Predslov

Odbor Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR pripravil pre aktuálne

VIII. obdobie NR SR už štvrté doplnené vydanie výkladového slovníka

najčastejšie používaných termínov počas rokovania Národnej rady

Slovenskej republiky a jej výborov.

Tento výkladový slovník je určený ako pracovná pomôcka najmä pre

poslancov a ich asistentov, pričom má ambíciu poskytnúť základnú

orientáciu v najčastejšie používaných termínoch. Slovník nenahrádza

odbornú literatúru v oblastiach politického, právneho, spoločenského alebo

ekonomického života, ale prehľadným spôsobom sprostredkúva pohľad na

jednotlivé otázky, o ktorých rokuje NR SR a jej výbory.

Publikácia popri úvodnej všeobecnej časti obsahujúcej vysvetlenie

pojmov z teoreticko-právnej a parlamentnej oblasti, zahŕňa aj osobitnú časť

venovanú vybraným oblastiam verejných politík a pôsobnosti výborov NR SR.

Záver prináša prehľad použitej literatúry, ako aj vecný register všetkých

vysvetlených pojmov.

Vzhľadom na skutočnosť, že od času ostatného vydania tejto publikácie

sa udiali viaceré zmeny v právnych predpisoch upravujúcich postavenie

Národnej rady Slovenskej republiky, jej výborov a poslancov, ale aj

v mapovaných oblastiach, kolektív pracovníkov Odboru Parlamentného

inštitútu Kancelárie NR SR vypracoval aktualizované znenie Malého

parlamentného slovníka, ktoré máte pred sebou.

6

1. Všeobecná časť

TEORETICKOPRÁVNA TERMINOLÓGIA

aplikácia práva – ako forma realizácie práva je procesným právom

upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou

a kompetenciou, ktorá vyúsťuje do vydávania aktov aplikácie práva

a zabezpečovania ich plnenia. Je to postup štátnych orgánov pri konaní,

dokazovaní, rozhodovaní, preskúmavaní a výkone ich rozhodnutí,

prípadne aj pri výkone rozhodnutí iných orgánov. U nás je tento postup

dvojinštančný a uskutočňuje sa konaním na prvom stupni a v prípade

uplatnenia opravného prostriedku aj na druhom stupni. Výsledkom

aplikácie práva je individuálny právny akt.

deľba moci – štátna moc je v demokratických krajinách spravidla rozdelená

medzi zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc (tzv. horizontálna deľba

moci). Táto deľba je predpokladom na skutočnú deľbu moci, ktorej zásadami

sú oddelenosť mocí, nezlučiteľnosť mocí, nezávislosť mocí (zložky moci majú

byť kreačne nezávislé), samostatnosť mocí (neexistencia vzájomných vzťahov

nadriadenosti a podriadenosti), vzájomná ústavno-politická nezodpovednosť

mocí a rovnováha mocí [medzi jednotlivými zložkami moci musí existovať tzv.

systém bŕzd a rovnováhy mocí (tzv. checks and balances), ktorý zabezpečuje

rovnováhu medzi mocami a zabraňuje uzurpovaniu všetkej moci v štáte

jednou z jej zložiek, čo sa v praxi prejavuje najmä tým, že jednotlivé zložky

moci sú nútené spolupracovať]. Druhým spôsobom deľby moci je bližšie pozri

vertikálna deľba moci.

demokracia – jeden zo základných pojmov vzťahujúcich sa na štát a na jeho

formu vlády, ktorý v prapodstate znamená vládu ľudu. Demokracia dnes

znamená, že moc v štáte pochádza od ľudí (od občanov), ktorí sú jej

originálnymi nositeľmi. Občania v slobodných voľbách delegujú svoju moc

na časovo ohraničenú dobu na volené orgány; súčasťou demokracie je teda

aj vláda ustanovená na zákonom určené obdobie. Demokracia znamená

vládu ľudu na základe rozhodovania väčšiny, realizovanej na princípe

7

limitovanej väčšinyobmedzenej občianskymi právami jednotlivca a právom

(politickej) menšiny, ktorej poskytuje nevyhnutnú ochranu. Demokratická

forma vlády je daná najmä postavením človeka v spoločnosti, jeho

postavením v štáte. Ide o rozsah garantovania a zabezpečenia základných

práv a slobôd nielen v ich formálnom deklarovaní, ale aj v ich materiálnom

zabezpečení. Ďalej je to miera participácie občanov na štátnej moci.

Demokraciu delíme na demokraciu priamu (napr. referendum, plebiscit,

ľudová iniciatíva, opcia) a na demokraciu zastupiteľskú založenú na princípe

volieb zástupcov ľudu.

filibustering – jav, ktorému sa snažia parlamenty pri organizácii svojej

činnosti vyhnúť. Ide o časovo a vecne neobmedzenú reč v zákonodarnom

zbore, ktorou sa menšina snaží zdržovať rozhodnutie väčšiny a donútiť ju

k novému rokovaniu; ide o techniku obštrukcie. Filibustering je

charakteristický pre Senát Kongresu USA a používa sa ako obštrukcia

v prípadoch zámerného marenia a brzdenia činnosti Senátu pri schvaľovaní

návrhu zákona.

frakcia – v parlamentnej terminológii sa týmto pojmom najčaštejšie označuje

združenie poslancov parlamentu, ktorí boli zvolení za jednu politickú stranu

a túto v parlamente reprezentujú. V podmienkach Národnej rady

Slovenskej republiky frakcii zodpovedá združovanie poslancov

v poslaneckých kluboch. Frakciou sa rozumie aj skupina členov politickej

strany, ktorá sa odštepuje.

hlava štátu – najvyšší predstaviteľ politickej moci v štáte napr. prezident. Je

štátnym orgánom, ktorý je predstaviteľom vnútornej suverenity (nezávislosť

štátnej moci od iného politického subjektu vo vnútri štátu)

a aj vonkajšej suverenity štátu (právo štátu uzatvárať medzinárodné dohody

a zmluvy, nadväzovať a udržiavať diplomatické styky – politický a právny

výraz nezávislosti a samostatnosti štátu). Postavenie hlavy štátu ovplyvňujú

tak ústavné, ako politické činitele. Charakter a „silu“ postavenia hlavy štátu

určujú najmä jej ústavné kompetencie, spôsob kreácie (volený priamo

občanmi), formulácia ústavno-politickej zodpovednosti a formulácia

8

právnej, najmä trestnej zodpovednosti. V kompetencii hlavy štátu je

zvyčajne uzavieranie a dojednávanie medzinárodných zmlúv, zastupovanie

štátu navonok, menovanie a odvolávanie štátnych funkcionárov, hlavné

vojenské velenie a tradičné výlučné práva (prerogatívy) hlavy štátu.

imunita – v právnom zmysle slova znamená vyňatie/výnimku zo zásady

rovnosti pred zákonom. Výkon niektorých verejných funkcií zriadených

ústavou sa zabezpečuje ochranou spočívajúcou v poskytnutí privilégií

slúžiacich na odstránenie predvídateľných prekážok neopodstatnene

obmedzujúcich výkon verejnej funkcie. Tieto privilégiá sa od seba odlišujú

intenzitou ochrany. Ústavné právo Slovenskej republiky pozná dva odlišné

inštitúty imunity, a to hmotnoprávnu imunitu (indemnitu) a procesnú

imunitu, aj keď obe slúžia podobnému účelu. Indemnitou (tiež materiálnou,

resp. vnútornou imunitou vzťahujúcou sa na osobu poslanca a bezprostredne

súvisiacou s jeho parlamentnou prácou – hlasovanie a výroky v parlamente)

sa zakladá absolútne právo, ktoré nemožno odňať. Pomocou procesnej

imunity (tiež jurisdikčnej, formálnej, resp. vonkajšej) sa vytvára procesná

výnimka nestíhateľnosti, ktorou sa inak príslušnému orgánu bráni

v uplatnení jeho právomoci voči osobám, ktorým sa priznáva imunita.

Indemnita a imunita vznikajú a zanikajú ex constitutione (v zmysle ústavy).

Ich držiteľ nemá právo sa ich vzdať. Ako konštatoval Ústavný súd SR vo

svojom rozhodnutí (PL.ÚS 76/1999), poslanecká imunita aj napriek bežne

používanému adjektívu tohto pojmu nie je právom poslanca. Nie je ani jeho

osobnou beztrestnosťou, resp. nezodpovednosťou. Podstatou, zmyslom

a cieľom „poslaneckej imunity – ochrany“ je ochrana zákonodarného zboru

s cieľom, aby tento orgán mohol nerušene plniť svoju funkciu. Chráni sa ňou

sloboda rozhodovania zákonodarného zboru, nie osobná sloboda poslanca.

Napriek historickému vývoju a zmenám v inštitúte imunity, jej podstata

a cieľ ostali nezmenené. Indemnita a jurisdikčná imunita sú upravené

v čl. 78 Ústavy SR. Za hlasovanie v Národnej rade SR a jej výboroch

nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri

výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade SR alebo v jej orgáne

nemožno poslanca trestne stíhať, avšak tento podlieha disciplinárnej

právomoci Národnej rady SR. Novelou Ústavy SR (ústavný zákon

9

č. 232/2012 Z.z. ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

v znení neskorších predpisov) došlo dňom 1. septembra 2012 k zrušeniu

trestnoprávnej imunity poslancov, ktorá spočívala v tom, že poslanca nebolo

možné bez súhlasu Národnej rady SR trestne stíhať. V zmysle súčasnej

koncepcie trestnoprávnej imunity nie je možné bez súhlasu Národnej rady

SR vziať jej poslanca do väzby. Ak Národná rada SR súhlas odoprie, vzatie

do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. Ak bol poslanec

pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to

ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady SR. Ak Mandátový a imunitný

výbor Národnej rady SR následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí

byť ihneď prepustený. Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát

nezaniká, iba sa neuplatňuje.

legitimita – princíp právneho štátu vyjadrený v obsahu Ústavy SR ako jej

základný princíp vyžadujúci, aby štátna moc bola nadobudnutá a vykonávaná

spôsobom, ktorý je občianskou spoločnosťou všeobecne prijímaný ako

správny a vhodný. Legitimita štátnej moci v demokratickom ústavnom

systéme je založená na slobodnom rozhodovaní voličov v riadnej (zákonnej)

volebnej procedúre, prostredníctvom ktorej nadobúdajú volené orgány

verejnej moci (volené ústavné orgány, ako aj volené orgány územnej

samosprávy) priamy mandát a ďalšie, nimi kreované orgány verejnej moci,

nepriamy mandát na výkon štátnej moci od jej pôvodného nositeľa − občana.

Plné a dôsledné uplatnenie uvedeného ústavného princípu v praxi vyžaduje,

aby bol výkon základného práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných

vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov umožnený v kvalite, ktorej ústavný

rámec je daný v jednotlivých ustanoveniach ústavy. Nelegitímna štátna moc sa

presadzuje prostredníctvom nátlakových a silových metód.

mandát – výsledkom volieb je vytvorenie zastupiteľského zborutvoreného

zástupcami voličov – občanov, ktorí dostali od občanov časovo obmedzený

mandát na výkon svojej ústavnej funkcie. Mandát teda predstavuje

splnomocnenie člena zastupiteľského zboru na vykonávanie ústavnej funkcie

a predstavuje súhrn práv a povinností spojených s výkonom funkcie poslanca.

Rozlišujeme niekoľko druhov mandátu (napr. imperatívny, voľný, voľne-

10

viazaný) v závislosti od toho, aké je postavenie poslanca pri jeho výkone.

Historicky starším bol mandát, ktorý označujeme ako imperatívny, či viazaný.

V podmienkach Slovenskej republiky sa upustilo od princípu imperatívneho

mandátua jehozákazbolzakotvený v Ústave z roku1992, čo jezrejméz obsahu

sľubu poslanca. Voľný mandát (tiež reprezentatívny, resp. slobodný) je

založený na myšlienke, že občania si zvolia zástupcu, ktorý však nie je ďalej

viazaný ich názormi. Poslanec koná len na základe svojho svedomia

a presvedčenia a nie je viazaný žiadnymi príkazmi zo strany voličov,

občanov alebo akýchkoľvek právnických osôb. Špecificky sa to prejavuje aj

v tom, že poslanec nemôže byť viazaný ani príkazmi svojej vlastnej strany,

ktorá ho do parlamentu nominovala. Poslanec nesie len politickú

zodpovednosť voči voličom za svoje konanie v parlamente. Poslanec však

ani pri takomto mandáte nemôže konať neobmedzene, pretože je viazaný

ústavou, zákonmi a sľubom, ktorý zložil pri ujatí sa mandátu. Poslanec pri

takomto mandáte nie je odvolateľný, či už voličmi alebo politickou stranou.

Nespokojnosť s činnosťou takéhoto reprezentanta môžu voliči vyjadriť až

pri nasledujúcich voľbách jeho opätovným nezvolením. Status poslanca

založený na voľnom, neviazanom mandáte má viaceré závažné dôsledky,

medzi ktoré o. i. patrí, že poslanec je zástupcom všetkých občanov

(reprezentatívny mandát), nie teda konkrétneho, percentuálne vyjadreného

počtu voličov. V rozhodovacej činnosti má presadzovať verejný/spoločenský

záujem alebo, povedané terminológiou J. J. Rousseaua, presadzovať „volonté

generale“ („všeobecná vôľa“) na rozdiel od „volonté de tous“ („vôľa všetkých

prihliadajúca na súkromný záujem; súhrn jednotlivých vôlí“).

menšina – znevýhodnené postavenie istej skupiny obyvateľov oproti

zvyšku populácie, ktorá je počtom menšia ako zbytok populácie, nemá

dominantné postavenie a od väčšiny obyvateľov sa líši napr. etnicky,

nábožensky alebo jazykovo. Charakteristickým znakom menšiny je o. i. fakt,

že jej členovia sami seba chápu ako menšinovú skupinu, prípadne sa

organizujú. Subjektívny znak menšiny spočíva v pocite solidarity vo vnútri

menšiny, ktorý smeruje k udržovaniu vlastnej identity (kultúry, tradície,

náboženstva či jazyka). V mnohých krajinách sa prijímajú legislatívne

11

opatrenia na ochranu menšinových skupín, prípadne sa uplatňuje pozitívna

diskriminácia (t.j. afirmatívna akcia) na zlepšenie ich postavenia.

ministerstvo – ústredný monokratický orgán štátnej správy, ktorý disponuje

normotvornou právomocou; riadi ho a za jeho činnosť zodpovedá člen vlády

– minister. Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv

a povinností štátny tajomník. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra

na rokovaní vlády poradný hlas. Jednotlivé ministerstvá sa zriaďujú

zákonom. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa

ministerstvá podieľajú na tvorbe jednotnej štátnej politiky v jednotlivých

oblastiach, uskutočňujú túto politiku, vykonávajú v rozsahu svojej

pôsobnosti štátnu správu a plnia ďalšie úlohy ustanovené v ústavných

zákonoch, zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Ministerstvá tiež skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich

pôsobnosti a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie

aktuálnych otázok a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí

a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a po pripomienkovom

konaní predkladajú vláde. Ministerstvá sa starajú o náležitú právnu úpravu

vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich a po prerokovaní

v pripomienkovom konaní predkladajú vláde; dbajú aj o dodržiavanie

zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

nevyvrátiteľná domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných

právnych predpisov (t. j. „neznalosť zákona neospravedlňuje“) – v zmysle

§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov „O všetkom, čo

bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo

známym každému, koho sa to týka.“; domnienka o znalosti vyhlásených

všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Obdobné

ustanovenie obsahuje i zákon č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej

únie v znení neskorších predpisov. Táto domnienka zabezpečuje, aby sa

nikto nemohol odvolávať na to, že právne predpisy, ktoré porušil, nepozná.

12

Predpokladom realizácie tohto princípu je nielen dostupnosť Zbierky

zákonov SR, ale aj zrozumiteľnosť uverejnených textov a ich včasné

vydávanie.

nezávislosť súdnictva – je jedným z ústavných atribútov súdnictva

v Slovenskej republike, čo upravuje napr. čl. 141 ods. 1 Ústavy SR,

v ktorom sa uvádza, že „v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy" a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ktorý uvádza, že

„sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú

viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom". Nezávislosť súdnej moci je pojem s dvojakým

významom: označuje nezávislosť súdov (inštitucionálna nezávislosť)

a nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť), ktoré však nemožno

stotožňovať. Ústavné zásady nezávislosti súdov a sudcov však nemožno ani

oddeľovať, keďže nezávislosť súdnej moci treba považovať za základný

predpoklad nezávislosti sudcov samých. Nezávislosť súdov znamená

predovšetkým ich nezávislosť na ostatných zložkách štátnej, resp. verejnej

moci a ich autonómiu v rámci deľby štátnej moci. Vzťahuje sa na všetky

súdy, teda ako na Ústavný súd SR, tak aj na súdy všeobecné. Účelom

nezávislosti súdov je zabezpečiť im také postavenie, ktoré zodpovedá ich

úlohe v právnom štáte, a to tak vo vzťahu k ďalším orgánom štátu

(v horizontálnej úrovni vzťahov), ako aj vo vzťahu k subjektom

podliehajúcim ich jurisdikcii. Všeobecne možno pojem nezávislosť súdov

charakterizovať tak, že zahŕňa rozhodovanie bez akýchkoľvek právnych

a faktických vplyvov na výkon ich právomoci a taktiež vylúčenie ich

akejkoľvek podriadenosti pri výkone ich právomoci.

Nezávislosť sudcov znamená jednak nezávislosť od ostatných zložiek

štátnej správy, resp. verejnej moci, jednak nezávislosť na zložkách

politického systému, a tiež nezávislosť v rámci súdnej moci, v rámci daného

súdu, ako predpoklad ich nestrannosti, ktorú podľa Ústavy SR nesmie nikto

ohrozovať. Zabezpečiť nezávislosť sudcov znamená vytvoriť také

podmienky, aby bol sudca pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný len

ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2

a 5 Ústavy SR a zákonom, a nie inými príkazy alebo vplyvmi. Sudcu

13

nemožno proti jeho vôli odvolať alebo preložiť na iný súd; výnimky

vyplývajúce najmä z disciplinárnej zodpovednosti ustanovuje zákon.

Výkon funkcie sudcu je podľa čl. 145a Ústavy SR nezlučiteľný s funkciou

v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,

s

pracovným pomerom,

s

obdobným pracovným vzťahom,

s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom

orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani

s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného

majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti

a členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky.

odvetvia práva – právny systém každého štátu sa vyznačuje určitou

štruktúrou. Základným prvkom právneho systému je právna norma

záväzne stanovujúca správanie subjektov práva. Podľa predmetu právnej

úpravy, ktorým sú spoločenské vzťahy, delíme právne normy na odvetvia

práva. Právne odvetvie je teda časť systému práva, ktorá sa vyznačuje

relatívnou autonómiou podľa rozlišujúcich kritérií, na základe ktorých

dochádza k deleniu na ústavné, občianske, obchodné, pracovné, rodinné,

správne, trestné, finančné právo a ďalšie. Podľa spôsobu právnej regulácie

rozoznávame právo súkromné a právo verejné. Právne odvetvia

prináležiace k verejnému právu upravujú vzťahy medzi štátom a občanom

(napr.: trestné právo, ústavné právo, správne právo, finančné, resp. daňové

právo), kým v právnych odvetviach prináležiacich k súkromnému právu

vystupuje do popredia rovnoprávnosť subjektov (napr.: občianske právo,

obchodné právo). Niektoré právne odvetvia môžu mať zmiešanú verejno-

súkromnú povahu, napr. pracovné právo. Vzťah účelu a prostriedku delí

právo napokon na právo hmotné a na právo procesné.

parlament – volený kolektívny a zastupiteľský orgán, ktorý je

reprezentantom suverenity ľudu a jediným ústavodarným, zákonodarným

orgánom a najvyšším zastupiteľským zborom, prostredníctvom ktorého sa

občania zúčastňujú na správe vecí verejných. Postavenie a funkcie

parlamentu upravuje ústava. Bezprostrednosť puta medzi parlamentom

a ľudom sa prejavuje v tom, že vôľa parlamentu je považovaná priamo za

vôľu ľudu: ľud je v parlamente prítomný, resp. stále znovu sprítomňovaný

14

(re-praesentatio) a svoju vôľu prejavuje prostredníctvom neho (B. Baxa).

Zákonodarný zbor môžeme tiež definovať ako teleso vytvorené s cieľom

schvaľovania opatrení, ktoré tvoria právo krajiny (P. Norton). Najvlastnejšou

funkciou parlamentu je zákonodarná funkcia; medzi jeho ďalšie významné

funkcie patrí aj kontrola vlády. Kontrolu vlády, okrem parlamentu ako celku,

vykonávajú aj výbory ako orgány parlamentu. Niektoré parlamenty, ktoré

majú aj vyšetrovacie právomoci, môžu zriaďovať vyšetrovacie výbory.

Parlament má aj svoju autonómnu funkciu; prijíma svoje rokovacie pravidlá,

overuje mandát poslancov, vykonáva disciplinárne konanie a volí si

funkcionárov a orgány. Niektoré parlamenty majú aj justičnú funkciu, ktorú

vykonáva zväčša druhá komora (senát). Parlament môže byť buď

jednokomorový, alebo dvojkomorový. Komory sa odlišujú najmä dĺžkou

funkčného obdobia, kompetenciami a názvom. V zložených štátoch

federatívneho typu býva úlohou druhej komory reprezentovať záujem

štátov (krajín) tvoriacich federáciu. Postavenie a právomoci parlamentu sú

iné v parlamentnej forme vlády a iné v prezidentskej forme vlády. Vo

všeobecnosti možno konštatovať, že parlament v prezidentskej forme vlády

nemôže vysloviť vláde (na čele ktorej je priamo volený prezident) nedôveru,

na rozdiel od parlamentnej formy vlády, kde vláda aj s jej predsedom je

parlamentu zodpovedná.

parlamentarizmus – forma vlády, v ktorej je princíp trojdelenia moci

modifikovaný princípom zodpovednosti vlády voči parlamentu, z čoho

vyplýva závislosť exekutívnej moci od moci legislatívnej. Tým je vytvorená

v ústavnom systéme dominancia parlamentu. Protikladom je prezidentská

forma vlády, avšak politické systémy vo svete sú zväčša kombináciou oboch

foriem. Slovenská republika sa od svojho vzniku v roku 1993 deklaruje a

vyvíja ako parlamentná demokracia. Národná rada SR ako inštitúcia

legitimizovaná priamymi voľbami generuje a kontroluje výkonnú moc a má

reprezentatívnu funkciu, jej suverenita sa odvodzuje od suverenity ľudu, od

tézy o tom, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú

prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (čl. 2 Ústavy SR).

Ide o reprezentatívnu, konsenzuálnu demokraciu (inštitucionálne

vychádzajúcu z pomerného volebného systému a multipartizmu ako

15

straníckeho systému s viac ako dvoma stranami) charakteristickú systémom

vzájomnej závislosti exekutívy a legislatívy. Na jednej strane je výkonná moc

závislá od podpory parlamentu, ktorý odsúhlasuje jej programové

vyhlásenie a môže jej, ako celku, resp. jej jednotlivým členom, vysloviť

súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov nedôveru, teda

odvolať ju. Na strane druhej má exekutíva právomoc za ústavne

vymedzených okolností rozpustiť parlament a vypísať nové voľby. Z týchto

vzťahov vzájomnej závislosti vyplýva potreba získania a zachovania

väčšinovej podpory vlády v parlamente.

Parlamentná rada SR – ústavný orgán, ktorého postavenie upravuje ústavný

zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Ak je

v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená

činnosť Národnej rady SR, vykonáva jej ústavné právomoci až do času

obnovenia jej činnosti Parlamentná rada SR, s výnimkou uznášania sa na

ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických

stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania

referenda, vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou, uznášania sa

na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie

referenda a podania obžaloby na prezidenta. Predsedom Parlamentnej rady

SR je predseda Národnej rady SR. Ďalšími členmi Parlamentnej rady SR sú

podpredsedovia Národnej rady SR, predsedovia a podpredsedovia jej

výborov a predsedovia poslaneckých klubov. Parlamentná rada SR zodpovedá

za svoju činnosť Národnej rade SR. Parlamentná rada SR rozhoduje v zbore.

Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Ak

Národná rada SR opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na jej prvej schôdzi

po obnovení svojej činnosti schváli alebo zruší uznesenie Parlamentnej rady

SR.

petičné právo – základné právo zahrnuté do politických práv,

ktoré predstavuje jednu z foriem priamej demokracie – patrí medzi

najstaršie občianske a ľudské práva – je súčasťou princípu suverenity

občanov, ktorá im umožňuje zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Podľa

16

čl. 27 Ústavy SR má každý právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach

verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány

a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd

a petíciou nemožno ani zasahovať do nezávislosti súdu. Zákon č. 281/2015

Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov obmedzuje petičné právo

profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby na

individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti profesionálneho vojaka. Petíciu

možno doručiť aj Národnej rade SR, jej výborom, predsedovi

a podpredsedom Národnej rady; ak ju podpísalo aspoň 100 000 občanov

Národná rada SR petíciu prerokuje.

plebiscit – je forma priamej demokracie; Ústava SR plebiscit neupravuje.

Plebiscit (ľudové hlasovanie) je spolu s referendom a opciou jednou z foriem

priamej demokracie, v rámci ktorej občania priamo rozhodujú o veciach

verejných. Plebiscitom sa spravidla rozhoduje o forme štátneho zriadenia,

o pričlenení územia k určitému štátu, o oddelení alebo osamostatnení

národov, o jazykových otázkach a pod. Podstatný rozdiel medzi referendom

a plebiscitom je v právnych účinkoch. Kým referendum je formou priamej

demokracie, ktorá má záväzné účinky, plebiscit takéto účinky nevyvoláva,

resp. s jeho využitím nie sú spojené. Plebiscit má konzultatívny charakter.

politická kultúra – v politických vedách predstavuje pojem politická kultúra

súborné označenie psychickej orientácie ľudí k atribútom politického systému.

Uvedené orientácie sa prejavujú predovšetkým v názoroch, hodnotách,

postojoch alebo v symboloch. Náhľady na aspekty politického systému je

možné rozdeliť na kognitívne (vedomé) orientácie (napr. politické

presvedčenie), citové orientácie (napr. pocit spolunáležitosti) a orientácie

hodnotiace (napr. názory na politické programy). Na rozdiel od termínu

verejná mienka, pojem politická kultúra v sebe zahŕňa dlhodobé hodnotové

postoje, a nie krátkodobé reakcie na aktuálne politické dianie. Politická

kultúra predstavuje subjektívny faktor vytvárajúci dispozície pre politické

konanie, čím výrazne upevňuje a replikuje charakter politického systému.

17

V postmodernej spoločnosti čoraz častejšie dochádza k dezinterpretácii

pojmu politická kultúra na označenie všetkého politického, čo nie je možné

vysvetliť iným spôsobom. V zásade však platí, že pojem politická kultúra je

možné aplikovať rovnako na verejných činiteľov, ako aj na občanov.

Zjednodušene povedané, politická kultúra je súbor názorov, postojov

a hodnôt, ktoré vedú človeka (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je verejný

činiteľ) k určitému politickému konaniu.

politické ideológie – pojem politické ideológie nadobúda rôznorodé

pejoratívne významy, a to predovšetkým preto, že je vo väčšine prípadov

používaný na označenie myšlienok názorovej opozície. Termín politické

ideológie súborne označuje rozvinutú sociálnu filozofiu alebo svetonázor,

ktorý je platformou pre organizované politické aktivity s cieľom zachovania,

zmeny alebo úplného zvrhnutia existujúceho politického systému. Ide o viac

či menej koherentný súbor myšlienok skladajúci sa z hodnotenia

jestvujúceho stavu politickej reality, vízie modelu žiaducej budúcnosti

a načrtnutia spôsobu, akým by sa predkladaná zmena mala dosiahnuť.

Pojem ideológia po prvýkrát použil v roku 1796 francúzsky filozof Destutt

de Tracy na označenie vedy o ideách s cieľom objaviť pôvod jednotlivých

myšlienok. Od prvotného použitia pojmu, význam termínu politické

ideológie začal byť výrazne ovplyvňovaný subjektivitou jednotlivých

myšlienkových prúdov; Marx pojmom ideológie označoval výlučne len

aspekty vtedajšej politickej reality, liberáli odmietali vnímať liberalizmus

ako politickú ideológiu a konzervatívci už tradične zastávali názor, že

dôležitejšie ako teoretické východiská sú praktické výsledky. Ideálne

vnímanie politickej ideológie sa však nevyhnutne musí prikloniť

k hodnotiacej neutralite. Medzi fundamentálne politické ideológie patrí

liberalizmus zdôrazňujúci predovšetkým individualizmus, negatívnu

slobodu, racionalitu človeka, toleranciu, konsenzus a konštitucionalizmus,

konzervativizmus zdôrazňujúci tradičné sociálne hodnoty, pragmatizmus,

organické vnímanie spoločnosti, spoločenskú hierarchiu a potrebu autority

v sociálnom systéme a socializmus zdôrazňujúci pospolitosť, sociálnu

rovnosť a tendenciu o limitáciu socioekonomických štiepnych línií

v spoločnosti.

18

politický pluralizmus – vyjadruje mnohosť politických ideológií a na ich

základe rôznorodosť názorov a slobodnú súťaž politických programov.

Konečným cieľom je presadiť určité spoločenské ciele, ako aj konkrétne

spôsoby ich realizácie reprezentované vo verejnom živote najmä politickými

stranami. Podstatou politického pluralizmu ako právnej inštitúcie (ktorá je

v demokratických štátoch zakotvená a garantovaná ústavou a zákonmi) je

sloboda prejavu a sloboda združovania občanov v politických stranách,

hnutiach a iných spoločenstvách. Pluralitný systém by mal zabrániť trvale

dominantnému postaveniu jednej zo skupín a monopolu moci v spoločnosti.

pramene práva – pojem, ktorý má viacero významov; vo formálnom zmysle

znamená vonkajšiu formu právnych noriem, v materiálnom zmysle

označuje zdroj obsahu týchto noriem a v gnozeologickom zmysle je zdrojom

poznania práva. Prameňmi práva sú teda všeobecne záväzné formy

vyjadrenia právnych noriem určené ústavou a zákonmi štátu. Právna náuka

pozná tieto pramene práva: normatívne právne akty, súdne precedensy,

normatívne právne zmluvy a právne obyčaje. Normatívne právne akty, inak

nazývané aj všeobecne záväzné právne predpisy, sa definujú ako výsledky

normotvornej činnosti subjektov tvorby práva. V každom štáte a jeho právnom

poriadku existuje niekoľko druhov normatívnych právnych aktov, v rámci

hierarchickej sústavy ktorých majú najvyššiu právnu silu zákony (a medzi

nimi potom ústavné zákony). V našom kontinentálnom právnom systéme sú

normatívne právne akty základným prameňom práva, na rozdiel od anglo-

amerického právneho systému. Súdny precedens je druh judikátu, t.j.

súdneho rozhodnutia, ktoré je prvým riešením daného prípadu záväzným

pre podobné prípady v budúcnosti. Normatívna právna zmluva je druhom

zmluvy, obsahujúcej právne normy ako všeobecne záväzné pravidlá

chovania. Má veľký význam v medzinárodnom práve. V dôsledku jej

prevzatia (inkorporácie) do vnútroštátneho práva je spravidla ústavou

stanovený okruh týchto zmlúv rovnako prameňom práva v právnych

poriadkoch demokratických štátov. Právne obyčaje, ktoré vznikli spontánne

na základe dlhodobej tradície a všeobecnej akceptácie verejnosťou a štátom

(resp. spoločenstvom štátov), majú v súčasnosti len obmedzený význam. Za

19

podporné pramene práva sa niekedy považujú aj nepísané právne princípy,

odborná právna literatúra a pod.

právna norma – je základom právneho systému. Je to pravidlo regulujúce

správanie, činnosť a postup fyzických osôb a právnických osôb, ktoré má

danú svoju štruktúru. Právna norma sa od ostatných sociálnych noriem (ako

napr. normy morálky, politiky, športu) odlišuje svojimi špecifickými

znakmi: všeobecnosťou, štátom uznanou formou, záväznosťou,

normatívnosťou a štátnym donútením. Právna norma predpisuje žiadúce

konanie (to, čo má byť) prostredníctvom dovolenia, zákazu a príkazu (tzv.

modality normatívnosti) určeným adresátom daného pravidla. Právna

norma sa skladá z hypotézy (ak nastanú stanovené podmienky), dispozície

(potom sa môže uplatniť ustanovené pravidlo chovania) a sankcie (ktorá

nastúpi, ak sa neuplatní pravidlo chovania obsiahnuté v dispozícii). Právne

normy bez sankcie sa považujú za imperfektné. Klasifikácia právnej normy

je možná z viacerých hľadísk, pričom významné je najmä rozlíšenie

právnych noriem podľa právnej sily. Pôsobnosťou právnej normy

rozumieme vymedzenie obsahu jej realizácie a aplikácie z hľadiska

časového, priestorového, osobného a vecného. Pojem právnej normy nie je

totožný s pojmom zákona; zákon môže obsahovať viaceré normy majúce

spravidla podobu jednej vety či jedného odseku v paragrafe, alebo aj

jedného paragrafu. Súhrn právnych noriem upravujúcich jeden druh

spoločenského vzťahu sa označuje ako právny inštitút.

právne vedomie – je tvorené dvoma rovinami – predstavou o práve

a názormi na právo. Predstavy o práve, tzn. čo ako právo v danom štáte

platí, sú špecifickou formou spoločenského vedomia, predstavujúcou súhrn

právnych názorov, ideí a predstáv ľudí o práve, v ktorých sa prejavujú ich

vzťahy k právu, poznanie a hodnotenie práva. Tieto predstavy sa však od

platného práva často odlišujú, a to podstatne. Druhú rovinu predstavujú

názory na právo , tzn. hodnotenie platného práva a v tej súvislosti , čo by sa

malo v budúcnosti zmeniť, upraviť inak a pod. Rozlišujeme individuálne,

skupinové a spoločenské právne vedomie a ďalej právne vedomie, ktoré

20

odráža platné právo (de lege lata) a právne vedomie o tom, aké by malo

právo z hľadiska správnosti a spravodlivosti byť (de lege ferenda).

právny štát – štát, ktorého podstatou je nadradenosť práva nad všetkými

cieľmi subjektov práva. Kľúčové myšlienky právneho štátu sformulovali už

klasickí antickí filozofi (Platón, Aristoteles), ale historicky najstaršou je

anglická doktrína Rule of Law (panstvo práva) vyjadrujúca viazanosť štátu

právom a druhou je americká verzia Due Process of Law (povinnosť

právneho postupu). Albert Dicey vo svojom diele z roku 1885 (An

Introduction to the Study of the Law of the Constitution) vymedzil tri základné

princípy Rule of Law, a to absenciu arbitrárneho rozhodovania exekutívy,

rovnosť všetkých pred právom, ktorú garantujú všeobecné súdy,

a normatívne zakotvenie ľudských práv, ktoré nie je podmienkou, ale

dôsledkom ich prirodzeno-právnej existencie. Kontinentálny prístup

k právnemu štátu doplnil princíp slobody o rovnosť a bratstvo. A. Bröstl

k princípom právneho štátu zaraďuje záruky základných práv a slobôd,

legitimitu a legalitu, suverenitu ľudu, deľbu moci, vzájomné brzdy

a rovnováha mocí, zvrchovanosť ústavy a zákona a právnu istotu. Ústava

SR pojem právneho štátu nedefinuje priamo; jednotlivé jeho aspekty však

možno odvodiť z rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý rozvinul princíp

materiálneho právneho štátu. Formálny právny štát (formálne prijímanie

a vykonávanie právnych predpisov) totiž negarantuje obsahovú kvalitu

zákonov, ani v ňom nie sú vytvorené záruky proti zneužitiu alebo svojvôli

moci alebo záruky dodržiavania ľudských práv a ochrany menšín.

Základnými princípmi materiálneho právneho štátu sú podľa Ústavného

súdu SR právna istota a spravodlivosť; medzi ďalšie základné princípy

právneho štátu patria princíp univerzality a prirodzenosti ľudských práv,

zvrchovanosti ústavy a zákona, deľby výkonu verejnej moci, legality

a legitimity a ochrany ústavnosti a sudcovskej nezávislosti.

priestupková imunita – zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších prepisov poskytoval poslancom Národnej

rady SR takmer do konca V. volebného obdobia Národnej rady SR špecifický

druh priestupkovej imunity (nevzťahovala sa iba na priestupky spáchané

21

v súvislosti s porušením zákazu požívať alkoholické nápoje alebo iné

návykové látky). S účinnosťou od 1. marca 2012 sa v zmysle ustanovení

zákona č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých

zákonov konanie, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného predpisu, ktorého sa dopustil poslanec Národnej rady SR, sudca

Ústavného súdu SR a sudca prejedná podľa zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších, čo v praxi znamená úplné

zrušenie priestupkovej imunity poslancov Národnej rady SR. V prípade, že

poslanec Národnej rady SR spácha priestupok a nesúhlasí s jeho

prejednaním na mieste samom, konajúci orgán o tom vykoná záznam a vec

odstúpi vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu. Ten na uľahčenie

prejednania priestupku alebo z iného dôvodu postúpi vec na prejednanie

inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode

má poslanec Národnej rady SR bydlisko alebo miesto výkonu svojej funkcie.

Ak konanie poslanca Národnej rady SR, ktoré je priestupkom, prejedná

alebo prejednáva príslušný orgán, poslanca už v predmetnej veci nemožno

disciplinárne stíhať. S účinnosťou od 26. februára 2013 bola zákonom

č. 31/2013 Z. z., ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov zrušená povinnosť orgánu, ktorý

priestupok prejednal, informovať o tejto skutočnosti Mandátový a imunitný

výbor Národnej rady SR.

princíp právnej istoty – jeden z atribútov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy

SR). Princíp právnej istoty je jedným z dvoch základných znakov

materiálneho právneho štátu, ako ich definoval Ústavný súd SR; druhým

znakom je spravodlivosť. Obsahom princípu právnej istoty je oprávnená

dôvera v právo, ochrana nadobudnutých práv a predvídateľnosť postupu

orgánov verejnej moci. Ak má mať občan oprávnenú dôveru v právo, právo

musí spĺňať tieto kritériá: byť prístupné, poznateľné (obsahovo jasné

a zrozumiteľné, jednoznačné, určité a bezrozporné) a predvídateľné (stabilita

zákonov a ich neretroaktívne pôsobenie). Požiadavka právnej istoty sa

zabezpečuje aj tým, že sa všeobecne záväzné právne predpisy nemenia

náhodne a subjektivisticky, ale iba v súlade s Ústavou SR a objektívne

22

zisteným vývojom spoločnosti (stabilita práva). Požiadavka zákazu

retroaktívneho (t. j. spätného) pôsobenia zákonov súvisí s ochranou

nadobudnutých práv, keďže v právnom a demokratickom štáte vládnu

zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, a teda právny predpis má pôsobiť

iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade spätného pôsobenia

zákonov by sa porušila požiadavka na ich bezrozpornosť a poznateľnosť,

čím by dochádzalo k situácii, že subjekty práva by nemali istotu, či nimi

v minulosti riadne a zákonne nadobudnuté práva budú chránené aj

v prípade prijatia novej právnej úpravy. Ústavný súd SR pri hodnotení

spätnej pôsobnosti právnych predpisov vychádzal zo zásady, že kto konal

na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej

dôvere

k nemu

sklamaný.

Právna

istota

spočíva

ďalej aj

v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné

štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov

a že ich budú správne vykladať a aplikovať.

referendum – ústavnoprávny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť

občanom štátu, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle

(jedna z foriem priamej demokracie a doplnenie reprezentatívnej

demokracie). Aj keď občania delegujú svoje práva parlamentu (štátna moc

pochádza od občanov), ostáva im právo rozhodovať o niektorých zásadných

otázkach týkajúcich sa verejného záujmu. Občania v referende uplatňujú

toto svoje oprávnenie hlasovaním, ktoré má právne účinky. Toto základné

právo občanov však nie je absolútnej povahy, vzniká a realizuje sa iba

v rámci podmienok ustanovených ústavou. Ústava SR rozoznáva

obligatórne referendum (podľa čl. 93 ods. 1 „Referendom sa potvrdí ústavný

zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto

zväzku“) a fakultatívne referendum (podľa čl. 93 ods. 2 „Referendom sa

môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“).

Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody

a štátny rozpočet (čl. 93 ods. 3 Ústavy SR). Ďalšia kategorizácia referenda je

možná podľa záväznosti výsledku referenda na záväzné a odporúčacie

(konzultatívne) a ďalej podľa toho, či sa uskutočňuje v celom štáte alebo na

menšom území na referendum celoštátne a miestne referendum.

23

Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň

350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada SR, a to do 30 dní

od prijatia petície občanov alebo prijatia uznesenia Národnej rady SR.

Prezident SR môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR

návrh na rozhodnutie, či predmet referenda je v súlade s Ústavou SR alebo

s ústavným zákonom.

retroaktivita právnych noriem – je spätné pôsobenie právnej normy do

minulosti. Právne normy v podmienkach demokratického štátu majú

pôsobiť v zásade do budúcnosti a nie do minulosti. Na princípe zákazu

retroaktivity je založená ochrana občianskej slobody jednotlivca, ochrana

jeho právneho konania v minulosti a právnych účinkov tohto konania aj

smerom k prítomnosti a budúcnosti vrátane ochrany ním nadobudnutých

práv v minulosti. Teória rozoznáva pravú a nepravú retroaktivitu. Za pravú

retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom zákonodarca

v novom právnom predpise (zákone) neuzná práva (alebo povinnosti)

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali

na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu (zákona);

pravá retroaktivita je z hľadiska právnej istoty nežiadúca. Za nepravú

retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom zákonodarca

v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas

platnosti skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité zmeny práv (alebo

povinností), ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností, alebo na

ich základe zavedie aj nové práva alebo povinnosti. Výsledkom rozlišovania

medzi pravou retroaktivitou a nepravou retroaktivitou je poznanie, že

zďaleka nie každú zmenu, ktorú prinesie nový zákon na právne vzťahy

založené právnymi skutočnosťami v predchádzajúcom zákone (na vzťahy,

ktoré vznikli počas platnosti minulej právnej normy), je možné spájať so

spätným pôsobením zákona a ako takú odmietať.

rozpor záujmov poslanca – podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších

predpisov stav, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie

uprednostní osobný záujem (prinášajúci majetkový prospech alebo iný

24

prospech jemu alebo jemu blízkym osobám) pred verejným záujmom

(prinášajúci majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom

alebo mnohým občanom). Povinnosti poslanca ako verejného funkcionára

definujú čl. 4 až 8 citovaného ústavného zákona. Poslanec v sľube, ktorý

skladá na ustanovujúcej schôdzi, o. i. sľubuje, že „Svoje povinnosti budem

plniť v záujme jej občanov.“ Okrem toho je v zmysle čl. 77 Ústavy SR

funkcia poslanca nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora,

verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka

ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu. Ak bol poslanec

vymenovaný za člena vlády SR, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto

funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

súdna moc – je súčasťou štátnej moci, a ako špecifická činnosť štátu je

vykonávaná v mene republiky nezávislými súdmi. Podstata súdnej

právomoci spočíva v nezávislom a nestrannom rozhodovaní o právach,

povinnostiach a právom chránených záujmoch, o vine a uložení trestu alebo

iného opatrenia a vo veciach ochrany ústavnosti a zákonnosti. V Slovenskej

republike predstavujú súdnu moc Ústavný súd SR a sústava súdov, ktorú

tvoria Najvyšší súd SR a ostatné súdy; súčasťou sústavy súdov je aj ich

inštančná organizácia na súdy nižšieho stupňa a súdy vyššieho stupňa.

Súdnictvo je u nás organizované v dvojinštančnej sústave, ktorú tvorí okresný

súd, krajský súd a Najvyšší súd SR. Okrem toho zákonom č. 291/2009 Z. z.

o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol

zriadený Špecializovaný trestný súd, ktorého pôsobnosť sa vzťahuje na

osobitne vymedzené, spravidla najťažšie trestné činy. Všeobecné súdy, pokiaľ

ide o slovenský právny systém, rozhodujú v občianskoprávnych veciach

a trestnoprávnych veciach. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších predpisov sa základným článkom organizácie správneho

súdnictva stali krajské súdy ako súdy prvej inštancie. Najvyšší súd SR

rozhoduje na základe kasačnej sťažnosti, ako nového opravného prostriedku,

ktorý nahradí inštitút odvolania proti právoplatným rozhodnutiam krajských

súdov. S rozhodovaním Najvyššieho súdu SR ako súdu prvej inštancie sa

počíta iba výnimočne, a to v osobitných konaniach (napr. niektoré volebné

veci). Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

25

predpisov zaviedol aj osobitnú úpravu niektorých typov konaní v správnom

súdnictve, ktorú si vyžiadala súdna prax.

štátne symboly – vonkajším prejavom štátnosti je označenie (názov) štátu

a jeho štátne symboly. Štátnymi symbolmi sa každý štát reprezentuje

navonok a zároveň nimi vyjadruje svoju históriu, štátnu formu i národnú

identitu. Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú v zmysle Ústavy SR

štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Používanie štátnych

symbolov ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení

neskorších predpisov.

ústava – „zákon zákonov právneho poriadku“, resp. normatívny právny akt

najvyššej právnej sily, právny základ štátu. Ide o základný zákon, ktorý

upravuje organizáciu štátu, jeho formu a štruktúru, ochranu ústavnosti, ako

aj zásady vzťahov medzi štátom a občanmi. Z hľadiska právnej sily má

ústava dva rozmery: systémový a vyžarovací. Systémový rozmer sa

premieta do princípu, že žiaden právny predpis nemôže byť v rozpore

s ústavou, čo nadobúda význam najmä pri tvorbe právnych predpisov.

Vyžarovací rozmer znamená, že ústava sa stáva automatickou súčasťou

obsahu právnych noriem všetkých právnych predpisov, čo je dôležité najmä

pri realizácii a aplikácii právnych predpisov. Ústava má osobitné funkcie,

ktoré ju odlišujú od ostatných právnych predpisov. Právna funkcia vyplýva

z jej osobitného postavenia v právnom poriadku. Integračná funkcia slúži na

zjednotenie spoločnosti, obsah ústavy je totiž výrazom širokého konsenzu

politickej reprezentácie štátu. Politicko-organizačná funkcia ústavy spočíva

v tom, že vymedzuje základné pravidlá politického boja o štátnu moc

a organizáciu výkonu tejto moci. Väčšina štátov má písanú ústavu, ktorú

možno meniť spravidla osobitne predpísaným spôsobom, niektoré štáty

majú ústavu nepísanú (napr. Spojené kráľovstvo, ktorého ústavu tvorí súbor

zákonov – aktov parlamentu, ústavné zvyklosti a obyčajové pravidlá).

Z hľadiska zmeny ústavy rozoznávame ústavy tuhé (rigidné), ktoré môžu

byť zmenené alebo dopĺňané osobitným, spravidla zložitejším spôsobom

ako zákony a ústavy pružné (flexibilné), ktoré je možné meniť tak ako zákon.

26

Obsahom ústavy býva spravidla organizácia štátu (určenie územia,

obyvateľstva, formy vlády, členenie štátu, štátne symboly a pod.) a vzťah

štátu a jednotlivca (úprava, garancie a obmedzenie základných práv

a slobôd). Pre ústavu sa v rôznych právnych systémoch a štátoch používa

rozličné označenie, ktorým sa odlišuje od ostatných právnych predpisov

štátu, napr. základný zákon (Nemecko), konštitúcia (USA, Taliansko).

Ústava SR má polylegálny charakter , keďže okrem Ústavy SR (ústavný zákon

č. 460/1992 Zb.) ju tvorí aj niekoľko osobitných ústavných zákonov. Ústava

SR je ústavou písanou a rigidnou (k jej zmene je predpísaná relatívne sťažená

procedúra a musí byť dosiahnutá ústavná väčšina).

Ústavný súd Slovenskej republiky – súdny orgán ochrany ústavnosti.

Ústavnosťou rozumieme súlad postupu všetkých štátnych orgánov, orgánov

samosprávy a ostatných právnických osôb a fyzických osôb s Ústavou SR.

Ochranou ústavnosti treba rozumieť aj ochranu demokratického poriadku

vytvoreného a fungujúceho na základe Ústavy SR. Ústavný súd SR je

upravený v čl. 124 – 140 Ústavy SR. Podrobnosti ustanovuje zákon č. 314/2018

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ústavný súd SR rozhoduje o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov

s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom, ďalej rozhoduje o tom, či predmet

referenda je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, rozhoduje

kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon

neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán; rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd; rozhoduje o sťažnostiach orgánov

územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu

alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej

samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd; o sťažnosti proti

rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady SR,

27

o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta SR, volieb do Národnej rady SR,

volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu;

v neposlednom rade Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného

zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych

predpisov, o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich

častí, niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti, ako aj

rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa uverejňujú

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

vertikálna deľba moci – spôsob rozdelenia kompetencií medzi centrálnymi

orgánmi štátnej moci a orgánmi alebo inštitúciami kreovanými na územnom

princípe. Mieru vyváženosti centralizmu a decentralizácie štátnej moci

ovplyvňujú predovšetkým historické, kultúrne, ekonomické a politické

faktory. Primárnym determinantom je umiestnenie suverenity v ústavnom

systéme daného štátu – práve ústavná architektúra vytvára možnosti,

v rámci ktorých sa bude vzťah medzi centrom a perifériou odohrávať.

Sekundárnym determinantom je administratívne členenie štátu. Forma

vzťahu medzi centrom a jednotlivými administratívnymi jednotkami sa

v praxi výrazne líši, a preto v teoretickej rovine neexistuje zhoda ohľadom

precíznejšieho vymedzenia právomocí uvedených subjektov v jednotlivých

formách vertikálnej deľby moci. V zásade môžeme hovoriť o troch

základných formách vertikálnej deľby moci – unitárny štát, federácia

a konfederácia. Konfederácia ako nanajvýš decentralizovaná politická únia

poskytujúca centru len minimálne kompetencie sa pochopiteľne ukazuje

z hľadiska štátu ako neudržateľná forma vertikálnej deľby moci. Princíp

konfederácie sa z tohto dôvodu uplatňuje predovšetkým v rámci

medzivládnej spolupráce, napr. na pôde NATO alebo OSN. EÚ v tomto

kontexte kombinuje niektoré federatívne a niektoré konfederatívne prvky.

Z historického hľadiska znaky konfederácie napĺňali Spojené štáty americké

v rokoch 1781 – 1787, Švajčiarsko pred prijatím ústavy v roku 1848 alebo

Rakúsko-Uhorsko.

Východiskovým

rozdielom

medzi

federáciou

a konfederáciou je fakt, že konfederatívna vertikálna deľba moci prenecháva

centru oslabené, v zásade len reprezentatívne, nevynútiteľné a dohliadajúce

kompetencie; konštituujúce prvky si aj po integrácii do konfederácie

28

ponechávajú väčšinu právomocí. Unitárny štát znamená takú vertikálnu

deľbu moci, že prakticky žiaden decentralizovaný orgán alebo inštitúcia nie

sú od centrálnej moci nezávislé. Ústavná nadriadenosť je priznaná práve

centrálnej, resp. ústrednej vláde. Štátna moc je konzistentná a homogénna.

V prípade federácie je moc rozdelená medzi centrum a jednotlivé subcelky

takým spôsobom, že určité kompetencie sú vo výlučnej autonómnej

právomoci týchto subcelkov. Suverenita je založená na oddelených

oblastiach ústavnej autonómie ústrednej federálnej vlády a vlády provincie

alebo členského štátu federácie.

vláda – vrcholný orgán výkonnej moci, ktorý sa skladá z predsedu,

podpredsedov a ministrov. Ústava SR nestanovuje počet jej členov ani počet

rezortov. Avšak ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,

vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov hovorí o konkrétnych ministroch, takže vláda SR musí vždy mať

ministra obrany, ministra vnútra, ministra financií a ministra zahraničných

vecí. Členstvo vo vláde SR je nezlučiteľné s výkonom poslaneckého

mandátu, ako aj s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so

štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo

s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom

v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva

podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou

činnosťou, okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej,

literárnej alebo umeleckej činnosti. Predseda vlády SR je členom vlády

s osobitným postavením, ktoré nemá žiaden z ďalších členov vlády. Odráža

sa to napr. v skutočnosti, že v prípade ak Národná rada SR vysloví nedôveru

predsedovi vlády SR, prezident SR ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády

má za následok odstúpenie vlády. Vláda na vykonanie zákonov prijíma

nariadenia. V parlamentnej forme vlády je vláda zodpovedná parlamentu,

ktorý jej môže vysloviť nedôveru. Poslanci Národnej rady SR majú voči

vláde okrem možnosti vyslovenia nedôvery aj iné kontrolné oprávnenia,

napr. právo vyžadovať správy a informácie alebo inštitút hodiny otázok

a interpelácií.

29

voľby – ako slobodná súťaž predstavujú primárnu podmienku fungovania

zastupiteľskej demokracie. Základom slobodných a spravodlivých volieb je

všeobecné, rovné a priame volebné právo s tajným hlasovaním. Voľbami sa

moc prenáša z občana na jeho predstaviteľov – zástupcov. V zastupiteľskej

demokracii je potrebné, na fungovanie princípu delegovania moci občanmi

na volených zástupcov, vytvoriť právny systém, ktorý občanom zabezpečí

volebné právo ovplyvňujúce legitimitu parlamentu. Právna regulácia

určuje, ako voliť a akým spôsobom premietnuť volebné výsledky do

zloženia parlamentu, čím volič ovplyvňuje rozloženie politických síl

a záujmov spoločnosti. V rôznych krajinách a pri rôznych funkciách sa

odlišujú rôzne volebné systémy, a teda spôsob voľby, dĺžka volebného

obdobia a podobne. Priamymi voľbami celoštátneho významu sú

parlamentné a prezidentské voľby, ale dôležité sú aj voľby do orgánov

samospráv a územných celkov (u nás voľby starostov/primátorov,

obecných/mestských zastupiteľstiev a orgánov vyšších územných celkov).

Voľby do 150-člennej Národnej rady SR sa konajú každé štyri roky. Aktívne

volebné právo je limitované vekovou hranicou 18 rokov, pasívne volebné

právo hranicou 21 rokov. Občania Slovenskej republiky môžu do Národnej

rady SR voliť aj poštou zo zahraničia. Od roku 1999 sa u nás ustálila priama

voľba prezidenta v dvoch kolách. Hlavu štátu, podobne ako 14 poslancov

Európskeho parlamentu, volia občania na päť rokov.

volebné právo – patrí v modernej demokratickej spoločnosti medzi základné

právo a jeho uplatňovanie je nevyhnutné na udržiavanie pluralitného systému

demokracie. Aktívne volebné právo, teda možnosť vyberať si svojich

zástupcov, je na Slovensku podmienené vekom 18 rokov. Volebné právo je

v demokracii všeobecné (platí pre všetkých), tajné (nikto nemôže mať možnosť

kontrolovať voľbu jednotlivca), rovné (rovnaká váha všetkých hlasov)

a priame (voľbu vykonáva volič bezprostredne, pričom zastúpenie nie je

možné). Vekový limit pri pasívnom volebnom práve, čiže možnosť uchádzať

sa o verejné funkcie, môže byť rôzny v závislosti od konkrétnej funkcie.

volebný systém – súhrn všetkých pravidiel, ktoré regulujú volebné vzťahy

a určujú ako sa budú počty získaných hlasov prevádzať na poslanecké (či

iné) mandáty. Volebné systémy sa v zásade delia na väčšinové, pomerné

30

a zmiešané. Pri väčšinovom volebnom systéme zvyčajne víťaz získava

určený mandát, pri pomernom sa počet mandátov delí medzi zúčastnené

strany podľa volebných ziskov. Zmiešané volebné systémy kombinujú

prvky väčšinových a pomerných systémov. Ďalšími dôležitými

vlastnosťami volebného systému sú počet obvodov, počet kôl hlasovania,

počet rozdeľovaných mandátov v obvode, prah zvoliteľnosti (volebná

klauzula), volebná formula (spôsob prepočítavania hlasov) a iné.

