Príloha č. 2
1
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
z toho:
- vplyv na ŠR
Rozpočtové prostriedky
EÚ zdroje
- vplyv na obce
- vplyv na vyššie územné celky
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
Výdavky verejnej správy celkom
42 558
40 000 000
20 000 000
16 032 083
v tom: MŽP SR / 076
42 558
40 000 000
20 000 000
16 032 083
z toho:
- vplyv na ŠR
42 558
40 000 000
20 000 000
16 032 083
Rozpočtové prostriedky
42 558
40 000 000
20 000 000
16 032 083
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
3
13
13
10
- vplyv na ŠR
3
13
13
10
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
42 558
553 252
553 252
425 579
- vplyv na ŠR
0
553 252
553 252
425 579
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
v tom: VPS (zoznam prioritných investícií v rámci návrhu rozpočtu na roky 2023-2025)
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
42 558
40 000 000
20 000 000
16 032 083
Príloha č. 2
2
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Kvantifikácie výdavkov uvedené v analýze vplyvov na rozpočet predstavujú indikatívne sumy v súvislosti s uzatvorením a rekultiváciou skládok a budú sa upresňovať v nadväznosti na úlohu č. C.1 z uznesenia vlády SR s tým, že sa bude každoročne predkladať informácia a dokumentácia o jednotlivých projektoch s aktualizáciou finančného rámca a uvedením krytia predmetných výdavkov.
Celkový negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy predstavujú nižšie uvedené navrhované zmeny:
1. Splnenie záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ spočívajúce v uzatvorení a rekultivácii skládok odpadov, ktorých sa týka konanie o porušení zmlúv vedené podľa článku 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike, ktoré je momentálne v štádiu žaloby a vedené z dôvodu údajného nedodržania článku 14 písm. a) a b) v spojení s článkom 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, si bude vyžadovať poskytnutie finančných prostriedkov v nasledovnom rozsahu:
Bežné výdavky:
Finančné prostriedky určené na vytvorenie samostatného organizačného útvaru MŽP SR, ktorý bude zabezpečovať činnosti, súvisiace s uzatváraním a rekultiváciou skládok odpadov. Tento organizačný útvar zabezpečí uzavretie a rekultiváciu dotknutých skládok odpadov, ktoré spadajú pod konanie o porušení zmlúv zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike, ktoré je momentálne v štádiu žaloby. Celkové výdavky na činnosť nového organizačného útvaru na roky 2023 – 2025 sú vyčíslené na 297 905 eur.
Kapitálové výdavky:
Uzatvorenie a rekultivácia jedenástich skládok odpadov, ktoré sú predmetom konania o porušení zmlúv zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike, ktoré je momentálne v štádiu žaloby, si vyžiada celkové výdavky vo výške 74,5 mil. eur. Finančné prostriedky vynaložené na uzatvorenie a rekultiváciu skládok budú vymáhané od prevádzkovateľov dotknutých skládok odpadov, príp. od osôb, ktoré na seba prevzali ich práva a povinnosti.
Kapitálové výdavky boli zapracované do zoznamu investičných akcií predloženom v rámci návrhu rozpočtu kapitoly MŽP SR na roky 2023-2025 ako prioritné investičné akcie. Projekty na uzavretie a rekultiváciu jednotlivých skládok budú po ich aktualizácii predložené na hodnotenie UHP MF SR. V prípade upozornenia Európskej komisie alebo reálneho rizika2. stupňovej žaloby Európskej komisie o sankciách bude možné rozdelenie investícii prehodnotiť a zohľadniť pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2025.
