Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“) sa predkladá v nadväznosti na oznámenie Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023 o tom, že sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru EÚ prípad Slovenska za údajné nedodržiavanie smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999) v platnom znení (ďalej len „smernica 1999/31/ES v platnom znení“). Účelom navrhovanej právnej úpravy je potreba zefektívniť procesy uzatvárania, rekultivácie a monitoringu skládok odpadov, odstránenie prieťahov v týchto procesoch, ako aj súvisiacich problémov a zákonných nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Doterajšie predpisy stanovujú, že uzavretie a rekultiváciu skládok odpadov v prípade chýbajúceho prevádzkovateľa zabezpečia tie štátne orgány, ktoré vydali povolenia na ich prevádzkovanie. V praxi by to znamenalo, že jeden a ten istý orgán zabezpečí vypracovanie, prípadne aktualizáciu projektu na uzavretie skládky odpadov, vydanie príslušného povolenia, realizáciu potrebných stavebných úkonov a po ukončení procesu vydá potvrdenie o uzavretí skládky odpadov, pričom bude zároveň povinný uzavretú skládku odpadov monitorovať, a to až tridsať rokov po jej uzatvorení a rekultivácii. Na základe platnej právnej úpravy, pokiaľ by sa príslušnému orgánu nepodarilo zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov v lehote stanovenej v jeho vlastnom povolení, bol by povinný sám sebe uložiť sankciu vo forme pokuty.

Uvedené rozpory odstraňuje predložený návrh zákona prenesením povinnosti zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré uzatvorením a rekultiváciou skládky odpadov, prípadne jej časti alebo jej následným monitoringom poverí podnikateľský subjekt disponujúci príslušnými oprávneniami na výkon stavebných prác. Monitoring a následná starostlivosť o uzavretú skládku odpadov alebo jej časti sa bude realizovať prostredníctvom podnikateľského subjektu disponujúceho oprávnením na výkon takejto činnosti. Náklady na uzavretie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládky odpadov nebude ministerstvo ani osoba poverená na uzavretie skládky odpadov hradiť z vlastných prostriedkov, ale využije prostriedky z účelovej finančnej rezervy. V prípade nedostatočnej účelovej finančnej rezervy budú ministerstvu poskytnuté potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré bude ministerstvo následne vymáhať od subjektu zodpovedného za uzatváranú skládku.

Za účelom zabránenia špekulatívnym prevodom majetku, ktorým by sa prevádzkovateľ chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov, ktorú zabezpečilo ministerstvo sa ustanovuje mechanizmus zmeny prevádzkovateľa skládky odpadov. Namiesto ohlasovacej povinnosti bude nový prevádzkovateľ preukazovať svoju spôsobilosť na výkon tejto činnosti preukázaním ekonomickej stability, spočívajúcej v neexistencii záväzkov voči daňovým a colným orgánom, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.

Predložená novela má tiež za cieľ obmedziť prístup fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá bola členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ak týmto podnikateľským subjektom bola uložená pokuta za porušenie vybraných povinností v oblasti odpadového hospodárstva, k funkcii člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve, a to

na dobu minimálne troch rokov. Ide o formu špeciálnej sankcie v prípadoch, keď nekonanie zo strany dotknutého subjektu môže mať závažné dopady na životné prostredie a záväzky Slovenskej republiky (neuzavretie skládky odpadov, neprijatie opatrení na predchádzanie vzniku rizík znečisťovania po definitívnom ukončení činnosti, neposkytnutie potrebných informácií Slovenskej inšpekcii životného prostredia a štátnemu podniku, ktorý bude vykonávať uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov namiesto nečinného prevádzkovateľa). Inštitút tzv. civilnej diskvalifikácie sa zavádza v súlade § 13a Obchodného zákonníka.

Novela rieši aj prípady nezákonného umiestňovania odpadu fyzickými osobami a podnikateľskými subjektami. Bez ohľadu na to, či takáto osoba umiestňuje odpad na vlastnom pozemku alebo pozemku vo vlastníctve iného subjektu, po preukázaní nezákonného umiestňovania odpadu bude táto osoba povinná na základe rozhodnutia okresného úradu zabezpečiť zhodnotenie, príp. zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu na vlastné náklady a prostredníctvom subjektu, ktorý je na takúto činnosť oprávnený. Návrh ďalej zohľadňuje aj ciele Plánu obnovy a odolnosti a zriaďuje BAT centrum. BAT centrum zabezpečí efektívnu výmenu informácií o najlepších dostupných technikách (BAT) na Slovensku. Činnosť BAT centra bude zameraná na spoluprácu s Európskou Komisiou, so štátnymi orgánmi, s priemyselnými zväzmi a asociáciami, prevádzkovateľmi ako aj mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti životného prostredia.

Návrh zákona nereflektuje konanie o porušení zmlúv č. INFR (2021)2168, ktoré je v štádiu formálneho oznámenia Európskej komisie zo dňa 12. novembra 2021, a to z dôvodu, že toto konanie žiadnym spôsobom nesúvisí s úpravou, ktorá je predmetom predloženého návrhu. Skutočnosti uvedené v tomto konaní budú predmetom osobitného legislatívneho návrhu.

Návrhy na zmenu a doplnenie zákona č. 359/2007 Z. z. vychádzajú z aplikačnej praxe, ktorá poukázala na potrebu posilnenia a precizovania niektorých ustanovení súvisiacich s posudzovaním nepriaznivých účinkov na prírodných zdrojoch a potvrdením environmentálnej škody, s kompetenciami príslušných orgánov, kedy je potrebné suplovať prevádzkovateľa, ktorý nekoná a preventívne prípadne nápravné opatrenia je potrebné vykonať okamžite. Navrhujú sa úpravy v časti finančného zabezpečenia pre malé a stredné podniky, u ktorých je riziko prípadnej závažnej environmentálnej škody nízke.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie.Návrh zákona bude mať pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2023 s výnimkou ustanovení, ktoré priamo súvisia so zákonom o správnych poplatkoch; tieto nadobudnú účinnosť 1. januára 2024, ustanovení upravujúcich zavedenie množstvového zberu zmesového odpadu v individuálnej bytovej výstavbe; ustanovení upravujúcich povinnosti súvisiace s poskytovaním vybraných informácií prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva, ustanovenia upravujúce povinnosť poskytovať veľmi ľahké plastové tašky a ľahké plastové tašky z biologicky rozložiteľného materiálu a ustanovenia upravujúce zavedenie množstvového

zberu zmesového odpadu v individuálnej bytovej výstavbe, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025 a ustanovenia upravujúce zavedenie množstvového zberu zmesového odpadu v komplexnej bytovej výstavbe bez výnimky, ktoré nadobudnú účinnosť dňa 1. januára 2030.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I (39/2013)

K bodu 1

Dopĺňa sa nové písmeno i), za účelom zdôraznenia potreby integrovanej prevencie. Rozdielne koncepcie kontroly emisií do ovzdušia, vody alebo pôdy môžu viesť k prenosu znečistenia z jednej zložky životného prostredia do inej zložky, čo je v rozpore s ochranou životného prostredia ako celku. V súlade s cieľmi smernice o priemyselných emisiách je vhodné predchádzať nežiaducemu stavu obmedzovaním a vždy keď je to možné, úplnou elimináciou prenosu emisií medzi jednotlivými zložkami životného prostredia.

K bodu 2

Vložením poznámky pod čiarou 1 a príslušného odkazu k tejto poznámke pod čiarou sa bližšie špecifikuje predpis, na základe ktorého bolo zriadené fórum na výmenu informácií podľa čl. 13 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách(integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010) (ďalej len „smernica 2010/75/EÚ“), v ktorom ministerstvo zastupuje Slovenskú republiku.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava aktualizácia odkazov na nové znenie legislatívnych predpisov.

K bodu 4

Rozširuje sa definícia pojmu podstatnej zmeny, ktorá zahŕňa aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie v prípade, ak zmena môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie.

K bodu 5

Podmienky zhromažďovania nebezpečného odpadu produkovaného v prevádzke ustanovuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Tieto podmienky preto nie je potrebné osobitne uvádzať aj v integrovanom povolení.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena spresňujúca príslušné písmeno ustanovenia § 21 ods. 2 upravujúce opatrenia na predchádzanie havárií.

K bodu 7

Vypustenie poplatku za registráciu prepravy, ktorý predstavuje administratívnu záťaž.

K bodu 8

Prílohy k žiadosti sa už v súčasnosti zverejňujú nielen na webovom sídle inšpekcie, ale aj v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly. Doplnený § 11 ods. 5 písm. c) tak reflektuje aktuálny stav.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 10 a 11

Ustanovuje sa nové oprávnenie inšpekcie zastaviť konanie o vydanie integrovaného povolenia, ktoré inšpekcia nezačala z vlastného podnetu. Inšpekcia bude oprávnená zastaviť aj konanie, začaté z vlastného podnetu, pokiaľ prevádzkovateľ napriek opakovanej výzve nepredloží žiadosť o vydanie povolenia alebo predloží neúplnú žiadosť. Opakovanými výzvami sú dve výzvy, ktoré prevádzkovateľ ignoruje. Po márnom uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosti, ktorá bola súčasťou druhej výzvy môže inšpekcia prikročiť k zastaveniu konania.

K bodu 12

Ustanovuje sa povinnosť inšpekcie skúmať, či posudzovaná prevádzka spĺňa požiadavky vykonávacieho rozhodnutia, resp. rozhodnutí o najlepších dostupných technikách, ktoré sa na posudzovanú prevádzku vzťahujú. Predmetom posudzovania prevádzky tak nebude len dodržiavanie podmienok stanovených jednotlivými zákonmi, ale posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie ako celku, čo je v plnom súlade so smernicou 2010/75/EÚ. Zároveň sa upravujú prípady, v ktorých inšpekcia nie je viazaná záväzným stanoviskom dotknutého orgánu. Takýmito prípadmi sú výlučne stanoviská, ktoré zakladajú predpoklady na prenos emisií z jednej zložky životného prostredia do druhej, čo je v priamom rozpore so smernicou o integrovanej prevencii.

K bodu 13

Precizovanie ustanovenia, inšpekcia nevydáva len povolenie ale aj jeho zmenu.

K bodu 14

K bodu 15

Ustanovuje sa nová povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov, týkajúca sa poskytovania informácií o skládke odpadov alebo jej časti inšpekcii a ministerstvu, ak o to inšpekcia alebo ministerstvo požiada. Ide o informácie, ktoré vyplývajú z pracovnej činnosti prevádzkovateľa a preto nie sú bežne dostupné, môžu však byť potrebné na uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti a preto musia byť inšpekcii aj ministerstvu dostupné. Zároveň sa umožňuje za účelom vykonania kontroly zo strany inšpekcie vstup do prevádzky, odber vzoriek a vykonanie meraní.

K bodu 16

Povinnosť nového prevádzkovateľa oznamovať inšpekcii zmenu prevádzkovateľa do desiatich dní odo dňa účinnosti prechodu práv a povinností v nadväznosti na nový právny rámec pre zmenu prevádzkovateľa sa nevzťahuje na nového prevádzkovateľa skládky odpadov. Osobitná úprava je ustanovená v § 26b. Ak ide o prevádzkovateľa skládky odpadov, zmena si vyžaduje súhlas povoľujúceho orgánu. Pôvodný prevádzkovateľ je povinný plniť povinnosti podľa tohto zákona až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 32 ods. 1 písm. o).