Parlamentné voľby v Slovenskej republike sú upravené zákonom

č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do Národnej rady SR sa volí

pomerným volebným systémom. Slovensko je v týchto voľbách jedným

volebným obvodom, v ktorom sa súťaží o 150 mandátov. Voľby sú jednokolové,

uskutočňujú sa v jeden deň v sobotu. Podmienkou pre vstup politickej strany

do parlamentu (volebná klauzula) je získanie najmenej 5 % platných hlasov, pre

koalíciu zloženú z dvoch alebo troch politických strán získanie najmenej 7 %

platných hlasov a pre koalíciu zloženú zo štyroch a viac politických strán

získanie najmenej 10 % platných hlasov. Pri voľbách do Národnej rady SR

existuje aj inštitút tzv. preferenčného hlasovania. Každý volič disponuje štyrmi

preferenčnými hlasmi, ktoré môže dať vybraným kandidátom na poslancov

z jednej politickej strany/koalície. Ak kandidát na poslanca získa aspoň 3 %

z celkového množstva hlasov jeho strany/koalície, tak má prednosť pred

kandidátmi, ktorí sú na kandidátke umiestnení vyššie.

zákonodarný proces – osobitný druh ústavného procesu, ktorého úprava je

určená na to, aby rokovanie o návrhoch zákonov malo stanovené relatívne

pevné pravidlá umožňujúce poslancom Národnej rady SR na konci tohto

procesu hlasovať za návrh zákona alebo proti návrhu zákona. Je postupom

navrhovania, prerokúvania, schvaľovania a zverejňovania ústavných

zákonov a zákonov. Národná rada SR okrem návrhov zákonov prerokúva

a vyslovuje súhlas aj s medzinárodnými zmluvami a opätovne prerokúva

zákony vrátené prezidentom SR. V zmysle čl. 92 ods. 2 Ústavy SR rokovanie

Národnej rady SR a jej výborov ustanoví zákon. Je ním zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákonodarný proces

31

upravujú aj Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. (uznesenie NR

SR č. 519 z 18. decembra 1996, uznesenie NR SR č. 1146 zo 6. novembra 2008

a uznesenie NR SR č. 1169/2018 zo 16. mája 2018), Podrobnejšie pravidlá rokovania

Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré schvaľuje Národná rada SR uznesením

a Stanoviská Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k postupu

podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky – je v zmysle zákona č. 400/2015 Z.z.

o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátnym

publikačným nástrojom Slovenskej republiky; Zbierka zákonov SR sa

vydáva v elektronickej podobe a v listinnej podobe. Vydavateľom Zbierky

zákonov SR je Ministerstvo spravodlivosti SR. Elektronická podoba a

listinná podoba Zbierky zákonov SR majú rovnaké právne účinky a zhodný

obsah; ak je rozdiel v texte elektronickej podoby a listinnej podoby Zbierky

zákonov SR, prednosť má text uverejnený v listinnej podobe Zbierky

zákonov SR. Elektronická podoba Zbierky zákonov SR je dostupná

bezplatne prostredníctvom Slov-Lexu. Ministerstvo spravodlivosti SR

zabezpečí, aby každý záujemca o listinnú podobu Zbierky zákonov SR mal

možnosť si ju odplatne obstarať; zasiela bezplatne listinnú podobu každého

vydania Zbierky zákonov SR obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne

pracovisko s prístupom na internet. Obec je povinná zabezpečiť, aby Zbierka

zákonov SR bola v sídle obecného úradu alebo na mieste, ktoré určí obec,

prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Obec je oprávnená

pre záujemcu vyhotoviť informatívny výtlačok zo Zbierky zákonov SR, a to

bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť materiálne

náklady spojené so zhotovením takého výtlačku; úhrada je príjmom obce;

toto platí rovnako pre samosprávny kraj a okresný úrad. V Zbierke zákonov

SR sa uverejnením vyhlasujú právne predpisy, iné právne akty (napr.:

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, návrhy prijaté

v referende) a akty medzinárodného práva (napr. medzinárodná zmluva

ratifikovaná prezidentom alebo medzinárodná zmluva, ktorá obsahuje

úpravu týkajúcu sa právneho postavenia osôb alebo ich oprávnených

záujmov). Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa

32

v Zbierke zákonov SR označujú poradovými číslami; číslovanie sa začína

1. januárom a končí sa 31. decembrom toho istého roka. V citácii právnych

predpisov sa namiesto názvu "Zbierka zákonov Slovenskej republiky"

používa skratka "Z. z.".

33

PARLAMENTNÁ TERMINOLÓGIA

druhé čítanie – štádium zákonodarného procesu, do ktorého postupuje

návrh zákona, o ktorom NR SR rozhodla, že sa prerokuje v druhom čítaní.

V rámci druhého čítania rokujú o návrhu zákona výbory a NR SR.

O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol návrh zákona rozhodnutím NR

SR pridelený. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh

zákona pridelený, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru.

Návrh zákona vo výboroch odôvodňuje člen vlády, ak ide o návrh výboru

alebo skupiny poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec,

a ak ide o návrh poslanca, odôvodní ho navrhujúci poslanec. Po

navrhovateľovi zákona vystúpi spravodajca, ktorého na prerokovanie

návrhu zákona určí výbor zo svojich členov. Každý výbor, ktorému bol

z rozhodnutia NR SR pridelený návrh zákona, vypracuje pre NR SR

písomnú správu o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní.

Táto písomná správa obsahuje stanovisko výboru, či odporúča NR SR návrh

zákona schváliť; ak sa výbor uznesie na pozmeňujúcich alebo na

doplňujúcich návrhoch, správa obsahuje ich znenie.

Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú NR SR písomnú

spoločnú správu vypracovanú gestorským výborom, ktorý rokuje

o návrhu zákona ako posledný a pôsobí na zjednotenie stanovísk výborov.

Táto spoločná správa obsahuje informáciu o stanoviskách výborov vrátane

vlastného, najmä o tom, či odporúčajú NR SR návrh zákona schváliť,

o stanoviskách poslancov, ktorí podali svoje stanoviská gestorskému

výboru, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a svoje záverečné

stanovisko k tomu, či odporúča NR SR návrh zákona schváliť alebo ho vrátiť

navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť rokovanie o ňom,

alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. Gestorský výbor určí tiež spoločného

spravodajcu výborov na prerokovanie návrhu zákona v NR SR, ktorý

informuje NR SR o výsledku rokovania výborov. Ak gestorský výbor

neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca

len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší

postup. O návrhu zákona v druhom čítaní môže NR SR rokovať najskôr po

uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie

34

spoločného spravodajcu, ak NR SR nerozhodne o skrátení tejto lehoty. Na

schôdzi NR SR v druhom čítaní možno podávať k návrhu zákona

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, na ktoré je potrebný súhlas aspoň

15 poslancov; súhlas sa vyjadruje podpisom poslanca pod písomný

a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. V druhom čítaní sa na

schôdzi NR SR hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

uvedených v správe výboru alebo v spoločnej správe výborov má prednosť

pred ostatnými návrhmi podanými v rozprave.

Etický kódex poslanca - v zmysle § 9a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len “zákon o rokovacom poriadku NR SR”) môže Národná

rada SR uznesením schváliť Etický kódex poslanca. Poslanec je povinný pri

výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania

a dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a Etický kódex poslanca.

faktická poznámka – poslanci majú právo reagovať v rozprave na

vystúpenie ostatného rečníka jednou faktickou poznámkou v trvaní dvoch

minút. Faktickou poznámkou nemôže poslanec reagovať na inú faktickú

poznámku. Rečník, na ktorého poslanci reagovali, môže vystúpiť so svojim

stanoviskom k vystúpeniam poslancov v trvaní dvoch minút.

funkcie Národnej rady Slovenskej republiky – NR SR vykonáva svoje

funkcie, ako jej prináležia podľa Ústavy SR, v zákonodarnej a kontrolnej

činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných

orgánov (kreačná činnosť), ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje

zákon (napr. činnosť NR SR v záležitostiach EÚ).

gestorský výbor – navrhuje ho predseda NR SR do prvého čítania.

V prípade rozhodnutia NR SR prerokovať návrh zákona v druhom čítaní sa

rozhodne aj o návrhu predsedu NR SR na pridelenie návrhu zákona

výborom a na určenie gestorského výboru. Gestorský výbor je vecne

zastrešujúcim výborom pre daný návrh zákona, svojím zameraním mu je

35

najbližšie. Rokuje o danom návrhu zákona ako posledný. Poslanci, ktorí sú

členmi gestorského výboru, tak rokujú o návrhu zákona dvakrát. Prvýkrát v

pozícii členov výboru, keď majú možnosť predkladať pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy k návrhu zákona. Druhýkrát v pozícii členov

gestorského výboru, keď sa vyjadrujú k návrhom a stanoviskám ostatných

výborov. Gestorskému výboru môžu oznámiť svoje stanovisko k návrhu

zákona poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona

pridelený. Úloha gestorského výboru spočíva vo vypracovaní

a schválení spoločnej správy výborov, ktoré návrh zákona prerokovali.

Spoločná správa výborov obsahuje informáciu, ktorým výborom bol návrh

zákona pridelený a ktoré výbory návrh zákona prerokovali, informáciu

o stanoviskách poslancov, ktoré boli podané gestorskému výboru,

o stanoviskách výborov vrátane vlastného a o tom, či výbory odporúčajú NR

SR návrh zákona schváliť. Ďalej spoločná správa obsahuje pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy výborov spolu s ich odôvodnením, stanoviskom

gestorského výboru k nim spolu so záverečným stanoviskom gestorského

výboru k tomu, či odporúča NR SR návrh zákona schváliť alebo ho vrátiť

navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť rokovanie o ňom,

alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. Ak sú stanoviská výborov rozdielne,

gestorský výbor pôsobí na ich zjednotenie a môže aj zvolať spoločnú

schôdzu výborov.

hlasovanie – Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje o každom

návrhu hlasovaním. Podrobnosti o hlasovaní ustanovuje zákon

o rokovacom poriadku NR SR. Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na

schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. Hlasovanie

sa spravidla uskutoční každý rokovací deň o 11. hodine a o 17. hodine, ak

NR SR nerozhodne bez rozpravy inak. Jednotlivé hlasovanie nemožno

prerušiť; počas neho predsedajúci nikomu nemôže udeliť slovo. Hlasovanie

je verejné alebo tajné. Poslanci hlasujú spravidla z miest, ktoré im boli určené

zasadacím poriadkom NR SR. Spravodajca hlasuje z miesta určeného pre

spravodajcu. Na správnosť hlasovania dozerajú overovatelia NR SR a v

prípade pochybností o výsledku hlasovania môže na návrh predsedajúceho

NR SR bez rozpravy rozhodnúť, že overovatelia NR SR spočítajú hlasy.

36

Na platné uznesenie NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných poslancov, čo platí napr. na prijímanie zákonov. Na prijatie

ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu

s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, na prijatie

uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta SR, na podanie

obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný

súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Na vyslovenie

súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 Ústavy SR a na

prijatie zákona vráteného prezidentom SR podľa čl. 102 písm. o) Ústavy SR

je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Hlasovanie vo výbore upravuje zákon o rokovacom poriadku NR SR; na

hlasovanie vo výbore sa primerane použijú ustanovenia o hlasovaní na

schôdzach Národnej rady SR.

hodina otázok – bod programu schôdze NR SR so začiatkom o 14. hodine,

ak je rokovacím dňom schôdze NR SR štvrtok okrem schôdze NR SR

zvolenej na písomnú žiadosť najmenej pätiny jej poslancov. Na hodine

otázok odpovedajú členovia vlády, prokurátor a predseda Najvyššieho

kontrolného úradu SR na aktuálne otázky najmä z ich pôsobnosti. Otázky

predkladajú poslanci písomne do 12. hodiny predchádzajúceho dňa. Prvých

15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády. NR SR môže

rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len

o určitom probléme.

interpelácia – kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie

a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády

a uznesení NR SR vládou a jej členmi. Poslanec môže interpelovať vládu,

člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo

veciach ich pôsobnosti.

Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze NR SR; to neplatí

pri schôdzi NR SR zvolanej na písomnú žiadosť najmenej pätiny jej

poslancov. Interpelácia sa podáva písomne predsedovi NR SR, poslanec

môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze NR

SR určeného na interpelácie. Interpelovaný je povinný písomne odpovedať

37

na interpeláciu do 30 dní, okrem prípadu ak NR SR vyhlási interpeláciu za

naliehavú a určí na odpoveď lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Po

doručení odpovede sa na najbližšiu schôdzu NR SR zaradí rozprava

o odpovedi na interpeláciu. NR SR zaujme uznesením stanovisko

k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú.

Na návrh vlády sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere

vláde.

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky – štátna rozpočtová

organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so

zabezpečovaním činnosti NR SR, jej výborov, osobitných kontrolných

výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby. Za

týmto účelom zamestnáva štátnych zamestnancov a zamestnancov.

Kanceláriu riadi a vystupuje v jej mene vedúci kancelárie; za činnosť

kancelárie zodpovedá predsedovi NR SR, ktorý ho do funkcie vymenúva

a aj z funkcie odvoláva.

komisie Národnej rady Slovenskej republiky - Národná rada a jej výbory

si môžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie na konzultovanie otázok a na

prípravu stanovísk k veciam, ktoré patria do ich pôsobnosti. Členmi komisie

môžu byť poslanci a iné osoby. Predsedom komisie je vždy poslanec. Výbory

môžu zriaďovať aj spoločné komisie.

kvórum – predstavuje najnižší počet prítomných poslancov, nevyhnutný

pre uznášaniaschopnosť NR SR. NR SR je schopná uznášať sa, ak je prítomná

nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov, t. j. aspoň 76 poslancov.

Legislatívne pravidlá tvorby zákonov – záväzné pravidlá, ktoré určujú pre

navrhovateľov ústavných zákonov a zákonov spôsob ich tvorby,

podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich

forme až po ich vyhlásenie v Zbierke zákonov. Legislatívne pravidlá vlády

Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo

4. mája 2016 č. 164 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky

z 28. septembra 2016 č. 441, uznesenia vlády Slovenskej republiky

38

z 23. mája 2018 č. 251 a uznesenia vlády Slovenskej republiky z 29. mája 2019

č. 242 upravujú postup ministerstiev a ostatných orgánov verejnej moci ako

predkladateľov pri príprave, predkladaní a prerokúvaní zákonov, ktorých

návrhy podáva vláda Slovenskej republiky až do ich podania NR SR,

a nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov až po ich vyhlásenie

v Zbierke zákonov. Legislatívne pravidlá tvorby zákonov schválené

v zmysle § 69 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku NR SR uznesením NR

SR a vyhlásené pod č. 19/1997 Z. z. upravujú postup od momentu podania

návrhov ústavných zákonov a zákonov do NR SR. Legislatívne pravidlá

tvorby zákonov upravujú legislatívne postupy s cieľom pripraviť a schváliť

taký zákon, ktorý sa stane prirodzenou súčasťou vyváženého, prehľadného

a stabilného právneho poriadku zlučiteľného s právom EÚ.

legislatívny proces – postup navrhovania, prerokúvania, schvaľovania

a zverejňovania ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných

predpisov. Upravený je Ústavou SR, zákonom o rokovacom poriadku NR

SR, zákonom o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky, Legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.,

Podrobnejšími pravidlami rokovania Národnej rady Slovenskej republiky,

Legislatívnymi pravidlami vlády a internými normatívnymi aktmi

ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

medzinárodná zmluva – dohoda uzavretá medzi dvoma alebo viacerými

subjektmi medzinárodného práva písomnou formou, ktorá má z vôle týchto

subjektov právne účinky a spravuje sa medzinárodným právom.

Medzinárodné zmluvy sú hlavnými prameňmi medzinárodného práva

verejného.

návrh zákona – návrh právnej úpravy, ktorá sa v zákonom stanovenej forme

predkladá do NR SR s cieľom jej riadneho prerokovania a schválenia. Návrh

zákona musí byť vypracovaný v paragrafovom znení, t. j. v podobe, v akej

má byť schválený, a jeho súčasťou musí byť aj dôvodová správa. Dôvodová

správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej,

ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej

39

úpravy, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny

rozpočet, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutný na všestranné posúdenie

návrhu zákona. V dôvodovej správe sa musí uviesť súlad návrhu zákona

s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a súlad

návrhu zákona s právom EÚ. Ak návrh zákona nespĺňa náležitosti, predseda

NR SR odporučí navrhovateľovi zákona, aby nedostatky odstránil. Ak

navrhovateľ zákona s odporúčaním nesúhlasí, predloží predseda NR SR

svoje odporúčanie spolu so stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu

schôdzu NR SR, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy. Predseda NR SR zaradí

návrh zákona do programu schôdze NR SR.

nepriama novela právnej úpravy – nežiaduci jav v legislatívnom procese; je

to taká novelizácia zákona, ktorá svojím obsahom nerešpektuje legislatívne

požiadavky kladené na prípravu novely zákona, tzn. v úvodnej vete zákona

výslovne neuvádza, ktorý zákon sa má novelizovať, a ďalej mení a dopĺňa

iný zákon (zákony) bez uvedenia citácie novelizovaného zákona

v samostatnom článku (článkoch) označenom rímskou číslicou (číslicami),

resp. v samostatnom novelizačnom článku zákon (zákony) novelizuje bez

toho, aby sa uviedlo, ktoré konkrétne ustanovenie novelizovaného zákona

(zákonov) sa mení alebo dopĺňa.

osobitné kontrolné výbory Národnej rady Slovenskej republiky – NR SR

si z poslancov zriaďuje osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti

Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby

a Vojenského spravodajstva. Práva a povinnosti osobitných kontrolných

výborov a ich členov upravujú osobitné predpisy. Členovia osobitných

kontrolných výborov sú volení podľa princípu pomerného zastúpenia

členov poslaneckého klubu vzhľadom na určený počet členov osobitného

kontrolného výboru. Rokovanie osobitných kontrolných výborov je

neverejné. Ustanovenia zákona o rokovacom poriadku NR SR sa na

rokovanie týchto výborov vzťahujú primerane.

overovatelia – dozerajú na správnosť hlasovania a na konanie volieb na

schôdzach NR SR a výborov a v prípade pochybností o výsledku hlasovania

40

spočítajú hlasy; zodpovedajú aj za správnosť a úplnosť zápisníc zo schôdzí,

podpisujú uznesenia a iné schvaľované listiny. Overovateľov NR SR volí NR

SR na svojej ustanovujúcej schôdzi po zložení sľubu poslancov a po

schválení volebného poriadku; overovatelia výborov sú volení na

ustanovujúcej schôdzi výboru.

Overovatelia dozerajú aj na priebeh tajného hlasovania na ktoré sa použijú

hlasovacie lístky, ktoré overovatelia NR SR vydajú poslancom pri vstupe do

priestoru určeného na tajné hlasovanie. Poverený overovateľ NR SR oznámi

počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za

navrhnutého kandidáta, počet poslancov, ktorí hlasovali proti navrhnutému

kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet poslancov,

ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

platnosť a účinnosť zákona – platnosť zákona nastáva dňom jeho verejného

vyhlásenia v zbierke, v ktorej je publikovaný. V podmienkach SR sú zákony

zverejňované v Zbierke zákonov SR. Účinnosť zákona vzniká buď súčasne

s jeho platnosťou, alebo neskôr. Až nadobudnutím účinnosti vyplývajú

z právnych predpisov záväzné práva a povinnosti a nastupuje aj možnosť

aplikácie štátneho donútenia. V zmysle zákona o tvorbe právnych

predpisov a o Zbierke zákonov vo všeobecnosti platí, že zákon nadobúda

účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je

v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to

odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v zákone

výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom

vyhlásenia v Zbierke zákonov. Čas, ktorý plynie medzi platnosťou

a účinnosťou, sa nazýva vacatio legis alebo legisvakačná lehota.

podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky – zastupujú

predsedu NR SR a sú zodpovední NR SR. Podpredsedovia NR SR riadia

a organizujú úseky činnosti NR SR podľa poverenia predsedom NR SR,

zastupujú predsedu NR SR v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými

ich poverí a vykonávajú ďalšie činnosti podľa Ústavy SR a zákona

o rokovacom poriadku NR SR. Podpredsedovia NR SR môžu byť poverení

predsedom NR SR riadením schôdze a môžu sa zúčastňovať poslaneckého

41

grémia. Počas rokovania NR SR sa podpredsedom NR SR udelí slovo,

kedykoľvek o to požiadajú. Kandidátov na podpredsedov NR SR vrátane

návrhov na určenie ich počtu podávajú doterajšiemu predsedovi NR SR

poslanecké kluby alebo poslanci. Podpredsedovia NR SR sú volení

a odvolávaní v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých

poslancov. Do rúk doterajšieho podpredsedu NR SR skladá sľub doterajší

predseda NR SR, ak bol znovuzvolený za poslanca.

Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky –

boli schválené uznesením Národnej rady SR č. 522 dňa 4. februára 1997

a novelizované uznesením Národnej rady SR z 22. marca 1999 č. 208; ide

o podrobnejší výklad niektorých ustanovení zákona o rokovacom poriadku

a NR SR ich môže prijať na základe zmocnenia v § 1 ods. 2 tohto zákona.

poslanecké grémium – skladá sa z členov delegovaných poslaneckými

klubmi. Počet členov poslaneckého grémia sa určí tak, že počet poslancov

každého poslaneckého klubu sa vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli

na celé číslo podľa štatistických zásad. Poslanecké grémium posudzuje

otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou NR SR

a jej orgánov. Stanoviská poslaneckého grémia majú charakter odporúčaní.

Poslanecké grémium zvoláva predseda NR SR podľa potreby z vlastnej

iniciatívy alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov,

v tom prípade ho zvolá bezodkladne.

poslanecký klub – poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch

podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo

k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do NR SR. Ak dôjde počas

volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu

politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia sa aj ich poslanecké

kluby. Ak by sa chceli poslanci združiť do poslaneckého klubu iným

spôsobom, vtedy musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť NR SR. Na

utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. Ak počas

volebného obdobia klesne počet členov poslaneckého klubu pod túto

42

hranicu, poslanecký klub zaniká. Každý poslanec môže byť členom len

jedného poslaneckého klubu.

poslanecký prieskum – inštitút zákona o rokovacom poriadku NR SR; je

jedným z nástrojov kontrolnej funkcie NR SR, zameranej na získanie

poznatkov súvisiacich najmä s vykonávaním zákonov. Poslanec alebo

skupina poslancov môže vykonať poslanecký prieskum, aby zistili, ako sa

dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými

prostriedkami je s nimi v súlade, ak ich vykonaním poslaneckého prieskumu

poverí NR SR alebo výbor.

pozmeňujúci návrh – poslanci môžu v rozprave k návrhu zákona podávať

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne,

riadne sformulované a odôvodnené. Je možné ich podať v druhom čítaní na

schôdzi výboru alebo na schôdzi NR SR. Na schôdzi výboru môže podať

pozmeňujúci návrh ktorýkoľvek poslanec, avšak na schôdzi NR SR je

potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho

podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci

návrh. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, takže chýba súhlas potrebného

počtu poslancov, považuje sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh za vzatý späť.

Poslanec môže svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vziať späť, až kým

NR SR nepristúpi k hlasovaniu o ňom.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky – riadi a organizuje činnosť

NR SR, ktorej je zodpovedný. Predseda NR SR zvoláva a riadi schôdze NR

SR; počas prerušenia zasadania NR SR môže predseda NR SR zvolať

schôdzu NR SR aj pred určeným termínom a urobí tak vždy, ak

o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov.

Predseda NR SR podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, prijíma sľub

poslancov NR SR a vyhlasuje voľby do NR SR a orgánov územnej

samosprávy.

43

Predsedovi NR SR sa odovzdávajú návrhy kandidátov na prezidenta, ktorý

následne vyhlási voľbu prezidenta. Predseda NR SR vyhlasuje aj ľudové

hlasovanie o odvolaní prezidenta.

Na predsedu NR SR prechádzajú v čase, keď nie je prezident zvolený alebo

sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak

bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident

nemôže vykonávať svoju funkciu pre závažné dôvody, niektoré oprávnenia

prezidenta týkajúce zvolania ustanovujúcej schôdze NR SR, vymenúvania

a odvolávania predsedu a ostatných členov vlády, vedúcich ústredných

orgánov, sudcov, sudcov Ústavného súdu SR, generálneho prokurátora

a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví osobitný zákon. Na

predsedu NR SR prechádza aj oprávnenie prezidenta vypovedať vojnu na

základe rozhodnutia NR SR, a na návrh vlády nariadiť mobilizáciu

ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav, alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich

skončenie.

Predsedu NR SR volí a odvoláva v tajnom hlasovaní NR SR nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda NR SR ostáva vo funkcii aj

po uplynutí volebného obdobia, kým si NR SR nezvolí nového predsedu.

procedurálny návrh – poslanci majú právo podávať procedurálny návrh,

ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu

rokovania NR SR s výnimkou hlasovania o veci samej. Vystúpenie poslanca,

v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac jednu minútu.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky – základ programu

a činnosti vlády na celé jej funkčné obdobie. Uchádza sa ním o vyslovenie

dôvery parlamentom. V zmysle čl. 113 Ústavy SR je vláda povinná do

30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred NR SR, predložiť jej svoj

program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

prvé čítanie – prvé z troch štádií procesu prijímania zákonov v NR SR.

Začína sa zaradením návrhu zákona do programu schôdze NR SR

predsedom NR SR. Predseda NR SR navrhne NR SR prideliť návrh zákona

44

Ústavnoprávnemu výboru NR SR a podľa povahy veci aj ďalším výborom.

Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.

V prvom čítaní sa o návrhu zákona, najmä o jeho podstate, koná všeobecná

rozprava. V nej nemožno predkladať návrhy na jeho zmeny a doplnky.

Návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona. Po ňom vystúpi spravodajca,

ktorého určí navrhnutý gestorský výbor. NR SR sa uznesie tak, že buď vráti

návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo nebude

pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo ho prerokuje v druhom

čítaní.

Ak sa NR SR rozhodne prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne

aj o návrhu predsedu NR SR na pridelenie návrhu zákona výborom a na

určenie gestorského výboru; návrh zákona sa vždy pridelí

Ústavnoprávnemu výboru NR SR. Národná rada SR určí aj lehotu na

prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto

lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia.

rečnícky čas – určená dĺžka času poslanca na vystúpenie v rozprave,

v prípade písomne prihláseného poslanca v rozprave je to najviac

20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka

rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak NR SR bez rozpravy

nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Dĺžka rečníckeho času ústne

prihláseného poslanca v rozprave je najviac 10 minút, ak NR SR bez

rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho

času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho

alebo doplňujúceho návrhu.

rokovanie o návrhu zákona – proces, ktorý sa začína podaním písomného

návrhu zákona predsedovi NR SR a prebieha v troch čítaniach. Ak podaný

návrh zákona spĺňa zákonom predpísané náležitosti, predseda NR SR

zabezpečí jeho doručenie poslancom, navrhne jeho pridelenie

Ústavnoprávnemu výboru NR SR a ďalším výborom podľa povahy veci

a tiež navrhne gestorský výbor. Predseda NR SR zaradí návrh zákona do

programu najbližšej schôdze NR SR, na ktorej prebieha prvé čítanie, ktorého

účelom je oboznámenie sa s návrhom, ktorý uvedie navrhovateľ (poslanec

45

alebo za vládu jej člen) a zdôvodní, prečo je potrebné návrh prijať a ozrejmí

jeho podstatu a účel, ktorý sleduje. V rámci prvého čítania sa o návrhu

zákona, najmä o jeho podstate, koná všeobecná rozprava, čiže diskusia,

v ktorej nemožno podávať pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. NR SR sa

uznesie, či návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Druhé čítanie prebieha

najprv vo výboroch, ktorým bol návrh zákona pridelený, z ktorých

gestorský výbor schvaľuje spoločnú správu obsahujúcu všetky

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a svoje stanovisko. Následne

prebieha druhé čítanie na schôdzi NR SR. V tejto fáze vzniká priestor na

podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, na podanie ktorých je

potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Po skončení rozpravy sa pristúpi

k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi NR SR. V treťom čítaní

hlasuje NR SR o návrhu zákona ako o celku.

rokovací jazyk – jazyk, ktorým sa na schôdzach NR SR a jej orgánov rokuje.

Rokovací jazyk je štátny jazyk. Ak vystúpi na schôdzi cudzinec, Kancelária

NR SR zabezpečí tlmočníka.

rozprava – znamená debatu, resp. diskusiu, ktorú otvára predsedajúci

schôdze NR SR alebo výboru s cieľom umožniť poslancom vyjadriť sa

k návrhu zákona alebo k inému prerokúvanému materiálu, resp.

prerokúvanej veci. Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú

písomne zápisom do zoznamu rečníkov a ústne po vystúpení rečníkov

v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov. Predsedajúci prideľuje slovo

rečníkom v poradí, v akom sa prihlásili. V rozprave možno vystúpiť len od

rečníckeho pultu. Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci

pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Ak v rozprave vystúpili všetci

prihlásení rečníci, predsedajúci rozpravu skončí; o bezprostrednom

skončení rozpravy môže rozhodnúť NR SR na návrh predsedu NR SR. Ak

sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa

tým rozprava znova. NR SR sa môže v niektorých prípadoch uzniesť na

určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze;

táto dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín.

46

schôdza Národnej rady Slovenskej republiky – hovorovo nazývaná

„plénum“. Poslanci sa schádzajú na schôdzu s cieľom vykonávať svoj

mandát, t. j. rokovať a hlasovať o návrhoch zákonov a vykonávať kontrolnú

právomoc voči vláde, ako aj iné právomoci vyplývajúce

z Ústavy SR. Schôdze NR SR zvoláva jej predseda. Schôdze NR SR riadi

predseda alebo ním poverený podpredseda NR SR, v tejto funkcii

označovaný ako predsedajúci. Rokovacími dňami sú spravidla utorok až

piatok.

skrátené legislatívne konanie – režim rokovania o návrhu zákona,

v ktorom sa nepoužijú ustanovenia týkajúce sa lehôt na doručovanie

návrhov zákonov poslancom a na prerokovanie návrhu zákona vo

výboroch, ktorým bol pridelený, a lehoty, ktorá musí uplynúť medzi

doručením spoločnej správy a prerokúvaním zákona v druhom čítaní

a v ktorej sa môže konať tretie čítanie.

O skrátenom legislatívnom konaní môže NR SR rozhodnúť na návrh vlády,

ak ide o mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných

ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné

hospodárske škody, a vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti

Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného

mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených

národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.

Poslanci môžu na návrh vlády rozhodnúť, že budú rokovať o návrhu zákona

v skrátenom legislatívnom konaní, len ak si to vyžadujú mimoriadne

okolnosti presne stanovené zákonom. V takomto prípade sa neberú do

úvahy časové obmedzenia, ktoré ustanovuje rokovací poriadok NR SR pri

bežnom postupe pri prijímaní zákonov.

spoločná správa výborov – výsledok rokovania gestorského výboru. Ak

návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú NR SR písomnú spoločnú

správu, ktorú vypracuje a schvaľuje osobitným uznesením gestorský výbor.

Ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva

spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov.

47

Spoločná správa výborov obsahuje informáciu, ktorým výborom bol návrh

zákona pridelený a ktoré výbory návrh zákona prerokovali, informáciu

o stanoviskách poslancov, ktoré boli podané gestorskému výboru,

o stanoviskách výborov vrátane vlastného a o tom, či výbory odporúčajú NR

SR návrh zákona schváliť. Ďalej spoločná správa obsahuje pozmeňujúce a

doplňujúce návrhy výborov spolu s ich odôvodnením, stanoviskom

gestorského výboru k nim spolu so záverečným stanoviskom gestorského

výboru k tomu, či odporúča NR SR návrh zákona schváliť alebo ho vrátiť

navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť rokovanie o ňom,

alebo nepokračovať v rokovaní o ňom.

Pri hlasovaní v druhom čítaní na schôdzi NR SR spoločný spravodajca

upozorní na súvislosť medzi návrhmi uvedenými v spoločnej správe

výborov s návrhom zákona a ostatnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi

návrhmi.

spoločný spravodajca výborov – člen gestorského výboru, ktorý bol

gestorským výborom určený na prerokovanie návrhu zákona v NR SR. Ak

gestorský výbor neurčí spoločného spravodajcu, určí ho predseda tohto

výboru. Spoločný spravodajca informuje NR SR o výsledku rokovania

výborov a odôvodňuje návrh a stanovisko gestorského výboru. Ak

gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva

spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov

a predkladá návrh na ďalší postup.

spravodajca – člen výboru, ktorého výbor poveril v súvislosti

s konkrétnym návrhom zákona funkciou spravodajcu. Úlohou spravodajcu

je informovať výbor o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré si

výbor alebo spravodajca vyžiadal alebo mu boli doručené. Navrhnuté

pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy z tohto stanoviska si môže

ktorýkoľvek poslanec osvojiť.

tretie čítanie – štádium zákonodarného procesu konajúce sa na schôdzi NR

SR. Návrh zákona postupuje ihneď do tretieho čítania, v ktorom sa hlasuje

48

o návrhu zákona ako o celku vtedy, ak v druhom čítaní neboli schválené

nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy,

koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení.

V treťom čítaní NR SR rokuje len o tých ustanoveniach návrhu zákona, ku

ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce

návrhy; poslanec môže navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb

a jazykových chýb. Iné návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb

vzťahujúcich sa na ustanovenia, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené

pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, môže predložiť najmenej

30 poslancov.

Najmenej 30 poslancov môže predložiť aj návrh na opakovanie druhého

čítania. V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení

doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a možno ho

ďalej meniť a dopĺňať. Na návrh predsedu NR SR sa NR SR uznesie na tom,

že návrh zákona opakovane prerokujú všetky výbory, ktorým bol pridelený,

alebo len gestorský výbor, alebo sa opakovane prerokuje len na schôdzi NR

SR.

ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky – je schôdza

NR SR, ktorú zvoláva prezident tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa

vyhlásenia výsledkov volieb do NR SR. Ustanovujúcu schôdzu pripravuje

a riadi do zvolenia nového predsedu NR SR doterajší predseda NR SR. Na

ustanovujúcej schôdzi skladajú poslanci NR SR sľub, po ktorom sa ujímajú

svojej funkcie a začínajú vykonávať svoj mandát.

NR SR na ustanovujúcej schôdzi schvaľuje volebný poriadok

a overovateľov NR SR, predsedu a ďalších členov Mandátového

a imunitného výboru NR SR a Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií.

Poslanci predložia mandátovému a imunitnému výboru osvedčenie

o svojom zvolení za poslanca, ktorý ich preskúma a správu o ich preskúmaní

s návrhom na rozhodnutie o overení platnosti voľby poslancov predloží NR

SR.

Po overení platnosti voľby poslancov doterajší predseda NR SR preruší

ustanovujúcu schôdzu na čas potrebný na utvorenie poslaneckých klubov.

49

Poslanecké kluby alebo poslanci podávajú doterajšiemu predsedovi NR SR

písomné návrhy kandidátov na predsedu NR SR a podpredsedov NR SR

vrátane návrhov na určenie ich počtu, ako aj písomné návrhy na zriadenie

ďalších výborov, ktoré nie sú ustanovené zákonom. Súčasne podajú

písomné návrhy kandidátov na predsedov výborov a členov výborov.

Predsedu NR SR volí NR SR v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou

hlasov všetkých poslancov. Po zvolení predsedu NR SR doterajší predseda

NR SR odovzdá riadenie schôdze zvolenému predsedovi NR SR, ktorý dá

vykonať voľbu podpredsedov NR SR, schváliť návrh na zriadenie ďalších

výborov a vykonať voľbu predsedov týchto výborov a ich členov.

Podpredsedov NR SR volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predsedov výborov NR SR volí NR SR

v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky – výbor NR

SR, ktorý si zriaďuje NR SR zo zákona. Ak sa NR SR rozhodne prerokovať

návrh zákona v druhom čítaní, návrh zákona sa vždy pridelí

ústavnoprávnemu výboru, ktorý prerokúva všetky návrhy zákonov.

Ústavnoprávny výbor sa tiež vyjadruje k obžalobe prezidenta republiky za

úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu, odporúča predsedovi NR

SR spôsob zabezpečenia úloh súvisiacich s konaním pred Ústavným súdom

SR, prerokúva a odporúča NR SR návrhy na zvolenie sudcov, kandidátov na

sudcov Ústavného súdu SR a v prípade poverenia aj na ďalších ústavných

činiteľov volených NR SR podľa osobitných predpisov. V prípade, ak sa

počas schôdze NR SR vyskytne pochybnosť o postupe podľa zákona, na

návrh poslanca NR SR rozhodne, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti

o postupe až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.

Ústavnoprávny výbor sa najmä venuje úseku ústavnej a justičnej legislatívy

(súdnictvo, väzenstvo, prokuratúra, advokácia, notári, exekútori), právnym

úpravám upravujúcim problematiku volieb do NR SR, Európskeho

parlamentu a politických strán.

verejnosť a neverejnosť schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky –

schôdze NR SR sú verejné; účasť verejnosti sa na schôdzach NR SR

50

umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť. Schôdze NR

SR, na ktorých sa prerokúvajú návrhy týkajúce sa štátneho rozpočtu,

daňových vecí a poplatkov sú vždy verejné. Ak sa koná verejná schôdza NR

SR, z tejto schôdze nemožno obmedziť zverejnenie vystúpenia poslanca.

Neverejné schôdze NR SR alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich

prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet utajovanej skutočnosti alebo

obchodného tajomstva, alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Schôdze NR SR

alebo ich časti, na ktorých sa prerokúvajú správy osobitných kontrolných

výborov na kontrolu činnosti služieb vykonávaných podľa osobitných

predpisov, sú neverejné. NR SR sa môže trojpätinovou väčšinou hlasov

všetkých poslancov uzniesť na konaní neverejnej schôdze alebo neverejnej

časti schôdze NR SR aj z iných dôvodov.

Schôdze výborov a hlasovanie vo výbore sú verejné; účasť verejnosti sa

umožňuje do naplnenia kapacity miest v miestnosti, v ktorej výbor rokuje,

ak nie je zákonom neustanovené inak. Schôdze Mandátového

a imunitného výboru NR SR a rokovania osobitných kontrolných výborov

sú vždy neverejné. Rokovanie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vo

veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

osobitného predpisu je vždy verejné.

verejnosť a tajnosť hlasovania – hlasovanie v NR SR je verejné alebo tajné.

Verejne sa hlasuje použitím technického zariadenia, zdvihnutím ruky,

použitím hlasovacích lístkov alebo iným spôsobom, na ktorom sa uznesie

NR SR. Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať

námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického

zariadenia. Ak NR SR námietke vyhovie, musí sa verejné hlasovanie

opakovať. Predsedajúci tiež môže požiadať overovateľov NR SR, aby hlasy

spočítali.

Pätina prítomných poslancov môže navrhnúť hlasovanie podľa mien. Pri

hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim. Vyzvaný

poslanec hlasuje tak, že vysloví „hlasujem za návrh“ alebo „hlasujem proti

návrhu“, alebo „zdržiavam sa hlasovania“. Predsedajúci hlasovanie

poslanca zopakuje.

51

Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na

návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie NR SR. Taký návrh sa

podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze

NR SR. V tajnom hlasovaní NR SR volí a odvoláva predsedu

a podpredsedov NR SR alebo schvaľuje návrh na obžalobu na prezidenta

republiky. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky, ktoré

overovatelia NR SR vydajú poslancom pri vstupe do priestoru určeného na

tajné hlasovanie. Na priebeh tajného hlasovania dozerajú overovatelia NR

SR, ktorí spočítavajú hlasy a vyhotovujú zápisnicu o výsledku tajného

hlasovania.

vrátenie zákona prezidentom Slovenskej republiky – prezident republiky

má právo vrátiť schválený zákon s pripomienkami na opätovné

prerokovanie do NR SR do 15 dní odo dňa doručenia. Toto tzv. právo veta

môže prezident republiky využiť iba pri zákonoch, nie však pri ústavných

zákonoch. Ak prezident využije právo veta, vrátený zákon sa prerokuje

v druhom a treťom čítaní. Predmetom rokovania sú len pripomienky

prezidenta, ktoré musia obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy, ak

prezident nenavrhne neprijatie celého zákona. NR SR hlasuje osobitne

o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako o celku; na

prijatie zákona vráteného prezidentom je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny všetkých poslancov NR SR. Ak NR SR po opätovnom prerokovaní

schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta republiky a prezident

zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta.

výbory Národnej rady Slovenskej republiky – iniciatívne a kontrolné

orgány, ktoré si zriaďuje NR SR. Výbory prerokúvajú veci, ktoré im

predseda NR SR alebo NR SR pridelí, a veci, na ktorých prerokovaní sa

uznesú. Ich hlavnou úlohou je v druhom čítaní podrobne prerokovať návrh

zákona, ktorý im NR SR pridelila. Výbory majú právo zákonodarnej

iniciatívy, na svoje schôdze môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných

orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich

správy, vysvetlenia a potrebné podklady.

52

Schôdze výboru zvoláva a riadi predseda výboru spravidla počas

rokovacích dní. Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa

na tom uznesie NR SR alebo ak o to požiada predseda NR SR alebo aspoň

tretina členov výboru. Schôdze výborov sú verejné, ak zákon neustanovuje

inak. Výbor rozhoduje uznesením. Na hlasovanie vo výbore, ktoré je

verejné, sa primerane použijú ustanovenia o hlasovaní na schôdzach NR SR.

Zo schôdzí výboru sa vyhotovujú zápisnice.

Výbory môžu po vzájomnej dohode konať spoločné schôdze; o zvolanie

spoločnej schôdze výborov môže požiadať aj predseda NR SR, ktorý môže

zvolať spoločnú schôdzu všetkých výborov.

NR SR zriaďuje zo zákona Mandátový a imunitný výbor NR SR, Výbor NR

SR pre nezlučiteľnosť funkcií, Výbor NR SR pre európske záležitosti

a Ústavnoprávny výbor NR SR; rovnako zo zákona zriaďuje osobitné

kontrolné výbory a Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného

bezpečnostného úradu, ktorých práva a povinnosti upravujú osobitné

predpisy; ďalšie výbory zriaďuje podľa potreby a určuje im úseky ich

činnosti

zákon o rokovacom poriadku – zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov. Je to zákon upravujúci rokovanie a činnosť NR SR,

ako aj postavenie jej orgánov a jej vzťahy navonok. Poslanci sú povinní sa

ním pri svojej činnosti riadiť. Bol prijatý v zmysle čl. 92 ods. 2 Ústavy SR.

zákonodarná iniciatíva – právo predložiť návrh zákona na rokovanie NR

SR, ktoré dáva Ústava SR poslancom NR SR, výborom NR SR a vláde SR.

* * *

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky – jeho

pôsobnosť je vymedzená priamo v zákone o rokovacom poriadku NR SR

(§ 59). Ústavnoprávny výbor najmä:

- podáva národnej rade podnety na zdokonalenie právneho poriadku

v Slovenskej republike,

53

- prerokúva všetky návrhy zákonov najmä z hľadiska ich súladu

s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými

je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky

a s právom Európskej únie,

- odporúča predsedovi národnej rady spôsob zabezpečenia úloh

súvisiacich s konaním pred ústavným súdom,

- prerokúva a odporúča národnej rade návrhy na kandidátov na sudcov

ústavného súdu a v prípade poverenia aj na ďalších ústavných

činiteľov volených národnou radou podľa osobitných predpisov,

- prerokúva správy o stave zákonnosti a činnosti prokuratúry,

súdnictva a väzenstva.

54

2. Osobitná časť

ZAHRANIČNÁ POLITIKA

Africká únia – medzinárodná organizácia, ktorá vznikla transformáciou

Organizácie africkej jednoty (OAJ). Zakladajúca zmluva bola podpísaná

v Lomé v roku 2000, pričom na základe výsledkov summitu v Lusake v roku

2001 bol stanovený časový horizont vzniku Africkej únie. Prvý oficiálny

kongres Africkej únie sa konal o rok neskôr v Durbane. Cieľom organizácie

je podpora súdržnosti a solidarity afrických štátov, kohézia

zahraničnopolitických postojov v oblasti spolupráce s okolitými krajinami

a budovanie vlastnej zodpovednosti za prekonávanie konfliktov

a problémov s chudobou a hladom. V roku 2013 prijali členské štáty Africkej

únie tzv. Agendu 2063, ktorej cieľom je socio-ekonomická transformácia

kontinentu na nasledujúcich 50 rokov. Africká únia je financovaná prevažne

z príspevkov členských štátov. Sídlom organizácie je etiópske hlavné mesto

Addis Abeba. V súčasnosti má 55 členov.

aide-mémoire – označenie pre neformálny diplomatický zápis ohľadom

informácií, ktoré už boli predostreté verbálne.

anexia – sekundárny odvodený spôsob získania štátneho územia na základe

násilného pripojenia celého územia iného štátu alebo určitej jeho časti

jednostranným právnym aktom. K anexii dochádzalo obyčajne po vojenskej

porážke na základe podpisu dohody vynútenej silou. Od prijatia Charty

OSN je zákaz použitia sily alebo hrozby silou jednou zo zásad

medzinárodného práva, a teda medzinárodné právo nedovoľuje násilnú

anexiu určitého územia.

ANZUS (Tichomorský bezpečnostný pakt) – vojenský pakt, resp. zmluva

o bezpečnosti medzi Austráliou, Novým Zélandom a USA podpísaná

v roku 1951 v San Franciscu s cieľom kooperovať v oblasti obrany

a stabilizácie priestoru Tichého oceánu. V polovici osemdesiatych rokov

zaviedol Nový Zéland protinukleárnu politiku, ktorá zakazuje vstup

jadrových plavidiel do jeho prístavov, vrátane plavidiel amerického

námorníctva. Spojené štáty preto v roku 1986 formálne pozastavili svoje

zmluvné záväzky voči Novému Zélandu. ANZUS sa v súčasnosti

55

obmedzuje na vojenské väzby medzi Austráliou a Spojenými štátmi

americkými. Názov združenia je akronymom zostaveným zo začiatočných

písmen členských štátov.

arbitráž – spôsob riešenia konfliktu medzi zainteresovanými stranami

prostredníctvom tretej dobrovoľne a slobodne vybranej strany za

predpokladu súhlasu všetkých zúčastnených strán konfliktu. Oproti súdu je

arbitráž flexibilnejším inštitútom, pretože riešenie sporu je v rukách ad hoc

poroty zmierovacieho konania, ktorá je ustanovená na riešenie konkrétneho

prípadu alebo konkrétnej kategórie prípadov. Strany majú možnosť výberu

rozhodcov, pričom negociované sú rovnako aj procesné aspekty riešenia

konfliktu. Niektorí autori uvádzajú, že za historicky prvý príklad arbitráže

možno považovať vôľu Francúzska a Anglicka podriadiť sa rozhodnutiu

holandských generálov v otázkach pirátstva v roku 1655.

ASEAN (Združenie národov juhovýchodnej Ázie, Association of Southeast

Asian Nations) – združenie založené v roku 1967 v Bangkoku. Predchodcom

ASEAN bola organizácia ASA (Association of Southeast Asia), ktorá vznikla

v roku 1961. Medzi primárne ciele organizácie patrí zlepšenie hospodárskej,

kultúrnej a sociálnej spolupráce v regióne. V roku 1971 bola kooperácia

rozšírená na posilnenie mieru, slobody a neutrality. O zónu voľného obchodu

bola pôsobnosť združenia expandovaná v roku 1992 a v roku 1995 došlo

k rozšíreniu cieľov aj na oblasť bezatómového pásma. V súčasnosti má ASEAN

10 členov – Brunej, Indonézia, Kambodža, Laos, Malajzia, Myanmar, Filipíny,

Singapur, Thajsko a Vietnam. Sídlom združenia je Jakarta.

autarkia – autonómna nezávislosť štátu od iných aktérov; ekonomická

a diplomatická izolácia štátu z vlastnej vôle v dôsledku objektívnej alebo

subjektívnej sebestačnosti štátu.

balancér – štát, ktorý úmyselne dotvára ekvilibrium mocenskej rovnováhy.

Existencia balancéra je špecifikom multipolarity, pretože balancér sa

spravidla prikláňa na stranu slabšieho mocenského centra, čím obnovuje

rovnováhu takým spôsobom, ktorý je pre neho výhodný. Aby mohol byť štát

považovaný za balancéra musí nevyhnutne spĺňať tri podmienky: predmet

mocenského konfliktu nepredstavuje bazálny záujem balancéra; balancér

56

disponuje takou mierou „sily“, ktorá dáva priestor rozhodnúť o výsledku

konfliktu tak, že sa pridá na ktorúkoľvek jeho stranu; balancér sa

nezúčastňuje mocenských konfliktov z morálnych alebo právnych dôvodov,

práve naopak, účasťou v spore sleduje vlastný záujem. Historickým

archetypom balancéra je Veľká Británia medzi Napoleonskými vojnami

a prvou svetovou vojnou.

bandwagoning – pojem, ktorý sa využíva vo všeobecnosti vo viacerých

kontextoch (v ekonomických, politických a sociálnych vedách). V teóriách

medzinárodných vzťahov predstavuje bandwagoning stratégiu slabších

štátov, ktoré vstupujú do koalície so silnejšími štátmi, pričom tieto štáty

očakávajú, že náklady spojenectva sú nižšie ako náklady samostatného

postavenia v systéme. Slabé štáty presadzujú bandwagoning, ak im politická

situácia alebo geografická poloha neumožňujú vytvorenie efektívnej

rovnováhy v rámci systému.

BRICS – označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska,

Číny, Indie a Južnej Afriky. Po prvýkrát toto označenie použila investičná

banka Goldman Sachs v roku 2001, v tom čase pod názvom BRIC. Prvý

formálny samit zoskupenia krajín BRIC sa konal v roku 2009

v Jekaterinburgu, v roku 2010 bola prizvaná aj Južná Afrika. Cieľom

zoskupenia je zlepšenie kooperácie v oblasti obchodu, politiky a kultúry.

Činnosti zoskupenia sú financované prostredníctvom Novej rozvojovej

banky (New Development Bank).

Čiernomorská hospodárska spolupráca (Black Sea Economic Cooperation,

BSEC) – zoskupenie 12 štátov vytvorené v dôsledku spoločensko-

politických zmien koncom 80-tych rokov 20. storočia, kedy sa národy

čiernomorskej oblasti znovu objavili na svetovej politickej scéne. Využívajúc

spoločného menovateľa, akým sú zemepisná blízkosť a spoločné kultúrne a

historické dedičstvo, krajiny tohto regiónu urýchlene nadviazali vzájomné

bilaterálne a multilaterálne vzťahy. Po formálnej rovine bola Čiernomorská

hospodárska spolupráca ustanovená na základe spoločného vyhlásenia

zainteresovaných štátov podpísaného v Istanbule v júni 1992 s cieľom

posilnenia hospodárskej, obchodnej, sociálnej, kultúrnej a politickej

kooperácie v regióne. Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej

57

hospodárskej spolupráce bolo založené o osem mesiacov neskôr, vo februári

1993.

deklarácia – jednostranné, bilaterálne alebo multilaterálne písomné

vyhlásenie štátu, štátov alebo medzinárodných organizácií k zásadným

vnútropolitickým alebo medzinárodnopolitickým otázkam.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť – predstavuje diplomatickú službu

Európskej únie podľa článku 27 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

Európsku službu pre vonkajšiu činnosť vedie Vysoký predstaviteľ EÚ pre

zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Jej cieľom je riadiť diplomatické

vzťahy a strategické partnerstvá s tretími krajinami a dosiahnuť, aby bola

zahraničná politika EÚ účinnejšia a jednotnejšia. Ako samostatný útvar

vzniká v roku 2011. Okrem sídla v Bruseli pôsobí služba aj celosvetovo

v rámci sietí veľvyslanectiev/delegácií EÚ.

hegemón – bezkonkurenčne ekonomicky a vojensky najsilnejší štát so

schopnosťou koordinovať pravidlá medzinárodnej politiky a ovplyvňovať

ostatných medzinárodnopolitických aktérov, aby s ním súhlasili.

Hegemonizmus je taký prejav politiky jedného alebo viacerých štátov, ktorý

smeruje k politickej, hospodárskej, vojenskej alebo ideologickej dominancii

nad inými štátmi. Postavenie hegemóna však nie je totožné s neobmedzenou

nadvládou, pretože hegemón je v kontinuálnom zápase o zachovanie si

svojej pozície. Postavenie hegemóna nie je len otázkou výhod, ale zároveň

prináša hegemónovi aj extra náklady a určitú mieru zodpovednosti za

udržanie stability existujúceho systému.

intervencionizmus – typ zahraničnej politiky jedného alebo viacerých

štátov, ktorý sa vyznačuje zasahovaním do vnútornej, ale aj vonkajšej

suverenity iných štátov. Z právneho hľadiska je intervencia zásahom do

imanentných práv suveréna. Neintervencia, s výnimkou ohrozenia mieru, je

jedným z kľúčových princípov svetového politického systému. Reálna

politika však ukazuje, že intervencia je vo viac či menej koncentrovanej

podobe všadeprítomným javom. V praxi možno empiricky rozlíšiť viaceré

typy intervencie: intervencia na základe pozvania legálnej vlády daného

58

štátu; preventívna intervencia; kontraintervencia, či dokonca humanitárna

intervencia.

iredentizmus – akékoľvek nacionálne hnutie, ktoré sa snaží pripojiť

k určitému národnému štátu územie s národnostnou menšinou rovnakého

pôvodu žijúcom v inom štáte.

Liga arabských štátov (League of Arab States, LAS) – voľný zväzok

afrických a ázijských arabských štátov založený v roku 1945 v Káhire.

Cieľom združenia je posilnenie vzťahu členských štátov v oblasti politickej,

kultúrnej, sociálnej a hospodárskej. Prioritou je obrana suverenity

a nezávislosti členských štátov pri hájení arabských záujmov. Organizácia má

v súčasnosti 21 členov – Alžírsko, Bahrajn, Džibuti, Egypt, Irak, Jordánsko,

Komory, Kuvajt, Libanon, Líbya, Mauretánia, Maroko, Omán, Palestína,

Katar, Saudská Arábia, Somálsko, Spojené arabské emiráty, Sudán, Tunisko,

Jemen. V novembri 2011 Liga arabských štátov pozastavila členstvo Sýrii

z dôvodu nedodržania dohody, ktorej cieľom bolo zastavenie násilného

potláčania protivládnych protestov. Sídlom organizácie je Káhira.

medzinárodné organizácie – predstavujú spôsob inštitucionalizácie

medzinárodných vzťahov. Spravidla pozostávajú z viacerých orgánov,

ktoré majú v kompetencii konať v medziach delegovaných právomocí

účastníckymi štátmi, pričom ich pôsobenie vyjadruje snahu napĺňania cieľov

danej medzinárodnej organizácie. Primárne je možné rozlíšiť vládne

medzinárodné organizácie (t. j. medzinárodné organizácie v užšom zmysle

slova) a nevládne, resp. mimovládne medzinárodné organizácie (t. j.

medzinárodné organizácie v širšom zmysle slova). Medzinárodné vládne

organizácie sú združeniami suverénnych štátov (prípadne aj iných

medzinárodných organizácií) s pevnou inštitucionálnou architektúrou

(napr. OSN). Medzinárodné mimovládne organizácie nepredstavujú

zoskupenia štátov, práve naopak, môžu združovať napr. neziskové

mimovládne organizácie (napr. Transparency International). Z hľadiska

územnej pôsobnosti diferencujeme medzinárodné organizácie univerzálne

(napr. OSN) a medzinárodné organizácie regionálne (napr. Liga arabských

štátov). Z pohľadu definovaných cieľov je možné rozlíšiť medzinárodné

59

organizácie všeobecné (napr. OSN) a medzinárodné organizácie odborné

zamerané len na určitú oblasť (napr. Medzinárodná organizácia práce ILO).

medzinárodné orgány – orgány kreované na základe dohody štátnymi

orgánmi účastníckych štátov s cieľom vytvorenia určitej nadnárodnej

inštitucionálnej architektúry. Pôsobnosť medzinárodných orgánov presahuje

suverenitu jedného štátu; medzinárodné orgány majú v kompetencii konať

v mene účastníckych štátov, ale len v medziach delegovaných právomocí.

