Zhrnutie

▪Verejná správa v roku 2022 na základe predbežných výsledkov notifikovaných v metodike ESA 20101 hospodárila so schodkom 2 233 781 tis. eur, čo predstavuje-2,0 % HDP. Pôvodný rozpočet verejnej správy z decembra 2021 predpokladal deficitné hospodárenie na úrovni -4,94 % HDP. Novelou zákona o štátnom rozpočte v októbri 2022 sa zmenil očakávaný schodok verejnej správy na úroveň -5,22 % HDP.

▪Dlh verejnej správy k 31. 12. 2022 na základe prvej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol výšku 61 378 782 tis. eur a v pomere k vyčíslenému HDP dosiahol 57,80 %. Z dôvodu predpokladaných výdavkov na boj proti pandémii a nižších príjmov verejnej správy sa očakával verejný dlh nad úrovňou 60 % HDP aj v roku 2022.

▪Rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 1,7 % (rast HDP v stálych cenách). Predpokladaný scenár ekonomického vývoja pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 odhadoval rast HDP na úrovni 4,2 %. Nominálne HDP dosiahlo 109 651 919 tis. eur (v bežných cenách), čo je oproti roku 2021 viac o 9 328 466 tis. eur. HDP potiahli najmä výdavky domácností, avšak najmä na úkor svojich úspor. Vyššie vládne transfery podporili ekonomiku aj disponibilné príjmy domácností. Rast reálneho HDP ako aj reálnych miezd negatívne ovplyvnila rastúca inflácia, ktorá v roku 2022 dosiahla v priemere 12,8 %.

▪Plnenie rozpočtu verejnej správy podobne ako v predchádzajúcom roku bolo aj v roku 2022 ovplyvnené pandémiou COVID-19. Od marca 2022 sa však k negatívnym externým vplyvom na hospodárenie krajiny ,,pridala“ vojenská invázia Ruskej federácie na územie Ukrajiny. Komplikovaná situácia pretrvávala aj v dodávateľských reťazcoch a nedostupnosť niektorých dielov, najmä polovodičov, spomaľovala produkciu. Predbežne vyčíslený objem výdavkov súvisiaci s pandémiou COVID-19 s negatívnym vplyvom na saldo verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol 898 mil. eur. Výdavky súvisiace s vojnou na Ukrajine boli vykázané v objeme 199 mil. eur.

▪V rámci Európskej únie (27 krajín) dosiahol priemerný schodok 3,4 % HDP, čo je medziročne menej o 1,4 p. b. V rámci eurozóny dosiahol priemerný deficit 3,6 % HDP, a medziročne sa hospodárenia krajín používajúcich menu euro (bez vykázania Chorvátska) zlepšilo o 1,7 p. b. Priemerný dlh verejnej správy krajín EÚ dosiahol 84,0 % a krajín eurozóny 91,6 % HDP.

▪Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 4 524 852 tis. eur a oproti rozpočtu je nižší o 948 666 tis. eur. V porovnaní s deficitom za rok 2021, je dosiahnutý deficit za rok 2022 nižší o 2 489 275 tis. eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 19 029 702 tis. eur (110,6 % hodnoty príjmov roku 2021). Hotovostné výdavky boli 23 554 555 tis. eur (97,3 % hodnoty skutočných výdavkov roku 2021).

▪Hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi v sume 4 424 853 tis. eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 100 000 tis. eur.

1 Údaje za Slovenskú republiku boli odoslané 31.3.2023 a následne notifikované v troch kolách otázok zo strany Eurostatu. Zverejnené výsledky sú dostupné na webovom sídle Eurostatu:

https://ec.europa.eu/eurostat/news/euro-indicators

1Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky

Slovenská ekonomika v roku 2022 posilnila o 1,7 %, keď zotavenie z pandémie prerušila ruská invázia Ukrajiny. HDP potiahli najmä výdavky domácností, avšak najmä na úkor svojich úspor. Vyššie vládne transfery podporili ekonomiku aj disponibilné príjmy domácností. Na trh práce pribudlo 38 tisíc pracovných miest a inflačný šok ho výrazne nezasiahol. Dynamika nominálnych miezd však nestačila na infláciu a reálne mzdy klesli o 4,2 %. Vyššie ceny potiahla čistá inflácia, do ktorej sa prenášal rast cien energií a komodít. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy bol makroekonomický vývoj v roku 2022 výrazne lepší oproti očakávaniam rozpočtovej prognózy MF SR, išlo však o následky inflačného šoku a plošný nárast nominálnych veličín v ekonomike.

