Program
stability
Slovenskej
republiky
na
roky
2023
až
2026
apríl
2023
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
2
2,4
ZHRNUTIE
Program
stability
na
roky
2023-2026
počíta
s
pozvoľným
oživením
hospodárskeho
rastu,
popri
miernom
ústupe
naďalej
zvýšenej
neistoty
.
Slovenská
ekonomika
sa
v
čase
energetickej
a
inflačnej
krízy
vyhne
recesii.
HDP
stúpne
v
tomto
roku
o
1,3
%,
čím
sa
zároveň
dostane
výraznejšie
nad
pred-pandemickú
úroveň.
Napriek
rastu
cien
hospodárstvo
potiahne
domáci
dopyt
podporený
stanovenými
stropmi
cien
energií
a
čerpaním
zdrojov
z
EÚ.
Investície
zo
štrukturálnych
fondov
EÚ
a
Plánu
obnovy
a
odolnosti
pomôžu
naštartovať
podchladenú
ekonomiku.
Trh
práce
ostane
odolný,
aj
keď
dynamika
tvorby
pracovných
miest
bude
mierna.
Inflácia
ustúpi
v
tomto
roku
k
10
%
a
reálne
mzdy
mierne
porastú.
Od
budúceho
roku
čaká
slovenskú
ekonomiku
silnejšie
oživenie
podporené
vývojom
v
eurozóne
a
teda
aj
vyšším
výkonom
nášho
exportu.
Rast
ekonomiky
v
najbližších
troch
rokoch
v
priemere
nad
2
%
bude
mierne
tlmiť
plánovaná
konsolidácia
verejných
financií.
Pre
ekonomiku
ostávajú
miernym
rizikom
ceny
energií
pre
firmy,
kde
neistotu
udržuje
aj
pokračujúca
vojna
na
Ukrajine.
Pre
domácu
ekonomiku
je
rizikom
aj
slabšie
čerpanie
prostriedkov
Plánu
obnovy
a
odolnosti,
ktoré
by
v
pesimistickom
scenári
odkrojilo
polovicu
z
očakávaného
ekonomického
rastu
v
tomto
aj
v
budúcom
roku.
Kým
v
minulom
roku
deficit
hospodárenia
verejnej
správy
prudko
klesol
na
2
%
HDP,
v
tomto
roku
už
najmä
v
dôsledku
veľkého
objemu
energetických
kompenzácii
vystúpi
nad
6
%
HDP
.
Zatiaľ
čo
príjmy
verejnej
správy
rástli
už
v
minulom
roku
medziročne
dvojciferným
tempom,
vývoj
výdavkov
bol
ešte
tlmený.
Vysoké
výdavky
kvôli
pandémii
COVID-19
postupne
odznievali
a
oproti
roku
2021
boli
už
len
približne
štvrtinové.
Pomalší
bol
v
roku
2022
aj
rast
mzdových
a
sociálnych
výdavkov.
Tie
v
zmysle
existujúcej
legislatívy
dobiehajú
infláciu
až
približne
s
ročným
oneskorením.
V
tomto
roku
sa
aj
preto
odhaduje
výraznejší
nárast
nominálneho
deficitu,
z
2,0
na
6,3
%
HDP.
Nad
rámec
pôsobenia
existujúcej
legislatívy
vláda
výrazne
navýšila
energetickú
pomoc
pre
firmy
a
domácnosti.
Dočasné
opatrenia
vlády
tlmiace
rast
cien
sa
odhadujú
po
očistení
o
zdroje
krytia
v
objeme
1,7
%
HDP.
Za
zvýšením
deficitu
sú
do
značnej
miery
aj
nové
výdavky
nesúvisiace
priamo
s
energetickou
krízou.
Trvalé
opatrenia
v
rámci
rodinnej
politiky,
najmä
zvýšenie
daňového
bonusu
a
prídavkov
na
deti,
opätovné
zavedenie
obedov
zadarmo
a
zavedenie
tzv.
rodičovského
bonusu,
prehĺbia
schodok
o
viac
než
1
%
HDP.
Ďalšími
dôvodmi
sú
zvýšenie
miezd
v
zdravotníctve,
či
znížená
sadzba
DPH
pre
vybrané
sektory
gastronómie,
športu
a
cestovného
ruchu.
Fiškálna
politika
bude
v
tomto
roku
expanzívna
aj
pod
vplyvom
prudkého
rastu
výdavkov
na
obranu.
Vzhľadom
na
úroveň
deficitu
a
trend
zadlženia
bude
potrebná
konsolidácia
verejných
financií
v
objeme
takmer
2,8
%
HDP
do
najbližších
troch
rokov.
Na
horizonte
Programu
stability
sa
navrhuje
pokles
nominálneho
deficitu
o
takmer
dve
tretiny,
z
aktuálnych
vyše
6
%
HDP
blízko
k
2
%
HDP
do
roku
2026.
Tým
sa
naplní
aj
základná
myšlienka
aktuálne
sa
meniacich
európskych
pravidiel,
ktorá
spočíva
v
predstavení
udržateľného
vývoja
dlhu
.
Bez
reakcie
by
hrubý
dlh
v
najbližších
troch
rokoch
rástol.
Pod
úrovňou
60
%
HDP
sa
stabilizuje
len
za
predpokladu
naplnenia
rozpočtových
cieľov
deficitu.
Diskusia
o
podobe
konkrétnych
konsolidačných
opatrení
v
objeme
2,8
%
HDP
do
najbližších
troch
rokov
ostáva
v
kontexte
nástupu
nového
volebného
obdobia
v
rukách
nasledujúcej
vlády.
Plánovaný
deficit
hospodárenia
verejnej
správy
(%
HDP)
Prognóza
dlhu
verejnej
správy
(%
HDP)
Štrukturálny
deficit
Cyklická
zložka
Dočasné
opatrenia:
COVID19
Dočasné
opatrenia:
Ostatné
Dočasné
opatrenia:
vojna
na
Ukrajine
Dočasné
opatrenia:
Energo-pomoc
Deficit
verejnej
správy
Aktuálny
rozpočet
verejnej
správy
Potreba
7,0
6,0
5,0
4,0
3,0
2,0
1,0
0,0
5,4
5,4
1,5
6,3
0,8
konsolidačných
opatrení
3,9
3,2
2,2
3,4
3,2
-1,0
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
Zdroj:
MF
SR,
Eurostat
7
0
6
5
6
0
5
5
5
0
4
5
4
0
3
5
Hrubý
dlh
po
splnení
cieľov
rozpočtu
Hrubý
dlh
(aktuálny
rozpočet
verejnej
správy)
Horné
a
spodné
sankčné
pásma
58,9
61,0
57,8
58,5
57,7
54,7
58,7
57,1
48,0
30
28,6
25
20
4,3
2,0
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2,5
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
3
Nepriaznivé
hodnoty
indikátora
dlhodobej
udržateľnosti
v
pásme
vysokého
rizika
potvrdzujú
potrebu
konsolidácie
a
reforiem
aj
za
horizontom
Programu
stability
po
roku
2026.
Indikátor
dlhodobej
udržateľnosti
S2
s
hodnotou
9,2
%
HDP
ostáva
v
pásme
vysokého
rizika.
Po
naplnení
rozpočtových
cieľov
do
roku
2026
sa
jeho
hodnota
len
priblíži
k
pásmu
stredného
rizika.
Zároveň,
hoci
vláda
schválila
v
minulom
roku
reformy
v
dôchodkoch
zlepšujúcich
indikátor
S2
o
približne
1,6
p.
b.,
na
úplnú
stabilizáciu
verejných
financií
bude
aj
po
roku
2026
potrebná
kombinácia
ďalšieho
zvyšovania
príjmov,
znižovania
výdavkov
a
zásadnejších
štrukturálnych
reforiem.
Dlhodobú
udržateľnosť
verejných
financií
môžu
výraznejšie
podporiť
aj
štrukturálne
reformy
na
naštartovanie
ekonomického
rastu,
ktorú
sú
súčasťou
Plánu
obnovy
a
odolnosti.
Najväčšie
výzvy
brzdiace
ekonomickú
konvergenciu
Slovenska
sa
týkajú
vzdelávania,
trhu
práce
a
alokačnej
efektívnosti.
S
cieľom
zvýšenia
inkluzívnosti
vzdelávacieho
systému
bude
zavedený
právny
nárok
na
miesto
v
materskej
škole
spojený
s
dobudovaním
chýbajúcich
kapacít
materských
škôl.
Prijatie
novej
verzie
kurikula
pre
všetky
cykly
základných
škôl
cieli
zlepšenie
gramotnosti
a
zručností
detí
potrebných
pre
21.
storočie.
Profiláciu
a
diverzifikáciu
vysokých
škôl
podporí
zavedenie
výkonnostných
zmlúv.