Medziparlamentná únia (MPÚ; Inter-parliamentary Union, IPU) –

medzinárodná organizácia združujúca parlamenty suverénnych štátov. Ako

ústredný prvok celosvetového medziparlamentného dialógu pôsobí MPÚ od

roku 1889, a to s primárnym cieľom udržiavania spolupráce medzi ľuďmi

a upevňovania reprezentatívnych inštitúcií. Za týmto účelom sprostredkúva

a posilňuje výmenu informácií a skúseností medzi parlamentmi, vytvára

platformu pre riešenie aktuálnych otázok medzinárodného záujmu

a prispieva k ochrane ľudských práv. Rozširuje povedomie nielen o ľudských

právach, ale aj o význame slobodne zvolených demokratických inštitúcií

snažiac sa o ich nastolenie a zakotvenie v praxi. MPÚ zdieľa ciele Organizácie

spojených národov, podporuje jej úsilie a úzko s ňou spolupracuje. Každý

parlament vytvorený v súlade s právnymi predpismi suverénneho štátu, ktorý

reprezentuje obyvateľstvo na určitom území a na tomto území vykonáva svoje

funkcie, má právo požiadať o členstvo v MPÚ. V súčasnosti má MPÚ

179 riadnych a 13 asociovaných členov. Medzi asociovanými členmi figurujú

niektoré medziparlamentné zhromaždenia ako napr. Európsky parlament či

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.

modus vivendi – označenie pre výslovnú alebo tichú dohodu o predbežnom

a dočasnom vyriešení situácie. Spôsob bezkonfliktného spolužitia.

Príkladom vykonania modus vivendi je uznanie nezávislosti Kuvajtu

Irakom v roku 1961 po britskej intervencii.

neutralita – medzinárodnoprávny pojem používaný na označenie štátu,

ktorého záujmom je z vlastnej vôle sa nezainteresovať do cudzieho sporu

alebo vojny. Do obyčajového práva sa princípy neutrality dostali v rámci

medzinárodných zmlúv v 17. a 18. storočí. Práva a povinnosti štátov

60

deklarujúcich neutralitu kodifikovala v roku 1907 haagska konferencia.

Vyhlásenie neutrality sa zvyčajne uskutočňuje formou jednostranného

právneho aktu (napr. Spojené štáty americké v roku 1793) alebo formou

mnohostrannej dohody (napr. neutralita Švajčiarska). Právom neutrálnych

štátov je garancia nedotknuteľnosti ich štátneho územia. Povinnosťou

neutrálnych štátov je „zákaz“ zapojenia sa do vojen vedených inými štátmi

a rovnako aj „zákaz“ poskytnutia pomoci týmto štátom.

Organizácia amerických štátov (Organization of American States, OAS) –

regionálna celoamerická organizácia založená v roku 1948 s cieľom

posilnenia mieru, bezpečnosti, celistvosti a suverenity členských štátov

popri hospodárskej, sociálnej a kultúrnej spolupráci. V súčasnosti má

35 členov. Sídlom organizácie je Washington.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE; Organization

for Security and Co-operation in Europe, OSCE) – najväčšia resp.

geograficky najširšia regionálna bezpečnostná organizácia na svete, pričom

v súčasnosti zahrňuje 57 štátov z Európy, Ázie a Severnej Ameriky. OBSE

zastáva komplexný prístup k problematike bezpečnosti obsahujúci

politicko-vojenské, ekonomické a ľudsko-právne aspekty a hľadiská

životného prostredia, pričom ponúka priestor pre politické rokovania

v otázkach včasného varovania, prevencie konfliktov, krízového

manažmentu a postkonfliktnej obnovy. Spoločným cieľom účastníckych

krajín OBSE je udržiavať vzájomnou spoluprácou mier a bezpečnosť

v teritoriálnej oblasti OBSE. Účastnícke krajiny OBSE sa zaväzujú

rešpektovať ľudské práva a základné slobody, demokraciu, princípy

právneho štátu a zabezpečovať sociálnu spravodlivosť a ochranu životného

prostredia.

Organizácia spojených národov (OSN; United Nations, UN) – globálna

medzištátna univerzálna organizácia, ktorej cieľom je udržovať

medzinárodný mier a bezpečnosť, posilňovať priateľskú kooperáciu medzi

štátmi, poskytovať súčinnosť pri riešení medzinárodných problémov

a zvyšovať úctu k ľudským právam a slobodám. Z principiálneho hľadiska

OSN pre dosahovanie uvedených cieľov sformulovala viaceré pracovné

zásady: právnu rovnosť členských štátov, nezasahovanie do vnútorných

61

záležitostí v suverenite členských štátov, podporovanie riešenia prípadných

sporov predovšetkým mierovou cestou a dodržiavanie zásad Charty OSN.

Organizácia Spojených národov bola založená 51 štátmi v júni 1946. Za člena

OSN môžu byť v zmysle Charty OSN prijaté všetky mierumilovné štáty

ctiace si Chartu OSN. Medzi najvýznamnejšie orgány OSN patrí: Valné

zhromaždenie ako fórum všetkých členských štátov rokujúce o otázkach

patriacich do pôsobnosti OSN (s výnimkou otázok spadajúcich do

pôsobnosti Bezpečnostnej rady OSN); Bezpečnostná rada OSN ako orgán

zodpovedajúci za udržovanie medzinárodného mieru zložený z 5 stálych

členov (Čína, Rusko, USA, Veľká Británia a Francúzsko) a 10 nestálych

členov volených Valným zhromaždením na geografickom základe. Pri

hlasovaní vo Valnom zhromaždení platí rovnosť hlasov všetkých členských

štátov, uznesenia Valného zhromaždenia nemajú právne záväznú povahu. Pri

hlasovaní v Bezpečnostnej rade platí zásada jednomyseľnosti stálych členov,

resp. právo veta pre ktoréhokoľvek stáleho člena. Medzi ostatné orgány patrí

Hospodárska a sociálna rada, Medzinárodný súdny dvor, generálny tajomník

a sekretariát. Medzi pridružené organizácie OSN patrí napr. UNCTAD

(Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj), UNCITRAL (Komisia

OSN pre medzinárodné právo obchodné), UNFPA (Fond Spojených národov

pre záležitosti populácie), UNICEF (Fond OSN pre deti), UNESCO (Organizácia

Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru) a podobne.

parlamentná diplomacia – mnohoznačný pojem predstavujúci celé

spektrum medzinárodných aktivít poslancov parlamentov za účelom

zvýšenia vzájomného porozumenia medzi štátmi. Parlamentná diplomacia

reprezentuje dôležitú strednú úroveň ležiacu medzi tradičnými aktérmi

medzištátnej diplomacie (vládami) a novými aktérmi medzinárodných

vzťahov (napr. nadnárodné záujmové skupiny). Z hľadiska aktérov

parlamentná diplomacia predstavuje nielen kontakty parlamentov ako

celkov alebo účasť zástupcov parlamentov v delegáciách do

medziparlamentných orgánov medzinárodných organizácií, ale aj kontakty

medzi jednotlivými poslancami, či politickými stranami. V zásade tak

možno vymedziť štyri hlavné kategórie aktérov parlamentnej diplomacie:

parlamenty (či už lokálne, regionálne alebo celoštátne), výbory

parlamentov, poslanci parlamentov, politické strany. Títo aktéri vykonávajú

parlamentnú diplomaciu prostredníctvom niekoľkých formálnych

62

a neformálnych spôsobov na vnútroštátnej úrovni (najmä cestou kontroly

zahraničnej politiky vlády), medzištátnej úrovni (prostredníctvom

medziparlamentných štruktúr v rámci medzinárodných organizácií

a bilaterálnych skupín priateľstva medzi parlamentmi), vnútroregionálnej

(napr.

cestou

medziparlamentnej

spolupráce

v

rámci

EÚ)

a medziregionálnej úrovni (napr. v rámci Medziparlamentnej únie).

preliminárna dohoda – predbežná úprava, ktorá má byť v budúcnosti

nahradená konečnou verziou dohody. Obsahom preliminárnej dohody je

zvyčajne konsenzuálny náčrt podstatných bodov budúceho usporiadania.

Rada Európy (RE; Council of Europe, CoE) – medzinárodná organizácia

založená v roku 1949 desiatimi štátmi (Spojené kráľovstvo, Francúzsko,

Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Švédsko, Nórsko, Dánsko, Taliansko

a Írsko). Slovenská republika sa stala členom Rady Európy dňa 30. júna 1993.

Rada Európy v súčasnosti so svojimi 47 členskými štátmi pomyselne

pokrýva väčšinu európskeho svetadielu. Hlavným cieľom tejto

medzinárodnej organizácie je ochrana ľudských práv, pluralitnej

demokracie a právneho štátu. Tieto hodnoty sú základom pre tolerantnú

občiansku spoločnosť nevyhnutnú pre európsku stabilitu, ekonomický rast

a sociálnu kohéziu. Na základe uvedených primárnych pilierov sa Rada

Európy aktuálne snaží nájsť spoločné riešenie problémov ako sú terorizmus,

organizovaný zločin a korupcia, počítačová kriminalita, bioetika

a klonovanie, násilie na deťoch a ženách a obchodovanie s ľuďmi.

Spoluprácu medzi všetkými členskými štátmi vníma ako jediný spôsob ako

vyriešiť hlavné problémy, ktorým čelí dnešná spoločnosť.

SAARC (Juhoázijské združenie pre regionálnu spoluprácu; South Asia

Association for Regional Cooperation) – založené formálne v roku 1983

v New Delhi; prvá konferencia sa uskutočnila v Dháke. Cieľom organizácie

je spolupráca v hospodárskej, technickej a kultúrnej oblasti, pričom

zámerom SAARC nie je politická kooperácia. V súčasnosti má združenie

8 členov – Afganistan, Bangladéš, Bhután, India, Maledivy, Nepál, Pakistan,

Srí Lanka. Sídlom organizácie je Káthmándú.

63

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) – politika Európskej

únie vytvorená v roku 1993 Zmluvou o Európskej únii s cieľom zachovávať

mier, posilňovať medzinárodnú bezpečnosť a presadzovať medzinárodnú

spoluprácu. Oblasti SZBP sa významne dotkla Lisabonská zmluva, ktorá

vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Kľúčovou zmenou bolo najmä

vytvorenie postu Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú

a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Európskej

komisie. Hlavným cieľom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ

je prispieť k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti

a podporiť hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských

práv vo svete. Článok 24 Zmluvy o Európskej únii určuje, že kompetencia

EÚ v oblasti SZBP sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a tiež

na všetky otázky súvisiace s bezpečnosťou EÚ. Hlavné zásady a línie SZBP

určuje Európska rada, pričom ústredným rozhodovacím orgánom je Rada

pre zahraničné veci (FAC) skladajúca sa z ministrov zahraničných vecí

všetkých členských štátov EÚ. V oblasti SZBP platí pri prijímaní väčšiny

rozhodnutí požiadavka konsenzu.

Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej

republiky za uplynulý kalendárny rok a jej zameranie na aktuálny

kalendárny rok – hodnotiaco-plánovací materiál pripravený Ministerstvom

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Táto správa vyhodnocuje

spôsob a mieru naplnenia cieľov a úloh v oblastiach zahraničnej a európskej

politiky SR v uplynulom kalendárnom roku. Pri zostavovaní správy sa

uplatňuje snaha o komplexné pokrytie celej problematiky zahraničnej

politiky SR vo vzťahu ku všetkým geopolitickým oblastiam,

medzinárodným zoskupeniam a agendám medzinárodných vzťahov

s osobitným

dôrazom

na

štruktúru

kopírujúcu

napĺňanie

zahraničnopolitických priorít SR za konkrétny rok. Cieľom je zároveň

vymedziť aj smerovanie slovenskej zahraničnej politiky v konkrétnom roku

s dôrazom na oblasti identifikujúce základné národné a štátne záujmy.

Stredoeurópska iniciatíva (SEI; Central European Initiative, CEI) –

regionálne medzivládne fórum orientované na podporu európskej

integrácie cestou spolupráce medzi členskými štátmi SEI, Európskou úniou,

64

zainteresovanými

verejnými

inštitúciami,

tretím

sektorom

a regionálnymi a medzinárodnými organizáciami. SEI kombinuje prvky

multilaterálnej diplomacie a projektového manažmentu (jednak ako donor,

jednak ako príjemca) za účelom vyrovnávania rozdielov medzi európskymi

makroregiónmi. Od svojho založenia v roku 1989 sa SEI usiluje o politický

a sociálnoekonomický rozvoj v regióne stredovýchodnej a juhovýchodnej

Európy. Za týmto účelom sa SEI zameriava na posilňovanie kapacít v štátoch

mimo EÚ s cieľom upevniť ich inštitucionálne a sociálnoekonomické

zázemie a tak ich priblížiť EÚ. Cieľom SEI je podpora ekonomickej

a kultúrnej spolupráce medzi členskými krajinami, podpora štátov

kandidujúcich na členstvo v Európskej únii a posilnenie transformačného

procesu v tranzitívnych krajinách. SEI združuje 17 štátov stredovýchodnej

a juhovýchodnej Európy. Práca SEI je založená na trojpilierovej štruktúre –

parlamentná dimenzia, vládna dimenzia a obchodná dimenzia.

subjekty medzinárodného práva – entity, ktorým medzinárodné právo

priznáva spôsobilosť byť nositeľom medzinárodných práv a povinností

alebo aj spôsobilosť na medzinárodné právne úkony. Subjekty

medzinárodného práva je možné kategorizovať podľa pôvodu subjektivity

na pôvodné (napr. štáty) a odvodené (napr. medzinárodné organizácie).

Z časového hľadiska možno subjekty medzinárodného práva klasifikovať

ako trvalé (napr. štáty a medzinárodné organizácie) alebo dočasné (napr.

národy bojujúce za nezávislosť). Z pohľadu rozsahu subjektivity možno

subjekty medzinárodného práva rozdeliť na subjekty s úplnou subjektivitou

(napr. štáty), subjekty so špecializovanou (limitovanou) subjektivitou (napr.

medzinárodné organizácie) a subjekty s marginálnou subjektivitou (napr.

jednotlivec).

superveľmoc – termín pochádzajúci od W. Foxa, ktorý ho použil v roku 1944

v názve svojej publikácie. Superveľmoc je štát nielen s ambíciou napĺňať

globálne, prípadne aj kozmické ciele, ale aj s reálnou možnosťou ich

dosahovania. Okrem uvedeného je superveľmocou rovnako aj štát schopný

po útoku ktoréhokoľvek iného štátu použitím zbraní hromadného ničenia

uskutočniť druhý odvetný, približne rovnako zničujúci protiútok.

65

suverenita – z etymologického hľadiska termín suverenita pochádza od

francúzskeho právnika a politického filozofa Jeana Bodina (1530 – 1596),

ktorý ním označoval neobmedzenú, nescudziteľnú, trvalú a stálu moc štátu

vydávať zákony, čím došlo k oddeleniu svetskej a cirkevnej suverenity.

Princíp suverenity však formálne začlenil do medzinárodného práva až

Vestfálsky mier ukončujúci tridsaťročnú vojnu v roku 1648. Zásada suverenity

štátu má dva fundamentálne aspekty: po prvé ide o vnútornú suverenitu štátu

predpokladajúcu zvrchovanú pôsobnosť štátu nad obyvateľstvom a územím,

na ktorom sa rozkladá. Vnútornú suverenita je chápaná ako garancia práva

štátu slobodne si vybrať a dotvárať svoje politické, hospodárske, kultúrne

a sociálne usporiadanie. Žiaden iný aktér nie je oprávnený zasahovať do

vnútorných záležitostí daného štátu. Žiadna vnútorná jednotka daného štátu

nedisponuje medzinárodnoprávnou subjektivitou. Po druhé ide o vonkajšiu

suverenitu znamenajúcu medzinárodnoprávnu rovnosť štátu s ostatnými

štátmi, zaručujúcu štátu rovnoprávne postavenie v medzinárodnom

spoločenstve. Výlučne štát má právo na vlastné zahraničnopolitické

správanie, pričom jeho zahraničná politika je limitovaná rovnakými

pravidlami, aké platia pre ostatné štáty.

uznanie štátu – jednostranný prejav vôle štátu, ktorým štát reaguje

explicitne alebo implicitne na vznik nového štátu, ktorý vznikol napr.

uplatnením sebaurčovacieho práva, v prípade rozpadu štátu alebo

oddelenia časti územia štátu. Uznávajúci štát tým súčasne prejavuje vôľu

nadviazať s novým štátom právne či iné vzťahy. Uznanie de iure je uznanie

plné, konečné a neodvolateľné a prestane platiť len zánikom štátu. Uznanie

de facto je obsahovo obmedzené, napr. ide o uzatvorenie dohôd

s uznávaným štátom. Uznanie môže byť tiež konkludentné (oficiálny akt

uznávajúceho štátu, z ktorého nepriamo, ale nepochybne vyplýva, že

uznáva nový štát) alebo výslovné (formálny akt, ktorým uznávajúci štát

priamo deklaruje svoju vôľu uznať nový štát).

Únia pre Stredomorie (Union for the Mediterranean, UfM) –medzivládna

organizácia podporujúca ekonomickú integráciu a implementáciu

demokratických reforiem v štátoch v južnom Stredomorí, severnej Afrike

a na Blízkom východe susediacich s južnou a juhovýchodnou časťou EÚ.

Zmluvy o spolupráci, známe ako tzv. Barcelonský proces a následne Euro-

66

stredomorské partnerstvo, boli obnovené v roku 2008 vo forme UfM.

Opätovné zahájenie spolupráce v regióne je zamerané na konkrétnejšie

a viditeľnejšie projekty so skutočným dosahom na miestnych obyvateľov.

Projekty sa týkajú prioritných oblastí ako je najmä rozvoj obchodu, doprava

a rozvoj miest, životné prostredie, vodné hospodárstvo, energetika,

školstvo, výskum a sociálne veci. Popri členských štátoch EÚ je členom UfM

15 štátov južného Stredomoria, severnej Afriky a Blízkeho východu.

veľmoc – štát disponujúci možnosťami zaistenia vlastnej bezpečnosti bez

pomoci iných štátov. Z určitého hľadiska je skutočným suverénom moci

práve iba veľmoc, pretože každý štát požadujúci pomoc pri zaistení vlastnej

bezpečnosti v skutočnosti za uvedenú pomoc „platí“ delegovaním alebo

vzdaním sa časti svojej suverenity.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku –

pozícia vysokého predstaviteľa vychádza z článkov 18 a 27 Zmluvy

o Európskej únii. Táto pozícia bola vytvorená v Amsterdamskej zmluve

z roku 1999, no povinnosti vo veciach vonkajších politík boli v spoločnej

zodpovednosti vysokého predstaviteľa a európskeho komisára pre

vonkajšie vzťahy. V Lisabonskej zmluve z roku 2009 sa rozšírila

zodpovednosť vysokého predstaviteľa. Osoba zastávajúca túto funkciu sa

zároveň stala podpredsedom Európskej Komisie, aby vysoký predstaviteľ

mohol lepšie zastupovať EÚ v súvislosti s dosahovaním cieľov v oblasti

zahraničnej politiky. Vysoký predstaviteľ zodpovedá za koordináciu

a vykonávanie Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP),

ako aj Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, je zároveň jedným

z podpredsedov Európskej komisie a ako taký zabezpečuje jednotnosť

celkovej vonkajšej činnosti EÚ.

Východné partnerstvo – predstavuje osobitnú východnú dimenziu

európskej susedskej politiky, prostredníctvom ktorej EÚ posilňuje politické

pridruženie a hospodársku integráciu so šiestimi partnerskými krajinami

východnej Európy a Zakaukazska: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko,

Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Multilaterálna rovina sa týka

predovšetkým posilnenia inštitúcií, rozvoja trhových príležitostí

prostredníctvom hospodárskej integrácie, zabezpečenia energetickej

67

bezpečnosti a posilnenia mobility ľudí. Projekt Východného partnerstva bol

oficiálne založený na summite v Prahe 7. mája 2009 počas českého

predsedníctva v Rade Európskej únie.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Zahraničný výbor Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorý prerokúva v tejto oblasti najmä:

- medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 Ústavy SR a predkladá k nim

stanoviská a odporúčania;

- otázky vývoja zahraničnej politiky SR a zahraničných vzťahov NR SR;

- Správu o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej

republiky za uplynulý kalendárny rok a jej zameranie na aktuálny

kalendárny rok;

- návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie, ktorý

výboru predkladá vedúci diplomatickej misie alebo stálej misie pred

nástupom do funkcie;

- návrh rozpočtu a záverečného účtu Ministerstva zahraničných vecí

a európskych záležitostí SR.

68

BEZPEČNOSTNÁ A OBRANNÁ POLITIKA

azyl – ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených

v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. Podľa čl. 53 Ústavy

SR poskytuje SR azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie

politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore

so základnými ľudskými právami a slobodami. Podľa zákona č. 480/2002

Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

sa udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy

z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo v prípade, že

v krajine pôvodu je za uplatňovanie politických práv a slobôd

prenasledovaný.

Na účely udelenia azylu je prenasledovaním každé konanie spôsobujúce vážne

porušovanie základných ľudských práv, ktoré spočíva najmä v použití násilia,

diskriminačných zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatrení,

v odmietnutí súdnej ochrany, v diskriminačnom trestnom stíhaní a v konaní

namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Jednou

z podmienok poskytnutia azylu je, že pôvodcom prenasledovania je štát,

politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát

alebo podstatnú časť jeho územia, alebo neštátni pôvodcovia, ak možno

preukázať, že štát, politické strany alebo politické hnutia alebo spomenuté

organizácie nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred

prenasledovaním. Ak žiadosť o udelenie azylu nebola zamietnutá ako

neprípustná, resp. neopodstatnená a boli splnené podmienky stanovené

zákonom, SR udelí žiadateľovi azyl, ktorý sa stáva azylantom. Azyl môže byť

udelený aj z humanitných dôvodov alebo na účely zlúčenia rodiny, a to

manželovi azylanta (cudzinec, ktorému bol udelený azyl), jeho slobodným

deťom a rodičom slobodného azylanta mladšieho než 18 rokov. Ak nie je

žiadateľovi poskytnutý azyl, poskytne sa mu doplnková ochrana, ak existujú

vážne dôvody domnievať sa, že by bol prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

69

Bezpečnostná rada Slovenskej republiky – poradný orgán vlády, ktorého

postavenie upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov. Bezpečnostná rada SR je v mieri poradným orgánom vlády, ktorý

sa podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej

republiky, na plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti

a vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete. Pripravuje pre vládu

návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti SR, na predchádzanie

krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie.

Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená

činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti

Bezpečnostná rada SR s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho

plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach

priestupkov.

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky – základný strategický

a koncepčný dokument bezpečnostnej politiky SR, schválený Národnou radou

SR 27. septembra 2005, ktorý definuje a vytvára rámec pre celkový postoj SR

voči bezpečnosti. Poskytuje zásadné východiská realizácie bezpečnostnej

politiky SR s cieľom zaručiť požadovanú úroveň bezpečnosti občana a štátu.

Dokument identifikuje bezpečnostné prostredie, najvyššie bezpečnostné

záujmy, hlavné hrozby a riziká a zároveň rámcovo definuje bezpečnostnú

politiku SR.

Hlavné záujmy SR v oblasti bezpečnosti:

- zaručiť bezpečnosť občanov a chrániť ich ľudské práva a základné

slobody,

- zaručiť územnú celistvosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť hraníc,

politickú nezávislosť a identitu,

- rozvíjať demokratické štátne zriadenie, právny štát a trhovú

ekonomiku,

- vytvárať predpoklady trvalo udržateľného hospodárskeho,

sociálneho, environmentálneho a kultúrneho rozvoja spoločnosti,

- posilňovať transatlantické strategické partnerstvo, byť spolugarantom

bezpečnosti spojencov,

- rozvíjať dobré partnerské vzťahy a všetky formy vzájomne výhodnej

spolupráce s krajinami, s ktorými SR má spoločné záujmy,

70

- prispievať k posilňovaniu a šíreniu slobody a demokracie,

dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, medzinárodného práva,

mieru a stability vo svete.

Za najvážnejšie hrozby pre SR sa považuje najmä: šírenie zbraní hromadného

ničenia, medzinárodný terorizmus, zlyhávajúce štáty a ich potenciál vytvárať

nestabilitu medzinárodného prostredia, organizovaný zločin, zraniteľnosť

informačných systémov, nelegálna a nekontrolovateľná migrácia, aktivity

cudzích informačných služieb pôsobiacich proti SR, prehlbujúca sa

ekonomická nerovnováha vo svete; extrémistický nacionálny, politický

a náboženský fanatizmus; energetická závislosť; znečistenie životného

prostredia a súvisiace prírodné pohromy či šírenie nákazlivých chorôb. Nová

Bezpečnostná stratégia SR zatiaľ nebola schválená.

bezpečnosť – v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov ide o stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť

štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť

a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú

chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

Biela kniha o obrane Slovenskej republiky – bola schválená Bezpečnostnou

radou SR a vládou SR dňa 28. septembra 2016. Poskytuje politicko-strategický

a zdrojový rámec dlhodobého rozvoja obrany štátu. Je strategickou víziou

a komplexným východiskovým opatrením na zvyšovanie obranyschopnosti

Slovenskej republiky. Biela kniha o obrane SR zhŕňa výsledky implementácie

predošlej verzie z roku 2013 a aktualizuje rozvojové zámery v súlade

s prioritami Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Pritom

zohľadňuje zásadnú zmenu bezpečnostného prostredia a súvisiace opatrenia

prijaté vládou Slovenskej republiky, ako aj v rámci NATO a EÚ.

bojová skupina (Battle Group) – osobitná forma jednotiek rýchlej reakcie

Európskej únie. Je zložená z jednotiek vyčlenených jedným členským štátom

alebo viacerými členskými štátmi vo veľkosti práporu (okolo

1 500 vojakov). Prápor môžu dopĺňať jednotky bojového zabezpečenia

a jednotky logistickej a administratívnej podpory. Okrem toho môžu byť

podľa charakteru misie doplnené ďalšie operačné prvky a nástroje. V zmysle

71

článku 28 Zmluvy o EÚ, ak si medzinárodná situácia vyžaduje operačnú akciu

Únie, prijme Rada rozhodnutie v tomto smere.

civilná ochrana – systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života,

zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia

a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenia

postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov je poslaním civilnej ochrany

chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri

mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Mimoriadnou situáciou je obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov

mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, počas ktorej sa

vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na

znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia

a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti, ktorou je živelná pohroma,

havária, katastrofa alebo teroristický útok. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje

a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Civilnú ochranu riadi Ministerstvo vnútra SR, ktoré vypracúva koncepciu

organizácie a rozvoja civilnej ochrany a organizuje a riadi informačný systém

civilnej ochrany. Informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásna služba, ktorá

zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov, obcí a vyrozumenie osôb činných

pri riešení následkov mimoriadnej udalosti, a informačná služba civilnej

ochrany, ktorá zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie

a poskytovanie informácií. Výdavky na civilnú ochranu sa financujú zo

štátneho rozpočtu SR prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva

vnútra SR.

Na vykonávaní úloh civilnej ochrany okrem jednotiek civilnej ochrany, ako

organizovaných skupín osôb odborne pripravených a materiálne

vybavených na plnenie úloh civilnej ochrany, v prípadoch mimoriadnej

udalosti povinne spolupracujú primerane svojmu veku a zdravotnému

stavu osobnými úkonmi aj osoby, ktoré nie sú podľa zákona povinné sa

zúčastniť civilnej ochrany.

dobrovoľná vojenská príprava – je činnosť, ktorou sa vojak dobrovoľnej

vojenskej prípravy v stave bezpečnosti pripravuje podľa zákona č. 378/2015

72

Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov na obranu Slovenskej republiky

EUROJUST (Jednotka pre súdnu spoluprácu Európskej únie) – orgán

pôvodne založený rozhodnutím Rady 2002/187/JHA na posilnenie boja proti

závažnej trestnej činnosti zlepšením koordinácie a spolupráce v trestnej

oblasti vo veciach, ktoré presahujú územie jedného členského štátu. Je

zložený z jedného zástupcu zo všetkých členských štátov, zväčša ide

o sudcov, prokurátorov alebo vyšetrovateľov. Podľa čl. 85 Zmluvy o EÚ

poslaním EUROJUST-u je podporovať a posilňovať koordináciu

a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za

vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo

viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na

spoločnom základe, a to na základe vykonaných operácií a informácií

poskytovaných orgánmi členských štátov a Europolom. Sídlom EUROJUST-

u je Haag . EUROJUST plní svoje úlohy prostredníctvom jedného príslušného

národného člena alebo viacerých svojich príslušných národných členov,

alebo ako Kolégium.

EUROPOL (Európsky policajný úrad) – agentúra EÚ presadzujúca právo so

sídlom v Haagu . Podporuje vzájomnú spoluprácu členských štátov EÚ

v oblasti prevencie a boja proti závažným formám medzinárodného

organizovaného zločinu. Europol nemá výkonné právomoci (napr.

právomoc zatýkať), podporuje príslušné národné orgány pri

zhromažďovaní, analýze a šírení informácií a koordinácii operácií. Národné

orgány využívajú túto podporu pri prevencii, zisťovaní, vyšetrovaní

trestných činov a pátraní, ako aj trestnom stíhaní tých, ktorí ich spôsobili.

Podľa čl. 88 Zmluvy o EÚ poslaním Europolu je podporovať a posilňovať

činnosť policajných orgánov a iných orgánov členských štátov

presadzujúcich výkon práva, ako aj ich vzájomnú spoluprácu

pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti (ktorá sa týka dvoch alebo

viacerých členských štátov) terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré

zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika EÚ, a v boji

proti nim. Každá operačná činnosť Europolu sa musí vykonávať v spojení

a so súhlasom orgánov členského štátu, resp. členských štátov, ktorých

73

územia sa dotýka. Uplatňovanie donucovacích opatrení je vo výlučnej

právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov.

extrémizmus – označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne

vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už

priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na

existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou

charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na

systém základných práv a slobôd garantovaný ústavou a medzinárodnými

ľudsko-právnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami

uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charakteristické

znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie,

znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny

obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou

pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou

k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia

namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku.

Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný zbor, ktorý plní úlohy

v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom

a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a zákonom č. 314/2001 Z. z.

o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Hasičský a záchranný zbor

(ďalej len „zbor“) je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti

a je podriadený ministrovi vnútra SR. Plní úlohy štátnej správy na úseku

ochrany pred požiarmi, pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci

a vykonávaní záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a iných

mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného prostredia, poskytuje

pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických

osôb a fyzických osôb, vykonáva záchranné práce pri núdzovom

odstraňovaní stavieb a ľadových bariér, zabezpečuje jednotné uplatňovanie

technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, posudzovanie zhody

a vykonávanie dohľadu nad výrobkami, plní úlohy v oblasti výchovy,

vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi

a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia a vykonáva štátny požiarny

dozor. Zbor sa podieľa na plnení úloh pri poskytovaní predlekárskej pomoci

a na odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách, živelných

74

pohromách a iných mimoriadnych udalostiach, na zabezpečovaní

núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva, na

poskytovaní humanitárnej pomoci, podieľa sa na plnení úloh integrovaného

záchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh

súvisiacich s mobilizačnými prípravami. Zbor sa podieľa aj na plnení úloh

vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.

Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi

s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami

a poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými

je SR viazaná. Prezídium zboru ako jedna z jeho organizačných jednotiek je

súčasťou Ministerstva vnútra SR. Zbor je financovaný zo štátneho rozpočtu

SR a pri plnení svojich úloh spravuje majetok vo vlastníctve štátu.

integrovaný záchranný systém – koordinovaný postup zložiek

integrovaného záchranného systému. Podľa zákona č. 129/2002 Z. z.

o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov pôsobia

v integrovanom záchrannom systéme Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo

zdravotníctva SR, obvodné úrady v sídle kraja a záchranné zložky

integrovaného záchranného systému. Činnosti a opatrenia súvisiace

s poskytovaním pomoci v tiesni vykonávajú základné záchranné zložky

(Hasičský a záchranný zbor, poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,

kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, Horská záchranná služba a

Banská záchranná služba) a ostatné záchranné zložky (ozbrojené sily SR,

hasičské zbory a útvary, pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo

činnosti podľa osobitných predpisov, jednotky civilnej ochrany, obecná

polícia, Slovenský Červený kríž a útvary Policajného zboru). Na privolanie

záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v tiesni sa

zriaďuje vo verejnej telekomunikačnej sieti jednotné európske číslo

tiesňového volania 112.

Úlohy na úseku integrovaného záchranného systému riadi a koordinuje

Ministerstvo vnútra SR a tiež zabezpečuje vyžadovanie pomoci

a vysielanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému

v rámci medzinárodnej pomoci a humanitárnej spolupráce.

Výdavky na integrovaný záchranný systém sa financujú zo štátneho

rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva.

75

kriminalita – konanie, ktoré je trestným činom. Podľa zákona č. 583/2008

Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je každý podľa svojich

možností a schopností povinný konať tak, aby predchádzal alebo zamedzil

vzniku a šíreniu kriminality. Prevenciou kriminality je cieľavedomé,

plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky,

ktoré vyvolávajú alebo umožňujú kriminalitu, s cieľom jej predchádzania,

potláčania a zamedzovania.

Pôsobnosť v oblasti prevencie kriminality vykonávajú vláda SR,

ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, obvodné úrady

v sídlach krajov a iné miestne orgány štátnej správy a ostatné orgány

verejnej moci, ktoré predchádzajú kriminalite tým, že v rozsahu svojej

pôsobnosti pôsobia na dodržiavanie zákonnosti fyzickými osobami

a právnickými osobami. Vláda SR schvaľuje stratégiu prevencie kriminality

ako základný programový dokument. Poradným, iniciatívnym,

koordinačným a odborným orgánom vlády SR pre oblasť prevencie

kriminality je Rada vlády SR pre prevenciu kriminality. Predsedom rady je

minister vnútra SR. Rada je kontaktným miestom v rámci Európskej siete na

prevenciu kriminality.

V oblasti prevencie kriminality sa na financovanie projektov v uvedenej

oblasti poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu. Na financovanie projektu

v oblasti prevencie kriminality, ktorý schválila Rada vlády SR pre prevenciu

kriminality, poskytuje dotáciu obvodný úrad v sídle kraja, na financovanie

projektu v oblasti prevencie kriminality, ktorý schválilo príslušné

ministerstvo, poskytuje dotáciu príslušné ministerstvo.

krízová situácia – v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená

alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení

podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie

vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo

núdzový stav.

kybernetická bezpečnosť – v zmysle zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej

bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2018 Z.

76

z. (ďalej len ako „zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti“) je stav,

v ktorom sú siete a informačné systémy schopné odolávať na určitom stupni

spoľahlivosti akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť,

integritu alebo dôvernosť uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných

údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných

prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov.

kybernetický bezpečnostný incident – akákoľvek udalosť, ktorá má

z dôvodu narušenia bezpečnosti siete a informačného systému, alebo

porušenia bezpečnostnej politiky alebo záväznej metodiky negatívny vplyv

na kybernetickú bezpečnosť alebo ktorej následkom je strata dôvernosti

údajov, zničenie údajov alebo narušenie integrity systému, obmedzenie

alebo odmietnutie dostupnosti základnej služby alebo digitálnej služby,

vysoká pravdepodobnosť kompromitácie činností základnej služby alebo

digitálnej služby alebo ohrozenie bezpečnosti informácií.

Národná jednotka CSIRT (Computer Security Incident Response Team -

jednotka pre riešenie počítačových incidentov) - Národný bezpečnostný

úrad má postavenie národnej jednotky CSIRT s pôsobnosťou pre Slovenskú

republiku, ktorá musí spĺňať podmienky akreditácie podľa § 14 zákona

č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti t. j. má požadované technické,

technologické a personálne vybavenie, má vytvorené podmienky

umožňujúce chránený prenos a spracovanie údajov, chráni informácie

a údaje, ktoré v súvislosti s plnením povinností podľa zákona získava

a spracováva ich tak, aby nebola narušená ich dostupnosť, dôvernosť,

autentickosť a integrita, má umiestnenú dokumentáciu, informačné systémy

a ostatné informačno-komunikačné technológie v zabezpečenom priestore

tak, aby nebola narušená ich dôvernosť, autentickosť a integrita a plní úlohy

jednotky CSIRT podľa § 15 tohto zákona, najmä zodpovednosť za riešenie

kybernetických bezpečnostných incidentov a výkon preventívnych služieb

a reaktívnych služieb, pre sektor digitálnej infraštruktúry a podsektor

utajovaných skutočností. Národná jednotka CSIRT je zaradená v zozname

akreditovaných jednotiek CSIRT.

Z uvedených dôvodov od 1. januára 2016 Národný bezpečnostný úrad

zriadil útvar „Národná jednotka SK-CERT“ (Slovak Computer Emergency

Response Team) a od 1. septembra 2019 ho transformoval na Národné

77

centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Útvar zabezpečuje národné

a strategické aktivity v oblasti riadenia kybernetickej bezpečnosti, v oblasti

analýzy hrozieb ale aj koordinácie riešenia kybernetických bezpečnostných

incidentov na celonárodnej úrovni, ako aj vytváranie, riadenie a podporu

kompetenčných centier kybernetickej bezpečnosti, napr. výuky,

vzdelávania, tréningov ako aj výskumu.

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti - východiskový strategický

dokument, ktorý komplexne určuje strategický prístup Slovenskej republiky

k zabezpečeniu kybernetickej bezpečnosti. Súčasťou národnej stratégie

kybernetickej bezpečnosti je akčný plán ako konkrétny plán čiastkových

úloh a zdrojov. Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti schvaľuje

vláda Slovenskej republiky.

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti obsahuje najmä ciele, priority

a rámec riadenia na dosiahnutie týchto cieľov a priorít vrátane úloh

a zodpovedností orgánov verejnej moci a ďalších relevantných subjektov,

identifikáciu opatrení týkajúcich sa pripravenosti, reakcie a obnovy vrátane

spolupráce medzi verejným sektorom a súkromným sektorom, popis

bezpečnostného prostredia, definíciu bezpečnostných hrozieb, identifikáciu

potrebných zdrojov, určenie vzdelávacích programov, programov na

budovanie bezpečnostného povedomia, zvyšovanie informovanosti

a odbornej prípravy, určenie plánov výskumu a vývoja, plán posudzovania

rizika na účely identifikácie rizík, zoznam subjektov zapojených do

vykonávania národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti, či určenie

hlavných zahraničnopolitických partnerov.

NATO (The North Atlantic Treaty Organization) – je medzivládna

organizácia - obranná aliancia založená v súlade s článkom 51 Charty

OSN, ktorej základnou úlohou je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich

členov

všetkými

dostupnými

politickými

a

vojenskými

prostriedkami. Základný princíp fungovania aliancie je spoločný záväzok

a vzájomná politická a vojenská spolupráca medzi suverénnymi štátmi –

členskými krajinami, ktoré sú založené na predpoklade nedeliteľnosti

bezpečnosti jej členov. Členstvo v aliancii je dobrovoľné. Vstupom do

aliancie sa členské krajiny zaviazali ochraňovať slobodu, spoločné dedičstvo

a civilizáciu svojich obyvateľov, založené na princípoch demokracie,

78

individuálnej slobody a právneho štátu. Každá členská krajina tiež prijala na

seba záväzok podieľať sa na riziku a zodpovednosti, ale aj na výhodách

kolektívnej bezpečnosti vyplývajúcich z Washingtonskej zmluvy.

Rozhodnutia NATO sú prijímané na základe konsenzu, po diskusii

a konzultáciách medzi členskými krajinami. NATO je tiež výrazom

transatlantického spojenectva medzi jeho európskymi členmi, USA

a Kanadou. V súčasnosti má aliancia 29 členov a Slovenská republika sa stala

členskou krajinou 29. marca 2004. Sídlom riaditeľstva organizácie je Brusel.

NATO Force Integration Unit (NFIU) – Slovakia – úlohou je zabezpečovať

a koordinovať rýchle nasadenie spojeneckých síl v danom regióne, podpora

kolektívnej obrany NATO v plánovacom procese a asistencia pri výcviku

a cvičeniach. Každé NFIU je zložené zo 40 národných a NATO špecialistov.

Každá krajina, na území ktorej je takýto regionálny prvok, obsadzuje

20 miest národným personálom. NATO partneri poskytnú zostávajúcich

20 príslušníkov medzinárodného štábu na rotačnom princípe. Slovenské

NFIU je začlenené pod velenie Mnohonárodného zborového veliteľstva

Severovýchod v Štetíne (MNC-NE).

V zodpovednosti NFIU je identifikovanie logistických možností

a obmedzení, transportných možností, podpornej infraštruktúry tak, aby

bolo zabezpečené čo najrýchlejšie a najplynulejšie nasadenie síl okamžitej

reakcie NATO.

Obranná stratégia Slovenskej republiky – vychádza z Bezpečnostnej

stratégie Slovenskej republiky a formuluje politicko-vojenské východiská

obrany SR s perspektívou desiatich rokov. Nahrádza obrannú a vojenskú

stratégiu obdobia prechodu od individuálnej ku kolektívnej obrane

a sústreďuje pozornosť SR ako člena NATO a EÚ na plnenie záväzkov

a efektívne využitie možností, ktoré jej poskytuje členstvo v týchto

organizáciách. Obranná stratégia Slovenskej republiky identifikuje určujúce

tendencie vývoja bezpečnostného prostredia pre oblasť obrany

a charakterizuje novú dimenziu jej obrannej politiky. Určuje jej základný

cieľ, požiadavky na efektívnu obranu, ako aj na spôsobilosti Ozbrojených síl

SR a ostatné súčasti systému obrany štátu. Za základný cieľ svojej obrannej

politiky SR považuje bezpečnosť svojich občanov a zaručenie obrany štátu

spočívajúce vo využívaní vlastných síl a možností kolektívnej obrany,

79

aktívnu účasť na upevňovaní mieru a stability vo svete, predchádzaní

konfliktom a urovnávaní krízových situácií v súlade s medzinárodným

právom a budovaním dôvery. Poslaním tejto politiky prevencie bude

zabrániť ohrozeniu bezpečnostných záujmov SR, vrátane odvrátenia

ozbrojeného konfliktu na jej území. Obranná stratégia Slovenskej republiky

bola schválená Národnou radou SR dňa 23. septembra 2005.

Ozbrojené sily Slovenskej republiky – rozhodujúci výkonný prvok

systému obrany štátu. Hlavnou úlohou ozbrojených síl SR je zaručovať

obranu SR a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím

cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv,

ktorými je SR viazaná, a podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku

a

bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti

a nedotknuteľnosti hraníc. Ozbrojené sily SR tvoria v stave bezpečnosti

profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelne cvičenie alebo

na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy;

v čase vojny a vojnového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní

na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci

dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon

mimoriadnej služby a registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej

služby, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení; a v čase

výnimočného stavu a núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe

povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci

dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon

mimoriadnej služby.

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov upravuje postavenie základných zložiek ozbrojených síl

SR ako rozhodujúceho výkonného prvku systému obrany republiky, ich

úlohy, použitie, riadenie, velenie, kontrolu, mobilizáciu a prípravu. Zákon

č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje podrobne

vykonávanie štátnej služby profesionálnych vojakov.

Policajný zbor SR – ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo

veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej

80

organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre

Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov SR (zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov).

Policajný zbor SR je podriadený ministrovi vnútra SR a činnosť Policajného

zboru SR kontroluje Národná rada SR a vláda SR. Policajný zbor SR

spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane

života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku

a odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. Policajný zbor SR pri plnení

svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami,

ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou

informačnou službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi

územnej samosprávy spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie

kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.

Policajný zbor SR spolupracuje s políciami iných štátov, s medzinárodnými

policajnými organizáciami, medzinárodnými organizáciami a organizáciami

pôsobiacimi na území iných štátov.

Policajný zbor SR sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej

polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu

železničnej polície, službu ochrany objektov, službu cudzineckej polície,

službu hraničnej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany

určených osôb a inšpekčnú službu, ktoré pôsobia v rámci útvarov

Policajného zboru SR, ktoré zriaďuje a zrušuje minister. Organizačnou

súčasťou Policajného zboru SR je aj útvar kriminalisticko-expertíznych

činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa

osobitných predpisov. Služby Policajného zboru SR a útvary Policajného

zboru SR riadi prezident Policajného zboru SR, ktorý je zodpovedný za

výkon svojej funkcie ministrovi vnútra SR.

Schengenský priestor – územie celkovo 26 členských štátov Európskej únie,

ktoré sa medzi sebou dohodli na zrušení hraničných kontrol, troch krajín

Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island, Lichtenštajnsko)

a Švajčiarska. Členské štáty EÚ, ktoré zatiaľ neimplementovali acquis

v plnom rozsahu (spolupracujú so Schengenskými štátmi iba v určitých

81

oblastiach) sú Írsko a Cyprus. Štáty ašpirujúce na vstup do Schengenského

priestoru sú Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko.

V 80. rokoch 20. storočia sa začala v Európskom spoločenstve diskusia

týkajúca sa koncepcie voľného pohybu osôb a zrušenia vnútorných hraníc

v Spoločenstve. Avšak v rámci Spoločenstva sa nepodarilo dosiahnuť dohodu,

päť členských krajín Európskeho spoločenstva (Francúzsko, Nemecko

a krajiny Beneluxu) uzavrelo v Schengene 14. júna 1985 tzv. Schengenský

dohovor o postupnom rušení kontrol na vonkajších hraniciach (odtiaľ názov

priestoru). Proces vytvorenia tohto priestoru urýchlilo prijatie Maastrichtskej

zmluvy v r. 1992.

Kľúčovými opatreniami sú napr. odstránenie osobných kontrol na vnútorných

hraniciach, spoločné pravidlá pre prechod a opatrenia na vonkajších

hraniciach EÚ alebo vytvorenie Schengenského informačného systému.

Spoločná obranná a bezpečnostná politika (SOBP) – stanovuje rámec

politických a vojenských štruktúr EÚ a vojenských a civilných misií a operácií

v zahraničí. Globálna stratégia EÚ 2016 určuje stratégiu SBOP, zatiaľ čo

Lisabonská zmluva objasňuje inštitucionálne aspekty a posilňuje úlohu

Európskeho parlamentu. SOBP nedávno prešla zásadnými strategickými

a operačnými zmenami. Naďalej sa vyvíja, aby dokázala čeliť bezpečnostným

výzvam a dopytu po silnejšej reakcii EÚ.

súkromná bezpečnostná služba (SBS) – znamená prevádzkovanie

súkromnej bezpečnosti. Druhmi SBS sú: strážna služba (zabezpečuje

ochranu majetku a osôb na verejne prístupnom mieste a na inom než verejne

prístupnom mieste, pri ich preprave a ich prepravu a prevádzkuje

zabezpečovací systém alebo poplachový systém); profesionálna cezhraničná

preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou; detektívna služba (hľadanie

osoby, majetku, získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný

prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom, získavanie

údajov o osobnom stave fyzickej osoby a o konaní fyzickej osoby alebo

právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch a získavanie informácií

v súvislosti s vymáhaním pohľadávky alebo údajov o protiprávnom konaní

ohrozujúcom obchodné tajomstvo); odborná príprava a poradenstvo.

Poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti upravuje zákon

č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene

82

a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších

predpisov.

Bezpečnostnú službu možno prevádzkovať na základe licencie na

prevádzkovanie bezpečnostnej služby. O udelení licencie, ktorá sa vydáva na

desať rokov, rozhoduje krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR. Licencia je

verejnou a neprevoditeľnou listinou. Ministerstvo vnútra SR vedie informačný

systém súkromnej bezpečnosti, v ktorom sa vedie evidencia prevádzkovateľov

súkromnej bezpečnosti. Prevádzkovateľ je povinný predložiť ministerstvu

písomnú správu o činnosti bezpečnostnej služby za uplynulý kalendárny rok.

štátna hranica – plocha, ktorá vertikálne prechádza hraničnými čiarami po

zemskom povrchu a oddeľuje územie štátu, jeho vzdušný priestor, priestor

pod zemským povrchom, nadzemné a podzemné stavby a zariadenia

všetkého druhu od území susedných štátov. Štátne hranice SR sú určené

medzinárodnými mierovými zmluvami a na ne nadväzujúcimi

medzinárodnými dokumentmi, medzinárodnými zmluvami uzatvorenými

medzi SR a susednými štátmi a inými medzinárodnými zmluvami, ktorými

je SR viazaná.

Priebeh štátnych hraníc musí byť jednoznačný, zreteľný a vyznačený

hraničnými znakmi. Ich polohu, tvar, rozmery, materiál a popis určujú

medzinárodné zmluvy. Práva a povinnosti právnických osôb a fyzických

osôb pri správe štátnych hraníc a pôsobnosť orgánov štátnej správy upravuje

zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov.

Ústredným orgánom štátnej správy pre správu štátnych hraníc je

Ministerstvo vnútra SR.

štátne občianstvo – trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou

a štátom, ktorého dôsledkom je komplex vzájomných práv a povinností

občana a štátu určených a zabezpečených štátom, ktorý občanovi

umožňuje aktívne sa zúčastňovať na politickom, štátnom, ekonomickom

a kultúrnom živote štátu a spoločnosti. Skutočnosť, že výlučným právom

každého štátu je určiť okruh osôb, ktoré považuje za svojich občanov, je

v súlade so zásadami medzinárodného práva. Podmienky nadobúdania,

straty a osvedčovania štátneho občianstva SR upravuje zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z o štátnom občianstve Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov. Štátne občianstvo sa môže

83

nadobudnúť určením, voľbou, narodením resp. osvojením alebo jeho

udelením na žiadosť. V zmysle § 2 citovaného zákona sa štátnym občanom

Slovenskej republiky určením stáva osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992

štátnym občanom Slovenskej republiky. Osoba si môže zvoliť štátne

občianstvo Slovenskej republiky, ak bola k 31. decembru 1992 štátnym

občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nebola štátnym

občanom Slovenskej republiky. Maloleté deti majú štátne občianstvo

rodičov, ak sú rodičia štátnymi občanmi SR alebo získajú štátne

občianstvo voľbou. Štátne občianstvo SR nadobúda dieťa narodením, ak

aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR alebo bolo narodené na

území SR. Osvojením nadobúda dieťa štátne občianstvo SR, ak bolo

osvojené osvojiteľmi, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom SR.

Štátne občianstvo možno udeliť žiadateľovi, ak splnil zákonom

predpísané podmienky. Žiadateľ môže podať žiadosť po dovŕšení veku

14 rokov; pred dovŕšením veku 18 rokov podpisujú jeho žiadosť aj jeho

rodičia. Pri vypĺňaní dotazníka žiadateľa sa overuje ovládanie

slovenského jazyka žiadateľom. Štátne občianstvo SR udeľuje

Ministerstvo vnútra SR a nadobúda sa prevzatím listiny o udelení

štátneho občianstva a zložení sľubu štátneho občana. Štátne občianstvo SR

je rovnocenné bez ohľadu na právny titul jeho nadobudnutia.

Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť prepustením zo

štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť alebo nadobudnutím cudzieho

štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Štátne

občianstvo sa stráca dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho

zväzku SR.

utajovaná skutočnosť – na účely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane

utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec

určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem

Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím,

poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo

odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda

Slovenskej republiky svojím nariadením.

vojna – v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

84

neskorších predpisov je stavom, keď je SR napadnutá cudzou mocou, ktorá

jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej

bezpečnosť. Vojnu vypovedá prezident SR na základe rozhodnutia NR SR.

Prezident SR vypovie vojnu na základe rozhodnutia NR SR aj vtedy, ak

SR plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej

kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane

proti napadnutiu. Vypovedanie vojny sa vzťahuje na celé územie SR.

zbraň – prenosné zariadenie, ktoré vystreľuje, je konštruované alebo môže

byť upravené tak, aby vystreľovalo strelu, a ktorého princípom funkcie je

okamžité uvoľnenie energie pri výstrele; za zbraň sa považuje aj jej hlavná

časť, súčasť zbrane, replika zbrane a napodobenina zbrane. Druhy

a kategórie strelných zbraní a streliva, podmienky nadobúdania vlastníctva,

držania, nosenia a používania zbraní a streliva, práva a povinnosti držiteľov

zbraní a streliva, podmienky na vývoz, dovoz a prevoz zbraní a streliva,

podmienky zriaďovania

a

prevádzkovania strelníc, podmienky

vystavovania zbraní a streliva ustanovuje zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných

zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Zbrane a strelivo sa v zmysle tohto zákona rozdeľujú na: zbraň kategórie

A (zakázaná zbraň, zakázané strelivo a zakázané doplnky zbrane), ktorú je

zakázané nadobudnúť do vlastníctva, držať alebo nosiť, zbraň kategórie B

(podliehajúca povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti), zbraň

kategórie C (podliehajúca ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti,

ktorú môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu,

zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu), zbraň kategórie D, ktorej

držiteľ musí mať 18 rokov a musí mať pri manipulácii s ňou pri sebe doklad

totožnosti. Každá zbraň kategórie A, B a C musí byť zaevidovaná. Pri cestách

do iných členských štátov EÚ oprávňuje držiteľa európskeho zbrojného pasu

je mať so sebou zbraň, ktorá je v ňom zapísaná.

V zmysle § 122 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho

vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie

alebo zamedzenie odporu, alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa

85

rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec,

ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so

zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri

sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre obranu

a bezpečnosť, ktorý prerokúva najmä:

- zásady a návrhy zákonov z oblasti obrany, zabezpečenia výstavby

a činnosti ozbrojených síl, vnútorného poriadku a bezpečnosti, civilnej

ochrany, štátnych hmotných rezerv, hasičského a záchranného zboru.

Pripravuje k nim stanoviská a uznesenia.

- návrhy medzinárodných zmlúv týkajúcich sa spolupráce v oblasti

obrany, ozbrojených síl, vnútorného poriadku a bezpečnosti, civilnej

ochrany a pripravuje k nim stanoviská a uznesenia,

- návrhy koncepcie činnosti a organizácie ozbrojených síl, bezpečnosti

(policajného zboru) civilnej ochrany, hasičského a záchranného zboru.

Sleduje ich realizáciu a pripravuje k nim stanoviská a uznesenia,

zúčastňuje sa na ich rozpracovaní a realizácii,

- zásadné otázky stavu a vývoja ozbrojených síl, bezpečnosti štátu,

bezpečnostnej situácie, kriminality, stavu pripravenosti civilnej

ochrany, štátnych hmotných rezerv, hasičského a záchranného zboru.

Informácie a ďalšie správy, ktoré si priebežne vyžiada,

- zásadné otázky stavu a vývoja ozbrojených síl, bezpečnosti štátu,

bezpečnostnej situácie, kriminality, stavu pripravenosti civilnej

ochrany, štátnych hmotných rezerv, hasičského a záchranného zboru,

informácie a ďalšie správy, ktoré si priebežne vyžiada,

- podnety Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR a ďalších

orgánov Slovenskej republiky na zvýšenie účinnosti ochrany

bezpečnosti štátu, bezpečnosti a ochrany osôb, majetku a verejného

poriadku,

- návrh na vyslovenie súhlasu na vyslanie ozbrojených síl mimo územia

SR, resp. aj zmenu mandátu ozbrojených síl,

- návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených

síl na území SR,

86

- Výbor požaduje od Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR

Správy štátnych hmotných rezerv SR, rozpracovanie Programového

vyhlásenia vlády SR na podmienky ich činnosti vo forme konkrétnych

a termínovaných úloh a zabezpečuje priebežnú kontrolu ich plnenia.

87

FINANCIE

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) – rozpočtová organizácia

Ministerstva financií SR, ktorá organizuje a realizuje splácanie štátneho

dlhu. Agentúra je orgánom štátnej správy a zároveň je obchodníkom

s cennými papiermi.

bailout – štátna finančná pomoc krachujúcej súkromnej spoločnosti, alebo

inému štátu; finančná výpomoc.

Balík šiestich legislatívnych aktov EÚ (Six-pack) – súbor opatrení, ktorý

sprísnil Pakt stability a rastu. Tvorí ho päť nariadení a jedna smernica EÚ.