1.1Vonkajšie ekonomické prostredie

Vonkajšie ekonomické prostredie v roku 2022 bolo charakterizované viacerými ekonomickými šokmi. Dôležitou udalosťou sa stalo vojenské napadnutie Ukrajiny zo strany Ruskej federácie, ktoré prekreslilo mapy svetového obchodu. Viaceré firmy sa preto rozhodli zanechať svoje podnikateľské aktivity v tejto krajine. Zároveň bolo zavedených niekoľko balíkov sankcií v snahe zamedziť Rusku profitovanie z medzinárodného obchodu. Rast svetovej ekonomiky sa v dôsledku tohto šoku, ako aj rastúcej inflácie, v roku 2022 spomalil na 3,4 % z 6,2 % v roku 2021 podľa odhadu Medzinárodného Menového Fondu. Rast brzdila aj slabšia výkonnosť Číny kvôli stále prísnym protipandemickým opatreniam, ktoré sa začali uvoľňovať až v závere roka. Komplikovaná situácia pretrvávala aj v dodávateľských reťazcoch a nedostupnosť niektorých dielov, najmä polovodičov, spomaľovala produkciu. Priemerné časy dodávok sa však začali postupne skracovať a úzke hrdlá dodávateľských reťazcov sa začali postupne rozpúšťať.

Zmena geopolitickej situácie negatívne ovplyvnila ekonomickú stabilitu v Európe. Energetická závislosť hlavných európskych ekonomík na dodávkach ruskej ropy a plynu sa stala zbraňou vo vojne. Výsledkom bol návrat inflácie do Eurozóny po dlhých rokoch. Tá počas celého roku presahovala 2-percentný inflačný cieľ Európskej centrálnej banky s vrcholom v októbri 2022 na úrovni 10,6%. Potiahol ju niekoľkonásobný rast cien energetických surovín, najmä plynu a elektriny. Vysoké ceny a snaha vyhnúť sa financovaniu vojny však prinútili Európsku úniu hľadať náhradné riešenia, čo sa podarilo v podobe dovozu skvapalneného plynu z USA a iných krajín, vďaka čomu ceny energetických komodít v závere roka poľavili. Problematickým bolo aj výrazné zdraženie ropy a dieslových palív v začiatočnom štádiu konfliktu, kedy sa ropa Brent predávala v máji na vrchole za viac ako 120 USD za barel. Obavy tiež vytváralo post-pandemické otváranie v Číne a jeho vplyv na ceny komodít, ako aj zákaz dovozu ropných produktov z Ruskej federácie. Výrazný negatívny efekt sa však nedostavil a ceny sa v závere roka priblížili úrovniam spred začiatku konfliktu. Pod ťarchou konfliktu trpel aj výmenný kurz EUR/USD, ktorý počas celého roka výrazne oslaboval a v októbri sa dostal pod paritu na úroveň približne 0,97 doláru za euro. Koncom roka sa však situácia zlepšila a došlo k miernemu zotaveniu na úroveň približne 1,07 doláru za euro.

Na rekordne vysokú infláciu reagovala aj Európska centrálna banka, ktorá po rokoch uvoľnenej menovej politiky pristúpila k najagresívnejšiemu sprísňovaniu politiky vo svojej krátkej histórií, podobne ako iné centrálne banky. Vďaka tomu sa dostala hlavná úroková sadba v závere roka na 2,5 % oproti 0 % zo začiatku roka. Sprísňovanie sa odzrkadlilo aj na zmenšujúcej sa súvahe centrálnej banky, ktorá prestala nahrádzať splatné cenné papiere vo svojej držbe novými v snahe obmedziť úverovanie a tým aj ekonomickú aktivitu. Na toto sprísňovanie reagovali aj finančné trhy, ktoré po väčšinu roka 2022 čelili poklesu. To sa však zmenilo v októbri 2022, kedy sa nálada na trhoch, ale aj v ekonomike začala zlepšovať, vďaka nenaplneným predpovediam o silnej zime

a nedostatku energetických komodít, vďaka čomu si hlavné európske akciové indexy pripísali približne 20 %.

