Príloha č. 1

1

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo hospodárstva SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

1.Smernica 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení.

2.Smernica 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) v platnom znení.

3.Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000).

4.Smernica 2003/33/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 152, 20.6.2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.15/zv. 7).

5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005) v platnom znení.

6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006).

7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009).

8.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení.

9.Smernica Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013).

10.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014).

11.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015).

12.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019).

Príloha č. 1

2

13.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019).

14.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019).

Termín začiatku a ukončenia PPK

23.12.2021 – 04.01.2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

26.01.2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Február 2023

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Apríl 2023

2.Definovanie problému

Návrhom zákona sa má zosúladiť úprava spotrebiteľských vzťahov v slovenskom právnom poriadku s právom EÚ, odstrániť aplikačné problémy, nežiaduce goldplatingy a duplicity. Medzi problémy doterajšej úpravy možno zaradiť najmä značnú roztrieštenosť úpravy ochrany spotrebiteľa a počet orgánov vykonávajúcich dohľad nad dodržiavaním práv spotrebiteľov s rozdielnym právnym základom a postavením, čím je sťažená správna aplikácia a účinný dohľad nad dodržiavaním ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Výkon dohľadu je potrebné prispôsobiť štandardom podľa práva EÚ.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb, smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa do vnútroštátneho práva.

Cieľom návrhu zákona je tiež zjednotiť a modernizovať právnu úpravu ochrany spotrebiteľa s ohľadom na výzvy, ktoré prináša technický pokrok, akými je nepochybne napríklad ochrana spotrebiteľa v digitálnom prostredí.

Návrhom zákona by sa mala zabezpečiť prehľadnejšia úprava práv a povinností spotrebiteľov a obchodníkov, čím sa značne uľahčí aj dodržiavanie týchto povinností a vymožiteľnosť práv spotrebiteľov.

Návrh zákona má taktiež za cieľ implementovať nariadenie (EÚ) 2017/2394 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 v platnom znení. Výsledkom by malo byť jednoznačné a prehľadné vymedzenie pôsobnosti orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa a vyjasnenie otázok správneho trestania.

Návrh zákona prepája súkromnoprávne ustanovenia s tými verejnoprávnymi a posilňuje najmä preventívnu funkciu dohľadu za súčasného posilnenia individualizácie správnej sankcie za porušenie, čo taktiež prispieva k lepšiemu a účinnejšiemu systému dohľadu a sprehľadneniu spotrebiteľského práva ako celku.

4.Dotknuté subjekty

Obchodníci, prevádzkovatelia online trhov, organizátori predajnej akcie, výrobcovia, splnomocnení zástupcovia výrobcov, dovozcovia, distribútori, osoby, ktoré v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene uplatňujú alebo vymáhajú pohľadávku súvisiacu so spotrebiteľskou zmluvou, spotrebitelia, subjekty alternatívneho riešenia sporov, orgány verejnej moci (Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo

Príloha č. 1

3

financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Slovenská obchodná inšpekcia, Národná banka Slovenska, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a regionálne veterinárne a potravinové správy, Štátny ústav pre kontrolu liečiv).

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

1.Alternatívou k návrhu zákona v súvislosti s povinnosťou transpozície príslušných smerníc EÚ bola novelizácia v súčasnosti účinných právnych predpisov. Táto alternatíva by však neprispela dostatočne k druhému cieľu, ktorým je zjednotenie úpravy ochrany spotrebiteľa.

2.Ďalšou zvažovanou alternatívou bolo čo najširšie poňatie spotrebiteľského práva v novom zákone o ochrane spotrebiteľa (vrátane vyňatia príslušných ustanovení z Občianskeho zákonníka). Alternatíva získala podporu niektorých členov pracovnej skupiny, iní však boli k zmene skeptickí. Alternatíva narazila na zásadný nesúhlas Ministerstva spravodlivosti SR ako spolugestora smernice (EÚ) 2019/770 a smernice (EÚ) 2019/771. Kompromisným riešením je úprava zodpovednosti za vady v jednom právnom predpise, a to v Občianskom zákonníku.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade nulového variantu by Slovenská republika nesplnila povinnosť transpozície príslušných smerníc EÚ.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

1.Smernica 93/13/EHS v platnom znení – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici 93/13/EHS v platnom znení.

