KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
PRAKTICKÝ SPRIEVODCA  
PRÁCOU POSLANCA  
IX. volebné obdobie  
Národnej rady  
Slovenskej republiky  
2023  
Legislatívny proces  
Poslanecká práca  
Poskytovanie odborných informácií  
Zahraničné pracovné cesty  
Informačné technológie  
Osobné záležitosti  
Budova NR SR a okolie  
KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
PRAKTICKÝ SPRIEVODCA  
PRÁCOU POSLANCA  
IX. volebné obdobie  
Národnej rady Slovenskej republiky  
2023  
Spracoval: Parlamentný inštitút na základe podkladov  
organizačných útvarov Kancelárie NR SR:  
Odbor legislatívy a aproximácie práva  
Organizačný odbor  
Odbor pre európske záležitosti  
Odbor zahraničných vzťahov a protokolu  
Odbor informačných a komunikačných technológií  
Sekretariát Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií  
Právne oddelenie  
Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou  
Odbor prevádzky a služieb  
Odbor obrany, bezpečnosti a ochrany  
Ekonomický odbor  
Odbor účelových zariadení  
Redakčne pripravila: Ing. Martina Hogenová  
Spolupráca:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.  
JUDr. Helena Latáková  
Mgr. Natália Švecová  
PhDr. Ivana Martinkovičová  
Tlač: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
ISBN 978-80-99963-14-7  
EAN 9788099963147  
Materiál bol vypracovaný najmä pre vnútorné potreby NR SR a neprešiel  
jazykovou úpravou.  
Bratislava október 2023  
OBSAH  
ÚVOD  
Publikáciu Praktický sprievodca prácou poslanca sme  
vypracovali s cieľom informovať poslancov Národnej rady  
Slovenskej republiky (ďalej „národná rada“) o vybraných  
praktických aspektoch práce poslancov a o podmienkach,  
ktoré vytvára Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
(ďalej „kancelária“) pri výkone ich mandátu.  
Zvolená forma najčastejšie kladených otázok a odpovedí má  
poslancom napomôcť pri riešení konkrétnych situácií,  
s ktorými sa môžu stretnúť pri svojich aktivitách a umožniť,  
najmä novozvoleným poslancom, rýchlo preniknúť do  
poslaneckej práce a zorientovať sa v pôsobnosti národnej  
rady.  
Publikácia je doplnená o prehľadné, do určitej miery  
zjednodušené schémy a infografické prvky, pripravené  
v odbore Parlamentný inštitút  
s
cieľom zefektívniť  
a zjednodušiť čitateľovi orientáciu v predkladanom texte.  
7
 
Legislatívny proces  
I. LEGISLATÍVNY PROCES  
Návrh zákona  
Kto môže podať návrh zákona do národnej rady?  
Zákonodarnú iniciatívu majú podľa čl. 87 ods. 1 Ústavy  
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), výbory Národnej rady  
Slovenskej republiky (ďalej len „výbory“), poslanci NR SR  
(ďalej len „poslanci“) a vláda Slovenskej republiky (ďalej len  
„vláda“), ktorá vystupuje pri podávaní návrhov zákonov ako  
kolektívny orgán.  
poslanci  
NR SR  
zákonodarná  
iniciatíva  
výbory  
vláda SR  
NR SR  
Aké náležitosti musí spĺňať návrh zákona?  
Každý návrh zákona, bez ohľadu na to, či ho predkladá  
výbor, poslanec alebo vláda, musí podľa § 68 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
10  
 
 
republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací  
poriadok“) obsahovať paragrafové znenie a dôvodovú  
správu.  
sprievodný list  
obal (vyhotovuje Organizačný  
odbor)  
text v paragrafovom znení  
dôvodová správa  
poslanecký  
návrh zákona  
doložka zlučiteľnosti  
doložka vybraných vplyvov  
stanovisko  
Ministerstva financií SR  
stanovisko Ministerstva  
hospodárstva SR  
Bližšie informácie sú uvedené v časti II. Poslanecká práca.  
Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť  
z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť. Dôvodová  
správa musí obsahovať všeobecnú časť a osobitnú časť,  
doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej  
únie a doložku vybraných vplyvov.  
