ÚSTAVNOPRÁVNY VÝBOR
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
161. schôdza
Číslo: CRD-501/2023
729
U z n e s e n i e
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
z 27. apríla 2023
k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1461)
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
A. s ú h l a s í
s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1461);
B. o d p o r ú č a
Národnej rade Slovenskej republiky
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1461) schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia;
C.p o v e r u j e
predsedu výboru, aby spracoval výsledky rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 27. apríla 2023 do písomnej správy Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a predložil ju na schválenie gestorskému výboru.
Milan Vetrák
predseda výboru
overovatelia výboru:
Lukáš Kyselica
Matúš Šutaj Eštok
P r í l o h a
k uzneseniu Ústavnoprávneho
výboru Národnej rady SR č. 729
z 27. apríla 2023
____________________________
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1461)
___________________________________________________________________________
1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 20, ktoré znejú:
„1. V § 3 ods. 1 písm. d) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností,“.
Ide o reakciu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 593/2022-29 z 7.2.2023, ktorý vo vzťahu k opatreniu orgánu verejnej správy, ktorým bolo skonštatované oneskorené podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu skonštatoval aj možnosť podania žaloby proti nečinnosti s tým, že zákon konkurenciu všeobecnej správnej žaloby a žaloby proti nečinnosti výslovne nevylučuje s tým, že ústavný súd výslovne uviedol, že „prípustnosť žaloby proti nečinnosti v okolnostiach sťažovateľkinej veci v podstate znamená konvalidáciu márneho uplynutia lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu (listu). Náprava načrtnutého nedostatku zákonnej koncepcie prípustnosti nečinnostnej žaloby však v slovenskom ústavnom systéme nepatrí správnemu (kasačnému) súdu. Je vyhradená zákonodarcovi, keďže medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom (čl. 13 ods. 2 ústavy).“. Ústavným súdom naznačený prístup v podstate znamená, že jednak je nečinnostnou žalobou možné v takomto prípade „vstúpiť“ aj do administratívnych konaní, ktoré sa považujú za skončené a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia a súčasne, že riešenie nie je v rukách judikatúry ale legislatívy. Upresnením legálnej definície nečinnosti a to doplnením jej negatívneho vymedzenia by sa uvedený problém mohol vyriešiť.
2. V § 10 sa slová „správne súdy ustanovené osobitným predpisom“ nahrádzajú slovami „Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach“.
Kvôli jasnosti zákona a jednoznačnosti nasledovných ustanovení je potrebné presne zadefinovať správne súdy.
3. V § 18 ods. 2 sa za slovo „príslušnému“ vkladajú slová „súdu alebo“.
Účelom navrhovanej zmeny je zjednotiť postupovanie vecí, tak aby sa z procesného hľadiska dialo formou uznesenia aj keď sa vec postupuje (všeobecnému) súdu ako i správnemu súdu.
4. V § 21 písm. a) sa vypúšťajú slová „o kasačných sťažnostiach“.
Rozhodovanie v päťčlenných senátoch sa nejaví ako vhodné a efektívne vo všetkých mimokasačných veciach (napr. rozhodovanie o námietke zaujatosti, rozhodovanie o príslušnosti podriadených súdov v sporoch o príslušnosť a pod.).
5. V § 21 písm. b) sa slová „v ostatných veciach“ nahrádzajú slovami „vo veciach podľa § 11 písm. a) až g)“.
Rozhodovanie v päťčlenných senátoch sa nejaví ako vhodné a efektívne vo všetkých mimokasačných veciach (napr. rozhodovanie o námietke zaujatosti, rozhodovanie o príslušnosti podriadených súdov v sporoch o príslušnosť a pod.).
6. V § 23 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až h) sa označujú ako písmená a) až g).
Zavádza sa jednotné senátne rozhodovanie správnych súdov vo veciach správneho trestania. V nadväznosti na to sa upravuje § 49 ods. 2 písm. a) a § 439 ods. 4.