Vstúpil do platnosti 13. decembra 2011. Reforma zavádza automatickejšie

procesy využívaním reverznej kvalifikovanej väčšiny pri uvaľovaní trestov.

Za klamlivé štatistické údaje o deficite a dlhu hrozí pokuta 0,2 % HDP. Viac

pozornosti sa venuje aj makroekonomickým nerovnováham a štátom, ktoré

ani po výzve neprijmú nápravné opatrenia, hrozí sankcia vo výške 0,1 %

HDP.

Banková únia – ďalší krok smerom k hospodárskej a finančnej integrácii

v EÚ a krajinách eurozóny s cieľom posilniť reguláciu a rozšíriť dohľad nad

bankovým sektorom v Európe.

dlhová brzda – stanovenie záväzných pravidiel, ktoré určujú maximálne

úrovne verejného dlhu a deficitu a dôsledky pri ich prekročení.

ECOFIN – Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, pozostávajúca

z ministrov financií Európskej únie.

Euroskupina (Eurogroup) – pravidelné zasadnutia ministrov financií krajín

Európskej menovej únie.

Európska centrálna banka (ECB) – založená 1. júna 1998, sídli vo Frankfurte

nad Mohanom. Základné imanie ECB pochádza od národných centrálnych

bánk všetkých členských štátov EÚ. Pri uvedení eura v roku 1999, ECB

prevzala plnú zodpovednosť za menovú politiku v celej eurozóne. Cieľom

88

menovej politiky ECB je cenová stabilita, ktorú definuje ako infláciu pod

alebo blízko úrovne 2 %.

Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) – EMS bol zriadený v roku

2012 ako trvalý mechanizmus na riešenie kríz v krajinách eurozóny.

Eurosystém – systém centrálnych bánk tvorený Európskou centrálnou

bankou (ECB) a centrálnymi bankami členských krajín eurozóny.

fiat peniaze – peniaze s núteným obehom; súčasný peňažný systém je

postavený práve na systéme nekrytých papierových peňazí, ktorých

hodnota je postavená na dôvere v centrálnu banku a bankový systém.

Finančná perspektíva EÚ (viacročný finančný rámec) – označuje rámec pre

rozpočtové priority EÚ na niekoľko rokov vopred. Vo všeobecnosti

predstavuje vymedzenie štruktúry rozpočtu EÚ a záväzného stropu

výdavkov ako aj príjmov, keďže rozpočet EÚ musí byť vyrovnaný.

fiškálna politika – činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej

až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky. Jadro fiškálnej

politiky tvorí ovplyvňovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu

s cieľom meniť kúpyschopný dopyt a tým výšku a zmenu HDP, ceny

a zamestnanosť.

fiškálny kompakt – v rámci Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe

v Hospodárskej a menovej únii zakotvuje európske fiškálne pravidlá do

národnej legislatívy. Slovensko implementovalo fiškálny kompakt

s účinnosťou od januára 2014 novelou zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Zo zákona vyplývajú nové rozpočtové povinnosti,

najmä pravidlo vyrovnaného štrukturálneho rozpočtu a aplikácia

korekčného mechanizmu v prípade výraznej odchýlky od tohto pravidla.

hrubý domáci produkt (HDP) – predstavuje súhrn výrobkov a služieb

vyprodukovaných v ekonomike krajiny v danom období. HDP možno členiť

89

podľa tvorby, použitia alebo dôchodku. Najdôležitejšími agregovanými

zložkami použitého HDP sú konečná spotreba domácností, konečná

spotreba verejnej správy, tvorba hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu

zásob a dovoz a vývoz tovarov a služieb.

kapitálové výdavky – najmä rozpočtové výdavky na obstaranie

a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, výdavky na tvorbu

hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným

právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona

o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

kvantitatívne uvoľňovanie (quantitative easing, QE) – nástroj monetárnej

politiky, používaný na stimulovanie ekonomiky, ak sú štandardné nástroje

menovej politiky málo efektívne. Hlavnou podstatou kvantitatívneho

uvoľňovania je nákup finančných aktív zo strany centrálnej banky od

komerčných bánk, prípadne iných súkromných inštitúcií. S určitým

zjednodušením sa označuje ako „tlačenie peňazí“.

Medzinárodný menový fond (MMF) – medzinárodná finančná inštitúcia so

sídlom vo Washingtone D.C., založená 45 krajinami (vrátane bývalej

Československej republiky) v júli 1944. V roku 2019 zoskupuje 189 štátov,

SR je jeho členom od roku 1993. MMF je zodpovedný za globálny finančný

systém a výpomoc jeho členom na udržanie finančnej rovnováhy. Cieľom je

podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a uľahčovať rozmach

a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, rovnako aj podporovať

stabilitu výmenných kurzov.

Národná banka Slovenska (NBS) – vznikla 1. januára 1993 na základe

zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ako nezávislá

centrálna banka SR. Od zavedenia eura v SR (od 1.1.2009) sa stala súčasťou

Eurosystému, tvoriaceho systém centrálneho bankovníctva eurozóny

v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.

90

návrh rozpočtového plánu – je súčasťou nových požiadaviek vyplývajúcich

z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných ustanoveniach

o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení

nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (súčasť tzv. Two-

packu) schváleného v máji 2013. Konkrétnym nástrojom je predkladanie

návrhu rozpočtového plánu členskej krajiny eurozóny Európskej komisii.

Návrh prezentuje vývoj fiškálnej pozície danej krajiny, predpokladaný

vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie

stanovených cieľov v strednodobom horizonte.

Oficiálna rozvojová spolupráca (Official Development Assistance ODA)

– súhrn aktivít štátu zameraných na pomoc a podporu rozvojových krajín

smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Oficiálna rozvojová spolupráca je

postavená na báze finančných prostriedkov, ktoré národné vlády vyčleňujú

zo štátnych rozpočtov a následne ich buď transferujú medzinárodným

inštitúciám ako napr. OSN, OECD, EÚ, zameraným na rozvojovú

spoluprácu (mnohostranná rozvojová pomoc), alebo nimi financujú projekty

a programy vo vybraných krajinách (dvojstranná rozvojová pomoc).

Pakt stability a rastu – dohoda (od r. 1997) medzi členmi eurozóny

o koordinácii ich rozpočtových politík tak, aby prípadnými vysokými

schodkami štátnych rozpočtov a vysokými verejnými dlhmi neohrozovali

stabilitu eura a nezvyšovali infláciu v eurozóne. Podľa ustanovení Paktu

stability a rastu sa členské štáty zaviazali splniť dve kritériá: udržať pomer

deficitu k HDP pod hranicou 3 % a pomer verejného dlhu k HDP pod

hranicou 60 %. Pakt stability a rastu vymedzuje konkrétny postup pri

nadmernom deficite.

procedúra nadmerného deficitu – každá krajina, ktorá vstúpi do eurozóny

je v zmysle Zmluvy o Európskej únii (podpísaná členskými štátmi vo

februári 1992 v Maastrichte) zodpovedná za svoju rozpočtovú politiku.

V zmysle ods. 1 článku 104 sú členovia eurozóny povinní zabraňovať

existencii nadmerného deficitu verejných financií.

91

Program stability – Programy stability a konvergenčné programy sú

požiadavkou Paktu stability a rastu, krajiny eurozóny ich predkladajú

každoročne Európskej komisii a Rade EÚ. Ich cieľom je prezentovať vývoj

fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení

rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom

horizonte. Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala

predchádzať tvorbe nadmerného deficitu (resp. viesť k jeho odstráneniu)

a viesť k dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre

dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť – vznikla v roku 2012 ako nezávislý

orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej

republiky a tiež hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.

Hlavné úlohy rady sú definované v ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti.

ratingová agentúra – firma vytvárajúca analýzy bonity jednotlivých

emitentov cenných papierov; hodnotenie spočíva v zaradení emitenta podľa

štandardizovaného systému do určitej skupiny spoľahlivosti (resp.

rizikovosti).

recesia – situácia, kedy hrubý domáci produkt klesne dva po sebe

nasledujúce štvrťroky.

rozpočet verejnej správy – strednodobý ekonomický nástroj finančnej

politiky štátu, ktorý sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných

subjektov verejnej správy na obdobie najmenej troch rozpočtových rokov.

Základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy je štátny rozpočet

a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom

rozpočtovom roku.

rozpočtová kapitola – ministerstvo alebo iná štátna organizácia, ktorej

výdavky a príjmy sú samostatne vyčlenené v rozpočte.

92

rozpočtový proces – zákonom upravené postupy pre prípravu, analýzu,

realizáciu a hodnotenie štátneho a verejného rozpočtu.

run (beh) na banku – situácia, kedy vkladatelia strácajú dôveru v banku

a neočakávane dochádza k masívnemu výberu peňažných prostriedkov

z banky, čo môže viesť až k jej bankrotu. Tzv. tichý run na banku nastáva,

ak vkladatelia presúvajú svoje peniaze do iných bánk elektronicky.

Stratégia riadenia štátneho dlhu – hlavný a východiskový dokument, ktorý

na uvedené časové obdobie stanovuje základné rámce a smerovanie politiky

riadenia dlhu. Stratégia pokrýva iba tú časť dlhu a likvidity, ktorá je riadená

Ministerstvom financií SR, t. j. štátny dlh a likviditu tých subjektov, ktoré sú

riadené centrálnou vládou. Stratégia sa tvorí na obdobie štyroch rokov

kopírujúc volebné obdobia vlády s každoročnou aktualizáciou.

strednodobý finančný výhľad – odhad hlavných ukazovateľov vývoja

verejných financií, najmä rozpočtových príjmov a výdavkov na obdobie

3-5 rokov. Jeho cieľom je efektívne riadenie a znižovanie deficitu verejných

financií.

štátne dlhopisy – úvery prijaté národnými vládami, ktoré predávajú

dlhopisy investorom, aby získali peniaze a splatili svoje dlhy. Tieto úvery sú

spojené s prísľubom splatiť nominálnu hodnotu k dátumu splatnosti

a tiež s pravidelnými výplatami úrokov.

Štátny záverečný účet – správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej

republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov

verejnej správy za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet SR za

príslušný rozpočtový rok vypracováva Ministerstvo financií SR na základe

§ 29 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

úroková sadzba ECB – základná úroková sadzba, ktorú stanovuje Európska

centrálna banka (ECB). ECB za túto sadzbu vykonáva hlavné refinančné

operácie a požičiava komerčným bankám.

93

verejné financie – súhrn rozpočtov organizácií pod verejnou kontrolou.

Eurostat definuje zoznam subjektov verejnej správy. Najdôležitejšie sú:

centrálna vláda (štátny rozpočet), Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne

a samosprávy.

východiská rozpočtu – počiatočná suma výdavkov rozpočtovej kapitoly na

nasledujúci rozpočtový rok vyčíslená na základe rokovania medzi kapitolou

a ministerstvom financií.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre financie

a rozpočet, ktorý je zriadený najmä pre oblasť:

- finančnú, s dôrazom na colnú a daňovú politiku,

- rozpočtovú, s dôrazom na tvorbu a kontrolu štátneho rozpočtu,

- bankového sektora a finančného trhu v nadväznosti na možnosť ich

kontroly.

Výbor NR SR pre financie a rozpočet prerokúva návrhy zákonov

a ďalšie prerokúvané správy a informácie z pohľadu dopadu na štátny

rozpočet, dodržiavania rozpočtových pravidiel, účelného využívania

verejných financií a dopadu na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej

republiky a z hľadiska súladu s medzinárodnými zmluvami a s právom

Európskej únie. Podľa zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách

a politických hnutiach v znení neskorších predpisov prerokúva aj

informáciu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických

strán o výročných správach politických strán a politických hnutí za

predchádzajúci kalendárny rok.

Výbor predkladá Národnej rade SR aj návrh na schválenie

k vymenovaniu a odvolaniu predsedu a člena Rady pre rozpočtovú

zodpovednosť; návrh na schválenie k vymenovaniu a odvolaniu

guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska; a návrh na voľbu,

odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedov

Najvyššieho kontrolného úradu SR.

94

HOSPODÁRSKA POLITIKA

CETA (Komplexná hospodárska a obchodná dohoda, angl. Comprehensive

Economic and Trade Agreement) – 30. októbra 2016 bola podpísaná dohoda

medzi Kanadou a štátmi Európskej únie, ktorá upravuje podmienky voľného

obchodu a dodržiavania autorských práv. CETA čiastočne nadobudla platnosť

od 21. septembra 2017. Národné parlamenty v krajinách EÚ (a v niektorých

prípadoch aj regionálne) však budú musieť s dohodou CETA vysloviť súhlas,

aby mohla úplne nadobudnúť účinnosť.

Digitálna agenda (Digital Agenda in the Europe 2020 strategy) – Digitálna

agenda pre Európu vymedzuje kľúčovú úlohu, ktorú budú musieť v tomto

úsilí zohrať informačno-komunikačné technológie (ďalej „IKT“), pričom sa

zameriava na technológie 21. storočia a online služby, ktoré umožnia širokou

škálou spôsobov oživiť vznik pracovných príležitostí, podporiť hospodársku

prosperitu a zlepšiť každodenné životy občanov a podnikov v Európskej únii.

Digitálna agenda vytýčila sedem prioritných oblastí pre opatrenia: vytvorenie

jednotného digitálneho trhu, širšia interoperabilita, zvýšenie dôvery

a bezpečnosti internetu, oveľa rýchlejší prístup na internet, vyššie investície do

výskumu a vývoja, zlepšenie digitálnej gramotnosti a inklúzie a uplatňovanie

IKT pri riešení problémov, ktorým spoločnosť čelí (zmena klímy, starnúca

populácia a pod).

Európa 2020 – dňa 3. marca 2010 uviedla Európska komisia novú stratégiu

nazvanú Európa 2020. Nová vízia nahradila Lisabonskú stratégiu a jej cieľom

je vymaniť EÚ z krízy a pripraviť jej hospodárstvo na aktuálne desaťročie. EK

určila v stratégii tri kľúčové faktory rastu, ktoré bude potrebné

implementovať na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov prostredníctvom

konkrétnych opatrení: inteligentný rast (podpora vedomostí, inovácie,

vzdelávania a digitálnej spoločnosti), udržateľný rast (zefektívňovanie

produkcie

vo

vzťahu

k zdrojom

pri

súčasnom

zvyšovaní

konkurencieschopnosti) a inkluzívny rast (zvyšovanie účasti na trhu práce,

získavanie zručností a boj proti chudobe). Dokument stanovuje päť

ukazovateľov, ktoré definujú cieľové pozície EÚ v roku 2020 a slúžia na

sledovanie a hodnotenie tempa napredovania. Teraz, keď sa stratégia Európa

2020 blíži ku koncu svojho životného cyklu, je zrejmé, že od jej zavedenia

95

v roku 2010 významne prispela k sociálno-ekonomickému rozvoju EÚ.

Zamestnanosť v Európe je na rekordne vysokej úrovni, ciele v oblasti emisií

skleníkových plynov a ciele vyššieho vzdelávania boli splnené a Európa je

na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov v oblasti obnoviteľnej energie

a energetickej účinnosti. Stále je však potrebný značný pokrok pri

stimulovaní väčších investícií do výskumu a inovácií a pri boji proti chudobe

a sociálnemu vylúčeniu.

HORIZONT 2020 – program Európskej Únie pre financovanie výskumu

a inovácií. Investície do výskumu a inovácií sú rozhodujúce pre budúcnosť

Európy. Program Horizont 2020 spája výskum s inováciami a zameriava sa na

tri hlavné oblasti: excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu

a spoločenské výzvy. Cieľom je zaistiť, aby Európa produkovala špičkovú

svetovú vedu a technológie, ktoré sú hybnou silou hospodárskeho rastu.

Týmto nástrojom sa napĺňajú záväzky a závery zasadnutia Európskej rady

zo 4. februára 2011 a uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011

o Inovácii v Únii.

hospodárska politika – súhrn cieľov, nástrojov, metód a foriem, ktoré

uplatňuje štát a jeho príslušné orgány v jednotlivých oblastiach hospodárskej

činnosti (napr. v oblasti peňažnej, rozpočtovej, daňovej, obchodnej, sociálnej

atď.). Vyspelé ekonomiky orientujú svoju hospodársku politiku na

zabezpečenie hospodárskej stability (vnútornej a vonkajšej rovnováhy, cenovej

stability, dostatočnej zamestnanosti, rovnováhy platobnej bilancie),

hospodárskej dynamiky (udržateľný rast), na adaptáciu národnej ekonomiky

na medzinárodné štrukturálne zmeny a na realizáciu sociálnych cieľov. Na

dosiahnutie týchto cieľov uplatňujú špecifické nástroje hospodárskej politiky,

napr. nástroje peňažnej (monetárnej) politiky, rozpočtovej (fiškálnej) politiky,

dôchodkovej politiky, obchodnej a menovej politiky, sociálnej politiky atď.

Hospodárska politika Európskej únie – Integrované usmernenia

(Integrated guidelines) – koordinácia hospodárskej politiky EÚ prebieha

prostredníctvom monitorovania hospodárskeho vývoja v každom členskom

štáte i na úrovni celej EÚ. Jedným z nástrojov tohto multilaterálneho

dohľadu nad hospodárskou politikou je kontrola prostredníctvom

Integrovaných usmernení. Dokument predstavuje komplexnú stratégiu

96

makroekonomickej a mikroekonomickej politiky a politiky zamestnanosti

EÚ a jeho cieľom je posilniť realizáciu základných priorít hospodárskej

politiky EÚ: ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Do tohto

komplexného dokumentu boli zlúčené dve základné a dovtedy samostatné

usmernenia: Všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky (Broad

Economic Policy Guidelines – BEPGs) a Usmernenia pre politiky

zamestnanosti (Employment guidelines).

V prvej časti dokumentu je predložený program makroekonomických politík

podporujúcich rast a zamestnanosť. Usmernenia sú sústredené na ciele

makroekonomickej stability, ktorá je základným predpokladom vyváženej

ekonomickej expanzie a úplnej realizácie súčasného ekonomického potenciálu.

Druhá časť smerníc prezentuje súbor mikroekonomických reformných

opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky na zvýšenie výkonnosti

a adaptability európskej ekonomiky a na zvýšenie jej rastového potenciálu.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú koncipované so zámerom

dosiahnuť v Európe plnú zamestnanosť a využiť synergiu medzi kvalitou

práce, produktivitou a zamestnanosťou. Opatrenia v tejto oblasti majú

posilniť sociálnu inklúziu, zabrániť exklúzii, podporiť integráciu

znevýhodnených skupín ľudí do trhu práce, redukovať regionálne disparity

v zamestnanosti, nezamestnanosti a v produktivite práce (zvlášť

v okrajových regiónoch), zabezpečiť rovnaké príležitosti pre mužov i ženy

a bojovať proti rodovej diskriminácii.

Hospodárska politika Slovenskej republiky – Slovenská republika, ako aj

ostatné členské štáty EÚ navzájom koordinujú svoje politiky v súlade

s čl. 5 hlavy I Lisabonskej zmluvy. Pre tieto politiky prijíma Rada základné

usmernenia. Ciele hospodárskej politiky vlády SR sú sformulované

v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2019 až 2022.

hospodárska súťaž – súbor pravidiel správania podnikateľských subjektov

na trhu, ktorých dodržiavanie je predpokladom ďalšieho hospodárskeho

rozvoja. Hospodárska súťaž funguje efektívne, ak podnikateľské subjekty

pôsobiace na trhu môžu robiť svoje obchodné rozhodnutia samostatne.

Predpokladom efektívnej hospodárskej súťaže je vylúčenie akýchkoľvek

kontaktov medzi konkurentmi s cieľom ovplyvniť správanie konkurenta.

97

Korektnosť hospodárskej súťaže vylučuje, aby podnikatelia prezrádzali

vlastné podnikateľské zámery konkurentom.

Hlavným cieľom politiky hospodárskej súťaže v rámci EÚ je zabezpečiť také

fungovanie vnútorného trhu, aby všetci účastníci mali rovnaké podmienky.

Preto všetky podnikateľské praktiky, ktoré sú v rozpore s týmto cieľom,

podliehajú preskúmaniu a prípadnému finančnému postihu. Hlavnými

činnosťami v tejto oblasti sú: protimonopolná činnosť, kontrola fúzií,

liberalizácia monopolov, štátne intervencie a štátna pomoc. V Slovenskej

republike je hospodárska súťaž upravená zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov a zákonom č. 136/2001 Z. z. o ochrane

hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej

správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Hospodársky a finančný výbor (Economic and Financial Committee, EFC)

– permanentne sleduje ekonomickú a finančnú pozíciu EÚ. Ďalšími

hlavnými oblasťami jeho aktivít v rámci multilaterálneho dohľadu sú:

hodnotenie programov stability a konvergenčných programov členských

štátov EÚ a príprava stanoviska pre Radu ministrov pre hospodárske

a finančné záležitosti EÚ (ECOFIN) k týmto programom v konfrontácii

s odporúčaniami Európskej komisie (EK), pravidelné sledovanie

dodržiavania Paktu stability a rastu a Integrovaných usmernení v rámci

členských štátov EÚ, participácia na správe EK o verejných financiách

eurozóny a na správe o pohybe kapitálu, monitorovanie implementácie

Akčného plánu finančných služieb a monitorovanie finančnej stability

a činnosti Výboru pre finančné služby.

Každá krajina vymenúva do Výboru dvoch zástupcov. Slovenskú republiku

zastupuje štátny tajomník Ministerstva financií SR a zástupca Národnej

banky Slovenska.

Klimaticko-energetický balíček 2030 – predstavuje legislatívny rámec,

ktorým sa bude riadiť klimatická a energetická politika EÚ do roku 2030.

Jeho hlavnými úlohami sú:

- zníženie emisií uhlíka aspoň o 40 % voči referenčnému roku 1990,

ktoré presadzovalo najmä Nemecko a severské krajiny;

98

- zníženie emisií o 43 % v odvetviach, ktoré spadajú do tzv. Systému

obchodovania s emisiami (ETS);

- rezerva 2 % emisií EÚ, ktoré budú použité na podporu modernizácie

a diverzifikácie energetických sektorov krajín, ktorých HDP

nedosahuje 60 % európskeho HDP;

- podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe EÚ by sa

do roku 2030 mal zvýšiť o aspoň na 27 %;

- zníženie energetickej spotreby o 27 %;

- zvýšenie prepojenosti elektrických a plynových sietí členských štátov

na 15 %. (Slovensko má prepojenosť so susednými krajinami na úrovni

približne 50 %. Tento cieľ sa týka najmä Pobaltských štátov, Španielska

a Portugalska kde sa pohybujeme v jednociferných číslach).

Lisabonská stratégia – je predchodkyňou stratégie Európa 2020. Bola prijatá

na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2000 v súvislosti

s potrebou naštartovať na úrovni EÚ vlnu štrukturálnych reforiem. Cieľom

stratégie bola vysoká dynamika rastu hospodárstva a viac kvalitných

pracovných miest.

Stratégia bola zameraná na koordináciu štrukturálnych politík, ktoré patria

pod kompetencie jednotlivých členských štátov EÚ. Potreba koordinácie

bola založená na poznatku, že konanie ktorejkoľvek členskej krajiny bude

omnoho efektívnejšie, pokiaľ bude v súlade s konaním ostatných členských

krajín. Preto boli v rámci lisabonskej stratégie vytýčené pre všetky krajiny

spoločné priority, ktorých naplnenie spadalo plne do kompetencií členských

štátov. Piliermi Lisabonskej stratégie boli od roku 2000 štyri prioritné oblasti

- výskum, vývoj a inovácie, vzdelávanie, zamestnanosť a podnikateľské

prostredie, ku ktorým bola po jarnom zasadaní Európskej rady v roku 2007

priradená ďalšia priorita - klimatické zmeny a energetika.

malé a stredné podniky – na základe odporúčania Komisie 2003/361/ES zo

6. mája 2003 o definícii malých a stredných podnikov (MSP) platí, že za

podnik sa považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez

ohľadu na jeho právnu formu. Sem patria najmä samostatne zárobkovo

činné osoby a rodinné podniky, ktoré vykonávajú remeselnícke alebo iné

činnosti a partnerstvá alebo združenia, ktoré pravidelne vykonávajú

hospodársku činnosť.

99

Kategóriu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) tvoria podniky, ktoré

zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje

50 miliónov EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov

EUR. Malý podnik sa definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako

50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje

10 miliónov EUR. Mikro podnik sa definuje ako podnik, ktorý zamestnáva

menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha

nepresahuje 2 milión EUR.

Činnosti, ktoré podniky vykonávajú, upravuje zákon č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ďalšie nadväzujúce zákony.

priemyselné vlastníctvo a priemyselné právo – priemyselné vlastníctvo je

podskupinou duševného vlastníctva, ktorá zahŕňa tie typy duševného

vlastníctva, ktoré majú priemyselné využitie. Priemyselné právo je právom

na ochranu predmetov priemyselného vlastníctva, ktoré sa vytvárajú

tvorivou duševnou činnosťou, ako sú napr. vynálezy, ochranná známka,

technické riešenia alebo vonkajšie úpravy výrobkov (dizajny). Medzi

priemyselné práva patrí aj skupina priemyselných práv na označenie, ako

sú označenia tovarov a služieb, ktoré slúžia na zlepšenie marketingovej

kvality produktov a služieb. Do priemyselných práv nepatrí autorské právo

a jemu príbuzné práva. Priemyselné práva predstavujú vzácne hodnoty,

ktoré môžu úplne odlíšiť podnikanie subjektu od konkurencie, a to tým, že

pomôžu identifikovať jeho produkty a služby u zákazníkov ako originálne.

Často tvoria základ nového podnikania a formujú kľúčové časti dobrého

a komplexného podnikateľského plánu. Ústredným orgánom štátnej správy

pre túto oblasť je Úrad priemyselného vlastníctva SR na základe zákona

č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

v znení neskorších predpisov. Do jeho kompetencií patrí o. i. ochrana

vynálezov, úžitkových vzorov, topografií polovodičových výrobkov,

dizajnov, ochranných známok, označení pôvodu výrobkov a zemepisných

označení. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie,

sprístupňuje ho verejnosti a pôsobí ako špecializované stredisko

patentových informácií v SR. Je gestorom medzinárodných zmlúv na

ochranu priemyselného vlastníctva, ktorými je SR viazaná.

100

Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (The Economic and Financial

Affairs Council, ECOFIN) – jedna z desiatich konfigurácií Rady EÚ (často sa

používa aj označenie Rada ministrov), je rozhodovacím orgánom pre

ekonomické a finančné otázky EÚ a zasadá raz mesačne. Slovenskú

republiku zastupuje v Rade minister financií. Prípravnými orgánmi Rady

ECOFIN sú Výbor stálych zástupcov – COREPER (Committee of Permanent

Representatives) a ďalšie výbory, a to Hospodársky a finančný

výbor a Výbor pre hospodársku politiku.

regulácia sieťových odvetví – upravuje ju zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii

v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ďalšie osobitné predpisy.

Predmetom regulácie podľa cit. zákona a osobitných predpisov je určovanie

resp. schvaľovanie spôsobu, postupov a podmienok na pripojenie a prístup do

prenosovej a distribučnej sústavy, prepravnej a distribučnej siete, prenos, resp.

preprava a distribúcia elektriny a plynu na vymedzenom území, poskytovanie

podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie služieb

prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa distribučnej sústavy

a prevádzkovanie sústavy, prístup a pripojenie nových výrobcov elektriny

a plynu do sústavy alebo do siete, výroba a rozvod tepla, prístup do

podzemných zásobníkov plynu a uskladňovanie plynu. Citlivou oblasťou

regulácie v sieťových odvetviach je regulácia ceny tovarov a ceny

poskytovaných služieb a určenie podmienok na ich uplatňovanie. Cenová

regulácia musí zladiť dva navzájom protikladné záujmy výrobcov

a dodávateľov energií na jednej strane a odberateľov na strane druhej.

Uvedené činnosti spadajú do kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví (ÚRSO), ktorý má v štruktúre orgánov štátnej správy mimoriadne

postavenie. Jeho poslaním je vytvárať monopolom (tzn. výrobcom

a dodávateľom elektriny, plynu, tepla a vody) v takej oblasti, kde neexistuje

prirodzená konkurencia, prostredie blízke konkurenčnému prostrediu,

a pritom dbať tak na ochranu záujmov spotrebiteľov, ako aj na záujmy

investorov.

smart cities – inteligentné mestá pomocou pokrokových digitálnych

technológií chránia životné prostredie a menia život svojich občanov

k lepšiemu. Smart City technológia môže pomocou digitálnych a dátových

nástrojov pomôcť pri riešení najnaliehavejších problémov udržateľnosti

101

v

mestách. Tieto nástroje ponúkajú zvýšenie odolnosti, rast

environmentálneho, sociálneho a ekonomického rozvoja a zlepšenie kvality

života občanov. Inteligentné mesto je miestom, kde sú tradičné siete a služby

vyrobené efektívnejšie s využitím digitálnych a telekomunikačných

technológií, v prospech jeho obyvateľov a podnikov.

smart energy city – je vysoko energeticky efektívne mesto, ktoré tvorí základ

konceptu Smart City. Svojim občanom ponúka cenovo dostupné

a udržateľné energetické služby pre všetkých spotrebiteľov energie, klimaticky

šetrné a pútavé prostredie, ktoré podporuje ich potreby a záujmy a je založené

na udržateľnom hospodárstve. Toto energeticky úsporné mesto si kladie za

cieľ znížiť emisie uhlíka prostredníctvom odklonu od fosílnych palív

a efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie a zároveň

postupným upúšťaním od znečisťujúcich zdrojov energie a produkcie ako je

zemný plyn a uhlie.

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) – plánovaná

dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA. Jej cieľom bolo spojiť najväčšie

ekonomiky sveta, ktoré predstavujú takmer polovicu svetovej ekonomiky –

najväčší a najbohatší trh na svete, ktorý tvorí viac ako tri štvrtiny svetového

finančného trhu a viac ako polovicu svetového obchodu. TTIP si za cieľ

kládla pokryť tieto odvetvia:

- automobilový priemysel,

- farmaceutický sektor,

- energetický sektor,

- verejné obstarávanie.

Rokovania o TTIP sa začali v roku 2013 a skončili sa bez záverov na konci

roku 2016. V rozhodnutí Rady z 15. apríla 2019 sa uvádza, že smernice na

rokovania o TTIP sú zastarané a už nie sú relevantné. Rada zároveň

vyhlásila, že je vhodné usilovať sa so Spojenými štátmi o obmedzenejšiu

dohodu vzťahujúcu sa na odstránenie ciel iba na priemyselné výrobky,

okrem poľnohospodárskych výrobkov. Na tento účel dala Rada zmocnenie

EK.

technická normalizácia, metrológia, skúšobníctvo – nástrojmi infraštruktúry

kvality pre konkurencieschopné podnikateľské prostredie sú v európskom

102

ponímaní technická normalizácia, metrológia, posudzovanie zhody,

akreditácia a najnovšie aj trhový dozor v rozsahu, v ktorom sa vykonávajú

činnosti zamerané na vymožiteľnosť smerníc. Tieto nástroje sú prierezové

a neslúžia len podnikateľským subjektom, ale aj vládnemu a verejnému

sektoru. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa pri tvorbe

svojich právnych úprav a pri realizácii vlastných strategických zámerov môžu

oprieť o infraštruktúru kvality. Tak získavajú dôveru v ich reálnosť

a transparentnosť. Ústredným orgánom štátnej správy pre túto oblasť je Úrad

pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorého

kompetencie a činnosť upravuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Úrad vypracúva

v týchto oblastiach koncepciu štátnej politiky. Súčinnosť technickej

normalizácie, metrológie, skúšobníctva, akreditácie a zabezpečovania kvality

poskytuje slovenským podnikateľským subjektom istotu v medzinárodnom

obchode a nástroje na podporu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu

nielen na európskom, ale aj svetovom trhu.

verejné obstarávanie – zákonný postup dodržiavaný pri zadávaní zákaziek na

dodanie tovarov, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb,

pri koncesii na stavebné práce, súťaži návrhov a v správe verejného

obstarávania. Zmyslom verejného obstarávania je dodržanie princípu

priehľadnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov

a záujemcov, dodržanie zásad hospodárskej súťaže a zásad hospodárnosti pri

vynakladaní finančných prostriedkov.

Výkonom štátnej správy a dohľadom je poverený Úrad pre verejné

obstarávanie. Úrad o. i. vypracúva koncepcie verejného obstarávania,

spolupracuje s EK a plní voči nej svoje informačné povinnosti, najmenej raz

ročne predkladá vláde SR a na požiadanie aj príslušnému výboru NR SR

správu o výsledkoch a fungovaní verejného obstarávania, vydáva Vestník

verejného obstarávania v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej

správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbor pre hospodársku politiku (Economic Policy Committee, EPC) –

nositeľ koordinácie politík EÚ (ďalej len „výbor“) a jeho pracovné skupiny.

103

Úlohou výboru je podieľať sa na koordinácii ekonomických politík členských

štátov a poskytovať poradenstvo EK a Rade EÚ. Štatút výboru sústreďuje jeho

činnosť na štrukturálne politiky smerujúce k zvýšeniu rastového potenciálu a

zamestnanosti v EÚ (predovšetkým v oblasti fungovania trhu tovarov, služieb

a kapitálu, v oblasti verejného sektora so zameraním na zabezpečenie jeho

efektívnosti, dlhodobej kvality a udržateľnosti verejných financií) a na riešenie

širokých ekonomických dôsledkov špecifických horizontálnych politík

týkajúcich sa životného prostredia, výskumu a vývoja a sociálnej kohézie.

Štruktúra pracovných skupín výboru je podriadená uvedeným problémovým

okruhom. Výbor poskytuje pomoc Rade EÚ pri formulovaní Integrovaných

usmernení, pri dohľade nad implementáciou štrukturálnych politík

v členských štátoch EÚ a pri makroekonomickom dialógu so sociálnymi

partnermi v rámci Cologne procesu. Každý členský štát má vo výbore dvoch

zástupcov z kľúčových ministerstiev (z ministerstva financií alebo z

ministerstva hospodárstva) a zo svojej národnej banky. SR zastupuje zástupca

ministerstva financií z Inštitútu finančnej politiky a zástupca ministerstva

hospodárstva.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre

hospodárske záležitosti, ktorý popri rokovaní o návrhoch zákonov v tejto

oblasti prerokúva najmä:

- návrhy rozvojových zámerov a stratégií týkajúcich sa priemyslu,

energetiky, podpory malého a stredného podnikania, vnútorného

a zahraničného obchodu, ochrany spotrebiteľa, ochrany a používania

nerastných surovín, privatizácie majetku štátu v podnikateľskej sfére,

- výroby stavebných výrobkov, cestnej, železničnej a vodnej dopravy,

civilného letectva, pôšt a telekomunikácií;

- správy o činnosti, návrh rozpočtu, návrhy na použitie majetku

a správy o výsledkoch kontroly týkajúcich sa Fondu národného

majetku SR;

- správy o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví, Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Poštového

regulačného úradu a Telekomunikačného úradu;

104

- návrhy rozpočtu a záverečných účtov kapitol: Ministerstvo

hospodárstva SR; Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja SR; Úrad pre verejné obstarávanie SR; Úrad priemyselného

vlastníctva SR; Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo

SR; Protimonopolného úradu SR; a Úradu jadrového dozoru SR.

105

POĽNOHOSPODÁRSTVO

bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ) – bonitácia poľnohospodárskych

pôd používa klasifikačný systém bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek,

ktoré sú predmetom bonitácie, čiže ocenenia. Tento klasifikačný systém je

nezávislý od kategórií bonitácie pôd, ktoré sú na jeho základe vytvorené, ako

je cena pôdy, alebo rôzne účelové kategórie (§ 2 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane

a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

geneticky modifikovaný organizmus (GMO) – organizmus, ktorého

genetický materiál bol úmyselne zmenený. Zásahy do genetického materiálu

organizmov môžeme rozdeliť na:

- náhodné – odrody získané pôsobením mutagénov (napríklad odrody

pšenice získané ožarovaním ich semien),

- cielené – odrody získané tak, že do rastliny sa vnesú alebo sa v nej cielene

deaktivujú nejaké konkrétne gény (zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní

genetických technológií a geneticky modifikovaných orgánov v znení neskorších

predpisov).

kataster nehnuteľností – geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.

Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to

o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve,

ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy

majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných

celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú

trvať najmenej päť rokov (§ 1 zákona NR SRč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov).

krížové plnenie (Cross Compliance) – rešpektovanie štandardov na úrovni

farmy, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, kvality

a bezpečnosti potravín, pohody zvierat a správnej poľnohospodárskej praxe.

Krížové plnenie je súhrnné označenie pre zákonné požiadavky hospodárenia,

podľa článku 4 a prílohy III nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 a štandardy

106

dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok podľa

článku 5 a prílohy IV nariadenia.

komasácia – sceľovanie pozemkov — spájanie nesúvislých a rozptýlených

poľnohospodárskych pozemkov podľa vlastníckych práv k nim s cieľom

vytvoriť väčšie a hospodársky lepšie využiteľné pozemky.

Leader (Liaison Entre Actions de Développement de le Économie Rurale)

– ide o spájanie aktivít, ktoré podporujú hospodársky rozvoj vidieka.

V programovom období 2014 – 2020 zostáva LEADER povinnou súčasťou

programov rozvoja vidieka ako prierezový nástroj pre miestny rozvoj

a zavádzanie inovácií vrátane zmierňovania klimatických zmien. Integrovaný

rozvoj vidieka má vychádzať z vnútra vidieckych oblastí za účasti zástupcov

obcí, podnikateľov, farmárov a ostatných aktérov vidieka (zástupcovia

3 sektorov: občiansky, súkromný, verejný – miestna samospráva). Metóda

LEADER môže hlavne prispieť k riešeniu problémov spojených s lokálnou

nezamestnanosťou, kedy práve prístupom zdola nahor je možné identifikovať

potreby v danom území aj v oblasti tvorby pracovných miest.

miestna akčná skupina (MAS) – pracovná a iniciatívna skupina ustanovená

na vytvorenie integrovanej stratégie zameranej na využívanie endogénnych

zdrojov územia pre všestranný rozvoj a na implementáciu tejto stratégie do

života regiónu. MAS združuje verejnú správu, podnikateľov, neziskové

organizácie, poľnohospodárske a lesnícke subjekty, aktívnych obyvateľov

a ostatných dôležitých aktérov na miestnej úrovni, ktorí usilujú o rôzne

spoločné ciele. Z hľadiska právnej subjektivity musí mať MAS právnu formu

občianskeho združenia v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v

znení neskorších predpisov. MAS predstavuje verejno-súkromné partnerstvo,

zavádza do praxe princípy prístupu Leader v záujme miestnej komunity,

ktoré smeruje k integrovanému rozvoju vidieckeho územia.

Natura 2000 – sústava chránených území, ktorú tvoria dva typy území:

- osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) –

vyhlasované na základe smernice o vtákoch; v národnej legislatíve

chránené vtáčie územia,

107

- osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC), ktoré

sú vyhlasované na základe smernice o biotopoch; v národnej

legislatíve územia európskeho významu. Pred vyhlásením a po

vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii

chránených území.

Natura 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov

živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje

hospodárske aktivity v územiach, ak tento priaznivý stav nenarušujú.

Slovenská republika prispela do Natura 2000 41 chránenými vtáčími

územiami a 473 územiami európskeho významu.

Národná sieť rozvoja vidieka (NSRV) – zahŕňa beneficientov Programu

rozvoja vidieka; sú to organizácie, ktoré sú podporované z programu

a zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní aktivít. Okrem centrálnej jednotky

úlohy NSRV SR vykonávajú 8 decentralizovaných jednotiek siete NSRV SR

tzv. regionálne antény. Regionálne antény NSRV SR pôsobia v 8 regiónoch

Slovenska – v bratislavskom, trnavskom, nitrianskom, trenčianskom,

banskobystrickom, žilinskom, prešovskom a v košickom kraji. NSRV

v období 2014 - 2020 bude spájať organizácie a správne orgány, ktoré sa

podieľajú na rozvoji vidieka za účelom správnej a plynulej implementácie

Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 v zmysle čl. 55 nariadenia (EÚ)

č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka z EPFRV a čl. 5 Princíp partnerstva a

viacúrovňová správa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Hlavným cieľom

vidieckej siete bude zvýšiť účasť zainteresovaných strán na vykonávaní

rozvoja vidieka, zlepšiť kvalitu vykonávania programov rozvoja vidieka,

informovať širšiu verejnosť a potenciálnych prijímateľov o politike rozvoja

vidieka

a

o

možnostiach financovania, podporovať inovácie

v poľnohospodárstve, výrobe potravín, lesnom hospodárstve a vo

vidieckych oblastiach.

poľnohospodárske priame platby – jeden z nástrojov Spoločnej

poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorý má zabezpečovať

produkčnú funkciu poľnohospodárstva, obhospodarovanie pôdy, udržanie

obyvateľstva na vidieku a tiež primeraný príjem pre poľnohospodárov.

Všetko usmerňuje Európska komisia a udáva legislatíva na úrovni EÚ.

108

pozemkové úpravy – výsledkom pozemkových úprav je z hľadiska katastra

nové usporiadanie nehnuteľností a určenie jednoznačných práv k týmto

nehnuteľnostiam. Znamená to, že v obvode pozemkových úprav dochádza

k usporiadaniu dovtedy neusporiadaných právnych vzťahov, ako aj

zosúladeniu skutočného a právneho stavu.

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA; APA) – platobná agentúra

aktuálne upravená v zákone č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie

v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.z.

o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Platobná

agentúra je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na

rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Platobná

agentúra zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory

a dotácie ako orgán štátnej správy. Agentúra vykonáva činnosti spojené

s poskytovaním podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka na základe

akreditácie udelenej ministerstvom. Jej sídlom je Bratislava. Na

zabezpečenie výkonu vybraných činností si agentúra môže vytvárať

pracoviská s určeným rozsahom ich činnosti a územným obvodom ich

pôsobnosti. Štatutárnym orgánom agentúry je generálny riaditeľ, ktorý riadi

činnosť platobnej agentúry a je oprávnený konať v jej mene.

Program rozvoja vidieka 2014 – 2020 – je dokumentom národného

charakteru, na základe ktorého je poskytovaná pomoc z Európskeho

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v programovacom období

2014 – 2020. Tvorený je vyvážene, aby napĺňal tri hlavné ciele –

konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva;

udržateľné využívanie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy,

a tiež vyvážený územný rozvoj vidieckej ekonomiky. Tie sa napĺňajú

prostredníctvom opatrení zameraných na podporu poľnohospodárskych

a lesníckych podnikov prostredníctvom investícií do hmotného majetku,

podpory podnikania a investícií do lesných technológií, vrátane

preventívnych opatrení pre poľnohospodársku pôdu a lesy. Podpora je

orientovaná

hlavne

na

tvorbu

pracovných

miest,

zvýšenie

konkurencieschopnosti a podporu živočíšnej a špecializovanej rastlinnej

výroby. Program rozvoja vidieka na Slovensku sa sústreďuje na šesť priorít,

109

pričom hlavnou prioritou je obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov,

ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. Jej

primárnym cieľom je zamedzovať opúšťanie pôdy a podporovať postupy

ekologického poľnohospodárstva. Ďalšími prioritami sú prenos znalostí

a inovácií, konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva a udržateľné

lesné hospodárstvo, organizácia potravinového reťazca vrátane spracovania

poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, dobrých životných

podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve, ako aj efektívnosť

využívania zdrojov a klíma, a tiež sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo

vidieckych oblastiach.

Spoločná poľnohospodárska politika (Common Agricultural Policy, CAP)

– jedna zo supranacionálnych politík Európskej únie. Patrí k najdôležitejším

politikám EÚ a je na ňu vyčlenená najväčšia časť jej rozpočtu. Spoločná

poľnohospodárska politika má aj veľký symbolický význam, pretože bola

prvou oblasťou, v rámci ktorej sa prenieslo najviac právomocí na EÚ.

Navyše, je veľmi úzko spojená s dvoma kľúčovými oblasťami EÚ:

vnútorným trhom a hospodárskou a menovou úniou. Spoločná

poľnohospodárska politika EÚ sa sústreďuje na dva hlavné ciele: pomoc

farmárom zameraná na zvýšenie ich konkurencieschopnosti na

medzinárodných trhoch, podpora rozvoja vidieka najmä v chudobnejších

oblastiach. Poľnohospodárska politika zohráva v EÚ kľúčovú úlohu z dvoch

dôvodov – viac ako 90 % pôdy sa využíva v poľnohospodárstve alebo v

lesníctve a vďaka Spoločnej poľnohospodárskej politike môže EÚ nájsť

riešenia na hlavné otázky, ako sú: bezpečné a vysokokvalitné potraviny pre

spotrebiteľov, ochrana životného prostredia, prispôsobenie sa zmenám

v pravidlách medzinárodného obchodu.

Správa o lesnom hospodárstve za daný kalendárny rok (tzv. zelená správa

o lesnom hospodárstve) – každoročne hodnotí stav lesníctva na Slovensku

a prezentuje údaje hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho

charakteru. Zelená správa v kontexte s vývojom makroekonomickej situácie

v národnom hospodárstve SR podáva informáciu o medziročnom vývoji

hlavných ukazovateľov lesného hospodárstva s predpokladom vývoja

rozhodujúcich hospodárskych a ekonomických ukazovateľov na ďalšie

obdobie. Zelená správa podáva informáciu aj o svetovom a európskom

110

lesníctve, o cieľoch a prioritách lesníckej politiky. Správa sa predkladá na

schválenie vláde SR aj NR SR. Každoročne o nej rokuje príslušný výbor NR

SR.

Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za daný kalendárny rok

(tzv. zelená správa o poľnohospodárstve a potravinárstve) – každoročne

hodnotí stav poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku. V správe sa

v kontexte s vývojom makroekonomickej situácie v SR podáva informácia

o svetovom poľnohospodárstve, poľnohospodárstve krajín EÚ, o situácii

v poľnohospodárstve a potravinárstve SR, o výrobe v poľnohospodárstve

a potravinárstve, o agropotravinovom trhu, ekonomicko-finančnej situácii

podnikateľských subjektov v agropotravinárskom komplexe SR a o súčasnej

technickej úrovni v agropotravinárskom komplexe. Správa sa predkladá na

schválenie vláde SR a NR SR. Každoročne o nej rokuje príslušný výbor NR SR.

znevýhodnené oblasti (Less Favoured Areas, LFA) – ich vymedzenie je

stanovené podľa kritérií nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo

17.

mája

1999

o podpore

rozvoja

vidieka

z Európskeho

poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF)

a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia, čl. 16 – 21 s prihliadnutím na

prírodné, ekonomické a demografické podmienky. Znevýhodnené oblasti

sú súvislé územné celky, v ktorých vplyvom nepriaznivých podmienok,

nadmorskej výšky, svahovitosti a nízkej úrodnosti pôdy a iných

nepriaznivých prírodných podmienok, prípadne v spojení s osobitnými

miestnymi hospodárskymi a sociálnymi podmienkami sú náklady na

jednotku výroby v poľnohospodárskej činnosti trvalo nadpriemerné.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre

pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý pravidelne prerokúva okrem

návrhov zákonov v tejto oblasti najmä:

- Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve za daný kalendárny

rok;

- Správu o lesnom hospodárstve za daný kalendárny rok;

111

- správy, koncepcie rozvoja a ďalšie súhrnné koncepčné materiály;

- návrhy rozpočtov a záverečných účtov kapitoly: Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo životného

prostredia SR; Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky.

112

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Aarhuský dohovor – dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na

rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach

životného prostredia, podpísaný 25. júna 1998 na 4. ministerskej konferencii

Európskej hospodárskej komisie OSN „Životné prostredie pre Európu“

v dánskom Aarhuse. Dohovor podpísalo priamo na konferencii 35 štátov

a Európske spoločenstvo a následne aj ďalšie 4 štáty. Platnosť nadobudol

30. októbra 2001 a Európske spoločenstvo ho schválilo 17. februára 2005. NR

SR vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005.

Listina o pristúpení SR k dohovoru bola uložená u depozitára (generálny

tajomník OSN) 5. decembra 2005. Platnosť pre SR nadobudol 90. deň po

dátume uloženia listiny o pristúpení, a to 5. marca 2006 (Oznámenie

č. 43/2006 Z. z. o prijatí Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na

rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia).

Bazilejský dohovor – dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov

cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, podpísaný 22. marca 1989 v Bazileji.

Listina o pristúpení ČSFR k dohovoru bola uložená u generálneho tajomníka

OSN 24. júla 1991. Dohovor nadobudol platnosť pre ČSFR 5. mája 1992 na

základe čl. 25 ods. 1. Notifikácia sukcesie SR do dohovoru sa uskutočnila

28. mája 1993 s platnosťou od 1. januára 1993. (Oznámenie č. 60/1995 Z. z.).

Dohovor upravuje pravidlá prepravy nebezpečných odpadov s prihliadnutím

na dosiahnutie minimalizácie pohybu odpadov v súlade so zásadou, že každý

štát má na svojom území zabezpečiť zneškodňovanie v ňom produkovaných

nebezpečných odpadov. Dovoz, vývoz a tranzit nebezpečných odpadov je

možný len so súhlasom všetkých dotknutých krajín, pričom každý členský štát

má právo úplne zakázať dovoz nebezpečných odpadov na svoje územie.

biocentrum – ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé

podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na

zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev (§ 2 zákona č. 543/2002

Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

113

biokoridor – priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája

biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých

organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné

prvky (§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v zneníá neskorších

predpisov).

biologická diverzita – znamená rôznorodosť všetkých živých organizmov

vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov

a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou; zahŕňa rôznorodosť

v rámci druhov, medzi druhmi a rozmanitosť ekosystémov (čl. 2 Dohovoru

o biologickej diverzite , Oznámenie č. 34/1996 Z. z.).

biotop druhu – prostredie definované špecifickými abiotickými

a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho

biologického cyklu (§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

v znení neskorších predpisov).

biotop európskeho významu – prírodný biotop, ktorý je v Európe ohrozený

vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické

ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy

(§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov).

biotop národného významu – prírodný biotop, ktorý nie je biotopom

európskeho významu, ale je v Slovenskej republike ohrozený vymiznutím

alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky

biogeografických oblastí Slovenskej republiky (§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

Dohovor CITES – dohovor o medzinárodnom obchode s ohroz enými

druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, podpísaný 3. marca 1973 vo

Washingtone platn ý od 1. júla 1975 . Pre ČSFR tento dohovor nadobudol

platnosť 28. mája 1992 (Oznámenie č. 572/1992 Zb.). Po rozdelení ČSFR

zabezpečila SR pokračovanie členstva dňom 1. januára 1993. V súčasnosti

k tomuto dohovoru pristúpilo už 183 členských štátov sveta. Je to dôsledok

skutočnosti, že určité druhy, vďaka neustále narastajúcemu

114

medzinárodnému obchodu s nimi, sa dostali na pokraj vyhubenia. Účelom

dohovoru je postaviť medzinárodný obchod s voľne žijúcimi živočíchmi

a voľne rastúcimi rastlinami pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta,

aby sa zabezpečila ochrana ohrozených druhov pred úplným vyhubením

vplyvom bezohľadného drancovania na obchodné účely. Dohovor CITES

obmedzuje hlavne obchod s jedincami ohrozených druhov získaných

z voľnej prírody, kontroluje však i obchod so živočíchmi odchovanými

v zajatí.

Dohovor o biologickej diverzite – 5. júna 1992 bol v Riu de Janeiro otvorený

na podpis. V mene SR bol podpísaný 19. mája 1993 v New Yorku.

S dohovorom vyslovila súhlas NR SR 18. augusta 1994 svojím uznesením

č. 556/1994 a prezident republiky ho ratifikoval 23. augusta 1994. Ratifikačná

listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN 25. augusta 1994.

Dohovor nadobudol platnosť pre SR 23. novembra 1994 na základe čl. 36

ods. 3 (Oznámenie č. 34/1996 Z. z.). Dohovor je zmluvou pre tretie tisícročie,

ktorá je postavená na uznaní hodnoty spoločného prírodného dedičstva a na

úcte ku všetkým ostatným formám života, s ktorými sa delíme o miesto

zachovania generácií a ich prežitie na našej spoločnej planéte. Dohovor

pokrýva široký rozsah problémov, je však možné rozlíšiť jeho tri hlavné

ciele, ktorými sú: ochrana biologickej diverzity, trvalo udržateľné

využívanie jej zložiek a spravodlivé a rovnocenné rozdeľovanie prínosov

z využívania genetických zdrojov.

ekologická stabilita – schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené

vonkajšími činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie (§ 4

zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

ekologická ujma – strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov

vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb

a procesov v dôsledku ľudskej činnosti (§ 10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom

prostredí).

ekosystém – funkčná sústava živých a neživých zložiek životného

prostredia, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie

115

a odovzdávaním informácií a ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú

v určitom priestore a čase (§ 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

emisie – uvoľňovanie znečisťujúcej látky z bodového zdroja alebo difúzneho

zdroja do ovzdušia (§ 2 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších

predpisov).

emisná kvóta – jedna tona emisie povolená vypustiť počas určitej doby;

v prípade emisie skleníkových plynov jedna tona ekvivalentu oxidu uhličitého

(§ 2 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

environmentálna škoda – škoda na:

1. chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé

účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany

chránených druhov a chránených biotopov s výnimkou už skôr

identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom konania

prevádzkovateľa, na ktoré bol výslovne oprávnený,

2. vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo

kvantitatívny stav vôd alebo na ekologický potenciál vôd s výnimkou

nepriaznivých účinkov ustanovených v osobitnom predpise, alebo

3. pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko

nepriaznivých účinkov na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho

zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do

pôdy alebo pod jej povrch (§2 zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave

environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov).

Environmentálny fond – štátny fond na uskutočňovanie štátnej podpory

starostlivosti o životné prostredie. Fond je právnická osoba so sídlom

v Bratislave. Správu fondu vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR.

Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister životného

prostredia. Minister zriaďuje Radu Environmentálneho fondu ako svoj

poradný orgán na poskytovanie a použitie finančných prostriedkov fondu

(§ 1 a 2 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

116

genofond – súbor dedičných vlastností rastlín a živočíchov.

integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania – súbor opatrení

zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na

znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu

a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú

celkovú úroveň ochrany životného prostredia (§ 2 zákona č. 39/2013 Z.z.

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Kjótsky protokol (doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy;

United Nations Framework Convention on Climate Change, UNFCCC) –

medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním .

Krajiny, ktoré podpísali protokol, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého

a 5 ďalších skleníkových plynov v období rokov 2008 – 2012 v priemere

o 5,2 % oproti úrovni roku 1990. Spolu 192 signatárov doteraz podpísalo tento

protokol. Ku kľúčovým mechanizmom a nástrojom Kjótskeho protokolu, ktoré

sú zamerané na splnenie redukčných cieľov s ohľadom na špecifické

podmienky krajiny, patria (a) spoločné plnenie záväzkov (čl. 6), (b)

mechanizmus čistého rozvoja (čl. 12) a (c) obchodovanie s ušetrenými emisiami

(čl. 17). Protokol bol vyjednaný v japonsk om meste Kjót o v decembri 1997.

Dohoda nadobudla platnosť 16. februára 2005 . Slovenská republika Kjótsky

protokol ratifikovala 31. mája 2002, pričom samotné znenie protokolu bolo

uverejnené v Zbierke zákonov SR Oznámením č. 139/2005 Z. z. Pre SR

pristúpenie k protokolu predstavuje záväzok, v zmysle ktorého v období

rokov 2008 – 2012 (tzv. prvé obdobie) neprekročí úroveň emisií skleníkových

plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Rovnaké podmienky platia aj pre ostatné

krajiny EÚ.

V roku 2012 na 18. konferencii v Katare bola predĺžená platnosť Kjótskeho

protokolu do roku 2020 pomocou tzv. dodatku z Dauhá. Behom druhého

záväzkového obdobia (2013 - 2020) sa strany protokolu zaviazali znížiť

emisie skleníkových plynov o 18 % oproti roku 1990. Dodatok ale zatiaľ

nevstúpil do platnosti.

