Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
1/2023  
Aktuálna ekonomická a sociálna situácia  
v Slovenskej republike (2022 2023)  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša  
stručný štatistický prehľad  
vybraných ukazovateľov  
ekonomického a sociálneho  
vývoja v SR za uplynulé  
mesiace roka 2022 a 2023.  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová,  
odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
Kľúčové slová:  
riaditeľka odboru Parlamentný inštitút  
HDP, nezamestnanosť,  
zamestnanosť, mzda, inflácia,  
stavebná produkcia, priemysel,  
cestovný ruch, štátny rozpočet,  
zahraničný obchod, miera  
zadlženia  
Bratislava  
17. máj 2023  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná knižnica  
a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Anotácia  
Predložený materiál prináša stručný štatistický a sumarizujúci prehľad vybraných  
ukazovateľov ekonomického a sociálneho vývoja v Slovenskej republike za predchádzajúce  
mesiace roka 2022 a 2023.  
Kľúčové slová  
HDP, nezamestnanosť, zamestnanosť, mzda, inflácia, stavebná produkcia, priemysel, cestovný ruch,  
štátny rozpočet, zahraničný obchod, miera zadlženia  
The current economic and social situation in the Slovak Republic  
(2022 2023)  
Annotation  
The submitted information material provides a brief statistical and summarizing overview of  
selected indicators of economic and social development in the Slovak Republic in the previous  
months of 2022.  
Keywords  
GDP, unemployment, employment, wage, inflation, construction production, industry, tourism, state  
budget, foreign trade, debt rate  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Obsah  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Zhrnutie  
Hrubý domáci produkt (HDP) v 4. štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 % (v stálych  
cenách, sezónne neupravený). Slovenská ekonomika si udržala rast, ale tempo jej rastu bolo  
najnižšie za posledných sedem štvrťrokov. Objem HDP v bežných cenách bol medziročne  
vyšší o 9,3 % a dosiahol 28,3 mld. eur. Po sezónnej úprave bol HDP medzikvartálne (oproti  
3. štvrťroku 2022) reálne vyšší o 0,3 %.  
Miera nezamestnanosti v poslednom štvrťroku 2022 a aj za celý rok 2022 klesla k 6 % a v marci  
2023 miera evidovanej nezamestnanosti bola na úrovni 4,29 %.  
Zamestnanosť SR koncom roka 2022 stúpala už len mierne, za celý rok počet pracujúcich  
narástol o 1,7 %.  
Počet zamestnaných osôb sa zvýšil v marci 2023 v šiestich spomedzi 10 sledovaných odvetví  
ekonomiky. Pokračoval výrazný rast zamestnanosti v odvetví ubytovania, pričom sa stále iba  
dopĺňali voľné pozície po zamestnancoch prepustených počas pandémie. V informačných  
a komunikačných odboroch počet zamestnaných osôb vzrástol o 2,4 %, v reštauráciách  
a pohostinstvách o 1,1 %, v ostatných odvetviach ich rast neprekročil 1 %.  
Reálne mzdy v 4. štvrťroku 2022 aj za celý rok zaznamenali najprudší prepad za posledných  
22 rokov. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 4. štvrťroku  
2022 vzrástla medziročne o 6,5 % na 1 418 eur.  
Vo všetkých desiatich odvetviach ekonomiky tempo medziročného rastu priemernej  
nominálnej mesačnej mzdy v marci 2023 spomalilo. Nominálna mesačná mzda v prvom  
štvrťroku 2023 vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach. Najviac sa zvýšila v ubytovaní,  
až o jednu pätinu, najmenej v informáciách a komunikácii o 7,4 %.  
Inflácia v apríli 2023 poklesla na hodnotu 13,8 %. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej  
inflácie 13,8 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 14,7 % a čistá inflácia hodnotu 11,2 %.  
Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 0,6 % a čistá inflácia hodnotu 0,7 %.  
Stavebná produkcia skončila v marci 2023 až s dvojciferným poklesom, mierne rástli len  
stavebné práce v zahraničí. Stavebná produkcia v marci 2023 dosiahla 481,9 mil. eur. Oproti  
marcu 2022 sa znížila o 10,1 %, čo bol najvyšší medziročný pokles v priebehu posledných  
dvoch rokov.  
5
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Zvyšovanie výrobných cien v priemysle na domácom trhu sa po minuloročných (2022)  
výrazných rastoch v roku 2023 spomaľuje. Výrobné ceny v poľnohospodárskej výrobe  
dlhodobo ťahajú nahor najmä dynamické rasty živočíšnych produktov. Ceny stavebných  
materiálov vzrástli už len jednociferne, aktuálny rast bol najnižší od začiatku leta 2021.  
Slovenský priemysel v marci 2023 prešiel do plusu, výsledok potiahla výroba dopravných  
prostriedkov. Produkcia priemyslu SR v 3. mesiaci 2023 síce medziročne stúpla, ale celková  
výkonnosť bola nižšia ako v marci 2021 či v marci 2019. Pretrvala výrazná rozkolísanosť  
výsledkov jednotlivých štruktúr priemyslu, štyri odvetvia priemyselnej výroby v marci  
evidovali až dvojciferný medziročný pokles. Priemyselná produkcia SR v marci 2023  
medziročne vzrástla o 2,5 %, pričom rast prišiel po piatich mesiacoch medziročnej stagnácie  
výkonu kľúčového odvetvia slovenskej ekonomiky. Aktuálne slovenský priemysel v marci  
2023 vyprodukoval o 20 % vyššiu hodnotu ako priemerne v roku 2015.  
Ubytovacím zariadeniam na Slovensku chýbalo v marci 2023 do vysokých hodnôt spred  
pandémie už len 7 % návštevníkov. Najviac hostí pritiahli zimné strediská v Žilinskom  
a Prešovskom kraji. Pretrvával dynamickejší návrat počtu hostí z cudziny, ale predcovidovú  
úroveň ich počtu dosiahol len jediný kraj – Žilinský.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli k 31. 3. 2023 vo výške 4 576 539 tis. eur, teda o 6 841 150 tis. eur  
vyššie ako počas marca minulého roku (3 892 389 tis. eur), kým marcové výdavky 6 140 144  
tis. eur sú v porovnaní s vlaňajšími marcovými výdavkami (5 040 815 tis. eur) o 1 099 329 tis.  
eur nižšie.  
Vývoz aj dovoz zaznamenali na začiatku roka 2023 dvojciferný nárast, darilo sa najmä  
obchodu s automobilmi. Hodnotu exportu najviac ovplyvnilo medziročné navýšenie vývozu  
motorových vozidiel. Na raste importu sa významne podieľal okrem zvýšenia dovozu  
motorových vozidiel a ich súčiastok aj dovoz smartfónov. Naopak, po viac ako dvoch rokoch  
klesla medziročne hodnota dovezeného zemného plynu. Bilancia zahraničného obchodu  
v januári 2023 skončila deficitom 408,4 mil. eur.  
6
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
1. Hrubý domáci produkt  
1
Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2022  
Slovenská ekonomika skončila rok 2022 s rastom 1,7 %, v poslednom štvrťroku však  
napredovala najpomalšie.  
Rastu ekonomiky v posledných troch mesiacoch roka 2022 pomohol pozitívny výsledok  
väčšiny z 10 sledovaných skupín odvetví, najviac sa darilo obchodu a doprave. V súhrne za  
celý rok 2022 rast HDP podporili výrazne míňajúce domácnosti aj rastúce investičné aktivity.  
Hrubý domáci produkt (HDP) v 4. štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 % (v stálych  
cenách, sezónne neupravený). Slovenská ekonomika si udržala rast, ale tempo jej rastu bolo  
najnižšie za posledných sedem štvrťrokov. Objem HDP v bežných cenách bol medziročne  
vyšší o 9,3 % a dosiahol 28,3 mld. eur. Po sezónnej úprave bol HDP medzikvartálne (oproti  
3. štvrťroku 2022) reálne vyšší o 0,3 %.  
Graf č. 1: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách (medziročná zmena %, štvrťroky)  
1 Štatistický úrad SR, dostupné na: Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2022, [cit. 16.5.2023]  
7
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
HDP za celý rok 2022  
V súhrne za celý rok 2022 dosiahol HDP nominálny objem 107,7 mld. eur. V stálych cenách  
(sezónne neupravený) vzrástol o 1,7 %. Výkon ekonomiky bol súčasne o 1,2 % vyšší ako tesne  
pred pandémiou (porovnanie s rokom 2019).  
