Parlamentný inštitút K NR SR  
marec - apríl 2023  
Obsah  
1. LIFE Program  
2. Usmernenie k fiškálnej politike na rok 2024  
3. Európska zelená dohoda  
4. Komisia navrhuje reformu trhu EÚ s elektrinou  
5. Kritické suroviny  
6. Vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom  
7. Ochrana spotrebiteľa: umožnenie udržateľných možností  
a ukončenie greenwashingu  
8.Komisia spúšťa Európske centrum pre transparentnosť algoritmov  
9. Inflácia  
10. Rýchly prehľad tém  
2
Parlamentný inštitút K NR SR  
LIFE Program  
Komisia oznámila investíciu vo výške viac ako 116 miliónov EUR  
do strategických projektov nového programu LIFE. Financovanie pomôže  
ôsmim veľkým projektom v Belgicku, Estónsku, Španielsku, Taliansku,  
Poľsku, na Slovensku  
a environmentálne ciele.  
a
vo Fínsku dosiahnuť ich klimatické  
Strategické projekty v oblasti prírody a strategické integrované projekty  
programu LIFE podporujú implementáciu právnych predpisov a politík  
EÚ v oblasti životného prostredia a klímy na regionálnej, multiregionálnej,  
národnej alebo nadnárodnej úrovni.  
Očakáva sa, že projekty zmobilizujú významné dodatočné finančné  
prostriedky z iných zdrojov financovania EÚ, vrátane poľnohospodárskych,  
štrukturálnych, regionálnych a výskumných fondov, okrem národných  
fondov a investícií súkromného sektora.  
Projekty pomôžu Európe stať sa prvým klimaticky neutrálnym  
kontinentom na svete do roku 2050 a úspešne implementovať Európsku  
zelenú dohodu. Podporujú aj stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku  
2030, akčný plán obehového hospodárstva, akčný plán nulového  
znečistenia, zákon o obnove prírody a prispievajú k prechodu na čistú  
energiu.  
Viac informácii tu.  
Usmernenie k fiškálnej politike  
na rok 2024  
Solution  
Komisia dnes poskytuje členským štátom usmernenia týkajúce sa  
vykonávania a koordinácie fiškálnej politiky na budúci rok. Celkovo by  
fiškálne politiky v roku 2024 mali zabezpečiť strednodobú udržateľnosť  
dlhu a podporovať udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských  
štátoch. Koncom roka 2023 sa deaktivuje všeobecná úniková doložka  
Paktu stability a rastu, ktorá v prípade prudkého hospodárskeho poklesu  
umožňuje dočasne sa odchýliť od bežne uplatňovaných rozpočtových  
požiadaviek.  
3
Parlamentný inštitút K NR SR  
Komisia vyzýva členské štáty, aby  
vo svojich programoch stability  
a konvergenčných programoch  
stanovili fiškálne ciele, ktoré sú  
v súlade s kritériami fiškálnej  
úpravy stanovenými v reformných  
usmerneniach Komisie, pokiaľ tieto  
ciele umožňujú pokles pomeru  
verejného  
dlhu  
alebo  
jeho  
zachovanie na obozretnej úrovni  
a rozpočtový deficit v stredno-  
dobom horizonte pod referenčnou  
hodnotou 3 % HDP.  
Prediskutovalio sa, ako sa očakáva, že ich reformné a investičné plány  
prispejú k fiškálnej udržateľnosti a udržateľnému a inkluzívnemu rastu  
vrátane cieľov zelenej a digitálnej transformácie a odolnosti v súlade  
s kritériami stanovenými v reformných smerovaniach.  
Toto oznámenie stanovuje predbežné usmernenia pre fiškálnu politiku na  
rok 2024, ktoré sa podľa potreby aktualizujú v rámci jarného balíka  
európskeho semestra v máji 2023.  
Aktualizované usmernenia budú naďalej odrážať globálnu hospodársku  
situáciu, špecifickú situáciu každého členského štátu, pokrok v diskusii  
o prebiehajúcom preskúmaní správy ekonomických záležitostí a politické  
diskusie v Rade.  
Viac informácii tu.  
Európska zelená dohoda  
Komisia víta dočasnú dohodu dosiahnutú s Európskym parlamentom  
a Radou o reforme a posilnení smernice EÚ o energetickej účinnosti. Táto  
dohoda predstavuje ďalší krok v dokončení balíka „Fit for 55“ s cieľom  
splniť Európsku zelenú dohodu a plán REPowerEU. Opäť približuje EÚ  
stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050.  