Tabuľka 1 - Vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov eurozóny

2020

2021

2022

Hrubý domáci produkt (% rast)

-6,1

5,3

3,5

Zamestnanosť (ESA, % rast)

-1,5

1,4

2,2

Miera nezamestnanosti (VZPS, %)

8,0

7,7

6,7

Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)

-1,8

5,5

7,1

Miera inflácie (HICP, %)

0,3

2,6

8,4

10-ročný nemecký dlhopis (% výnos)

-0,48

-0,34

1,17

Kurz USD/EUR (priemer roka)

1,14

1,18

1,05

Cena ropy Brent (USD/bl)

43,2

70,8

98,9

*suma všetkých miezd a odvodov na jedného zamestnanca Zdroj: Eurostat, Bloomberg v ekonomike („superhrubá“ mzda)

1.2Makroekonomický vývoj SR

1.2.1Hrubý domáci produkt

Slovenskú ekonomiku v roku 2022 spomalila vojna a inflačný šok, reálne HDP vzrástlo o 1,7 %. Dopyt podržali domácnosti, ktoré napriek dvojcifernej inflácií spotrebovali medziročne viac i keď na úkor svojich úspor z pandémie. Zo zahraničia plynuli väčšie objemy dovozu surovín z dôvodu odklonu od ruských zdrojov a k negatívnej bilancii obchodu so zahraničím prispel tiež slabnúci zahraničný dopyt. Neistota na trhoch brzdila tvorbu pracovných miest a nárast nominálnych miezd, ktorý nakoniec zaostal za infláciou. Vysoký dopyt po zamestnancoch v úspešnejších sektoroch naďalej prispieval k poklesu miery nezamestnanosti a trh práce ostal stabilný.

V sektoroch sa v roku 2022 darilo najviac obchodu a službám (dopravné, ubytovacie a stravovacie služby), ktoré spolu prispeli k rastu HDP 1,7 p.b. s medziročným nárastom 7,5 %. Priemysel stagnoval z dôvodu rastu výrobných nákladov, slabšieho dopytu v zahraničí a pokračujúcich problémov s nedostatkom komponentov. Začalo sa dariť sektoru stavebníctva, ktorého pridaná hodnota vzrástla o 2,8 % a prispela k rastu HDP 0,2 p.b. Zbytok hospodárstva v reálnych objemoch stagnoval.

Tabuľka 2 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek Graf 1 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

reálny rast v %

2020

2021

2022

HDP2

-3,34

4,9

1,7

z toho:

Konečná spotreba domácností

-1,2

1,7

5,1

Konečná spotreba ver. správy

-0,6

4,2

-3,2

Tvorba hrubého fixného kapitálu

-10,8

0,2

6,5

Vývoz výrobkov a služieb

-6,4

10,6

1,0

Dovoz výrobkov a služieb

-8,2

12,1

3,0

5,2

1,9

2,9

4,0

2,5

-3,4

3,0

1,7

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

zahraničný dopyt

domáci dopyt

štatistická diskrepancia

rast HDP

Zdroj: ŠÚ SR

2 Rast reálneho HDP v rokoch 2020 a 2021 bol odhadnutý zo zverejnených revidovaných dát o nominálnom HDP a predpokladu o nezmenenom deflátore. Rasty zložiek HDP sú nerevidované. Revízia HDP bude zverejnená 28.4.2023

1.2.2Trh práce

Dynamika tvorby pracovných miest sa po dvoch rokoch vrátila k rastu. K zvýšeniu zamestnanosti prispeli v roku 2022 všetky sektory ekonomiky, najviac však služby. Zamestnanosť v stavebníctve presiahla predpandemické hodnoty. Vysoké ceny energií a problémy v dodávateľských reťazcoch sa podpísali pod poklesy zamestnanosti v priemysle v druhej polovici roka. Počet pracujúcich cudzincov dosiahol na konci roka nový rekord (takmer 90 tisíc) a k tvorbe pracovných miest prispel v roku 2022 takmer tretinou. K vyššej zamestnanosti prispeli najmä odídenci z Ukrajiny, ktorých sa do konca roka zamestnalo zhruba 15 tisíc. Po prvotnej silnej vlne sa do konca roka ich zamestnávanie ustálilo na stabilných prírastkoch zhruba 1 tisíc mesačne. V roku 2022 rástli nominálne mzdy o 7,7 %, čo však nestačilo na infláciu a reálne mzdy tak poklesli o 4,4 %.

Graf 2 - Príspevky sektorov k vývoju zamestnanosti (ESA, v p. b.)