Problém
s
nedostatkom
pracovnej
sily
cielia
opatrenia
znižujúce
bariéry
vstupu
vysokokvalifikovaných
zahraničných
pracovníkov
na
trh
práce.
Zavedenie
nového
príspevku
na
rekvalifikáciu
uchádzača
o
zamestnanie
podporí
investície
do
zručností
dopytovaných
na
pracovnom
trhu.
Chystané
opatrenia
zlepšujúce
kvalitu
inštitúcií
a
podnikateľského
prostredia
majú
potenciál
zvýšiť
alokačnú
efektívnosť
v
ekonomike.
Reforma
súdnej
mapy
a
na
ňu
naviazaná
špecializácia
sudcov
by
mala
priniesť
zrýchlenie
súdnych
konaní
a
kvalitnejšie
rozhodnutia.
Elektronizácia
a
zjednotenie
insolvenčných
procesov
spolu
s
prijatím
ďalším
anti-
byrokratických
balíčkov
znížia
administratívne
bariéry
podnikania.
Program
stability
je
hlavný
strednodobý
rozpočtový
dokument
Slovenskej
republiky
.
Slovensko
týmto
dodržiava
povinnosť
vymedzenú
v
článku
4
nariadenia
Rady
(EÚ)
473/2013.
Program
stability
na
roky
2023-2026
bol
schválený
vládou
26.
apríla
2023
a
prerokovaný
bude
aj
poslancami
Národnej
rady
Slovenskej
republiky.
Program
stability
je
založený
na
januárovej
prognóze
Výboru
pre
makroekonomické
prognózy
a
marcovej
prognóze
Výboru
pre
daňové
prognózy.
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
4
OBSAH
1
EKONOMICKÝ
VÝHĽAD
A
PREDPOKLADY
.............................................................................................
7
1.1
Strednodobá
prognóza
vývoja
ekonomiky
na
roky
2023
až
2026
............................................................
7
1.2
Cyklický
vývoj
ekonomiky
...................................................................................................................
11
1.3
Porovnanie
prognóz
slovenskej
ekonomiky
MF
SR
s
prognózami
ostatných
inštitúcií
................................
12
1.4
Rizikový
scenár
....................................................................................................................................
12
2
AKTUÁLNA
POZÍCIA
VEREJNÝCH
FINANCIÍ
........................................................................................
14
2.1
Saldo
verejnej
správy
v
roku
2022
.....................................................................................................
15
2.2
Aktuálny
vývoj
verejných
financií
.......................................................................................................
18
3
CIELE
ROZPOČTU
......................................................................................................................................
23
3.1
Stanovenie
rozpočtových
cieľov
salda
hospodárenia
verejnej
správy
..................................................
23
3.2
Vývoj
jednotlivých
rozpočtových
položiek
v
aktuálne
zostavenom
fiškálnom
rámci
.....................................
26
3.3
Hrubý
dlh
verejnej
správy
....................................................................................................................
27
3.4
Udržateľnosť
verejných
financií
.................................................................................................
28
4
ŠTRUKTURÁLNE
POLITIKY
A
INŠTITUCIONÁLNE
ASPEKTY
VEREJNÝCH
FINANCIÍ
...................................
33
4.1
Štrukturálne
reformy
............................................................................................................................
33
4.2
Inštitucionálne
reformy
verejných
financií
.........................................................................................
34
PRÍLOHY
.................................................................................................................................................................
39
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
5
ZOZNAM
BOXOV,
TABULIEK
A
GRAFOV
BOX
1
–
Odhad
vplyvov
plánu
obnovy
na
slovenskú
ekonomiku
v
strednodobom
horizonte
.........................................
8
BOX
2
–
Predpoklady
externého
prostredia
............................................................................................................................
10
BOX
3
–
Výdavky
vyvolané
vojenským
konfliktom
na
Ukrajine
...........................................................................................
16
BOX
4
–
Opatrenia
vlády
prijaté
v
reakcii
na
rast
cien
..........................................................................................................
19
BOX
5
–
Reforma
fiškálnych
pravidiel
EÚ
...............................................................................................................................
25
BOX
6
–
Rozdiely
pri
výpočte
indikátoru
S2
medzi
Európskou
komisiou
a
MF
SR
........................................................
30
BOX
7
–
Investície
v
súlade
s
hodnotou
za
peniaze
.............................................................................................................
36
BOX
8
–
Stav
vypracovania
investičných
stratégií
.................................................................................................................
37
TABUĽKA
1
–
Prognóza
vybraných
indikátorov
vývoja
ekonomiky
SR
pre
roky
2023
až
2026
.....................................
7
TABUĽKA
2
–
Predpoklady
realizácie
výdavkov
z
Plánu
obnovy
a
odolnosti
SR
z
prognózy
(mil.
eur,
bez
DPH)
.
8
TABUĽKA
3
–
Vplyvy
realizácie
Plánu
obnovy
a
odolnosti
SR
zahrnuté
v
prognóze
.......................................................
8
TABUĽKA
4
–
Príspevky
výrobných
faktorov
k
rastu
potenciálneho
produktu
-
prístup
MF
SR
...................................
11
T
A
B
U
Ľ
K
A
5
–
Vývoj
produkčnej
medzery
–
prístup
MF
SR
..........................................................................................
12
TABUĽKA
6
–
Porovnanie
prognóz
slovenskej
ekonomiky
MF
SR
a
ostatných
inštitúcií
..............................................
12
TABUĽKA
7
–
Rizikový
scenár
slabšieho
čerpania
Plánu
obnovy
a
odolnosti
................................................................
13
TABUĽKA
8
–
Hlavné
opatrenia
vlády
vysvetľujúce
medziročnú
zmenu
deficitu
(v
%
HDP)
........................................
14
TABUĽKA
9
–
Výdavky
vyvolané
vojnou
na
Ukrajine
(mil.
eur)
..........................................................................................
16
TABUĽKA
10
–
Opatrenia
prijaté
vládou
v
boji
s
energetickou
krízou
s
vplyvom
na
rozpočet
.....................................
21
TABUĽKA
11
–
15
najväčších
investičných
projektov
v
roku
2023
v
hotovostnom
čerpaní
(mil.
eur)
........................
21
TABUĽKA
12
–
Fiškálne
pravidlá
ovplyvňujúce
tvorbu
Programu
stability
.......................................................................
23
TABUĽKA
13
–
Plánované
konsolidačné
úsilie
(ESA
2010,
%
HDP)
................................................................................
24
TABUĽKA
14
–
Predpokladaná
požiadavka
na
štrukturálnu
konsolidáciu
reformovaných
pravidiel
EÚ
a
výdavkových
limitov
(navrhované
obdobie
2025-2028)
....................................................................................................
26
TABUĽKA
15
–
Vývoj
jednotlivých
príjmových
a
výdavkových
položiek
predpokladaný
v
Programe
stability
(ESA
2010,
%
HDP)
...............................................................................................................................................................................
2
6
TABUĽKA
16
–
Výdavky
verejnej
správy
podľa
klasifikácie
COFOG
(%
HDP)
...............................................................
27
TABUĽKA
17
–
Rozklad
indikátora
S2
v
roku
2023
a
2026
(%
HDP)
...............................................................................
29
TABUĽKA
18
(Tabuľka
1a)
–
Makroekonomický
prehľad
(ESA
2010,
mld.
eur)
.............................................................
39
TABUĽKA
19
(Tabuľka
1b)
–
Cenový
vývoj
(ESA
2010)
......................................................................................................
39
TABUĽKA
20
(Tabuľka
1c)
–
Ukazovatele
trhu
práce
(ESA
2010)
....................................................................................
39
TABUĽKA
21
(Tabuľka
1d)
–
Sektorová
bilancia
(ESA
2010,
%
HDP)
.............................................................................
40
TABUĽKA
22
(Tabuľka
2a)
–
Vývoj
rozpočtov
verejnej
správy
...........................................................................................
40
TABUĽKA
23
(Tabuľka
2b)
–
Scenár
nezmenených
politík
.................................................................................................
41
TABUĽKA
24
(Tabuľka
2c)
–
Výdavky
vylúčené
z
výdavkového
agregátu
......................................................................
41
TABUĽKA
25
(Tabuľka
3)
–
Výdavky
verejnej
správy
(%
HDP)
.........................................................................................
41
TABUĽKA
26
(Tabuľka
4)
–
Vývoj
dlhu
verejnej
správy
(%
HDP)
......................................................................................
42
TABUĽKA
27
(Tabuľka
5)
–
Cyklický
vývoj
.............................................................................................................................
42
TABUĽKA
28
(Tabuľka
6)
–
Porovnanie
predchádzajúcej
a
aktualizovanej
prognózy
...................................................