Prvýkrát má zásada energetickej účinnosti právnu silu s jasnou  
požiadavkou, aby krajiny EÚ zohľadňovali energetickú účinnosť v politike,  
plánovaní a rozhodovaní o veľkých investíciách v sektore energetiky  
aj mimo neho.  
4
Parlamentný inštitút K NR SR  
Dohoda stanovuje cieľ EÚ v oblasti energetickej účinnosti na úrovni 11,7 %  
do roku 2030, čím prekračuje pôvodný návrh Komisie „Fit for 55“.  
V rámci predbežnej dohody sa povinnosť ročných úspor energie takmer  
zdvojnásobí, aby sa zabezpečil neustály pokrok. Od krajín EÚ sa bude  
vyžadovať, aby od roku 2024 do roku 2030 každoročne dosahovali nové  
úspory v priemere 1,49 % konečnej spotreby energie, oproti súčasnej  
úrovni 0,8 %.  
Dohoda obsahuje vôbec prvú definíciu energetickej chudoby v EÚ. Členské štáty  
budú teraz musieť prioritne zaviesť opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti  
medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými zákazníkmi,  
domácnosťami s nízkymi príjmami a prípadne ľuďmi žijúcimi v sociálnych bytoch.  
Revidované pravidlá kladú väčší dôraz na zmiernenie energetickej chudoby  
a posilnenie postavenia spotrebiteľov vrátane vytvorenia jednotných kontaktných  
miest, technickej a finančnej pomoci a mimosúdnych mechanizmov urovnávania  
sporov.  
Viac informácii tu.  
Komisia navrhuje  
reformu trhu EÚ  
s elektrinou  
Komisia navrhla reformu dizajnu trhu EÚ s elektrickou energiou s cieľom  
urýchliť prudký nárast obnoviteľných zdrojov energie a postupné  
vyraďovanie plynu, znížiť závislosť spotrebiteľských účtov od nestálych cien  
fosílnych palív, lepšie chrániť spotrebiteľov pred budúcimi výkyvmi cien  
a potenciálnou manipuláciou s trhom, čistý a konkurencieschopnejší  
priemysel EÚ.  
5
Parlamentný inštitút K NR SR  
Navrhovaná reforma predpokladá revízie niekoľkých právnych predpisov  
EÚ – najmä nariadenia o elektrickej energii, smernice o elektrickej energii  
a nariadenia REMIT. Zavádza opatrenia, ktoré podnecujú dlhodobejšie  
zmluvy s výrobou nefosílnej energie a prinášajú do systému čistejšie  
flexibilné riešenia, ktoré budú konkurovať plynu, ako je reakcia na dopyt  
a skladovanie. Tým sa zníži vplyv fosílnych palív na účty spotrebiteľov  
za elektrinu a zároveň sa zabezpečí, že sa tam premietnu nižšie náklady  
na obnoviteľné zdroje. Okrem toho navrhovaná reforma podporí otvorenú  
a spravodlivú hospodársku súťaž na európskych veľkoobchodných trhoch  
s energiou zvýšením transparentnosti a integrity trhu.  
Táto reforma, ktorá je súčasťou priemyselného plánu Green Deal, tiež  
umožní európskemu priemyslu prístup k obnoviteľnej, nefosílnej a cenovo  
dostupnej dodávke energie, ktorá je kľúčovým predpokladom  
dekarbonizácie a ekologického prechodu. Aby sme dosiahli naše ciele  
v oblasti energetiky a klímy, bude sa do konca tohto desaťročia musieť  
strojnásobiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie.  
Viac informácii tu.  
Kritické suroviny  
Komisia navrhuje komplexný súbor opatrení na zabezpečenie prístupu  
EÚ k bezpečným, diverzifikovaným, cenovo dostupným a udržateľným  
Solution  
dodávkam kritických surovín. Kritické suroviny sú nevyhnutné pre širokú  
škálu strategických sektorov vrátane priemyslu s nulovou čistou,  
digitálneho priemyslu, letectva a obrany.  
Zatiaľ čo sa predpokladá, že dopyt po kritických surovinách sa drasticky  
zvýši, Európa sa vo veľkej miere spolieha na dovoz, často od kvázi  
monopolných dodávateľov z tretích krajín.  
6
Parlamentný inštitút K NR SR  
EÚ musí zmierniť riziká pre dodávateľské reťazce súvisiace s takýmito  
strategickými závislosťami, aby posilnila svoju ekonomickú odolnosť, ako  
to zdôraznili nedostatky v dôsledku pandémie COVID-19 a energetickej  
krízy po ruskej invázii na Ukrajinu. To môže ohroziť úsilie EÚ o splnenie jej  
klimatických a digitálnych cieľov.  
