Program

stability

Slovenskej

republiky

na

roky

2023

až

2026

apríl

2023

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

2

2,4

ZHRNUTIE

Program

stability

na

roky

2023-2026

počíta

s

pozvoľným

oživením

hospodárskeho

rastu,

popri

miernom

ústupe

naďalej

zvýšenej

neistoty

.

Slovenská

ekonomika

sa

v

čase

energetickej

a

inflačnej

krízy

vyhne

recesii.

HDP

stúpne

v

tomto

roku

o

1,3

%,

čím

sa

zároveň

dostane

výraznejšie

nad

pred-pandemickú

úroveň.

Napriek

rastu

cien

hospodárstvo

potiahne

domáci

dopyt

podporený

stanovenými

stropmi

cien

energií

a

čerpaním

zdrojov

z

EÚ.

Investície

zo

štrukturálnych

fondov

EÚ

a

Plánu

obnovy

a

odolnosti

pomôžu

naštartovať

podchladenú

ekonomiku.

Trh

práce

ostane

odolný,

aj

keď

dynamika

tvorby

pracovných

miest

bude

mierna.

Inflácia

ustúpi

v

tomto

roku

k

10

%

a

reálne

mzdy

mierne

porastú.

Od

budúceho

roku

čaká

slovenskú

ekonomiku

silnejšie

oživenie

podporené

vývojom

v

eurozóne

a

teda

aj

vyšším

výkonom

nášho

exportu.

Rast

ekonomiky

v

najbližších

troch

rokoch

v

priemere

nad

2

%

bude

mierne

tlmiť

plánovaná

konsolidácia

verejných

financií.

Pre

ekonomiku

ostávajú

miernym

rizikom

ceny

energií

pre

firmy,

kde

neistotu

udržuje

aj

pokračujúca

vojna

na

Ukrajine.

Pre

domácu

ekonomiku

je

rizikom

aj

slabšie

čerpanie

prostriedkov

Plánu

obnovy

a

odolnosti,

ktoré

by

v

pesimistickom

scenári

odkrojilo

polovicu

z

očakávaného

ekonomického

rastu

v

tomto

aj

v

budúcom

roku.

Kým

v

minulom

roku

deficit

hospodárenia

verejnej

správy

prudko

klesol

na

2

%

HDP,

v

tomto

roku

už

najmä

v

dôsledku

veľkého

objemu

energetických

kompenzácii

vystúpi

nad

6

%

HDP

.

Zatiaľ

čo

príjmy

verejnej

správy

rástli

už

v

minulom

roku

medziročne

dvojciferným

tempom,

vývoj

výdavkov

bol

ešte

tlmený.

Vysoké

výdavky

kvôli

pandémii

COVID-19

postupne

odznievali

a

oproti

roku

2021

boli

už

len

približne

štvrtinové.

Pomalší

bol

v

roku

2022

aj

rast

mzdových

a

sociálnych

výdavkov.

Tie

v

zmysle

existujúcej

legislatívy

dobiehajú

infláciu

až

približne

s

ročným

oneskorením.

V

tomto

roku

sa

aj

preto

odhaduje

výraznejší

nárast

nominálneho

deficitu,

z

2,0

na

6,3

%

HDP.

Nad

rámec

pôsobenia

existujúcej

legislatívy

vláda

výrazne

navýšila

energetickú

pomoc

pre

firmy

a

domácnosti.

Dočasné

opatrenia

vlády

tlmiace

rast

cien

sa

odhadujú

po

očistení

o

zdroje

krytia

v

objeme

1,7

%

HDP.

Za

zvýšením

deficitu

sú

do

značnej

miery

aj

nové

výdavky

nesúvisiace

priamo

s

energetickou

krízou.

Trvalé

opatrenia

v

rámci

rodinnej

politiky,

najmä

zvýšenie

daňového

bonusu

a

prídavkov

na

deti,

opätovné

zavedenie

obedov

zadarmo

a

zavedenie

tzv.

rodičovského

bonusu,

prehĺbia

schodok

o

viac

než

1

%

HDP.

Ďalšími

dôvodmi

sú

zvýšenie

miezd

v

zdravotníctve,

či

znížená

sadzba

DPH

pre

vybrané

sektory

gastronómie,

športu

a

cestovného

ruchu.

Fiškálna

politika

bude

v

tomto

roku

expanzívna

aj

pod

vplyvom

prudkého

rastu

výdavkov

na

obranu.

Vzhľadom

na

úroveň

deficitu

a

trend

zadlženia

bude

potrebná

konsolidácia

verejných

financií

v

objeme

takmer

2,8

%

HDP

do

najbližších

troch

rokov.

Na

horizonte

Programu

stability

sa

navrhuje

pokles

nominálneho

deficitu

o

takmer

dve

tretiny,

z

aktuálnych

vyše

6

%

HDP

blízko

k

2

%

HDP

do

roku

2026.

Tým

sa

naplní

aj

základná

myšlienka

aktuálne

sa

meniacich

európskych

pravidiel,

ktorá

spočíva

v

predstavení

udržateľného

vývoja

dlhu

.

Bez

reakcie

by

hrubý

dlh

v

najbližších

troch

rokoch

rástol.

Pod

úrovňou

60

%

HDP

sa

stabilizuje

len

za

predpokladu

naplnenia

rozpočtových

cieľov

deficitu.

Diskusia

o

podobe

konkrétnych

konsolidačných

opatrení

v

objeme

2,8

%

HDP

do

najbližších

troch

rokov

ostáva

v

kontexte

nástupu

nového

volebného

obdobia

v

rukách

nasledujúcej

vlády.

Plánovaný

deficit

hospodárenia

verejnej

správy

(%

HDP)

Prognóza

dlhu

verejnej

správy

(%

HDP)

Štrukturálny

deficit

Cyklická

zložka

Dočasné

opatrenia:

COVID19

Dočasné

opatrenia:

Ostatné

Dočasné

opatrenia:

vojna

na

Ukrajine

Dočasné

opatrenia:

Energo-pomoc

Deficit

verejnej

správy

Aktuálny

rozpočet

verejnej

správy

Potreba

7,0

6,0

5,0

4,0

3,0

2,0

1,0

0,0

5,4

5,4

1,5

6,3

0,8

konsolidačných

opatrení

3,9

3,2

2,2

3,4

3,2

-1,0

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Zdroj:

MF

SR,

Eurostat

7

0

6

5

6

0

5

5

5

0

4

5

4

0

3

5

Hrubý

dlh

po

splnení

cieľov

rozpočtu

Hrubý

dlh

(aktuálny

rozpočet

verejnej

správy)

Horné

a

spodné

sankčné

pásma

58,9

61,0

57,8

58,5

57,7

54,7

58,7

57,1

48,0

30

28,6

25

20

4,3

2,0

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2,5

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

3

Nepriaznivé

hodnoty

indikátora

dlhodobej

udržateľnosti

v

pásme

vysokého

rizika

potvrdzujú

potrebu

konsolidácie

a

reforiem

aj

za

horizontom

Programu

stability

po

roku

2026.

Indikátor

dlhodobej

udržateľnosti

S2

s

hodnotou

9,2

%

HDP

ostáva

v

pásme

vysokého

rizika.

Po

naplnení

rozpočtových

cieľov

do

roku

2026

sa

jeho

hodnota

len

priblíži

k

pásmu

stredného

rizika.

Zároveň,

hoci

vláda

schválila

v

minulom

roku

reformy

v

dôchodkoch

zlepšujúcich

indikátor

S2

o

približne

1,6

p.

b.,

na

úplnú

stabilizáciu

verejných

financií

bude

aj

po

roku

2026

potrebná

kombinácia

ďalšieho

zvyšovania

príjmov,

znižovania

výdavkov

a

zásadnejších

štrukturálnych

reforiem.

Dlhodobú

udržateľnosť

verejných

financií

môžu

výraznejšie

podporiť

aj

štrukturálne

reformy

na

naštartovanie

ekonomického

rastu,

ktorú

sú

súčasťou

Plánu

obnovy

a

odolnosti.

Najväčšie

výzvy

brzdiace

ekonomickú

konvergenciu

Slovenska

sa

týkajú

vzdelávania,

trhu

práce

a

alokačnej

efektívnosti.

S

cieľom

zvýšenia

inkluzívnosti

vzdelávacieho

systému

bude

zavedený

právny

nárok

na

miesto

v

materskej

škole

spojený

s

dobudovaním

chýbajúcich

kapacít

materských

škôl.

Prijatie

novej

verzie

kurikula

pre

všetky

cykly

základných

škôl

cieli

zlepšenie

gramotnosti

a

zručností

detí

potrebných

pre

21.

storočie.

Profiláciu

a

diverzifikáciu

vysokých

škôl

podporí

zavedenie

výkonnostných

zmlúv.

Problém

s

nedostatkom

pracovnej

sily

cielia

opatrenia

znižujúce

bariéry

vstupu

vysokokvalifikovaných

zahraničných

pracovníkov

na

trh

práce.

Zavedenie

nového

príspevku

na

rekvalifikáciu

uchádzača

o

zamestnanie

podporí

investície

do

zručností

dopytovaných

na

pracovnom

trhu.

Chystané

opatrenia

zlepšujúce

kvalitu

inštitúcií

a

podnikateľského

prostredia

majú

potenciál

zvýšiť

alokačnú

efektívnosť

v

ekonomike.

Reforma

súdnej

mapy

a

na

ňu

naviazaná

špecializácia

sudcov

by

mala

priniesť

zrýchlenie

súdnych

konaní

a

kvalitnejšie

rozhodnutia.

Elektronizácia

a

zjednotenie

insolvenčných

procesov

spolu

s

prijatím

ďalším

anti-

byrokratických

balíčkov

znížia

administratívne

bariéry

podnikania.

Program

stability

je

hlavný

strednodobý

rozpočtový

dokument

Slovenskej

republiky

.

Slovensko

týmto

dodržiava

povinnosť

vymedzenú

v

článku

4

nariadenia

Rady

(EÚ)

473/2013.

Program

stability

na

roky

2023-2026

bol

schválený

vládou

26.

apríla

2023

a

prerokovaný

bude

aj

poslancami

Národnej

rady

Slovenskej

republiky.

Program

stability

je

založený

na

januárovej

prognóze

Výboru

pre

makroekonomické

prognózy

a

marcovej

prognóze

Výboru

pre

daňové

prognózy.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

4

OBSAH

1

EKONOMICKÝ

VÝHĽAD

A

PREDPOKLADY

.............................................................................................

7

1.1

Strednodobá

prognóza

vývoja

ekonomiky

na

roky

2023

až

2026

............................................................

7

1.2

Cyklický

vývoj

ekonomiky

...................................................................................................................

11

1.3

Porovnanie

prognóz

slovenskej

ekonomiky

MF

SR

s

prognózami

ostatných

inštitúcií

................................

12

1.4

Rizikový

scenár

....................................................................................................................................

12

2

AKTUÁLNA

POZÍCIA

VEREJNÝCH

FINANCIÍ

........................................................................................

14

2.1

Saldo

verejnej

správy

v

roku

2022

.....................................................................................................

15

2.2

Aktuálny

vývoj

verejných

financií

.......................................................................................................

18

3

CIELE

ROZPOČTU

......................................................................................................................................

23

3.1

Stanovenie

rozpočtových

cieľov

salda

hospodárenia

verejnej

správy

..................................................

23

3.2

Vývoj

jednotlivých

rozpočtových

položiek

v

aktuálne

zostavenom

fiškálnom

rámci

.....................................

26

3.3

Hrubý

dlh

verejnej

správy

....................................................................................................................

27

3.4

Udržateľnosť

verejných

financií

.................................................................................................

28

4

ŠTRUKTURÁLNE

POLITIKY

A

INŠTITUCIONÁLNE

ASPEKTY

VEREJNÝCH

FINANCIÍ

...................................

33

4.1

Štrukturálne

reformy

............................................................................................................................

33

4.2

Inštitucionálne

reformy

verejných

financií

.........................................................................................

34

PRÍLOHY

.................................................................................................................................................................

39

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

5

ZOZNAM

BOXOV,

TABULIEK

A

GRAFOV

BOX

1

–

Odhad

vplyvov

plánu

obnovy

na

slovenskú

ekonomiku

v

strednodobom

horizonte

.........................................

8

BOX

2

–

Predpoklady

externého

prostredia

............................................................................................................................

10

BOX

3

–

Výdavky

vyvolané

vojenským

konfliktom

na

Ukrajine

...........................................................................................

16

BOX

4

–

Opatrenia

vlády

prijaté

v

reakcii

na

rast

cien

..........................................................................................................

19

BOX

5

–

Reforma

fiškálnych

pravidiel

EÚ

...............................................................................................................................

25

BOX

6

–

Rozdiely

pri

výpočte

indikátoru

S2

medzi

Európskou

komisiou

a

MF

SR

........................................................

30

BOX

7

–

Investície

v

súlade

s

hodnotou

za

peniaze

.............................................................................................................

36

BOX

8

–

Stav

vypracovania

investičných

stratégií

.................................................................................................................

37

TABUĽKA

1

–

Prognóza

vybraných

indikátorov

vývoja

ekonomiky

SR

pre

roky

2023

až

2026

.....................................

7

TABUĽKA

2

–

Predpoklady

realizácie

výdavkov

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti

SR

z

prognózy

(mil.

eur,

bez

DPH)

.

8

TABUĽKA

3

–

Vplyvy

realizácie

Plánu

obnovy

a

odolnosti

SR

zahrnuté

v

prognóze

.......................................................

8

TABUĽKA

4

–

Príspevky

výrobných

faktorov

k

rastu

potenciálneho

produktu

-

prístup

MF

SR

...................................

11

T

A

B

U

Ľ

K

A

5

–

Vývoj

produkčnej

medzery

–

prístup

MF

SR

..........................................................................................

12

TABUĽKA

6

–

Porovnanie

prognóz

slovenskej

ekonomiky

MF

SR

a

ostatných

inštitúcií

..............................................

12

TABUĽKA

7

–

Rizikový

scenár

slabšieho

čerpania

Plánu

obnovy

a

odolnosti

................................................................

13

TABUĽKA

8

–

Hlavné

opatrenia

vlády

vysvetľujúce

medziročnú

zmenu

deficitu

(v

%

HDP)

........................................

14

TABUĽKA

9

–

Výdavky

vyvolané

vojnou

na

Ukrajine

(mil.

eur)

..........................................................................................

16

TABUĽKA

10

–

Opatrenia

prijaté

vládou

v

boji

s

energetickou

krízou

s

vplyvom

na

rozpočet

.....................................

21

TABUĽKA

11

–

15

najväčších

investičných

projektov

v

roku

2023

v

hotovostnom

čerpaní

(mil.

eur)

........................

21

TABUĽKA

12

–

Fiškálne

pravidlá

ovplyvňujúce

tvorbu

Programu

stability

.......................................................................

23

TABUĽKA

13

–

Plánované

konsolidačné

úsilie

(ESA

2010,

%

HDP)

................................................................................

24

TABUĽKA

14

–

Predpokladaná

požiadavka

na

štrukturálnu

konsolidáciu

reformovaných

pravidiel

EÚ

a

výdavkových

limitov

(navrhované

obdobie

2025-2028)

....................................................................................................

26

TABUĽKA

15

–

Vývoj

jednotlivých

príjmových

a

výdavkových

položiek

predpokladaný

v

Programe

stability

(ESA

2010,

%

HDP)

...............................................................................................................................................................................

2

6

TABUĽKA

16

–

Výdavky

verejnej

správy

podľa

klasifikácie

COFOG

(%

HDP)

...............................................................

27

TABUĽKA

17

–

Rozklad

indikátora

S2

v

roku

2023

a

2026

(%

HDP)

...............................................................................

29

TABUĽKA

18

(Tabuľka

1a)

–

Makroekonomický

prehľad

(ESA

2010,

mld.

eur)

.............................................................

39

TABUĽKA

19

(Tabuľka

1b)

–

Cenový

vývoj

(ESA

2010)

......................................................................................................

39

TABUĽKA

20

(Tabuľka

1c)

–

Ukazovatele

trhu

práce

(ESA

2010)

....................................................................................

39

TABUĽKA

21

(Tabuľka

1d)

–

Sektorová

bilancia

(ESA

2010,

%

HDP)

.............................................................................

40

TABUĽKA

22

(Tabuľka

2a)

–

Vývoj

rozpočtov

verejnej

správy

...........................................................................................

40

TABUĽKA

23

(Tabuľka

2b)

–

Scenár

nezmenených

politík

.................................................................................................

41

TABUĽKA

24

(Tabuľka

2c)

–

Výdavky

vylúčené

z

výdavkového

agregátu

......................................................................

41

TABUĽKA

25

(Tabuľka

3)

–

Výdavky

verejnej

správy

(%

HDP)

.........................................................................................

41

TABUĽKA

26

(Tabuľka

4)

–

Vývoj

dlhu

verejnej

správy

(%

HDP)

......................................................................................

42

TABUĽKA

27

(Tabuľka

5)

–

Cyklický

vývoj

.............................................................................................................................

42

TABUĽKA

28

(Tabuľka

6)

–

Porovnanie

predchádzajúcej

a

aktualizovanej

prognózy

...................................................

42

TABUĽKA

29

(Tabuľka

7)

–

Dlhodobá

udržateľnosť

verejných

financií

(%

HDP)

...........................................................

43

TABUĽKA

30

(Tabuľka

7a)

–

Podmienené

záväzky

..............................................................................................................

43

TABUĽKA

31

(Tabuľka

8)

–

Základné

predpoklady

...............................................................................................................

44

TABUĽKA

32

(Tabuľka

9a)

–

Vplyv

Plánu

obnovy

(granty)*

................................................................................................

44

TABUĽKA

33

(Tabuľka

9b)

–

Vplyv

Plánu

obnovy

(pôžičky)

...............................................................................................

44

TABUĽKA

34

–

Stav

vládnych

záruk

(%

HDP)

.......................................................................................................................

45

TABUĽKA

35

–

Zoznam

opatrení

prijatých

v

boji

proti

koronavírusu

(rok

2023

je

odhad

do

konca

roka)

..................

46

TABUĽKA

36

–

Zoznam

jednorazových

a

dočasných

opatrení

...........................................................................................

48

TABUĽKA

37

–

Diskrečné

príjmové

opatrenia

–

medziročné

vplyvy

opatrení

(mil.

eur,

ESA2010)

.............................

49

TABUĽKA

38

–

Diskrečné

výdavkové

opatrenia

–

medziročné

vplyvy

opatrení

(mil.

eur,

ESA2010)

.........................

50

TABUĽKA

39

–

Hotovostné

vplyvy

na

zmenu

nominálneho

hrubého

dlhu

verejnej

správy

(v

mil.

eur)

......................

51

TABUĽKA

40

–

Predpoklady

MF

SR

pre

výpočet

indikátora

udržateľnosti

S1

................................................................

52

TABUĽKA

41

–

Rozbor

indikátora

udržateľnosti

S1

..............................................................................................................

52

TABUĽKA

42

–

Predpoklady

MF

SR

pre

výpočet

indikátora

udržateľnosti

S2

................................................................

52

TABUĽKA

43

–

Rozbor

indikátora

udržateľnosti

S2

..............................................................................................................

52

TABUĽKA

44

–

Aktualizácia

cieleného

salda

zodpovedajúca

splneniu

výdavkových

limitov

(v%

HDP)

....................

53

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

6

GRAF

1

–

Investície

zo

zdrojov

EÚ

(b.c.,

mld.

eur)

.................................................................................................................

8

GRAF

2

–

Príspevky

k

rastu

HDP

(stále

ceny,

p.

b.)

...............................................................................................................

9

GRAF

3

–

Príspevky

k

rastu

zamestnanosti

ESA

(p.

b.)

.........................................................................................................

9

GRAF

4

–

Externé

nerovnováhy

–

zložky

salda

bežného

účtu

platobnej

bilancie

(%

HDP)

.........................................

10

GRAF

5

–

Štruktúra

spotrebiteľskej

inflácie

–

medziročné

príspevky

zložiek

k

CPI

(v

p.

b.)

........................................

10

GRAF

6

–

Riziková

prirážka

10-ročných

dlhopisov

..............................................................................................................

11

GRAF

7

–

Ceny

energetických

komodity

klesajú

(cenový

index,

január

2022

=

100)

.................................................

11

GRAF

8

–

Príspevky

výrobných

faktorov

k

rastu

potenciálneho

produktu

(p.

b.)

-

prístup

MF

SR

..............................

11

G

R

A

F

9

–

P

r

o

d

u

k

č

n

á

m

e

d

z

e

r

a

(

%

pot.

HDP)

–

prístup

MF

SR

...................................................................................

12

GRAF

10

–

Reálne

HDP

Slovenska

v

prognóze

a

v

scenári

s

pomalším

čerpaním

POO

(index,

2019

=

100)

........

13

GRAF

11

–

Zamestnanosť

v

prognóze

a

v

scenári

s

pesimistickým

čerpaním

POO

(index,

2019

=

100)

.................

13

GRAF

12

–

Vývoj

nominálneho

a

štrukturálneho

deficitu

v

%

HDP

...................................................................................

14

GRAF

13

–

Medziročné

rasty

vybraných

položiek

v

roku

2022

a

2023

(%-ny

rast,

ESA2010)

....................................

14

GRAF

14

–

Priemerná

efektívna

daňová

sadzba

na

DPH

(v

%)

........................................................................................

15

GRAF

15

–

Medziročná

zmena

a

rast

vybraných

daní

a

odvodov

v

roku

2022

(v

%)

....................................................

15

GRAF

16

–

Vplyv

faktorov

na

medziročný

rast

daňovo-odvodových

príjmov

(2023,

ESA

2010,

p.b.)

.......................

18

GRAF

17

–

Medziročná

zmena

vybraných

daní

a

odvodov

(2023,

ESA

2010,

v

%)

......................................................

18

GRAF

18

–

Prognóza

hrubého

dlhu

pri

výdavkových

limitoch

v

porovnaní

s

prísnejšími

cieľmi

deficitov

(%

HDP)

..............................................................................................................................................................................

24

GRAF

19

–

Hrubý

a

čistý

dlh

verejnej

správy

(%

HDP)

........................................................................................................

27

GRAF

20

–

Príspevky

k

medziročnej

zmene

hrubého

dlhu

VS

v

základon

scenári

bez

zmeny

politík

(p.

b.

HDP)

28

GRAF

21

–

Dlhodobá

prognóza

hrubého

dlhu

(%

HDP)

......................................................................................................

2

8

G

R

A

F

2

2

–

I

n

d

i

k

á

t

o

r

S

2

v

m

e

t

o

d

i

k

e

E

K

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

30

GRAF

23

–

Vplyv

reformy

I.

a

II.

piliera

na

saldo

verejnej

správy

(%

HDP)

.....................................................................

32

GRAF

24

–

Zmena

S2

pri

zavedení

jednotlivých

opatrení

a

pri

zavedení

reformy

ako

celku

(p.b.

HDP)

..................

32

GRAF

25

–

Počet

hodnotených

projektov

(ľavý

graf)

a

potenciálna

úspora

(pravý

graf)

za

rok

2022

........................

37

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

7

1

EKONOMICKÝ

VÝHĽAD

A

PREDPOKLADY

Slovenská

ekonomika

sa

v

čase

energetickej

a

inflačnej

krízy

vyhne

recesii.

HDP

stúpne

v

roku

2023

o

1,3

%,

č

í

m

sa

dostane

výraznejšie

nad

predpandemickú

úroveň.

Napriek

rastu

cien

hospodárstvo

potiahne

domáci

dopyt

podporený

stanovenými

maximálnymi

cenami

energií

a

čerpaním

zdrojov

z

EÚ.

Investície

zo

štrukturálnych

fondov

EÚ

a

Plánu

obnovy

a

odolnosti

pomôžu

naštartovať

podchladenú

ekonomiku.

Trh

práce

ostane

odolný,

aj

keď

dynamika

tvorby

pracovných

miest

bude

mierna.

Priemerná

inflácia

zvoľní

v

roku

2023

k

10

%

a

reálne

mzdy

mierne

stúpnu.

V

roku

2024

bude

inflácia

približne

polovičná

a

ku

koncu

prognózovaného

obdobia

sa

vráti

k

2

%.

Spotreba

domácností

zvládne

inflačné

obdobie

s

kladnými

príspevkami

k

HDP,

avšak

na

úkor

úspor.

Od

budúceho

roku

čaká

slovenskú

ekonomiku

navyše

silnejšie

oživenie

podporené

vývojom

v

eurozóne

a

teda

vyšším

výkonom

nášho

exportu.

Rast

ekonomiky

v

priemere

nad

2

%

v

najbližších

troch

rokoch

bude

mierne

tlmiť

plánovaná

konsolidácia

verejných

financií.

Pre

ekonomiku

ostávajú

rizikom

výška

ceny

energií

pre

domácností

a

firmy,

kde

neistotu

udržuje

aj

pokračujúca

ruská

agresia.

Pre

domácu

ekonomiku

je

prípadným

r

i

z

i

k

o

m

a

j

s

l

a

b

š

i

e

č

e

r

p

a

n

i

e

p

r

o

s

t

r

i

e

d

k

o

v

P

l

á

n

u

o

b

n

o

v

y

a

o

d

o

l

n

o

s

t

i

,

k

t

o

r

é

b

y

v

pesimistickom

scenári

odkrojilo

polovicu

z

očakávaného

ekonomického

rastu

v

tomto

aj

v

budúcom

roku.

1.1

Strednodobá

prognóza

1

vývoja

ekonomiky

na

roky

2023

až

2026

Hrubý

domáci

produkt

v

roku

2023

stúpne

o

1,3

%,

čo

je

o

0,4

p.

b.

menej

ako

v

predošlom

roku

2

.

Polovicu

zrýchlenia

ekonomiky

potiahne

rozbehnuté

čerpanie

Plánu

obnovy

a

odolnosti

(bližšie

v

BOXe

1

).

Vládne

transfery

a

maximálne

ceny

energií

stabilizovali

rozpočty

domácností,

ktoré

zabezpečia

zvyšok

rastu

HDP.

Postupne

budú

domácnosti

vďaka

vyšším

príjmom

nanovo

tvoriť

svoje

úspory.

Vyhliadky

zahraničného

obchodu

sa

zlepšujú

(

BOX

2

),

čistý

export

však

bude

prispievať

k

rastu

HDP

v

roku

2023

negatívne.

Slovenské

automobilky

prispôsobujú

výrobné

zariadenia

novým

modelom

a

export

tento

rok

ostane

utlmený

i

z

dôvodu

doznievajúcich

problémov

g

l

o

b

á

l

n

y

c

h

d

o

d

á

v

a

t

e

ľ

s

k

ý

c

h

r

e

ť

a

z

c

o

v

.

Import

bude

navýšený

nielen

pre

vyššie

investície

z

EÚ

fondov,

ale

aj

pre

dovoz

zbraňových

systémov

z

dôvody

bezpečnostnej

situácie

na

východnej

hranici.

Po

odznení

inflačného

šoku

očakávame

v

ďalších

rokoch

2024

až

2026

zrýchlenie

dynamiky

slovenskej

ekonomiky.

V

roku

2024

HDP

vzrastie

o

1,8

%.

Zahraničný

obchod

bude

posilňovať

a

európske

exporty

potiahne

najmä

Čína.

S

novými

modelmi

budú

prenikať

slovenské

automobilky

na

nové

trhy

a

očakávame

získavanie

nových

trhov

v

zahraničí.

Čistý

export

bude

ťahať

našu

ekonomiku

po

odznení

negatívneho

šoku

z

cien

energií.

Tempo

rastu

HDP

vyvrcholí

v

roku

2025

na

úrovni

2,7

%

pre

dočerpanie

zdrojov

z

Plánu

obnovy.

V

roku

2026

ekonomika

spolu

s

dokončenými

investíciami

zvoľní

dynamiku

mierne

pod

2

%.

TABUĽKA

1

–

Prognóza

vybraných

indikátorov

vývoja

ekonomiky

SR

pre

roky

2023

až

2026

3

P.

č.

Ukazovateľ

Skutočnosť

Prognóza

m.

j.

2021

2022

2023

2024

2025

2026

1

HDP,

bežné

ceny

mld.

eur

100,3

109,7

119,7

128,4

137,2

143,4

2

HDP,

stále

ceny

%

3,0

1,7

1,3

1,8

2,7

1,9

3

Konečná

spotreba

domácností

a

NISD

4

%

1,7

5,1

0,7

1,1

1,5

1,3

4

Konečná

spotreba

verejnej

správy

%

4,2

-3,2

2,3

1,4

0,5

1,0

5

Tvorba

hrubého

fixného

kapitálu

%

0,2

6,5

14,6

1,2

1,3

-3,3

6

Export

tovarov

a

služieb

%

10,6

1,0

1,3

6,9

6,6

5,4

7

Import

tovarov

a

služieb

%

12,1

3,0

4,2

6,2

5,2

3,8

8

Produkčná

medzera

(podiel

na

potenciálnom

produkte)

%

-1,4

-1,0

-1,2

-1,2

-0,1

0,5

9

Priem.

mesačná

mzda

za

hospodárstvo

(nominálny

rast)

%

6,8

7,9

10,4

8,1

6,3

4,2

1

Prognóza

Výboru

pre

makroekonomické

prognózy.

2

Rast

HDP

zabezpečili

predovšetkým

domácnosti

čerpaním

z

úspor,

ktoré

sa

v

pomere

k

príjmom

dostali

na

historické

minimum.

Pozitívne

prispelo

k

ekonomickému

vývoju

aj

dobiehanie

investícií

odkladaných

počas

pandémie.

Exporty

ostali

počas

roka

tlmené

pre

problémy

dodávateľských

reťazcov

a

pre

slabnúci

dopyt

zo

zahraničia,

ktorý

sa

dostal

pod

tlak

vysokých

cien.

3

Prognóza

pre

roky

2023

až

2026

bola

schválená

Výborom

pre

makroekonomické

prognózy

vo

februári

2023.

Hodnoty

HDP

do

roku

2022

sú

upravené

podľa

revízie

ŠU

SR

z

apríla

2023.

Následne

boli

upravené

aj

roky

2023

až

2026

o

tempo

rastu

HDP

scvhálenom

Výborom

pre

makroekonomické

prognózy.

4

V

nasledujúcom

texte

budeme

pod

spotrebou

domácností

rozumieť

spotrebu

domácností

a

neziskových

inštitúcií

slúžiacich

domácnostiam

(NISD).

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

8

10

Priemerný

rast

zamestnanosti,

podľa

VZPS

%

1,2

1,6

0,1

0,5

0,6

0,4

11

Priemerný

rast

zamestnanosti,

podľa

ESA

2010

%

-0,6

1,8

0,5

0,5

0,6

0,4

12

Priemerná

miera

nezamestnanosti,

podľa

VZPS

%

6,8

6,2

5,8

5,4

5,2

5,2

13

Priemerná

evidovaná

miera

nezamestnanosti

%

7,5

6,4

5,9

5,5

5,3

5,3

14

Harmonizovaný

index

spotrebiteľských

cien

(HICP)

%

2,8

12,1

9,7

5,5

4,3

2,2

15

Bilancia

bežného

účtu

(podiel

na

HDP)

%

-2,6

-7,2

-5,5

-5,0

-4,6

-4,0

Zdroj:

MF

SR

BOX

1

–

Odhad

vplyvov

plánu

obnovy

na

slovenskú

ekonomiku

v

strednodobom

horizonte

Prognóza

MF

SR

pracuje

s

údajmi

o

alokáciách

Plánu

obnovy

a

odolnosti

(

TABUĽKA

2

),

ktoré

sú

v

súlade

s

kľúčom

o

prerozdeľovaní

prostriedkov

medzi

krajinami.

Predpokladaná

alokácia

nepočíta

s

nesplnením

vopred

dohodnutých

míľnikov,

ktoré

sú

podmienkou

pre

čerpanie

peňazí

z

tohto

nástroja.

TABUĽKA

2

–

Predpoklady

realizácie

výdavkov

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti

SR

z

prognózy

(mil.

eur,

bez

DPH)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Spolu

Plán

obnovy

spolu

6

49

1

662

2

479

1

871

343

6

410

Kompenzácie

2

29

120

131

110

36

429

Medzispotreba

3

11

85

83

52

18

253

Vládne

investície

0

2

904

1

635

1

224

141

3

905

Nat.

soc.

transfery

0

0

8

8

4

0

20

Sociálne

transfery

0

4

23

23

23

0

72

Investície

firiem

1

3

361

471

356

74

1266

Investície

domácností

0

0

162

127

102

74

464

Pozn.:

Prognóza

MF

SR

pracuje

s

údajmi

o

alokáciách

Plánu

obnovy

a

odolnosti,

ktoré

sú

v

súlade

s

kľúčom

o

prerozdeľovaní

prostriedkov

medzi

krajinami.

Predpokladaná

alokácia

nepočíta

s

nesplnením

vopred

dohodnutých

míľnikov,

ktoré

sú

podmienkou

pre

čerpanie

peňazí

z

tohto

nástroja.

Makroekonomická

prognóza

a

rozpočet

v

Programe

stability

vychádzajú

z

rozdielnych

predpokladov

o

čerpaní

EÚ

fondov.

Rozpočet

uvažuje

s

vyčerpaním

celej

sumy

do

konca

roka

2023.

Makroekonomická

prognóza

očakáva

vyčerpanie

92

%

celkovej

alokácie

3.

programového

obdobia

do

konca

roka

2023

a

prepadnutie

zvyšných

8

%

z

dostupných

zdrojov

(cca

1,3

mld.

EUR).

Od

roku

2024

sa

očakáva

pomalý

nábeh

čerpania

zdrojov

zo

4.

programového

obdobia.