2.Smernica 98/6/ES v platnom znení:

-nevyužitie možnosti stanovenej v čl. 5 ods. 2 smernice 98/6/ES v platnom znení vytvoriť v prípade nepotravinárskych výrobkov zoznam výrobkov alebo kategórií výrobkov, na ktoré sa naďalej bude vzťahovať povinnosť označovať jednotkovú cenu. Uvedená potreba v nadväznosti na zavedenie možnosti stanovenej v čl. 5 ods. 1 smernice 98/6/ES v platnom znení nevznikla. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie;

-čl. I § 7 ods. 2 písm. b) – využitie možnosti stanovenej v čl. 6a ods. 4 smernice 98/6/ES v platnom znení stanoviť kratšie obdobie na posudzovanie predchádzajúcej ceny ako 30 dní, ak bol výrobok na trhu menej ako 30 dní. Právna úprava vychádza z praktickej aplikovateľnosti ustanovenia;

-čl. I § 7 ods. 3 – využitie možnosti stanovenej v čl. 6a ods. 5 smernice 98/6/ES v platnom znení stanoviť, že ak sa zníženie ceny postupne zvyšuje, predchádzajúca cena je cena bez zníženia ceny pred prvým uplatnením zníženia ceny. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie;

-čl. I § 7 ods. 4 – využitie možnosti stanovenej v čl. 6a ods. 3 smernice 98/6/ES v platnom znení stanoviť odlišné pravidlá pre tovar, ktorý by sa mohol poškodiť alebo sa rýchlo kazí. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

3.Smernica 2000/31/ES – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici 2000/31/ES.

Príloha č. 1

4

4.Smernica 2003/33/ES – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici 2003/33/ES.

5.Smernica 2005/29/ES v platnom znení:

-čl. I § 17 ods. 7 až 9 a § 18 návrhu zákona – využitie možnosti stanovenej v čl. 3 ods. 5 smernice 2005/29/ES v platnom znení prijať ustanovenia na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľov, pokiaľ ide o agresívne alebo klamlivé marketingové praktiky v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom, ktorým je propagácia alebo predaj produktov spotrebiteľom – ponecháva sa doterajšia úprava inštitútu tzv. predajných akcií, ktorá sa v praxi ukázala ako účinná na boj proti podvodným praktikám. Dopĺňajú sa tiež nové pravidlá pre podomový predaj, najmä pre nevyžiadané návštevy v domácnostiach spotrebiteľov z dôvodu problémov avizovaných z prostredia podnikateľov aj spotrebiteľských organizácií.

6.Smernica 2006/114/ES – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici 2006/114/ES.

7.Smernica 2008/122/ES – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici 2008/122/ES.

8.Smernica 2011/83/EÚ v platnom znení:

-čl. I § 17 ods. 1 návrhu zákona – využitie možnosti stanovenej v čl. 8 ods. 6 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení stanoviť obchodníkovi pri uzatváraní zmluvy na diaľku prostredníctvom telefónu povinnosť, aby potvrdil spotrebiteľovi ponuku, pričom spotrebiteľ je viazaný až po tom, čo podpíše ponuku alebo odošle svoj písomný súhlas vrátane možnosti stanoviť, aby potvrdenia boli vydávané na trvalom nosiči – ponecháva sa doterajšia právna úprava reagujúca na časté nekalé praktiky spočívajúce v kontaktovaní spotrebiteľov s cieľom uzavrieť zmluvu prostredníctvom telefonického hovoru, pri ktorom boli spotrebiteľom poskytované zavádzajúce informácie a spotrebitelia v mnohých prípadoch ani nevedeli, že v telefonickom hovore udeľujú súhlas s uzavretím zmluvy;

-čl. I § 18 ods. 7 návrhu zákona – využitie možnosti stanovenej v čl. 9 ods. 3 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov ponechať v platnosti existujúce vnútroštátne právne predpisy, ktoré zakazujú obchodníkom vyberať platby od spotrebiteľa počas určitého obdobia po uzatvorení zmluvy – uvedená možnosť bola využitá čiastočne v prípade jednej kategórie zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov – zmlúv uzavretých na predajnej akcii (pri ktorých to bolo vzhľadom na aplikačnú prax nevyhnutné), s cieľom predísť neoprávnenej kumulácii bezdôvodného obohatenia na strane organizátora predajnej akcie alebo obchodníka, od ktorých sa pohľadávky spotrebiteľov stávali nevymožiteľné. Uvedená právna úprava má svoj základ v praktických zisteniach štátnych orgánov, ktoré zaznamenali prípady spoločností, ktoré prišli na slovenský trh a po získaní finančných prostriedkov od spotrebiteľov po krátkej dobe nenávratne odišli z trhu. V takom prípade nebolo možné po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy dosiahnuť vrátenie zaplatených platieb;

