Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predmetnou úpravou sa navrhuje úprava doby poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby poskytovanej poskytovateľom a doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby (ďalej len „APS“) poskytovanej organizátorom v pracovných dňoch v čase od 16. do 22. hodiny na dobu od 16. do 20. hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7. do 22. hodiny na dobu od 8. do 20. hodiny.

Touto úpravou nie je dotknutá samotná definícia APS, podľa ktorej je APS definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe, ktorá nie je v bezprostrednom ohrození života alebo v bezprostrednom ohrození niektorých jej základných životných funkcií.

Súčasťou analytickej práce pri príprave návrhu zákona bola aj vykonaná personálna analýza jednotlivých pevných bodov APS pre deti a dorast a vyhodnotenie miestnej dostupnosti súčasnej siete pevných bodov APS pre deti a dorast.

Uvádzame závery personálnej analýzy jednotlivých pevných bodov APS pre deti a dorast:

•vo viac ako polovici APS pre deti a dorast tvorí počet lekárov v dôchodkovom veku viac ako 50%,

•tretina všetkých APS pre deti a dorast je prevádzkovaná s maximálne 10 lekármi.

Obavy k presunu návštev z APS na urgentné príjmy sa pri poslednej právnej úprave v roku 2018 nepotvrdili. Porovnanie

údajov

o počte návštev na APS a urgentných príjmoch v rokoch 2018 a 2019 ukázali pokles ročného počtu návštev APS pre deti a dorast na 1 000 poistencov o 7%, APS pre dospelých pokles na úrovni 19%, pri súčasnom raste počtu návštev na ústavnej pohotovostnej službe na úrovni 4%. Celkovo však došlo k poklesu návštev APS a urgentných príjmov o 5% na 1 000 poistencov.

Predkladanou úpravou zákona sa zároveň mení výška poplatku na ambulantnej pohotovostnej službe ako aj ústavnej pohotovostnej službe, a to najmä za účelom preventívneho zamedzenia a zneužívania služieb zdravotnej starostlivosti. Taktiež sa upravuje povinnosť samosprávneho kraja, aby pri potvrdení ordinačných hodín dbali na to, aby všeobecná ambulantná starostlivosť bola poskytovaná 5 dní v týždni.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Prijatie predloženého návrhu zákona v súlade s doložkou vybraných vplyvov bude mať negatívny a zároveň pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet

verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu; návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Júl 2023

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Hlavným účelom je udržať dostupnosť ambulantnej pohotovostnej služby so súčasnými poddimenzovanými personálnymi kapacitami a zabezpečiť nadväznosť a časovú efektivitu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Bez prijatia stabilizačných opatrení je ohrozená udržateľnosť dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti v Slovenskej republike, čo nepriamo následne znamená aj ohrozenie udržateľnosti prevádzkovania samotných ambulancií pevnej APS, pretože táto činnosť je vo väčšine zabezpečovaná tými istými všeobecnými lekármi a primárnymi pediatrami, ktorí cez deň prevádzkujú svoje všeobecné ambulancie.

Touto úpravou nie je dotknutá samotná definícia ambulantnej pohotovostnej služby, podľa ktorej je APS definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe, ktorá nie je v bezprostrednom ohrození života alebo v bezprostrednom ohrození niektorých jej základných životných funkcií.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predkladaného návrhu vyhlášky je udržať prevádzkovanie ambulancií pohotovostnej služby pre deti a dorast v SR pri rešpektovaní obmedzených personálnych kapacitách pediatrov v súčasnosti.

Navrhovaná úprava bola pripravená na základe aktuálnej situácie s hromadnými výpoveďami lekárov z ambulantnej pohotovostnej služby.

pracovných dňoch v čase od 16. do 22. hodiny na dobu od 16. do 20. hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7. do 22. hodiny na dobu od 8. do 20. hodiny. Navrhovanou úpravou nedochádza k zmene legálnej definície ambulantnej pohotovostnej služby a ani k zmene geografickej dostupnosti ambulantnej pohotovostnej služby.

Samotná úprava doby poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby je determinovaná nízkou vyťaženosťou ambulantnej pohotovostnej služby, ako aj skutočnosťou, že vo väčšine prípadov je ambulantná pohotovostná služba zabezpečovaná tými istými všeobecnými lekármi pre dospelých a všeobecnými lekármi pre deti a dorast, ktorí počas dňa poskytujú ambulantnú starostlivosť.