7. V § 31 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ak bola žaloba podaná proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré žalovaný doručoval verejnou vyhláškou, správny súd oznámi začatie konania verejnou vyhláškou a v oznámení uvedie označenie žalovaného a napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, deň jeho vydania a skutočnosť, že toto bolo doručované verejnou vyhláškou.“.
Nanovo sa upravuje inštitút ďalšieho účastníka konania, ktorý je účastníkom administratívneho konania a nie je žalobcom vo veciach, v ktorých žalovaný doručoval rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou. V takýchto prípadoch totiž nie je možno jednoznačne vymedziť okruh účastníkov konania. Skutočnosť, že žalované rozhodnutie alebo opatrenie doručoval žalovaný verejnou vyhláškou, bude žalobca povinný uviesť už v žalobe v zmysle novely § 182 ods. 1 písm. d). Na základe uvedeného správny súd vydá oznámenie o začatí konania,
v ktorom uvedie žalovaného, spisovú značku a deň vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a to, že bolo doručované verejnou vyhláškou. Uvedené oznámenie doručí správny verejnou vyhláškou podľa § 75 ods. 2 zverejnením na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne na webovej stránke príslušného správneho súdu. Ďalším účastníkom správneho súdneho konania bude v zmysle § 32 ods. 4) ex lege bez ďalšieho ten, komu zo žalovaného rozhodnutia priamo vyplýva právo alebo povinnosť. Takouto osobou bude zväčša navrhovateľ administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie, ak nie je žalobcom. Ten, kto sa domnieva (tvrdí to), že bol žalovaným rozhodnutím alebo opatrením priamo dotknutý na svojich právach alebo povinnostiach, má možnosť požiadať správny súd, aby sa s ním ako účastníkom konalo. Daná osoba má možnosť sa dozvedieť o začatí správneho súdneho konania z oznámenia správneho súdu podľa § 31 ods. 4. O takejto žiadosti rozhodne správny súd uznesením v zmysle § 32 ods. 5.
8. V § 32 ods. 3 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak,“.
Nanovo sa upravuje inštitút ďalšieho účastníka konania, ktorý je účastníkom administratívneho konania a nie je žalobcom vo veciach, v ktorých žalovaný doručoval rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou. V takýchto prípadoch totiž nie je možno jednoznačne vymedziť okruh účastníkov konania. Skutočnosť, že žalované rozhodnutie alebo opatrenie doručoval žalovaný verejnou vyhláškou, bude žalobca povinný uviesť už v žalobe v zmysle novely § 182 ods. 1 písm. d). Na základe uvedeného správny súd vydá oznámenie o začatí konania, v ktorom uvedie žalovaného, spisovú značku a deň vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a to, že bolo doručované verejnou vyhláškou. Uvedené oznámenie doručí správny verejnou vyhláškou podľa § 75 ods. 2 zverejnením na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne na webovej stránke príslušného správneho súdu. Ďalším účastníkom správneho súdneho konania bude v zmysle § 32 ods. 4) ex lege bez ďalšieho ten, komu zo žalovaného rozhodnutia priamo vyplýva právo alebo povinnosť. Takouto osobou bude zväčša navrhovateľ administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie, ak nie je žalobcom. Ten, kto sa domnieva (tvrdí to), že bol žalovaným rozhodnutím alebo opatrením priamo dotknutý na svojich právach alebo povinnostiach, má možnosť požiadať správny súd, aby sa s ním ako účastníkom konalo. Daná osoba má možnosť sa dozvedieť o začatí správneho súdneho konania z oznámenia správneho súdu podľa § 31 ods. 4. O takejto žiadosti rozhodne správny súd uznesením v zmysle § 32 ods. 5.
9. V § 32 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom ten, komu z rozhodnutia alebo opatrenia priamo vyplýva právo alebo povinnosť.
(5) Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal. Správny súd o takejto žiadosti rozhodne uznesením.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 6.