-čl. I § 20 ods. 1 písm. b) návrhu zákona – využitie možnosti stanovenej v čl. 9 ods. 1a smernice 2011/83/EÚ v platnom znení predĺžiť lehotu na odstúpenie od zmluvy zo 14 dní na 30 dní pre prípad zmlúv uzatvorených v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom propagácie alebo predaja výrobkov spotrebiteľom (tzv. predajné akcie). Predĺženie lehoty nadväzuje na problémy v aplikačnej praxi, keďže pri predajných akciách a nevyžiadaných návštevách dochádza naďalej k nekalým praktikám a rovnako sú tieto formy obchodovania (v zmysle podnetov z podnikateľského prostredia) zneužívané v rámci konkurenčného boja;

-využitie možnosti neuplatňovať čl. 7 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení upravujúci informačné povinnosti obchodníka pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov o opravách a údržbe, ktorých cena, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť nepresiahne 200 eur – pri doterajšej aplikácii plného rozsahu informačných

Príloha č. 1

5

povinností obchodníkov aj pri tomto type zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov obchodníka neboli zaznamenané aplikačné problémy, pričom ustanovenie podporuje riadnu informovanosť spotrebiteľov, čo patrí medzi nástroje na predchádzanie vzniku spotrebiteľských sporov, a tým šetrí čas a prostriedky na obranu oboch zmluvných strán.

9.Smernica 2013/11/EÚ – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici 2013/11/EÚ. Návrhom zákona sa iba upravujú existujúce ustanovenia, ktoré idú na rámec minimálnych požiadaviek smernice:

-§ 18 ods. 1 zákona č. 391/2015 Z. z. (možnosť subjektu ARS vydať odôvodnené stanovisko) – výlučne formálna úprava ustanovenia v nadväznosti na zmenu terminológie (z „predávajúci“ na „obchodník“); odôvodnené stanovisko vydané subjektom ARS nie je právne záväzné a vydáva sa iba v prípadoch, kedy subjekt ARS dospeje k odôvodnenému záveru, že obchodník porušil práva spotrebiteľa;

-§ 10 ods. 2 zákona č. 391/2015 Z. z. (povinnosť subjektu ARS vypracovať a zverejniť výročnú správu každoročne, hoci v zmysle smernice 2013/11/EÚ postačuje poskytovanie informácií každé dva roky) – doplnenie ustanovenia o dobu zverejňovania výročnej správy na webovom sídle s cieľom zabezpečiť, aby MH SR ako príslušný orgán mohlo plniť svoje informačné povinnosti voči Európskej komisii; pôvodnou povinnosťou (stanovenou zákonom č. 391/2015 Z. z.) zverejňovania výročnej správy na ročnej báze sa zabezpečuje náležitá informovanosť MH SR, spotrebiteľov a obchodníkov o postupoch ARS uskutočňovaných pred daným subjektom ARS, okruh adresátov povinnosti je limitovaný – vzťahuje sa len na subjekty ARS, t. j. ustanovenie nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

10.Smernica 2014/94/EÚ – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v čl. 7 ods. 3 smernice 2014/94/EÚ.

11.Smernica (EÚ) 2015/2302 – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici (EÚ) 2015/2302.

12.Smernica (EÚ) 2019/770 – návrhom zákona sa nezavádza národná úprava, ktorá by išla nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v smernici (EÚ) 2019/770.

13.Smernica (EÚ) 2019/771:

-čl. II § 508 ods. 1 Občianskeho zákonníka – využitie možnosti vyplývajúcej z čl. 10 ods. 5 smernice (EÚ) 2019/771 stanoviť premlčaciu lehotu na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady. Ide o štandardnú súkromnoprávnu úpravu vyplývajúcu z princípu, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v zákonom ustanovenej lehote s cieľom posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie;

-čl. II § 612 ods. 3 písm. a) a d) Občianskeho zákonníka – využitie možnosti vyplývajúcej z čl. 3 ods. 5 smernice (EÚ) 2019/771 vylúčiť z režimu zodpovednosti za vady podľa ustanovení o spotrebiteľskej kúpnej zmluve živé zvieratá a použitý tovar predávaný na verejných dražbách. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

-čl. II § 619 ods. 3 Občianskeho zákonníka – využitie možnosti, aby sa obchodník a spotrebiteľ mohli pri použitých veciach dohodnúť na kratšej dobe zodpovednosti ako dva roky, ale nie kratšej ako jeden rok. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