V decembri 2015 sa v Paríži konala 21. konferencia zmluvných strán, na

ktorej vznikla nová globálna klimatická dohoda. Krajiny sa zaviazali, že do

117

konca storočia udržia globálne otepľovanie pod hranicou 2 stupňov Celzia

a budú sa snažiť smerovať k ešte nižšiemu teplotnému cieľu

– 1,5 stupňov Celzia. Podľa Parížskej dohody by mal svet v druhej polovici

storočia dosiahnuť rovnováhu medzi vypúšťanými emisiami a emisiami

prirodzene pohlcovanými v prírode, tak, aby boli výsledné emisie nulové.

Emisie by mali dosiahnuť svojho vrcholu čo najskôr a potom by už mali len

klesať. Záväzky jednotlivých štátov však nie sú záväzné a vo svojej súčasnej

podobe k dosiahnutiu cieľa nestačia. Zásadnú rolu preto bude hrať

v nasledujúcich rokoch mechanizmus pre pravidelné päťročné

vyhodnocovanie národných plánov a možné zvyšovanie záväzkov.

látka poškodzujúca ozónovú vrstvu Zeme – látky uvedené v prílohe I

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo

16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

Medzivládny panel pre zmenu klímy IPCC – je jedným z najdôležitejších

medzinárodných orgánov venujúcich sa problematike zmeny klímy

na vedeckej úrovni. Panel vydáva hodnotiace správy obsahujúce okrem

iného kapitoly venované fyzikálnemu prostrediu, dôsledkom zmeny klímy,

adaptácii na zmenu klímy a zraniteľnosti. Ostatná tzv. Špeciálna správa 1,5 °C

vydaná Medzivládnym panelom pre zmenu klímy v októbri 2018

potvrdzuje, že negatívne dôsledky zmeny klímy sú už viditeľné, a že

obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C si vyžaduje bezprecedentnú

transformáciu energetického, dopravného systému a budov, hlboké

zníženie emisií vo všetkých odvetviach, ako aj zmeny ľudského správania.

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by malo značné pozitívne

dôsledky. Na jeho dosiahnutie je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, ktoré pôjde

aj nad rámec ambícií ukotvených v Parížskej dohode.

odpad – hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej

zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa

jej zbaviť ( § 2 zákona č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov).

ochrana prírody a krajiny – starostlivosť štátu, právnických osôb

a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich

118

spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny,

geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad

a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä

obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou

a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou

s orgánmi verejnej správy (§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody

a krajiny v znení neskorších predpisov).

ochrana životného prostredia – zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza

znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto

znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa

ochranu jeho jednotlivých zložiek alebo konkrétnych ekosystémov a ich

vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku (§ 9 zákona

č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

osobitne chránená časť prírody a krajiny – časť prírody a krajiny, ktorou

sú chránené druhy, chránené územia, územia európskeho významu,

súkromné chránené územia, chránené objekty, ochranné pásma.

Parížska dohoda – Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako

výsledok medzinárodného úsilia od roku 2011 konsenzom 196 strán

Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „dohovor“). Nahradil

sa ňou prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý obsahuje

záväzky do konca roku 2020. Cieľom novej dohody je obmedziť rast

globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C a podľa možnosti

významne pod túto hodnotu, až na 1,5 °C. V druhej polovici 21. storočia by

sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, t.j. vypustiť len toľko emisií

skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť. Parížska dohoda

nadobúda platnosť v 30. deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán

dohovoru, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 % globálnych emisií

skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo

pristúpení u jej depozitára. Na vykonanie Parížskej dohody je potrebný

zákon. Národná rada SR vyslovila so zmluvou súhlas dňa 21. septembra

2016. Európsky parlament schválil Parížsku dohodu dňa 4. októbra 2016.

119

prírodné zdroje – sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek

využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb.

Obnoviteľné prírodné zdroje majú schopnosť sa pri postupnom

spotrebúvaní čiastočne alebo úplne obnovovať, a to samy alebo za prispenia

človeka. Neobnoviteľné prírodné zdroje spotrebúvaním zanikajú (§ 7 zákona

č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

prírodný biotop – suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo

poloprírodného charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými

a biotickými charakteristikami (§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody

a krajiny v znení neskorších predpisov).

ročné pridelené emisné kvóty (AEA) – maximálne ročne povolené emisie

skleníkových plynov na roky 2013 až 2020 ustanovené osobitným

predpisom (čl. 2 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady

č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie

skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa

zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020).

skleníkové plyny – plynné zložky atmosféry, prírodné aj antropogénne,

ktoré absorbujú a znova vyžarujú infračervené žiarenie (čl. 1 ods. 5 Rámcového

dohovoru OSN o zmene klímy, Oznámenie č. 548/2006 Z. z.).

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny

klímy (2014, aktualizácia 2018) – je prvým komplexnejším dokumentom

v tejto oblasti, ktorý sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov

prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných

proaktívnych adaptačných opatrení. Bola schválená uznesením vlády SR

č. 148/2014. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky začalo

v roku 2017 prípravu aktualizácie stratégie, ktorá bola zameraná na

hodnotenie súčasného stavu adaptácie a plánované aktivity v rozhodujúcich

oblastiach a sektoroch, definovanie všeobecnej vízie adaptácie vybraných

oblastí a sektorov a aktualizáciu súboru adaptačných opatrení a rámca na

ich realizáciu. Aktualizovaná stratégia prešla procesom strategického

environmentálneho hodnotenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

120

neskorších predpisov. Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu

klímy – aktualizácia, bola 17. októbra 2018 schválená uznesením vlády SR

č. 478/2018.

tona ekvivalentu oxidu uhličitého – jedna metrická tona oxidu uhličitého

(CO2) alebo také množstvo akéhokoľvek iného skleníkového plynu

uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými

kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré má ekvivalentný

potenciál globálneho otepľovania.

trvalo udržateľný rozvoj – taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim

generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby,

a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie

ekosystémov (§ 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

únosné zaťaženie územia – také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri

ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho

zložiek, funkcií ekosystémov alebo ekologickej stability (§ 5 zákona

č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

územný systém ekologickej stability – taká celopriestorová štruktúra

navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá

zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto

systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky

nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu (§ 2 zákona

č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

voľne rastúca rastlina – jedinec rastlinného druhu alebo druhu húb, ktorého

populácia sa udržuje samovoľne, a to i v prípade jeho držby alebo

pestovania mimo jeho prirodzeného výskytu v biotopoch (§ 2 zákona

č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

voľne žijúci živočích – jedinec živočíšneho druhu, ktorého populácia sa

udržuje samovoľne, a to aj v prípade jeho držby vrátane chovu v ľudskej

opatere (§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov).

121

vplyv na životné prostredie a jeho hodnotenie – akýkoľvek dopad

navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia ľudí a ich

bezpečnosti, flóry, fauny, pôdy, vody, ovzdušia, podnebia, krajiny

a historických pamiatok alebo iných stavieb alebo vzájomného pôsobenia

týchto činiteľov; obsahuje taktiež pôsobenie na kultúrne dedičstvo alebo

sociálno-ekonomické podmienky, ktoré vyplýva zo zmien týchto činiteľov.

Vplyv na životné prostredie a jeho hodnotenie znamená štátnu procedúru

vyhodnotenia pravdepodobného vplyvu navrhovanej činnosti na životné

prostredie (Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich

hranice štátov Espoo 1991).

významný krajinný prvok – taká časť územia, ktorá utvára charakteristický

vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les,

rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné

more, pieskový presyp, park, aleja, remíza (§ 2 zákona č. 543/2002 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

závažná priemyselná havária – udalosť, akou je závažný únik nebezpečnej

látky, požiar alebo výbuch v dôsledku nekontrolovateľného vývoja počas

prevádzky podniku vedúci k vážnemu bezprostrednému alebo následnému

ohrozeniu zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku s prítomnosťou

jednej alebo viacerých nebezpečných látok (§ 2 zákona č. 128/2015 Z.z. o prevencii

závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

zmena klímy – zmena spôsobená priamo alebo nepriamo ľudskou

činnosťou, ktorá mení zloženie svetovej atmosféry a ktorá je navyše

pozorovaná okrem prirodzených zmien klímy za porovnateľné časové

obdobie (čl. 1 ods. 2 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, Oznámenie

č. 548/2006 Z. z.).

znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia – znečisťovanie

životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo

biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti,

ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.

Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho stavu

122

znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú

osobitnými predpismi (§ 8 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

životné prostredie – všetko, čo vytvára podmienky existencie organizmov

vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú

najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy (§ 2 zákona č. 17/1992 Zb.

o životnom prostredí).

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti vykonáva Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo

a životné prostredie, ktorý pravidelne prerokúva okrem návrhov zákonov

v tejto oblasti najmä:

- Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve;

- Správu o lesnom hospodárstve;

- správy, koncepcie rozvoja a ďalšie súhrnné koncepčné materiály;

- návrhy rozpočtov a záverečných účtov kapitoly: Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo životného

prostredia SR; Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky.

123

ZDRAVOTNÍCTVO

ambulantná pohotovostná služba – zdravotná starostlivosť, ktorou sa

zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania

všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu

osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo bezprostredne

neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií.

diagnostika – zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby

a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti

poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie diagnózy.

diagnosticko-terapeutické systémy – normy na zabezpečenie kvality

poskytovania zdravotnej starostlivosti, ustanovujú minimálne požiadavky

na zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti a tiež jej

rozsahu a obsahu.

dispenzarizácia – aktívne a systematické sledovanie zdravotného stavu

osoby, u ktorej je predpoklad zhoršovania zdravotného stavu, jej vyšetrenie

a liečba.

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – vykonáva Úrad pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – pre Slovenskú

republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010. Slovenská republika v júni 2012

podľa čl. 35 Dohovoru predložila Výboru OSN pre práva osôb so

zdravotným

postihnutím

Východiskovú

správu

SR

o opatreniach prijatých na účel plnenia záväzkov vyplývajúcich

z Dohovoru a o pokroku, ktorý v tomto smere dosiahla. Uznesením vlády

Slovenskej republiky č. 103 z 20. februára 2013 bol schválený návrh na

zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania

Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Za hlavné

kontaktné miesto bolo určené Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

124

Slovenskej republiky, konkrétne odbor integrácie osôb so zdravotným

postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 317/2010 Z. z.).

droga – je substancia (prirodzená alebo umelá), ktorá akýmkoľvek

spôsobom vpravená do organizmu môže za určitých okolností vyvolať

chorobný stav – závislosť.

elektronická zdravotná knižka – súbor údajov zo zdravotnej dokumentácie

osoby vedených v Národnom registri elektronických zdravotných knižiek

v rozsahu ustanovenom zákonom (zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom

zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov).

elektronický zdravotný záznam – záznam zdravotníckeho pracovníka

v elektronickej zdravotnej knižke vo forme elektronického dokumentu

podpísaného elektronickým podpisom.

epidémia – výskyt najmenej troch prípadov ochorenia, ktoré sú

v epidemiologickej súvislosti.

farmácia – skúšanie liekov, uvádzanie liekov na trh a uvádzanie

zdravotníckych pomôcok na trh alebo uvádzanie zdravotníckych pomôcok do

prevádzky, výroba liekov, veľkodistribúcia liekov, poskytovanie lekárenskej

starostlivosti,

zabezpečovanie

a

kontrola

kvality,

účinnosti

a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok (zákon č. 362/2011 o liekoch

a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

choroba (ochorenie) – je porucha zdravia, presnejšie porucha telesných,

kognitívnych, sociálnych a/alebo psychických funkcií, ktoré zreteľne

negatívne ovplyvňujú výkonnosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu

takého ovplyvnenia očakávať. Je to súhrn reakcií organizmu na vplyv

činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu. Choroba je každá

odchýlka od normálneho priebehu životných procesov živočícha a človeka.

Choroba je spojená s oslabením napadnutého organizmu alebo jeho časti.

125

Vzniká porušením rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Každá

choroba má svoje prejavy a príznaky (symptómy). Za istých okolností môže

skončiť smrťou organizmu.

kúpeľná starostlivosť – zdravotná starostlivosť poskytovaná v prírodných

liečebných kúpeľoch a v kúpeľných liečebniach. Choroby, pri ktorých sa

kúpeľná starostlivosť plne alebo čiastočne uhrádza na základe verejného

zdravotného poistenia, indikačné podmienky a dĺžka liečebného pobytu sú

uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť, ktorý je prílohou

č. 6 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na

základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

lekárska služba prvej pomoci – zdravotná starostlivosť, ktorou sa

zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti

pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast

a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti.

liečba – vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej

zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo

zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

liečivo – chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného,

živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického

účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb,

liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií.

liek – liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok, ktoré sú upravené

technologickým procesom do liekovej formy a sú určené na ochranu pred

chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie

fyziologických funkcií.

ľudské bunky – izolované ľudské bunky alebo súbor ľudských buniek,

ktoré nie sú viazané spojivovým tkanivom.

126

ľudský orgán – samostatná časť ľudského tela tvorená rozličným ľudským

tkanivom, ktorá si uchováva svoju štruktúru, cievne zásobenie

a schopnosť vykonávať fyziologické funkcie s významným stupňom

samostatnosti, pričom za ľudský orgán sa považuje aj jeho časť, ak sa táto

časť má využiť na ten istý účel ako celý ľudský orgán v ľudskom tele,

a zároveň je zachovaná jej štruktúra a cievne zásobenie.

ľudské tkanivo – skupina buniek ľudského tela.

Národný portál zdravia – webové sídlo obsahujúce aplikácie

a objektivizované informácie súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, so

službami súvisiacimi

s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a informácie o verejnom zdraví a sprostredkujúce prístup do národného

zdravotníckeho informačného systému.

Národný zdravotnícky informačný systém – súbor zdravotníckych

informačných systémov v správe národného centra slúžiacich na zber,

spracúvanie a poskytovanie informácií v zdravotníctve určených na správu

údajovej základne; súčasťou národného zdravotníckeho informačného

systému je aj Národný portál zdravia (zákon č. 153/2013 Z.z. o národnom

zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov).

neodkladná zdravotná starostlivosť – zdravotná starostlivosť poskytovaná

osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje

jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho

poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie,

spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej

správania a konania, pod vplyvom ktorých bezprostredne ohrozuje seba

alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť

poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná

preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi

zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov

orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu

vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

127

ošetrovateľská prax – praktické uskutočňovanie činnosti sestry a činnosti

pôrodnej asistentky pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej

asistencii, riadení a poskytovaní ambulantnej a ústavnej zdravotnej

starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu. Poskytuje sa v rámci

neodkladnej starostlivosti, prevencie, diagnostiky, liečby a dispenzarizácie.

ošetrovateľská starostlivosť – zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje

sestra s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu (zákon

č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) metódou ošetrovateľského

procesu v rámci ošetrovateľskej praxe. Ošetrovateľská starostlivosť sa môže

poskytovať aj v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu

(zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov).

ošetrujúci zdravotnícky pracovník – pracovník určený poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe; ak je

takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide

o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra

alebo pôrodná asistentka, ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú

asistentku.

pacient – je človek, ktorý sa z najrôznejších príčin dostal do starostlivosti

lekára – utrpel úraz, má infekčné, zápalové, nádorové alebo iné ochorenie.

Ak ide o preventívnu prehliadku, z psychologických dôvodov sa často

používa termín klient.

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo

povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného

predpisu, alebo živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu,

prípadne je to fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na

základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Poskytovateľom

môže byť aj fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá

poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie

128

prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej

liečby. Podrobnosti upravuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti,

zdravotníckych

pracovníkoch,

stavovských

organizáciách

v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby – sú základnou záchrannou

zložkou integrovaného záchranného systému, ktorá vykonáva záchrannú

zdravotnú službu v zásahovom území podľa pokynov koordinačného

strediska integrovaného záchranného systému.

prevencia –

a) výchova a vzdelávanie s cieľom ochrany, zachovania alebo navrátenia

zdravia osobe,

b) aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb, ich odstraňovanie

a predchádzanie vzniku chorôb,

c) vyhľadávanie patologických procesov v ich asymptomatickom období

s cieľom liečby, ktorou sa predchádza ich klinickému prejavu,

d) aktívne sledovanie choroby s cieľom predchádzania zhoršeniu

zdravotného stavu osoby,

e) aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb v súvislosti s prácou, ich

odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb z povolania v súvislosti

s výkonom lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci,

f) populačný

skríning,

ktorý

je

organizovanou,

kontinuálnou

a vyhodnocovanou činnosťou zameranou na zachytenie onkologickej

choroby alebo zachytenie inej závažnej choroby vo včasnom štádiu alebo u

zdanlivo zdravej bezpríznakovej populácie v súlade s odporúčaniami

odborných spoločností pre výkon skríningu; na populačný skríning

pozýva indikovaný okruh poistencov zdravotná poisťovňa,

g) oportúnny skríning, ktorý je činnosťou zameranou na zachytenie

onkologickej choroby alebo zachytenie inej závažnej choroby vo včasnom

štádiu alebo

u

zdanlivo zdravej bezpríznakovej populácie

v rámci preventívnej prehliadky (zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

129

stanica záchrannej zdravotnej služby – je stacionárne pracovisko, na

ktorom sa zdržiava zásahová skupina záchrannej zdravotnej služby

a ambulancia záchrannej zdravotnej služby mimo času výjazdu; nie je

vytvorená na príjem tiesňového volania a je vybavená komunikačnými

prostriedkami v neprerušenej prevádzke na spojenie s operačným

strediskom záchrannej zdravotnej služby.

Stratégia dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti v Slovenskej

republike – aktualizácia Stratégie dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti

v Slovenskej republike vznikla v spolupráci expertov Asociácie na ochranu

práv pacientov SR, Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR)

a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorú zastrešil Úrad

splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti

v

rámci národného projektu Podpora partnerstva

a

dialógu

v oblasti participatívnej tvorby verejných politík a financovaného

z Operačného programu Efektívna verejná správa. Proces aktualizácie bol

realizovaný v rámci pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík.

Materiál nadväzuje na Stratégiu z novembra 2015, ktorú vypracoval Inštitút

zdravotnej politiky MZ SR. Ambíciou stratégie je iniciovať verejnú diskusiu

k

dosiahnutiu celospoločenského konsenzu vo veci nastavenia

a implementácie opatrení, ktoré budú nosnými piliermi systémového

zabezpečenia dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti pre všetkých

občanov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) – je medzinárodná organizácia

systému OSN, vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom

verejnom zdraví. Centrálu má v Ženeve vo Švajčiarsku. WHO bola založená

OSN 7. apríla 1948.

urgentná zdravotná starostlivosť – zdravotná starostlivosť nepresahujúca

24 hodín poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá

bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných

funkcií.

130

ústavná pohotovostná služba – zdravotná starostlivosť, ktorou sa

zabezpečuje nepretržitá dostupnosť ústavnej starostlivosti v nemocnici.

verejné zdravie – úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni

poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ochrany a podpory zdravia

a ekonomickej úrovni spoločnosti. Determinantami sú životné prostredie,

pracovné prostredie, genetické faktory, zdravotná starostlivosť, ochrana

a podpora zdravia a spôsob života (zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

verejné zdravotníctvo – je systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj

verejného zdravia. Jeho organizáciu a výkon upravuje zákon

č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

záchranná zdravotná služba – poskytuje neodkladnú zdravotnú

starostlivosť. Zabezpečujú ju operačné stredisko tiesňového volania

záchrannej zdravotnej služby a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na

základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej

služby na zásahovom území. Podrobnosti upravuje zákon č. 579/2004 Z. z.

o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

závislosť – je v medicíne podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie

choroba (teda nie iba prejav slabého charakteru či vôle). Špecifikuje sa ako

duševný, prípadne aj telesný stav, charakterizovaný prítomnosťou

naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky

privádzať do svojho tela príslušnú látku.

Závislosti môžeme rozdeliť podľa ich predmetu na dve skupiny:

- drogové závislosti

- návykové konanie (závislosti na určitých činnostiach).

zdravotná dokumentácia – súbor údajov o zdravotnom stave osoby,

o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti tejto osobe.

131

zdravotná poisťovňa – akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej

republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia

na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia

(zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov).

zdravotná starostlivosť – súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú

zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby,

zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná

starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu,

biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Upravená je zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

zdravotné poistenie – je povinné verejné zdravotné poistenie, na základe

ktorého sa poskytuje jeho poistencom za podmienok ustanovených

zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

Ďalej je to aj individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa

poskytuje jeho poistencom zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom

v zmluve podľa osobitného predpisu. Vykonávanie verejného zdravotného

poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene

a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o činnosť vo verejnom záujme, pri

ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, vykonávajú ho zdravotné

poisťovne za podmienok ustanovených zákonom č. 581/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov.

zdravotné výkony – zdravotné výkony, ktoré vedú k:

a) záchrane života,

b) vyliečeniu choroby,

c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií,

132

d) zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do

chronického štádia,

e) zmierneniu prejavov choroby,

f) účinnej prevencii vrátane podania očkovacej látky pri povinnom očkovaní.

zdravotnícke povolanie – súbor pracovných činností, ktoré vykonáva

zdravotnícky pracovník pri:

a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

b) zabezpečovaní záchrannej zdravotnej služby,

c) ochrane zdravia ľudí,

d) lekárskej posudkovej činnosti,

e) zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami,

f) výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany

zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činnosti a pri výkone dohľadu nad

zdravotnou starostlivosťou,

g) vykonávaní prehliadky mŕtveho tela,

h) poskytovaní starostlivosti o osoby v detencii.

zdravotnícke zariadenie – prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti.

zdravotný obvod – administratívne určenie časti územia Slovenskej republiky

poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých,

poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast,

poskytovateľovi špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti

a poskytovateľovi špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti

v rozsahu verejnej minimálnej siete. Zdravotný obvod tvorí zoznam určených

obcí, ulíc, prípadne popisných čísel domov.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre

zdravotníctvo, ktorý prerokúva okrem návrhov zákonov v tejto oblasti

najmä:

133

- návrh rozpočtu a záverečného účtu kapitoly Ministerstva

zdravotníctva SR;

- návrh rozpočtu a záverečného účtu kapitoly Všeobecnej zdravotnej

poisťovne;

- informácie o činnosti Úradu na dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou a ďalšie.

134

VZDELANIE, VEDA, MLÁDEŽ A ŠPORT

Agentúra na podporu výskumu a vývoja – existuje zo zákona od roku 2005

ako rezortná organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR

(ďalej „ministerstvo školstva“) a ako jediná národná grantová agentúra

poskytuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na projekty v tejto

oblasti.

akreditácia – nestranné a nezávislé posúdenie a osvedčenie spôsobilosti

subjektu akreditačnou autoritou o tom, že subjekt je spôsobilý vykonávať

činnosti špecifikované v osvedčení a trvalo plniť požiadavky spôsobilosti určené

príslušným normatívnym dokumentom. Akreditáciu v oblasti vysokého

školstva zabezpečuje Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo.

celoživotné vzdelávanie – vzdelávanie pre osobné, občianske, sociálne

a pracovné účely občanov. V slovenskej legislatíve sa používa i termín „ďalšie

vzdelávanie“. Pozostáva z formálneho vzdelávania (uskutočňuje sa vo

výchovno-vzdelávacej inštitúcii), neformálneho vzdelávania (uskutočňuje sa

vo výchovno-vzdelávacej inštitúcii mimo národnej výchovno-vzdelávacej

sústavy) a informálneho vzdelávania (výsledok nezámerného poznávania).

Celoživotné vzdelávanie je výsledkom nárastu potreby investícií do ľudí

a poznatkov, presadzuje získanie základných zručností vrátane digitálnej

gramotnosti, rozšírenie príležitostí pre inovácie, viac flexibilnejších foriem

vzdelávania. Cieľom je poskytnúť všetkým osobám, bez ohľadu na vek,

rovnaký a otvorený prístup ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam.

Celoživotné vzdelávanie zahŕňa všetky fázy učenia, od predškolského po

dôchodkové. Dôležitou podmienkou aplikácie celoživotného vzdelávania je

zrozumiteľný kreditový systém, ktorý umožní evaluáciu a uznanie diplomov

a certifikátov požadovaných školou, univerzitou. Celoživotné vzdelávanie je

jedným z prostriedkov ako dosiahnuť strategický cieľ EÚ – stať sa

najvýkonnejšou a konkurencieschopnou ekonomikou založenou na

poznatkoch. Problematiku upravuje zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom

vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

centrá voľného času – v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove

a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov vytvárajú podmienky na neformálne vzdelávanie,

135

organizujú a zabezpečujú výchovno-vzdelávaciu, záujmovú, rekreačnú

a športovú činnosť prostredníctvom rozvoja záujmov detí a mládeže, a to

v priebehu celého kalendárneho roka, vrátane školských prázdnin. Na pomoc

pri výchove vo voľnom čase využívajú metodickú, školiacu, informačnú

a poradenskú činnosť IUVENTY.

deti a mládež – prostredníctvom ministerstva školstva sa zabezpečuje realizácia

štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži, jeho úlohou je aj tvorba a

koordinácia koncepčných a metodických činností v oblasti výchovy a výučby

ľudských práv a práv dieťaťa. Časť problematiky detí a mládeže sa riadi zákonom

č. 282/2008 o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z.

o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Ten upravuje podporu tejto práce, jej financovanie, akreditáciu

vzdelávacích zariadení a dobrovoľnícku službu v tejto oblasti. Inštitucionálny

rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola,

jazyková škola a centrum voľného času.

Europass – spôsob, ako pomôcť ľuďom prezentovať jasne a zrozumiteľne

svoje zručnosti a kvalifikácie v Európe (v Európskej únii, EHP/EZVO

a v kandidátskych krajinách) a taktiež pohybovať sa kdekoľvek v Európe.

Europass je podporovaný sieťou národných stredísk Europass, bol zriadený

rozhodnutím EP a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom

rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností Europass.

Okrem iného slúži na zdokumentovanie schopností a skúseností získaných

v inom štáte; uľahčuje a pomáha v praxi pri hľadaní práce, pri uchádzaní sa

o rôzne vzdelávacie programy; pomáha zamestnávateľovi uľahčiť

posúdenie kvalifikácie uchádzača o jeho zamestnanie. Má jednotnú

štruktúru, čím sa stáva všeobecne zrozumiteľným. Jeho sprístupnenie

a propagáciu koordinuje Národné stredisko Europass. Pozostáva z piatich

dokumentov: Životopis, Jazykový pas, Europass – mobilita, Dodatok

k osvedčeniu, Dodatok k diplomu.

financovanie školstva – financovanie regionálneho školstva je postavené na

normatívnom princípe a jeho cieľom je:

- zaviesť transparentný normatívny systém financovania na žiaka,

136

- zmeniť centralizovaný systém financovania na dvojstupňový

decentralizovaný systém,

- motivovať zriaďovateľov k efektívnejšiemu využívaniu existujúcich

kapacít a finančných zdrojov,

- zaviesť viaczdrojové financovanie regionálneho školstva,

- podporiť rovnosť všetkých zriaďovateľov škôl.

Z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sú

financované:

- školy všetkých zriaďovateľov, v ktorých sa vzdelávanie považuje za

sústavnú prípravu na povolanie,

- materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov,

- školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských

úradov.

Podrobnosti sú upravené v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných

škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Od roku 2005 sú materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy

a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a od roku 2007 tie

v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných a súkromných zriaďovateľov

financované prostredníctvom podielových daní v zmysle zákona

č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Fond na podporu športu – je ako verejnoprávna inštitúcia zriadený zákonom

č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Jedenásť členov správnej rady vrátane predsedu vymenúva

a odvoláva vláda SR na päť rokov.

Fond na podporu vzdelávania – vznikol 1. januára 2013 zákonom

č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov ako

právny nástupca Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre

začínajúcich pedagógov. Hlavnou činnosťou fondu je poskytovanie pôžičiek

študentom vysokých škôl, pedagogickým zamestnancom, odborným

zamestnancom škôl a študentom doktorandského študijného programu

v dennej forme štúdia. Pri svojej činnosti fond úzko spolupracuje

137

s ministerstvom školstva, Študentskou radou vysokých škôl ako aj

s Asociáciou doktorandov Slovenska.

IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže je štátna inštitúcia, priamo riadená

a financovaná ministerstvom školstva. Predmetom jej činnosti je práca s

mládežou mimo školy a rodiny a mládežnícka politika na Slovensku aj

mimo neho. Cieľom aktivít je implementácia štátnej politiky voči deťom a

mládeži.

Rada vysokých škôl SR – je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl.

Spolu so Študentskou radou vysokých škôl a Slovenskou rektorskou

konferenciou patrí medzi tri orgány reprezentácie tohto školstva, ktorý

zastupuje vysoké školy najmä voči ministerstvu školstva. Tvoria ju

zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a

akademickými senátmi fakúlt.

regionálne školstvo – zahŕňa predškolskú výchovu a vzdelávanie detí

v predškolských zariadeniach (od dvoch rokov veku spravidla do šesť rokov

veku), základné vzdelávanie a výchovu v základných školách a základných

umeleckých školách, stredoškolské vzdelávanie a výchovu v gymnáziách,

stredných odborných školách a konzervatóriách a špeciálnu výchovu

a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Na

úrovni regionálneho školstva sa rieši tiež problematika detských a ľudských

práv v rezorte školstva vrátane odstránenia všetkých foriem diskriminácie,

systém výchovného a psychologického poradenstva a prevencia sociálno-

patologických javov, akými sú napríklad kriminalita a šikanovanie

v školách a školských zariadeniach a drogové závislosti.

Problematiku upravujú zákony: z ákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe

v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskoršíchpredpisov, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č.

61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

138

SAIA, n. o. – Slovenská akademická informačná agentúra je mimovládna

nezisková organizácia. Vznikla v roku 1990 na pôde ministerstva školstva.

Jej poslaním je najmä zabezpečovať prístup k informáciám a poradenstvo o

možnostiach štúdia v zahraničí, ako aj vytvárať transparentný systém

uchádzania sa o štipendiá.

Slovenská akadémia vied (SAV) – bola zákonne ustanovená v roku 1953

a odvtedy prešla viacerými zmenami, najvýraznejšími v roku 1989.

V súčasnosti je to samosprávna vedecká ustanovizeň neuniverzitného typu,

národná inštitúcia zriadená zákonom č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied

v znení neskorších predpisov. Financovaná je primárne z verejných zdrojov.

Zameriava sa na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Hlavným

poslaním SAV a jej organizácií je realizovať základný a aplikovaný výskum

v širokom spektre technických, prírodných, humanitných a spoločenských

vied, a to aj na medzinárodnej úrovni. Organizácie akadémie sa v spolupráci

s vysokými školami podieľajú na vzdelávaní. Najvyšším samosprávnym

orgánom je Snem SAV.

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo – je zriadená ako

nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá vykonáva činnosti externého

zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, a to na základe

zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania

a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon zavádza

úpravu systému akreditácie činností vysokých škôl, zriaďuje a upravuje

postupy regulácie ich činnosti agentúrou.

Slovenská rektorská konferencia – vznikla zo Slovenskej sekcie Klubu

rektorov českých a slovenských vysokých škôl v novembri 1992. Je to orgán

zložený z rektorov vysokých škôl, ktorý koordinuje a podporuje činnosť

rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky.

školský systém v Slovenskej republike – tvoria tri základné stupne škôl:

primárny, sekundárny a terciárny. Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy

určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí upravujú

vyhlášky ministerstva školstva. Sústavu inštitúcií formálneho

139

a neformálneho vzdelávania riadi a spravuje ministerstvo školstva. Pre

správu primárneho a sekundárneho stupňa sa používa termín regionálne

školstvo. Problematiku upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

šport – zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov upravuje šport, osoby v športe, právne vzťahy pri

športovej činnosti, opatrenia proti negatívnym javom v športe či pôsobnosť

orgánov verejnej moci a orgánov verejnej správy v oblasti športu, vrátane

kompetencií ministerstva školstva.

Štátna školská inšpekcia – je zriadená od roku 2000 ako rozpočtový orgán

štátnej správy podriadený ministerstvu školstva. Plní funkciu kontroly štátu

nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania

a materiálno-technických podmienok. Jej súčasťou sú školské inšpekčné

centrá.

Študentská rada vysokých škôl – je najvyšším zastupiteľským orgánom

študentov vysokých škôl na Slovensku, ktorý zastupuje záujmy študentov

navonok. Ako nezávislý a samostatný orgán bola zriadená zákonom

č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Vyvíja vlastnú činnosť na národnej aj

medzinárodnej úrovni. Združuje zástupcov študentov zo všetkých

vysokých škôl na Slovensku, verejných, štátnych i súkromných.

Učiace sa Slovensko – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania,

ktorý zverejnilo v marci 2017 ministerstvo školstva. Stáva sa východiskom

na uskutočnenie reformy školstva. Dokument vznikol na základe téz tímu

expertov z konca roka 2016 pre oblasť regionálneho a vysokého školstva.

uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií – posudzovanie

štúdia v zahraničí, ekvivalencia alebo prevod známok do slovenskej

klasifikačnej stupnice a zrovnocenenie s príslušným ročníkom základnej

alebo strednej školy v SR, uznávanie skončeného vzdelania kvôli výkonu

povolania alebo pokračovaniu štúdia v SR, potvrdzovanie pedagogickej

140

spôsobilosti pre pedagógov so vzdelaním získaným v SR pre zahraničné

úrady a apostilovanie slovenských verejných listín vydaných v pôsobnosti

rezortu ministerstva školstva pre potreby zahraničných úradov. Uznávanie

dokladov o vzdelaní, úradne overených (obvykle apostilou) príslušným

orgánom štátu, vykonáva Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní,

ktoré je súčasťou medzinárodnej siete UNESCO, ENIC a medzinárodnej

siete Európskej únie, NARIC. Problematiku upravuje zákon č. 422/2015 Z. z.

o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

veda a technika – zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu

a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ustanovuje podmienky

poskytovania tejto podpory, postavenie a úlohy orgánov s pôsobnosťou

v oblasti vedy a techniky vrátane Agentúry na podporu výskumu a vývoja,

dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky, národný program rozvoja

vedy a techniky a informačné zabezpečenie výskumu a vývoja. Definuje tiež

kompetencie ministerstva školstva v tejto oblasti: štátna vedná a technická

politika vrátane tvorby koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov,

koordinácia činnosti ústredných orgánov štátnej správy SR a Slovenskej

akadémie vied, financovanie vrátane zabezpečenia a kontroly efektívneho

využívania prostriedkov štátneho rozpočtu, štátne programy výskumu

a vývoja, štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja,

medzinárodná vedecko-technická spolupráca. Ministerstvo o. i. prevádzkuje

Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie.

vedomostná spoločnosť – pojem úzko významovo súvisí s vedomostnou

ekonomikou. Tá sa dostala do popredia v druhej polovici 90. rokov

20. storočia, keď opisovala spôsob, akým viaceré odvetvia s vysokou

technologickou úrovňou, napr. informačné a komunikačné technológie,

biotechnológie, nanotechnológie a podobne, ako aj vzdelávacie a vedecké

inštitúcie prispievajú výraznou mierou k tvorbe bohatstva v krajine.

Vedomostná spoločnosť cielene a aktívne investuje do osobnostného rozvoja

každého jednotlivca, prostredníctvom podpory vzdelávania, vedeckých

a výskumných aktivít rozvíja svoju inovačnú kapacitu a taktiež sa snaží

rozvíjať a podporovať podnikateľské prostredie.

141

verejná výskumná inštitúcia – je právnická osoba fungujúca podľa zákona

č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov zapísaná v registri VVI ako v informačnom systéme verejnej správy,

ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.

výchovné poradenstvo a prevencia – základnými zložkami tohto systému sú

poradenské

zariadenia

(zariadenia

výchovného,

psychologického

a špeciálnopedagogického poradenstva a prevencie), ktorých súčasťou je

centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum

špeciálnopedagogického poradenstva. K ďalším zložkám systému patria:

výchovný poradca, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, liečebný

pedagóg, sociálny pedagóg a koordinátor prevencie.

vysoké školstvo – tretí stupeň vzdelávacieho systému. Poslaním vysokých

škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania

a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú

osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať

k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia. V SR pôsobia verejné,

súkromné, štátne a zahraničné vysoké školy. Problematiku upravuje zákon

č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

vysoké školy v SR – delia sa na verejné, štátne a súkromné. Verejná vysoká

škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje

zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, zaradenie a sídlo. Ak sa verejná

vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto

fakulty. Na Slovensku patrí medzi verejné vysoké školy

17 univerzít a tri umelecké vysoké školy. Zároveň tu pôsobia tri štátne

vysoké školy (vojenská, policajná, zdravotná). Súkromné vysoké školy sú

právnické osoby zriadené alebo založené na vzdelávanie a výskum. Sú

oprávnené pôsobiť, ak im na to udelila vláda SR súhlas v mene štátu.

zahraničné vysoké školy – poskytujú vysokoškolské vzdelávanie na území

Slovenskej republiky podľa právnych predpisov štátu ich sídla na základe

udelenia oprávnenia vydaného ministerstvom školstva. Práva a povinnosti

ich študentov nie sú upravené zákonom č. 131/2002 Z. z., ale právnymi

142

predpismi štátu ich sídla. O rovnocennosti získaného dokladu o vzdelaní

s dokladmi o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republiky (vysokoškolský

diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu) sa rozhoduje

rovnako, ako v prípade dokladov o vzdelaní získaných štúdiom v zahraničí.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre

vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý prerokúva okrem návrhov

zákonov v tejto oblasti najmä:

- návrh rozpočtu a záverečného účtu kapitoly Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu SR;

- návrh rozpočtu a záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied;

- Výročnú správu Fondu na podporu vzdelávania;

- Správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských

zariadeniach v Slovenskej republike.

143

ĽUDSKÉ PRÁVA A NÁRODNOSTNÉ MENŠINY

antisemitizmus – také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť

k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti

židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti

inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam.

diskriminácia – pochádza z latinského slova discriminare – v preklade

rozlišovanie, rozdeľovanie. V podmienkach SR definuje dodržiavanie zákazu

diskriminácie § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon): „Dodržiavanie zásady rovnakého

zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského

vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,

zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného

stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo

sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo

z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“

Predpokladom konštatovania porušenia zákazu diskriminácie podľa

antidiskriminačného zákona je identifikácia troch hmotnoprávnych

podmienok, tzv. prima facie prípadu, a to zo skutkových okolností prípadu.

Týmito hmotnoprávnymi podmienkami sú diskriminačný dôvod, forma

diskriminácie a oblasť diskriminácie. Zároveň platí, že k ich splneniu musí

dôjsť kumulatívne, pri súčasnej existencii príčinnej súvislosti medzi

diskriminačným dôvodom a konaním napĺňajúcim definičné znaky

niektorej z foriem diskriminácie.

genocída – alebo genocídium je úmyselné konanie jednotlivca, resp. skupiny

osôb s cieľom čiastočne alebo úplne zničiť niektorý národ alebo niektorú

národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Formami, ktorými

sa trestný čin genocídy môže uskutočniť, sú spôsobenie príslušníkovi vyššie

uvedených skupín smrť, resp. ťažkú ujmu na zdraví, vykonanie opatrenia

smerujúceho k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí, násilné

prevážanie detí z jednej skupiny do druhej, resp. uvedenie príslušníkov

takej skupiny do životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo

čiastočné fyzické zničenie. Podľa medzinárodného práva je genocída

nepremlčateľný medzinárodný zločin. Na genocídu sa vzťahuje Dohovor

144

o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a Dohovor o nepremlčateľnosti

vojnových zločinov proti ľudskosti (1968). Podľa týchto dohovorov je genocída

akýkoľvek z nasledujúcich činov, ak sú páchané s úmyslom zničiť národnú,

etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu.

jazyk národnostných menšín – na účely zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní

jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov sa jazykom

národnostných menšín rozumie kodifikovaný alebo štandardizovaný jazyk

tradične používaný na území Slovenskej republiky jej občanmi patriacimi

k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka. Jazykom

menšiny v Slovenskej republike je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky

jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky

jazyk a ukrajinský jazyk.

komisár pre deti – sa podieľa na ochrane práv detí podporou

a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami,

ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä posudzovaním

dodržiavania práv dieťaťa na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy,

monitorovaním dodržiavania práv dieťaťa, vykonávaním nezávislého

zisťovania plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná a presadzovaním záujmov detí

v spoločnosti, či spoluprácou s deťmi priamo alebo prostredníctvom

organizácií pôsobiacich v oblasti práv detí. Každý má právo obrátiť sa na

komisára pre deti vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv

dieťaťa a tiež dieťa má právo obrátiť sa na komisára pre deti priamo alebo

prostredníctvom inej osoby aj bez vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka

alebo inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej

starostlivosť rodičov. Problematiku upravuje zákon č. 176/2015 Z. z.

o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

komisár pre osoby so zdravotným postihnutím – sa podieľa na ochrane

práv osôb so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním práv

priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami,

ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä posudzovaním

dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím na základe podnetu

145

alebo z vlastnej iniciatívy, monitorovaním dodržiavania práv osoby so

zdravotným postihnutím, vykonávaním nezávislého zisťovania plnenia

záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná, uskutočňovaním výskumov a prieskumov na sledovanie

stavu a vývoja v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím,

presadzovaním záujmov osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti, či

spoluprácou s osobami so zdravotným postihnutím priamo alebo

prostredníctvom organizácií pôsobiacich v oblasti práv osôb so zdravotným

postihnutím. Každý má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so

zdravotným postihnutím vo veci porušovania práv osoby so zdravotným

postihnutím alebo ohrozovania práv osoby so zdravotným postihnutím.

Problematiku upravuje zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi

pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

menšinové spoločenstvo – etnické, národnostné, náboženské a jazykové

menšiny a nie inak definované skupiny ľudí. Práva priznávané

vnútroštátnymi právnymi poriadkami jednotlivých štátov i záujem

chránený medzinárodným právom sa týkajú predovšetkým týchto menšín.

Medzinárodné právo, či už na úrovni univerzálneho (OSN) alebo

regionálneho (RE, OBSE) systému ochrany ľudských práv, sa zameriava na

hľadanie optimálnych foriem ochrany práv menšín, ako aj definície pojmu

„menšina“. Do dnešného dňa chýba zhoda v definícii menšiny, ktorá by bola

všeobecne akceptovaná ako v medzinárodnom práve, tak aj v jednotlivých

štátoch. Najširšie akceptovaná definícia menšiny ju interpretuje ako

„skupinu

počtom

podriadenú

zvyšku

populácie

štátu,

v nedominantnej pozícii, ktorej členovia majú etnické, náboženské alebo

jazykové charakteristiky odlišné od tých, ktoré má zvyšok populácie

a skupina prejavuje, aj keď len nepriamo, pocit spolupatričnosti smerovaný

k zachovaniu jej kultúry, tradícii, náboženstva alebo jazyka“.

V praxi je však právnou i politickou realitou bežné používanie termínov

„národnostné menšiny“ alebo „etnické, náboženské a jazykové menšiny“.

Doposiaľ nie je jednoznačné, ktorý koncept je významovo širší, teda

„národnostný“ v. „etnický, náboženský a jazykový“.

Z doposiaľ známych prístupov k vymedzeniu pojmu „národnostná

menšina“ možno, aj napriek existujúcim sporom, vyvodiť určité

146

prevládajúce črty. Za také sa považuje: zotrvanie na stanovisku tzv.

„tradičných“ (konštantných) menšín, zdôraznenie prvku nedominantného

postavenia, zachovanie kritéria štátneho občianstva a požiadavky existencie

vôle príslušníkov menšiny k zachovaniu svojich odlišností. Uvedené znaky

môžu byť dobrým základom na vypracovanie oficiálneho, univerzálne

použiteľného vymedzenia „národnostnej menšiny“ v medzinárodnom

práve, ktoré by v určitom dlhšom období mohlo byť prijateľné aj pre štáty,

ktoré doposiaľ majú rezervovaný (resp. odmietavý) postoj k zakotveniu

všeobecného systému ochrany práv menšín.

V zmysle vyššie uvedeného a vzhľadom na právny poriadok Slovenskej

republiky predstavujú „národnostná menšina“ a „etnická skupina“

synonymické pojmy, nakoľko požívajú identickú právnu ochranu.

Významné druhy sociálno-psychologických menšín sú: etnická menšina,

zvyčajne vymedzená jazykom a kultúrou; náboženská menšina, určená

náboženským vyznaním; jazyková menšina. Problematiku upravuje Ústava

Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

V podmienkach Slovenskej republiky sa v tomto kontexte rozumie menšina

dlhodobo žijúca na jej území.

národ – historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením

rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska

história, psychika, náboženstvo a podobne, a ktoré má spravidla vôľu tieto

spoločné faktory brániť či rozvíjať. Pojem „národ“ sa v detailoch väčšinou

inak chápe v etnografii, v politológii a inak v historických vedách.

občianska spoločnosť (civilná spoločnosť) – súhrn dobrovoľných

občianskych a spoločenských organizácií a inštitúcií spoločnosti, ktoré majú

na rozdiel od inštitúcií verejnej správy, spravidla donucovací charakter. Za

súčasť funkčnej občianskej spoločnosti sa pokladá vysoký podiel účasti

občanov na spravovaní vecí verejných a to práve cez nepolitické štruktúry.

Ide o vytváranie mimovládnych organizácií, podieľanie sa na ich činnosti,

prípadne podieľanie sa na tzv. verejnej kontrole, ktorú spravidla vykonávajú

masmédiá, organizácie zamerané na kontrolu ľudských práv, ale aj

neorganizovaní jednotlivci. Funkčná občianska spoločnosť nevyhnutne

potrebuje legislatívnu podporu. Jej miera závisí hlavne na konkrétnej podobe

147

legislatívy upravujúcej niektoré politické práva. Problematiku upravuje

viacero zákonov:

- legislatíva umožňujúca uskutočnenie práva združovať sa (zákon

č. 83/1990 Zb. o združovaní obč anov v znení neskorších predpisov, zákon

č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov a pod.),

- zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov ,

- zákon č. 211/2000 Z. z. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení

neskorších predpisov ,

- zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov,

- daňové predpisy (ktoré môžu výrazne podporiť sponzorovanie

mimovládnych organizácií, prípadne pre mimovládne organizácie

vytvoriť špecifické zdroje financovania – ako napr. podiel z istých

typov daní) a iné.

Poradný orgán vlády – Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre

rozvoj občianskej spoločnosti sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení

neskorších predpisov a štatútu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej

spoločnosti zabezpečuje a koordinuje implementáciu Akčných plánov,

tvorbu iniciatív a stratégií, ktoré sa prioritne zameriavajú na posilnenie

postavenia občanov voči štátu a jeho orgánom a tiež zefektívňuje

podmienky pre rozvoj občianskej spoločnosti.

osobné údaje – údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo

identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo

nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného

identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo,

lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo

viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu,

fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu

identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

Problematiku upravuje zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov .

148

rasizmus – diskriminačná teória, ktorá rozdeľuje ľudí podľa rasy. Podľa časti

zástancov rasizmu možno ľudský druh rozdeliť do niekoľkých kategórií

podľa rasy, ktoré možno zoradiť do hierarchickej štruktúry. V niektorých

prípadoch však rasizmus nehovorí o nerovnocennosti, ale snaží sa

o zachovanie jednoliatosti rasy na danom území. Človek, ktorý zastáva

rasizmus,

sa

označuje

slovom

rasista.

Rasistické

názory

v minulosti v niektorých prípadoch viedli ku genocíde, vyhladzovaniu

príslušníkov inej rasy. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je

oprávnené zhromažďovať údaje o rasizme. Právny rámec je vymedzený v

čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny

a rodovú rovnosť – je právne ukotvená v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii

činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Rada vlády je stálym odborným, poradným, koordinačným

a konzultatívnym poradným orgánom vlády pre oblasť presadzovania,

podpory, dodržiavania, ochrany a rozvoja ľudských práv, ktorú tvoria

zástupcovia štátneho sektora a občianskej spoločnosti. Je oprávnená prijímať

uznesenia a majú odporúčací charakter pre vládu. Rada má 7 výborov,

ktorých členovia sú experti na konkrétnu oblasť ľudských práv: Výbor pre

národnostné menšiny a etnické skupiny, Výbor pre osoby so zdravotným

postihnutím, Výbor pre rodovú rovnosť, Výbor pre deti a mládež, Výbor pre

výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového

vzdelávania, Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie,

antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, Výbor pre práva lesieb,

gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.

Pôsobnosť rady spočíva v zaujímaní stanovísk k vnútroštátnemu plneniu

medzinárodných záväzkov SR v oblasti ľudských práv, berie na vedomie

návrhy správ o plnení medzinárodných dohovorov ratifikovaných SR

a zmlúv o ľudských právach, ktorých je SR zmluvnou stranou, spolupodieľa

sa na koordinácii rezortných politík a aktivít ústredných orgánov štátnej

správy v oblasti ľudských práv, spolupracuje s ministerstvami a inými

ústrednými orgánmi štátnej správy, obcami, VÚC, orgánmi miestnej štátnej

správy,

mimovládnymi

neziskovými

organizáciami,

vedeckými

pracoviskami a akademickými inštitúciami a predkladá im návrhy, podnety

a odporúčania v oblasti svojej pôsobnosti. Rada taktiež predkladá vláde

149

návrhy týkajúce sa stratégií a koncepcií politiky v oblastiach ochrany

ľudských práv, návrhy jednotlivých opatrení a podnety na zlepšovanie

stavu dodržiavania ľudských práv a tiež zaujíma stanoviská a prijíma

uznesenia k návrhom zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov, zaujíma a zverejňuje stanoviská k aktuálnym otázkam v oblasti

ľudských práv a tiež spolupracuje s NR SR a jej výbormi.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva – bolo zriadené zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského

národného strediska pre ľudské práva (ďalej len „zákon č. 308/1993 Z. z.“),

s účinnosťou od 1. januára 1994, na základe medzinárodnej zmluvy (Dohoda

medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov

o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva - Oznámenie

Ministerstva

zahraničných

vecí

Slovenskej

republiky

č. 29/1995 Z. z.). Podľa citovaného zákona je stredisko nezávislou

právnickou osobou, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. Je

neziskovou organizáciou. Medzi hlavné úlohy strediska patrí

monitorovanie a hodnotenie dodržiavania ľudských práv, zhromažďovanie

a poskytovanie

informácií

o rasizme,

xenofóbii

a antisemitizme,

uskutočňovanie výskumov a prieskumov na poskytovanie údajov v oblasti

ľudských práv a základných slobôd, poskytovanie knižničných služieb

a služieb v oblasti ľudských práv, príprava vzdelávacích aktivít a tiež

oprávnenie požadovať od súdov, prokuratúry, iných štátnych orgánov,

orgánov územnej samosprávy, orgánov záujmovej samosprávy a iných

inštitúcií, aby v určenej lehote poskytli stredisku potrebné informácie

o dodržiavaní ľudských práv.

úradný jazyk – je jazyk stanovený zákonom pre komuniká ciu medzi úradmi

a s nimi, vrátane školstva, na určitom území (v štáte , na závislom území ,

v regióne). Pojem nie je obsahovo zhodný s pojmom štátny jazyk , ale vo

väčšine štátov sa tak chápe. V prvom rade je to jazyk ústavy, preto krajiny

bez kodifikovanej ústavy nemajú oficiálny jazyk. Vo väčšine prípadov je

úradný jazyk aj hlavným národným a najpoužívanejším jazykom štátu.

Zákony niektorých štátov alebo štátnych celkov vyžadujú, aby boli vládne

dokumenty prekladané aj do iných jazykov. Problematiku upravuje zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov.

150

verejný ochranca práv (ombudsman) – nezávislý orgán Slovenskej

republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 564/2001

Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov chráni základné

práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi

verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie,

rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom

ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na

uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak

tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb

a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému

ochrancovi práv potrebnú súčinnosť. Verejný ochranca práv nemôže zrušiť

alebo zmeniť rozhodnutie žiadneho orgánu. Môže príslušný orgán

upozorniť, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je nečinný.

Je realizátorom tzv. „soft“ práva, v rámci ktorého svojou autoritou

a apeláciou na príslušné orgány zabezpečuje výkon svojej pôsobnosti.

Problematiku upravuje Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ôsma

hlava, druhý oddiel, čl. 151a – verejný ochranca práv).

xenofóbia - označuje nepriateľstvo ku všetkému cudziemu, cudzincom,

strach z neznámeho, ba až chorobný strach z cudzincov a cudzích krajín

(chorobný strach pred niečím, niekým). Dá sa povedať, že je to aj averzia

voči cudzincom. Psychológia xenofóbiu zase definuje ako pocit alebo

percepciu založenú na sociálne skonštruovaných predstavách, ktoré sú

neobjektívne a iracionálne.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre ľudské

práva a národnostné menšiny. Výbor NR SR pre ľudské práva

a národnostné menšiny najmä:

- posudzuje návrhy zákonov predložených oprávnenými subjektmi

z pohľadu dodržiavania a podpory ľudských práv, práv príslušníkov

národnostných menšín, ostatných zraniteľných skupín, ochrany

osobných údajov, rovnoprávnosti žien a mužov s dôrazom na princíp

zákazu diskriminácie,

151

- venuje osobitnú pozornosť zákonom, ktoré upravujú činnosť nezávislých

ľudsko-právnych inštitúcií (verejný ochranca práv, komisár pre deti

a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, Slovenské národné

stredisko pre ľudské práva, Úrad na ochranu osobných údajov),

- prerokúva správy prekladané týmito inštitúciami NR SR,

- spolupracuje aj s relevantnými mimovládnymi organizáciami, ako aj so

splnomocnencom vlády pre rómske komunity, resp. so splnomocnencom

vlády pre národnostné menšiny,

- sleduje plnenie niektorých vládnych programov, ako napr. Celoštátna

stratégia ochrany a podpory ľudských práv, Stratégia SR pre integráciu

Rómov do r. 2020, a pod.

- prerokúva súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti za príslušný

kalendárny rok,

- na základe podnetov členov výboru a verejnosti môže rokovať

o aktuálnych spoločenských problémoch, ak sa domnieva, že boli

porušené, resp. hrozí porušovanie ľudských práv konkrétnej skupiny

osôb.

152

KULTÚRA A MÉDIÁ

audiovizuálny fond – vznikol počnúc rokom 2009 na základe zákona

č. 516/2008 Z. z. o audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov ako verejnoprávna inštitúcia na podporu a rozvoj

audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond nahradil grantový program

Ministerstva kultúry SR. Základom zdrojov fondu je spojenie verejných

financií (štátny rozpočet) a príspevkov od neštátnych subjektov, ktoré vo

svojom podnikaní používajú audiovizuálne diela. Najvyšším orgánom

fondu je rada, ktorá má deväť členov vymenúvaných ministrom kultúry na

šesť rokov. Rada volí na päť rokov riaditeľa fondu.

audiovizuálny zákon – zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil pôvodný zákon

č. 343/2007 Z. z. Upravuje práva a povinnosti osôb pôsobiacich v oblasti

audiovízie; evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, osôb pôsobiacich

v audiovízii a nezávislých producentov; ďalej jednotný systém označovania;

postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu, ako aj podmienky na

odborné uchovávanie originálnych nosičov tvoriacich audiovizuálne

dedičstvo.

autorské právo – je definované zákonom č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon

v znení neskorších predpisov. Upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti

s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu,

v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho

záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením

a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené

práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového

záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa

a televízneho vysielateľa, autora počítačového programu, autora databázy

a zhotoviteľa databázy. Predmetom autorského práva je dielo z oblasti

literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej

duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami. Majetkové práva

vyplývajúce z autorských práv trvajú spravidla počas autorovho života

a 70 rokov po jeho smrti.