11  
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie  
súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy,  
spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvu v súlade  
s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu  
s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie  
a
s
medzinárodnoprávnymi záväzkami (vyjadrenie  
navrhovateľa zákona o súlade návrhu zákona s ústavou,  
súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami,  
ktorými je SR viazaná, a s právom EÚ) a ďalšie skutočnosti  
nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu,  
v prípade poslaneckých návrhov aj stanovisko Ministerstva  
financií SR k predpokladaným finančným dôsledkom návrhu  
zákona na rozpočet verejnej správy (bližšie pozri časť  
II. POSLANECKÁ PRÁCA, Podanie návrhu zákona)  
a stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k vplyvu návrhu  
zákona na podnikateľské prostredie a jeho vyčíslenie.  
S návrhom zákona navrhovateľ predloží aj návrh  
vykonávacieho predpisu, ak má nadobudnúť účinnosť spolu  
so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný, a zhodnotenie  
verejnej diskusie k návrhu zákona, ak sa uskutočnila.  
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zdôvodnenie  
jednotlivých paragrafov (bodov) návrhu zákona, nie však  
parafrázovaním textu návrhu zákona, ale jeho vysvetlením.  
Doložka vybraných vplyvov obsahuje predpokladané  
vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, vplyvy na  
manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti, vplyvy na  
podnikateľské prostredie vrátane ich vyčíslenia, sociálne  
vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na  
informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy  
pre občana.  
12  
Doložkou zlučiteľnosti návrhu zákona s právom  
Európskej únie sa preukazuje súlad návrhu zákona s právom  
Európskej únie (súlad s právom Európskej únie musí byť  
nielen formálny ale aj vecný).  
Všetky požadované náležitosti návrhu zákona vrátane  
doložky zlučiteľnosti [vzor Doložky zlučiteľnosti návrhu zákona  
s právom Európskej únie je uvedený na webovom sídle národnej  
doložky vybraných vplyvov a vyjadrení príslušných orgánov  
si zabezpečuje navrhovateľ zákona. Ministerstvá a ostatné  
ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť  
poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovávaní doložky  
vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov  
(§ 68 ods. 3 rokovacieho poriadku).  
Návrhy zákonov (vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich  
návrhov k nim), ktoré majú dopad na rozpočet verejnej  
správy a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového  
roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných  
výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára  
nasledujúceho rozpočtového roka (§ 33 ods. 3 zákona č.  
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).  
Návrhy zákonov, ktoré majú podľa doložky vplyvov  
vplyv na podnikateľské prostredie, môžu nadobudnúť  
účinnosť len 1. januára alebo 1. júla príslušného  
kalendárneho roka, pričom pri stanovení dátumu  
nadobudnutia účinnosti je potrebné dbať na to, aby bola  
zabezpečená primeraná legisvakancia (§ 19 ods. 6 zákona  
13  
č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov  
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
v znení zákona č. 133/2023 Z. z.).  
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich  
prijaté uznesením NR SR č. 519/1996 z 18. decembra 1996  
a uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod  
č. 19/1997 Z. z. (ďalej len „legislatívne pravidlá“), ktoré sú pre  
navrhovateľa zákona záväzné (§ 69 ods. 2 rokovacieho poriadku).  
Ich súčasťou je aj úprava požiadaviek (spôsob a náležitosti) na  
elektronickú formu podávania a doručovania materiálov  
národnej rade, vrátane návrhov zákonov (schválené uznesením  
národnej rady č. 1146/2008 zo 6. novembra 2008 a uznesením  
národnej rady č. 1169/2018 zo 16. mája 2018).  
Legislatívne pravidlá tvorby zákonov  
sú dostupné na webovom sídle NR SR  
Základné dokumenty  
Prečo je potrebné obsahové a vecné posúdenie návrhu  
zákona z hľadiska jeho súladu s právom Európskej  
únie?  
Slovenská republika ako členský štát Európskej únie  
(od 1. mája 2004) je viazaná ustanoveniami jej zakladajúcich  
zmlúv, ktorými sú Zmluva o Európskej únii a Zmluva  
14  
o fungovaní Európskej únie (ich konsolidované znenia sú  
uverejnené v Úradnom vestníku EÚ C 202 zo 7. 6. 2016).  
Podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v jej platnom znení  
majú členské štáty prijať všetky opatrenia všeobecnej alebo  
osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov  
vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Európskej  
únie. Členské štáty pomáhajú Európskej únii pri plnení jej  
úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť  
dosiahnutie cieľov Európskej únie (zásada lojality). Toto  
ustanovenie je preto základom pre aproximáciu (t. j.  
dosiahnutie úplného súladu) vnútroštátneho právneho  
poriadku s právom EÚ.  