2. Na zabezpečenie efektívneho systému výmeny informácii o najlepších dostupných technikách (BAT) je potrebné zriadiť BAT centrum na MŽP SR. Na jeho činnosť je potrebná alokácia finančných prostriedkov. Bez existujúcej podpory financovania BAT centra nebude možné vykonávať činnosti, ktoré Slovenská republika ako členský štát musí zabezpečiť v rámci výmeny informácii medzi členskými štátmi, dotknutými odvetviami, mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia a Európskou komisiou (Komisia). Na základe uvedeného sú v predloženom návrhu vyčíslené finančné prostriedky na zriadenie BAT centra, ako organizačného útvaru MŽP SR s horizontálnou pôsobnosťou, nakoľko jeho služby budú využívané ostatnými organizačnými útvarmi MŽP SR. Celkový negatívny vplyv na rozpočet výdavkov spojených s financovaním nového útvaru na roky 2024 – 2026 sú vyčíslené na 1 276 740 eur. Ide o výdavky, ktoré však nie je možné zabezpečiť v rámci limitu
Príloha č. 2
3
výdavkov kapitoly v uvedených rokoch. Ide predovšetkým o zabezpečenie personálnych kapacít potrebných pre riadny výkon štátnej správy.
3. V súvislosti so zmenou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov dochádza k navýšeniu správneho poplatku pri vydaní rozhodnutia o udelení povolenia na cezhraničný pohyb odpadov, a to o 450 eur a zavedeniu nového správneho poplatku pri vydaní zmeny súhlasu na cezhraničný pohyb odpadov vhodných na využitie v domácnosti; výška poplatku sa stanovuje na 300 eur. Zároveň dochádza k zrušeniu správneho poplatku pri vydávaní rozhodnutia o udelení súhlasu na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti vo výške 11 eur. Obidva novo zavedené poplatky ako aj zrušený poplatok sú hradené na nepravidelnej báze. Podmienkou pre uhradenie poplatku je vydanie príslušného rozhodnutia. Nie je možné vopred odhadnúť, koľko subjektov v danom rozpočtovom roku o vydanie rozhodnutia požiada a súvisiaci poplatok uhradí (alebo, v prípade zrušeného poplatku, koľko subjektov by tento poplatok uhradilo), a ani aká bude výška vybraných poplatkov v konkrétnom rozpočtovom roku.
Z uvedeného dôvodu nie sú zmeny správnych poplatkov súčasťou vyčíslenia vplyvov na rozpočet verejnej správy.
4. Pokiaľ ide o náklady na uzatvorenie a rekultiváciu skládok odpadov, návrh zákona síce predpokladá, že tieto náklady uhradia samotní prevádzkovatelia, resp. že budú od prevádzkovateľov vymáhané, avšak úspešnosť vymáhania nie je možné vopred odhadnúť, a preto nie je možné vyčísliť súvisiace príjmy rozpočtu verejnej správy. Rovnako to platí aj pri odhade príjmov rozpočtu verejnej správy súvisiacich so zavedením nových sankcií za porušenie novozavedených povinností, keďže nie je možné odhadnúť, či alebo koľkokrát dôjdek porušeniu novozavedených povinností.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona rieši viaceré pripravované zmeny v aktuálne platnej právnej úprave. Jednou z nich je problematika uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov, ktoré z rôznych dôvodov (napr. zánik bez právneho nástupcu, neplnenie povinností) neuzavrel ich prevádzkovateľ. Uzatvorenie takýchto skládok odpadov bude zabezpečovať MŽP SR, pričom na uzatváranie skládok odpadov sa prioritne použijú prostriedky z účelovej finančnej rezervy, ktorú povinne tvorí každý prevádzkovateľ skládky odpadov. Nie všetky skládky odpadov však majú vytvorenú dostatočnú účelovú finančnú rezervu, resp. niektoré ju nemajú vytvorenú vôbec. Ide o skládky odpadov, ktorých prevádzkovanie bolo povolené a v mnohých prípadoch aj ukončené pred nadobudnutím účinnosti aktuálnych právnych predpisov.
Skutočnosť, že niektoré skládky odpadov na našom území neboli riadne uzavreté a zrekultivované, vyústila do konania o porušení zmlúv zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike ktoré je momentálne v štádiu žaloby, v rámci ktorého Komisia konštatuje údajnú nesprávnu aplikáciu smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov Slovenskou republikou. Skládky, ktoré ukončili svoju činnosť a neboli do toho času riadne uzatvorené
Príloha č. 2
4
a zrekultivované sú v priamom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s európskou legislatívou.