42
TABUĽKA
29
(Tabuľka
7)
–
Dlhodobá
udržateľnosť
verejných
financií
(%
HDP)
...........................................................
43
TABUĽKA
30
(Tabuľka
7a)
–
Podmienené
záväzky
..............................................................................................................
43
TABUĽKA
31
(Tabuľka
8)
–
Základné
predpoklady
...............................................................................................................
44
TABUĽKA
32
(Tabuľka
9a)
–
Vplyv
Plánu
obnovy
(granty)*
................................................................................................
44
TABUĽKA
33
(Tabuľka
9b)
–
Vplyv
Plánu
obnovy
(pôžičky)
...............................................................................................
44
TABUĽKA
34
–
Stav
vládnych
záruk
(%
HDP)
.......................................................................................................................
45
TABUĽKA
35
–
Zoznam
opatrení
prijatých
v
boji
proti
koronavírusu
(rok
2023
je
odhad
do
konca
roka)
..................
46
TABUĽKA
36
–
Zoznam
jednorazových
a
dočasných
opatrení
...........................................................................................
48
TABUĽKA
37
–
Diskrečné
príjmové
opatrenia
–
medziročné
vplyvy
opatrení
(mil.
eur,
ESA2010)
.............................
49
TABUĽKA
38
–
Diskrečné
výdavkové
opatrenia
–
medziročné
vplyvy
opatrení
(mil.
eur,
ESA2010)
.........................
50
TABUĽKA
39
–
Hotovostné
vplyvy
na
zmenu
nominálneho
hrubého
dlhu
verejnej
správy
(v
mil.
eur)
......................
51
TABUĽKA
40
–
Predpoklady
MF
SR
pre
výpočet
indikátora
udržateľnosti
S1
................................................................
52
TABUĽKA
41
–
Rozbor
indikátora
udržateľnosti
S1
..............................................................................................................
52
TABUĽKA
42
–
Predpoklady
MF
SR
pre
výpočet
indikátora
udržateľnosti
S2
................................................................
52
TABUĽKA
43
–
Rozbor
indikátora
udržateľnosti
S2
..............................................................................................................
52
TABUĽKA
44
–
Aktualizácia
cieleného
salda
zodpovedajúca
splneniu
výdavkových
limitov
(v%
HDP)
....................
53
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
6
GRAF
1
–
Investície
zo
zdrojov
EÚ
(b.c.,
mld.
eur)
.................................................................................................................
8
GRAF
2
–
Príspevky
k
rastu
HDP
(stále
ceny,
p.
b.)
...............................................................................................................
9
GRAF
3
–
Príspevky
k
rastu
zamestnanosti
ESA
(p.
b.)
.........................................................................................................
9
GRAF
4
–
Externé
nerovnováhy
–
zložky
salda
bežného
účtu
platobnej
bilancie
(%
HDP)
.........................................
10
GRAF
5
–
Štruktúra
spotrebiteľskej
inflácie
–
medziročné
príspevky
zložiek
k
CPI
(v
p.
b.)
........................................
10
GRAF
6
–
Riziková
prirážka
10-ročných
dlhopisov
..............................................................................................................
11
GRAF
7
–
Ceny
energetických
komodity
klesajú
(cenový
index,
január
2022
=
100)
.................................................
11
GRAF
8
–
Príspevky
výrobných
faktorov
k
rastu
potenciálneho
produktu
(p.
b.)
-
prístup
MF
SR
..............................
11
G
R
A
F
9
–
P
r
o
d
u
k
č
n
á
m
e
d
z
e
r
a
(
%
pot.
HDP)
–
prístup
MF
SR
...................................................................................
12
GRAF
10
–
Reálne
HDP
Slovenska
v
prognóze
a
v
scenári
s
pomalším
čerpaním
POO
(index,
2019
=
100)
........
13
GRAF
11
–
Zamestnanosť
v
prognóze
a
v
scenári
s
pesimistickým
čerpaním
POO
(index,
2019
=
100)
.................
13
GRAF
12
–
Vývoj
nominálneho
a
štrukturálneho
deficitu
v
%
HDP
...................................................................................
14
GRAF
13
–
Medziročné
rasty
vybraných
položiek
v
roku
2022
a
2023
(%-ny
rast,
ESA2010)
....................................
14
GRAF
14
–
Priemerná
efektívna
daňová
sadzba
na
DPH
(v
%)
........................................................................................
15
GRAF
15
–
Medziročná
zmena
a
rast
vybraných
daní
a
odvodov
v
roku
2022
(v
%)
....................................................
15
GRAF
16
–
Vplyv
faktorov
na
medziročný
rast
daňovo-odvodových
príjmov
(2023,
ESA
2010,
p.b.)
.......................
18
GRAF
17
–
Medziročná
zmena
vybraných
daní
a
odvodov
(2023,
ESA
2010,
v
%)
......................................................
18
GRAF
18
–
Prognóza
hrubého
dlhu
pri
výdavkových
limitoch
v
porovnaní
s
prísnejšími
cieľmi
deficitov
(%
HDP)
..............................................................................................................................................................................
24
GRAF
19
–
Hrubý
a
čistý
dlh
verejnej
správy
(%
HDP)
........................................................................................................
27
GRAF
20
–
Príspevky
k
medziročnej
zmene
hrubého
dlhu
VS
v
základon
scenári
bez
zmeny
politík
(p.
b.
HDP)
28
GRAF
21
–
Dlhodobá
prognóza
hrubého
dlhu
(%
HDP)
......................................................................................................
2
8
G
R
A
F
2
2
–
I
n
d
i
k
á
t
o
r
S
2
v
m
e
t
o
d
i
k
e
E
K
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
30
GRAF
23
–
Vplyv
reformy
I.
a
II.
piliera
na
saldo
verejnej
správy
(%
HDP)
.....................................................................
32
GRAF
24
–
Zmena
S2
pri
zavedení
jednotlivých
opatrení
a
pri
zavedení
reformy
ako
celku
(p.b.
HDP)
..................
32
GRAF
25
–
Počet
hodnotených
projektov
(ľavý
graf)
a
potenciálna
úspora
(pravý
graf)
za
rok
2022
........................
37
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
7
1
EKONOMICKÝ
VÝHĽAD
A
PREDPOKLADY
Slovenská
ekonomika
sa
v
čase
energetickej
a
inflačnej
krízy
vyhne
recesii.
HDP
stúpne
v
roku
2023
o
1,3
%,
č
í
m
sa
dostane
výraznejšie
nad
predpandemickú
úroveň.
Napriek
rastu
cien
hospodárstvo
potiahne
domáci
dopyt
podporený
stanovenými
maximálnymi
cenami
energií
a
čerpaním
zdrojov
z
EÚ.
Investície
zo
štrukturálnych
fondov
EÚ
a
Plánu
obnovy
a
odolnosti
pomôžu
naštartovať
podchladenú
ekonomiku.
Trh
práce
ostane
odolný,
aj
keď
dynamika
tvorby
pracovných
miest
bude
mierna.
Priemerná
inflácia
zvoľní
v
roku
2023
k
10
%
a
reálne
mzdy
mierne
stúpnu.
V
roku
2024
bude
inflácia
približne
polovičná
a
ku
koncu
prognózovaného
obdobia
sa
vráti
k
2
%.
Spotreba
domácností
zvládne
inflačné
obdobie
s
kladnými
príspevkami
k
HDP,
avšak
na
úkor
úspor.
Od
budúceho
roku
čaká
slovenskú
ekonomiku
navyše
silnejšie
oživenie
podporené
vývojom
v
eurozóne
a
teda
vyšším
výkonom
nášho
exportu.
Rast
ekonomiky
v
priemere
nad
2
%
v
najbližších
troch
rokoch
bude
mierne
tlmiť
plánovaná
konsolidácia
verejných
financií.
Pre
ekonomiku
ostávajú
rizikom
výška
ceny
energií
pre
domácností
a
firmy,
kde
neistotu
udržuje
aj
pokračujúca
ruská
agresia.
Pre
domácu
ekonomiku
je
prípadným
r
i
z
i
k
o
m
a
j
s
l
a
b
š
i
e
č
e
r
p
a
n
i
e
p
r
o
s
t
r
i
e
d
k
o
v
P
l
á
n
u
o
b
n
o
v
y
a
o
d
o
l
n
o
s
t
i
,
k
t
o
r
é
b
y
v
pesimistickom
scenári
odkrojilo
polovicu
z
očakávaného
ekonomického
rastu
v
tomto
aj
v
budúcom
roku.
1.1
Strednodobá
prognóza
1
vývoja
ekonomiky
na
roky
2023
až
2026
Hrubý
domáci
produkt
v
roku
2023
stúpne
o
1,3
%,
čo
je
o
0,4
p.
b.
menej
ako
v
predošlom
roku
2
.