K bodu 17

Upresnenie znenia v súlade s § 114c zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

K bodu 18

Upravuje sa postup pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude zmena prevádzkovateľa skládky odpadov podmienená vydaním súhlasu inšpekcie. Inšpekcia musí súhlas vydať vždy, keď nový prevádzkovateľ skládky odpadov predloží zákonom stanovené dokumenty čo v praxi znamená, že zmena prevádzkovateľa nezávisí na subjektívnom posúdení žiadosti; jej podmienkou je predloženie stanovených dokumentov. Okrem žiadosti a fotokópie dokladu preukazujúceho zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie o zlúčení spoločnosti.....) aj potvrdenie preukazujúce, že prevádzkovateľ skládky odpadov každoročne odvádza stanovenú výšku účelovej finančnej rezervy, je takýmto dokumentom doklad, preukazujúci ekonomickú stabilitu nového prevádzkovateľa. Ak k zmene prevádzkovateľa skládky odpadov dôjde z dôvodu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti, nový prevádzkovateľ doloží žiadosť výpisom z Obchodného registra. V iných prípadoch bude podmienkou vydania súhlasu predloženie vyhlásenia, že nový prevádzkovateľ skládky odpadov nie je v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní v spojení s preukázaním skutočnosti, že nový prevádzkovateľ nemá evidované žiadne nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni ani nedoplatky na zdravotnom poistení po splatnosti. Uvedené si overí inšpekcia v súlade s § 1 ods. 3 zákona č. 177/2018 Z. z., ktorý upravuje informačné systémy verejnej správy, v rámci ktorých platí povinnosť údaje z nich získavať bez intervencie dotknutej osoby (napr. aj žiadateľa). Overenie predstavuje záruku, že nový prevádzkovateľ skládky odpadov bude v činnosti pôvodného prevádzkovateľa pokračovať a k realizácii zmeny prevádzkovateľa nedošlo výlučne zo špekulatívnych dôvodov na strane pôvodného prevádzkovateľa. Súhlas so zmenou prevádzkovateľa skládky odpadov, vydaný inšpekciou má predovšetkým administratívny charakter; inšpekcia je povinná vydať ho vždy, ak nový prevádzkovateľ predloží požadované dokumenty a inšpekcia si zároveň overí ekonomickú stabilitu nového prevádzkovateľa. Po vydaní súhlasu a zmene prevádzkovateľa inšpekcia vyznačí nového prevádzkovateľa vo všetkých relevantných dokumentoch. Konanie o vydanie súhlasu je správnym konaním a jeho postup je upravený Správnym poriadkom. Náležitosti súhlasu upravuje odsek 7. Pôvodný prevádzkovateľ bude povinný plniť si svoje povinnosti až do okamihu vydania súhlasu, čo zaručuje kontinuitu v prevádzkovaní.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava a precizovanie textu.

K bodu 20

Nové ustanovenie neumožní inšpekcii zrušiť povolenie na prevádzkovanie skládky odpadov, pokiaľ prevádzkovateľ túto skládku neprevádzkuje viac ako štyri po sebe nasledujúce roky. Prevádzkovateľ tak už nebude oprávnený ukončiť prevádzkovanie skládky odpadov bez toho, aby zabezpečil jej uzavretie, rekultiváciu a následný monitoring.

K bodu 21

Vkladajú sa nové ustanovenia za účelom zákonného zakotvenia kompetencií ministerstva, týkajúcich sa zriaďovania a činnosti technických skupín v rámci systému výmeny informácií o najlepších dostupných technikách, plnenia úloh člena fóra na výmenu informácií o najlepších dostupných technikách a metodickej riadiacej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k podriadeným organizáciám v oblasti tvorby a aktualizácie informačných systémov, z ktorých sa čerpajú údaje pre informácie, postupované orgánom Európskej komisie. Ide napr. o informácie o odchýlnych hodnotách emisných limitov a informácie o činnosti jednotlivých prevádzok.

Uvedené činnosti už ministerstvo v súčasnosti vykonáva na základe záväzkov, vyplývajúcich z členstva v EÚ, je však vhodné ich aj legálne inštitucionalizovať.

K § 31, bod 1, písm. e)

Výmena informácií sa uskutočňuje aj na medzinárodnej úrovni v rámci pracovných skupín Európskej komisie podľa čl. 13 smernice 2010/75/EÚ. Uvedená smernica sa uplatňuje na rôzne kategórie priemyselných činností, charakteristické nadprahovými kapacitami. Pre výmenu informácií jednotlivých činností je nevyhnutné zriadenie technických pracovných skupín zodpovedajúce príslušnej činnosti vyplývajúcej z prílohy I Smernice o priemyselných emisiách.

K bodu 22

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva plniť notifikačné povinnosti vo vzťahu k EÚ v spolupráci s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

K bodu 23

Zmena súvisiaca s vložením nových písmen do § 31 ods. 1, ktoré rozširujú okruh činností, ktoré môže ministerstvo delegovať na organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 24

Ide o precizovanie doterajšieho ustanovenia. Predmetom všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom nemôže byť obsah informačného systému, ale určenie, aké informácie z tohto systému je možné sprístupňovať.

K bodu 25

Ustanovujú sa kompetencie ministerstva v oblasti výmeny informácií v oblasti priemyselných emisií podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zástupca Slovenskej republiky sa pravidelne zúčastňuje fóra na výmenu informácii. S činnosťou fóra súvisí aktívne podieľanie sa na zbere údajov (zasielanie podkladov, vypĺňanie dotazníkov k limitným hodnotám emisií, stanoviská k usmerneniam pre vypracovanie referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách k ich obsahu a formátu), prípravu pozícii k záverom o najlepších dostupných technikách. V ustanovení sa ďalej určuje postavenie ministerstva ako odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam k environmentálnym povoleniam a stavebným rozhodnutiam vydaných inšpekciou.

K bodu 26

Zakotvuje sa systém výmeny informácií o najlepších dostupných technikách, na ktorom sa okrem ministerstiev budú podieľať aj rozpočtové organizácie, občianske a profesijné združenia, zamestnávateľské zväzy a hospodárske komory. V rámci systému výmeny informácií sa predpokladá zriadenie technických skupín, rozdelených podľa jednotlivých kategórií činností uvedených v prílohe č. 1. Technické skupiny sa budú zameriavať na sledovanie najlepších dostupných techník, ich zavádzanie v praxi, prípravu podkladov Slovenskej republiky k záverom o najlepších dostupných technikách a na zabezpečovanie prekladov záverov o najlepších dostupných technikách. Ministerstvo je zároveň splnomocnené poskytovať príslušným orgánom Európskej komisie (napr. Európska agentúra pre životné prostredie – EEA v Kodani, Spoločné výskumné centrum, Európsky úrad pre integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania – JRC EIPPCB v Seville) informácie k plneniu požiadaviek právnych predpisov EÚ v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.

K bodu 27

Precizovanie textu – odstránenie duplicitnej úpravy.

K bodu 28

Ustanovujú a precizujú sa práva a povinnosti pre inšpekciu. Inšpekcia bude po novom vydávať súhlas na zmenu prevádzkovateľa, okrem prípadov, ak ide o právneho nástupcu prevádzkovateľa podľa § 26 ods. 5.

K bodom 29 a 30

Zosúlaďuje sa pojmológia použitá v odsekoch 5 a 6, vzťahujúca sa na charakter kontroly.

K bodu 31

Ruší sa odkaz, ktorý odkazuje na ustanovenia ktoré ošetruje záväzné podmienky povolenia ktoré nie je možné meniť nariadenými opatreniami.

K bodu 32

Navrhuje sa predĺžiť lehotu upravujúcu povinnosť inšpekcie prerokovať správu o kontrole v lehote do 15 dní od jej doručenia kontrolovanej osobe. V praxi túto požiadavku nie je možné vo väčšine prípadov dodržať. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe (§12 ods. 2 písm. d) e) f) g) je totiž povinnosť inšpekcie dať možnosť prevádzkovateľovi sa písomne vyjadriť k zisteným nedostatkom, overiť opodstatnenosť jeho námietok a zároveň sa písomne s jeho námietkami vysporiadať pred prerokovaním, prípadne ak sú opodstatnené tak vypracovať dodatok k správe o kontrole. Všetky tieto úkony sa nedajú stihnúť za 15 dní v prípade, ak prevádzkovateľ vznesie viaceré námietky ku kontrolným zisteniam, preto je potrebné lehotu predĺžiť na 30 dní.

K bodu 33

Uvedeným ustanovením sa pridáva inšpekcii povinnosť zverejňovať výsledky kontrol na webovom sídle v lehote do 15 dní od ukončenia kontroly.

K bodu 34

Nie vo všetkých prípadoch je možné alebo účelné uložiť opatrenia na nápravu, Právny zástupcovia prevádzkovateľov často napadajú uloženie pokuty bez uloženia opatrení na nápravu.

K bodu 35

Navrhuje sa nový mechanizmus pre uzavretie, rekultiváciu a následné monitorovanie tých Neuzavretie a následná rekultivácia a monitoring skládky odpadov po ukončení jej činnosti je v priamom rozpore so smernicou o skládkach odpadov, ako aj s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto nový mechanizmus pre uzavretie, rekultiváciu a následné monitorovanie tých skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti a nevykonal uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov ani na základe rozhodnutia inšpekcie.

Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov, jeho práva a povinnosti prechádzajú na ministerstvo v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie všetkých potrebných úkonov. O prechode práv a povinností bude prevádzkovateľ informovaný písomným oznámením inšpekcie. Ministerstvo bude vykonávať uzavretie, rekultiváciu a monitoring skládky odpadov aj v prípade, ak prevádzkovateľ nepožiadal o vydanie súhlasu na uzavretie a rekultiváciu skládky príp. nesplnil podmienky na jeho udelenie, ak napriek súhlasu uzavretie a rekultiváciu nevykonal, nezabezpečil monitoring skládky odpadov, nie je

známy, nemá právneho nástupcu alebo nie je povinný znášať náklady na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti.

Úkonmi potrebnými na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov sú podanie žiadosti a aktualizácia projektovej dokumentácie. Projektovú dokumentáciu má prevádzkovateľ k dispozícii od začatia činnosti skládky; jej aktualizácia musí byť v súlade s aktuálnym stavom skládky (prípadné zmeny telesa skládky odpadov a pod.).

Uzatvorenie skládky odpadov je nevyhnutnou podmienkou pre ukončenie činnosti skládky v súlade so smernicou 1999/31/ES v platnom znení. Pre vykonanie tejto činnosti nie sú potrebné žiadne osobitné podmienky, ktoré by musel prevádzkovateľ spĺňať, podstatné je predloženie aktualizovanej projektovej dokumentácie. Cieľom predkladaného návrhu je zabezpečiť plnenie povinnosti prevádzkovateľa aj prostredníctvom obligatórnych príkazov a súvisiacich sankcií za ich nedodržanie.