Graf č. 2: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách (medziročná zmena %, roky)  
V súhrne za rok 2022 dosiahla pridaná hodnota medziročný rast o 1,4 %, celkovo z 10 skupín  
odvetví malo osem medziročne vyšší výkon. Najvýznamnejší pozitívny vplyv na vývoj  
ekonomiky mal rast odvetví zastrešujúcich obchod, dopravu so skladovaním, ako aj  
ubytovacie a stravovacie služby o 7,5 %, a tiež nárast vo verejnej správe, obrane a sociálnom  
zabezpečení; vzdelávaní; zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,8 %. Pozitívny výsledok  
ekonomiky podporil aj rast o 1,1 % v oblasti nehnuteľností. Výkon ekonomiky však tlmil  
medziročný pokles významného priemyslu o 1,2 %.  
Celkovú výkonnosť ekonomiky podporil najmä rast domáceho dopytu o 3,6 % ovplyvnený  
zvýšením konečnej spotreby domácností o 5,2 % a rastom investícií o 6,5 %. Medziročne nižšie  
boli výdavky vo verejnej správe o 3,2 %. Export na celoročnej úrovni vzrástol o 1 %, dovoz o 3 %.  
8
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
2. Nezamestnanosť  
2
Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2022  
Počet ľudí bez práce počas roka 2022 klesol takmer o 15-tisíc, tesne pod úroveň 170-tisíc osôb.  
Na celoročnej úrovni sa situácia zlepšila vo všetkých regiónoch SR, v poslednom štvrťroku  
však v polovici krajov nezamestnanosť začala mierne stúpať.  
Počet nezamestnaných meraný podľa metodiky Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)  
sa vo 4. štvrťroku 2022 medziročne znížil a trend poklesu nezamestnanosti pretrvával v SR už  
jeden a pol roka. Počet nezamestnaných dosiahol 168,9 tisíca osôb, čo bolo o 7,9 % menej ako  
v posledných troch mesiacoch roka 2021. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa po  
sezónnom očistení zvýšil o 1,4 % na 168,1 tisíc osôb.  
Miera nezamestnanosti (podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb) predstavovala  
6 %, medziročne sa znížila o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.). Porovnať aktuálne dáta z VZPS  
v dlhšom časovom rade nie je možné, v roku 2021 došlo v dôsledku novej legislatívy EÚ  
k významným metodickým zmenám.  
Pandémia výrazne zvýšila podiel dlhodobo nezamestnaných, na konci roka 2022 tvorila táto  
skupina ľudí bez práce väčšinu 68 %. Dlhšie ako rok bez práce tak bolo vyše 115-tisíc osôb,  
medziročne sa ich počet však znížil o 10-tisíc osôb (o 8 %). Krátkodobá nezamestnanosť  
medziročne klesla podobne o 8 % na takmer 54-tisíc osôb (ide o ľudí, ktorí boli bez práce  
kratšie než 12 mesiacov).  
Úbytok nezamestnaných sa koncom roka 2022 medziročne prejavil vo všetkých vekových  
kategóriách s výnimkou mladých do 25 rokov. Najvýznamnejší relatívny aj absolútny pokles  
nastal v skupine 25 až 34-ročných, z ktorej medziročne ubudlo vyše 8-tisíc nezamestnaných,  
čo znamenalo pokles o takmer 17 %.  
Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy  
pracovalo v priemysle, obchode a v stavebníctve. Takmer 30 % nezamestnaných (48,4 tisíca  
osôb) tvorili osoby, ktoré doposiaľ nikdy nepracovali. Do tejto skupiny patria aj absolventi  
škôl. Najvýraznejší úbytok o 3,2 tisíc osôb počas 4. štvrťroka nastal u osôb, ktoré naposledy  
pracovali v ubytovaní a v stravovacích službách.  
Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných vo 4. štvrťroku 2022 medziročne klesol už len  
v 4 krajoch, v predchádzajúcom štvrťroku to bolo ešte vo všetkých 8 krajoch SR. Relatívne  
medziročne najvyšší úbytok nad úrovňou 15 % mali Trnavský a Košický kraj, zlepšenie  
situácie nastalo tiež v Banskobystrickom a Žilinskom kraji.  
Naopak, nezamestnaných mierne pribudlo v Bratislavskom kraji, ich počet v 4. štvrťroku bol  
medziročne vyšší o 1,5 tisíca a dosiahol hodnotu 8,7 tisíca osôb. Ide však o región s dlhodobo  
najnižším počtom nezamestnaných v rámci regiónov SR. Najvyšší absolútny počet ľudí bez  
práce, viac ako 43-tisíc, mal Prešovský kraj. Súčasne v tomto jedinom regióne miera  
2 Štatistický úrad SR, dostupné na: Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2022, [cit. 12.5.2023]  
9
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
nezamestnanosti prekročila dvojcifernú hranicu (10,8 %), v Banskobystrickom kraji sa dostala  
tesne pod ňu (9,7 %). Naopak, najnižšia miera nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji  
(2,2 %), nasledovali Trenčiansky a Nitriansky kraj s hodnotou do 4 %.  
Z pohľadu dynamiky vývoja najvýraznejšia zmena nastala v Košickom kraji, v 4. štvrťroku  
2022 tu medziročne klesla miera nezamestnanosti o 1,8 p. b. na hodnotu 9 %.  
Graf č. 3: Zmena počtu nezamestnaných v SR (medziročne v %)  
Nezamestnanosť v roku 2022  
V priemere za celý rok 2022 bolo bez práce 170,4 tisíca osôb, medziročne tento počet klesol  
o vyše 17-tisíc osôb (o 9,2 %). Miera nezamestnanosti v SR v roku 2022 dosiahla 6,1 %, čo bolo  
menej ako v roku 2021, kedy miera nezamestnanosti dosiahla 6,8 %.  
Podľa ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa sa najviac znížili počty ľudí bez práce,  
ktorí naposledy pracovali v ubytovacích a stravovacích službách (o 8,8 tis. osôb) a v priemysle  
(o 4,4 tis. osôb).  
Z regionálneho hľadiska na celoročnej báze počet nezamestnaných v porovnaní s rokom 2021  
klesol vo všetkých ôsmich krajoch. Najvýraznejší absolútny aj relatívny úbytok počtu ľudí bez  
práce nastal v Trnavskom kraji, ich počet klesol o 4,9 tisíca osôb (o 27,3 %). Približne o 3,5 tisíca  
osôb sa znížili počty nezamestnaných aj v Žilinskom kraji (o 20 %) a v Košickom kraji (o 8,7 %).  
10  
  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 4: Počet nezamestnaných v SR (medziročne v %)  
Miera nezamestnanosti za celý rok 2022 sa znížila tiež vo všetkých regiónoch,  
najdynamickejšie v Trnavskom kraji o 1,6 p. b. a v Žilinskom kraji o 1 p. b., ide však o regióny  
s nižšou mierou nezamestnanosti pod úrovňou 5 %. Najvyššiu mieru nezamestnanosti viac  
ako 9 % aj na celoročnej úrovni mali Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj.  
Tabuľka č. 1: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2023 v %  
Rok  
Rok 2023  
Mesiac  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Evidovaná  
nezamestnanosť v %  
4,44 4,40 4,29  
Tabuľka č. 2: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2022 v %  
Rok  
Rok 2022  
Mesiac  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Evidovaná  
nezamestnanosť v %  
6,96 6,86 6,67 6,54 6,35 6,28 6,23 6,14 6,06 5,90 5,83 5,90  
Spracované na základe údajov zo zdroja: MPSVaR SR  
11  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
3
Graf č. 5: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2023 v %  
MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTANOSTI V SR  
V JEDNOTLIVÝCH MESIACOCH 2023 V %  
4,5  
4,45  
4,4  
4,35  
4,3  
4,25  
4,2  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
1 0  
1 1  
1 2  
Graf č. 6: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2022 v %  
MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNOSTI V SR  
V JEDNOTLIVÝCH MESIACOCH V ROKU 2022 V %  
8
6
4
2
0
6,96  
6,86  
6,67  
6,54  
6,35  
6,28  
6,23  
6,14  
6,06  
5,9  
5,9  
5,83  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
1 0  
1 1  
1 2  
Spracované na základe údajov zo zdroja: MPSVaR SR  
3 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, dostupné na: Miera evidovanej  
nezamestnanosti 2022, [cit. 12.2.2023]  
12  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
3. Zamestnanosť  
4
Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2022  
Zamestnanosť SR v pozitívnych číslach udržal nárast počtu pracujúcich v stavebníctve a vo  
väčšine odvetví služieb, to platilo v posledných troch mesiacoch roka aj za celý rok 2022.  
V najväčšom odvetví ekonomiky v priemysle však celý rok pracujúcich ubúdalo, vrchol sa  
prejavil v 4. štvrťroku, kedy v ňom medziročne ubudlo viac ako 64-tisíc pracujúcich.  
Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v poslednom štvrťroku  
2022 medziročne vzrástla o 0,4 %, počet pracujúcich v SR stúpol na viac ako 2 mil. 623-tisíc  
osôb. Nárast počtu pracujúcich trval už jeden a pol roka. Celková zamestnanosť SR po  
sezónnom očistení sa medzikvartálne (oproti 3. štvrťroku) zvýšila o 0,1 % na 2 mil. 606-tisíc  
pracujúcich.  