Požiadavka na vyčlenenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa týka práve uzatvorenia takýchto skládok. V prípade, že nedôjde k čo najrýchlejšiemu uzatvoreniu dotknutých skládok, riskuje Slovenská republika značné finančné sankcie, ak Súdny dvor konštatuje porušenie záväzkov zo strany SR. Finančné sankcie bude tvoriť paušálna pokuta a denné penále, ktoré bude musieť Slovenská republika platiť až po kompletné odstránenie porušení – t. j. až po uzatvorenie a rekultiváciu všetkých dotknutých skládok. Výška takýchto sankcií by sa pohybovala v desiatkach miliónoch eur, plus všetky náklady, ktoré bude potrebné SR vynaložiť na odstránenie porušení (uzatvorenie skládok).
Predmetom návrhu je aj úprava zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov, vymedzenie účelovej finančnej rezervy ako majetku, ktorý nepodlieha exekúcii a úprava niektorých ustanovení, súvisiacich s environmentálnou škodou. V súvislosti so zmenou prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorá bude podliehať schvaľovaniu okresného úradu, nie je vyčíslený vplyv na počet zamestnancov OÚ, ani súvisiace mzdové náklady. Dôvodom je fakt, že zmena prevádzkovateľa skládky odpadov nahrádza doterajšiu ohlasovaciu povinnosť nového prevádzkovateľa skládky odpadov, v súvislosti s ktorou vykonávali okresné úrady evidenčné úkony a súvisiace administratívne opatrenia. Úkony okresných úradov, vykonávané po oznámení zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov tak budú nahradené inými úkonmi, vedúcimi k vydaniu súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov.
Ďalšou problematikou, ktorú navrhovaná právna úprava rieši je vytvorenie efektívneho BAT centra na MŽP SR so zabezpečeným finančným krytím. Návrh zákona predpokladá zriadenie BAT centra ako organizačného útvaru MŽP SR, ktorý koordinuje a zabezpečuje spracovanie a výmenu informácií o najefektívnejších technológiách a výrobných postupoch z pohľadu environmentálnych záťaží a využívania obnoviteľných zdrojov. Súčasne bude BAT centrum slúžiť ako znalostné centrum, disponujúce údajmi o technikách šetrných k životnému prostrediu a energii v priemyselných procesoch rôznych sektorov. Časom sa z tohto organizačného útvaru stane centrum posilňovania dynamiky inovácií pre transformujúci sa priemysel. Je potrebné zriadenie BAT centra aj z dôvodu, že aktuálne prerokovávaná smernica o priemyselných emisiách bude mať väčší rozsah zahŕňajúcich činností ako je napr. výroba vodíka, výroba batérií, ťažobnú činnosť a agro-priemyselné činnosti, ktoré doteraz smernica nezahŕňala.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2023
2024
2025
2026
Príloha č. 2
5
Uzavretie a rekultivácia skládok
0
39 446 748
19 446 748
15 606 504
Osobné výdavky
42 558
553 252
553 252
425 579
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
1.Bežné výdavky – náklady na zamestnancov na roky 2023 – 2025
1. Na splnenie záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ v oblasti uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov bude potrebné vytvorenie samostatného organizačného útvaru. Daný útvar bude pozostávať z 3 zamestnancov MŽP SR v zložení 1 vedúci zamestnanec a 2 zamestnancia vyžiada si nasledovné osobné výdavky:
Náklady na zamestnancov na rok 2023
Priemerné náklady na 3 zamestnancov, z toho 1 vedúci zamestnanec
Priemerné mesačné náklady na jedného zamestnanca = priemerná mesačná mzda (610) +
odvody (620): 2 628 eur + 918,50 eur = 3 546,50 eur
Priemerné mesačné náklady na 3 zamestnancov (1 vedúci zamestnanec + 2 zamestnanci):
10 639,50 eur
Priemerné náklady na 3 zamestnancov (1 vedúci zamestnanec + 2 zamestnanci) na mesiace
september až december 2023: = 42 558 eur
Náklady na zamestnancov na roky 2024 - 2025
Priemerné náklady na 3 zamestnancov, z toho 1 vedúci zamestnanec
Priemerné mesačné náklady na jedného zamestnanca = priemerná mesačná mzda (610) +
odvody (620): 2 628 eur + 918,50 eur = 3 546,50 eur
Priemerné mesačné náklady na 3 zamestnancov (1 vedúci zamestnanec + 2 zamestnanci):