Za účelom vykonania všetkých potrebných úkonov je prevádzkovateľovi a ďalším dotknutým osobám stanovená povinnosť umožniť vstup na nehnuteľnosť, na ktorej sa skládka odpadov nachádza. Vlastník pozemku má v súvislosti s obmedzením svojho vlastníckeho práva právo na primeranú jednorazovú náhradu, túto však nehradí ministerstvo, ale prevádzkovateľ skládky odpadov. vstup na nehnuteľnosť, stavby, do prevádzkových priestorov, zariadení a iných priestorov bude realizovaný v spolupráci s orgánmi Policajného zboru bez preukázania dôvodnej obavy o život a zdravie subjektov vykonávajúcich verejnú moc alebo potreby zabezpečenia ochrany verejného poriadku. Spoluprácu Policajného zboru respektíve orgánov Policajného zboru so subjektami vykonávajúcich verejnú moc je možné poskytnúť iba v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Podľa § 3 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci a to najmä pri ochrane verejného poriadku. Podľa § 72 zákona o Policajnom zbore má každý právo obracať sa na príslušníkov Policajného zboru a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc a tieto sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť, ale len za splnenia podmienok, ktoré ustanovuje § 73 zákona o Policajnom zbore a to, že orgány Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadali príslušný orgán. Policajný zbor pri svojej činnosti a plnení úloh vyplývajúcich mu zo zákona o Policajnom zbore spolupracuje s orgánmi verejnej moci v takom rozsahu ako mu to ukladá zákon a to najmä, ak je ohrozený život alebo zdravie alebo pri ochrane verejného poriadku. Súčasne zákon o Policajnom zbore oprávňuje orgány verejnej moci obracať sa na Policajný zbor so žiadosťou o pomoc, ale poskytnutie pomoci zo strany Policajného zboru je možné len v medziach zákona a to pri ohrození života alebo zdravia subjektov vykonávajúcich verejnú moc alebo za účelom ochrany verejného poriadku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 35a v časti týkajúcej sa spolupráce s orgánmi Policajného zboru tak, ako to navrhuje predkladateľ zákona presahuje rámec zákona o Policajnom zbore.

Ministerstvo bude oprávnené zabezpečiť vykonanie stavebných a iných prác, súvisiacich s uzavretím a rekultiváciou skládky odpadov prostredníctvom tretej osoby.

Za uvedeným účelom ministerstvo použije finančné prostriedky z účelovej finančnej rezervy. Pokiaľ účelová finančná rezerva nebude postačovať, ministerstvu budú poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu, a to až do výšky rozdielu medzi skutočnými nákladmi na uzavretie, rekultiváciu a monitoring skládky odpadov a prostriedkami účelovej finančnej rezervy.

K bodu 36

Ustanovuje sa nová právomoc ministerstva, súvisiaca s vymáhaním náhrady nákladov, ktoré vznikli štátu v súvislosti s uzavretím skládky odpadov alebo jej časti, jej rekultiváciou a jej následným monitorovaním. Ministerstvo bude náklady vymáhať od prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorý nevykonal uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov napriek výzve zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Uzavretie skládky odpadov a jej rekultiváciu zabezpečí ministerstvo, ktorému budú na tieto účely poskytnuté potrebné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Náklady na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti a jej rekultiváciu vrátane následného monitorovania však nebude primárne znášať štát, ale prevádzkovateľ, od ktorého sa budú tieto náklady vymáhať. Uhradená a vymožená suma bude príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 37

Kontrola vykonávaná inšpekciou má za cieľ overiť objektívny stav prevádzky. Ohlasovanie kontrol však túto možnosť vylučuje a účel kontroly marí. Z tohto dôvodu sa vylučuje aplikácia toho ustanovenia zákona o kontrole v štátnej správe na kontroly vykonávané inšpekciou, ktoré zakladajú povinnosť kontrolórov vopred informovať kontrolovaný subjekt o začatí kontroly.

K bodu 38

Ohlasovacia povinnosť nového prevádzkovateľa vyplývajúca z § 26 ods. 5 bola zrušená vypustením druhej vety, týmto zanikla aj sankčná povinnosť.

K bodu 39

Navrhovaná úprava vylučuje možnosť uloženia pokuty ministerstvu v prípade, ak tento nezabezpečí uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov v stanovenej lehote.

Vzhľadom na to, že ministerstvo vstupuje do práv a povinností iného subjektu, nie je žiaduce sankcionovať ho za nedodržanie termínov, prípadne za iné zdržanie, ktoré súvisí s nečinnosťou pôvodného prevádzkovateľa skládky odpadov.

K bodom 40 a 41

Legislatívno – technické úpravy súvisiace s opravou chybného textu.

K bodu 42

Zavádza sa nová sankcia za porušenie povinností, ktoré prevádzkovateľovi ustanovuje § 35a ods. 3. Ide o povinnosť umožniť vstup na nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza skládka odpadov inšpekcii, zamestnanom štátneho podniku a podnikateľskému subjektu, ktorý bude vykonávať úkony potrebné na monitoring skládky odpadov, a povinnosť odovzdať zamestnancom štátneho podniku všetky doklady a písomnosti, ktoré súvisia so skládkou odpadov.

K bodu 43

Pokuta za porušenie novozavedených povinností podľa § 35a ods. 3 sa stanovuje pokuta v rozmedzí od 100 do 33 000 eur.

K bodu 44

Nové ustanovenie, vypracované v súlade s § 13a Obchodného zákonníka obmedzuje ďalšiu činnosť fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, vykonávajúcej funkciu štatutárneho alebo dozorného orgánu v podnikateľskom subjekte, ktorému bola uložená pokuta za porušenie niektorých zákonných povinností. Takáto osoba nebude môcť po dobu, stanovenú v rozhodnutí o uložení pokuty vykonávať funkciu člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve, vedúceho organizačnej zložky podniku,

vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.

Ide o formu špeciálnej sankcie v prípadoch, keď nekonanie zo strany dotknutého subjektu môže mať závažné dopady na životné prostredie a záväzky Slovenskej republiky (neuzavretie skládky odpadov, neprijatie opatrení na predchádzanie vzniku rizík znečisťovania po definitívnom ukončení činnosti, neposkytnutie potrebných informácií Slovenskej inšpekcii životného prostredia a štátnemu podniku, ktorý bude vykonávať uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov namiesto nečinného prevádzkovateľa).

Ustanovuje sa doba, počas ktorej bude platiť obmedzenie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. Táto doba nesmie byť kratšia ako tri roky odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je zároveň rozhodnutím podľa § 13a ods. 2 Obchodného zákonníka.

Návrh má za cieľ eliminovať podnikateľské aktivity fyzickej osoby ako osobitný druh sankcie, uloženej za:

-za nevykonanie opatrení podľa § 21 ods. 2 písm. n) po definitívnom ukončení činností [viď § 37 ods. 1 písm. l)],

- za neuzavretie skládky odpadov alebo jej časti podľa § 26 ods. 9 [viď § 37 ods. 1 písm. n)]

-za neposkytnutie informácií o skládke odpadov alebo jej časti, ktoré vyplývajú z pracovnej činnosti prevádzkovateľa [viď § 37 ods. 1 písm. u)].

Návrh sa týka výlučne týchto troch prípadov a nemá nič spoločné napr. s podaním neúplnej žiadosti.

K bodu 45

Spresnenie doteraz používaného pojmu, poukazujúceho na orgán iného štátu, pojem cudzí štátny orgán bol nahradený pojmom dotknutý orgán cudzieho štátu, z ktorého je zrejmé, že ide o orgán iného štátu ako je Slovenská republika.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v aktualizácii odkazov na nový zákon o odpadoch.

K Čl. II (145/1995)

K bodu 1

Navrhuje sa zvýšenie správneho poplatku vo veci cezhraničnej prepravy odpadov, t. j. vydávanie rozhodnutia pre cezhraničnú prepravu odpadov z územia Slovenskej republiky do krajín EÚ, na územie Slovenskej republiky z krajín EÚ, dovoz odpadov na územie Slovenskej republiky z tretích krajín, vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín a tranzit odpadov cez územie Slovenskej republiky.

K uvedenému navýšeniu správneho poplatku pristúpilo MŽP SR ako kompetentný orgán pre cezhraničný pohyb odpadov po analýze správnych/administratívnych poplatkov ustanovených v okolitých členských štátoch EÚ. Doteraz zavedená výška správneho poplatku pre túto oblasť bola najnižšia v porovnaní s okolitými štátmi.

Za kompletnosť žiadosti a teda aj za uhradenie správneho poplatku je zodpovedný oznamovateľ v krajine odoslania, t. j. žiadateľ o udelenie súhlasu na cezhraničnú prepravu odpadu alebo

súhlasu so zmenou po udelení súhlasu. Platcami poplatku sú v prípade dovozu a tranzitu zahraničné podnikateľské subjekty a v prípade vývozu ide o slovenské spoločnosti.

Pre porovnanie uvádzame výšku správnych/administratívnych poplatkov ustanovených v okolitých členských štátoch EÚ:

Česká republika – prijatie žiadosti o cezhraničnú prepravu: 10 000 CZK, t. j. 406,14 eur*).

Česká republika – zmena žiadosti o cezhraničnú prepravu: 6 000 CZK, t. j. 243,68 eur*).

Maďarsko – príklad z praxe pre tranzit a dovoz nebezpečného odpadu: správny poplatok za povolenie na prepravu odpadu: 285 000 HUF, t. j. 705,62 eur*).

Maďarsko – príklad z praxe pre tranzit ostatného odpadu: správny poplatok za povolenie na prepravu odpadu: 190 000 HUF, t. j. 470,41 eur*).

Maďarsko – príklad z praxe zmenu žiadosti po udelení súhlasu: správny poplatok za povolenie zmeny: 90 000 HUF, t. j. 222,83 eur*).

Poľská republika – príklad z praxe pre tranzit nebezpečného odpadu cez Poľskú republiku: správny poplatok za povolenie na prepravu odpadu: 14 000 PLN, t. j. 2 956,08 eur*).

*) prepočítané podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska dňa 06.09.2022

K bodu 2

Navrhuje sa vypustiť správny poplatok za vydanie rozhodnutia o udelení súhlasu na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti vo výške 11 eur. K uvedenému zrušeniu pristúpilo MŽP SR v súvislosti s úlohou č. 34 vyplývajúcou z Uznesenia vlády SR č. 79 z 2.2.2022 predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zníži finančné zaťaženie podnikateľov spojené so získavaním súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade odovzdávania odpadov vhodných na využitie v domácnosti.

K bodu 3

V súvislosti s navrhovanou zmenou výšky správneho poplatku sa rovnako navrhuje spoplatnenie zmeny podľa čl. 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu v platnom znení.

K Čl. III (359/2007)

K bodom 1 až 3

Legislatívno – technická úprava v súvislosti so zmenou právnych predpisov, na ktoré pôvodné poznámky pod čiarou k odkazom 4, 5 a 23 odkazovali.

K bodu 4

Úprava sa navrhuje za účelom precizovania posudzovania závažnosti nepriaznivých účinkov pri škode na vode z dôvodu rozsiahlosti vodných útvarov podzemných vôd a povrchových vôd. Závažnosť nepriaznivých účinkov na vode by sa mala posudzovať najmä vo vzťahu k hlavnému receptoru, ktorým je človek a teda pitná voda v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2020, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva a novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie).

