne aj výboru pre nezlučiteľnosť funkcií), a po overení platnosti  
29  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
voľby poslancov. Dnes jej predchádza aj skúmanie rozporu záujmov poslancov, čím sa sleduje,  
aby boli ďalšie voľby nespochybniteľné. V NR SR im predchádza aj vytvorenie poslaneckých  
klubov, ktoré môžu spolu s poslancami písomne podať návrhy do volieb. V každej ére sa volil  
predseda, podpredsedovia (prípadne sa schvaľoval ich počet), niekedy (aj v súčasnosti)  
predsedovia výborov (ktorí boli v čase existencie Predsedníctva SNR jeho členmi), ďalší členovia  
Predsedníctva SNR, niekedy tiež overovatelia, usporiadatelia a členovia výborov. V niektorých  
etapách si volil svojho predsedu samotný výbor na svojom prvom rokovaní.  
Podľa rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne Českej republiky navrhujú  
kandidátov na predsedu, podpredsedov, predsedov výborov a komisií snemovne poslanecké  
kluby. Podľa rokovacieho poriadku Sejmu Poľskej republiky musia byť jednotliví kandidáti na  
maršala Sejmu nominovaní aspoň 15 poslancami a každý poslanec môže podporiť iba jedného  
kandidáta. V Maďarsku sú to taktiež poslanecké kluby, ktoré navrhujú kandidátov na post  
predsedu, v prípade nezvolenia navrhne nového kandidáta najpočetnejší klub.  
V NR SR sa predseda a podpredsedovia národnej rady volia v tajnom hlasovaní  
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. V Českej republike musí kandidát na  
predsedu snemovne získať nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. V prípade Poľskej  
republiky sa postup odlišuje v tom, že Sejm rozhoduje absolútnou väčšinou hlasov za  
prítomnosti aspoň polovice poslancov.  
V
Maďarsku sa volí predseda tajným  
hlasovaním, podpredsedovia a overovatelia verejne.  
Ak ide o voľbu predsedov výborov, Národná rada Slovenskej republiky ich volí  
v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. V Českej republike sa pri  
voľbe predsedov výborov a komisií snemovne postupuje rovnako ako pri voľbe predsedu  
snemovne. V poľskom Sejme sa na návrh predsedníctva Sejmu a po konzultácii s Radou  
seniorov určujú členovia výborov. Prvé zasadnutie výboru zvoláva maršal Sejmu, ktorý zároveň  
zasadnutiu predsedá. Na tomto zasadnutí výbor spomedzi seba zvolí predsedníctvo výboru,  
zložené z predsedu a jeho zástupcu. V Maďarsku predseda parlamentu predkladá  
zhromaždeniu návrh na voľbu predsedu, podpredsedu i členov stálych výborov, v súlade  
s návrhom lídrom poslaneckých skupín, berúc do úvahy stanovisko nezávislých poslancov.  
Analýza ukázala, podľa predpokladu, mnoho podobností, ale aj odlišností. Bolo náročné  
komparovať rokovacie poriadky, ktoré vznikali v úplne odlišných spoločenských pomeroch  
a zároveň majú značne odlišnú štruktúru. Nebolo možné postupovať striktne podľa poradia  
jednotlivých paragrafov, pretože množstvo pravidiel týkajúcich sa ustanovujúcej schôdze sme  
museli často hľadať naprieč celým znením rokovacích poriadkov. Ani striktné rozdelenie  
jednotlivých inštitútov nebolo možné dodržať, pretože mnohé paragrafy obsahovali aj ich  
kombináciu (napríklad hovorili o skladaní sľubu poslancov a zároveň o voľbe funkcionárov).  
30  
Porovnávacia analýza: Ustanovujúce schôdze parlamentov  
Aj z tohto prehľadu vyplýva, že bude prospešné pokračovať v analýze a porovnávaní  
ďalších inštitútov týkajúcich sa ustanovujúcej schôdze, následných schôdzí parlamentu,  
legislatívneho procesu, práce výborov, postavenia poslancov a podobne. Riešenia z minulosti  
alebo súčasné ustanovenia rokovacích poriadkov okolitých štítov môžu slúžiť ako inšpirácia pre  
ďalšie zefektívnenie fungovania Národnej rady Slovenskej republiky a sú prínosom aj  
z hľadiska poznania dejín slovenského parlamentarizmu.  
31  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky  
Použité zdroje  
1) č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov  
2) zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky  
v znení neskorších predpisov  
3) zákon SNR č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších  
predpisov  
4) zákon SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení  
neskorších predpisov  
5) zákon SNR č. 204/1968 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení  
neskorších predpisov  
6) zákon SNR č. 124/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku SNR v znení neskorších  
predpisov  
7) zákon SNR č. 113/1960 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku SNR v znení neskorších  
predpisov  
8) zákon SNR č. 8/1954 Sb. n. SNR o pracovnom a rokovacom poriadku SNR v znení  
neskorších predpisov  
9) nariadenie SNR č. 57/1945 Sb. n. SNR o dočasnom rokovacom poriadku pléna SNR  
10) zákon č. 248/1941 Sl. z. o rokovacom poriadku Snemu Slovenskej republiky  
11) zákon č. 84/1939 Sl. z. o rokovacom poriadku Slovenského snemu  
12) zákon č. 325/1920 Sb. z. a n. o jednacím řádu Poslanecké sněmovny Národního shromáždění  
v znení neskorších predpisov  
13) zákon č. 36/1918 Sb. z. a n. o jednacím řádu Národního shromáždění v znení neskorších  
predpisov  
18) PETRANSKÁ ROLKOVÁ, Natália: Zápisnice klubu slovenských poslancov I (1918 – 1919).  
Bratislava : Kancelária NR SR, 2014.  
19) PODOLEC, Ondrej: Charakter legislatívnej činnosti v Slovenskej republike 1939 1945. In:  
20) VOJÁČEK, Ladislav: SNR jako tvůrce práva v letech 1944 – 1948. In: Dny práva – 2009 –  
Days of Law: the Conference Proceedings, 1. edition. Brno : Masaryk University, 2009.  
32