Okrem aktualizovaného zoznamu kritických surovín identifikuje zákon aj  
zoznam strategických surovín, ktoré sú kľúčové pre technológie dôležité  
pre ekologické a digitálne ambície Európy a pre obranné a vesmírne  
aplikácie, pričom sú v budúcnosti vystavené potenciálnym rizikám  
dodávok. Nariadenie zakotvuje zoznamy kritických aj strategických  
surovín do práva EÚ. Nariadenie stanovuje jasné kritériá pre domáce  
kapacity v rámci strategického dodávateľského reťazca surovín  
a diverzifikáciu dodávok EÚ do roku 2030:  
najmenej 10 % ročnej spotreby EÚ na ťažbu,  
najmenej 40 % ročnej spotreby EÚ na spracovanie,  
najmenej 15 % ročnej spotreby EÚ na recykláciu,  
nie viac ako 65 % ročnej spotreby Únie každej strategickej suroviny,  
v akomkoľvek relevantnom štádiu spracovania z jednej tretej krajiny.  
Viac informácií tu.  
Vzťahy medzi EÚ  
a Spojeným  
kráľovstvom  
Komisia a vláda Spojeného kráľovstva dosiahli 27. februára 2023  
v zásade politickú dohodu o novom postupe, pokiaľ ide o Protokol  
o Írsku/Severnom Írsku – Windsorský rámec – politické vyhlásenie, ktoré  
zahŕňa spoločné riešenia v rôznych oblastiach.  
Spoločný výbor prijal rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú opatrenia  
týkajúce sa rámca Windsor. Toto rozhodnutie sa okrem iného vzťahuje  
na opatrenia pre pohyb tovaru, ktorému nehrozí vstup na jednotný trh,  
7
Parlamentný inštitút K NR SR  
„Stormont Brake“ a riešenia súvisiace s DPH a spotrebnou daňou vrátane  
zriadenia rozšíreného koordinačného mechanizmu pre DPH a spotrebnú  
daň. Bola tiež zverejnená séria odporúčaní, spoločných vyhlásení  
a jednostranných vyhlásení, ktoré objasňujú, ako budú rôzne aspekty  
Windsorského rámca fungovať v praxi, napr. štátna pomoc alebo dohľad  
nad trhom.  
Rada pre partnerstvo  
V Rade pre partnerstvo dnes EÚ a Spojené kráľovstvo opätovne potvrdili  
svoje želanie plne využiť potenciál Dohody o obchode a spolupráci (TCA)  
spôsobmi, ktoré sú prospešné pre obe strany. Obaja spolupredsedovia  
diskutovali o spolupráci v mnohých kľúčových oblastiach vrátane  
energetiky, obchodu a bezpečnosti. Zostanú v pravidelnom kontakte  
a znova sa stret, aby zhodnotili prácu výborov v rámci TCA.  
Viac informácii tu.  
Ochrana spotrebiteľa:  
umožnenie udržateľných  
možností a ukončenie  
greenwashingu  
Komisia navrhuje spoločné kritériá proti greenwashingu a zavádzajúcim  
environmentálnym tvrdeniam. Podľa návrhu budú mať spotrebitelia  
jasnejšie, silnejšie uistenie, že keď sa niečo predáva ako ekologické,  
v skutočnosti je to ekologické, a budú mať kvalitnejšie informácie, aby si  
mohli vybrať produkty a služby šetrné k životnému prostrediu.  
Štúdia Komisie z roku 2020 zdôraznila, že 53,3 % preskúmaných  
environmentálnych tvrdení v EÚ bolo vágnych, zavádzajúcich alebo  
nepodložených a 40 % bolo nepodložených. Absencia spoločných  
pSravoidliueltpiroenspoločnosti, ktoré dobrovoľne uplatňujú ekologické tvrdenia,  
vedie k „zelenému praniu“ a vytvára nerovnaké podmienky na trhu EÚ  
v neprospech skutočne udržateľných spoločností.  
Podľa návrhu, keď sa spoločnosti rozhodnú urobiť „zelené tvrdenie“  
o svojich produktoch alebo službách, budú musieť rešpektovať  
minimálne normy a štandardy týkajúce sa toho, ako tieto tvrdenia  
zdôvodňujú a ako ich oznamujú.  
Viac informácii tu.  