Graf 3 - Rast nominálnej produktivity práce a mzdy (v %)

-1,0

-0,8

-0,6

-0,4

-0,2

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

2021Q1

2021Q2

2021Q3

2021Q4

2022Q1

2022Q2

2022Q3

2022Q4

Služby

Verejný sektor

Stavebníctvo

Priemysel

Poľnohospodárstvo

Hospodárstvo spolu

-10,0

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

2021Q1

2021Q2

2021Q3

2021Q4

2022Q1

2022Q2

2022Q3

2022Q4

Rast reálnej produktivity práce

Rast reálnej mzdy

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

1.2.3Vývoj cien

Ceny v roku 2022 prudko rástli. Z úrovne 8,5 % na začiatku roka sa inflácia zvýšila až k 15,4 % v decembri. Vojna na Ukrajine prudko zdvihla globálne ceny energetických a poľnohospodárskych komodít. Rast cien potravín tak v minulom roku ešte zrýchlil. Potraviny tak spolu s regulovanými cenami energií a nákladmi na bývanie (imputované nájomné) boli hlavným faktorom nárastu cenovej hladiny. Ceny však rástli naprieč jednotlivými kategóriami, a to najmä v doprave, hoteloch, kaviarňach a reštauráciách a v nábytku a vybaveniu domácnosti. Za rok 2022 tak stúpli ceny merané indexom CPI v priemere o 12,8 % (12,1 % podľa HICP).

1.2.4Platobná bilancia

V roku 2022 sa deficit platobnej bilancie prudko prehĺbil a spadol na úroveň -8,2 % HDP. Vojna na Ukrajine viedla k nárastu cien dovážaných komodít (najmä ropy a plynu), rast nominálnych importov tak výrazne predbehol rast exportov, čo viedlo k prehĺbeniu deficitu obchodnej bilancie, prebytok obchodu so službami sa zmiernil. Mierne sa znížil aj prebytok bilancie služieb, klesli však aj deficity primárnych aj sekundárnych výnosov.

Graf 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie–medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)

Graf 5 - Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

14,0

16,0

18,0

I-21

III-21

V-21

VII-21

IX-21

XI-21

I-22

III-22

V-22

VII-22

IX-22

XI-22

Regulované ceny

Potraviny

Pohonné látky

Imputované nájomné

Čistá inflácia bez PH a imp. náj.

Inflácia spolu

-10,0

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Tovary

Služby

Primárne výnosy

Sekundárne výnosy

BÚ PB

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Zdroj: NBS, MF SR

1.2.5 Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti

Vývoj reálnej ekonomiky bol menej priaznivý ako očakávala prognóza MF SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2022. Prudký nárast inflácie zdvihol nominálne veličiny, zároveň však ukrojil z rastu reálnych veličín. Napriek poklesu reálnej mzdy reálna spotreba rástla, podporovaná čerpaním úspor. Investície aj vládna spotreba rástli oproti prognóze pomalšie. Spomalenie exportu bolo výraznejšie ako spomalenie rastu importu, čo ťahalo celkový HDP nadol. Vďaka odolnému trhu práce, rast zamestnanosti aj pokles miery nezamestnanosti prekonal prognózu.

Z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody skončil rok 2022 pozitívne. Robustný trh podporil rast nominálnych miezd, rýchlejšie rástla aj zamestnanosť. Mzdová báza, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov, tak rástla výrazne rýchlejšie. Inflácia vytlačila nahor nominálnu spotrebu domácností a HDP, vďaka úsporám rástla aj reálna spotreba. Pomalšie rástol len reálny HDP.

Tabuľka 3 - Porovnanie skutočnosti za rok 2022 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2022-2024

%, ak nie je uvedené inak

2022 R

2022 S

Rozdiel v p.b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

4,2

1,7

-2,5

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur

104,9

109,7

+4,8

Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast

2,4

5,1

+2,7

Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast

6,9

18,0

+11,1

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

1,3

-4,2

-5,5

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

5,5

8,1

+2,6

Zamestnanosť (ESA)

0,8

1,8

+1,0

Miera nezamestnanosti (VZPS)

6,7

6,2

-0,5

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

4,2

12,8

+8,5

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)

0,3

-8,2

-8,5

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Tabuľka 4 - Prognóza vybraných ukazovateľov ekonomiky (september 2021)

Skutočnosť

Prognóza

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2019

2020

2021

2022

2023

2024

Hrubý domáci produkt

HDP, s.c.

2,5

-4,8

3,7

4,2

5,0

0,7

HDP, b.c. (mld. eur)3

94,0

92,1

97,4

105,5

113,9

117,2

Súkromná spotreba, s.c.

