1
Predkladacia správaDňa 16. mája 2005 bol vo Varšave prijatý „Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu“ (ďalej len „Dohovor“). Národná rada Slovenskej republiky s Dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 862 z 21. mája 2008. Prezident Slovenskej republiky Dohovor podpísal 18. augusta 2008. Pre Slovenskú republiku Dohovor nadobudol platnosť 1. januára 2009 v súlade s článkom 49 ods. 4 a bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámením č. 91/2009 Z. z.
V súlade s článkom 53 ods. 2 Dohovoru si Slovenská republika vyhradila právo v plnom rozsahu neuplatňovať postup podľa článku 7 ods. 2 písm. c) Dohovoru „monitorovať počas určeného obdobia bankové transakcie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých identifikovaných účtov.“
Na aplikovanie článku 7 ods. 2 písm. c) Dohovoru má Slovenská republika podľa platnej legislatívy dostatočné zákonné možnosti, na základe ktorých je možné riadne vykonávať požadované monitorovanie a nie je potrebné meniť aktuálnu právnu úpravu.
V zmysle ustanovenia § 21 ods. 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú povinné osoby (vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk) povinnosť vo svojich pobočkách alebo dcérskych spoločnostiach, ktoré sa nachádzajú na území tretieho štátu, vykonávať opatrenia rovnocenné k vykonávaniu starostlivosti vo vzťahu ku klientovi upravenej v ustanoveniach § 10, 11 a 12 tohto zákona. Základná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi mimo iného zahŕňa aj vykonávanie priebežného podrobného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu za účelom zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho obchodnom profile, prehľade možných rizík spojených s klientom a so zdrojom finančných prostriedkov a majetku použitých pri obchodnom vzťahu alebo obchode, a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o danom klientovi.
Finančná spravodajská jednotka Prezídia Policajného zboru je oprávnená podľa § 29a ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore požadovať od bánk a pobočiek zahraničných bánk správy týkajúce sa jej klientov aj napriek tomu, že tieto informácie podliehajú bankovému tajomstvu. Bankové inštitúcie v Slovenskej republike na základe takejto žiadosti dokážu zabezpečiť vykonanie technických opatrení na monitorovanie konkrétnych bankových účtov, vrátane transakcií na predmetných účtoch.
Zároveň je potrebné poukázať na zákonnú možnosť požiadať o monitorovanie bankových transakcií aj podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku a na fungujúcu aplikačnú prax s uplatňovaním tohto ustanovenia, najmä v procese online monitorovania bankových transakcií.
Taktiež je v platnosti zákon č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov, ktorý v kontexte s obsahom predmetného článku 7 ods. 2 písm. c) Dohovoru dopĺňa potrebnú aplikačnú prax v podmienkach Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti môže Slovenská republika riadne vykonávať postup podľa článku 7 ods. 2 písm. c) Dohovoru. 2
Dohovor má z hľadiska vnútroštátneho právneho poriadku charakter prezidentskej medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie je potrebný zákon a v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.
Predkladaný materiál nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.