Celkový

objem

výdavkov

6,41

mld.

eur

(bežné

ceny)

pre

Plán

obnovy

vychádza

z

aktualizácie

čerpania

zo

začiatku

marca

2023.

Zdroj:

MF

SR

GRAF

1

–

Investície

zo

zdrojov

EÚ

(b.c.,

mld.

eur)

4

3

2

1

0

2

0

1

0

2

0

1

1

2

0

1

2

2

0

1

3

2

0

1

4

2

0

1

5

2

0

1

6

2

0

1

7

2

0

1

8

2

0

1

9

2

0

2

0

2

0

2

1

2

0

2

2

2

0

2

3

2

0

2

4

2

0

2

5

2026

Fondy

EÚ

RRP

Zdroj:

MF

SR

Vplyv

prostriedkov

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti

dosiahne

svoj

vrchol

v

roku

2024

a

HDP

bude

vyššie

o

2,1

%.

Ekonomiku

podporí

najmä

cez

tvorbu

investícií,

ktoré

by

mali

byť

v

roku

2024

vyššie

o

11,4

%.

Trh

práce

bude

na

stimul

reagovať

s

miernym

oneskorením

a

vrchol

efektu

dosiahne

v

roku

2025,

kedy

bude

zamestnanosť

o

1,3

%

vyššia.

Ekonomické

vplyvy

prezentované

v

TABUĽKE

3

a

GRAFOCH

3

a

4

sú

odhadnuté

prognostickým

modelom

a

abstrahujú

od

pozitívnych

vplyvov

štrukturálnych

reforiem,

ktoré

sú

súčasťou

Plánu

obnovy

a

odolnosti.

TABUĽKA

3

–

Vplyvy

realizácie

Plánu

obnovy

a

odolnosti

SR

zahrnuté

v

prognóze

Zmena

hodnoty

jednotlivých

premenných

oproti

vývoju

bez

plánu

obnovy

(v

%)

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

9

Reálne

HDP

Reálne

investície

Celková

zamestnanosť

2021

0,0

0,0

0,0

2022

0,0

0,0

0,0

2023

1,6

7,3

0,2

2024

2,1

11,4

1,0

2025

1,0

6,9

1,3

2026

0,2

-0,3

0,8

Zdroj:

MF

SR

Trh

práce

v

tomto

roku

zvoľní

a

zamestnanosť

sa

zvýši

o

0,5

%,

pri

miere

nezamestnanosti

5,8

%.

V

ekonomike

vznikne

vyše

12

tisíc

nových

pracovných

miest,

najmä

vďaka

investíciám

Plánu

obnovy

v

druhom

polroku.

V

prvom

polroku

2023

ešte

očakávame

stagnáciu

zamestnanosti.

Prepúšťanie

v

dôsledku

energetickej

krízy

bude

miernejšie,

nakoľko

od

februára

začnú

firmy

dostávať

kompenzácie

vysokých

cien

energií.

K

rastu

na

trhu

práce

v

najbližších

rokoch

výrazne

prispejú

investície

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti

(

BOX

1

).

Tie

spolu

s

príchodom

novej

automobilky

Volvo

budú

do

roku

2026

zmierňovať

pokles

pracovnej

sily

v

dôsledku

starnutia

obyvateľstva

5

.

Znižovanie

migračného

salda

spolu

s

realizáciou

Plánu

obnovy

a

odolnosti

a

neskoršími

odchodmi

do

dôchodku

prispeje

k

zvyšovaniu

miery

participácie.

Na

konci

horizontu

prognózy

sa

miera

nezamestnanosti

zníži

tesne

nad

5

%.

Rast

priemernej

nominálnej

mzdy

v

ekonomike

v

roku

2023

akceleruje

na

10,5

%.

Verejná

správa

predbehne

vo

zvyšovaní

platov

súkromný

sektor,

vďaka

oneskorenému

-

no

historickému

-

navýšeniu

platových

taríf.

V

súkromnom

sektore

si

najviac

polepšia

zamestnanci

v

stavebníctve

aj

vďaka

končiacemu

sa

programovému

obdobiu

čerpania

EÚ

fondov

a

POO.

Reálna

mzda

sa

vráti

k

rastu

(o

0,6

%),

keď

nominálne

mzdy

predbehnú

infláciu.

Od

roku

2024

budú

mzdové

vyjednávania

reflektovať

nižšie

tempo

rastu

spotrebiteľských

cien.

Tempo

rastu

nominálnych

miezd

bude

postupne

spomaľovať

k

4

%

v

roku

2026.

Na

konci

prognózovaného

horizontu

by

sa

reálna

mzda

mala

zvýšiť

o

takmer

2

%.

GRAF

2

–

Príspevky

k

rastu

HDP

(stále

ceny,

p.

b.)

GRAF

3

–

Príspevky

k

rastu

zamestnanosti

ESA

(p.

b.)

8,0

6,0

4,0

2,0

0,0

-2,0

-4,0

-6,0

Čistý

export

Zásoby

a

diskrepancia

Investície

Spotreba

HDP

2020

2021

2022F

2023F

2024F

2025F

2026F

Zdroj:

ŠÚ

SR,

MF

SR

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

-0,5

-1,0

Trhové

služby

Verejný

sektor

Stavebníctvo

Priemysel

Poľnohospodárstvo

Hospodárstvo

spolu

2021

2022F

2023F

2024F

2025F

2026F

Zdroj:

ŠÚ

SR,

MF

SR

Inflácia

v

roku

2023

dosiahne

v

priemere

9,8

%,

no

v

strednodobom

horizonte

sa

vráti

blízko

k

dvom

percentám.

Medziročný

rast

cien

ovplyvní

do

veľkej

miery

bázický

efekt

zo

silného

rastu

cien

v

závere

minulého

roka.

Vládne

opatrenia

viedli

k

tomu,

že

ceny

energií

pre

domácnosti

v

januári

vzrástli

len

veľmi

mierne

v

porovnaní

s

v

ý

v

o

j

o

m

n

a

k

o

m

o

d

i

t

n

ý

c

h

t

r

h

o

c

h

.

C

e

n

y

p

o

t

r

a

v

í

n

e

š

t

e

p

o

r

a

s

t

ú

p

r

e

p

r

e

t

r

v

á

v

a

j

ú

c

e

v

y

s

o

k

é

g

l

o

b

á

l

n

e

c

e

n

y

agrokomodít,

a

stabilizáciu

cien

očakávame

až

v

druhej

polovici

roka.

Ceny

pohonných

látok

budú

naopak

v

tomto

roku

pokračovať

v

poklese.

Kým

rast

cien

tovarov

sa

ku

koncu

roka

začne

približovať

predchádzajúcim

nižším

rastovým

úrovniam,

inflácia

trhových

služieb

bude

pre

robustný

vývoj

na

trhu

práce

spomaľovať

len

mierne.

V

budúcom

roku

sa

znormalizuje

rast

cien

potravín,

spomalí

aj

rast

cien

tovarov

a

s

oneskorením

aj

služieb.

Na

5

N

o

v

é

i

n

v

e

s

t

í

c

i

e

z

POO,

ako

aj

príchod

Volva

pritiahnu

na

slovenský

trh

práce

dodatočne

ekonomicky

aktívne

obyvateľstvo.

Čiastočne

budú

prichádzať

z

cudziny,

no

pracovná

sila

sa

môže

zvyšovať

aj

neskorším

odchodom

časti

obyvateľstva

do

dôchodku,

resp.

návratom

Slovákov

zo

zahraničia.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

10

druhej

strane,

však

existuje

riziko

ohľadom

stanovenia

maximálnych

cien

energií

vzhľadom

na

volatilný

vývoj

na

komoditných

trhoch.

6

Ak

by

sa

v

budúcom

roku

okamžite

prešlo

na

ceny

zodpovedajúce

trhovým

podmienkam,

ceny

plynu

by

sa

viac

ako

zdvojnásobili,

a

to

aj

napriek

viditeľnému

poklesu

cien

na

svetových

trhoch.

S

nimi

by

sa

zároveň

zdvihli

aj

ceny

tepla.

Očakávame

však,

že

k

určitým

opatreniam

na

zamedzenie

rastu

cien

dôjde

aj

v

ďalších

rokoch.

Predpokladom

bolo,

že

cena

plynu

bude

stanovená

tak,

aby

odrážala

trhovú

cenu

komodity,

ktorú

dnes

trhy

očakávajú

na

strednodobom

horizonte

(rok

2026).

To

by

znamenalo

nárast

koncovej

ceny

plynu

v

budúcom

roku

o

takmer

40%

a

nezmenené

ceny

v

rokoch

2025

a

2026.

Ceny

plynu

by

sa

mali

na

strednodobom

horizonte

ustáliť

na

úrovni

približne

o

50%,

resp.

60%

vyššej

ako

v

roku

2022.

GRAF

4

–

Externé

nerovnováhy

–

zložky

salda

bežného

účtu

platobnej

bilancie

(%

HDP)

5,0

0,0

-5,0

GRAF

5

–

Štruktúra

spotrebiteľskej

inflácie

–

medziročné

príspevky

zložiek

k

CPI

(v

p.

b.)

18,0

13,0

8,0

3,0

-10,0

2020

2021

2022F

2023F

2024F

2025F

2026F

-2,0

2020

2021

2022

2023F

2024F

2025F

2026F

Zdroj:

NBS,

MF

SR

Zdroj:

ŠÚ

SR,

MF

SR

6

Prognóza

z

februára

2023

nepočíta

s

avizovanou

garanciou

maximálnych

cien

elektriny

do

roku

2027

po

aktualizácii

memoranda

so

Slovenskými

elektrárňami

z

konca

marca

2023.

Tovary

Primárne

výnosy

BÚ

PB

Služby

Sekundárne

výnosy

Čistá

inflácia

Regulované

ceny

Celková

inflácia

Ceny

potravín

Zmena

nepriamych

daní

BOX

2

–

Predpoklady

externého

prostredia

Globálna

inflácia

a

aj

úzke

hrdlá

reťazcov

poľavujú

.

Klesajúce

ceny

energetických

surovín,

a

s

tým

súvisiaci

medzimesačný

pokles

cien

v

eurozóne

naznačujú,

že

inflácia

môže

mať

svoj

vrchol

za

sebou.

Ropa

ku

koncu

roka

vymazala

väčšinu

ziskov

z

prvej

polovice

roka

a

priblížila

sa

dlhodobému

cenovému

priemeru.

Stalo

sa

tak

aj

napriek

nervozite,

ktorú

spôsobovalo

zavedenie

cenového

stropu

na

ruskú

ropu

a

obmedzeniu

ťažby

zo

strany

krajín

združených

v

karteli

OPEC.

Vďaka

tomu

sa

nálada

v

eurozóne

naprieč

sektormi

ku

koncu

roka

zlepšovala.

Lepšie

vyhliadky

firiem

podporili

najmä

skracujúce

sa

doby

dodávok

vstupov

do

výroby

a

ich

klesajúce

ceny.

Pozitívny

vplyv

mal

aj

odklon

od

politiky

nulovej

tolerancie

Covidu-19

v

Číne.

Na

druhej

strane

firmy

začínajú

pociťovať

negatívne

efekty

sprísňovania

finančných

podmienok

na

poklese

objednávok.

Nízka

miera

nezamestnanosti

a

rastúca

jadrová

inflácia

pravdepodobne

prinútia

ECB

držať

vyššiu

mieru

základných

úrokových

sadzieb

dlhšie

obdobie.

Koncoročný

pozitívny

vývoj

ovplyvnil

aj

finančné

trhy.

Európske

akciové

indexy

si

od

októbra

2022

do

januára

2023

pripísali

približne

20

%.

Spoločná

európska

mena

v

posledných

týždňoch

tiež

výrazne

posilnila

a

odrazila

sa

z

parity

na

úroveň

1,08

dolára

za

euro.

Napriek

silnému

sprísňovaniu

menovej

politiky

ECB

výnosy

na

dlhopisoch

postupne

klesajú

a

riziková

prirážka

voči

nemeckým

dlhopisom

sa

znížila.

Lepšie

vyhliadky

v

zahraničí

budú

pozitívne

vplývať

aj

na

výkon

slovenskej

ekonomiky

.

Silnejší

sentiment

n

a

š

i

c

h

zahraničných

partnerov

naznačujú,

že

HDP

našich

obchodných

partnerov

bude

začiatkom

roka

2023

vyššie.

Neskôr

počas

roka

sa

však

začnú

prejavovať

oneskorené

efekty

prísnejšej

menovej

politiky,

ktoré

budú

negatívne

pôsobiť

na

spotrebu

a

produkciu..

Na

dlhšom

horizonte

očakávame,

že

ekonomiky

našich

zahraničných

partnerov

absorbujú

šoky

a

postupne

sa

vrátia

k

rastu

na

úrovni

potenciálu.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

11

1.2

Cyklický

vývoj

ekonomiky

Ekonomický

potenciál

ostáva

v

roku

2023

tlmený

slabšou

produktivitou

kvôli

nedostatku

komponentov

vo

výrobe

a

prispôsobovaniu

sa

nákladovému

šoku.

Rast

potenciálu

začína

byť

ťahaný

investíciami

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti

a

štandardných

fondov

EÚ,

ktoré

zrýchlia

rast

kapitálovej

zásoby.

Zamestnanosť

pôsobí

na

potenciálny

produkt

negatívne

najmä

kvôli

demografickým

zmenám.

GRAF

8

–

Príspevky

výrobných

faktorov

k

rastu

potenciálneho

produktu

(p.

b.)

-

prístup

MF

SR

TABUĽKA

4

–

Príspevky

výrobných

faktorov

k

rastu

potenciálneho

produktu

-

prístup

MF

SR

*

celková

produktivita

výrobných

faktorov

Zdroj:

MF

SR

Slovenská

ekonomika

ostane

v

roku

2023

a

2024

mierne

podchladená

s

výhľadom

jej

uzatvorenia

v

roku

2025.

Pokračovanie

čerpania

Plánu

obnovy

bude

tlmené

výpadkom

dopytu

po

skončení

dočerpania

štrukturálnych

fondov

z

roku

2023.

Zároveň

bude

pôsobiť

negatívne

na

domáci

dopyt

očakávaná

konsolidácia

verejných

financií,

čo

mierne

oddiali

uzavretie

produkčnej

medzery.

Tempo

HDP

však

bude

postupne

od

roku

2024

zrýchľovať

a

od

roku

2025

sa

ekonomika

dostane

do

rovnováhy.

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

-0,5

TFP

Zamestnanosť

Zásoba

kapitálu

Pot.

produkt

Pot.

HDP

(rast,

%)

2019

2,1

2020

1,5

2021

1,5

2022F

1,3

2023F

1,5

2024F

1,7

2025F

1,5

2026F

1,4

-0,2

-0,2

-0,2

-0,2

0,9

1,1

1,1

1,0

0,8

0,8

0,6

0,6

0,3

0,0

-0,1

-0,1

0,7

0,8

0,5

0,6

1,0

0,8

1,1

0,8

P

r

á

c

a

Zásoba

kapitálu

TFP

*

GRAF

6

–

Riziková

prirážka

10-ročných

dlhopisov

GRAF

7

–

Ceny

energetických

komodity

klesajú

(cenový

index,

január

2022

=

100)

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Slovensko

Taliansko

Francúzsko

Španielsko

300

250

200

150

100

50

0

Ropa

Plyn

World

Container

Index

Zdroj:

Bloomberg,

MF

SR

Zdroj:

Bloomberg,

MF

SR

Uzávierka

predpokladov

vonkajšieho

prostredia,

vrátane

úrokových

sadzieb,

cien

komodít

a

výmenných

kurzov

bola

23.

januára

2022.

1-22

2-22

3-22

4-22

5-22

6-22

7-22

8-22

9-22

1

0

-

2

2

1

1

-

2

2

1

2

-

2

2

1-23

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021F

2022F

2023F

2024F

2025F

2026F

1-22

2-22

3-22

4-22

5-22

6-22

7-22

8-22

9-22

10-22

11-22

12-22

1-23

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

12

GRAF

9

–

Produkčná

medzera

(%

pot.

HDP)

–

prístup

MF

SR

TABUĽKA

5

–

Vývoj

produkčnej

medzery

–

prístup

MF

SR

HDP

Pot.

HDP

Prod.

medzera

4

(reálny

rast,

%)

(

r

a

s

t

,

%)

(%

pot.

HDP)

2

0

-2

-4

-6

2019

2,5

2,1

2020

-3,4

1,5

2021

3,0

1,5

2022

1,7

1,3

2023F

1,3

1,5

2024F

1,8

1,7

2025F

2,7

1,5

2026F

1,9

1,4

2,1-2,8-1,4-1,0

-1,2-1,2-0,10,5

Zdroj:

MF

SR

1.3

Porovnanie

prognóz

slovenskej

ekonomiky

MF

SR

s

prognózami

ostatných

inštitúcií

Prognóza

MF

SR

je

porovnateľná

s

ostatnými

inštitúciami.

MF

SR

očakáva

na

rok

2023

podobný

rast

ako

EK,

NBS

a

MMF.

Zrýchlenie

ekonomiky

po

ústupe

silnej

inflácie

v

roku

2024

je

výraznejšie

v

porovnaní

s

ostatnými

inštitúciami

len

v

prípade

NBS.

Prognóza

OECD

bola

publikovaná

ešte

pred

ohlásením

stanovením

maximálnych

cien

na

energie,

čo

posunulo

nadol

očakávanú

infláciu

na

rok

2023

a

nahor

reálny

výkon

ekonomiky.

MF

SR

a

OECD

zároveň

očakávajú

pomalé

vyrovnávanie

deficitu

bežného

účtu

platobnej

bilancie.

Hlbší

deficit

bežného

účtu

je

spôsobený

najmä

negatívnou

bilanciou

s

tovarmi.

Čerpanie

EÚ

fondov

a

Plánu

obnovy

prináša

silné

dovozy

investičných

tovarov,

ktoré

na

strane

druhej

nie

sú

kompenzované

výkonmi

vývozcov.

Silnejšie

uplatnenie

exportérov

na

zahraničných

trhoch

očakávame

až

v

roku

2025

v

súvislosti

so

zmenou

štruktúry

výroby

v

automobilovom

priemysle

a

stabilizácie

zahraničného

dopytu.

TABUĽKA

6

–

Porovnanie

prognóz

slovenskej

ekonomiky

MF

SR

a

ostatných

inštitúcií

2022

2023

2024

Reálny

rast

HDP

(%)

MF

SR

1,7

1,3

1,8

Makrovýbor

(medián)

1,6

1,0

2,5

NBS

1,7

1,3

3,2

EK

1,7

1,5

2,0

OECD

1,6

0,5

2,1

MMF

1,7

1,3

2,7

HICP

(CPI

ak

nie

je

dostupné)

(%)

MF

SR

12,1

10,2

4,9

Makrovýbor

(medián)

12,8

10,8

6,5

NBS

12,1

10,5

6,7

EK

12,1

9,7

5,3

OECD

12,0

15,5

5,1

MMF

12,1

9,5

4,3

Bežný

účet

(%

HDP)

MF

SR

-7,2

-5,5

-5,0

Makrovýbor

(medián)

-

-

-

NBS

-

-

-

EK

-

-

-

OECD

-7,3

-7,0

-6,3

MMF

-4,3

-3,5

-2,6

Zdroj:

MF

SR

(február

2023),

Výbor

pre

makroekonomické

prognózy

(február

2023),

NBS

(marec

2022),

EK

(február

2023),

OECD

(november

2022)

a

MMF

(apríl

2023).

1.4

Rizikový

scenár

Ak

sa

materializujú

negatívne

riziká

čerpania

Plánu

obnovy,

HDP

stúpne

v

roku

2023

len

o

0,8

%

.Neistotu

spojenú

s

čerpaním

zdrojov

Plánu

obnovy

a

odolnosti

(POO)

sme

premietli

do

rizikového

scenára.

Predpokladáme,

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023F

2024F

2025F

2026F

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

13

že

dôjde

k

nedostatočnému

napĺňaniu

cieľov

jednotlivých

výziev

a

objem

vyčerpaných

prostriedkov

z

POO

bude

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

14

oproti

základnému

scenáru

nižší

o

33

%.

Tento

scenár

vychádza

primárne

z

výpadku

investícií,

ktoré

tvoria

takmer

90%

balíka.

V

priemere

za

roky

2023

až

2026

by

išlo

o

spomalenie

o

0,5

%

HDP.

Nižšie

čerpanie

investícií

by

spomalilo

i

akumuláciu

kapitálu

a

spôsobilo

by

permanentnú

stratu

HDP

na

úrovni

0,5

%,

čo

je

úroveň

p

o

t

e

n

c

i

á

l

n

e

h

o

H

D

P

v

r

o

k

u

2

0

2

6

p

o

d

p

ô

v

o

d

n

o

u

t

r

a

j

e

k

t

ó

r

i

o

u

s

p

l

n

ý

m

č

e

r

p

a

n

í

m

P

l

á

n

u

o

b

n

o

v

y

.

GRAF

10

–

Reálne

HDP

Slovenska

v

prognóze

a

v

scenári

s

pomalším

čerpaním

POO

(index,

2019

=

100)

GRAF

11

–

Zamestnanosť

v

prognóze

a

v

scenári

s

pesimistickým

čerpaním

POO

(index,

2019

=

100)

115

110

105

102

101

100

99

100

Prognóza

feb

2020

98

Prognóza

feb

2023

Prognóza

feb

2020

95

Rizikový

scenár

k

feb

2023

97

Prognóza

feb

2023

Rizikový

scenár

k

feb

2023

Prognóza

mar

2022

90

9

6

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Prognóza

mar

2022

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Zdroj:

MF

SR

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

7

–

Rizikový

scenár

slabšieho

čerpania

Plánu

obnovy

a

odolnosti

Percentuálna

zmena

úrovní

jednotlivých

premenných

oproti

prognóze

Reálne

HDP

Spotrebné

ceny

Súkromná

spotreba

Vládna

spotreba

Reálne

investície

Reálny

export

Celková

zamestnanosť

Nominálne

mzdy

Produkčná

m

e

d

z

e

r

a

2023

-0,5

0,0

-0,1

-0,4

-2,4

-0,1

-0,1

-0,2

-0,4

2024

-0,7

-0,2

-0,3

-0,3

-3,6

-0,2

-0,3

-0,3

-0,5

2025

-0,6

-0,6

-0,5

-0,3

-2,8

-0,1

-0,4

-0,9

-0,2

2026

-0,4

-0,9

-0,6

-0,2

-2,0

-0,2

-0,3

-1,5

0,0

Zdroj:

MF

SR

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

15

2,5

-

2,0

-

6,3

2

AKTUÁLNA

POZÍCIA

VEREJNÝCH

FINANCIÍ

V

minulom

roku

klesol

deficit

verejnej

správy

na

2,0

%

HDP,

menej

ako

polovicu

rozpočtového

cieľa.

Kým

príjmy

verejnej

správy

už

rástli

medziročne

dvojciferným

tempom,

vývoj

výdavkov

bol

ešte

tlmený.

Vysoké

náklady

z

pandémie

COVID-19

totiž

postupne

odzneli

a

oproti

roku

2021

boli

už

len

približne

štvrtinové.

Pomalší

bol

aj

rast

mzdových

a

sociálnych

výdavkov,

ktoré

v

zmysle

existujúcej

legislatívy

dobiehajú

infláciu

až

približne

s

ročným

oneskorením.

Aj

preto

sa

v

tomto

roku

sa

odhaduje

už

nárast

nominálneho

deficitu

na

6,3

%

HDP,

v

súlade

s

rozpočtovým

cieľom.

Príjmy

verejnej

správy

si

naďalej

udržia

minuloročný

rast

okolo

10

%,

kým

vývoj

výdavkov

je

oproti

nim

až

dvojnásobne

rýchlejší.

Dôvodom

sú

najmä

mimoriadne

náklady

na

energetickú

pomoc

pre

firmy

a

domácnosti.

Dočasné

opatrenia

vlády

súvisiace

s

rastom

cien

sa

v

tomto

roku

predpokladajú

v

objeme

3

%

HDP,

v

porovnaní

s

minuloročnými

0,4

%

HDP.

Zároveň

časť

z

nich

bude

krytá

zdanením

tzv.

nadziskov

v

energetike

a

presmerovaním

nevyužitých

eurofondov.

Ďalší

dôležitý

faktor

prudkého

rastu

výdavkov

a

deficitu

hospodárenia

sú

nové

trvalé

opatrenia

vlády,

ktoré

navyšujú

aj

štrukturálny

schodok,

na

úroveň

4,3

%

HDP.

Opatrenia

v

rámci

rodinnej

politiky,

najmä

prudké

zvýšenie

daňového

bonusu

ako

aj

prídavkov

na

deti

či

tzv.

rodičovský

bonus,

prehĺbia

deficit

o

viac

než

1

%

HDP.

Výraznejšie

sa

zvyšujú

aj

náklady

na

zdravotníctvo,

najmä

z

dôvodu

skokovej

úpravy

miezd

zdravotníkov

nad

vývojom

inflácie.

Medziročne

prudko

rastú

aj

obranné

výdavky.

Kým

v

minulom

roku

hospodárenie

verejnej

správy

s

historicky

najnižším

štrukturálnym

schodkom

prekvapilo,

v

tomto

roku

sa

celkový

deficit

po

plnom

dopade

inflačného

šoku

medziročne

strojnásobí.

Príjmy

verejnej

správy

už

v

minulom

roku

po

nástupe

inflácie

vzrástli

o

desatinu.

Výdavková

strana

pri

ústupe

pandémie

a

oneskorení

valorizačných

mechanizmov

však

ešte

výrazne

zaostávala.

To

sa

podpísalo

na

dosiahnutí

menej

ako

polovice

rozpočtovaného

schodku

a

historicky

najnižšieho

štrukturálneho

schodku

na

úrovni

0,8

%

HDP.

V

tomto

roku

naopak

už

fiškálna

politika

výrazne

otočí

smer.

Prijatie

významného

objemu

nových

proti-inflačných

schém

na

podporu

domácností

a

firiem

spolu

s

valorizáciou

viacerých

výdavkov

medziročne

výrazne

navýši

výdavky

(blližšie

TABUĽKA

8

).

Časť

nákladov

sa

prefinancuje

z

nevyužitých

eurofondov

a

zdanenia

dočasných

nadziskov

v

energetike.

Nominálny

deficit

v

tomto

roku

vzrastie

z

minuloročných

2

%

na

6,3

%

HDP,

teda

blízko

úrovní

po

globálnej

finančnej

kríze.

Štrukturálny

deficit

medziročne

vzrastie

o

3,5

percentuálneho

bodu.

GRAF

12

–

Vývoj

nominálneho

a

štrukturálneho

deficitu

v

%

HDP

GRAF

13

–

Medziročné

rasty

vybraných

položiek

v

roku

2022

a

2023

(%-ny

rast,

ESA2010)

2

0

-2

-

4

-

Štrukturálne

saldo

Cyklická

zložka

Jednorazové

vplyvy

Nominálne

saldo

2022

0,8

10,4

Daňovo

odvodové

príjmy

(VpDP)

Výdavky

bez

EÚ

fondov

-6

-8

-10

-

7,5

-

8,1

2

0

2

3

9,0

21,0

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

25,0

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

8

–

Hlavné

opatrenia

vlády

vysvetľujúce

medziročnú

zmenu

deficitu

(v

%

HDP)

2022

2023

Zníženie

DPH

na

10

%

-

gastro,

športoviská,

vleky

a

fitness

-

-0,2

Ostatné

príjmové

opatrenia

0,0

0,2

Opatrenia

v

rámci

rodinných

politík

-0,2

-1,1

Obranné

výdavky

0,5

-0,3

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

16

Efektívna

daňová

sadzba

na

DPH

(ročne)

16,9

16,5

16,3

12,7

Opatrenia

vlády

v

zdravotníctve

0,0

-0,5

Ostatné

výdavkové

opatrenia

-0,1

0,1

Opatrenia

vlády

kompenzujúce

rast

energií*

-0,4

-1,7

Zdanenie

dočasných

nadziskov

z

dôvodu

vysokých

energií*

0,4

0,0

Opatrenia

vlády

spojené

s

pandémiou

COVID-19*

2,1

0,5

Výdavky

vyvolané

konfliktom

na

Ukrajine*

-0,2

0,1

Spolu

s

vplyvom

na

nominálne

saldo

1,9

-2,8

Spolu

s

vplyvom

na

štrukturálne

saldo

0,9

-1,8

*

vysvetľujú

zmenu

nominálneho

salda,

nie

však

štrukturálneho,

keďže

ide

opatrenia

s

dočasným

vplyvom.

Poznámka:

detailný

zoznam

opatrení

a

ich

inkrementálny

vplyv

na

saldo

sa

nachádza

v

prílohách:

Diskrečné

príjmové

a

výdavkové

opatrenia

Poznámka

2:

(+)

opatrenie

zlepšuje

saldo

hospodárenia,

(-)

zhoršuje

Zdroj:

MF

SR

2.1

Saldo

verejnej

správy

v

roku

2022

Rast

daňovo-odvodových

príjmov

7

bol

v

roku

2022

najvyšší

od

roku

2007

a

dosiahol

dvojciferné

tempo.

Vývoj

daňových

príjmov

bol

podporený

silným

rastom

takmer

všetkých

makroekonomických

ukazovateľov.

Ú

s

p

e

š

n

o

s

ť

v

ý

b

e

r

u

d

a

n

í

a

o

d

v

o

d

o

v

m

e

d

z

i

r

o

č

n

e

zoslabla,

keď

výber

daní

nezodpovedal

dynamike

makroekonomického

vývoja.

Pozitívny

vplyv

na

výnos

mali

naopak

nové

legislatívne

opatrenia

v

nadväznosti

na

EÚ

nariadenie

o

krízovej

energetickej

situácií.

Z

najvýznamnejších

daňových

a

odvodových

položiek

rástla

medziročne

najmä

DPH,

a

to

o

13,2

%,

vychádzajúca

zo

silného

rastu

spotreby

8

.

Silný

rast

spotreby

bol

čiastočne

kompenzovaný

mierne

nižšou

úspešnosťou

výberu

(EDS)

voči

spotrebe

(

GRAF

14

).

Pokles

efektívnej

sadzby

v

roku

2022

z

vysokej

hodnoty

v

roku

2021

môže

súvisieť

so

znovuotvorením

niektorých

sektorov

po

pandémii

9

,

ako

aj

návrat

k

hotovostným

platbám

po

zlepšení

pandemickej

situácie

10

(

GRAF

14

).

Sociálne

a

zdravotné

odvody

priemerne

narástli

o

8,

7%.

Obdobne

silný

nárast

zaznamenal

rast

príjmov

z

fyzických

osôb

(10,7

%).

Tento

vývoj

j

e

v

ý

s

l

e

d

k

o

m

najmä

rastu

miezd

nad

úrovňou

8

%.

Lepší

makroekonomický

vývoj

trhu

práce

sa

však

neprejavil

naplno

a

reálny

výber

odvodov

nestíhal

za

dynamikou

miezd.

Výnimku

tvorila

daň

z

príjmov

fyzických

osôb,

kde

k

rastu

efektívnej

sadzby

pozitívne

prispelo

tiché

zdanenie

11

.

Firemná

daň

rastie

medziročne

minimálne

12

.

Ziskovosť

firiem

bola

redukovaná

rastúcimi

nákladmi

z

inflačných

tlakov

(

GRAF

15

).

GRAF

14

–

Priemerná

efektívna

daňová

sadzba

na

DPH

(v

%)

GRAF

15

–

Medziročná

zmena

a

rast

vybraných

daní

a

odvodov

v

roku

2022

(v

%)

18,0

13,2

17,0

16,0

14,0

13,0

12,0

14

12

10

8

6

4

2

0

10,7

9,4

7,5

15,0

1,6

5,5

DPFO

zč

DPPO

DPH

Spotrebné

dane

Sociálne

odvody

Zdravotné

ovody

Zdroj:

MF

SR

Nedaňové

príjmy

rovnako

zaznamenali

v

súhrne

medziročný

rast

takmer

10

%.

Tržby

ZSSK

rástli

až

o

38

%,

najmä

z

dôvodu

uvoľnenia

proti-pandemických

opatrení,

čo

sa

prejavilo

vo

vyššom

počte

cestujúcich.

Celkový

výnos

z

elektronického

mýta

a

z

predaja

diaľničných

známok

v

roku

2022

pokračoval

v

medziročnom

oživení

na

7

Ide

o

daňovo-odvodové

príjmy

prognózované

Výborom

pre

daňové

prognózy.

8

Spotreba

medziročne

rástla

až

na

úrovni

18

%.

9

Ide

najmä

o

gastro

a

stavebníctvo,

kde

daňová

medzera

je

výrazne

vyššia

v

porovnaní

s

ostatnými

sektormi.

10

Efektívna

sadzba

narástla

práve

počas

pandémie,

t.j.

v

čase,

keď

tieto

sektory

boli

zatvorené.

1

1

V

ý

n

o

s

D

P

F

O

z

o

z

á

v

i

s

l

e

j

č

i

n

n

o

s

t

i

j

e

o

v

p

l

y

v

n

e

n

ý

a

j

m

e

t

o

d

i

c

k

o

u

ú

p

r

a

v

o

u

z

a

z

n

a

m

e

n

a

n

i

a

s

t

a

b

i

l

i

z

a

č

n

é

h

o

príspevku

-

jednorazovej

odmeny

zdravotníkom

v

sume

5

000

eur.

Podľa

metodiky

ŠUSR

sa

príspevok

nezapočítava

do

výnosu

za

rok

2022,

ale

bude

započítaný

do

výnosu

dane

v

rokoch

2023

až

2025.