2,7

-1,0

0,2

2,4

3,6

3,9

Súkromná spotreba, b.c.

5,5

1,1

2,5

6,9

6,8

5,6

Vládna spotreba

4,6

0,3

4,9

4,1

1,8

-0,4

Fixné investície

6,6

-12,0

-0,3

16,7

15,2

-12,2

Export tovarov a služieb

0,8

-7,5

10,5

3,1

6,0

4,0

Import tovarov a služieb

2,1

-8,3

10,9

3,9

6,5

2,4

Trh práce

Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)

1,0

-1,8

-0,8

0,6

1,0

0,4

Mzdy, nominálne

7,8

3,8

5,4

5,5

5,1

4,8

Mzdy, reálne

5,0

1,8

2,8

1,3

1,9

3,2

Miera nezamestnanosti

5,8

6,7

7,0

6,7

5,7

5,2

Inflácia

Index spotrebiteľských cien

2,7

1,9

2,5

4,2

3,1

1,5

Tabuľka 5 - Porovnanie prognóz Európskej komisie (EK) a MF SR

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2019

2020

2021

2022

Prognóza EK (jar 2021)

2,5

-4,8

4,8

5,2

Prognóza EK (leto 2021)

2,5

-4,8

4,9

5,3

Reálne HDP

Prognóza MF SR (sep 2021)

2,5

-4,8

3,7

4,2

Prognóza EK (jar 2021)

2,7

-1,0

0,8

5,2

Súkromná spotreba

Prognóza MF SR (sep 2021)

2,7

-1,0

0,2

2,4

Prognóza EK (jar 2021)

4,6

0,3

2,5

-0,2

Verejná spotreba

Prognóza MF SR (sep 2021)

4,6

0,3

4,9

4,1

Prognóza EK (jar 2021)

6,6

-12,0

8,6

12,5

Investície

Prognóza MF SR (sep 2021)

6,6

-12,0

-0,3

16,7

Prognóza EK (jar 2021)

0,8

-7,5

12,2

5,3

Export

Prognóza MF SR (sep 2021)

0,8

-7,5

10,5

3,1

Prognóza EK (jar 2021)

2,1

-8,3

10,9

5,6

Import

Prognóza MF SR (sep 2021)

2,1

-8,3

10,9

3,9

Prognóza EK (jar 2021)

2,8

2,0

1,5

1,9

Prognóza EK (leto 2021)

2,8

2,0

2,1

2,2

Inflácia (HICP)

Prognóza MF SR (sep 2021)

2,8

2,0

2,3

4,0

Prognóza EK (jar 2021)

1,0

-1,9

-0,6

0,8

Zamestnanosť (ESA)

Prognóza MF SR (sep 2021)

1,0

-1,9

-0,8

0,8

Prognóza EK (jar 2021)

2,4

-3,9

-1,4

0,8

Produkčná medzera(% z pot. HDP)

Prognóza MF SR (sep 2021)

1,8

-3,6

-1,7

-0,4

Zdroj: MF SR, EK

3 Časový rad očakávaných úrovní HDP pre roky 2021 až 2024 vychádza z revidovaných údajov o HDP za rok 2020 zaslaných do jesennej notifikácie Eurostatu a prepočítaný reťazením nominálnych medziročných rastov zo septembrovej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy.

2Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

2.1Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2022

Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 bol pripravovaný v podmienkach pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 a pokračujúcej neistoty ohľadom jej budúceho vývoja. Rozpočet bol zostavený so zreteľom na prihlásenie sa Slovenska ku klubu 8 krajín EÚ, ktoré presadzovali, aby členské štáty v prvom rade mysleli na zdravie svojich verejných financií a znižovali verejný dlh, ktorý vznikol počas koronakrízy. Na druhej strane s ohľadom na pokračujúcu pandémiu rozpočet počítal s financovaním dopadov v tom čase prebiehajúcej 3. vlny pandémie, ktoré sa presunuli aj do prvých mesiacov roka 2022. Napriek týmto ťažkým podmienkam a mnohým neistotám vo vývoji situácie rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 vytváral priestor na štrukturálne opatrenia a plnenie cieľov, ku ktorým sa vláda SR zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, v ktorom medzi hlavné priority vlády SR patril návrat ku zdravým verejným financiám pri rešpektovaní európskych aj národných rozpočtových pravidiel, s cieľom stabilizácie verejného dlhu v pomere k HDP a zlepšením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 tak predstavoval starostlivo vyváženú kombináciu principiálnej rozpočtovej zodpovednosti, dostatočnej zdrojovej bázy na možné presahy pandémie a zároveň zahŕňal zdroje pre rozvoj ekonomiky formou investícií.

Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov do roku 2024. Zároveň zohľadňoval aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v priebehu roku 2021.

Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 predpokladal deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Hlavný rozpočtový cieľ vlády SR v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 bol schválený v podobe deficitu verejných financií v roku 2022 vo výške 4,9 % HDP. Splnenie cieľov pre ďalšie roky si vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení, pričom v roku 2023 sa slovenské verejné financie mali na základe stanoveného cieľa deficitu vo výške 2,68 % HDP dostať už mimo korektívnej časti Paktu stability a rastu a v roku 2024 bolo podľa platnej legislatívy vyžadované dosiahnutie nominálne vyrovnaného rozpočtu, a to vzhľadom na prognózovanú úroveň dlhu nad všetkými pásmami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 bol vypracovaný v metodike ESA 2010 a vo viacerých aspektoch bol zostavený s ohľadom na programové vyhlásenie, ktorým sa vláda SR okrem iného zaviazala k zníženiu podielu časti príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. V rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 sa uvažovalo s hodnotami na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2020 (realizovanej v marci 2021). Rozpočet tiež počítal so zaradením systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie, tzv. zelenej energie, ktorý je v zmysle metodiky ESA 2010 presmerovaný cez sektor verejnej správy. Uvedená úprava vyplývala z poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu, v zmysle usmernení Štatistického úradu SR. Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 obsahoval aj príjmy a výdavky spoločnosti Slovak Investment Holding, a. s., a to na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2020. Z dôvodu zvýšenia transparentnosti verejných financií sa prvýkrát zaviedlo aj rozpočtovanie superdividend.

Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 boli, na strane príjmov ako aj na strane výdavkov, viaceré tituly vyplývajúce jednak z legislatívnych zmien a na druhej strane z prijatých opatrení a zámerov vlády SR. Vplyv novej legislatívy na príjmovú stranu rozpočtu bol v rámci prognózy daňových a odvodových príjmov minimálny. Nepatrný vplyv na rozpočet

mali presun termínu splateniu sociálnych odvodov za rok 2020, odklad sociálnych odvodov v roku 2021 a zmena sadzieb daní z nehnuteľností podľa metodiky VZN od roku 2021.

Legislatívne zmeny a priority prijaté vládou SR sa odzrkadlili aj na strane výdavkov rozpočtu verejnej správy. V súvislosti s nástupom 3. vlny pandémie a jej pretrvávajúcim nepriaznivým vplyvom bola do rozpočtu verejnej správy zapracovaná rezerva na negatívne vplyvy pandémie COVID-19 vo výške 717 441 tis. eur za účelom financovania opatrení v oblasti prvej pomoci, humanitárnej pomoci, SOS dotácií a iných pandemických príspevkov.

Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 obsahoval už aj prostriedky Plánu obnovy a odolnosti, ktorý je komplexnou odpoveďou na dôsledky krízy spojenej s pandémiou, ako aj reakciou na identifikované hlavné výzvy a systémové nedostatky slovenskej ekonomiky. Financie z Plánu obnovy a odolnosti sa prejavia najmä v oblasti zelenej ekonomiky, vzdelávania, zdravotníctva, vedy, výskumu a inovácií a vo zvyšovaní kvality verejných inštitúcií. Pokračovalo sa v reforme riadenia investícií s cieľom zvýšenia spoločenskej návratnosti projektov a zároveň zrýchlenia a sprehľadnenia investičného procesu. Pri kapitálových výdavkoch sa uplatnil princíp tzv. „nulového štartovacieho rozpočtu“, pri ktorom investície a projekty investičného charakteru nad 1 mil. eur prechádzajú ekonomickým hodnotením MF SR a do rozpočtu sú zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti.

Výdavky na zamestnanosť boli naďalej ovplyvnené realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe implementovaných už do rozpočtu na roky 2021 až 2023. Rozpočet na rok 2022 neuvažoval s valorizáciou platov zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu. Rozpočet významne podporoval financovanie sociálnej oblasti, v rámci ktorej sa zvýšili výdavky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP, či na podporu rodiny v súvislosti s valorizáciou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. V oblasti vzdelávania sa rozpočet zameral na podporu predprimárneho vzdelávania či asistentov učiteľa v regionálnom školstve. V oblasti zdravotníctva výdavky podporovali dobeh zdravotnej starostlivosti odloženej kvôli pandémii, zrušenie doplatkov za lieky pre vybrané skupiny obyvateľstva či dofinancovanie zdravotníckych zariadení. V oblasti dopravy rozpočet počítal s pokračovaním investičných projektov, údržbou a veľkoplošnou opravou ciest I. triedy. V oblasti životného prostredia prostriedky smerovali na dekarbonizáciu priemyslu, obnovu budov, ochranu prírody a krajiny, či renaturáciu vodných tokov a mokradí.