Nanovo sa upravuje inštitút ďalšieho účastníka konania, ktorý je účastníkom administratívneho konania a nie je žalobcom vo veciach, v ktorých žalovaný doručoval rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou. V takýchto prípadoch totiž nie je možno jednoznačne vymedziť okruh účastníkov konania. Skutočnosť, že žalované rozhodnutie alebo opatrenie doručoval žalovaný verejnou vyhláškou, bude žalobca povinný uviesť už v žalobe v zmysle novely § 182 ods. 1 písm. d). Na základe uvedeného správny súd vydá oznámenie o začatí konania, v ktorom uvedie žalovaného, spisovú značku a deň vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a to, že bolo doručované verejnou vyhláškou. Uvedené oznámenie doručí správny verejnou vyhláškou podľa § 75 ods. 2 zverejnením na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne na webovej stránke príslušného správneho súdu. Ďalším účastníkom správneho súdneho konania bude v zmysle § 32 ods. 4) ex lege bez ďalšieho ten, komu zo žalovaného rozhodnutia priamo vyplýva právo alebo povinnosť. Takouto osobou bude zväčša navrhovateľ administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie, ak nie je žalobcom. Ten, kto sa domnieva (tvrdí to), že bol žalovaným rozhodnutím alebo opatrením priamo dotknutý na svojich právach alebo povinnostiach, má možnosť požiadať správny súd, aby sa s ním ako účastníkom konalo. Daná osoba má možnosť sa dozvedieť o začatí správneho súdneho konania z oznámenia správneho súdu podľa § 31 ods. 4. O takejto žiadosti rozhodne správny súd uznesením v zmysle § 32 ods. 5.
10. V § 42 ods. 1 písm. d) sa za slová „zúčastnenej na konaní“ vkladajú slová „podľa § 41 ods. 2“.
Účelom danej zmeny je upresniť, že zainteresovaná verejnosť má v konaní prístup k opravným prostriedkom s odkazom na previazanie § 41 ods. 2 a § 64 ods. 2.
11. V § 49 ods. 2 písm. a) a § 439 ods. 4 sa slová „f) až h)“ nahrádzajú slovami „e) až g)“.
Ide o zmenu vyvolanú zmenou § 23 ods. 2 – prečíslovanie vnútorných odkazov.
12. V § 62 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
Zákon pripúšťa zmenu žaloby v § 203 ods. 1 ako aj v konaní vo veciach zaistenia a v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy.
13. V § 65 ods. 3 sa slová „účastníci administratívneho konania alebo účastník administratívneho konania a prokurátor“ nahrádzajú slovom „žalobcovia“.
Uvedený režim má spadať aj v prípade, ak žalobu podá zainteresovaná verejnosť prípadne iný zákonom oprávnený subjekt.
14. V § 75 sa pred doterajší text vkladá nový odsek 1, ktorý znie:
„(1) Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou. O tomto spôsobe doručovania musí správny súd účastníkov konania vopred upovedomiť.“.
Doterajší text sa označuje ako odsek 2.
Zavedenie doručovania verejnou vyhláškou pri väčšom počte účastníkov konania je spôsobom urýchlenia konania.
15. V § 75 ods. 2 sa slová „alebo na“ nahrádzajú slovami „a na“.
Zavedenie doručovania verejnou vyhláškou pri väčšom počte účastníkov konania je spôsobom urýchlenia konania.
16. Nadpis nad § 103 znie: „Procesné úkony pred prerokovaním veci“.
Pretože súčasné znenia § § 103 a 105 nekorešponduje so zákonným postupom správneho súdu v konaní, treba tieto ustanovenia nastaviť tak, aby vyjadrovali skutočnosť, že správny súd môže vo veci rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§107 ods. 2).
17. V § 105 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Pretože súčasné znenia § § 103 a 105 nekorešponduje so zákonným postupom správneho súdu v konaní, treba tieto ustanovenia nastaviť tak, aby vyjadrovali skutočnosť, že správny súd môže vo veci rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§107 ods. 2).
