NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
STANOVISKO  
NAJVYŠŠIEHO KONTROLNÉHO ÚRADU SR K NÁVRHU  
ŠTÁTNEHO ZÁVEREČNÉHO ÚČTU SR ZA ROK 2022  
Máj 2023  
2
Zoznam skratiek  
CKS  
COVID-19  
Centrum pre klasifikačný systém  
infekčné ochorenie vyvolané koronavírusom  
SARS-CoV-2  
NP  
NR  
národný program  
novelizovaný rozpočet  
CVTI  
ČR  
DPFO  
DPPO  
DPH  
DRG  
Centrum vedecko-technických informácií  
Česká republika  
daň z príjmov fyzických osôb  
daň z príjmov právnických osôb  
daň z pridanej hodnoty  
NR SR Národná rada Slovenskej republiky  
OP  
PO  
POO  
R
operačný program  
programové obdobie  
Plán obnovy a odolnosti  
rozpočet  
Diagnoses Related Groups (Skupiny súvisiacich  
diagnóz)  
RIS  
Rozpočtový informačný systém  
ECB  
EDA  
EFSF  
EK  
Európska centrálna banka  
Európsky dvor auditorov  
Európsky nástroj finančnej stability  
Európska komisia  
RO  
S
SP  
SR  
rozpočtové opatrenie  
skutočnosť  
Sociálna poisťovňa  
Slovenská republika  
EP  
EŠIF  
EÚ  
FNM  
FR SR  
FS  
HDP  
IROP  
ISSZ  
Európsky parlament  
Európske štrukturálne a investičné fondy  
Európska únia  
Fond národného majetku  
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky  
Finančná správa  
hrubý domáci produkt  
Integrovaný regionálny operačný program  
Informačný systém služieb zamestnanosti  
SZČO  
S2  
ŠFA  
ŠFRB  
ŠR  
ŠÚ SR  
ŠZÚ  
ÚHP  
samostatne zárobkovo činná osoba  
indikátor dlhodobej udržateľnosti  
štátne finančné aktíva  
Štátny fond rozvoja bývania  
štátny rozpočet  
Štatistický úrad Slovenskej republiky  
štátny záverečný účet  
Útvar hodnoty za peniaze  
ÚPV SR Úrad priemyselného vlastníctva  
Slovenskej republiky  
KZVS  
MDV SR  
MF SR  
MH SR  
MIRRI SR  
kolektívna zmluva vyššieho stupňa  
ÚVO  
ÚV SR  
VO  
VpDP  
VpMP  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad vlády Slovenskej republiky  
verejné obstarávanie  
Výbor pre daňové prognózy  
Výbor pre makroekonomické  
prognózy  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a  
informatizácie Slovenskej republiky  
MK SR  
MO SR  
MPRV SR  
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky  
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka  
Slovenskej republiky  
VPS  
VS  
VšZP  
Všeobecná pokladničná správa  
verejná správa  
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.  
MPSVR SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej  
republiky  
VÚC  
vyšší územný celok  
MS SR  
MŠVVaŠ SR  
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu  
Slovenskej republiky  
VVŠ  
VZP  
verejné vysoké školy  
verejné zdravotné poistenie  
MV SR  
MZ SR  
MZVEZ SR  
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky  
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí  
Slovenskej republiky  
V4  
ŤZP  
ZP  
Vyšehradská skupina  
ťažké zdravotné postihnutie  
zdravotná poisťovňa  
MŽP SR  
NCZI  
NDS, a. s.  
NIKA  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Národné centrum zdravotníckych informácií  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
ZÚK  
ZZ  
záverečný účet kapitoly  
zdravotnícke zariadenia  
Národná implementačná a koordinačná autorita  
3
Zhrnutie  
Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠZÚ SR za rok 2022 je vypracované v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona  
o NKÚ SR a vychádza z kontrol a analýz vykonaných NKÚ SR v rokoch 2022 a 2023 v kapitolách ŠR a v  
ostatných subjektoch VS. Pri príprave stanoviska boli NKÚ SR predložené pracovné verzie návrhov ZÚK za  
rok 2022 v kapitolách MZ SR, MŠVVaŠ SR, MPSVR SR a MO SR z dôvodu, že termín na spracovanie návrhov  
K bol stanovený do 31. 5. 2023.  
Rok 2022 bol rokom zmien a neočakávaných udalostí, na ktoré musel reagovať aj ŠR a ktoré sú popísané  
v ŠZÚ a v stanovisku NKÚ SR k nemu. NKÚ SR sa v stanovisku pozrel aj na to, ako sa hospodárenie štátu  
vysporiadalo s rizikami, na ktoré NKÚ SR upozornil v stanovisku k návrhu ŠR na rok 2022. Pod  
informáciami za rozpočet v tomto stanovisku uvádzame údaje z pôvodne schváleného rozpočtu  
na konci roka 2021. Údaje vyplývajúce z novely rozpočtu z novembra 2022 uvádzame ako  
novelizovaný rozpočet.  
Pri príprave rozpočtu sa vytvorili rezervy spojené s pandémiou COVID-19, ktoré však nebolo potrebné  
čerpať, keďže vývoj pandémie bol miernejší, než sa predpokladalo. Geopolitická situácia však bola  
horšia a od februára 2022 čelí aj SR dopadom konfliktu na Ukrajine. Tieto dve udalosti ovplyvnili aj  
rozpočtové hospodárenie a preto sa súvisiacim rizikám venujeme v tomto stanovisku podrobnejšie.  
Makroekonomický rámec bol na jednej strane ovplyvnený ekonomickým oživením po pandémii a  
na druhej strane tlmený vysokými cenami vstupov a energií. Spotrebiteľská inflácia dosiahla ku  
koncu roka maximum 15,4 %. Vysoká inflácia sa prejavila aj vo vyššom výbere daní do ŠR. Inflácia a  
vyššie ceny vstupov sa premietli do vyššej ceny produktov a tým aj do spotreby domácností a tvorby  
HDP. Príjmy rozpočtu boli teda vyššie aj vďaka vyšším príjmom od obyvateľov.  
Inflácia, vyššie príjmy a nižšie skutočné výdavky oproti rozpočtu zlepšili výsledkové ukazovatele  
tak oproti rozpočtu, ako aj oproti roku 2021. Maastrichtský dlh VS klesol o 3,4 p. b. na 57,8 % HDP a  
schodok dosiahol 2,04 % HDP oproti 5,4 % v roku 2021 a 4,9 % plánovaných v rozpočte na rok 2022.  
Neočakávané udalosti sa premietli aj do zákona o ŠR, ktorý bol v novembri 2022 novelizovaný. Zmena  
sa týkala nárastu celkových daňových príjmov o 1,5 mld. eur a rovnako vysokého rastu celkových  
výdavkov, čiže bez vplyvu na hotovostný schodok ŠR. Novelizácia rozpočtu sa najviac dotkla  
ministerstiev práce a hospodárstva a VPS, v ktorých sa navyšovali výdavky najmä z dôvodu  
zmiernenia sociálno-ekonomických dopadov nerozpočtovaných udalostí. Najväčšou výzvou boli  
mimoriadne okolnosti pre rezorty práce, zdravotníctva a obrany. Cez tieto tri rozpočtové kapitoly sa  
rozpúšťal fiškálny vankúš pôvodne zameraný na boj s pandémiou a neskôr využívaný na zmiernenie  
dopadov konfliktu na Ukrajine, vysokých cien energií či inflácie.  
Celkové výdavky kapitoly ministerstva práce v súvislosti s COVID-19 dosiahli 407 mil. eur (najmä  
na projekt Prvá pomoc) a v súvislosti s Ukrajinou 14 mil. eur. Celkové vyššie výdavky však boli  
spojené aj so zmierňovaním vplyvov vysokej inflácie a nadväzujúcich dôsledkov. Prostredníctvom  
Sociálnej poisťovne boli vyplatené tzv. 13. a 14. dôchodky a ďalšie opatrenia v sociálnej oblasti.  
V roku 2022 bolo na zdravotníctvo vynaložených z verejných zdrojov 7,1 mld. eur, z toho 2,2 mld. eur z  
MZ SR, vrátane 1,3 mld. eur ako poistné za poistencov štátu. Táto suma bola v priebehu roka oproti  
rozpočtu navýšená o 186 mil. eur, no ani potom nedosiahla výšku z roku 2021, čo v kontexte vysokej  
inflácie znamenalo jej reálne zníženie. Počas roka 2022 bolo v rámci rozpočtu MZ SR vynaložených  
418,1 mil. eur v súvislosti s COVID-19, a to najmä na vakcíny, ktorých bolo ku koncu roka 2022 na  
sklade vyše 6,1 mil. dávok. Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s  
4
 
výrobcami vakcín vyrokovala za členské štáty EK. Keďže ide o európsky problém, NKÚ SR sa obráti na  
EDA s podnetom na audit zmlúv uzatvorených na úrovni EÚ za účelom nákupu vakcín. Aj v roku  
2022 pokračovalo zadlžovanie zdravotníckych zariadení a neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne.  
Zadlžovanie podporovalo aj neplnenie úsporných opatrení v liekovej politike. Aj napriek oddlženiu v  
roku 2022 v celkovej sume 317 mil. eur, záväzky stále vznikajú, len voči Sociálnej poisťovni o 12,6 mil.  
eur mesačne. Úhrady záväzkov zdravotníckych zariadení po lehote splatnosti kvalifikuje EK ako  
nesprávne uplatňovanie smernice o oneskorených platbách, pričom v apríli 2023 bol prípad  
posunutý Súdnemu dvoru EÚ.  
Rozpočet MO SR mal výrazne vyššie čerpanie (1,96 mld. eur) než bol schválený rozpočet (1,3 mld.  
eur). Navýšenie však nebolo pre mimoriadne okolnosti, ale pre presun prostriedkov, ktoré boli alokované  
vo VPS na nákup špeciálnych automobilov. Celkové prostriedky ŠR týkajúce sa dopadov konfliktu na  
Ukrajine boli čerpané vo výške 194,5 mil. eur (101,5 mil. eur z MV SR, 20,7 mil. eur z MO SR a 14 mil. eur  
z MPSVR SR). Na darovanie vojenského materiálu išlo najviac prostriedkov, podľa celkových  
kvantifikovateľných výdavkov v zmysle uznesení vlády SR, z MO SR, a to 118,2 mil. eur.  
Okrem kapitálových výdavkov v rezorte obrany sa v roku 2022 investovalo najviac v rezorte dopravy  
(855,7 mil. eur). Rozpočet kapitálových výdavkov vybraných kapitol ŠR bol pôvodne schválený vo  
výške 2,7 mld. eur, z čoho sa reálne alokovalo 1,6 mld. eur. Rozpočtové opatrenia v priebehu roka  
sa netýkali len kapitálových výdavkov, ale napríklad aj kompenzácií z dôvodu zvýšených cien energií (980  
mil. eur). NKÚ SR upozorňuje, že počet rozpočtových opatrení sa naďalej zvyšuje a výrazne  
ovplyvňujú schválený rozpočet.  
NKÚ SR poukázal už v stanovisku k návrhu ŠR na rok 2022 na nedostatočné fungovanie  
programového rozpočtovania, čo sa potvrdilo aj pri hodnotení dosahovania cieľov, kde NKÚ SR  
konštatuje, že stále chýba jasné určenie zodpovednosti za komplexné hodnotenie dosahovania  
cieľov stanovených v rozpočte. Toto hodnotenie nenájdeme ani v predloženom návrhu ŠZÚ za rok  
2022. Z návrhu ŠZÚ nie je možné v mnohých prípadoch vyhodnotiť, aká bola efektívnosť, účinnosť  
a hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov na jednotlivé významné programy.  
V stanovisku k návrhu ŠR upozornil NKÚ SR aj na riziko nedočerpania prostriedkov fondov EÚ  
z PO 2014 2020. V roku 2022 sa nezopakovalo vysoké dočerpávanie fondov EÚ z minulého PO,  
keď bolo ku koncu roka vyčerpaných len 64,8 % z celkovej alokácie. Nezrovnalosti stúpli na 391 mil.  
eur a dekomitment na 1,65 mil. eur pri problematickom OP Rybné hospodárstvo. Skutočné čerpanie z  
aktuálneho PO 2021 – 2027 bolo nulové. Výdavky z POO sa rozpočtujú v čase vyhlasovania, preto môžu  
pôsobiť nadhodnotene a čerpanie nedostatočne. Z POO obnovy bolo čerpaných 49 mil. eur (3,76 %  
rozpočtu), z čoho boli kapitálové výdavky 2,3 mil. eur, zvyšok boli bežné výdavky. Na odmeny  
zamestnancov išlo 920 tis. eur oproti rozpočtovaným 175 tis. eur. Školstvo je jednou z troch oblastí,  
do ktorých mal smerovať najväčší objem prostriedkov. Na dobudovanie kapacít materských škôl malo  
ísť 71,9 mil. eur, ale k 31. 12. 2022 bolo na tento účel vyčerpaných len 1,3 %. Vo vysokom školstve  
malo 30,7 mil. eur slúžiť na kapitálové investície, ale tieto prostriedky sa vôbec nečerpali.  
Mimoriadne udalosti zastihli aj samosprávu, vrátane množstva legislatívnych zmien (napríklad dopadu  
na rozpočet z nárokov na finančné prostriedky v rámci preneseného výkonu štátnej správy). Napriek  
povinnosti mať vyrovnané hospodárenie, rástli výdavky samosprávy rýchlejšie ako príjmy aj v roku 2022.  
Celkový schodok územnej samosprávy (obce a VÚC) bol 420 mil. eur, čo bolo o 238,5 mil. eur viac oproti  
rozpočtu. Aj napriek vyšším výdavkom sa územná samospráva podieľala na celkovom dlhu VS len  
3,8 %. Rok 2022 bol pre samosprávy volebným a aj tentokrát sa potvrdilo, že to znamená vyššie  
kapitálové výdavky oproti iným rokom.  
5
1 Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia SR  
Slovenská ekonomika vzrástla v minulom roku o 1,7 %, čo bolo menej ako očakával pôvodný  
rozpočet (reálny HDP dosiahol 92,4 mld. eur). Pôvodne schválený rozpočet na rok 2022 počítal s rastom  
HDP o 4,2 % (graf 1). Dosiahnutý rast podporila najmä spotreba domácností, ktorá rástla v porovnaní  
s prognózou rýchlejšie o 2,1 p. b. Na druhej strane, vládna spotreba a investície boli oproti pôvodne  
schválenému rozpočtu výrazne nižšie. K spomaleniu rastu v roku 2022 oproti prognóze došlo aj  
v dôsledku viacerých externých šokov, najmä vojny na Ukrajine, energetickej kríze a vysokej inflácii.  
Graf 1: Porovnanie prognózy VpMP a skutočnosti za rok 2022 (medziročná zmena v %)  
HDP, s.c. (YoY zmena)  
Súkromná spotreba, s.c.  
Vládna spotreba, s.c.  
Fixné investície, s.c.  
Export tovarov a služieb, s.c.  
Import tovarov a služieb, s.c.  
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
-4  
-2  
0
2
4
6
8
10  
12  
14  
16  
18  
RVS 2022  
Skutočnosť  
Zdroj: Návrh RVS 2022 – 2024 – prognóza VpMP zo septembra 2021, Návrh ŠZÚ 2022, MF SR, ŠÚ SR.  
Vysoké ceny energetických a poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch boli hlavným  
faktorom nárastu cenovej hladiny na Slovensku. Premietli sa do rastu cien potravín, regulovaných  
cien energií ako aj nákladov na bývanie. Inflácia na Slovensku narástla ku koncu roka 2022 až na 15,4 %.  
Priemerná harmonizovaná miera inflácie1 predstavovala za rok 12,1 %, čo bolo nad priemerom EÚ, ktorý  
sa pohyboval na úrovni 9,2 %.  
Trh práce bol aj napriek tomu stabilný a k zvýšeniu zamestnanosti prispeli všetky sektory  
ekonomiky. K tvorbe pracovných miest prispel tretinou historický najvyšší počet pracujúcich cudzincov  
(88 tisíc) a medziročne sa tento počet navýšil o takmer 20 tisíc.  
Deficit obchodnej bilancie v roku 2022 sa prudko prehĺbil a spadol na úroveň -8,2 % HDP. Bolo to  
najmä dôsledkom rastu cien dovážaných energetických komodít (najmä ropy a plynu), čo malo za  
následok prevýšenie importu nad exportom.  
V rámci medzinárodného porovnania temp rastu reálneho HDP v roku 2022 bola slovenská  
ekonomika pod priemerom EÚ (graf 2). Najväčší medziročný pokles rastu HDP zaznamenalo Estónsko.  
Graf 2: Medzinárodné porovnanie temp rastu reálneho HDP v roku 2022 (medziročná zmena v %)  
12  
7
1,7  
2
-3  
Zdroj: Eurostat.  
1 HICP – index spotrebiteľských cien harmonizovaný v rámci krajín EÚ za účelom medzinárodného porovnania. Zdroj: Eurostat.  
7
2 Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010  
V stanovisku k návrhu ŠZÚ hodnotil NKÚ SR hospodárenie VS na základe predbežných výsledkov, ktoré  
v čase tvorby tohto stanoviska boli k dispozícii.2 Pre definitívne výsledky hospodárenia VS za  
predchádzajúci rok bude však rozhodujúce stanovisko a notifikácia Eurostatu k výsledkom predloženým  
do 1. októbra 2023. Hospodárenie VS bolo ovplyvnené aj novelou zákona o ŠR na rok 2022, ktorý  
schválila NR SR 18. októbra 2022 a nadobudol účinnosť 4. novembra 2022.  
2. 1 Saldo verejnej správy  
Štát v minulom roku hospodáril s nižším deficitom ako sa pôvodne očakávalo, keď schodok  
verejných financií dosiahol 2,04 % HDP (graf 3). Celkový deficit VS v roku 2022 dosiahol 2,23 mld. eur  
a medziročne sa znížil o viac ako polovicu. Prispeli k tomu najmä vyššie daňovo-odvodové príjmy (aj z  
dôvodu vysokej inflácie) ako aj nižšie náklady na proti-pandemické opatrenia, ktoré boli oproti roku  
2021 približne tretinové. Významne k nižšiemu schodku prispelo aj nižšie spolufinancovanie zo ŠR, než  
sa pri čerpaní eurofondov očakávalo v rozpočte (viac v kapitole 5).  
Tabuľka 1: Vývoj schodku VS na akruálnej báze v rokoch 2021 a 2022  
Ukazovateľ  
2021 S  
42 372,2  
47 820,3  
2022 R  
43 409,4  
48 622,8  
2022 NR  
44 611,3  
50 278,0  
2022 S  
47 182,4  
49 416,1  
2022 S - 2022 R  
3 773,0  
Príjmy spolu (v mil. eur)  
Výdavky spolu (v mil. eur)  
Schodok podľa ESA 2010 (v mil. eur)  
793,3  
-5 448,1 -5 213,5  
-5,4 -4,9  
-5 666,7 -2 233,8  
-5,2 -2,0  
2 979,7  
2,9  
Schodok podľa ESA 2010 (% HDP)  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022, MF SR.  
Z hľadiska medzinárodného porovnania hospodárenia VS bolo Slovensko v lepšej polovici  
rebríčka (graf 3). 11 krajín EÚ malo lepšie saldo ako SR, pričom šesť krajín hospodárilo s prebytkom.  
Najvyšší deficit zaznamenalo Taliansko (-8 %) a Maďarsko spolu s Rumunskom (-6,2 %).  
Graf 3: Medzinárodné porovnanie sáld VS v roku 2022 (% HDP)  
4
2
0
-2  
-4  
-2,0  
-6  
-8  
Zdroj: Eurostat.  
2.2 Príjmy verejnej správy  
Príjmy VS boli oproti pôvodne schválenému rozpočtu vyššie o 3,8 mld. eur, a to vďaka nárastu daňovo-  
odvodových aj nedaňových príjmov (tabuľka 2). K vyšším daňovo-odvodovým príjmom eur prispel aj  
2 T. j. na základe výsledkov, ktoré sa v metodike ESA 2010 za predchádzajúci rok predkladajú Eurostatu do 1. apríla bežného roka.  
Dôvodom je nevyhnutnosť vykonania auditov finančných výkazov a získanie definitívnych údajov o časovom rozlíšení daní a  
poistných odvodov predovšetkým zo strany FR SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.  
8
 
 
 
solidárny príspevok3 sumou 258,1 mil. eur či vyššie príjmy DPH z dôvodu rastu cien potravín, pohonných  
látok a energií, ktoré boli oproti rozpočtu vyššie o 495,6 mil. eur (graf 4). Výnos DPH však nenaplnil návrh  
novely rozpočtu, na čo mala vplyv najmä nižšia úspešnosť výberu DPH, nižšia vládna spotreba či nižšie  
čerpanie fondov EÚ. Podľa IFP to mohlo byť spôsobené aj znovuotvorením sektorov, kde prevažujú  
hotovostné platby.4 Pre vyššie úniky pri DPH preto chcelo MF SR opätovne zaviesť obmedzenia na platby  
v hotovosti5, čo sa v roku 2022 napokon nepodarilo (návrh novely neprešiel do 2. čítania).  
Tabuľka 2: Vývoj príjmov VS na akruálnej báze v rokoch 2021 a 2022 (v mil. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
42 372,2  
34 920,8  
5 768,4  
2022 R  
43 409,4  
35 519,8  
5 283,1  
2022 NR  
44 611,3  
36 721,7  
5 283,1  
2022 S  
47 182,4  
37 801,1  
6 877,1  
2022 S - 2022 R  
3 773,0  
Príjmy spolu  
Daňové a poistné príjmy  
Nedaňové príjmy  
2 281,3  
1 594,0  
Granty a transfery  
1 683,0  
2 606,5  
2 606,5  
2 504,2  
-102,3  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022, MF SR.  
Nedaňové príjmy VS boli v roku 2022 oproti rozpočtu vyššie vplyvom vyšších hotovostných nedaňových  
príjmov o 940 mil. eur a vyšších úprav v súlade s metodikou ESA 2010 o 654 mil. eur. Príjmy boli pozitívne  
ovplyvnené aj nárastom administratívnych a iných poplatkov o 419,8 mil. eur (najviac u zdravotníckych  
zariadení o 132,8 mil. eur a Environmentálneho fondu o 83,2 mil. eur).  
Graf 4: Porovnanie prognózy VpDP a očakávanej skutočnosti za rok 2022 (v mil. eur)  
0
1 000  
2 000  
3 000  
4 000  
5 000  
6 000  
7 000  
8 000  
9 000  
10 000  
DP FO  
DP PO  
DPH  
Spotrebné dane  
Sociálna poisťovňa  
Zdravotné poisťovne  
RVS 2022  
Zdroj: Návrh RVS 2022 – 2024, Návrh ŠZÚ 2022, MF SR.  
Skutočnosť  
V medzinárodnom porovnaní veľkosti príjmov VS v roku 2022 bolo Slovensko spolu s krajinami  
V4 pod priemerom EÚ (graf 5). Slovensku medziročne poklesli príjmy o 0,5 p. b. a dosiahli tak úroveň  
40,2 % HDP. Najväčší medziročný pokles príjmov zaznamenalo Dánsko, a to o 4,7 p. b. na 48,6 % HDP.  
3 Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií je nová položka v rámci daňovo-odvodových  
príjmov. Vznikol implementáciou nariadenia Rady EÚ 2022/1854 zo 6. októbra 2022.  
4 IFP. Aktuálna prognóza vybraných príjmov a výdavkov na roky 2022 – 2026. [online].  
5 Na platby v hotovosti sa podľa platnej legislatívy nevzťahuje zákaz v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného  
stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. [online]. Mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená v marci 2020 z dôvodu  
pandémie COVID-19 na území SR, trvala aj v roku 2022.  
9
Graf 5: Medzinárodné porovnanie príjmov VS v roku 2022 (% HDP)  
60  
40,2  
50  
40  
30  
20  
10  
0
Zdroj: Eurostat.  
2.3 Výdavky verejnej správy  
Bežné výdavky boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 1,9 mld. eur, na čom mali značný podiel  
výdavky na mzdy (oproti rozpočtu boli vyššie o 807,5 mil. eur). Pri výdavkoch na mzdy zaznamenali  
najväčší nárast obce o 214,6 mil. eur, zdravotnícke zariadenia o 178,6 mil. eur a príspevkové organizácie  
VÚC o 64,8 mil. eur. Najväčšiu zásluhu na náraste mala 500 eurová odmena pre zamestnancov VS.6  
Kapitálové výdavky klesli oproti pôvodne schválenému rozpočtu o 1,1 mld. eur, pričom najvýraznejší  
pokles dosiahli štátne rozpočtové organizácie. Výnimkou bol nárast kapitálových výdavkov obcí o 191  
mil. eur, Železníc SR o 151,8 mil. eur či verejných vysokých škôl o 45,6 mil. eur (z čoho tvorili výdavky  
VVŠ na rekonštrukciu a modernizáciu 25,6 mil. eur).  
Tabuľka 3: Vývoj výdavkov VS na akruálnej báze v rokoch 2021 a 2022 (v mil. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
2022 R 2022 NR  
2022 S  
2022 S - 2022 R  
793,3  
Výdavky spolu  
Bežné výdavky  
47 820,3 48 622,8 50 278,0 49 416,1  
44 893,6  
2 926,7  
44 071,8  
4 551,1  
45 727,9  
4 550,1  
45 955,8  
3 460,4  
1 884,0  
Kapitálové výdavky  
-1 090,7  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022, MF SR  
Aj v rámci medzinárodného porovnania objemu výdavkov VS v roku 2022 bola SR spolu  
s krajinami V4 pod priemerom EÚ (graf 6). Medziročne poklesli SR výdavky o 4,5 p. b. a dosiahli tak  
úroveň 42,3 % HDP. Najväčší medziročný pokles výdavkov malo Dánsko, a to o 5,7 p. b. na 45,3 % HDP.  
Graf 6: Medzinárodné porovnanie výdavkov VS v roku 2022 (% HDP)  
60  
42,3  
50  
40  
30  
20  
10  
0
Zdroj: Eurostat.  
6
Dodatok č. 1 ku KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní  
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2022. [online].  
10  
 