K bodu 5

Precizovanie a posilnenie ustanovenia v súlade so zásadou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd v platnom znení (ďalej len „smernica 2004/35/ES v platnom znení“) „znečisťovateľ platí“ a primárnou zodpovednosťou prevádzkovateľa za vykonanie potrebných preventívnych a nápravných opatrení, resp. za náhradu s tým spojených nákladov. Obsahom tejto zodpovednosti, všeobecne, je nielen povinnosť k finančnej náhrade už vzniknutej škody či k jej odstráneniu, ale aj povinnosť hroziacej škode predchádzať, k čomu slúžia práve správnym orgánom uložené opatrenia.

K bodu 6

Navrhované ustanovenie umožní v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti príslušnému orgánu na základe odôvodneného presvedčenia bezodkladne prijať a vykonať preventívne alebo nápravné opatrenia v prípadoch, keď nečinnosť by mohla mať za následok výrazné zhoršenie následkov prípadnej bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo environmentálnej škody. Ide o prípady, kedy prevádzkovateľ nekoná, nie je známy alebo nemá právneho nástupcu a opatrenia je potrebné prijať okamžite a bezodkladne.

K bodu 7

Navrhovaná právna úprava reaguje priamo na aplikačnú prax konkrétneho prípadu, kedy z dôvodu odvrátenia hroziacej ekologickej havárie s vážnymi následkami na zdravie ľudí a životné prostredie príslušný úrad musel konať za prevádzkovateľa odmietajúceho svoju zodpovednosť vrátane vykonávania preventívnych opatrení, pričom tieto opatrenia bolo potrebné vykonávať na technologických zariadeniach vo vlastníctve prevádzkovateľa (Areál odpadového hospodárstva Vlčie hory). Ide o prípady, kedy nie je technicky možné zabezpečiť preventívne alebo nápravné opatrenia iným spôsobom a ja potrebné využiť už existujúce technologické zariadenia priamo súvisiace s pracovnou činnosťou prevádzkovateľa spôsobujúcou hrozbu/škodu, pri ktorej má objektívnu zodpovednosť za bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo za environmentálnu škodu. Nečinnosť príslušných orgánov v nadväznosti na nečinnosť samotného prevádzkovateľa by mohla spôsobiť značné nenapraviteľné škody na živote a zdraví a životnom prostredí. V aplikačnej praxi môžu nastať prípady, kedy vo verejnom záujme a v záujme ochrany života a zdravia ľudí a životného prostredia je potrebné uprednostniť tieto záujmy pred vlastníckym záujmom prevádzkovateľa s objektívnou zodpovednosťou za environmentálnu škodu, ktorý nekoná a nezabezpečuje preventívne alebo nápravné opatrenia.

K bodu 8

Navrhuje sa posilnenie právnej úpravy týkajúcej sa preventívnych opatrení doplnením zmierňujúcich opatrení, ktoré je potrebné prijať okamžite.

K bodu 9

Navrhuje sa posilnenie pôvodného ustanovenia týkajúceho sa oznamovania prípadov bezprostrednej hrozby environmentálnej škody z dôvodu, že prevádzkovatelia vedome neoznamovali žiadne prípady bezprostrednej hrozby environmentálnej škody ani v prípadoch, ktoré následne viedli k environmentálnej škode. Neoznámenie má za následok, že sa náležite nevykonáva preventívna činnosť ani nápravná činnosť na poškodených prírodných zdrojoch, čo je základným cieľom smernice 2004/35/ES v platnom znení.

K bodu 10

Navrhuje sa posilnenie pôvodného ustanovenia o oprávnenie príslušného orgánu dať prevádzkovateľovi pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní preventívnych

opatrení ešte pred začatím alebo ukončením konania o uložení povinnosti prijať a vykonať preventívne opatrenia.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť nové ustanovenie, ktoré umožní príslušnému orgánu zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, expertízy alebo odborného vyjadrenia za účelom posúdenia bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo environmentálnej škody, najmä posúdenia závažnosti nepriaznivých účinkov na prírodnom zdroji, návrhu preventívnych alebo návrhu nápravných opatrení, na náklady prevádzkovateľa, čo je v súlade s princípmi smernice 2004/35/ES v platnom znení a aj samotného zákona. V definícii nákladov podľa § 1 ods. 1 písm. t) sú tieto zahrnuté ale z aplikačnej praxe vyplynula potreba jednoznačne ustanoviť túto možnosť pre príslušné orgány a posilniť takto ich kompetencie. Podľa § 3 ods. 3 za posúdenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a vzniku environmentálnej škody zodpovedá prevádzkovateľ; v prípade pochybností môže požiadať príslušný orgán o konzultáciu. Vypracovanie znaleckých posudkov, expertíz, odborných vyjadrení na základe požiadavky prevádzkovateľa alebo príslušného orgánu bude potrebné v prípadoch, kedy nebude možné jednoznačne potvrdiť hrozbu alebo škodu (napr. pri pochybnostiach na strane prevádzkovateľa alebo príslušného orgánu). Z doterajšej praxe vyplýva, že pri každom prípade bolo potrebné vypracovať minimálne odborné vyjadrenie. V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a definíciou nákladov sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktoré posilňuje kompetencie príslušného orgánu a jednoznačne vyjadruje znášanie nákladov prevádzkovateľom.

K bodu 12

V § 4 sa odsek 4 precizuje v nadväznosti na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s nevykonávaním preventívnych alebo nápravných opatrení.

K bodu 13

Aplikačná prax poukázala na to, že bezprostredná hrozba environmentálnej škody alebo environmentálna škoda môže vzniknúť aj z dôvodu náhleho prerušenia alebo ukončenia pracovnej činnosti vykonávanej prevádzkovateľom v prípade jeho platobnej neschopnosti alebo podaním návrhu na konkurz (napr. priemyselná čistiareň odpadových vôd). Prevádzkovatelia vykonávajúci pracovné činnosti, ktoré sú definované priamo v zákone na základe povolenia alebo súhlasu, majú za environmentálnu škodu objektívnu zodpovednosť. Napriek tomu sa zbavujú tejto zodpovednosti aj náhlym ukončením činnosti prevádzky, čo môže spôsobiť závažné škody na životnom prostredí s následkami na život a zdravie ľudí. Rovnako, správcovia konkurznej podstaty nemajú povinnosť zabezpečovať pokračovanie prevádzkovej činnosti, a tak zabrániť prípadným škodám a nepriaznivým dopadom. Príslušné orgány, ktoré sú podľa zákona oprávnené konať v prípadoch, keď prevádzkovatelia neprijímajú a nevykonávajú preventívne alebo nápravné opatrenia, nemajú také kompetencie, aby vedeli zabezpečiť prevádzku zariadení prevádzkovateľa zodpovedného za environmentálnu škodu. Nútenou správou sa zabezpečí, že príslušné orgány – podľa platnej právnej úpravy okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia určia prevádzkovateľa, ktorý na určité obdobie prevezme prevádzkovanie pracovnej činnosti. Budú to prípady, kedy sa príslušnému orgánu z objektívnych dôvodov nepodarí zabezpečiť prijatie a vykonanie preventívnych opatrení prostredníctvom poverenej osoby v zmysle § 4 ods. 4.

Keďže sa navrhuje, aby aj inštitút nútenej správy bol preventívnym opatrením, ktorým sa zabráni ekologickým haváriám s potenciálom spôsobiť environmentálne škody s následkami na život a zdravie ľudí, je potrebné ustanoviť, že aj náklady na nútenú správu sú nákladmi na preventívne opatrenia. Podľa platnej právnej úpravy, za náklady vynaložené na preventívne a nápravné opatrenia zodpovedá prevádzkovateľ pracovnej činnosti, ktorá spôsobuje bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo environmentálnu škodu. Ak tieto náklady

budú vynaložené štátom, platná právna úprava už umožňuje ich náhradu a vymáhanie. Náklady na výkon nútenej správy musia byť zabezpečené pre príslušný orgán zo štátneho rozpočtu vopred pred vymáhaním náhrady nákladov od zodpovedného prevádzkovateľa. Navrhuje sa, aby to bolo zabezpečené príslušnými orgánmi. V prípadoch, kedy sa nepodarí vymôcť štátom vynaložené náklady na preventívne opatrenia-nútenú správu, tieto budú predstavovať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

K bodu 14

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s novelizačným bodom 5 (§ 4 ods.1).

K bodu 15

Novým odsekom 4 sa navrhuje, aby v prípade environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch návrh nápravných opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c) vyhotovovala odborne spôsobilá osoba. Pri návrhu nápravnej činnosti na poškodených chránených druhoch a biotopoch je potrebné vziať zohľadniť množstvo komplexných kritérií, dát a údajov z databáz a monitoringu a rôznych relevantných informácií.

Novým odsekom 5 sa navrhuje na základe aplikačnej praxe doplniť ustanovenie pre prípady, ak bezprostredná hrozba environmentálnej škody alebo environmentálna škoda nastala následkom neuzavretej a nezrekultivovanej skládky odpadov a tieto činnosti budú súčasťou preventívnych a nápravných opatrení. Aby tieto opatrenia mohli byť vykonané, bude sa postupovať podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitne je toto doplnenie nevyhnutné v prípadoch, kedy prevádzkovateľ nekoná, nespolupracuje, nie je známy alebo nemá právneho nástupcu.

K bodu 16

Navrhuje sa legislatívna úprava, ktorou sa dopĺňajú pri vyhotovovaní hodnotenie zdravotných rizík na pôde aj iné odborne spôsobilé osoby, ktoré sú oprávnené vykonávať geologický prieskum životného prostredia vrátane analýzy rizík.

K bodu 17

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s konkretizovaním osobitných právnych predpisov v oblasti starostlivosti o životné prostredie.

K bodom 18 a 19

Na základe aplikačnej praxe, ktorá sa začala pri ustanoveniach finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu uplatňovať v roku 2012 sa navrhujú zmeny, ktoré by mali odstrániť administratívne a finančné zaťaženie malých a stredných podnikov (napr. lekárne, autoservisy, malé prevádzky, v ktorých sa používajú, spracúvajú a skladujú chemické látky). Ak takýto prevádzkovatelia preukážu príslušnému orgánu, že ich pracovná činnosť nespôsobí environmentálnu škodu, pri ktorej náklady na nápravnú činnosť vrátane analýzy rizika a nákladov na nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody nepresiahnu 30 000 eur alebo 100 000 eur u prevádzkovateľa, ktorý má certifikovaný systém environmentálneho manažérstva alebo je registrovaný v schéme EMAS, nebudú mať povinnosť zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti. Samozrejme, objektívna zodpovednosť za prípadnú bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody a environmentálnu škodu ostáva zachovaná.

Činnosti s geneticky modifikovanými organizmami (GMO) v uzavretých priestoroch sa navrhuje vylúčiť z povinnosti finančného zabezpečenia úplne, z dôvodu, že tieto sa môžu vykonávať iba v uzavretých priestoroch za splnenia vysokých bezpečnostných štandardov vrátane prísnych environmentálnych kontrol, pričom riziko environmentálnej škody je zanedbateľné. Od roku 2012 nebol v Slovenskej republike zaznamenaný žiaden únik GMO mimo uzavretý priestor (napr. laboratóriá, vedecké pracoviská).

Navrhuje sa, aby sa výška predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť vrátane analýzy rizika a nákladov na nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody preukazovala príslušnému orgánu vypracovaným hodnotením rizika, odborným vyjadrením, znaleckým posudkom vypracovaným odborne spôsobilou osobou, autorizovanou osobou alebo znalcom. Vychádza sa so známych a overených metód hodnotenia rizika, hodnotenia vplyvov na životné prostredie, odhadu škôd na životnom prostredí.