12

Aktuálny

odhad

je

postavený

na

uzavretom

roku

2021,

kedy

daň

dosiahla

rekordný

medziročný

rast

presahujúci

30%.

Ďalším

faktorom

minimálneho

rastu

DPPO

je

aktualizácia

odhadu

ekonomického

vývoja.

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

17

úrovni

4,2

%.

Úroveň

predaných

diaľničných

známok

presiahol

predkrízovú

úroveň

z

roka

2019.

Naopak,

výnos

z

dividend

z

podnikov

spolu-vlastnených

štátom

za

rok

2022

medziročne

poklesol

až

o

23

%

13

najmä

pod

vplyvom

slabších

hospodárskych

výsledkov

skupiny

SPP.

Rast

miezd

a

platov

v

minulom

roku

medziročne

zaostával

za

infláciou

a

aj

tempom

rastu

miezd

v

súkromnom

sektore

.

Celkové

výdavky

na

kompenzácie

rastú

oproti

predošlému

roku

o

3,2

%,

teda

výrazne

menej

ako

inflácia.

Rast

mzdových

výdavkov

spomaľuje

najmä

odznenie

pandemických

opatrení

14

.

K

vývoju

mzdových

výdavkov

pod

infláciou

prispela

valorizácia

miezd

zamestnancov

vo

verejnom

sektore

vo

výške

3

%

od

júla

2022

spolu

s

jednorazovovu

odmenou

vo

výške

500

eur

15

.

Spolu

s

rastom

cien

prudko

rástli

výdavky

na

tovary

a

služby

16

.

Prudké

medziročné

navýšenie

spôsobili

najmä

výdavky

verejnej

správy

na

energie.

Tie

medziročne

rástli

o

viac

ako

40

%.

V

menšej

miere

bol

medziročný

rast

spôsobený

aj

výdavkami

vyvolanými

vojnou

na

Ukrajine

17

(viac

BOX

3

).

Naopak,

rast

spomaľujú

nižšie

prevádzkové

výdavky

spojené

s

pandémiou

COVID-19,

ktoré

sú

medziročne

nižšie

viac

ako

o

polovicu.

Ide

najmä

o

pokles

výdavkov

na

testovanie,

ale

aj

výdavky

zdravotníckych

zariadení

spojených

s

pandémiou.

BOX

3

–

Výdavky

vyvolané

vojenským

konfliktom

na

Ukrajine

Náklady

vyvolané

vojnou

na

Ukrajine

dosiahli

v

minulom

roku

0,2

%

HDP

.

Výdavky

vyplývajú

najmä

z

tzv.

Lex

Ukrajina

(I.,

II.,

III.)

a

priamych

nákladov

spojených

s

bezprostredným

kontaktom

s

utečencami

ako

aj

ich

začleňovaním

do

spoločnosti.

Do

konca

marca

tohto

roku

požiadalo

na

Slovensku

o

dočasné

útočisko

približne

113-

tisíc

ľudí

18

.

Najväčšia

časť

z

výdavkov

bola

vyplatená

v

rámci

príspevkov

na

bývanie,

zvýšené

výdavky

pocítilo

aj

regionálne

školstvo,

ktoré

absorbovalo

časť

detí

utečeniek

a

utečencov.

Výdavky

na

dávky

v

hmotnej

núdzi,

či

iné

náklady

na

začleňovanie

utečencov

do

spoločnosti

boli

zatiaľ

minimálne.

Ďalšie

výdavky

sú

spojené

s

vojenskou

a

humanitárnou

pomocou

zaslanou

priamo

na

Ukrajinu.

Vojenský

konflikt

na

Ukrajine

pôsobí

na

verejné

financie

aj

nepriamo,

tzv.

vyvolanými

nákladmi.

Predovšetkým

cez

náklady

na

vybudovanie

kontajnerového

mestečka

pre

vojakov

NATO,

ktorí

prišli

na

Slovensko

v

reakcii

na

ruskú

vojenskú

inváziu.

Ďalším

nákladom

je

kúpa

nových

policajných

vrtuľníkov.

Časť

z

týchto

výdavkov

bude

refinancovaná

z

EÚ

fondov,

avšak

do

konca

roka

2022

sa

európske

peniaze

na

tento

účel

nečerpali.

TABUĽKA

9

–

Výdavky

vyvolané

vojnou

na

Ukrajine

(mil.

eur)

2022

2023

Výdavky

spojené

s

utečencami

143

90

z

toho:

príspevok

na

ubytovanie

64

50

z

toho:

náklady

Ministerstva

vnútra

(mimo

príspevku

na

ubytovanie)

46

10

z

toho:

začlenenie

žiakov

do

regionálneho

školstva

20

25

z

toho:

ostatné

13

5

Humanitárna

a

vojenská

pomoc

Ukrajine

23

0

Ostatné

(vyvolané)

výdavky

28

10

Spolu

194

100

Poznámka:

Ide

o

hotovostné

čerpanie.

V

kvantifikácii

nie

sú

zarátané

dodávky

zbraňových

systémov

ako

je

napr.

S-300,

rovnako

nie

sú

zarátané

ani

príjmy

z

Európskeho

mierového

nástroja,

keďže

v

metodike

ESA2010

majú

oba

faktory

neutrálny

vplyv

na

deficit

verejnej

správy.

Ďalej

nie

sú

v

kvantifikácii

zahrnuté

výdavky

na

zdravotnú

starostlivosť

zamestnaných

utečencov.

Zdroj:

MF

SR

Náklady

na

obsluhu

verejného

dlhu

boli

počas

minulého

roka

stabilizované

a

medziročne

rástli

len

o

3

%

19

.

V

snahe

znižovať

inflačné

tlaky

a

znížiť

mieru

neistoty

na

finančných

trhoch

Európska

centrálna

banka

v

roku

2022

zvyšovala

úrokové

sadzby.

Tento

vplyv

sa

však

v

minulom

roku

ešte

výraznejšie

neprejavil

z

dôvodu,

že

sadzby

na

existujúce

portfólio

slovenských

dlhopisov

sú

zafixované

a

vyššie

sadzby

sa

prejavujú

len

na

nových

emisiách.

13

Takmer

tretina

očakávaných

dividend

už

bola

podnikmi

vyplatená,

zostatok

vychádza

zo

ziskov

z

ukončeného

hospodárskeho

roku

2021.

14

V

roku

2021

sa

vyplácali

odmeny

pracovníkom

v

boji

s

pandémiou.

15

Odmeny

vo

výške

500

eur

boli

vyplatené

v

mesiaci

september

iba

štátnym

zamestnancom.

Zamestnancom

vo

verejnom

záujme

boli

odmeny

vyplatené

do

decembra

2022.

Nárast

miezd

a

platov

vo

verejnej

správe

výrazne

zaostáva

za

vývojom

miezd

v

súkromnom

sektore.

V

súkromnom

sektore

rastli

mzdy

o

9,5

%.

16

V

ESA

2010

považované

za

medzispotrebu

(P.2)

17

Nie

všetky

náklady

spojené

s

vojenským

konfliktom

na

Ukrajine

sú

spojené

s

medzispotrebou,

ale

aj

sociálnymi

transfermi,

ostatnými

bežnými

transfermi

a

kapitálovými

výdavkami.

18

Do

31.

marca

2023

požiadalo

o

dočasné

útočisko

na

Slovensku

113

242

utečencov

z

Ukrajiny.

19

Úrokové

náklady

v

čistom

vyjadrení,

teda

ako

výdavky

na

úrokové

náklady

očistené

o

príjmy

z

úrokov.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

18

Slovensko

navyše

naakumulovalo

výrazný

objem

likvidných

aktív

v

posledných

dvoch

rokoch

2020

a

2021,

kedy

úrokové

sadzby

dosahovali

minimálne

úrovne.

V

2022

predstavoval

stav

finančných

aktív

10

%

HDP,

a

to

napriek

tomu,

že

v

minulom

roku

došlo

k

poklesu

zdrojov

subjektov

mimo

sektora

verejnej

správy

v

Štátnej

poklanici.

Úroveň

likvidných

aktív

ostala

vysoká

z

dôvodu,

že

zdroje

sa

doplnili

z

nových

emisií

štátnych

dlhopisov.

Sociálne

výdavky

20

podobne

ako

mzdové

výdavky

v

minulom

roku

zaostali

za

infláciou.

Nižší

rast

v

porovnaní

s

rastom

cien

je

spôsobený

najmä

legislatívnym

nastavením

valorizácie

veľkej

časti

sociálnych

dávok.

Sociálne

dávky

sa

zväčša

valorizujú

k

začiatku

roka,

a

to

podľa

rastu

cien,

miezd

či

iných

premenných

v

predošlom

období.

Vysoký

rast

cien

či

miezd

v

roku

2022

sa

tak

prejavuje

s

oneskorením.

V

roku

2022

vzrástli

výdavky

na

dôchodky

medziročne

o

2

%,

pričom

boli

ťahané

najmä

výdavkami

na

valorizáciu

a

bežným

vplyvom

demografie

(prílev

nových

poberateľov

s

vyššími

dávkami

a

odlev

starších

poberateľov

s

relatívne

nízkymi

dávkami).

Výdavky

na

nemocenské

dávky

dokonca

medziročne

poklesli

o

9

%,

čo

je

spôsobené

znížením

čerpania

pandemických

PN

a

OČR,

keďže

vlna

Omikron

nemala

na

čerpanie

dávok

taký

silný

vplyv

ako

predchádzajúce

vlny

pandémie.

Podobne

tak

výdavky

na

dávky

v

nezamestnanosti

poklesli

medziročne

až

o

17

%.

Naopak,

rast

sociálnych

výdavkov

ťahá

úvodný

nábeh

pro-rodinného

balíčka

v

objeme

0,2

%

HDP

21

.

Od

júla

bol

navýšený

daňový

bonus

na

70

eur

pre

deti

do

15

rokov,

resp.

na

40

eur

pre

deti

nad

15

rokov

a

prídavky

na

deti

sa

zvýšili

na

30

eur.

Výdavky

v

minulom

roku

rástli

aj

z

dôvodu

dočasných

opatrení

vlády

kompenzujúcich

infláciu.

Ide

o

jednorazovú

pomoc

pre

rodiny

a

vybrané

skupiny

obyvateľstva

ako

aj

vyplatenie

14.

dôchodku

(viac

BOX

4

).

Na

infláciu

už

v

minulom

roku

zareagovali

výdavky

na

zdravotníctvo

22

,

ktoré

rástli

takmer

dvojciferným

tempom.

K

rastu

výdavkov

blízko

hranice

10

%

prispeli

najmä

náklady

spojené

s

vyšším

než

očakávaným

rastom

cien

energií

a

infláciou,

či

dobeh

odloženej

starostlivosti

z

dôvodu

pandémie

COVID-19.

Ďalšími

faktormi

rastu

výdavkov

sú

štandardná

valorizácia

platov

zdravotníkov

23

.

Naopak,

výrazný

pokles,

až

o

polovicu,

zaznamenali

ostatné

bežné

transfery.

Výrazný

pokles

je

spôsobený

najmä

utlmením

poskytovanej

pomoci

pre

podniky

počas

pandémie

COVID-19,

najmä

schémy

tzv.

kurzarbeit-u.

Protipandemická

schéma

kurzarbeitu

fungovala

do

konca

februára

minulého

roka

24

.

Následné

ju

nahradila

trvalá

schéma

na

podporu

v

čase

skrátenej

práce,

ktorej

čerpanie

je

oveľa

nižšie,

vzhľadom

na

reštriktívnejšie

podmienky,

ale

aj

zlepšenú

ekonomickú

situáciu

25

.

Kapitálové

výdavky

z

národných

zdrojov

rástli

medziročne

o

takmer

17

%

26

.

V

doprave

prebiehajú

rozsiahle

c

e

s

t

n

é

v

ý

s

t

a

v

b

y

R

2

K

r

i

v

á

ň

–

L

o

v

i

n

o

b

a

ň

a

,

a

k

o

a

j

D

1

H

u

b

o

v

á

–

Ivachnová

(každé

s

vplyvom

0,1

%

HDP)

a

železničné

modernizácie

ako

napríklad

Púchov

–

Žilina,

úsek

Púchov

–

Považská

Teplá

(spolu

v

objeme

0,1

%

HDP).

K

očakávanému

rastu

prispievajú

aj

zvýšené

investičné

výdavky

samospráv

(0,3

%

HDP).

20

Sociálne

transfery

mimo

zdravotníctva

21

Daňový

bonus

ako

aj

prídavok

na

dieťa

má

zároveň

oveľa

výraznejšie

narásť

v

aktuálnom

roku

2023.

22

Vrátane

kapitoly

MZ

SR.

23

Jednorazový

stabilizačný

príspevok

pre

zamestnancov

zdravotníckych

zariadení

(mimo

lekárov)

v

sektore

verejnej

správy

neovplyvňuje

medziročný

nárast

výdavkov

na

zdravotníctvo,

keďže

sa

v

metodike

ESA2010

zaznamenáva

akruálne.

Teda

vyplatená

suma

sa

proporčne

rozdelí

na

dobu

3

rokov

(resp.

36

mesiacov),

keďže

stabilizačný

príspevok

je

vyplatený

zamestnancom

s

podmienkou

zotrvania

v

aktívnom

pracovnom

pomere

po

dobu

3

rokov.

Príspevok

pre

zdravotnícke

zariadenia

sa

však

takto

časovo

nerozlišujú.

24

Nároky

bolo

možné

uplatniť

najneskôr

za

mesiac

február

2022,

vyplácanie

prebiehalo

do

konca

apríla

2022.

25

V

roku

2022

(od

januára

do

12.augusta)

bolo

vyplatených

278

mil.

EUR

na

financovanie

pandemickej

pomoci

podnikom

na

udržanie

zamestnanosti

(tzv.

kurzarbeit).

Nároky

na

vyplatenie

podpory

v

čase

skrátenej

práce

(tzv.

trvalý

kurzarbeit)

boli

od

marca

do

konca

roka

2022

vo

výške

22,2

mil.

EUR.

26

Najväčšou

položkou

boli

v

roku

2022

výdavky

na

obranné

projekty

Pásových

bojových

vozidiel

s

hotovostným

čerpaním

v

roku

2022

v

objeme

475

mil.

eur

a

Bojové

obrnené

vozidlá

s

čerpaním

60

mil.

eur.

Tie

však

majú

dodávky

až

v

nasledujúcich

rokoch

a

preto

v

metodike

ESA2010

neovplyvňujú

deficit

v

roku

2022.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

19

4

2

0

8

6

4

2

12,6

11,9

10,4

8,3

6,8

3,1

2.2

Aktuálny

vývoj

verejných

financií

Rast

daňovo-odvodových

príjmov

v

roku

2023

mierne

spomalí,

ale

ostáva

na

solídnych

9%.

Najvyšší

rast

sa

očakáva

pri

DPFO

zo

závislej

činnosti

(12,6

%).

Sociálne

a

zdravotné

odvody

by

mali

rásť

o

približne

9,0

%.

Podobne

ako

v

roku

2022

ťahá

príjem

zo

zdanenia

práce

27

viac

ako

10

%-ný

rast

miezd

28

.

V

prípade

zdravotných

odvodov

rastu

pomôže

aj

zavedenie

minimálneho

poistného.

Výnos

DPH

pokračuje

v

silnom

raste

(11,9

%)

v

súlade

so

zvýšenou

cenovou

hladinou,

aj

keď

medziročne

mierne

spomaľuje.

Pri

spotrebe

domácností

sa

očakáva

výraznejšie

spomalenie

na

úroveň

10

%.

To

sa

prejaví

aj

v

nižšom

medziročnom

raste

výnosu

DPH.

Zavedenie

zníženej

sadzby

DPH

na

gastro

a

športoviská

taktiež

odkrajuje

z

výnosu.

Rast

firemnej

dane

(6,8

%)

by

sa

mal

v

roku

2023

vyvíjať

v

súlade

s

rastom

ekonomiky.

Energetická

aj

inflačná

kríza

vplýva

na

náklady

firiem.

Zároveň

však

firmám

pomôže

zavedenie

štátnej

pomoci

zameranej

na

zastropovanie

rastu

cien

energií

a

taktiež

pokles

spotových

cien

energií

na

trhu.

Pozitívny

vplyv

na

hospodárenie

môže

mať

aj

dočerpanie

EÚ

fondov

a

prostriedkov

z

Plánu

obnovy,

podobne

ako

v

roku

2015,

keď

končiace

programové

obdobie

EÚ

fondov

zvýšilo

firemné

zisky.

Na

rast

výnosu

daní

majú

vplyv

aj

zvýšenie

spotrebnej

dane

z

liehu

a

zvýšenie

odvodu

z

hazardných

hier.

GRAF

16

–

Vplyv

faktorov

na

medziročný

rast

daňovo-odvodových

príjmov

(2023,

ESA

2010,

p.b.)

GRAF

17

–

Medziročná

zmena

vybraných

daní

a

odvodov

(2023,

ESA

2010,

v

%)

1

1

1

-2,0

2023

0

DPFO

zč

DPPO

DPH

Spotrebné

dane

Sociálne

odvody

Zdravotné

ovody

Zdroj:

MF

SR

Nedaňové

príjmy

v

tomto

roku

porastú

len

o

3

%.

Príjmy

z

dividend

z

podnikov

s

majetkovou

účasťou

štátu

dosiahnu

v

roku

2023

podľa

predpokladov

nižšiu

hodnotu

v

porovnaní

s

predchádzajúcim

rokom,

odhadom

až

o

47

%.

Historicky

najväčší

platca

dividend

štátu,

skupina

SPP,

v

roku

2023

predbežne

nebude

vyplácať

dividendy,

čo

by

malo

mať

najväčší

vplyv

na

znížení

týchto

príjmov.

Ostatné

podniky

s

majetkovou

účasťou

štátu

oproti

predchádzajúcemu

roku

majú

v

štruktúre

rozdielne

vplyvy

ale

v

agregáte

dochádza

k

poklesu

do

10

%.

Príjmy

NDS

z

diaľničných

známok

a

elektronického

mýta

medziročne

vzrastú

o

8,5%

najmä

vplyvom

zvýšenia

cien

diaľničných

známok

od

1.1.2023.

Mzdové

náklady

vo

verejnej

správe

vďaka

valorizácii

dosahujú

približne

úroveň

inflácie

.

Rast

výdavkov

na

mzdy

spôsobuje

najmä

valorizácia

miezd

učiteľov

a

zamestnancov

verejnej

správy.

Učiteľom

sa

tento

rok

zvýšili

mzdy

o

10

%

v

januári,

o

ďalších

12

%

im

mzdy

porastú

od

septembra

tohto

roka.

Dvojitú

valorizáciu

platov,

avšak

o

niečo

nižšiu

v

porovnaní

s

učiteľmi

pocítia

aj

ostatní

zamestnanci

vo

verejnej

správe.

Mzdy

im

od

januára

narástli

o

7

%

a

od

septembra

o

ďalších

10

%.

Náklady

na

tovary

a

služby

rastú

medziročne

približne

o

polovicu.

Výdavky

rastú

najmä

z

dôvodu

zvýšených

cien

energií,

ktoré

pociťuje

aj

verejná

správa.

Náklady

medziročné

rastú

aj

v

dôsledku

inflácie,

čo

spôsobuje

nárast

cien

bežne

spotrebovaných

tovarov

ako

aj

služieb.

Naopak

rast

výdavkov

na

tovary

a

služby

tlmí

pokles

výdavkov

spojených

s

pandémiou

COVID-19.

V

tomto

roku

sa

počíta

s

výdavkami

na

nákup

vakcín

a

liekov

v

objeme

len

0,1

%

HDP,

čo

predstavuje

približne

tretinu

výdavkov

vynaložených

v

roku

2022

29

.

27

Daň

z

príjmov

FO

zo

závislej

činnosti,

sociálne

a

zdravotné

odvody.

28

To

sa

pretaví

v

plnej

miere

aj

do

výnosov

zo

zdanenia

práce.

Napriek

náznakom

slabšieho

plnenia

medziročne

s

predpokladá

silný

dvojciferný

nárast

aj

pre

rok

2023.

29

Ide

o

porovnanie

iba

výdavkov

na

medzispotrebu.

Celkové

výdavky

v

roku

2022

spojené

s

pandémiou

COVID-19

boli

až

takmer

6

násobne

vyššie.

12,0

10,0

8,0

6,0

4,0

2,0

0,0

9,0

iné

vplvyvy

jednorazové

vplyvy

vplyv

legislatívy

vplyv

EDS

-0,8

vplyv

makra

9,8

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

20

Náklady

na

obsluhu

dlhu

medziročne

vzrastú

len

mierne

o

1

%.

Rast

úrokových

sadzieb

ECB

sa

na

úrokových

nákladoch

prejavuje

v

2023

zatiaľ

len

pozvoľne.

Dôvodom

je

to,

že

sadzby

na

existujúce

portfólio

slovenských

dlhopisov

sú

zafixované

a

vyššie

sadzby

ovplyvňujú

len

nové

emisie

štátnych

dlhopisov.

Slovensko

tiež

ku

koncu

roka

2022

disponovalo

likvidnými

finančnými

aktívami

na

úrovni

10

%

HDP,

ktoré

sa

postupne

využijú

na

financovanie

potrieb

štátu

na

úkor

nových

emisií

dlhopisov.

Sociálne

výdavky

medziročne

porastú

o

15

%

najmä

z

titulu

silnej

valorizácie

dôchodkov,

zvyšovania

podpory

rodín

a

zavedenia

rodičovského

bonusu.

Výdavky

Sociálnej

poisťovne

potiahnu

nahor

najmä

výdavky

na

dôchodky.

Dvojciferná

inflácia

z

roka

2022

sa

prejavuje

na

ich

prudkej

valorizácii

v

tomto

roku,

medziročne

ide

o

rast

na

úrovni

11,8

%.

Okrem

toho

od

januára

2023

vstúpili

do

platnosti

legislatívne

zmeny

na

čele

s

rodičovským

bonusom.

Rodičovský

bonus

umožní

zamestnaným

deťom

prispievať

na

starobný

dôchodok

ich

rodičov

podľa

výšky

svojej

mzdy

30

.

Nárast

výdavkov

je

dôsledkom

aj

zmien

v

predčasných

starobných

dôchodkoch,

kde

sa

rozširuje

vznik

nároku

na

dôchodok

už

po

40

odpracovaných

rokoch

31

.

Porastú

aj

výdavky

na

štátom

platené

dávky

a

to

najmä

z

dôvodu

zvyšovania

podpory

rodín

cez

vyšší

prídavok

na

dieťa

a

aj

daňový

bonus.

Prídavok

na

dieťa

sa

od

januára

2023

zvýšil

z

40

na

60

eur

mesačne.

Zároveň

sa

maximálna

suma

daňového

bonusu

od

roku

2023

zvýšila

z

70

až

na

140

eur

mesačne

pre

deti

do

18

rokov

a

z

40

na

50

eur

pre

deti

staršie

ako

18

rokov

32

.

Rast

výdavkov

na

zdravotníctvo

medziročne

potiahla

skoková

valorizácia

miezd.

Výdavky

na

zdravotníctvo

rastú

najmä

z

dôvodu

skokovej

úpravy

miezd

zdravotníkov

nad

rast

cenovej

hladiny.

Okrem

štandardnej

valorizácie

boli

lekárom,

sestrám

ako

aj

ostatným

zdravotným

pracovníkom

zvýšené

koeficienty,

upravujúce

ich

základné

mzdy

v

pomere

priemernej

mzdy

v

hospodárstve.

Nad

rámec

tejto

úpravy

bol

do

odmeňovania

zdravotníckeho

personálu

zavedená

aj

automatická

valorizácia

platu

na

základe

počtu

odpracovaných

rokov

(spolu

0,3

%

HDP).

Najmä

s

k

ú

s

e

n

e

j

š

i

e

m

u

z

d

r

a

v

o

t

n

í

c

k

e

m

u

p

e

r

s

o

n

á

l

u

t

a

k

m

z

d

y

v

z

r

á

s

t

l

i

výrazne

nad

rámec

inflácie.

V

súvislosti

s

infláciou,

mzdovou

valorizáciou

v

nemocniciach

a

vysokými

cenami

energií

sa

navýšili

finančné

zdroje

pre

ambulantný

sektor

vo

výške

0,2%

oproti

roku

2022.

Ostatné

bežné

transfery

výrazne

rastú

z

dôvodu

energetickej

pomoci

pre

domácnosti.

V

tomto

roku

sa

celková

energetická

pomoc

pre

firmy

33

a

domácnosti

vyšplhá

až

na

3,0

%

HDP.

V

porovnaní

s

minuloročnou

pomocou

v

objeme

0,4

%

HDP

ide

o

viac

ako

päťnásobné

navýšenie

(viď

BOX

4)

.

Ostatné

bežné

transfery

rastú

aj

z

dôvodu

opätovného

zavedenia

obedov

zadarmo

v

poslednom

ročníku

materských

škôl

a

na

základných

školách

(0,1

%

HDP).

Medziročný

nárast

naopak

mierne

tlmí

ukončenie

dočasných

schém

kurzarbeitu

počas

pandémie

30

Vo

výške

1,5

%

hrubej

mzdy

pre

každého

rodiča,

maximálne

z

1,2

násobku

priemernej

mzdy

spred

dvoch

rokov.

31

Štandardne

vzniká

nárok

na

PSD

2

roky

pred

dovŕšením

dôchodkového

veku,

kedy

sa

osobám

kráti

dôchodok

o

0,5

%

za

každých

začatých

30

dní.

Pri

40

odpracovaných

rokoch

je

krátenie

len

0,3

%

za

každých

začatých

30

dní.

V

minulosti

priznané

dôchodky

spĺňajúce

podmienku

40

odpracovaných

rokov

sa

v

súlade

s

týmto

opatrením

budú

prepočítavať

do

konca

roka

2025

a

týmto

osobám

sa

tiež

vyplatia

doplatky

za

ušlé

obdobie.

32

Od

roku

2025

sa

uplatňuje

pôvodne

schválená

maximálna

suma

na

mladšie

deti

vo

výške

100

EUR,

pričom

tú

bude

možné

uplatniť

len

na

deti

do

15

rokov.

33

Pomoc

pre

firmy

je

v

klasifikácii

ESA

2010

evidovaná

ako

subvencie.

34

V

rozpočte

bolo

pôvodne

na

tento

účel

rezervovaných

3,4

mld.

eur.

Objem

výdavkov

bol

navýšený

o

časť

neminutých

výdavkov

určených

na

pomoc

vlády

s

vysokými

cenami

energie

z

minulého

roku.

35

Prídavok

na

dieťa

na

všetky

deti

sa

jednorazovo

vyplatil

vo

výške

100

eur

v

júni

(vplyv

83

mil.

eur).

100

eurovú

podporu

dostali

aj

domácnosti

v

hmotnej

núdzi,

nízkopríjmoví

seniori,

opatrovatelia

ťažko-zdravotne

postihnutých

ľudí

ako

aj

profesionálni

rodičia

starajúci

sa

o

deti

z

detských

domovov

(vplyv

23

mil.

eur).

Následne

bol

koncom

roka

ešte

raz

vyplatený

prídavok

na

novonarodené

deti

vo

výške

100

eur,

s

celkovým

vplyvom

6,3

mil.

eur.

BOX

4

–

Opatrenia

vlády

prijaté

v

reakcii

na

rast

cien

Najväčšou

výzvou

v

aktuálnom

roku

je

potreba

kompenzácií

vysokého

rastu

cien

energií

.

Po

miernej

stabilizácii

situácie

súvisiacej

s

dôsledkami

pandémie

COVID-19

a

konfliktom

na

Ukrajine

sa

do

popredia

dostala

energetická

kríza.

Ide

o

bezprecedentný

šok

ako

pre

ekonomiku,

tak

aj

pre

samotné

verejné

financie.

Z

verejných

zdrojov

na

boj

s

vysokými

cenami

energií

bolo

v

tomto

a

minulom

roku

vyčlenených

spolu

3,8

mld.

eur

(3,3

%

HDP)

34

.

Jednorazové

kompenzačné

opatrenia

súvisiace

s

rastom

cien

boli

v

roku

2022

smerované

najmä

pre

dôchodcov,

rodiny

s

deťmi

a

najviac

zraniteľné

skupiny

obyvateľstva

.

Jednorazová

pomoc

pre

rodiny

a

nízko

príjmové

skupiny

obyvateľstva

35

bola

vo

výške

100

eur

(0,1

%

HDP).

Vyplácanie

„14.

dôchodkov“,

bolo

vo

výške

70

%

13.

dôchodku

a

pomohlo

najmä

nízkopríjmovým

seniorom

(0,2

%

HDP).

Jednorazovú

pomoc

dopĺňa

dotačná

schéma

určená

pre

zriaďovateľov

rôznych

sociálnych

služieb

vyplácaná

na

konci

roka

2022.

Kompenzácie

nákladov

rastúcich

cien

energií

domácnostiam

dosiahnu

v

tomto

roku

2,5

mld.

eur

(2,1

%

HDP).

Vláda

zastropovala

medziročný

rast

cien

plynu

pre

domácností

na

úrovni

15

%,

rast

cien

tepla

v

priemere

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

21

o

20

%.

Rozdiel

medzi

maximálnym

rastom

a

regulovanou

cenou,

ktorá

je

stanovená

Úradom

pre

reguláciou

sieťových

odvetví

(URSO)

bude

hradená

zo

štátneho

rozpočtu.

V

prípade

kompenzácií

ceny

plynu

sú

náklady

na

úrovni

1,2

%

HDP,

resp.

0,3

%

v

prípade

tepla.

Vláda

vďaka

dohode

so

Slovenskými

elektrárňami

nemusí

kompenzovať

silovú

zložku

elektrickej

energie,

ktorá

zostáva

na

úrovni

roka

2022.

Náklady

pre

verejné

financie

budú

vznikať

kompenzáciou

rastúcich

systémových

a

distribučných

poplatkov

(0,3

%

HDP),

keďže

vláda

garantuje

zachovanie

celkovej

ceny

elektriny

na

úrovni

minulého

roku

36

.

Navyše

zmenou

legislatívy

v

roku

2022

vznikla

nová

kategória

regulovaných

zákazníkov,

tzv.

„vybraní

zraniteľní

odberatelia“,

ktorá

zahŕňa

domové

kotolne,

zariadenia

sociálnych

služieb,

nájomné

a

sociálne

byty.

Kompenzácie

pre

túto

skupinu

odberateľov

za

všetky

energie

sú

na

úrovni

0,3

%

HDP.

Znižovanie

cien

energií

na

trhoch

v

tomto

roku

nebude

ovplyvňovať

výšku

kompenzácií,

keďže

ide

o

regulované

ceny

a

väčšinu

energií

už

distribútori

nakúpili

v

priebehu

minulého

roka.

Doposiaľ

ohlásené

schémy

na

podporu

firiem

kompenzujúce

vysoké

ceny

energií

sa

odhadujú

v

objeme

0,4

%

HDP

37

.

Koncom

roku

2022

vláda

za

mesiac

august

a

september

podnikom

kompenzovala

80

%

nákladov

z

ceny

energií

nad

stanovený

strop.

V

prípade

silovej

zložky

elektriny

bol

strop

stanovený

na

199

eur

bez

DPH

za

MWh,

strop

na

dodávku

plynu

sa

stanovil

na

99

eur

bez

DPH

za

MWh.

Cez

túto

schému

bolo

podporených

viac

ako

13

žiadostí

a

kompenzácie

dosiahli

doposiaľ

77

mil.

eur

(0,1

%

HDP).

Rovnaká

schéma

s

totožnými

parametrami

kompenzácií

je

schválená

aj

pre

prvý

štvrťrok

2023,

s

očakávanými

nákladmi

165

mil.

eur

(0,1

%

HDP).

Pre

energeticko

náročné

podniky

bolo

v

roku

2022

cez

zníženie

tarify

za

prevádzkovanie

systému

(TPS)

vyplatených

40

mil.

eur.

S

rovnakou

výškou

pomoci

sa

počíta

aj

v

tomto

roku.

Malé

podniky

s

ročnou

spotrebou

30

MWh

elektriny

a

100

MWh

plynu

ročne,

spadajúci

pod

regulované

ceny

budú

kompenzované

celoročne

(0,2

%

HDP).

Vláda

bude

kompenzovať

100

%

nákladov

z

ceny

energií

nad

stanovený

strop.

Strop

je

totožný

ako

v

prípade

neregulovaných

firiem

na

199

eur

za

MWh

v

prípade

elektriny,

resp.

99

eur

za

MWh

v

prípade

plynu.

Ministerstvo

pôdohospodárstva

SR

na

základe

oznámenia

Európskej

komisie

vyhlásilo

na

konci

roka

2022

schémy

štátnej

pomoci

na

podporu

prvovýroby

a

skladovania

produktov

poľnohospodárskej

prvovýroby.

Schémy

majú

trvanie

do

konca

roka

2023,

s

predpokladaným

priemerným

ročným

rozpočtom

50

mil.

eur.

Náklady

na

energetické

opatrenia

budú

sčasti

kompenzovať

dočasné

príjmy

zo

zdanenia

nadmerných

z

i

s

k

o

v

a

E

Ú

f

o

n

d

o

v

(

1

,

6

%

H

D

P

)

.

E

u

r

ó

p

s

k

a

ú

n

i

a

v

r

e

a

k

c

i

i

n

a

vysoké

ceny

energii

prijala

nariadenie,

ktoré

sa

týka

solidárneho

príspevku

z

nadmerného

zisku

spoločností

plynúce

z

energetickej

krízy.

Solidárny

príspevok

sa

vzťahuje

na

firmy

v

odvetviach

spracovania

ropy,

zemného

plynu

a

uhlia,

kde

takéto

činnosti

musia

predstavovať

minimálne

75

%

ich

obratu.