Okrem nepriaznivej demografickej štruktúry, kde priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 57 rokov a priemerný vek všeobecných lekárov pre deti a dorast je 59 rokov, sa iba v priebehu posledných dvoch rokov prehĺbil aj nedostatok miest samotného počtu všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast v systéme zdravotníctva, a teda samotný vysoký priemerný vek, ako aj nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast je jedným z najväčších rizík udržateľnosti prevádzkovania ambulancií pohotovostnej služby.

Problémy v aplikačnej praxi spôsobuje aj rozdielne nastavenie doby prevádzkovania lekárenskej pohotovosti voči dobe prevádzkovania ambulancií pohotovostnej služby. Vo väčšine prípadov je prevádzková doba lekárenskej pohotovosti do 20. hodiny. Z pohľadu pacienta ide o komplikáciu si zabezpečiť indikovanú liečbu priamo v mieste, kde mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci ambulantnej pohotovostnej služby a je nútený cestovať do iného miesta s dostupnou lekárenskou pohotovosťou alebo je nútený čakať do nasledujúceho dňa.

Realizáciou tohto opatrenia je sledovaná udržateľnosť prevádzkovania ambulancií pohotovostnej služby v systéme zdravotníctva v podmienkach Slovenskej republiky.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo zdravotníctva SR

Samosprávne kraje

Zdravotné poisťovne

Poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast

Poistenci verejného zdravotného poistenia

Osoby, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

•nulový variant – ponechanie súčasného stavu legislatívy – výpovede lekárov – ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na ambulanciách pohotovostnej služby.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Kritériom pre preskúmanie účelnosti a účinnosti bude zachovanie súčasného stavu a teda zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v ambulanciách pohotovostnej služby.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Návrh zákona má marginálny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko uvedené skrátenie nespôsobí v rámci podnikateľskej činnosti takú úsporu, ktorú by bolo možné relevantným spôsobom kvantifikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo zdravotníctva SR

Limbová 2

P.O. BOX 52

837 52 Bratislava

e - mail:

peter.cvapek@health.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Vyhodnotenie verejnej minimálnej siete všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast k 1.1.2022:

https://www.health.gov.sk/?Stav-siete-VMS

Mesačné pohyby vo verejnej sieti:

https://www.health.gov.sk/?vas-mesacne-prirastky-a-ubytky-poctu-

lekarskych-miest

Zoznam prevádzkovateľov APS pre deti a dorast s vydaným povolením/poverením:

https://www.health.gov.sk/?pohotovosti-po-novom

Personálna analýza (počet a vek lekárov slúžiaci v jednotlivých APS) bola zrealizovaná za súčinnosti hlavnej odborníčkou MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, krajských odborníkov MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast a Výboru Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ............

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 3

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 3

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 3

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 3

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Zvyšuje sa výška úhrady za poskytnutie ambulantnej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

- pacienti, pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v rámci ambulantnej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby

Ovplyvnená skupina č. 3

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-Vo vzťahu k zvýšeniu úhrady za poskytnutie ambulantnej pohotovostnej služby bude poistenec uhrádzať o 3 eurá viac, v prípade ak takúto službu bude potrebovať a nevzťahuje sa na neho režim oslobodenia od úhrady.

-Vo vzťahu k zvýšeniu úhrady za poskytnutie ústavnej pohotovostnej

služby bude poistenec uhrádzať o 15 eur viac, v prípade ak takúto

službu bude potrebovať a nevzťahuje sa na neho režim oslobodenia od

úhrady.

-Nie je možné jednoznačne určiť počet pacientov

Ovplyvnená skupina č. 3

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Oslobodenie poistenca od úhrad určuje § 38 ods. 8, písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z. ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci

1. ambulantnej pohotovostnej služby v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku; to neplatí, ak úraz vznikol preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom,

2. ústavnej pohotovostnej služby v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku; to neplatí, ak úraz vznikol preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom,

3. ústavnej pohotovostnej služby a poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny,

4. ambulantnej pohotovostnej služby a následne bol poistenec prijatý do ústavnej starostlivosti,

5.ústavnej pohotovostnej služby a následne bol poistenec prijatý do ústavnej starostlivosti,

6. ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby, ak je poistenec maloletým dieťaťom a o poskytnutie zdravotnej starostlivosti žiada zariadenie, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

23a)

7. ústavnej pohotovostnej služby, ak ide o nositeľa ocenenia najmenej zlatej Janského plakety,

8. ústavnej pohotovostnej služby, ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s tehotenstvom.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 3

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 3

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Týmto návrhom nie je dotknutá samotná definícia ambulantnej pohotovostnej služby, podľa ktorej je APS definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe, ktorá nie je v bezprostrednom ohrození života alebo v bezprostrednom ohrození niektorých jej základných životných funkcií.

Predmetom návrhu zákona je úprava času prevádzkovania ambulancií APS, a to skrátenie o 2 hodiny v bežné pracovné dni a o 3 hodiny vo sviatok, v sobotu a v nedeľu a zároveň úprava poplatkov na ambulantnej pohotovostnej službe a ústavnej pohotovostnej službe a úprava povinnosti samosprávneho kraja potvrdiť ordinačné hodiny vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti v rozsahu piatich pracovných dní.

Návrh zákona nezasahuje a nijako menení už v súčasnosti platnú legislatívnu možnosť prevádzkovať doplnkovú ambulantnú pohotovostnú službu pre deti a dorast v zmysle § 8a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov nad rámec pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ udržať prevádzkovanie ambulancií pohotovostnej služby v SR pri rešpektovaní obmedzených personálnych kapacitách v súčasnosti.

Zároveň predkladaný návrh zákona zvyšuje poplatky, avšak ide o opatrenie, ktoré by malo mať minimalistický dopad na obyvateľstvo, a to najmä z dôvodu, ak pôjde o odôvodnenú návštevu pohotovostnej služby.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

Návrh zákona nemá vplyv na geografickú (miestnu) dostupnosť pre vybranú skupinu obyvateľstva vo vzťahu k súčasnej dostupnosti ambulantnej pohotovostnej služby avšak má vplyv z hľadiska časovej dostupnosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, nakoľko uvedené skrátenie hodín prevádzkovania ambulancie pohotovostnej služby neumožní navštíviť túto ambulanciu po 20. hodine. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že ambulancia pohotovostnej služby neslúži na suplovanie primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť vykonávaná v bežných ambulanciách počas schválených ordinačných hodín. Ambulantná pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo bezprostredne neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií. Zdravotná starostlivosť v prípadoch bezprostredného ohrozenia života alebo bezprostredného ohrozenia niektorej zo základných životných funkcií je zabezpečená na urgentných príjmoch I. a II. typu.

Návrh zákona má zároveň aj pozitívny vplyv z pohľadu zdravotníckych pracovníkov slúžiacich na ambulanciách pohotovostnej služby, nakoľko takmer 50% lekárov je v dôchodkovom veku a uvedenou úpravou dôjde aspoň k čiastočnému odbremeneniu pracovnej záťaže. Taktiež je potrebné

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

brať na zreteľ, že už v súčasnosti je aj akútny nedostatok sestier, ktorých počet je v rámci vekovej štruktúry percentuálne vyšší ako v prípade lekárov.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Návrh vyhlášky dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Návrh vyhlášky nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

Bez vplyvu.

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh zákona nemá vplyv na vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh zákona nemá vplyv na zánik pracovných miest. Týmto opatrením sa MZ SR snaží predísť samovoľnému zániku pracovných miest v dôsledku ukončenia činnosti ambulancií ako takých.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh zákona nemá vplyv na dopyt po práci.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh zákona nemá vplyv na fungovanie trhu práce.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh zákona nemá negatívne dôsledky pre žiadne skupiny profesií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Návrh zákona nemá vplyv na špecifické vekové skupiny zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

3.Predmet návrhu právneho predpisu je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

- nie je,

b) v sekundárnom práve

- nie je,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

- nie je.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

Dôvodová správa

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Predmetnou úpravou sa navrhuje úprava doby poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby poskytovanej poskytovateľom a doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby poskytovanej organizátorom v pracovných dňoch v čase od 16. do 22. hodiny na dobu od 16. do 20. hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7. do 22. hodiny na dobu od 8. do 20. hodiny. Navrhovanou úpravou nedochádza k zmene legálnej definície ambulantnej pohotovostnej služby a ani k zmene geografickej dostupnosti ambulantnej pohotovostnej služby.