Na základe aplikačnej praxe je potrebné doplniť kompetenciu pre vydávanie potvrdení na uvoľnenie finančných prostriedkov za účelom vykonania nápravnej činnosti, vrátane analýzy rizika a nákladov na nápravné opatrenia alebo za účelom vykonania zmeny v spôsobe zabezpečenia finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa.

K bodu 20

Legislatívna úprava v zmysle novelizačného bodu 9 a 16.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 13. Dopĺňa sa kompetencia okresného úradu v rámci rozhodovacích činností.

K bodu 22

Legislatívna úprava v zmysle novelizačného bodu 7.

K bodu 23

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s konkretizovaním príslušných ustanovení právnych predpisov, týkajúcich sa odbornej spôsobilosti podnikateľských subjektov v súvislosti s prijímaním a vykonávaním nápravných opatrení.

K bodu 24

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s opravou zrejmého preklepu.

K bodom 25 až 27

Legislatívno- technická úprava k predchádzajúcim novelizačným bodom.

K bodu 28

Navrhuje sa predĺženie lehoty na vyjadrenie príslušného orgánu bez stanovenia konkrétnej lehoty pri konzultáciách, ak sa nemožno vzhľadom na povahu veci vyjadriť v lehote 60 dní. Aplikačná prax poukázala na to, že v určitých zložitých prípadoch nie je možné jednoznačne potvrdiť environmentálnu škodu a alebo príčinnú súvislosť medzi pracovnou činnosťou a environmentálnou škodou v krátkom časovom období, pretože je potrebné dlhšie sledovať zmeny a trendy na prírodnom zdroji.

K bodom 29 až 31

Navrhuje sa úprava z dôvodu precizovania textu, ktorý jednoznačne ustanoví možnosť podania oznámenia nielen pri environmentálnej škode ale už aj pri bezprostrednej hrozbe

environmentálnej škode vlastníkom, správcom alebo nájomcom nehnuteľnosti, ktorá je alebo môže byť dotknutá environmentálnou škodou, právnickej osoba alebo fyzickej osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté a mimovládnej organizácii. Dôkazy budú nahradené údajmi, aby sa jednoduchšie zabezpečilo toto právo oznámenia pre dotknuté subjekty.

K bodu 32

Navrhuje sa doplniť ustanovenie, aby dotknutými orgánmi v konaniach podľa tohto zákona boli aj odborné príspevkové organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou zriadené ministerstvom alebo inými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom náklady na stanoviská znáša prevádzkovateľ. Aplikačná prax poukázala na to, že stanoviská takýchto organizácií sú nevyhnutným podkladom v týchto konaniach o uložení preventívnych a nápravných opatrení. Vo výsledku môže byť stanovisko komplexným dokumentom, na prípravu ktorého boli potrebné údaje z monitorovania, z databáz, a rôznych analýz a jeho príprava si vyžiadala náklady, ktoré má jednoznačne znášať prevádzkovateľ ktorý spôsobil bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo environmentálnu škodu. Z rezortu ministerstva životného prostredia ide najmä o Štátnu ochranu prírody SR, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský hydrometeorologický ústav. Z iných rezortov to je napr. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Národné lesnícke centrum.

K bodu 33

Navrhuje sa prechodné ustanovenie k úpravám v § 13.

K Čl. IV (409/2011)

K bodu 1

Prijatá právna úprava v intenciách § 9a a 9b sa ukázala ako problematická z viacerých hľadísk, a to predovšetkým z hľadiska možného nelegálneho čerpania verejných zdrojov - fondov Európskej únie, keďže pri aplikácii uvedených ustanovení zákona by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky (Environmentálneho fondu). Slovenskej republike by tak vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európske únie a príp. súvisiace penále. Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) podľa § 4 zákona a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou, bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie, resp. či bol vôbec objektívne spôsobilý túto spôsobiť (napr. dedič, reštituent). Napokon novelizovaná právna úprava je predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod Rvp 2025/2020.

K bodu 2

Navrhujú sa prechodné ustanovenia vyplývajúce zo zmien návrhu zákona. Zrušuje sa možný negatívny stav, ktorý mohol vzniknúť počas účinnosti novelizovanej právnej úpravy z hľadiska aplikácie §9a a 9b a jej možného neústavného zásahu najmä do ústavného práva chráneného článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že Environmentálny fond bude povinný vrátiť vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti uhradené finančné prostriedky vyplývajúce z uplatnenej finančnej náhrady, ako aj zrušením záložných zmlúv a rozhodnutí o zriadení záložného práva ku dňu účinnosti návrhu zákona.

K Čl. V (79/2015)

K bodu 1

V nadväznosti na nesúlad anglického a slovenského prekladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19, novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc v platnom znení (ďalej len „smernica 2008/98/ES v platnom znení“), bolo potrebné zjednotiť názvoslovie používané pre Program odpadového hospodárstva na Plán odpadového hospodárstva, ktoré bude ošetrené aj korigendom smernice 2008/98/ES v platnom znení v slovenskom jazyku.

Súvisiaca úprava § 9 zákona vyplýva z potreby aj vplyvom toho, že nastali zmeny vo financovaní triedeného zberu vyhradených prúdov (rozšírená zodpovednosť výrobcov), na ktoré bolo naviazané členenie POH SR a v súčasnej dobe táto nadväznosť už nie je potrebná. Zároveň je potrebné odpadové hospodárstvo začleniť viac do obehového hospodárstva a nová štruktúra POH SR poskytne viac priestoru pre začlenenie odpadového hospodárstva do samotného obehového hospodárstva. Zrušenie záväznej a smernej časti POH SR neovplyvní súlad POH SR so smernicou 2008/98/ES v platnom znení .

Zároveň sa v rámci novelizačných bodov v nadväznosti na znenie smernice 2008/98/ES v platnom znení doplnilo, čo môže POH SR ešte okrem povinných častí obsahovať.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 81 ods. 19.

K bodu 3

Precizovanie transpozície smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodom 4 až 7

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení. Navrhované znenie zároveň odstraňuje doterajšiu prax, zavedenú pôvodným zákonom č. 223/2001 Z. z., podľa ktorej sa Program odpadového hospodárstva členil na záväznú a smernú časť. Navrhované znenie je tak v súlade so smernicou2008/98/ES v platnom znení, ktorá neobsahuje členenie Plánu odpadového hospodárstva na smernú a záväznú časť a zodpovedá aplikačnej praxi ostatných členských štátov. Je tiež v súlade so štruktúrou Plánu predchádzania vzniku odpadu a pripravovaným Plánom predchádzania vzniku potravinového odpadu.

K bodu 8

Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu duplicity s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov.

K bodu 9

Potreba zmeny celého § 9 z dôvodu množstva zmien v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 10

Ustanovuje sa nová povinnosť pre držiteľa odpadu, a to poskytovať informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu plánu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

K bodu 11

Navrhuje sa nový mechanizmus pre riešenie situácií, keď fyzická osoba alebo podnikateľský subjekt nezákonne umiestňuje odpad na svojom alebo cudzom pozemku. Nové ustanovenie tak bude pokrývať aj prípady, keď prevádzkovateľ koná v rozpore s vydaným súhlasom. Konanie, vedené okresným úradom proti takejto osobe môže prebiehať súbežne s trestným konaním.

§ 15a, na rozdiel od prípadov uvedených/ustanovených v § 15 „rieši prípady nezákonne umiestneného odpadu, kedy je osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad známa, právoplatne odsúdená za neoprávnené nakladanie s odpadmi. Nezákonne umiestnený odpad je potrebné odstrániť bezodkladne, aby sa zabránilo poškodzovaniu životného prostredia, ohrozeniu zdravia ľudí a ďalšiemu nezákonnému ukladaniu odpadu na miesto, ktoré nie je na to určené, t. j. v rozpore so zákonom o odpadoch.

Nezákonne umiestnený odpad vzniká, keď fyzická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba:

-nakladá v rozpore s udeleným súhlasom, ktorý jej udelil príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo

-nemá na danú činnosť nakladania súhlas/oprávnenie v súlade so zákonom o odpadoch (napr. rozoberanie starých vozidiel) alebo

-ukladá odpad na svojej nehnuteľnosti (pozemok, sklad) alebo na inej (prenajatej) nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch.

Uvedené prípady sú riešené ako trestný čin čo znamená, že príslušné kontrolné orgány štátnej správy odpadového hospodárstva (Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresný úrad) nemôžu vo veci konať. Polícia príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva informuje, že daný nezákonne umiestnený odpad pre svoje ďalšie konanie nepotrebuje a zároveň ho vyzve na odstránenie uvedeného odpadu. Nové ustanovenie § 15a rozlišuje:

-15a ods. 1 písm. a) upravuje prípady, kedy orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nariadi odstránenie nezákonne umiestneného odpadu takej osobe, ktorá na svojej nehnuteľnosti (vedome alebo nevedome) nechala umiestniť alebo umiestnila odpad bez príslušných povolení/rozhodnutí v rozpore so zákonom o odpadoch alebo v rozpore s príslušným povolením/rozhodnutím, nezávisle od objektívnej zodpovednosti majiteľa danej nehnuteľnosti. Na predmetné konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. rozhodnutiu okrem iného predchádza oznámenie o začatí správneho konania.

§ 15a ods. 1 písm. b) upravuje prípady, kedy orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nariadi odstránenie nezákonne umiestneného odpadu takej osobe, ktorá na inej „prenajatej“ nehnuteľnosti (vedome alebo nevedome) nechala umiestniť alebo umiestnila odpad bez príslušných povolení/rozhodnutí v rozpore so zákonom o odpadoch alebo v rozpore s príslušným povolením/rozhodnutím, nezávisle od objektívnej zodpovednosti majiteľa danej nehnuteľnosti. Ustanovenie sa vzťahuje aj na také prípady, kedy je zrejmé, že odpad pochádza z činnosti povinnej osoby, ktorá odpad umiestňuje na nehnuteľnosti iného vlastníka.

Na predmetné konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. rozhodnutiu okrem iného predchádza oznámenie o začatí správneho konania.

§ 15a ods. 2 upravuje náležitosti rozhodnutia, ktorým orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nariadi zhodnotiť alebo zneškodniť nezákonne umiestnený odpad. Zároveň orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rozhodnutí uvedie aj informácie ustanovené v odsekoch 4, 5 a 6.

V § 15a ods. 3sa pre povinnú osobu ustanovuje povinnosť predložiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva doklad preukazujúci zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu. V uvedenom prípade je potrebné predložiť písomný doklad, ktorý vystaví zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu, ktoré tento odpad zhodnotilo alebo zneškodnilo v súlade so zákonom o odpadoch. Zariadenie, ktoré takéto potvrdenie vystaví musí disponovať platným súhlasom orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch resp. podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie predmetného druhu odpadu.

§ 15a ods. 4 zakotvuje, že ak povinná osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v lehote ustanovenej podľa odseku 2 alebo 3 nezabezpečí zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu na náklady povinnej osoby zabezpečí okresný úrad.

Zároveň sa umožňuje zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu na náklady povinnej osoby aj držiteľovi, prípadne vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti, ak prejavili záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu.