Polovicu
zrýchlenia
ekonomiky
potiahne
rozbehnuté
čerpanie
Plánu
obnovy
a
odolnosti
(bližšie
v
BOXe
1
).
Vládne
transfery
a
maximálne
ceny
energií
stabilizovali
rozpočty
domácností,
ktoré
zabezpečia
zvyšok
rastu
HDP.
Postupne
budú
domácnosti
vďaka
vyšším
príjmom
nanovo
tvoriť
svoje
úspory.
Vyhliadky
zahraničného
obchodu
sa
zlepšujú
(
BOX
2
),
čistý
export
však
bude
prispievať
k
rastu
HDP
v
roku
2023
negatívne.
Slovenské
automobilky
prispôsobujú
výrobné
zariadenia
novým
modelom
a
export
tento
rok
ostane
utlmený
i
z
dôvodu
doznievajúcich
problémov
g
l
o
b
á
l
n
y
c
h
d
o
d
á
v
a
t
e
ľ
s
k
ý
c
h
r
e
ť
a
z
c
o
v
.
Import
bude
navýšený
nielen
pre
vyššie
investície
z
EÚ
fondov,
ale
aj
pre
dovoz
zbraňových
systémov
z
dôvody
bezpečnostnej
situácie
na
východnej
hranici.
Po
odznení
inflačného
šoku
očakávame
v
ďalších
rokoch
2024
až
2026
zrýchlenie
dynamiky
slovenskej
ekonomiky.
V
roku
2024
HDP
vzrastie
o
1,8
%.
Zahraničný
obchod
bude
posilňovať
a
európske
exporty
potiahne
najmä
Čína.
S
novými
modelmi
budú
prenikať
slovenské
automobilky
na
nové
trhy
a
očakávame
získavanie
nových
trhov
v
zahraničí.
Čistý
export
bude
ťahať
našu
ekonomiku
po
odznení
negatívneho
šoku
z
cien
energií.
Tempo
rastu
HDP
vyvrcholí
v
roku
2025
na
úrovni
2,7
%
pre
dočerpanie
zdrojov
z
Plánu
obnovy.
V
roku
2026
ekonomika
spolu
s
dokončenými
investíciami
zvoľní
dynamiku
mierne
pod
2
%.
TABUĽKA
1
–
Prognóza
vybraných
indikátorov
vývoja
ekonomiky
SR
pre
roky
2023
až
2026
3
P.
č.
Ukazovateľ
Skutočnosť
Prognóza
m.
j.
2021
2022
2023
2024
2025
2026
1
HDP,
bežné
ceny
mld.
eur
100,3
109,7
119,7
128,4
137,2
143,4
2
HDP,
stále
ceny
%
3,0
1,7
1,3
1,8
2,7
1,9
3
Konečná
spotreba
domácností
a
NISD
4
%
1,7
5,1
0,7
1,1
1,5
1,3
4
Konečná
spotreba
verejnej
správy
%
4,2
-3,2
2,3
1,4
0,5
1,0
5
Tvorba
hrubého
fixného
kapitálu
%
0,2
6,5
14,6
1,2
1,3
-3,3
6
Export
tovarov
a
služieb
%
10,6
1,0
1,3
6,9
6,6
5,4
7
Import
tovarov
a
služieb
%
12,1
3,0
4,2
6,2
5,2
3,8
8
Produkčná
medzera
(podiel
na
potenciálnom
produkte)
%
-1,4
-1,0
-1,2
-1,2
-0,1
0,5
9
Priem.
mesačná
mzda
za
hospodárstvo
(nominálny
rast)
%
6,8
7,9
10,4
8,1
6,3
4,2
1
Prognóza
Výboru
pre
makroekonomické
prognózy.
2
Rast
HDP
zabezpečili
predovšetkým
domácnosti
čerpaním
z
úspor,
ktoré
sa
v
pomere
k
príjmom
dostali
na
historické
minimum.
Pozitívne
prispelo
k
ekonomickému
vývoju
aj
dobiehanie
investícií
odkladaných
počas
pandémie.
Exporty
ostali
počas
roka
tlmené
pre
problémy
dodávateľských
reťazcov
a
pre
slabnúci
dopyt
zo
zahraničia,
ktorý
sa
dostal
pod
tlak
vysokých
cien.
3
Prognóza
pre
roky
2023
až
2026
bola
schválená
Výborom
pre
makroekonomické
prognózy
vo
februári
2023.
Hodnoty
HDP
do
roku
2022
sú
upravené
podľa
revízie
ŠU
SR
z
apríla
2023.
Následne
boli
upravené
aj
roky
2023
až
2026
o
tempo
rastu
HDP
scvhálenom
Výborom
pre
makroekonomické
prognózy.
4
V
nasledujúcom
texte
budeme
pod
spotrebou
domácností
rozumieť
spotrebu
domácností
a
neziskových
inštitúcií
slúžiacich
domácnostiam
(NISD).
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
8
10
Priemerný
rast
zamestnanosti,
podľa
VZPS
%
1,2
1,6
0,1
0,5
0,6
0,4
11
Priemerný
rast
zamestnanosti,
podľa
ESA
2010
%
-0,6
1,8
0,5
0,5
0,6
0,4
12
Priemerná
miera
nezamestnanosti,
podľa
VZPS
%
6,8
6,2
5,8
5,4
5,2
5,2
13
Priemerná
evidovaná
miera
nezamestnanosti
%
7,5
6,4
5,9
5,5
5,3
5,3
14
Harmonizovaný
index
spotrebiteľských
cien
(HICP)
%
2,8
12,1
9,7
5,5
4,3
2,2
15
Bilancia
bežného
účtu
(podiel
na
HDP)
%
-2,6
-7,2
-5,5
-5,0
-4,6
-4,0
Zdroj:
MF
SR
BOX
1
–
Odhad
vplyvov
plánu
obnovy
na
slovenskú
ekonomiku
v
strednodobom
horizonte
Prognóza
MF
SR
pracuje
s
údajmi
o
alokáciách
Plánu
obnovy
a
odolnosti
(
TABUĽKA
2
),
ktoré
sú
v
súlade
s
kľúčom
o
prerozdeľovaní
prostriedkov
medzi
krajinami.
Predpokladaná
alokácia
nepočíta
s
nesplnením
vopred
dohodnutých
míľnikov,
ktoré
sú
podmienkou
pre
čerpanie
peňazí
z
tohto
nástroja.
TABUĽKA
2
–
Predpoklady
realizácie
výdavkov
z
Plánu
obnovy
a
odolnosti
SR
z
prognózy
(mil.
eur,
bez
DPH)
2021
2022
2023
2024
2025
2026
Spolu
Plán
obnovy
spolu
6
49
1
662
2
479
1
871
343
6
410
Kompenzácie
2
29
120
131
110
36
429
Medzispotreba
3
11
85
83
52
18
253
Vládne
investície
0
2
904
1
635
1
224
141
3
905
Nat.
soc.
transfery
0
0
8
8
4
0
20
Sociálne
transfery
0
4
23
23
23
0
72
Investície
firiem
1
3
361
471
356
74
1266
Investície
domácností
0
0
162
127
102
74
464
Pozn.:
Prognóza
MF
SR
pracuje
s
údajmi
o
alokáciách
Plánu
obnovy
a
odolnosti,
ktoré
sú
v
súlade
s
kľúčom
o
prerozdeľovaní
prostriedkov
medzi
krajinami.
Predpokladaná
alokácia
nepočíta
s
nesplnením
vopred
dohodnutých
míľnikov,
ktoré
sú
podmienkou
pre
čerpanie
peňazí
z
tohto
nástroja.
Makroekonomická
prognóza
a
rozpočet
v
Programe
stability
vychádzajú
z
rozdielnych
predpokladov
o
čerpaní
EÚ
fondov.
Rozpočet
uvažuje
s
vyčerpaním
celej
sumy
do
konca
roka
2023.
Makroekonomická
prognóza
očakáva
vyčerpanie
92
%
celkovej
alokácie
3.
programového
obdobia
do
konca
roka
2023
a
prepadnutie
zvyšných
8
%
z
dostupných
zdrojov
(cca
1,3
mld.
EUR).
Od
roku
2024
sa
očakáva
pomalý
nábeh
čerpania
zdrojov
zo
4.
programového
obdobia.
Celkový
objem
výdavkov
6,41
mld.
eur
(bežné
ceny)
pre
Plán
obnovy
vychádza
z
aktualizácie
čerpania
zo
začiatku
marca
2023.
Zdroj:
MF
SR
GRAF
1
–
Investície
zo
zdrojov
EÚ
(b.c.,
mld.
eur)
4
3
2
1
0
2
0
1
0
2
0
1
1
2
0
1
2
2
0
1
3
2
0
1
4
2
0
1
5
2
0
1
6
2
0
1
7
2
0
1
8
2
0
1
9
2
0
2
0
2
0
2
1
2
0
2
2
2
0
2
3
2
0
2
4
2
0
2
5
2026
Fondy
EÚ
RRP
Zdroj:
MF
SR
Vplyv
prostriedkov
z
Plánu
obnovy
a
odolnosti
dosiahne
svoj
vrchol
v
roku
2024
a
HDP
bude
vyššie
o
2,1
%.
Ekonomiku
podporí
najmä
cez
tvorbu
investícií,
ktoré
by
mali
byť
v
roku
2024
vyššie
o
11,4
%.
Trh
práce
bude
na
stimul
reagovať
s
miernym
oneskorením
a
vrchol
efektu
dosiahne
v
roku
2025,
kedy
bude
zamestnanosť
o
1,3
%
vyššia.
Ekonomické
vplyvy
prezentované
v
TABUĽKE
3
a
GRAFOCH
3
a
4
sú
odhadnuté
prognostickým
modelom
a
abstrahujú
od
pozitívnych
vplyvov
štrukturálnych
reforiem,
ktoré
sú
súčasťou
Plánu
obnovy
a
odolnosti.
TABUĽKA
3
–
Vplyvy
realizácie
Plánu
obnovy
a
odolnosti
SR
zahrnuté
v
prognóze
Zmena
hodnoty
jednotlivých
premenných
oproti
vývoju
bez
plánu
obnovy
(v
%)
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
9
Reálne
HDP
Reálne
investície
Celková
zamestnanosť
2021
0,0
0,0
0,0
2022
0,0
0,0
0,0
2023
1,6
7,3
0,2
2024
2,1
11,4
1,0
2025
1,0
6,9
1,3
2026
0,2
-0,3
0,8
Zdroj:
MF
SR
Trh
práce
v
tomto
roku
zvoľní
a
zamestnanosť
sa
zvýši
o
0,5
%,
pri
miere
nezamestnanosti
5,8
%.
V
ekonomike
vznikne
vyše
12
tisíc
nových
pracovných
miest,
najmä
vďaka
investíciám
Plánu
obnovy
v
druhom
polroku.
V
prvom
polroku
2023
ešte
očakávame
stagnáciu
zamestnanosti.
Prepúšťanie
v
dôsledku
energetickej
krízy
bude
miernejšie,
nakoľko
od
februára
začnú
firmy
dostávať
kompenzácie
vysokých
cien
energií.
K
rastu
na
trhu
práce
v
najbližších
rokoch
výrazne
prispejú
investície
z
Plánu
obnovy
a
odolnosti
(
BOX
1
).
Tie
spolu
s
príchodom
novej
automobilky
Volvo
budú
do
roku
2026
zmierňovať
pokles
pracovnej
sily
v
dôsledku
starnutia
obyvateľstva
5
.
Znižovanie
migračného
salda
spolu
s
realizáciou
Plánu
obnovy
a
odolnosti
a
neskoršími
odchodmi
do
dôchodku
prispeje
k
zvyšovaniu
miery
participácie.
Na
konci
horizontu
prognózy
sa
miera
nezamestnanosti
zníži
tesne
nad
5
%.
Rast
priemernej
nominálnej
mzdy
v
ekonomike
v
roku
2023
akceleruje
na
10,5
%.
Verejná
správa
predbehne
vo
zvyšovaní
platov
súkromný
sektor,
vďaka
oneskorenému
-
no
historickému
-
navýšeniu
platových
taríf.
V
súkromnom
sektore
si
najviac
polepšia
zamestnanci
v
stavebníctve
aj
vďaka
končiacemu
sa
programovému
obdobiu
čerpania
EÚ
fondov
a
POO.
Reálna
mzda
sa
vráti
k
rastu
(o
0,6
%),
keď
nominálne
mzdy
predbehnú
infláciu.
Od
roku
2024
budú
mzdové
vyjednávania
reflektovať
nižšie
tempo
rastu
spotrebiteľských
cien.
Tempo
rastu
nominálnych
miezd
bude
postupne
spomaľovať
k
4
%
v
roku
2026.
Na
konci
prognózovaného
horizontu
by
sa
reálna
mzda
mala
zvýšiť
o
takmer
2
%.
GRAF
2
–
Príspevky
k
rastu
HDP
(stále
ceny,
p.
b.)
GRAF
3
–
Príspevky
k
rastu
zamestnanosti
ESA
(p.
b.)
8,0
6,0
4,0
2,0
0,0
-2,0
-4,0
-6,0
Čistý
export
Zásoby
a
diskrepancia
Investície
Spotreba
HDP
2020
2021
2022F
2023F
2024F
2025F
2026F
Zdroj:
ŠÚ
SR,
MF
SR
2,0
1,5
1,0
0,5
0,0
-0,5
-1,0
Trhové
služby
Verejný
sektor
Stavebníctvo
Priemysel
Poľnohospodárstvo
Hospodárstvo
spolu
2021
2022F
2023F
2024F
2025F
2026F
Zdroj:
ŠÚ
SR,
MF
SR
Inflácia
v
roku
2023
dosiahne
v
priemere
9,8
%,
no
v
strednodobom
horizonte
sa
vráti
blízko
k
dvom
percentám.
Medziročný
rast
cien
ovplyvní
do
veľkej
miery
bázický
efekt
zo
silného
rastu
cien
v
závere
minulého
roka.
Vládne
opatrenia
viedli
k
tomu,
že
ceny
energií
pre
domácnosti
v
januári
vzrástli
len
veľmi
mierne
v
porovnaní
s
v
ý
v
o
j
o
m
n
a
k
o
m
o
d
i
t
n
ý
c
h
t
r
h
o
c
h
.
C
e
n
y
p
o
t
r
a
v
í
n
e
š
t
e
p
o
r
a
s
t
ú
p
r
e
p
r
e
t
r
v
á
v
a
j
ú
c
e
v
y
s
o
k
é
g
l
o
b
á
l
n
e
c
e
n
y
agrokomodít,
a
stabilizáciu
cien
očakávame
až
v
druhej
polovici
roka.
Ceny
pohonných
látok
budú
naopak
v
tomto
roku
pokračovať
v
poklese.
Kým
rast
cien
tovarov
sa
ku
koncu
roka
začne
približovať
predchádzajúcim
nižším
rastovým
úrovniam,
inflácia
trhových
služieb
bude
pre
robustný
vývoj
na
trhu
práce
spomaľovať
len
mierne.
V
budúcom
roku
sa
znormalizuje
rast
cien
potravín,
spomalí
aj
rast
cien
tovarov
a
s
oneskorením
aj
služieb.
Na
5
N
o
v
é
i
n
v
e
s
t
í
c
i
e
z
POO,
ako
aj
príchod
Volva
pritiahnu
na
slovenský
trh
práce
dodatočne
ekonomicky
aktívne
obyvateľstvo.
Čiastočne
budú
prichádzať
z
cudziny,
no
pracovná
sila
sa
môže
zvyšovať
aj
neskorším
odchodom
časti
obyvateľstva
do
dôchodku,
resp.
návratom
Slovákov
zo
zahraničia.
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
10
druhej
strane,
však
existuje
riziko
ohľadom
stanovenia
maximálnych
cien
energií
vzhľadom
na
volatilný
vývoj
na
komoditných
trhoch.
6
Ak
by
sa
v
budúcom
roku
okamžite
prešlo
na
ceny
zodpovedajúce
trhovým
podmienkam,
ceny
plynu
by
sa
viac
ako
zdvojnásobili,
a
to
aj
napriek
viditeľnému
poklesu
cien
na
svetových
trhoch.
S
nimi
by
sa
zároveň
zdvihli
aj
ceny
tepla.
Očakávame
však,
že
k
určitým
opatreniam
na
zamedzenie
rastu
cien
dôjde
aj
v
ďalších
rokoch.
Predpokladom
bolo,
že
cena
plynu
bude
stanovená
tak,
aby
odrážala
trhovú
cenu
komodity,
ktorú
dnes
trhy
očakávajú
na
strednodobom
horizonte
(rok
2026).
To
by
znamenalo
nárast
koncovej
ceny
plynu
v
budúcom
roku
o
takmer
40%
a
nezmenené
ceny
v
rokoch
2025
a
2026.
Ceny
plynu
by
sa
mali
na
strednodobom
horizonte
ustáliť
na
úrovni
približne
o
50%,
resp.
60%
vyššej
ako
v
roku
2022.
GRAF
4
–
Externé
nerovnováhy
–
zložky
salda
bežného
účtu
platobnej
bilancie
(%
HDP)
5,0
0,0
-5,0
GRAF
5
–
Štruktúra
spotrebiteľskej
inflácie
–
medziročné
príspevky
zložiek
k
CPI
(v
p.
b.)
18,0
13,0
8,0
3,0
-10,0
2020
2021
2022F
2023F
2024F
2025F
2026F
-2,0
2020
2021
2022
2023F
2024F
2025F
2026F
Zdroj:
NBS,
MF
SR
Zdroj:
ŠÚ
SR,
MF
SR
6
Prognóza
z
februára
2023
nepočíta
s
avizovanou
garanciou
maximálnych
cien
elektriny
do
roku
2027
po
aktualizácii
memoranda
so
Slovenskými
elektrárňami
z
konca
marca
2023.
Tovary
Primárne
výnosy
BÚ
PB
Služby
Sekundárne
výnosy
Čistá
inflácia
Regulované
ceny
Celková
inflácia
Ceny
potravín
Zmena
nepriamych
daní
BOX
2
–
Predpoklady
externého
prostredia
Globálna
inflácia
a
aj
úzke
hrdlá
reťazcov
poľavujú
.
Klesajúce
ceny
energetických
surovín,
a
s
tým
súvisiaci
medzimesačný
pokles
cien
v
eurozóne
naznačujú,
že
inflácia
môže
mať
svoj
vrchol
za
sebou.
Ropa
ku
koncu
roka
vymazala
väčšinu
ziskov
z
prvej
polovice
roka
a
priblížila
sa
dlhodobému
cenovému
priemeru.
Stalo
sa
tak
aj
napriek
nervozite,
ktorú
spôsobovalo
zavedenie
cenového
stropu
na
ruskú
ropu
a
obmedzeniu
ťažby
zo
strany
krajín
združených
v
karteli
OPEC.
Vďaka
tomu
sa
nálada
v
eurozóne
naprieč
sektormi
ku
koncu
roka
zlepšovala.
Lepšie
vyhliadky
firiem
podporili
najmä
skracujúce
sa
doby
dodávok
vstupov
do
výroby
a
ich
klesajúce
ceny.
Pozitívny
vplyv
mal
aj
odklon
od
politiky
nulovej
tolerancie
Covidu-19
v
Číne.
Na
druhej
strane
firmy
začínajú
pociťovať
negatívne
efekty
sprísňovania
finančných
podmienok
na
poklese
objednávok.
Nízka
miera
nezamestnanosti
a
rastúca
jadrová
inflácia
pravdepodobne
prinútia
ECB
držať
vyššiu
mieru
základných
úrokových
sadzieb
dlhšie
obdobie.
Koncoročný
pozitívny
vývoj
ovplyvnil
aj
finančné
trhy.
Európske
akciové
indexy
si
od
októbra
2022
do
januára
2023
pripísali
približne
20
%.
Spoločná
európska
mena
v
posledných
týždňoch
tiež
výrazne
posilnila
a
odrazila
sa
z
parity
na
úroveň
1,08
dolára
za
euro.
Napriek
silnému
sprísňovaniu
menovej
politiky
ECB
výnosy
na
dlhopisoch
postupne
klesajú
a
riziková
prirážka
voči
nemeckým
dlhopisom
sa
znížila.
Lepšie
vyhliadky
v
zahraničí
budú
pozitívne
vplývať
aj
na
výkon
slovenskej
ekonomiky
.
Silnejší
sentiment
n
a
š
i
c
h
zahraničných
partnerov
naznačujú,
že
HDP
našich
obchodných
partnerov
bude
začiatkom
roka
2023
vyššie.
Neskôr
počas
roka
sa
však
začnú
prejavovať
oneskorené
efekty
prísnejšej
menovej
politiky,
ktoré
budú
negatívne
pôsobiť
na
spotrebu
a
produkciu..
Na
dlhšom
horizonte
očakávame,
že
ekonomiky
našich
zahraničných
partnerov
absorbujú
šoky
a
postupne
sa
vrátia
k
rastu
na
úrovni
potenciálu.
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
11
1.2
Cyklický
vývoj
ekonomiky
Ekonomický
potenciál
ostáva
v
roku
2023
tlmený
slabšou
produktivitou
kvôli
nedostatku
komponentov
vo
výrobe
a
prispôsobovaniu
sa
nákladovému
šoku.
Rast
potenciálu
začína
byť
ťahaný
investíciami
z
Plánu
obnovy
a
odolnosti
a
štandardných
fondov
EÚ,
ktoré
zrýchlia
rast
kapitálovej
zásoby.
Zamestnanosť
pôsobí
na
potenciálny
produkt
negatívne
najmä
kvôli
demografickým
zmenám.
GRAF
8
–
Príspevky
výrobných
faktorov
k
rastu
potenciálneho
produktu
(p.
b.)
-
prístup
MF
SR
TABUĽKA
4
–
Príspevky
výrobných
faktorov
k
rastu
potenciálneho
produktu
-
prístup
MF
SR
*
celková
produktivita
výrobných
faktorov
Zdroj:
MF
SR
Slovenská
ekonomika
ostane
v
roku
2023
a
2024
mierne
podchladená
s
výhľadom
jej
uzatvorenia
v
roku
2025.
Pokračovanie
čerpania
Plánu
obnovy
bude
tlmené
výpadkom
dopytu
po
skončení
dočerpania
štrukturálnych
fondov
z
roku
2023.
Zároveň
bude
pôsobiť
negatívne
na
domáci
dopyt
očakávaná
konsolidácia
verejných
financií,
čo
mierne
oddiali
uzavretie
produkčnej
medzery.
Tempo
HDP
však
bude
postupne
od
roku
2024
zrýchľovať
a
od
roku
2025
sa
ekonomika
dostane
do
rovnováhy.
3,5
3,0
2,5
2,0
1,5
1,0
0,5
0,0
-0,5
TFP
Zamestnanosť
Zásoba
kapitálu
Pot.
produkt
Pot.
HDP
(rast,
%)
2019
2,1
2020
1,5
2021
1,5
2022F
1,3
2023F
1,5
2024F
1,7
2025F
1,5
2026F
1,4
-0,2
-0,2
-0,2
-0,2
0,9
1,1
1,1
1,0
0,8
0,8
0,6
0,6
0,3
0,0
-0,1
-0,1
0,7
0,8
0,5
0,6
1,0
0,8
1,1
0,8
P
r
á
c
a
Zásoba
kapitálu
TFP
*
GRAF
6
–
Riziková
prirážka
10-ročných
dlhopisov
GRAF
7
–
Ceny
energetických
komodity
klesajú
(cenový
index,
január
2022
=
100)
3,0
2,5
2,0
1,5
1,0
0,5
0,0
Slovensko
Taliansko
Francúzsko
Španielsko
300
250
200
150
100
50
0
Ropa
Plyn
World
Container
Index
Zdroj:
Bloomberg,
MF
SR
Zdroj:
Bloomberg,
MF
SR
Uzávierka
predpokladov
vonkajšieho
prostredia,
vrátane
úrokových
sadzieb,
cien
komodít
a
výmenných
kurzov
bola
23.
januára
2022.
1-22
2-22
3-22
4-22
5-22
6-22
7-22
8-22
9-22
1
0
-
2
2
1
1
-
2
2
1
2
-
2
2
1-23
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021F
2022F
2023F
2024F
2025F
2026F
1-22
2-22
3-22
4-22
5-22
6-22
7-22
8-22
9-22
10-22
11-22
12-22
1-23
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
12
GRAF
9
–
Produkčná
medzera
(%
pot.
HDP)
–
prístup
MF
SR
TABUĽKA
5
–
Vývoj
produkčnej
medzery
–
prístup
MF
SR
HDP
Pot.
HDP
Prod.
medzera
4
(reálny
rast,
%)
(
r
a
s
t
,
%)
(%
pot.
HDP)
2
0
-2
-4
-6
2019
2,5
2,1
2020
-3,4
1,5
2021
3,0
1,5
2022
1,7
1,3
2023F
1,3
1,5
2024F
1,8
1,7
2025F
2,7
1,5
2026F
1,9
1,4
2,1-2,8-1,4-1,0
-1,2-1,2-0,10,5
Zdroj:
MF
SR
1.3
Porovnanie
prognóz
slovenskej
ekonomiky
MF
SR
s
prognózami
ostatných
inštitúcií
Prognóza
MF
SR
je
porovnateľná
s
ostatnými
inštitúciami.
MF
SR
očakáva
na
rok
2023
podobný
rast
ako
EK,
NBS
a
MMF.
Zrýchlenie
ekonomiky
po
ústupe
silnej
inflácie
v
roku
2024
je
výraznejšie
v
porovnaní
s
ostatnými
inštitúciami
len
v
prípade
NBS.
Prognóza
OECD
bola
publikovaná
ešte
pred
ohlásením
stanovením
maximálnych
cien
na
energie,
čo
posunulo
nadol
očakávanú
infláciu
na
rok
2023
a
nahor
reálny
výkon
ekonomiky.
MF
SR
a
OECD
zároveň
očakávajú
pomalé
vyrovnávanie
deficitu
bežného
účtu
platobnej
bilancie.
Hlbší
deficit
bežného
účtu
je
spôsobený
najmä
negatívnou
bilanciou
s
tovarmi.
Čerpanie
EÚ
fondov
a
Plánu
obnovy
prináša
silné
dovozy
investičných
tovarov,
ktoré
na
strane
druhej
nie
sú
kompenzované
výkonmi
vývozcov.
Silnejšie
uplatnenie
exportérov
na
zahraničných
trhoch
očakávame
až
v
roku
2025
v
súvislosti
so
zmenou
štruktúry
výroby
v
automobilovom
priemysle
a
stabilizácie
zahraničného
dopytu.
TABUĽKA
6
–
Porovnanie
prognóz
slovenskej
ekonomiky
MF
SR
a
ostatných
inštitúcií
2022
2023
2024
Reálny
rast
HDP
(%)
MF
SR
1,7
1,3
1,8
Makrovýbor
(medián)
1,6
1,0
2,5
NBS
1,7
1,3
3,2
EK
1,7
1,5
2,0
OECD
1,6
0,5
2,1
MMF
1,7
1,3
2,7
HICP
(CPI
ak
nie
je
dostupné)
(%)
MF
SR
12,1
10,2
4,9
Makrovýbor
(medián)
12,8
10,8
6,5
NBS
12,1
10,5
6,7
EK
12,1
9,7
5,3
OECD
12,0
15,5
5,1
MMF
12,1
9,5
4,3
Bežný
účet
(%
HDP)
MF
SR
-7,2
-5,5
-5,0
Makrovýbor
(medián)
-
-
-
NBS
-
-
-
EK
-
-
-
OECD
-7,3
-7,0
-6,3
MMF
-4,3
-3,5
-2,6
Zdroj:
MF
SR
(február
2023),
Výbor
pre
makroekonomické
prognózy
(február
2023),
NBS
(marec
2022),
EK
(február
2023),
OECD
(november
2022)
a
MMF
(apríl
2023).
1.4
Rizikový
scenár
Ak
sa
materializujú
negatívne
riziká
čerpania
Plánu
obnovy,
HDP
stúpne
v
roku
2023
len
o
0,8
%
.Neistotu
spojenú
s
čerpaním
zdrojov
Plánu
obnovy
a
odolnosti
(POO)
sme
premietli
do
rizikového
scenára.
Predpokladáme,
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023F
2024F
2025F
2026F
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
13
že
dôjde
k
nedostatočnému
napĺňaniu
cieľov
jednotlivých
výziev
a
objem
vyčerpaných
prostriedkov
z
POO
bude
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
14
oproti
základnému
scenáru
nižší
o
33
%.
Tento
scenár
vychádza
primárne
z
výpadku
investícií,
ktoré
tvoria
takmer
90%
balíka.
V
priemere
za
roky
2023
až
2026
by
išlo
o
spomalenie
o
0,5
%
HDP.
Nižšie
čerpanie
investícií
by
spomalilo
i
akumuláciu
kapitálu
a
spôsobilo
by
permanentnú
stratu
HDP
na
úrovni
0,5
%,
čo
je
úroveň
p
o
t
e
n
c
i
á
l
n
e
h
o
H
D
P
v
r
o
k
u
2
0
2
6
p
o
d
p
ô
v
o
d
n
o
u
t
r
a
j
e
k
t
ó
r
i
o
u
s
p
l
n
ý
m
č
e
r
p
a
n
í
m
P
l
á
n
u
o
b
n
o
v
y
.
GRAF
10
–
Reálne
HDP
Slovenska
v
prognóze
a
v
scenári
s
pomalším
čerpaním
POO
(index,
2019
=
100)
GRAF
11
–
Zamestnanosť
v
prognóze
a
v
scenári
s
pesimistickým
čerpaním
POO
(index,
2019
=
100)
115
110
105
102
101
100
99
100
Prognóza
feb
2020
98
Prognóza
feb
2023
Prognóza
feb
2020
95
Rizikový
scenár
k
feb
2023
97
Prognóza
feb
2023
Rizikový
scenár
k
feb
2023
Prognóza
mar
2022
90
9
6
2019
2020
2021
2022
2023
2024
2025
Prognóza
mar
2022
2019
2020
2021
2022
2023
2024
2025
Zdroj:
MF
SR
Zdroj:
MF
SR
TABUĽKA
7
–
Rizikový
scenár
slabšieho
čerpania
Plánu
obnovy
a
odolnosti
Percentuálna
zmena
úrovní
jednotlivých
premenných
oproti
prognóze
Reálne
HDP
Spotrebné
ceny
Súkromná
spotreba
Vládna
spotreba
Reálne
investície
Reálny
export
Celková
zamestnanosť
Nominálne
mzdy
Produkčná
m
e
d
z
e
r
a
2023
-0,5
0,0
-0,1
-0,4
-2,4
-0,1
-0,1
-0,2
-0,4
2024
-0,7
-0,2
-0,3
-0,3
-3,6
-0,2
-0,3
-0,3
-0,5
2025
-0,6
-0,6
-0,5
-0,3
-2,8
-0,1
-0,4
-0,9
-0,2
2026
-0,4
-0,9
-0,6
-0,2
-2,0
-0,2
-0,3
-1,5
0,0
Zdroj:
MF
SR
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
15
2,5
-
2,0
-
6,3
2
AKTUÁLNA
POZÍCIA
VEREJNÝCH
FINANCIÍ
V
minulom
roku
klesol
deficit
verejnej
správy
na
2,0
%
HDP,
menej
ako
polovicu
rozpočtového
cieľa.
Kým
príjmy
verejnej
správy
už
rástli
medziročne
dvojciferným
tempom,
vývoj
výdavkov
bol
ešte
tlmený.
Vysoké
náklady
z
pandémie
COVID-19
totiž
postupne
odzneli
a
oproti
roku
2021
boli
už
len
približne
štvrtinové.
Pomalší
bol
aj
rast
mzdových
a
sociálnych
výdavkov,
ktoré
v
zmysle
existujúcej
legislatívy
dobiehajú
infláciu
až
približne
s
ročným
oneskorením.
Aj
preto
sa
v
tomto
roku
sa
odhaduje
už
nárast
nominálneho
deficitu
na
6,3
%
HDP,
v
súlade
s
rozpočtovým
cieľom.
Príjmy
verejnej
správy
si
naďalej
udržia
minuloročný
rast
okolo
10
%,
kým
vývoj
výdavkov
je
oproti
nim
až
dvojnásobne
rýchlejší.
Dôvodom
sú
najmä
mimoriadne
náklady
na
energetickú
pomoc
pre
firmy
a
domácnosti.
Dočasné
opatrenia
vlády
súvisiace
s
rastom
cien
sa
v
tomto
roku
predpokladajú
v
objeme
3
%
HDP,
v
porovnaní
s
minuloročnými
0,4
%
HDP.
Zároveň
časť
z
nich
bude
krytá
zdanením
tzv.
nadziskov
v
energetike
a
presmerovaním
nevyužitých
eurofondov.
Ďalší
dôležitý
faktor
prudkého
rastu
výdavkov
a
deficitu
hospodárenia
sú
nové
trvalé
opatrenia
vlády,
ktoré
navyšujú
aj
štrukturálny
schodok,
na
úroveň
4,3
%
HDP.
Opatrenia
v
rámci
rodinnej
politiky,
najmä
prudké
zvýšenie
daňového
bonusu
ako
aj
prídavkov
na
deti
či
tzv.
rodičovský
bonus,
prehĺbia
deficit
o
viac
než
1
%
HDP.
Výraznejšie
sa
zvyšujú
aj
náklady
na
zdravotníctvo,
najmä
z
dôvodu
skokovej
úpravy
miezd
zdravotníkov
nad
vývojom
inflácie.
Medziročne
prudko
rastú
aj
obranné
výdavky.
Kým
v
minulom
roku
hospodárenie
verejnej
správy
s
historicky
najnižším
štrukturálnym
schodkom
prekvapilo,
v
tomto
roku
sa
celkový
deficit
po
plnom
dopade
inflačného
šoku
medziročne
strojnásobí.
Príjmy
verejnej
správy
už
v
minulom
roku
po
nástupe
inflácie
vzrástli
o
desatinu.
Výdavková
strana
pri
ústupe
pandémie
a
oneskorení
valorizačných
mechanizmov
však
ešte
výrazne
zaostávala.
To
sa
podpísalo
na
dosiahnutí
menej
ako
polovice
rozpočtovaného
schodku
a
historicky
najnižšieho
štrukturálneho
schodku
na
úrovni
0,8
%
HDP.
V
tomto
roku
naopak
už
fiškálna
politika
výrazne
otočí
smer.
Prijatie
významného
objemu
nových
proti-inflačných
schém
na
podporu
domácností
a
firiem
spolu
s
valorizáciou
viacerých
výdavkov
medziročne
výrazne
navýši
výdavky
(blližšie
TABUĽKA
8
).
Časť
nákladov
sa
prefinancuje
z
nevyužitých
eurofondov
a
zdanenia
dočasných
nadziskov
v
energetike.
Nominálny
deficit
v
tomto
roku
vzrastie
z
minuloročných
2
%
na
6,3
%
HDP,
teda
blízko
úrovní
po
globálnej
finančnej
kríze.
Štrukturálny
deficit
medziročne
vzrastie
o
3,5
percentuálneho
bodu.
GRAF
12
–
Vývoj
nominálneho
a
štrukturálneho
deficitu
v
%
HDP
GRAF
13
–
Medziročné
rasty
vybraných
položiek
v
roku
2022
a
2023
(%-ny
rast,
ESA2010)
2
0
-2
-
4
-
Štrukturálne
saldo
Cyklická
zložka
Jednorazové
vplyvy
Nominálne
saldo
2022
0,8
10,4
Daňovo
odvodové
príjmy
(VpDP)
Výdavky
bez
EÚ
fondov
-6
-8
-10
-
7,5
-
8,1
2
0
2
3
9,0
21,0
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
Zdroj:
MF
SR
TABUĽKA
8
–
Hlavné
opatrenia
vlády
vysvetľujúce
medziročnú
zmenu
deficitu
(v
%
HDP)
2022
2023
Zníženie
DPH
na
10
%
-
gastro,
športoviská,
vleky
a
fitness
-
-0,2
Ostatné
príjmové
opatrenia
0,0
0,2
Opatrenia
v
rámci
rodinných
politík
-0,2
-1,1
Obranné
výdavky
0,5
-0,3
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
16
Efektívna
daňová
sadzba
na
DPH
(ročne)
16,9
16,5
16,3
12,7
Opatrenia
vlády
v
zdravotníctve
0,0
-0,5
Ostatné
výdavkové
opatrenia
-0,1
0,1
Opatrenia
vlády
kompenzujúce
rast
energií*
-0,4
-1,7
Zdanenie
dočasných
nadziskov
z
dôvodu
vysokých
energií*
0,4
0,0
Opatrenia
vlády
spojené
s
pandémiou
COVID-19*
2,1
0,5
Výdavky
vyvolané
konfliktom
na
Ukrajine*
-0,2
0,1
Spolu
s
vplyvom
na
nominálne
saldo
1,9
-2,8
Spolu
s
vplyvom
na
štrukturálne
saldo
0,9
-1,8
*
vysvetľujú
zmenu
nominálneho
salda,
nie
však
štrukturálneho,
keďže
ide
opatrenia
s
dočasným
vplyvom.
Poznámka:
detailný
zoznam
opatrení
a
ich
inkrementálny
vplyv
na
saldo
sa
nachádza
v
prílohách:
Diskrečné
príjmové
a
výdavkové
opatrenia
Poznámka
2:
(+)
opatrenie
zlepšuje
saldo
hospodárenia,
(-)
zhoršuje
Zdroj:
MF
SR
2.1
Saldo
verejnej
správy
v
roku
2022
Rast
daňovo-odvodových
príjmov
7
bol
v
roku
2022
najvyšší
od
roku
2007
a
dosiahol
dvojciferné
tempo.
Vývoj
daňových
príjmov
bol
podporený
silným
rastom
takmer
všetkých
makroekonomických
ukazovateľov.
Ú
s
p
e
š
n
o
s
ť
v
ý
b
e
r
u
d
a
n
í
a
o
d
v
o
d
o
v
m
e
d
z
i
r
o
č
n
e
zoslabla,
keď
výber
daní
nezodpovedal
dynamike
makroekonomického
vývoja.
Pozitívny
vplyv
na
výnos
mali
naopak
nové
legislatívne
opatrenia
v
nadväznosti
na
EÚ
nariadenie
o
krízovej
energetickej
situácií.
Z
najvýznamnejších
daňových
a
odvodových
položiek
rástla
medziročne
najmä
DPH,
a
to
o
13,2
%,
vychádzajúca
zo
silného
rastu
spotreby
8
.
Silný
rast
spotreby
bol
čiastočne
kompenzovaný
mierne
nižšou
úspešnosťou
výberu
(EDS)
voči
spotrebe
(
GRAF
14
).
Pokles
efektívnej
sadzby
v
roku
2022
z
vysokej
hodnoty
v
roku
2021
môže
súvisieť
so
znovuotvorením
niektorých
sektorov
po
pandémii
9
,
ako
aj
návrat
k
hotovostným
platbám
po
zlepšení
pandemickej
situácie
10
(
GRAF
14
).
Sociálne
a
zdravotné
odvody
priemerne
narástli
o
8,
7%.
Obdobne
silný
nárast
zaznamenal
rast
príjmov
z
fyzických
osôb
(10,7
%).
Tento
vývoj
j
e
v
ý
s
l
e
d
k
o
m
najmä
rastu
miezd
nad
úrovňou
8
%.
Lepší
makroekonomický
vývoj
trhu
práce
sa
však
neprejavil
naplno
a
reálny
výber
odvodov
nestíhal
za
dynamikou
miezd.
Výnimku
tvorila
daň
z
príjmov
fyzických
osôb,
kde
k
rastu
efektívnej
sadzby
pozitívne
prispelo
tiché
zdanenie
11
.
Firemná
daň
rastie
medziročne
minimálne
12
.
Ziskovosť
firiem
bola
redukovaná
rastúcimi
nákladmi
z
inflačných
tlakov
(
GRAF
15
).
GRAF
14
–
Priemerná
efektívna
daňová
sadzba
na
DPH
(v
%)
GRAF
15
–
Medziročná
zmena
a
rast
vybraných
daní
a
odvodov
v
roku
2022
(v
%)
18,0
13,2
17,0
16,0
14,0
13,0
12,0
14
12
10
8
6
4
2
0
10,7
9,4
7,5
15,0
1,6
5,5
DPFO
zč
DPPO
DPH
Spotrebné
dane
Sociálne
odvody
Zdravotné
ovody
Zdroj:
MF
SR
Nedaňové
príjmy
rovnako
zaznamenali
v
súhrne
medziročný
rast
takmer
10
%.
Tržby
ZSSK
rástli
až
o
38
%,
najmä
z
dôvodu
uvoľnenia
proti-pandemických
opatrení,
čo
sa
prejavilo
vo
vyššom
počte
cestujúcich.
Celkový
výnos
z
elektronického
mýta
a
z
predaja
diaľničných
známok
v
roku
2022
pokračoval
v
medziročnom
oživení
na
7
Ide
o
daňovo-odvodové
príjmy
prognózované
Výborom
pre
daňové
prognózy.
8
Spotreba
medziročne
rástla
až
na
úrovni
18
%.
9
Ide
najmä
o
gastro
a
stavebníctvo,
kde
daňová
medzera
je
výrazne
vyššia
v
porovnaní
s
ostatnými
sektormi.
10
Efektívna
sadzba
narástla
práve
počas
pandémie,
t.j.
v
čase,
keď
tieto
sektory
boli
zatvorené.
1
1
V
ý
n
o
s
D
P
F
O
z
o
z
á
v
i
s
l
e
j
č
i
n
n
o
s
t
i
j
e
o
v
p
l
y
v
n
e
n
ý
a
j
m
e
t
o
d
i
c
k
o
u
ú
p
r
a
v
o
u
z
a
z
n
a
m
e
n
a
n
i
a
s
t
a
b
i
l
i
z
a
č
n
é
h
o
príspevku
-
jednorazovej
odmeny
zdravotníkom
v
sume
5
000
eur.
Podľa
metodiky
ŠUSR
sa
príspevok
nezapočítava
do
výnosu
za
rok
2022,
ale
bude
započítaný
do
výnosu
dane
v
rokoch
2023
až
2025.
12
Aktuálny
odhad
je
postavený
na
uzavretom
roku
2021,
kedy
daň
dosiahla
rekordný
medziročný
rast
presahujúci
30%.
Ďalším
faktorom
minimálneho
rastu
DPPO
je
aktualizácia
odhadu
ekonomického
vývoja.
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
Ministerstvo
financií
Slovenskej
republiky
17
úrovni