153

cenzúra – snaha kontrolovať a korigovať mediálne obsahy, resp. informácie,

ktoré sa od médií dostanú k príjemcom (recipientom). Mocensky garantovaná

kontrola zverejňovaných informácií. Z hľadiska časového horizontu, keď

ku cenzúre dochádza, rozlišujeme cenzúru predbežnú (preventívnu), a cenzúru

následnú. Preventívnoucenzúrou rozumieme každý inštitucionalizovaný zásah

do mediálneho obsahu ešte pred tým, ako sa má dostať k príjemcom. Následná

cenzúra znamená akýkoľvek zásah proti mediálnemu obsahu alebo proti

samotnému médiu po vydaní informácie. Z historického aspektu cenzúra nie je

novým javom, k jej rozvoju dochádza krátko po Gutenbergovom vynájdení

kníhtlače. Svoje špecifické miesto získala cenzúra predovšetkým v totalitných

a autoritatívnych režimoch.

cirkvi a náboženské spoločnosti – sú podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode

náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších

predpisov dobrovoľné združenia osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii

utvorenej podľa príslušnosti k nej. V súčasnosti je ich 18. Štát uznáva len tie,

ktoré sú registrované podľa tohto zákona na Ministerstve kultúry SR, pričom

aktuálne musia pri novej registrácii splniť zvýšenú kvótu minimálne

50 000 veriacich. Štát môže s nimi uzatvárať zmluvy o vzájomnej spolupráci. Je

garantované ich rovnoprávne postavenie ako právnických osôb. Majú vlastnú

štruktúru, orgány, vnútorné predpisy a obrady. Môžu sa vzájomne združovať,

vytvárať komunity, rády, spoločnosti. Spravujú svoje záležitosti, najmä

ustanovujú svoje orgány, svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné

inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Bez obmedzenia nadväzujú

a udržujú kontakty s príslušníkmi náboženských komunít a organizácií

v zahraničí.

digitálne vysielanie – digitalizácia obrazu je vo všeobecnosti konverzia

grafickej (analógovej) informácie do digitálneho tvaru (do zápisu pomocou

čísel). Problematiku upravuje zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní

programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom

digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov. Zákon sa

týka najmä televízneho vysielania. Televízie museli skončiť vysielanie na

analógových vlnách, keďže spektrum frekvencií je plné. Po novom môžu na

jednej voľne šírenej frekvencii vysielať viaceré televízie, rádiá aj internet.

154

Prechod na digitálne vysielanie do roku 2012 odporučila krajinám Európskej

únie aj Európska komisia. Zákon upravuje podrobnosti o udeľovaní licencií na

digitálne vysielanie Radou pre vysielanie a retransmisiu, ako aj ďalšie

podmienky vysielania. Výkon štátnej správy v oblasti digitálneho vysielania

prináleží na prvom mieste Ministerstvu kultúry SR.

divadelníctvo – vrcholnou štátnou divadelnou inštitúciou je Slovenské

národné divadlo (SND). Vzniklo v roku 1920 a skladá sa z troch zložiek:

opery, činohry a baletu. V apríli 2007 bola slávnostne otvorená novostavba

SND. Okrem SND, divadla Nová scéna, Štátnej opery v Banskej Bystrici

a Štátneho divadla v Košiciach sú všetky ostatné štátne profesionálne

divadlá v správe vyšších územných celkov alebo obcí. Táto oblasť sa riadi

zákonom č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z. Uchovávať

a rozvíjať divadelnú kultúru je poslaním Divadelného ústavu, ktorého

zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry SR.

dotačný systém – Ministerstvo kultúry SR podporuje prostredníctvom

dotácií ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti

pamiatkového fondu, kultúrnu aktivitu osôb so zdravotným postihnutím

alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva, sprístupňovanie

kultúrnych hodnôt žiakom základných škôl, žiakom stredných škôl

a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl. Oblasť

upravuje najmä zákonom č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podstatnú

časť dotačného systému v oblasti kultúry nahrádza Fond na podporu umenia.

duálny systém vysielania – na zabezpečenie plurality elektronických médií

sa popri existencii verejnoprávnych inštitúcií umožnilo vznikanie komerčných

rozhlasových a televíznych staníc. Prvé sa vytvorili v roku 1990 bez špeciálnej

legislatívy. Až zákonom č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho

vysielania v znení neskorších predpisov sa právne zakotvilo prideľovanie

vysielacích licencií. V súčasnosti upravuje problematiku zákon č. 308/2000 Z. z.

o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách

v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovil vznik Rady pre vysielanie

a retransmisiu. Zákon definuje základné rámce vysielania, práva a povinnosti

155

vysielateľov, určuje pravidlá na zabezpečenie plurality a slobody médií, chráni

občanov pred ich neprimeraných správaním, zamedzuje ich koncentrácii

a monopolizácii, upravuje podmienky krížového vlastníctva printových

a audiovizuálnych médií.

Fond na podporu umenia – je verejnoprávna inštitúcia zabezpečujúca

podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá vznikla

na základe zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení

zákona č. 434/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nahradil veľkú časť

dotačného, predtým grantového systému, ako aj v minulosti existujúci fond

Pro Slovakia. Fond je nezávislý od ústredných orgánov štátnej správy, pričom

jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry. Fond poskytuje

finančné prostriedky najmä na tvorbu, šírenie a prezentáciu umeleckých diel;

podporu medzinárodnej spolupráce; na vzdelávacie programy v oblasti

umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu; na štipendiá pre fyzické osoby, ktoré

sa tvorivo či výskumne podieľajú na rozvoji umenia a kultúry.

Fond na podporu kultúry národnostných menšín – ako verejnoprávnu

inštitúciu zakotvil zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry

národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov s cieľom zachovania, vyjadrenia, ochrany a rozvoja identity

a kultúrnych hodnôt národnostných menšín; výchovy a vzdelávania

k právam osôb patriacich k národnostným menšinám; ako aj zabezpečenia

interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi.

financovanie cirkví a náboženských spoločností – je upravené najmä

zákonom č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských

spoločností. Štát svojimi príspevkami prostredníctvom rozpočtovej kapitoly

Ministerstva kultúry SR a účelovými dotáciami prispieva na financovanie

činnosti cirkvi, na bohoslužobné, výchovné, kultúrne a charitatívne aktivity

cirkvi, na náklady cirkvi súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení

zamestnávateľa a na prevádzkové náklady cirkvi. Prispieva tiež napr. na

opravu a údržbu sakrálnych objektov. Cirkvám poskytuje aj zvýhodnenia

v daňovej oblasti. Zákon vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, avšak

predpokladá zohľadňovanie zmien v počte veriacich jednotlivých cirkví podľa

156

sčítaní obyvateľov a kladie dôraz na samostatné a nezávislé hospodárenie

cirkví podľa vlastných rozpočtov.

kultúrne dedičstvo – ochranu, obnovu, reštaurovanie, využívanie

a prezentáciu kultúrneho dedičstva zabezpečuje v zmysle svojej pôsobnosti

Ministerstvo kultúry SR, a to najmä na úseku starostlivosti o pamiatkový

fond, zbierkové fondy múzeí a galérií a o knižničné fondy. Zákon č. 49/2002

Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov špecifikuje

Pamiatkový úrad SR a krajské pamiatkové úrady. Vrcholnými štátnymi

inštitúciami v ostatných týchto oblastiach sú Slovenské národné múzeum,

Slovenská národná galéria a Slovenská národná knižnica, resp. Univerzitná

knižnica. Ich zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry SR.

kultúrno-osvetová činnosť a tradičná kultúra – problematiku upravuje

zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti. Ten ju definuje ako

činnosť, ktorá svojím pôsobením prispieva k rešpektovaniu ľudských práv

a rozmanitosti kultúrnych prejavov, k utváraniu kultúrneho spôsobu života,

k zvyšovaniu kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľov Slovenskej

republiky a k rozvíjaniu tvorivosti ako základnej kultúrotvornej hodnoty

spoločnosti. Na túto oblasť sa dominantne zameriava Národné osvetové

centrum – špecializované zariadenie zriadené Ministerstvom kultúry SR. Do

ingerencie ministerstva patria v sfére tradičnej kultúry Ústredie ľudovej

umeleckej výroby (ÚĽUV), súbory Lúčnica a Slovenský ľudovoumelecký

kolektív (SĽUK).

masové médiá – z etymologického hľadiska pojem médium/médiá súborne

označuje akéhokoľvek sprostredkujúceho činiteľa. V rámci sociálnej,

respektíve medziľudskej komunikácie termín médiá nadobúda rôznorodé

konotácie – niekedy sa pod týmto označením myslí technológia výroby

a prenosu informácií, inokedy sa pod výrazom médiá rozumejú osoby tvoriace

a sprostredkujúce mediálne obsahy. V systéme spoločenských inštitúcií však

pojem médiá bezprostredne označuje inštitúcie, ktoré sa zaoberajú produkciou

a distribúciou všetkých foriem informácií, vedomostí a zábavy. Masový

charakter médií súvisí s rozsahom príjemcu (recipienta) informácie. Informácie

sú sprostredkované širokej nediferencovanej množine divákov, čitateľov alebo

poslucháčov. Podľa formy distribúcie mediálneho obsahu rozlišujeme médiá

157

audiovizuálne a médiá printové (tlačové). Audiovizuálne médiá používajú

paralelne zvukové a obrazové komunikačné kanály, čím je prenos mediálnych

obsahov dynamickejší a zároveň menej kognitívne náročný pre recipientov.

Printové médiá distribuujú informácie prevažne po obrazovej línii, čím

pôsobia statickejšie, no na druhej strane prenos informácie si vyžaduje vyššiu

mieru porozumenia u príjemcu. Rozvoj „nových“ médií (internet, televízia)

obsah pojmu masových médií posunul k zmnoženiu výstupov, fragmentácii

príjemcov informácií a ku selekcii prijímaných informácií.

Matica slovenská – právny podklad jej fungovania sa v súčasnosti odvíja od

zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, ktorý ju

definuje ako verejnoprávnu ustanovizeň. Pri prijatí zákona vychádzala NR

SR, podľa jeho preambuly, zo „skutočnosti, že Matica slovenská je historicky

osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej,

spoločenskej a vedeckej činnosti“. Štát jej na základe toho zveruje úlohy,

ktoré financuje prostredníctvom kapitoly Ministerstva kultúry SR zo

štátneho rozpočtu.

mediálny systém – subsystém sociálneho systému, ktorý je vymedzený

štyrmi základnými faktormi: prvým je hodnotenie vývoja mediálnych trhov

v kontexte posúdenia miery nákladu tlače; druhým je politický

paralelizmus, resp. stranícko-tlačový paralelizmus ako zohľadnenie miery

a povahy prepojenia médií a politického (predovšetkým straníckeho)

systému; tretím je vývoj novinárskeho profesionalizmu; štvrtým je

posúdenie spôsobu intervencie štátu do mediálneho systému. Uvedené

faktory poskytli bázu na vytvorenie troch ústredných vzorcov vzťahov

medzi vlastnosťami politického a mediálneho systému: liberálneho modelu,

demokraticko-korporativistického modelu a modelu polarizovaného

pluralizmu.

objektivita – špecifický postoj k zhromažďovaniu, spracúvaniu a distribúcii

informácií. Mediálne praktiky vedúce k eliminácii nevyhnutnej a zákonitej

subjektivity. Snaha o objektivitu sa najčastejšie prejavuje, resp. mala by sa

najčastejšie prejavovať v rámci spravodajstva, konkrétne, aby spravodajstvo

bolo z vecnej stránky čo najpresnejšie, najúplnejšie a najneutrálnejšie.

Základným predpokladom objektivity je teoretická možnosť, aby si každý

158

uskutočnenú výpoveď mohol preveriť, aby bolo aspoň teoreticky možné

informáciu sledovať od samého vzniku a dospieť k tomu istému záveru, ako

predložil reportér.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky – ako právnická osoba je

špecializovaným orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.

Vykonáva štátnu správu s celoslovenskou pôsobnosťou, jeho sídlom je

Bratislava. Riadi a kontroluje výkon štátnej správy na danom úseku

uskutočňovaný krajskými pamiatkovými úradmi.

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) – na základe zákona č. 308/2000

Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách

v znení neskorších predpisov nahradila pôvodnú Radu pre rozhlasové a televízne

vysielanie zriadenú 12. júna 1992. Rada je právnická osoba so sídlom

v Bratislave, skladá sa z deviatich členov volených NR SR na šesť rokov; volí

predsedu a podpredsedu rady. Má postavenie orgánu štátnej správy

s celorepublikovou pôsobnosťou. Poslaním rady je dohliadať nad uchovaním

plurality médií a nad dodržiavaním právnych predpisov v danej oblasti,

presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody

prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu, ako aj

vykonávať štátnu reguláciu v danej oblasti. Jej kompetenciou je najmä

rozhodovať o licenciách na vysielanie, o registráciách retransmisie,

o pozastavení retransmisie programovej služby, o pridelení ďalších frekvencií

vysielateľovi, začať konanie o udelení licencie na vysielanie, ukladať sankcie.

NR SR predkladá každoročne výročnú správu.

Rada Rozhlasu a televízie Slovenska (Rada RTVS) – zriadená zákonom

č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (nahradila Rozhlasovú radu a Radu STV).

Rada má deväť členov. Volí ich na šesť rokov NR SR z kandidátov na členov

rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor NR SR. Rada v tajnom hlasovaní

volí dvojtretinovou väčšinou všetkých členov na dva roky predsedu

a podpredsedu rady. Podrobnosti činnosti rady upravuje Štatút Rady RTVS.

Schvaľuje ho predseda NR SR po oboznámení sa so stanoviskom príslušného

výboru NR SR. Rada je dozorným orgánom dohliadajúcim na dodržiavanie

zákona o RTVS a plnenie úloh z neho vyplývajúcich, ako aj na hospodárnosť,

159

efektivitu a účelnosť hospodárenia s verejnými financiami pri riadení RTVS.

Prerokúva a schvaľuje rozpočet RTVS, prerokúva návrh zmluvy so štátom či

Výročnú správu o činnosti RTVS.

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) – verejnoprávna, národná, nezávislá,

informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu

verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Zriadená

bola počnúc 1. januárom 2011 na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase

a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a to zlúčením dovtedajších verejnoprávnych médií Slovenského

rozhlasu (SRo) a Slovenskej televízie (STV). SRo a STV sú v súčasnosti jej

organizačnými zložkami bez právnej subjektivity. Orgánmi RTVS sú rada

a generálny riaditeľ, ktorého volí NR SR na návrh príslušného výboru na

základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov, a to na päť rokov (od

augusta 2017 Jaroslav Rezník). Štát uzatvára s RTVS prostredníctvom

Ministerstva kultúry SR zmluvu na päť rokov. RTVS je financovaná prevažne

na základe úhrad za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované podľa

osobitného predpisu, príspevku zo štátneho rozpočtu a príjmov z vysielania

mediálnej komerčnej komunikácie.

sloboda tlače – sloboda sociálnej komunikácie prostredníctvom všetkých

typov médií. Právne záruky slobody tlače koexistujú na medzinárodnej

úrovni v podobe medzinárodnoprávnych garancií slobody prejavu

a slobody tlače predovšetkým vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv

a Európskeho dohovoru o ľudských právach a na úrovni národnej najmä

ako ústavné garancie. Priznanie slobody tlače zo strany štátu patrí medzi

najvýznamnejšie míľniky vo vývoji médií a mediálnych systémov vôbec.

Zatiaľ čo sloboda prejavu je inštitútom známym už od čias gréckej

demokracie a rímskej republiky, uvažovanie o slobode tlače sa začína

objavovať až s Gutenbergovým vynálezom kníhtlače, ktorý zintenzívnil

možnosti distribúcie informácií. Vonkajšia tlačová sloboda bola prvýkrát

legislatívne upravená v Anglicku v roku 1695, vo Francúzsku v roku 1789,

v USA v roku 1971 (ústavný dodatok) a v Nemecku v roku 1848. Podľa

niektorých teoretikov (napr. mediálny právnik T. Vesting) je sloboda tlače

v postmodernej spoločnosti už obsolétny pojem, pretože prenos informácií

je výrazne emotívne zafarbený, a teda bezobsažné citovo ladené

160

spravodajstvo by si nemalo nárokovať na garanciu slobody tlače.

V celosvetovom meradle v jednotlivých štátoch a regiónoch sveta mieru

slobody vrátane miery slobody tlače hodnotí medzinárodná mimovládna

organizácie Freedom House.

Slovenský filmový ústav (SFÚ) – štátna príspevková organizácia, ktorej

zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry SR. Vznikol 1. augusta 1999

rozhodnutím Ministerstva kultúry SR o zmene a doplnení Zriaďovacej

listiny Národného centra pre audiovizuálne umenie (existujúceho od

januára 1991). V súčasnosti ho právne definuje zákon č. 40/2015 Z. z.

o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Orgánmi SFÚ sú päťčlenná rada a generálny riaditeľ, ktorého volí rada na

päť rokov. Poslaním SFÚ je uchovávať, ochraňovať a zveľaďovať

audiovizuálne dedičstvo, spracúvať, sprístupňovať a propagovať poznatky,

diela a dokumentačné materiály z oblasti audiovizuálnej kultúry. Jeho

úlohou je tiež vytvárať a šíriť nové hodnoty v oblasti filmového umenia

a kinematografickej kultúry. SFÚ je správcom filmového archívu a od apríla

2001 je riadnym členom Medzinárodnej asociácie filmových archívov.

spin – prenos informácie takým spôsobom, aby u prijímateľov vyvolala

žiaducu reakciu. V zásade ide o prezentáciu politického konania v čo možno

najpriaznivejšom svetle. Techniky riadenia správ alebo inými slovami

„umenia“ spinu nadobúdajú v praxi viaceré podoby od kontroly zdrojov

informácií, selekciu médií, ktorým bude informácia poskytnutá, cez brífingy

alebo úniky až po uvoľňovanie informácií tesne pred uzávierkou tak, aby sa

znemožnilo alebo sťažilo ich overovanie a protiargumentácia. Špecifickým

príkladom je napríklad oboznamovanie verejnosti s „nepriaznivými“

informáciami v čase, keď sa verejná mienka zameriava na iné závažnejšie

udalosti. Najďalej pokročilo riadenie správ „žiaducim smerom“ v USA a vo

Veľkej Británii.

štátny jazyk – jeho používanie a ochranu stanovuje zákon č. 270/1995 Z. z.

o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Národná rada

SR vychádzala pri jeho prijatí, podľa slov preambuly, zo skutočnosti, že

„slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa,

najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity

161

Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej

občanov“. Stanovila, že slovenský jazyk je štátnym jazykom na území SR

a má prednosť pred ostatnými jazykmi. Kodifikovanú podobu štátneho jazyka

vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR. Orgány štátu, samosprávy

a verejnoprávnych ustanovizní používajú pri výkone svojich pôsobností

povinne štátny jazyk. Osobitný zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov

národnostných menšín v znení neskorších predpisov taktiež upravuje túto oblasť.

Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) – verejnoprávna, národná,

nezávislá, informačná inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti

spravodajstva. Jej postavenie a činnosť, hospodárenie a financovanie, ako aj

činnosť jej orgánov stanovuje zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej

republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Orgánmi TASR

sú Správna rada a generálny riaditeľ. Správna rada má piatich členov volených

na päť rokov: štyroch členov volí NR SR z kandidátov navrhnutých príslušným

výborom NR SR, jedného člena volia zamestnanci TASR. Generálneho

riaditeľa, ktorý nemôže byť členom správnej rady, volí Správna rada na päť

rokov. Poslaním TASR je vyhľadávanie aktuálnych, včasných, overených,

neskreslených a nestranných informácií, ktoré sú spracúvané formou

textových súborov, zvukových, obrazových alebo multimediálnych

záznamov a sú sprostredkúvané v domácom a zahraničnom agentúrnom

spravodajstve, ako aj uchovávanie zhromaždených informácií a ich

sprístupňovanie. TASR je financovaná prevažne z výnosov z hlavnej činnosti,

z príspevku zo štátneho rozpočtu a z príjmov z podnikateľskej činnosti.

tlačový zákon – zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom

spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení

neskorších predpisov. Upravuje práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače,

práva a povinnosti tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií, práva

a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, na odpoveď a na

dodatočné oznámenie v periodickej tlači, ako aj v agentúrnom spravodajstve,

ďalej evidovanie periodickej tlače a ukladanie sankcií za porušenie zákonných

povinností.

umenie – okrem divadelníctva patrí v umeleckej sfére do ingerencie

Ministerstva kultúry SR hudba (na čele so Slovenskou filharmóniou),

162

literatúra, výtvarné umenie a knižná kultúra. Podpore týchto oblastí sa

venujú Hudobný fond, Literárny fond a Fond výtvarných umení. Sú to

verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom č. 13/1993 Z. z. NR SR

o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Monitorovanie a propagáciu

slovenskej literatúry má za úlohu Literárne informačné centrum,

podporovať hudobnú kultúru má Hudobné centrum, obe v pôsobnosti

Ministerstva kultúry SR, podobne ako Medzinárodný dom umenia pre deti

Bibiana.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti spravidla vykonáva Výbor NR SR pre kultúru

a médiá, ktorý prerokúva okrem návrhov zákonov v tejto oblasti najmä:

- štatúty Rady RTVS a Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR);

- Správu o stave vysielania v SR a o činnosti RVR;

- výročné správy a správy o hospodárení inštitúcií v jeho gescii;

- návrhy na voľbu generálneho riaditeľa RTVS (verejné vypočutie), ako aj

návrh na jeho odvolanie;

- návrhy na voľbu členov Rady RTVS, RVR, Správnej rady TASR;

- návrhy NR SR na udelenie štátneho vyznamenania;

- návrh štátneho rozpočtu a záverečného účtu v kapitolách Ministerstvo

kultúry SR a Všeobecná pokladničná správa (RVR).

163

VEREJNÁ SPRÁVA

miestne orgány štátnej správy – orgány štátnej správy, ktoré sa podieľajú

na vykonávaní tej časti verejnej správy, ktorá je zameraná na bezprostrednú

realizáciu funkcií štátu v jednotlivých územnosprávnych jednotkách.

Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy; za jeho činnosť zodpovedá

prednosta okresného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR na

návrh ministra vnútra SR. Sídla a územné obvody obvodných úradov

ustanovuje zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak zákon ustanovuje

pôsobnosť len okresnému úradu v sídle kraja, jeho územným obvodom

pôsobnosti je územný obvod kraja, v ktorom má okresný úrad

v sídle kraja sídlo; to sa nevzťahuje na Okresný úrad Košice-okolie. Okresný

úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činností

štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod.

Pôsobnosť okresných úradov ustanovuje uvedený zákon a osobitné zákony

(napr.: ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov; zákon

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov; zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov; zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane

obyvateľstva v znení neskorších predpisov; zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov; zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov,

domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004

Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov; zákon č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku

2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 179/2011 Z. z.

o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu

vkrízovýchsituáciách mimočasuvojnya vojnovéhostavuv znení neskoršíchpredpisov).

Štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu

ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých

pôsobnosti patria príslušné úseky štátnej správy. Okresný úrad v rozsahu

svojej pôsobnosti spolupracuje s inými miestnymi orgánmi štátnej správy,

164

vyšším územným celkom a obcami v jeho územnom obvode; môže

spolupracovať s obdobnými orgánmi verejnej správy iných štátov.

normatívne správne akty – sú prameňom správneho práva

a jednostrannými aktmi orgánov verejnej správy, sú formou činnosti

orgánov verejnej správy, ktoré tieto vydávajú ako prejav svojej kompetencie

s cieľom plniť stanovené úlohy v oblasti verejnej správy, sú podzákonnými

aktmi správneho orgánu, ktoré obsahujú záväzné pravidlá správania,

vzťahujúce sa na celú skupinu rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Normatívne správne akty sú považované za abstraktné formy správnej

činnosti, ktoré rozlišujeme podľa

 formy publikácie – uverejnené v úplnom znení alebo len oznámením o ich

vydaní (registráciou); resp. nepublikované,

 územnej pôsobnosti – všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych

celkov majú obmedzenú územnú pôsobnosť, tzn. platia len na

vymedzenom samosprávnom území,

 publikačným zdrojom, v ktorom boli uverejnené – Zbierka zákonov

Slovenskej republiky, Úradný vestník Európskej únie, Vestník vlády

Slovenskej republiky, úradná tabuľa obce, resp. internet,

 podľa právnej sily a orgánu, ktorý normatívny správny akt vydáva

- nariadenia vlády, na vydanie ktorých má vláda splnomocnenie

v ústave a sú publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

- všeobecne záväzné právne predpisy ústredných orgánov štátnej správy

(vyhlášky, výnosy a opatrenia) publikované v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky,

- všeobecne záväzné právne predpisy miestnych orgánov štátnej správy

(vyhlášky krajských úradov a obvodných úradov), ktoré sa vyhlasujú

uverejnením vo Vestníku vlády Slovenskej republiky,

- všeobecne záväzné právne predpisy orgánov územnej samosprávy

(všeobecne záväzné nariadenia obcí a vyšších územných celkov)

zverejňované spôsobom ustanoveným v zákone.

Tvorba a prijímanie týchto normatívnych správnych aktov je upravená

Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky a postup miestnych

orgánov štátnej správy zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej

165

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od

normatívnych správnych aktov je potrebné odlíšiť individuálne správne

akty, považované za najdôležitejšiu formu činnosti verejnej správy

a ústredný pojem správneho práva, ktoré vydáva orgán verejnej správy; nie

sú prameňom správneho práva, keďže zaväzujú len konkrétnu osobu

v konkrétnom prípade, teda nevyvolávajú právne záväzky voči ďalším

osobám a nie sú určené na opakované použitie.

obec – základ územnej samosprávy; tvorí samostatný územný samosprávny

a správny celok; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (zákon

Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov). Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených

zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami

(zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Územie obce je územný

celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území.

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný

rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obyvatelia obce vykonávajú

samosprávu obce prostredníctvom orgánov obce, miestnym referendom

a zhromaždením obyvateľov obce. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať

povinnosti a obmedzenia len zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy

podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Štát môže zasahovať do činnosti obce len spôsobom

ustanoveným zákonom. Rozlišujeme samosprávnu pôsobnosť obce

a prenesenú pôsobnosť obce. Samosprávna pôsobnosť je výrazom práva obce na

samosprávu, prenesená pôsobnosť obce znamená, že zákon zveril obci

v určitom rozsahu výkon štátnej správy. Na plnenie úloh samosprávy alebo ak

tak ustanovuje zákon, vydáva obec pre územie obce všeobecne záväzné

nariadenie obce. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže

vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach.

Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich

plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie (zákon č. 416/2001 Z. z.

o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné

celky v znení neskorších predpisov); s prenesením úloh na obec poskytne štát obci

166

potrebné finančné a iné materiálne prostriedky. Výkon štátnej správy prenesený

na obec zákonom riadi a kontroluje vláda.

orgán štátnej správy – je druhom štátneho orgánu, ktorého osobitosť vyplýva

z druhu vykonávanej činnosti a

- má všetky základné znaky štátneho orgánu (disponuje pôsobnosťou

a právomocou, tzn. oprávneniami a povinnosťami) a má možnosť

použiť prostriedky štátneho donútenia,

- od iných orgánov sa odlišuje druhom činnosti, ktorý vykonáva,

- tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku oddelenú od iných

organizačných jednotiek štátneho aparátu (napr. súdy, resp. iné štátne

orgány).

Orgán štátnej správy predstavuje v užšom vymedzení tie štátne orgány, ktoré

sú právnymi predpismi výslovne označené ako orgány štátnej správy;

v širšom vymedzení sa sem zaraďujú nielen orgány štátnej správy ale aj ostatné

orgány, ktoré disponujú správno-právnou aktivitou.

Pre rozlíšenie druhov štátnych orgánov (tzn. orgánov štátnej správy,

orgánov štátnej moci a súdov) sú rozhodujúce predovšetkým tieto kritériá:

- právny základ vzniku orgánu,

- vecný obsah jeho pôsobnosti,

- územný rozsah jeho pôsobnosti,

- zloženie orgánov a

- spôsob, akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti.

orgány samosprávy obcí – sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Obecné

zastupiteľstvo ako zastupiteľský zbor obce je zložený z poslancov zvolených

v priamych voľbách obyvateľmi obce (zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach

výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov) a rozhoduje o základných otázkach života obce; môže podľa

potreby zriadiť výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu,

komisie a ďalšie svoje orgány a útvary a určiť im náplň práce. Starosta obce

je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce (zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových

pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov). Obecná

rada, ktorú môže zriadiť obecné zastupiteľstvo, je iniciatívnym, výkonným

167

a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva. Plní úlohy podľa

rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zároveň plní funkciu poradného

orgánu starostu. Obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne

veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených

obecným zastupiteľstvom. Na plnenie úloh samosprávy obce alebo ak tak

ustanovuje zákon, vydáva obec pre územie obce všeobecne záväzné

nariadenie obce (zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov). Obec môže vo veciach územnej

samosprávy vydávať nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou SR,

ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom.

orgány samosprávy vyšších územných celkov – sú

zastupiteľstvo

samosprávneho kraja a predseda samosprávneho kraja. Zastupiteľstvo

samosprávneho kraja je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja, ktorí

boli zvolení v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva

samosprávneho kraja ustanovuje zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Zastupiteľstvu samosprávneho kraja je vyhradené rozhodovať

o základných otázkach samosprávneho kraja. Predseda samosprávneho kraja

zastupuje samosprávny kraj navonok; v majetkovoprávnych vzťahoch,

pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom,

rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju

rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v

oblasti verejnej správy. Úrad samosprávneho kraja zabezpečuje administratívne

a organizačné veci zastupiteľstva, predsedu a ďalších orgánov zriadených

zastupiteľstvom [zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov

(zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov].

pramene správneho práva – objektivizované pravidlá správania

majúce podobu právnych pravidiel vyjadrených v určitej právnej forme.

Kritérium formy rozdeľuje pramene správneho práva do viacerých skupín,

168

z ktorých k najfrekventovanejšej patria normatívne právne akty, ktoré sa

rozdeľujú na

- prvotné, tzv. zákonné akty upravujúce práva a povinnosti, ktoré môžu

byť upravené výhradne zákonom a

- druhotné, tzv. podzákonné akty, ktoré sú vydávané príslušnými

orgánmi na základe splnomocnenia na ich vykonanie obsiahnutého

v prvotnom normatívnom právnom aktu.

regionálna územná samospráva – je vyšší stupeň samosprávy územných

celkov a najmladšou formou samosprávy na Slovensku; organizuje sa na

teritóriu, ktoré je vyšším územným celkom (región). Ekonomické poňatie

regiónu uprednostňuje možnosť reálnej hospodárskej kooperácie v rámci

určitého teritória. Veľkosť a charakter regiónov môže vychádzať aj

z historických tradícií teritória, jazyka obyvateľstva, prípadne z kombinácie

rôznych činiteľov. Vznik regionálnej samosprávy podmienila snaha vytvoriť

inštitucionálne predpoklady vzniku regionálnych vlád a prenechať im

zodpovednosť za hospodársky a sociálny rozvoj území a vznik jednotnej

európskej regionálnej politiky, ktorá predpokladala existenciu kompetentných

subjektov na úrovni regiónov – regionálnych samospráv.

samospráva – komponent a forma verejnej správy a tá časť správy štátu,

ktorá je decentralizovaná na subjekty neštátneho verejného charakteru,

odlišné od verejnoprávnych subjektov v štátnej správe. Existencia

samosprávy je zlučiteľná len s demokraciou. Samospráva je založená na

partnerskom vzťahu štátu a subjektov samosprávy, jej metódy a formy

nemajú povahu štátno-mocenského charakteru. Samospráva vykonáva

určité presne vymedzené úlohy správy štátu, ktoré sa jej bezprostredne

týkajú, samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi.

Samospráva sa spravuje zákonmi a vlastnými mocenskými aktmi, ktorých je

v medziach platného práva tvorcom. Na samotný výkon konkrétnych úloh si

tieto samosprávne korporácie zriaďujú príslušné samosprávne orgány. Štát je

oprávnený zasahovať do činnosti samosprávy len na základe zákona a v jeho

rozsahu. Základom každej samosprávy sú tri na seba nadväzujúce súčasti, a to

personálny základ (občania, ktorí na danom území žijú), územný základ

169

(vymedzenie priestoru, ktorý občania spravujú) a ekonomický základ

[osobitné právne normy, na základe ktorých samospráva hospodári (zostavuje

rozpočet)]. Základné rozlíšenie na územnú samosprávu a záujmovú

samosprávu je dané zameraním týchto dvoch samosprávnych foriem.

Záujmová samospráva nepredstavuje jednoznačne právno-politický inštitút;

jej osobitnú kategóriu predstavujú profesijné inštitúcie vznikajúce ex lege

(napr. Notárska komora Slovenskej republiky).

správa – cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá sleduje určité ciele. Vo

všeobecnom zmysle slova je chápaná ako správa vecí (cieľov) verejných

i súkromných, ako cieľová mnohostranná činnosť určitého charakteru,

rozsahu a času určená na zabezpečenie chodu vecí spoločného záujmu. Na

rozdiel od pojmu riadenie obsahuje pojem správa prvky práva a právnej

subjektivity zúčastnených subjektov. Správu možno konkretizovať

subjektom správy, objektom správy a cieľmi, ktoré sú stanovené.

správne akty – pojem, ktorý nie je definovaný právnymi predpismi – ide

o pojem právnej vedy. Správne akty sú právne záväznými aktmi, sú

výsledkom činnosti verejnej správy, jednostrannými právnymi úkonmi,

ktoré možno vymedziť ako verejné mocenské akty vydávané orgánmi

verejnej správy na základe zákonov a v ich medziach v procese praktickej

realizácie úloh verejnej správy. Rozlišujeme dva druhy správnych aktov:

- všeobecne záväzné správne akty, tzn. normatívne správne akty, ktorých

vydávanie je prejavom realizácie zákonného splnomocnenia orgánov

verejnej správy na výkon normotvornej činnosti v oblasti verejnej

správy; sú vydávané ako tzv. podzákonné akty. Normatívnymi

správnymi aktmi sú aj všeobecne záväzné nariadenia jednotiek územnej

samosprávy, ktoré nie sú právnymi aktmi odvodenými od zákonov –

samosprávne územné celky sú ústavne splnomocnené vydávať ich pri

výkone samosprávy;

- individuálne záväzné správne akty, ktoré sú prejavom realizácie právom

stanovených právomocí a pôsobností orgánov verejnej správy.

Pre platnosť a účinnosť normatívnych správnych aktov musia byť plnené

tieto podmienky (musia byť vydané):

170

- len orgánmi na to splnomocnenými,

- v súlade s predpismi vyššej právnej sily,

- v predpísanej forme a ustanoveným postupom a

- publikované, resp. vyhlásené predpísaným spôsobom.

Okrem uvedených správnych aktov patria svojím právotvorným charakterom

k týmto právotvorným správnym úkonom aj správne dohody ako dvojstranné

a viacstranné úkony konštitutívnej povahy, ktoré svojím obsahom smerujú

k plneniu úloh verejnej správy.

správne dohody (tzv. verejnoprávne zmluvy) – často využívaná forma

činnosti verejnej správy – sú to dvojstranné alebo viacstranné zmluvy

s konštitutívnym účinkom, ktorých obsahom sú verejnoprávne prvky,

pričom jedným zo subjektov je vždy vykonávateľ verejnej správy, ktorý má

k uzavretiu takejto dohody zákonné splnomocnenie. Tieto správne dohody

sú uzatvárané vo verejnom záujme a realizujú sa nimi základné funkcie

a úlohy verejnej správy. Podľa postavenia subjektov, ktoré sú stranami

dohody rozlišujeme dohody medzi spravujúcimi a spravovanými subjektmi

(subordinačné dohody) a dohody medzi spravujúcimi subjektmi navzájom

(koordinačné dohody).

správna úvaha – inštitút, ktorý sa vzťahuje na realizáciu noriem správneho

práva – možno ho použiť pri interpretácii noriem správneho práva, ak

s existenciou určitého skutkového stavu nie je spojený jednoznačne len jeden

právny následok. Správnu úvahu môže použiť správny orgán vtedy, ak mu

norma správneho práva dáva pri rozhodovaní na výber z viacerých

alternatív (ak stanovuje len jednu alternatívu, nie je možno správne

uváženie použiť), ak vychádza zo spoľahlivého zistenia skutkového stavu

veci a tento výber je odôvodniteľný. Výber konkrétnej alternatívy spočíva na

znalostiach a skúsenostiach príslušného správneho orgánu, pričom však

nemôže dôjsť k ľubovôli alebo k porušeniu právneho predpisu zo strany

správneho orgánu.

správny orgán – je legislatívne vymedzený zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov – nie je to špecifický druh

171

orgánu v rámci verejnej správy. Rozoznávame viaceré „kategórie“

subjektov, ktoré môžu mať pozíciu správneho orgánu, a to predovšetkým

orgány štátnej správy (ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány

štátnej správy),

orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej

samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby. Postavenie správneho

orgánu môže mať ten štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán

záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon

zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Postavenie správneho orgánu majú aj tie zákonom určené subjekty, ktoré

vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. Správnym orgánom je teda aj

orgán, ktorý popri svojej činnosti vykonáva na základe zákonného

splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter štátnej správy. Pojem správny

orgán teda vyznačuje pozíciu, do ktorej sa dostanú zákonom určené

subjekty, ak vykonávajú štátnu správu. Správny orgán je vždy aj orgánom

verejnej správy. Do oblasti verejnej správy sa zahŕňajú všetky orgány, ktoré

nepatria ani do súdnej moci, a ani do zákonodarnej moci. Verejná správa je

teda prejavom výkonnej moci (štátna moc sa delí na súdnu, výkonnú

a zákonodarnú). Zjednodušene možno za správne orgány považovať všetky

orgány okrem súdov a Národnej rady Slovenskej republiky.

správny poriadok – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov; predstavuje všeobecný procesný právny predpis,

ktorý upravuje správne konanie, pokiaľ osobitným zákonom nie je

stanovená iná procesná úprava. Vzťahuje sa na konanie, v ktorom v oblasti

verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak

osobitný zákon neustanovuje inak.

štátna správa – integrálna súčasť systému verejnej správy; samostatný

a najrozsiahlejší druh činnosti štátu, ktorým sa zabezpečuje realizácia všetkých

jeho funkcií – vnútorných aj vonkajších. Štátna správa sa uskutočňuje sústavou

orgánov štátnej správy, ktoré sa od seba odlišujú činnosťou, ktorú vykonávajú.

Pre štátnu správu je typická výkonná činnosť a nariaďovacia činnosť. Výkonná

172

činnosť vyjadruje vzťah štátnej správy k zastupiteľskej sústave (Národnej rade

Slovenskej republiky) a spočíva vo vykonávaní zákonov a ostatných právnych

aktov štátnej moci. Nariaďovacia činnosť je vyjadrená vo vzťahu k fyzickým

osobám a právnickým osobám; jej obsahom je vydávať normatívne správne

akty a individuálne správne akty. Štátna správa je pôvodným nositeľom

verejnej správy (delegovaným nositeľom verejnej správy je samospráva).

štátne orgány – predstavujú súčasť mechanizmu štátu, ktorý vo svojom

súhrne zabezpečuje realizáciu jednotlivých funkcií a úloh štátu. Keďže štát

ako určitá abstrakcia nemôže vykonávať svoje úlohy bezprostredne, vytvára

si na tento účel osobitné orgány, ktoré ho zastupujú v jeho jednotlivých

činnostiach. Postavenie štátneho orgánu je upravené v čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá súčasne ustanovuje rozsah jeho

právomoci a pôsobnosti. Pre všetky štátne orgány je charakteristické, že ich

rozhodnutia sú vynútiteľné štátnou mocou, aj keď tento donucovací prvok

nebýva vyslovene zvýrazňovaný. V zmysle teórie deľby moci rozdeľujeme

štátne orgány na orgány zákonodarnej moci (orgán štátnej moci), výkonnej

moci (orgán štátnej správy) a súdnej moci (súdy). Osobitné postavenie patrí

orgánom kontroly.

územná samospráva – inštitút, ktorý upravuje čl. 64 a nasl. štvrtej hlavy

Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Územnú samosprávu tvorí obec

(základ územnej samosprávy) a vyšší územný celok. Územná samospráva je

organizačná forma verejnej správy, v ktorej miestne spoločenstvo

samostatne (priamo alebo prostredníctvom volených orgánov) zabezpečuje

riešenie úloh, ktoré sú odlišné od úloh štátu, a ktorých realizácia je

regulovaná všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými štátom.

Samostatnosť samosprávy znamená určitú nezávislosť na štáte v zmysle

nepodriadenosti orgánom štátnej správy; štát môže zasahovať do činnosti

samosprávneho celku len spôsobom ustanoveným zákonom.

Charakteristickými črtami územnej samosprávy sú:

- existencia záujmov a potrieb vlastných spoločenstvu osôb, ktoré je

vytvorené na územnom princípe,

- miestne spoločenstvo je právnická osoba vytvorená zákonom,

173

- pôsobnosť miestneho spoločenstva je vymedzená zákonom,

- úlohy miestneho spoločenstva plnia volené samosprávne orgány

zodpovedné obyvateľom.

Delenie územnej samosprávy:

- miestna územná samospráva (obce a mestá),

- regionálna územná samospráva (vyššie územné celky).

Základným predpokladom územnej samosprávy je vytvorenie optimálneho

spojenia medzi parlamentarizmom, osobnou slobodou jednotlivca

a komunálnou slobodou. Fyzická osoba ako subjekt samosprávy je do

územnej samosprávy zaradená automaticky podľa miesta bydliska.

verejná správa – zahŕňa činnosti, ktoré súvisia s výkonnou funkciou štátu a sú

prejavom výkonnej moci v štáte. Touto výkonnou mocou, ktorá je v podstate

verejnou mocou majúcou svoj základ v štátnej moci, nedisponuje len štát, ale aj

ďalšie neštátne verejnoprávne subjekty (tzv. decentralizácia štátnej moci), ktoré

spolu so štátom zabezpečujú verejnú správu ako správu štátu. Verejnú správu

v organizačnom poňatí (tzv. statický aspekt) predstavuje štát, resp. jeho orgány

a ďalšie verejnoprávne subjekty; vo funkčnom poňatí (tzv. dynamický aspekt)

je to výkonná činnosť štátu a verejnoprávnych korporácií zabezpečovaná ich

orgánmi. Verejná správa zahŕňa štátnu správu, samosprávu a verejnoprávne

korporácie. V rovine štátnej činnosti môžeme verejnú správu vymedziť ako

jednu zo štátnych činností okrem zákonodarstva a súdnictva.

verejnoprávna inštitúcia (korporácia) – jeden zo základných komponentov

verejnej správy, ktorý nemá povahu samosprávnej korporácie. Je to

združenie založené za istým účelom na základe právneho

predpisu, financované čiastočne zo štátnych prostriedkov a podliehajúce

štátnemu dozoru. Podieľa sa na verejnej moci a poskytovaním verejných

služieb podporuje plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh (napr. Rozhlas

a televízia Slovenska). Verejnoprávna inštitúcia (korporácia) je

forma

samosprávy, transformovaná zo štátnej správy, na konštituovanie ktorej sa

vyžaduje vôľa zákonodarcu. Dôvod jej vzniku je verejná iniciatíva – okrem

verejnoprospešných cieľov poskytuje aj verejné služby a má presne

vymedzené výsady verejnej moci.

174

vláda Slovenskej republiky a ústredné orgány štátnej správy – vláda

Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci; skladá sa

z predsedu, podpredsedov a ministrov; za výkon svojej funkcie je

zodpovedná Národnej rade SR. Vláda SR rozhoduje v zbore a zabezpečuje

medzinárodné, obranné, politické, ekonomické a iné záujmy štátu okrem

iného aj tým, že predkladá Národnej rade SR návrhy zákonov, ktoré

následne vykonáva. Vláda môže zriaďovať svoje poradné orgány (rady),

ktoré plnia úlohy koordinačné, konzultačné a odborné. Vláda ďalej riadi

a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej

správy. Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým

zabezpečovaním činnosti vlády plní Úrad vlády SR ako ústredný orgán

štátnej správy na kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej

správy; rovnaké úlohy plní aj pre predsedu vlády ako jeho výkonný orgán.

Ústrednými orgánmi štátnej správy sú:

- ministerstvá a

- ostatné ústredné orgány štátnej správy,

ktoré sa podľa povahy úloh rozdeľujú na tri skupiny, a to:

- vykonávajúce pôsobnosť v oblasti hospodárstva,

- realizujúce administratívno-politické úlohy a riadiace a spravujúce

miestne orgány štátnej správy,

- zabezpečujúce plnenie úloh v kultúrno-sociálnej oblasti.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby,

ktoré sa podieľajú na tvorbe jednotnej štátnej politiky v jednotlivých

oblastiach, uskutočňujú túto politiku, vykonávajú v rozsahu svojej

pôsobnosti štátnu správu a plnia ďalšie úlohy ustanovené v ústavných

zákonoch, zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Ministerstvá sú vecne špecializované ústredné orgány štátnej správy na čele

s ministrom – členom vlády. Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá

minister. Na rozdiel od ministerstiev predstaviteľ iného ústredného orgánu

štátnej správy nie je členom vlády (napr. predseda Štatistického úradu

Slovenskej republiky). Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy je

vymedzená zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

175

vyšší územný celok (samosprávny kraj) – samostatný územný

samosprávny a správny celok (zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších

územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov).

Samosprávny kraj je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených

zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými

príjmami (zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení

neskorších predpisov; zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

a zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Samosprávny

kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia

a o potreby svojich obyvateľov. Územný obvod samosprávneho kraja je

zhodný len s územným obvodom kraja (zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov). Samosprávny kraj môže vo veciach

územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenia; vo veciach,

v ktorých plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenia len na základe

splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Samosprávnemu kraju možno

vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len

zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy. Samosprávny kraj pri

výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štátnymi orgánmi, s inými

samosprávnymi krajmi, obcami a s inými právnickými osobami;

upozorňuje orgány miestnej štátnej správy a obce na nedostatky, ktoré zistí

v ich činnosti pri plnení svojich úloh. Štátne orgány vykonávajú dozor

a kontrolu nad činnosťou samosprávneho kraja v rozsahu vymedzenom

v zákone. Na samosprávny kraj možno zákonom preniesť niektoré úlohy

miestnej štátnej správy (zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností

z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších

predpisov). S prenesením úloh na samosprávny kraj poskytne štát

samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

Obyvateľom samosprávneho kraja je osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na

jeho území. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho

samospráve a je oprávnený najmä voliť a byť volený do zastupiteľstva

samosprávneho kraja (zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného

práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

176

* * *

Pôsobnosť v oblasti verejnej správy spravidla vykonáva Výbor NR SR pre

verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý v rámci svojej pôsobnosti najmä:

- sleduje plnenie Programového vyhlásenia vlády;

- prerokúva a odporúča Národnej rade SR stanoviská k návrhom

zákonov a k medzinárodným zmluvám patriacim do jeho

pôsobnosti;

- podporuje opatrenia zamerané na optimalizáciu výkonu štátnej

správy, procesov a štruktúr ústredných orgánov štátnej správy a

optimalizáciu procesov a výkonu samosprávy, ako aj aktivity

zamerané na rozvoj analytických kapacít v štátnej správe

a zavedenie systému strategického plánovania a riadenia vo

verejnej správe. Všetky zámery a ciele sa napĺňajú v kontexte

odporúčaní Európskej komisie, OECD a Európskej centrálnej

banky;

- rokuje o návrhu a plnení štátneho rozpočtu a štátnom záverečnom

účte v rámci príslušných kapitol verejnej správy;

- prijíma a vybavuje petície, sťažnosti, podania, ktoré prijal alebo mu

boli pridelené na vybavenie.

177

ZÁLEŽITOSTI EURÓPSKEJ ÚNIE

acte clair – francúzska doktrína výkladu/interpretácie právnych noriem

(vyvinutá francúzskym Conseil d´État), ktorá znamená, že jednoznačný text

nepotrebuje ďalší výklad. V práve Európskej únie ide o doktrínu

stanovujúcu výnimku z povinnosti národného súdu predložiť Súdnemu

dvoru Európskej únie tzv. prejudiciálnu (predbežnú) otázku v prípadoch,

keď je interpretácia normy obsiahnutej v právnom akte Európskej únie

natoľko jednoznačná, že neexistuje žiadna pochybnosť o jej obsahu, alebo už

o rovnako znejúcej otázke Súdny dvor Európskej únie rozhodol v inom

konaní.

acquis communautaire – komunitárne právo predstavuje široký a členitý

právny systém postavený na princípe delegovanej suverenity členských

štátov. Pod komunitárne právo spadajú právne normy zakladajúce inštitúcie

všetkých troch spoločenstiev (ESUO, EHS, EURATOM). K základným

princípom aplikácie komunitárneho práva v členských štátoch patrí princíp

nadradenosti a princíp priameho účinku, ktoré sú na sebe do značnej miery

závislé. Priamy účinok konkrétneho aktu vyžaduje záruku nadradenosti

európskeho práva v prípadoch, kedy dôjde k nesúladu medzi domácim

a európskym právom.

Antici – pracovná skupina založená v roku 1975, ktorá pomáha organizovať

zasadnutia stálych zástupcov t.j. veľvyslancov členských štátov Európskej

únie – COREPER II. Je nazvaná po svojom zakladateľovi, talianskom

úradníkovi Paolo Massimo Anticim.

biela kniha – dokument Európskej komisie, ktorý obsahuje návrh činnosti

Európskej únie v určitej oblasti. V niektorých prípadoch biele knihy

nadväzujú na zelené knihy. Biele knihy môžu obsahovať návrh znenia

právneho aktu Európskej únie.

Brexit – spojenie anglických slov „Britain“ (Británia) a „exit“ (odchod), ktoré

odkazuje na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Občania

v referende, ktoré sa konalo 23. júna 2016, rozhodli o vystúpení Spojeného

kráľovstva z Európskej únie. Dňa 29. marca 2017 vláda Spojeného kráľovstva

178

aktivovala čl. 50 Zmluvy o Európskej únii stanovujúci proces vystúpenia

členského štátu z EÚ. Rokovania o riadnom vystúpení Spojeného kráľovstva

sa mali skončiť do dvoch rokov od aktivácie článku 50 Zmluvy o EÚ, teda

k 29. marcu 2019. Zo strany Spojeného kráľovstva však prišlo k dvom

žiadostiam o predĺženie tejto lehoty, ktoré boli zo strany EÚ akceptované.

Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ nakoniec nadobudla

platnosť dňa 31. januára 2020 o polnoci. Spojené kráľovstvo teda už nie je

členským štátom EÚ a považuje sa za tretiu krajinu. Nadobudnutie platnosti

dohody o vystúpení znamená začiatok prechodného obdobia, ktoré by malo

trvať do 31. decembra 2020 a počas ktorého by sa mali dohodnúť budúce

vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

COREPER – skratka odvodená od francúzskeho názvu označujúceho ,,Výbor

stálych zástupcov.“ Tento výbor sídli v Bruseli, tvoria ho zástupcovia

členských štátov pri Európskej únii a jeho úlohou je príprava zasadaní Rady.

V rámci COREPER-u sa rokuje o témach, ktoré majú byť na programe

zasadnutia Rady. COREPER sa snaží o dosiahnutie dohody už na svojej

úrovni, aby mohol Rade predložiť text na prijatie, nakoľko body, na ktorých sa

COREPER zhodne, sa Rade predkladajú na prijatie bez diskusie. V praxi je tak

o veľkej väčšine prerokovaných vecí rozhodnuté už pred zasadnutím samotnej

Rady. Vzhľadom na široký rozsah záležitostí, ktoré sa v Rade prerokúvajú,

COREPER zasadá v dvoch zloženiach. COREPER I. tvoria zástupcovia

veľvyslancov členských krajín pri EÚ, pričom v tomto zložení sa rokuje

o nasledovných témach: zamestnanosť, sociálna politika, zdravie, ochrana

spotrebiteľa, konkurencieschopnosť, doprava, telekomunikácie, energetika,

poľnohospodárstvo, životné prostredie, vzdelávanie, mládež a kultúra.

COREPER II. je zložený zo samotných veľvyslancov, a teda prerokúva otázky

väčšej dôležitosti, t. j. zahraničnú politiku, hospodárske a finančné záležitosti,

justíciu a vnútorné záležitosti.

COSAC – skratka označujúca Konferenciu parlamentných výborov pre

záležitosti Únie parlamentov členských štátov Európskej únie, do ktorej sa

zapájajú aj poslanci Európskeho parlamentu. Plenárne zasadnutia tejto

konferencie sa konajú dvakrát ročne a každý národný parlament je na nich

reprezentovaný šiestimi poslancami. Parlamenty kandidátskych štátov majú

taktiež možnosť zúčastniť sa, a to vyslaním troch pozorovateľov. Plenárne

179

zasadnutie je pripravované na stretnutí predsedov parlamentných výborov

pre európske záležitosti, ktoré mu predchádza (obvykle na začiatku

predsedníckeho polroka). Zasadnutia COSAC sa konajú spravidla

v hlavnom meste štátu, ktorý aktuálne predsedá v Rade. COSAC bola založená

v máji 1989 v Madride, kde sa predsedovia parlamentov členských štátov

Európskych spoločenstiev zhodli na potrebe posilňovať úlohu národných

parlamentov vo vzťahu k záležitostiam Európskych spoločenstiev, a to

vytváraním priestoru pre stretnutia parlamentných výborov pre európske

záležitosti. Prvé stretnutie COSAC sa konalo v dňoch 16. – 17. novembra 1989

v Paríži. COSAC bola formálno-právne uznaná Amsterdamskou zmluvou,

platnou od 1. januára 1999, v Protokole o úlohe národných parlamentov v EÚ.

Počas parlamentnej dimenzie slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa

uskutočnilo 56. plenárne zasadnutie COSAC, a to v dňoch 13. – 15. novembra

2016 v Bratislave.

delegované akty – legislatívny akt môže na Európsku komisiu delegovať

právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa

dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

Hovoríme o delegovaných aktoch. Legislatívne akty výslovne stanovujú

podmienky, za ktorých môžu byť prijímané delegované akty: podmienka, že

Európsky parlament alebo Rada sa môžu rozhodnúť odvolať delegovanie

alebo podmienka, v zmysle ktorej delegovaný akt nadobudne účinnosť len

vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky

v lehote stanovenej legislatívnym aktom.

doložka flexibility – princíp, ktorý umožňuje prijať na únijnej úrovni

potrebné opatrenia aj vtedy, ak k tomu zakladajúce zmluvy alebo ich revízie

neposkytujú explicitné splnomocnenia. Do nadobudnutia platnosti

Lisabonskej zmluvy bolo možné využiť tento postup na dosiahnutie cieľov

a fungovanie vnútorného trhu, novo je rozšírený aj na oblasť ostatných

politík s výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Bariérou

pre neadekvátne použitie tohto postupu je podmienka jednomyseľného

rozhodovania v Rade a nevyhnutnosť súhlasu Európskeho parlamentu

namiesto doterajšej konzultácie. Poistkou je rovnako aj kontrolný

mechanizmus spolupráce s národnými parlamentmi, kedy je Európska

180

komisia povinná upozorniť národné parlamenty na návrhy založené na

doložke flexibility.

EUR-Lex – on-line databáza (http://eur-lex.europa.eu ) zabezpečujúca

prístup k právnym aktom Európskej únie, ako aj k judikatúre Súdneho

dvora Európskej únie.

eurokonformný výklad – povinnosť orgánov členského štátu Európskej

únie vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva v maximálnej možnej

miere v súlade s právom Európskej únie, nie však proti výslovnému zneniu

vnútroštátnej normy (contra legem). Na základe eurokonformného výkladu

nesmie byť jednotlivcovi uložená povinnosť.

Európska komisia (EK) – označenie pre celú inštitúciu, vrátane zboru

komisárov, generálnych riaditeľstiev a ďalších útvarov. EK má iniciatívne,

koordinačné, výkonné, vykonávacie a riadiace právomoci. Taktiež zastupuje

EÚ navonok, a to vo všetkých oblastiach okrem spoločnej zahraničnej

a bezpečnostnej politiky a Európskej menovej únie. EK má právo legislatívnej

iniciatívy. Funkčné obdobie EK je stanovené na päť rokov. EK vykonáva svoje

funkcie nezávisle, komisári nesmú prijímať žiadne pokyny od žiadnej vlády či

iného orgánu. Komisár sa vyberá podľa celkovej spôsobilosti, čím sa

zdôrazňuje nezávislosť a nadnárodná povaha funkcie komisára. V súčasnosti

má každý členský štát jedného komisára a podľa konsolidovaného znenia

Zmluvy o Európskej únii sa má EK po 1. novembri 2014 skladať z takého počtu

členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov, ak Európska

rada nerozhodne jednomyseľne inak. Avšak v decembri 2008 bol prijatý

politický záväzok Európskej rady, potvrdený v decembri 2009 stanovujúci, že

ak vstúpi Lisabonská zmluva do platnosti, bude prijaté rozhodnutie, že každý

členský štát bude mať v EK aj naďalej svojho štátneho príslušníka. S týmto

cieľom bude potrebné prijať zmenu čl. 17 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii.