§ 15a ods. 5 až 7 ustanovuje oprávnenie príslušného orgánu odpadového hospodárstva vydať rozhodnutie o povinnosti uhradiť náhradu nákladov na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu. Predmetné rozhodnutie zakladá pre tento orgán možnosť vymáhania nákladov, ktoré boli vynaložené na zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v prípade, ak povinná osoba neodstránila nezákonne umiestnený odpad v stanovenej lehote podľa odseku 2 a 3 a nezákonne uložený odpad odstránil orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo držiteľ/vlastník/správca/nájomca nehnuteľnosti. Uvedené náklady zahŕňajú okrem nákladov na zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu aj náklady na naloženie odpadu (nákladku), prepravu odpadu a uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, ak sa to vyžaduje. Správcom pohľadávky je príslušný orgán štátnej správ odpadového hospodárstva.

§ 15a ods. 8 upravuje prípady kedy osoba, ktorá zabezpečila zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, je odlišná od osoby, ktorá bola za trestný čin odsúdená. Môže sa jednať napr. vlastníka alebo spoluvlastníka nehnuteľnosti, na ktorej bol odpad nezákonne umiestnený. Takáto osoba má nárok na náhradu vynaložených nákladov voči právoplatne odsúdenej osobe.

K bodu 12

V súlade s novým odsekom 5 práva a povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov prechádzajú na jeho právneho nástupcu v celom rozsahu. Osobitne sú upravené prípady, keď prevádzkovateľ skládky odpadov nie je známy alebo ide o prevádzkovateľa, ktorý svoju činnosť ukončil alebo skládku odpadov previedol na nového prevádzkovateľa ešte pred tým, ako uzavrel skládku odpadov alebo jej časť v lehote, určenej v súhlase na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti. V takomto prípade vykoná uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov ministerstvo, za podmienok ustanovených v § 114b – 114d.

K bodu 13

Upravuje sa postup pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude zmena prevádzkovateľa podmienená vydaním súhlasu okresného úradu. Okresný úrad musí súhlas vydať vždy, keď prevádzkovateľ predloží zákonom stanovené

dokumenty čo v praxi znamená, že zmena prevádzkovateľa nezávisí na subjektívnom posúdení žiadosti; jej podmienkou je len predloženie stanovených dokumentov. Okrem žiadosti a fotokópie dokladu preukazujúceho zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie o zlúčení spoločnosti.....) a potvrdenia preukazujúceho, že prevádzkovateľ skládky odpadov každoročne odvádza stanovenú výšku účelovej finančnej rezervy je takýmto dokumentom aj doklad, preukazujúci ekonomickú stabilitu nového prevádzkovateľa. Ak k zmene prevádzkovateľa skládky odpadov dôjde z dôvodu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti, nový prevádzkovateľ doloží žiadosť výpisom z Obchodného registra. V iných prípadoch bude podmienkou vydania súhlasu predloženie vyhlásenia, že nový prevádzkovateľ nie je v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní.

Ďalšou podmienkou bude preukázanie skutočnosti, že nový prevádzkovateľ nemá evidované žiadne nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni ani nedoplatky na zdravotnom poistení po splatnosti. Uvedené si overí okresný úrad v súlade s § 1 ods. 3 zákona č. 177/2018 Z. z., ktorý upravuje informačné systémy verejnej správy, v rámci ktorých platí povinnosť údaje z nich získavať bez intervencie dotknutej osoby (napr. aj žiadateľa). Overenie predstavuje záruku, že nový prevádzkovateľ skládky odpadov bude v činnosti pôvodného prevádzkovateľa pokračovať a k realizácii zmeny prevádzkovateľa nedošlo výlučne zo špekulatívnych dôvodov na strane pôvodného prevádzkovateľa. Súhlas so zmenou prevádzkovateľa, vydaný okresným úradom má predovšetkým administratívny charakter; okresný úrad je povinný vydať ho vždy, ak nový prevádzkovateľ predloží požadované dokumenty a zároveň si okresný úrad overí ekonomickú stabilitu nového prevádzkovateľa. Po vydaní súhlasu a zmene prevádzkovateľa okresný úrad vyznačí nového prevádzkovateľa vo všetkých relevantných dokumentoch. Podstatnou skutočnosťou je upresnenie, že pôvodný prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný plniť zákonné povinnosti až do nadobudnutia právoplatnosti súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov. Konanie o vydanie súhlasu je správnym konaním a jeho postup je upravený Správnym poriadkom.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny označenia poznámok pod čiarou k odkazom 38a až 38d.

K bodu 15

Vzhľadom na novú úpravu uzatvárania a rekultivácie skládky odpadov, na základe ktorej bude môcť tieto činnosti po splnení všetkých zákonných podmienok vykonať aj osoba, poverená ministerstvom (tzv. osoba poverená na uzavretie skládky odpadov) sa upravuje právomoc ministerstva pri vydávaní písomného potvrdenia na uvoľnenie prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Okrem prevádzkovateľa skládky odpadov môže ministerstvo takéto potvrdenie vydať aj osobe poverenej na uzavretie skládky odpadov, ktorá na jeho základe použije uvoľnené prostriedky účelovej finančnej rezervy na schválené činnosti. Pokiaľ po skončení monitorovania nedôjde k úplnému vyčerpaniu prostriedkov účelovej finančnej rezervy, môže s nevyčerpanou časťou prostriedkov na základe písomného potvrdenia ministerstva voľne nakladať nielen prevádzkovateľ skládky odpadov a obec ale aj osoba poverená na uzavretie skládky odpadov, ktorá za prevádzkovateľa skládku odpadov uzatvorila.

K bodom 16 až 18

Za účelom odstránenia pochybností ohľadom rozsahu skládok odpadov, ktoré bude uzatvárať obec po tom, čo prevádzkovateľ skládky odpadov zanikne bez právneho nástupcu alebo na prevádzkovateľa bol vyhlásený konkurz ešte pred tým, ako stihne skládku odpadov uzatvoriť a zrekultivovať sa ustanovuje, že táto povinnosť sa vzťahuje nielen na skládky odpadov,

ktorých prevádzkovatelia už požiadali o vydanie súhlasu na uzavretie skládky, ale aj tých skládok, ktorých prevádzkovatelia o vydanie takéhoto súhlasu ešte nepožiadali. Povinnosti súvisiace s vydaním súhlasu prechádzajú na obec. Právna úprava podľa ktorej sa prechod práv a povinností obmedzuje výškou účelovej finančnej rezerv zostáva zachovaná čo v praxi znamená, že obce nebudú mať v súvislosti s novou úpravou žiadne zvýšené náklady.

K bodu 19

K bodu 20

Právna úprava nadväzujúca na úpravu v bodoch 16 až 18.

K bodu 21

Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vynímajú z majetku, ktorý podlieha exekúcii. Dôvodom je fakt, že tieto prostriedky sú určené výlučne na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov a zabezpečenie následného monitoringu a nie je možné ich využiť na zabezpečenie pohľadávok prevádzkovateľa skládky odpadov, ktoré s uzavretím a rekultiváciou skládky odpadov nesúvisia.

K bodu 22

V nadväznosti na návrh novej vyhlášky o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti sa rozčleňujú povinnosti odosielateľa nebezpečného odpadu a príjemcu nebezpečného odpadu. Povinnosti odosielateľa nebezpečného odpadu zostávajú upravené v § 26 ods. 2 a povinnosti príjemcu nebezpečného odpadu sú vyčlenené do samostatného ods. 3. Potreba zmeny úvodnej vety vychádza z nutnosti rozlíšenia povinností odosielateľa nebezpečného odpadu a príjemcu nebezpečného odpadu.

K bodu 23

Vypustenie § 26 ods. 2 písm. b) zákona nadväzuje na návrh novej vyhlášky o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Oproti pôvodnému zneniu sa odosielateľovi nebezpečného odpadu ruší povinnosť ohlasovania údajov z evidencie o prepravovanom nebezpečnom odpade okresným úradom. Táto povinnosť prechádza na príjemcu nebezpečného odpadu, ktorý bude odosielať SLNO. Zmena označenia príslušných písmen predstavuje legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 24

§ 26 ods. 3 zákona ustanovuje povinnosti príjemcu nebezpečného odpadu, ktoré sa oproti pôvodným povinnostiam pred samotným rozdelením § 26 ods. 2 zákona nijako nemenia.

K bodu 25

Pôvodný § 26 odsek 4 sa ruší z dôvodu elektronizácie sprievodného listu nebezpečného odpadu, na základe čoho zanikne povinnosť listinného upovedomovania príslušných okresných úradov. Po ukončení prepravy nebezpečného odpadu doplní príjemca nebezpečného odpadu povinné polia v sprievodnom liste nebezpečného odpadu, ktorý následne zašle prostredníctvom informačného systému elektronicky odosielateľovi nebezpečného odpadu a príslušným okresným úradom. Preoznačenie odsekov predstavuje legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 26

Po ukončení prepravy nebezpečného odpadu doplní príjemca nebezpečného odpadu povinné polia v sprievodnom liste nebezpečného odpadu, ktorý následne zašle prostredníctvom informačného systému elektronicky odosielateľovi nebezpečného odpadu a príslušným okresným úradom. Uvedenú povinnosť upravuje nový odsek 4

K bodu 27

Cieľom novej úpravy je eliminácia špekulatívneho správania organizácií zodpovednosti výrobcov, ktorí sa vyhýbajú plneniu zákonných povinností a po zrušení autorizácie si založia novú organizáciu zodpovednosti výrobcov, do ktorej sa združia pôvodní zakladajúci aj ďalší členovia. Prax navyše ukázala, že niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov pri plnení cieľov zberu stanovujú pre zastúpených výrobcov veľmi nízke poplatky, čo na jednej strane takýchto výrobcov odpadov zvýhodňuje oproti výrobcom, zastúpených inou organizáciou zodpovednosti výrobcov a na druhej strane spôsobuje nedostatok prostriedkov na zabezpečenie triedeného zberu. V prípade zrušenia autorizácie si výrobcovia, ktorí boli zakladajúcimi členmi alebo členmi dotknutej organizácie zodpovednosti výrobcov nemôžu založiť novú organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá by vo svojej činnosti využívala vyššie opísané nežiaduce praktiky. Očakávaným prínosom obmedzenia práva na založenie novej organizácie zodpovednosti výrobcov je očistenie trhu od nežiaducich deformačných praktík,

K bodom 28 a 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nových odsekov v § 112.