18. V § 105 sa slová „Na účel podľa odseku 1“ nahrádzajú slovami „Predseda senátu“.
Pretože súčasné znenia § § 103 a 105 nekorešponduje so zákonným postupom správneho súdu v konaní, treba tieto ustanovenia nastaviť tak, aby vyjadrovali skutočnosť, že správny súd môže vo veci rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§107 ods. 2).
19. V § 108 sa pred odsek 1 vkladá nový odsek 1, ktorý znie:
„(1) Ak predseda senátu nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.“.
Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odsek 2 až 4.
Ide o reakciu na novelizáciu § 103 a § 105. Navrhované znenie § 108 ods. 1 je v podstate prenesením pôvodného znenia § 105 ods. 1. S tým súvisí aj úprava formulácie prvej vety § 108 ods. 2.
20. V § 108 ods. 2 sa prvá veta znie „Predseda senátu predvolá na pojednávanie účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.“.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ide o reakciu na novelizáciu § 103 a § 105. Navrhované znenie § 108 ods. 1 je v podstate prenesením pôvodného znenia § 105 ods. 1. S tým súvisí aj úprava formulácie prvej vety § 108 ods. 2.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
„2. V § 135 ods. 1 sa slovo „právoplatnosti“ nahrádza slovami „vyhlásenia alebo vydania“.
Medzi vyhlásením, resp. vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy a jeho právoplatnosťou môže byť istý časový odstup, v rámci ktorého môže dôjsť k zmene skutkového alebo právneho stavu, na ktorý už orgán verejnej správy nemôže reagovať.
3. V § 145 ods. 2 sa slová „30 dní“ nahrádzajú slovami „jedného mesiaca“.
Táto zmena je reakciou na zjednotenie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti pri jednomesačnej a 30 dňovej lehote.
4. V § 151 sa vypúšťa odsek 4.
Táto zmena je reakciou na zjednotenie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti pri jednomesačnej a 30 dňovej lehote.
5. V § 182 ods. 1 písm. d) sa za slová „opomenutého účastníka“ vkladajú slová „alebo že žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou,“.“.
Jedná sa o súčasť novej úpravy inštitútu ďalšieho účastníka konania v nadväznosti na novelizáciu § 31 ods. 4, § 32 ods. 3 písm. a), § 32 ods. 4 a 5.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 6 vkladajú nové body 7 až 17, ktoré znejú:
„7. Doterajší text § 257 sa označuje ako odsek 1 sa dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2.“.
Nové znenie § 257 ods. 2 a § 260 umožňuje žalobcovi zmeniť negatórnu zásahovú žalobu na určovaciu ak iný zásah skončil až po podaní žaloby. K zmene žaloby nedochádza ex lege ale vyžaduje sa úkon žalobcu. Bez tejto zmeny správny súd konanie zastaví.
8. V § 260 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak žalobca nepostupoval podľa § 257 ods. 2.“.
Nové znenie § 257 ods. 2 a § 260 umožňuje žalobcovi zmeniť negatórnu zásahovú žalobu na určovaciu ak iný zásah skončil až po podaní žaloby. K zmene žaloby nedochádza ex lege ale vyžaduje sa úkon žalobcu. Bez tejto zmeny správny súd konanie zastaví.
9. V § 439 ods. 1 sa za slovo „súdu“ vkladajú slová „podľa § 10“.
V písm. f) sa zjednocuje režim neprípustnosti kasačnej sťažnosti pri rovnakom inštitúte pri žalobe proti nečinnosti a žalobe proti inému zásahu. Nové písm. i) je zjednotením režimu neprípustnosti kasačnej sťažnosti pri odkladnom účinku a dočasnom pozastavení účinnosti VZN, keďže ide o ekvivalentné inštitúty.
10. V § 439 ods. 2 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „a § 262 ods. 2“.
V písm. f) sa zjednocuje režim neprípustnosti kasačnej sťažnosti pri rovnakom inštitúte pri žalobe proti nečinnosti a žalobe proti inému zásahu. Nové písm. i) je zjednotením režimu neprípustnosti kasačnej sťažnosti pri odkladnom účinku a dočasnom pozastavení účinnosti VZN, keďže ide o ekvivalentné inštitúty.