10 639,50 eur
Priemerné ročné náklady na 3 zamestnancov (1 vedúci zamestnanec + 2 zamestnanci):
127 673,50 eur
Priemerné náklady na oddelenie na roky 2024 a 2025: 255 347 eur
2. BAT centrum, samostatný útvar bude pozostávať z 10 zamestnancov MŽP SR v zložení 1 vedúci zamestnanec a 9 zamestnancov, čo predstavuje nižšie uvedené osobné výdavky:
Náklady na zamestnancov na roky 2024 – 2026
Priemerné náklady na 10 zamestnancov, z toho 1 vedúci zamestnanec
Priemerné mesačné náklady na jedného zamestnanca = priemerná mesačná mzda (610) +
odvody (620): 2 628 eur + 918,50 eur = 3 546,50 eur
Príloha č. 2
6
Priemerné mesačné náklady na 10 zamestnancov (1 vedúci zamestnanec + 9 zamestnancov):
35 465 eur
Priemerné ročné náklady na 10 zamestnancov (1 vedúci zamestnanec + 9 zamestnancov):
425 580 eur
Priemerné náklady na oddelenie na roky 2024 a 2026: 1 276 740 eur.
Príloha č. 2
7
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Príloha č. 2
8
Tabuľka č. 4
MŽP SR
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
42 558
553 252
553 252
425 579
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
31 536
409 968
409 968
315 360
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
11 022
143 284
143 284
110 219
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
39 446 748
19 446 748
15 606 504
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
39 446 748
19 446 748
15 606 504
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
42 558
40 000 000
20 000 000
16 032 083
Príloha č. 2
9
Tabuľka č. 5
MŽP SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
3
13
13
10
z toho vplyv na ŠR
3
13
13
10
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
2 628
2 628
2 628
2 628
z toho vplyv na ŠR
2 628
2 628
2 628
2 628
Osobné výdavky celkom (v eurách)
42 558
553 252
553 252
425 579
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
31 536
409 968
409 968
315 360
z toho vplyv na ŠR
31 536
409 968
409 968
315 360
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
11 022
143 284
143 284
110 219
z toho vplyv na ŠR
11 022
143 284
143 284
110 219
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
10
Metodický postup pre analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
2.1.1. Financovanie návrhu
Predkladateľ: Vypĺňa informácie v tabuľke č. 1 na základe detailných informácií o príjmoch, výdavkoch a financovaní uvedených v tabuľkách č. 3 až č. 5. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu príjmy/výdavky subjektu verejnej správy znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa príjmy/výdavky subjektu verejnej správy zvýšia použije sa znamienko plus (+). Vplyv na obce a VÚC v riadku „z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti“ sa vypĺňa v prípade zavedenia nových úloh pri úprave pôsobnosti pre obce alebo vyššie územné celky, pričom štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky. V prípade, ak materiál má vplyv na rozpočet verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 2010 (pričom na hotovostnom princípe k vplyvu nedochádza), je potrebné, aby predkladateľ v takýchto prípadoch uviedol v komentári aj vplyv na rozpočet vyjadrený v metodike ESA 2010. Údaje sa uvádzajú za bežný rok a tri nasledujúce roky.
Posledným krokom v procese posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy je uviesť, aká časť tohto vplyvu si vyžiada zmeny rozpočtu verejnej správy. V niektorých prípadoch by bolo možné výdavky návrhu zvažovať v priebehu rozpočtového procesu a zahrnúť potrebné výdavky (aspoň čiastočne) do rozpočtu alebo strednodobého rozpočtového rámca. Rovnako sa môžu na financovanie politík použiť iné ako rozpočtové zdroje, napr. dary, zdroje z podnikateľskej sféry alebo osobitné schémy financovania. V takýchto prípadoch nebude mať realizácia daného návrhu žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity. Časť vplyvu bude môcť dotknutý subjekt vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úspore v iných výdavkoch.