Európska občianska iniciatíva – prvý nadnárodný nástroj participatívnej

demokracie. Iniciatívu občanov zaviedol článok 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej

únii v znení Lisabonskej zmluvy, ktorý stanovuje: „Občania Únie, ktorých počet

dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu

členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci

181

svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania

domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.“

Podrobnosti o uplatňovaní iniciatívy občanov stanovuje Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011

o iniciatíve občanov. Toto nariadenie stanovuje, že významný počet členských

štátov, z ktorého má pochádzať jeden milión signatárov, je jedna štvrtina

členských štátov (čl. 2 nariadenia). Pre každý štát je zároveň stanovený

minimálny počet signatárov pochádzajúcich z tohto štátu. Tento minimálny

počet signatárov je stanovený ako počet poslancov Európskeho parlamentu

zvolených v danom štáte vynásobený číslom 750. Iniciatíva občanov nemôže

byť Európskej komisii predložená jednotlivcom. Organizátori iniciatívy

občanov musia vytvoriť občiansky výbor zložený z najmenej siedmich osôb,

ktoré majú pobyt v najmenej siedmich členských štátoch. Organizátori určia

jedného zástupcu a jedného náhradníka, ktorí budú ako kontaktné osoby

počas celého postupu iniciatívy občanov zabezpečovať spojenie medzi

občianskym výborom a inštitúciami Európskej únie a ktorí sú poverení hovoriť

a konať v mene občianskeho výboru. Organizátori a signatári musia byť

občanmi Európskej únie. Európska komisia poskytne možnosť prezentovať

iniciatívu občanov na verejnom vypočutí v Európskom parlamente.

Európska rada – inštitúcia EÚ zložená z hláv štátov alebo predsedov vlád

členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Európskej komisie. Od

decembra 2009 je Európska rada oficiálnou inštitúciou so stálym predsedom.

Cieľom tejto zmeny bolo zabezpečiť najmä väčšiu stabilitu a čitateľnosť

Európskej rady ako v jej vnútornej, tak aj vonkajšej činnosti a nahradiť

šesťmesačné rotačné predsedníctvo. Predseda Európskej rady predsedá jej

zasadaniam a udržuje časovú a obsahovú kontinuitu zasadaní. Európska

rada stanovuje všeobecné politické smerovanie a priority EÚ a dáva EÚ

potrebné podnety na jej rozvoj; nevykonáva legislatívnu funkciu. Európska

rada zasadá zvyčajne dvakrát za polrok, predseda však môže zvolať zasadanie

Európskej rady vo výnimočných situáciách aj častejšie. Európska rada

rozhoduje vo väčšine prípadov konsenzom. Formálnym výstupom zo

zasadnutia Európskej rady sú závery.

Európsky parlament (EP) – jediný priamo volený orgán EÚ zložený zo

zástupcov občanov EÚ, ktorých záujmy zastupuje. V súčasnosti, po

182

vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, má EP 705 poslancov z 27 členských

štátov, Slovenskú republiku zastupuje 14 europoslancov. Celkový počet

poslancov EP nesmie presiahnuť 750 plus predseda a jednému štátu nemôže

byť pridelených viac ako 96 mandátov. Poslanci EP sa nezdružujú podľa

národnosti, ale podľa politickej príslušnosti v poslaneckých frakciách. Sú

volení na päť rokov vo všeobecných, slobodných a priamych voľbách s tajným

hlasovaním. Medzi hlavné úlohy EP patrí legislatívna a rozpočtová funkcia

spolu s Radou EÚ, politická kontrola (napr. vo forme schvaľovania nominácií

na funkciu komisára).

implicitné právomoci Európskej únie (angl. „implied powers“) – doktrína

implicitných právomocí Európskej únie je inšpirovaná americkou ústavnou

doktrínou. Ide o právomoci Európskej únie, ktoré nie sú explicitne

(výslovne) stanovené v pozitívnom práve (Zmluve o fungovaní Európskej

únie, Zmluve o Európskej únii, atď.), ale vyplývajú z účelu pozitívneho

práva. Implicitná právomoc Európskej únie teda vyplýva s účelovej

súvislosti s výslovnou právomocou Európskej únie.

inštitúcie Európskej únie – v zmysle čl. 13 Zmluvy o Európskej únii má EÚ

k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej

hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov

a členských štátov, ako aj zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť

a kontinuitu jej politík a činností. Inštitúciami EÚ sú: Európsky parlament,

Európska rada, Rada, Európska komisia, Súdny dvor Európskej únie,

Európska centrálna banka a Dvor audítorov. Každá inštitúcia koná v medziach

právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi,

podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Inštitúcie navzájom v plnej miere

spolupracujú.

IPEX (The platform for EU Interparliamentary Exchange) – platforma pre

medziparlamentnú výmenu informácií v EÚ; predstavuje prostriedok pre

elektronickú výmenu dokumentov týkajúcich sa záležitostí EÚ medzi

národnými parlamentmi členských krajín EÚ a inštitúciami EÚ. IPEX

(www.ipex.eu) je významným zdrojom informácií o stave kontroly

právnych aktov EÚ v národných parlamentoch, pričom umožňuje aktívne

sledovať priebeh kontrolných procedúr a nahliadať do parlamentných

183

dokumentov. Popri tom webové sídlo IPEX obsahuje aj sekciu venovanú

medziparlamentným konferenciám a stretnutiam realizovaným v rámci

parlamentnej dimenzie predsedníctva v Rade Európskej únie.

Predsedníctvo v Správnej rade IPEX preberá ten parlament, ktorý aktuálne

predsedal (usporiadal) Konferenciu predsedov parlamentov členských

štátov EÚ. V praxi tak predsedníctvo v Správnej rade IPEX prebrala na

Konferencii predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie

v Bratislave v dňoch 23. až 24. apríla 2017 práve Kancelária NR SR. Počas

jedného roka tak Kancelária NR SR usporiada dokopy tri zasadnutia

Správnej rady IPEX (z toho jedno v Bruseli a dve v Bratislave) a jedno

stretnutie pracovníkov kancelárií národných parlamentov zodpovedných za

administráciu spolupráce v rámci IPEX (tzn. IPEX korešpondentov).

kodanské kritériá – politické a ekonomické podmienky, ktoré musí

kandidátsky štát spĺňať, aby sa mohol stať členom EÚ. Tieto kritériá boli

dohodnuté a prijaté na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993.

Kandidátsky štát musí spĺňať politické a ekonomické podmienky (fungujúce

trhové hospodárstvo), dosiahnuť stabilitu inštitúcií rešpektujúcich demokraciu,

právny štát, ľudské práva, úctu k menšinám a ich ochranu. Tieto kritériá boli

potvrdené a doplnené Európskou radou v Madride v roku 1995, podľa záverov

ktorej musí kandidátsky štát vytvoriť podmienky na integráciu tým, že

prispôsobí svoje administratívne štruktúry a transponuje komunitárnu

legislatívu do národného práva, ako aj implementuje legislatívu

prostredníctvom dostatočných správnych a súdnych štruktúr.

komitológia (z angl. „committee“ resp. fran. „comité“, čiže „výbor“) – je

označenie pre prijímanie právnych aktov Európskou komisiou v spolupráci

s výborom zloženým zo zástupcov členských štátov Európskej únie, ktorého

úlohou je EK kontrolovať. Systém komitológie vznikol už v roku 1961, kedy

bol vytvorený výbor stanovujúci ceny poľnohospodárskych výrobkov.

Dôvodmi pre jeho vznik bola rýchlosť prijímania aktov, flexibilita či

efektivita. Postupne sa systém čím ďalej tým viac orientoval nielen na

prijímanie technických podrobností, čo si začalo vyžadovať potrebu väčšej

kontroly EK. Možno povedať, že komitológiou bol vytvorený európsky

ekvivalent národných normotvorných oprávnení exekutívy, ktoré sú bežné

v štátoch Európskej únie.

184

korigendum („corrigendum“) – jazyková oprava úradne publikovaného

znenia právneho aktu Európskej únie.

Lisabonská zmluva – z formálneho hľadiska štandardná reforma primárneho

práva EÚ, ktorá vznikla ako výsledok rokovania členských štátov EÚ v rámci

medzivládnej konferencie Európskej únie v roku 2007, pričom do platnosti

vstúpila 1. decembra 2009. Jej cieľom bolo sprehľadniť rozhodovacie procesy

a vzťahy medzi jednotlivými aktérmi v rámci EÚ. Lisabonská zmluva dopĺňa

a aktualizuje predošlé zmluvy, ale ich nenahrádza. Zakladajúce zmluvy

(Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva)

ostávajú v platnosti, Lisabonská zmluva ich mení a dopĺňa. Zmluva o založení

Európskeho spoločenstva sa premenovala na Zmluvu o fungovaní Európskej

únie. Lisabonská zmluva posilnila aj postavenie národných parlamentov, a to

v nasledujúcich oblastiach:

- posilnenie včasnej a úplnej informovanosti národných parlamentov

o činnosti orgánov EÚ a pripravovanej legislatíve [upravené v Protokole

(č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii]

- zapojenie sa národných parlamentov do kontroly dodržiavania zásady

subsidiarity vytvorením mechanizmu predbežnej kontroly alebo

následnej súdnej kontroly dodržiavania zásady subsidiarity [upravené

v Protokole (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality]

- povinnosť informovať národné parlamenty o realizácii politiky v rámci

oblasti slobody, bezpečnosti a práva a zakotvenie účasti národných

parlamentov na kontrole činnosti Europolu a hodnotení činnosti

Eurojustu

- zapojenie sa národných parlamentov do rokovania o návrhoch na

zmenu Zmlúv a účasť zástupcov vnútroštátnych parlamentov

v Konvente k ich prorokovaniu, vrátane možnosti jediného

vnútroštátneho parlamentu vetovať zjednodušenú revíziu Zmlúv

spočívajúcu v prechode na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou

- zapojenie sa národných parlamentov do kontroly využívania doložky

flexibility

povinnosť Rady EÚ informovať vnútroštátne parlamenty o žiadostiach

o členstvo v EÚ.

mechanizmus žltej a oranžovej karty – mechanizmus sledovania

dodržiavania zásady subsidiarity. Každý národný parlament môže v lehote

185

8 týždňov od postúpenia návrhu legislatívneho aktu poslať predsedom

Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie tzv. odôvodnené

stanovisko. Národné parlamenty vo svojich odôvodnených stanoviskách

musia objasniť, prečo sa domnievajú, že návrh určitého návrhu legislatívneho

aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity. EK odpovie na všetky odôvodnené

stanoviská, ktoré dostane od národných parlamentov. Avšak formálny účinok

odôvodnených stanovísk na legislatívny proces závisí od počtu predložených

stanovísk. Na účely výpočtu týchto prahových hodnôt sa priraďujú dva hlasy

každému národnému parlamentu (t.j. jednokomorové parlamenty majú dva

hlasy, dvojkomorové parlamenty jeden hlas pre každú komoru).

Mechanizmus žltej karty sa uplatňuje vtedy, ak predložené odôvodnené

stanoviská zodpovedajú najmenej jednej tretine hlasov priradených národných

parlamentom alebo jednej štvrtine v prípade, ak sa predložený návrh

legislatívneho aktu týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pri

uplatnení tohto postupu musí EK prehodnotiť svoj návrh. Na základe

preskúmania sa môže EK rozhodnúť, či ho ponechá, zmení alebo stiahne. EK

musí uviesť dôvody svojho rozhodnutia. Mechanizmus oranžovej karty sa

uplatňuje vtedy, ak predložené odôvodnené stanoviská predstavujú väčšinu

hlasov priradených národným parlamentom a návrh je predložený v rámci

riadneho legislatívneho postupu. Pri uplatnení tohto mechanizmu musí EK

prehodnotiť svoj návrh. Na základe preskúmania sa EK môže rozhodnúť, či ho

ponechá, zmení alebo stiahne. Ak sa EK rozhodne návrh ponechať, musí v

odôvodnenom stanovisku vysvetliť EP a Rade, prečo je návrh v súlade so

zásadou subsidiarity. V takýchto prípadoch EP a Rada ešte pred ukončením

prvého čítania zvážia, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Ak sa

jednoduchá väčšina členov EP alebo 55 % členov Rady zhodne na tom, že

návrh porušuje zásadu subsidiarity, nebude predmetom ďalšieho postupu.

Mertens – pracovná skupina založená v roku 1993, ktorá pomáha plánovať

aktivity týždenných zasadnutí zástupcov stálych zástupcov (zástupcov

veľvyslancov) členských štátov Európskej únie – COREPER I.

mimoriadny legislatívny postup (angl. „special legislative procedure“, nem.

„besonderes Gesetzgebungsverfahren“, fr. „procédure législative spéciale“)

– predstavuje prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia Európskym

parlamentom za účasti Rady alebo jeho prijatie Radou za účasti Európskeho

186

parlamentu. Úprava tohto postupu je obsiahnutá v konkrétnych

ustanoveniach zmlúv, ktoré predpokladajú prijatie právneho aktu Európskej

únie. Právne akty prijíma buď Európsky parlament za účasti Rady alebo

naopak Rada za účasti Európskeho parlamentu. V konkrétnom článku zmluvy

je potom stanovené, ktorý z týchto orgánov je v danom legislatívnom procese

hlavným činiteľom. Hoci je v zmluvách predpísaný mimoriadny legislatívny

postup, môže Európska rada alebo Rada rozhodnúť o použití riadneho

legislatívneho postupu. Hovoríme o tzv. premosťovacej klauzule nazývanej

tiež „passarella“.

notifikácia („oznámenie“) – ide o proces, pri ktorom členská krajina EÚ

informuje Európsku komisiu o transpozícii (prevzatí) právnych noriem

obsiahnutých v právnom akte Európskej únie (najčastejšie v smernici) do

národného právneho poriadku.

obojstranná flexibilita – pravidlo stanovujúce, že právomoci môžu byť

prenášané nielen z členských štátov na európsku úroveň, ale aj opačne

z úrovne EÚ späť na členské štáty, pokiaľ sa výkon týchto kompetencií na

nadnárodnej úrovni ukáže ako neefektívny. Obojstranná flexibilita

umožňuje rozšírenie výlučných právomocí EÚ, ale aj ich redukciu. Vo

všeobecnosti rozlišujeme dva varianty naplnenia realizácie koncepcie

obojstrannej flexibility v praxi. Prvá je možnosť odstránenia legislatívnych

aktov z dôvodu porušenia zásady subsidiarity alebo proporcionality,

druhou je zmena zakladajúcich zmlúv.

parlamentná dimenzia predsedníctva v Rade EÚ – každé predsedníctvo

členského štátu EÚ v Rade obsahuje okrem podujatí na úrovni exekutívy aj

tzv. parlamentnú dimenziu spočívajúcu v niekoľkých veľkoformátových

stretnutiach medzi predstaviteľmi národných parlamentov členských štátov

(pri dvojkomorových parlamentoch zástupcovia oboch komôr),

kandidátskych a partnerských krajín, ako aj EP či ďalšími pozvanými

hosťami. V tejto súvislosti je povinnosťou parlamentu členského štátu, ktorý

predsedá v Rade, usporiadať viaceré podujatia, a to konkrétne COSAC

(predsednícky a plenárny), Medziparlamentnú konferenciu o Spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politike a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej

politike EÚ a Medziparlamentnú konferenciu o stabilite, hospodárskej

187

koordinácii a riadení v EÚ. V prípade, ak daná krajina predsedá v Rade

v druhom polroku, má jej parlament povinnosť zorganizovať aj Stretnutie

vedúcich kancelárií parlamentov členských štátov EÚ a Konferenciu

predsedov parlamentov členských štátov EÚ v nasledujúcom polroku.

Okrem uvedených medziparlamentných konferencií môže parlament

predsedníckeho štátu usporiadať aj ďalšie medziparlamentné stretnutia

podľa potreby napr. zasadnutia vecných výborov. Parlament členského

štátu, ktorý predsedá v Rade, zabezpečuje organizačno-logistickú

a obsahovú stránku všetkých uvedených medziparlamentných konferencií

a stretnutí, pričom týmto konferenciám a stretnutiam predsedajú

predsedovia príslušných výborov národného parlamentu. Rokovacím

jazykom je spravidla angličtina a francúzština príp. štátny jazyk

usporiadateľskej krajiny. Výnimkou je plenárny COSAC, ktorý je tlmočený

do všetkých oficiálnych jazykov EÚ.

politický dialóg – nástroj snažiaci sa o odstránenie demokratického deficitu

prostredníctvom väčšieho zapojenia národných parlamentov do

legislatívnej činnosti a do procesu formovania politík EK. Na rozdiel od

mechanizmov sledovania dodržiavania zásady subsidiarity však nejde

o formálny prostriedok založený na zmluvnom základe. Politický dialóg je

v súčasnosti využívaný paralelne so systémom včasného varovania

a predstavuje ďalšiu možnú formu komunikácie medzi národnými

parlamentmi a EK. Ak národný parlament dospel k názoru, že návrh

legislatívneho aktu EÚ porušuje zásadu subsidiarity, môže poslať

príslušným inštitúciám EÚ odôvodnené stanovisko vysvetlené vyššie. Ak

má však iné námietky k spomínanému aktu (napr. k podstate návrhu), môže

začať politický dialóg s EK. V rámci politického dialógu môžu národné

parlamenty zasielať svoje stanoviská EK, ktorá sa na ne snaží odpovedať do

troch mesiacov. Stanoviská sa môžu týkať dokumentov EK alebo politických

oblastí, ktoré spadajú do jej kompetencie. Častokrát práve politický dialóg

umožní EK zohľadniť hlavné výhrady národných parlamentov k podstate

návrhov a dáva priestor pre možné rokovania s Radou a EP za účelom

prispôsobenia návrhu názorom národných parlamentov. Rovnako aj v

prípadoch, ak sa nedosiahne potrebné kvórum na aktiváciu žltej alebo

188

oranžovej karty, EK na odôvodnené stanoviská reaguje v rámci politického

dialógu.

právne akty Európskej únie – pojem označujúci zvyčajne sekundárne právne

pramene. Na rozdiel od Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá navrhovala

zaviesť napr. pojem európsky zákon, Lisabonská zmluva zachováva pôvodné

názvy právnych aktov, rozlišuje však legislatívne a nelegislatívne akty.

Sekundárne právo EÚ sa prijíma na základe zakladajúcich zmlúv a ich revízií,

ktoré sú primárnym právom EÚ a majú vyššiu právnu silu, ergo právne akty

musia byť s nimi v súlade. Právnymi aktmi sú:

- nariadenia – majú všeobecnú platnosť (sú záväzné pre členské štáty,

fyzické a právnické osoby a pre orgány EÚ). Sú záväzné vo svojej

celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Majú

prednosť pred vnútroštátnym právom;

- smernice – sú záväzné pre každý členský štát, ktorému sú určené, a to

vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem

a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Štáty sú potom

- povinné oznámiť EK, ktoré právne predpisy prijali na transpozíciu

príslušnej smernice;

- rozhodnutia – sú individuálne právne akty, záväzné iba pre tých, ktorým

sú adresované;

- odporúčania a stanoviská – nie sú právne záväzné a predstavujú iba

politickú deklaráciu. Ich plnenie sa nedá vynútiť a sú vylúčené

z preskúmavania legality Súdnym dvorom EÚ.

Právne akty prijaté legislatívnym postupom sú legislatívnymi aktmi.

predsednícke trio – skupina troch členských štátov EÚ, ktoré počas obdobia

18 mesiacov vykonávajú predsedníctvo v Rade. Predsednícke trio je

kreované na základe princípu rotácie medzi členskými štátmi prihliadajúc

na ich rozmanitosť, geografickú polohu či geopolitické hľadisko. Trio

realizuje spoločný program, pričom každý člen tejto trojice v presne

stanovenom poradí predsedá Rade počas obdobia šiestich mesiacov. Ostatní

členovia tria sú predsedníckemu štátu nápomocní vo všetkých funkciách

vychádzajúc zo spoločného programu.

premosťovacia klauzula (passarelle clause) – inštitút, ktorý zavádza

Lisabonská zmluva. Rozlišujeme všeobecnú premosťovaciu klauzulu

189

a zvláštne premosťovacie klauzule. Podľa všeobecnej pasarelly Európska rada

môže tzv. zjednodušeným postupom so súhlasom EP jednomyseľne rozhodnúť

o prechode od jednomyseľného rozhodovania v Rade k rozhodovaniu

kvalifikovanou väčšinou alebo o prechode od mimoriadneho legislatívneho

postupu k riadnemu legislatívnemu postupu. Všeobecná pasarella tak

umožňuje zmenu potrebného kvóra pre prijatie rozhodnutia v Rade bez priamej

zmeny dotknutej zmluvy a jej následnej ratifikácie v národných parlamentoch.

Ak sa proti rozhodnutiu o použití všeobecnej premosťovacej klauzuly

v polročnej lehote vysloví niektorý národný parlament, rozhodnutie je

vetované. Všeobecnú pasarellu nie je možné použiť v prípade rozhodovania

o zmene zmlúv a v prípadoch súvisiacich s vojenskými záležitosťami

a obranou. Popri všeobecnej premosťovacej klauzule obsahujú zmluvy aj

ustanovenia týkajúce sa tzv. zvláštnych pasarell a to pre oblasť spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politiky, sociálnu oblasť, oblasť životného

prostredia, oblasť schvaľovania viacročného finančného rámca, oblasť

posilnenej spolupráce a oblasť rodinného práva. Vo všetkých uvedených

prípadoch ide ešte o jednoduchší spôsob zmeny zmlúv ako prostredníctvom

všeobecnej passarelly. Napr. v prípade spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politiky je ustanovená podobná procedúra v Európskej rade, ale bez účasti EP

a bez práva veta národných parlamentov. Premosťovacie klauzule majú pro

futuro umožniť čiastkové procesné či materiálne zmeny zmlúv bez využitia

klasického postupu pre zmeny zmlúv.

proces rozširovania – proces prebiehajúci v EÚ takmer neustále od jej vzniku.

Aby sa zo zakladajúcich 6 členov dnešná EÚ dostala na súčasných

27 členských krajín, bolo potrebné prijímať nových členov šesťkrát. Najviac, až

desať štátov, vstúpilo do EÚ v roku 2004, kedy sa súčasťou EÚ stala aj Slovenská

republika. Posledným pristupujúcim štátom sa stala Chorvátska republika 1.

júla 2013. Status kandidátskych krajín aktuálne majú Albánsko, Severné

Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko.

proporcionalita – zásada stanovujúca, že činnosť EÚ nesmie prekročiť rámec

toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Toto poňatie

zodpovednosti a rozhodovacieho procesu sa uplatňuje napr. v politike

súdržnosti. EK použila zásadu proporcionality k obmedzeniu byrokracie,

190

keď racionalizovala predpisy pre správu operačných programov na obdobie

rokov 2007 – 2013. O pravidlách spôsobilosti sa teraz rozhoduje prevažne na

úrovni členských štátov, a nie na úrovni EÚ.

Rada – inštitúcia EÚ predtým označovaná ako Rada EÚ, resp. Rada ministrov.

Rada vykonáva spoločne s EP legislatívnu a rozpočtovú funkciu. Rada je

zložená z jedného zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni,

pričom minister je splnomocnený zaväzovať vládu štátu, ktorú zastupuje

svojím hlasovaním. Ak nie je ustanovené inak, Rada hlasuje kvalifikovanou

väčšinou. Od 1. novembra 2014 je kvalifikovaná väčšina vymedzená ako

väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady zastupujúcich členské štáty

zahŕňajúce najmenej 65 % obyvateľstva EÚ. Blokujúcu menšinu musia tvoriť

najmenej štyria členovia Rady, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina

považuje za dosiahnutú. Rada zasadá v rôznych zloženiach, resp. formáciách,

a to podľa vecného zamerania ministrov (napr. všeobecné záležitosti,

spravodlivosť a vnútorné veci, životné prostredie, konkurencieschopnosť

a podobne). Rada teda funguje na základe princípu rovnosti (každý štát má

jedného zástupcu), princípu špecializácie (vecne špecializované formácie)

a princípe politického mandátu.

riadny legislatívny postup – spoločný postup EP a Rady pri prijímaní

nariadení, smerníc alebo rozhodnutí. Tento postup nahrádza

predchádzajúci spolurozhodovací postup. Rada aj EP tu majú rovnocenné

postavenie. To znamená, že rozhodovanie v EÚ sa bude zakladať na dvojitej

legitimite občanov (zastúpených ich poslancami v EP) a členských štátov

(zastúpených ministrami v Rade). EK má právo legislatívnej iniciatívy

(avšak nie výlučné právo). Riadny legislatívny postup prebieha v troch

čítaniach, počas ktorých by mali byť vyriešené nezhody medzi jednotlivými

inštitúciami. Okrem riadneho legislatívneho postupu existuje aj

mimoriadny legislatívny postup.

rozpočet EÚ – rozpočet je pripravovaný Európskou komisiou, respektíve jej

generálnym riaditeľom pre rozpočet, pričom musia byť zohľadnené pravidlá

konzultácie medzi Radou a Európskym parlamentom. Rozpočet je na základe

zmlúv a ďalších dohôd obmedzený niekoľkými základnými podmienkami

a princípmi. Rozpočet je pripravovaný na jeden rok a platí vždy od 1. januára

191

do 31. decembra. Druhou zásadou je princíp vyrovnanosti, ktorý stanovuje

povinnosť vyváženia príjmov a výdavkov, čo znemožňuje jeho využitie ako

nástroja hospodárskej regulácie.

Schengenský systém – termín označujúci súbor medzivládnych dohôd

a aktivít, ktoré vytvárajú medzi členskými štátmi priestor bez vnútorných

hraníc. Počiatky Schengenského systému sú spojené s podpisom tzv.

Schengenskej dohody v roku 1985 medzi piatimi pôvodnými pristupujúcimi

krajinami (Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko), jej

záväzky boli postupne prijaté ďalšími členskými štátmi. Na Schengenskú

dohodu, ktorá nepodliehala ratifikácii a vstúpila do platnosti okamžite po jej

prijatí nadväzuje tzv. Schengenská vykonávacia dohoda z roku 1990

s konkrétnymi opatreniami a s radom presných definícií. Schengenský systém

sa považuje za významný prvok vzájomnej solidarity, keďže odstránením

vnútorných hraníc sa vyžiadalo adekvátne posilnenie hraníc vonkajších, ktoré

sa stali nárazníkovým pásmom voči migračným vlnám, kriminalite a zločinu.

spolupráca Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej

republiky v záležitostiach Európskej únie – súčasná právna úprava

vzťahov medzi NR SR a vládou SR v záležitostiach Európskej únie je

obsiahnutá v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady

Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach

Európskej únie a v zákone NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

(konkrétne § 58a a § 58b). Podrobnejšiu úpravu obsahuje Systém tvorby

stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ

schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 627 z 27. októbra 2013.

Tento dokument nastavuje pravidlá kooperácie medzi ústrednými orgánmi

štátnej správy a ďalšími aktérmi a procedurálny postup pri tvorbe stanovísk

Slovenskej republiky k návrhom legislatívnych a iných aktov EÚ. Vzťah NR

SR a vlády SR v záležitostiach EÚ má v zásade dve roviny – povinnosť vlády

SR predkladať určené materiály a právomoc NR SR schvaľovať stanoviská

Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je dôležité vysvetliť najmä

nasledujúce pojmy:

192

- anotácia – východisko pre rokovanie Rezortnej koordinačnej skupiny

a pre vypracovanie predbežného stanoviska. Anotáciu, ktorá vďaka

svojmu technickému a informatívnemu charakteru slúži na lepšie

identifikovanie či popis návrhu príslušného právneho aktu, vypracúva

Stále zastúpenie SR pri EÚ v Bruseli v krátkom časovom horizonte

(približne do jedného týždňa od doručenia návrhu) a distribuuje ju

príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy, Ministerstvu

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Úradu vlády SR a NR SR,

resp. Výboru NR SR pre európske záležitosti. Príslušný (gestorský)

ústredný orgán štátnej správy anotáciu berie na vedomie a vychádza z nej

pri príprave predbežného stanoviska;

- rezortná koordinačná skupina (RKS) – prvá (expertná) národná úroveň

koordinácie rozhodovacieho procesu záležitostí EÚ, ktorá ďalej vplýva na

prípravu pozície SR v ďalších štádiách rozhodovacieho procesu EÚ. RKS

sa schádza za účasti expertov príslušného ústredného orgánu štátnej

správy(ktorýzároveňgestoruje príslušný právnyakt EÚ) príp. ajza účasti

expertov iného ústredného orgánu štátnej správy a pri svojom rokovaní

sa riadi štatútom RKS, ktorý schvaľuje jednotlivý ústredný orgán štátnej

správy (ÚOŠS). Vedúcim RKS je štátny tajomník, podpredseda ÚOŠS,

generálny riaditeľ sekcie alebo riaditeľ odboru. NR SR resp. Výbor NR SR

pre európske záležitosti je informovaný o činnosti RKS, o vývoji

a aktuálnej pozícii SR k príslušnému návrhu právneho aktu EÚ

prostredníctvom účasti členov Výboru NR SR pre európske záležitosti a

odborných zamestnancov Kancelárie NR SR na príslušnej RKS;

- predbežné stanovisko – jeden zo základných dokumentov SR

pripravovaných v rámci rozhodovacieho procesu v EÚ a v zrejmej

nadväznosti na proces koordinácie európskych záležitostí v SR.

Predbežné stanovisko pripravuje v úvodnom štádiu rozhodovacieho

procesu EÚ príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý pri jeho

príprave zohľadňuje informácie uvedené v anotácii a zároveň v ňom

obsiahne stručnú informáciu o obsahu a cieľoch predmetného návrhu,

prioritách SR v kontexte predkladaného návrhu, o druhu a časovom

priebehu rozhodovacieho procesu v EÚ, o súlade návrhu s princípom

subsidiarity a proporcionality a v neposlednom rade aj informácie

hodnotiace vplyv a dosah návrhu z politického, ekonomického,

legislatívneho, sociálneho a environmentálneho hľadiska. V kontexte

193

ustanovení rokovacieho poriadku NR SR predbežné stanovisko Výboru

NR SR pre európske záležitosti predkladá vláda SR najneskôr štyri týždne

po prevzatí návrhu právneho aktu;

- návrh stanoviska SR – jeden zo základných dokumentov SR

pripravovaných v rámci rozhodovacieho procesu v EÚ v nadväznosti na

proces koordinácie európskych záležitostí v SR. Návrh stanoviska SR

pripravuje príslušný ústredný orgán štátnej správy v záverečnom štádiu

rozhodovacieho procesu EÚ (t. j. pred rokovaním o danej záležitosti na

úrovni zástupcov vlád členských štátov EÚ), schvaľuje ho príslušný

minister. Návrh stanoviska SR sa oficiálnym stanoviskom SR stáva až po

jeho schválení NR SR/Výborom NR SR pre európske záležitosti, resp.

jej/jeho nevyjadrením sa a súčasným uplynutím stanovenej (zákonnej)

lehoty;

- tzv. tichá procedúra – procedúra, ktorá nastáva vtedy, ak sa NR SR resp.

Výbor NR SR pre európske záležitosti v stanovenom zákonnom rámci

nevyjadrí k doručenému návrhu stanoviska SR (t. j. do dvoch týždňov od

jeho predloženia) a zároveň v danej veci neprijme iné stanovisko. Vtedy je

člen vlády SR je viazaný (pôvodným) predloženým návrhom stanoviska

SR.

subsidiarita – základná zásada fungovania EÚ, ktorá umožňuje určovať,

kedy je EÚ kompetentná vydávať právne akty. Zásada subsidiarity

vychádza z čl. 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje, že „podľa

zásady subsidiarity koná EÚ v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej

právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou

nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na

regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov

navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.“

Mechanizmus kontroly subsidiarity sa teda uplatňuje v oblastiach,

v ktorých má EÚ spoločné právomoci s členskými štátmi. Nevzťahuje sa na

oblasti, v ktorých má EÚ výlučnú právomoc (ako napr. spoločná obchodná

politika), ani na nelegislatívne dokumenty, ako sú oznámenia alebo zelené

knihy. Pri posudzovaní súladu návrhu legislatívneho aktu EÚ so zásadou

subsidiarity je potrebné odpovedať na otázku, či má príslušný návrh

nadnárodné aspekty, ktoré národné štáty nedokážu samy uspokojivo

vyriešiť na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; či prináša výhody

194

na európskej úrovni a či by činnosť alebo nečinnosť členského štátu bola

v rozpore s cieľmi EÚ.

Súdny dvor EÚ – inštitúcia EÚ skladajúca sa zo Súdneho dvora,

Všeobecného súdu a osobitných súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri

výklade a uplatňovaní zmlúv. Súdny dvor EÚ tvoria sudcovia, jeden za

každý členský štát. Pomáhajú mu generálni advokáti. Všeobecný súd tvoria

sudcovia, najmenej jeden za každý členský štát. Sudcovia a generálni

advokáti Súdneho dvora a sudcovia Všeobecného súdu sú vybraní z osôb,

ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a spĺňajú podmienky uvedené

v čl. 253 a 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sú vymenovaní na

základe spoločnej dohody vlád členských štátov na funkčné obdobie šiestich

rokov. Súdny dvor EÚ v súlade so zmluvami rozhoduje o žalobách

podaných členským štátom, inštitúciou alebo fyzickou osobou alebo

právnickou osobou o prejudiciálnych otázkach o výklade práva EÚ alebo

platnosti aktov prijatých inštitúciami na základe žiadosti vnútroštátnych

súdnych orgánov a v iných prípadoch ustanovených zmluvami.

symboly Európskej únie – vlajka Európskej únie, hymna Európskej únie,

deň Európy, Motto Európskej únie. Symboly Európskej únie nie sú upravené

v primárnom práve, v praxi sa však používajú. Motto Európskej únie

„zjednotení v rozmanitosti“ (angl. „united in diversity“, lat. „in varietate

concordia“) symbolizuje zjednotenie „Európanov“ v Európskej únii

s cieľom žiť v mieri a prosperite, využívajúc bohatstvo rozličných kultúr,

tradícií a jazykov. Dňom Európskej únie je 9. máj. Dňa 9. mája 1950

predstavil francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman po

prvýkrát myšlienky neskôr vedúce k vzniku Európskej únie. Za hymnu

Európskej únie je považovaná časť 9. symfónie Ludwiga van Beethovena –

Óda na radosť. Európska vlajka je tvorená kruhom dvanástich žltých hviezd

na modrom podklade. Dvanásť hviezd v kruhu na vlajke Európskej únie

predstavuje ideál jednoty, solidarity a harmónie národov Európy.

systém včasného varovania – mechanizmus zavedený Lisabonskou

zmluvou posilňujúci úlohu národných parlamentov pri tvorbe európskej

legislatívy. Všetky navrhované právne predpisy EÚ sa musia zasielať

národným parlamentom, ktoré majú na vyjadrenie osem týždňov. Ak

195

dostatočný počet národných parlamentov vysloví námietky, návrh sa môže

zmeniť a doplniť alebo stiahnuť. Systém včasného varovania má zabezpečiť,

že EÚ neprekročí svoju právomoc a nezapojí sa do otázok, ktoré je najlepšie

riešiť na národnej alebo nižšej úrovni, t. j. podrobne sa sleduje dodržiavanie

zásady subsidiarity.

transpozícia – ide o legislatívny (normotvorný) proces, pri ktorom členská

krajina EÚ prevezme do národného právneho poriadku právnu normu

obsiahnutú v právnom akte Európskej únie.

Úradný vestník Európskej únie – oficiálne publikačné médium pre

promulgáciu (najmä) právnych aktov Európskej únie (obdoba Zbierky

zákonov SR). Je vydávaný Úradom pre vydávanie publikácií Európskej

únie. Distribúciu Úradného vestníka Európskej únie v podmienkach

Slovenskej republiky upravuje zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku

Európskej únie v znení neskorších predpisov.

ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej

republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie –

jeho cieľom je upraviť postavenie NR SR voči vláde. Ide o rámcovú úpravu

vzťahov zákonodarnej a výkonnej zložky štátnej moci v oblasti záležitostí

EÚ. Tento vzťah má v zásade dve roviny – povinnosť vlády predkladať

určené materiály a právomoc NR SR resp. Výboru NR SR pre európske

záležitosti schvaľovať stanoviská SR k návrhom právne záväzných aktov

a iných aktov EÚ, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád

členských štátov EÚ. V zmysle čl. 2 ods. 2 tohto ústavného zákona, NR SR

môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti v záležitostiach EÚ svoj výbor.

vykonávacie akty – ak sú pre vykonávanie právne záväzných aktov

Európskej únie potrebné jednotné podmienky, môžu tieto akty zveriť

vykonávacie právomoci Európskej komisii alebo výnimočne Rade.

Hovoríme o vykonávacích aktoch. Na kontrolu vykonávacích právomocí

Európskej komisie sa uplatňuje komitológia.

výlučné právomoci Európskej únie – ide o taxatívne vymedzené právomoci

Európskej únie, pri ktorých môže Európska únia prijímať právne záväzné

196

akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, keď sú na to

splnomocnené Európskou úniou alebo keď vykonávajú právne akty

Európskej únie. Ide o oblasť colnej únie, oblasť pravidiel hospodárskej

súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu, oblasť menovej politiky

štátov, ktorých menou je euro, oblasť ochrany morských biologických

zdrojov a oblasť spoločnej obchodnej politiky.

zelená karta – jedna z možných foriem koordinácie medzi národnými

parlamentmi. Ide o mimozmluvný nástroj opierajúci sa o politický dialóg.

Zelená karta znamená možnosť proaktívneho zapojenia sa národných

parlamentov do procesu tvorby politík a legislatívy na úrovni EÚ cestou

zasielania právne nezáväzných návrhov a podnetov EK. V praxi je na

rozhodnutí EK, ako na konkrétnu zelenú kartu zareaguje. Inak povedané,

zmluvný základ EÚ nezaväzuje EK osvojiť si návrhy politík alebo

legislatívnych aktov doručené zo strany národných parlamentov cestou

zelenej karty. Sila zelenej karty môže spočívať v tom, že môže mať potenciál

vyvinúť politický tlak na konanie EK v určitej oblasti a zároveň môže

motivovať národné parlamenty k väčšej angažovanosti sa v rámci tvorby

politík a legislatívneho procesu na úrovni EÚ. Pilotná zelená karta bola

iniciovaná Výborom Európskej únie Snemovne lordov Spojeného

kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v máji 2015 na tému riešenia

problematiky plytvania s potravinami. K tejto iniciatíve sa pridal aj Výbor

NR SR pre európske záležitosti uznesením č. 195 z 25. júna 2015.

zelená kniha – konzultačný dokument Európskej komisie, ktorého cieľom je

stimulovanie diskusie o určitej téme. Niekedy môžu byť zelené knihy

podnetom na vypracovanie návrhov právnych predpisov, ktoré sú

objasnené v bielych knihách.

zmierovací postup – je časť riadneho legislatívneho procesu Európskej únie

prebiehajúca pod gesciou tzv. Zmierovacieho výboru, ktorá sa uplatňuje

vtedy, keď sa Európsky parlament a Rada nezhodnú na obsahu legislatívneho

aktu Európskej únie. Úlohou Zmierovacieho výboru, ktorý sa skladá z členov

Rady a z rovnakého počtu členov zastupujúcich Európsky parlament, je

dosiahnuť do šiestich týždňov od jeho zvolania dohodu o spoločnom návrhu na

základe pozícií Európskeho parlamentu a Rady v druhom čítaní. S cieľom

197

zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady sa na rokovaniach

Zmierovacieho výboru zúčastňuje aj Európska komisia. Ak do šiestich týždňov

od zvolania Zmierovacieho výboru tento výbor neschváli spoločný návrh

Európskeho parlamentu a Rady, navrhovaný právny akt sa považuje za

neprijatý. Bližšie pozri článok 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom

Európskej únie – podanie návrhu na Súdny dvor EÚ na začatie osobitného

typu konania o neplatnosti legislatívneho aktu, čo predstavuje ex post kontrolu

súladu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity. Takúto sťažnosť má právo

podať členský štát, prípadne jeho parlament, ak to umožňuje vnútroštátny

právny poriadok príslušného členského štátu. Predmetnú problematiku

v podmienkach SR upravuje § 58b rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorého

Výbor NR SR pre európske záležitosti alebo najmenej pätina poslancov NR SR

môže písomne požiadať NR SR, aby sa nadpolovičnou väčšinou všetkých

poslancov uzniesla na podaní žaloby vo veci porušenia zásady subsidiarity

legislatívnym aktom. Návrh žaloby sa predkladá predsedovi NR SR, a to

najneskôr pätnásty deň pred uplynutím lehoty na podanie žaloby. Podľa čl. 263

Zmluvy o fungovaní Európskej únie žaloba musí byť podaná do dvoch

mesiacov odo dňa vyhlásenia daného legislatívneho aktu. Predseda NR SR

zaradí návrh žaloby do programu najbližšej schôdze NR SR alebo na jeho

prerokovanie zvolá schôdzu NR SR, a to tak, aby umožnil včasné prerokovanie

návrhu žaloby. V konaní pre Súdnym dvorom EÚ zastupuje NR SR spravidla

poverený poslanec alebo iná poverená osoba.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti vykonáva Výbor NR SR pre európske záležitosti,

ktorý:

a) prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej

únie,

b) schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa

písmena a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,

198

c) posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so

zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk,

d) prerokúva návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity

legislatívnym aktom Európskej únie,

e) prerokúva správy a informácie predkladané NR SR vládou SR

a členmi vlády SR a akty predkladané NR SR orgánmi Európskej únie,

f) môže požiadať ostatné výbory NR SR o ich stanoviská k návrhom

podľa písmen a) a b),

g) podáva NR SR správy o činnosti podľa písmen a) až f).

199

SOCIÁLNA POLITIKA

bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) – stav pracovných podmienok

eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu

alebo prostredia na zamestnancov. BOZP musia zabezpečovať všetci

zamestnávatelia. Ich povinnosťou je starať sa o technické, technologické,

organizačné, personálne a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

Zamestnanci musia pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ako aj

o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb. Tieto povinnosti zamestnávateľov

a zamestnancov primerane vo svojej činnosti plnia aj podnikajúce fyzické osoby

– živnostníci. Problematiku upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

dávka v nezamestnanosti – je dávka, ktorá je po splnení zákonných podmienok

vyplácaná

zo

základného

fondu

poistenia

v

nezamestnanosti

a ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch

rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich

zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Výška dávky

v nezamestnanosti je podľa zákona stanovená na 50 % denného

vymeriavacieho základu po dobu najviac šesť mesiacov. Problematiku

upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

dôchodca – osoba, ktorej bol priznaný dôchodok, a osoba, ktorá chce

o priznanie dôchodku požiadať. To znamená, že poberá alebo chce požiadať

o niektorú z týchto dôchodkových dávok:

- starobný dôchodok,

- predčasný starobný dôchodok,

- invalidný dôchodok,

- vdovský dôchodok,

- vdovecký dôchodok,

- sirotský dôchodok.

200

dôchodkový systém – Slovenská republika pristúpila po roku 2003

k rozsiahlej reforme dôchodkového systému, v dôsledku čoho sa

jednopilierový systém so stanovenými dávkami PAYG (angl. pay as you go

– systém priebežného financovania s medzigeneračným prerozdelením)

zmenil na systém postavený na troch samostatných pilieroch:

I. pilier – povinné dôchodkové poistenie je dávkovo definované a priebežne

financované poistenie spravované Sociálnou poisťovňou;

II. pilier – starobné dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie

financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú dôchodkové

správcovské spoločnosti. Tie vložené prostriedky sporiteľov investujú na

finančných trhoch a tak ich zhodnocujú.

III. pilier – dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie je príspevkovo

definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré

spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti.

dôchodkový vek – jedna z podmienok nároku na dôchodok. Od 1. januára

2020 sa zmenila doteraz platná právna úprava veku odchodu do dôchodku,

pričom bol stanovený dôchodkový vek všetkým poistencom. V dôsledku

zavedenia ústavne zastropovaného veku odchodu do dôchodku na 64 rokov

(ústavný zákon č. 99/2019 Z. z.), sa zrušilo každoročné vypočítavanie podľa

prepočtu, ktorý zohľadňoval strednú dĺžku života zistenú Štatistickým

úradom SR. Podľa tohto ústavného zákona majú ženy právo na primerané

zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe podľa počtu vychovaných detí, a to o šesť

mesiacov, ak žena vychovala jedno dieťa; o dvanásť mesiacov, ak žena

vychovala dve deti; alebo osemnásť mesiacov, ak žena vychovala tri a viac detí.

Znížený dôchodkový vek poistencov, ktorí odpracovali potrebný počet rokov

v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a I. a/alebo II. kategórii

funkcií, zostáva zachovaný aj podľa novej právnej úpravy.

Predtým platil mechanizmus odchodu do dôchodku, podľa ktorého

stanovovalo dôchodkový vek vždy na päť rokov vopred opatrenie

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Napr. v roku 2019 bol vek

potrebný na splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok stanovený na

62 rokov a 6 mesiacov a vzťahoval sa na poistencov narodených v r. 1957.

201

Zároveň platilo, že dôchodkový vek pre rok 2019 (62 rokov a 6 mesiacov) sa

netýkal niektorých žien, ktoré sa narodili od 1. januára 1957 do 31. decembra

1961 – tým sa dôchodkový vek znižoval podľa počtu vychovaných detí.

Podrobnosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov.

hmotná núdza – stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy

životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou,

výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva

k

majetku

a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Zákon

č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci

v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. Pri výpočte

dávky v hmotnej núdzi platí valorizačný mechanizmus, ktorým sa umožňuje

každoročne upravovať sumy dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi

k 1. januáru kalendárneho roka na základe úpravy sumy životného minima

k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka.

Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce,

sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú

dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa

z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa

neposkytujú do cudziny. Pomocou v hmotnej núdzi je :

- dávka v hmotnej núdzi,

- ochranný príspevok,

- aktivačný príspevok,

- príspevok na nezaopatrené dieťa,

- príspevok na bývanie.

choroba z povolania – je choroba uznaná príslušným zdravotníckym

zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla

zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za

podmienok uvedených v zozname (zoznam chorôb z povolania tvorí prílohu

č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

202

chudoba – označuje sociálny status človeka vyznačujúci sa hmotným

nedostatkom. Chudoba je úzko spojená s pojmom hranica biedy, čo je

pomyselná hranica v životnej úrovni. Hranica oddeľuje život v biede (pod

minimom). Kadiaľ prechádza závisí od množstva faktorov, ako je napríklad

geografická poloha, stupeň ekonomiky, úroveň rozvoja, atď. Každá krajina

sa snaží brániť prepadu pod hranicu biedy rôznymi metódami, napríklad

zavedením minimálnej mzdy, sociálnymi dávkami, sociálnym

zabezpečením apod.

koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba – spravidla sa ňou

rozumie dlhodobo pretrvávajúca nepriaznivá sociálna situácia skupiny

fyzických osôb z dôvodu súčasného výskytu negatívnych javov, ktorými sú

najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka

úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť

tovarov a služieb, výskyt sociálnopatologických javov a vysoká tolerancia k

nim.

manželstvo – je podľa článku 41 Ústavy SR jedinečný zväzok medzi mužom a

ženou. Podrobnosti upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ňom sa uvádza, že

spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom

manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

materské – dávka nemocenského poistenia, poskytovaná z dôvodu

tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Zákon č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov určuje nárok na materskú

dávku poistenkyni, ktorá je tehotná, alebo ktorá sa stará o narodené dieťa,

ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená

najmenej 270 dní. Nárok na materské vzniká 6 týždňov pred očakávaným

pôrodom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak

porodila skôr, odo dňa pôrodu. Dĺžka vyplácania dávky od vzniku nároku:

- narodenie 1 dieťaťa – 34 týždňov

- osamelá matka – 37 týždňov

- dvojičky a viac detí – 43 týždňov.

203

Výška materskej dávky je 75 % denného vymeriavacieho základu.

miera nezamestnanosti – vyjadruje percento osôb vo veku nad 15 rokov,

ktoré v sledovanom týždni nemajú prácu, ktoré si v posledných

4 týždňoch prácu hľadajú a sú schopné nastúpiť do práce v priebehu najviac

2 týždňov. Je to podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám

(teda pracujúcim i nezamestnaným) podľa vzorca

kde je u – miera nezamestnanosti, U – počet nezamestnaných ľudí, L – počet

pracujúcich ľudí. Medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa podľa metodiky

Štatistického úradu SR nezapočítavajú osoby na rodičovskej dovolenke.

miera zamestnanosti – pomer počtu pracujúcich osôb vo veku 20 - 64 rokov

k počtu obyvateľov v tomto veku x 100. Vyjadrená je v % (podľa Štatistického

úradu SR). Používa sa ako jeden z ukazovateľov sociálnoekonomickej situácie

krajiny a v medzinárodných porovnaniach.

minimálna mzda – zákonom stanovená a vládou garantovaná najnižšia

mzda za vykonanú prácu v stanovenom čase. Minimálna mzda je upravená

zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Výšku

minimálnej mzdy určovala vláda SR nariadením, ak sa zástupcovia

zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodli na určení jej sumy.

minimálny dôchodok – účelom minimálneho dôchodku je zabezpečiť

poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na

pomoc v hmotnej núdzi. O priznanie minimálneho dôchodku nie je potrebné

žiadať, o nároku na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok rozhodne

Sociálna poisťovňa. Minimálny dôchodok bol zavedený 1. júla 2015.

náhrada príjmu pri pracovnej neschopnosti – poskytuje ju zamestnávateľ

ako peňažné plnenie zamestnancovi, ktorý je uznaný za dočasne

práceneschopného. Náhrada príjmu sa poskytuje len okruhu fyzických

osôb, ktoré sa považujú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov za zamestnancov, okrem osoby vo výkone väzby

204

a osoby vo výkone trestu odňatia slobody. Nárok na náhradu príjmu má

zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne

práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené

karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací

základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva

činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu

príjmu poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa trvania

dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej

neschopnosti. Najdlhšie do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej

neschopnosti. Podrobnosti upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

náhradná starostlivosť o dieťa – je viacero osobitne usporiadaných, na seba

nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré

nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju

rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Môže vzniknúť len

rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené

zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa náhradná

starostlivosť delí na:

- zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej

osoby než rodiča („náhradná osobná starostlivosť“),

- pestúnsku starostlivosť a

- ústavnú starostlivosť.

náhradné výživné – prispieva sa ním na zabezpečenie výživy

nezaopatreného dieťaťa v prípade:

- že si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú

právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou,

- že nezaopatrenému dieťaťu nevznikol nárok na sirotský dôchodok

alebo výška sirotského dôchodku nedosahuje výšku minimálneho

výživného ustanoveného zákonom o rodine.

205

Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným

rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške

3,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Podrobnosti

upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení

zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

nelegálna práca – je vykonávanie práce fyzickou osobou pre

zamestnávateľa, pričom medzi zamestnávateľom a pracujúcim nie je

založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo

štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

zamestnávateľ v rozpore s podmienkami podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.

z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnáva

pracujúceho, ktorý nie je príslušníkom členského štátu Európskej únie,

Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska alebo je bez štátnej

príslušnosti. Nelegálna práca má negatívny dopad na zamestnancov,

podnikateľské prostredie i na celú spoločnosť a je v podmienkach Slovenskej

republiky zakázaná. Podrobnosti upravuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

nelegálne

u zamestnávateľa, pričom:

- medzi zamestnávateľom a pracujúcim nie je založený

pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo

zamestnávanie

–

zamestnávanie

fyzickej

osoby

štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov,

- medzi zamestnávateľom a pracujúcim je založený pracovnoprávny

vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer

podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale zamestnávateľ

nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa

206

§ 231 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov,

- zamestnávateľ v rozpore s podmienkami podľa § 21 ods. 1 zákona č.

5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov zamestnáva pracujúceho, ktorý nie je príslušníkom

členského štátu Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska,

Švajčiarska alebo je bez štátnej príslušnosti,

- zamestnávateľ v rozpore s podmienkami podľa zákona č. 480/2002

Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnáva

pracujúceho, ktorý nie je príslušníkom členského štátu Európskej

únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska alebo je bez

štátnej príslušnosti.

nezaopatrené dieťa – podľa § 9 a § 254 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov je nezaopatreným dieťaťom dieťa do

skončenia povinnej školskej dochádzky a dieťa v období od skončenia

povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku, ak :

- sa sústavne pripravuje na povolanie,

- sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie ani vykonávať

zárobkovú činnosť z dôvodu choroby alebo stavu, ktoré si vyžadujú

osobitnú starostlivosť podľa zákona,

- je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo

vykonávať zárobkovú činnosť pre svoj dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav.

ošetrovné – nemocenská dávka, poskytovaná z dôvodu celodennej osobnej

starostlivosti rodiča o choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku,

chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého

zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje

ošetrovanie inou fyzickou osobou. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov určuje výšku dávky na 55 % denného

vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho

základu od prvého dňa.

207

poistenie v nezamestnanosti –

poistenie pre prípad straty príjmu

z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie

príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku

v nezamestnanosti. Obdobie poberania dávky v nezamestnanosti je

označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

pracovný úraz – poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho

vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

predčasný starobný dôchodok – je dôchodková dávka, ktorá sa za

podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Cieľom

predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem

v starobe. Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ak

- bol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený,

- chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

- suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal

o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima

pre plnoletú fyzickú osobu.

prídavok na dieťa – štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu

a výživu nezaopatreného dieťaťa, upravená zákonom č. 600/2003 Z. z.

o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Prídavok sa vypláca mesačne,

najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku

nezaopatrenosti.

Výška

dávky

sa

upravuje

každoročne

k 1. januáru koeficientom rastu životného minima.

príplatok k prídavku na dieťa – štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca

oprávnenej osobe k prídavku na dieťa na výchovu a výživu nezaopatreného

dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa zákona č. 595/2003 Z.

z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Samotný príplatok je upravený

208

zákonom č. 400/2006 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene

a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa – zákona

č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

v znení neskorších predpisov upravuje poskytovanie finančných príspevkov

ako sociálnych dávok, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť

o dieťa, ak ju vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu alebo

rozhodnutia príslušného orgánu iná fyzická osoba než rodič. Štát poskytuje

viacero jednorazových, ale aj opakovaných a osobitných dávok, ktoré

zabezpečujú tak deti, ako aj náhradných rodičov. V prípade, ak je dieťa ťažko

zdravotne postihnuté, poskytuje sa náhradným rodičom osobitný

opakovaný príspevok na každé postihnuté dieťa. Za náhradnú starostlivosť

s nárokom na príspevky sa považuje:

- zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej

osoby než rodiča,

- pestúnska starostlivosť,

- poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa, to neplatí ak sa

poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia sú maloletí,

- zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu

o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa

do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe alebo ak súd koná

o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti,

- zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

príspevok na pohreb – štátna sociálna dávka, ktorou štát podľa zákona

č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov prispieva na

úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zosnulého. Nárok

na príspevok na pohreb zaniká uplynutím jedného roku od pohrebu

zomretého.

príspevok na starostlivosť o dieťa – sociálna dávka, ktorou štát prispieva

rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na

209

úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku

dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom. Príspevok upravuje zákon č. 561/2008 Z. z o príspevku

na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Príspevok na starostlivosť o dieťa patrí oprávnenej osobe na každé

dieťa. Sumy príspevku na starostlivosť o dieťa môže upraviť k 1. januáru

kalendárneho roka nariadením vláda SR. Výška príspevku na starostlivosť

o dieťa za kalendárny mesiac je v sume:

- úhrady za poskytovanú starostlivosť o dieťa dohodnutej medzi

poskytovateľom a oprávnenou osobou, najviac v sume 280 eur,

- určených mesačných príspevkov najviac v sume 80 eur, ak

starostlivosť o dieťa poskytuje poskytovateľ, ktorým je materská škola

zaradená do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky

zriadená obcou alebo orgánom miestnej štátnej správy

v školstve, alebo

- 41,10 eura, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje iná fyzická osoba (napr.

starý rodič) a nevypláca sa jej rodičovský príspevok alebo rodič, ktorý

vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o dieťa inak.

príspevok pri narodení dieťaťa – štátne sociálne dávky určené na

zabezpečenie zvýšených výdavkov spojených s narodením dieťaťa a so

zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, upravené zákonom

č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne

narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Výška príspevku pri narodení dieťaťa je 829,86 eur, ak ide o dieťa

narodené z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa dožilo najmenej

28 dní; 151,37 eur, ak ide o dieťa narodené zo štvrtého pôrodu a ďalšieho

pôrodu alebo ak ide o dieťa z prvého pôrodu až tretieho pôrodu, ktoré sa

nedožilo 28 dní. Ak sa súčasne narodili dve deti alebo sa súčasne narodilo

viac detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní, suma príspevku pri narodení

dieťaťa sa zvyšuje o 75,69 eura na každé dieťa, ktoré sa dožilo najmenej

28 dní. Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa zaniká uplynutím šiestich

mesiacov od narodenia dieťaťa.