Na

Slovensku

sa

tento

príspevok

stanovil

na

úrovni

55

%

z

nadziskov

vytvorených

v

roku

2022,

resp.

70

%

pre

rok

2023.

Jednorazový

príjem

je

odhadovaný

na

0,3

%

HDP.

Na

národnej

úrovni

v

súlade

s

EÚ

nariadením

tiež

došlo

k

zastropovaniu

príjmov

z

výroby

elektrickej

energie

38

.

Zisky

firiem,

ktoré

predajú

elektrickú

energiu

nad

stanovenú

cenu

39

,

budú

zdanené

90

%

sadzbou

(0,1

%

HDP).

Nad

rámec

EÚ

nariadenia

sa

ustanovil

odvod

pre

štátny

podnik

Vodohospodárska

výstavba

(0,1

%

HDP).

Toto

opatrenie

je

tiež

zamerané

na

zdanenie

nadmerného

zisku

z

predaja

elektriny

40

.

Ďalšie

zdroje

na

krytie

výdavkov

spojených

s

rastom

cien

energií

predstavuje

realokácia

zatiaľ

nečerpaných

EÚ

fondov

z

III.

programového

obdobia,

odhadovaná

na

úrovni

0,9

%

HDP.

Verejné

financie

budú

znášať

aj

vyššie

ceny

energií

platené

subjektami

verejnej

správy

(0,4

%

HDP).

Vláda

sa

zaviazala

preplatiť

samosprávam

zvýšené

náklady

na

energie

v

školách,

ktoré

nie

sú

v

originálnej

kompetencii

obcí,

teda

základné

a

stredné

školy

41

.

Zároveň

pre

samosprávy

platí

rovnaká

schéma

podpory

ako

pre

neregulované

podniky.

Vláda

preplatí

samosprávam

80

%

nákladov

nad

stanovený

strop

199

eur

za

MWh

pri

elektrine,

resp.

99

eur

za

MWh

pri

plyne.

Štátny

rozpočet

bude

mať

dodatočné

náklady

aj

so

zvýšenými

cenami

energií,

ktoré

budú

platiť

subjekty

štátnej

správy

(napr.

ministerstvá,

úrady

a

pod.).

36

Konečné

ceny

elektriny

pre

domácnosti

v

januári

2023

stúpli

priemerne

o

2,5%.

Zvýšila

sa

tzv.

cena

za

dodávku

elektriny,

ktorá

okrem

ceny

komodity

zahŕňa

aj

náklady

na

odchýlku

a

primeraný

zisk

dodávateľa.

37

19.

apríla

Vláda

SR

prijala

uznesenie,

ktorým

schválila

zastropovanie

distribučných

poplatkov

v

cenách

elektriny

aj

mimo

domácností.

Tarifa

za

straty,

prevádzkovanie

systému

a

systémové

služby

bude

tak

v

tomto

roku

na

úrovni

roka

2022.

Zastropované

poplatky

mimo

silovej

ceny

elektriny

budú

mať

od

1.

mája

aj

firmy,

štátne

inštitúcie

či

samosprávy

(od

začiatku

roka

2023

toto

opatrenie

platí

pre

domácností

a

zraniteľných

oberaťeľov).

Opatrenie

sa

dotkne

približne

319-

tisíc

odberateľov

elektriny

a

bude

stáť

325

miliónov

eur.

O

tomto

rozhodnutí

Vláda

SR

však

rozhodla

po

uzavretí

vstupov

do

Programu

stability

a

preto

nie

je

zahrnuté

v

predpokladoch

z

ktorých

dokument

vychádza.

38

.

Zdanenie

nadziskov

sa

týka

len

rokov

2023

a

2024

a

je

čiastočne

závislé

od

spotovej

ceny

elektriny

na

energetickej

burze.

39

Pre

jednotlivé

typy

elektrárni

boli

schválené

rôzne

cenové

stropy:

spaľovanie

odpadu:

100

eur,

solárne

elektrárne:

120

eur,

jadrové,

veterné,

vodné,

geotermálne

elektrárne:

180

eur,

hnedouhoľné

elektrárne:

230

eur,

elektrárne

na

biomasu

a

bioplyn:

240

eur.

40

Štátny

podnik

môže

podliehať

osobitnému

odvodu

zo

zisku

po zdanení

v zmysle

zákona

o štátnych

podnikoch.

Tento

nástroj

umožňuje

štátu

presunúť

časť

zisku

z Vodohospodárskej

výroby

do

štátneho

rozpočtu

prostredníctvom

Zákona

o

štátnom

rozpočte

na

príslušný

rozpočtový

rok.

41

Do

prenesených

kompetencií

samospráv

(teda

nie

originálnych)

patria

základné

a

stredné

školy.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

22

TABUĽKA

10

–

Opatrenia

prijaté

vládou

v

boji

s

energetickou

krízou

s

vplyvom

na

rozpočet

2022

2023

Vyplatenie

14.

dôchodku

-208

Jednorazové

navýšenie

prídavku

na

dieťa

-83

Jednorazová

pomoc

nízkopríjmovým

skupinám

-23

Dotácie

pre

sociálne

služby

-20

Jednorazové

navýšenie

prídavku

na

práve

narodené

dieťa

-6

Zastropovanie

cien

elektriny

a

plynu

pre

neregulované

podniky

-77

-165

Zastropovanie

cien

elektriny

a

plynu

pre

regulované

podniky

-

-235

Podpora

energeticky

náročných

podnikov

-40

-40

Podpora

poľnohosp.

prvovýroby

a

skladovania

produktov

poľnohosp.

prvovýroby

-11

-50

Zastropovanie

cien

plynu

pre

domácnosti

-1462

Zastropovanie

cien

tepla

pre

domácnosti

-329

Zastropovanie

cien

elektriny

pre

domácnosti

(distribučné

a

systémové

poplatky)

-379

Podpora

vybraných

zraniteľných

odberateľov

(plyn

+

elektrina)

-347

Zvýšené

výdavky

štátneho

rozpočtu

na

energie

pre

subjekty

verejnej

správy

-470

Ďalšie

zatiaľ

nešpecifikované

opatrenia

-25

Preplatenie

nákladov

schém

z

nevyužitých

EÚ

fondov

1000

Dočasné

príjmy

z

nariadenia

EÚ

ohľadom

nadmerných

ziskov

412

209

Cenové

stropy

pre

výrobcov

elektrickej

energie

107

Dočasné

príjmy

z

osobitného

odvodu

pre

Vodohospodársku

výstavbu

150

Spolu

(čistý

vplyv

na

saldo)

-57

-2036

Spolu

(hrubý

vplyv

bez

zdrojov

krytia)

-469

-3502

Opatrenia

bez

priameho

vplyvu

na

saldo

Regulácia

ÚRSO

v

rámci

existujúcej

legislatívy

v

oblasti

cien

elektriny

(vplyv

na

2022)

Predsunutie

výplaty

13.

dôchodkov

Dohoda

o

fixnej

cene

elektriny

so

Slovenskými

elektrárňami

Zdroj:

MF

SR

Zároveň

boli

prijaté

opatrenia

bez

priameho

vplyvu

na

verejné

financie

.

Domácnostiam

zabezpečuje

stabilné

ceny

elektriny

od

tohto

roka

dohoda

so

Slovenskými

elektrárňami,

a.

s..

Zastropovanie

cien

elektriny

pre

domácnosti

v

rokoch

2023

a

2024

je

na

úrovni

cien

roka

2022,

teda

približne

61

eur

za

megawatt-hodinu

silovej

zložky

bez

DPH.

V

roku

2025

má

podľa

novej

dohody

silová

zložka

narásť

na

67

eur

za

megawatt-hodinu,

resp.

79

eur

v

ďalších

rokoch.

Dostatok

elektrickej

energie

má

v

prípade

núdze

zabezpečovať

aj

novoprijatá

legislatíva,

ktorá

vládu

oprávňuje

nariadiť

výrobcom

elektriny

komu

a

za

akú

cenu

musia

elektrinu

dodávať.

Úrad

pre

reguláciu

sieťových

odvetví

využil

svoje

kompetencie

na

zníženie

distribučného

a

prenosového

poplatku

ako

aj

zníženie

tarify

za

prevádzkovanie

systému

pre

rok

2022

42

.

Vláda

zároveň

predsunula

výplatu

13.

dôchodku

v

roku

2022

z

novembra

na

jún.

Kapitálové

výdavky

bez

EÚ

fondov

a

financií

z

Plánu

obnovy

rastú

medziročne

o

štvrtinu.

Najväčšie

investičné

projekty

sú

na

rok

2023

plánované

v

oblasti

dopravy

a

obrany

.

Výdavky

na

obranu

vychádzajú

primárne

zo

záväzkov

súvisiacich

s

členstvom

v

NATO

a

sú

určené

na

modernizáciu

vojenskej

techniky.

V

doprave

prebiehajú

rozsiahle

výstavby

cestnej

infraštruktúry

ako

výstavba

diaľnice

Lietavská

Lúčka

–

Višňové

–

Dubná

Skala

(0,1

%

HDP)

a

modernizácie

železničných

tratí

ako

Devínska

Nová

Ves

–

hranica

SR/ČR.

Ku

kapitálovým

výdavkom

prispieva

založenie

strategického

priemyselného

parku

v

blízkosti

Košíc

v

objeme

0,2

%

HDP

43

.

TABUĽKA

11

–

15

najväčších

investičných

projektov

v

roku

2023

v

hotovostnom

čerpaní

(mil.

eur)

Názov

projektu

Kapitola

Zdroj

Celkové

náklady

Do

roka

2023

2023

2024

2025

Po

roku

2025

Modernizácia

železnice

Devínska

Nová

Ves

–

hranica

SR/ČR

MDV

SR

ŠR,

EÚ

276

41

205

30

0

0

42

https://

www.urso.gov.sk/urso-vyrazne-znizil-tps-a-zredukoval-naklady-na-distribuciu-a-prenos-elektriny-cim-v-maximalnej-miere-vyuzil-svoje-regulacne-

nastroje-aby-zmiernil-narast-celkovej-ceny-elektriny-pre-slovenske-domacnosti-a-podnikatelov-v-roku-2022/

43

Pri

príprave

rozpočtu

neboli

dostupné

potrebné

podklady

k

projektu,

preto

projekt

nie

je

zahrnutý

v

tabuľke.

Zdroje

krytia

O

s

t

a

t

n

é

Domácnosti

Podniky

Domácnosti

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

23

Viacúčelové

taktické

lietadlá

(stíhačky

F-16)

MO

SR

ŠR

-

-

-

-

-

-

Výstavba

diaľnice

Lietavská

Lúčka

–

Višňové

–

Dubná

Skala

MDV

SR

ŠR,

EÚ

269

135

91

27

3

13

Výstavba

rýchlostnej

cesty

časť

Kriváň

-

Mýtna

MDV

SR

ŠR

319

74

78

114

40

14

Modernizácia

vozového

parku

železničných

vozidiel

(3.

časť)

MDV

SR

EÚ

76

8

69

0

0

0

Výstavba

diaľničného

úseku

Hubová

–

Ivachnová,

II.

fáza

MDV

SR

ŠR

501

345

53

81

1

21

Modernizácia

vozového

parku

železničných

vozidiel

(7.

časť)

MDV

SR

EÚ

77

27

50

0

0

0

Výstavba

rýchlostnej

cesty

časť

Šaca

-

Košické

Olšany,

II.úsek

MDV

SR

ŠR,

EÚ

207

70

47

49

31

10

Výstavba

severného

obchvatu

Prešova,

I.

etapa

MDV

SR

ŠR,

EÚ

200

142

45

5

0

8

Modernizácia

železnice

Čadca

-

Svrčinovec

-

hranica

ČR/SR

MDV

SR

ŠR,

EÚ

88

25

42

21

0

0

Výstavba

D1

Bratislava

–

Triblavina

MDV

SR

ŠR

150

23

39

34

32

22

Výstavba

rýchlostnej

cesty

Tvrdošín

-

Nižná

MDV

SR

ŠR,

EÚ

77

35

39

0

0

3

Elektrifikácia

trate

Haniska

pri

Košiciach

–

Moldava

nad

Bodvou

MDV

SR

ŠR,

EÚ

72

33

39

0

0

0

Rádiolokátory

3D

stredného

dosahu

MO

SR

ŠR

-

-

-

-

-

-

Bojové

obrnené

vozidlá

8x8

MO

SR

ŠR

-

-

-

-

-

-

Zdroj:

MF

SR

(ÚHP),

podklady

kapitol

k

tvorbe

RVS

2023

–

25

a

ekonomické

hodnotenie

projektov

MF

SR

Riziká

nezahrnuté

v

základnom

odhade

deficitu

Zvýšená

neistota

ohľadne

vývoja

cien

a

energo-pomoci,

ako

aj

blížiace

voľby

sa

prejavujú

vo

vyššej

volatilite

pri

odhadoch

nominálneho

deficitu.

Negatívne

riziko

pre

základný

odhad

deficitu

predstavuje

nižšie

prefinancovanie

energetickej

pomoci

vlády

pre

firmy

a

domácnosti.

Výdavky

spojené

s

vojnou

na

Ukrajine

môže

byť

potrebné

navýšiť

v

závislosti

na

predlžovanie

konfliktu

ako

aj

pobytu

utečencov

na

našom

území.

Negatívnejšie

ako

v

základnom

scenári

môže

skončiť

hospodárenie

samospráv,

ktoré

v

dôsledku

útlmu

rastu

ich

príjmov

z

DPFO

a

vysokej

inflácii

nemusia

udržať

rast

svojich

výdavkov

na

odhadovanej

úrovni.

Deficit

môžu

zvýšiť

aj

niektoré

poslanecké

návrhy

aktuálne

prerokované

v

Národnej

rade

SR.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

24

3

CIELE

ROZPOČTU

Po

utlmení

dopadu

energetického

šoku

si

obnovenie

fiškálnych

pravidiel

vyžiada

od

budúceho

roku

ambicióznu

konsolidáciu

verejných

financií.

MF

SR

stanovuje

v

Programe

stability

plán

znižovania

deficitu

s

cieľom

zastabilizovať

verejný

dlh

pod

60

%

HDP,

čím

rešpektuje

aj

základnú

ideu

aktuálne

meniacich

sa

európskych

pravidiel.

Navrhované

rozpočtové

ciele

zodpovedajú

poklesu

deficitu

o

takmer

dve

tretiny,

z

aktuálnych

vyše

6

%

blízko

k

2

%

HDP

do

roku

2026.

Diskusia

o

konkrétnej

podobe

konsolidačného

plánu

v

objeme

takmer

3

%

HDP

do

najbližších

troch

rokov

ostáva

v

kontexte

súčasnej

politickej

situácie

v

rukách

nasledujúcej

vlády

.

Je

však

potrebná,

aby

sa

zadlženie

stabilizovalo.

Splnenie

rozpočtových

cieľov

salda

by

dostalo

dlh

na

úroveň

58

%

HDP

do

roku

2026.

Indikátor

dlhodobej

udržateľnosti

hlboko

v

pásme

vysokého

rizika

zároveň

značí

potrebu

ďalšieho

ozdravovania

verejných

financií

a

reforiem

aj

za

horizontom

Programu

stability.

3.1

Stanovenie

rozpočtových

cieľov

salda

hospodárenia

verejnej

správy

Po

utlmení

dopadu

energetického

šoku

si

obnovenie

fiškálnych

pravidiel

vyžiada

od

budúceho

roku

ambicióznu

konsolidáciu

verejných

financií.

Ceny

plynu

a

elektriny

klesajú

a

aktuálne

sú

pod

úrovňou

z

pred

ruskej

invázie

na

Ukrajine.

Trh

práce

sa

vyvíja

priaznivo,

s

mierou

nezamestnanosti

na

nízkych

úrovniach.

Vývoj

inflácie

naznačuje,

že

vrchol

rastu

cenovej

hladiny

je

už

za

nami.

Súčasne

je

reálne

HDP

nad

pred-pandemickou

úrovňou

a

s

uzatvárajúcou

sa

produkčnou

medzerou

sa

ekonomika

do

roku

2025

dostane

na

svoj

potenciál.

Vzhľadom

na

vývoj

týchto

makroekonomických

faktorov

sa

od

budúceho

roku

obnovujú

národné

aj

európske

fiškálne

pravidlá.

V

národnej

legislatíve

ide

najmä

o

výdavkové

limity

zavedené

v

minulom

roku,

v

európskom

kontexte

pravidlá

Paktu

stability

a

rastu,

ktoré

sa

však

aktuálne

predmetom

reformy.

Zároveň,

národná

legislatíva

vyžaduje

vyrovnaný

rozpočet

už

na

rok

2024,

no

s

nástupom

novej

vlády

bude

táto

sankcia

opäť

odsunutá.

Jarná

notifikácia

Eurostatu

potvrdila,

že

úroveň

hrubého

dlhu

dosiahla

takú

výšku,

pri

ktorej

majú

byť

v

zmysle

platného

ústavného

zákona

o

rozpočtovej

zodpovednosti

automaticky

spustené

najprísnejšie

sankcie

dlhovej

brzdy

vedúce

k

zníženiu

zadlženia

.

Tieto

sankcie

sa

začnú

uplatňovať

od

mája

a

k

t

u

á

l

n

e

h

o

roka,

keďže

na

obdobie

dvoch

rokov,

po

schválení

programového

vyhlásenia

vlády,

sa

neuplatňuje

viacero

opatrení

definovaných

v

ústavnom

zákone.

Vláda

musí

národnej

rade

predložiť

na

budúci

rok

návrh

rozpočtu

verejnej

správy,

ktorý

bude

vyrovnaný,

alebo

prebytkový.

Zároveň,

keďže

predčasné

voľby

sa

uskutočnia

na

konci

septembra,

predpokladá

sa,

že

novej

vláde

bude

vyslovená

v

národnej

rade

dôvera

do

konca

tohto

roka.

Nová

vláda,

ktorá

vzíde

z

volieb,

tak

bude

môcť

predložiť

aj

schodkový

rozpočet,

keďže

sa

na

ňu

bude

automaticky

vzťahovať

dvojročná

úniková

klauzula

z

najprísnejších

horných

troch

sankcií

dlhovej

brzdy.

Scenár

vyrovnaného

rozpočtu

z

dlhovej

brzdy

je

tak

možno

považovať

za

legislatívne

korektný,

no

z

pohľadu

pravdepodobného

budúceho

smerovania

fiškálnej

politiky

za

vedľajší.

TABUĽKA

12

–

Fiškálne

pravidlá

ovplyvňujúce

tvorbu

Programu

stability

Fiškálne

pravidlo

Implikácia

pre

rozpočtové

ciele

pre

roky

2024

-

2026

Priemerná

ročná

štrukturálna

konsolidácia

Záväznosť

resp.

premenlivnosť

pravidla

Národné

výdavkové

limity

Pokles

nominálneho

deficitu

blízko

k

3%

HDP

do

roku

2026

(viac

v

prílohe

6)

0,3

-

0,5%

HDP

Budú

prepočítané

po

zvolení

novej

vlády

(na

základe

nového

výpočtu

medzery

udržateľnosti

a

NPC

scenára)

Pakt

stability

a

rastu

(návrh

reformy)

/

fiškálne

usmernenie

EK

pre

tvorbu

Programu

stability*

Pokles

nominálneho

deficitu

pod

3%

HDP

a

stabilizácia

dlhu

do

roku

2026

pod

60

%

HDP,

resp.

v

prísnejšej

interpretácii

pokles

schodku

na

úroveň

1

%

HDP

(nepresiahnutie

deficitu

3

%

HDP

v

nasledujúcich

10-tich

rokoch

v

NPC

s

c

e

n

á

r

i

)

–

v

i

a

c

B

O

X

5

0,5

%

HDP,

resp.

cca

1%

HDP

v

prísnejšej

interpretácii

Naďalej

predmetom

technických

a

politických

diskusií

Národná

dlhová

brzda

Vyrovnaný

rozpočet

už

od

roku

2024

Jednorazovo

až

4,3

%

HDP

Pravidlo

bude

pozastavené

na

2

roky

po

zvolení

novej

vlády

Keďže

ciele

deficitu

vychádzajúce

z

národných

výdavkových

limitov

nezabezpečujú

stabilizáciu

dlhu

na

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

25

horizonte

rozpočtu

44

,

MF

SR

stanovilo

prísnejšie

ciele,

aj

v

kontexte

aktuálne

sa

meniacich

pravidiel

na

európskej

úrovni.

Základným

smerovaním

reformy

európskych

fiškálnych

pravidiel

je

ich

zjednodušenie

a

dôraz

na

dlhovú

udržateľnosť.

Jedným

z

princípov

nových

pravidiel,

ku

ktorým

EK

pozýva

členské

štáty

aj

vo

fiškálnom

usmernení

na

rok

2024,

je

zabezpečenie

klesajúcej

trajektórie

hrubého

dlhu,

resp.

jeho

udržanie

pod

hranicou

60

%

HDP

(viac

BOX

5

)

.

Potrebu

konsolidácie

stanovujú

aj

výdavkové

limity,

ktoré

po

ukončení

aktuálne

platnej

únikovej

klauzuly

budú

od

budúceho

roku

záväzné.

Nominálne

deficity

vychádzajúce

z

výdavkových

limitov

však

nie

sú

dostatočne

nízke

na

to,

aby

dokázali

zabezpečiť

klesajúcu

trajektóriu

hrubého

dlhu

(resp.

aspoň

stabilizáciu

dlhu

pod

60%

HDP).

Preto

Program

stability

predstavuje

prísnejšie

ciele

v

porovnaní

s

výdavkovými

limitmi

kumulatívne

o

takmer

1

%

HDP.

GRAF

18

–

Prognóza

hrubého

dlhu

pri

výdavkových

limitoch

v

porovnaní

s

prísnejšími

cieľmi

deficitov

(%

HDP)

62

61

60

59

58

57

56

55

2022

2023

2024

2025

2026

Ciele

deficitov

podľa

aktualizovaných

výdavkových

limitov

Ciele

deficitov

približne

stabilizujúce

dlh

Pozn.:

Rozpočtové

ciele

zodpovedajú

takým

deficitom

verejnej

správy,

ktoré

približne

stabilizujú

hrubý

dlh

na

celom

horizonte

Programu

stability.

To

je

zároveň

v

súlade

s

odporúčaním

EK

vo

fiškálnom

usmernení

pre

rok

2024.

Zdroj:

MF

SR

Navrhované

ciele

zodpovedajú

poklesu

nominálneho

deficitu

z

vyše

6%

HDP

blízko

k

úrovni

2

%

HDP

do

roku

2026.

Plánovaný

pokles

nominálneho

schodku

o

takmer

dve

tretiny,

z

6,3

%

HDP

na

2,2

%

HDP,

znamená

priemernnú

ročnú

štrukturálnu

konsolidáciu

na

úrovni

0,7

%

HDP

(

TABUĽKA

13

).

Takto

stanovené

tempo

ozdravenia

verejných

financií

nielen

stabilizuje

dlh

bezpečne

pod

60

%

HDP,

ale

zároveň

vytvára

predpoklady

k

ďalšiemu

zníženiu

nominálneho

deficitu

až

k

1

%

HDP,

ktoré

je

potrebné

na

absorbovanie

nákladov

vyplývajúcich

z

postupného

starnutia

slovenskej

populácie

počas

ďalších

10-tich

rokov.

Ciele

stanovené

v

Programe

stability

tak

plne

reflektujú

aj

na

potenciálne

novú

podobu

európskych

fiškálnych

pravidiel

(viac

BOX

5

).

Diskusia

o

konkrétnych

konsolidačných

opatreniach

ostáva

v

kontexte

súčasnej

politickej

situácie

v

rukách

nasledujúcej

vlády.

Predbežne

zostavený

rozpočet

(tzv.

fiškálny

rámec)

zatiaľ

očakáva

v

rokoch

2024

až

2026

nominálny

schodok

okolo

úrovne

5

%

HDP.

Na

dosiahnutie

plánovaného

poklesu

deficitu

k

2,2

%

HDP

treba

špecifikovať

ďalšie

opatrenia

na

horizonte

Programu

stability

do

roku

2026

v

celkovom

objeme

4

miliárd

eur

(2,8

%

HDP).

Vzhľadom

na

to,

že

jednotlivé

vrstvy

fiškálnych

pravidiel

budú

aktualizované,

s

nástupom

novej

vlády

s

a

m

ô

ž

e

v

ý

š

k

a

p

o

t

r

e

b

n

e

j

k

o

n

s

o

l

i

d

á

c

i

e

z

m

e

n

i

ť

.

K

o

n

č

i

a

c

i

m

a

n

d

á

t

s

ú

č

a

s

n

e

j

v

l

á

d

y

z

n

a

m

e

n

á

,

ž

e

k

o

n

k

r

é

t

n

u

p

o

d

o

b

u

konsolidačnej

stratégie

verejných

financií

bude

špecifikovať

nová

vláda,

ktorá

vzíde

z

jesenných

parlamentných

volieb.

TABUĽKA

13

–

Plánované

konsolidačné

úsilie

(ESA

2010,

%

HDP)

2021

S

2022

S

2023

OS

2024

PS

2025

PS

2026

PS

1.

Saldo

verejnej

správy

/

rozpočtové

ciele

-5,5

-2,0

-6,3

-3,9

-3,2

-2,2

2.

Cyklická

zložka

-0,5

-0,4

-0,5

-0,5

0,0

0,2

3.

Jednorazové

efekty

45

-3,4

-0,9

-1,5

0,0

0,0

0,0

4.

Štrukturálne

saldo

(1-2-3)

-1,6

-0,8

-4,3

-3,4

-3,2

-2,4

5.

Konsolidačné

úsilie

(medziročná

zmena

4)

0,9

0,7

-3,5

0,9

0,3

0,8

p.m.

Saldo

verejnej

správy

podľa

sankcií

dlhovej

brzdy

0,0

0,0

0,0

p.m.

Saldo

verejnej

správy

z

predbežne

zostaveného

-4,7

-5,2

-4,9

44

Výdavkové

limity

sú

RRZ

vypočítané

iba

pre

roky

2023

až

2025.

Pre

rok

2026

ide

o

predpoklad

MF

SR.

45

Tabuľka

s

jednorazovými

vplyvmi

je

uvedená

v

Prílohe

3

.

Referenčná

úroveň

dlhu

60

%

HDP

59,9

58,8

57,8

58,7

58,5

57,7

57,8

57,1

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

26

návrhu

rozpočtu

(fiškálny

rámec

-

FRRVS)

p.m.

Opatrenia

potrebné

na

dosiahnutie

rozpočtových

cieľov

v

mil.

eur

oproti

FRRVS

1073

2677

3920

*

Niektoré

sumy

sa

môžu

líšiť

od

súčtu

jednotlivých

komponentov

z

dôvodu

zaokrúhľovania.

Zdroj:

MF

SR

BOX

5

–

Reforma

fiškálnych

pravidiel

EÚ

Diskutovaná

reforma

fiškálnych

pravidiel

v

EÚ

má

ukotviť

dlhovú

udržateľnosť

ako

hlavný

cieľ

a

nahradiť

komplexný

systém

nástrojov

jedným

výdavkovým

pravidlom.

Európska

komisia

koncom

roka

2022

predstavila

návrh

na

zmenu

fiškálnych

pravidiel

platných

pre

krajiny

EÚ.

Súčasný

systém

viacerých

indikátorov

v

podobe

sledovania

vývoja

deficitu,

dlhu,

štrukturálneho

salda,

či

výdavkov

by

sa

mal

podľa

návrhu

výrazne

zjednodušiť

a

zamerať

sa

na

jeden

cieľ

–

udržateľnosť

dlhu.

Na

jeho

dosiahnutie

navrhuje

EK

zaviesť

jediné

operatívne

pravidlo

v

podobe

kontroly

výdavkov,

ktorých

medziročnú

úroveň

a

rast

sama

stanoví

na

viacero

rokov

vopred.

To

by

malo

zabezpečiť

viac

proticyklický

charakter

fiškálnej

politiky,

kým

znižovanie

dlhu

vytvorí

dostatočný

fiškálny

priestor

pre

reakcie

na

budúce

krízy.

V

národnom

viacročnom

fiškálne-štrukturálnom

plán

(NFP)

by

vláda

mala

záväzne

predstaviť

svoj

plán

znižovania

deficitu

spĺňajúc

požiadavku

na

limit

výdavkov

stanovený

EK.

V

snahe

posilniť

národný

prvok

v

novom

rámci

Komisia

navrhuje,

aby

ňou

určená

požiadavka

na

limit

výdavkov

bola

transformovaná

do

š

t

v

o

r

r

o

č

n

é

h

o

f

i

š

k

á

l

n

e

h

o

p

l

á

n

u

v

l

á

d

y

n

a

n

á

r

o

d

n

e

j

ú

r

o

v

n

i

.

V

l

á

d

a

s

a

t

a

k

p

r

i

h

l

á

s

i

k

u

k

o

n

s

o

l

i

d

a

č

n

e

j

s

t

r

a

t

é

g

i

i

,

ktorej

štruktúru

si

bude

môcť

nastaviť

sama,

ale

s

podmienkou

dodržania

trajektórie

vývoja

výdavkov

určenej

Komisiou.

Následne

plán

vláda

predstaví

EK,

ktorá

ho

po

negociáciách

musí

schváliť

a

predložiť

na

konečné

odobrenie

Rade

EÚ.

Schválením

Radou

sa

NFP

stane

záväzným

pre

tvorbu

rozpočtu.

Neplnenie

plánu

si

vyžiada

finančné

sankcie

a

vláda

bude

niesť

aj

reputačné

náklady.

Komisia

plánuje

v

novom

rámci

zaviesť

pre

krajiny

viac

špecifický

prístup,

ktorý

bude

reagovať

na

konkrétne

výzvy,

ktorým

čelia

alebo

budú

čeliť

v

najbližšej

dekáde.

Pravidlá

v

zmysle

„jedno

pre

všetkých“

by

mal

nahradiť

viac

špecifický

prístup

vychádzajúci

z

analýzy

dlhovej

udržateľnosti

(DSA).

Tá

by

mala

zachytávať

vývoj

hlavných

makro-fiškálnych

premenných

a

tiež

nákladov

súvisiacich

so

starnutím

populácie,

ktorým

štáty

budú

čeliť

v

horizonte

10-tich

rokov,

a

ktoré

sú

pre

každú

krajinu

odlišné.

Významnou

zmenou

oproti

súčasným

pravidlám

postaveným

na

medziročnom

úsilí

tiež

podľa

návrhu

bude

strednodobý

horizont

v

scenári

bez

zmeny

politík

(NPC)

rozšírený

o

stres

testy

vývoja

hrubého

dlhu.

Podľa

návrhu

Komisie

by

tak

nový

rámec

pravidiel

požadoval

od

krajín

s

vysokým

rizikom

udržateľnosti

dlhu

také

zníženie

deficitu

v

priebehu

štyroch

rokov,

aby

dlh

následne

počas

10-tich

rokov

v

scenári

bez

zmeny

politík

(t.

j.

bez

dodatočnej

konsolidácie

a

po

stres

testoch)

uspokojivo

klesal,

resp.

deficit

nevzrástol

nad

3

%

HDP.

Indikatívne

prepočty

ministerstva

financií

naznačujú,

že

EK

by

mohla

v

rámci

nových

pravidiel

od

Slovenska

požadovať

štrukturálnu

konsolidáciu

blízko

k

1

%

HDP

ročne

počas

štyroch

rokov.

Európska

komisia

vo

fiškálnom

usmernení

na

rok

2024

v

prvom

rade

odporúča

nastaviť

také

fiškálne

ciele,

aby

dlh

strednodobo

klesal,

resp.

udržal

sa

na

obozretnej

úrovni

pod

60

%

HDP.

Komisia

tiež

krajiny

vyzvala,

aby

stratégia

zodpovedala

postupnému

prechodu

k

novému

rámcu

pravidiel.

Podľa

neho

sa

Slovensko

z

hľadiska

dlhovej

udržateľnosti

zaradí

medzi

rizikové

krajiny,

čo

už

dlhšie

naznačujú

správy

EK

46

.

Dá

sa

preto

očakávať,

že

požiadavka

na

konsolidáciu

bude

jedna

z

najprísnejších.

Dôvodom

je

nielen

aktuálny

stav

verejných

financií

–

štrukturálny

deficit

a

úroveň

hrubého

dlhu,

ale

aj

očakávané

náklady

na

starnutie

populácie.

Tie

po

štvorročnom

fiškálnom

pláne

vzrastú

kumulatívne

počas

10-tich

rokov

o

2

%

HDP

(viac

v

časti

3.4).

Na

to,

aby

deficit

v

scenári

bez

zmeny

politík

na

10-

ročnom

horizonte

nepresiahol

3

%

HDP,

bude

Slovensko

musieť

okolo

roku

2028

dosiahnuť

nominálny

deficit

blízko

1

%

HDP

(a

štrukturálny

okolo

0,5

%

HDP).

Na

budúce

náklady

starnutia

populácie

tak

bude

nutné

vytvoriť

vopred

rozpočtový

priestor.

Konsolidácia

v

tomto

rozsahu

je

výrazne

prísnejšia

ako

žiadajú

domáce

pravidlá.

Výdavkové

limity

znižujú

štrukturálny

deficit

oproti

scenáru

bez

zmeny

politík

o

0,5

%

HDP

ročne,

čo

v

priemere

predstavuje

medziročnú

štrukturálnu

konsolidáciu

asi

0,3

%

HDP.