K bodu 30

V poslednej dobe sa čím ďalej tým viac hovorí o mikroplastoch a o tom, ako nám škodia. Ako mikroplasty sa označujú veľmi malé kúsky plastov, ktoré sú menšie ako päť milimetrov. Podľa ich pôvodu sa ďalej rozdeľujú do dvoch skupín - primárne a sekundárne. Primárne mikroplasty sa dostali do prírody už ako malé čiastočky. Sekundárne mikroplasty vznikajú rozpadom väčších kusov, ako sú napríklad plastové tašky. Mikroplasty sa môžu dostať aj do pôdy prostredníctvom digestátu/kompostu pochádzajúceho napríklad z triedeného zberu biologicky rozložiteľného odpadu. Mikroplasty v pôde môžu napríklad oneskoriť čas klíčenia niektorých rastlín, čo môže viesť k zníženiu prežitia alebo zvýšeniu volatility plodín, s pravdepodobným negatívnym vplyvom na výnosy plodín, vedú k zníženiu veľkosti a hmotnosti dážďoviek – s potenciálnymi dôsledkami pre štruktúru pôdy, ktorá ovplyvňuje rastliny, môžu ovplyvniť zloženie biomasy a metabolizmus pôdnych mikróbov, mikroplasty sa už teraz nachádzajú v jedlých plodinách – konzumácia hospodárskymi zvieratami, človekom - (od 39 000 to 52 000 častíc ročne/osoba) a na plastové častice sa môžu naviazať kontaminanty, napríklad pesticídy alebo zvyšky liečiv. Veľmi ľahké plastové tašky a ľahké plastové tašky sú z hľadiska množstva významným zdrojom znečistenia životného prostredia voľne pohodeným odpadom. V roku 2021 sa v Slovenskej republike zaviedol triedený zber kuchynského odpadu z domácností, pričom niektoré samosprávy poskytli v rámci tzv. štartovacieho balíčka do domácnosti na zber kuchynského odpadu kompostovateľné vrecká, avšak postupom času sa v rámci triedeného zberu kuchynského odpadu začali objavovať aj plastové vrecká. ECN odporúča – ako základné

opatrenie na zníženie plastov v komposte a digestáte – nepoužívať na triedený zber kuchynského BRO a záhradného odpadu klasické plastové vrecká. Z tohto dôvodu sa v týchto ustanoveniach upravuje spôsob poskytovania plastových tašiek, ľahkých plastových tašiek a veľmi ľahkých plastových tašiek k nákupu tovaru alebo výrobkov, pričom sa dôraz kladie na sledovanie rozložiteľnosti, životného cyklu a uhlíkovej stopy poskytovaných plastových tašiek, ľahkých plastových tašiek a veľmi ľahkých plastových tašiek. Samotné požiadavky budú určené vo vykonávacom predpise.

Úprava je realizovaná aj v nadväznosti na opatrenie Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky 2019 - 2025 O.32. Zavedenie povinnosti poskytovať za úhradu všetky druhy plastových tašiek (vrátane veľmi ľahkých), následná analýza zníženia spotreby plastových tašiek po zavedení spoplatnenia za účelom posúdenia zavedenia zákazu poskytnutia ľahkých plastových tašiek.

K bodu 31

Legislatívno-technické spresnenie povinnosti distribútora obalov, ktoré vyplynulo z výkladových nejasností ustanovenia v aplikačnej praxi.

K bodu 32

Z dôvodu prechodu plnenia cieľov zberu z technického roka na kalendárny rok je potrebné zmeniť aj termín plnenia cieľov zberu pre OZV.

K bodu 33

V nadväznosti na nesúlad anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení, bolo potrebné zjednotiť názvoslovie používané pre Program odpadového hospodárstva na Plán odpadového hospodárstva, ktoré bude ošetrené aj korigendom smernice 2008/98/ES v platnom znení v slovenskom jazyku.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodom 35 až 38

V zmysle Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025, opatrenia O.8 Zavedenie povinného množstvového zberu komunálneho odpadu, ktoré je v zodpovednosti MŽP SR sa týmto ustanovením zavádza množstvový zber zmesového odpadu s účinnosťou od 1.1.2025 pre individuálnu bytovú výstavbu, tzn. všetky rodinné domy v danej obci musia mať zavedený množstvový zber zmesového odpadu. Od 1.1.2025 obec môže zaviesť množstvový zber v komplexnej bytovej výstavbe. Ak sa obec pre zavedenie množstvového zberu v komplexnej bytovej výstavbe rozhodne, postupuje rovnako ako v prípade zavedenia množstvového zberu v individuálnej bytovej výstavbe. Štúdia Inštitútu environmentálnej politiky s názvom Spravodlivé odpady z októbra 2019 uvádza, že množstvový zber na Slovensku signifikantne znižuje produkciu zmesového odpadu a zvyšuje mieru triedenia. V období prípravy tejto štúdie len necelých 13 % obyvateľov Slovenska platilo poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu. Zavedenie množstvového zberu prináša spravodlivý systém poplatkov, v ktorom každý občan platí podľa toho, koľko odpadu produkuje. Tento systém uplatňuje princíp „plať za to, čo vyhodíš“, zavádza teda spravodlivosť a vytvára tak priamu finančnú motiváciu k zníženiu produkcie zmesového odpadu a k zvýšeniu triedenia. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov bol v roku 2022 novelizovaný a umožňuje zvoliť si čo najvhodnejší spôsob množstvového zberu.

K bodu 39

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 40

Ustanovuje sa nový druh súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov. Súhlas bude vydávať okresný úrad životného prostredia v prípade, ak nový prevádzkovateľ preukáže splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov, tzn. žiadosť o vydanie súhlasu doloží požadovanými dokumentami a zároveň preukáže svoju ekonomickú stabilitu.

K bodu 41

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 42

Zavádza sa informačná povinnosť pri zmene prevádzkovateľa, zmene osobných údajov fyzickej osoby – podnikateľa, osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, alebo osobných údajov zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený. Práva a povinnosti prechádzajú na nového prevádzkovateľa dňom doručenia oznámenia o zmene dotknutých údajov. Výnimku tvorí zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorá je podmienená vydaním osobitného súhlasu okresného úradu. Náležitosti súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov upravuje § 97 ods. 22.

K bodom 43, 44 a 47

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 45

Nové znenie odseku 7 v § 103 akcentuje na spôsoby vedenia evidencie a jej ohlasovania nielen v elektronickej podobe, ale aj v tlačenej podobe.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením § 103 ods. 7.

K bodu 48

V súvislosti so zavedením inštitútu zmeny prevádzkovateľa sa ustanovuje oprávnenie ministerstva na vydávanie potvrdenia o plnení povinnosti, spočívajúcej v pravidelnom odvádzaní ročnej výšky účelovej finančnej rezervy. Ministerstvo sa zároveň oprávňuje na zabezpečenie uzavretia a rekultivácie skládky odpadov a jej následné monitorovanie a na vymáhanie nákladov, ktoré v súvislosti s uvedenými činnosťami uhradilo zo štátneho rozpočtu.

K bodu49

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nových odsekov do § 112.

K bodu 51

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 26 ods. 2 písm. b).

K bodu 53

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice smernicou 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 54

Doterajšie kompetencie okresného úradu sa dopĺňajú o nové oprávnenia, týkajúce sa vydávania súhlasu na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov. Nový inštitút súhlasu so zmenou prevádzkovateľa bol zavedený za účelom zabránenia špekulatívnym prevodom majetku tak, aby sa pôvodný aj nov prevádzkovateľ vyhli plneniu povinností, súvisiacich s uzatváraní a rekultiváciou skládky odpadov, najmä pokiaľ ide o súvisiace finančné náklady v prípadoch nedostatočne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

K bodu 55

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením § 26 ods. 2 písm. b).

K bodu 56

V súvislosti s novou úpravou § 15a sa ustanovuje nové oprávnenie pre okresný úrad a obec, týkajúce sa vydávania rozhodnutia o povinnosti uhradiť náhradu nákladov na zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu. Súčasťou rozhodnutia je určenie výšky náhrady nákladov, ktoré okresný úrad alebo obec vynaložili na zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, lehota na uhradenie náhrady nákladov a podrobnosti o bankovom účte, na ktorý má byť náhrada nákladov uhradená.

K bodu 57

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nových odsekov do § 112.

K bodu 58

Navrhuje sa nová právna úprava, ktorej cieľom je v súlade so všeobecnými zásadami správneho konania znížiť zbytočné zaťažovanie kontrolovaného subjektu zasielaním protokolu z kontroly a následným vyjadrovaním k nemu a prerokovávaním, keďže tieto procesné úkony sú vykonávané v následnom správnom konaní. Navrhovanou zmenou sa dosiahne zjednodušenie procesu výkonu štátneho dozoru, čo je v súlade s opatreniami strategického materiálu Ministerstva životného prostredia SR s názvom Koncepcia boja proti environmentálnej protiprávnej

K bodu 59

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zosúladením pojmológie anglického a slovenského prekladu smernice smernicou 2008/98/ES v platnom znení.

K bodu 60

Oprava zrejmej chyby v texte zákona.

K bodu 61

Navrhuje sa nový mechanizmus pre uzavretie, rekultiváciu a následné monitorovanie tých skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti a nevykonal všetky úkony potrebné na uzavretie alebo rekultiváciu skládky odpadov alebo jej časti alebo nezačal s uzatváraním skládky v lehote nie dlhšej ako 6 mesiacov od nadobudnutia súhlasu na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov.

Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva do siedmych dní po márnom uplynutí ním učenej lehoty na vykonanie predmetných úkonov informuje o tejto skutočnosti ministerstvo. Vykonanie úkonov potrebných na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov ministerstvo následne zabezpečí prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý má oprávnenie na vykonávanie stavebných prác (ďalej len „osoba poverená na uzavretie skládky odpadov“). Výber podnikateľského subjektu bude predmetom verejného obstarávania. Rovnakým spôsobom bude ministerstvo postupovať aj pri výbere subjektu, ktorý bude zabezpečovať následné monitorovanie skládky odpadov. Osoba poverená na uzavretie skládky odpadov nebude žiadať príslušný orgán odpadového hospodárstva o vydanie súhlasu na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov; súhlas bude nahradený informáciou ministerstva o určení osoby poverenej na uzavretie skládky odpadov pričom túto skutočnosť orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyznačí v súhlase na prevádzkovanie skládky odpadov a zároveň určí podmienky jej uzavretia a rekultivácie.

Podmienkou úspešného uzavretia a rekultivácie skládky odpadov je predloženie dokumentov súvisiacich so skládkou odpadov ministerstvu. Na základe predložených dokumentov ministerstvo zabezpečí aktualizáciu projektovej dokumentácie a verejné obstarávanie na výber osoby poverenej na uzavretie skládky odpadov. Pokiaľ by si skutočný stav skládky odpadov vyžiadal ďalšie informácie, ktoré neboli súčasťou odovzdaných dokumentov, prevádzkovateľ skládky odpadov ich na požiadanie musí poskytnúť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a ministerstvu; príkladmo sa môže jednať o informácie o skutočnom naplnení skládky odpadov či skutočnosti, zistené počas prevádzkovania (napr. posun telesa skládky, priesaky nebezpečných látok a pod.).

Uzatváranie a rekultivácia skládky odpadov alebo jej časti a jej následný monitoring prostredníctvom osoby poverenej na uzavretie skládky odpadov čiastočne obmedzuje práva prevádzkovateľa skládky odpadov. Túto skutočnosť je však prevádzkovateľ povinný strpieť vzhľadom na to, že obmedzenie jeho práv má príčinnú súvislosť s porušovaním zákonných povinností, ktorého sa prevádzkovateľ neuzavretím a nevykonaním rekultivácie skládky odpadov dopustil. Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri porušovaní povinností prevádzkovateľa, súvisiacich s následným monitorovaním uzavretej skládky odpadov.