210

rodičovské práva a povinnosti – sú podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho

majetku. Nositeľom rodičovských práv a povinností sú obaja rodičia, ktorí pri

ich výkone chránia záujmy maloletého dieťaťa.

rodičovský príspevok – štátna sociálna dávka, ktorá sa poskytuje rodičom,

resp. oprávnenej osobe, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do

troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav a to osobne alebo prostredníctvom inej fyzickej

alebo právnickej osoby. Rodičovský príspevok upravuje zákon č. 571/2009 Z.

z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Sumy rodičovského príspevku platné k 31. decembru sa

upravujú od 1. januára koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného

minima podľa osobitného predpisu a zaokrúhľujú sa na najbližších desať

eurocentov. Výška rodičovského príspevku v roku 2020 je a) 270 eur

mesačne, alebo b) 370 eur mesačne, ak sa oprávnenej osobe, ktorá

o rodičovský príspevok požiadala, pred vznikom nároku na rodičovský

príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo

obdobná dávka ako materské v členskom štáte. V prípade, ak oprávnená

osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených

detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa. Ak oprávnená

osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne

plnenie

povinnej

školskej

dochádzky

ďalšieho

dieťaťa

v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Oprávnená osoba

popri poberaní rodičovského príspevku môže vykonávať zárobkovú

činnosť.

rodina – rodina je základnou bunkou spoločnosti. Definíciu rodiny zakotvuje

zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

rodinná politika – spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii

s nezastupiteľnými funkciami. Predstavuje súbor činností, vymedzených

cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín. Miera zasahovania

211

štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená

s otázkou prerozdeľovania zdrojov. V praxi štátov býva ponímaná ako súčasť

sociálnej politiky, ako jedna z jej obsahových zložiek. Zahŕňa opatrenia

smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či

invalidnými členmi. V podmienkach prevažujúcej časti európskych krajín sa

sociálna (a rodinná) politika nevníma ako reziduálny model s minimom štátnej

účasti na nej.

rozpočet Sociálnej poisťovne – ako verejnoprávnej inštitúcie, je oddelený

od štátneho rozpočtu. Samostatne sa o ňom a o jeho priebežnom plnení

rokuje vo výboroch a na schôdzach Národnej rady SR.

sirotský dôchodok – je podľa § 76 a § 77 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov dôchodková dávka, ktorá sa za

podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje zo starobného

poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom sirotského dôchodku je

zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa. Suma

sirotského dôchodku je 40 %

- starobného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič

alebo osvojiteľ dieťaťa,

- invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič

alebo osvojiteľ dieťaťa,

- predčasného starobného dôchodku priznaného zomretému rodičovi

alebo osvojiteľovi.

sociálna kuratela – súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie

a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu,

fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a

poskytovanie

pomoci

v

závislosti

od

závažnosti

poruchy

a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.

Podrobnosti upravuje zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí

a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

212

sociálna politika – časť štátnej politiky, ktorá v súlade s celkovými zámermi

spoločnosti sleduje dosiahnutie vymedzených zámerov sociálneho rozvoja

spoločnosti i jednotlivých skupín obyvateľstva. Realizáciou opatrení sociálnej

politiky sa zabezpečuje uspokojovanie niektorých spoločnosťou uznávaných

potrieb občanov. Sociálna politika konkrétnej vlády je súčasťou jej

programového vyhlásenia, ktoré prerokúva príslušný parlamentný výbor

a schvaľuje NR SR, ako podmienku vyslovenia dôvery vláde. Bežne sa rokuje

vo výbore aj o priebežnom plnení programového vyhlásenia v jednotlivých

vecných oblastiach, resp. rozpočtových kapitolách.

sociálna pomoc – tvorí tretí pilier sociálneho zabezpečenia, ktorým hlavne

samosprávy zabezpečujú pomoc svojim občanom v situáciách sociálnej

núdze, nedostatku, problémov v rodinnej starostlivosti o deti, prípadne

o starších členov a zdravotne postihnuté osoby. Poskytovanie služieb je

v kompetencii obcí, miest a VÚC, upravuje ich zákon č. 448/2008 Z. z.

o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

sociálna práca – v zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci

a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí

a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je to

odborná činnosť a špecializovaná odborná činnosť vykonávaná sociálnym

pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným

predpisom. Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce uplatňujú prístupy

zodpovedajúce cieľu vykonávanej sociálnej práce a poznatkom odboru

sociálna práca s využitím odborných metód práce v závislosti od zamerania

sociálnej práce. Sociálna práca je vykonávaná vo vzájomnej súvislosti s inými

odbornými činnosťami z oblasti psychológie, práva, medicíny, pedagogiky,

sociológie a z ďalších oblastí.

sociálna služba – odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť

alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na:

- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie alebo

zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie osoby, rodiny alebo

komunity,

213

- zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti osoby viesť samostatný

život a podporu jej začlenenia do spoločnosti,

- zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných

životných potrieb osoby,

- riešenie krízovej sociálnej situácie osoby a rodiny,

- prevenciu sociálneho vylúčenia osoby alebo rodiny.

sociálne poistenie – rozhodujúci pilier systému sociálneho zabezpečenia

založený na princípe osobnej participácie občana, sociálnej solidarite a garancii

štátu. Sociálne postenie je postavené na poistnom princípe a na povinných

platbách do jednotlivých fondov. Výška dávok sa počíta na základe

odvedených príspevkov a pravidiel poistnej matematiky. Sociálne poistenie je

upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov. Tvorí ho:

- nemocenské poistenie,

- dôchodkové poistenie,

- poistenie v nezamestnanosti,

- úrazové poistenie (platia iba zamestnávatelia),

- garančné poistenie (platia iba zamestnávatelia).

Zo systému nemocenského poistenia sa vyplácajú:

- nemocenské dávky – náhrada príjmu počas práceneschopnosti,

- podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

- vyrovnávací príspevok (v tehotenstve a v materstve),

- materské (predtým peňažná pomoc v materstve).

Zo systému dôchodkového poistenia sa vyplácajú dôchodky: invalidné,

predčasné starobné, starobné, vdovské, vdovecké, sirotské. Zo systému

poistenia

v

nezamestnanosti

sa

vypláca

dávka

(podpora)

v nezamestnanosti. Zo systému úrazového poistenia sa vypláca

11 rôznych dávok, a to úrazový príplatok, renta, vyrovnanie, odškodnenie,

rehabilitačné, náhrady za bolesť, liečenie, pohrebné náklady, atď. Zo

systému garančného poistenia sa poskytuje náhrada mzdy v prípade

nesolventnosti zamestnávateľa, na ktorého bol podaný návrh na konkurz na

príslušný súd.

214

sociálne vylúčené spoločenstvá – sídelná komunita, ktorá zotrváva

v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej

a generačne reprodukovanej chudoby. Zotrvávanie v priestorovo

segregovanej lokalite je zotrvávanie skupiny fyzických osôb s podobnými

sociálnymi znakmi v priestore vymedzenom napr. vchodom bytového

domu, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo v lokalite mimo územia obce

bez základnej občianskej vybavenosti. Sociálne vylúčené spoločenstvá sú

definované relatívne široko a kladú si za cieľ podchytiť všetky

marginalizované skupiny občanov žijúcich koncentrovane vo vymedzenom

teritóriu. Za takéto skupiny možno považovať rómske mestské getá a getá

tvorené bezdomovcami, marginalizované rómske komunity, t. j. všetky

osady definované v Atlase rómskych komunít.

sociálne zabezpečenie – systém zabezpečujúci občana v starobe, chorobe,

počas práceneschopnosti, v prípade úmrtia člena rodiny, ako aj v prípade

hmotnej a sociálnej núdze. Tvorí ho systém:

- sociálneho poistenia (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie,

poistenie v nezamestnanosti, garančné a úrazové poistenie),

finančne zabezpečený platbami poistného do fondov od

zamestnancov, zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných

osôb a od štátu, prípadne dobrovoľne poistených osôb;

- sociálnej podpory – štátne sociálne dávky financované zo štátneho

rozpočtu;

- sociálnej pomoci – systém dávok a služieb financovaný prevažne

z rozpočtov samosprávy. Pri prenesenom výkone štátu na obce je

financovaný aj z cielených dotácií zo štátneho rozpočtu.

sociálnoprávna ochrana detí – súbor opatrení na zabezpečenie ochrany

dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší

záujem podľa medzinárodného dohovoru; zabezpečenie výchovy

a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí;

zabezpečenie náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť

vychovávané vo vlastnej rodine. Podrobnosti upravuje zákon č. 305/2005 Z.

z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

215

sociálny fond – upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a

doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Tvoria ho finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej

sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond je

povinný tvoriť každý zamestnávateľ – právnická osoba so sídlom na území

SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom

podnikania

na

území

SR,

ktorá

zamestnáva

zamestnanca

v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

sociálny podnik – je podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike

a sociálnych podnikoch v znení neskorších predpisov subjekt sociálnej

ekonomiky:

- ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na

vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť,

- ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho

sociálneho vplyvu,

- v ktorom k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu

prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje

alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo

poskytovania,

- ktorý, ak zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo

zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa a 2. časť zisku

rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, tak aby nenarúšal hlavný

cieľ,

- ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája

zainteresované osoby.

starobný dôchodok – je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok

ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Cieľom starobného dôchodku

je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Nárok na starobný dôchodok má

poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia

a dovŕšil dôchodkový vek. Vzorec na výpočet starobného dôchodku ku dňu

vzniku nároku na starobný dôchodok sa určí ako POMB x ODP x ADH, kde

je

216

POMB = priemerný osobný mzdový bod,

ODP = súčet obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na

starobný dôchodok,

ADH = aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu

dôchodku.

štátna sociálna podpora – jeden z troch podsystémov sociálneho zabezpečenia.

Ide o podporu poskytovanú osobám a rodinám v štátom uznaných životných

situáciách, a to hlavne pri:

- uzatvorení manželstva a zakladaní vlastnej domácnosti,

- narodení dieťaťa,

- starostlivosti o nezaopatrené dieťa,

- starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa,

- starostlivosti o deti v náhradnej rodinnej starostlivosti.

Sústavu štátnych dávok tvoria jednorazové a opakované dávky. Financované

sú predovšetkým zo štátneho rozpočtu, sú súčasťou rozpočtu kapitoly

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré podrobne prerokúva

Výbor NR SR pre sociálne veci a schvaľuje Národná rada SR.

štátne dávky – sústava dávok poskytovaná na základe podmienok

ustanovených osobitnými zákonmi, ktoré sú financované z prostriedkov

štátneho rozpočtu. Ide o podporu štátu v životných situáciách hodných

podpory. Sú to predovšetkým nasledujúce dávky:

- príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri

narodení dieťaťa,

- prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (alternatíva

k daňovému bonusu),

- rodičovský príspevok,

- príspevok na starostlivosť o dieťa,

- príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac

detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili

dvojčatá alebo viac detí súčasne,

- príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,

- vianočný príspevok

- príspevok na pohreb a pod.

217

ťažké zdravotné postihnutie – je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej

poruchy najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných

schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej

osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia

bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Jeho sociálnym dôsledkom je

znevýhodnenie, ktoré má v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného

postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré

nie je schopná z dôvodu postihnutia prekonať sama. Zákon č. 447/2008 Z. z.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje

kompenzáciu, t. j. zmiernenie alebo prekonanie jeho sociálneho dôsledku

poskytovaním peňažných príspevkov alebo sociálnych služieb. Za

kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného

predpisu.

vdovecký dôchodok – dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok

ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia.

Účelom vdoveckého dôchodku je zabezpečiť vdovcovi príjem

v prípade úmrtia jeho manželky. Suma vdoveckého dôchodku je 60 %

starobného dôchodku, na ktorý mala alebo by mala nárok zomretá manželka

ku dňu smrti, invalidného dôchodku, na ktorý mala alebo by mala nárok

zomretá manželka ku dňu smrti, predčasného starobného dôchodku

priznaného zomretej manželke. Ak sú splnené podmienky nároku na dva

dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

vdovský dôchodok – dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok

ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia.

Účelom

vdovského

dôchodku

je

zabezpečiť

vdove

príjem

v prípade úmrtia jej manžela. Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného

dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti,

invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku

dňu smrti, predčasného starobného dôchodku priznaného zomretému

manželovi. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský

dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

218

vianočný príspevok – je štátna sociálna dávka zavedená v roku 2006. Názov

vianočného príspevku súvisí s obdobím, počas ktorého sa tento príspevok

vypláca. Jeho cieľom je zvýšiť životnú úroveň nízkopríjmových poberateľov

dôchodkov práve vo vianočnom období. Podmienky nároku na výplatu

vianočného príspevku upravuje

zákon č. 592/2006 Z. z.

o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vianočný príspevok sa vypláca

poberateľovi dôchodku, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky,

ak suma dôchodku splatná v decembri kalendárneho roka nepresiahne 65 %

priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej

Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný

príspevok. Suma vianočného príspevku sa určuje podľa nasledujúceho

vzorca:

VP = D - ŽM

kde: VP - suma vianočného príspevku, D - suma dôchodku alebo úhrn súm

dôchodkov, ŽM - suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú

osobu.

Nárok

na

maximálnu

sumu

vianočného

príspevku,

200 eur, majú tí dôchodcovia, ktorých suma dôchodku alebo úhrn súm

dôchodkov je najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú

osobu.

vymeriavací základ zamestnanca – na účely sociálneho poistenia je akýkoľvek

zdaniteľný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý sa podľa zákona

č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov považuje za príjem

zo závislej činnosti. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej

mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za ten-ktorý kalendárny

rok, ktorú zistil Štatistický úrad Slovenskej republiky (§ 11, § 63 ods. 9 až 11,

§ 66 ods. 8 a § 68 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov). Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu

vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie

dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

219

vyrovnávacia dávka – nemocenská dávka, poskytovaná zamestnankyni, ak

- je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú

predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným

ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri

práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako

pri práci, ktorú vykonávala pred preradením;

- je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú

prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do

deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej

zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez

svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred

preradením. V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov sa určuje výška dávky z mesačného vyrovnávacieho základu,

teda 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom

a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné po

preradení na inú prácu.

výsluhový dôchodok – dávka výsluhového zabezpečenia pre osoby, ktoré

vykonávajú službu v Policajnom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore,

Horskej záchrannej službe, Slovenskej

informačnej službe, Národnom

bezpečnostnom úrade, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Colnom riaditeľstve

Slovenskej republiky a v ozbrojených silách, predovšetkým tých, ktoré túto

službu vykonávajú profesionálne. Sociálne zabezpečenie policajtov

a profesionálnych vojakov bude pozostávať z nemocenského zabezpečenia

z úrazového zabezpečenia, z výsluhového zabezpečenia a zo služieb. Vznik

nároku na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dovŕšenia veku

potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom zabezpečení, ale je založený na princípe výsluhy, t. j.

trvania služobného pomeru. Podmienky nároku na výsluhový dôchodok

upravuje zákon č. 328/2002 Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

výživné – pravidelne sa opakujúca platba, ktorou povinná osoba prispieva na

výživu oprávnenej osobe, ak nie je schopná sa živiť sama. Platí sa vždy na

mesiac dopredu. Podrobnosti upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine

220

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Druhy

vyživovacej povinnosti:

- vyživovacia povinnosť rodičov k deťom,

- vyživovacia povinnosť detí k rodičom,

- vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými,

- vyživovacia povinnosť medzi manželmi,

- príspevok na výživu rozvedeného manžela,

- príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej

matke.

životné minimum – spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov osoby,

pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Upravuje ju zákon

č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Výšku životného minima určuje každoročne

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR svojím opatrením na základe

údajov Štatistického úradu SR, v zmysle konkrétnych ukazovateľov,

ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácností a čisté

peňažné príjmy na osobu. Výška životného minima sa upravuje vždy

k prvému júlu príslušného roka.

* * *

Pôsobnosť v danej oblasti vykonáva Výbor NR SR pre sociálne veci, ktorý

prerokúva okrem návrhov zákonov v tejto oblasti najmä:

- Správu o sociálnej situácii v SR za predchádzajúci rok;

- priebežné informácie o plnení rozpočtu Sociálnej poisťovne

a financovaní dôchodkového poistenia;

- návrh rozpočtu a záverečného účtu kapitoly Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR;

- financovanie štátnych sociálnych dávok.

221

Bibliografia

A) Primárne zdroje



Ústava č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a

vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších

predpisov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských

spoločností štátom v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov.



Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v

znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších

predpisov.

Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví

a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov.



Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke

Slovenska v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z o štátnom občianstve

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch

Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské

práva v znení neskorších predpisov.

222



Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane

obyvateľstva v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992

Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a

platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov.



Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe

v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom

a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici Slovenskej v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 211/2000 Z. z. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000

Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon

o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 315/2001 Z. z o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších

predpisov.

223



Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na

obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 438/2001 Z. z. o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich

s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov.



Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 328/2002 Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.



Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských

zariadení v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene

zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného

prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

224



Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších

predpisov.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej

samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov.



Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona

č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.



Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja

a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení

neskorších predpisov.



225



Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v

znení neskorších predpisov.

Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom

dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní

iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania

audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých

výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení

neskorších predpisov.



Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory

v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č.

131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 561/2008 Z. z o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

226



Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona

č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej

hodnoty a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších

predpisov.

Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom

a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.



Zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších

predpisov.

Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne

narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

227



Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých

odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č.

434/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o

múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

v znení zákona č. 38/2014 Z. z.



Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti.



Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných

kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.



Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii

ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (transplantačný zákon).

228



Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania

a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov



Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých

zákonov



Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 č. 519

o schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 522/1997 – Podrobnejšie pravidlá

rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v znení uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky č.208/1999. [online]. [cit. 2011-03-02] Dostupné online On:

<http://www.nrsr.sk/default.aspx?SectionId=124>



Stanoviská Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky

k postupu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov.

[online].

[cit.

2011-03-05]

Dostupné

online

On:

<http://www.nrsr.sk/default.aspx?SectionId=124>

Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948)



Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968)

Maastrichtská zmluva

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Energetická politika SR. [online].

[cit. 2011-04-14] Dostupné online On: <http://www.economy.gov.sk/energeticka-

politika-sr-5925/127610s>



Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (2003). Plán rozvoja vidieka

2004 – 2006. Slovenská republika. [online]. Júl 2003. [cit. 2011-04-21] Dostupné online

On: <http://www.cpk.sk/web/dokumenty/prv.pdf>

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Program

rozvoja vidieka 2014 – 2020 [online]. [cit. 2016-05-05] Dostupné online On:

http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=9092

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 42/95 z 2. mája 1996,

zverejnený v Zbierke zákonov SR, čiastka 57, pod číslom 153/1996 Z. z. o nesúlade

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o referende s Ústavou SR

229



Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka

z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a

ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia . [online]. [cit. 2011-04-21] Dostupné

online

On:

<http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:03:25:

31999R1257:SK:PDF>



Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o

látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

Nariadenie vlády SR č. 280/2016 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy

na rok 2017

Nariadenie vlády SR č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy

na rok 2019.



Odbor pre európske záležitosti Kancelárie NR SR. Podkladový materiál na stretnutie

vedúcich kancelárií parlamentov Európskej únie (12. – 13. marca 2015, Rím).

Bratislava: 2015



Odbor pre európske záležitosti Kancelárie NR SR. Zelená karta: Smerom

k posilnenému politickému dialógu. Bratislava: 2015

Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 572/1992 Z. z.

o dojednaní Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne

žijúcich živočíchov a rastlín Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. 60/1995 Z. z. o pripustení Slovenskej republiky k Bazilejskému dohovoru

o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 34/1996 Z. z.

o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite

Oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 139/2005 Z. z. o

uzavretí Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených

národov o zmene klímy



Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z.

o prijatí Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 548/2006 Z. z

o prijatí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy

Národná sieť rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Čo je NSRV SR. [online]. [cit. 2016-

05-05] Dostupné online On: http://nsrv.sk/index.php?pl=17



Pôdohospodárska platobná agentúra. Štatút pôdohospodárskej platobnej agentúry.

[online].

<http://www.apa.sk/index.php?navID=16>

Schengenský dohovor o postupnom rušení kontrol na vonkajších hraniciach

Slovenská poľnohospodárska potravinárska komora. Priame platby

poľnohospodárstve. [online]. [cit. 2016-05-05] Dostupné online On:

http://www.sppk.sk/clanok/239

Stratégia Európa 2020 - Úrad vlády Slovenskej republiky. Stratégia Európa 2020.

[online]. [cit. 2016-05-05] Dostupné online On: http://www.eu2020.gov.sk/strategia-

europa-2020/

November

2008.

[cit.

2011-04-21]

Dostupné

online

On:



a

v



230



Vláda Slovenskej republiky. Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav

koordinácie realizácie politík EÚ. [online]. [cit. 2017-07-20]. Dostupné online On:

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22946

Zmluva o EÚ

Zmluva o Európskej únii

Zmluva o fungovaní Európskej únie



B) Sekundárne zdroje

a) Monografie



ARCHER, C. (1992). International Organisations. 2nd. ed. London: Routledge, 203 s.

ISBN 0-415-07837-7

ARCHER, C. (2000). The European Union : Structure and Process. 3rd. ed. New York:

Continuum, 242 s. ISBN 0-8264-4781-3

BOMFORD, R. (ed.) (2006). The European Union Encyclopedia and Directory 2007.

7th. ed. London: Routledge, 726 s. ISBN 978-1-85743-380-7

CIBULKA, Ľ. – POSLUCH, M. (2000). Štátne právo Slovenskej republiky.

2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Vydavateľské oddelenie PF UK, 241

s. ISBN 80-7160-131-4



CINI, M. (ed.) (2003). European Union Politics. Oxford: Oxford University Press, 450

s. ISBN 0-19-924836-2

CISKO, L.: Zodpovednosť za vady plnenia v procese rekodifikácie súkromného práva,

s. 153 – 165, in: SAVCHYN, M. V. MENDZHUL, M. V. (eds.): Fundamentálne

problémy jurisprudencie. Zborník vedeckých prác. Užhorodská Národná Univerzita

v Užhorode. Vydavateľstvo Olexandra Harkuša, Užhorod, 2016, 260 s., ISBN 978–617–

531–154–7,



CRAIG, P., GRÁINNE de BÚRCA (2011). EU Law Text, Cases and Materials. Oxford

University Press, 1155 s. ISBN 978-0-19-957699-9

DRGONEC, J. (2007). Ústava Slovenskej republiky: komentár. 2. vydanie. Šamorín:

Heuréka, 1197 s. ISBN 80-89122-38-8



DRGONEC, J. (2015) Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C.H.

Beck, 1622 s. ISBN: 978-80-89603-39-8

DRULÁK, P. (2003) Teorie mezinárodních vztahů. Praha: Potrál, 220 s. ISBN

80-7178-725-6

ERČIKOVÁ, Z. – BERČÍK, P. – BÚŠIK, J. (2008). Organizácia a výkon štátnej správy v

Slovenskej republike. Žilina: Municipalia, a.s., 474 s. ISBN 978-80-969122-7-8

FRIDRICH, B., PAĽKO, D. (2012): E-Justice: ústavnoprávny pohľad. Bratislava: IURA

Edition s.r.o., 223 s. ISBN 978-80-8078-477-5

HALLIN, D.C. – MANCINI, P. (2008). Systémy médií v postmoderním světe. Praha:

Portál, 367 s. ISBN 978-80-7367-377-2

HAMALOVÁ,, M. BELAJOVÁ, A., GECÍKOVÁ, I., PAPCUNOVÁ, V. (2014), Teória,

riadenie a organizácia verejnej správy. Prvé vydanie. Vysoká škola ekonómie a

231

manažmentu

verejnej

správy

v

Bratislave,

454

s.

ISBN 978-80-8168-140-0



HAŠANOVÁ, J. (2011), Správne právo. Prvé vydanie. Veda, vydavateľstvo Slovenskej

akadémie vied, (437 s.) ISBN 978-80-224-1176-9

HENDRYCH, D. a kol. (2003) Právnický slovník. 2. rozšířené vydání. Praha : C.H.

Beck, ISBN 80-7179-740-5

HEYWOOD, A. (2004). Politologie. Praha: Eurolex Bohemia s.r.o., 482 s. ISBN

80-86422-95-5

JANDOUREK, J. (2001). Sociologický slovník. Praha: Portál, 285 s. ISBN

80-7178-535-0

KLUČKA, J. et al. (2004). Základy európskeho práva. Bratislava: IURA EDITION, 536

s. ISBN 80-8078-005-6

KOSORÍN, F. (1999). Teória a prax verejnej správy na Slovensku. Bratislava:

Vydavateľstvo Ekonóm, 231 s. ISBN 80-225-1114-5

KOVÁČOVÁ,E. (2014), Teória a prax verejnej správy v podmienkach Slovenskej

republiky. Prvé vydanie. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 236 s. ISBN

978-80-557-0735-8



KÖPPLOVÁ, B. – JIRÁK, J. (2007). Médiá a společnost. 2. vydanie Praha: Portál s.r.o.,

207 s. ISBN 978-80-7367-287-4

KREJČÍ, O. (2007) Mezinárodní politika. 3. rozšírené vydanie. Praha: EKOPRESS s.r.o.,

743 s. ISBN 978-80-86929-21-7

KUKLIŠ, P. (2003) O princípe subsidiarity vo verejnej správe. Právny obzor 2003, č. 6,

s. 636 – 649

MACHAJOVÁ, J. (2000). Občan a verejná správa. Bratislava: Nadácia Občan

a demokracia, 327 s. ISBN 80-968528-0-9

MARTIN, E. A. – LAW, J. (2006). Oxford Dictionary of Law. Sixth Edition. New York:

Oxford University Press. ISBN 0-19-280698-X

MCLEAN, I. – MCMILLAN, A. (2003). Concise dictionary of Politics. 2nd. ed. Oxford:

Oxford University Press, 606 s. ISBN 0-19-280276-3

NIKODÝM, Dušan. Volebné systémy. In SUB SPECIE AETERNITATIS : Život

a dielo profesora Jána Švidroňa (1952 - 2014). 1. vyd. - Bratislava : Ústav štátu

a práva SAV vo vydavateľstve FABER, 2015, s. 247-256. ISBN 978-80-89019-30-4.



NIŽŇANSKÝ, V. (2005). Verejná správa na Slovensku. Bratislava: Úrad vlády

Slovenskej republiky, 111 s. ISBN 80-969459-4-7

ONDŘEJ, J. (2012) Mezinárodní právo veřejné, soukromé, obchodní. Plzeň: Aleš

Čeňek, 476 s. ISBN 978-80-7380-348-3



PALÚŠ, I. (2002). Štátne právo porovnávacie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika,

235 s. ISBN 80-7097-483-4

PECKA, E. (2010). Sociologie politiky. Praha: Grada publishing, a.s., 240 s. ISBN 978-

80-247-2793-6

PRUSÁK, J. (1999). Teória práva. 2. vydanie. Bratislava: Vydavateľské oddelenie PF

UK, 308 s. ISBN 80-7160-113-6

232



PRUSÁK, J. – KRSKOVÁ, A. – HOLLÄNDER, P. (1991). Slovník politických

a právnych pojmov súčasnosti. Bratislava: Omega, 181 s. ISBN 80-85311-01-1

RICHARDSON, J. (ed.) (2006). European Union: Power and Policy-making. 3rd. ed.

New York: Reutledge, 406 s. ISBN 978-0-415-35814-9

SVÁK, J. – CIBULKA, Ľ. – KLÍMA, K. (2008) Ústavné právo Slovenskej republiky,

Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 977 s. ISBN

978-80-88931-87-4



SVOBODA, P. (2011). Úvod do evropského práva. Praha: Nakladatelství C.H. Beck,

362 s. ISBN 978-80-7400-334-9

ŠKULTÉTY, P. (1995). Verejná správa a správne právo. Bratislava: Vydavateľské

oddelenie Právnickej fakulty UK, 56 s. ISBN 80-7160-034-2

SYLLOVÁ, J. et al. (2010). Lisabonská smlouva: komentář. Praha: Nakladatelství C.H.

Beck, 1302 s. ISBN 978-80-7400-339-4

TICHÝ, L. et al. (2011). Evropské právo. Praha: Nakladatelství C.H. Beck, 953 s. ISBN

978-80-7400-333-2

b) elektronické zdroje



About the African Union [online]. [cit. 2020-01-29]. Dostupné online On:

<https://au.int/en/overview >

Adaptácia na zmenu klímy. [online]. [cit. 2020-01-29]. Dostupné online On

https://www.minzp.sk/oblasti/zmena-klimy/politika-zmeny-klimy/adaptacia-

zmenu-klimy/



Agentúra na podporu výskumu a vývoja [online]. [cit. 2019-01-29]. Dostupné online

On: http://www.apvv.sk/

Atlas rómsky komunít. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.minv.sk/?atlas-romskych-komunit-2019).

Ekonomické informácie. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [online]. [cit. 2019-

01.29]. Dostupné online On: <https://www.ardal.sk/sk/ekonomicke-informacie>

Akreditačná komisia [online]. [cit. 2019-01-26]. Dostupné online On:

http://www.akredkom.sk/

ASEAN. About ASEAN [online]. [cit. 2019-01-29]. Dostupné online On:

<http://asean.org/asean/about-asean/overview/>

Audiovizuálny fond [online]. [cit. 2019-01-29]. Dostupné online On:

<http://www.avf.sk/home.aspx>

Australian Politics. ANZUS. [online]. [cit. 2019-01-29]. Dostupné online On:

<http://australianpolitics.com/foreign/anzus/>

Bibiana. Medzinárodný dom umenia. [online]. [cit. 2019-10-26]. Dostupné online On:

http://www.bibiana.sk/sk

Biela kniha o obrane Slovenskej republiky. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online

On: http://www.mod.gov.sk/bielakniha/

233



BRICS.

BRICS

[online].

[cit.

2019-01-29].

Dostupné

online

On:

http://brics2016.gov.in/content/innerpage/about-usphp.php



Central European Initiative. Mission and Objectives. [online]. [cit. 2019-10-12].

Dostupné online On: http://www.cei.int/content/mission-objectives

Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie [online]. [cit. 2019-10-26].

Dostupné online On: https://vedatechnika.sk/SK/Stranky/default2.aspx



Council of Europe. Who we are. [online]. [cit. 2019-01-29]. Dostupné online On:

<http://www.coe.int/en/web/about-us/who-we-are>

Digitálna knižnica V4. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

https://www.v4dplplus.eu/

http://

On:

Divadelný

ústav

[online].

[cit.

2019-01-29].

Dostupné

online

http://www.theatre.sk/

 Encyclopaedia Britannica. ANZUS Pact. [online]. [cit. 2019-08-22]. Dostupné

online On: https://www.britannica.com/event/ANZUS-Pact



EurActiv. Spoločná energetická politika EÚ. [online]. 11.12.2007 [cit. 2013-03-12]

Dostupné online On: <http://www.euractiv.sk/energetika/analyza/spolocna-

energeticka-politika-eu>

EurActiv. CAP – Spoločná poľnohospodárska politika. [online]. 01.02.2010 [cit. 2020-

01-30] Dostupné online On: <http://www.euractiv.sk/regionalny-

rozvoj/zoznam_liniek/cap---teda-spolocna-polnohospodarska-politika>

EurActiv.cz. Čím se zabývá koordinace hospodářské politiky EU? [online]. 20.12.2005.

[cit. 2013-03-12] Dostupné online On: <http://www.euractiv.cz/cl/24/2235/Cim-se-

zabyva-koordinace-hospodarske-politiky-EU->

Europa.eu. European Agricultural Fund for Rural Development. [online]. 28.08.2009

[cit.

2020-01-30].

Dostupné

online

On:

<http://europa.eu/legislation_summaries/agriculture/general_framework/l60032_en.

htm>



Európska centrálna banka: [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<https://www.ecb.europa.eu/ecb/tasks/monpol/html/index.sk.html>

Európska komisia. Mechanizmus kontroly subsidiarity. [online]. [cit. 2020-01-30].

Dostupné online

On:<http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/relations/relations_other/npo/subsid

iarity_sk.htm>

 Európska rada. Východné pa rtnerstvo. [online]. [cit. 2019-08-27]. Dostupné online

On: https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eastern-partnership/

 Európska služba pre vonkajšiu činnosť. [online]. [cit. 2019-09-11]. Dostupné online

On: < https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/eeas_sk



Európsky parlament: [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<https://europa.eu/european-union/topics_en>

Extrémizmus a divácke násilie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. [online].

[cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: http://www.minv.sk/?extremizmus

234



Fond na podporu umenia [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.fpu.sk/

Fond na podporu vzdelávania [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.fnpv.sk/

Fond výtvarných umení [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.fvu.sk/

Inter-parliamentary Union. Statutes of the Inter-parliamentary Union. [online]. [cit.

2020-01-30]. Dostupné online On: <http://www.ipu.org/strct-e/statutes-new.htm#1>



Hudobné centrum. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: http://hc.sk/

Hudobný fond. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: http://www.hf.sk/

Inštitút zdravotnej politiky [online]. [cit. 2019-06-20]. Dostupné online On:

<http://www.health.gov.sk/?institut-zdravotnej-politiky>



IPEX. Guidelines for Inter-Parliamentary Cooperation in the European Union.

[online]. [cit. 2020-01-3 0]. Dostupné online On: <https://secure.ipex.eu/IPEXL-

WEB/about/guidelines.do >

IUVENTA.

https://www.iuventa.sk/sk/IUVENTA-home.alej

IPEX. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: http://www.ipex.eu

[online].

[cit.

2020-01-30].

Dostupné

online

On:



Klimatická dohoda z Paríža. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.euractiv.cz/energetika/link-dossier/klimaticka-konference-v-parizi-

2015-cop21-000137>



Literárne informačné centrum. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.litcentrum.sk/



Literárny fond. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: http://www.litfond.sk/

Medzinárodný menový fond [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.imf.org/external/index.htm>



Ministerstvo financií Slovenskej republiky [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online

On: http://www.finance.gov.sk/

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné

online On: http://www.economy.gov.sk/



Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online

On: http://www.culture.gov.sk/



Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. www.mosr.sk/nfiu/ http://www.mosr.sk/

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Čo je NSRV SR. [online]. [cit.

2020-01-30]. Dostupné online On: <http://www.nsrv.sk/?pl=17>



Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné

online On: https://www.employment.gov.sk/sk/

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky [online]. [cit.

2020-01-30]. Dostupné online On: http://www.minedu.sk/

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

[online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: <https://www.mzv.sk/ministerstvo>

235



Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné

online On: <http://www.health.gov.sk/Titulka>

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky [online]. [cit. 2020-01-30].

Dostupné online On: <http://www.minzp.sk/o-nas/mzp-sr/>

NATO. Official texts [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.nato.int/cps/en/SID-CB574CAE-31F096ED/natolive/official_texts.htm>

Národná jednotka pre riešenie kybernetických incidentov. [online]. [cit. 2019-11-19].

Dostupné online On: https://www.sk-cert.sk/sk/aktuality/index.html

Národná banka Slovenska [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.nbs.sk/sk/menova-politika

Národná rada Slovenskej republiky. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=vybory/zoznam>

Národné osvetové centrum. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.nocka.sk/

OAS. Who we are. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.oas.org/en/about/who_we_are.asp>

Odborné stanovisko k prístupu nevidiacich s vodiacim psom do reštauračných

zariadení SNSĽP. [online].[cit. 2020-01-30]. Dostupné online

On.

:

http://snslp.sk/CCMS/files/Odborn%C3%A9_stanovisko_k_pr%C3%ADstupu_nevid

iacich_s_vodiacim_psom_do_re%C5%A1taura%C4%8Dn%C3%BDch_zariaden%C3

%AD.pdf



OECD. About the Organisation for Economic Co-operation and Development

(OECD).

[online].[cit.

2020-01-30]

Dostupné

online

On:

<http://www.oecd.org/pages/0,3417,en_36734052_36734103_1_1_1_1_1,00.html>



Organization for Economic Co-operation and Development[online]. [cit. 2020-01-30].

Dostupné online On: < http://www.oecd.org/>

OSCE. OSCE Factsheet. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.osce.org/secretariat/35775>

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. [online]. [cit. 2019-07-01]. Dostupné online

On: <www.pamiatky.sk>

PABSEC. Introduction. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: <

http://www.pabsec.org/page.asp?id=1&hl=en >

Poisťovňa Dôvera

<https://www.dovera.sk/uvod>

Poisťovňa Union [online].

<https://www.union.sk/>

[online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

[cit.

2020-01-30].

Dostupné

online

On:

Pôdohospodárska platobná agentúra. Program rozvoja vidieka 2014-2020. [online].

[cit. 2020-01-30 ]. Dostupné online On: < https://www.apa.sk/aktuality/program-

rozvoja-vidieka-2014-2020/6333 >



Rada vysokých škôl. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.radavs.sk/

236



Rozhlas a televízia Slovenska [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.rtvs.sk/

SAARC. SAARC Charter [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.saarc-sec.org/SAARC-Charter/5/>

Slovenská akademická informačná agentúra. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné

online On: https://www.saia.sk/

Slovenská akadémia vied. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.sav.sk/

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. [online]. [cit. 2019-10-26].

Dostupné online On: www.saavs.sk

Slovenská filharmónia. [online]. [cit. 2019-10-26]. Dostupné online On:

<http://www.filharmonia.sk/>



Slovenská inšpekcia životného prostredia [online]. [cit. 2017-10-26]. Dostupné online

On: <http://www.sizp.sk/>

Slovenská národná galéria. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.sng.sk/



Slovenská národná knižnica. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

www.snk.sk/sk/



Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Krížové plnenie. [online]. [cit.

2011-03-30]. Dostupné online On: <http://www.sppk.sk/index.php?pl=141>

Slovenské národné divadlo. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.snd.sk/



Slovenská rektorská konferencia. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

https://www.srk.sk/sk/

Slovenské národné múzeum. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

www.snk.sk/sk/

Slovenský filmový ústav [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.sfu.sk/

SLOV-LEX. [online] [cit. 2019-10-24]. Dostupné online On: < https://www.slov-

lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601>

Sociálna poisťovňa [online]. [cit. 2019-10-26]. Dostupné online On:

http://www.socpoist.sk/dochodca/55164s

Schengen – základné informácie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. [online].

[cit. 2020-01-30]. Dostupné online On: https://www.minv.sk/?schengensky

ŠOP SR. Čo je Natura 2000? [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=3&lang=sk>



Študentská rada vysokých škôl. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.srvs.sk/

Učiace sa Slovensko [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

http://www.minedu.sk/data/files/6987_uciace_sa_slovensko.pdf



Union for the Mediterranean. About us. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online

On: <http://ufmsecretariat.org/who-we-are/>

237



UN. Development [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

<http://www.un.org/en/development/>

Uznesenie Národnej rady SR z 28. novembra 2018 k pracovnej definícii antisemitizmu

vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu. [online]. [cit.

2019-10-26].

Dostupné

online

On:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=11239



Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. [cit. 2019-10-26]. Dostupné online

On: http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina-2.html?page_id=237

Všeobecná zdravotná poisťovňa [online]. [cit. 2019-10-26]. Dostupné online On:

<http://www.vszp.sk/>

Working definition of antisemtitism. [online]. [cit. 2020-01-30]. Dostupné online On:

https://holocaustremembrance.com/media-room/stories/working-definition-

antisemitism

238

Vecný register

A

acquis communautaire 178

acte clair 178

Africká únia 55

Agentúra na podporu výskumu a vývoja 135

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity 88

aide-mémoire 55

akreditácia 135

ambulantná pohotovostná služba 124

anexia 55

Antici 178

antisemitizmus 144

ANZUS 55

aplikácia práva 7

arbitráž 56

Aarhuský dohovor 113

ASEAN 56

audiovizuálny fond 153

audiovizuálny zákon 153

autarkia 56

autorské právo 153

azyl 69

B

bailout 88

balancér 56

Balík šiestich legislatívnych aktov 88

bandwagoning 57

Banková únia 88

Bazilejský dohovor 1113

Bezpečnostná rada Slovenskej republiky 70

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky 70

bezpečnosť 71

bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci 200

biela kniha 178

Biela kniha o obrane Slovenskej republiky 71

biocentrum 113

biokoridor 114

biologická diverzita 114

biotop druhu 114

biotop európskeho významu 114

biotop národného významu 114

239

bojová skupina (Battle Group) 71

bonitovaná pôdno-ekologická jednotka 106

Brexit 178

BRICS 57

C

celoživotné vzdelávanie 135

centrá voľného času 135

cenzúra 154

CETA 95

cirkvi a náboženské spoločnosti 154

civilná ochrana 72

COREPER 179

COSAC 179

Č

Čiernomorská hospodárska spolupráca 57

D

dávka v nezamestnanosti 200

deklarácia 58

delegované akty 180

deľba moci 7

demokracia 7

deti a mládež 136

diagnostika 124

diagnosticko-terapeutické systémy 124

Digitálna agenda 95

digitálne vysielanie 154

diskriminácia 144

dispenzarizácia 124

divadelníctvo 155

dlhová brzda 88

dobrovoľná vojenská príprava 72

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 124

Dohovor CITES 114

Dohovor o biologickej diverzite 115

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím 124

doložka flexibility 180

dotačný systém 155

dôchodca 200

dôchodkový systém 201

dôchodkový vek 201

droga 125

240

druhé čítanie 34

duálny systém vysielania 155

E

ECOFIN 88

ekologická stabilita 115

ekologická ujma 115

ekosystém 115

elektronický zdravotný záznam 125

emisie 116

emisná kvóta 116

environmentálna škoda 116

Environmentálny fond 116

epidémia 125

Etický kódex poslanca 35

EUR-Lex 181

EUROJUST 73

eurokonformný výklad 181

Europass 136

EUROPOL 73

Euroskupina 88

Eurosystém 89

Európa 2020 95

Európska centrálna banka 88

Európska komisia 181

Európska občianska iniciatíva 181

Európska rada 182

Európska služba pre vonkajšiu činnosť 58

Európsky mechanizmus pre stabilitu 89

Európsky parlament 182

extrémizmus 74

F

faktická poznámka 35

farmácia 125

fiat peniaze 89

filibustering 8

financovanie cirkví a náboženských spoločností 156

financovanie školstva 136

Finančná perspektíva EÚ 89

fiškálna politika 89

fiškálny kompakt 89

Fond na podporu kultúry národnostných menšín 156

Fond na podporu športu 137

Fond na podporu umenia 156

241

Fond na podporu vzdelávania 137

frakcia 8

funkcie Národnej rady Slovenskej republiky 35

G

geneticky modifikovaný organizmus 106

genocída 144

genofond 117

gestorský výbor 35

H

Hasičský a záchranný zbor 74

hegemón 58

hlasovanie 36

hlava štátu 8

hmotná núdza 202

hodina otázok 37

HORIZONT 2020 96

hospodárska politika 96

hospodárska politika Európskej únie 96

hospodárska politika Slovenskej republiky 97

hospodárska súťaž 97

Hospodársky a finančný výbor 98

hrubý domáci produkt (HDP) 89

CH

choroba 120125

choroba z povolania 202

chudoba 203

I

imunita 9

implicitné právomoci Európskej únie 183

inštitúcie Európskej únie 183

integrovaný záchranný systém 75

interpelácia 37

intervencionizmus 58

IPEX 183

iredentizmus 59

IUVENTA 138

J

jazyk národnostných menšín 145

242

K

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky 38

kapitálové výdavky 90

kataster nehnuteľností 106

Kjótsky protokol 117

Klimaticko-energetický balíček 2030 98

kodanské kritériá 184

komasácia 107

komisár pre deti 145

komisár pre osoby so zdravotným postihnutím 145

komisie Národnej rady Slovenskej republiky 38

komitológia 184

korigendum 185

koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba 203

kriminalita 76

krízová situácia 76

krížové plnenie (Cross Compliance) 106

kultúrne dedičstvo 157

kultúrno-osvetová činnosť a tradičná kultúra 157

kúpeľná starostlivosť 126

kvantitatívne uvoľňovanie 90

kvórum 38

kybernetická bezpečnosť 76

kybernetický bezpečnostný incident 77

L

látka poškodzujúca ozónovú vrstvu Zeme 118

Leader 107

legislatívne pravidlá tvorby zákonov 38

legislatívny proces 39

legitimita 10

lekárska služba prvej pomoci 126

liečba 126

liečivo 126

liek 126

Liga arabských štátov 59

Lisabonská stratégia 99

Lisabonská zmluva 185

ľudské bunky 126

ľudské tkanivo 127

ľudský orgán 127

M

malé a stredné podniky 99

243

mandát 10

manželstvo 203

materské 203

Matica slovenská 158

masové médiá 157

mediálny systém 158

medzinárodná zmluva 39

medzinárodné organizácie 59

medzinárodné orgány 60

Medzinárodný menový fond 90

Medziparlamentná únia 60

Medzivládny panel pre zmenu klímy IPCC 118

mechanizmus žltej a oranžovej karty 185

menšina 11

menšinové spoločenstvo 146

Mertens 186

miestna akčná skupina 107

miestne orgány štátnej správy 164

miera nezamestnanosti 204

miera zamestnanosti 204

mimoriadny legislatívny postup 186

minimálna mzda 204

minimálny dôchodok 204

ministerstvo 12

modus vivendi 60

N

NATO Force Integration Unit (NFIU) – Slovakia 79

NATO (The North Atlantic Treaty Organization) 78

Natura 2000 107

náhrada príjmu pri pracovnej neschopnosti 204

náhradná starostlivosť o dieťa 205

náhradné výživné 205

národ 147

Národná banka Slovenska 90

Národná jednotka CSIRT 77

Národná sieť rozvoja vidieka 108

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 78

Národný portál zdravia 127

Národný zdravotnícky informačný systém 127

návrh rozpočtového plánu 91

návrh zákona 39

nelegálna práca 206

nelegálne zamestnávanie 206

244

neodkladná zdravotná starostlivosť 127

nepriama novela právnej úpravy 40

neutralita 60

nevyvrátiteľná domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov

12

nezaopatrené dieťa 207

nezávislosť súdnictva 13

normatívne správne akty 165

notifikácia 187

O

občianska spoločnosť 147

obec 166

objektivita 158

obojstranná flexibilita 187

Obranná stratégia Slovenskej republiky 79

odpad 118

odvetvia práva 14

ochrana prírody a krajiny 118

ochrana životného prostredia 119

odvetvia práva 14

Oficiálna rozvojová spolupráca 91

Organizácia amerických štátov 61

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe 61

Organizácia spojených národov 61

orgán štátnej správy 167

orgány samosprávy obcí 167

orgány samosprávy vyšších územných celkov 168

osobitne chránená časť prírody a krajiny 119

osobitné kontrolné výbory Národnej rady Slovenskej republiky 40

osobné údaje 148

ošetrovateľská prax 128

ošetrovateľská starostlivosť 128

ošetrovné 207

ošetrujúci zdravotnícky pracovník 128

overovatelia 40

Ozbrojené sily Slovenskej republiky 80

P

pacient 128

Pakt stability a rastu 91

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky 159

Parížska dohoda 119

parlament 14

245

parlamentarizmus 15

parlamentná dimenzia predsedníctva v Rade EÚ 187

parlamentná diplomacia 62

Parlamentná rada SR 16

petičné právo 16

platnosť a účinnosť zákona 41

plebiscit 17

podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky 41

Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky 41

poistenie v nezamestnanosti 208

Policajný zbor SR 80

politická kultúra 17

politické ideológie 18

politický dialóg 188

politický pluralizmus 19

poľnohospodárske priame platby 108

poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby 129

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 128

poslanecké grémium 42

poslanecký klub 42

poslanecký prieskum 43

pozemkové úpravy 109

pozmeňujúci návrh 43

Pôdohospodárska platobná agentúra 109

pracovný úraz 208

pramene práva 19

pramene správneho práva 168

právna norma 20

právne akty Európskej únie 189

právne vedomie 20

právny štát 21

predčasný starobný dôchodok 208

predseda Národnej rady Slovenskej republiky 43

predsednícke trio 189

preliminárna dohoda 63

premosťovacia klauzula 189

prevencia 129

priemyselné vlastníctvo a priemyselné právo 100

priestupková imunita 21

princíp právnej istoty 22

prídavok na dieťa 208

príplatok k prídavku na dieťa 208

prírodné zdroje 120

prírodný biotop 120

246

príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa 209

príspevok na pohreb 209

príspevok na starostlivosť o dieťa 209

procedurálny návrh 44

procedúra nadmerného deficitu 91

proces rozširovania 190

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 44

Program rozvoja vidieka 2014 – 2020 109

Program stability 92

proporcionalita 190

príspevok pri narodení dieťaťa 210

prvé čítanie 44

R

Rada 191

Rada Európy 63

Rada pre hospodárske a finančné záležitosti 101

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 92

Rada pre vysielanie a retransmisiu 159

Rada Rozhlasu a televízie Slovenska 159

Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

149

Rada vysokých škôl SR 138

rasizmus 149

ratingová agentúra 92

recesia 92

rečnícky čas 45

referendum 23

retroaktivita právnych noriem 24

regionálna územná samospráva 169

regionálne školstvo 138

regulácia sieťových odvetví 101

riadny legislatívny postup 191

ročné pridelené emisné kvóty (AEA) 120

rodina 211

rodinná politika 211

rodičovské práva a povinnosti 211

rodičovský príspevok 211

rokovací jazyk 46

rokovanie o návrhu zákona 45

Rozhlas a televízia Slovenska 160

rozpočet EÚ 191

rozpočet Sociálnej poisťovne 212

rozpočet verejnej správy 92

247

rozpočtová kapitola 92

rozpočtový proces 93

rozpor záujmov poslanca 24

rozprava 46

run (beh) na banku 93

S

SAARC 63

SAIA, n. o. 139

samospráva 169

Schengenský priestor 81

Schengenský systém 192

schôdza Národnej rady Slovenskej republiky 47

sirotský dôchodok 212

skleníkové plyny 120

skrátené legislatívne konanie 47

sloboda tlače 160

Slovenská akadémia vied 139

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy 139

Slovenská rektorská konferencia 139

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 150

Slovenský filmový ústav 161

smart cities 101

smart energy city 102

sociálna kuratela 212

sociálna politika 213

sociálna pomoc 213

sociálna práca 213

sociálna služba 213

sociálne poistenie 214

sociálne vylúčené spoločenstvá 215

sociálne zabezpečenie 215

sociálnoprávna ochrana detí 215

sociálny fond 216

sociálny podnik 216

spin 161

Spoločná obranná a bezpečnostná politika (SOBP) 82

spoločná správa výborov 47

Spoločná poľnohospodárska politika 110

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika 64

spoločný spravodajca výborov 48

spolupráca Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky

v záležitostiach Európskej únie 192

spravodajca 48

248

správa 170

Správa o lesnom hospodárstve za daný kalendárny rok 110

Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky 64

Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za daný kalendárny rok 111

správna úvaha 171

správne akty 170

správne dohody (tzv. verejnoprávne zmluvy) 171

správny orgán 171

správny poriadok 172

stanica záchrannej zdravotnej služby 130

starobný dôchodok 216

Stratégia dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike 130

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy 120

Stratégia riadenia štátneho dlhu 93

strednodobý finančný výhľad 93

Stredoeurópska iniciatíva 64

subjekty medzinárodného práva 65

subsidiarita 194

superveľmoc 65

suverenita 66

súdna moc 25

Súdny dvor EÚ 195

súkromná bezpečnostná služba (SBS) 82

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 130

symboly Európskej únie 195

systém včasného varovania 195

Š

školský systém v Slovenskej republike 139

šport 140

štátna hranica 83

štátna sociálna podpora 217

štátna správa 172

štátna školská inšpekcia 140

štátne dávky 217

štátne dlhopisy 93

štátne občianstvo 83

štátne orgány 173

štátne symboly 26

štátny jazyk 161

štátny záverečný účet 93

Študentská rada vysokých škôl 140

249

T

technická normalizácia, metrológia, skúšobníctvo 102

Tlačová agentúra Slovenskej republiky 162

tlačový zákon 162

tona ekvivalentu oxidu uhličitého 121

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) 102

transpozícia 196

tretie čítanie 48

trvalo udržateľný rozvoj 121

Ť

ťažké zdravotné postihnutie 218

U

Učiace sa Slovensko 140

umenie 162

urgentná zdravotná starostlivosť 130

ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky 49

utajovaná skutočnosť 84

uznanie štátu 66

uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií 140

Ú

Únia pre Stredomorie 66

únosné zaťaženie územia 121

ústava 26

úradný jazyk 150

Úradný vestník Európskej únie 196

úroková sadzba ECB 93

ústavná pohotovostná služba 131

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 50

Ústavný súd Slovenskej republiky 27

ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády

Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie 196

územná samospráva 173

územný systém ekologickej stability 121

V

vdovecký dôchodok 218

vdovský dôchodok 218

veda a technika 141

vedomostná spoločnosť 141

veľmoc 67

verejná správa 174

250

verejná výskumná inštitúcia 142

verejné financie 94

verejné obstarávanie 103

verejné zdravie 131

verejné zdravotníctvo 131

verejnoprávna inštitúcia (korporácia) 174

verejnosť a neverejnosť schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky 50

verejnosť a tajnosť hlasovania 51

verejný ochranca práv 151

vertikálna deľba moci 28

vianočný príspevok 219

vláda 29

vláda Slovenskej republiky a ústredné orgány štátnej správy 175

vojna 84

voľby 30

volebné právo 30

voľne rastúca rastlina 121

voľne žijúci živočích 121

volebný systém 30

vplyv na životné prostredie a jeho hodnotenie 122

vrátenie zákona prezidentom Slovenskej republiky 52

vymeriavací základ zamestnanca 219

vyrovnávacia dávka 220

výsluhový dôchodok 220

výživné 220

vykonávacie akty 196

vysoké školstvo 142

vysoké školy v SR 142

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 67

vyšší územný celok 176

Výbor pre hospodársku politiku 103

výbory Národnej rady Slovenskej republiky 52

východiská rozpočtu 94

Východné partnerstvo 67

výchovné poradenstvo a prevencia 142

výlučné právomoci Európskej únie 196

významný krajinný prvok 122

X

xenofóbia 151

Z

zahraničné vysoké školy 142

záchranná zdravotná služba 131

251

zákonodarná iniciatíva 53

zákonodarný proces 31

zákon o rokovacom poriadku 53

závažná priemyselná havária 122

závislosť 131

Zbierka zákonov Slovenskej republiky 32

zbraň 85

zdravotná dokumentácia 131

zdravotná poisťovňa 132

zdravotná starostlivosť 132

zdravotné poistenie 132

zdravotné výkony 132

zdravotnícke povolanie 133

zdravotnícke zariadenie 133

zdravotný obvod 133

zelená karta 197

zelená kniha 197

zmena klímy 122

zmierovací postup 197

znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia 122

znevýhodnené oblasti 111

Ž

žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie 198

životné minimum 221

životné prostredie 123

252