46

EK

od

roku

2020

hodnotí

Slovensko

ako

jednu

z

krajín

s

najhoršou

udržateľnosťou

verejných

financií

v

rámci

indikátora

S2

–

Debt

Sustainability

Monito

r

2020

,

Fiscal

Sustainability

Report

2021,

Debt

sustainability

monitor

2022

.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

27

TABUĽKA

14

–

Predpokladaná

požiadavka

na

štrukturálnu

konsolidáciu

reformovaných

pravidiel

EÚ

a

výdavkových

limitov

(navrhované

obdobie

2025-2028)

Pozn.:

*

Úroveň

štrukturálneho

salda

zabezpečujúca,

aby

sa

dlh

bez

ďalších

zásahov

vlády

v

nasledujúcich

10-

tich

rokoch

udržal

pod

60

%

HDP

a

deficit

nevzrástol

nad

3

%

HDP.

Starnutie

populácie

spôsobí

nárast

deficitu

o

približne

2

%

HDP

v

priebehu

2028-2038.

Rozdielna

úroveň

počiatočného

štrukturálneho

salda

vyplýva

najmä

z

predpokladanej

konsolidácie

podľa

oficiálne

zverejnenýách

národných

výdavkových

limitov

už

v

roku

2024

a

odlišných

predpokladov

očakávaného

štrukturálneho

salda

v

2023.

Zdroj:

MF

SR,

RRZ,

EK

2024

2025

2026

2027

2028

Reformované

pravidlá

SGP

(odhad

–

vlastné

prepočty

MF

SR)

Implicitiný

cieľ

pre

štrukturálne

saldo

Konsolidácia

(kumulatívne

2024-2028)

-4,4

-3,5

-2,5

-1,5

-0,5*

3,9

Priemerne

za

rok

1,0

Schválený

limit

verejných

výdavkov

Implicitiný

cieľ

pre

štrukturálne

saldo

Konsolidácia

(kumulatívne

2024-2028)

-3,6

-3,1

-3,0

-2,6

-2,3

1,3

Priemerne

za

rok

0,3

3.2

Vývoj

jednotlivých

rozpočtových

položiek

v

aktuálne

zostavenom

fiškálnom

rámci

Príjmy

ako

aj

výdavky

verejnej

správy

budú

v

pomere

k

výkonu

ekonomiky

na

horizonte

rozpočtu

postupne

klesať.

Príjmy

verejnej

správy

v

pomere

HDP

klesnú

podľa

predpokladov

v

Programe

stability

o

3,8

p.

b.

do

roku

2026,

v

porovnaní

s

aktuálnym

rokom.

Za

poklesom

je

vývoj

daňových

príjmov,

spôsobený

najmä

výpadkom

dočasných

príjmov

z

nadziskov.

Výdavková

strana

takisto

v

pomere

HDP

poklesne

do

roku

2026

o

5,2

p.

b.,

v

porovnaní

so

súčasným

rokom.

Tento

vývoj

je

spôsobený

najmä

plánovaným

utlmením

pomoci

vlády

spojených

s

vysokými

cenami

energií.

V

roku

2026

sa

výraznejšie

prejaví

aj

pokles

kapitálových

výdavkov,

čo

je

spôsobené

postupným

ukončením

Plánu

obnovy

a

odolnosti

a

len

pozvoľným

nábehom

nového

programového

obdobia.

TABUĽKA

15

–

Vývoj

jednotlivých

príjmových

a

výdavkových

položiek

predpokladaný

v

Programe

stability

(ESA

2010,

%

HDP)

Skutočnosť

2020

Skutočnosť

2021

Skutočnosť

2022

OS

2023

2024

PS

2025

2026

1.Príjmy

spolu

39,4

40,1

40,2

42,4

39,4

38,9

38,6

Daňové

príjmy

19,2

19,8

19,9

20,0

19,4

18,9

18,6

Príspevky

na

sociálne

zabezpečenie

15,5

15,6

14,9

15,4

15,7

15,6

15,8

Nedaňové

príjmy

3,0

3,2

3,2

3,0

2,8

2,7

2,6

Granty

a

transfery

1,6

1,5

2,2

4,0

1,6

1,7

1,5

-

toho

EU

fondy

1,2

1,2

1,3

3,3

0,9

1,2

1,1

2.

Výdavky

spolu

44,7

45,6

42,3

48,7

44,2

44,1

43,5

Bežné

výdavky

40,4

42,0

38,6

42,9

39,9

39,9

40,2

Kompenzácie

zamestnancov

11,3

11,3

10,6

10,4

10,3

9,9

9,6

Medzispotreba

5,5

5,7

5,9

8,2

5,7

5,6

5,4

Subvencie

1,3

1,4

1,1

2,0

0,7

0,7

0,7

Úrokové

náklady

1,2

1,1

1,0

1,0

1,2

1,4

1,5

Celkové

sociálne

transfery

17,9

18,3

17,9

19,1

19,5

19,2

19,5

-

Sociálne

dávky

okrem

naturálnych

soc.

transferov

14,7

14,9

14,5

15,2

15,9

15,6

15,9

-

Naturálne

sociálne

transfery

3,3

3,4

3,4

3,9

3,6

3,6

3,6

Ostatné

bežné

transfery

3,0

4,0

1,9

2,2

2,3

3,1

3,3

Kapitálové

výdavky

4,3

3,6

3,7

5,8

4,3

4,2

3,3

Kapitálové

investície

3,6

3,1

3,4

5,3

4,2

4,0

3,1

-

Tvorba

hrubého

fixného

kapitálu

3,4

3,1

3,3

5,1

4,0

3,7

2,9

Kapitálové

transfery

0,7

0,5

0,3

0,5

0,1

0,2

0,2

3.

Saldo

VS

bez

dodatočných

opatrení

(FRRVS)

-5,4

-5,4

-2,0

-6,3

-4,7

-5,2

-4,9

4.

Saldo

VS

po

dodatočných

opatreniach

(rozpočtové

ciele)

-5,4

-5,4

-2,0

-6,3

-3,9

-3,2

-2,2

5.

Potrebné

dodatočné

opatrenia

na

dosiahnutie

cieľov

(4-3)

0,8

2,0

2,7

Zdroj:

MF

SR

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

28

Na

horizonte

rozpočtu

budú

oproti

minulosti

výraznejšie

rásť

výdavky

na

sociálne

zabezpečenie,

zdravotníctvo

a

obranu.

Kvôli

pomalému

nábehu

čerpania

zdrojov

zo

IV.

programového

obdobia

výdavky

na

ekonomickú

oblasť

od

roku

2024

výrazne

poklesnú.

Na

celom

horizonte

rozpočtu

je

viditeľný

vyšší

podiel

výdavkov

na

sociálne

zabezpečenie

vo

vzťahu

k

HDP,

kde

sa

plne

prejavuje

oneskorený

vplyv

rastu

cien

na

indexáciu

sociálnych

dávok.

Sociálne

výdavky

potiahne

najmä

vysoká

valorizácia

dôchodkov.

Ku

koncu

horizontu

sa

vývoj

rastu

HDP

a

cien

zosúladí,

čo

povedie

k

stabilizácií

výdavkov

na

sociálne

zabezpečenie.

Plánované

investície

v

rámci

Plánu

obnovy

a

odolnosti

potiahnu

najmä

výdavky

v

oblasti

zdravotníctva

a

vzdelávania.

Výdavky

na

všeobecné

verejné

služby

v

rokoch

2025

a

2026

sú

ovplyvnené

rezervou

na

krytie

nových

legislatívnych

návrhov,

ktorá

je

určená

na

zavedenie

služieb

pre

deti,

tzv.

krúžkovného.

Výdavky

na

obranu

sa

očakávajú

vyššie

ako

v

minulosti

na

celom

horizonte

rozpočtu

a

osobitne

v

2025,

najmä

v

nadväznosti

na

doručenie

veľkej

časti

už

v

minulosti

objednanej

a

zaplatenej

vojenskej

techniky,

najmä

viacúčelové

taktické

lietadlá.

TABUĽKA

16

–

Výdavky

verejnej

správy

podľa

klasifikácie

COFOG

(%

HDP)

Funkcie

(2017-2019)

(2020-2021)

OS

(2023)

PS

(2024)

PS

(2025)

PS

(2026)

1.

Všeobecné

verejné

služby

5,1

5,7

5,7

5,5

6,2

6,4

2.

Obrana*

1,0

1,3

1,7

1,9

2,2

1,5

3.

Verejný

poriadok

a

bezpečnosť

2,2

2,3

2,4

2,1

1,9

1,9

4.

Ekonomická

oblasť

5,3

6,7

8,7

4,4

4,1

4,1

5.

Ochrana

životného

prostredia

0,8

0,9

0,9

0,8

0,7

0,7

6.

Bývanie

a

občianska

vybavenosť

0,5

0,5

0,6

0,6

0,6

0,5

7.

Zdravotníctvo

5,6

6,5

6,9

6,8

6,7

6,7

8.

Rekreácia,

kultúra

a

náboženstvo

1,0

1,0

1,0

1,0

0,9

0,9

9.

Vzdelávanie

4,0

4,4

4,5

4,3

4,2

4,0

10.

Sociálne

zabezpečenie

14,4

15,9

16,1

16,8

16,5

16,8

Celkové

výdavky

39,9

45,1

48,7

44,1

44,0

43,5

Pozn.:

OS

–

očakávaná

skutočnosť,

PS

–

Program

stability

Zdroj:

MF

SR,

Eurostat

Pozn.

2:

Všetky

údaje

sú

po

zohľadnení

jarnej

notifikácie

Eurostatu

*

COFOG

klasifikácia

sa

vykazuje

v

ESA

2010

metodike

(teda

akruálne),

kde

sa

výdavky

zaznamenávajú

podľa

momentu

dodania.

Veľké

investičné

projekty

sa

tradične

doručujú

niekoľko

rokov

po

zaplatení

a

preto

sú

v

klasifikácii

ESA

2010

zohľadnené

neskôr,

než

ako

v

národnej

hotovostnej

metodike.

3.3

Hrubý

dlh

verejnej

správy

Hrubý

dlh

sa

v

minulom

roku

opäť

vrátil

pod

60

%

HDP

a

to

predovšetkým

vďaka

vysokej

inflácii.

Trend

zvyšovania

zadlženia

v

pomere

k

HDP

z

pandemického

obdobia

sa

v

minulom

roku

dočasne

zvrátil.

V

pomere

k

HDP

sa

hrubý

dlh

medziročne

znížil

o

vyše

3

p.

b.

HDP

47

a

dosiahol

57,8

%

HDP

(

GRAF

19

).

Najvýznamnejším

faktorom

stojacim

za

poklesom

zadlženia

bola

vysoká

úroveň

inflácie,

ktorá

zvyšuje

nominálne

HDP,

voči

ktorému

sa

zadlženie

sleduje.

GRAF

19

–

Hrubý

a

čistý

dlh

verejnej

správy

(%

HDP)

60

50

40

30

20

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Pozn.:

Vývoj

hrubého

dlhu

zodpovedá

emisnému

plánu

s

akruálnymi

deficitmi

verejnej

správy

podľa

fiškálneho

rámca

4,7

%

HDP

v

2024,

5,2

%

v

2025

a

4,9

%

v

2026.

Prognóza

hrubého

dlhu

po

splnení

rozpočtových

cieľov

vychádza

z

upraveného

emisného

plánu

a

predpokladá

dosiahnutie

cieľov

rozpočtu

na

úrovni

akruálnych

deficitov

verejnej

správy

3,9

%

HDP

v

2024,

3,2

%

HDP

v

2025

a

2,2

%

HDP

v

2026.

Zdroj:

MF

SR

47

Z

hľadiska

subjektov

verejnej

správy

k

poklesu

hrubého

dlhu

v

pomere

k

HDP

primárne

prispela

centrálna

vláda

(3,2

p.

b.

HDP),

z

ostatných

subjektov

sa

na

znížení

zadlženia

najviac

podieľali

spoločnosti

železničnej

dopravy

a

NDS

(0,1

p.

b.

HDP).

58,9

61,0

57,8

54,7

57,7

58,7

58,5

48,0

57,1

Čistý

dlh

(ciele

rozpočtu)

Likvidné

finančné

aktíva

Hrubý

dlh

po

splnení

cieľov

rozpočtu

Hrubý

dlh

(aktuálny

rozpočet

verejnej

správy)

Čistý

dlh

(aktuálny

rozpočet

verejnej

správy)

Horné

a

spodné

sankčné

pásma

PROGNÓZA

28,6

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

29

Scenár

nezmenených

politík

Scenár

-

ciele

rozpočtu

Od

roku

2023

sa

po

postupnom

ústupe

inflácie

opäť

zaháji

rastúci

trend

zadlženia

nad

60

%

HDP,

ktorý

sa

podarí

zastaviť

len

ambicióznou

konsolidáciou

verejných

financií.

V

aktuálnom

roku

sa

zadlženie

zvýši

najmä

v

kontexte

rastu

výdavkov

na

energetickú

pomoc

a

viacerých

trvalých

opatrení

vlády

nesúvisiacich

priamo

s

energetickou

krízou.

Nepriaznivý

vývoj

dlhu

je

spôsobený

aj

postupne

rastúcimi

úrokovými

nákladmi.

V

ďalších

rokoch

sa

tento

trend

ešte

zosilní.

Dôvodom

je

kombinácia

len

podpriemerného

rastu

ekonomiky,

ustupujúcej

inflácie

a

očakávaných

deficitov

okolo

5

%

HDP.

V

týchto

podmienkach

je

stabilizácia

hrubého

aj

čistého

dlhu

možná

len

postupným

znížením

schodku

hospodárenia

hlbšie

pod

3

%

HDP

do

roku

2026.

Na

to,

aby

zadlženie

klesalo

aj

dlhodobo,

je

potrebné

deficit

znížiť

ešte

výraznejšie.

Naopak,

bez

ozdravenia

verejných

financií

presiahne

dlh

už

do

roku

2040

hranicu

100

%

HDP,

čo

je

dôsledkom

najmä

postupného

starnutia

slovenskej

populácie

(viac

v

ďalšej

časti).

GRAF

20

–

Príspevky

k

medziročnej

zmene

hrubého

dlhu

VS

v

základon

scenári

bez

zmeny

politík

(p.

b.

HDP)

10

8

6

4

2

0

-2

-4

-6

-8

-10

GRAF

21

–

Dlhodobá

prognóza

hrubého

dlhu

(%

HDP)

120

100

80

60

40

20

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Zosúladenie

deficitu

a

dlhu

(bez

hotovosti

VS)

Zmena

hotovosti

VS

0

Rast

reálneho

HDP

Deflátor

HDP

Úroky

Primárne

saldo

Zmena

hrubého

dlhu

VS

Zdroj:

MF

SR

Zdroj:

MF

SR

Pozn.:

Scenár

nezmenených

politík

vychádza

z

predpokladu

vývoja

deficitu

od

roku

2024

bez

konsolidačných

opatrení

a

s

dodatočným

vplyvom

nákladov

súvisiacich

so

starnutím

populácie.

Konsolidačný

scenár

predpokladá

dosiahnutie

rozpočtových

cieľov

(nominálny

schodok

2,2%

HDP

do

roku

2026)

a

následnú

štrukturálnu

konsolidáciu

0,5

%

HDP

do

dosiahnutia

štrukturálneho

prebytku

0,5

%

HDP.

Dlhodobý

makroekonomický

výhľad

je

prevzatý

z

aktuálnej

makroekonomickej

prognózy

a

projekcií

európskej

pracovnej

skupiny

AWG.

3.4

Udržateľnosť

verejných

financií

Udržateľnosť

verejných

financií

v

strednodobom

a

dlhodobom

horizonte

hodnotia

indikátory,

ktoré

kvantifikujú

potrebnú

zmenu

štrukturálneho

salda

tak,

aby

vykompenzovala

súčasnú

rozpočtovú

pozíciu

aj

budúce

náklady

súvisiace

so

starnutím

populácie.

Indikátory

kvantifikujú,

či

verejné

zadlženie

bude

pod

kontrolou

na

dlhšom

horizonte,

a

to

pri

aktuálnej

výške

dlhu

a

salda

verejnej

správy

a

pri

súčasnom

nastavení

politík

citlivých

na

starnutie

populácie

48

.

Ministerstvo

financií

pri

hodnotení

udržateľnosti

verejných

financií

používa

strednodobý

indikátor

S1

a

dlhodobý

indikátor

S2

49

.

Obdobné

indikátory

používa

k

vyhodnocovaniu

udržateľnosti

aj

Európska

komisia,

avšak

s

dôležitými

odlišnosťami

v

oblasti

vstupných

dát

a

metodiky.

V

prípade

indikátora

S1

pristúpila

Európska

komisia

pri

ostatnej

správe

ku

koncepčnej

zmene

a

po

novom

indikátor

S1

už

neslúži

k

vyhodnocovaniu

udržateľnosti

na

strednom

období,

ale

ako

doplnkový

indikátor

pre

vyhodnocovanie

dlhodobej

udržateľnosti

50

.

Rozdiely

v

národnej

metodike

a

metodike

Európskej

komisie

zostavovania

indikátora

S2

popisuje

48

Ide

o

aktuálnu

rozpočtovú

pozíciu

resp.

jej

krátkodobý

cieľ,

a

dlhodobé

prognózy

výdavkov

dôchodkovému

systému,

výdavkov

na

zdravotnú

a

dlhodobú

starostlivosť

a

výdavky

systému

vzdelávania.

49

S1

(strednodobý

horizont)

-

prezentuje

indikátor

MF

SR,

ktorý

na

rozdiel

od

upraveného

S1

od

EK

zachytáva

stále

strednodobý

horizont.

Hodnota

ukazuje,

o

koľko

sa

musí

trvalo

zmeniť

aktuálne

primárne

štrukturálne

saldo,

aby

hrubý

dlh

verejnej

správy

na

horizonte

15-tich

rokov

nepresiahol

úroveň

60

%

HDP

(po

zohľadnení

očakávaných

budúcich

výdavkov

súvisiacich

so

starnutím

obyvateľstva).

S2

(dlhodobý

horizont)

-

predstavuje

hodnotu,

o

ktorú

sa

musí

trvalo

zmeniť

primárne

štrukturálne

saldo,

aby

bol

súčasný

dlh

krytý

budúcimi

primárnymi

saldami.

Na

rozdiel

od

S1,

indikátor

S2

berie

do

úvahy

projekcie

súvisiace

so

starnutím

populácie

v

nekonečnom

horizonte,

pričom

požadovaná

zmena

salda

má

zabezpečiť

stabilizáciu

aktuálnej

úrovne

dlhu.

MF

SR

pri

kvantifikáciách

uvažuje

s

vplyvom

druhého

piliera

na

príjmovej

aj

výdavkovej

strane.

50

Európska

komisia

sa

pri

indikátore

S1

vracia

k

definícii,

ktorú

uplatňovala

do

roku

2011.

V

novej

správe

indikátor

vyjadruje

potrebu

okamžitej

a

permanentnej

konsolidácie

v

roku

2024,

ktorá

zabezpečí,

aby

dlh

nepresiahol

úroveň

60

%

HDP

do

roku

2070.

2,2

0,9

0,6

-3,2

3,3

0,5

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

30

BOX

6

.

Súčasťou

národného

rámca

pravidiel

je

od

roku

2022

aj

tzv.

ukazovateľ

dlhodobej

udržateľnosti

(UDU)

51

,

ktorý

vypočítava

Rada

pre

rozpočtovú

zodpovednosť.

Ten

je

východiskom

pre

určenie

miery

konsolidácie

a

stanovenia

limitu

verejných

výdavkov.

Indikátory

strednodobej

aj

dlhodobej

udržateľnosti

zostávajú

v

pásme

vysokého

rizika

52

aj

po

zohľadnení

vplyvu

penzijnej

reformy.

Na

vyššiu

úroveň

oboch

ukazovateľov

vplýva

vysoká

hodnota

očakávaného

štrukturálneho

salda,

ktorá

sa

zhorší

z

-0,8

%

HDP

v

roku

2022

na

-4,3

%

HDP

v

roku

2023.

V

prípade

splnenia

rozpočtových

cieľov

by

sa

štrukturálne

saldo

zlepšilo

na

úroveň

-2,4

%

HDP

do

roku

2026,

čím

by

sa

dostala

udržateľnosť

do

pásma

stredného

rizika

z

pohľadu

indikátora

S1

a

priblížila

k

hranici

stredného

rizika

z

pohľadu

indikátora

S2

(

TABUĽKA

17

).

Ďalší

pokles

rizík

udržateľnosti

si

bude

vyžadovať

pokračujúcu

konsolidáciu

verejných

financií

a

ďalšie

reformy.

TABUĽKA

17

–

Rozklad

indikátora

S2

v

roku

2023

a

2026

(%

HDP)

2023

2026

2026

*

Počiatočná

rozpočtová

pozíca

zahrňuje

príspevok

primárneho

štrukturálneho

salda,

príspevok

snowball

efektu

k

dlhu

a

príspevok

dlhodobej

prognózy

príjmov

z

majetku.

Pozn.:

Predpokladaný

vplyv

reformy

I.

a

II.

piliera

je

zníženie

S2

o

1,6

p.b.

HDP.

Zdroj:

MF

SR

51

Ukazovateľ

dlhodobej

udržateľnosti

vyjadruje,

o

koľko

je

potrebné

znížiť

štrukturálne

saldo

verejnej

správy,

aby

hrubý

dlh

na

horizonte

50

rokov

nepresiahol

hranicu

50

%

HDP.

Ukazovateľ

dlhodobej

udržteľnosti

bol

síce

formálne

zavedený

v

roku

2012,

avšak

až

do

momentu

zavedenia

výdavkových

limitov

efektívne

nebol

účasťou

fiškálnych

pravidiel,

dovtedy

slúžil

na

monitorovanie

dlhodobej

udržteľnosti.

scenár

po

splnení

cieľov

fiškálny

rámec

S1

Indikátor

3,5

0,7

4,2

z

toho:

Počiatočná

rozpočtová

pozícia

štrukturálneho

salda

a

dlhu*

1,4

-0,6

2,0

z

toho

primárne

štrukturálne

saldo

(-):

-3,4

-0,9

-3,6

Výdavky

na

penzie

0,9

0,6

0,6

Zdravotná

starostlivosť

0,5

0,4

0,4

Dlhodobá

starostlivosť

0,3

0,3

0,3

Výdavky

na

vzdelanie

0,2

0,1

0,1

Ostatné

0,03

-0,04

-0,04

S2

Indikátor

9,2

6,1

8,9

z

toho:

Počiatočná

rozpočtová

pozícia

štrukturálneho

salda

a

dlhu*

3,4

1,2

4,0

z

toho

primárne

štrukturálne

saldo

(-):

-3,4

-0,9

-3,6

Výdavky

na

penzie

3,0

2,5

2,5

Zdravotná

starostlivosť

1,4

1,3

1,3

Dlhodobá

starostlivosť

1,6

1,5

1,5

Výdavky

na

vzdelanie

0,1

0,0

0,0

Ostatné

-0,3

-0,4

-0,4

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

31

52

Pásmo

nízkeho

rizika

je

definované

pre

hodnoty

indikátora

S1

pod

úroveň

0,

pásmo

stredného

rizika

od

0

do

3

a

pásmo

vysokého

rizika

predstavujú

hodnoty

nad

3.

Pre

indikátor

S2

platí

pásmo

nízkeho

rizika

po

hodnotu

2,

pásmo

stredného

rizika

od

2

do

6

a

pásmo

vysokého

rizika

hodnoty

nad

6.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

32

BOX

6

–

Rozdiely

pri

výpočte

indikátoru

S2

medzi

Európskou

komisiou

a

MF

SR

V

apríli

2023

vydala

Európska

komisia

správu

Debt

sustainability

monitor

2022

53

,

ktorej

súčasťou

bolo

aj

pravidelné

hodnotenie

dlhodobej

udržateľnosti

krajín

EÚ

prostredníctvom

indikátora

S2.

Napriek

tomu,

že

ministerstvo

financií

a

Európska

komisia

používajú

k

hodnoteniu

dlhodobej

udržateľnosti

obdobné

indikátory,

existujú

medzi

oboma

prístupmi

určité

rozdiely

v

oblasti

metodiky

a

vstupov,

ktoré

vo

výsledku

vedú

k

odlišným

hodnotám

indikátora

S2.

Medzi

hlavné

rozdiely

patria:

•

rok

predpokladanej

konsolidácie

–

Európska

komisia

vychádza

z

jesennej

prognózy

predchádzajúceho

roka

t-1

a

jej

projekcie

štrukturálneho

salda

GRAF

22

–

Indikátor

S2

v

metodike

EK

12,0

11,3

10,6

v

čase

t+2,

ktorý

sa

stáva

východiskovým

rokom

pre

výpočet

indikátora

S2,

kým

MF

SR

vo

svojej

metodike

používa

pre

súčasnú

hodnotu

indikátora

S2

východiskový

rok

t,

•

odlišné

hodnoty

štrukturálneho

s

a

l

d

a

a

dlhu

v

základom

roku

–

pri

kvantifikácii

štrukturálneho

deficitu

a

úrovne

dlhu

Európska

komisia

10,0

8,0

6,0

4,0

2,0

0,0

3,0

7,4

6,9

3,5

VYSOKÉ

RIZIKO

STREDNÉ

RIZIKO

3,8

2,4

2,4

2,5

NÍZKE

RIZIKO

7,7

využíva

vlastnú

metodiku,

ktorá

napr.

za

jednorazové

opatrenia

považuje

len

také,

ktoré

sú

mimo

kontroly

vlády;

2006

2009

2012

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Zdroj:

EK

rovnako

nešpecifikované

konsolidačné

opatrenia,

alebo

opatrenia

v

procese

prípravy,

nie

sú

zahrnuté

do

NPC

scenára

EK,

•

zohľadnenie

vplyvu

II.

piliera:

Európska

komisia

postupuje

podľa

spoločnej

metodiky,

ktorá

predpokladá

konštantnú

výšku

príjmov

verejnej

správy

v

pomere

k

HDP

na

celom

horizonte

projekcie.

To

znamená,

že

zavedenie

automatického

vstupu

do

II.

piliera

pre

nových

na

trhu

práce

nezohľadňuje

pokles

príjmov

verejnej

správy

v

dôsledku

vyššieho

objemu

postupovaných

prostriedkov

do

II.

piliera

a

jeho

vplyv

na

S2

sa

tak

bude

výrazne

líšiť.

Rozdiel

v

zverejnenom

stave

dlhodobej

udržateľnosti

SR

od

Európskej

komisie

a

kvantifikácii

MF

SR

v

2023

vyplýva

okrem

spomínaných

faktorov

aj

z

nezahrnutia

vplyvu

reformy

I.

piliera

do

projekcií

Komisie.

Vzhľadom

na

krátke

obdobie

medzi

schválením

reformy

a

posledným

termínom

pre

dodanie

vstupných

údajov

do

správy,

nebolo

možné

vplyv

reformy

na

dlhodobé

výdavky

do

správy

zahrnúť.

Dopady

reformy

na

projekcie

dlhodobých

výdavkov

budú

zahrnuté

do

kvantifikácií

Európskej

komisie

po

štandardnom

procese

schvaľovania

dlhodobých

projekcií

v

rámci

Ageing

working

group

v

priebehu

jesene

2023.

Prijaté

zmeny

v

politikách

citlivých

na

starnutie

populácie

Od

vydania

predošlého

Programu

stability

bolo

prijatých

viacero

opatrení,

ktoré

budú

mať

vplyv

na

vývoj

výdavkov

citlivých

na

starnutie

populácie.

Najvýznamnejším

spomedzi

nich

je

reforma

I.

piliera

dôchodkového

systému,

ktorá

v

dlhom

horizonte

prispieva

k

zlepšeniu

udržateľnosti

o

2,6

p.b.

(

GRAF

24

),

na

strednodobom

horizonte

však

bude

vytvárať

dodatočný

tlak

na

verejné

financie.

Negatívny

vplyv

na

dlhodobú

udržateľnosť

má

najmä

zavedenie

rodičovského

dôchodku

54

,

ale

aj

možnosť

odchodu

do

predčasného

53

Debt

Sustainability

Monitor

2022

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

33

54

Výška

rodičovského

dôchodku

za

každé

dieťa

bude

na

úrovni

1,5%

vymeriavacieho

základu

dieťaťa

spred

dvoch

rokov,

pričom

vymeriavací

základ

bude

dieťaťa

ohraničený

na

úrovni

1,2-násobku

všeobecného

vymeriavacieho

základu.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

34

dôchodku

po

40

odpracovaných

rokoch

55

.

Prostredníctvom

pozmeňujúceho

návrhu

došlo

aj

k

dočasnému

zmrazeniu

sadzieb

odvodov

do

II.

piliera

56

,

ktoré

krátkodobo

zmierňuje

tento

negatívny

vplyv.

Z

dlhodobého

p

o

h

ľ

a

d

u

b

u

d

e

v

p

l

y

v

z

m

e

n

y

s

a

d

z

i

e

b

n

a

u

d

r

ž

a

t

e

ľ

n

o

s

ť

p

r

i

b

l

i

ž

n

e

n

e

u

t

r

á

l

n

y

.

D

l

h

o

d

o

b

ú

udržateľnosť

bude

zlepšovať

najmä

opätovné

naviazanie

dôchodkového

veku

na

rast

strednej

dĺžky

života

57

a

spomalenie

rastu

aktuálnej

dôchodkovej

hodnoty

(ADH)

58

.

Ide

o

opatrenia,

ktoré

vytvárajú

úspory

najmä

na

dlhom

horizonte,

z

pohľadu

vplyvu

reformy

na

udržateľnosť

bude

preto

dôležité,

aby

zostali

zachované

aj

v

budúcnosti,

keď

sa

úspory

začnú

realizovať.

V

roku

2023

boli

v

oblasti

I.

piliera

prijaté

ďalšie

zmeny,

ktorými

došlo

k

rozmrazeniu

minimálneho

dôchodku

a

k

úprave

valorizačného

mechanizmu.

Minimálny

dôchodok

bol

opätovne

naviazaný

na

sumu

životného

minima,

pričom

zvýšená

suma

nebude

vyplácaná

štandardne

od

1.

januára

ale

už

od

polovice

roku

2023.

Zároveň

došlo

aj

k

úprave

odstupňovania

výšky

minimálneho

dôchodku

pre

dôchodcov

s

50

a

viac

rokmi

obdobia

dôchodkového

poistenia.

Valorizácia

dôchodkových

dávok

bola

s

účinnosťou

od

roku

2024

59

rozšírená

o

mechanizmus

mimoriadnej

valorizácie,

ktorý

sa

aktivuje

v

prípade,

ak

rast

spotrebiteľských

cien

za

domácnosti

dôchodcov

presiahne

5

%

od

bezprostredne

predchádzajúceho

zvýšenia

dôchodkovej

dávky.

V

prípade,

ak

v

priebehu

roku

došlo

k

vyplateniu

mimoriadnej

valorizácie,

štandardná

valorizácia

od

1.

januára

nasledujúceho

roku

sa

o

sumu

mimoriadnej

valorizácie

zníži

60

.

Pri

štandardnej

inflácii

došlo

aj

k

predĺženiu

obdobia,

v

ktorom

sa

sleduje

rast

dôchodcovskej

inflácie,

z

prvých

šesť

na

prvých

deväť

mesiacov

predchádzajúceho

roku.

Schválená

reforma

II.

piliera

zlepšuje

efektívnosť

dôchodkového

sporenia,

čím

zvyšuje

adekvátnosť

priznávaných

dôchodkov

v

budúcnosti.

Najdôležitejším

opatrením

reformy,

vyplývajúcim

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti,

je

zavedenie

predvolenej

investičnej

stratégie

na

báze

životného

cyklu

61

,

ktorá

bude

viesť

k

vyššej

alokácii

úspor

do

akcií

u

veľkej

časti

sporiteľov

62

.

Zmenou

prešla

aj

výplatná

fáza,

ktorá

bude

rozdelená

na

dve

časti

–

programový

výber

a

doživotný

dôchodok.

Počas

programového

výberu

budú

úspory

naďalej

investované,

čím

sa

predlžuje

investičný

horizont

sporiteľov.

Ďalej

sa

upravuje

aj

poplatková

politika

63

dôchodkových

správcovských

spoločností

(DSS)

a

zavádza

sa

povinnosť

DSS

vytvoriť

a

spravovať

indexové

fondy

s

kvalitatívnymi

podmienkami

na

ich

zloženie.

Systém

garancií

sa

mení

na

individuálny,

kedy

je

sporiteľovi

garantovaná

výplata

prostriedkov

z

dlhopisového

garantovaného

fondu

minimálne

vo

výške

vložených

úspor.

Obnovuje

sa

automatická

účasť

na

dôchodkovom

sporení

pre

ľudí

vstupujúcich

na

trh

práce

do

40

rokov

veku,

s

možnosťou

vystúpenia.

Z

pohľadu

indikátora

S2

má

zavedenie

automatického

vstupu

na

II.

piliera

negatívny

vplyv

na

dlhodobú

udržateľnosť

vo

výške

0,9

p.b.,

ktorý

je

však

dôsledkom

kombinácie

metodiky

S2

a

nedostatočne

dlhého

horizontu

nezohľadňujúceho

úspory

z

opatrenia

za

horizontom

50

rokov.

V

strednom

období

sa

opatrenie

p

r

e

j

a

v

í

p

o

k

l

e

s

o

m

p

r

í

j

m

o

v

S

o

c

i

á

l

n

e

j

p

o

i

s

ť

o

v

n

e

,

k

t

o

r

á

b

u

d

e

p

o

s

t

u

p

o

v

a

ť

viac

príspevkov

do

DSS.

Tento

negatívny

vplyv

na

verejné

financie

je

kompenzovaný

v

čase

odchodu

na

dôchodok,

keďže

krátený

dôchodok

sporiteľa

z

I.

piliera

bude

zohľadňovať

obdobie

účasti

v

II.

pilieri.

