NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VIII. volebné obdobie

1749

NÁVRH

na skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona prioritne upravuje opatrenia v nadväznosti na oznámenie Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023 o tom, že sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru EÚ prípad Slovenska za nedodržiavanie smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len „smernica“) za to, že údajne nerekultivovalo a neuzavrelo niekoľko skládok, ktoré podľa Európskej komisie nie sú v súlade s požiadavkami smernice. Z dôvodu nesúladu so smernicou zaslala Európska komisia v apríli 2017 Slovensku formálne oznámenie, po ktorom v marci 2019 nasledovalo odôvodnené stanovisko.

Nakoľko ide o širšiu problematiku, vyžaduje si komplexnejšiu úpravu viacerých opatrení s dosahom na viaceré právne predpisy. V prvom rade ide o úpravy v zákone č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom navrhovanej právnej úpravy je potreba zefektívniť procesy uzatvárania, rekultivácie a monitoringu skládok odpadov, odstránenie prieťahov v týchto procesoch, ako aj súvisiacich problémov a zákonných nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Vyplývajúc z aplikačnej praxe je najväčším problémom pri zabezpečovaní uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov chýbajúci prevádzkovateľ skládky odpadov. Podľa aktuálne účinných právnych predpisov uzatvorenie skládky odpadov a jej rekultiváciu by mal zabezpečiť ten štátny orgán, ktorý vydal povolenie na jej prevádzkovanie. V praxi by to znamenalo, že jeden a ten istý orgán zabezpečí vypracovanie, prípadne aktualizáciu projektu na uzavretie skládky odpadov, vydanie príslušného povolenia, realizáciu potrebných stavebných úkonov a po ukončení procesu vydá potvrdenie o uzavretí skládky odpadov, pričom bude zároveň povinný uzavretú skládku odpadov monitorovať, a to až tridsať rokov po jej uzatvorení a

rekultivácii. Na základe platnej právnej úpravy, pokiaľ by sa príslušnému orgánu nepodarilo zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov v lehote určenej v jeho vlastnom povolení, bol by povinný sám sebe uložiť sankciu vo forme pokuty.

Ťažkosti, či dokonca nevykonateľnosť nastaveného „suplovania“ pri uzatváraní a rekultivácii skládok odpadov a následnom monitoringu odstraňuje predložený návrh zákona prenesením povinnosti zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré uzatvorením a rekultiváciou skládky odpadov, prípadne jej časti alebo jej následným monitoringom poverí podnikateľský subjekt disponujúci príslušnými oprávneniami na výkon stavebných prác. Monitoring a následná starostlivosť o uzavretú skládku odpadov alebo jej časti sa bude realizovať prostredníctvom podnikateľského subjektu disponujúceho oprávnením na výkon takejto činnosti. Náklady na uzavretie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládky odpadov nebude ministerstvo ani osoba poverená na uzavretie skládky odpadov hradiť z vlastných prostriedkov, ale prioritne využije prostriedky z účelovej finančnej rezervy. V prípade nedostatočnej účelovej finančnej rezervy budú ministerstvu poskytnuté potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré bude ministerstvo následne vymáhať od subjektu zodpovedného za uzatváranú skládku.

Návrh zákona ustanovuje aj ďalšie opatrenia, ktoré súvisia s problematikou uzatvárania skládok odpadov. Navrhujú sa opatrenia, ktoré majú zamedziť vzniku nefunkčných prevádzok, ktorých ukončenie činnosti by následne musel zabezpečiť štát. Ide napríklad o úpravy vo vzťahu k zmene prevádzkovateľa skládky odpadov. V snahe zabrániť špekulatívnym prevodom majetku, ktorým by sa prevádzkovateľ skládky odpadov chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov. Namiesto ohlasovacej povinnosti bude nový prevádzkovateľ skládky odpadov preukazovať svoju spôsobilosť na výkon tejto činnosti preukázaním ekonomickej stability, spočívajúcej v neexistencii záväzkov voči daňovým a colným orgánom, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.

Účelom je upraviť aj opatrenia v nadväznosti na iné konania o porušení zmlúv v štádiu formálnych oznámení zo strany Európskej komisie.

Nakoľko ide o mimoriadnu okolnosť, navrhuje sa skrátené legislatívne konanie z dôvodu rizika značných hospodárskych škôd predovšetkým v nadväznosti na konanie o porušení zmlúv č. INFR(2017)2035 v štádiu avizovanej žaloby. Rozhodnutie podať na Súdny dvor EÚ žalobu zo strany Európskej komisie bolo oznámené dňa 26. januára 2023. Európska komisia rozhodla o podaní žaloby voči Slovenskej republike, pričom po vynesení rozsudku bude Európska komisia požadovať informácie o tom, aké opatrenia a kedy prijme Slovenská republika na vyhovenie tomuto rozsudku – kedy bude porušenie odstránené. Ak bude zrejmé, že Slovenská republika v tejto veci nekoná, príp. nekoná adekvátne rýchlo, môže sa Európska komisia rozhodnúť podať druhú žalobu na Súdny dvor EÚ – žalobu o uložení sankcií. V druhom rozsudku už Súdny dvor určí výšku finančných sankcií, ktoré budú pozostávať z paušálnej pokuty, ktorú bude musieť Slovenská republika zaplatiť hneď a denné penále, a to odo dňa vynesenia druhého rozsudku až do momentu úplného odstránenia vytýkaných nedostatkov (uzatvorenie všetkých dotknutých skládok odpadov).

Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika už prehrala súdne spory ohľadom skládky v Považskom Chlmci v rokoch 2015 a 2018, kde sa celková výška sankcií vyšplhala na 1 885 000