Právne akty Európskej únie, ktoré prijímajú inštitúcie EÚ  
na účely výkonu jej právomocí, ich druhy a odlišné právne  
účinky, upravuje čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie  
v jej platnom znení. Sú to:  
nariadenie  
smernica  
rozhodnutie  
stanovisko a odporúčanie  
15  
nariadenia – majú všeobecnú platnosť a sú záväzné  
vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých  
členských štátoch. Vnútroštátne právne predpisy  
nemôžu byť s nimi v rozpore. Vzhľadom na ich  
priamu uplatniteľnosť sa ich ustanovenia v zákonoch  
nepreberajú, v zákonoch sa uvádzajú odkazom  
v poznámkach pod čiarou.  
smernice – sú záväzné pre každý členský štát,  
ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý  
sa má dosiahnuť,  
pričom voľba foriem  
a metód je ponechaná na vnútroštátne orgány.  
Členské štáty sú povinné prebrať ich ustanovenia do  
vnútroštátneho právneho poriadku, t. j. naformulovať  
a zaradiť práva a povinnosti z nich vyplývajúce do  
svojich právnych predpisov, pri rešpektovaní  
vlastných zásad a postupov (ústavných ustanovení)  
pre tvorbu práva. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy prevzatie  
právne  
záväzných  
aktov,  
ktoré  
vyžadujú  
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo  
nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.  
K riadnemu splneniu záväzku členského štátu  
z citovaného ustanovenia dochádza pritom vtedy,  
keď je právne záväzný akt EÚ prebraný úplne,  
obsahovo správne a v stanovenej lehote. Táto sa  
pritom môže líšiť od účinnosti právneho predpisu.  
rozhodnutia – sú záväzné v celom rozsahu;  
v stanovených prípadoch však môžu byť záväzné iba  
pre tých, ktorým sú určené.  
odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.  
16  
Pri  
posudzovaní  
zlučiteľnosti  
návrhu  
zákona  
s právom EÚ je potrebné prihliadať aj na judikatúru Súdneho  
dvora Európskej únie; jeho rozhodnutia plnia úlohu  
precedensov a poskytujú aj výklad k sporným otázkam  
vyplývajúcim zo zmlúv a právnych aktov EÚ, tzv.  
prejudiciálne otázky.  
Dôsledkom  
nedodržania  
uvedených  
povinností  
členským štátom je začatie konania Európskej komisie  
(vydanie formálnej výzvy a v prípade nevykonania nápravy  
v stanovenej lehote, odôvodneného stanoviska). Následne,  
v zmysle čl. 258 a čl. 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej  
únie, môže Európska komisia vec predložiť na rozhodnutie  
Súdnemu dvoru Európskej únie. V prípade neoznámenia  
opatrenia, ktorým členský štát prebral (transponoval)  
smernicu alebo oznámenia len jej čiastočného prebrania (od  
8. 7. 2019), môže Európska komisia ihneď navrhnúť výšku  
paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský  
štát zaplatiť. Pre Slovenskú republiku je výška minimálnej  
paušálnej pokuty stanovená na 616 000 EUR.  
V priebehu legislatívneho procesu treba rešpektovať aj  
povinnosť notifikácie niektorých návrhov zákonov na  
základe ustanovení právnych aktov EÚ napr. smernice (EÚ)  
2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri  
poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov  
a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti,  
rozhodnutie Rady 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa  
s Európskou centrálnou bankou národnými orgánmi  
ohľadom návrhu právnych prepisov, a to ešte pred  
schválením návrhu zákona (jeho neoznámenie môže mať za  
17  
následok jeho neplatnosť) Európskej komisii prípadne  
Európskej centrálnej banke.  
Dokedy treba doručiť vypracovaný návrh zákona do  
národnej rady?  
Návrh zákona možno podať do národnej rady  
kedykoľvek. Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné  
zverejnenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa  
rokovacieho poriadku na webovom sídle národnej rady. Do  
programu najbližšej schôdze národnej rady však bude  
zaradený len návrh zákona, ktorý spĺňa náležitosti a bol  
zverejnený na webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní  
pred začiatkom schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé  
čítanie (§ 72 ods. 1 rokovacieho poriadku). Ak návrh zákona  
nespĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku alebo podľa  
legislatívnych pravidiel, predseda národnej rady odporučí  
navrhovateľovi zákona, aby nedostatky odstránil. Ak  
navrhovateľ zákona s odporúčaním nesúhlasí, predloží  
predseda národnej rady svoje odporúčanie spolu so  
stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu schôdzu  
národnej rady, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy (§ 70  
ods. 1 rokovacieho poriadku).  
doručenie  
návrhu zákona  
do NR SR  
najneskôr 15 dní pred  
začiatkom schôdze NR  
SR  
Spôsob a náležitosti podávania materiálov, vrátane  
návrhov zákonov, upravuje „Elektronická forma podávania  
18  
a doručovania materiálov Národnej rade SR“ (schválená  
uznesením národnej rady č. 1146/2008 a upravené uznesením  
národnej rady č. 1169/2018 zo 16. mája 2018).  