Úspora

z

nižších

dôchodkových

dávok

z

I.

piliera

sa

však

nestihne

v

plnej

miere

prejaviť

na

50

ročnom

horizonte

projekcie,

ktorý

vstupuje

do

výpočtu

S2

a

vyrovnať

tak

negatívny

vplyv

na

saldo

dôchodkového

systému.

55

Pôvodne

bolo

možné

získať

nárok

na

predčasný

dôchodok

najskôr

2

roky

pred

dovŕšením

dôchodkového

veku.

Zároveň

sa

zaviedlo

aj

nové

krátenie

dôchodku

pre

poberateľov

predčasného

dôchodku

s

aspoň

40-timi

odpracovanými

rokmi

(0,3%

za

každých

30

začatých

dní),

ktoré

je

nižšie

ako

krátenie

pre

ostatných

predčasných

dôchodcov

(0,5%

za

každých

30

začatých

dní).

56

Sadzba

na

starobné

dôchodkové

sporenie

zostane

na

úrovni

5,5%

aj

v

rokoch

2023

a

2024,

v

rokoch

2025

a

2026

stúpne

na

5,75%

a

od

roku

2027

bude

stanovená

na

úrovni

6%.

Podľa

pôvodného

nastavenia

sa

mala

sadzba

zvýšiť

na

5,75%

už

v

roku

2023

a

od

roku

2024

zostať

na

úrovni

6%.

57

Po

reforme

zostáva

v

platnosti

rast

dôchodkového

veku

definovaný

v

zákone

č.

461/2003

Z.

z.,

zmena

sa

bude

týkať

len

ľudí

narodených

v

roku

1967

alebo

neskôr,

čo

znamená,

že

vplyv

naviazania

dôchodkového

veku

na

strednú

dĺžku

dožitia

sa

začne

prejavoavať

od

roku

2031.

58

ADH

bude

rásť

o

95%

rastu

priemernej

mzdy

v

hospodárstve,

čím

sa

znížia

budúce

novopriznané

dôchodky

v

porovnaní

s

predošlým

nastavením.

59

V

čase

kompletizovania

materiálu

nie

je

zrejmé

definitívne

nastavenie

valorizačného

mechanizmu

a

jeho

účinnosť,

keďže

sú

v

druhom

čítaní

predložené

pozmeňujúce

návrhy

,

ktoré

môžu

zásadne

zmeniť

jeho

podobu.

60

Pri

súčasných

makroekonomických

predpokladoch

sa

nepredpokladá,

že

príde

k

aktivácii

mimoriadnej

valorizácie

v

súčasnom

nastavení.

61

Default

strategy

in

pension

saving:

The

case

of

Slovakia

62

Do

predvolenej

investičnej

stratégie

budú

vstupovať

noví

sporitelia

a

postupne

aj

vybrané

skupiny

existujúcich

sporiteľov,

pričom

im

bude

umožnené

k

e

d

y

k

o

ľ

v

e

k

z

p

r

e

d

v

o

l

e

n

e

j

i

n

v

e

s

t

i

č

n

e

j

s

t

r

a

t

é

g

i

e

v

y

s

t

ú

p

i

ť

.

A

u

t

o

m

a

t

i

c

k

y

do

tejto

stratégie

vstúpia

sporitelia,

ktorí

boli

v

roku

2013

presunutí

do

dlhopisových

garantovaných

fondov

a

od

tej

doby

nevykonali

žiadnu

zmenu

v

rozložení

svojho

majetku.

V

závislosti

od

veku

bude

zosúladený

celý

ich

majetok

v

II.

pilieri

(narodení

po

roku

1968)

alebo

budú

presmerované

len

ich

nové

príspevky

(narodení

v

1968

alebo

skôr).

63

Návrh

ruší

poplatok

za

vedenie

dôchodkového

účtu

a

poplatok

za

zhodnotenie,

naopak

maximálny

poplatok

za

správu

dôchodkového

fondu

sa

zvyšuje

z

0,3%

na

0,45%

priemernej

ročnej

čistej

hodnoty

majetku

v

dôchodkovom

fonde

v

roku

2023,

následne

0,425%

v

roku

2024

a

0,4%

pre

nasledujúce

obdobie.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

35

GRAF

23

–

Vplyv

reformy

I.

a

II.

piliera

na

saldo

verejnej

správy

(%

HDP)

2,5

2

1,5

1

0,5

0

-0,5

GRAF

24

–

Zmena

S2

pri

zavedení

jednotlivých

opatrení

a

pri

zavedení

reformy

ako

celku

(p.b.

HDP)

1,5

0,5

-0,5

-1,5

-2,5

-1

-3,5

Rast

DV

so

PSD

-

40

Znížený

rast

Rodičovský

Úprava

A

u

t

o

m

a

t

i

c

k

ý

I

n

t

e

r

a

k

c

i

a

Reforma

SDŽ

rokov

ADH

dôchodok

sadzieb

do

vstup

do

II.

o

p

a

t

r

e

n

í

spolu

II.

piliera

piliera

Zdroj:

MF

SR

Zdroj:

MF

SR

Pozn.:

Všetky

opatrenia

sú

počítané

ako

efekt

voči

predošlému

nastaveniu,

okrem

efektu

skoršieho

odchodu

z

trhu

práce

po

40

rokoch.

Ten

sa

berie

ako

dodatočný

efekt

k

obnoveniu

rastu

DV

so

SDŽ.

Pri

predošlom

nastavení

DV

(zastropovaní)

by

bol

tento

efekt

len

minimálny.

Plánované

opatrenia

v

dôchodkovom

systéme

V

súlade

s

cieľom

z

Plánu

obnovy

má

byť

zavedené

opatrenie

na

zlepšenie

informovanosti

o

budúcich

dôchodkoch

z

I.

piliera.

Úpravou

majú

prejsť

aj

miery

poklesu

zárobkovej

činnosti

pre

invalidné

dôchodky.

Cieľom

predloženého

návrhu

zákona

64

je

vytvorenie

predpokladov

pre

zabezpečenie

lepšej

informovanosti

o

budúcich

dôchodkových

nárokoch

z

povinného

dôchodkového

systému.

Spolu

s

existujúcou

informáciou

o

nárokoch

z

II.

a

III.

piliera,

je

snaha

integrovať

informácie

zo

všetkých

pilierov

do

jedného

informačného

listu

podľa

vzoru

švédskej

oranžovej

obálky.

Návrh

ďalej

úpravuje

miery

poklesu

zárobkovej

činnosti

na

účely

invalidity

tak,

aby

zodpovedali

aktuálnym

medicínskym

poznatkom.

Podmienky

hodnotenia

invalidity

budú

prakticky

zmiernené,

čo

bude

mať

za

následok

vyšší

počet

novopriznaných

invalidných

dôchodkov

a

nárast

dôchodkových

dávok,

nových

aj

aktuálne

vyplácaných.

Na

strednodobom

horizonte

je

negatívny

vplyv

daného

opatrenia

na

rozpočet

verejnej

správy

vo

výške

0,1%

HDP,

ktorý

predpokladáme

konštantný

aj

na

dlhodobom

horizonte.

vplyv

reformy

I.

piliera:

-2,6

p.b

.

0,9

0,4

0,3

0,0

0,0

-0,5

-1,6

-2,7

2023

2026

2029

2032

2035

2038

2041

2044

2047

2050

2053

2056

2059

2062

2065

2068

Záväzok

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

36

64

Novela

zákona

č.

461/2003

Z.

z.

o

sociálnom

poisten

í

.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

37

4

ŠTRUKTURÁLNE

POLITIKY

A

INŠTITUCIONÁLNE

ASPEKTY

VEREJNÝCH

FINANCIÍ

Najväčšie

výzvy

brzdiace

ekonomickú

konvergenciu

Slovenska

sa

týkajú

vzdelávania,

trhu

práce

a

alokačnej

efektívnosti.

S

cieľom

zvýšenia

inkluzívnosti

vzdelávacieho

systému

bude

zavedený

právny

nárok

na

miesto

v

materskej

škole

spojený

s

dobudovaním

chýbajúcich

kapacít

materských

škôl.

Profiláciu

a

diverzifikáciu

vysokých

škôl

podporí

zavedenie

výkonnostných

zmlúv.

Problém

s

nedostatkom

pracovnej

sily

cielia

opatrenia

z

n

i

ž

u

j

ú

c

e

b

a

r

i

é

r

y

vstupu

vysokokvalifikovaných

zahraničných

pracovníkov

na

trh

práce.

Zavedenie

nového

príspevku

na

rekvalifikáciu

uchádzača

o

zamestnanie

podporí

investície

do

zručností

dopytovaných

na

pracovnom

trhu.

Reforma

súdnej

mapy

a

na

ňu

naviazaná

špecializácia

sudcov

by

mala

priniesť

zrýchlenie

súdnych

konaní

a

kvalitnejšie

rozhodnutia.

Najvýznamnejšou

legislatívnou

zmenou

v

oblasti

verejných

financií

v

poslednom

roku

bolo

schválenie

záväzných

limitov

verejných

výdavkov

v

NR

SR

po

dohode

na

ich

metodike.

Zvyšovanie

efektívnosti

verejných

výdavkov

a

identifikácia

potenciálnych

úspor

bude

pokračovať

ďalšími

revíziami

výdavkov.

Počas

roku

2022

bola

vykonaná

revízia

výdavkov

na

dotácie

s

potenciálnym

odhadom

úspor

0,3

%

HDP.

V

procese

prípravy

je

tiež

revízia

výdavkov

na

priamu

a

nepriamu

podporu

výskumu,

vývoja

a

inovácií.

4.1

Štrukturálne

reformy

Významnou

reformou

na

zvýšenie

inklúzie

vzdelávacieho

systému

a

podporu

návratu

matiek

na

trh

práce

je

zavedenie

právneho

nároku

na

miesto

v

materskej

škole

pre

deti

od

štyroch

(september

2024),

respektíve

troch

rokov

(september

2025).

Návrh

novely

školského

zákona

zavádzajúcej

tento

právny

nárok

už

bol

schválený

vládou

SR

vo

februári

2023

a

v

blízkej

dobe

sa

očakáva

aj

jeho

schválenie

NR

SR

65

.

Ďalším

dôležitým

inkluzívnym

opatrením

je

zmena

v

prístupe

k

deťom

so

špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími

potrebami.

Definujú

sa

deti

a

žiaci

zažívajúci

prekážky

v

prístupe

k

výchove

a

vzdelávaniu

a

stanoví

sa

ich

nárok

na

vzdelávaciu

podporu

prostredníctvom

osobitných

podporných

opatrení.

Na

zlepšenie

gramotnosti

a

zručností

žiakov

potrebných

pre

21.

storočie

sa

v

roku

2023

očakáva

schválenie

nového

kurikula

pre

všetky

vzdelávacie

cykly

základných

škôl

s

možnosťou

implementovať

nové

kurikulum

v

prvých

ročníkoch

prvého

cyklu

základného

vzdelávania.

Úprava

metodiky

rozpisu

dotácií

zavedeným

výkonnostných

zmlúv

podporí

profiláciu

a

diverzifikáciu

vysokých

škôl

na

základe

ich

špecifických

silných

stránok

a

potenciálu

rozvoja.

Schválenie

Národnej

stratégia

výskumu,

vývoja

a

inovácií

vládou

SR

predstavuje

kľúčový

moment

z

pohľadu

smerovania

politík

a

financovania

výskumu,

vývoja

a

inovácií

.

Stratégia

spolu

s

akčným

plánom

nastavujú

opatrenia

zamerané

na

zefektívnenie

a

sprehľadnenie

systému

riadenia

a

financovania,

zvýšenie

investícií

do

fungujúceho

systému

podpory,

rozvoj

a

lákanie

talentu,

ako

aj

rámec

na

určovanie

tematickej

špecializácie

vo

výskume

a

v

inováciách

66

.

Investície

do

výskumu

a

vývoja

z

Plánu

obnovy

a

odolnosti

Slovenskej

republiky

(POO)

prinesú

výrazný

impulz

pre

výskumný

ekosystém.

Zamerané

budú

hlavne

na

zapájanie

domácich

firiem

a

výskumníkov

do

európskeho

výskumného

priestoru,

spoluprácu

súkromného

a

verejného

sektoru,

excelentnú

vedu

ako

aj

na

výskum

a

inovácie

v

zelenej

a

digitálnej

transformácii.

S

cieľom

podporiť

digitálnu

transformáciu

bude

v

roku

2023

spustená

nová

centrálna

platforma

na

využívanie

zdrojov

IT

(tzv.

digitálne

trhovisko),

ktorá

umožní

efektívnejší

spôsob

obstarávania

IT

komodít

a

odborných

kapacít.

Cieľom

je

zvýšenie

f

l

e

x

i

b

i

l

i

t

y

a

s

k

r

á

t

e

n

i

e

č

a

s

u

n

á

k

u

p

u

s

l

u

ž

i

e

b

a

z

a

p

o

j

e

n

i

e

š

i

r

š

i

e

h

o

okruhu

dodávateľov

vrátane

malých

a

stredných

firiem.

V

reakcii

na

problém

s

nedostatkom

pracovnej

sily

pokračuje

implementácia

opatrení

znižujúcich

bariéry

vstupu

vysokokvalifikovaných

zahraničných

pracovníkov

na

trh

práce

.

Predĺženie

zrýchlenej

schémy

udeľovania

víz

a

zjednodušenie

uznávanie

dokladov

o

vzdelaní

uľahčuje

príchod

vysokokvalifikovaných

z

a

m

e

s

t

n

a

n

c

o

v

d

o

k

r

a

j

i

n

y

.

N

o

v

e

l

a

zákona

o

službách

zamestnanosti

má

za

cieľ

zosúladiť

systém

celoživotného

vzdelávania

s

potrebami

trhu

práce.

Aliancia

sektorových

rád

bude

pre

tieto

účely

monitorovať

a

komunikovať

rezortom

vývojové

trendy

na

trhu

práce.

Zavedenie

nového

príspevku

na

rekvalifikáciu

uchádzača

o

zamestnanie

podporí

investície

do

zručností

dopytovaných

na

pracovnom

trhu.

S

cieľom

zvýšiť

dostupnosť

bývania

a

podporiť

65

Aktuálne

zostavený

rozpočet

však

nepočíta

s

týmto

opatrením.

66

V

aktuálne

zostavenom

rozpočte

však

nie

je

zahrnutý

fiškálny

vplyv

vychádzajúci

z

tejto

stratégie.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

38

mobilitu

pracovnej

sily

bolo

implementovaných

viacero

opatrení

bytovej

politiky

.

Prijaté

zákony

o

výstavbe

a

zákon

o

územnom

plánovaní

pomôžu

zefektívniť

stavebný

proces

vďaka

zrýchleniu

povoľovacích

procesov,

elektronizácii

povoľovania

nových

stavieb

či

zlepšeniu

možností

pre

odstraňovanie

čiernych

stavieb.

Novely

zákona

o

verejnom

obstarávaní

prinesú

zmeny

týkajúce

sa

výkonu

dohľadu,

ako

aj

profesionalizáciu

verejného

obstarávania.

Zvyšovanie

alokačnej

efektívnosti

v

ekonomike

docielia

najmä

opatrenia

zlepšujúce

kvalitu

inštitúcií

a

podnikateľského

prostredia.

Reforma

súdnej

mapy

a

na

ňu

naviazaná

špecializácia

sudcov

by

mala

priniesť

zrýchlenie

súdnych

konaní

a

kvalitnejšie

rozhodnutia.

Potrebná

legislatíva

súvisiaca

s

reformou

už

bola

schválená

NR

SR

a

ako

najväčšia

výzva

z

pohľadu

úspešného

dotiahnutia

zavedenia

novej

siete

súdov

sa

momentálne

javí

personálne

zabezpečenie

správnych

súdov.

Elektronizácia

a

zjednotenie

insolvenčných

procesov

znížia

administratívne

bariéry

podnikania.

K

zmierneniu

regulačnej

záťaže

podnikania

prispeje

tiež

prijatie

ďalších

antibyrokratických

balíčkov

či

zjednodušenie

procesu

posudzovania

vplyvov

na

životné

prostredie.

Cieľom

novely

o

pozemkových

úpravách

je

sprísniť

opatrenia

proti

drobeniu

vlastníctva

pozemkov

a

zamedziť

tak

zvyšovaniu

r

o

z

d

r

o

b

e

n

o

s

t

i

pozemkového

vlastníctva.

Zámerom

budovania

centier

zdieľaných

služieb

je

zlepšenie

výkonu

a

posilnenie

administratívnych

kapacít

verejnej

správy

na

miestnej

úrovni.

Pre

stabilizáciu

personálu

v

zdravotníctve

sa

od

roku

2023

výrazne

zvyšuje

mzdové

ohodnotenie

zdravotníckych

pracovníkov

v

ústavnej

zdravotnej

starostlivosti

a

navyšujú

sa

aj

finančné

zdroje

pre

ambulantnú

starostlivosť

.

Na

podporu

vstupu

inovatívnych

liekov

s

účinnosťou

od

roku

2023

bola

schválená

novela

liekovej

legislatívy.

Kľúčovým

opatrením

pre

zefektívnenie

financovania

v

sektore

je

pokračovanie

zavádzania

DRG

(Diagnoses

Related

Groups)

mechanizmu

a

optimalizácia

siete

nemocníc.

Na

konci

roka

2022

začal

rezort

s

realizáciou

prvej

fázy

kategorizácie

nemocníc

a

na

zlepšenie

infraštruktúry

boli

v

roku

schválené

plány

na

výstavbu

nových

nemocníc

.

V

rámci

POO

odštartovali

prvé

kroky

na

podporu

všeobecnej

ambulantnej

starostlivosti

formou

príspevkov

pre

ambulancie.

V

oblasti

dlhodobej

starostlivosti

sa

pozornosť

venuje

zvyšovaniu

kvality

služieb

cez

reformu

dohľadu

nad

ich

poskytovaním,

ale

navyšujú

sa

aj

zdroje

na

budovanie

kapacít

a

adekvátnejšiu

úhradu

za

poskytované

služby

zdravotnými

poisťovňami.

Hlavným

cieľom

reforiem

a

investícií

v

pripravovanej

národnej

kapitole

REPowerEU

v

rámci

aktualizácie

POO

bude

najmä

diverzifikácia

zdrojov

energie

a

odklonenie

sa

od

ruských

fosílnych

palív

.

To

sa

dosiahne

zvýšením

energetickej

efektívnosti

či

investíciami

do

odolnosti

elektrizačnej

sústavy

umožňujúcej

urýchlenie

p

r

e

c

h

o

d

u

n

a

o

b

n

o

v

i

t

e

ľ

n

é

z

d

r

o

j

e

e

n

e

r

g

i

e

.

O

k

r

e

m

v

y

š

š

i

e

s

p

o

m

í

n

a

n

ý

c

h

c

i

e

ľ

o

v

s

ú

v

k

a

p

i

t

o

l

e

zahrnuté

aj

opatrenia,

ktoré

pomôžu

v

boji

proti

energetickej

chudobe,

podporia

nízkoemisnú,

respektíve

bezemisnú

dopravu

a

urýchlia

r

e

k

v

a

l

i

f

i

k

á

c

i

u

pracovnej

sily

na

ekologické

a

súvisiace

digitálne

zručnosti.

Historicky

prvý

slovenský

klimatický

zákon

by

mal

priniesť

sprehľadnenie

právneho

klimatického

rámca

a

výrazne

tým

zvýšiť

potenciál

dosiahnutia

ambicióznych

klimatických

cieľov

vrátane

klimatickej

neutrality

najneskôr

do

roku

2050,

pričom

aktuálne

prebieha

vyhodnocovanie

pripomienok

k

návrhu

zákona.

Na

dlhodobý

problém

so

znečistením

ovzdušia

reaguje

zákon

o

ochrane

ovzdušia,

ktorý

zavádza

dôslednejšiu

kontrolu

znečisťovania

a

umožňuje

lokálny

prístup

k

riadeniu

kvality

ovzdušia.

Zlepšenie

hospodárenia

s

vodou

v

krajine

má

potenciál

priniesť

zmiernenie

dôsledkov

sucha

a

prispieť

k

obnove

ekosystémov

a

biodiverzity.

4.2

Inštitucionálne

reformy

verejných

financií

Limit

výdavkov

verejnej

správy

Najvýznamnejšou

zmenou

v

posledných

mesiacoch

bolo

schválenie

limitu

verejných

výdavkov

v

NR

SR

pre

rozpočty

v

rokoch

2023

až

2025

a

naviazanie

limitu

na

európske

fiškálne

pravidlá.

Výdavkové

limity

boli

legislatívne

ukotvené

na

jar

2022

ako

hlavné

operatívne

pravidlo

na

riadenie

verejných

financií.

Ich

implementácia

má

zabezpečiť

proti-cyklickosť

fiškálnej

politiky

a

súčasne

znížiť

riziká

dlhodobej

udržateľnosti

verejných

financií.

Limit

výdavkov

zodpovedá

takému

vývoju

štrukturálneho

deficitu,

aby

sa

oproti

scenáru

bez

zmeny

politík

v

období

2023

až

2025

znižoval

každý

rok

o

0,5

%

HDP.

Po

dohode

na

metodike

výpočtu

limitu

medzi

Radou

pre

rozpočtovú

zodpovednosť

a

ministerstvom

financií

parlament

v

decembri

2022

prijal

úpravu

zákona

o

rozpočtových

pravidlách,

ktorou

umožnil

prekročenie

výdavkových

limitov

schválených

v

parlamente

počas

pozastavenia

európskych

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

39

fiškálnych

pravidiel

67

.

S

nástupom

novej

vlády

RRZ

vypočíta

nový

limit

výdavkov

na

každý

rok

volebného

obdobia

počnúc

rokom

2024

na

základe

opätovného

zhodnotenia

stavu

dlhodobej

udržateľnosti,.

Po

parlamentných

voľbách

a

schválení

programového

vyhlásenia

novej

vlády

predloží

RRZ

do

60

dní

na

prerokovanie

v

NR

SR

nový

limit

verejných

výdavkov

na

nasledujúce

štyri

roky.

Zohľadní

sa

nový

prepočet

medzery

dlhodobej

udržateľnosti

aj

nový

scenár

nezmenených

politík.

Následne

sa

bude

limit

aktualizovať

tak,

aby

zohľadnil

prijaté

legislatívne

zmeny

(najmä

legislatíva

ovplyvňujúca

výšku

príjmov

a

zmeny,

ktoré

ovplyvňujú

dlhodobú

udržateľnosť),

ale

aj

prípadnú

korekciu

neplnenia

limitov

z

predchádzajúceho

obdobia.

Aktualizovaný

limit

RRZ

predkladá

na

schválenie

výboru

NR

SR

pre

financie

a

rozpočet

a

výboru

pre

hospodárske

záležitosti,

vždy

do

30.

júna,

resp.

na

požiadanie

vlády.

Neplnenie

výdavkových

stropov

dve

po

sebe

nasledujúce

obdobia

o

viac

ako

1

%

HDP

predpokladá,

že

vláda

požiada

NR

SR

o

vyslovenie

dôvery.

Monitorovanie

plnenia

limitov

v

priebehu

roka

na

úrovni

kapitol

má

zo

zákona

v

kompetencii

ministerstvo

financií

.

Novela

ústavného

zákona

o

rozpočtovej

zodpovednosti

V

NR

SR

je

na

prerokovanie

stále

predložený

vládny

návrh

novely

ústavného

zákona

o

rozpočtovej

zodpovednosti,

ktorá

by

znížila

počet

sankčných

pásiem

dlhovej

brzdy,

zracionalizovala

sankčné

mechanizmy

a

únikové

klauzuly

a

zefektívnila

riadenie

hotovostnej

rezervy

prechodom

na

čistý

dlh.

Návrh

novely,

ktorá

stále

čaká

na

schválenie

v

parlamente,

reaguje

na

10

rokov

skúseností

s

fungovaním

platného

ústavného

zákona.

Z

nich

vyplynula

potreba

viacerých

zmien.

Prvou

zmenou

by

malo

byť

zúženie

sankčných

pásiem

na

štyri

zo

súčasných

piatich

a

s

tým

súvisiaca

požiadavka

na

aktívne

opatrenia

už

pri

najnižšom

pásme

f

o

r

m

o

u

konsolidácie

štrukturálneho

deficitu.

Pri

dosiahnutí

najvyššieho

sankčného

pásma

dlhovej

brzdy

vláde

zákon

oproti

súčasnosti

umožní

vyhnúť

sa

sankcii

predloženia

štrukturálne

vyrovnaného

rozpočtu

a

hlasovania

o

dôvere

v

prípade

plnenia

sankcií

v

predchádzajúcom

období

68

.

Zmenou

by

bol

aj

prechod

z

ukazovateľa

hrubého

dlhu

na

čistý

dlh,

čo

by

malo

prispieť

k

efektívnosti

riadenia

hotovostnej

rezervy

štátu.

Tá

by

sa

pre

vyčíslenia

čistého

dlhu

pre

posúdenia

prekročenia

sankčných

pásiem

odpočítala

od

hrubého

dlhu.

Novela

upravuje

aj

únikovú

klauzulu

hospodárskej

krízy,

ktorá

by

sa

stala

menej

reštriktívna

69

.

Revízie

výdavkov

V

roku

2022

prebehla

revízia

výdavkov

na

dotácie

70

,

ktorá

identifikovala

potenciálne

úspory

za

0,3

%

HDP.

Cieľom

revízie

bolo

identifikovať

nefunkčné

dotačné

schémy

za

účelom

ich

zrušenia

a

zároveň

sformulovať

opatrenia

na

zvýšenie

efektívnosti

opodstatnených

schém.

Revízia

hodnotila

výdavky

vo

výške

1,46

mld.

eur

ročne

(1,5

%

HDP)

vo

forme

verejných

výdavkov

(876

mil.

eur),

daňových

úľav

(471

mil.

eur)

alebo

znížených

poplatkov

firiem

(116

mil.

eur).

Identifikovaný

potenciál

úspory

je

291

mil.

eur

ročne

a

tvoria

ho

dotačné

schémy,

ktoré

revízia

odporúča

zrušiť.

Neefektívne

dotácie

sú

z

viacerých

oblastí,

väčšina

z

oblasti

energetiky

71

(úspora

takmer

218

mil.

eur

ročne),

revízia

však

odporúča

zrušiť

napríklad

aj

športové

poukazy,

podporu

potravinárov,

patentbox,

či

oslobodenie

od

zdanenia

pre

tiché

vína.

Dotácie

v

týchto

prípadoch

nie

sú

vhodnou

formou

riešenia

trhových

zlyhaní,

niektoré

sú

neefektívne

v

napĺňaní

cieľov,

či

netransparentné.

Pri

schémach

za

80

mil.

eur

revízia

odporúča

pozastaviť

financovanie

a

jeho

prípadné

obnovenie

podmieniť

úpravou

alebo

detailnejšou

analýzou

dokazujúcou

ich

účinnosť.

Dotácie

v

hodnote

358

mil.

eur

je

potrebné

v

istej

miere

upraviť

pre

zvýšenie

ich

efektívnosti.

V

procese

prípravy

je

aj

revízia

na

Vedu

a

výskum

.

Výskumná

a

inovačná

agentúra

(VAIA)

spolu

s

ÚHP

pracuje

aj

na

revízii

výdavkov

a

kompetencií

na

výskum,

vývoj

a

inovácie.

Revízia

posúdi

verejné

výdavky

na

podporu

výskumu,

vývoja

a

inovácií

(VVI)

vo

verejnom

ako

aj

súkromnom

sektore,

vrátane

výdavkov

na

rozpočtové

a

príspevkové

organizácie

relevantných

rezortov.

Cieľom

je

zhodnotiť

efektivitu

týchto

výdavkov

s

dôrazom

na

67

Fiškálne

pravidlá

EÚ

sú

od

roku

2020

dočasne

neaktívne

a

táto

úniková

doložka

sa

ukončí

koncom

roka

2023.

Pre

rok

2023

preto

nie

je

potrebné

zosúladiť

rozpočet

s

limitom

verejných

výdavkov

po

ich

prijatí

v

NR

SR.

K

súladu

rozpočtu

s

limitom

dôjde

od

roku

2024

po

opätovnom

aktivovaní

európskych

fiškálnych

pravidiel.

68

Zákon

by

v

tomto

prípade

požadoval

zlepšenie

štrukturálneho

salda

o

1

%

HDP

za

rok

až

do

zníženia

dlhu

do

nižšieho

sankčného

pásma.

69

Súčasný

stav

umožňuje

dočasne

dlhovú

brzdu

neaplikovať,

ale

len

v

prípade,

že

rozdiel

vo

vývoji

ekonomiky

medziročne

presiahne

12

p.

b.

K

takému

poklesu

ekonomiky

nedošlo

ani

v

roku

2020

pri

pandémii

COVID-19.

Úprava

únikových

klauzúl

s

dočasným

neuplatňovaním

dlhovej

brzdy

preto

už

v

návrhu

reaguje

na

medziročný

pokles

ekonomiky

70

Revízia

považovala

za

dotácie

štátnu

pomoc,

ktorá

v

porovnaní

s

výsledkom

voľného

trhu

buď

znižuje

ceny

výrobkov

a

služieb,

alebo

zvyšuje

príjmy

producentov.

71

Konkrétne

ide

o

schémy

podpory

výroby

elektriny

z

domáceho

uhlia

(117

mil.

eur),

kompenzácie

podnikom

za

tarifu

za

prevádzkovanie

systému

(40

mil.

eur)

a

fakultatívne

oslobodenia

z

energetických

daní

(61

mil.

eur).

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

40

d

o

s

a

h

o

v

a

n

i

e

l

e

p

š

í

c

h

v

ý

s

l

e

d

k

o

v

.

Revízia

zmapuje

a

vyhodnotí

existujúce

nástroje

a

schémy

priamej

podpory

aj

nepriamej

podpory

72

,

zanalyzuje

aj

výskum

na

vysokých

školách,

v

podriadených

organizáciách

rezortov

a

p

r

o

j

e

k

t

o

v

f

i

n

a

n

c

o

v

a

n

ý

c

h

zo

zdrojov

EŠIF.

Následne

identifikuje

medzery

v

podporných

nástrojoch

vo

všetkých

fázach

vývoja

od

základného

výskumu

až

po

komercializáciu

na

základe

dobrej

praxe

zo

zahraničia.

Dôležitou

s

ú

č

a

s

ť

o

u

r

e

v

í

z

i

e

b

u

d

e

a

n

a

l

ý

z

a

i

n

š

t

i

t

u

c

i

o

n

á

l

n

e

h

o

r

á

m

c

a

a

r

i

a

d

e

n

i

a

s

y

s

t

é

m

u

podpory

VVI

naprieč

zodpovednými

rezortmi

a

inštitúciami.

Výsledkom

budú

odporúčania

pre

konsolidáciu

kompetencií

v

súlade

s

cieľmi

Národnej

stratégie

výskumu,

vývoja

a

inovácií,

či

ďalšie

potrebné

zmeny

systému

financovania

a

riadenia

Rozpočtovanie

kapitálových

výdavkov

V

zmysle

reformy

riadenia

investícií

by

mali

byť

od

roku

2021

v

rozpočte

zaradené

okrem

pokračujúcich

projektov

iba

preukázateľne

spoločensky

návratné

a

pripravené

projekty

.

Prostriedky

na

ďalšie

plánované

projekty

sú

viazané

v

rozpočte

v

rámci

zásobníka

investícií

vo

všeobecnej

pokladničnej

správe.

Ich

čerpanie

je

možné

až

po

hodnotení

MF

SR

(tzv.

zero-based

budgeting).

Cieľom

je

postupne

zásobník

(rezervu)

zmenšovať

a

p

r

o

s

t

r

i

e

d

k

y

p

r

i

d

e

ľ

o

v

a

ť

p

r

i

a

m

o

k

a

p

i

t

o

l

á

m

n

a

p

r

i

p

r

a

v

e

n

é

a

p

r

i

o

r

i

t

n

é

p

r

o

j

e

k

t

y

.

N

e

p

r

e

s

n

é

p

l

á

n

o

v

a

n

i

e

a

č

a

s

t

é

zmeny

priorít

v

minulosti

spôsobovali,

že

nepripravené

projekty

dlhodobo

blokovali

veľký

balík

peňazí

na

úkor

pripravených

a

lepších

investícií

naprieč

sektormi.

Financované

sú

preto

iba

pripravené

a

návratné

projekty

v

súlade

s

priorizovanými

investičnými

plánmi

a

v

rozsahu

dostupných

rozpočtových

zdrojov

v

jednotlivých

rokoch.

Vláda

SR

v

roku

2022

schválila

Metodiku

prípravy

a

hodnotenia

investičných

projektov

73

.

Materiál

pomáha

investorom

(ministerstvám)

lepšie

pripravovať

projekty

a

plánovať

investície.

Metodika

nepridáva

nové

úlohy,

len

sprehľadňuje

a

bližšie

vysvetľuje

súčasné

povinnosti.

Štandardizované

procesy

a

výber

vhodných

projektov

už

v

skorej

fáze

zabezpečia

vyššiu

kvalitu

ich

prípravy

a

kvalitnejšie

podklady

pre

rozhodovanie

o

ich

realizácií.

Za

implementáciu

reformy

je

zodpovedné

MF

SR

v

súčinnosti

so

všetkými

rezortmi.

Pre

dokončenie

reformy

je

potrebné

zlepšiť

nastavenie

pravidiel

ekonomických

hodnotení

MF

SR

na

základe

doterajších

skúseností,

dobudovanie

analytických

kapacít

zodpovedných

za

analyticky

podložené

investičné

plány

ministerstiev

a

prepojenie

plánov

na

rozpočet.

Rovnako

je

potrebné

zjednodušenie

prípravného

procesu,

dopracovanie

metodík

a

zefektívnenie

verejného

obstarávania.