MF SR: Preskúma všetky uvedené návrhy financovania z hľadiska ich primeranosti vrátane posúdenia návrhu na vplyv na rozpočet verejnej správy. Potvrdí, že sa uvádzajú všetky možné zdroje financovania návrhu. V prípade akýchkoľvek rozporov požiada predkladateľa, aby daný návrh upravil.
Vyplnenie časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu
Pre úplnosť sa táto časť uvádza aj v prílohe č. 2, aj keď proces pripomienkového konania si môže vyžadovať takýto popis uvádzať samostatne v niektorej z iných častí predkladaného návrhu.
Predkladateľ: V príslušnej časti popíše predkladateľ svoj návrh. Popis by mal umožniť dotknutým subjektom identifikáciu svojich konkrétnych aktivít a ich vplyvov na vlastný rozpočet a mal by obsahovať najmä:
Príloha č. 2
11
−Akú problematiku návrh rieši? Jasne definovať problematiku a vysvetliť, ako ju návrh rieši. Uviesť aj iné alternatívy, o ktorých sa uvažovalo a prečo boli vylúčené.
−Ktoré subjekty budú implementovať návrh? Popíšte jednotlivé úlohy rôznych organizácií.
−Na akej úrovni sa budú poskytovať výkony verejnej správy? Budú sa poskytovať celonárodne alebo regionálne? Koľko subjektov môže poskytnúť daný tovar / službu?
2.2.2. Charakteristika návrhu
Predkladateľ: Charakterizuje návrh na základe uvedených kategórií. Táto charakteristika by mala napomôcť ostatným dotknutým subjektom pochopiť podstatu návrhu a uľahčiť tým pripomienkovanie doložky. Jednotlivé druhy návrhov sú detailne popísané nižšie:
−zmena sadzby – návrh mení sadzbu dane alebo poplatkov alebo upravuje nominálnu (peňažnú) výšku dávky, napr. dávok štátnej sociálnej podpory. Určiť vplyv na rozpočet verejnej správy takéhoto návrhu je dosť jednoduché, keďže ide o priamy výpočet novej sadzby pre nezmenený objem aktivít (napr. počet osôb alebo transakcií), ktorých sa týka. Pravdepodobne nebudú potrebné žiadne ďalšie úpravy rozpočtu, napr. zníženie alebo zvýšenie počtu pracovníkov alebo vybavenia.
Pri výpočte vplyvov zmeny sadzby treba brať do úvahy aj tzv. “elasticitu dopytu”, keď napr. nárast daňovej sadzby napríklad na pohonné hmoty nespôsobí lineárne zvýšenie celkových príjmov z tejto dane.
−zmena v nároku – návrh upravuje definíciu okruhu osôb, ktoré majú nárok na dávku alebo ktorých sa dotýka určité ustanovenia zákona, t.j. znižuje alebo zvyšuje počet osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok. Vypočítať vplyv na rozpočet verejnej správy pri tomto druhu návrhu je trochu komplikovanejšie, keďže implementujúca organizácia musí vziať do úvahy niekoľko faktorov. Organizácia musí odhadnúť zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu na svoj rozpočet. Predpokladá sa, že nižší objem aktivít povedie k úsporám. Ak nie, je potrebné jednoznačne vysvetliť dôvody. K dispozícii by mali byť aj informácie o nákladoch v minulosti, na základe ktorých sa môže urobiť odhad.
−nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) – návrh zavádza novú službu alebo nariadenie v oblasti, v ktorej tieto doposiaľ neexistovali, alebo sa navrhuje zníženie rozsahu alebo úplné zrušenie existujúcej služby či nariadenia.
Tento návrh predstavuje veľkú výzvu pri odhadovaní nákladov, nakoľko pre takéto činnosti nemusí byť k dispozícii dostatok údajov. V takom prípade bude dôležité podrobne vysvetliť predpoklady.