2.4 Dlh verejnej správy  
Dlh VS v roku 2022 dosiahol 63,38 mld. eur, čo predstavuje 57,8 % HDP. Hrubý dlh v pomere k HDP  
sa medziročne znížil o 3,2 p. b., avšak v nominálnom vyjadrení vzrástol o 2,1 mld. eur (graf 7). Prognóza  
na rok 2022 pôvodne predpokladala naďalej dlh nad úrovňou 60 % HDP. Pokles podielu dlhu v  
porovnaní s pôvodnou prognózou bol ovplyvnený najmä nižším deficitom VS, ktorý bol na úrovni 2,04  
% HDP.  
Graf 7: Hrubý a čistý dlh VS v rokoch 2008 až 2023 (% HDP)  
80  
70  
60  
50  
40  
30  
20  
10  
0
80 000  
70 000  
60 000  
50 000  
40 000  
30 000  
20 000  
10 000  
0
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2018 2019 2020 2021 2022 2023*  
Čistý dlh VS v % z HDP Hrubý dlh VS v % z HDP Hrubý dlh VS v mil. eur (pravá os)  
Zdroj: ŠÚ SR, Program stability na roky 2023 až 2026; *Odhad MF SR  
Výrazný pokles podielu dlhu na HDP v minulom roku ovplyvnila najmä vysoká inflácia a nižší  
schodok VS. Nižší deficit VS bol zapríčinený pozitívnym vývojom daňových a odvodových príjmov z  
dôvodu vysokej inflácie. Pokles schodku ovplyvnili aj nižšie skutočné výdavky štátneho rozpočtu. Napriek  
zníženiu vkladov subjektov mimo VS v Štátnej pokladnici z 1,9 mld. eur (3 %) v roku 2021 na súčasnú  
úroveň 197 mil. eur (0,3 %), celkový stav likvidity VS pozitívne neprispel k poklesu dlhu. Skutočné využitie  
naakumulovanej hotovosti na účtoch VS bolo v oveľa menšej miere ako plánované. Na náraste  
maastrichtského dlhu oproti roku 2021 sa podieľal najmä hotovostný schodok ŠR vo výške 4,5 mld. eur.  
Maastrichtský dlh VS bol financovaný hlavne štátnymi dlhopismi v súhrnnej menovitej hodnote 54,8 mld.  
eur (86,5 %).  
Aj napriek zníženiu podielu dlhu na HDP od roku 2020 zaznamenávame výrazné zhoršenie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií SR. Podľa najnovších údajov Eurostatu indikátor  
dlhodobej udržateľnosti S2 je v pásme vysokého rizika a za rok 2022 dosahuje úroveň 11,3 % HDP.  
Priemer EÚ je na úrovni 2,7 %. Podľa výsledkov správy EK o udržateľnosti dlhu sa Slovensko nachádza  
na poslednom mieste z krajín EÚ.7  
SR dosiahla v porovnaní s priemerom krajín EÚ aj eurozóny lepšie hodnoty deficitu a dlhu. Vysoká  
inflácia v minulom roku mala za následok zníženie hrubého dlhu takmer vo všetkých krajinách EÚ.  
Napriek tomu šesť krajín v roku 2022 zaznamenalo zadlženosť nad 100 % HDP (graf 8). Najvyšší dlh VS  
v roku 2022 malo Grécko (171,3 % HDP), najnižší dlh vykázalo Estónsko (18,4 % HDP). Priemerný schodok  
EÚ27 bol 3,4 % HDP a priemerný dlh VS 84 % HDP.  
7 Debt Sustainability Monitor 2022. [online].  
11  
 
Graf 8: Medzinárodné porovnanie dlhu VS za rok 2022 (% HDP)  
150  
57,8  
100  
50  
0
Hrubý dlh VS 2022  
Priemer EÚ  
Zdroj: Eurostat.  
Štátny dlh, ktorý je v správe MF SR, dosiahol v menovitej hodnote ku koncu roka 2022 výšku 61  
mld. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 3,3 %. Zvýšenie štátneho dlhu súviselo najmä  
s emisiou štátnych dlhopisov v súhrnnej hodnote 5,2 mld. eur a čerpaním štvrtej tranže úveru od  
Európskej investičnej banky vo výške 100 mil. eur. Štátny dlh je tvorený prevažne záväzkami z emisie  
štátnych dlhopisov (89,6 %), ale aj prijatými bankovými úvermi, záväzkami vyplývajúcimi z vkladov v  
Štátnej pokladnici, záväzkami z nástroja EFSF a zábezpekami.  
V roku 2022 predstavoval štátny dlh 96,6 % celkového dlhu VS a dlh ostatných subjektov VS 3,4  
%. Rozpočet výdavkov na obsluhu štátneho dlhu (domáceho aj zahraničného) na rok 2022 v celkovej  
sume 1,1 mld. eur bol v priebehu roka takmer vyčerpaný (graf 9).  
Graf 9: Výdavky spojené so správou štátneho dlhu v rokoch 2010 až 2022 (v mil. eur)  
1 400  
1 200  
1 059  
1 000  
800  
657  
600  
400  
200  
0
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Zdroj: MF SR.  
12  
3 Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze  
Návrh ŠZÚ SR za rok 20228 obsahuje aj údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového  
hospodárenia ŠR na hotovostnom princípe. Rozpočet VS na roky 2022 až 2024 bol pripravovaný  
v podmienkach pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 a neistoty ohľadom jej budúceho vývoja.  
Rozpočet bol zostavený so zreteľom na prihlásenie sa Slovenska do klubu ôsmich krajín EÚ, ktoré  
presadzujú, aby členské štáty v prvom rade mysleli na zdravie svojich verejných financií a znižovali verejný  
dlh, ktorý vznikol počas koronakrízy. Zároveň mal vytvárať priestor na štrukturálne opatrenia a plnenie  
cieľov, ku ktorým sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Zahŕňal aj zdroje pre rozvoj  
ekonomiky formou investícií najmä v oblasti štrukturálnych fondov EÚ a zdrojov POO na historicky  
najvyššej úrovni takmer 6 mld. eur. Ďalšou výzvou pre hospodárenie rozpočtu v roku 2022 bol konflikt  
na Ukrajine, s ktorým sa pri jeho zostavovaní nepočítalo, avšak ovplyvnil jeho plnenie aj čerpanie.  
3.1 Základné rozpočtové ukazovatele  
Rozpočtové hospodárenie SR bolo v roku 2022 ovplyvnené najmä schválením novely zákona o ŠR  
na rok 2022. Účelom novely bolo zohľadniť rast daňových príjmov v septembrovej prognóze VpDP vo  
výške 1,5 mld. eur a zvýšiť celkové výdavky ŠR o túto sumu v reakcii na prudký nárast cien energií,  
výrazný nárast inflácie, vojenský konflikt na Ukrajine, ako aj kvôli zabezpečeniu zvýšených finančných  
nákladov súvisiacich s výrazným rastom cien tovarov a služieb pre poberateľov dôchodkových dávok.  
Hlavnou príčinou zvyšovania štátneho dlhu VS v roku 2022 bol, rovnako ako v roku 2021,  
hotovostný schodok ŠR, aj napriek tomu, že bol medziročne nižší. Schodok ŠR dosiahol v roku 2022  
výšku 4,5 mld. eur a medziročne bol nižší o 2,5 mld. eur (35,5 %). K zníženiu schodku ŠR prispeli najmä  
príjmy ŠR, ktoré boli medziročne vyššie o 1,8 mld. eur, ale aj nižšie výdavky (tabuľka 4).  
Tabuľka 4: Základné rozpočtové ukazovatele (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
17 197 298  
13 546 038  
1 338 320  
2022 R  
19 974 242  
14 348 197  
1 134 818  
2022 S 22S - 22NR  
YoY  
2022 NR  
21 471 899  
15 845 854  
1 134 818  
2022 UR  
19 209 111  
15 845 854  
1 134 344  
Celkové príjmy  
Daňové príjmy  
19 029 702  
15 517 036  
1 285 089  
2 227 577  
23 554 555  
20 847 550  
2 707 005  
-4 524 853  
-179 409 110,7  
-328 818  
150 745  
-1 336  
114,6  
96,0  
Nedaňové príjmy  
Granty a transfery  
Celkové výdavky  
Bežné výdavky  
2 312 939  
4 491 227  
4 491 227  
2 228 913  
96,3  
24 211 425  
21 771 263  
2 440 161  
25 447 760  
21 333 956  
4 113 804  
26 945 417  
22 831 612  
4 113 805  
23 995 099  
21 188 724  
2 806 375  
-440 544  
-341 174  
-99 370  
261 135  
97,3  
95,8  
Kapitálové výdavky  
110,9  
64,5  
Schodok ŠR  
-7 014 127  
-5 473 518  
-5 473 518  
-4 785 988  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet, UR – upravený rozpočet, YoY – medziročná zmena  
Zámery vo vybraných výdavkových položkách sa v predchádzajúcom roku podarilo naplniť,  
s výnimkou výdavkov súvisiacich s čerpaním zdrojov z (tabuľka 5). Nepodarilo sa naplniť  
očakávania pri POO, fondoch EÚ a spolufinancovaní zo ŠR. Prostriedky POO boli oproti rozpočtu nižšie  
o 1,3 mld. eur, fondov EÚ o 945 mil. eur a spolufinancovanie zo ŠR o 199 mil. eur. Výdavky na obsluhu  
štátneho dlhu síce medziročne vzrástli o 401,8 mil. eur (61,1 %), ale oproti návrhu rozpočtu na rok 2022  
sa podarilo ušetriť 30,6 mil. eur. Pozitívny vplyv mali nákupy slovenských štátnych dlhopisov zo strany  
ECB, najmä dlhopisov s väčšími kupónmi, v porovnaní s výnosmi do splatnosti. Pozitívne vplýval aj  
systém štátnej pokladnice, ktorý zabezpečil, že SR mala k dispozícii stabilné a lacné zdroje financovania,  
ktoré slúžili hlavne ako hotovostná rezerva v prípade horšej situácie na finančných trhoch (vypuknutie  
8 V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách VS.  
13  
 
 
vojny na Ukrajine). Transfer pre Sociálnu poisťovňu bol nižší o 297 mil. eur, a to z dôvodu postúpenia  
pohľadávok SP voči ZZ vo výške 199 mil. eur.  
Tabuľka 5: Čerpanie vybraných výdavkov ŠR (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
24 211 424  
657 488  
6 072  
2022 R  
26 945 417  
1 089 976  
1 301 972  
197 861  
3 148 001  
603 870  
1 026 568  
400 000  
2022 S  
22S - 22R  
YoY  
97,3  
Výdavky ŠR spolu  
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu  
POO - výdavky  
POO - výdavky na DPH  
EÚ výdavky  
Spolufinancovanie  
Odvod do rozpočtu EÚ  
Transfer Sociálnej poisťovni  
23 554 555 -3 390 862  
1 059 331  
48 973  
-30 645  
-1 252 999  
-194 913  
-944 686  
-199 051  
-86 342  
161,1  
806,5  
10 528,6  
93,4  
28  
2 948  
2 358 196  
378 319  
966 750  
840 000  
2 203 315  
404 819  
940 226  
103 488  
107,0  
97,3  
12,3  
-296 512  
Zdroj: RVS 2022 – 2024, Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, YoY – medziročná zmena  
3.2 Príjmy štátneho rozpočtu  
Skutočne dosiahnuté príjmy ŠR v roku 2022 medziročne vzrástli o 1,8 mld. eur a oproti  
novelizovanému rozpočtu boli nižšie o 0,9 %. Zákonom o ŠR na rok 2022 boli celkové príjmy ŠR  
schválené pôvodne vo výške 20 mld. eur. Novelou zákona o ŠR boli zvýšené o 1,5 mld. eur, ale cez RO  
boli napokon znížené o 2,3 mld. eur. Daňové príjmy tvorili 81,5 % celkových príjmoch ŠR, nedaňové  
príjmy sa na celkových príjmoch ŠR podieľali 6,8 % a zvyšok tvorili granty a transfery (tabuľka 4).  
Medziročne vzrástli celkové daňové príjmy o 14,6 % (takmer 2 mld. eur). Na rok 2022 boli  
novelizáciou rozpočtované vo výške 14,4 mld. eur, ale v skutočnosti boli nižšie o 2,1 % (tabuľka 4 v  
prílohe). Výpadok oproti novelizovanému rozpočtu bol zaznamenaný pri príjmoch z DPH o 211,6 mil.  
eur, pri DPPO o 115,7 mil. eur, pri DPFO o 25,8 a pri dani z príjmov vyberanej zrážkou 5,6 mil. eur. Na  
druhej strane rast zaznamenali spotrebné dane (12,5 mil. eur) a dane z medzinárodného obchodu  
a transakcií (2,8 mil. eur).  
NKÚ SR venoval v roku 2022 pozornosť aj daňovým nástrojom na zvýšenie výberu daní do ŠR, a to  
elektronickej fakturácii (box 1) a možným riešeniam problematiky fiktívnych živnostníkov (box 2).  
BOX 1: Elektronická fakturácia  
Počas roku 2022 pokračovala príprava a zavádzanie systému zaručenej elektronickej fakturácie, tzv.  
eFaktúra. Táto sa vo svojej podstate podobá na systém eKasa, keďže v oboch prípadoch sú zapojené servery  
FR SR . V prípade eKasy je to pri vydávaní pokladničných dokladov z elektronických registračných pokladníc a pri  
eFaktúre pri vystavovaní faktúr. Samotné faktúry môžu byť vystavované v on-line prostredí alebo pomocou  
účtovných softvérov po ich aktualizácii. Formát elektronickej faktúry by mal byť štandardizovaný nielen na  
Slovensku, ale aj v rámci celej EÚ. Právny rámec vychádza zo smernice EP a Rady o elektronickej fakturácii vo  
verejnom obstarávaní, nadväzných vykonávacích rozhodnutí, transponujúcich zákonov a technických noriem.  
Štúdia uskutočniteľnosti uvádzala tri prínosy. Dva sa vzťahovali k znižovaniu medzier výberu DPH o 1,4 p. b.  
a výberu DPPO o 1,3 p. b. Tretí prínos predpokladal úsporu času pri evidovaní a zverejňovaní faktúr, ktorá bola  
vyčíslená na 4,5 mil. eur ročne. Zároveň sa predpokladalo zasielanie zaručených elektronických faktúr nielen  
medzi inštitúciami štátnej / verejnej správy (G2G – Government-Government) a inštitúciami štátnej / verejnej  
správy a podnikateľmi (B2G – Business-Government), ale aj v súkromnom sektore medzi podnikateľmi a medzi  
podnikateľmi a zákazníkmi (B2B – Business-Business a B2C Business-Customer).  
Z pôvodného zámeru ostala kostra s obmedzeným prínosom pre zníženie medzery DPH/DPPO  
a obmedzeniu legalizácie príjmov z nelegálnej činnosti. Súčasná úroveň implementácie sa približuje tzv.  
14  
 
minimalistickému riešeniu, ktoré bolo v štúdii uskutočniteľnosti najhoršie hodnotené. Podľa vyjadrenia MF SR sa  
toto riešenie prijalo s ohľadom na fakt, že ešte stále nemáme platnú legislatívu, ktorá by ustanovovala povinnosť  
zasielať zaručené elektronické faktúry pre B2B oblasť. Rozpočet na IS EFA bol na rok 2022 schválený v celkovej  
výške 2 mil. eur, z ktorých bolo vyčerpaných 6 tis. eur na cloudové prostredie. Zvyšné náklady na vývojový tím sa  
riešili z interných zdrojov. V nadväznosti na iniciatívu EK DPH v digitálnom veku sa očakáva rozvoj systému na  
národnej úrovni, pričom e-fakturácie by mali byť podľa návrhu EK povinné do roku 2028.  
BOX 2: Fiktívni živnostníci  
Podľa analýzy NKÚ SR na základe údajov zo ŠÚ SR mala zmena legislatívy, znižujúca daňové zaťaženie  
živnostníkov od roku 2017, za následok nárast počtu domácich fiktívnych živnostníkov (fiktívny živnostník je  
človek, ktorý má namiesto pracovnej zmluvy živnosť, ale v práci sa správa ako zamestnanec, nie ako slobodne  
rozhodujúci dodávateľ služieb). Keďže fiktívni živnostníci môžu byť vyslaní za prácou aj do zahraničia, analyzovali  
sme, aký vplyv mala táto zmena legislatívy na vyslaných fiktívnych živnostníkov. Tí vďaka výnimke môžu platiť  
dane a odvody na Slovensku, a preto z pohľadu príjmov VS ide o relevantnú skupinu osôb.  
Z dát Sociálnej poisťovne je možné vyhodnotiť, že fiktívni živnostníci tvorili značnú časť nárastu podielu SZČO  
na celkovom počte vyslaných osôb, aj keď s určitým oneskorením. Pozorovaný rast tohto podielu počas prvých  
troch rokov od zmeny legislatívy bol ťahaný najmä vývojom v sektore stavebníctva, priemyslu a iných služieb.  
Zmena trendu v čase nadobudnutia účinnosti zákona (január 2017) však nastala iba v prípade stavebníctva, čo  
možno pripísať vplyvu zmeny legislatívy. V roku 2021 tak bolo v stavebníctve približne 2 tisíc fiktívnych  
živnostníkov nad rámec tých, ktorí boli fiktívni už pred zmenou legislatívy. Stratu na daňových a odvodových  
príjmoch tak možno v roku 2021 odhadovať približne na úrovni 9,8 až 14,6 mil. eur.  
Skutočné plnenie nedaňových príjmov dosiahlo 113,2 % rozpočtovanej hodnoty (tabuľka 6). Medziročne  
bolo nižšie o 4 % (150,7 mil. eur), a to najmä z dôvodu nižších príjmov z dividend o 223,4 mil. eur (posun  
splatnosti výplaty dividend SPP, a. s. v sume 220 mil. eur za rok 2022 na 31. 3. 2023). Lepšie ako  
očakávané boli najmä príjmy z iných nedaňových príjmov o 328 mil. eur a úrokov z tuzemských  
a zahraničných pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov a ážia o 40,8 mil. eur. NKÚ SR  
pozitívne hodnotí rozpočtovanie kapitálových príjmov, ktoré boli oproti rozpočtu vyššie o 3,9 mil.  
eur a v roku 2022 neboli nadhodnotené.  
Tabuľka 6: Prehľad o plnení nedaňových príjmov ŠR (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
2022 R  
2022 S  
22S - 22R  
150 271  
-221 755  
-223 436  
YoY  
96,0  
34,6  
33,4  
Nedaňové príjmy spolu  
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku  
dividendy  
1 338 320  
486 010  
1 134 818  
389 780  
1 285 089  
168 025  
480 226  
383 955  
160 519  
Administratívne poplatky a iné poplatky  
a platby  
354 592  
13 703  
364 111  
7 513  
400 937  
11 459  
36 826  
3 946  
113,1  
83,6  
Kapitálové príjmy  
Úroky z tuz. a zahr. úverov, pôžičiek,  
návratných finančných výpomocí, vkladov a  
ážio  
368 295  
476 960  
371 624  
366 652  
412 396  
694 671  
40 772  
112,0  
145,6  
Iné nedaňové príjmy  
328 019  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet, YoY – medziročná zmena  
Skutočné príjmy ŠR z grantov a transferov dosiahli sumu 2,2 mld. eur, čo je v porovnaní so  
schváleným rozpočtom na rok 2022 o 2,3 mld. eur menej, najmä z dôvodu nižšieho než  
očakávaného čerpania zdrojov z EÚ (bližšie v kapitole 5). Medziročne sa znížili o 3,7 % (tabuľka 7).  
15  
Tabuľka 7: Prehľad o plnení grantov a transferov (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
2 312 939  
38 947  
2022 R  
4 491 227  
41 254  
2022 NR  
2 228 913  
41 211  
2022 S  
2 227 577  
39 875  
22S - 22NR  
-1 336  
-1 336  
0
YoY  
96,3  
102,4  
96,2  
Granty a transfery spolu  
Tuzemské granty a transfery  
Zahraničné granty a transfery  
z toho:  
2 273 992  
4 449 973  
2 187 702  
2 187 702  
prostriedky z rozpočtu EÚ  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
2 273 989  
96,2  
4 449 973  
2 187 702  
2 187 702  
0
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet, YoY – medziročná zmena  
3.3 Výdavky štátneho rozpočtu  
Celkové výdavky ŠR v roku 2022 medziročne klesli o 4,2 %, a to najmä z dôvodu nižšieho čerpania  
prostriedkov z POO a fondov EÚ a s tým súvisiaceho nižšieho spolufinancovania zo ŠR (tabuľka 8).  
V porovnaní s upraveným rozpočtom klesli výdavky o 1,6 %. Podiel bežných výdavkov na celkových  
predstavoval 88,5 % a zvyšných 11,5 % pripadalo na kapitálové výdavky.  
Tabuľka 8: Štruktúra čerpania výdavkov ŠR na hotovostnej báze (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
Bežné výdavky  
2021 S  
21 771 263  
2022 NR  
22 831 612  
2022 UR  
21 188 724  
2022 S  
20 847 550 -1 984 062  
22S - 22R  
YoY  
95,8  
Mzdy, platy, služobné príjmy  
a ostatné osobné výdavky  
Poistné a príspevok do  
poisťovní  
2 624 189  
953 726  
2 632 891  
930 997  
2 713 906  
983 231  
2 701 444  
984 500  
68 553  
53 503  
102,9  
103,2  
Tovary a služby  
Bežné transfery  
2 358 055  
15 835 023  
5 899 865  
13 367 589  
2 433 419  
15 057 898  
2 338 207  
14 823 129  
-3 561 658  
1 455 540  
99,2  
93,6  
Splácanie úrokov a ostatné  
platby súvisiace s úvermi  
Kapitálové výdavky  
Obstarávanie kapitál. aktív  
Kapitálové transfery  
270  
270  
270  
270  
0
100,0  
2 440 161  
1 025 607  
1 414 554  
24 211 424  
4 113 805  
2 258 374  
1 855 431  
26 945 417  
2 806 375  
1 263 514  
1 542 861  
23 995 099  
2 707 005 -1 406 800 110,9  
1 183 009  
1 523 996  
-1 075 365  
-331 435  
115,3  
107,7  
97,3  
Výdavky spolu  
23 554 555 -3 390 862  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, NR – novelizovaný rozpočet, UR – upravený rozpočet, YoY – medziročná zmena  
Skutočné bežné výdavky dosiahli 20,8 mld. eur, čo bolo oproti rozpočtu nižšie o 2 mld. eur.  
Rozdiel bol najmä v kategórii tovarov a služieb, kde sa rozpočtovali mimoriadne výdavky na boj  
s pandémiou, ktorej ,,koniec“ sa ešte záverom roka 2021 predpokladal až za horizontom roka 2022.  
V súvislosti s čerpaním výdavkov na mzdy naďalej pretrváva trend, že sa v jednotlivých rokoch  
stanovené limity zamestnancov nenapĺňajú, pričom mzdové prostriedky sa vyčerpajú. Limit počtu  
zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol ŠR bol schválený na rok 2022 na 127 536 osôb a počas  
roka sa cez RO ešte zvýšil (o 3 067 osôb). V skutočnosti však dosiahol 122 982 osôb, čo je medziročne  
o 1 279 osôb menej a v porovnaní s upraveným limitom je to menej o 7 621 osôb.  
Rozpočet kapitálových výdavkov bol schválený vo výške 4,1 mld. eur, no v priebehu roka bol  
prostredníctvom RO znížený na 2,8 mld. eur.9 Dosiahnutá skutočnosť bola nižšia o 99,4 mil. eur. V  
roku 2022 sa podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách VS viazali výdavky z POO v sume 1,4 mld. eur.  
9 Podstatné zmeny v upravenom rozpočte vznikli v dôsledku realizácie § 8 zákona o rozpočtových pravidlách. V zmysle uvedeného  
paragrafu môže MF SR na konci bežného rozpočtového roka viazať výdavky. O sumu viazaných prostriedkov môže MF SR povoliť  
prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku. V roku 2022 sa podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách  
zaviazali výdavky z POO v sume 1,4 mld. eur.  
16  
 