Dokument Elektronická forma  
podávania a doručovania materiálov  
NR SR je dostupný na webovom sídle  
NR SR www.nrsr.sk v časti Dokumenty –  
Základné dokumenty  
Kto rozhoduje o pridelení návrhu zákona jednotlivým  
výborom národnej rady a o určení gestorského výboru?  
O pridelení návrhu zákona výborom národnej rady  
a o určení gestorského výboru rozhodujú poslanci  
hlasovaním na schôdzi národnej rady v prvom čítaní na  
návrh predsedu národnej rady (návrh zákona sa vždy pridelí  
Ústavnoprávnemu výboru NR SR). Každý poslanec však  
v rámci rozpravy môže navrhnúť, aby návrh zákona bol  
pridelený aj iným výborom. Ak by sa národná rada  
neuzniesla na žiadnom návrhu, postupuje sa podľa  
pôvodného návrhu predsedu národnej rady (§ 74 ods. 3  
rokovacieho poriadku). Výbor sa tiež môže uzniesť, že prerokuje  
návrh zákona, ktorý mu nebol pridelený (§ 46 ods. 1  
rokovacieho poriadku).  
19  
Schvaľovací proces návrhu zákona  
Ako prebieha prvé čítanie o návrhu zákona?  
Návrh zákona uvedie na schôdzi národnej rady jeho  
navrhovateľ. Po ňom vystúpi spravodajca, t. j. poslanec  
určený navrhnutým gestorským výborom. Po jeho vystúpení  
prebehne všeobecná rozprava k návrhuzákona, v rámci ktorej  
sa nemôžu predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.  
Poslanec môže len navrhnúť, aby sa návrh zákona vrátil  
navrhovateľovi na dopracovanie alebo aby sa v rokovaní  
o návrhu zákona nepokračovalo.  
prvé čítanie  
O týchto návrhoch sa hlasuje po skončení rozpravy. Ak  
takéto návrhy neboli prednesené alebo v hlasovaní nezískali  
dostatočnú podporu na schôdzi národnej rady, hlasuje sa  
o tom, že národná rada prerokuje návrh zákona v druhom  
čítaní. Ak ani tento návrh nezíska dostatočnú podporu,  
rokovanie o návrhu zákona sa končí a v rokovaní o návrhu  
zákona sa ďalej nepokračuje (§ 73 rokovacieho poriadku).  
20  
 
schôdza NR SR  
uvedenie návrhu zákona  
navrhovateľom  
úvodné slovo spravodajcu určeného  
navrhnutým gestorským výborom  
rozprava  
hlasovanie, ktorým sa NR SR uznesie,  
že:  
nebude pokračovať  
vráti návrh zákona  
v rokovaní o návrhu  
na dopracovanie  
zákona  
návrh zákona prerokuje  
v druhom čítaní  
pridelenie návrhu zákona výborom  
určenie gestorského výboru  
určenie lehôt na prerokovanie  
Schéma je zjednodušená. Bližšie podrobnosti sú uvedené v podrobnej  
schéme legislatívneho procesu v prílohe.  
21  
V prípade, že sa národná rada rozhodla prerokovať návrh  
zákona v druhom čítaní, rozhodne zároveň aj o návrhu  
predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona  
výborom a určení gestorského výboru a určí lehotu na jeho  
prerokovanie v týchto výboroch. Návrhy na vrátenie návrhu  
zákona na dopracovanie, na nepokračovanie v rokovaní  
o návrhu zákona, na prerokovanie návrhu zákona v druhom  
čítaní, pridelenie návrhu zákona výborom a určenie lehoty na  
prerokovanie návrhu zákona vo výboroch uvádza pri  
hlasovaní spravodajca.  
Ako prebieha druhé čítanie o návrhu zákona vo  
výboroch?  
Výbory, ktorým bol v prvom čítaní na schôdzi národnej  
rady pridelený návrh zákona, o ňom potom rokujú v druhom  
čítaní.  
druhé čítanie vo  
prvé čítanie  
výboroch NR SR