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva sa  
medziročne zvýšila o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,2 %. Porovnať aktuálne dáta  
o zamestnanosti v dlhšom časovom rade nie je možné, v roku 2021 došlo v dôsledku novej  
legislatívy EÚ k významným metodickým zmenám.  
Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky väčšina,10 odvetví, zaznamenala prírastok  
počtu pracujúcich. Za 4. štvrťrok 2022 v službách narástol počet pracujúcich o 57,5 tisíc  
pracovníkov, ale v troch výrobných odvetviach 47,4 tisíc pracovníkov ubudlo.  
Služby v snahe vyrovnať sa s nepriaznivými dôsledkami dvojročnej pandémie si udržali trend  
zvyšovania počtu pracujúcich, vo 4. štvrťroku evidovali medziročný nárast počtu pracujúcich  
o 3,6 %. V službách pracovalo 1 milión 645 tisíc osôb, čo bolo 63 % zo všetkých pracujúcich  
v SR.  
Z veľkých odvetví služieb zamestnávajúcich nad 150-tisíc ľudí medziročne najviac pracujúcich  
relatívne aj absolútne pribudlo v doprave a skladovaní (o 8,8 %), ďalej v zdravotníctve  
a sociálnych službách (o 6,3 %) a vo veľkoobchode a maloobchode (o 4,4 %). Vyššie prírastky  
nad 10 % zaznamenali aj niektoré malé odvetvia – finančné a poisťovacie činnosti, ako aj  
odborné, vedecké a technické činnosti, každému z nich tak medziročne pribudlo vyše 15-tisíc  
pracujúcich. Naopak, úbytok pracujúcich (takmer o 8 %) sa v rámci služieb prejavil vo verejnej  
správe vrátane sociálneho zabezpečenia a o necelých 7 % v ubytovacích a stravovacích  
službách.  
4 Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť v 4. štvrťroku a za rok 2022, [cit. 12.5.2023]  
13  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Z troch výrobných odvetví sa počet pracujúcich navýšil len v stavebníctve (o 9 %), čo  
predstavovalo zároveň najvyšší medziročný nárast počtu pracujúcich (o vyše 21-tisíc) zo  
všetkých odvetví ekonomiky. Tento rast však nedokázal vykompenzovať prudší úbytok počtu  
pracujúcich v priemysle a v pôdohospodárstve. V priemysle sa pokles počtu pracujúcich  
v posledných troch mesiacoch roka 2022 prehĺbil na 8,9 %, čo predstavovalo vyše 64-tisíc osôb.  
Úbytok počtu pracujúcich osôb v tomto podľa počtu pracujúcich najväčšom odvetví  
ekonomiky sa prehlbuje už tretí štvrťrok rok za sebou. Na konci roka 2022 v priemysle  
pracovalo takmer 657-tisíc zamestnancov a podnikateľov.  
Z regionálneho hľadiska počas 4. štvrťroku 2022 počet pracujúcich medziročne vzrástol  
v 5 z 8 krajov SR, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji - takmer o 7,6 % ( o 27,2 tis. osôb).  
Nepatrný rast si udržali aj Košický, Žilinský, Trnavský a Nitriansky kraj. Naopak,  
najdynamickejší pokles o viac než 3 % počtu pracujúcich evidoval Trenčiansky kraj. Úbytok  
počtu pracujúcich mali aj Prešovský a Banskobystrický kraj.  
5
Graf č. 7 : Počet pracujúcich štvrťrok 2022/ 2021 v %  
Najvyššiu mieru zamestnanosti mali regióny na západe a severozápade SR, vyššiu hodnotu  
ako 80 % dosiahli okrem Bratislavského aj Trnavský a Žilinský kraj. Najvýraznejšia zmena  
nastala v Košickom kraji, kde sa miera zamestnanosti vo 4. štvrťroku 2022 medziročne zvýšila  
5 Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť v 4. štvrťroku a za rok 2022, [cit. 12.5.2023]  
14  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
až o 3,8 p. b. na 72,5 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti má dlhodobo Prešovský kraj (necelých  
72 %). Za prácou do zahraničia dochádzalo vo 4. štvrťroku 2022 vyše 116-tisíc občanov  
Slovenska, čo bolo o 2,4 % viac než v rovnakom období r. 2021. Pracovali najmä v stavebníctve,  
v priemysle a v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Väčšina z nich pochádzala z Nitrianskeho  
kraja (takmer 25-tisíc osôb) a Prešovského kraja (takmer 24-tisíc osôb). Najvyšší medziročný  
nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mali Nitriansky a Košický kraj.  
Zamestnanosť v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021  
Počet pracujúcich v SR v súhrne za rok 2022 stúpol o vyše 43-tisíc osôb (o 1,7 %) na takmer  
2 mil. 604-tisíc osôb. Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa v 13 počet pracujúcich  
zvýšil. Aj na celoročnej úrovni bol pozitívny výsledok zamestnanosti dôsledkom prírastku  
počtu pracujúcich v službách o vyše 46-tisíc osôb (o 3 %). Vývoj zamestnanosti sa však súčasne  
spomalil úbytkom počtu pracujúcich vo vybraných výrobných odvetviach, najmä v priemysle.  
Najvýznamnejšie nárasty počtu pracujúcich boli v stavebníctve (o 6,2 %), spomedzi služieb  
napr. v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 14,8 %), ďalej vo finančných  
a poisťovacích činnostiach (o 10,4%). Naopak úbytok o viac ako 20 tisíc (o 2,9%) pracujúcich aj  
na celoročnej úrovni nastal v priemysle. Počty pracujúcich medziročne vzrástli v 5 krajoch SR,  
najvýraznejšie v Bratislavskom kraji (o 9,3 %). V troch krajoch sa prejavil úbytok počtu  
pracujúcich, najvýraznejší bol v Trenčianskom kraji (o 1,7 %). Miera zamestnanosti SR za celý  
rok 2022 stúpla o 2,1 p. b. na aktuálnych 76,7 %. Najdynamickejšie sa zmenila v Košickom  
kraji, kde narástla o 3,9 p. b. na 71,7 %. Počet osôb pracujúcich v zahraničí sa oproti roku 2021  
zvýšil o 3,6 %, do zahraničia za prácou dochádzalo 116-tisíc osôb.  
Graf č. 8: Zmena počtu pracujúcich v SR (medziročne v %)  
15  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
4.  
Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach  
6
Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v marci 2023  
Zamestnanosť sa zvýšila vo väčšine sledovaných sektorov, len v troch z nich prišlo k jej  
zníženiu. Rast nominálnych miezd naprieč ekonomikou mierne spomalil, ale zrýchlilo sa  
tempo poklesu reálnych miezd. Oproti minulému roku si mierne prilepšili len odvetvia  
s najnižšími zárobkami.  
Počet zamestnaných osôb sa zvýšil v marci 2023 v 6 spomedzi 10 sledovaných odvetví  
ekonomiky. Pokračoval výrazný rast zamestnanosti v odvetví ubytovania, pričom sa stále iba  
dopĺňali voľné pozície po zamestnancoch prepustených počas pandémie. V informáciách  
a komunikácii počet zamestnaných osôb vzrástol o 2,4 %, v reštauráciách a pohostinstvách  
o 1,1 %, v ostatných odvetviach ich rast neprekročil 1 %.  
Najväčší zamestnávateľ – priemysel mal zamestnanosť rovnakú ako v marci 2022, čím sa  
prerušilo rok trvajúce obdobie poklesu počtu zamestnancov. Rovnako ako vo februári  
pokračoval pokles zamestnaných osôb v troch odvetviach, a to vo vybraných trhových  
službách, veľkoobchode a v doprave a skladovaní.  
V prvom štvrťroku 2023 sa zvýšil počet zamestnaných osôb v 7 z 10 sledovaných odvetví.  
Najviac stúpol v ubytovaní o 7,1 %, nasledovalo odvetvie informácií a komunikácie s rastom  
o 2,5 %. V ostatných odvetviach zamestnanosť rástla do 1 %. Zamestnanosť medziročne nižšiu  
o 3 % mali vybrané trhové služby, veľkoobchod o 1,2 % a priemysel o 0,6 %.  
Medziročný vývoj priemernej mzdy  
Tak ako minulý mesiac najviac vzrástli mzdy v odvetviach s najnižšími zárobkami –  
v reštauráciách a pohostinstvách o 18 % na 700 eur, stavebníctve o 15 % na 1 000 eur  
a v ubytovaní o 15 % na 1 038 eur. Najpomalšie rástli mzdy v odvetví s dlhodobo najvyššími  
zárobkami, a to v informáciách a komunikácii o takmer 6 % na 2 617 eur. Vysoká inflácia  
i počas marca okresala nominálne zárobky, takže reálne mzdy boli medziročne nižšie v 7 z 10  
sledovaných odvetví. Najviac sa prepadli v informáciách a komunikácii o 7,8 %, v doprave  
a skladovaní o 5,7 % a v priemysle o 5,1 %. Reálna mzda sa zvýšila v činnostiach reštaurácií  
a pohostinstiev o 2,8 % a veľmi mierne v ubytovaní a v stavebníctve (zhodne o 0,2 %).  