72

Schémy

priamej

podpory:

priame

financovanie,

granty,

podporné

služby,

dotované

pôžičky,

kapitálové

financovanie

atď.

Schémy

nepriamej

podpory:

daňové

úľavy.

73

Metodika

bola

schválená

Uznesením

vlády

SR

č.

181/2022

a

je

dostupná

online

na

stránkach

MF

SR

.

74

Povinnosť

bola

schválená

v

§

19a

zákona

č.

523/2004

Z.

z.

o

rozpočtových

pravidlách

verejnej

správy

v

znení

neskorších

predpisov

v

znen

í

.

75

Povinnosť

bola

schválená

Uznesením

vlády

č.

649/2020

v

úlohe

C.5

a

C.6.

BOX

7

–

Investície

v

súlade

s

hodnotou

za

peniaze

P

r

e

b

i

e

h

a

j

ú

c

a

r

e

f

o

r

m

a

riadenia

investícií

má

za

cieľ

zvýšiť

ekonomickú

hodnotu

novo-realizovaných

investičných

projektov

a

získať

z

každého

eura

vyššiu

návratnosť.

Hlavnými

časťami

reformy

sú

ekonomické

hodnotenia

projektov

pred

ich

realizáciou,

nastavenie

priorít

a

investičných

plánov

rezortov

a

zaraďovanie

iba

pripravených

a

návratných

projektov

do

rozpočtu

verejnej

správy.

Za

účelom

lepšieho

plánovania

a

plnenia

rozpočtu

sa

už

zrealizovali

alebo

realizujú

uvedené

aktivity:

•

Zverejňovanie

štúdií

uskutočniteľnosti

zvyšuje

transparentnosť

a

kvalitu

diskusie

o

investičných

projektoch.

Vypracované

štúdie

pre

všetky

veľké

projekty

nad

40

mil.

eur

(resp.

nad

10

mil.

eur

v

IT

sektore)

sú

od

roku

2019

zo

zákona

74

povinne

zverejňované

online.

Na

ich

základe

následne

MF

SR

zverejňuje

hodnotenia

a

odporúčania

k

projektom.

V

roku

2022

boli

zverejnené

štúdie

uskutočniteľnosti

k

39

projektom.

•

V

roku

2020

zaviedla

vláda

SR

formou

uznesenia

75

povinné

posudzovanie

investícií

s

predpokladanými

celkovými

výdavkami

vyššími

ako

1

mil.

eur

s

DPH

Ministerstvom

financií

SR

(MF

SR).

Subjekty

verejnej

správy,

okrem

územnej

samosprávy

a

ňou

zriadenými

organizáciami,

sú

povinné

MF

SR

predložiť

na

posúdenie

minimálne

detailný

rozpočet

projektu

a

dokumenty

preukazujúce

súlad

projektu

so

sektorovou

stratégiou,

resp.

jasne

preukázať

potrebu

(dopyt)

projektu.

•

Po

zavedení

hodnotenia

projektov

od

1

mil.

eur

narástol

počet

hodnotených

projektov

ÚHP

až

desaťnásobne

(z

24

na

250),

najväčšiu

pridanú

hodnotu

má

MF

SR

pri

hodnotení

veľkých

projektov.

Malé

projekty

(pod

10

mil.

v

IT

a

40

mil.

v

ostatných

oblastiach)

tvoria

takmer

80%

hodnotení

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

41

M

F

S

R

,

p

r

i

n

á

š

a

j

ú

v

š

a

k

m

i

n

i

m

u

m

ú

s

p

o

r

y

a

p

r

i

p

o

m

i

e

n

k

y

M

F

S

R

s

ú

z

a

p

r

a

c

o

v

a

n

é

v

m

e

n

e

j

n

e

ž

p

o

l

o

v

i

c

i

prípadov.

Malé

projekty

sú

totiž

predkladané

na

hodnotenie

pred

vyhlásením

verejného

obstarávania,

kedy

je

malý

priestor

a

ochota

na

zmenu

projektu.

Zvýšením

hranice

pre

malé

projekty

a

znížením

hranice

pre

veľké

projekty

by

sa

uvoľnili

kapacity

pre

hodnotenie

strategicky

významnejších

projektov,

ktoré

by

boli

zachytávané

v

skoršej

fáze

prípravy,

kedy

sú

možné

riešenia

zatiaľ

len

na

papieri.

V

súvislosti

s

navrhovanou

zmenou

prebieha

v

súčasnosti

vyhodnotenie

pripomienok

v

rámci

medzirezortného

pripomienkového

konania

76

.

Prehľad

hodnotených

projektov

v

roku

2022

GRAF

25

–

Počet

hodnotených

projektov

(ľavý

graf)

a

potenciálna

úspora

(pravý

graf)

za

rok

2022

Zdroj:

MF

SR

V

roku

2022

MF

SR

zhodnotilo

246

projektov

s

identifikovanou

úsporou

657

mil.

eur

.

Hodnotenia

za

celkovo

10,3

mld.

eur

priniesli

odporúčania

smerom

k

optimalizácií

technického

riešenia,

či

zlacneniu

projektov.

Medián

úspory

hodnotených

projektov

je

6

%

odhadovaných

nákladov.

Verejné

investície

Slovenska

sú

nižšie

v

porovnaní

s

ostatnými

krajinami

regiónu,

aj

preto

je

obzvlášť

dôležité

aby

sa

pri

investičných

projektoch

uplatňoval

princíp

hodnoty

za

peniaze.

Analytický

pohľad

pomáha,

aby

sa

štát

systematicky

sústredil

na

realizáciu

najpotrebnejších

projektov.

Prínos

ekonomického

hodnotenia

je

zároveň

najvýraznejší

na

začiatku

prípravy

projektu,

kedy

je

priestor

na

zváženie

iných

alternatív

a

prehodnotenie

technických

riešení

.

Podľa

uznesenia

vlády

77

ministerstvá

pripravujú

investičné

stratégie,

ktoré

obsahujú

metodiky

určovania

priorít

a

investičné

plány.

Jasne

určené

priority

a

dlhodobé

plány

zlepšia

prípravu

projektov

a

zvýšia

presnosť

rozpočtovania

investícií.

V

súčasnosti

majú

všetky

relevantné

kapitoly

zverejnené

investičné

metodiky

a

plány,

niektoré

ale

nespĺňajú

kvalitatívne

kritériá

a

je

potrebná

ich

aktualizácia.

Na

aktualizácii

sa

už

v

súčasnosti

pracuje,

ministerstvá

majú

povinnosť

každoročne

aktualizovať

investičné

plány

ku

30.

máju.

76

Úprava

hranice

je

predmetom

medzirezortného

pripomienkového

konania

LP/2023/155

a

LP/2023/156

.

77

Povinnosť

bola

schválená

Uznesením

vlády

č.

649/2020

BOX

8

–

Stav

vypracovania

investičných

stratégií

Aktuálne

majú

všetky

kapitoly

s

ročnými

investíciami

nad

20

mil.

eur

zverejnenú

metodiku

určenia

priorít

a

investičný

plán

na

minimálne

najbližších

5

rokov.

Ministerstvá

majú

povinnosť

vypracovať

investičnú

s

t

r

a

t

é

g

i

u

:

(1)

metodiku

určenia

priorít,

(2)

priorizovaný

zoznam

projektov,

(3)

investičný

plán.

Povinnosť

bola

schválená

Uznesením

vlády

č.

649/2020

v

úlohe

C.2

a

C.3.

Investičný

plán

majú

ministerstvá

povinnosť

každoročne

aktualizovať

ku

30.

máju.

Prehľad

investičných

metodík

a

plánov

je

zverejnený

na

stránke

MF

SR

:

https:/bit.ly/investicie_metodiky

.

Zverejnené

investičné

metodiky

a

plány

majú

v

súčasnosti

rozdielne

formáty

a

niektoré

z

nich

nespĺňajú

kvalitatívne

kritériá

.

Nevhodne

nastavené

kritéria

v

metodikách

komplikujú

identifikovanie

najdôležitejších

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

42

projektov.

Sú

nimi

napríklad

kritérium

pripravenosti

projektovej

dokumentácie

alebo

existujúci

záväzok.

Investičné

metodiky

kapitol

zároveň

niekedy

nezahŕňajú

všetky

typy

kapitálových

výdavkov

alebo

kapitoly

nezverejnia

zoznam

plánovaných

investícií

s

prioritou

určenou

na

základe

metodiky.

Investičné

plány

musia

mať

realistický

odhad

nákladov

a

dostatočný

detail

aby

mohli

byť

využité

na

prípravu

rozpočtu.

Kritéria,

ktoré

musí

splniť

kvalitný

investičný

plán,

sú

najmä

prehľadnosť,

správna

priorizácia

na

základe

metodiky,

realistická

výška

kapitálových

výdavkov

a

taktiež

pokrytie

všetkých

výdavkov

.

V

súčasnosti

majú

kapitoly

rozdielne

formáty

svojich

investičných

plánov,

ktoré

často

nie

sú

strojovo

spracovateľné,

bez

jednotnej

formy

a

bez

kľúčových

údajov

(napr.

zdroj

financovania).

Investičné

plány

často

nezodpovedajú

reálnemu

čerpaniu

rozpočtu

v

priebehu

roka

a

tým

neprispievajú

k

lepšiemu

plánovaniu

investícii.

Príkladom

je

MD

SR,

ktoré

do

svojich

investičných

plánov

zahrnulo

projekty

v

s

u

m

e

1

,

3

m

l

d

.

e

u

r

,

r

e

á

l

n

e

č

e

r

p

a

n

i

e

b

o

l

o

na

úrovni

55

%.

MF

SR

komunikuje

s

rezortami

o

vylepšeniach

do

najbližších

aktualizácii,

aby

plány

vytvárali

celkový

obraz

o

kapitálových

výdavkoch

rezortu

v

najbližších

rokoch

a

boli

napojené

na

rozpočet

verejnej

správy.

V

súčasnosti

je

pozitívnym

príkladom

MK

SR,

ktoré

uverejnilo

v

investičnom

pláne

projekty

s

výdavkami

cez

54

mil.

eur

na

rok

2022

a

z

toho

zafinancovalo

90

%

celkového

objemu.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

43

PRÍLOHY

Príloha

1

–

Povinné

tabuľky

Programu

stability

TABUĽKA

18

(

Tabuľka

1a)

–

Makroekonomický

prehľad

(ESA

2010,

mld.

eur)

cenností

službami

P.53

TABUĽKA

20

(Tabuľka

1c)

–

Ukazovatele

trhu

práce

(ESA

2010)

ESA

2022

2022

2023

2024

2025

2026

kód

miera

miera

miera

miera

miera

Skutočnosť

rastu

rastu

rastu

rastu

rastu

1.

Počet

zamestnaných

(tis.)

[1]

2

428

1,8

0,5

0,5

0,6

0,4

2.

Počet

odpracovaných

hodín

(mil.)[2]

3

937

4,3

-0,4

-0,9

-0,4

-0,9

3.

Miera

nezamestnanosti

(%)[3]

6,2

6,2

5,8

5,4

5,2

5,2

4.

Produktivita

práce

na

osobu

(eur)

[4]

37

371

-0,1

0,8

1,3

2,1

1,5

5.

Produktivita

práce

na

hodinu

(eur)

[5]

23,0

-2,5

1,6

2,7

3,0

2,9

6.

Odmeny

zamestnancov

(mil.

eur)

D.1

46

737

8,1

9,6

8,1

6,8

4,4

7.

Odmeny

na

zamestnanca

(eur)

22

395

6,4

8,9

7,8

6,4

4,2

[

1

]

Celková

zamestnanosť,

podľa

národných

účtov

-

domáci

koncept.

Zdroj:

ŠÚ

SR,

MF

SR

2022

2022

2023

2024

2025

2026

ESA

kód

miera

miera

miera

miera

miera

Skutočnosť

rastu

rastu

rastu

rastu

rastu

1.

Reálne

HDP

B1*g

90,8

1,7

1,3

1,8

2,7

1,9

2.

Nominálne

HDP

B1*g

109,7

9,3

9,1

7,3

6,9

4,5

Zložky

reálneho

HDP

3.

Konečná

spotreba

domácností

a

NISD

P.3

52,9

5,1

0,7

1,1

1,5

1,3

4.

Konečná

spotreba

verejnej

správy

P.3

16,1

-3,2

2,3

1,4

0,5

1,0

5.

Tvorba

hrubého

fixného

kapitálu

P.51g

18,5

6,5

14,6

1,2

1,3

-3,3

6.

Zmena

stavu

zásob

a

čisté

nadobudnutie

cenností

(%

HDP)

P

.

5

2

+

P.53

2,6

2,9

2,1

2,0

2,0

1,9

7.

Vývoz

výrobkov

a

služieb

P.6

88,6

1,0

1,3

6,9

6,6

5,4

8.

Dovoz

výrobkov

a

služieb

P.7

87,9

3,0

4,2

6,2

5,2

3,8

Príspevky

k

reálnemu

rastu

HDP

9.

Domáci

dopyt

spolu

86,7

3,7

4,6

1,0

1,2

0,2

10.

Zmena

stavu

zásob

a

čisté

nadobudnutie

P.52

+

2,6

0,1

-0,9

0,0

0,0

0,0

11.

Saldo

zahr.

obchodu

s

výrobkami

a

B.11

1,7

-1,9

-2,7

0,7

1,4

1,7

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

19

(Tabuľka

1b)

–

Cenový

vývoj

(ESA

2010)

ESA

2022

2022

2023

2024

2025

2026

kód

Skutočnosť

miera

rastu

miera

rastu

miera

rastu

miera

rastu

miera

rastu

1.

Deflátor

HDP

1,2

7,6

7,8

5,5

4,1

2,5

2.

Deflátor

súkromnej

spotreby

1,3

12,3

9,5

5,3

4,3

2,3

3.

HICP

1,3

12,1

9,7

5,5

4,3

2,2

4.

Deflátor

verejnej

spotreby

1,4

11,5

9,2

6,7

5,6

4,3

5.

Deflátor

investícií

1,2

9,5

7,5

4,6

4,1

2,2

6.

Deflátor

exportu

tovarov

a

služieb

1,2

14,7

5,5

3,6

3,3

2,5

7.

Deflátor

importu

tovarov

a

služieb

1,3

19,3

6,2

3,3

3,5

2,4

Zdroj:

MF

SR

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

44

2]

Podľa

definície

národných

účtov.

[

3

]

Harmonizovaná

miera

podľa

Eurostatu.

[

4

]

Reálne

HDP

na

zamestnanú

osobu.

[

5

]

Reálne

HDP

na

odpracovanú

hodinu.

TABUĽKA

21

(Tabuľka

1d)

–

Sektorová

bilancia

(ESA

2010,

%

HDP)

ESA

kód

2022

2023

2024

2025

2026

1.

Čisté

pôžičky

poskytnuté

/

prijaté

od

zvyšku

sveta

B.9

-5,8

-5,1

-4,5

-3,8

-3,0

z

toho:

-

Tovary

a

služby

-6,2

-8,2

-7,4

-6,3

-4,7

-

Primárne

príjmy

a

transfery

-0,7

1,8

1,6

1,2

0,5

-

Kapitálový

účet

1,1

1,3

1,3

1,3

1,3

2.

Čisté

pôžičky

poskytnuté

/

prijaté

ostatných

sektorov

B.9

-2,0

-6,3

-4,7

-5,2

-4,9

3.

Čisté

pôžičky

poskytnuté

/

prijaté

verejnej

správy

(ciele

vlády)

B.9

-2,0

-6,3

-3,9

-3,2

-2,2

4.

Štatistický

rozdiel

-

-

-

-

-

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

22

(Tabuľka

2a)

–

Vývoj

rozpočtov

verejnej

správy

D.995)

z

toho:

dávky

v

nezamestnanosti

[6]

239

0,2

0,2

0,2

0,2

0,2

18a.

Naturálne

sociálne

transfery

D.632

3

728

3,4

3,9

3,6

3,6

3,6

2022

2022

2023

2024

2025

2026

ESA

kód

level

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

Čisté

pôžičky

(B.9)

podsektorov

verejnej

správy

1.

Verejná

správa

S.13

-2

234

-2,0

-6,3

-4,7

-5,2

-4,9

2

.

Ústredná

štátna

správa

3

.

Regionálna

štátna

správa

4

.

Miestna

štátna

správa

S.1311

S.1312

S.1313

-1

951

-420

-1,8

-0,4

-6,1

-0,1

-4,8

-0,2

-5,3

-0,3

-5,6

-0,1

5.

Fondy

sociálneho

zabezpečenia

S.1314

137

0,1

-0,1

0,3

0,4

0,7

Verejná

správa

(S13)

6.

Celkové

príjmy

TR

44

126

40,2

42,4

39,4

38,9

38,6

7.

Celkové

výdavky

T

E

[

1

]

46

360

42,3

48,7

44,1

44,0

43,5

8.

Čisté

pôžičky

poskytnuté

/

prijaté

B.9

-2

234

-2,0

-6,3

-4,7

-5,2

-4,9

9.

Úrokové

náklady

D.41

1

132

1,0

1,0

1,2

1,4

1,5

10.

Primárne

saldo

[2]

-1

102

-1,0

-5,3

-3,5

-3,8

-3,4

11.

Jednorazové

a

dočasné

efekty

[3]

-1

668

-0,9

-1,5

0,0

0,0

0,0

Vybrané

zložky

príjmov

O

712.

Celkové

dane

(12=12a+12b+12c)

21

842

19,9

20,0

19,4

18,9

18,6

12a.

Dane

z

produkcie

a

dovozu

D.2

13

001

11,9

12,2

11,8

11,4

11,1

12b.

Bežné

dane

z

dôchodkov,

majetku

atď.

D.5

8

841

8,1

7,8

7,6

7,5

7,5

12c.

Dane

z

kapitálu

D.91

-

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

13.

Príspevky

na

sociálne

zabezpečenie

D.61

16

388

14,9

15,4

15,7

15,6

15,8

14.Dôchodky

z

majetku

D.4

735

0,7

0,5

0,4

0,4

0,4

15.

Ostatné

[4]

5

895

5,4

7,0

4,4

4,4

4,2

16=6.

Celkové

príjmy

TR

44

126

40,2

42,4

39,4

38,9

38,6

p.

m.:

Daňové

zaťaženie

(D.2+D.5+D.61+D.91-

[5]

38

231

34,9

35,4

35,0

34,5

34,4

Vybrané

zložky

výdavkov

17.

Odmeny

zamestnancov

+

Medzispotreba

D.1+P.2

18

175

16,6

18,6

16,0

15,4

15,1

17a.

Odmeny

zamestnancov

D.1

11

652

10,6

10,4

10,3

9,9

9,6

17b.

Medzispotreba

P.2

6

523

5,9

8,2

5,7

5,6

5,4

18.

Celkové

sociálne

transfery

D6

19

646

17,9

19,1

19,5

19,2

19,5

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

45

r

(cyklická

zložka)

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

25

(Tabuľka

3)

–

Výdavky

verejnej

správy

(%

HDP)

COFOG

kód

2021

2026

1.

Všeobecné

verejné

služby

1

5,8

6,4

2.

Obrana

2

1,3

1,5

3.

Verejný

poriadok

a

bezpečnosť

3

2,2

1,9

4.

Ekonomická

oblasť

4

6,7

4,1

5.

Ochrana

životného

prostredia

5

0,9

0,7

6.

Bývanie

a

občianska

vybavenosť

6

0,5

0,5

7.

Zdravotníctvo

7

6,9

6,7

8.

Rekreácia,

kultúra

a

náboženstvo

8

1,0

0,9

9.

Vzdelávanie

9

4,3

4,0

10.

Sociálne

zabezpečenie

10

15,9

16,8

11.

Celkové

výdavky

TE

45,5

43,5

Zdroj:

Eurostat,

MF

SR

18b.

Sociálne

dávky

okrem

naturálnych

soc.

D

.

6

2

transferov

15

918

14,5

15,2

15,9

15,6

15,9

19.=9.

Úrokové

náklady

D.41

1

132

1,0

1,0

1,2

1,4

1,5

20.

Subvencie

D.3

1

196

1,1

2,0

0,7

0,7

0,7

21.

Tvorba

hrubého

fixného

kapitálu

P.51g

3

618

3,3

5,1

4,0

3,8

2,9

22.

Kapitálové

transfery

D.9

358

0,3

0,5

0,1

0,2

0,2

23.

Ostatné

[7]

2

235

2,0

2,5

2,6

3,4

3,6

24=7.

Celkové

výdavky

TE

[1]

46

360

42,3

48,7

44,1

44,0

43,5

p.

m.:

Spotreba

vlády

(nominálna)

P.3

22

602

20,6

23,1

20,2

19,7

19,3

[

1

]

Upravené

o

čisté

toky

týkajúce

sa

swapov

tak,

aby

TR-TE=B.9

[

2

]

Primárne

saldo

je

počítané

ako

(B.9,

položka

8)

plus

(D.41,

položka

9)

[

3

]

Kladné

znamienko

predstavuje

pozitívny

vplyv

jednorazového

opatrenia

na

saldo

VS

[

4

]

P

.

1

1

+

P

.

1

2

+

P

.

1

3

1

+

D

.

3

9

+

D

.

7

+

D

.

9

(

o

k

r

e

m

D

.

9

1

)

[

5

]

Vrátane

vyberaných

EÚ

[

6

]

Zahŕňa

hotovostné

dávky

(D.621

a

D.624)

a

naturálne

dávky

(D.631)

súvisiace

s

dávkami

v

nezamestnanosti

[7]

D.29+D4

(okrem

D.41)+

D.5+D.7+P.52+P.53+NP+D.8

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

23

(Tabuľka

2b)

–

Scenár

nezmenených

politík

2023

2023

2024

NPC

2025

NPC

2026

NPC

mil.

eur

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

1.

Celkové

príjmy

za

predpokladu

scenára

bez

zmien

politík

39,4

38,9

38,6

2.

Celkové

výdavky

za

predpokladu

scenára

bez

zmien

politík

44,1

44,0

43,5

Pozn.:

Pre

účely

scenára

nezmenených

politík

na

roky

2024

až

2026

sa

vychádzalo

z

očakávanej

skutočnosti

roku

2023.

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

24

(Tabuľka

2c)

–

Výdavky

vylúčené

z

výdavkového

agregátu

2022

2022

2023

2024

2025

2026

mil.

eu

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

1

.

V

ý

d

a

v

k

y

n

a

p

r

o

g

r

a

m

y

E

Ú

p

l

n

e

k

r

y

t

é

p

r

í

j

m

a

m

i

z

f

o

n

d

o

v

E

Ú

1

2

1

8

1,1

3,3

0,9

1,2

1,1

1.a.

z

toho

investície

plne

kryté

z

príjmami

z

fondov

EÚ

679

0,6

2,0

0,6

0,4

0,2

2.

Výdavky

na

dávky

v

nezamestnanosti

nesúvisiace

s

opatreniami

vlády

16

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

3.

Zmena

príjmov

z

titulu

opatrení

358

0,3

0,0

-0,4

0,0

0,0

4.

Automatická

zmena

príjmov

z

dôvodu

uplatňovania

legislatívy

0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

46

TABUĽKA

26

(Tabuľka

4)

–

Vývoj

dlhu

verejnej

správy

(%

HDP)

E

S

A

2022

2023

2024

2025

2026

TABUĽKA

27

(Tabuľka

5)

–

Cyklický

vývoj

(%

HDP)

ESA

kód

2022

2023

2024

2025

2026

1.

Reálny

rast

HDP

(%)

1,7

1,3

1,8

2,7

1,9

2.

Čisté

pôžičky

verejnej

správy*

B.9

-2,0

-6,3

-4,7

-5,2

-4,9

3.

Úrokové

náklady

D.41

1,0

1,0

1,2

1,4

1,5

4.

Jednorazové

a

dočasné

opatrenia

[1]

-0,9

-1,5

0,0

0,0

0,0

Z

toho:

Opatrenia

na

príjmovej

strane

-

verejná

správa

0,6

1,2

0,0

0,0

0,0

Opatrenia

na

výdavkovej

strane

-

verejná

správa

-1,4

-2,7

0,0

0,0

0,0

5.

Rast

potenciálneho

HDP

(%)

1,3

1,5

1,7

1,5

1,4

príspevky:

-

pracovná

sila

-0,1

-0,2

-0,2

-0,2

-0,2

-

kapitál

0,6

0,9

1,1

1,1

1,0

-

celková

produktivita

faktorov

0,8

0,8

0,8

0,6

0,6

6.

Produkčná

medzera

-1,0

-1,2

-1,2

-0,1

0,5

7.

Cyklická

zložka

rozpočtu

-0,4

-0,5

-0,5

0,0

0,2

8.

Cyklicky

upravené

saldo

(2

-

7)

-1,7

-5,8

-4,3

-5,1

-5,1

9.

Cyklicky

upravené

primárne

saldo

(8

+

3)

-0,6

-4,9

-3,1

-3,8

-3,6

10.

Štrukturálne

saldo

(8

-

4)

-0,8

-4,3

-4,3

-5,1

-5,1

[1]

Kladné

znamienko

predstavuje

pozitívny

vplyv

jednorazového

opatrenia

na

saldo

VS

Zdroj:

MF

SR

*

Pre

rok

2022

uvádzame

očakávanú

skutočnosť.

TABUĽKA

28

(Tabuľka

6)

–

Porovnanie

predchádzajúcej

a

aktualizovanej

prognózy

ESA

kód

2022

2023

2024

2025

2026

Reálny

rast

HDP

(%)

Predchádzajúca

aktualizácia*

2,1

5,3

1,8

1,8

-

Skutočnosť

a

súčasná

aktualizácia

1,7

1,3

1,8

2,7

1,9

Rozdiel

-0,4

-4,0

0,0

0,9

-

Saldo

verejnej

správy

(%

HDP)

EDP

B.9

kód

1.

Hrubý

dlh

57,8

58,7

59,3

59,8

63,1

2.

Zmena

hrubého

dlhu

-3,2

0,9

0,6

0,5

3,3

Príspevky

k

zmene

hrubého

dlhu

3.

Primárne

saldo

1,0

5,5

3,5

3,8

3,4

4.

Úroky

1,0

1,0

1,2

1,4

1,5

5.

Zosúladenie

dlhu

a

deficitu

-0,1

-0,8

-0,1

-0,8

0,9

z

toho:

-

Rozdiely

medzi

cash

a

akruálom

-2,3

-1,0

-0,6

-0,7

-0,1

-

Čistý

nárast

finančných

aktív

1,6

-0,8

-0,4

-0,4

0,4

z

toho:

príjmy

z

privatizácie

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

-

Efekty

zhodnotenia

a

iné

0,7

1,0

1,0

0,2

0,6

p.

m.

Implicitná

úroková

miera

1,8

1,8

2,2

2,4

2,7

Iné

relevantné

faktory

6.

Likvidné

finančné

aktíva

10,1

8,5

7,5

6,7

6,8

7.

Čistý

finančný

dlh

(1-6)

47,7

50,2

51,8

53,2

56,3

8.

Splátky

dlhu

(existujúce

dlhopisy)

od

konca

predchádzajúceho

roka

1,3

3,8

3,9

4,4

2,1

9.

Podiel

dlhu

denominovaného

v

zahraničnej

mene

0,9

0,6

0,4

0,3

0,0

10.

Priemerná

splatnosť

8,5

8,5

8,5

8,3

8,6

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

47

Predchádzajúca

aktualizácia*

-5,1

-3,3

-3,2

-3,5

-

Skutočnosť

a

súčasná

aktualizácia**

-2,0

-6,3

-4,7

-5,2

-4,9

Rozdiel

3,0

-3,0

-1,5

-1,7

-

Hrubý

dlh

verejnej

správy

(%

HDP)

Predchádzajúca

aktualizácia*

61,6

58,0

58,2

57,3

-

Skutočnosť

a

súčasná

aktualizácia**

57,8

58,7

59,3

59,8

63,1

Rozdiel

-3,8

0,7

1,1

2,5

-

Pozn.:

*

Program

stability

SR

na

roky

2022

-

2025

**

Pre

rok

2023

uvádzame

očakávanú

skutočnosť

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

29

(Tabuľka

7)

–

Dlhodobá

udržateľnosť

verejných

financií

(%

HDP)

2023

2030

2040

2050

2060

2070

Výdavky

celkom

49,6

Z

toho:

Výdavky

ovplyvnené

starnutím

populácie

20,7

22,2

23,6

25,1

26,4

25,6

A.

Výdavky

na

starobné

dôchodky

9,9

10,5

11,1

11,9

12,4

11,4

a)

Starobné

a

predčasné

starobné

dôchodky

7,5

7,7

8,3

9,3

9,9

9,2

b)

Ostatné

dôchodky

(invalidné,

pozostalostné)

2,4

2,8

2,9

2,6

2,5

2,3

B.

Zdravotná

starostlivosť

6,4

6,9

7,4

7,8

8,0

7,9

C.

Dlhodobá

starostlivosť

1,0

1,2

1,6

2,0

2,4

2,7

D.

Školstvo

3,3

3,6

3,4

3,4

3,6

3,5

E.

Ostatné

výdavky

ovplyvnené

starnutím

populácie

Z

toho:

Úroky

1,0

1,3

1,1

3,8

4,0

4,0

Príjmy

celkom

43,2

Z

toho:

Príjmy

z

majetku

(D.4)

0,5

0,8

0,7

0,7

0,6

0,6

Z

toho:

Zo

sociálnych

odvodov

7,1

6,8

6,7

6,5

6,2

6,0

Rezervy

dôchodkových

fondov

Z

toho:

konsolidované

rezervy

dôch.

fondov

VS

Systémové

dôchodkové

reformy

Príspevky

sociálneho

zabezpečenia

odvedené

do

dobrovoľnej

súkromnej

schémy

0,9

1,0

0,8

0,7

0,6

0,6

Výdavky

na

dôchodky

vyplatené

prostredníctvom

dobrovoľnej

súkromnej

schémy

-

-

-

-

-

-

Predpoklady

Rast

produktivity

práce

2,5

2,5

2,2

2,1

1,8

1,5

Reálny

rast

HDP

5,3

2,5

1,6

1,3

1,3

1,6

Miera

participácie

mužov

(vek

15-64)

88,1

89,7

90,2

91,7

92,4

92,3

Miera

participácie

žien

(vek

15-64)

74,4

77,0

78,0

78,8

79,9

80,3

Celková

miera

participácie

(vek

15-64)

81,3

83,4

84,3

85,4

86,3

86,4

Miera

nezamestnanosti

(vek

15-64)

5,8

6,0

6,2

6,2

6,3

6,3

Populácia

vo

veku

65+

na

celkovej

populácii

(

v

%)

17,8

20,4

23,7

28,4

31,1

29,9

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

30

(Tabuľka

7a)

–

Podmienené

záväzky

2022

%

HDP

2023

%

HDP

Verejné

záruky

11,8

z

toho:

spojené

s

EFSF

a

ESM

7,7

7,1

z

toho:

spojené

s

medzinárodnými

inštitúciami

1,3

z

toho:

spojené

s

koronakrízou

2,6

2,5

z

toho:

spojené

s

finančnými

inštitúciami

s

účasťou

štátu

0,2

Pozn.:

Predbežné

údaje.

Zdroj:

MF

SR

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

48

TABUĽKA

31

(Tabuľka

8)

–

Základné

predpoklady

2022

2023

2024

2025

2026

Krátkodobá

úroková

miera

EONIA

(ročný

priemer,

%)

0,0

2,6

2,3

2,1

1,9

Dlhodobá

úroková

miera

10Y-SLOVGB

(ročný

priemer,

%)

2,0

3,4

3,2

3,3

3,4

Výmenný

kurz

USD/€

(ročný

priemer)

(eurozóna

a

krajiny

ERM

II)

1,1

1,1

1,1

1,1

1,1

Nominálna

efektívna

úroková

miera

0,6

-0,4

0,4

0,5

0,2

Svet

okrem

EU,

rast

HDP

(%)

Rast

HDP

EÚ

(%)

3,5

-

-

-

-

Rast

dôležitých

zahraničných

trhov

(%)

3,6

0,6

1,7

1,9

1,7

Objem

svetového

importu,

okrem

EÚ

(%)

Cena

ropy

(Brent,

USD/barel)

98,9

79,5

76,3

73,4

71,1

TABUĽKA

32

(Tabuľka

9a)

–

Vplyv

Plánu

obnovy

(granty)*

ESA

kód

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

Príjmy

z

RRF

grantov

1.

RRF

granty

zahrnuté

v

projekciách

0,0

0,0

1,2

0,7

0,5

0,3

2.

Vyplatené

RRF

granty

z

EÚ

0,8

1,0

1,3

1,2

0,8

0,2

Výdavky

financované

RRF

grantami

3.Celkové

bežné

výdavky

0,0

0,0

0,2

0,1

0,1

0,1

Z

toho:

-

Odmeny

zamestnancov

D.1

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

-

Medzispotreba

P.2

0,0

0,0

0,1

0,1

0,1

0,0

-

Sociálne

dávky

D.62+D.632

0,0

0,0

0,0

0,0

-

Úrokové

náklady

D.41

-

Dotácie

D.3

-

Bežné

transfery

D.7

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

4.

Celkové

kapitálové

výdavky

0,0

0,0

1,0

0,6

0,4

0,2

z

toho:

-

Tvorba

hrubého

fixného

kapitálu

0,6

1,0

0,6

0,4

0,2

-

Kapitálové

transfery

Iné

výdavky

financované

z

grantu

5.

Zníženie

daňových

príjmov

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

6.

Iné

výdavky

s

vplyvom

na

príjmy

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

7.

Finančné

transakcie

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

Pozn.:

Rozdelenie

v

rámci

sektora

verejnej

správy.

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

33

(Tabuľka

9b)

–

Vplyv

Plánu

obnovy

(pôžičky)

ESA

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Pôžička

z

RRF

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

%

HDP

1.

Vyplatená

RRF

pôžička

z

EÚ

2.

Splatená

RRF

pôžička

do

EÚ

Výdavky

financované

RRF

pôžičkou

3.Celkové

bežné

výdavky

Z

toho:

-

Odmeny

zamestnancov

D.1

-

Medzispotreba

P.2

-

Sociálne

dávky

D.62+D.632

-

Úrokové

náklady

D.41

-

Dotácie

D.3

-

Bežné

transfery

D.7

4.

Celkové

kapitálové

výdavky

z

toho:

-

Tvorba

hrubého

fixného

kapitál

P.51g

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

49

-

Kapitálové

transfery

D.9

Iné

výdavky

financované

z

pôžičky

5

.

Zníženie

daňových

príjmov

6

.

Iné

výdavky

s

vplyvom

na

príjmy

7

.

Finančné

transakcie

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

34

–

Stav

vládnych

záruk

(%

HDP)

Opatrenie

Implementácia

Maximálna

hodnota

Odhadované

čerpanie

Anti-korona

záruky

(kumulatívne

od

2020)

2020

2,5

0,8

Reakcia

na

COVID-

19

Medzisúčet

2,5

0,8

EFSF

a

ESM

7,7

Medzinárodné

finančné

inštitúcie

1,3

Finančné

inštitúcie

s

účasťou

štátu

0,2

Ostatné

Medzisúčet

9,0

0,2

Spolu

11,5

1,0

Zdroj:

MF

SR

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

50

Príloha

2

–

Diskrečné

opatrenia

prijaté

v

boji

proti

pandémii

COVID-19

TABUĽKA

35

–

Zoznam

opatrení

prijatých

v

boji

proti

koronavírusu

(rok

2023

je

odhad

do

konca

roka)

2020

2021

2022

2023

Spolu

EKRK

ESA

v

m

i

l

.

%

HDP

v

m

i

l

.

%

HDP

v

mil.

%

HDP

v

%

mil.

HDP

v

m

i

l

.

%

HDP

Priama

pomoc

spolu

2185

2,34

3385

3,37

894

0,82

155

0,13

6618

6,66

Podpora

udržania

zamestnanosti

1151

1,23

1506

1,50

253

0,23

2910

2,96

Spolu

opatrenia

1

až

4B

(Kurzarbeit)

640

D.75

997

1,07

1266

1,26

174

0,16

2438

2,49

Kurzarbeit

pre

materské

školy

a

ZUŠ

640

D.75

59

0,06

18

0,02

77

0,08

Podpora

podnikania

v

cestovnom

ruchu

a

gastro

644

D.3p

6

120

0,12

65

0,06

191

0,18

Podpora

podnikania

v

oblasti

kultúry

a

kreatívneho

priemyslu

644

D.3p

8

0,01

8

0,01

Preplácanie

nájmu

644

D.3p

40

0,04

94

0,09

14

0,01

148

0,15

Podpora

uchádzačov

o

zamestnanie

642

D.62

49

0,05

49

0,05

Sociálna

pomoc

(vrátane

pandemických

OČR

a

PN)

301

0,32

485

0,48

62

0,06

848

0,86

SOS

príspevok

642032

D.62

15

0,02

66

0,07

11

0,01

92

0,09

Rodičovský

príspevok

(predĺženie

obdobia

poberania)

642041

D.62

13

0,01

49

0,05

0,00

62

0,06

Dávka

v

nezamestnanosti

(predĺženie

obdobia

poberania)

642033

D.62

32

0,03

40

0,04

73

0,07

Jednorazový

príspevok

na

dieťa

642

D.62

76

0,08

76

0,08

Humanitárna

pomoc

a

úrazový

príplatok

642

D.62

8

0,01

8

0,01

Nemocenské

(PN)

-

dávky

vyplatené

nad

úrovňou

roka

2019

(indexované)

Ošetrovné

(OČR)

-

dávky

vyplatené

nad

úrovňou

roka

642015

D.62

106

0,11

211

0,21

42

0,04

359

0,36

2019

(indexované)

642015

D.62

133

0,14

35

0,04

9

0,01

178

0,19

Odpustenie

daní

a

odvodov

90

0,10

17

0,02

2

108

0,11

Odpustenie

sociálnych

odvodov

za

apríl

D.61

57

0,06

57

0,06

Odpočet

firemných

strát

z

rokov

2015-18

D.51

B

28

0,03

28

0,03

Nesplatenie

časti

odložených

odvodov

D.61

5

0,01

7

0,01

2

0,00

13

0,01

Nulová

daň

z

pridanej

hodnoty

na

respirátory

FFP2/3

D.21

1

10

0,01

10

0,01

Zvýšené

výdavky

v

zdravotníctve

377

0,40

834

0,83

337

0,31

155

0,13

1703

1,67

Odmeny

pracovníkom

v

zdravotníctve

610,

620

D.1

13

0,01

54

0,05

9

0,01

75

0,08

Platba

doktorom

špecialistom

D.99

138

0,15

138

0,15

Zvýšené

výdavky

-

ventilátory

a

iné

630

P.2

39

0,04

25

64

0,04

Výdavky

na

testovanie

630,

710

P.2,

P.51

124

0,13

332

0,33

84

0,08

540

0,54

Náklady

na

lieky

a

vakcínáciu

630

P.2

0,00

162

0,16

245

0,22

155

0,13

562

0,38

Zariadenie

a

iné

výdavky

ZZ

630

P.2

63

0,07

261

323

0,07

Iné

opatrenia

266

0,28

544

0,54

239

0,22

1049

1,04

Tvorba

pohotovostných

zásob

(mimo

testov)

630

P.2

33

0,04

15

0,02

65

0,06

113

0,11

Odmeny

pracovníkom

v

prvej

línii

(mimo

MZ)

Tovary

a

služby

súvisiace

s

COVID-19

(dezinfekcia,

610,

620

D.1

64

0,07

9

73

0,07

iné)

630

P.2

22

0,02

17

39

0,02

Dotačné

schémy

rôznym

sektorom

/

subjektom

644

D.3p

16

0,02

76

0,08

92

0,09

Opatrenia

hospodárskej

mobilizácie

Vklad

do

základného

imania

Slovenskej

záručnej

a

630

P.2

24

0,03

112

0,00

80

0,07

105

0,10

rozvojovej

banky

Vklad

do

základného

imania

Letových

prevádzkových

D.99

50

0,05

50

0,05

služieb

D.99

13

0,01

13

0,01

Očkovacia

prémia

a

sprostredkovateľský

bonus

640

D.7

28

28

0,00

Finančná

pomoc

pre

seniorov,

ktorí

sa

dali

zaočkovať

642

D.62

216

0,22

65

0,06

282

0,28

Ostatné

630

P.2

43

0,05

70

0,07

29

0,03

142

0,14

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

51

Financovanie

z

EU

zdrojov

413

0,44

381

0,38

196

0,20

990

1,02

Priama

pomoc

spolu

bez

EU

fondov

1771

1,90

3004

2,99

698

0,64

5474

5,53

0

0,00

p.m.

Odklad

daní

a

odvodov

(bez

vplyvu

na

deficit)

489

0,52

30

0,03

7

0,01

526

0,56

Odklad

daňového

priznania

DPPO

187

0,20

187

0,20

Posun

platenia

preddavkov

DPPO/DPFO

pri

pokles

tržieb

o

40

%

249

0,27

249

0,27

Odklad

zdravotných

odvodov

6

0,01

6

0,01

Odklad

sociálnych

odvodov

47

0,05

30

0,03

7

0,01

84

0,09

p.

m.

Bankové

záruky

(bez

priameho

vplyvu

na

deficit)

645

0,64

187

0,19

831

0,83

SZRB

-

zazmluvnená

schéma

de

minimis

112

0,12

63

0,06

175

0,18

Eximbanka

-

zazmluvnená

schéma

de

minimis

44

0,05

28

0,03

71

0,07

SIH

-

zazmluvnená

schéma

de

minimis

0

0,00

0

0,00

0

0,00

Veľká

schéma

489

0,52

96

0,10

584,9

0,62

p.m.

Odložené

splátky

(opatrenie

bankového

sektora)

489

0,52

96

0,10

585

0,62

p.m.

Transfery

v

rámci

verejnej

správy

979

1,05

334

0,33

1

313

1,38

Transfery

ŽSR,

ŽSSK

a

NDS

120

0,13

120

0,13

Návratná

fin.

výpomoc

obciam

a

mestám

152

0,16

152

0,16

Vklad

do

Všeobecnej

zdrav.

poisťovne

198

0,21

198

0,21

Transfer

Sociálna

poisťovňa

Rôzne

zvýšené

bežné

transfery

pre

kapitoly

ŠR

a

459

0,49

300

0,30

759

0,79

OSVS

50

0,05

34

84

0,05

Všetky

opatrenia

spolu

4

786

5,07

4

032

4,02

900

0,82

155

0,13

9873

10,04

**Vplyv

PN

a

OČR

je

vyčíslený

cez

nárast

dávok

oproti

roku

2019,

pri

indexovaní

bázy

pre

výpočet

na

rok

2021

a

2022.

Teda

sú

započítané

aj

niektoré

PN

a

OČR,

ktoré

neboli

klasifikované

ako

pandemické.

Zdroj:

MF

SR

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

52

Príloha

3

–

Jednorazové

a

dočasné

opatrenia

Program

stability

SR

počíta

s

nasledovnými

jednorazovými

a

dočasnými

opatreniami

na

horizonte

rokov

2021

až

2026.

TABUĽKA

36

–

Zoznam

jednorazových

a

dočasných

opatrení

-50

Zdroj:

MF

SR

(ESA

2010,

v

mil.

eur)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Opatrenia

vlády

v

boji

s

pandémiou

COVID-19

-3385

-894

-155

-

-

-

Financovanie

opatrení

súvisiacich

s

pandémiou

z

EU

zdrojov

381

196

-

-

-

-

Špeciálny

odvod

do

EÚ

-

podhodnotené

preclievanie

tovaru

z

III.

krajín

-527

-

-

-

-

-

Výdavky

vyvolané

vojnou

na

Ukrajine

-

-194

-100

-

-

-

Jednorazová

podpora

pre

ľudí

ohrozených

infláciou

-

-112

-

-

-

-

Vyplatenie

14.

dôchodkov

-

-208

-

-

-

-

Dotácie

pre

sociálne

služby

-20

Zastropovanie

cien

elektriny

a

plynu

pre

neregulované

podniky

-77

-165

Zastropovanie

cien

elektriny

a

plynu

pre

regulované

podniky

-

-235

Podpora

energeticky

náročných

podnikov

-40

-40

Podpora

poľnohosp.

prvovýroby

a

skladovania

produktov

poľnohosp.

prvovýroby

-11

Zastropovanie

cien

plynu

pre

domácnosti

-1462

Zastropovanie

cien

tepla

pre

domácnosti

-329

Zastropovanie

cien

elektriny

pre

domácnosti

(distribučné

a

systémové

poplatky)

-379

Podpora

vybraných

zraniteľných

odberateľov

(plyn

+

elektrina)

-347

Ďalšie,

zatiaľ

nešpecifikované

opatrenia

-25

Preplatenie

nákladov

schém

z

nevyužitých

EÚ

fondov

1000

Dočasné

príjmy

z

nariadenia

EÚ

ohľadom

nadmerných

ziskov

412

209

Cenové

stropy

pre

výrobcov

elektrickej

energie

107

Dočasné

príjmy

z

osobitného

odvodu

pre

Vodohospodársku

výstavbu

150

Platba

DPH

koncesionára

stavby

D4/R7

130

-

-

-

-

-

Spolu

-3402

-948

-1821

0

0

0

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

53

Diskrečné

príjmové

opatrenia

Diskrečné

príjmové

opatrenia

definuje

metodika

EK

ako

opatrenia

legislatívneho

charakteru

s

vplyvom

na

príjmy

verejnej

správy

.

Vyhodnocujú

sa

pomocou

dodatočných

vplyvov

(marginálnych

zmien)

týchto

opatrení.

Rozlišuje

sa,

či

sa

jedná

o

trvalé

alebo

jednorazové

opatrenie.

Trvalé

štrukturálne

opatrenia

sa

zaznamenajú

s

vplyvom

v

prvom

roku

(v

čase

nadobudnutia

účinnosti)

a

v

ostatných

rokoch

bez

vplyvu.

Makroekonomický

vývoj

v

nasledujúcich

rokoch

sa

nezohľadňuje.

Ak

dochádza

k

rozdielnym

vplyvom

kvôli

posunutej

platnosti

opatrenia

zaznamená

sa

len

marginálna,

medziročná

zmena.

78

Pri

jednorazových

príjmových

opatreniach

sa

zaznamenáva

vplyv

v

jednom

roku

a

v

nasledujúcom

výpadok

v

rovnakej

sume

-

celkový

vplyv

v

dvoch

po

sebe

idúcich

rokoch

je

nulový.

Obdobná

metodika

je

použitá

aj

v

prípade

výdavkov

verejnej

správy.

TABUĽKA

37

–

Diskrečné

príjmové

opatrenia

–

medziročné

vplyvy

opatrení

(mil.

eur,

ESA2010)

Popis

opatrenia

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Zrušenie

13.

a

14.

platu

v

roku

2021

20,6

0,0

0

0

0

0

Súbor

opatrení

vedúci

k

zmene

efektívnosti

výberu

DPH

341

-99

0

0

0

0

Zvýšenie

spotrebnej

dane

z

tabakových

výrobkov

121

76

63

0

0

0

Postupný

rast

odvodu

do

II.

piliera

a

jeho

dočasné

zmrazenie

-28

-90

0

0

-44

0

Reforma

II.

piliera

(automatický

vstup,

sporenie

aj

počas

dôchodku,

zníženie

poplatkov)

0

0

-11

-31

0

0

Zníženie

sadzby

osobitného

odvodu

v

regulovaných

odvetviach

-17

0

0

0

0

0

Zrušenie

bankového

odvodu

od

2.

pol

2020

-120

0

0

0

0

0

Zvýšenie

hranice

platenia

preddavkov

(z

2500

na

5000

eur)

-11

0

0

0

0

0

Odpočet

daňovej

straty

pre

ostatné

firmy

(max.

do

50

%

ZD

počas

5

rokov)

36

-6

0

0

0

0

Ľubovoľná

doba

odpisov

pre

mikropodniky

-15

0

0

0

0

0

15

%

sadzba

DPPO

pre

firmy

a

SZČO

s

obratom

do

100

tis.

Eur,

následná

úprava

do

49,79

tisíc

eur

19

0

0

0

0

0

Zavedenie

paušálu

na

nepeň.

benefit

pre

zamestnanca

na

dopravu

(100

eur

mesačne)

-12

0

0

0

0

0

Zmena

sadzieb

daní

z

nehnuteľností

na

úrovni

VZN

13

2

42

0

0

0

COVID

19

opatrenie:

Prerušenie

daňových

kontrol

a

daňových

konaní,

okrem

kontrol

s

výsledkom

vracania

peňazí

13

0

0

0

0

0

COVID

19

opatrenie:

Odpustenie

platby

odvodov

pre

zavreté

prevádzky

57

0

0

0

0

0

COVID

19

opatrenie:

Možnosť

započítania

doteraz

neuplatnenej

daňovej

straty

za

roky

2015-2018

28

0

0

0

0

0

COVID

19

opatrenie:

Odklad

soc.

odvodov

v

roku

2020

a

2021

14

27

5

-1

-5

0

COVID

19

opatrenie:

Dočasné

oslobodenie

respirátorov

FFP2

a

FFP3

od

DPH

-10

10

0

0

0

0

Zrušenie

oslobodenia

od

DPH

pri

zásielkach

do

22

eur

z

3.

krajín

11

12

0

0

0

0

Zmeny

v

superodpočte

0

15

-15

0

0

0

Prvotná

implementácia

účtovného

štandardu

IFRS

17

na

poisťovne

0

0

23

0

0

0

Zavedenie

sezónnej

odvodovo-odpočítateľnej

položky

na

sociálne

odvody

0

0

-11

0

0

0

Dočasné

príjmy

z

nariadenia

EÚ

ohľadom

nadmerných

ziskov

0

412

-203

-209

0

0

Osobitný

odvod

pre

Vodohospodársku

výstavbu

(z

nadmerného

zisku)

0

0

150

-150

0

0

Dočasné

príjmy

z

cenových

stropov

pre

výrobcov

elektrickej

energie

0

0

107

-101

-6

0

Zrušenie

koncesionárskych

poplatkov

RTVS

0

0

-35

-41

0

0

Zníženie

DPH

na

10

%

-

gastro,

športoviská,

vleky

a

fitnes

0

0

-205

0

0

0

Zvýšenie

sadzby

SD

z

liehu

o

30

%

0

0

51

27

0

0

Zvýšenie

odvodu

z

hazardných

hier

0

0

20

0

0

0

Zvýšenie

cien

diaľničných

známok

0

0

21

0

0

0

Minimálne

poistné

zo

zdravotných

odvodov

0

0

14

0

0

0

Zákaz

skládkovania

komunálneho

odpadu

bez

predúpravy

0

0

0

-15

0

0

Zvýšenie

poplatkov

za

komunálny

odpad

(VZN)

0

0

38

0

0

0

Zmena

v

registračnom

poplatku

motorového

vozidla

0

0

-13

-14

0

0

Spolu

459

358

41

-536

-55

0

Zdroj:

MF

SR

78

Ilustrácia

vplyvu

marginálnych

zmien:

Celkový

vplyv

opatrenia

je

200.

Keďže

je

zavedené

v

polovici

roka

ma

vplyv

v

danom

roku

100.

V

ďalšom

roku

narastie

vplyv

na

sumu

200,

marginálne

sa

zaznamená

len

rozdiel

týchto

dvoch

vplyvov,

t.j.

100.

Kumulatívne

je

celkový

vplyv

200,

len

je

rozložený

do

dvoch

rokov.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

54

Diskrečné

výdavkové

opatrenia

TABUĽKA

38

–

Diskrečné

výdavkové

opatrenia

–

medziročné

vplyvy

opatrení

(mil.

eur,

ESA2010)

Popis

opatrenia

2021

2022

2023

2024

2025

2026

Spomalenie

rastu

dôchodkového

veku

12

2

16

-18

-2

0

Zmrazenie

výšky

minimálneho

dôchodku

v

2021

a

jeho

rozmrazenie

v

2023

-59

-18

0

0

0

0

Zavedenie

povinnej

škôlky

pre

deti

od

5

rokov

47

0

0

0

0

0

Zvýšenie

prostriedkov

na

údržbu

a

opravy

ciest

1.

triedy

v

správe

Slovenskej

správy

ciest

60

-10

0

-10

0

0

Skorší

odchod

do

dôchodku

ženám,

ktoré

vychovali

deti

(ročníky

57

až

65)

105

31

-48

1

-7

-14

Zavedenie

novej

tehotenskej

dávky

a

tehotenského

štipendia

33

21

0

0

0

0

Zrušenie

doplatkov

za

lieky

pre

deti,

dôchodcov

a

ZŤP

37

0

0

0

0

0

COVID

pomoc

spolu

(iba

výdavky)

1278

-2263

-541

-155

0

0

Zavedenie

podpory

v

čase

skrátenej

práce

(trvalý

kurzarbeit)

0

37

-17

0

0

0

Zriadenie

SLOVAKIA

TRAVEL

(od

1.4.2021)

5

16

0

0

0

0

Navýšenie

obranných

výdavkov

na

2

%

od

roku

2023

0

0

299

0

0

0

Časový

nesúlad

dodávok

(akrualizácia)

vojenskej

techniky

0

-574

23

412

890

11

Zvýšenie

úhrad

ZP

za

dlhodobú

starostlivosť

0

11

14

0

0

0

Výdavky

spojené

s

vojnou

na

Ukrajine

0

215

-115

-100

0

0

Zmeny

v

I.

pilieri

dôchodkového

systému

(rodičovský

bonus,

odchod

po

40.

odpracovaných

rokoch)

0

0

271

0

0

0

Zvýšenie

prídavku

na

dieťa

0

24

373

0

0

0

Zdvojnásobenie

daňového

bonusu

pre

rodičov

detí

do

15

rokov

26

73

0

0

0

0

Zvýšenie

daňového

bonusu

na

100

eur

a

dočasne

na

140

eur

0

115

657

0

-373

0

Zavedenie

príspevku

na

voľnočasové

aktivity

dieťaťa

0

0

0

0

480

0

100

eur

dodatočná

dávka

pre

skupiny

ľudí

ohrozené

vysokou

infláciou

0

23

-23

0

0

0

100

eur

jednorazové

zvýšenie

prídavku

na

dieťa

(inflačná

pomoc)

0

83

-83

0

0

0

Jednorazové

dotácie

pre

sociálne

služby

0

20

-20

0

0

0

Jednorazové

vyplatenie

"14.

dôchodku"

0

208

-208

0

0

0

Kompenzácia

rastúcich

cien

energií

spolu

0

128

1904

-2032

0

0

Kolektívne

vyjednávanie

zdravotníckych

pracovníkov

0

25

398

-25

0

-39

Dofinancovanie

ambulantného

sektora

0

0

190

0

0

0

Zavedenie

dvojtýždňovej

otcovskej

dovolenky

0

3

16

0

0

0

Stabilizačný

príspevok

pre

pracovníkov

v

sociálnych

službách

0

0

60

-60

0

0

Súdna

reforma

a

správne

súdy

0

0

33

0

-13

0

Zákon

o

výstavbe,

územnom

plánovaní

a

zriadenie

centrálneho

stavebného

úradu

0

0

68

2

0

0

výdavky

určené

na

kompenzácie

0

0

17

25

0

0

výdavky

určené

na

tovary

a

služby

0

0

22

2

0

0

kapitálové

výdavky

0

0

29

-24

0

0

Opätovné

zavedenie

obedov

zadarmo

0

0

100

107

0

0

Náklady

spojené

s

priemyselným

parkom

Valaliky

0

58

75

-38

-94

0

Spolu

1546

-1773

3444

-1916

881

-43

Zdroj:

MF

SR

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

55

Príloha

4

–

Prognóza

hrubého

dlhu

verejnej

správy

podľa

hotovostných

tokov

Z

pohľadu

hotovostného

vývoja

bude

hrubý

dlh

do

roku

2026

pod

vplyvom

potreby

financovania

schodkov

štátneho

rozpočtu.

Hlavným

faktorom

rastu

nominálneho

zadlženia

v

nasledujúcich

rokoch

budú

stále

prítomné

hotovostné

deficity.

Pre

potreby

ich

krytia

sa

podľa

aktuálneho

emisného

plánu

využije

hotovostná

rezerva

štátu.

Bez

potrebných

opatrení

však

dlh

bude

narastať

a

ku

koncu

horizontu

prognózy

sa

vráti

nad

60

%

HDP.

K

rastu

zadlženia

prispejú

aj

ostatné

subjekty

verejnej

správy,

najmä

samospráva

a

spoločnosti

železničnej

dopravy.

Hodnotu

dlhu

na

horizonte

rozpočtu

negatívne

ovplyvnia

aj

metodické

úpravy,

predovšetkým

diskont

pri

emisii

dlhopisov.

Aktuálne

prostredie

vyšších

úrokových

sadzieb

totiž

pri

nízkych

kupónoch

štátnych

dlhopisov

zvyšuje

tlak

na

požadované

diskonty

pri

emisiách,

čo

sa

negatívne

prejavuje

na

hrubom

dlhu.

Pozitívne

naopak

na

dlh

v

pomere

k

HDP

bude

na

celom

horizonte

prispievať

spomaľujúca,

no

stále

prítomná

inflácia

cez

nominálny

rast

ekonomiky.

TABUĽKA

39

–

Hotovostné

vplyvy

na

zmenu

nominálneho

hrubého

dlhu

verejnej

správy

(v

mil.

eur)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

A.

Hrubý

dlh

verejnej

správy

(k

1.1.)

54

993

61

237

63

379

70

227

76

175

82

080

B.

Celková

medziročná

zmena

hrubého

dlhu

VS

6

244

2

141

6

848

5

948

5

905

8

334

-

hotovostný

deficit

ŠR

7

014

4

525

6

659

5

702

6

788

8

142

z

toho:

príspevok

SR

do

ESM

0

0

-1

0

0

0

-

prostriedky

ŠP

využité

na

financovanie

hotovostného

-2

365

-954

-942

-999

-1

180

-631

deficitu

ŠR

-

zadlženie

ostatných

subjektov

VS

-153

117

38

144

109

136

z

toho:

Samospráva

(obce

a

VÚC)

18

149

7

42

33

33

z

toho:

NDS

-43

-29

0

0

0

0

z

toho:

ŽSR

+

ŽSSK

-140

-62

-42

66

67

100

z

toho:

Dopravné

podniky

obcí

-6

44

35

13

10

3

-

zmena

záruk

SR

v

EFSF

0

0

0

0

0

0

-

emisný

diskont

18

542

1

179

1

116

241

721

-

diskont

pri

splatnosti

-2

-11

-49

-15

-53

-33

-

ostatné*

1

732

-2

078

-38

0

0

0

C.

Hrubý

dlh

verejnej

správy

(k

31.12.)

61

237

63

379

70

227

76

175

82

080

90

414

v

%

HDP

61,0

57,8

58,7

59,3

59,8

63,1

Pozn.:

Plusové

položky

zvyšujú

dlh

verejnej

správy

k

31.12.

príslušného

roku,

mínusové

položky

dlh

znižujú.

Zdroj:

MF

SR

*

V

2021

a

2022

najmä

zmeny

vkladov

subjektov

mimo

sektora

VS

v

Štátnej

pokladnici,

akrualizačné

položky

a

rozdiely

analytickej

prognózy

a

notifikovaného

maastrichtského

dlhu

v

metodike

ESA

2010.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

56

Príloha

5

–

Predpoklady

pre

výpočet

indikátorov

udržateľnosti

MF

SR

pri

analyzovaní

strednodobej

a

dlhodobej

udržateľnosti

pracovalo

s

aktuálnymi

údajmi

z

očakávanej

skutočnosti

v

Programe

stability

na

roky

2023

až

2026

(pre

odhad

salda

VS

a

dlhu

VS

vo

východiskovom

roku

2023)

a

s

poslednou

aktualizáciou

projekcií

výdavkov

citlivých

na

starnutie

pre

rok

2021,

aktualizovaných

o

reformu

penzijného

systému.

MF

SR

zahŕňa

do

projekcií

vplyv

II.

piliera

nielen

na

výdavkovej,

ale

aj

príjmovej

strane.

79

Predpoklady

výpočtu

a

analytický

rozbor

príspevkov

jednotlivých

faktorov

k

výsledným

hodnotám

S1

a

S2

sú

uvedené

v

tabuľkách

nižšie.

TABUĽKA

40

–

Predpoklady

MF

SR

pre

výpočet

indikátora

udržateľnosti

S1

Východis

kový

rok

(t

0

)

Štrukturá

lne

p

r

i

m

á

r

n

e

saldo

DLH

(t

0

)

Postupná

konsolidácia*

Koncový

rok

(t

1

)

DLH

(t

1

)

Vplyv

II.

piliera

na

P

a

V

strane

V

ý

s

l

e

d

n

á

Hodnota

S1

Riziko

udržateľnosti

OS

2023

2023

-3,4

58,7

2024

až

2028

2036

60

áno

3,5

vysoké

Scenár

po

splnení

cieľov

2026

-0,9

57,7

2027

až

2031

2039

60

áno

0,7

stredné

Fiškálny

rámec

2026

-3,6

63,1

2027

až

2031

2039

60

áno

4,2

vysoké

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

41

–

Rozbor

indikátora

udržateľnosti

S1

S1

Indikátor

(%

HDP)

z

toho:

2026

scenár

po

splnení

cieľov

3,5

0,7

2026

fiškálny

rámec

4,2

Počiatočná

rozpočtová

pozícia

1,4

-0,6

2,0

Náklady

odkladu

konsolidácie

0,5

0,1

0,6

Požadovaná

úroveň

dlhu

v

koncovom

roku

-0,1

-0,2

0,3

Dlhodobé

výdavky

(náklady

starnutia)

1,8

1,4

1,4

Výpadok

príjmov

kvôli

druhému

pilieru

0,0

0,0

0,0

Zdroj:

MF

SR

TABUĽKA

42

–

Predpoklady

MF

SR

pre

výpočet

indikátora

udržateľnosti

S2

Východiskový

rok

(t

0

)

Štrukturálne

primárne

saldo

DLH

(t

0

)

Vplyv

II.

piliera

na

P

a

V

strane

V

ý

s

l

e

d

n

á

Hodnota

S2

Riziko

udržateľnosti

OS

2023

2023

-3,4

58,7

áno

9,2

vysoké

Scenár

po

splnení

cieľov

2026

-0,9

57,7

áno

6,1

vysoké

Fiškálny

rámec

2026

-3,6

63,1

áno

8,9

vysoké

TABUĽKA

43

–

Rozbor

indikátora

udržateľnosti

S2

S2

Indikátor

(%

HDP)

z

toho:

2026

scenár

po

splnení

cieľov

9,2

6,1

Zdroj:

MF

SR

2026

fiškálny

rámec

8,9

Počiatočná

rozpočtová

pozícia

3,4

1,2

4,0

Výdavky

na

penzie

3,0

2,5

2,5

Zdravotná

a

dlhodobá

starostlivosť

3,0

2,8

2,8

Výdavky

na

vzdelanie

a

dávky

v

nezamestnanosti

0,1

0,0

0,0

Výpadok

príjmov

kvôli

druhému

pilieru

-0,3

-0,4

-0,4

Zdroj:

MF

SR

O

S

2

0

2

3

O

S

2

0

2

3

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

57

79

Celkový

vplyv

príjmov

do

II.

piliera

na

hodnotenie

udržateľnosti

je

do

roku

2032

mierne

negatívny.

V

dlhodobom

horizonte

sa

prejavuje

mierne

pozitívne.

MF

SR

považuje

tento

prístup

za

správnejší,

pretože

zmeny

kapitalizačných

systémov

majú

vplyv

nielen

na

výdavky

aj

príjmy

dôchodkového

systému.

Ministerstvo

financií

Slovenskej

republiky

58

Príloha

6

–

Aktualizácia

cieleného

salda

zodpovedajúca

splneniu

výdavkových

limitov

Rada

pre

rozpočtovú

zodpovednosť

(RRZ)

v

decembri

2022

vypočítala

výdavkové

limity

pre

roky

2023

až

2025.

Z

nich

boli

odvodené

nominálne

deficity

zodpovedajúce

splneniu

týchto

limitov

(riadok

1).

Vzhľadom

na

konanie

Výboru

pre

daňové

prognózy

(VpDP),

ako

aj

prijatie

legislatívnych

opatrení

ovplyvňujúcich

výšku

verejných

príjmov,

MF

SR

odhadlo

aktualizované

saldo

zodpovedajúce

splneniu

výdavkových

limitov.

Prepočet

je

len

indikatívny,

ako

vstup

do

diskusie

o

stanovení

rozpočtových

cieľov

deficitu.

Takto

odhadnuté

saldo

(riadok

6)

bolo

použité

na

prognózu

hrubého

dlhu

na

horizonte

rozpočtu

a

porovnané

s

požiadavkou

EK

o

zabezpečení

klesajúcej

trajektórie

hrubého

dlhu,

resp.

jeho

udržanie

pod

hranicou

60

%

HDP.

V

zmysle

legislatívy

bude

RRZ

oficiálne

aktualizovať

limit

do

30.

júna.

Zároveň

pre

novú

vládu,

ktorá

vzíde

zo

septembrových

volieb

bude

výdavkový

limit

prepočítaný

úplne

nanovo

berúc

do

úvahy

v

tom

čase

aktuálny

stav

dlhodobej

udržateľnosti.

TABUĽKA

44

–

Aktualizácia

cieleného

salda

zodpovedajúca

splneniu

výdavkových

limitov

(v%

HDP)

2023

2024

2025

2026

Poznámka

1)

Saldo

VS

zodpovedajúce

splneniu

výdavkových

limitov

-6,49

-4,04

-3,42

-3,35

Vypočítané

RRZ

v

decembri

2022.

Pre

rok

2026

je

saldo

odhadnuté

na

základe

medziročného

vývoja

NPC

scenára

RRZ

2)

Aktualizácia

Výboru

pre

daňové

prognózy

(VpDP)

-

všetky

vplyvy

-0,29

-0,25

-0,42

Rozdiel

v

prognózach

medzi

aprílom

2023

a

septembrom

2022

(daňové

a

nedaňové

príjmy)

3a)

Aktualizácia

VpDP

-

vplyvy

legislatívy

0,25

-0,03

-0,10

Rozdiel

v

prognózach

medzi

aprílom

2023

a

septembrom

2022

(daňové

a

nedaňové

príjmy)

3b)

Aktualizácia

legislatívy

mimo

VpDP

-0,01

-0,02

-0,02

Prijatá

legislatíva

ovplyvňujúca

príjmy

verejnej

správy

mimo

VpDP.

4)

Aktualizácia

prognózy

úrokových

nákladov

5)

Nové

cielené

saldo

zodpovedajúce

splneniu

výdavkových

limitov

(bez

aktualizácie

limitu)

=

1+2+4

0,12

0,04

-4,26

0,05

-3,79

Rozdiel

v

prognózach

medzi

aprílom

2023

a

septembrom

2022

6)

Nové

cielené

saldo

zodpovedajúce

splneniu

výd.

limitov

(aktualizovaný

o

novú

legislatívu)

=

1+2+4-3

-6,49

-4,21

-3,67

-3,61