Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
8/2023  
Občianske zhromaždenia pri parlamentoch –  
inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Anotácia:  
Občianske zhromaždenia sú  
nástrojom na zefektívnenie  
rozhodovacích procesov  
o kľúčových politikách a na  
zmiernenie priepasti medzi  
parlamentom a občanmi.  
Vypracovali: Peter Plenta, PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
Victoria Mária Širocká, stážistka  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
Národné parlamenty,  
občianske zhromaždenia,  
rozhodovací proces,  
participácia  
Bratislava  
jún 2023  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná knižnica  
a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Údaje použité v materiáli sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Občianske zhromaždenia pri parlamentoch – inovatívny nástroj  
spolupráce s občanmi  
Anotácia:  
Občianske zhromaždenia sú inovatívnym nástrojom na zefektívnenie rozhodovacích procesov  
o kľúčových politikách a na zmiernenie priepasti medzi parlamentom a občanmi. Hoci  
v európskych štátoch existujú rozličné formy týchto zhromaždení, vo väčšine z nich sa  
prechádza na inštitucionalizovanú formu, v ktorej parlament, respektíve parlamentná  
administratíva, zohráva kľúčovú úlohu. Výsledky zhromaždení sú viacrozmerné, vo  
viacerých štátoch však bola ich výstupom aj zmena legislatívy či verejných politík.  
Kľúčové slová:  
národné parlamenty, občianske zhromaždenia, rozhodovací proces, participácia  
Citizens' assemblies an innovative tool of cooperation between  
parliament and citizens  
Annotation:  
Citizens' Assemblies are an innovative tool that aims to streamline decision-making processes  
on key policies and bridge the gap between parliament and citizens. Although there are  
various forms of these assemblies in European countries, most are moving toward an  
institutionalized form in which the parliament, or the parliamentary administration, plays  
a key role. The results of the assemblies are various, but in several states, they lead to changes  
in legislation or policies.  
Keywords:  
national parliaments, citizens’ assemblies, decision-making process, participation  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
1 Úvod  
Porovnávacia analýza je zameraná na tzv. občianske zhromaždenia pri parlamentoch. Tie sú  
považované za nástroj, ktorý slúži na zmenšenie priepasti medzi parlamentom a poslancami na  
jednej strane a občanmi na strane druhej. Slovensko nemá skúsenosti s takýmito  
zhromaždeniami na štátnej či regionálnej úrovni, hoci občas sa využívajú na miestnej úrovni.  
Túto možnosť definuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení:  
§ 11b Zhromaždenie obyvateľov obce  
Obecné zastupiteľstvo alebo starosta môže zvolať zhromaždenie obyvateľov obce a lebo jej časti na  
prerokovanie vecí územnej samosprávy, ak § 2aa ods. 2 neustanovuje inak.  
Občianske zhromaždenie možno definovať ako skupinu (náhodne) vybraných občanov, ktorí  
na niekoľkých stretnutiach diskutujú o otázkach všeobecného politického významu.  
Charakteristickým prvkom občianskych zhromaždení sú problémovo orientované diskusie  
s podporou moderátorov, odborníkov, prípadne poslancov alebo zamestnancov parlamentu.  
Na jednej strane znamenajú kvalifikované zapojenie občanov do rozhodovania; na druhej  
strane môžu pomôcť poukázať na nové spôsoby riešenia problémov.  
Občianske zhromaždenia majú slúžiť záujmom občanov i politikov, no predovšetkým by mali  
slúžiť na zlepšenie kvality navrhovaných politík. Želaným výsledkom je tak zmenšenie  
medzery medzi parlamentom štátu a jeho občanmi. Ako príklad poslúži aj aktivita EÚ z mája  
2021, keď v súvislosti s konferenciou o budúcnosti Európy európske inštitúcie po prvýkrát  
zorganizovali systematické a rozsiahle konzultácie s občanmi na európskej úrovni  
prostredníctvom občianskych zhromaždení.  
Táto analýza sa zameriava len na tie európske štáty, v ktorých existuje silné (či dokonca  
inštitucionalizované) prepojenie medzi občianskymi zhromaždeniami a národnými  
parlamentmi. Istú formu občianskych zhromaždení však využíva celkovo až 16 európskych  
krajín.  
Informácie v tomto materiáli, pokiaľ nie je uvedené inak, vychádzajú zo záverečnej správy  
k požiadavke č. 5272 Parlamenty a občianske zhromaždenia (Parliaments and Citizens’ Assemblies)  
uverejnenej v rámci internej databázy Európskeho centra pre parlamentný výskum  
a dokumentáciu (ECPRD). Správu vypracovalo Oddelenie právnych záležitostí a parlamentnej  
dokumentácie Belgickej Snemovne reprezentantov a slúžila ako podklad pre výskumný  
seminár, ktorý sa konal v marci 2023 v Bruseli.  