2023, [cit. 12.5.2023]  
16  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 9: Priemerná reálna mesačná mzda v odvetviach (medziročná zmena v %)  
Nominálna mesačná mzda v prvom štvrťroku 2023 vzrástla vo všetkých sledovaných  
odvetviach, pričom vo väčšine odvetví rástla dvojciferným tempom. Najviac sa zvýšila  
v ubytovaní, až o jednu pätinu, najmenej v informáciách a komunikácii o 7,4 %. Reálne mzdy  
sa od začiatku roka zvýšili len ubytovaní o 5 % a činnostiach reštaurácii a pohostinstiev  
o 1,5 %. V ostatných ôsmich odvetviach prišlo k ich poklesu od 0,3 % v stavebníctve do 6,7 %  
v informáciách a komunikácii.  
7
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 4. štvrťroku a za rok 2022  
Priemerná mesačná mzda na Slovensku reálne klesá už štvrtý kvartál po sebe. Prudko sa  
zvyšujúca inflácia ju za celý rok znehodnotila o 4,5 % a na sklonku roka až o takmer 8 %.  
Priemerné hrubé zárobky v poslednom štvrťroku síce ďalej rástli, ale najpomalšie spomedzi  
všetkých kvartálov minulého roka.  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo 4. štvrťroku 2022  
vzrástla medziročne o 6,5 % na 1 418 eur. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere  
o 87 eur viac ako na konci roka 2021. Spotrebiteľské ceny sa však zvyšovali výrazne rýchlejším  
tempom a tak sa reálna mzda na Slovensku medziročne prepadla o 7,6 %, čo bolo najviac od  
2. štvrťroka 2000. Vtedy predstavoval pokles 8,4 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti  
3. štvrťroku 2022 vzrástla o 0,5 %.  
7 Štatistický úrad SR, dostupné na: Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR, [cit. 12.5.2023]  
17  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 10: Vývoj priemernej mesačnej mzdy (medziročná zmena v % štvrťroky)  
Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy v poslednom štvrťroku minulého roka  
zaznamenali takmer všetky sledované odvetvia hospodárstva. Výnimkou boli napr. pracujúci  
v zdravotníctve a sociálnej pomoci, ktorým mzdy v roku 2021 zvyšovali mimoriadne odmeny  
a nadčasy za prácu počas pandémie. Jednorazové odmeny vyplatené na konci roka 2021  
spôsobili medziročný pokles hrubých platov vo 4. štvrťroku 2022 aj zamestnancom v odvetví  
vzdelávania.  
Pracujúci v týchto dvoch odvetviach pocítili aj najvýraznejší prepad reálnej mzdy na úrovni  
14 až 15 %, teda takmer dvojnásobne vyšší ako bol priemer za celé hospodárstvo SR. Len  
minimálne (do 1,5 %) klesli reálne mzdy pracujúcim v oblasti nehnuteľností a v dvoch  
odvetviach s dlhodobo nízkymi zárobkami – v stavebníctve a tiež v ubytovacích a stravovacích  
službách. Tieto ekonomické činnosti zaznamenali totiž najvýraznejší, viac ako 13,5 % nárast  
priemernej nominálnej mzdy, ktorý tak dokázal z veľkej miery kompenzovať zamestnancom  
dopady inflácie.  
Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb počas 4. štvrťroku 2022 dokázal  
čeliť tempu inflácie len obchod, v ktorom sa nominálny rast miezd v posledných troch  
mesiacoch zdynamizoval na 10,6 % (na 1 329 eur). Reálny pokles platov dosiahol 4 %, čo bolo  
18  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
menej ako v priemere za celé hospodárstvo SR. V priemysle boli koncoročné odmeny menej  
štedré ako pred rokom, v dôsledku čoho bol nominálny rast miezd nižší ako predošlé  
štvrťroky, a to len na úrovni 6,4 %. Priemerná mzda v priemysle tak predstavovala  
v posledných troch mesiacoch minulého roka 1 494 eur, reálne jej hodnota klesla až o 7,6 %.  
Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,2 tisíca eur mali v odvetví informácie  
a komunikácia, v dodávke elektriny, plynu a pary. V desiatich zo 16 odvetví ekonomiky bola  
mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu  
mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (809 eur), ostatných činnostiach (966  
eur) a tiež v stavebníctve (987 eur). Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna  
mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 724 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od  
1 113 eur v Prešovskom kraji do 1 327 eur v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Vo všetkých  
krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najviac o 8,5 % v Trnavskom kraji. Po započítaní  
vplyvu inflácie však reálne mzda vo všetkých krajoch Slovenska klesla. Najmenej  
v Trnavskom kraji (o 5,8 %) a najviac v Košickom kraji (o 12,2 %).  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v roku 2022  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku 2022  
hodnotu 1 304 eur. Medziročne sa zvýšila o 7,7 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu  
minulého roka zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu. Reálna mzda klesla o 4,5 %. Naposledy sme  
zaznamenali pokles reálnej mzdy bezprostredne po finančnej kríze, teda v rokoch 2011 a 2012.  
Graf č. 11: Vývoj priemernej mesačnej mzdy (medziročná zmena v % štvrťroky)  
19  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých sledovaných odvetviach  
ekonomiky. Tempu inflácie však nedokázalo odolať žiadne. Reálne mzdy za celý rok 2022 sa  
najviac znížili pracujúcim v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 9,1 %) a tiež v odvetví  
vzdelávania (o 7,2 %). Naopak, najmenej medziročne poklesli reálne mzdy v umení, zábave  
a rekreácii (0,4 %) a tiež v stavebníctve (o 1 %). Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal  
rast miezd medziročne na úrovni 6,5 % (na 1 373 eur), reálne však mzdy klesli o 5,6 %.  
Graf č. 12: Priemerná mesačná mzda v roku 2022 v odvetviach s najvyššou zamestnanosťou  
(v eurách)  
20  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
5.  
Vývoj jadrovej a čistej inflácie  
8
Inflácia – indexy spotrebiteľských cien v apríli 2023  
Dynamika rastu spotrebiteľských cien po dvoch rokoch začala spomaľovať, v apríli sa tento  
trend prejavil konečne aj u potravín. Úroveň rastu cien pri bývaní s energiami sa vrátila na  
hodnoty z januára minulého roka, ceny pohonných hmôt sú o desatinu lacnejšie ako pred  
rokom.  
Medziročne inflácia v apríli klesla na úroveň 13,8 %, čo je úroveň naposledy zaznamenaná  
v júli minulého roka. Rast cien spomalil svoju dynamiku, v predošlých mesiacoch dosiahol  
maximum 15,4 % (v novembri a decembri 2022 a vo februári 2023). Spotrebiteľské ceny tovarov  
9
a služieb v apríli 2023 medzimesačne vzrástli o 0,6 %.  
Graf č. 13: Inflácia – vývoj spotrebiteľských cien v SR (v %)  
Medzimesačný vývoj – apríl 2023 v porovnaní s marcom 2023  
Ceny medzimesačne vzrástli vo všetkých 12 odborov (výdavkových skupín domácností),  
ktoré predstavujú kategórie výdavkov domácností. Najväčší vplyv na infláciu mal  
medzimesačný rast cien pohonných látok o 1,4 %, ktoré sa prejavili zvýšením cien v odbore  
doprava o 1,8 %. Z dopravných služieb vzrástla tiež cestná osobná doprava o 2,1%.  
8 Štatistický úrad SR, dostupné na: Inflácia – indexy spotrebiteľských cien v apríli 2023, [cit. 15.5.2023]  
9 Štatistický úrad SR, dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v apríli 2023, [cit. 15.5.2023]  
21  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
V porovnaní s marcom významne vzrástli tiež ceny tovarov a služieb na bežnú údržbu  
domácnosti a tovary krátkodobej spotreby, obe zhodne o 3,2 %.  
Pozitívnou informáciou bolo výrazne pribrzdenie dynamiky rastu cien potravín, v apríli zdraželi  
len o 0,3 %. Bol to najnižší medzimesačný nárast od októbra 2021. Spomedzi deviatich sledovaných  
potravinových skupín infláciu ovplyvnili najmä vyššie ceny chleba a obilnín o 1,2 %, mäsa o 1 %,  
a cukru a cukroviniek o 1,3 % . Pokles zaznamenali tri skupiny oleje a tuky o 2,4 % (maslo o 3,6 %),  
zelenina o 3,3 % a nepatrne po dlhom období aj mlieko, syry, vajcia (najmä vajcia o 1,1 %).  
