NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VIII. volebné obdobie
___________________________________________
Číslo: CRD-779/2023
1528a
S p o l o č n á s p r á v a
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528) v druhom čítaní ___________________________________________________________________________
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
2
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2201 z 3. mája 2023 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528) na prerokovanie výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
III.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528) prerokoval a odporúčal ho schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 781 z 8. júna 2023.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny
uznesením a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o predmetnom návrhu zákona nerokovali, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neboli uznášaniaschopné.
3
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o uvedenom návrhu zákona nerokoval.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1.V čl. I 5. bode (§ 29 ods. 2) sa na konci pripája táto veta: „Za súhlas pri trestnom čine znásilnenia a iných formách sexuálneho násilia podľa § 199 sa nepovažuje prejav vôle poškodeného, ktorý už urobil v súvislosti s predchádzajúcou súložou alebo inou sexuálnou praktikou.“.
Podľa platného trestného zákona sa za znásilnenie považuje také správanie páchateľa, ktoré nevyhnutne súvisí s páchaním násilia alebo využitím bezbrannosti obete (napr. obeť je pod vplyvom drog, alkoholu). Trestný zákon teda nepredpokladá, že k trestnému činu znásilnenia môže dôjsť aj voči dospelej žene bez násilia, napr. za okolností, že žena z dôvodu strachu, stavu tzv. zamrznutia, síce jednoznačne nesúhlasí so sexuálnym aktom, páchateľ o tom vie, ale napriek tomu tento stav ženy zneužije.
Platná definícia znásilnenia teda kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia a prejaveného odporu, pričom nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu, ako to vyžaduje medzinárodné právo a normy, s ktorými súhlasia aj odborníčky a odborníci v oblasti rodovo podmieneného násilia na Slovensku aj v zahraničí.
Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života približne 100 000 žien na Slovensku. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie (38%), pokus o znásilnenie (42%), súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila (36%), nútené dotyky na intímnych miestach (35%) a iné (31%), napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. Veľká väčšina žien (88%) páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien (38%) alebo známych žien (28%). V 10% boli páchateľmi príbuzní.
Výsledky prieskumu tiež poukazujú na pretrvávajúcu negatívnu stopu, ktorú zanecháva sexuálne násilie, o čom svedčia zdôvodnenia, prečo sa ženy neobrátili na políciu. Až 85% žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc.
Sexuálne násilie je na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom, ktorý priamo zasahuje desaťtisíce ľudí. Aktuálna zákonná definícia znásilnenia spolu
4
s nedostatočným prístupom zo strany polície a ďalších štátnych zložiek sa negatívne odráža vo všeobecne nízkej miere nahlasovania sexuálneho násilia, udržiava nízke spoločenské povedomie o výskyte a okolnostiach sexuálneho násilia a v konečnom dôsledku nezabezpečuje ľuďom na území SR ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách.
Sex bez súhlasu ako trestný čin (znásilnenie) nie je v legislatíve európskych krajín neznámy. Naopak, pozná ho viacero štátov ako napr. Belgicko, Chorvátsko, Cypru,s Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, UK...a ďalšie k tomu pristupujú. Najnovšie švajčiarska Národná rada 1.júna 2023 zmenila legislatívu upravujúcu znásilnenie. Nová definícia hovorí, že „sex proti vôli druhej zúčastnenej osoby“ je znásilnenie. Prijatie zákona znamená koniec zastaranej definície znásilnenia, podľa ktorej musela byť pri znásilnení použitá fyzická sila, hrozba násilia alebo nátlak.
S ohľadom na novú formuláciu skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia sa dopĺňa logicky aj ustanovenie o pojme súhlas v trestnom zákone.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2.V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
„30. V § 40 ods. 4 sa slová „odseku 1 alebo 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1 alebo 3“.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. V súvislosti s touto zmenou sa primerane upraví ustanovenie o účinnosti (Čl. XIX).
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz, vzhľadom na zmenu navrhovanú v čl. I 29. bod.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3.V čl. I bod 30 § 40a ods. 2 sa za slovo „súd“ vkladá slovo „podmienečne“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje a upresňuje navrhované znenie § 40a ods. 2.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5
4. V čl. I 31. bode sa slová „§ 56 ods. 5“ nahrádzajú slovami „§ 56 ods. 4“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhovaný novelizačný bod. Slovo „úhrnný“ sa nachádza v súčasnom znení zákona v § 56 ods. 4, pričom k vloženiu nového odseku a prečíslovaniu odsekov dochádza až následne, v čl. I 47. bode návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5.V čl. I bod 32 § 45b ods. 1 sa za slovo „kontrolu“ vkladajú slová „dodržiavania uloženej povinnosti alebo obmedzenia podľa § 33a“.
Zmenou sa reaguje na vyskytujúcu sa neželanú aplikačnú prax, kedy súdy ukladajú kontrolu technickými prostriedkami bez toho, aby uložili aj povinnosť, ktorej dodržiavanie sa má sledovať (napr. nepriblížiť sa k poškodenej).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
6.V čl. I bod 50 § 58 ods. 2 sa slová „§ 254 ods. 4 alebo 5“ nahrádzajú slovami „§ 254 ods. 3 alebo 4“ a slová „§ 279 ods. 4 alebo 5“ sa nahrádzajú slovami „§ 279 ods. 2 alebo 3“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje ustanovenie a upravuje vnútorný odkaz na trestný čin Porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 4 alebo 5, vzhľadom na zmenu navrhovanú v čl. I bodoch 274. a 275., kde dochádza k zmene trestných sadzieb, k úprave znenia jednotlivých kvalifikovaných podstát a k vypusteniu odseku 5. Taktiež ide o legislatívno-technickú opravu odkazu na § 279.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
7.V čl. I 50. bode § 58 ods. 2 slová „z trestnej podľa § 233 ods. 4“ nahrádzajú slovami „z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 4“, za slovami „§ 277 ods. 3 alebo “ sa vkladá číslica „4“ a slová „nezaplatenia dane a poistného“ sa nahrádzajú slovami „nezaplatenie dane, cla, poistného a povinného príspevku“.
6
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa dopĺňa chýbajúci odkaz na odsek 4 a zároveň sa reaguje na zmenu názvu trestného činu navrhovaného v čl. I 316. bod.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8.V čl. I bod 50 § 58 ods. 3 písm. d) sa za slová „§ 233 ods. 5“ vkladajú slová „alebo 6“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa dopĺňa chýbajúci odkaz na § 233 odsek 6.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
9.V čl. I 58. bod znie:
„58. V § 61 ods. 6 sa slová „skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin nezaplatenia dane a poistného“ nahrádzajú slovami „skrátenia dane, cla, poistného a povinného príspevku podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin neodvedenia dane, poistného a povinného príspevku podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2, 3 alebo ods. 4 a trestný čin nezaplatenie dane, cla, poistného a povinného príspevku“ a vypúšťajú sa slová „alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3“.“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, reaguje na zmenu názvu a skutkových podstát trestných činov navrhovaných v čl. I 312. až 315. bod.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
10. V čl. I 63. bode v úvodnej vete sa slová „8 až 12“ nahrádzajú slovami „8 až 13“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje zrejmá nesprávnosť v označení vložených odsekov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
11.V čl. I bod 72 § 66 ods. 1 písm. c) a d) sa za slovo „prostriedkami“ vkladajú slová „podľa § 45b“.
7
Ide o precizáciu textu v súvislosti so zmenou § 45b v 5. bode pozmeňujúceho návrhu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
12.V čl. I 73. bode § 68 ods. 5 písm. c) sa slovo „primeraných“ vypúšťa.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje terminológia v rámci návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
13.V čl. I bod 103 § 95 ods. 4 sa vypúšťa čiarka za slovom „§ 368“ a slová „§ 369“.
V čl. 8 odsek 3 smernice 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV neumožňuje uplatniť výnimku súhlasu na distribúciu pornografického diela, preto je potrebné § 369 z výpočtu vypustiť. Pri výrobe, nadobúdaní a držbe sa navyše požaduje, aby bol tento materiál výlučne na súkromné použitie.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
14.V čl. I bod 126 znie:
„126. V § 128 ods. 1 sa za slová „v oblasti verejnej správy“ vkladá čiarka a slová „osoba, ktorej je zverená právomoc v súvislosti so správou finančných prostriedkov Európskej únie a rozhodovaním o nich vrátane poskytovania alebo kontroly finančných prostriedkov Európskej únie“.“.