5
 
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
2 Štáty so silným alebo inštitucionálnym prepojením  
medzi občianskymi zhromaždeniami a parlamentom  
Belgicko  
Na federálnej úrovni bol 9. februára 2023 prijatý vládny návrh zákona; ten predpokladá  
vytvorenie “poradných výborov“ alebo „zmiešaných výborov” v rámci Snemovne  
reprezentantov a vytvorenie občianskych skupín, ktoré budú mať inštitucionálne prepojenie  
na Snemovňu. Zložené by mali byť z poslancov aj zástupcov verejnosti.  
Aj na regionálnej úrovni vytvorili parlamenty Spoločenstva a regionálne parlamenty právny  
rámec na organizovanie občianskych zhromaždení, ktoré majú vopred definované alebo  
inštitucionálne prepojenie s príslušným parlamentným zhromaždením:  
Parlament nemecky hovoriaceho spoločenstva prijal nariadenie, ktoré umožňuje  
pravidelné vytváranie zhromaždení zložených z občanov vybraných žrebovaním  
(Bürgerversa-mmlungen”), zodpovedných za prerokúvanie konkrétnych tém  
a vypracúvanie odporúčaní pre parlament nemecky hovoriaceho spoločenstva;  
Parlament valónskeho regiónu zmenil svoj rokovací poriadok tak, aby umožnil  
organizovanie tzv. poradných výborov alebo zmiešaných výborov;  
Parlament regiónu hlavného mesta Brusel zmenil a doplnil svoje rokovacie poriadky tak,  
aby umožnili organizáciu tzv. deliberatívnych výborov alebo zmiešaných výborov;  
Zhromaždenie Komisie francúzskeho spoločenstva (ďalej len „Bruselský francúzsky  
hovoriaci parlament”) zmenilo a doplnilo svoj rokovací poriadok, aby umožnilo  
organizáciu tzv. poradných alebo zmiešaných výborov.  
Príkladom tém, ktoré boli v rámci občianskych zhromaždení prerokované sú:  
zhromaždenie občanov na tému “Zdravotná starostlivosť” – nemecky hovoriaca komunita  
rokovací výbor „5G v Bruseli" Brusel  
Cyprus  
Pod záštitou predsedu Snemovne reprezentantov sa v parlamente konajú zasadnutia  
parlamentu seniorov, detského parlamentu, mládežníckeho parlamentu a zasadnutia  
občianskej spoločnosti:  
Parlament seniorov  
Skladá sa z 56 osôb starších ako 63 rokov, ktorí zastupujú organizácie pôsobiace v oblasti  
starostlivosti o seniorov. Má dva tematické výbory, pre zdravotníctvo a pre sociálnu starostlivosť.  
6
 
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Detský parlament  
Otázky týkajúce sa dospievajúcej mládeže sa skúmajú a zahŕňajú do správ, ktoré sa  
vypracúvajú s podporou parlamentnej služby výborov.  
Občianska spoločnosť  
Zasadnutia „občianskej spoločnosti” s 56 členmi boli otvorené v roku 2010 s cieľom diskutovať  
o naliehavých sociálnych otázkach, ako je sociálne vylúčenie a problémy zraniteľných skupín,  
a poskytovať Parlamentu cenné informácie o týchto otázkach.  
Čierna Hora  
Prvé zhromaždenie občanov v Čiernej Hore sa konalo od októbra 2021 do septembra 2022. Išlo  
o pilotný projekt, ktorý spoločne realizovali parlament Čiernej Hory a Odbor Európskeho  
parlamentu pre podporu demokracie. Odporúčania občianskeho zhromaždenia boli  
prezentované na osobitných plenárnych zasadnutiach v parlamente Čiernej Hory. Tie  
predstavovali platformu na výmenu názorov medzi poslancami čiernohorského parlamentu,  
poslancami Európskeho parlamentu a občanmi.  
Európsky parlament  
V rokoch 2021 2022 v rámci konferencie o budúcnosti Európy európske inštitúcie po prvýkrát  
zorganizovali systematické a rozsiahle konzultácie s občanmi na európskej úrovni  
prostredníctvom občianskych zhromaždení. Konferencia o budúcnosti Európy bola zriadená  
10. marca 2021 prostredníctvom spoločného vyhlásenia (Joint declaration), ktoré podpísali  
Európsky parlament, Rada a Európska komisia. Konferencia zahŕňala najmä plenárne  
zasadnutie konferencie, na ktorom sa v rámci štruktúrovaných panelov na vnútroštátnej aj  
európskej úrovni stretli inštitúcie, príslušné zainteresované strany a občianska spoločnosť.  
Kľúčovým prvkom konferencie boli občianske panely, ktoré pozostávali z vybraných  
občanov EÚ a ktoré poskytovali podklady pre následné rozsiahlejšie rokovania plenárneho  
zasadnutia konferencie. Konkrétne boli zorganizované štyri tematické panely európskych  
občanov na témy:  
Silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť, pracovné miesta/vzdelávanie, mládež,  
kultúra, šport/digitálna transformácia;  
Európska demokracia/hodnoty, práva, právny štát, bezpečnosť;  
Zmena klímy, životné prostredie/zdravie;  
EÚ vo svete/migrácia.  
Každý zo štyroch panelov mal tri rokovacie zasadnutia trvajúce tri dni, kde sa navrhli  
tematické odporúčania, ktoré boli podkladom pre plenárne zasadnutie konferencie a napokon  
pre záverečnú správu konferencie. Z každej skupiny sa na plenárnych zasadnutiach zúčastnila  
7
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
vybraná delegácia občanov pozostávajúca z 20 zástupcov. Tam občania prezentovali výsledky  
svojich diskusií a diskutovali o nich s ostatnými členmi plenárneho zasadnutia konferencie,  
zväčša v tematických plenárnych pracovných skupinách. Na základe toho plenárne  
zasadnutie na základe konsenzu predložilo svoje návrhy výkonnej rade, ktorá vypracovala  
záverečnú správu konferencie v spolupráci s plénom.  
Plenárne zasadnutie konferencie sa konalo 7-krát. Zložené bolo zo 108 zástupcov Európskeho  
parlamentu; 54 zástupcov Rady; 3 zástupcov Európskej komisie; 108 zástupcov národných  
parlamentov a 108 občanov.  
Na základe nápadov a odporúčaní občanov vydala konferencia 49 návrhov zahŕňajúcich viac  
ako 300 opatrení, ktoré boli 9. mája 2022 predložené Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.  
Estónsko  
Od roku 2013 sa v Estónsku uskutočnilo niekoľko zhromaždení občanov na národnej úrovni.  
Prvé estónske zhromaždenie občanov (Ľudové zhromaždenie) zorganizovali v roku 2013  
z iniciatívy estónskeho prezidenta záujmové skupiny občianskej spoločnosti, akademici,  
výskumníci, mimovládne organizácie a zástupcovia parlamentných strán a kancelárie  
prezidenta.  
Ľudové zhromaždenie sa zameralo na päť otázok: volebný systém, politické strany, súťaž  
medzi politickými stranami a ich vnútorná demokracia, financovanie politických strán,  
posilnenie úlohy občianskej spoločnosti v politike medzi voľbami a zastavenie politizácie  
verejných funkcií. Výsledkom bolo 15 návrhov, ktoré boli prezidentom republiky predložené  
parlamentu a z ktorých mnohé boli realizované.  
Írsko  
V Írsku sa občianske zhromaždenia od roku 2012 pomerne často využívajú na riešenie  
„veľkých reformných” otázok. Vo všetkých prípadoch boli občianske zhromaždenia na návrh  
vlády zriadené uznesením parlamentu. Tieto uznesenia okrem iného určujú vzťah medzi  
občianskymi zhromaždeniami a parlamentom – spôsob, akým občianske zhromaždenia  
podávajú správy parlamentu, a spôsob, akým parlament reaguje na odporúčania občianskych  
zhromaždení. Príkladmi občianskych zhromaždení sú:  
Konvent o ústave 2013-2014 (jediné zhromaždenie, ktorého členmi boli aj politici)  
Občianske zhromaždenie 2016-2018 (Mandát schválený výborom/Referenčný rámec  
schválený výborom)  
Zhromaždenie občanov o rodovej rovnosti 2020-2021  
8
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Nemecko  
Po realizácii vzorového zhromaždenia občanov sa nemecký Spolkový snem (Bundestag)  
v apríli 2022 rozhodol organizovať zhromaždenia občanov pravidelne a zriadil pracovnú  
skupinu, ktorá diskutovala o podmienkach a všeobecnom rámci pre budúce zhromaždenia  
občanov. Na tomto základe nový útvar v administratíve nemeckého Bundestagu (Aufbaustab  
Bürgerräte”) vypracoval podrobnejšiu koncepciu organizácie zhromaždení občanov, ktoré  
bude zvolávať Bundestag formálnym uznesením.  
Správy občianskych zhromaždení sa budú predkladať predsedovi Bundestagu a budú  
publikované ako parlamentná tlač. To umožní, aby sa odporúčania občianskych panelov  
prerokovali v príslušných parlamentných výboroch. V súčasnosti prebieha príslušné výberové  
konanie a očakáva sa, že téma prvého zhromaždenia občanov bude vybraná v máji/júni 2023  
a zhromaždenie začne rokovať v septembri 2023.  
Rakúsko  
Na regionálnej úrovni majú k dnešnému dňu regióny Salzburg a Voralberg zavedené  
nariadenia o nástroji občianskych zhromaždení. Krajinský parlament Salzburska prijal  
uznesenie, v ktorom opisuje kritériá, ktoré musí splniť on sám alebo krajinská vláda pri  
realizácii zhromaždení občanov (Bürgerräte). Podľa tohto uznesenia sa zhromaždenie občanov  
môže uskutočniť na žiadosť krajinského parlamentu. Správa s odporúčaniami zhromaždenia  
občanov sa predkladá regionálnemu parlamentu. Ak táto správa obsahuje konkrétne návrhy  
týkajúce sa legislatívy alebo riadenia regiónu, musí sa nimi zaoberať regionálna vláda alebo  
regionálny parlament.  
Na federálnej úrovni prijala Národná rada (Nationalrat) v reakcii na ľudovú iniciatívu  
týkajúcu sa zmeny klímy uznesenie, v ktorom vyzýva federálnu vládu, aby zriadila  
zhromaždenie občanov, ktoré by prerokovalo odporúčania týkajúce sa politiky v oblasti  
klímy. Občianske zhromaždenie o zmene klímy (Klimarat der Bürger:innen) bolo prvým  
občianskym zhromaždením na národnej/federálnej úrovni v Rakúsku. Uznesenie Národnej  
rady (marec 2021) je dostupné v nemeckom jazyku. Na šesť víkendov v období od januára do  
júna 2022 bolo pozvaných 100 občanov, aby diskutovali a vypracovali politické odporúčania.  
Spojené kráľovstvo  
V roku 2018 sa uskutočnilo Občianske zhromaždenie k sociálnej starostlivosti. Aj v Škótsku  
(zo strany vládoy) a Walese (zo strany komisiou Senedd) boli iniciované občianske  
zhromaždenia, zriadené ad hoc.  
9
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
3 Zákonný (alebo iný všeobecne dostupný) rámec  
pre zhromaždenia občanov  
Belgicko  
Vládny návrh zákona, ktorým sa ustanovujú zásady žrebovania občanov do zmiešaných  
výborov a občianskych komisií vytvorených z iniciatívy Snemovne reprezentantov, prijala  
belgická Snemovňa reprezentantov 9. februára 2023. Okrem toho bol 22. júna 2022 do Senátu  
predložený návrh na zmenu rokovacieho poriadku belgického Senátu s cieľom vytvoriť  
zmiešaný poradný výbor zložený zo senátorov a občanov vybraných žrebom.  
Čierna hora  
Parlament Čiernej Hory rozhodol o zriadení organizačného výboru zodpovedného za  
prípravu a realizáciu prvého zhromaždenia občanov Čiernej Hory, ktorý sa skladá zo  
zamestnancov parlamentu Čiernej Hory a Európskeho parlamentu, členov vedeckého výboru  
(pozostávajúceho zo štyroch metodických poradcov z Belgicka: jedného odborníka z praxe  
a troch akademikov) a vedenia čiernohorských mimovládnych organizácií Centrum pre  
demokratickú transformáciu (CDT) a Centrum pre demokraciu a ľudské práva (CEDEM).  
Výbor sa pravidelne stretával raz za dva týždne, na ktorých sa zaoberal organizačnými  
aspektmi a pod vedením vedeckého výboru reguloval všetky aspekty občianskeho  
zhromaždenia.  
Európsky parlament  
Hoci sa nástroj „zhromaždení občanov” v práve EÚ výslovne nespomína, v zmluvách sa  
všeobecnejšie uvádza, že účasť občanov by sa mala považovať za demokratickú zásadu, na  
ktorej je založená Európska únia. Ako je zakotvené v čl. 10 ZFEÚ, každý občan má právo  
zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie”, a čl. 11 ZFEÚ vyžaduje, aby inštitúcie Európskej  
únie „poskytli občanom a zastupiteľským združeniam možnosť vyjadriť a verejne si vymeniť svoje  
názory vo všetkých oblastiach činnosti Únie.”  
Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady EÚ podpísali v marci 2021  
spoločné vyhlásenie o konferencii o budúcnosti Európy, ktoré pripravilo pôdu pre tento  
participatívny proces.  
Írsko  
V Írsku sa občianske zhromaždenia zriaďujú na základe uznesenia oboch komôr parlamentu.  
Vláda má v parlamente reagovať na každé odporúčanie zhromaždenia, rozhodnutím väčšiny  
10  
 
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
hlasov prítomných poslancov. Vo všeobecnosti sa v uznesení schválenom oboma komorami  
parlamentu stanovuje mandát, vrátane:  
tém, ktoré sa majú posúdiť,  
časového rámca,  
zhromaždenia, ktoré si schváli vlastný rokovací poriadok,  
priameho prenosu verejných rokovaní,  
správy zo zhromaždenia, ktorá sa postúpi parlamentnému výboru; ten ju posúdi  
a predloží svoje závery na rokovanie snemovní,  
zriadenia odbornej poradnej skupiny na pomoc zhromaždeniu.  
Nemecko  
Občianske zhromaždenia, ktoré bude zvolávať nemecký Bundestag, budú vytvorené na  
základe formálneho uznesenia Bundestagu. Odporúčania týchto občianskych zhromaždení  
budú uverejnené ako tlačovina Bundestagu a budú sa na ne vzťahovať obvyklé parlamentné  
postupy. To okrem iného umožní rokovania príslušných výborov.  
Rakúsko  
Vopred neboli definované žiadne všeobecné pravidlá týkajúce sa spôsobu zvolania,  
prerokovania a podávania správ na zhromaždení občanov o zmene klímy. Riadiaci orgán  
(spolkové ministerstvo pre oblasť klímy, životného prostredia, energetiky, mobility, inovácií  
a technológií, „BMK”) si najal externého poradcu, aby pripravil proces, ktorý zahŕňal  
predovšetkým celoeurópsku výzvu na predkladanie ponúk na organizáciu zhromaždenia  
občanov. BMK nedefinovala žiadne konkrétne usmernenia týkajúce sa organizácie  
a pripravovaného procesu/postupu, s výnimkou celkového rozpočtu.  
11  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
4 Zloženie zhromaždenia občanov  
Belgicko  
Na základe článku 3 § 2 ods. 1 vyhlášky nemecky hovoriaceho  
spoločenstva z 25. februára 2019 sa občianske zhromaždenia skladajú z 25  
až 50 občanov, ktorí sa vyberajú žrebovaním. Rokovacie výbory Valónskeho  
parlamentu sa skladajú z 36 až 45 občanov, ktorí sa vyberajú žrebovaním.  
Cyprus  
V parlamente seniorov, detskom parlamente, mládežníckom parlamente  
a zasadnutiach občianskej spoločnosti je 56 členov, čo zodpovedá počtu  
kresiel, ktoré sú v súčasnosti obsadené v Snemovni reprezentantov. Občania  
sa zúčastňujú na základe vlastného záujmu, a nie na základe náhodného  
výberu.  
Čierna Hora Prvé občianske zhromaždenie bolo zložené z 53 občanov.  
Európsky  
parlament  
Konferencia o budúcnosti Európy vytvorila štyri európske občianske  
panely, každý s približne 200 európskymi občanmi, ktorí boli vybraní  
náhodným výberom z 27 členských štátov. Celkovo išlo o približne 800  
občanov a 80 z nich bolo navyše členmi pléna konferencie.  
Estónsko  
Írsko  
Zhromaždenie má od 40 do 358 občanov.  
Prvé zhromaždenie občanov (Konvent ústavy) pozostávalo zo 66 občanov  
a 33 politikov. Nasledujúce občianske zhromaždenia boli zložené zo 100  
občanov.  
Nemecko  
Občianske zhromaždenia budú mať 160 členov, pričom všetci budú  
náhodne vybraní občania.  
Rakúsko  
Občianske zhromaždenie o klimatických zmenách bolo zložené zo 100  
občanov, ktorí reprezentovali celú populáciu Rakúska, pričom všetci boli  
vybraní náhodne.  
Spojené  
kráľovstvo  
Počet členov sa líši, ale všetci sú náhodne vybraní občania. Napríklad  
Klimatické zhromaždenie Spojeného kráľovstva bolo zložené zo 108 členov  
vybraných prostredníctvom procesu známeho ako sortition alebo  
„občianska lotéria” tak, aby bolo zloženie reprezentatívne pre obyvateľstvo  
Spojeného kráľovstva.  
Aké požiadavky museli/musia spĺňať náhodne vybraní členovia?  
Parlament nemecky hovoriacej komunity v Belgicku  
hlavné bydlisko sa musí nachádzať na území nemecky hovoriaceho spoločenstva;  
minimálny vek 16 rokov;  
12  
 
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
nesmú byť právoplatne odsúdení za trestný čin, ktorý by mal za následok pozbavenie  
alebo pozastavenie práva voliť vo voľbách do parlamentu nemecky hovoriaceho  
spoločenstva;  
nesmú vykonávať niektoré verejné funkcie.  
Valónsky parlament  
musia mať belgickú štátnu príslušnosť;  
musia mať hlavné bydlisko na území Valónskeho regiónu;  
minimálny vek 18 rokov;  
nesmú byť právoplatne odsúdení za trestný čin, ktorý by mal za následok pozbavenie  
alebo pozastavenie práva voliť vo voľbách do valónskeho parlamentu;  
nesmú vykonávať niektoré verejné funkcie;  
nesmú sa nachádzať v zjavnom konflikte záujmov.  
Bruselský francúzsky hovoriaci parlament  
hlavné bydlisko sa musí nachádzať na území regiónu Brusel – hlavné mesto;  
minimálny vek 16 rokov;  
nesmú byť odsúdení za trestný čin, ktorý by mal za následok pozbavenie alebo  
pozastavenie práva voliť v komunálnych voľbách;  
nesmú vykonávať niektoré verejné funkcie;  
nesmú sa nachádzať v zjavnom konflikte záujmov.  
Čierna Hora  
členovia musia byť starší ako 18 rokov a oprávnení voliť.  
Európsky parlament  
Výber sa uskutočnil náhodným výberom občanov prostredníctvom externého  
kontraktora, ktorý pokrýval celú populáciu, hoci bol obmedzený na občanov EÚ vo veku  
od 16 rokov. Museli reprezentovať sociologickú rozmanitosť EÚ (rôzne skupiny  
zastúpené na základe piatich kritérií: geografický pôvod – národnosť, mesto/vidiek –  
sociálno-ekonomické zázemie, úroveň vzdelania, pohlavie a vek);  
Tretinu každej skupiny museli tvoriť mladí ľudia (vo veku 16 – 25 rokov), aby sa  
zabezpečila relatívne vyššia miera reprezentatívnosti;  
Rozdelenie medzi členské štáty sa uskutočnilo s prihliadnutím na metodiku degresívnej  
proporcionality uplatňovanú na zloženie Európskeho parlamentu.  
Írsko  
Záležalo na jednotlivých občianskych zhromaždeniach;  
V prípade niektorých občianskych zhromaždení museli byť občania oprávnení hlasovať  
v referende (starší ako 18 rokov a zapísaní v zozname voličov);  
13  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Pri iných občianskych zhromaždeniach stačilo, aby mal človek trvalý pobyt v danom  
štáte.  
Nemecko  
Účastníci musia mať v zásade minimálne 16 rokov a trvalý pobyt v Nemecku;  
Ak sa konkrétna téma týka len určitých občanov (napríklad zavedenie povinnej verejnej  
služby pre občanov), účasť môže byť obmedzená len na nich.  
Rakúsko  
Členovia občianskeho zhromaždenia o zmene klímy museli mať od 16 do 84 rokov  
a museli žiť v Rakúsku;  
Osoby narodené v iných krajinách a žijúce v Rakúsku menej ako päť rokov boli vylúčené  
V Salzburgsku – účastníci minimálne 16 rokov a vo Vorarlbergu museli mať účastníci od  
15 do 75 rokov;  
Rakúske občianstvo nie je podmienkou.  
Spojené kráľovstvo  
Vo všeobecnosti museli byť členovia obyvateľmi Walesu alebo osobami s trvalým  
pobytom v Spojenom kráľovstve staršími ako 16 rokov;  
V prípade občianskeho zhromaždenia Škótska však museli byť občania oprávnení voliť  
podľa škótskeho zákona o voľbách.  
14  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
5 Spôsoby premietnutia správy z občianskeho zhromaždenia  
alebo jeho časti na parlamentnom rokovaní  
Belgicko  
Parlament nemecky  
hovoriaceho spoločenstva  
Valónsky parlament  
Parlament regiónu hlavného  
mesta Brusel (a Spoločné  
zhromaždenie Komisie  
Spoločného spoločenstva)  
a bruselský francúzsky  
hovoriaci parlament  
Podľa článku 9 dekrétu z 25.  
februára 2019 sa odporúčania  
zhromaždenia občanov  
zasielajú parlamentnému  
výboru príslušnému pre  
prerokúvanú tému. Počas  
verejného zasadnutia tohto  
parlamentného výboru  
odporúčania predkladá  
delegácia zhromaždenia  
občanov. Následne o  
Podľa článku 130a bodu 17 Rovnako ako v prípade  
ods. 1 rokovacieho  
poriadku valónskeho  
parlamentu sa správa  
valónskeho parlamentu, na  
základe článku 25/1, bod 15,  
odsek 1 rokovacieho  
poradného výboru vrátane poriadku Parlamentu  
návrhov odporúčaní, ktoré regiónu Brusel-hlavné mesto  
poslanci prijali alebo  
zamietli, formálne  
a článku 42ter, § 15 ods. 1  
rokovacieho poriadku  
adresuje stálemu výboru, bruselského frankofónneho  
do ktorého pôsobnosti parlamentu je správa  
patrí téma, o ktorej rokoval poradného výboru vrátane  
odporúčaniach spoločne  
diskutujú členovia  
poradný výbor. Tento  
výbor skúma, či a aké  
návrhov odporúčaní, ktoré  
poslanci prijali alebo zamietli,  
zhromaždenia občanov na  
jednej strane a členovia  
parlamentného výboru  
a zodpovedný(í) minister(i) na  
strane druhej. Po  
opatrenia by sa mali prijať formálne adresovaná  
na vykonanie odporúčaní. stálemu výboru, do ktorého  
pôsobnosti patrí téma,  
o ktorej rokoval poradný  
výbor. Tento výbor skúma, či  
a aké opatrenia by sa mali  
odporúčaniach majú  
nasledovať opatrenia na ich  
realizáciu. Na tento účel  
vypracuje príslušný  
prijať na vykonanie  
odporúčaní.  
parlamentný výbor  
v spolupráci so zodpovednými  
ministrami stanovisko k  
implementácii odporúčaní,  
v ktorom uvedie, či a ako by sa  
odporúčania mali  
implementovať. Ak sa  
implementácia odporúčania  
zamietne, politické orgány to  
musia odôvodniť.  
15  
 
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Cyprus  
V prípade zasadnutí Parlamentu seniorov, Detského parlamentu, Parlamentu mládeže  
a zasadnutí občianskej spoločnosti sa správy výborov predložili predsedovi Parlamentu.  
Čierna Hora  
Odporúčania oboch kôl prvého zhromaždenia občanov Čiernej Hory boli prezentované na  
osobitných plenárnych zasadnutiach, ktoré sa konali v parlamente. Boli zriadené s cieľom  
poskytnúť priestor občanom a ich voleným zástupcom na národnej úrovni na diskusiu  
o odporúčaniach zhromaždenia občanov. Na podujatí sa zúčastnili zástupcovia občanov,  
poslanci čiernohorského parlamentu, poslanci Európskeho parlamentu, zástupcovia občianskej  
spoločnosti zapojení do projektu a medzinárodní odborníci v oblasti deliberatívnej demokracie.  
Estónsko  
Návrhy ľudového zhromaždenia z roku 2013 predložil estónskemu parlamentu prezident  
republiky. Rada Riigikogu ich postúpila na ďalšie konanie ústavnému výboru. Výbor vypracoval  
svoj plán prerokovania návrhov ľudového zhromaždenia.  
Európsky parlament  
O odporúčaniach národných a európskych občianskych zhromaždení a o podnetoch získaných  
z viacjazyčnej digitálnej platformy sa diskutovalo na plenárnom zasadnutí konferencie. Po jej  
prijatí sa o správe o konečnom výsledku konferencie diskutovalo v Európskom parlamente,  
najmä 4. mája 2022, a následne boli prijaté dve uznesenia, jedno “o nadviazaní na závery  
konferencie o budúcnosti Európy” a druhé, ktoré vyzýva na prijatie Konventu o revízii zmlúv.  
Írsko  
Správy sa predkladajú snemovni Oireachtas pre informáciu všetkých poslancov.  
Nemecko  
Správa občianskych zhromaždení, ktoré má zriadiť nemecký Bundestag, bude prezentovaná  
predsedovi nemeckého Bundestagu a predložená plénuako oficiálna tlač („Bundestagsdrucksache").  
Rakúsko  
Záverečná správa Občianskeho zhromaždenia o zmene klímy bola verejne odovzdaná  
predsedovi Národnej rady a zástupcom všetkých strán zastúpených v parlamente. Nebol však  
dohodnutý žiadny formálny postup, ako správu v parlamente prerokovať. Predseda výboru pre  
životné prostredie sa niekoľko mesiacov po odovzdaní správy stretol s delegáciou občanov –  
išlo však len o neformálne stretnutie.  
Spojené kráľovstvo  
Vo všeobecnosti sa správy občianskych zhromaždení predkladali zúčastnenému národnému  
alebo regionálnemu parlamentu.  
16  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
6 Implementácia odporúčaní zhromaždenia občanov v parlamente  
alebo vo vláde  
Belgicko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo  
V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne štatistiky. Ak sú odporúčania všeobecné, je ťažké ich  
implementovať do číselných údajov.  
Cyprus  
Počas rokov fungovania Parlamentu seniorov, Detského parlamentu, Parlamentu mládeže  
a zasadnutí občianskej spoločnosti sa zohľadnilo mnoho odporúčaní a správ, a to aj  
prostredníctvom postúpenia týchto správ a odporúčaní príslušným ministerstvám.  
Čierna Hora  
Odporúčanie z prvého zhromaždenia občanov Čiernej Hory na posilnenie finančnej  
transparentnosti všetkých rozpočtových jednotiek posúdil parlament a výsledkom bolo  
zorganizovanie prvej konferencie o rozpočtovej transparentnosti 7. decembra 2021.  
Odporúčania občanov týkajúce sa zlepšenia postavenia zamestnancov v zdravotníctve a vo  
verejnom sektore boli čiastočne implementované.  
Estónsko  
Tri z 15 návrhov ľudového zhromaždenia z roku 2013, ktoré boli zaslané parlamentu, sa stali  
súčasťou právnych predpisov. Štyri návrhy boli čiastočne implementované alebo  
preformulované ako záväzky vo vládnom programe.  
Európsky parlament  
Implementácia návrhov a opatrení z konferencie prebieha v počiatočnom štádiu. Tri inštitúcie  
však spoločne zahrnuli všetky body legislatívnej povahy súvisiace s konferenciou, ktoré boli  
uvedené v pracovnom programe Komisie, aj do svojho spoločného vyhlásenia o legislatívnych  
prioritách na roky 2023/24, v ktorom sú zmapované kľúčové spisy do konca volebného  
obdobia.  
Írsko  
Odporúčania občianskeho zhromaždenia o ústave a občianskeho zhromaždenia 2016 – 2018  
boli implementované, na ďalšie však vláda nereagovala.  
17  
 
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
7 Záver  
Občianske zhromaždenia sa stali pevnou súčasťou procesu konzultácií o dôležitých politikách  
vo viacerých európskych demokraciách. Aj z predloženej analýzy je zrejmé, že ich forma  
smeruje k viac inštitucionalizovanej forme, pričom parlamenty sú kľúčovým aktérom pre ich  
efektívne vykonávanie. Tieto inovácie si vyžiadali aj viaceré organizačné zmeny v rámci  
parlamentov. Napríklad v Rakúsku sa vytvorili nové pracovné pozície pre osoby zodpovedné  
za prenesenie pozitívnych skúseností z regionálnych parlamentov na ten federálny.  
V Nemeckom spolkovom sneme vzniklo dokonca nové oddelenie s ročným rozpočtom  
približne 3 milióny Eur, ktoré bude občianske zhromaždenia organizovať.  
V štátoch, kde existuje silné (inštitucionalizované) prepojenie medzi zhromaždeniami  
občanov a parlamentom, môže mať zapojenie parlamentu rôzne podoby:  
tesné prepojenie medzi zhromaždeniami občanov a parlamentom existuje v tom zmysle,  
že parlament sa bez ohľadu na absenciu právneho alebo inštitucionálneho rámca podieľa  
na organizácii zhromaždení občanov a/alebo sa zaväzuje prerokovať či zaviesť do praxe  
odporúčania týchto zhromaždení;  
zhromaždenie občanov organizuje parlament, napríklad prostredníctvom uznesenia,  
pričom parlament v rozhodnutí určuje svoj vzťah k zhromaždeniu občanov, ako aj  
spôsob, akým sa budú prerokovávať odporúčania zo zhromaždenia občanov;  
zákony alebo iné predpisy alebo rokovací poriadok nielenže ustanovujú zriadenie  
zhromaždenia občanov (niekedy dokonca v rámci samotného parlamentu vo forme  
zmiešaného výboru zloženého z poslancov a občanov), ale určujú aj vzťah medzi  
parlamentom a zhromaždením občanov a spôsob, akým sa budú odporúčania  
zhromaždenia občanov prerokúvať.  
Štáty s najrozvinutejším inštitucionálnym rámcom občianskych zhromaždení  
pri parlamentoch  
Belgicko  
Cyprus  
Írsko  
Pravidlá sú regulované zákonom, dokonca vzniknú zmiešané výbory za  
účasti politikov a verejnosti.  
Zvolil odlišnú štruktúru, keď pri parlamente pôsobia viaceré zhromaždenia  
zastupujúce deti a mládež, dôchodcov, ale aj občiansku spoločnosť.  
Občianske zhromaždenia sa vytvárajú na základe uznesenia oboch komôr  
parlamentu, s jasne definovanými témami a pravidlami.  
Nemecko  
Vytvárajú sa na základe uznesenia Spolkového snemu, došlo k vytvoreniu  
nového oddelenia v rámci parlamentnej administratívy, ktoré bude mať  
zhromaždenia na starosti.  
18  
 
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
Na výskumnom seminári organizovanom belgickým parlamentom a ECPRD, ktorý sa konal  
v marci 2023, sa diskutovalo aj niekoľko problematických bodov spojených s praxou  
parlamentných zhromaždení:  
Hlavnou ideou občianskych zhromaždení je získať reprezentatívny názor „náhodne  
vybraných bežných“ občanov na riešenie kľúčových problémov a politík v danej krajine.  
Do popredia sa však dostala aj otázka, či reprezentatívnosť nejde na úkor efektivity.  
V jednom európskom štáte napríklad vyberali do zhromaždenia len občanov, ktorí  
súhlasili s ideou, že hlavným faktorom zodpovedným za klimatické zmeny sú aktivity  
človeka/ľudstva. Dospeli totiž k presvedčeniu, že osoby, ktoré odmietajú názor veľkej  
väčšiny vedeckej komunity, by neboli prospešné pre získanie relevantných odporúčaní.  
Keďže činnosť takýchto zhromaždení prebieha v horizonte mesiacov či dokonca rokov,  
viaceré štáty čelili problému s vysokou absenciou resp. rotáciou členov/občanov.  
Niektoré štáty dospeli k tomu, že museli výrazne navýšiť finančné prostriedky pre  
členov občianskych panelov, aby sa ich mohli zúčastňovať a boli schopní pokryť náklady  
na dopravu, ubytovanie, ale napríklad aj na zabezpečenie starostlivosti o ich deti.  
Dôležitým bodom je efektívne riešenie návrhov a odporúčaní, ktoré vzídu z občianskych  
zhromaždení tak, aby sa implementovali, alebo aby sa o nich aspoň rozhodovalo.  
Viaceré prieskumy medzi účastníkmi ukázali, že ich zaujíma, či ich návrhy niekto  
implementoval. Účastníkov zvyčajne nezaujímalo, čo je dôvodom, prečo odporúčania  
neboli realizované. Aj to ukazuje, že občianske zhromaždenia je potrebné brať ako súčasť  
participácie/spolurozhodovania občanov na veciach verejných a nielen ako prieskum  
verejnej mienky.  
19  
Porovnávacia analýza: Občianske zhromaždenia pri parlamentoch  
– inovatívny nástroj spolupráce s občanmi  
8 Použité zdroje  
Belgicko. Návrh zákona, ktorým sa ustanovujú zásady žrebovania občanov do zmiešaných  
výborov a občianskych panelov organizované z iniciatívy snemovne reprezentantov.  
Interná databáza Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD).  
Požiadavka č. 5272 Parlamenty a občianske zhromaždenia (Parliaments and Citizens’  
Assemblies). Dostupné po prihlásení: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu  
Použité zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu.  
20