−kombinovaný návrh – tento druh návrhu môže kombinovať prvky vyššie uvedených druhov, čím sa zvyšuje komplexnosť prípravy návrhu doložky.
−iné – používa sa na popis ostatných typov, ktoré nie sú pokryté v štyroch druhoch uvedených vyššie.
2.2.3. Predpoklady zmien v objeme aktivít
Predkladateľ: Od predkladateľa sa požaduje, aby určil zvýšenie alebo zníženie objemu aktivít, ktoré môže návrh vyvolať. Napríklad ak návrh požaduje každoročne preverovať kriminálne záznamy všetkých príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb, je potrebné uviesť počet osôb (príslušníkov bezpečnostných služieb), ktorí by mali byť skontrolovaní. Ďalšími príkladmi objemu aktivít môže byť počet prihlášok, inšpekcií, prijímateľov dávok,
Príloha č. 2
12
alebo zatknutí. Pretože sa vyžadujú odhady na bežný rok a 3 nasledujúce roky, je potrebné odhadnúť objem aktivít počas tohto štvorročného obdobia. Príloha č. 2 preto obsahuje aj tabuľku č. 2 na ročné odhady objemu aktivít.
Môže sa navrhovať aj zníženie objemu aktivít. Napríklad návrh zvýšiť limit pre verejné obstarávanie, kedy sa písomná ponuka bude požadovať iba pri obstarávacej cene dvojnásobne vyššej oproti súčasnému platnému právnemu stavu.
V tomto prípade by mal byť uvedený aj odhad počtu takýchto nákupov ročne. Takáto úprava by obmedzila administratívnu záťaž subjektov verejnej správy a generovala by úspory v ich prevádzkových nákladoch.
MF SR: Počas konzultačnej fázy môže zhodnotiť MF SR predpoklady uvedené predkladateľom, t. j. ich vhodnosť a konzistentnosť.
2.2.4. Výpočty vplyvov na rozpočet verejnej správy
V časti 2.2.4. prílohy č. 2 sa uvádzajú výpočty vplyvov na príjmy a výdavky, ktoré sa použijú v tabuľkách č. 3 až č. 5 prílohy č. 2. Výpočty a predpoklady ohľadom objemu aktivít pomôžu ostatným stranám (pripomienkujúcim subjektom, resp. MF SR) zhodnotiť, či boli vplyvy na príjmy a výdavky počítané správne. Rozsah tejto časti nie je obmedzený a je možné uviesť všetko, čo je potrebné na vysvetlenie výpočtu vplyvov návrhu, alebo je možné uviesť odkazy na tabuľky samostatne priložené k doložke.
Výpočet vplyvu na príjmy
Predkladateľ: Uvedie výpočty vplyvov na príjmy na základe predpokladaných objemov aktivít uvedených v časti 2.2.3. prílohy č. 2.
MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.
Výpočty príjmov sú spravidla kombináciou “základu” a “sadzby”.
Výpočet nákladov
Predkladateľ: Uvedie požadované vstupy a výpočty požadovaných výdavkov na základe odhadovaného objemu aktivít v časti 2.2.3. prílohy č. 2.
MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.
Logický reťazec stanovenia nákladov:
NÁVRH → ZMENA OBJEMU AKTIVÍT → POŽADOVANÉ VSTUPY → NÁKLADY
V tejto fáze je nevyhnutné najprv stanoviť vstupy, ktoré si vyžiadajú zmeny v objeme aktivít, ako je to uvedené v časti 2.2.3. prílohy č. 2 a následne vypočítať náklady na tieto vstupy.
Stanovenie požadovaných vstupov – bežné druhy vstupov sú:
Príloha č. 2
13
−zamestnanci – práca s klientmi, uplatňovanie nariadení a riadenie činností programu. Počet (a typ) zamestnancov neurčuje iba objemy miezd (610) a poistného (620), ale má vplyv aj na objem tovarov a služieb (630), keďže tieto často súvisia s počtom zamestnancov.
−vybavenie – pracovné stoly, počítače a pod. pre zamestnancov. Zariadenia nevyhnutné na poskytovanie služieb (napr. lavice v školách alebo laboratórne vybavenie). Niektoré návrhy nemusia požadovať nových zamestnancov, ale napríklad si budú vyžadovať nákup nového vybavenia.
−iné prevádzkové náklady – vrátane nákladov na elektrickú energiu, vykurovanie, telekomunikácie, prenájom priestorov, pohonných hmôt, tlačenia materiálov a pod.
−dopravné náklady – vozidlá pre zamestnancov, výdavky na služobné cesty, autobusy pre klientov, domáca a medzinárodná preprava.
−kapitálové investície – nové budovy, dátové alebo komunikačné systémy a pod.
2.3. Vyplnenie tabuliek č. 3 až 5 prílohy č. 2
Neoddeliteľnou súčasťou prílohy č. 2 sú tabuľky č. 3 až č. 5 prílohy pre výpočet vplyvu na príjmy, výdavky a zamestnanosť.
−pre návrhy bez vplyvov na rozpočet verejnej správy sa tabuľky č. 3 až č. 5 nemusia osobitne vypĺňať, v prílohe č. 1 v bode 10 časti A stačí uviesť, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Zhrnutie v prílohe č. 2 časti 2.1. sa vypĺňa podľa jednotlivých subjektov verejnej správy. Ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry (ďalej len programov), vyplnia sa tabuľky č. 3 až č. 5 za každý program; predkladateľ uvedie rozčlenenie podľa programov taktiež v zhrnutí 2.1. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak sa návrh týka viacerých programov u viacerých subjektov verejnej správy.
2.3.1. Tabuľka č. 3: tabuľka vplyvov na príjmy
Predkladateľ: Výška odhadovaného vplyvu na príjmy za jednotlivé subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2.
Tabuľka príjmov by mala vyjadrovať celkový vplyv na príjmy podľa podrobnej klasifikácie príjmov na základe vstupov od pripomienkujúcich strán. Celkový vplyv návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy v členení podľa jednotlivých subjektov verejnej správy, je potrebné uviesť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
2.3.2. Tabuľka č. 4: tabuľka vplyvov na výdavky
Predkladateľ :Výška odhadovaného vplyvu na výdavky za jednotlivé subjekty verejnej správy / programy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2 na základe podrobnejších údajov z tabuliek č. 3 až č. 5. Na základe podkladov a konzultácií spracuje predkladateľ súhrnnú tabuľku za celý návrh. Tabuľka výdavkov by mala vyjadrovať
Príloha č. 2
14
celkový vplyv na výdavky podľa podrobnej klasifikácie výdavkov na základe vstupov od dotknutých strán.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na výdavky rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
2.3.3. Tabuľka č. 5: tabuľka vplyvov na zamestnanosť
Predkladateľ: Ak daný návrh nemá žiadny vplyv na zamestnanosť, tabuľka č. 5 sa nemusí vypĺňať. V prípade, že vplyvom návrhu dochádza k nárastu alebo úbytku pracovných miest vo verejnej správe, je potrebné túto skutočnosť uviesť v tabuľke. Predkladateľ vyplní predpokladané počty zamestnancov so znamienkom plus alebo mínus do príslušného riadku podľa vykonávanej činnosti. V nasledujúcich rokoch je potrebné uvádzať celkové počty zamestnancov, nielen medziročný nárast ich počtu. Podľa predpokladaného platového zaradenia predkladateľ vyplní aj priemerné mzdové výdavky pripadajúce na jedného zamestnanca v danej kategórii, t.j. vrátane všetkých tarifných i nadtarifných zložiek platu. V ďalších rokoch by mal predkladateľ uvažovať so všeobecnou valorizáciou priemerných mzdových výdavkov na príslušný rok. Celkové mzdové výdavky na týchto zamestnancov so stanovenými priemernými mzdovými výdavkami budú v spodnej časti tabuľky prepočítané automaticky. Tabuľka zamestnanosti by mala ukazovať celkový vplyv návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe určený na základe vstupov od dotknutých subjektov. Celkový vplyv návrhu na zamestnanosť podľa jednotlivých subjektov verejnej správy / programov je potrebné zahrnúť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.