Za účelom zabezpečenia vstupu na nehnuteľnosti, na ktorých sa uzatváraná skládka odpadov nachádza, sa prevádzkovateľovi skládky odpadov, vlastníkovi, správcovi a nájomcovi nehnuteľnosti ukladá povinnosť umožniť vstup na pozemok, na ktorom sa skládka odpadov nachádza ministerstvu, orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a osobe poverenej na uzavretie skládky odpadov. Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na vstup do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov prevádzkovateľa skládky odpadov, ktoré sa na predmetnej nehnuteľnosti nachádzajú a na umiestnenie technologických alebo iných technických zariadení, potrebných na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov. Ak by vstup zo strany povinných osôb umožnený nebol, sú ministerstvo, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva a osoba poverená na uzavretie skládky odpadov oprávnení na nehnuteľnosť a do prevádzkových priestorov, stavieb a zariadení na nej voľne vstupovať. Pri

kladení fyzického odporu, marení alebo sťažovaní ich činnosti, smerujúcej k uzavretiu a rekultivácii skládky odpadov a jej následnému monitorovaniu môžu tieto osoby požiadať orgány Policajného zboru o ochranu. Podľa § 72 zákona o Policajnom zbore má každý právo obracať sa na príslušníkov Policajného zboru a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc a tieto sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť, ale len za splnenia podmienok, ktoré ustanovuje § 73 zákona o Policajnom zbore a to, že orgány Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadali príslušný orgán. Policajný zbor pri svojej činnosti a plnení úloh vyplývajúcich mu zo zákona o Policajnom zbore spolupracuje s orgánmi verejnej moci v takom rozsahu ako mu to ukladá zákon a to najmä, ak je ohrozený život alebo zdravie alebo pri ochrane verejného poriadku. Súčasne zákon o Policajnom zbore oprávňuje orgány verejnej moci obracať sa na Policajný zbor so žiadosťou o pomoc, ale poskytnutie pomoci zo strany Policajného zboru je možné len v medziach zákona a to pri ohrození života alebo zdravia subjektov vykonávajúcich verejnú moc alebo za účelom ochrany verejného poriadku.

Navrhované ustanovenie upravuje aj právo vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza skládka odpadov, na jednorazovú náhradu nákladov voľný vstup vybraných subjektov na jeho nehnuteľnosť a za umiestnenie technologických a iných technických zariadení na tomto pozemku. Právo na jednorazovú náhradu si môže uplatniť u prevádzkovateľa skládky odpadov do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o ukončení prác potrebných na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov. Ustanovenie stanovuje aj trojročnú prekluzívnu lehotu, po plynutí ktorej nárok na jednorazovú náhradu zaniká. Pokiaľ by sa prevádzkovateľ skládky odpadov a vlastník pozemku na výške jednorazovej náhrady nedohodli, právo rozhodnúť o výške náhrady má výlučne súd.

Uzavretie a rekultivácia skládky odpadov vrátane jej následného monitoringu bude hradená z prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktorú tvoril prevádzkovateľ skládky odpadov. Na použitie týchto prostriedkov preto bude mať nárok aj osoba poverená na uzavretie skládky odpadov. Prostriedky účelovej finančnej rezervy budú pre osobu poverenú na uzavretie skládky odpadov uvoľnené za rovnakých podmienok, ako pre samotného prevádzkovateľa skládky odpadov.

Aplikačná prax preukázala, že niektoré skládky odpadov, ktoré neboli pôvodným prevádzkovateľom uzavreté a rekultivované, nie je možné uzatvoriť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, tzn. vytvorená účelová finančná rezerva je veľmi nízka, prípadne nebola tvorená vôbec. Jedná sa o také skládky odpadov, ktoré v minulosti postupne prešli rukami viacerých vlastníkov, pričom aktuálny vlastník skládky odpadov je insolventný, príp. nedohľadateľný, Neuzavreté skládky, na ktorých sa navyše v mnohých prípadoch nachádza aj nebezpečný odpad, ohrozujú život a zdravie ľudí a zvierat a hrozia kontamináciou vody, pôdy a ovzdušia. Odstránenie takýchto environmentálnych hrozieb preto musí zabezpečiť štát, ktorý na úhradu nevyhnutných prác v taxatívne stanovených prípadoch použije v prípade nedostatočnej finančnej rezervy prostriedky štátneho rozpočtu. Výška finančných prostriedkov, potrebná na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov bude zrejmá po aktualizácii projektovej dokumentácie. Ministerstvo zároveň disponuje informáciou o aktuálnej výške účelovej finančnej rezervy, ktorú prevádzkovateľ skládky odpadov počas prevádzkovania skládky tvoril. Výška prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré budú potrebné na úhradu nevyhnutných prác, sa určí rozdielom medzi výškou finančných prostriedkov podľa aktualizovanej projektovej dokumentácie a výškou účelovej finančnej rezervy. Vzhľadom na to, že bez aktualizácie projektovej dokumentácie všetkých dotknutých skládok v súčasnosti nie

je možné stanoviť, koľko finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu bude na uzavretie a rekultiváciu problémových skládok odpadov, bude ministerstvo o pridelenie potrebných finančných prostriedkov žiadať Ministerstvo financií SR prostredníctvom rozpočtového opatrenia, v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 62

Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré ministerstvo vynaloží zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie uzavretia, rekultivácie a následného monitorovania problematických skládok odpadov zo štátneho rozpočtu v prípade, že prostriedky účelovej finančnej rezervy nepokryjú náklady na práce, nevyhnutné na ich realizáciu. Konanie o povinnosti nahradiť náklady začne ministerstvo po tom, čo mu je doručené potvrdenie od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, preukazujúce, že skládka odpadov bola uzavretá a zrekultivovaná. Povinnou osobou je prevádzkovateľ skládky odpadov, ak je známy a ďalšie osoby, na ktorých boli prenesené práva a povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov (napr. správca konkurznej podstaty).V prípade neuhradenia vynaložených nákladov ministerstvo začne s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, pri ktorom postupuje podľa zákona č.374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uhradená a vymožená suma je príjmom štátneho rozpočtu.

K bodom 63 až 65

V nadväznosti na doplnené ustanovenia § 15a ods. 1 a § 15a ods. 3 sa porušenie predmetných ustanovení klasifikuje ako priestupok, ktorého prejednanie spadá do kompetencie okresného úradu.

V nadväznosti na doplnené ustanovenia § 15a ods. 1 a § 15a ods. 3 sa stanovuje výška pokuty za porušenie zákonných povinností, ktoré sú predmetnými ustanoveniami uložené.

K bodu 66

Navrhuje sa doplnenie znenia návrhu zákona o rozkazné konanie, právnu úpravu trov konania a možnosť zaplatenia nižšej pokuty v prípade jej úhrady pred jej splatnosťou. Navrhované znenie rozpracúva opatrenia strategického materiálu Ministerstva životného prostredia SR s názvom Koncepcia boja proti environmentálnej protiprávnej činnosti.

K bodom 67 až 71

V súvislosti s vypustením § 26 ods. 2 písm. b), posunmi odsekov v § 81 a doplnením § 15a ods. 1 a § 15a ods. 3 sa upravujú príslušné ustanovenia § 117.

K bodu 72

Navrhuje sa ustanovenie, na základe ktorého môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby. Ustanovenie sa navrhuje v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o súdoch, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán, vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody.

Následkom rozhodnutia o vylúčení je, že vylúčená fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je prevádzkovateľom skládky odpadov alebo fyzická osoba, ktorá je u prevádzkovateľa skládky odpadov v pozícii štatutára alebo člena štatutárneho orgánu, nesmie vykonávať funkciu štatutára alebo člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie tejto fyzickej osoby ako vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej

zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokuristu. Tento následok vyplýva priamo z Obchodného zákonníka.

Príslušný orgán odpadového hospodárstva môže vydať rozhodnutie o vylúčení v dvoch prípadoch:

1.ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorý nesplnil povinnosť skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu po jej uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou,

2.ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorý nesplnil povinnosť skládku odpadov alebo jej časť alebo vykonať jej rekultiváciu najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v súhlase podľa § 97 ods. 1 písm. j) zákona o odpadoch,,

Bod 1. sa týka prípadov, keď prevádzkovateľ skládky odpadov s uzavretím, rekultiváciou alebo monitorovaním skládky odpadov vôbec nezačal; bod 2. opisuje tie prípady, keď prevádzkovateľ síce s úkonmi potrebnými na uzavretie, rekultiváciu alebo monitorovanie skládky odpadov začal, avšak tieto úkony nedokončil včas, pričom ani nepožiadal o predĺženie lehoty uvedenej v súhlase na uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov.

V oboch prípadoch bude musieť namiesto prevádzkovateľa skládky odpadov zabezpečiť vykonanie potrebných prác štát prostredníctvom ministerstva, a to z dôvodu, že neuzavretie skládky odpadov predstavuje porušenie sekundárnej legislatívy Európskej únie a vystavuje Slovenskú republiku žalobe zo strany Európskej komisie.

Doba, na ktorú príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva fyzickú osobu rozhodnutím vylúči je tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, pričom vylúčenie nastáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Takáto fyzická osoba sa bude môcť voči rozhodnutiu o vylúčení odvolať, a to v zmysle ustanovení o odvolacom konaní, avšak nebude môcť podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani návrh na obnovu konania.

Rozhodnutie o vylúčení je preskúmateľné súdom. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva doručí príslušnému súdu rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom:

- po uplynutí 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,

- v prípade, ak bola podaná správna žaloba podľa Správneho súdneho poriadku, bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odmietnutí priznania odkladného účinku alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí správnej žaloby.

Ak fyzická osoba podá správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku, informuje o tom bezodkladne príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva po tom, ako nastane niektorá z uvedených situácii, doručí rozhodnutie o vylúčení príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Žilina, ktorý

vedie register diskvalifikácií (§ 82i ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.) spolu s diskvalifikačným listom, ktorého náležitosti sú ustanovené zákonom.

Rozhodnutie o vylúčení nie je možné vydať, ak sa voči prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorý má byť vylúčený, alebo ktorého štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu má byť vylúčený, vedie vymáhanie pohľadávky, bol mu povolený odklad exekúcie alebo bolo voči nemu začaté konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie

K bodu 73

Navrhuje sa prechodné obdobie, počas ktorého budú organizácie zodpovednosti výrobcov pristupovať k ekomodulácii cenníkov. Prechodné obdobie sa zavádza v nadväznosti na potreby výrobcov, ktorí potrebujú časový rámec na úpravu interných evidenčných systémov tak, aby reflektovali novú legislatívnu požiadavku ekomodulácie.

K bodu 74

K nastaveniu limitov na rok 2023 dochádza z dôvodu zmeny cieľov správcu zálohového systému. V čase, keď Inštitút Environmentálnej politiky vypočítaval limity pre organizáciu zodpovednosti výrobcov, boli ciele pre správcu zálohového systému nižšie. Ciele sa následne legislatívnymi zmenami zvýšili a presunuli na skoršie obdobie, avšak pôvodný výpočet aktualizovaný nebol. Navrhovaná úprava uvedený rozpor odstraňuje.

K Čl. VI

Navrhuje sa delená účinnosti zákona. Účinnosť samotného zákona je navrhnutá na 1. júl 2023, z dôvodu nutnosti riešenia uzatvárania skládok odpadov a zároveň z dôvodu dostatočnej legisvakačnej lehoty. Účinnosť úprav súvisiacich so správnymi poplatkami je navrhnutá na 1. január 2024. Účinnosť zavedenia povinnosti množstvového zberu zmesového odpadu je navrhnutá delene na 1. január 2025 a 1. január 2030, aby mali obce dostatočný časový priestor na prípravu.

V Bratislave 12. júna 2023

Ľudovít Ódor v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Chrenko v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky