DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20), v ktorom Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení (ďalej len „smernica o ochrane biotopov“) v spojení s jej článkom 7, z článku 6 ods. 2 smernice o ochrane biotopov v spojení s jej článkom 7, ako aj z článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) v platnom znení (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“) a to tým

-vyňala programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodnú ťažbu dreva a opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami z požiadavky, aby v prípade, že môžu mať pravdepodobne významný vplyv na územia sústavy Natura 2000, podliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov na príslušné územia z hľadiska cieľov ochrany týchto území,

-neprijala vhodné opatrenia na zabránenie poškodzovaniu biotopov a podstatnému rušeniu v osobitne chránených územiach vyhlásených na ochranu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) (CHVÚ Nízke Tatry, CHVÚ Tatry, CHVÚ Veľká Fatra, CHVÚ Muránska planina – Stolica, CHVÚ Chočské vrchy, CHVÚ Horná Orava, CHVÚ Volovské vrchy, CHVÚ Malá Fatra, CHVÚ Poľana, CHVÚ Slovenský Raj, CHVÚ Levočské vrchy a CHVÚ Strážovské vrchy),

-neprijala osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa biotopov hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) v rámci chránených vtáčích území vyhlásených na jeho ochranu, aby sa zabezpečilo jeho prežitie a rozmnožovanie v oblasti jeho rozšírenia (CHVÚ Nízke Tatry, CHVÚ Tatry, CHVÚ Veľká Fatra, CHVÚ Muránska planina – Stolica, CHVÚ Volovské vrchy, CHVÚ Malá Fatra a CHVÚ Levočské vrchy).

Návrhom zákona sa sleduje zabezpečenie náležitej transpozície a uplatnenia príslušných ustanovení smerníc Európskej únie v súlade s uvedeným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Návrhom zákona sa tiež sleduje zabezpečenie náležitej transpozície a uplatnenia smernice o ochrane biotopov v nadväznosti na odôvodnené stanovisko Európskej komisie v rámci konania o porušení zmlúv č. 2016/2091 - nedostatočnosť národného zoznamu území európskeho významu a odôvodnené stanovisko Európskej komisie v rámci konania o porušení zmlúv č. 2019/2141 - nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú z článku 4 ods. 4 a článku 6 smernice o ochrane biotopov.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie a sociálne vplyvy a pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ide o úpravu v nadväznosti na zmeny v ustanoveniach § 27.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa dopĺňajú konania, v ktorých sa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody, konkrétne ide o schválenie projektu starostlivosti o lesný pozemok. Uvedené doplnenie nadväzuje na už existujúcu úpravu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), podľa ktorej sa v tomto konaní vyžaduje stanovisko orgánu ochrany prírody. V prípade týchto konaní je nevyhnutné, aby boli príslušné projekty posúdené z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny osobitne území sústavy Natura 2000.

K bodom 3 až 5

Vypustenie príslušných odsekov súvisí s novou úpravou § 28 a § 28c.

K bodu 6

Ustanovenie reflektuje požiadavky vyplývajúce z konania, ktoré Európska komisia vedie voči Slovenskej republike vo veci porušenia smernice o ochrane biotopov v súvislosti s nevyhlásením území európskeho významu za osobitne chránené územia (odôvodnené stanovisko Európskej komisie v rámci konania o porušení zmlúv č. 2019/2141).

K bodu 7

Z dôvodu potreby zjednotenia postupov sa ustanovuje, akým spôsobom sa vymedzujú hranice chráneného územia, jeho zón a ochranného pásma vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K bodu 8

Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na vypustenie príslušných ustanovení v § 14.

K bodom 9 až 14

Navrhovanými úpravami v § 27 sa zosúlaďujú postupy pri schvaľovaní národného zoznamu území európskeho významu a vyhlasovaní chránených území európskeho významu so smernicou o ochrane biotopov v nadväznosti na konanie, ktoré Európska komisia vedie voči Slovenskej republike vo veci porušenia smernice o ochrane biotopov v súvislosti s nevyhlásením území európskeho významu za osobitne chránené územia (odôvodnené stanovisko Európskej komisie v rámci konania o porušení zmlúv č. 2019/2141).

K bodu 15

Navrhovaná úprava § 28 reflektuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20), podľa ktorého si Slovenská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z čl. 6 ods. 3 v spojení s čl. 7 smernice o ochrane biotopov tým, že vyňala programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodnú ťažbu dreva, ako aj opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami z požiadavky, aby

v prípade, že môžu mať pravdepodobne významný vplyv na územia sústavy Natura 2000, podliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov na príslušné územia z hľadiska cieľov ochrany týchto území. V tomto smere Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku uviedol, že ustanovenie § 23 ods. 9 v spojení s § 23 ods. 8 zákona o lesoch povoľuje ťažbu, ktorá prekračuje celkový objem dreva predpísaný na ťažbu v rámci programu starostlivosti o lesy bez toho, aby bol uvedený akýkoľvek údaj o predchádzajúcom posúdení vplyvov takejto ťažby a bez toho, aby sa vyžadovalo povolenie orgánu ochrany prírody. Ďalej tiež uviedol, že rozhodnutie orgánu ochrany prírody sa vyžadovalo len pre piaty stupeň ochrany spojený s bezzásahovým režimom, takže opatrenia na predchádzanie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených škodlivými činiteľmi v prvých štyroch stupňoch ochrany nepodliehali žiadnemu povoleniu a teda ani žiadnemu primeranému posúdenie ich vplyvov. Vzhľadom na skutočnosť, že doterajšie postupy v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a zákona o lesoch týkajúce sa vykonávania náhodnej ťažby neboli v súlade s ustanoveniami smernice o ochrane biotopov, ako aj vzhľadom na to, že je v praxi nereálne a neefektívne posudzovanie každej náhodnej ťažby vykonávanej v územiach sústavy Natura 2000, navrhuje sa, aby aj v rámci programu starostlivosti o lesy boli upravené opatrenia na ochranu lesa, ktoré budú predmetom posúdenia z hľadiska vplyvov na územie sústavy Natura 2000. V rámci tohto dokumentu budú stanovené regulatívy pre vykonanie ťažby, resp. iných opatrení na ochranu lesa v porastoch, kde si to budú vyžadovať záujmy ochrany územia sústavy Natura 2000. Pokiaľ bude nevyhnutné postupovať nad rámec stanovených limitov, uvedené bude možné riešiť zmenou programu starostlivosti o lesy alebo vydaním súhlasu orgánu ochrany prírody. Vzhľadom na skutočnosť, že obdobný problém ako v prípade náhodnej ťažby vyvstáva aj v prípade mimoriadnej ťažby, ustanovuje sa, v akých prípadoch je možné túto činnosť vykonávať so súhlasom orgánu ochranu prírody, resp. bez tohto súhlasu. Vzhľadom na skutočnosť, že nová právna úprava sa týka len nových programov starostlivosti o lesy, nadväzuje na ňu právna úprava aj v rámci prechodných ustanovení. Na vykonanie ťažby sa budú uplatňovať aj výnimky podľa § 29 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorých bude v zákonom stanovených prípadoch možné vykonávať ťažbu bez akýchkoľvek obmedzení. V rámci novej právnej úpravy sa tiež namiesto vydávania odborného stanoviska ustanovuje rozhodovacia pôsobnosť orgánu ochrany prírody, obdobne ako je tomu v prípade zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené vyplýva z potreby umožniť účasť verejnosti v rámci tohto konania v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie (viď napr. rozsudok C-243/15). V prípade programov starostlivosti o lesy sa z dôvodu osobitného postavenia týchto dokumentov upravuje osobitný postup hodnotenia vplyvov na územia sústavy Natura 2000, ktorého účelom je zjednodušenie procesu, ktorý nebude pozostávať zo zisťovacieho konania, ale len z odborného hodnotenia, a to aj za účasti verejnosti v súlade s právne záväznými aktmi Európskej únie.

K bodu 16

Ide o úpravu v nadväznosti na zmeny v § 28.

K bodu 17

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť ochranu chránených území pred činnosťami, ktoré môžu poškodiť predmet ich ochrany vrátane území sústavy Natura 2000. Súčasne sa

určuje postup, ktorým sa zabezpečí, že uložené opatrenia budú aplikovateľné čo najskôr a predíde sa tak vzniku, resp. zväčšeniu rozsahu negatívnych vplyvov. Nová právna úprava vyplýva z potreby zabezpečenia uplatnenia čl. 6 ods. 2 smernice o ochrane biotopov, ako aj častí rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20) týkajúcich sa uplatnenia daného ustanovenia smernice o ochrane biotopov. Pokiaľ na základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody dôjde k obmedzeniu bežného obhospodarovania (§ 61 ods. 2), môže si vlastník pozemku uplatniť na orgáne ochrany prírody finančnú náhradu.

K bodu 18

Umožňuje sa uplatniť výnimky z podmienok územnej ochrany ustanovené v § 29 aj vo vzťahu k ťažbe dreva a opatreniam na ochranu lesa a teda vykonávať takúto činnosť vo vybraných prípadoch aj bez súhlasu orgánu ochrany prírody.

K bodu 19

Predmetná úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 54 ods. 4.

K bodu 20

Ide o úpravu, ktorá umožní plnenie úloh Vojenského spravodajstva v chránených územiach bez obmedzujúcich podmienok stanovených v rámci územnej ochrany.

K bodom 21 a 22

Predmetnou úpravou sa umožní vykonávanie leteckej prípravy a výcviku, ako aj vykonávanie činností na obranu štátu vo vojenských obvodoch a územiach potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu alebo slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ktoré zasahujú do chránených území.

K bodu 23

Uvedenou úpravou sa spresňuje, v akých prípadoch možno povoliť výnimku zo zakázaných činností v intenciách čl. 6 smernice o ochrane biotopov.

K bodu 24

Predmetná úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v ustanovení § 52.

K bodu 25

Ustanovuje sa lehota pre oznámenie plánovanej činnosti, ktorá v zákone o ochrane prírody a krajiny absentovala a ktorá je nevyhnutná pre uplatnenie ďalšieho postupu orgánom ochrany prírody. Súčasne sa upravuje aj postup v nadväznosti na novú úpravu § 28c, ako aj povinnosť orgánu ochrany prírody v určenej lehote oznámiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku, že oznámenú činnosť môže vykonať. Samotné vykonanie činnosti však nie je podmienené zaslaním tohto oznámenia orgánu ochrany prírody.

K bodu 26

Ide o spresnenie textu vzhľadom na novú úpravu v § 28 ods. 1.

K bodom 27 až 29

Spresňujú sa ustanovenia o označovaní osobitne chránených častí prírody a krajiny tak, aby bolo možné v teréne označovať tabuľou alebo iným značením všetky chránené územia uvedené v § 17 ods. 1. Ustanovenie odseku 2 týkajúce sa označovania sa vypúšťa z dôvodu, že uvedená pôsobnosť organizácie ochrany prírody je uvedené v § 65a ods. 2. Úprava predmetných ustanovení súvisí so zabezpečeným ochrany území sústavy Natura 2000.

K bodom 30 až 36

S cieľom reflektovať stav, keď sa na úrovni Slovenskej republiky v oblasti ochrany prírody a krajiny schvaľujú dokumenty vyplývajúce z legislatívy a politík Európskej únie, ako aj z medzinárodných dohovorov, sa ustanovuje, že uvedené strategické dokumenty vytvárajúce rámec pre schválenie ďalšej dokumentácie na regionálnej alebo miestnej úrovni budú definované ako dokumentácia ochrany prírody a krajiny. V rámci úpravy jednotlivých druhov dokumentov starostlivosti sa tiež z dôvodu prehľadnosti rozlišujú dve skupiny dokumentov záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny. Tiež sa zavádza nová dokumentácia ochrany prírody a krajiny - dokumenty ekologickej konektivity s cieľom najmä identifikácie ekologických koridorov na regionálnej úrovni a zabezpečenia ich funkcií s ohľadom aj na potrebu zabezpečenia koherencie sústavy Natura 2000. Ďalej sa spresňuje zavedený pojem dokument starostlivosti o lesy tým, že ho zákon definuje ako projekt starostlivosti o lesný pozemok a program starostlivosti o lesy. Vzhľadom na skutočnosť, že lesné hospodárenie v územiach sústavy Natura 2000 vrátane ťažby dreva musí zohľadňovať ochranu týchto území, ako to vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20), je pre realizáciu hospodárskych opatrení v lesoch nutné zabezpečiť, aby samotný program starostlivosti o lesy obsahoval opatrenia, ktorých uplatnením sa predíde, príp. zabráni vzniku negatívnych dopadov na územia sústavy Natura 2000 a tieto boli aj v praxi vykonateľné. Taktiež sa upravujú postupy týkajúce sa schvaľovania vybranej dokumentácie ochrany prírody a krajiny.

K bodu 37

Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť vykonanie neodkladných opatrení v chránených územiach, najmä územiach sústavy Natura 2000 podľa schválenej dokumentácie ochrany prírody a krajiny na neobhospodarovaných pozemkoch. Za neobhospodarované pozemky sa na účely daného ustanovenia považujú pozemky, na ktorých dlhodobo nie je zabezpečená starostlivosť, ako je kosenie alebo pasenie.

K bodom 38 až 42

Ide o úpravu, ktorá spresňuje postupy pri poskytovaní finančného príspevku s cieľom zabezpečiť najmä starostlivosť o biotopy v chránených územiach osobitne v územiach sústavy Natura 2000. Tieto opatrenia sú potrebné aj v súvislosti s manažmentom na lokalitách s biotopmi hlucháňa hôrneho v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20).

K bodu 43

Nanovo sa upravujú ustanovenia týkajúce sa výkupu pozemkov za účelom zefektívnenia postupu, ktorý bude využívaný v súvislosti so schváleným plánom obnovy a odolnosti SR. Na určenie hodnoty vykupovaných pozemkov sa v súlade s ustanovením § 61 ods. 6 zákona použijú príslušné osobitné predpisy a pokiaľ to bude potrebné a účelné, kúpna cena pozemkov

sa stanoví aj na základe znaleckých posudkov. Výkupy pozemkov sa prioritne budú týkať území sústavy Natura 2000, pričom cieľom je následne zabezpečenie starostlivosti o vykúpené pozemky v súlade so záujmami ochrany prírody, osobitne v prípade biotopov hlucháňa hôrneho.

K bodom 44 až 48

Účelom navrhovaných zmien je umožniť uzatvorenie zmluvy o starostlivosti aj s nájomcom pozemkov za účelom uskutočnenia opatrení potrebných pre zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov v chránených územiach, osobitne v územiach sústavy Natura 2000 a lokalitách hlucháňa hôrneho. Taktiež sa navrhovanou úpravou spresňuje terminológia a rozširuje sa uplatnenie zmluvnej starostlivosti v nadväznosti na zmeny v § 28.

K bodom 49 až 63

V nadväznosti na predchádzajúce zmeny a doplnenia v ustanoveniach zákona, ako aj z dôvodu potreby doplnenia chýbajúcej pôsobnosti jednotlivých orgánov ochrany prírody vo vzťahu k jednotlivým ustanoveniam zákona sa upravuje pôsobnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov, ako aj organizácií ochrany prírody.

K bodom 64 až 69

Ide o úpravu postupov v konaniach orgánov ochrany prírody vzhľadom na predchádzajúce zmeny a doplnenia.

K bodu 70

Vzhľadom na nejednotnosť postupu orgánov ochrany prírody sa stanovuje povinnosť v stanovených prípadoch vyžiadať si odborné stanovisko organizácie ochrany prírody, ktoré je kľúčovým podkladom pri posudzovaní činností vykonávaných v územiach sústavy Natura 2000. Súčasne sa ustanovuje, že orgány ochrany prírody pri rozhodovaní a vydávaní stanovísk podľa zákona o ochrane prírody a krajiny zohľadňujú záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území a dbajú na to, aby činnosti boli vykonávané v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny.

K bodu 71 až 73

Vzhľadom k predchádzajúcim k zmenám a doplneniam v zákone sa príslušne upravujú ustanovenia týkajúce sa príslušnosti a konania orgánov ochrany prírody.

K bodom 74 až 81

Upravujú skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov vzhľadom na predchádzajúce zmeny a doplnenia v ustanoveniach zákona.

K bodom 82 a 83

Navrhovaným doplnením sa umožní, že pozemky vo vlastníctve štátu vo vybraných chránených územiach bude môcť po dohode so správcom majetku štátu spravovať organizácia ochrany prírody, a to v prípadoch, keď je takáto správa efektívnejšia z hľadiska zabezpečenia verejného záujmu. Uvedené platí najmä pre prípady, keď je v chránenom území potrebné dlhodobo zabezpečovať alebo vo väčšom rozsahu zabezpečiť vykonanie osobitných opatrení za účelom

zabezpečenia starostlivosti o chránené územia nad rámec bežného obhospodarovania pozemkov, prípadne ak ide o pozemky s biotopmi, ktoré nevyžadujú obhospodarovanie a je účelné, aby boli v správe organizácie ochrany prírody. Ide o dôležitý právny nástroj aj z hľadiska potreby zabezpečenia starostlivosti o biotopy hlucháňa hôrneho, keďže je to práve organizácia ochrany prírody, ktorá je na plnenie takýchto úloh zriadená.