Realizáciou tohto opatrenia je sledovaná udržateľnosť prevádzkovania ambulancií pohotovostnej služby v systéme zdravotníctva v podmienkach Slovenskej republiky.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s čl. I bodom 4.

K bodu 4

Predmetnou úpravou sa navrhuje povinnosť samosprávneho kraja schvaľovať a potvrdzovať ordinačné hodiny pre zdravotnícke zariadenia tak, aby sa všeobecná ambulantná starostlivosť poskytovala počas každého pracovného dňa v týždni, v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín bez doplnkových ordinačných hodín týždenne, pričom táto zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná najmenej dvakrát do týždňa najmenej do 15. hodiny, ak

samosprávny kraj neschválil poskytovateľovi, ktorý poskytuje všeobecnú zdravotnú starostlivosť ordinačné hodiny v menšom rozsahu, a to z dôvodu, aby sa zamedzilo nedostupnosti všeobecných lekárov a zároveň aby sa znížila vyťaženosť ambulancií ambulantnej pohotovostnej služby.

K čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava určuje navýšenie úhrady poistenca za spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci ambulantnej pohotovostnej služby z pôvodných 2 eur na 5 eur.

Oslobodenie poistenca od tejto úhrady určuje § 38 ods. 8 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Stanovenie tejto výšky úhrady predstavuje najmä preventívnu snahu znížiť zaťaženie ambulantných pohotovostných služieb, ktoré sú pacientmi nadmerne a v mnohých prípadoch nedôvodne využívané, ako aj zníženie preťaženia zdravotníckych pracovníkov slúžiacich na ambulantných pohotovostných službách.

K bodu 2

Navrhovaná úprava určuje navýšenie úhrady poistenca za spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby z pôvodných 10 eur na 25 eur.

Stanovenie tejto výšky úhrady predstavuje najmä preventívnu snahu znížiť zaťaženie ústavných pohotovostných služieb, ktoré sú pacientmi nadmerne využívané, ako aj zníženie preťaženia zdravotníckych pracovníkov slúžiacich na ústavných pohotovostných službách.

K bodu 3

Ide o zosúladenie zmeny času poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby upravenú v čl. I bodoch 1 a 2.

K čl. III

K bodu 1

Predmetnou úpravou sa navrhuje povinnosť poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti poskytovať všeobecnú ambulantnú starostlivosť počas každého pracovného dňa v týždni v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín bez doplnkových ordinačných hodín týždenne, pričom táto zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná najmenej dvakrát do týždňa najmenej do 15. hodiny, ak samosprávny kraj neschválil poskytovateľovi, ktorý poskytuje všeobecnú zdravotnú starostlivosť ordinačné hodiny v menšom rozsahu, a to z dôvodu, aby sa zamedzilo nedostupnosti všeobecných lekárov a zároveň aby sa znížila vyťaženosť ambulancií ambulantnej pohotovostnej služby. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zavádza fikcia splnenia podmienky poskytovať všeobecnú ambulantnú starostlivosť

každý pracovný deň v týždni v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín týždenne a najmenej dvakrát do týždňa najmenej do 15. hodiny aj v takých týždňoch, v rámci ktorých pripadne na niektorý z pracovných dní štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, a to s cieľom zamedziť prípadným interpretačným nejasnostiam v súvislosti s novozavedenou podmienkou poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Účelom doplnenej časti ustanovenia je upraviť, že ak na niektorý deň v týždni pripadne štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov), bude sa považovať podmienka uložená poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti za splnenú, teda bude sa považovať za splnené, že v daný týždeň poskytoval všeobecnú ambulantnú starostlivosť každý pracovný deň v týždni v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín týždenne a najmenej dvakrát do týždňa najmenej do 15. hodiny, ak kvôli tomu, že na niektorý pracovný deň pripadol štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja v tento deň všeobecnú ambulantnú starostlivosť neposkytoval.

K bodu 2

Ide o zosúladenie nadväzujúce na zmenu času poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby upravenú v čl. I bodoch 1 a 2.

K čl. IV

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.

V Bratislave dňa 23. augusta 2023

Ľudovít Ódor v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Michal Palkovič v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky