Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky
voľby poslancov. Dnes jej predchádza aj skúmanie rozporu záujmov poslancov, čím sa sleduje,
aby boli ďalšie voľby nespochybniteľné. V NR SR im predchádza aj vytvorenie poslaneckých
klubov, ktoré môžu spolu s poslancami písomne podať návrhy do volieb. V každej ére sa volil
predseda, podpredsedovia (prípadne sa schvaľoval ich počet), niekedy (aj v súčasnosti)
predsedovia výborov (ktorí boli v čase existencie Predsedníctva SNR jeho členmi), ďalší členovia
Predsedníctva SNR, niekedy tiež overovatelia, usporiadatelia a členovia výborov. V niektorých
etapách si volil svojho predsedu samotný výbor na svojom prvom rokovaní.
Podľa rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne Českej republiky navrhujú
kandidátov na predsedu, podpredsedov, predsedov výborov a komisií snemovne poslanecké
kluby. Podľa rokovacieho poriadku Sejmu Poľskej republiky musia byť jednotliví kandidáti na
maršala Sejmu nominovaní aspoň 15 poslancami a každý poslanec môže podporiť iba jedného
kandidáta. V Maďarsku sú to taktiež poslanecké kluby, ktoré navrhujú kandidátov na post
predsedu, v prípade nezvolenia navrhne nového kandidáta najpočetnejší klub.
V NR SR sa predseda a podpredsedovia národnej rady volia v tajnom hlasovaní
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. V Českej republike musí kandidát na
predsedu snemovne získať nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. V prípade Poľskej
republiky sa postup odlišuje v tom, že Sejm rozhoduje absolútnou väčšinou hlasov za
prítomnosti aspoň polovice poslancov.
V
Maďarsku sa volí predseda tajným
hlasovaním, podpredsedovia a overovatelia verejne.
Ak ide o voľbu predsedov výborov, Národná rada Slovenskej republiky ich volí
v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. V Českej republike sa pri
voľbe predsedov výborov a komisií snemovne postupuje rovnako ako pri voľbe predsedu
snemovne. V poľskom Sejme sa na návrh predsedníctva Sejmu a po konzultácii s Radou
seniorov určujú členovia výborov. Prvé zasadnutie výboru zvoláva maršal Sejmu, ktorý zároveň
zasadnutiu predsedá. Na tomto zasadnutí výbor spomedzi seba zvolí predsedníctvo výboru,
zložené z predsedu a jeho zástupcu. V Maďarsku predseda parlamentu predkladá
zhromaždeniu návrh na voľbu predsedu, podpredsedu i členov stálych výborov, v súlade
s návrhom lídrom poslaneckých skupín, berúc do úvahy stanovisko nezávislých poslancov.
Analýza ukázala, podľa predpokladu, mnoho podobností, ale aj odlišností. Bolo náročné
komparovať rokovacie poriadky, ktoré vznikali v úplne odlišných spoločenských pomeroch
a zároveň majú značne odlišnú štruktúru. Nebolo možné postupovať striktne podľa poradia
jednotlivých paragrafov, pretože množstvo pravidiel týkajúcich sa ustanovujúcej schôdze sme
museli často hľadať naprieč celým znením rokovacích poriadkov. Ani striktné rozdelenie
jednotlivých inštitútov nebolo možné dodržať, pretože mnohé paragrafy obsahovali aj ich
kombináciu (napríklad hovorili o skladaní sľubu poslancov a zároveň o voľbe funkcionárov).
30