8
Parlamentný inštitút K NR SR  
Komisia spúšťa  
Európske centrum pre  
transparentnosť  
algoritmov  
Komisia 15. decembra 2020 predložila návrh týkajúci sa DSA spolu  
s návrhom zákona o digitálnych trhoch (DMA) ako komplexný rámec  
na zabezpečenie bezpečnejšieho  
a
spravodlivejšieho digitálneho  
priestoru pre všetkých. Po politickej dohode, ktorú dosiahli  
spoluzákonodarcovia EÚ v apríli 2022, DSA nadobudla platnosť  
16. novembra 2022.  
Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT) oficiálne otvorí  
Spoločné výskumné centrum Komisie v Seville v Španielsku.  
ECAT poskytne Komisii internú technickú a vedeckú expertízu s cieľom  
zabezpečiť, aby algoritmické systémy používané veľmi veľkými online  
platformami a veľmi veľkými online vyhľadávačmi spĺňali požiadavky  
na riadenie rizík, zmierňovanie a transparentnosť v DSA. To zahŕňa okrem  
iných úloh vykonávanie technických analýz a hodnotenia algoritmov.  
Interdisciplinárny tím dátových vedcov, expertov na umelú inteligenciu,  
sociálnych vedcov a právnych expertov spojí svoje odborné znalosti  
s cieľom posúdiť ich fungovanie a navrhnúť najlepšie postupy  
naSzmoileurnteinoienich vplyvu. Bude to kľúčové na zabezpečenie dôkladnej  
analýzy správ o transparentnosti a sebahodnotenia rizík, ktoré predložia  
určené spoločnosti, a na vykonanie inšpekcií ich systémov vždy, keď  
to bude Komisia vyžadovať.  
Viac infromácii tu.  
9
Parlamentný inštitút K NR SR  
Inflácia za marec a apríl 2023  
Služby  
Neenergetický priemyselný  
tovar  
Energie  
Potraviny, alkohol a tabakové  
výrobky  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
Viac informácií tu.  
Viac informácií tu.  
  
10  
Parlamentný inštitút K NR SR  
30. výročie Kohézneho fondu  
Rýchly  
prehľad  
tém  
Oslavujeme 30. výročie Kohézneho  
fondu. Za posledných 30 rokov  
Kohézny fond investoval takmer  
179 miliárd EUR do hospodárskej,  
sociálnej a územnej súdržnosti EÚ.  
EÚ vyhrala spor Svetovej  
obchodnej organizácie  
Svetová obchodná organizácia  
(WTO) dnes rozhodla v prospech  
EÚ vo veľkom prípade  
spochybňujúceho indické clo  
na kľúčové produkty  
informačných a komunikačných  
technológií (IKT).  
Kohézny fond, ktorý vznikol  
v Maastrichtskej zmluve ako  
nevyhnutný doplnok jednotného  
trhu v súbore nástrojov politiky  
súdržnosti, dostal za úlohu  
podporovať investície do dopravnej  
infraštruktúry a ochrany klímy  
a životného prostredia.  
WTO vo svojom rozhodnutí  
panelu potvrdila všetky nároky  
EÚ voči Indii a zistila, že indické  
clá až do výšky 20 % na určité  
produkty IKT, ako sú mobilné  
telefóny, neboli v súlade s jej  
záväzkami voči WTO, a preto  
sú nezákonné. Objem vývozu  
takejto technológie z EÚ  
ovplyvnený porušovaním  
pravidiel zo strany Indie  
predstavuje až 600 miliónov  
EUR ročne. Skutočný vplyv  
na európske spoločnosti, ktoré  
vyvážajú aj z iných krajín  
Fond sa zameriava na členské štáty  
s HND nižším ako 90 % priemeru EÚ  
s cieľom podporiť konvergenciu  
medzi európskymi ekonomikami.  
Podpora z Kohézneho fondu,  
podobne ako všetky finančné  
prostriedky v rámci politiky  
súdržnosti, prispela k zvýšeniu  
národných príjmov prijímajúcich  
krajín. Írsko a Španielsko boli prvé  
krajiny, ktoré zaznamenali nárast  
HND nad hranicu oprávnenosti 90 %  
priemeru EÚ.  
do Indie, je podstatne vyšší.  
Viac informácii tu.  
Viac informácií tu.  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Text: Mgr. Dominika Nováková, odbor Parlamentný inštitút  
Kristína Hučková, stážistka  
Grafická úprava: Kristína Hučková, Mgr. Dominika Nováková  
Schválila: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Obrazový a fotografický materiál:  
council-of-21-march-2023/  
launched/  
budget-send-out-wrong-signal-public-says-eesc  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
© Parlamentný inštitút  
máj 2023