K bodu 84

Ustanovenie sa upravuje vzhľadom na predchádzajúce zmeny a doplnenia v návrhu zákona.

K bodu 85

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia vzhľadom na predchádzajúce zmeny a doplnenia v návrhu zákona. Navrhovaná úprava reflektuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20), podľa ktorého si Slovenská republika nesplnila povinnosti vyplývajúce z čl. 6 ods. 3 v spojení s čl. 7 smernice o ochrane biotopov, ako aj z článku 4 ods. 1 smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva tým, že vyňala programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodnú ťažbu dreva, ako aj opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami z požiadavky, aby v prípade, že môžu mať pravdepodobne významný vplyv na územia sústavy Natura 2000, podliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov na príslušné územia z hľadiska cieľov ochrany týchto území. Vo vzťahu k programom starostlivosti o lesy Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že zákon o lesoch v znení zmien, ktoré nadobudli účinnosť k 1. januáru 2020, už obsahuje výslovnú povinnosť vykonať primerané posúdenie vplyvov programov starostlivosti o lesy, ktorá však nemá vplyv na programy starostlivosti o lesy existujúce a schválené pred týmto dátumom, ktoré sú naďalej vyňaté z povinnosti uskutočniť takéto posúdenie. Toto ustanovenie teda nemá ekvivalent v skoršej právnej úprave. V rámci navrhovanej úpravy v súlade s uvedeným rozsudkom sa navrhuje posúdenie úmyselnej ťažby vykonávanej podľa programov starostlivosti o lesy, ktoré neboli posúdené z hľadiska vplyvov na územia sústavy Natura 2000, ako aj inej ťažby a opatrení na ochranu lesa. Organizácia ochrany prírody určí pre územia sústavy Natura 2000, v akom rozsahu v nich vykonávaná ťažba dreva nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom, programom alebo projektom významný vplyv na tieto územia a následne predloží určenie na schválenie orgánu ochrany prírody, ktorý o ňom rozhodne do 60 dní od jeho doručenia. Obsahové náležitosti určenia Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dohodne v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky následne vydá k postupu pri vydaní určenia usmernenie pre okresné úrady v sídle kraja a organizácie ochrany prírody. Súčasne sa upravuje postup umožňujúci vykonávanie ťažby dreva v prechodnom období do 31. decembra 2024, resp. do vydania rozhodnutia orgánu ochrany prírody, keď sa budú uplatňovať doterajšie ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny.

K čl. II

K bodom 1 a 2

Ide o spresnenie pojmu, resp. odkazu na zákon o ochrane prírody a krajiny.

K bodom 3 až 6

Navrhovanými bodmi sa vo väzbe na úpravu zákona o ochrane prírody a krajiny upravujú postupy týkajúce sa vyhotovenia programov starostlivosti o lesy súvisiace s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20).

K bodom 7 až 9

Ide o spresnenia, ktoré sa týkajú pojmov použitých v zákone a tiež pôsobnosti Vojenskej polície.

K bodom 10 až 15

Navrhovanými bodmi sa vo väzbe na úpravu zákona o ochrane prírody a krajiny upravujú postupy týkajúce sa vykonávania ťažby dreva súvisiace s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20).

K bodom 16 až 18

Ide o spresnenia, ktoré sa týkajú pôsobnosti Vojenskej polície, resp. pojmu použitého v zákone.

K bodom 19 až 27

Navrhovanými bodmi sa vo väzbe na úpravu zákona o ochrane prírody a krajiny upravujú postupy týkajúce sa vyhotovenia programov starostlivosti o lesy a vykonávania ťažby dreva v územiach sústavy Natura 2000 súvisiace s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20).

K bodom 28 a 29

Ide o spresnenia, ktoré sa týkajú pojmov použitých v zákone a tiež pôsobnosti Vojenskej polície.

K bodu 30

Ide o úpravu súvisiacu s vypustením ustanovenia § 23 ods. 10.

K bodu 31

Ide o úpravu prechodných ustanovení v nadväznosti na predchádzajúce zmeny a doplnenia upravujúce postupy týkajúce sa vyhotovenia programov starostlivosti o lesy a vykonávania ťažby dreva v územiach sústavy Natura 2000 súvisiace s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022 (C-661/20).

K bodu 32

Ide o úpravu pojmu.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. septembra 2023.