V reakcii na prudký nárast cien energií, výrazný nárast inflácie, vojenský konflikt na Ukrajine, ako aj na zabezpečenie zdrojového krytia zvýšených finančných nákladov súvisiacich s výrazným nárastom cien tovarov a služieb pre poberateľov dôchodkových dávok pristúpila vláda SR v priebehu roku 2022 k schváleniu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 a jej predloženiu do Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 20224 s účinnosťou od 4. novembra 2022.

Novelou zákona sa zvýšili celkové príjmy štátneho rozpočtu o 1 497 657 tis. eur. V nadväznosti na vyššie prognózované príjmy sa tak vytvoril priestor na krytie opatrení na zmiernenie vplyvov uvedených v predchádzajúcom odseku, pričom celkové výdavky štátneho rozpočtu sa zvýšili tiež o 1 497 657 tis. eur. Úpravami príjmov a výdavkov sa tak hotovostný schodok štátneho rozpočtu nezmenil.

4 Zákon č. 357/2022 Z. z., ktorým sa mení zákonom č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022.

Rast celkových príjmov štátneho rozpočtu o 1 497 657 tis. eur bol spôsobený nárastom daňových príjmov zaznamenaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa, a to z dôvodu predpokladaného lepšieho výberu daňových príjmov, ktorý bol zohľadnený v septembrovej prognóze Výboru pre daňové prognózy.

Zvýšenie celkových výdavkov štátneho rozpočtu o 1 497 657 tis. eur sa alokovalo v kapitolách Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo hospodárstva SR a Všeobecná pokladničná správa. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa záväzný ukazovateľ výdavkov zvýšil o sumu 207 619 tis. eur určenú na výplatu 13. dôchodku v mesiaci november 2022 v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňal zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022 Z. z. a o sumu 190 038 tis. eur určenú na kompenzácie pre ohrozené skupiny. V kapitole Ministerstva hospodárstva SR sa záväzný ukazovateľ výdavkov zvýšil o sumu 900 000 tis. eur určenú na pomoc firmám na základe schémy štátnej pomoci s cenovým stropom, nad rámec ktorého mali byť firmy kompenzované. V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa záväzný ukazovateľ výdavkov zvýšil o sumu 200 000 tis. eur určenú na kompenzácie pre verejnú správu.

V nadväznosti na prijatie novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 a aktualizovanú prognózu HDP sa schodok rozpočtu verejnej správy v roku 2022 v metodike ESA 2010 zmenil zo 4,9 % na 5,2 % HDP.

V priebehu roku 2022 prebiehal pravidelný monitoring vývoja plnenia schváleného rozpočtu verejnej správy na mesačnej báze. Ministerstvo financií SR sledovalo vývoj v širšom rámci celých verejných financií formou pravidelnej analýzy očakávaných predpokladov hospodárenia kapitol štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy na hotovostnej báze a v metodike ESA 2010. Na základe aktuálne dostupných údajov o dosiahnutej skutočnosti a predpokladanom vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy ku koncu rozpočtového roka sa kvantifikovali očakávané zmeny a riziká v hospodárení jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2022.

Mesačné predpoklady vývoja verejných financií vychádzali z najnovších analýz a prognóz makroekonomického vývoja, prognóz daňových a odvodových príjmov a prognóz vybraných nedaňových príjmov, ako aj z podkladov o očakávanom plnení príjmov a čerpaní výdavkov za prostriedky EÚ a prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a z podkladov o očakávanom plnení príjmov a čerpaní výdavkov za prostriedky Plánu obnovy a odolnosti.

V nadväznosti na § 30 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rozpočtových pravidlách“), na základe ktorého Ministerstvo financií SR zverejňuje očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu najneskôr do 15. augusta bežného roka na základe údajov k 30. júnu bežného roka dostupných v čase jej spracovania, Ministerstvo financií SR zverejnilo na svojej stránke Správu o očakávanej skutočnosti za rok 2022 v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na rok 2022, v rámci ktorej očakávalo deficit hospodárenia verejnej správy vo výške 4,9 % HDP.

Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý Ministerstvo financií SR predložilo na rokovanie vlády SR a rokovanie NR SR, bola aj analýza aktuálneho vývoja verejných financií v roku 2022 spracovaná na základe v tom čase dostupných podkladov. Analýza vychádzajúca z predpokladu dosiahnutia schodku rozpočtu verejnej správy vo výške 5,0 % HDP definovala najvýznamnejšie vplyvy na saldo rozpočtu verejnej správy v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom na rok 2022.

Výsledky hospodárenia verejnej správy sa predkladajú Európskemu štatistického úradu (Eurostatu) dvakrát ročne na základe nariadenia5 o nadmernom schodku, prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predkladá odhad schodku za predchádzajúci rozpočtový rok a do 1. októbra bežného roka sa predkladá aktualizovaný schodok za predchádzajúci rozpočtový rok. V zmysle uvedeného pravidla je potrebné údaje v kapitole 2 chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované.

Základnou databázou o hospodárení verejnej správy sú údaje z finančných výkazov jednotlivých subjektov verejnej správy za rok 2022, avšak nie všetky boli verifikované schvaľovacím procesom. Definitívne údaje o hospodárení verejnej správy za rok 2022 budú prezentované po skončení schvaľovacieho procesu, na základe vykonaných auditov účtovných výkazov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

2.2Saldo verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na rok 2022, ktorý bol schválený vládou SR6 a vzatý na vedomie v Národnej rade SR7, predpokladal hospodárenie verejnej správy so schodkom 5 213 452 tis. eur (4,9 % HDP). V závere roka 2022 schválila vláda novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 20228 (ďalej len novelizovaný rozpočet), ktorou sa upravili príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Vplyv úpravy štátneho rozpočtu na hospodárenie celej verejnej správy sa odhadoval vo zvýšení deficitu na 5 666 683 tis. eur (5,2 % HDP).

Podľa prvého kola notifikácie výsledkov roku 2022, hospodárenie s verejnými financiami v metodike ESA 2010 dosiahlo schodok vo výške 2 233 781 tis. eur (2,0 % HDP).

Pre ďalšie porovnávanie rozpočtovaných hodnôt (vrátane ekonomického vývoja) voči

skutočnosti sa ďalej v štátnom záverečnom účte používa novelizovaný rozpočet ŠR na rok 2022

a z neho vyplývajúci odhad deficitu verejnej správy. Pôvodne schválený rozpočet na rok 2022 sa

uvádza v niektorých tabuľkách informatívne.

Oproti pôvodne schválenému rozpočtu verejnej správy v decembri 2021 došlo v roku 2022 k zlepšeniu hospodárenia verejnej správy o 2 979 671 tis. eur resp. o 2,9 % HDP.

Tabuľka 6 - Konsolidované príjmy a výdavky verejnej správy (na akruálnej báze)

2020 S

2021 S

2022 R

2022 NR1)

2022 S

Rozdiel

v tis. eur

7=6-5

Príjmy spolu, v tom:

38 874 179

42 372 169

43 409 373

44 611 266

47 182 360

2 571 094

Daňové a poistné príjmy

31 851 848

34 920 830

35 519 805

36 721 698

37 801 057

1 079 359

Nedaňové príjmy

5 442 983

5 768 351

5 283 109

6 877 132

1 594 023

Granty a transfery

1 579 348

1 682 988

2 606 459

2 504 171

-102 288

Výdavky spolu, v tom:

43 873 611

47 820 262

48 622 825

50 277 949

49 416 141

-861 808

Bežné výdavky

40 897 053

44 893 561

44 071 758

45 727 892

45 955 781

227 889

Kapitálové výdavky

2 976 558

2 926 701

4 551 067

4 550 057

3 460 360

-1 089 697

Saldo podľa ESA2010

-4 999 432

-5 448 093

-5 213 452

-5 666 683

-2 233 781

3 432 902

% z HDP

-5,4

-4,9

-5,2

-2,0

3,2

1) Rozpočet verejnej správy po novele štátneho rozpočtu na základe zákona č. 357/2022 Z. z., ktorým sa mení a Zdroj: MF SR

dopĺňa zákon č. 354/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022.

5 Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku.

6 Uznesením č. 577/2021; https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26512/1

7 Uznesením č. 1194/2021;

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=13292

8 Zákon č. 357/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 354/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022