Ceny v odbore bývanie a energie sa ustálili, medzimesačne vzrástli len nepatrne. Tento  
výsledok bol dôsledkom poklesu cien tepla a mierneho zlacnenia tuhých palív.  
Z ďalších váhovo menej významných položiek sa zvýšili ceny destilátov, farmaceutických  
výrobkov, predprimárneho a primárneho vzdelávania (školné v materskej škôlke  
a v školskom klube detí), služieb zubných lekárov, služieb osobnej starostlivosti.  
Index spotrebiteľských cien sa v apríli oproti marcu 2023 zvýšil v domácnostiach  
zamestnancov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,6 % a v domácnostiach  
dôchodcov o 0,5 %.  
Medziročný vývoj – apríl 2023 v porovnaní s aprílom 2022  
Inflácia sa po dlhom období rastu znížila na 13,8 %, čo ukazuje, že vrchol rastu cien na  
Slovensku bol aktuálne prekonaný. Stále však ide o vysoké hodnoty, aké tu neboli viac ako  
dve predošlé dekády.  
Vyššie ceny boli v 11 z 12 sledovaných výdavkových skupinách (odboroch) domácností, päť  
odborov dosiahlo medziročný rast vyšší ako 12 %. Odbor doprava klesol o 0,2 %.  
Ceny potravín, ktoré tvoria druhú najvýznamnejšiu položku vo výdavkoch slovenských  
domácností, rástli nepretržite viac ako dva roky, aktuálne mierne utlmili tempo rastu na  
26,1 %.  
Z 9 sledovaných skupín potravín až osem malo naďalej rast nad úrovňou 20%, výnimkou bolo  
ovocie, ktoré medziročne zdraželo o 13,3 %. Najvýznamnejšie bolo medziročné zvýšenie cien  
chleba a obilnín o 25,9 %, ďalej mäsa takmer o 25 % a súčasne mlieka, syrov a vajec o 32,9 %.  
Na druhom mieste z hľadiska vplyvu na infláciu je naďalej rast cien v odbore bývanie  
a energie, ten aktuálne klesol na hodnotu 12,3 %. Bývanie s energiami je najväčšou  
výdavkovou skupinou domácností SR. Z hľadiska vplyvu v tomto odbore medziročne  
najvýznamnejšie vzrástli ceny imputovaného nájomného o 10,8 % (v ktorom sa dlhodobom  
22  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
premieta vplyv rastu cien stavebných materiálov), s rastom cien plynu z januára tohto roka  
(11,9 %) a aktuálnym poklesom cien tepla na hodnotu 19,8 %.  
V odbore doprava ceny medziročne klesli o 0,2 % (naposledy bolo zníženie cien zaznamenané  
v januári 2021). Pozitívom bol hlavne fakt, že ceny pohonných látok boli v apríli medziročne  
nižšie o 9,1 %.  
Významný podiel na raste cien malo tiež 20% zdraženie v reštauráciách s ubytovaním, ktoré  
bolo ťahané najmä zvýšením cien závodného stravovania.  
Index spotrebiteľských cien sa v apríli 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov  
o 13,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 14,7 % a za domácnosti dôchodcov o 14,6 %.  
V súhrne za štyri mesiace roku 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 14,8 % (za  
domácnosti zamestnancov o 14,7 %, za nízkopríjmové domácnosti, za domácnosti dôchodcov  
zhodne o 15,7 %).  
Vývoj jadrovej a čistej inflácie  
Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 13,8 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 14,7  
% a čistá inflácia hodnotu 11,2 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 0,6 %  
a čistá inflácia hodnotu 0,7 %.  
Jadrová inflácia sleduje rast cenovej hladiny po vylúčení vplyvu zmien regulovaných cien  
(napr. ceny energií) a iných administratívnych opatrení (napríklad úprav daní a podobne).  
Čistá inflácia je jadrová inflácia bez zmien cien potravín.  
Tabuľka č. 3: Jadrová a čistá inflácia 2022 – oproti rovnakému obdobiu minulého roku v %  
23  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 14: Štruktúra výdavkov domácností rok 2023 (v %)  
24  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
6.  
Stavebná produkcia  
10  
Stavebná produkcia v marci 2023  
Po dvoch mesiacoch výrazného rastu sa slovenské stavebníctvo v marci prepadlo až  
o desatinu. Na negatívnom výsledku sa podpísali všetky zložky domácej stavebnej produkcie.  
Rast si udržala iba stavebná činnosť v zahraničí.  
Stavebná produkcia v marci 2023 dosiahla 481,9 mil. eur. Oproti marcu 2022 sa znížila  
o 10,1 %, čo bol najvyšší medziročný pokles v priebehu posledných dvoch rokov. Po  
zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia oproti predchádzajúcemu mesiacu  
nižšia o 10,4 %. Produkcia realizovaná firmami v tuzemsku, ktorá tvorila 90 % celkového  
výkonu stavebníctva, klesla v porovnaní s marcom 2022 až o 11,3 %. Prepad zaznamenala  
nielen nová výstavba o 5,4 %, ale aj stavebné práce na oprave a údržbe budov, ktoré boli  
medziročne nižšie o viac ako 20 %. Ostatné práce, ktoré tvoria najmenší podiel v rámci  
produkcie, poklesli takmer o tretinu. Práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba  
diaľnic, sa medziročne spomalili o 10,7 %, o 9 % poklesla aj výstavba budov. Práce v zahraničí  
sa na poklese stavebnej produkcie v marci 2023 nepodieľali, jediné si rovnako, ako vo februári,  
zachovali mierny rast o 2,2 %. Z celkovej produkcie tvorili iba 10 %.  
V prvom štvrťroku 2023 dosiahla stavebná produkcia objem 1,3 mld. eur a medziročne vzrástla  
o 2,8 %. Objem stavebných prác v tuzemsku vzrástol o 3,5 %, pričom domáca nová výstavba  
bola medziročne vyššia o takmer 9 %, ale opravy a údržba poklesli o 5 %. Stavebné práce  
v zahraničí boli oproti prvým trom mesiacom minulého roka nižšie o 3,7 %.  
Graf č. 15: Štruktúra stavebnej produkcie v roku 2022 (v % z celku)  
10 Štatistický úrad SR, dostupné na: Stavebná produkcia v marci 2023, [cit. 15.5.2023]  
25  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 16 Stavebná produkcia podnikov SR v stálych cenách, medziročne v %)  
Tabuľka č. 4: Stavebná produkcia v roku 2022  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
26  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
7.  
Vývoj cien vo výrobnej sfére11  
Ceny priemyselných výrobcov pre tu­zemský trh boli v marci 2023 medziročne vyššie o 27,7  
% a medzimesačne klesli o 1,3 %. Vývoj ovplyvnil podobne ako v predošlých mesiacoch najmä  
medziročný rast cien v dodávkach elektriny a plynu, ktoré stúpli na 60,1 %. Zo 16 sledovaných  
odvetví priemyslu sa medziročný rast cien prejavil v 13 a v ostatných 3 odvetviach ceny  
medziročne klesli. Vo váhovo dôležitých odvetviach slovenského priemyslu ceny vzrástli  
v produkcii dopravných prostriedkov o 11,1 %, a vo výrobe z gumy a plastu o 18,3 %. Naopak,  
medziročný pokles výrobných cien sa prejavil v produkcií kovov a kovových konštrukcií  
o 4,8 % a tiež v spracovaní ropných produktov o 2,6 %.  
Ceny priemyselných výrobcov na export boli medziročne vyššie o 9,1 %, medzimesačne stúpli  
o 1 %. V súhrne za tri mesiace roka 2023 boli ceny priemyselných výrobcov pre export vyššie  
ako pred rokom o 11 %.  
Výrobné ceny poľnohospodárskych výrobkov  
Ceny poľnohospodárskych výrobkov boli v marci medziročne vyššie o 21,5 %. Ceny rastlinných  
výrobkov boli o 6,9 % vyššie ako v rovnakom období minulého roka, ceny živočíšnych výrobkov  
vzrástli o 35,7 %. Z rastlinných výrobkov sa zvýšili najmä ceny zemiakov o 47,2 % a zo živočíšnych  
výrobkov sú dlhodobo medziročne drahšie najmä ceny slepačích konzumných vajec, aktuálne  
v marci o 77,7 % a ceny surového kravského mlieka o 36,5 %.  
V súhrne od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 26,4 %,  
vyššiu dynamiku rastu cien prejavujú živočíšne výrobky, ktoré sú drahšie približne o tretinu.  
Rastlinné výrobky v priemere dosiahli zvýšenie cien o 18 %.  
Výrobné ceny v stavebníctve  
Ceny stavebných prác v porovnaní s februárom 2023 vzrástli o 1,2 %, medziročný rast dosiahol  
15,1 %, v súhrne za tri mesiace roka 2023 stavebné práce vzrástli medziročne o 16,5 %.  
Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve boli medziročne vyššie o 9,4 %,  
v porovnaní s februárom 2023 vzrástli o 2,7 %. V súhrne od začiatku roka medziročný rast  
dosiahol 11,4 %.  
11 Štatistický úrad SR, Vývoj cien vo výrobnej sfére v marci 2023, [cit. 15.5.2023]  
27  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 17: Zmena cien vo výrobnej sfére (medziročne v %)  
Tabuľka č. 5: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov oproti rovnakému obdobiu minulého  
roka – mesačne (2023)  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Tabuľka č. 6: Priemerné ceny pohonných látok v SR – mesačne (2023)  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
28  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
8.  
Priemyselná produkcia  
12  
Priemyselná produkcia v marci 2023  
Aktuálne slovenský priemysel v marci 2023 vyprodukoval o 20 % vyššiu hodnotu ako  
priemerne v r. 2015. V dlhodobom porovnaní to bol však o štvrtinu nižší rast ako v marci 2021  
a súčasne nižší výkon ako v marci 2019 pred obdobím pandémie (v roku 2020 bol marec  
ovplyvnený zastaveniami výroby po nástupe pandémie). Porovnanie s priemerom r. 2015 (tzv.  
bázický index) umožňuje objektívne porovnať výkon v dlhšom časovom období.  
Graf č. 18: Najvýznamnejšie vplyvy na priemyselnú produkciu v marci 2023  
(medziročná zmena v %)  
Najvýznamnejší vplyv na priemysel mal medziročný dynamický rast rozhodujúcej výroby  
dopravných prostriedkov o 15,6 %, ktorý v marci utlmil súhrnný vplyv poklesov väčšiny  
z 15 sledovaných odvetví (špeciálnych zoskupení) priemyslu. Vo vyjadrení vplyvu  
prostredníctvom tzv. príspevkov, ktoré zohľadňujú tempo rastu/poklesu v kombinácii  
s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu a umožňujú hierarchizovať vplyvy jednotlivých  
odvetví, mala výroba dopravných prostriedkov vplyv plus 4,02 percentuálneho bodu (p. b.)  
k výsledku odvetvia. Pozitívne výsledok celého priemyslu ovplyvnil tiež rast podielovo  
významnejšej výroby kovov a kovových konštrukcií o 4,9 % (príspevok +0,58 p. b.).  
12 Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v marci 20223, [cit. 15.5.2023]  
29  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Pretrvala však výrazná rozkolísanosť medziročných rastov či poklesov jednotlivých štruktúr  
priemyslu. Celkovo  
4
odvetvia zaznamenali až dvojciferný medziročný pokles,  
najvýznamnejší bol štvrtinový pokles (o 24,8%) vo výrobe počítačov a elektroniky (príspevok  
- 0,58 p. b.). Priemysel brzdili tiež dvojciferné medziročné poklesy vo výrobe potravín  
a nápojov ako aj vo výrobe drevených a papierových výrobkov a v tlači.  
Z hľadiska členenia podľa hlavných priemyselných zoskupení o takmer 10 % medziročne  
stúpla produkcia investičných prostriedkov a o 7,6 % produkcia súvisiaca s energetikou.  
Ostatné tri zložky boli v medziročnom poklese, a to najmä produkcia predmetov dlhodobej  
spotreby o takmer 15 %. Mierne sa znížila produkcia predmetov krátkodobej spotreby aj  
medzispotreba. Medzimesačne (oproti februáru 2023) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa  
priemyselná produkcia zvýšila o 1,6 %.  
V súhrne za tri mesiace roka 2023 priemyselná produkcie medziročne klesla o 3,5 %.  
Najvýznamnejší vplyv mal rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,2 % (príspevok +1,84  
p. b.), ktorý s podporou miernejších rastov v ďalších piatich odvetviach priemyselnej výroby  
aspoň z časti kompenzoval poklesy väčšiny odvetví priemyselnej výroby či celého priemyslu  
s najvplyvnejším poklesom vo výrobe z gumy a plastu o 9,0 % (príspevok -0,90 p. b.).  
Tabuľka č. 7: Priemyselná produkcia (rovnaké obdobie minulého roku=100) – očistená – mesačne  
30  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
9.  
Vývoj cestovného ruchu  
13  
Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v marci 2023  
Celková návštevnosť ubytovacích zariadení cestovného ruchu na Slovensku v marci 2023  
medziročne vzrástla o tretinu na 403-tisíc osôb. Hostia strávili v zariadeniach cestovného  
ruchu viac ako 1 milión nocí, čo bolo o štvrtinu viac ako pred rokom. Priemerná doba pobytu  
bola 2,5 noci. Nárast ukazovateľov ubytovania ovplyvnila najmä nízka porovnávacia základňa  
z marca 2022, keď činnosť ubytovacích zariadení bola ovplyvnená dvojročnou pandémiou  
COVID-19. Jarné prázdniny pomohli navrátiť návštevnosť do predcovidovej úrovne,  
ubytovateľom do počtu marca 2019 chýbalo už len 7 % (31-tisíc) hostí.  
Graf č. 19: Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu SR (v tis. osôb)  
Dve tretiny ubytovaných, teda 263-tisíc osôb, tvorili domáci návštevníci. Najvyššiu domácu  
návštevnosť zaznamenali v marci turisticky významné kraje zamerané na zimný cestovný  
ruch na horách, a to Žilinský a Prešovský kraj a nasledoval Bratislavský kraj. Spolu tieto tri  
kraje tvorili 64 % domácej návštevnosti. Súčasne tieto tri spomedzi osem krajov SR už tento  
rok prekonali počty domácich hostí z marca 2019.  
15.5.2023]  
31  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf. č. 20: Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v rokoch 2018 až 2023  
(počet v tis. osôb)  
Ubytovacie služby počas tretieho mesiaca na Slovensku využilo tiež 140-tisíc zahraničných  
návštevníkov, išlo o 61 % medziročný nárast návštevnosti. Ich počet vzrástol medziročne vo  
všetkých krajoch s výnimkou Košického kraja, v Bratislavskom kraji sa ich počet dokonca  
zdvojnásobil.  
Vysoká dynamika rastu počtu cudzincov je dôsledkom návratu do normálu, zahraniční hostia  
evidovali výraznejšie prepady v čase pandémie. Počet cudzincov z roku 2019 v treťom mesiaci  
prekonal jediný Žilinský kraj. Najviac cudzincov navštívilo Bratislavský (58-tisíc), Žilinský  
(33-tisíc) a Prešovský kraj (14-tisíc zahraničných návštevníkov). Spolu tieto tri kraje tvorili tri  
štvrtiny celkovej zahraničnej návštevnosti.  
V súhrne za prvé tri mesiace roku 2023 sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu  
1,2-milióna hostí. Ide o medziročný 1,6-násobný nárast. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2019  
chýbalo už len 8 % celkovej návštevnosti. Zahraničná návštevnosť medziročne rástla  
dvojnásobne, domáca návštevnosť zaznamenala 1,4-násobný nárast.  
Vývoj tržieb a kapacít ubytovacích zariadení v 1.štvrťroku 2023  
Ubytovacie zariadenia dosiahli v prvom štvrťroku 2023 tržby (bez DPH) v hodnote 112 miliónov  
eur, ide o 67 % medziročný nárast. Porovnať ich hodnotu s predcovidovým rokom 2019 nie je  
možné, pretože došlo k metodickej zmene, od roku 2021 sa tržby uvádzajú bez DPH.  
32  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Prevažnú časť až 61 % vygenerovali domáci návštevníci. Spomedzi regiónov najvyššie tržby  
boli dosiahnuté v Žilinskom, Prešovskom a v Bratislavskom kraji, tieto tri kraje vytvorili 70 %  
podiel z tržieb v SR. Vo všetkých krajoch však nadpolovičnú väčšinu tržieb vytvorila domáca  
klientela, v jedinom Bratislavskom kraji to bolo cudzinci, vytvorili až 63 % z tržieb  
ubytovateľov. Tržby od zahraničných návštevníkov sa zdvojnásobili, mali výraznejšiu  
medziročnú dynamiku rastu ako rast tržieb od domácich hostí.  
V súhrne v prvom štvrťroku poskytovalo ubytovacie služby na Slovensku celkovo 4 450  
ubytovacích zariadení. Návštevníkom bolo k dispozícii 68-tisíc izieb a 181-tisíc lôžok (vrátane  
kempingových miest). Čisté využitie stálych lôžok dosiahlo 24,7 %, využitie izieb 29,3 %.  
V priemere v jednom dni bolo k dispozícii 58-tisíc izieb a 134-tisíc stálych lôžok.  