Najväčší podiel v rámci obstarania kapitálových aktív tvoril nákup dopravných prostriedkov (49,1  
%). V rezorte MV SR bolo použitých 18,8 mil. eur na nákup vrtuľníka a osobných automobilov.  
Z kapitálových transferov mali najvyšší podiel transfery v rámci VS (81,1 %). Z toho MDV SR poskytlo  
765,7 mil. eur, a to najmä NDS, a. s. (441,1 mil. eur), Železniciam SR (190,5 mil. eur)a Železničnej  
spoločnosti Slovensko, a. s. (87,2 mil. eur). V dôsledku nízkeho čerpania zdrojov EÚ, aj napriek  
medziročnému rastu kapitálových výdavkov o 266,8 mil. eur, NKÚ SR konštatuje, že ich výška  
dlhodobo neumožňuje znížiť modernizačný dlh. Rekonštrukcie, modernizácie a nákupy objektov  
a ich realizácia sa tak budú musieť znova presunúť na ďalšie roky.  
Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo  
na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa vytvárajú v ŠR rozpočtové rezervy.10  
Tabuľka 9: Zákonné rezervy uvoľnené platobným príkazom (v tis. eur)  
Uvoľnené Nevyčerpané  
k 31.12.2022 k 31.12.2022  
Ukazovateľ  
2021 S  
2022 R  
2022 UR  
2022 S  
Rezerva na negatívne vplyvy  
pandémie ochorenia COVID -19  
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody  
do EÚ  
3 324 722  
717 441  
717 441  
717 441  
717 441  
0
373 322  
483 190  
557 622  
536 679  
536 679  
20 943  
145 011  
0
175 029  
220 000  
130 634  
275 658  
220 000  
130 634  
265 103  
220 000  
130 634  
265 103  
220 000  
130 634  
10 555  
Rezerva na mzdy a poistné  
0
0
Rezerva na výdavky v zdravotníctve  
Rezerva na riešenie vplyvov  
77 748  
legislatívnych zmien  
Rezerva na riešenie krízových situácií  
mimo času vojny a vojnového stavu  
a vykonávanie povodňových prác  
8 200  
11 000  
11 000  
6 656  
6 656  
4 344  
4 086  
1 200  
1 500  
2003  
1 942  
1 942  
61  
0
Rezerva predsedu vlády SR  
Rezerva na realizáciu súdnych a  
exekučných rozhodnutí  
10 000  
10 000  
10 000  
10 000  
242  
5 000  
5 000  
1100  
1 100  
3 900  
Rezerva vlády SR  
3 934 531  
1 753 794  
1 929 358  
1 889 555  
1 889 555  
39 803  
Spolu  
Zdroj: MF SR, ÚV SR.  
*Upravený rozpočet predstavuje celkový disponibilný zdroj prostriedkov jednotlivých rezerv v roku 2022.  
NKÚ SR konštatuje, že rozpočtové pravidlá VS dávajú ministrovi financií značné právomoci pri  
rozhodovaní o ich použití a to bez súhlasu NR SR. Vláda SR rozhoduje len o rezerve vlády na základe  
návrhu ministra financií a o rezerve predsedu vlády rozhoduje jej predseda. Kontrolou hospodárenia s  
rozpočtovými rezervami boli zistené ich presuny v rámci kapitoly VPS na iné výdavkové tituly  
rozpočtované a aj nerozpočtované (tabuľka 9). Súčasne boli zistené aj presuny nevyčerpaných  
prostriedkov do iných rozpočtových kapitol (napr. kapitole MH SR na kompenzáciu zvýšených cien  
energií). Pre vyššiu transparentnosť, aj s ohľadom na ich výšku, NKÚ SR na základe kontrol  
a analýz navrhuje legislatívne upraviť ich tvorbu, použitie na konkrétne účely, rušenie  
a možnosť/nemožnosť presúvania na iné výdavkové tituly. NKÚ SR dlhodobo upozorňuje, že  
nevyčerpané rezervy by prioritne mali byť použité na znižovanie deficitu verejných financií.  
3.3.1 Rozpočtové opatrenia  
Celkové výdavky ŠR boli pôvodne schválené vo výške 25,4 mld. eur a novelou zákona o ŠR boli  
v novembri zvýšené na 26,9 mld. eur. Rozpočtovými opatreniami (RO) však boli znížené na 24 mld. eur  
a skutočné výdavky boli vo výške 23 554,6 mil. eur.  
10 Výšku rozpočtových rezerv na rok 2022 schválila NR SR zákonom č. 534/2021 Z. z. o ŠR na rok 2022 v znení zákona č. 357/2022  
Z. z.  
17  
 
Napriek medziročnému poklesu výdavkov ŠR, počet a celková suma RO sa zvýšili, počet RO rastie  
už od roku 2018 (graf 10). Najvýznamnejšie RO za rok 2022 bolo z prostriedkov VPS učené pre  
kapitolu MH SR na kompenzáciu nákladov z dôvodu zvýšených cien energií v sume 980 mil. eur.  
Graf 10: Vývoj počtu rozpočtových opatrení za obdobie 2012 – 2022  
5 000  
3 935  
3 676  
4 000  
3 000  
2 000  
1 000  
0
3 442  
3 410  
3 022  
2 754  
2 447  
2 303  
2 024  
1 787  
2017  
1 672  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Zdroj: rozpocet.sk.  
Analýzou kapitoly VPS bolo potvrdené, že v roku 2022 bolo uvoľnených celkovo 4,3 mld. eur do  
ďalších kapitol. Z týchto výdavkov bolo presunutých 48,2 % (2,07 mld. eur) práve do kapitol MŠVVaŠ  
SR, MZ SR, MPSVR SR a MO SR, na ktoré sa bližšie zameriavame v tomto stanovisku v kapitole 4.  
Najväčšie RO v týchto kapitolách boli:  
prekročenie limitu výdavkov v kapitole MO SR o 234,5 mil. eur. (prostriedky z kapitoly VPS) na  
úhradu DPH k zálohovej platbe za bojové obrnené vozidlá 8x8 a na zálohovú platbu za pásové  
bojové obrnené vozidlá a pásové obrnené vozidlá v súlade s uznesením č. 436/2022,  
prekročenie limitu výdavkov v kapitole MZ SR o 200 mil. eur na stabilizačný príspevok podľa UZN  
č. 762/2022 a o 100 mil. eur – na poistné za poistencov štátu (prostriedky z kapitoly VPS),  
prekročenie limitu výdavkov v kapitole MPSVR SR o 86,5 mil. eur (prostriedky z kapitoly VPS) na  
financovanie projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti. Nakoniec sa nevyčerpali  
všetky finančné prostriedky a späť do kapitoly VPS smerovalo 30 mil. eur.  
Navyše začiatkom roka 2022 sa v rámci kapitol opäť presúvali nevyčerpané prostriedky z fondov  
, celkovo bolo z roku 2021 presunutých 2,2 mld. eur. NKÚ SR dlhodobo upozorňuje na problém  
s čerpaním a na vysoké sumy presúvaných finančných prostriedkov. Na presune v roku 2022 sa najviac  
podieľali rezorty pôdohospodárstva (956,5 mil. eur) a dopravy (388,7 mil. eur).  
3.3.2 Investície  
Rozpočet kapitálových výdavkov vybraných kapitol ŠR11 bol pôvodne schválený vo výške 2,7 mld.  
eur, z toho sa v roku 2022 reálne alokovalo 1,6 mld. eur. Aj v roku 2022, tak ako prvýkrát v roku 2021,  
boli investičné výdavky alokované v kapitole VPS a nie do rozpočtov jednotlivých kapitol – tzv. nulový  
štartovací rozpočet. Čerpanie bolo počas roka založené na investičných plánoch jednotlivých kapitol.  
Hlavným prínosom bolo realizovať iba najlepšie projekty z pohľadu hodnoty za peniaze. Kapitálové  
výdavky boli rozpočtované v kapitole VPS a až po ich posúdení12 mohli byť čerpané. Zavedenie tohto  
princípu ovplyvnilo rozdiel medzi rozpočtovanými a skutočnými výdavkami. Pri schválenom rozpočte sú  
výdavky na projekty v nulovej výške a postupne sú navyšované prostredníctvom RO.  
11 MDV SR, MF SR, MH SR, MIRRI SR, MK SR, MO SR, MPRV SR, MPSVR SR, MS SR, MŠVVaŠ SR, MV SR, MZV SR, MŽP SR.  
12  
Kapitoly môžu realizovať investície a projekty investičného charakteru s predpokladanými celkovými výdavkami vyššími ako  
1 mil. eur s DPH až po ekonomickom hodnotení ÚHP MF SR.  
18  
 
V rámci tzv. nulového štartovacieho rozpočtu nastala počas minulého roka zmena, finančné  
prostriedky na prebiehajúce projekty sú od roku 2023 rozpočtované v kapitolách a tým sa  
zabezpečí kontinuita vo financovaní jednotlivých projektov. Avšak niektoré investície, ktoré majú  
prierezový charakter, a ktoré nie je možné rozpočtovať v iných kapitolách alebo majú neisté časové  
vymedzenie či výšku použitia sú naďalej rozpočtované vo VPS. Tým sa výrazne navýši skutočné čerpanie  
výdavkov niektorých kapitol oproti schválenému rozpočtu. Najväčšie investície, až 60 % z celkových  
výdavkov, sú opakovane realizované v rezortoch dopravy a obrany.  
Najväčší podiel investícií v rámci ŠR v roku 2022 tvorila kapitola MDV SR v celkovej výške 855,7  
mil. eur. Ku koncu roka bolo čerpanie výdavkov na úrovni 78 % zo schváleného rozpočtu. Nealokované  
finančné prostriedky tak predstavovali celkovú sumu 266,5 mil. eur. Najväčšie dopravné investície tvorili  
projekty výstavby nových cestných komunikácií: R2 Kriváň – Lovinobaňa (88 mil. eur), D1 Hubová –  
Ivachnová (71 mil. eur) a úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové (68 mil. eur).  
V minulom roku sme zaznamenali problém s čerpaním na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest NDS.  
V tejto oblasti k 30. 6. 2022 neboli čerpané finančné prostriedky, a ani vyčlenené v rámci upraveného  
rozpočtu. Napriek tomu ku koncu roka boli vyčerpané všetky alokované výdavky.  
Druhý najväčší podiel kapitálových výdavkov v rámci ŠR tvorila kapitola MO SR vo výške 776,5  
mil. eur. V rámci nákupu dopravných prostriedkov, hlavne bojových obrnených vozidiel 8x8 (BOV) a  
pásových bojových obrnených vozidiel (PBOV), vyčerpala v roku 2022 viac ako polovicu objemu  
finančných prostriedkov ŠR určených na obstarávanie kapitálových aktív (552,7 mil. eur). Nárast  
skutočnosti oproti schválenému rozpočtu (o 535,6 mil. eur) súvisel najmä s uvoľnením prostriedkov  
alokovaných v kapitole VPS pre MO SR. Pri takýchto významných obranných obstarávaniach je vo väčšine  
krajín uplatňovaný princíp kompenzácií často ukotvený v národných legislatívach (box 3).13  
BOX 3: Kompenzácie pri obranných nákupoch  
NKÚ SR v júni 2021 v analytickom komentári zameranom na opodstatnenosť a efektívnosť nákupu stíhacích  
lietadiel F-1614 upozornil aj na to, že keby sa pri nákupe požadovali kompenzačné programy15, ekonomika SR  
mohla byť podporená sumou až do výšky obstarávacej ceny lietadiel, t. j. 1,9 mld. eur. V roku 2022 MO SR  
podpísalo medzivládnu zmluvu (G2G) s Fínskom na nákup BOV (404 mil. eur s DPH)16 a Švédskom na nákup PBOV  
(1 689 mil. eur s DPH)17. Pri týchto obstarávaniach MO SR v rámci kompenzácií zvolilo jediné kritérium – „program  
priamej priemyselnej spolupráce s účasťou slovenského priemyslu v hodnote najmenej 40 % z celkovej  
obstarávacej ceny“.18 Zverejnená zmluva na nákup BOV neobsahovala žiadnu formu dohody o kompenzačných  
programoch, ktorá má byť súčasťou takejto zmluvy. Zmluva na nákup PBOV takúto dohodu obsahuje, avšak  
nebola zverejnená.  
Rozpočet kapitoly MO SR významne rastie a vybudovanie potrebných kapacít a spôsobilostí rezortu MO SR si do  
roku 2035 vyžiada 38 mld. eur (priemerne 2,92 mld. eur ročne).19 Významná časť týchto prostriedkov bude využitá  
13  
Ako príklad úspešného riešenia má NKÚ SR na základe komunikácie s MO Nórska a OS Nórska (Norwegian Defence Materiel  
Agency) k dispozícii regulačný predpis Nórskeho kráľovstva. Regulačný predpis Českej republiky je dostupný na webovej stránke  
Ministerstva průmyslu a obchodu. [online].  
14 NKÚ SR – Nákup lietadiel F-16. Jún 2021. [online].  
15  
Kompenzačné programy sú programy priemyselnej spolupráce, ktorými vláda ako obstarávateľ vojenskej techniky a služieb  
získava kompenzáciu za vynaložené peniaze. Podrobnejší popis v analytickom komentári NKÚ SR k nákupu F-16. [online].  
Dňa 30. 8. 2022 podpísaná G2G zmluva s Fínskom na 76 ks BOV Patria AMVXP 8x8 v celkovej hodnote 404 mil. eur s DPH.  
17 Dňa 12. 12. 2022 podpísaná G2G zmluva so Švédskom na 152 ks PBOV CV90 v celkovej hodnote 1 689 mil. eur s DPH. [online].  
18 MO SR na základe vyžiadania NKÚ SR potvrdilo, že slovenský legislatívny regulačný rámec (zákony, predpisy, vyhlášky, opatrenia,  
smernice a pod.) pre kompenzačné programy v súčasnosti neexistuje. Preto NKÚ SR v súčasnosti nemôže metodicky na základe  
platnej legislatívy a dostupných údajov kvantifikovať a overovať výšku kompenzačných programov.  
19 Schválený Dlhodobý plán rozvoja rezortu MO SR s výhľadom do roku 2035. [online].  
19  
na obranné akvizičné projekty. Využívanie všetkých dostupných možností kompenzačných programov pri  
takýchto akvizíciách je nevyhnutné pre podporu domácej ekonomiky.  
Pred realizáciou ďalších obranných akvizícií je potrebné analyticky vyhodnotiť všetky relevantné  
možnosti, ako dosiahnuť možné ciele kompenzačných programov, ktoré sú používané v zahraničí, a v  
prípade potreby predložiť vláde návrh legislatívneho zámeru na ich zavedenie.  
3.3.3 Programové rozpočtovanie  
Nástroj na dosiahnutie lepšej efektívnosti výdavkov ŠR, tzv. programové rozpočtovanie ani po 20  
rokoch od zavedenia neprináša želané výsledky. Už v stanovisku k návrhu ŠR na rok 202220  
upozorňoval NKÚ SR na riziká súvisiace s problematikou programového rozpočtovania a v roku 2022  
upozornil na jeho nefungovanie prostredníctvom samostatnej kontroly nastavenia systému na MF SR  
a jeho implementácie na MPSVR SR a ÚPV SR21. Programové rozpočtovanie funguje ako cyklus  
vychádzajúci zo stanovených zámerov a cieľov, na ktoré sa rozpočtujú prostriedky. Rozpočtované  
prostriedky sa minú, vykáže sa, na čo sa minuli a cyklus pokračuje. Najväčšie rezervy NKÚ SR identifikoval  
pri vykazovaní, monitorovaní a hodnotení dosahovania stanovených zámerov a cieľov. ŠR aj RVS  
stanovujú zámery a ciele, vrátane ukazovateľov, avšak komplexné hodnotenie v ŠZÚ alebo inom  
hodnotiacom dokumente chýba a sledovanie plnenia zámerov a cieľov je schované v prílohe ZÚK.  
Prijaté opatrenia ako reakcia na kontrolu NKÚ SR nie sú dostatočné na komplexné riešenie  
fungovania programového rozpočtovania. Výbor NR SR pre financie a rozpočet sa s odporúčaniami  
NKÚ SR nestotožnil, keď prijal uznesenie bez odporúčaní NKÚ SR. MF SR pri odporúčaní k prvým dvom  
zisteniam nepredložilo návrh opatrení, z podľa ich názoru nadrezortného kompetenčného charakteru  
odporúčania. Samotné odporúčanie sa týkalo pracovnej skupiny pre sfunkčnenie programového  
rozpočtovania, ktorá fungovala na MF SR ako neformálne zoskupenie a NKÚ SR odporučil jej zmenu na  
reálne fungujúce zoskupenie so zapojením zainteresovaných strán mimo MF SR (ďalšie kapitoly,  
analytické jednotky,...). MF SR pri treťom odporúčaní prijalo opatrenie, kde uviedlo, že spolu s rozpočtom  
bude zverejňovať strojovo čitateľné datasety programových rozpočtov kapitol. NKÚ SR to považuje za  
nedostatočné, keďže neuviedli, že budú zverejňovať rovnako strojovo čitateľné datasety plnenia týchto  
programových rozpočtov kapitolami. MPSVR SR nevypracovávalo monitorovaciu správu programovej  
štruktúry v termíne a spôsobom určeným v metodike programového rozpočtovania a v opatrení  
uviedlo, že monitorovaciu správu budú spracovávať v RISe do 28. 2. príslušného roka. Monitorovanie  
cieľov za MPSVR SR bolo pre rok 2022 ukončené v RISe dňa 10. 5. 2023, čím nebola dodržaná metodika  
ani vlastné opatrenie MPSVR SR. ÚPV SR prijal opatrenia zamerané na zapojenie širšieho vedenia úradu,  
nastavenie merateľných ukazovateľov, ktorých plnenie vie svojou činnosťou ovplyvniť, či spracovávanie  
monitorovacej správy v termíne.  
Programové rozpočtovanie je málo využívanou súčasťou rozpočtového cyklu a nie zamýšľaným  
účinným nástrojom výkonnostného riadenia verejných financií. V programovom rozpočtovaní  
kapitol prevláda formalizmus a robia ho skôr zo zotrvačnosti a z nutnosti, nepoužívajú ho ako vlastný  
a systematický nástroj riadenia plnenia stanovených zámerov a cieľov. Ukončením ročného cyklu  
programového rozpočtovania je monitorovanie a hodnotenie sledovaných zámerov a cieľov v povinnej  
prílohe ZÚK spracovávanej v monitorovacej správe programovej štruktúry. Pri hodnotení vybraných  
verejných politík v kapitole 4 vychádzame z hodnotenia programovej štruktúry a monitorovacích správ.  
20 NKÚ SR. Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2022. [online]  
21 NKÚ SR. Správa o výsledku kontroly 2022. Systém programového rozpočtovania v štátnej správe. [online].  
20  
 
Na základe hodnotenia monitoringu programovej štruktúry piatich vybraných kapitol NKÚ SR  
konštatuje, že ho vypracúvajú zodpovedne s väčším dôrazom na komentár a menším na  
používané ukazovatele (box 8 v prílohe). Táto činnosť však nie je ďalej využívaná na systematické  
hodnotenie dosahovania zámerov a cieľov na nadrezortnej úrovni. Všetky hodnotené kapitoly (MF SR,  
MPSVR SR, MO SR, MZ SR a MŠVVaŠ SR) kvalitne vypracúvali komentáre k programovej štruktúre, tieto boli  
stručné, jasné a výstižné s dostatkom informácií o plnení sledovaných zámerov a cieľov. Slabšie to však  
bolo pri ukazovateľoch, kde sme zaznamenali nadmerné využívanie logických (áno/nie) ukazovateľov, aj  
keď majú číselný ekvivalent, viackrát priamo uvedený v textovom komentári. Širšie používanie  
výsledkových (dopadových) ukazovateľov a prepojenie na hlavné výsledkové ukazovatele kapitol  
chýbalo, pričom má potenciál ďalej zlepšiť monitorovacie správy a celé programové rozpočtovanie. Dve  
z piatich kapitol dodržali termín na ukončenie monitorovania v RISe podľa metodiky a tri ho ukončili po  
termíne. Programová štruktúra na kapitolách bola stabilná a tie nereagovali na meniace sa podmienky  
(Covid-19, Ukrajina) – namiesto úpravy programovej štruktúry zaraďovali výdavky do existujúce  
štruktúry, čo znižovalo jej prehľadnosť.  
3.4 Finančné aktíva  
Štátne finančné aktíva (ŠFA) sú súčasťou návrhu ŠR/RVS, no finančné operácie so ŠFA nie sú súčasťou  
príjmov alebo výdavkov ŠR. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách vykonáva MF SR správu  
ŠFA. Najväčšie pohyby na vybraných účtoch ŠFA nastali pri prostriedkoch z FNM/MH Manažmentu  
a návratných finančných výpomocí (tabuľka 10).  
Tabuľka 10: Pohyby na vybraných účtoch ŠFA (v tis. eur)  
Štátne finančné aktíva (tis. eur)  
Stav k 1.1.  
Príjmy - zvýšenie ŠFA  
účelové prostriedky z FNM/MH Manažment, a. s.  
návratné finančné výpomoci  
osobitný odvod finančných inštitúcií  
osobitný odvod z podnikania v regulovaných  
odvetviach  
ostatné  
Výdavky - zníženie ŠFA  
účelové prostriedky z FNM/ MH Manažment, a. s.  
návratné finančné výpomoci  
osobitný odvod finančných inštitúcií  
osobitný odvod z podnikania v regulovaných  
odvetviach  
2020 S  
2 122 602  
2 143 859  
1 126 303  
517 173  
2021 S  
3 354 465  
302 072  
321  
189 665  
0
2022 S  
3 419 084  
1 056 782  
414 925  
550 112  
0
22S-21S  
64 619  
754 710  
414 604  
360 447  
0
148 950  
210 535  
140 898  
911 996  
41 244  
645 299  
0
111 384  
702  
237 453  
16 464  
220 837  
1
91 465  
279  
1 278 933  
506 322  
643 786  
128 733  
-19 919  
-423  
1 041 480  
489 858  
422 949  
128 732  
90 936  
134 517  
0
151  
0
92  
0
-59  
ostatné  
Stav k 31.12.  
3 354 465  
1 126 704  
183 162  
3 419 084  
1 110 562  
151 989  
1 251 518  
3 196 933  
1 019 165  
58 315  
-222 151  
-91 397  
-93 674  
-128 732  
Účet FNM/MH Manažment,a. s.  
Účet návratných finančných výpomocí  
Účet osobitného odvodu finančných inštitúcií  
Účet osobitného odvodu z podnikania  
v regulovaných odvetviach  
1 251 519  
1 122 786  
716 955  
76 125  
828 339  
76 676  
919 804  
76 863  
91 465  
187  
Ostatné  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022, MF SR.  
Medzi najvýznamnejšie pohyby možno zaradiť vklad do kapitálových fondov SPP vo výške 500  
mil. eur a zvýšenie základného imania VšZP o 160 mil. eur. V roku 2022 pokračovala aj finančná  
stabilizácia zdravotníckych zariadení (ZZ) prostredníctvom 575 mil. eur vyčlenených zo ŠFA v roku 2020  
21  
 
podrobne popísaná z pohľadu SP pod tabuľkou 10 a z pohľadu ZZ v samostatnej časti v rámci kapitoly  
4.1 venovanej zdravotníctvu. Jedným z deklarovaných dôvodov na finančnú stabilizáciu ZZ je aj zlepšenie  
v dodržiavaní smernice o oneskorených platbách22, pričom pre jej nesprávne uplatňovanie EK predložila  
prípad Súdnemu dvoru EÚ.  
Sociálna poisťovňa je dlhodobo najväčším veriteľom zdravotníckych zariadení. ZZ v správe MZ SR,  
rezortné nemocnice MO SR a MV SR a vybrané ZZ po prevode na VÚC, obce, mestá a ako neziskové  
organizácie v rámci svojho hospodárenia neplatia všetky svoje záväzky včas a v plnej výške. Záväzky po  
lehote splatnosti vznikajú okrem SP aj voči dodávateľom špeciálnych zdravotníckych materiálov, liekov,  
energií, Národnej transfúznej službe a ďalším. Záväzky voči daňovým úradom (FS) a ZP sú oproti SP  
zanedbateľné, keďže neplatenie odvodov zamestnávateľom v systéme sociálneho poistenia v SR  
neovplyvňuje nároky poistenca na výplatu dávok. Aj keď zamestnávateľ neplatí odvody, zamestnanec  
má nárok na dávky (dôchodok), pričom nezaplatené odvody/poistné vymáha SP od zamestnávateľa.  
Toto predstavuje na jednej strane prvok ochrany zamestnancov, no na druhej strane pokušenie na  
neplatenie odvodov či úpravy vymeriavacieho základu.  
Z dočasného vylúčenia pohľadávok voči ZZ z exekúcií sa na konci roku 2020 stalo trvalé. NKÚ SR  
ukončil v roku 2020 kontrolu správy poistného v SP, pričom jedno zo zistení sa týkalo práve pohľadávok  
SP voči ZZ. SP v správe o prijatých opatreniach SP uviedla, že bude vymáhať pohľadávky po odpadnutí  
zákonných prekážok, po uplynutí platnosti príslušného ustanovenia, čiže od 1. 1. 2021. Uvedené bolo  
v súlade s uznesením Vlády SR z 26. 8. 2020, ktorá odporučila GR SP začať vymáhať pohľadávky  
z úradnej moci voči ZZ. Napriek tomu bola 25. 11. 2020 schválená novela, ktorá vylúčila ZZ z exekúcií  
bez časového obmedzenia.  
SP dostala v roku 2022 zo ŠFA za svoje pohľadávky voči ZZ 199 mil. eur. Koncom roka 2020 bolo  
schválené použitie 575 mil. eur zo ŠFA na oddlženie a finančnú stabilizáciu ZZ, z čoho sa v roku 2022  
podarilo zadministrovať vo vzťahu k dodávateľom ZZ 118 mil. eur (bližšie popísané v kapitole 4.1) a k SP  
199 mil. eur. Podľa zákona o sociálnom poistení môžu byť pohľadávky postúpené len právnickej osobe  
so 100 % majetkovou účasťou štátu, v tomto prípade Debitum, a. s. SP takto postúpila 363 pohľadávok,  
ktoré boli k 30. 11. 2020 po lehote splatnosti, vo výške istiny 202 mil. eur za odplatu 199 mil. eur a penále  
vo výške 101 mil. eur za odplatu 0,72 eur.  
Ďalšie oddlženie sa už chystá, keď z celkovej alokácie 575 mil. eur po oddlžovaní v roku 2022  
zostalo 258 mil. eur (box 4). Vláda SR aj NR SR odsúhlasili v decembri 2022 použitie týchto prostriedkov  
zo ŠFA na následnú finančnú stabilizáciu ZZ. Ďalšie kolo oddlžovania predpokladá odlišný prístup oproti  
predchádzajúcim postupom, čo môže v súvislosti s administratívou klásť zvýšené požiadavky na verejné  
zdroje, v tomto prípade vyčlenené ŠFA.  
BOX 4: Systematické neplatenie odvodov a pravidelné oddlžovanie ako súčasť viacročného  
finančného plánovania vybraných zdravotníckych zariadení  
Zdravotnícke zariadenia sú priebežne oddlžované posledných 20 rokov. Prvé dve vlny oddlžovania boli  
spojené s transformáciou a následnou finančnou stabilizáciou ZZ a v prípade SP postupovaním pohľadávok na  
spoločnosť Veriteľ, a. s. (pred 2005). Tretie oddlženie bolo v prípade SP spojené s generálnym pardonom v roku  
2008. Ďalšie vlny oddlžovania vychádzali z uznesení vlády zameraných na oddlženie ZZ, riešenie finančnej situácie  
nemocníc a následnú finančnú stabilizáciu ZZ. Graf 11 ilustruje vývoj pohľadávok SP voči ZZ od januára 2006 do  
22  
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. 2. 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných  
transakciách.  
22  
marca 2023, pričom jednotlivé skoky sa prekrývajú s oddlžovaním ZZ, postúpením pohľadávok SP v rokoch 2008,  
2009, 2011, 2018, 2020 a 2022.  
Graf 11: Stav pohľadávok SP voči ZZ ku koncu januára 2006 až marca 2023 (v mil. eur)  
400  
350  
300  
250  
200  
150  
100  
50  
0
Zdravotnícke zariadenia po prevode na VÚC, obce, mestá + n.o. (V)  
Zdravotnícke zariadenia v správe MZ SR (S) a rezortné nemocnice MO SR a MV SR (R)  
Zdroj: SP; spracovanie NKÚ SR.  
Samotné oddlžovanie síce skracuje priemernú dobu oneskorenia platieb ZZ a čiastočne znižuje s tým  
spojené náklady, nerieši však príčiny zadlžovania. Pohľadávky SP voči ZZ rastú stále rýchlejšie aj napriek  
siedmim kolám oddlžovania. Začarovaný kruh neplatenia záväzkov, v príklade použitých odvodov do SP, sa stále  
nepodarilo preseknúť, čo potvrdzuje ďalší rast pohľadávok SP od ich posledného postúpenia a tiež pripravované  
ôsme kolo oddlžovania. ZZ tak nemajú motiváciu na efektívne fungovanie a môžu pokojne tvoriť ďalšie  
nedoplatky (uvedené sa netýka všetkých ZZ). SP evidovala pohľadávky ku koncu februára 2023 voči 20 ZZ (tabuľka  
11). Kumulatívne pohľadávky vo výške 258 mil. eur stúpli od posledného oddlžovania v auguste 2022 o 76 mil.  
eur, čiže o 12,6 mil. eur mesačne.  
Tabuľka 11: Výška pohľadávok SP na poistnom voči ZZ k 28. 2. 2023  
Pohľadávka na poistnom  
Názov zdravotníckeho zariadenia, sídlo  
k 28. februáru 2023  
Univerzitná nemocnica Bratislava  
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice  
Univerzitná nemocnica Martin  
75 900 118  
36 492 872  
29 091 259  
23 727 237  
17 984 616  
15 300 466  
12 025 984  
11 346 986  
9 170 217  
8 942 108  
6 144 774  
3 566 379  
2 501 142  
1 975 525  
1 580 998  
817 487  
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica  
Národný ústav detských chorôb Bratislava  
Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok  
Fakultná nemocnica Trnava  
Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach  
Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici  
Národná transfúzna služba SR, Bratislava  
Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina  
Fakultná nemocnica J. A. Reimana Prešov  
Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n.o.  
Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky  
Záchranná zdravotná služba Bratislava  
Fakultná nemocnica Nitra  
Detská fakultná nemocnica Košice  
665 966  
Nemocnica s poliklinikou Ilava, n.o.  
Nemocnica s poliklinikou Myjava  
465 222  
109 593  
Liečebňa pre dlhodobo chorých Štiavnička  
SPOLU  
Zdroj: SP.  
53 938  
257 862 885  
NKÚ SR identifikoval riziko pre ŠFA aj v nadväznosti na konflikt na Ukrajine spojený s členstvom  
Slovenska v dvoch medzinárodných bankách. SR v priebehu roka 2022 začala s krokmi, ktorých  
23  
cieľom bolo ukončenie členstva v Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a Medzinárodnej banke  
hospodárskej spolupráce (MBHS). MIB bola založená v roku 1970 a v roku 2022 boli členskými štátmi  
Bulharsko, Česká republika, Kuba, Maďarsko, Mongolsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovensko  
a Vietnam. MBHS bola založená 22. októbra 1963 a v roku 2022 patrili medzi členské krajiny Bulharsko,  
Česká republika, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovensko a Vietnam. Počas rokov  
2022 a 2023 koordinujú prostredníctvom svojich ministerstiev financií ukončenie svojho pôsobenia  
Bulharsko, Česko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.  
Ukončenie členstva SR v oboch bankách, vzhľadom na aktuálnu situáciu, zakladá riziko pre vznik  
nedobytných pohľadávok vo výške celkového podielu na splatenom kapitále vo výške 37,8 mil.  
eur. Podiel SR na základnom imaní MIB je vo výške 62,8 mil. eur, pričom splatený kapitál je vo výške 28,9  
mil. eur, vrátane splátky splatnej v roku 2022 vo výške 4,4 mil. eur. Podiel SR na základnom imaní MBHS  
je vo výške 26,7 mil. eur, pričom splatený kapitál je vo výške 13,3 mil. eur.  
24  
4 Stanovisko k vybraným verejným politikám ŠR  
Celkové príjmy kapitol sa v roku 2022 zvýšili medziročne o 9,6 % na 19 mld. eur. Viac príjmov  
smerovalo do kapitoly VPS, medziročne viac o 1,9 mld. eur a na MDV SR (o 297 mil. eur). Naopak menej  
príjmov v medziročnom porovnaní získalo MPSVR SR (o 236 mil. eur) a MPRV SR (o 124 mil. eur). Prehľad  
príjmov jednotlivých kapitol v roku 2022 na hotovostnej báze obsahuje tabuľka 5 v prílohe.  
Celkové výdavky kapitol v roku 2022 klesli medziročne o 2,7 % na 23,6 mld. eur. Dôvodom nižších  
výdavkov kapitol bolo najmä nižšie spolufinancovanie pri čerpaní finančných prostriedkov z EÚ a nižšie  
výdavky v súvislosti s pandémiou. V roku 2022 malo najvyšší medziročný rast výdavkov MŠVVaŠ SR (o  
1,8 mld. eur), MO SR (o 237 mil. eur) a VPS (o 210 mil. eur). Najviac klesli výdavky medziročne na MV SR  
(o 1,6 mld. eur) a MPSVR SR (o 914 mil. eur). Prehľad hotovostných výdavkov kapitol v roku 2022  
obsahuje tabuľka 6 v prílohe.  
V nasledujúcich podkapitolách hodnotíme a analyzujeme rozpočtové hospodárenie a napĺňanie cieľov  
rozpočtu v štyroch oblastiach verejných politík, v zdravotníctve, vzdelávaní, výskume a  
vývoji, sociálnych politikách a v oblasti obrany a bezpečnosti. Práve tieto oblasti verejných politík  
patrili aj medzi priority činnosti NKÚ SR v roku 2022. Nasledujúce podkapitoly sumarizujú aj niektoré  
výsledky kontrolnej a analytickej činnosti v týchto oblastiach, a to najmä so zameraním na plnenie  
programových rozpočtov jednotlivých kapitol a plnenie úsporných opatrení identifikovaných v revíziách  
výdavkov. Analyzovali sme aj to, ako sa pri hospodárení vyrovnali niektoré kapitoly so zvýšenými  
nákladmi v súvislosti s mimoriadnou situáciou (Ukrajina).  
4.1 Zdravotníctvo  
Zdroje do zdravotníctva plynú cez rozpočet kapitoly MZ SR, systém VZP a cez prostriedky EÚ. NKÚ SR  
sa zameral na využitie týchto zdrojov, ktoré bolo poznamenané končiacou pandémiou, na šetrenie  
zdrojov v rámci plnenia úsporných opatrení a na dostatok zdrojov v zdravotníckych zariadeniach (ZZ).  
Graf 12: Výdavky kapitoly MZ SR na vybrané programy v roku 2022(v mil. eur)  
1400  
1200  
1000  
800  
600  
400  
200  
0
400  
350  
300  
250  
200  
150  
100  
50  
0
Hospodárska mobilizácia  
Prevencia a ochrana  
Zdravotná starostlivosť  
Skutočnosť % čerpania (pravá os)  
Tvorba a implementácia  
politík  
zdravia  
Rozpočet  
Zdroj: RIS; výpočty a spracovanie NKÚ SR.  
Z hľadiska objemu výdavkov sú v programovej štruktúre rozpočtu MZ SR najdôležitejšie dva programy,  
cez ktoré bolo v roku 2022 vyčerpaných 92 % rozpočtu tejto kapitoly (graf 12)23. Najviac prostriedkov sa  
čerpalo na zdravotnú starostlivosť, a to najmä na poistné za poistencov štátu. Objem tejto platby bol  
v roku 2022 vo výške takmer 1,3 mld. eur. Táto suma bola v priebehu roka oproti rozpočtu navýšená  
o 186 mil. eur, no ani potom nedosiahla výšku z roku 2021, čo v kontexte vysokej inflácie znamenalo  
23 Štyri najväčšie programy pokrývajú necelých 99 % a v ostatných programoch sa vyčerpalo súhrnne 1 % celkových výdavkov.  
25  
 
 
reálne zníženie týchto zdrojov. V rámci zdravotnej starostlivosti boli pre rok 2022 rozpočtované aj  
prostriedky z POO, a to vo výške takmer 220 mil. eur. V skutočnosti však z toho boli vyčerpané 3 mil. eur.  
Úspešnosť MZ SR pri čerpaní prostriedkov z POO bola v roku 2022 na úrovni 1,5 %.  
Na tvorbu a implementáciu politík sa v roku 2022 vyčerpalo 705,8 mil. eur, pričom išlo predovšetkým  
o podporné aktivity v zdravotníctve. Kým v období pred pandémiou bol podiel tejto oblasti na  
celkových výdavkoch kapitoly na úrovni okolo 4 %, v roku 2022 predstavoval takmer 32 % výdavkov (graf  
13). Tento nárast bol spojený so zdrojmi použitými na boj s pandémiou, ale premietol sa v ňom aj  
stabilizačný príspevok pre zdravotníckych pracovníkov vo výške 200 mil. eur.  
Graf 13: Vývoj programovej štruktúry rozpočtu MZ SR (v mil. eur)  
2 500  
2 000  
1 500  
1 000  
500  
0
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Zdravotná starostlivosť  
Hospodárska mobilizácia  
Tvorba a implementácia politík Prevencia a ochrana zdravia  
Ostatné  
Zdroj: RIS; spracovanie NKÚ SR.  
4.1.1 Výsledky vynakladania zdrojov na zdravotníctvo  
Rozpočet kapitoly MZ SR tvorí menšiu časť verejných výdavkov na zdravotníctvo. Podstatný objem  
prostriedkov preteká cez systém VZP, ktorého skutočné výdavky boli v roku 2022 na úrovni 6,2 mld. eur.  
Spolu bolo v roku 2022 na zdravotníctvo vynaložených z verejných zdrojov 7,1 mld. eur24, čo je po  
sociálnej oblasti druhá najväčšia položka RVS.  
Graf 14: Priemerná mesačná nadúmrtnosť za rok 2022 v krajinách EÚ (%)  
30  
priemerná mesačná nadúmrtnosť (%)  
25  
priemer krajín EÚ 27  
20  
13,6  
15  
10  
5
0
Zdroj: Eurostat; databáza: DEMO_MEXRT; spracovanie NKÚ SR.  
O účinnosti a efektívnosti vynakladania týchto zdrojov vypovedajú výsledkové ukazovatele za  
zdravotníctvo. Tie sú však spravidla vykazované s väčším časovým odstupom, preto dostupnosť ich  
24 Súčet výdavkov kapitoly MZ SR a výdavkov VZP po odpočítaní sumy poistného za poistencov štátu, ktorá je výdavkom kapitoly,  
no zároveň príjmom VZP.  
26  
 
hodnôt za rok 2022 je výrazne limitovaná. Dostupný je napríklad ukazovateľ nadúmrtnosti25, čo má ako  
výsledkový ukazovateľ značnú výpovednú schopnosť o výkone zdravotníctva. Podľa tohto ukazovateľa  
bol na Slovensku počet úmrtí vyšší ako očakávaná hodnota vo všetkých mesiacoch roka 2022. Najvyššia  
nadúmrtnosť bola zaznamenaná v marci (24,8 %) a v decembri (21,2 %), pričom priemerná hodnota za  
všetkých 12 mesiacov minulého roka bola na Slovensku na úrovni 13,6 %. V porovnaní s ostatnými  
krajinami EÚ dosahovalo Slovensko nadpriemerne vysoké hodnoty (graf 14).  
4.1.2 Výdavky v súvislosti s ochorením COVID-19  
Aj keď pandémia odznela už na jar 2022, významné výdavky v priamej súvislosti s ňou boli vynakladané  
počas celého roku. Celkovo bolo v 2022 cez RO súvisiace priamo s COVID-19, uvoľnených 418,1 mil. eur,  
z toho najväčšia časť na nákup vakcín (graf 15).  
Graf 15: Objem RO kapitoly MZ SR na covid Graf 16: Vývoj počtu podaných dávok vakcín proti  
výdavky v roku 2022 (v mil. eur)  
COVID-19 (mil. dávok)  
1,4  
1,2  
1,0  
0,8  
0,6  
0,4  
0,2  
0,0  
14,6  
vakcíny  
143,2  
74,8  
lieky  
hosp. mobilizácia  
79,8  
testy  
iné  
105,6  
Zdroj: NCZI; spracovanie NKÚ SR.  
Zdroj: Návrh ZÚ MZ SR za rok 2022; spracovanie NKÚ SR.  
V období od decembra 2020 do februára 2023 bolo do SR dodaných takmer 14,7 mil. dávok vakcín proti  
ochoreniu COVID-19 (tabuľka 12). Celkové náklady na obstaranie vakcín za toto obdobie dosiahli 264  
mil. eur. Podaných bola približne polovica z dodaných dávok. Milióny dávok boli darované26 a veľká časť  
zostáva uskladnených. Reálna potreba vakcín od jari 2022 však bola minimálna (graf 16). Napriek tomu  
smerovali na Slovensko ďalšie dodávky. Na nákup vakcín bolo v druhom polroku 2022 – teda po odznení  
pandémie – uvoľnených takmer 57 mil. eur27. Podľa dát MZ SR bolo na sklade k začiatku roka 2022 vyše  
1,1 mil. dávok vakcín a za celý rok bolo podaných 0,9 mil. vakcín. Teda aj keď Slovensko v roku 2022  
reálne nepotrebovalo nakúpiť ani jednu dávku vakcíny, v skutočnosti mu bolo dodaných ďalších  
5,8 mil. dávok a na obstaranie nepotrebných vakcín pre rok 2022 bolo z verejných zdrojov vynaložených  
151 mil. eur28. Jedným z indikátorov neúčinnosti takéhoto vynakladania rozpočtových prostriedkov je  
skutočnosť, že ku koncu roku 2022 malo Slovensko na sklade viac ako 6,1 mil. dávok vakcín.  
Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s výrobcami vakcín vyrokovala za  
členské štáty EK. V júni 2022 skupina členských štátov žiadala EK o renegociáciu týchto nevýhodných  
25  
Ukazovateľ mesačnej nadúmrtnosti (monthly excess mortality indicator) vyjadruje v percentách, koľko úmrtí bolo v danom  
mesiaci v danej krajine zaznamenaných nad očakávaný počet, k referenčnému obdobiu 2016 – 2019.  
26  
Prevažná väčšina z nich bola darovaná cez mechanizmus COVAX, teda priamo od výrobcu krajine. Tieto dávky nevstupujú do  
počtu dávok dodaných do SR, čo je hlavný dôvod, prečo v tabuľke 12 nesedí počet dodaných dávok so súčtom podaných,  
darovaných uskladnených a inak využitých.  
27 Podobná situácia je aj v niektorých ďalších výdavkoch, napríklad v 9/2022 bolo uvoľnených vyše 25 mil. eur na liek Lagevrio.  
28 Niektoré z nich boli obstarané ešte v roku 2021, preto táto suma je mierne vyššia ako v grafe 16, ktorý uvádza len RO v 2022.  
27  
 
podmienok.29 Keďže ide o európsky problém, NKÚ SR sa v tejto súvislosti obráti na EDA  
s podnetom na audit zmlúv uzatvorených na úrovni EÚ za účelom nákupu vakcín.  
Tabuľka 12: Vybrané ukazovatele o hospodárení s vakcínami proti COVID-19  
spolu dec 20 –  
Ukazovateľ  
2020  
2021  
2022  
jan feb 2023  
feb 23  
Počet dávok vakcín uskladnených k začiatku  
obdobia  
-
0
0
1 121 405  
6 118 787  
Počet dodaných dávok vakcín do SR  
Počet podaných dávok vakcín  
14 683 390  
7 221 601  
360 070  
9 750  
4 544  
0
8 631 860  
6 359 116  
160 000  
5 837 780  
852 081  
204 000  
5 860  
Počet dávok predaných inej krajine  
Počet dávok darovaných inej krajine  
200 070  
0
5 340 880  
0
2 235 100  
1 057 800  
2 047 980  
Počet inak využitých dávok vakcín (popíšte  
ako)  
Počet zlikvidovaných dávok vakcín  
Počet dávok vakcín uskladnených ku koncu  
obdobia  
1 341  
0
0
0
1 341  
36 340  
0
0
0
0
36 340  
1 121 405  
6 118 787  
5 994 099  
Celkové náklady na obstaranie vakcín  
dodaných v danom období (eur)  
263 978 446  
128 700  
110 099 612  
151 003 919  
2 746 215  
Celkové náklady na likvidáciu vakcín (eur)  
Celkové náklady na uskladnenie vakcín (eur)  
Zdroj: MZ SR.  
381  
0
0
381  
0
0
3 452 099  
1 862 696  
529 355  
60 048  
4.1.3 Plnenie úsporných opatrení v liekovej politike  
Úsporné opatrenia sa zameriavajú na oblasti zdravotníctva, v ktorých dochádza k neefektívnemu  
využívaniu zdrojov. Podľa návrhu RVS na roky 2022 až 2024 mali byť vo výdavkoch VZP v roku  
2022 oproti roku 2021 realizované úsporné opatrenia vo výške 249 mil. eur. Dominantná časť úspor  
(129 mil. eur, takmer 52 %) sa mala ušetriť v liekovej politike.  
NKÚ SR sa zameral na vyhodnotenie plnenia úsporných opatrení vo vybraných oblastiach liekovej  
politiky v roku 2022 (tabuľka 13) na základe informácií ZP Dôvera, Union a VšZP. Rozhodujúci objem  
úspor (71,3 %, 92 mil. eur) mal byť dosiahnutý v oblasti liekovej politiky v oblasti nákladovej  
efektivity liekov, eHealth – spustenia modulov, liekov na výnimky, aktívneho vynucovania vyrovnávacieho  
rozdielu30 a podpory vstupu generík a biologicky podobných liekov (biosimilárov)31.  
Tabuľka 13: Úspora výdavkov VZP vo vybraných oblastiach liekovej politiky (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
plán 2022*  
S 2022**  
Úspora na základe prehodnotenia nákladovej efektivity liekov zo  
strany MZ SR u zaradených liekov v kategorizačnom zozname  
Úspora zo spustenia modulov eHealth  
Úspora na základe medziročného porovnania vývoja výdavkov na  
lieky hradené z VZP na výnimky  
36 000  
0
0
0
30 000  
16 000  
Úspora z vyrovnávacieho rozdielu u kategorizovaných liekov  
Úspora z podpory vstupu generík a biosimilárov zo strany MZ SR  
Spolu  
7 000  
3 000  
92 000  
0
4 041  
4 041  
Zdroj: MF SR, VšZP, ZP Dôvera, ZP Union. *Návrh RVS 2022 – 2024, **Súčet údajov od zdravotných poisťovní  
30  
MZ SR je po uplynutí obdobia podmienenej úhrady povinné v prípade podmienene zaradeného lieku začať konanie o tzv.  
vyrovnávacom rozdiele, t. j. posúdiť podľa § 21 zákona č. 363/2011 Z. z. (resp. podľa § 21 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení  
účinnom do 31. 12. 2017), či reálna suma úhrad ZP za liek je vyššia ako v rozhodnutí o podmienenom zaradení lieku určená  
maximálna výška úhrady ZP. Ak je reálna suma vyššia, MZ SR je povinné rozhodnutím určiť výšku vyrovnávacieho rozdielu, ktorú  
je držiteľ registrácie tohto lieku povinný vrátiť ZP, výšku podielu ZP na vyrovnávacom rozdiele a lehotu jeho splatnosti.  
31 Generické lieky a biologicky podobné lieky sú registrované lieky obsahujúce účinné látky, u ktorých skončila patentová ochrana.  
Uvedené lieky sú menej nákladné pre VZP, pretože do ceny týchto liekov nebolo potrebné zahrnúť výskum a vývoj účinných látok.  
28  
 
NKÚ SR upozorňuje na nesplnenie úspory u liekov ktoré nespĺňajú kritérium nákladovej efektivity  
za rok 2022. V návrhu RVS na rok 2022 boli tieto potenciálne úspory na lieky kvantifikované v sume 36  
mil. eur. Podľa údajov zo ZP (tabuľka 13) nedošlo zo strany MZ SR k prehodnoteniu nákladovej efektivity  
potenciálne nákladovo neefektívnych liekov.  
V roku 2022 nedošlo ani k úspore zo spustenia modulov eHealth do praxe, ktorá bola plánovaná  
v sume 30 mil. eur. Dosiahnutie úspory vyžadovalo včasné spustenie príslušných modulov na NCZI.  
Podľa informácií zo ZP k tejto úspore nedošlo, keďže potenciál úspor zo zavedenia eReceptu sa vyčerpal  
v minulých rokoch a ďalšie úspory možno očakávať až zavedením ďalších modulov (eLab, eŽiadanka a  
iné), ktoré zatiaľ neboli spustené na celoštátnej úrovni.  
Podľa údajov ZP sa v roku 2022 úspory nedosiahli ani zo zníženej spotreby liekov na výnimky  
(hradené z VZP podľa § 88 zákona č. 363/2011 Z. z.), ktorá mala priniesť úsporu vo výške 16 mil.  
eur. Novela zákona č. 363/2011 Z. z., ktorá nadobudla platnosť 1. 8. 2022., mala za cieľ znížiť náklady  
na lieky vo výnimkovom režime. Na základe tejto novely MZ SR navrhlo vyriešiť problematiku úhrad  
liekov na výnimky uzatváraním zmlúv s neverejnými údajmi o úhrade liekov z VZP priamo medzi MZ  
SR a vybranými držiteľmi registrácie liekov. Avšak ZP vetovali prvé štyri takéto zmluvy v súlade  
v platnou legislatívou. Uvedený proces uzatvárania zmlúv predstavuje významné riziko  
udržateľnosti výdavkov z VZP v ďalšom období.  
V roku 2022 nebola zaznamenaná ani úspora z uplatňovania tzv. vyrovnávacieho rozdielu  
v plánovanej sume 7 mil. eur. Z informácií ZP vyplýva, že v minulom roku nebolo právoplatne  
ukončené ani jedno správne konanie vo veci vrátenia vyrovnávacieho rozdielu na podmienene  
kategorizované lieky. NKÚ SR opakovane poukazuje na dlhodobú nečinnosť MZ SR pri plnení si  
povinnosti podľa zákona č. 363/2011 Z. z. – rozhodovať o vyrovnávacom rozdiele.  
Podpora vstupu generických a biosimilárnych liekov do kategorizačného zoznamu v SR predstavuje  
významný faktor udržateľnosti financovania liekov z VZP. V RVS na 2022 – 2024 bola navrhnutá  
úspora vo výške 3 mil. eur. Len v tejto oblasti bola zaznamenaná skutočná úspora v roku 2022,  
ktorá prekročila plánovanú úsporu a predstavovala 4 mil. eur. Podľa informácií ZP úspora bola  
vypočítaná na základe vstupu generických a biosimilárnych liekov do kategorizačného zoznamu počas  
roka 2022, nebola však dôsledkom legislatívnej úpravy.  
NKÚ SR konštatuje, že z hodnotených plánovaných úspor výdavkov VZP vo vybraných  
oblastiach liekovej politiky vo výške 92 mil. eur v roku 2022 sa usporili 4 mil. eur. Vzhľadom na  
to, že úspory sú súčasťou prognózovania výdavkov, MZ SR sa priamo podieľalo na nedofinancovaní  
zdravotníctva. Z nedofinancovania následne pramení zadlžovanie zdravotníckych zariadení.  
4.1.4 Zadlženosť zdravotníckych zariadení  
Na nízku úroveň financovania zdravotnej starostlivosti v SR poukazuje aj medzinárodné  
porovnanie v rámci EÚ27 (graf 17). V porovnaní s ostatnými krajinami V4 a priemerom EÚ27, SR ako  
jediná krajina v rokoch 2012 až 2020 zaznamenala stagnujúci trend vývoja verejných zdrojov (rozpočet  
a VZP) na zdravotnú starostlivosť v štandarde kúpnej sily na obyvateľa. Nízke financovanie spolu s  
neplnením úsporných opatrení, meškaním systémových opatrení a nehospodárnosťou, sa premieta do  
permanentného zadlžovania ZZ. Výsledkom sú oneskorené úhrady faktúr ZZ ich dodávateľom, čo EK  
kvalifikuje ako nesprávne uplatňovanie pravidiel smernice o oneskorených platbách. Na základe toho  
rozhodla v apríli 2023 o predložení prípadu Slovenska Súdnemu dvoru EÚ.32  
32 Európska komisia. 19. apríl 2023. [online].  
29  
 
Graf 17: Verejné zdroje na zdravotnú starostlivosť v štandarde kúpnej sily (PPS)* na obyvateľa  
3000  
2500  
2000  
1500  
1000  
500  
2 655,1  
2 104,5  
2 322,6  
1 194,3  
1 501,3  
1 131,5  
1 187,8  
865,0  
2012  
0
2013  
2014  
EÚ 27  
2015  
SR  
2016  
ČR  
2017  
Poľsko  
2018  
2019  
2020  
Maďarsko  
Zdroj: Eurostat, *Štandard kúpnej sily (PPS – purchasing power standard) – umelo vytvorená spoločná mena, ktorá umožňuje  
objektívnejšie porovnávať krajiny s rozdielnou kúpnou silou v závislosti od ich cenovej úrovne.  
NKÚ SR opakovane upozorňoval na faktory, ktoré vedú k zadlžovaniu ZZ. V súčasnej situácii  
navrhuje predovšetkým zladiť dofinancovanie zdravotnej starostlivosti s nábehom adekvátne  
nastaveného DRG systému.  
Vývoj dlhu v rezorte zdravotníctva33 meraný celkovými záväzkami na úrovni istiny dosiahol ku  
koncu roka 2022 výšku 1,9 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 139,5 mil. eur (o 7,9 %). O finančnom  
zdraví ZZ vypovedajú predovšetkým záväzky po lehote splatnosti, ktoré k 31. 12. 2022 dosiahli na úrovni  
istiny 812,4 mil. eur a medziročne sa zvýšili o 10,8 mil. eur (o 1,4 %). Rozhodujúci podiel (89 %) na  
záväzkoch po lehote splatnosti v rezorte zdravotníctva predstavovali ku koncu roka 2022 záväzky  
v príspevkových organizáciách v pôsobnosti MZ SR a v rámci nich vo fakultných a univerzitných  
nemocniciach (85 %).  
Graf 18: Vývoj štruktúry záväzkov vo fakultných a univerzitných nemocniciach (v mil. eur)  
1 007,9  
1 000  
690,3  
317,6  
800  
600  
400  
200  
0
365,8  
236,8  
129,0  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Záväzky v lehote splatnosti  
Záväzky po lehote splatnosti  
Celkové záväzky  
Zdroj: MZ SR.  
V pôsobnosti MZ SR je 13 fakultných a univerzitných nemocníc, ktoré uskutočňujú najväčší rozsah  
finančne náročných výkonov poskytovania ZS. Podľa údajov MZ SR k 31. 12. 2022 v týchto nemocniciach  
celkové záväzky dosiahli 1 007,9 mil. eur (graf 18) a medziročne sa zvýšili o 7,2 mil. eur. Záväzky po lehote  
splatnosti k uvedenému dátumu dosiahli stav 690,3 mil. eur a medziročne poklesli o 4,3 mil. eur. Pokles  
bol ovplyvnený oddlžením nemocníc v roku 2022 v celkovej výške 317 mil. eur.34 Výsledkom v roku 2022  
33  
Zahŕňa záväzky ZZ v pôsobnosti MZ SR, MV SR, MO SR, záväzky delimitovaných ZZ na obce a VÚC a transformovaných na  
neziskové organizácie, záväzky ZZ transformovaných na akciové spoločnosti a záväzky ZP.  
34 MZ SR. December 2020. Návrh finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.  
30  
bolo zaplatených 73 218 faktúr prostredníctvom zdrojov zo ŠFA v hodnote 118,2 mil. eur a postúpenie  
pohľadávok SP vykryté zo ŠFA vo výške 199 mil. eur (popísané v kapitole 3). Podľa MZ SR celkovo boli  
v systéme EAS (Elektronický aukčný systém MZ SR) záväzky vo výške 321 mil. eur, pričom v objeme 62  
mil. eur boli vylúčené z dôvodu zaplatenia alebo iného dôvodu a v sume 141 mil. eur neboli akceptované  
podmienky oddlžovania veriteľmi.  
Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti ZZ považuje MZ SR pokračujúce generovanie  
prevádzkových strát v nemocniciach. Prevádzkové náklady nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté  
výnosmi od ZP. V roku 2022 výnosy od ZP opäť nepokryli ani osobné náklady a náklady na lieky  
a zdravotnícky materiál. Ďalšie riziko do budúcnosti predstavuje zvyšovanie nákladov na energie  
a ostatných cien v dôsledku inflácie.  
Postupná eliminácia zadlžovania nemocníc je možná za predpokladu racionalizácie nákladov  
a dofinancovania na strane výnosov. V tejto súvislosti je NKÚ SR po skúsenosti so zrušením útvaru pre  
riadenie podriadených organizácií na MZ SR skeptický k pripravovanému zriadeniu ústredného orgánu  
pre správu najväčších nemocníc. Tento orgán by mal riadiť, usmerňovať a hodnotiť plánovanie  
a výkonnosť nemocníc, ako aj predkladať odporúčania na optimalizáciu výdavkov a inventúr liekov  
a zdravotníckych pomôcok35.  
NKÚ SR opakovane upozorňuje, že nenastal výraznejší pokrok v systémových opatreniach.  
Predovšetkým dlhodobé zavádzanie úhradového mechanizmu DRG od roku 2011 neprispieva  
k motivácii nemocníc poskytovať zdravotnú starostlivosť čo najefektívnejšie a tým aj zmierňovať ich  
zadlžovanie. NKÚ SR v roku 2022 vykonal kontrolu implementácie klasifikačného systému DRG  
v podmienkach SR. Na základe piatich kontrolných zistení navrhol odporúčania pre MZ SR. Podľa  
návrhu záverečného účtu MZ SR za rok 2022 prijalo MZ SR k odporúčaniam opatrenia, z ktorých dve  
boli v roku 2022 splnené a tri sa priebežne plnia. Finálnym sa ukazuje plnenie piateho opatrenia, kedy  
Centrum pre klasifikačný systém (CKS) bude v priebehu roka 2023 pokračovať v spolupráci so všetkými  
užívateľmi DRG systému na príprave relatívnych váh pre rok 2024 tak, aby ich spoľahlivosť bola  
akceptovateľná pre použitie v praxi. K tomu bude potrebné skvalitniť vstupné dáta od nemocníc,  
sfinalizovať metodiky pre určenie a aktualizáciu parametrov SK-DRG ako aj prehodnotiť cieľové  
základné sadzby, aby zohľadňovali aktuálnu úroveň nemocníc. NKÚ SR upozorňuje na zastarané  
softvérové vybavenie na údržbu DRG systému a odporúča vyčleniť finančné prostriedky na jeho  
aktualizáciu, o ktoré už CKS opakovane žiadal. V opačnom prípade rastie riziko nehospodárnosti  
a chybovosti systému. Ostrá prevádzka DRG systému by mohla byť zavedená od januára 2024. Po  
nábehu adekvátne nastaveného systému však bude na plnú úhradu zdravotnej starostlivosti zahrnutej  
do DRG nemocniciam, podľa odhadu MZ SR, ročne chýbať približne 300 mil. eur.  
4.2 Vzdelávanie, veda a výskum  
Pôvodný rozpočet kapitoly ministerstva školstva bol v roku 2022 znížený prostredníctvom RO  
o 175 mil. eur a z upraveného rozpočtu sa nakoniec nevyčerpalo 4,3 mil. eur. Najnižšie čerpanie  
schváleného rozpočtu identifikujeme v prípade OP Integrovaná infraštruktúra (graf 19), kde sa z  
rozpočtovaných 180 mil. eur vyčerpalo 75,7 %. Dôvodom je nevyčerpanie 42,5 mil. eur na podporu  
výskumu, vývoja a inovácií, ktoré ohrozuje zlepšenie výkonnosti systému výskumu, vývoja a inovácií v  
prostredí SR či splnenie ďalších špecifických cieľov. Ministerstvo nevyčerpalo všetky rozpočtované  
prostriedky ani na rozvoj vedy a techniky či výchovu, vzdelávanie a mládež. V prípade NP výchovy,  
vzdelávania a mládeže je dôvodom nízke čerpanie na usmerňovanie a transformáciu regionálneho  
35 MF SR. Národný program reforiem SR, 2023. apríl 2023.  
31  
 
školstva (9,6 %) a informatizačné zabezpečenie regionálneho školstva (1 %). Sú tak ohrozené  
zámery kvalitnej a efektívnej koordinácie a usmerňovania transformácie a chodu regionálneho školstva  
a jeho kvalitného a efektívneho informačného zabezpečenia. Podarilo sa napríklad podporiť necelú  
polovicu plánovaného počtu rozvojových projektov zameraných na aktivity pre žiakov so špeciálnymi  
výchovno-vzdelávacími potrebami, či približne z dvoch tretín splniť cieľ 350 zamestnancov školstva  
absolvujúcich vzdelávanie v oblasti IKT (rovnaký cieľ sa nepodarilo splniť ani v roku 2021). Za zmienku  
stojí aj nevyčerpanie 20,2 mil. eur na rozvoj vysokého školstva. V rámci tohto podprogramu nebol  
vykonaný ani jeden z piatich plánovaných inštitucionálnych auditov v oblasti internacionalizácie  
vysokých škôl.  
Graf 19: Výdavky kapitoly MŠVVaŠ SR na vybrané programy v roku 2022 (v mil. eur)  
3 000  
2 500  
2 000  
1 500  
1 000  
500  
120  
100  
80  
60  
40  
20  
0
0
NP rozvoja športu v  
VŠ vzdelávanie a  
veda, sociálna  
podpora študentov  
VŠ  
NP výchovy,  
vzdelávania a  
mládeže  
NP rozvoja vedy a  
techniky  
OP Integrovaná  
infraštruktúra  
SR  
Rozpočet  
Skutočnosť  
% čerpania (pravá os)  
Zdroj: RIS; výpočty a spracovanie NKÚ SR.  
4.2.1 Plnenie revíznych opatrení v oblasti vysokého školstva  
NKÚ SR v minuloročnom stanovisku upozornil na zaostávanie za cieľmi stanovenými Revíziou  
výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo VS v oblasti vysokého školstva. Dáta za rok 2022  
poukazujú na prehĺbenie tohto problému. Podľa jedného z opatrení z marca 2020 by sa mal  
každoročne znižovať počet vysokoškolských učiteľov o približne 2,5 % a ich platy by mali rásť o približne  
8 %. V porovnaní s akademickým rokom 2019/2020 klesol počet pedagogických zamestnancov verejných  
a štátnych VŠ o 1,4 %, čo predstavuje priemerné ročné tempo poklesu o 0,5 % (graf 20).  
Graf 20: Počet učiteľov na verejných a štátnych VŠ  
12 000  
1 641  
9 352  
1 531  
9 383  
10 000  
8 000  
6 000  
4 000  
2 000  
0
1 673  
9 102  
1 665  
9 093  
2019/2020  
2020/2021  
2021/2022  
2022/2023  
Akademický rok  
Učitelia na plný úväzok  
Učitelia na kratší pracovný čas  
Zdroj: CVTI SR; výpočty a spracovanie NKÚ SR.  
Čo sa týka ich platov, priemerné ročné tempo rastu počas obdobia rokov 2019 – 2022 bolo 5,5 % (graf  
21). V roku 2022 si prilepšili o viac ako 8 % iba lektori. Profesorom, docentom a odborným asistentov  
32  
 
vzrástli priemerné platy v priemere o 1,9 % (graf 22). Oproti roku 2021 sa zaostávanie za cieľovými  
hodnotami zväčšilo. Optimalizácia počtu vysokoškolských učiteľov spomalila z 2 % na 0,2 % a rast ich  
platov z 5,1 % na 3,9 %.  
Grafy 21 a 22: Platy vysokoškolských učiteľov  
9,5  
2 500  
2 000  
1 500  
1 000  
500  
8,0  
6,0  
4,0  
2,0  
0,0  
10  
8
7,4  
4,8  
6
4,0  
3,1  
4
2,3  
2,0  
5,1  
0,7  
2
3,9  
0
1 737  
1 865  
1 960  
2 037  
0
2019  
2020  
2021  
2022  
Priemerný plat v eurách  
Medziročný nárast priemerného platu v % (pravá os)  
2020  
2021  
2022  
Zdroj: CVTI SR; výpočty a spracovanie NKÚ SR.  
Druhé opatrenie z marca 2020 cieli na optimalizáciu počtu nepedagogických zamestnancov na VŠ.  
Výsledkom opatrenia by malo byť uvoľnenie prostriedkov na výraznejšie zvýšenie miezd vo vysokom  
školstve alebo na iné výdavky. Hoci počet nepedagogických zamestnancov VŠ klesol z 9 446 v roku 2019  
na 8 781 v roku 2022, mzdové náklady na túto skupinu zamestnancov sa znížiť nepodarilo (graf 23).  
Dôvodom je výraznejší pokles zamestnanosti iba v prípade prevádzkových zamestnancov (o 13,7 %) a  
zamestnancov študentských jedální (o 28,5 %), čo sú kategórie nepedagogických zamestnancov VŠ s  
najnižšími priemernými platmi (grafy 24 a 25).  
Graf 23: Nepedagogickí zamestnanci VŠ – počet a mzdové náklady  
132  
126  
124  
14 000  
12 000  
10 000  
8 000  
6 000  
4 000  
2 000  
0
140  
120  
100  
80  
120  
9 446  
9 264  
8 879  
8 781  
60  
40  
20  
0
2019  
2020  
2021  
2022  
Počet  
Zdroj: CVTI SR; výpočty a spracovanie NKÚ SR.  
Mzdové náklady v mil. eur (pravá os)  
S optimalizáciou počtu nepedagogických zamestnancov a znižovaním počtu učiteľov verejných VŠ  
počítal aj RVS na rok 2022. Mzdové výdavky mali medziročne klesnúť o 25,6 mil. eur (oproti očakávanej  
skutočnosti o 91,8 mil. eur). V skutočnosti vzrástli o 44 mil. eur. Okrem toho boli rozpočtované výdavky  
v sume 9,1 mil. eur na vyplatenie odstupného a odchodného. Spolu však bolo na tento účel vyplatených  
1,6 mil. eur.  
33  
Grafy 24 a 25: Nepedagogickí zamestnanci VŠ – počet a priemerný plat podľa jednotlivých  
kategórií  
3 500  
3 000  
2 500  
2 000  
1 500  
1 000  
500  
Administratívni zamestnanci  
Odborní zamestnanci  
Zamestnanci študentských  
domovov  
Zamestnanci študentských  
jedální  
0
Prevádzkoví zamestnanci  
0
500 1 000 1 500 2 000  
2019  
2020  
2021  
2022  
Priemerný plat v roku 2022 v eurách  
Zdroj: CVTI SR; výpočty a spracovanie NKÚ SR.  
4.3 Sociálne politiky  
Novelizovaný rozpočet mal výrazný vplyv na rozpočet kapitoly ministerstva práce. Pôvodne  
plánované výdavky kapitoly sa navýšili o 11,5 % a skutočné výdavky kapitoly sa oproti novelizovanému  
rozpočtu zvýšili ešte o 7,7 %. Naplánované výdavky vo všetkých troch hlavných programoch sa tak  
prekročili, v programe sociálna inklúzia o 12 %, v tvorbe a implementácii politík o 21,5 % a v ľudských  
zdrojoch o 102,8 % (graf 26). Najväčšie rozpočtové zmeny prebehli v národných programoch na rozvoj  
aktívnej politiky trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti, kde sa zvýšil rozpočet z 32,8 mil. eur na 339,1  
mil. eur. Príčinou bolo čerpanie Prvej pomoci v prvých dvoch mesiacoch roka, podpora SZČO v čase  
pandémie, pomoc utečencom z Ukrajiny a aktívne opatrenia trhu práce, aj keď v skutočnosti medziročne  
tieto výdavky klesli o viac ako 880,9 mil. eur.  
Graf 26: Výdavky kapitoly MPSVR SR na vybrané programy (v mil. eur)  
3 500  
3 000  
2 500  
2 000  
1 500  
1 000  
500  
350%  
300%  
250%  
200%  
150%  
100%  
50%  
0
0%  
07C Sociálna inklúzia  
Rozpočet  
07E Tvorba a implementácia politík  
Skutočnosť  
06G Ľudské zdroje  
Novelizovaný rozpočet  
% čerpania S, NR 2022 (pravá os)  
Zdroj: RIS BI.  
V sociálnej inklúzii dominovala podpora rodinnej politiky (1,5 mld. eur), kde výdavky boli vyššie o viac  
ako 10 % oproti pôvodne schválenému aj novelizovanému rozpočtu, kompenzácia sociálnych dôsledkov  
ŤZP (540,9 mil. eur) a 13. dôchodok (513,0 mil. eur); všetky tieto položky každý rok rastú.  
Okrem plánového zvýšenia dôchodkov vo výške 1,3 % z rozpočtu SP, MPSVR SR poukázalo SP finančné  
prostriedky v sume 512 mil. eur. V čiastke bol zahrnutý plánovaný 13. dôchodok (od 50 do 300 eur)  
vyplatený predčasne v júli 2022 a ďalší tzv. 14. dôchodok, ktorý bol poskytnutý dôchodcom v novembri  
2022 vo výške 70 % zo sumy 13. dôchodku (od 35 do 210 eur) s cieľom zmierniť negatívne dôsledky  
34  
 
vysokej inflácie na domácnosti dôchodcov. Aj napriek týmto opatreniam sa životná úroveň dôchodcov  
znižuje. Dôkazom znižovania životnej úrovne seniorov je historický najnižší podiel priemernej výšky  
starobného sólo dôchodku (518,8 eur) na priemernej mesačnej mzde (1 304 eur), ktorý sa koncom roka  
2022 znížil na 39,8 %. Tento podiel klesá už od roku 2013, kedy predstavoval 47,4 %.  
V sociálnej politike si vyžaduje pozornosť stav v realizácii POO. Finančné prostriedky POO vo výške viac  
ako 39 mil. eur sa nepodarilo vyčerpať, v skutočnosti sa minulo 166 tis. eur za vypracovanie  
architektonických štúdií na objekty poskytovania sociálnych služieb. Dôvodom bola prebiehajúca  
príprava implementácie, proces VO a príprava výziev.  
Z ostatných medzirezortných podprogramov sa nepodarilo vyčerpať finančné prostriedky v  
protidrogovej politike a v hospodárskej mobilizácii. V prípade hospodárskej mobilizácie bol schválený  
rozpočet zvýšený o 1,25 mil. eur cez RO na obstaranie ochranných prostriedkov a dezinfekcie pre  
zariadenia sociálnych služieb v súvislosti s COVID-19, pričom skutočné čerpanie bolo 652,3 tis. eur.  
Na čerpanie rozpočtu mali vplyv aj viaceré legislatívne zmeny, týkajúce sa dôchodkov, podpory rodiny  
a sociálnych služieb. K nim pribudli legislatívne zmeny súvisiace s pandémiou COVID-19 a s hromadným  
prílevom cudzincov na územie SR v dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.  
4.3.1 Výdavky na COVID-19 a Ukrajinu  
Pretrvávajúce výdavky na COVID-19 a výdavky na podporu Ukrajiny sa minuli predovšetkým  
z programov sociálna inklúzia a ľudské zdroje.  
Celkové covid výdavky sa vyčerpali v sume 407,3 mil. eur, z nich najviac sa využilo v projekte Prvá pomoc  
(278,1 mil. eur). V programe sociálna inklúzia (125,5 mil. eur) dominovala inflačná pomoc v rámci tzv. 1.  
a 2. inflačného balíčka v čiastke 100,4 mil. eur a dotácia na podporu humanitárnej pomoci pre právnické  
osoby vo výške 14,5 mil. eur (tabuľka 14). Najväčšou položkou bolo jednorazové zvýšenie prídavku na  
dieťa o 74,12 eur na 100 eur za mesiac máj (83,8 mil. eur) a v rámci humanitárnej pomoci dotácia na  
mimoriadne odmeny pre zamestnancov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a zariadení  
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým sa vyplatilo 8,3 mil. eur.  
Tabuľka 14: Výdavky kapitoly MPSVR SR, súvisiace s opatreniami prijatými na zmiernenie  
negatívnych následkov COVID-19 (v tis. eur)  
Kód programovej  
Opatrenie  
Suma  
štruktúry  
06G0404  
06G0404  
06G1S05  
Projekt Prvá pomoc  
278 130  
2 820  
168  
Projekt na podporu udržania pracovných miest SZČO  
Dotácia na odmeny v 1. línii pre poskytovateľov soc. služieb a sociálnoprávnej  
ochrany detí a soc. kurately  
Sociálna inklúzia  
07C  
125 521  
615  
06H09  
Nákup materiálového vybavenia pre poskytovateľov sociálnych služieb  
Spolu  
407 254  
Zdroj: MPSVR SR.  
Rozpočtované výdavky na Ukrajinu sa neminuli všetky, zo 16,8 mil. eur sa využilo 82,6 %. Najviac sa na  
tom podieľali výdavky programu sociálna inklúzia 64,7 % a ľudské zdroje 27,2 % (tabuľka 15). Dominoval  
podprogram pomoc v hmotnej núdzi, kam smerovalo až 95 % výdavkov sociálnej inklúzie a 61,4 %  
z celkových výdavkov na Ukrajinu. Odídencom z Ukrajiny sa poskytli sociálne dávky a príspevky  
v celkovej sume 8,7 mil. eur, z toho dávky v hmotnej núdzi, dotácie na stravu a na školské potreby pre  
deti v čiastke 8,5 mil. eur a ostatné príspevky na starostlivosť o dieťa a na náhradnú rodinnú starostlivosť  
35  
 
v sume 120,9 tis. eur. Takmer 40 % výdavkov na Ukrajinu sa vyčerpalo v mesiacoch apríl a máj 202236,  
potom sa ich objem znížil a ich opätovný nárast nastal v posledných troch mesiacoch roka (graf 28).  
Tabuľka 15: Výdavky kapitoly MPSVR SR na Ukrajinu  
Program  
Výdavky na Ukrajinu (tis. eur)  
3 722,5  
Podiel (%)  
Ľudské zdroje  
27,2  
Sociálna inklúzia  
8 980,1  
1 019,9  
6,0  
64,7  
7,3  
Tvorba a implementácia politík  
Hospodárska mobilizácia  
0,0  
Informačné technológie financované zo ŠR  
106,7  
0,8  
Spolu  
13 885,3  
100,0  
Zdroj: RIS BI; kód zdroja 11UA.  
Graf 28: Výdavky kapitoly MPSVR SR na Ukrajinu za apríl až december 2022 (v mil. eur)  
4
3
3
2
2
1
1
0
3,1  
2,5  
2,5  
2,3  
1,5  
1,0  
0,5  
0,3  
0,3  
Apríl  
Máj  
Jún  
Júl  
August  
September Október  
November December  
Zdroj: RIS BI.  
4.3.2 Podpora udržania zamestnanosti – projekt Prvá pomoc  
Preveriť splnenie vybraných podmienok poskytovania dotácií zo schém Prvej pomoci z MPSVR SR,  
vrátane upozornenia na niektoré nezrovnalosti v poskytnutých dátach, bolo cieľom komentára NKÚ SR  
k tzv. Prvej pomoci (box 5). Komentár bol doplnený o výšku Prvej pomoci na úrovni okresov a o duplicity  
pri súbežnom čerpaní dotácií z iných rezortov, nielen z rezortu práce.  
BOX5: Závery z komentára AKO SA POSKYTOVALA PRVÁ POMOC. Splnili prijímatelia prvej pomoci  
nastavené podmienky ministerstva práce?  
Za obdobie od marca 2020 do júna 2022 podporilo MPSVR SR podnikateľov prostredníctvom projektu Prvá  
pomoc sumou 2,46 mld. eur. 71 % dotácií využili zamestnávatelia na udržanie svojich zamestnancov a zvyšok  
čerpali SZČO. Prvú pomoc poberalo 26 % zo všetkých registrovaných podnikateľských subjektov. Najväčší objem  
pomoci smeroval do okresov Bratislavy a západného Slovenska, do okresu Žilina a Prešov. Najmenej ju využili  
v troch okresoch východného Slovenska – Medzilaborce, Sobrance a Gelnica a v jednom okrese stredného  
Slovenska – Poltár.  
Z hľadiska počtu prijímateľov bola situácia odlišná.37 Najviac prijímateľov bolo z okresov Stará Ľubovňa,  
Kežmarok a Námestovo. Najnižší počet registrovaných podnikateľov využívajúcich Prvú pomoc bol z okresov  
Bratislavy a okresu Krupina. Prijímatelia Prvej pomoci mohli čerpať finančnú pomoc súbežne aj z ďalších rezortov.  
Viacnásobných prijímateľov bolo najviac v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem Prvej pomoci bolo  
najviac žiadostí o dotáciu aj z MH SR (takmer 15 tis. prijímateľov) a z MDV SR (viac ako sedem tis. prijímateľov).  
Aj napriek mnohým problémom na začiatku spustenia projektu Prvej pomoci, schéma pomohla udržať pracovné  
miesta na Slovensku a podporila mnohých podnikateľov v čase pandémie. Zníženie administratívnej náročnosti  
pre žiadateľov a elektronické spracovanie žiadostí prispelo k rýchlemu prístupu k podpore. Pred dôslednou  
36 V mesiacoch apríl a máj 2022 sa spätne klasifikovali výdavky aj za február a marec, keď ešte nebol zavedený kód zdroja 11UA.  
37 Prehľad prijímateľov Prvej pomoci podľa jednotlivých obcí je dostupný online na MU MAP – Najvyšší kontrolný úrad SR (nkusr.sk).  
36  
 
kontrolou údajov a informácií žiadateľov MPSVR SR uprednostnilo čo najrýchlejšie poskytnutie pomoci.  
Následkom boli chyby v ISSZ, na ktoré NKÚ SR upozornil a ktoré ministerstvo muselo riešiť (chýbajúce údaje  
v databáze, nesprávne vyplnené dáta žiadateľmi i úradmi práce, nedostatky pri prenose údajov z kazov  
a žiadostí do ISSZ a pod.). NKÚ SR zistil niektoré nezrovnalosti poskytovania Prvej pomoci týkajúce sa  
oprávnenosti žiadateľov, zamestnancov, sídla viacerých prijímateľov na tej istej adrese a pod., ktoré mohli  
znamenať aj neoprávnené poskytnutie pomoci. NKÚ SR upozornil na tieto skutočnosti s cieľom zabrániť ich  
výskytu v budúcnosti pri navrhovaní nových foriem pomoci.  
Zdroj:Komentár1/2023NKÚ SR, j2023. AKOSAPOSKYTOVALAPRVÁPOMOC, Splniliprijímateliaprvejpomocinastavenépodmienky  
ministerstvapráce?Zdrojúdajov:MPSVRSR, spracovanéNKÚSRvowebovej aplikáciiMuMap. [online].  
4.4 Obrana a bezpečnosť  
K 31. 12. 2022 vyčerpala kapitola obrany 1,96 mld. eur, čím bol o 6,93 % prekročený pôvodne  
schválený rozpočet. Pomer vyčerpaných finančných prostriedkov na rozvoj a prevádzku bol 39,53 % ku  
60,47 %.  
Najdôležitejšími programami s podielom na čerpaní výdavkov vo výške 99,8 % boli obrana  
a rozvoj obrany (graf 29).  
Graf 29: Výdavky kapitoly MO SR na vybrané (pod)programy v roku 2022(v mil. eur, v %)  
1 200  
1 000  
800  
600  
400  
200  
0
140%  
120%  
100%  
80%  
60%  
40%  
20%  
0%  
Obrana  
Rozvoj obrany  
MO SR -  
Hospodárska Účasť civilných  
Oficiálna  
rozvojová  
Realizácia II.  
Výskum a vývojmobilizácia MO expertov na  
etapy  
na podporu  
obrany štátu  
SR  
aktivitách kríz. pomoc - MO implementácie  
manažmentu  
mimo územia  
SR - MO SR  
SR  
MZP SZOvSR-  
MO SR  
Rozpočet  
Skutočnosť  
% čerpania (pravá os)  
Zdroj: RIS; výpočty a spracovanie NKÚ SR.  
Nárast objemu finančných prostriedkov pri týchto dvoch najväčších programoch bol za posledných päť  
rokov o 80 %, t. j. o 871,3 mil. eur (graf 30).  
Graf 30: Vývoj čerpania výdavkov podľa programovej štruktúry rozpočtu MO SR (v mil. eur)*  
2 500  
0AU Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR  
096 Obrana  
095 Rozvoj obrany  
06E Podpora obrany štátu  
2 000  
1 500  
1 000  
500  
-
2018  
Zdroj: RIS; spracovanie NKÚ SR.  
* v grafe sú zobrazené všetky uvedené programy, avšak štyri z nich sú objemovo nevýznamné.  
2019  
2020  
2021  
2022  
37  
 
Objemovo najväčším je program obrana, vďaka ktorému bol zabezpečovaný efektívny a hospodárny  
systém riadenia, velenia, zaručovania a podpory obrany SR. Čerpanie výdavkov bolo v objeme 1 185,6  
mil. eur, čím bolo dosiahnuté naplnenie schváleného rozpočtu (vrátane VPS) na úrovni 99,49 %.  
Najvýznamnejším nedostatkom je, že väčšia časť jednotiek, deklarovaných a budovaných na základe  
cieľov spôsobilostí má nedostatky spôsobené zastaranou výzbrojou, výstrojom a materiálom,  
nedostatkom personálu, ako aj obmedzenou interoperabilitou komunikačných a informačných  
systémov. Problematická je aj nízka personálna naplnenosť jednotlivých jednotiek, deklarovaných pre  
plnenie cieľov v silách vysokej pripravenosti (nutnosť doplnenia zo síl nižšej pripravenosti). Prebiehajúce  
modernizačné a akvizičné projekty sú zamerané na doplnenie zásob munície a ďalšieho materiálu,  
nevyhnutného pre dosiahnutie požadovanej úrovne deklarovaných spôsobilostí.  
Druhým najväčším programom je rozvoj obrany, kde bolo v roku 2022 vyčerpaných 774,3 mil.  
eur, pričom schválený rozpočet (vrátane VPS) bol prekročený o 21,36 %. Najväčší vplyv na čerpanie  
finančných prostriedkov v hodnotenom období mali uhradené platby v rámci projektov PBOV, BOV,  
Delostrelecké palebné systémy, Pasívne prostriedky rádiolokačného prieskumu, Rádiolokátor 3D malý  
dosah, Rádiolokátor prehľadový letiskový, Rádiolokátor 3D stredný dosah, Viacúčelové vrtuľníky a  
Špeciálne rádiové systémy.  
4.4.1 Výdavky na Ukrajinu  
SR mala v roku 2022 podiel celkových priamych bilaterálnych záväzkov voči Ukrajine vo výške  
0,21 % HDP (215,2 mil. eur). Táto hodnota radí SR v rebríčku 40 vybraných štátov sveta na 10 miesto. 38  
Takmer celý objem týchto záväzkov voči Ukrajine tvorili vojenské záväzky – 210,2 mil. eur; 97,7 %.  
Finančné prostriedky čerpané zo ŠR na Ukrajinu dosiahli v minulom roku 194,5 mil. eur. Skutočné  
čerpanie rozpočtu dosiahlo v decembri 2022 hodnotu 97,3 %. Z pohľadu kapitol ŠR najväčšie výdavky  
vynaložili MV SR – 101,52 mil. eur, MO SR 20,74 mil. eur a MŠVVaŠ SR 19,95 mil. eur (graf 31).  
Graf 31: Čerpanie výdavkov ŠR v súvislosti s konfliktom na Ukrajine v roku 2022; podľa kapitol ŠR  
(v mil. eur)  
120  
101,52  
100  
80  
60  
40  
20,74  
19,95  
18,46  
13,89  
20  
10,86  
9,11  
0
MV SR  
Zdroj: RIS BI dňa 12. 4. 2023.  
MO SR  
MŠVaVŠ SR  
MDV SR  
MPSVR SR  
MH SR  
Ostatné  
Podľa odvetví boli najväčšie prostriedky čerpané na transfery obciam (okrem transferu na úhradu  
nákladov preneseného výkonu štátnej správy) 53 mil. eur; obciam na úhradu nákladov preneseného  
38 Kielský inštitút uvádza a kvantifikuje vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc prisľúbenú vládami Ukrajine medzi 24. januárom  
2022 a 20. novembrom 2022. Sú zahrnuté všetky známe medzivládne záväzky (G2G) ktoré majú smerovať (alebo už boli  
zrealizované) na Ukrajinu v uvedenom období. Databáza obsahuje 40 štátov, konkrétne členské štáty EÚ, ostatných členov G7 ako  
aj ako Austráliu, Južnú Kóreu, Turecko, Nórsko, Nový Zéland, Švajčiarsko, Čínu, Taiwan a Indiu. Je určená na podporu faktologickej  
diskusie o podpore Ukrajine. Z dôvodu nedostatku porovnateľných a spoľahlivých údajov nie sú kvantifikované súkromné dary ani  
transfery od medzinárodných organizácií, ako napríklad Červený kríž. [Kiel working paper]  
38  
 
výkonu štátnej správy – 15,6 mil. eur a ostatným právnickým osobám – 14,7 mil. eur. V rámci funkčnej  
klasifikácie smerovali najväčšie prostriedky pre výkonné a zákonodarné orgány – 60,88 mil. eur; policajné  
služby – 23,4 mil. eur a vojenskú obranu – 22,44 mil. eur. Najväčšie čerpanie výdavkov podľa  
programového rozpočtu bolo realizované v rámci prvkov všeobecná vnútorná správa a živnostenské  
podnikanie 60,4 mil. eur; poskytovanie výchovy a vzdelávania v materských, základných a stredných  
školách a zabezpečenie ich prevádzky MŠVVaŠ SR – 19,5 mil. eur a na príspevok za poskytnutie  
ubytovania odídencovi – 15,6 mil. eur.  
4.4.2 Darovanie majetku Ukrajine  
Vláda SR v roku 2022 v reakcii na konflikt na Ukrajine prijala 50 verejných uznesení s vplyvom na RVS  
alebo majetok SR. Kvantifikovateľná časť týchto uznesení prijatých v roku 2022 je v sume 300 mil. eur.  
Darovania sa týkalo 12 uznesení: 11 MO SR – vojenský materiál, jedno MH – nafta a letecké palivo, pričom  
osem z nich bolo možné kvantifikovať (graf 32).  
Graf 32: Kvantifikovateľné výdavky v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a darovaný majetok na  
Ukrajinu podľa schválených uznesení vlády SR (2022, mil. eur)  
150  
124,82  
118,16  
100  
38,31  
50  
15,84  
1,40  
MZ SR  
1,00  
MZVaEZ SR  
0,42  
MPRV SR  
0
0,00  
MO SR  
0
0
0
0
0
0
MPSVR SR  
MV SR  
MDV SR  
Darovaný majetok  
Výdavky zo ŠR  
Zdroj: www.rokovania.sk, spracovanie NKÚ SR.  
Darovaný vojenský materiál tvoril v roku 2022 takmer 40 % zo všetkých kvantifikovateľných výdavkov  
vyplývajúcich z prijatých uznesení vlády SR (39,4 % – 118,2 mil. eur). Zoznam všetkých uznesení vlády SR  
za rok 2022, týkajúcich sa darovania majetku Ukrajine, je uvedený v tabuľke 7 v prílohe.  
39  
 
5 Vzťah štátneho rozpočtu k EÚ  
ŠR prijal z EÚ vlani 2,15 mld. eur, čo predstavuje 68 % z pôvodne rozpočtovanej sumy. Príjmy z EÚ  
boli v roku 2022 o 5 % nižšie než v predchádzajúcom roku, vzhľadom k tomu sa znížili aj odvody SR do  
rozpočtu EÚ. Napriek tomu, že čistá finančná pozícia bola na úrovni 34 % z pôvodne rozpočtovanej  
sumy, práve vďaka nižším odvodom do rozpočtu EÚ vzrástla oproti roku 2021 o približne 22 %.  
Za celé obdobie čerpania eurofondov je SR každoročne v pozícii čistého prijímateľa (graf 33). Od  
roku 2004 prijala SR z rozpočtu EÚ spolu viac ako 33 mld. eur, pričom do rozpočtu EÚ odviedla 14 mld.  
Čistá finančná pozícia ani v roku 2022 nepresiahla úroveň roka 2015, v ktorom boli príjmy z  
prostriedkov EÚ najvyššie v histórii (4,2 mld. eur). Rok 2015 je podobný roku 2022, keďže sa v ňom  
dočerpávali prostriedky z PO 2007 2013, a bol, podobne ako rok 2022, predposledným rokom na  
dočerpanie zostávajúcej alokácie39.  
Graf 33: Vývoj čistej finančnej pozície v rokoch 2004 – 2022 (v mil. eur )  
4 500 000  
3 500 000  
2 500 000  
1 500 000  
500 000  
-500 000  
-1 500 000  
Celkové príjmy  
Celkové odvody a príspevky  
Čistá finančná pozícia  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
5.1 PO 2014 2020  
Ku koncu roka 2022 sa z PO 2014 2020 nevyčerpali ani dve tretiny z celkovej alokácie (16,78  
mld. eur), konkrétne 64,82 %. Čerpanie v rámci tohto PO môže pokračovať ešte v roku 2023, keďže  
rok 2022 bol predposledným rokom, v ktorom je možné čerpanie v rámci pravidla n+3.  
V medzinárodnom porovnaní SR už od začiatku čerpania v PO 2014 – 2020 každoročne zaostáva  
a umiestňuje sa na posledných miestach. K 31. 12. 2022 bola SR na treťom najhoršom mieste, nižšie  
čerpanie vykazovalo už len Španielsko a Taliansko.  
Výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí stúpla v roku 2022 medziročne o 35 %, na 390,9  
mil. eur za EÚ zdroj (tabuľka 16). Najvyššie nezrovnalosti dosahujú OP Integrovaná infraštruktúra,  
Integrovaný regionálny OP a OP Ľudské zdroje. NKÚ SR v roku 2022 v rámci kontroly40 preveril  
nezrovnalosti v PO 2014 2020 na MDV SR a MŽP SR, ktoré sú riadiacimi orgánmi pre OP II a OP KŽP  
(box 6).  
39  
V prípade PO 2007 – 2013 bolo do roku 2015 potrebné dočerpať ročný záväzok za rok 2012 (pravidlo n+3) a súčasne ročný  
záväzok za rok 2013 (pravidlo n+2). Zdroj: Bod 1.2 tlačovej správy MF SR. [online].  
40 NKÚ SR, 2022: Nezrovnalosti PO 2014 – 2020. [online].  
40  
 
 
Tabuľka 16: Výška finančných opráv z titulu nezrovnalostí v rámci PO 2014 – 2020 (v eurách)  
Operačný program  
EÚ zdroj  
287 759 454,96  
17 027 346,44  
36 339 341,05  
42 724 740,26  
1 705 094,09  
2 266 200,83  
2 230 508,12  
259 636,72  
ŠR zdroj  
47 906 482,02  
1 619 636,03  
6 123 023,12  
7 313 316,61  
383 879,28  
399 625,55  
93 902,25  
OP Integrovaná infraštruktúra  
OP Kvalita životného prostredia  
OP Ľudské zdroje  
Integrovaný regionálny OP  
OP Efektívna verejná správa  
OP Technická pomoc  
Program Interreg V-A SK-CZ  
Program Interreg V-A SK-AT  
PS INTERACT III*  
9 880,65  
6 726,60  
38 117,22  
OP Rybné hospodárstvo  
SPOLU  
579 936,35  
390 930 376,04  
164 493,80  
64 020 965,91  
Zdroj: CO (MF SR), pri PS INTERACT III ide o národné príspevky členských štátov programu.  
BOX 6: Kontrola nezrovnalostí v čerpaní zdrojov EÚ na MDV SR a MŽP SR  
OP Integrovaná infraštruktúra a OP Kvalita životného prostredia majú v rámci PO 2014 – 2020 najvyššiu schválenú  
alokáciu finančných prostriedkov z EŠIF (OP II – 6 mld. eur, OP KŽP – 2,8 mld. eur). Zároveň v čase prípravy  
kontroly (k máju 2021) tieto OP disponovali najväčším objemom (zdroj EÚ, ŠR a VZ) zaevidovaných nezrovnalostí  
(OP II 1,6 mld. eur a OP KŽP 365,4 mil. eur). V roku 2022 NKÚ SR poukázal najmä na prekročenie stanovenej  
lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalostí a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných,  
nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému ITMS2014+.  
Za rok 2022 sa eviduje aj dekomitment41 1,65 mil. eur za OP Rybné hospodárstvo, pričom SR vykázala  
dekomitment už piaty rok po sebe (tabuľka 17). Avšak situácia oproti rokom 2017 a 2018 je v tomto  
ohľade podstatne lepšia. Celková výška nedočerpaných záväzkov v PO 2014 2020 bola k 31. 12. 2022  
vo výške 154,4 mil. eur.  
Tabuľka 17: Výška nedočerpaného záväzku so stavom k 31. 12. 2022 (v tis. eur)  
Dekomitment Dekomitment Dekomitment Dekomitment Dekomitment Dekomitment  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Program  
(záväzok  
(záväzok  
(záväzok  
(záväzok  
(záväzok  
(záväzok  
2014)  
2015)  
2016)  
2017)  
2018)  
2019)  
OP VaI  
26 973  
81 451  
-
-
-
-
IROP  
OP RH  
0
0
38 892  
1 885  
0
0
0
290  
0
1 140  
2 136  
1 650  
SPOLU  
26 973  
122 228  
1 140  
2 136  
290  
1 650  
Zdroj: CO (MF SR).  
Zo všetkých OP mal ku koncu decembra 2022 najvyššie čerpanie OP Technická pomoc (93,3 %)  
a PS INTERACT III (89,9 %). Programy cezhraničnej spolupráce s Rakúskom a ČR spolu s OP Efektívna  
verejná správa boli programy s najdynamickejším rastom čerpania v roku 2022, kedy vyčerpali viac ako  
22 % zo svojej celkovej alokácie (graf 34). Spolu za všetky EŠIF bolo čerpanie v roku 2022 v objeme 15,18  
% z celkovej alokácie.  
Za zmienku stojí aj dodatočný balík REACT-EU, v ktorom EK vyčlenila nad rámec alokácie prostriedky na  
zníženie negatívnych dopadov pandémie a navýšila alokáciu do OP ĽZ, IROP a OP EVS. Prvá tranža z roku  
2021 (597 mil. eur) bola v roku 2022 doplnená o druhú tranžu (125 mil. eur). Miera čerpania v rámci  
41 Dekomitment alebo nesplnený záväzok znamená, že sa nepodarila vyčerpať dopredu stanovená suma peňazí na konkrétny rok,  
pri ktorom platí pravidlo n+3. Častým dôvodom prepadnutia prostriedkov je práve nestihnutie termínov na ich dočerpanie.  
41  
balíka REACT-EU sa dostala na takmer 39 % pri miere kontrahovania viac ako 90 %. Zostatok celkovej  
alokácie z tohto balíka (441 mil. eur) je potrebné na úrovni prijímateľov vyčerpať do konca roka 2023.  
Graf 34: Vývoj kontrahovania a čerpania PO 2014 – 2020 v roku 2022 podľa jednotlivých OP  
100  
80  
60  
40  
20  
0
0
20  
40  
60  
80  
100  
OP Ľudské zdroje  
OP Integrovaná infraštúra  
Integrovaný regionálny OP  
OP Technická pomoc  
% čerpania  
OP Kvalita životného prostredia  
OP Efektívna verejná správa  
OP Rybné hospodárstvo  
Interreg V-A SK-CZ  
stav k 31.12.2021  
stav k 31.12.2022  
Zdroj: MIRRI SR, vlastné spracovanie NKÚ SR.  
Dlhodobý problém v čerpaní vykazuje OP Rybné hospodárstvo (26,5 %), pri miere kontrahovania  
len 32 %. Za posledný kalendárny rok sa miera zazmluvňovania pri tomto OP zvýšila len o necelú  
desatinu percenta a čerpanie bolo na úrovni len 3 % z celkovej alokácie tohto OP. EK schválila v roku  
2022 legislatívnu iniciatívu SAFE, v rámci ktorej je možné využiť nevyčerpané zdroje z PO 2014 2020  
na kompenzáciu vysokých cien energií pre malé a stredné podniky, ako aj pre zraniteľné domácnosti.42  
Medzi najvýznamnejšie limitácie efektívneho, účinného a hospodárneho čerpania zdrojov z EÚ patrí  
podľa NKÚ SR zložitosť nastaveného systému, byrokracia administrácie projektového riadenia,  
zneužívanie resp. korupcia, nedostatočné personálne kapacity, vrátane vysokej fluktuácie najmä vo  
volebných rokoch. Špecifickú kategóriu, ktorá ovplyvňuje úspešné čerpanie zdrojov z , tvorí  
udržateľnosť projektov (nedosiahnutie merateľných ukazovateľov, nezabezpečenie udržateľnosti,  
nedodržanie zmluvných podmienok, uchovávanie dokumentácie atď.). Tieto limitácie, najmä vo vzťahu  
ku krátkosti zostávajúceho času na dočerpanie, môžu spôsobiť riziko vyššej miery chybovosti a  
následných nezrovnalostí a sankcií.  
Významným faktorom vplývajúcim na realizáciu projektových zámerov boli/sú aj dlhodobé problémy  
spojené s vysporiadaním pozemkov, resp. nehnuteľností. Efektívne a transparentné čerpanie zdrojov z  
EÚ ovplyvňuje aj VO vrátane služieb, ktoré sú často obstarávané mimo zákona o VO, ktoré následne  
navyšujú neoprávnené výdavky. V roku 2022 pribudla ďalšia významná limitácia – inflácia, ktorá skokovo  
navyšovala ceny najmä stavebných materiálov a projektové zámery sa pre mnohé obce/mestá stali  
nerealizovateľné43. Verejné projekty sa predražujú o 80 % a pri časových posunoch až o cca 190 % aj po  
odznení efektu zvýšenia cien. Dôvody sú najmä vnútorné faktory vyplývajúce zo systému riadenia  
verejného sektora, ktoré sú z veľkej časti zodpovedné za oneskorenia a prekročenie nákladov (zlý návrh  
42  
Iniciatíva SAFE je účinná od marca 2023 a maximálny limit výdavkov na tieto účely je v prípade SR na úrovni 1,5 mld. eur  
a prostriedky môžu byť použité vo všetkých regiónoch. Okrem toho v minulom roku EK schválila iniciatívu FAST CARE, ktorá je  
zameraná na riešenie migračnej krízy vyplývajúcej z vojny na Ukrajine. V rámci troch OP (OP II, OP ĽZ a IROP) plánuje SR  
prostredníctvom tejto iniciatívy využiť viac ako 300 mil. eur.  
42  
a implementácia projektov, nedostatočné financovanie projektov, byrokratická nerozhodnosť,  
nedostatočná koordinácia medzi zúčastnenými stranami). 44 Na problémy s čerpaním prostriedkov na  
projekty v samospráve sa NKÚ SR pozrel bližšie aj v niekoľkých kontrolách (box 7).  
BOX 7: Čerpanie výdavkov z PO 2014 2020 na projekty v samospráve  
Významným rizikom podľa NKÚ SR je aj digitalizácia samosprávy. NKÚ SR sa pri kontrole v roku 2017 prioritne  
zameral najmä na elektronizáciu originálnych kompetencií a na pripravenosť obcí, ktoré nevyužívali žiaden  
špecializovaný informačný systém. V roku 2019 sa NKÚ SR zameral v rámci kontroly na zabezpečenie účinnosti  
zavedeného Informačného systému dátového centra obcí (IS DCOM) a jeho súlad so stratégiou informatizácie  
miestnej územnej samosprávy. Projekt DCOM+ má za cieľ plošné rozšírenie IS DCOM, ktoré poskytne ďalším  
cca tisíc obciam a mestám plnú funkčnosť už existujúceho riešenia pre elektronický výkon VS a pre vyše 1 470 už  
zapojeným obciam a mestám poskytne doplnenie infraštruktúrnych služieb. Suma alokovaná na projekt  
predstavuje cca 31 mil. eur a má byť saturovaná z OP II. NKÚ SR, podobne ako ÚHP a Slovensko.Digital , vníma  
v rámci prípravnej fázy projektu riziko neefektívnej obnovy HW.  
Veľkosť a časová náročnosť realizácie vybraných infraštruktúrnych projektov umožňuje tzv. fázovanie projektov.  
Fázovanie rozdeľuje implementáciu projektu na dve fázy, ktoré budú financované z prostriedkov dvoch PO za  
presne stanovených podmienok.45 Súčasťou OP II46 je aj špecifická kategória, tzv. veľké projekty.47 Do tejto  
kategórie boli zaradené aj tri projekty zo samosprávy (mestá Bratislava, Košice) (schéma 1): BA_NS MHD_I, časť  
Bosáková – Šafárikovo nám., BA_NS MHD_II, časť Bosákova – Janíkov Dvor, KE_MET_II, 1. časť.  
Schéma 1: Realizácia veľkých projektov v samospráve v rokoch 2007 2027  
Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR.  
Predĺženie električkovej trate NS MHD_II malo byť hotové do konca roku 2023. Fázovanie je iba záložným plánom,  
ktorý sa spúšťa za presne zadefinovaných podmienok.48 Financovanie tohto projektu z OP Slovensko (PO 2021 –  
2027) bude realizované na úkor iných projektov, ktoré mohli byť spustené v rámci nového PO.  
44 Morris, Sebastian, Cost and Time Overruns in Public Sector Projects. Economic and Political Weekly, Vol. 25, No. 47, pp.M154-  
M168, November 24, 1990, Available at SSRN: [online].  
45  
Metodické usmernenie k fázovaniu, ktoré sa vzťahuje na projekty OP II, ktorých realizáciu nie je možné po vecnej a finančnej  
46 OPII predstavuje programový dokument SR pre čerpanie pomoci z fondov EÚ na roky 2014 – 2020 v sektore dopravy a v oblasti  
zlepšovania prístupu k informačným a komunikačným technológiám a zlepšenia ich využívania a kvality. [online]  
47  
Veľký projekt spolufinancovaný z EŠIF definovaný v čl. 100 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013), prispieva k tematickému  
cieľu na podporu udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach (v zmysle čl. 9 ods. 7  
všeobecného nariadenia) a jeho celkové oprávnené náklady presahujú 75 mil. eur. V prípade fázovaných projektov sa za veľký  
projekt považuje aj projekt, ktorého celkové výdavky presahujú 50 mil. eur. [online].  
48  
Metodické usmernenie k fázovaniu, ktoré sa vzťahuje na projekty OPII, ktorých realizáciu nie je možné po vecnej a finančnej  
stránke ukončiť v PO 2014 – 2020 a môžu byť ukončené v PO 2021 – 2027. [online].  
43  
5.2 PO 2021 2027 a Plán obnovy odolnosti  
PO 2021 2027 a POO predstavujú možnosť čerpať ďalšie prostriedky; vzniká tak súbeh implementácie  
nových nástrojov EÚ s dočerpávaním prostriedkov z PO 2014 – 2020, čím vzniká riziko posúvania  
implementácie nového PO, ako aj zvýšený tlak na efektívnu koordináciu všetkých nástrojov.  
Počas roka 2022 nebola spustená reálna implementácia OP Slovensko a programov cezhraničnej  
spolupráce v novom PO 2021 2027 a preto čerpanie v mci tohto PO bolo nulové. Aj napriek  
tomu, že príjmy z fondov (OP Slovensko, OP Rybné hospodárstvo a Fondy pre oblasť vnútorných  
záležitostí) v tomto PO boli rozpočtované na úrovni 63,9 mil. eur, skutočné plnenie príjmov rozpočtu  
bolo nulové. Poľnohospodárske fondy v tomto PO pre rok 2022 neboli rozpočtované.  
Simultánne s prostriedkami z PO 2021 – 2027 je potrebné čerpať aj prostriedky z POO, ktoré sa SR  
zaviazala minúť do roku 2026. Príjmy z POO boli pôvodne rozpočtované v roku 2022 v 13 kapitolách  
ŠR vo výške 1,3 mld. eur, avšak skutočné plnenie predstavovalo ku koncu minulého roka 3,76 %,  
t. j. 49 mil. eur, z toho kapitálové výdavky len 2,3 mil. eur. Vykonávatelia POO aplikovali zásadu  
rozpočtového krytia, na základe ktorého vzniká rozdiel medzi rozpočtovanými výdavkami a skutočným  
čerpaním. Výdavky z POO sa rozpočtujú už v čase vyhlasovania výziev a priamych vyzvaní, avšak  
samotné výdavky na základe týchto vyhlásených výziev a priamych vyzvaní môžu vzniknúť až  
v nasledujúcich rozpočtových rokoch.  
Z celkového čerpania z POO v roku 2022 (49 mil. eur), takmer 920 tis. eur išlo len na odmeny  
zamestnancom v štátnej správe. Výška odmien v pôvodne schválenom rozpočte bola 174,6 tis.  
eur. Značnú časť odmien z POO financovalo MŠVVaŠ SR (407 tis. eur), MS SR (194 tis. eur), MIRRI SR  
(131 tis. eur), MH SR (59 tis. eur), MŽP SR (45 tis. eur), Na odmeny zamestnancov mimo pracovného  
pomeru49 sa čerpalo z POO za minulý rok spolu 701,7 tis. eur. Najviac na MIRRI SR (223,6 tis. eur),  
MŠVVaŠ SR (116,4 tis. eur), MS SR (115,9 tis. eur), Úrad vlády SR (106,3 tis. eur), MŽP SR (57,3 tis. eur),  
MK SR (40 tis. eur).  
Ku koncu štvrťroka 2023 z 29 míľnikov v rámci tretej žiadosti o platbu bolo splnených 14. Na  
základe podpísanej dohody o financovaní medzi SR a EK, prvé prostriedky v objeme 822 mil. eur50 prišli  
už v októbri 2021. Prostriedky za splnenie míľnikov v prvej žiadosti o platbu prišli v lete 2022 v objeme  
takmer 400 mil. eur. Druhú žiadosť o platbu si podala SR na jeseň 2022 vo výške takmer 815 mil. eur51.  
Medzi najväčšie reformy v druhej žiadosti o platbu patrí reforma siete nemocníc, reforma dohľadu nad  
zdravotnou starostlivosťou, zákon o odpadoch a ochrana životného prostredia. Na jar 2023 pracuje SR  
na plnení míľnikov v rámci tretej žiadosti o platbu v celkovej výške 814 mil. eur. Medzi najväčšie reformy  
v tejto žiadosti môžeme zaradiť oblasť digitalizácie, školstva, vedy, výskumu, dopravy a energetiky.  
Najväčší objem z pôvodne rozpočtovaných 1,3 mld. eur malo smerovať do oblasti školstva,  
zdravotníctva a životného prostredia (tabuľka 19).  
49  
Zákonník práce definuje závislú prácu ako „výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov  
zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými  
prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“.  
V rámci dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer rozoznávame: dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej  
činnosti a dohodu o brigádnickej práci študenta.  
50 Suma predbežného financovania – 13 % z alokácie.  
51 K máju 2023 boli z EK prijaté platby za dve žiadosti o platbu v objeme 1, 27 mld. eur [online].  
44  
 
Tabuľka 19: Výdavky na POO podľa kapitol ŠR (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
MŠVVaŠ SR  
MV SR  
Úrad vlády SR  
MŽP SR  
MZ SR  
MIRRI SR  
VPS  
MK SR  
MH SR  
MS SR  
MPSVR SR  
ÚVO  
MDV SR  
MZVEZ SR  
S 2021  
2 214  
3 127  
159  
R 2022  
334 207  
57 379  
114 291  
181 324  
184 546  
66 261  
0
S 2022  
25 800  
5 093  
3 987  
3 850  
3 070  
2 529  
1 929  
1 522  
538  
S 22 - R 22 S 22 / R 22 (v %)  
-308 407  
-52 286  
-110 304  
-177 474  
-181 476  
-63 732  
1 929  
7,71  
8,87  
3,49  
2,12  
1,66  
3,82  
648  
0
0
0
0
0
0
0
3 493  
-1 971  
43,58  
0,45  
0,96  
0,42  
5,65  
0,00  
0,00  
3,76  
119 944  
55 809  
33 114  
515  
150 554  
535  
-119 406  
-55 273  
-32 976  
-486  
-150 554  
-535  
536  
138  
29  
0
0
0
0
0
Spolu  
6 148  
1 301 972  
49 021  
-1 252 951  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
Medziročný nárast rozpočtovaných výdavkov na regionálne školstvo o 334 mil. eur z POO mal prispieť  
k rozvoju regionálneho školstva zvýšením dostupnosti a kvality inkluzívneho vzdelávania a vytvorením  
nového obsahu vzdelávania. Tieto výdavky mali slúžiť na posilnenie inklúzie sociálne a zdravotne  
znevýhodnených detí vo vzdelávaní, rozšírenie kapacít materských škôl, zabezpečenie nových učebníc a  
zmenu v príprave a profesionálnom rozvoji učiteľov. Čerpanie rozpočtu k 31. 12. 2022 predstavovalo viac  
ako 25 mil. eur52. Najviac prostriedkov išlo na obnovu učebnicového fondu v súvislosti s kurikulárnou  
reformou (6,8 mil. eur), spustenie programu doučovania na základných a stredných školách (6,3 mil. eur)  
a zavedenie pozície „pomocný vychovávateľ“ a „školská zdravotná sestra“ (3,6 mil. eur).  
Na dobudovanie kapacít materských škôl malo ísť 71,9 mil. eur, ale k 31. 12. 2022 bolo na tento  
účel vyčerpaných 0,9 mil. eur (1,3 %). Alokované a nevyužité finančné prostriedky majú byť využité v  
nasledujúcich rokoch, aby sa podarilo naplniť aktuálny cieľ, ktorý hovorí o vybudovaní 9 017 miest v  
materských školách do 30. 6. 2026. Zo ŠR na tento účel neboli poskytnuté finančné prostriedky. Doterajší  
minimálny progres v budovaní nových kapacít materských škôl spolu s prijatím novej legislatívy bude  
mať negatívny vplyv na štátny rozpočet v dôsledku zvýšených výdavkov na navýšené rodičovské  
príspevky. Podľa nového zákona53, ak je rodič (zákonný zástupca) neúspešný pri umiestnení dieťa do  
štátnej materskej školy (materská škola zriadená územnou samosprávou alebo orgánom miestnej štátnej  
správy) podľa trvalého pobytu dieťaťa, vzniká zákonnému zástupcovi nárok na rodičovský príspevok.54  
Vo vysokom školstve malo 30,7 mil. eur slúžiť na kapitálové investície VŠ, ale k 31. 12. 2022  
nebolo z týchto rozpočtovaných prostriedkov vyčerpané ani jedno euro. Ako príklad sa v RVS  
uvádza modernizácia budov a internátov. Dôvodom nečerpania je, že NIKA požadovala, aby boli najprv  
vyhlasované výzvy smerujúce k integrácii VŠ a až následne výzvy na rekonštrukcie a modernizácie ich  
budov. Do integračných výziev sa však neprihlásila žiadna VŠ. MŠVVaŠ SR teda ako hlavný dôvod  
52 Komponent 6 - Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania – 12,5 mil. eur; Komponent 7 - Vzdelávanie pre 21. storočie  
11 mil. eur.  
53 NR SR 9. 5. 2023 schválila zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom  
príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
54  
Základná suma v roku 2023 je stanovená na 301 eur (oprávnená osoba nepoberala pred rodičovským materský príspevok) a  
412,60 eur (oprávnená osoba poberala pred rodičovským materský príspevok).  
45  
nečerpania uvádza nezáujem zo strany škôl o zapojenie sa do týchto výziev s ich podmienkami a  
požiadavkami. Zo ŠR boli na rekonštrukcie a odstraňovanie havarijných stavov objektov verejných VŠ  
poskytnuté kapitálové dotácie v sume 6,4 mil. eur, pričom na rekonštrukcie internátov išiel 1 mil. eur.  
V júli 2022 zahrnula vláda55 do POO aj projekt výstavby nemocnice Rázsochy, ako aj Univerzitnej  
nemocnice v Martine. Výdavky na nemocnicu Rázsochy sú rozpočtované vo výške 281 mil. eur a na  
nemocnicu v Martine vo výške 330 mil. eur. V obidvoch prípadoch by malo ísť o kľúčovú investíciu v  
slovenskom zdravotníctve a ich výsledkom majú byť dve špičkové nemocnice. Projekt Rázsochy je však  
pre vážne medzery v jeho realizácii predmetom výraznej kritiky. Komplexné pomenovanie nedostatkov  
priniesla správa NIKA56 z januára 2023, ktorá konštatovala závažné problémy v harmonograme,  
personálnom zabezpečení projektu a meškaní termínov. Vážny stav dokumentuje aj semafor  
implementácie57, preukazujúci oneskorenie, ba až nesplnenie takmer všetkých míľnikov. Aktivity MZ SR  
ohľadom realizácie projektu výstavby nemocnice Rázsochy neboli v roku 2022 dostatočné a  
čerpanie prostriedkov z POO na tento projekt je vážne ohrozené. O niečo nádejnejšie sa vyvíjal  
projekt nemocnice v Martine, pri ktorej semafor implementácie58 neindikuje žiaden červený bod, teda  
žiadne priame ohrozenie splnenia celkového projektu. V máji 2023 sa však ukázalo, že do VO na výstavbu  
tejto nemocnice sa neprihlásil žiaden uchádzač59. To znamená, že sa celý proces značne predĺži, a teda  
možnosť financovania nemocnice v Martine z POO je tiež ohrozená.  
NKÚ SR upozorňuje, že pretrvávajúce vyššie čerpanie prostriedkov POO na odmeny  
spolu s nedostatočnými kapitálovými investíciami a bez viditeľných výsledkov môže viesť  
k neefektívnemu vynaloženiu prostriedkov.  
55 Uznesenie vlády UV-26042/2022. [online].  
56 Uznesenie vlády UV-2159/2023. [online].  
57 Plán obnovy. [online].  
58 Plán obnovy. [online].  
59 Oznámenie o výsledku VO 18276 VSP. [online].  
46  
6 Hospodárenie územnej samosprávy  
Hospodárenie územnej samosprávy v roku 2022 ovplyvnila najmä humanitárna kríza spojená s vojnou  
na Ukrajine, vysoká inflácia a energetická kríza. Veľký vplyv mali aj viaceré legislatívne zmeny, z ktorých  
vyplývali nové nároky na finančné prostriedky v rámci preneseného výkonu štátnej správy, na  
jednorazové odmeny zamestnancom vo VS a povinné financovanie služieb neverejných poskytovateľov.  
Nezanedbateľný vplyv mala aj skutočnosť, že v minulom roku sa konali voľby do samosprávnych  
orgánov obcí a VÚC.  
Schodok územnej samosprávy podľa metodiky ESA 2010 predstavoval takmer 420 mil. eur a bol  
oproti rozpočtu vyšší o 238,5 mil. eur. Z toho obce dosiahli schodok 287,8 mil. eur (z dôvodu  
negatívneho vplyvu časového rozlíšenia vo výške 37,3 mil. eur a ostatných úprav vo výške 1,3 mil. eur)  
a VÚC 141,8 mil. eur (vplyvom rastu záväzkov o 23,2 mil. eur).  
Podiel dlhu samosprávy na nekonsolidovanom dlhu VS dosiahol 3,8 % a predstavuje tak malú časť  
v porovnaní s dlhom ŠR. Nekonsolidovaný dlh samosprávy dosiahol v roku 2,4 mld. eur. Z toho obce  
dosiahli dlh 1,8 mld. eur a VÚC 0,6 mld. eur.  
NKÚ SR realizoval v roku 2022 deväť kontrol60 zameraných na územnú samosprávu. Kontroly sa  
týkali najmä obdobia rokov 2018 2021 a boli vykonané v 131 subjektoch (99 subjektov v samosprávach  
na miestnej a regionálnej úrovni, v 32 organizáciách zriadených obcami, mestami alebo samosprávami  
krajmi). Najvýznamnejšie zistenia sú zosumarizované v boxe 9 v prílohe so zameraním na finančné riziká  
(nakladenie s majetkom vybraných obcí, krajov), systémové problémy (príjmy, nedoplatky) a štrukturálne  
riziká (infraštruktúra).  
NKÚ SR zdôrazňuje, že vnútorný kontrolný systém samospráv je v mnohých prípadoch povrchný  
a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti  
využívania prostriedkov samospráv. NKÚ SR vo svojich výstupoch pravidelne upozorňuje, že mnohé  
kompetencie nie sú vymedzené dostatočne, niektoré ani legislatíva neupravuje, ale samosprávy musia  
reagovať na vzniknuté problémy. Významné riziko predstavuje prijímanie legislatívnych zmien, ktoré  
majú z hľadiska rozpočtových dopadov negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov a ich  
financovanie.  
NKÚ SR opakovane apeluje aj na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej  
efektívnosti. Z hľadiska výkonu verejných služieb štátu patria subjekty samosprávy medzi kľúčových  
partnerov výkonnej moci na centrálnej úrovni a výsledky kontrolnej činnosti odhalili mnohé nedostatky,  
ktoré vznikajú nedostatočným reflektovaním na skúsenosti z výkonu na úrovni miestnej alebo  
regionálnej samosprávy.  
6.1 Hospodárenie obcí  
Na hotovostnej báze obce hospodárili naďalej s prebytkom, aj keď medziročne nižším o 17,1 %  
(tabuľka 20). Zároveň narástol nekonsolidovaný dlh obcí (88 % tvorili bankové úvery a pôžičky ŠFRB).  
V roku 2022 tak 1 691 obcí a miest evidovalo záväzok v rámci návratnej finančnej výpomoci (NFV) na  
zmiernenie negatívneho dopadu pandémie. V priebehu roka 2022 neboli zo ŠFA poskytnuté nové NFV  
60 NKÚ SR, 2022: Samospráva [online]. (KA 038/2021/1100 Obec Andovce, KA005/2022 Príjmy obcí v pandémii, KA027/2022  
Športová infraštruktúra na základných školách, KA029/2022 Projekty zamerané na zlepšenie energetickej efektívnosti  
v podmienkach miestnej samosprávy, KA030/2022 Vymáhanie nedoplatkov v samospráve, KA031/2022 Systém podpory  
cyklistickej dopravy, KA037/2022 Hospodárenie Košického samosprávneho kraja a Správy ciest Košického samosprávneho kraja,  
KA038/2022 Obec Uhliská).  
47  
 
 
obciam, avšak boli splatené výpomoci poskytnuté v predchádzajúcich rokoch v súhrnnej výške 400 tis.  
eur. Pôžičky pochádzali zo ŠFA a dosiahli 136,5 mil. eur. Tento dlh budú obce tlačiť pred sebou ešte dlho,  
keďže MF SR povolilo odklad prvej splátky do roku 2024.61  
Tabuľka 20: Vybrané finančné ukazovatele obcí za roky 2019 až 2022 (v tis. eur)  
Názov ukazovateľa  
2019  
5 689 740  
5 278 449  
411 290  
556 705  
226 647  
857 864  
55 868  
2020  
5 992 179  
5 417 938  
574 242  
648 712  
238 356  
2021  
6 228 608  
5 675 086  
553 521  
723 929  
212 102  
717 036  
2 371  
2022  
6 827 862  
6 368 733  
2022 - 2021  
599 254  
693 647  
- 94 391  
188 446  
- 8 068  
YoY  
109,6  
112,2  
82,9  
126,0  
96,2  
135,9  
-
106,5  
Príjmy celkom  
Výdavky celkom  
Hotovostné saldo  
459 130  
912 375  
204 035  
974 795  
Príjmové finančné operácie  
Výdavkové finančné operácie  
Kapitálové výdavky  
779 020  
140 673  
257 759  
290 155  
106 790  
ESA 2010 prebytok/schodok  
Nekonsolidovaný dlh  
-287 784  
1 490 908  
1 593 710  
1 644 707  
1 751 497  
Zdroj: Datacentrum, Štátna pokladnica, rozpocet.sk, Návrh ŠZÚ SR 2022.  
Príjmy obcí v roku 2022 rástli, v rámci nich rástli najvýraznejšie finančné operácie (26 %), rovnako ako  
v roku 2021. Pozitívny vplyv na hotovostné saldo mali zvýšené daňové príjmy o 94,9 mil. eur, najmä  
príjmy z podielových daní, príjmy z dane zo stavieb a príjmy z dane za rozvoj, ako aj nárast nedaňových  
príjmov o 67 mil. eur. Ďalší pozitívny vplyv mal nárast prijatých grantov a transferov o 479,8 mil. eur  
oproti návrhu rozpočtu, z toho bežné transfery sa zvýšili o 411,9 mil. eur, kapitálové transfery  
o 52 mil. eur a transfery od zahraničných subjektov a prostriedky z rozpočtu EÚ o 15,9 mil. eur.62  
Významným príjmom obcí sú aj transfery z kapitol ŠR, ktoré slúžia predovšetkým na financovanie  
preneseného výkonu štátnej správy. 12 kapitol presunulo zo svojich rozpočtov 1,7 mld. eur, čo za  
ostatné tri roky predstavovalo najnižšiu sumu. V roku 2022 najvyššie transfery smerovali do oblasti  
vzdelávania (transfer z MŠVVaŠ SR v objeme 1,3 mld. eur).  
Skutočný (hotovostný) prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí bol realizovaný  
vo výške 2,5 mld. eur. V roku 2021 bol vo výške 2,3 mld. eur.  
Výdavky obcí aj v roku 2022 dosiahli vyšší medziročný rast (12,2 %) než príjmy (9,6 %). Bežné  
výdavky sa zvýšili o 12,2 %. Významný podiel na raste bežných výdavkov mal nárast miezd a odvodov  
o 319,5 mil. eur (z toho najviac vyplatenie odmien vo výške 126,2 mil. eur) v nadväznosti na legislatívne  
zmeny a prijaté opatrenia v odmeňovaní zamestnancov VS, spolu o 126 mil. eur narástli výdavky na  
energie, všeobecný materiál, na rutinnú údržbu budov a objektov, na všeobecné a špeciálne služby.  
Kapitálové výdavky vzrástli v roku 2022 medziročne o 35,9 %. Nárast súvisel s časovým posunom  
realizácie plánovaných investičných akcií z predchádzajúceho roka, zdĺhavými procesmi VO a s  
postupným dočerpávaním zdrojov EÚ na naplánované projekty. Zároveň zvýšené kapitálové výdavky  
vykazujú súvis aj v rámci volebných rokov.  
61 Splátky na ročnej báze, pričom prvá splátka bude v roku 2024 a posledná splátka v roku 2027. [online].  
62 Na celkovom objeme prijatých transferov sa sumou 1 092 321 tis. eur podieľali transfery na úhradu nákladov na prenesený výkon  
štátnej správy na normatívne a nenormatívne výdavky. Ďalšie čiastky, ktoré prijali obce v rámci bežných transferov, boli určené na  
úhradu nákladov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine (na ubytovanie odídencov), na refundáciu výdavkov v súvislosti  
s ochorením COVID-19, na ochranu životného prostredia, na sociálne služby a iné. Kapitálové transfery zo ŠR a zahraničných  
subjektov a tiež prostriedky z EÚ boli obciam poskytnuté na realizáciu prebiehajúcich a plánovaných investičných akcií v rámci  
projektov odpadového hospodárstva, kvality zelene, sociálnych služieb, školstva a dopravy.  
48  
6.2 Hospodárenie VÚC  
Hotovostný schodok hospodárenia VÚC klesol v roku 2022 o 29,5 % (tabuľka 21). Zároveň narástol  
nekonsolidovaný dlh VÚC (98 % tvoria najmä bankové úvery a NFV zo štátnych aktív). Dosiahnutý  
hotovostný schodok negatívne ovplyvnil nárast bežných aj kapitálových výdavkov.  
Tabuľka 21: Vybrané finančné ukazovatele VÚC za roky 2019 až 2022 (v tis. eur)  
Názov ukazovateľa  
2019  
1 822 790  
1 593 506  
229 284  
209 647  
33 629  
2020  
1 991 220  
1 701 733  
289 487  
320 114  
46 622  
2021  
2 065 482  
1 813 869  
251 612  
349 356  
78 608  
217 346  
-26 748  
507 705  
2022  
2 214 066  
2 036 801  
177 266  
267 544  
64 625  
2022 - 2021  
148 584  
222 932  
- 74 346  
-81 812  
YoY  
107,2  
112,3  
70,5  
76,6  
82,2  
147,6  
530,3  
111,3  
Príjmy celkom  
Výdavky celkom  
Hotovostné saldo  
Príjmové finančné operácie  
Výdavkové finančné operácie  
Kapitálové výdavky  
-13 984  
320 806  
219 418  
45 582  
228 113  
7 735  
103 460  
-115 091  
57 582  
ESA 2010 prebytok/schodok  
Nekonsolidovaný dlh  
-141 839  
565 287  
391 001  
498 712  
Zdroj: Štátna pokladnica, rozpocet.sk, Návrh ŠZÚ SR 2022.  
Príjmy VÚC v roku 2022 vykazovali nárast, okrem finančných operácií. Významným príjmom  
pre VÚC sú aj transfery z kapitol ŠR, ktoré slúžia predovšetkým na financovanie preneseného výkonu  
štátnej správy. 10 kapitol presunulo zo svojich rozpočtov 615 mil. eur, čo za posledné tri roky bola  
najvyššia suma. V roku 2022 najvyššie transfery smerovali do oblasti vzdelávania (transfer z MŠVVaŠ SR  
vo výške 555 mil. eur).  
Skutočný (hotovostný) prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov VÚC bol vykonaný vo  
výške 1,1 mld. eur. V roku 2021 bol vo výške 983,4 mil. eur.  
Výdavky VÚC aj v roku 2022 dosiahli vyšší medziročný rast (12,3 %) než príjmy (7,2 %). Výdavky boli  
alokované na implementáciu projektov modernizácie stredných škôl, na obnovu dopravných  
prostriedkov, na realizáciu stavieb a ich technické zhodnotenie, na obstaranie prevádzkových strojov  
a zariadení, na výstavbu a rekonštrukcie ciest 1. a 2. triedy a modernizácie mostných objektov.  
Kapitálové výdavky VÚC v roku 2022 vzrástli medziročne o 48 %. Tento rast súvisel s časovým  
posunom realizácie plánovaných investičných akcií z predchádzajúceho roka, zdĺhavými procesmi VO a  
s postupným dočerpávaním zdrojov EÚ na naplánované projekty. Zároveň zvýšené kapitálové výdavky  
vykazujú súvis aj v rámci volebných rokov.  
49  
 
Tabuľková príloha  
Tabuľka 1: Porovnanie makroekonomickej prognózy rozpočtu VS na rok 2021 so skutočnosťou  
Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)  
Hrubý domáci produkt  
HDP, s.c. (YoY zmena)  
HDP, b.c. (mld. eur)  
2021 S  
2022 R  
2022 S  
22S - 22R  
-2,49  
2,84  
2,09  
3,02  
97,12  
1,18  
4,21  
104,93  
2,40  
1,72  
107,77  
4,49  
Súkromná spotreba  
11,5  
Súkromná spotreba, b.c.  
Vládna spotreba  
Fixné investície  
Export tovarov a služieb  
Import tovarov a služieb  
Trh práce  
4,47  
1,91  
0,55  
10,23  
11,25  
6,89  
4,08  
16,67  
3,10  
3,88  
18,39  
-2,47  
6,62  
0,26  
1,11  
-6,55  
-10,05  
-2,84  
-2,77  
1,08  
2,56  
Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)  
Mzdy, nominálne  
-0,71  
6,88  
0,58  
5,53  
1,66  
8,09  
-5,46  
-0,49  
32,11  
Mzdy, reálne  
3,61  
6,95  
2 513,48  
1,30  
6,72  
2 520,40  
-4,16  
6,23  
2 552,51  
Miera nezamestnanosti (VZPS)  
Celková zamestnanosť (tis. osôb)  
Inflácia  
8,6  
8,12  
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR.  
3,16  
2,82  
4,18  
4,02  
12,78  
12,14  
S – skutočnosť, R – rozpočet  
Tabuľka 2: Porovnanie príjmov verejnej správy v roku 2021 so skutočnosťou (v tis. eur)  
Príjmy VS (ESA 2010)  
Daňové príjmy  
Daň z príjmov fyzických osôb  
22S - 22R  
YoY  
2021 S  
17 753 841  
3 295 841  
3 254 431  
41 410  
2 859 372  
289 754  
7 760 691  
2 369 824  
1 236 780  
2022 R  
19 190 938  
4 012 380  
3 906 859  
105 521  
3 211 098  
290 450  
7 988 815  
2 497 366  
1 293 984  
2022 S  
20 822 897  
4 167 511  
4 019 920  
147 591  
3 588 462  
314 764  
8 484 450  
2 531 014  
1 294 143  
1 631 959 117,3%  
155 131  
113 061  
42 070  
377 364  
24 314  
495 635  
33 648  
159  
126,4%  
123,5%  
356,4%  
125,5%  
108,6%  
109,3%  
106,8%  
104,6%  
109,5%  
-
-
DPFO zo závislej činnosti  
DPFO z podnikania  
Daň z príjmov právnických osôb  
Daň z príjmov vyberaná zrážkou  
Daň z pridanej hodnoty  
Spotrebné dane  
-
-
Z minerálnych olejov  
Z tabaku a tabakových  
výrobkov  
5 110  
823 107  
896 088  
901 198  
Dane z majetku (nehnuteľnosti)  
Dane z medzinárodného obchodu  
Ostatné dane a poplatky  
FSZP spolu  
Sociálna poisťovňa  
Zdravotné poisťovne  
455 911  
448 206  
453 331  
456 056  
456 736  
982 003  
3 405  
525 947  
583 351 109,8%  
432 539  
150 811  
100,2%  
219,1%  
12 948 779  
8 614 843  
4 333 936  
30 702 620  
2021 S  
13 640 197  
9 083 009  
4 557 188  
32 831 135  
2022 R  
14 223 548  
9 515 548  
4 707 999  
35 046 444  
2022 S  
110,5%  
108,6%  
2 215 309 114,1%  
22S - 22R YoY  
Spolu daňové a odvodové príjmy  
Zdroj: MF SR.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, YoY – medziročná zmena  
50  
 
Tabuľka 3: Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (v tis. eur)  
Subjekty verejnej správy  
Ústredná správa  
2021 S  
2022 S 22S - 21S  
YoY  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Štátny dlh  
59 244 402  
4 726  
61 204 864  
3 687  
1 960 462 103,3  
-1 039 78,0  
14 435 108,3  
-83 957 85,2  
Príspevkové organizácie ústrednej správy  
Exportno-importná banka SR  
Obchodné spoločnosti štátu  
Verejné vysoké školy  
Verejné výskumné inštitúcie  
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy  
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov  
Ostatné subjekty ústrednej správy  
174 305  
565 533  
7 888  
188 740  
481 576  
12 060  
4 172 152,9  
2 563  
2 563  
-18 758  
-40 194  
15 097 249,9  
91,2  
85,7  
212 235  
281 551  
10 072  
193 477  
241 357  
25 169  
Územná samospráva  
106 790 106,5  
57 582 111,3  
-
-
-
-
-
-
-
Obce a ich rozpočtové organizácie  
Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie  
Príspevkové organizácie obcí  
Príspevkové organizácie VÚC  
Dopravné podniky  
1 644 707  
507 705  
2 270  
1 751 497  
565 287  
1 722  
1 246  
108 950  
3 362  
-548  
75,9  
237 123,5  
43 623 166,8  
41 101,2  
1 009  
65 327  
3 321  
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy  
Ostatné subjekty miestnej samosprávy  
0
0
100,0  
4 756  
4 756  
Fondy sociálneho zabezpečenia  
-204  
123 155,4  
74,2  
-
-
Sociálna poisťovňa  
Verejné zdravotné poistenie  
790  
222  
586  
345  
2 060 425 103,3  
Verejná správa spolu  
Konsolidácia  
Verejná správa spolu konsolidovaná  
% z HDP  
62 730 819 64 791 244  
1 493 456 1 412 462  
61 237 363 63 378 782  
61,0 57,8  
-80 994  
2 141 419 103,5  
-3,2 94,8  
94,6  
Zdroj: MF SR.  
*1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici  
S – skutočnosť, R – rozpočet, YoY – medziročná zmena  
Tabuľka 4: Prehľad o plnení hotovostných daňových príjmov ŠR (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
2022 R  
2022 NR  
2022 S  
22S-22NR YoY  
Daňové príjmy spolu  
Dane z príjmov a kapitálového majetku  
13 546 039 14 348 197 15 845 854 15 517 036  
-328 818 114,6  
-154 133 129,7  
-32 826 -67,0  
-115 733 133,0  
-5 574 108,6  
3 478 014  
20 880  
3 167 002  
17 876  
4 261 267 4 107 134  
Daň z príjmov fyzickej osoby  
Daň z príjmov právnickej osoby  
Daň z príjmov vyberaná zrážkou  
20 851  
3 920 078  
320 338  
4
-11 975  
3 804 345  
314 764  
9
3 166 684  
290 450  
0
2 859 372  
289 754  
11  
Dane z majetku  
5
81,8  
10 830 175  
8 129 729  
2 480 984  
25 967  
Dane za tovary a služby  
10 327 344  
7 760 691  
2 369 823  
28 735  
11 526 510 11 330 228  
-196 282 109,7  
-211 643 110,6  
12 459 106,5  
2 750 138,7  
Daň z pridanej hodnoty  
Spotrebné dane  
8 796 579  
2 512 063  
37 098  
8 584 936  
2 524 522  
39 848  
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií  
Sankcie uložené v daň. konaní a sankcie  
súvisiace s úhrad. za služby verej. poskytov.  
Rozhlasom a televíziou Slovenska  
22 947  
14 041  
20 975  
39 817  
18 842 173,5  
Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet, YoY – medziročná zmena  
51  
Tabuľka 5: Príjmy podľa kapitol ŠR na hotovostnej báze za rok 2022 (v tis. eur)  
22S/  
22S - 22NR  
22NR  
Príjmy kapitol ŠR  
2022 R  
2022 NR  
2022 S  
Kapitoly ŠR spolu  
19 974 242 21 471 900 19 029 702  
-2 442 198 88,63  
Kancelária Národnej rady SR  
Kancelária prezidenta SR  
Úrad vlády SR  
1 400  
15  
700  
1 400  
15  
700  
1 920  
17  
654  
520  
2
-46  
137,1  
113,3  
93,4  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja  
a informatizácie SR  
513 681  
513 681  
310 952  
-202 729  
60,5  
Kancelária Ústavného súdu SR  
Najvyšší súd SR  
10  
10  
500  
20  
10  
10  
500  
20  
13  
25  
460  
168  
137  
3
15  
-40  
148  
-63  
130,0  
250,0  
92,0  
840,0  
68,5  
Generálna prokuratúra SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Slovenská informačná služba  
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych  
záležitostí SR  
200  
200  
2 000  
2 000  
2 076  
76  
103,8  
Ministerstvo obrany SR  
Ministerstvo vnútra SR  
5 047  
183 059  
25 112  
18 279  
251 494  
5 047  
183 059  
25 112  
18 279  
251 494  
46 388  
208 973  
37 725  
19 998  
308 445  
41 341  
25 914  
12 613  
1 719  
919,1  
114,2  
150,2  
109,4  
122,6  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a  
športu SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny  
SR  
56 951  
243 858  
42 644  
243 858  
42 644  
181 174  
47 130  
-62 684  
4 486  
74,3  
110,5  
91,3  
226 081  
226 081  
206 411  
-19 670  
Ministerstvo kultúry SR  
1 500  
283 521  
1 500  
283 521  
1 523  
293 057  
23  
9 536  
101,5  
103,4  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja  
vidieka SR  
Ministerstvo dopravy, výstavby a  
regionálneho rozvoja SR  
866 773  
742 982  
866 773  
742 982  
382 116  
591 889  
-484 657  
-151 093  
44,1  
79,7  
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR  
Štatistický úrad SR  
230  
90  
1 000  
300  
10 756  
3 300  
230  
90  
1 000  
300  
10 756  
3 300  
245  
458  
2 785  
303  
9 206  
3 981  
15  
368  
1 785  
3
-1 550  
681  
106,5  
508,9  
278,5  
101,0  
85,6  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
Úrad jadrového dozoru SR  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a  
skúšobníctvo SR  
120,6  
1 000  
1 000  
1 165  
165  
116,5  
Protimonopolný úrad SR  
Národný bezpečnostný úrad  
Správa štátnych hmotných rezerv SR  
Všeobecná pokladničná správa  
Slovenská akadémia vied  
Kancelária súdnej rady SR  
1 000  
22  
600  
1 000  
22  
600  
1 412  
41  
2 040  
412  
141,2  
186,4  
340,0  
90,7  
71,8  
0
19  
1 440  
-1 677 771  
-141  
16 546 559 18 044 216 16 366 445  
500  
0
500  
0
359  
0
0
0
0
11  
11  
0
Kancelária Najvyššieho správneho súdu SR  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet  
52  
Tabuľka 6: Výdavky podľa kapitol ŠR na hotovostnej báze za rok 2022 (v tis. eur)  
22S/  
22NR  
87,4  
Výdavky kapitol ŠR  
2022 R  
2022 NR  
2022 S 22S - 22NR  
Kapitoly ŠR spolu  
36 447 759 26 945 416 23 545 305 -3 400 111  
Kancelária Národnej rady SR  
Kancelária prezidenta SR  
Úrad vlády SR  
37 663  
5 315  
155 046  
37 663  
5 315  
155 046  
41 760  
6 637  
73 584  
4 097  
1 322  
-81 462  
110,9  
124,9  
47,5  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a  
informatizácie SR  
Kancelária Ústavného súdu SR  
Najvyšší súd SR  
Generálna prokuratúra SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Slovenská informačná služba  
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych  
záležitostí SR  
Ministerstvo obrany SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu  
SR  
791 570  
7 414  
13 478  
119 510  
13 624  
63 968  
791 570  
7 414  
13 478  
119 510  
13 624  
63 968  
465 362  
7 877  
14 464  
126 627  
14 286  
82 088  
-326 208  
463  
58,8  
106,2  
107,3  
106,0  
104,9  
128,3  
986  
7 117  
662  
18 120  
154 381  
1 333 186  
1 635 876  
572 850  
549 748  
565 719  
154 381  
1 333 186  
1 635 876  
572 850  
549 748  
565 719  
167 917  
1 964 782  
1 856 878  
556 262  
603 727  
389 824  
13 536  
631 596  
221 002  
-16 588  
53 979  
108,8  
147,4  
113,5  
97,1  
109,8  
68,9  
-175 895  
3 643 685  
1 606 465  
3 452 803  
318 937  
3 643 685  
1 606 465  
3 850 460  
318 937  
3 464 350  
2 228 867  
4 146 175  
365 973  
-179 335  
622 402  
295 715  
47 036  
95,1  
138,7  
107,7  
114,7  
44,9  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Ministerstvo kultúry SR  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja  
vidieka SR  
516 505  
1 416 505  
635 328  
-781 177  
12 213 616  
1 213 616  
766 916  
-446 700  
63,2  
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho  
rozvoja SR  
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR  
Štatistický úrad SR  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
Úrad jadrového dozoru SR  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a  
skúšobníctvo SR  
2 212 974  
20 670  
35 193  
10 848  
5 045  
2 212 974  
20 670  
35 193  
10 848  
5 045  
2 151 090  
21 397  
43 759  
13 433  
5 274  
-61 884  
727  
8 566  
2 585  
229  
97,2  
103,5  
124,3  
123,8  
104,5  
83,2  
10 891  
3 889  
10 891  
3 889  
9 065  
6 050  
-1 826  
2 161  
155,6  
7 509  
2 954  
12 844  
8 547  
7 509  
2 954  
12 844  
8 547  
8 733  
3 372  
1 224  
418  
1 041  
116,3  
114,2  
108,1  
209,3  
48,9  
126,3  
106,1  
128,0  
Protimonopolný úrad SR  
Národný bezpečnostný úrad  
Správa štátnych hmotných rezerv SR  
Všeobecná pokladničná správa  
Slovenská akadémia vied  
Kancelária súdnej rady SR  
Kancelária Najvyššieho správneho súdu SR  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
13 885  
17 892  
3 154 818  
107 369  
2 361  
9 345  
6 252 232  
85 012  
2 225  
6 452 232  
85 012  
2 225  
-3 297 414  
22 357  
136  
5 567  
5 567  
7 123  
1 556  
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet  
53  
Tabuľka 7 - Zoznam uznesení vlády SR, týkajúcich sa darovania majetku Ukrajine v roku 2022  
Schválenie  
vládou SR  
Detail uznesenia  
vlády SR  
Názov uznesenia  
Číslo uzn.  
Dátum uzn.  
Hodnota (mil. eur) / pozn.  
Predložil  
podľa doložky vplyvov žiadny vplyv na RVS  
- prebytočný majetok štátu  
- darovanie Ukrajine v rámci humanitárnej  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním hnuteľného majetku štátu v rámci humanitárnej  
pomoci Ukrajine  
103/2022  
16.2.2022  
áno  
minister obrany  
pomoci 2 kusov odmínovacích zariadení Božena  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním materiálu Ukrajine  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
141/2022  
143/2022  
26.2.2022  
27.2.2022  
2,6  
4,4  
áno  
áno  
minister obrany  
minister obrany  
k návrhu na zabezpečenie 10 miliónov litrov motorovej  
nafty a 2,4 milióna litrov leteckého paliva a na vydanie  
súhlasu s ich darovaním Ukrajine  
materiál neobsahuje doložku vplyvov, nebol  
predmetom MPK, hodnota neuvedená  
- darovaných 12,4 mil. litrov pohonných hmôt  
podpredseda  
vlády a minister  
hospodárstva  
150/2022  
2.3.2022  
áno  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
155/2022  
167/2022  
180/2022  
246/2022  
286/2022  
377/2022  
3.3.2022  
9.3.2022  
13.3.2022  
6.4.2022  
27.4.2022  
1.6.2022  
6,3  
10,0  
2,2  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
áno  
minister obrany  
minister obrany  
minister obrany  
68,9  
2,1  
minister obrany UV-13377/2022  
minister obrany UV-16470/2022  
minister obrany UV-22291/2022  
21,7  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
podľa doložky vplyvov žiadny vplyv na RVS,  
finančná hodnota darovaného materiálu ani  
samotný materiál nešpecifikovaný.  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
725/2022  
774/2022  
16.11.2022  
7.12.2022  
áno  
áno  
minister obrany UV-45157/2022  
minister obrany UV-47906/2022  
podľa doložky vplyvov žiadny vplyv na RVS,  
finančná hodnota darovaného materiálu ani  
samotný materiál nešpecifikovaný.  
k návrhu na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s  
darovaním vojenského materiálu Ukrajine  
54  
BOX 8: Hodnotenie monitorovania programovej štruktúry za rok 2022 na vzorke piatich kapitol  
NKÚ SR ako súčasť stanoviska k ŠZÚ vyhodnotil monitoring programovej štruktúry piatich kapitol (MF SR,  
MPSVR SR, MO SR, MZ SR a MŠVVaŠ SR) spracovaný v module zameranom na jej monitorovanie a hodnotenie  
v rámci RISu. Toto monitorovanie majú kapitoly podľa metodiky spracovávať práve v RISe do 28. 2. a vychádza  
z neho monitorovacia správa programovej štruktúry. Hodnotenie NKÚ SR bolo zamerané na (1) informácie  
uvedené v komentároch k programovej časti vrátane vlastného monitoringu programovej štruktúry a (2) použité  
ukazovatele, ich význam a vzťah k plneniu zámerov a cieľov, ich štruktúru, hierarchiu a typy používaných  
ukazovateľov výstupu/výsledku/efektívnosti.  
MF SR malo zo všetkých hodnotených kapitol najlepšie spracovanú textovú časť, komentáre boli  
informačne najbohatšie, presahujúce informácie z jednotlivých ukazovateľov. Použité ukazovatele boli  
zmysluplné, no napr. FS by mohla použiť ukazovateľ medzery (efektívnosti) výberu namiesto ukazovateľa  
výberu na 1 zam., ktorý je ovplyvnený aj externými faktormi – vyšší hotovostný výber je viac ovplyvnený  
rastom hospodárstva než efektívnosťou vlastného výberu. Časť logických ukazovateľov (áno/nie) by mohla  
byť nahradená číselnými hodnotami.  
MŠVVaŠ SR malo z porovnávaných kapitol najlepšiu kombináciu a štruktúru používaných ukazovateľov  
v nadväznosti na sledované zámery a ciele gestorovaných programov. Aj tu sa nájdu logické ukazovatele  
(áno/nie), ktoré majú vhodnejšie ekvivalenty. Samotné komentáre k programovej štruktúre a monitoring  
nie sú vyčerpávajúce, no komplexne zachytávajú sledovanú problematiku.  
MO SR spracovávalo monitoring programovej štruktúry na viackrát. Časť malo spracovanú v RISe a túto  
následne prepisovalo do textového dokumentu, ktorý tvorí prílohu ZÚK (iné kapitoly prikladajú priamo  
export z RISu). Naviac bola časť monitoringu súčasťou utajovanej verzie, ktorá nebola predmetom tohto  
hodnotenia. Samotné komentáre v monitoringu boli stručné, jasné a výstižné. Pri ukazovateľoch bolo však  
v niektorých prípadoch náročné pochopiť prepojenie hodnôt ukazovateľov so zámermi a cieľmi (napr. %  
výsledku pre automatizované systémy vzdušných síl).  
MPSVR SR a jeho programová štruktúra boli hodnotené už v stanovisku NKÚ SR k ŠZÚ 2021. Jedným zo  
zistení bolo, že kapitola neprispôsobila svoju programovú štruktúru mimoriadnym okolnostiam (Covid-  
19), aj keď to umožňovala metodika aj systém. Pri hodnotení ostatných kapitol sa toto zistenie potvrdilo  
a kapitoly pristupujú v súčasnosti pri mimoriadnych okolnostiach k svojej programovej štruktúre kreatívne.  
Samotný monitoring bol formálne dobre vypracovaný.  
MZ SR používalo pri monitorovaní programovej štruktúry veľké množstvo logických ukazovateľov, aj keď  
majú číselný ekvivalent uvedený priamo v komentári. Používanie ukazovateľov nebolo konzistentné (napr.  
pri POO bol ukazovateľ počet lôžok a hodnoty áno/nie, pri zaočkovanosti sú namiesto % uvedené hodnoty  
áno/nie). Neúčinné používanie ukazovateľov sa nepodarilo vyvážiť kvalitnými komentármi, ako pri iných  
kapitolách, poskytujúcimi ucelený pohľad a preto bol monitoring MZ SR z piatich kapitol vyhodnotený ako  
najslabší.  
55  
BOX 9: Zistenia a riziká identifikované v kontrolách v roku 2022 v územnej samospráve  
A) Porušenie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, územnej samosprávy  
NKÚ SR poslal na Úrad vládneho auditu (ÚVA SR) za kontroly ukončené v roku 2022 tieto kontrolné zistenia:  
1.  
Obec Andovce  
Obec porušila § 19 ods. 6, § 31 ods. 1 písm. g), j) a k) zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách VS,  
kontrolovali sa roky 2019 a 2020. Oznámenie bolo podané na ÚVA SR v januári 2022.  
2.  
Vymáhanie nedoplatkov v samospráve  
Obec umožnila bezdôvodné obohatenie získaním finančného prospech z verejných prostriedkov, keď poskytla  
občanovi potvrdenie, že má miestnu daň uhradenú, čím bola porušená finančná disciplína podľa § 31 ods. 1 písm.  
g) zákona o rozpočtových pravidlách VS. Kontrolovalo sa obdobie rokov 2019 2020. Oznámenie bolo podané  
na ÚVA SR v marci 2023.  
B) Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi  
Administratívny proces umožňujúci vyplácanie finančných prostriedkov na základe nesprávnych informácií nie je  
účinným a transparentným nástrojom pre adresné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Negatívnym príkladom  
je tiež príspevok na bývanie, keď kontrolóri identifikovali prípady potvrdení vydaných obcou, o splnení  
podmienok nároku na príspevok na bývanie, ktoré v skutočnosti neboli žiadateľom splnené. Nastavenie systému  
právomocí a plnenia povinností zo strany organizátorov menších obecných služieb vytváralo priestor pre  
neefektívne využívanie prostriedkov ŠR. Takmer 20-ročný model pomoci často nereflektuje vývoj spoločnosti.  
NKÚ SR preto odporučil zabezpečiť jeho adekvátne nastavenie v jednoduchej a jasnej forme, s cieľom prispieť k  
transparentnosti systému.  
C) Príjmy obcí v pandémii  
Najväčší dopad pandémie COVID-19 na rozpočty miest a obcí sa v roku 2020 prejavil pri výnose z dane z príjmov  
fyzických osôb, ktorý medziročne poklesol. Tento výpadok však dokázali mestá a obce nahradiť ostatnými  
daňovými príjmami, ktorých výšku vedeli ovplyvniť. Viaceré zvyšovali sadzby miestnych daní a poplatkov a tým  
čiastočne vyrovnávali výpadok daňových príjmov.  
Mestá a obce preukázali pri riešení mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou schopnosť prijímať operatívne  
riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia, prípadne ostatné relevantné  
orgány diskutovali o možných opatreniach.  
Kontrola NKÚ SR poukázala na pretrvávajúce a dlhodobo neriešené systémové problémy v oblasti krízového  
riadenia a civilnej ochrany medzi štátom a samosprávou, ktoré sa odhalili počas pandémie. Kontrola  
identifikovala problematickú koordináciu a plnenie úloh v civilnej ochrane, ale aj nedostatky v kompetenčných  
oprávneniach medzi mestami a obcami, aj štátnymi orgánmi.  
D) Športová infraštruktúra na základných školách  
Napriek realizovaným rekonštrukciám telocviční prostredníctvom dotácií a vlastných prostriedkov bol  
v kontrolovaných subjektoch samospráv vyčíslený existujúci investičný dlh vyše štyri milióny eur.  
Na úrovni štátu neexistuje ucelený register športovej infraštruktúry základných škôl a ani centrálny register dotácií  
určených na šport zo všetkých zdrojov. Registre by prispievali k zvýšeniu transparentnosti a efektívnosti, slúžili by  
na určenie priorít pri dofinancovaní potrebnej športovej infraštruktúry. Financovanie športu z verejných zdrojov  
je však dlhodobo neprehľadné a roztrieštené, pretože do systému vstupujú viaceré subjekty štátnej správy, ako  
aj orgány územnej samospráv. Až 57 % kontrolovaných samospráv, ako príjemcovia dotácie, nedodržali pravidlá  
a podmienky zmlúv o poskytnutí dotácie.  
56  
E) Projekty zamerané na zlepšenie energetickej efektívnosti v podmienkach miestnej samosprávy  
Kontrola poukázala na nedostatočné plánovanie v oblasti energetickej efektívnosti. Mestá a obce nemali  
vypracované energetické plány, významné obnovy budov mali kontrolované subjekty zapracované iba  
v programoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce alebo mesta. Tie sa nemonitorovali, nevyhodnocovali  
a priebežne neaktualizovali. Kontrola poukázala na nedostatočnú pripravenosť projektov na rozvoj  
garantovaných energetických služieb a neochotu miest a obcí tieto služby využívať z dôvodu nevýhodných  
podmienok pre obce a mestá. Výsledkom politiky znižovania energetickej náročnosti je neefektívny systém  
financovania podpory znižovania energetickej efektívnosti. Výsledky a plnenie cieľov nie je možné preukázať,  
monitorovať a ani plánovať.  
F) Vymáhanie nedoplatkov v samospráve  
Kontrola bola zameraná na vymáhanie daňových nedoplatkov z dane z nehnuteľností, poplatku za komunálny  
odpad a drobný stavebný odpad, vymáhanie nedaňových pohľadávok z prenájmu, najmä nebytových priestorov.  
Pohľadávky vo forme daňových nedoplatkov, resp. nedaňových pohľadávok z prenájmu tvoria významný podiel  
na sume príslušných príjmov. Bolo preverených 14 vybraných samosprávnych subjektov, ktoré k 31. 12. 2021  
vykázali viac ako 4,6 mil. eur daňových nedoplatkov a viac ako 0,8 mil. eur na nedaňových pohľadávkach  
z prenájmu. K 31. 12. 2021 bolo 45,1 % nedoplatkov v sume do 20 eur, pričom ich hodnota tvorila 15,8 % celkovej  
hodnoty nedoplatkov. Podobná, hoci nie taká extrémna, je situácia aj pri nedoplatkoch za komunálny odpad.  
Nedoplatky do 20 eur tvoria 10,5 % z celkového počtu nedoplatkov, pričom ich hodnota tvorila 0,8 % celkovej  
hodnoty nedoplatkov za komunálny odpad. Je evidentné, že početnosť malých pohľadávok a súčasne  
komplikovanosť procesu spôsobuje, že vplyv na rozpočet nie je zanedbateľná a v súvislosti s ekonomickým  
vývojom sa môže riziko negatívneho vývoja ešte zvyšovať.  
G) Systém podpory cyklistickej dopravy  
Cieľom kontroly bolo zistiť stav financovania, budovania a rozvoja cyklistickej dopravnej infraštruktúry na úrovni  
samospráv a prepojenie so stratégiou štátu. Z celkovo 39 670 kilometrov ciest tvorili na Slovensku miestne  
komunikácie s určením aj pre cyklistov 5 %. Kontrolóri poukázali aj na to, že existujúce cyklotrasy v mestách  
nevytvárajú komplexnú sieť a nie vždy sú prepojené na cyklotrasy krajskej úrovne.  
H) Podnety od občanov  
Značná časť kontrol zameraných na hospodárenie samospráv vychádza z podnetov od občanov, ktorí poukazujú  
na problematické využívanie zdrojov, netransparentné procesy obstarávania a nedodržiavanie zákonov. V roku  
2022 sa vykonali na základe podnetov dve kontroly:  
1. Hospodárenie Košického samosprávneho kraja a Správy ciest Košického samosprávneho kraja  
Kontrola pri hospodárení s majetkom poukázala na nedodržanie zmluvných podmienok zo strany predávajúceho  
a ich akceptovaní zo strany kraja a netransparentné konanie pri evidencii zverovania majetku do správy  
organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK. Nedostatky boli zistené pri vykonávaní základnej finančnej  
kontroly v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite. NKÚ SR identifikoval aj konanie v rozpore so zákonom  
o majetku VÚC, či porušenie zákona o verejnom obstarávaní.  
2. Obec Uhliská  
Kontrolou bolo zistených 47 nedostatkov v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, osem nedostatkov  
v oblasti nakladania s majetkom a dva nedostatky v oblasti vnútorného kontrolného systému. V rámci  
rozpočtového hospodárenia boli zistené porušenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
Obec svojim konaním v kontrolovanom období ďalej porušila zákon o obecnom zriadení, občiansky zákonník,  
zákon o účtovníctve, zákon o slobodnom prístupe k informáciám a zákon o majetku obcí. Obec nemala od roku  
2017 obsadenú funkciu hlavného kontrolóra a nepodnikla kroky, aby tento stav odstránila, čo nebolo v súlade so  
zákonom o obecnom zriadení. V nastavení vnútorného kontrolného systému obce boli zistené veľké rezervy,  
preto ho NKÚ SR vyhodnotil ako neúčinný.  
57