Na účely smernice EP a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva sa verejným činiteľom (čl. 4 ods. 4) rozumie aj akákoľvek iná osoba, ktorá má na starosti a vykonáva verejnú službu súvisiacu so správou finančných záujmov Únie alebo s rozhodovaním o nich v členských štátoch alebo v tretích krajinách. V čl. I bode 126 § 128 ods. 1 sa tak pojem „verejný činiteľ“ rozširuje aj o osobu, ktorej je zverená právomoc v súvislosti so správou, poskytovaním alebo kontrolou finančných prostriedkov Európskej únie.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8
15.V čl. I 161. bode § 199 vrátane nadpisu znie:
㤠199
Znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia
(1) Kto vykoná na inej osobe bez jej súhlasu súlož alebo inú sexuálnu praktiku alebo ju bez jej súhlasu zapojí do sexuálnych praktík s treťou osobou, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužije bezbrannosť tejto osoby.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a.závažnejším spôsobom konania,
b.na chránenej osobe,
c.z osobitného motívu,
d.na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo
e.spoločným konaním najmenej dvoch osôb.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a
a.spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, alebo
b.bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a.a spôsobí ním smrť, alebo
b.za krízovej situácie.“.
Podľa platného trestného zákona sa za znásilnenie považuje také správanie páchateľa, ktoré nevyhnutne súvisí s páchaním násilia alebo využitím bezbrannosti obete (napr. obeť je pod vplyvom drog, alkoholu). Trestný zákon teda nepredpokladá, že k trestnému činu znásilnenia môže dôjsť aj voči dospelej žene bez násilia, napr. za okolností, že žena z dôvodu strachu, stavu tzv. zamrznutia, síce jednoznačne nesúhlasí so sexuálnym aktom, páchateľ o tom vie, ale napriek tomu tento stav ženy zneužije.
Platná definícia znásilnenia teda kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia a prejaveného odporu, pričom nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu, ako to vyžaduje medzinárodné právo a normy, s ktorými súhlasia aj odborníčky a odborníci v oblasti rodovo podmieneného násilia na Slovensku aj v zahraničí.
Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života približne 100 000 žien na Slovensku. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie (38%), pokus o znásilnenie (42%), súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila (36%), nútené dotyky na intímnych miestach (35%) a iné (31%), napríklad nútenie
9
k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. Veľká väčšina žien (88%) páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien (38%) alebo známych žien (28%). V 10% boli páchateľmi príbuzní.
Výsledky prieskumu tiež poukazujú na pretrvávajúcu negatívnu stopu, ktorú zanecháva sexuálne násilie, o čom svedčia zdôvodnenia, prečo sa ženy neobrátili na políciu. Až 85% žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc.
Sexuálne násilie je na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom, ktorý priamo zasahuje desaťtisíce ľudí. Aktuálna zákonná definícia znásilnenia spolu s nedostatočným prístupom zo strany polície a ďalších štátnych zložiek sa negatívne odráža vo všeobecne nízkej miere nahlasovania sexuálneho násilia, udržiava nízke spoločenské povedomie o výskyte a okolnostiach sexuálneho násilia a v konečnom dôsledku nezabezpečuje ľuďom na území SR ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách.
Sex bez súhlasu ako trestný čin (znásilnenie) nie je v legislatíve európskych krajín neznámy. Naopak, pozná ho viacero štátov ako napr. Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, UK...a ďalšie k tomu pristupujú. Najnovšie švajčiarska Národná rada 1.júna 2023 zmenila legislatívu upravujúcu znásilnenie. Nová definícia hovorí, že „sex proti vôli druhej zúčastnenej osoby“ je znásilnenie. Prijatie zákona znamená koniec zastaranej definície znásilnenia, podľa ktorej musela byť pri znásilnení použitá fyzická sila, hrozba násilia alebo nátlak.
Navrhovanou zmenou sa sleduje cieľ, aby sexuálny styk akéhokoľvek druhu, ktorý je vykonaný bez súhlasu zúčastnenej osoby, bol trestným činom. Navrhovaná úprava je inšpirovaná Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne. Požiadavka, aby v daných prípadoch došlo k „donúteniu“, čo podľa výkladových komentárov k Trestnému zákonu predpokladá vynakladanie aktívneho odporu, nie je správna, nakoľko každá obeť reaguje na stresovú situáciu inak, tzv. fight or flight režim môže nahradiť naopak paralýza a neschopnosť akokoľvek proti situácii zakročiť. Zároveň sa nejaví ako správna ani požiadavka, aby pre trestnosť takéhoto konania bolo nevyhnutné použiť násilie alebo jeho bezprostrednú hrozbu, pretože napríklad pri nerovnosti postavení páchateľa a obete, či už z dôvodu nerovného postavenia žien a mužov, alebo z dôvodu inej pozície autority, napríklad zamestnávateľa, môže byť buď bezprostredná hrozba rôzne vnímaná obeťou a páchateľom alebo ani nemusí existovať a napriek tomu dôjde k sexuálnemu násiliu.
Vyššia trestná sadzba v prípade skutočného použitia násilia, jeho hrozby alebo v prípade využitia bezbrannosti obete zostane
10
zachovaná v odseku 2 a oproti súčasnému nastaveniu nedochádza k zmene.
Predkladaná zmena definície znásilnenia na sexuálny styk bez súhlasu je kľúčovým krokom k odstraňovaniu sexuálneho násilia a rešpektovaniu sexuálnej autonómie a telesnej integrity každého človeka. Znásilnenie je akt neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ako aj závažného zasahovania do sexuálnej integrity a súkromia osoby, preto má štát pozitívnu povinnosť zabezpečiť, aby bol takýto čin trestne a účinne stíhateľný.
Navrhovaná úprava je inšpirovaná rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva. V roku 2003 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len “ESĽP“) vo veci M.C. proti Bulharsku uviedol, že bol „presvedčený, že akýmkoľvek rigidným prístupom k trestnému stíhaniu sexuálne motivovaných trestných činov, ako napríklad vyžadovanie dôkazov o fyzickom odpore (obete) za každých okolností, sa riskuje, že niektoré typy znásilnenia zostanú nepotrestané, čím sa ohrozí účinná ochrana sexuálnej autonómie jednotlivca. V súlade so súčasnými štandardami a trendmi v tejto oblasti, sa konkrétne povinností členských štátov vyplývajúce z článkov 3 a 8 dohovoru musia chápať ako požadujúce penalizáciu a účinné stíhanie všetkých sexuálnych konaní vykonaných bez súhlasu obete, a to aj pri absencii fyzického odporu obete“. Podľa ESĽP súčasný právny vývoj vedie k vnímaniu znásilnenia ako akéhokoľvek nesúhlasného sexuálneho činu, čo zahŕňa prípady, keď je obeť paralyzovaná a neschopná odporu.
Tento prístup zároveň zahŕňa situácie tzv. ustrnutia pri znásilnení, ktoré je pomerne bežné, alebo pasivitu obete v snahe ochrániť si život a zdravie (napr. štúdia švédskej pohotovostnej kliniky pre obete znásilnenia ukázala, že 70 % z nich zažilo reakciu „zmrazeného strachu“.)
Vyšetrovanie takto definovaného znásilnenia a sexuálneho násilia si bude vyžadovať hodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti s cieľom ustanoviť od prípadu k prípadu, či obeť slobodne súhlasila s vykonaním sexuálneho aktu. Takéto hodnotenie musí poznať širokú škálu behaviorálnych reakcií na sexuálne násilie a znásilnenie, ktoré obete prejavujú a nie sú založené na predpokladoch typického správania sa v takýchto situáciách, ani na rodových stereotypoch a mýtoch o mužskej a ženskej sexualite. Osobitne bude potrebné vysporiadať sa s momentami ustrnutia alebo pasivity obete podmienenej strachom o svoje zdravie a život alebo obavou z možných následkov napr. na deti a blízke osoby.”
Prečo je dôležité mať v trestnom čine znásilnenia podmienku súhlasu? Je to vyjadrenie rešpektu a dôstojnosti k druhému človeku. Požiadavka súhlasu pre sexuálne aktivity od zúčastnených osôb chráni obete, ženy, dievčatá pred znásilnením.
Je na tom spoločenská zhoda. Z výsledkov aktuálneho prieskumu, ktorý pre Amnesty International Slovensko uskutočnila agentúra Focus, vyplýva, že: 91 % opýtaných si
11
myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením. Toto presvedčenie prevláda aj u ľudí, ktorí sa identifikujú ako konzervatívni. Zároveň si 89 % myslí, že sex bez súhlasu by mal byť trestným činom. Až 86% opýtaných považuje za problém, že súčasne platná definícia znásilnenia nekladie dôraz na slobodný súhlas všetkých zúčastnených.
Postihovanie všetkých prejavov sexuálneho násilia je cesta k spoločnosti, kde žena ako najčastejšia obeť, má rovnocenné postavenie, má rovnaký prístup k spravodlivosti. Pre obeť je zložité samotné podanie trestného oznámenia, štatisticky menej ako polovica žien podá trestné oznámenie pre znásilnenie. Pre dôsledné potlačenie tohto násilia je dôležitá jednoznačná právna úprava, ktorá dá obeti šancu preukázať, že k znásilneniu došlo. Predkladaná právna úprava k tomuto cieľu smeruje.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
16.V čl. I bod 307 v § 270 odsek 1 znie:
„(1) Kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere
a)sebe alebo inému zadováži,
b)prechováva, alebo
c)dovezie, vyvezie, prepraví, prijme alebo získa s cieľom uviesť ich do obehu,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až osem rokov.“.
V zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) smernice EP a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV, sa za trestné má považovať dovoz, vývoz, preprava, prijatie alebo získanie falšovanej meny s cieľom uviesť ju do obehu s vedomím, že ide o falšovanú menu. Smernica úmysel uvedenia takýchto peňazí do obehu požaduje aj pri dovoze, vývoze a preprave, ktorý v pôvodne navrhovanom písmene c) chýba.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
17.V čl. I 317. bode § 278 ods. 1 sa za slová „verejné zdravotné“ vkladá slovo „poistenie“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa do textu § 278 ods. 1 dopĺňa chýbajúce slovo.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
12
18.V čl. I bod 344 § 304a ods. 1 sa vypúšťajú slová „vo väčšom rozsahu“.
IV zmysle čl. 3 ods. 1 písm. i) smernice EP a Rady 2008/99 z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, sa vyžaduje aby bolo trestné výroba, dovoz, vývoz, uvádzanie na trh alebo používanie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, avšak na trestnosť takéhoto konania sa nevyžaduje škoda vo väčšom rozsahu a teda uvedené zužuje trestnosť takýchto činov a je v rozpore so smernicou.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
19.V čl. I 378. bode § 337 ods. 3 sa slová „jeden až päť“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť“ a v ods. 4 sa slová „tri až osem“ sa nahrádzajú slovami „tri roky až osem“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje trestná sadzba v kvalifikovaných skutkových podstatách.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
20.V čl. I 386. bode sa slová „b) až k)“ nahrádzajú slovami „b) až j)“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou upravuje zrejmá nesprávnosť pri preznačení jednotlivých písmen pri zmene v § 348 ods. 1.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
21.V čl. I bod 420 § 438k sa slová „31. decembra 2023“ nahrádzajú slovami „31. marca 2024“ a v nadpise a v texte ustanovenia sa slová „1. januára 2024“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2024“.
Vzhľadom na rozsah zmien je potrebné zabezpečiť dostatočnú legisvakanciu pre orgány aplikácie práva.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
22.V čl. I bod 421 § 439a sa v nadpise slová „1. januára 2024“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2024“.
13
Vzhľadom na rozsah zmien je potrebné zabezpečiť dostatočnú legisvakanciu pre orgány aplikácie práva.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
23. V čl. I 423. bode sa za slovom „pobytu“ vkladá bodka a vypúšťajú sa slová „a slová „Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002“ slovami „Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6“.“.
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa ponecháva zaužívaný systém citácie právne záväzných aktov EÚ.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
24.V čl. I 425. bod znie:
„425. V prílohe č. 3 body 2 a 3 znejú:
„2. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001).
3. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002).“.“.
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa ponecháva zaužívaný systém citácie právne záväzných aktov EÚ.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
25. V čl. I 426. bode sa za slovom „2002/568/SVV“ vkladá bodka a vypúšťajú sa slová „a slová „Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 192, 31. 7. 2003“ sa nahrádzajú slovami „Ú. v. EÚ L 192, 31. 7. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6“.“.
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa ponecháva zaužívaný systém citácie právne záväzných aktov EÚ.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
14
26.V čl. I 427. bode v prílohe č. 3 bod 14 sa slová „(Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv.5)“ nahrádzajú slovami „(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv.5; Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004)“.
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa ponecháva zaužívaný systém citácie právne záväzných aktov EÚ.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
27.V čl. II 25. bode § 209 ods. 1 sa slová „obžaloby a obsahuje“ nahrádzajú slovami „obžaloby obsahuje“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňuje zrejmá nesprávnosť.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
28.V čl. II 36. bode § 217 ods. 1 sa slová „alebo opakovane spáchať“ nahrádzajú slovami „alebo opakovane spáchal“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňuje zrejmá formulačná nesprávnosť.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
29.V Čl. II sa za bod 78 vkladá nový bod 79, ktorý znie:
„79. V § 363 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Novelizačný bod nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (Čl. XIX).
Cieľom návrhu je napomôcť obnove dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému (v roku 2005 parlamentom v podobe nového Trestného zákona schválenému) zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní. Zároveň sa tým zlepší
15
dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363 Trestného poriadku.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
30.V čl. II bod 81 znie:
„81. V § 394 ods. 4 písm. b) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak nejde o postup podľa § 405a až § 405d.“.“.
Uvedené je potrebné z dôvodu rozlíšenia situácií, kedy v dôsledku straty účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dôjde aj k zániku trestnosti a súd má postupovať podľa navrhovaného § 405a nasl. od situácií, kedy k zániku trestnosti nedôjde a súd má rozhodovať o obnove konania.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
31.V čl. II bod 82 v § 405a odsek 1 znie:
„(1) Ak v dôsledku zmeny zákona alebo straty účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy zanikla trestnosť činu (ďalej len „zmena zákona“), súd na návrh odsúdeného preskúma právoplatné rozhodnutie vydané na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol ešte celkom vykonaný. Súd môže rozhodnutie preskúmať aj bez návrhu odsúdeného; urobí tak vždy, ak zmenou zákona došlo k zániku trestnosti činu, odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný trest.“.
Ide o precizáciu textu tak, aby z neho nevyplývalo, že súd preskúma z dôvodu zmeny zákona každé právoplatné rozhodnutie, ktorého trest ešte nebol celkom vykonaný, ale iba tie, u ktorých zmena zákona môže mať za následok zánik trestnosti činu. V nadväznosti na doplnenie § 405b v 32. bode pozmeňujúceho návrhu sa na konci ustanovenie dopĺňa o prípady, v ktorých bol uložená úhrnný alebo súhrnný trest.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
32.V čl. II bod 82 v § 405b ods. 1 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „ustanovenia § 41 až 43 Trestného zákona sa použijú primerane“ a na konci sa pripája táto veta: „Ak uložený úhrnný alebo súhrnný trest by bol primeraným aj k zostávajúcemu zbiehajúcemu sa
16
trestnému činu, ktorý nie je zmenou zákona dotknutý, súd odmietne návrh odsúdeného uznesením, proti ktorému môže odsúdený podať sťažnosť.“.
Ustanovenie sa dopĺňa o situácie, v ktorých bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý je vzhľadom na zbiehajúci sa trestný čin, ktorý nie je zmenou zákona dotknutý, primeraný.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
33.V čl. II bod 82 § 405b ods. 2 sa slovo „Rozhodnutie“ nahrádza slovom „Rozsudok“.
Ustanovenie je nutné upraviť vzhľadom na zmenu § 405b ods. 1 v 32. bode pozmeňujúceho návrhu, aby sa nevzťahovalo aj na zmienené uznesenia.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
34.V čl. II sa za bod 86 vkladá nový bod 87, ktorý znie:
„87. V § 408 ods. 2 sa slová „jeden rok“ nahrádzajú slovami „dva roky“.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. V súvislosti s touto zmenou sa primerane upraví ustanovenie o účinnosti (Čl. XIX).
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje súčasné znenie s navrhovanou zmenou v čl. II 89. bod.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
35.V čl. II sa za bod 97 vkladá nový bod 98, ktorý znie:
„98. § 414a sa vrátane nadpisu vypúšťa.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (Čl. XIX).
Z dôvodu vypustenia možnosti premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia uvedenom v súčasnom § 65a Trestného zákona v čl. I bod 70, sa stal § 414a Trestného poriadku upravujúci jej výkon obsolentným.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
17
36.V čl. II sa za bod 98 vkladá nový bod 99, ktorý znie:
„99. V § 415 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak súd rozhodne o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného, ktorému bolo popri treste odňatia slobody uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ nevykonal, súd súčasne rozhodne podľa § 446a.“.
Doterajší odsek 4 sa prečísluje ako odsek 5.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (Čl. XIX).
Uvedeným ustanovením sa má odstrániť neželaná aplikačná prax a to v situáciách, keď má odsúdený uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ nevykonal vo výkone trestu odňatia slobody, napr. z dôvodu nedostatočných kapacít v ústave, a z dôvodu nevykonania ochranného liečenia ho súd podmienečne neprepustí, hoci odsúdený spĺňa všetky ostatné podmienky na uloženie podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
37.V čl. II bod 129 § 445 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona sa začne až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody; v takom prípade sa ustanovenie § 446a nepoužije.“.
Ide o precizáciu textu ustanovenia, ktoré upravuje nariaďovanie ochranného liečenia v súvislosti s novo navrhovanou úpravou protialkoholického a protitoxikomanického liečenia a liečenia závislosti na hazardných hrách v Trestnom zákone.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
38.V čl. II bod 129 § 446 ods. 1 sa bodkočiarka nahrádza bodkou, vypúšťajú sa tieto slová: „predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý“, a na konci sa pripája táto veta: „Predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý“.
Špecifikuje sa typ zasadnutia, na ktorom sa rozhoduje o zmene formy ochranného liečenia. Vzhľadom na väčší zásah do práv odsúdeného, ktorý predstavuje ústavná forma ochranného liečenia, sa navrhuje, aby súd rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
18
39.V čl. II sa za bod 141 vkladá nový bod 142, ktorý znie:
„142. § 465 vrátane nadpisu znie:
㤠465
Upustenie od potrestania
Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 2 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu rovnopis rozsudku. Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.“.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (Čl. XIX).
Vzhľadom na úpravu výkonu podmienečného upustenia od potrestania v novo navrhovanom § 420a (čl. II bod 100) sú ustanovenia odsekov 2 až 5 obsolentné.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
40.V čl. II bod 143 § 567t sa slová „31. decembra 2023“ nahrádzajú slovami „31. marca 2024“ a v nadpise a v texte ustanovenia sa slová „1. januára 2024“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2024“.
Vzhľadom na rozsah zmien je potrebné zabezpečiť dostatočnú legisvakanciu pre orgány aplikácie práva.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
41.V čl. III 3. bode § 17 ods. 3 sa slovo „zákon“ vypúšťa.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňuje slovo „zákon“ z dôvodu jeho nadbytočnosti.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
42.V čl. III 14. bode sa za slová „§ 58 ods. 4“ vkladajú slová „písm. a).
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa spresňuje novelizačný bod.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
19
43.V čl. XIV sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 11 ods. 2 sa slová „odseku 2 alebo odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 3 alebo odseku 4“.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz súčasného znenia § 11 ods. 1, vzhľadom na zmenu navrhovanú v čl. XIV 2. bod.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
44.V čl. XV bod 5 úvodná veta znie „§ 15 vrátane nadpisu znie“ a pod označenie § 15 sa vkladá nadpis „Peňažný trest“.“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa opravuje neúmyselné vypustenie nadpisu § 15.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
45.V čl. XV bod 7 znie:
„7. V prílohe bod 1 znie:
„1. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002).“.“.
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa ponecháva zaužívaný systém citácie právne záväzných aktov EÚ.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
46.V čl. XV sa vypúšťa bod 8.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa ponecháva zaužívaný systém citácie právne záväzných aktov EÚ.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
20
47.V čl. XVII v novelizačnom bode sa slová „§ 2 ods. 1 písm. d) bod 1“ nahrádzajú slovami „§ 2 písm. d) prvom bode“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje znenie novelizačného bodu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
48.V čl. XIX sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. apríla“.
Vzhľadom na rozsah zmien je potrebné zabezpečiť dostatočnú legisvakanciu pre orgány aplikácie práva.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:
-samostatne o bodoch 1 a 15, s odporúčaním schváliť;
-samostatne o bode 29, s odporúčaním schváliť;
-spoločne o bodoch 2 až 14, 16 až 28, 30 až 48, s odporúčaním schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 1528a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 806 z 13. júna 2023.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Juraja Šeligu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov
21
a pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Milan Vetrák v. r.
predseda Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej republiky
Bratislava 13. júna 2023