Tabuľka. č. 8: Počet návštevníkov ubytovacích zariadení a počet prenocovaní  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
33  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
10. Saldo štátneho rozpočtu  
Príjmy štátneho rozpočtu boli k 31.3.2023 vo výške 4 576 539 tis. eur, teda o 6 841 150 tis. eur  
vyššie ako počas marca minulého roku (3 892 389 tis. EUR), kým marcové výdavky 6 140 144  
tis. eur sú v porovnaní s vlaňajšími marcovými výdavkami (5 040 815 tis. eur) o 1 099 329 tis.  
14  
eur nižšie.  
Tabuľka. č. 9: Priebežné plnenie štátneho rozpočtu 2023 (v tis. eur)  
2023  
Ukazovateľ  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/  
Prebytok  
tis. EUR  
1 577 846  
2 717 405  
4 576 539  
26 699 184  
% plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
31.1.  
5,9110  
1 518 289  
3 855 832  
6 140 144  
35 040 556  
4,3330  
59 557  
-0,71415  
13,6581  
18,7452  
28.2.  
10,1786  
17,1411  
11,0039  
17,5230  
-1 138 427  
-1 563 605  
-8 341 372  
31.3.  
Štátny rozpočet  
roku 2023  
Tabuľka. č. 10: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v mesiacoch  
január až august 2022 a 2023 (v tis eur)  
Mesiac  
Príjmy  
2023  
Príjmy  
2022  
Výdavky  
2023  
Výdavky  
2022  
Schodok  
2023  
Schodok  
2022  
Január  
Február  
Marec  
1 577 846  
1 319 499  
1 518 289  
1 196 127  
59 557  
123 372  
2 717 405  
4 576 539  
1 908 000  
3 892 389  
3 855 832  
6 140 144  
3 068 116  
5 040 815  
-1 138 427  
-1 563 605  
- 1 160 115  
-1 148 426  
Graf č. 21: Príjmy štátneho rozpočtu v rokoch 2022 a 2023 (v tis. eur)  
Príjmy 2022 - 2023  
5 000 000  
4 000 000  
3 000 000  
2 000 000  
1 000 000  
0
2023  
2022  
34  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 22: Výdavky štátneho rozpočtu v rokoch 2022 a 2023 (v tis. eur)  
Výdavky 2022 - 2023  
7 000 000  
6 000 000  
5 000 000  
4 000 000  
3 000 000  
2 000 000  
1 000 000  
0
2023 2022  
Graf č. 23: Schodok štátneho rozpočtu v rokoch 2022 a 2023 (v tis. eur)  
Schodok 2022-2023  
500 000  
0
­500 000  
­1 000 000  
­1 500 000  
­2 000 000  
2023  
2022  
35  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Tabuľka. č. 11: Priebežné plnenie štátneho rozpočtu 2022 (v tis. eur)  
2022  
Ukazovateľ  
Príjmy  
% plnenia  
Výdavky  
% plnenia  
Schodok/  
Prebytok  
tis. EUR  
tis. eur  
tis. EUR  
% plnenia  
31.1.  
1 319 499  
1 908 000  
3 892 389  
5 233 058  
6 790 556  
8 744 992  
10 399 677  
11 923 726  
13 534 744  
15 124 247  
16 733 007  
19 029 702  
19 974 242  
6,6060  
1 190 406  
3 068 116  
5 040 815  
6 617 414  
8 335 667  
10 290 083  
11 689 099  
13 440 602  
14 854 319  
16 857 229  
19 347 830  
23 554 555  
25 447 760  
4,7003  
123 372  
- 2,2539  
21,1950  
20,9815  
25,2919  
28,2288  
28,2285  
23,5574  
27,7130  
24,1084  
31,6612  
47,7723  
82,6680  
28.2.  
9,5523  
12,0565  
19,8085  
26,0039  
32,7559  
40,4361  
45,9337  
52,8164  
58,3718  
66,2424  
76,0296  
92,5604  
-1 160 115  
-1 148 426  
-1 384 356  
-1 545 110  
-1 545 092  
-1 289 422  
-1 516 877  
-1 319 575  
-1 732 981  
-2 614 823  
-4 524 853  
-5 473 518  
31.3.  
19,4870  
26,1990  
33,9965  
43,7813  
52,0654  
59,6955  
67,7610  
75,7188  
83,7730  
95,2712  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
29.7.  
31.8.  
30.9.  
31.10.  
30.11.  
31.12.  
Štátny rozpočet  
roku 2022  
Spracované na základe údajov zo zdroja: Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
Tabuľka. č. 12: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v mesiacoch  
január až august 2021 a 2022 (v tis eur)  
Mesiac  
Príjmy  
2022  
Príjmy  
2021  
Výdavky  
2022  
Výdavky  
2021  
Schodok  
2022  
Schodok  
2021  
Január  
Február  
Marec  
1319499  
1 002 626  
1 196 127  
1 190 406  
123 372  
-187 779  
1 908 000  
3 892 389  
5 233 058  
6 790 556  
8 744 992  
10 399 677  
11 923 726  
13 534 744  
15 124 247  
16 733 007  
19 029 702  
1 864 058  
3 223 471  
4 397 682  
5 514 477  
7 583 915  
9 042 200  
10 330 332  
11 559 160  
12 993 906  
14 461 582  
17 197 298  
3 068 116  
5 040 815  
6 617 414  
8 335 667  
10 290 083  
11 689 099  
13 440 602  
14 854 319  
16 857 229  
19 347 830  
23 554 555  
3 043 388  
5 214 440  
7 025 856  
8 997 710  
11 001 915  
12 757 182  
1 4284 742  
15618526  
17697319  
19679388  
24211425  
- 1 160 115  
-1 148 426  
-1 384 356  
-1 545 110  
-1 545 092  
-1 289 422  
-1 516 877  
-1 319 575  
-1 732 981  
-2 614 823  
-4 524 853  
-1 179 330  
-1 990 968  
-2 628 174  
-3 483 232  
-3 418 001  
-3 714 983  
-39 54 410  
-4 059 366  
-4 703 413  
-5 217 806  
-7 014 126  
Apríl  
Máj  
Jún  
Júl  
August  
September  
Október  
November  
December  
Spracované na základe údajov zo zdroja: Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
36  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf č. 24: Príjmy štátneho rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 (v tis. eur)  
Príjmy 2021-2022  
20 000 000  
15 000 000  
10 000 000  
5 000 000  
0
2022  
2021  
Graf č. 25: Výdavky štátneho rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 (v tis. eur)  
Výdavky 2021-2022  
30 000 000  
20 000 000  
10 000 000  
0
2022  
2021  
Graf č. 26: Schodok štátneho rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 (v tis. eur)  
Schodok 2021-2022  
1 000 000  
0
­1 000 000  
­2 000 000  
­3 000 000  
­4 000 000  
­5 000 000  
­6 000 000  
­7 000 000  
­8 000 000  
2022  
2021  
Spracované na základe údajov zo zdroja: Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
37  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
11.  
Vývoj zahraničného obchodu  
15  
Vývoj zahraničného obchodu v januári 2023  
Zo Slovenska sa v januári 2023 podľa predbežných výsledkov vyviezol tovar v hodnote  
8,5 mld. eur, pri medziročnom raste o 10,7 %. Po mesiaci tak vývoz opäť dosiahol dvojciferný  
rast, ktorý prevládal väčšinu mesiacov minulého roka. Dovoz tovaru sa zvýšil o 10,3 % na  
8,9 mld. eur. Tempo rastu dovozu sa už štvrtý mesiac po sebe spomalilo. Saldo zahraničného  
obchodu bolo napriek tomu pasívne v objeme 408,4 mil. eur (o 10,6 mil. eur väčší deficit ako  
v januári 2022). Všetky ukazovatele zahraničného obchodu sú vykazované v bežných cenách  
a ide o hodnoty, do ktorých je zahrnutá aj hodnota služieb spojených s dodaním tovaru na  
hranicu vyvážajúcej krajiny.  
Graf. č. 27: Kumulatívne saldo v rokoch 2011 až 2022 (v mld. eur)  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast sedem z nich. Najvýraznejší  
vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu  
– Stroje a prepravné zariadenia (SITC 7), kam patrí aj vývoz automobilov. Hodnota  
vyvezeného tovaru v tejto triede bola medziročne vyššia o 17,8 %. Väčšina strojov  
a prepravných zariadení (73 %) smerovala zo Slovenska na trhy EÚ, medziročne vývoz  
vzrástol o 10,5 %. Výraznejšie, až o 43,6 % sa zvýšila hodnota vyvezeného tovaru v tejto triede  
do zvyšku sveta.  
15 Štatistický úrad SR, dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v januári 2023, [cit. 12.5.2023]  
38  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
V štruktúre dovozu vykázalo z desiatich tried medziročný nárast šesť z nich. Na raste  
celkového dovozu sa významne podieľalo zvýšenie dovozu motorových vozidiel a ich  
súčiastok a tiež dovoz smartfónov, ktoré patria do najobchodovanejšej triedy – Stroje  
a prepravné zariadenia. Po 23 mesiacoch bola prvýkrát hodnota dovozu v triede Minerálne  
palivá (SITC 3), kam patrí dovoz zemného plynu, ropy a elektrickej energie, medziročne nižšia.  
Vývoz do členských štátov EÚ v januári 2023 medziročne vzrástol o 5,6 % a z celkového  
vývozu tvoril podiel 78,8 %. Dovoz z členských štátov EÚ sa na celkovom dovoze podieľal  
61,9 % a medziročne vzrástol o 16,9 %.  
Vývoz do nečlenských krajín EÚ v januári 2023 oproti januáru roku 2022 vzrástol o 35,3 %  
a z celkového vývozu tvoril podiel 21,2 %. Dovoz z nečlenských krajín EÚ sa na celkovom  
dovoze podieľal 38,1 % a medziročne vzrástol o 1,1 %.  
Najviac obchodovaná trieda SITC v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné  
zariadenia s podielom 61 % na celkovom vývoze a 45,7 % na celkovom dovoze.  
Sezónne očistené údaje zahraničného obchodu  
Po sezónnom očistení údajov v januári 2023 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 8,9 mld.  
eur, pri medziročnom raste o 7,8 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 6,9 % na 9,4 mld. eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 417,5 mil. eur (o 41,6 mil. eur menší deficit  
ako v januári 2022).  
16  
Vývoj zahraničného obchodu v decembri a za dvanásť mesiacov roku 2022  
Deficit zahraničného obchodu Slovenska vystúpil v roku 2022 na rekordných 4,3 miliárd eur  
Slovensko vykázalo pasívne saldo zahraničného obchodu na celoročnej báze naposledy v roku  
2008, keď dosiahlo necelých 760 mil. eur. Za novým rekordným schodkom roka 2022 sa  
skrývalo výrazné zvýšenie dovozu počas celého minulého roka, spôsobené najmä vysokými  
hodnotami dovezeného zemného plynu, elektriny a ropy. Rast importu bol tak vysoký, že  
úplne zatienil zvýšenie exportu, ktorého hodnota bola taktiež rekordná.  
Zahraničný obchod Slovenska v roku 2022 zaznamenal úplný zvrat vo svojom vývoji. Celých  
14 rokov vývoz tovaru prevyšoval dovoz, vlani však bilancia skončila vysokým mínusom.  
Slovensko zaznamenalo zápornú obchodnú bilanciu zahraničného obchodu, teda dovoz  
výrazne prevýšil hodnotu vývozu až o 4,3 mld. eur.  
[cit. 12.5.2023]  
39  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf. č. 28: Kumulatívne saldo v rokoch 2011 až 2022 (v mld. eur)  
Spracované na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Podľa predbežných údajov celkový vývoz tovaru zo Slovenska za celý rok vzrástol  
o 16,1 % a celkový dovoz do SR sa zvýšil o takmer štvrtinu (o 23,6 %). Kým minuloročný rast  
vývozu sa v porovnaní s rokom 2021 zmiernil, dovoz naopak rástol rýchlejšie ako v roku 2021.  
Hodnoty exportu aj importu prekročili hranicu 100 mld. eur, čo predstavuje najvyšší objem od  
realizácie súčasnej metodiky zahraničného obchodu (od r. 2010). Všetky ukazovatele  
zahraničného obchodu sú vykazované v bežných cenách a ide o hodnoty vrátane služieb  
spojených s dodaním tovaru na hranicu vyvážajúcej krajiny.  
Stroje a prepravné zariadenia vrátane áut s takmer 11 % rastom vývozu  
Na celoročnej báze vykázalo až dvojciferné rasty všetkých 10 tried v štruktúre exportu.  
Najväčší vplyv na zvýšení vývozu tovaru zo Slovenska mala najviac obchodovaná trieda  
v zahraničnom obchode SR – Stroje a prepravné zariadenia (SITC 7), kam patrí aj vývoz áut.  
Kým v rokoch 2020 a 2021 protipandemické opatrenia v krajine obmedzili načas výrobu  
vozidiel, vlani musel zase slovenský automotive zápasiť s problémami v dodávateľských  
reťazcoch. Napriek tomu hodnota vyvezených strojov a prepravných zariadení medziročne  
vzrástla o takmer 11 %, čo bolo najvyšší rast za posledných desať rokov. Mierne sa však  
znížil ich podiel na celkovom exporte. Kým v roku 2021 predstavoval približne 61 %, vlani  
tvorili stroje a prepravné zariadenia necelých 58 % z celkového vývozu. Hodnotu  
40  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
vyvezeného tovaru v roku 2022 pozitívne ovplyvnil aj o 88 % vyšší vývoz štvrtej  
najobchodovanejšej triedy v štruktúre vývozu – Minerálnych palív (SITC 3), pod ktorú patrí  
napríklad export elektriny a ropných výrobkov. Absolútna väčšina, až 80 % vyvážaných  
tovarov smerovala do členských štátov EÚ a objem tohto vývozu medziročne vzrástol  
o takmer 17 %. Ostatok tvoril vývoz do krajín mimo EÚ , ktorý medziročne vzrástol o viac  
ako 14 %. Aj na strane dovozu sa medziročný nárast prejavil vo všetkých 10 tovarových  
triedach. Výrazný vplyv na rekordne vysoký import mali predovšetkým rastúce ceny  
vybraných energetických komodít. Viac ako dvojnásobná hodnota dovozu v triede  
Minerálne palivá, medzi ktoré patrí dovoz zemného plynu, ropy a elektrickej energie,  
najvýraznejšie prispela k rastu celkového dovozu v roku 2022. Významne sa podieľala na  
raste dovozu aj najobchodovanejšia trieda – Stroje a prepravné zariadenia. Dovoz strojov  
a prepravných zariadení, ktorý tvoril vlani takmer44 % podiel na celkovom dovoze,  
medziročne vzrástol o vyše 12 %. Dovoz tovaru z členských štátov EÚ sa na celkovom  
dovoze podieľal vyše 62 % a medziročne vzrástol o takmer pätinu. Dovoz zo zvyšku sveta  
medziročne vzrástol o približne 31 %.  
Vývoj zahraničného obchodu v decembri 2022 v porovnaní s decembrom 2021  
Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v decembri 2022 podľa predbežných  
výsledkov hodnotu 7,7 mld. eur, pri medziročnom raste o 1,1 %. Bol to najnižší rast za celých  
12 mesiacov minulého roka. Aj celkový dovoz tovaru zaznamenal najnižší nárast roka, ale jeho  
hodnota medziročne vzrástla až o 14,3 % na 9 mld. eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo  
pasívne v objeme 1,3 mld. eur, o 1 mld. eur väčší deficit ako v decembri 2021. V poslednom  
mesiaci minulého roka dosiahlo medziročný rast vývozu len päť z desiatich tried zahraničného  
obchodu, kým pri dovoze vykázalo medziročný nárast osem tried. Rast exportu podporil vyšší  
vývoz minerálnych palív. Vyššiemu nárastu celkového exportu zabránil pokles hodnoty  
vyvezených trhových výrobkov, či strojov a prepravných zariadení. Stroje a prepravné  
zariadenia vrátane áut zaznamenali medziročný pokles po siedmich mesiacoch rastu.  
Významný podiel na dovoze malo aj na konci roka zvýšenie hodnoty nakúpeného zemného  
plynu a súčastí motorových vozidiel.  
41  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
Graf. č. 29: Mesačné saldo v rokoch 2020 až 2022 (v mil. eur)  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Sezónne očistené údaje zahraničného obchodu v decembri 2022  
Po sezónnom očistení údajov v decembri 2022 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 8,7  
mld. eur, pri medziročnom raste o 3,6 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 17,6 % na 9,7 mld.  
eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 995,7 mil. eur.  
Tabuľka. č. 13: Zahraničný obchod podľa mesiacov v roku 2023  
42  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022 2023)  
12. Použité zdroje  
1. Štatistický úrad SR, dostupné na: Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2022, [cit.  
16.5.2023]  
2. Štatistický úrad SR, dostupné na: Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2022, [cit. 12.5.2023]  
3. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, dostupné na:  
4. Štatistický úrad SR, dostupné na: Zamestnanosť v 4. štvrťroku a za rok 2022, [cit.  
12.5.2023]  
hospodárstve SR, [cit. 12.5.2023]  
[cit. 15.5.2023]  
8. Štatistický úrad SR, dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v apríly 2023, [cit.  
15.5.2023]  
9. Štatistický úrad SR, dostupné na: Stavebná produkcia v marci 2023, [cit. 15.5.2023]  
10. Štatistický úrad SR, , dostupné na: Vývoj cien vo výrobnej sfére v marci 2023, [cit.  
15.5.2023]  
11. Štatistický úrad SR, , dostupné na: Priemyselná produkcia v marci 20223, [cit.  
15.5.2023]  
14. Štatistický úrad SR, dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v januári 2023, [cit.  
12.5.2023]  
43