11. V § 439 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.“.
V písm. f) sa zjednocuje režim neprípustnosti kasačnej sťažnosti pri rovnakom inštitúte pri žalobe proti nečinnosti a žalobe proti inému zásahu. Nové písm. i) je zjednotením režimu neprípustnosti kasačnej sťažnosti pri odkladnom účinku
a dočasnom pozastavení účinnosti VZN, keďže ide o ekvivalentné inštitúty.
12. V § 443 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.
(3) Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy.“.
Zjednocuje sa tým lehota na podanie kasačnej sťažnosti na jeden mesiac alebo sedem dní.
13. V § 454 sa slovo „právoplatnosti“ nahrádza slovom „vyhlásenia alebo vydania“.
Medzi vyhlásením, resp. vydaním rozhodnutia správneho súdu a jeho právoplatnosťou môže byť istý časový odstup, v rámci ktorého môže dôjsť k zmene skutkového alebo právneho stavu, na ktorý už správny súd nemôže reagovať.
14. V § 459 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „ako neprípustnú“.
Navrhovaná zmena umožňuje výslovne odmietnuť aj kasačnú sťažnosť neprípustnú v zmysle § 439 ods. 3.
15. V § 459 písmeno c) znie:
„c) ak nie je prípustná podľa § 439,“.
Navrhovaná zmena umožňuje výslovne odmietnuť aj kasačnú sťažnosť neprípustnú v zmysle § 439 ods. 3.
16. V § 462 ods. 2 sa na obidvoch miestach za slovo „správy“ vkladajú slová „alebo opatrenie orgánu verejnej správy“ a za slovo „zruší“ sa vkladá slovo „napadnuté“.
Úprava § 462 ods. 2 znamená možnosť kasačného súdu zrušiť nielen rozhodnutie ale i opatrenie orgánu verejnej správy a to aj prvostupňové, ak bolo žalobou napadnuté.
17. § 462 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom, a správny súd ho zrušil, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne.“.
Nový odsek 3 zavádza možnosť zamietnutia nedôvodnej žaloby kasačným súdom a je prostriedkom výrazného urýchlenia správneho súdneho prieskumu..
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bod 7 znie:
„7. Za § 493d sa vkladajú § 493e a 493f, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠493e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023
Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
§ 493f
Osobitné prechodné ustanovenie
(1) Žalobou na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatné rozhodnutie správneho súdu vydané do 30. júna 2016.
(2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd podľa § 10, v ktorého obvode má sídlo žalovaný, ak odsek 3 a 4 neustanovujú inak.
(3) Žalobu na obnovu konania vo veciach zodpovedajúcich veciam podľa § 11 písm. a) až g) prejedná najvyšší správny súd.
(4) Ak nemožno určiť príslušnosť podľa odseku 2, je na konanie príslušný Správny súd v Banskej Bystrici.“.
V súčasnosti sú Najvyššiemu správnemu súdu krajskými súdmi postupované žaloby na obnovu konania týkajúce sa vecí, v ktorých do 30. júna 2016 rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 246 ods. 2 OSP. Dôvodom sú (zrejme) rozhodnutia ESĽP. Za účinnosti OSP obnova konania v takýchto prípadoch prípustná nebola (§ 246c ods. 1 tretia veta OSP). Prechodné ustanovenie SSP takúto skutočnosť neriešia, avšak nepripustenie obnovy konania by malo povahu ignorácie rozhodnutia ESĽP. Keďže SSP prenieslo s výnimkou rozhodovania podľa § 11 písm. a) vecnú príslušnosť na krajské súdy, bolo by neštandardné, aby o povolení obnovy konania a po jej povolení novo prejednával vec Najvyšší správny súd. Navrhuje sa preto, aby žalobu na obnovu konanie vo všeobecnosti prejednal správny súd podľa § 10, ak sa nejedná o vec podľa § 11 písm. a) až g).