-čl. II § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka – využitie možnosti vyplývajúcej z čl. 11 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/771 považovať vadu, ktorá sa prejaví do uplynutia dvoch rokov od dodania veci za vadu, ktorú mala vec už v čase dodania. Uvedená možnosť bola využitá v nadväznosti na zrušenie právnej úpravy zákonnej záruky v trvaní dvoch rokov, ktorá sa doteraz uplatňovala v SR a s ohľadom na vyvrátiteľný charakter domnienky;

-čl. II § 621 ods. 3 Občianskeho zákonníka – využitie možnosti vyplývajúcej z čl. 12 smernice (EÚ) 2019/771 podmieniť možnosť kupujúceho uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady vytknutím vady v lehote dvoch mesiacov odo dňa zistenia vady. Uvedenou právnou úpravou sa má prispieť k právnej istote účastníkov právnych

Príloha č. 1

6

vzťahov, zamedziť ďalšiemu používaniu vadnej veci a sťaženému dokazovaniu. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie;

-čl. II § 624 ods. 4 Občianskeho zákonníka – využitie možnosti upraviť, v akom rozsahu má podiel spotrebiteľa na nesúlade vplyv na jeho právo na prostriedky nápravy pri zodpovednosti za vady. Uvedené má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie;

-čl. II § 626 ods. 3 Občianskeho zákonníka – využitie možnosti vyplývajúcej z čl. 17 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/771 ustanoviť pravidlá týkajúce sa jazyka, v ktorom sa má záručný list poskytnúť spotrebiteľovi, s cieľom zabezpečiť dostatočnú zrozumiteľnosť informácií poskytovaných spotrebiteľovi v záručnom liste. Regulačná záťaž spojená s poskytovaním informácií v slovenskom jazyku je znížená možnosťou poskytovateľa záruky dohodnúť sa so spotrebiteľom na poskytnutí záručného listu v inom jazyku.

14.Smernica (EÚ) 2019/2161 – využitie možnosti stanovenej v čl. 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2161, ktorým sa mení čl. 3 ods. 5 smernice 2005/29/ES v platnom znení, a možnosti v čl. 4 ods. 8 smernice (EÚ) 2019/2161, ktorým sa mení čl. 9 ods. 1a smernice 2011/83/EÚ v platnom znení; odôvodnenie uvádzame v bode 5. Smernica 2005/29/ES v platnom znení (čl. I § 17 ods. 7 až 9 a § 18 návrhu zákona) a v bode 8. Smernica 2011/83/EÚ v platnom znení (čl. I § 20 ods. 1 písm. b) návrhu zákona); smernica (EÚ) 2019/2161 novelizovala smernicu 2005/29/ES a smernicu 2011/83/EÚ, odôvodnenie goldplatingu sa preto uvádza priamo pri novelizovaných smerniciach.

8.Preskúmanie účelnosti

Európska komisia najneskôr do 12. júna 2024 preskúma uplatňovanie smernice (EÚ) 2019/770 a smernice (EÚ) 2019/771. Európska komisia uplatňovanie smernice (EÚ) 2019/2161 preskúma najneskôr do 24. mája 2024. V pravidelných intervaloch dochádza k preskúmaniu aj ostatných smerníc a nariadení EÚ, ktoré tvoria východisko pre návrh zákona. Preskúmanie účelnosti národnej úpravy bude prebiehať paralelne s preskúmavaním účelnosti regulácie EÚ.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Príloha č. 1

7

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Identifikované vplyvy v rámci ich analýz indikujú prevládajúce pozitívne vplyvy návrhu zákona. Návrh zákona bude mať tak pozitívne ako i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na sociálne prostredie. Predpokladajú sa negatívne vplyvy návrhu na rozpočet verenej správy. Ostatné oblasti návrh zákona neovplyvní.

Výhradne pozitívne sociálne vplyvy návrhu zákona vyplývajú z predpokladu, že vypustenie povinností a zakázaného správania obchodníka, ktoré obsahovala predošlá právna úprava, nebude mať za následok negatívne vplyvy na prístup spotrebiteľov k zdrojom, právam, tovarom a službám.

K vypusteniu povinnosti obchodníka vydať spotrebiteľovi doklad o vybavení reklamácie dochádza z dôvodu, že ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy neboli žiadne práva spotrebiteľa naviazané priamo na existenciu alebo vydanie tohto dokumentu. Vypustením tejto povinnosti tak nedochádza k reálnemu ani formálnemu obmedzeniu práv spotrebiteľov alebo prístupu k nim. V prípade vrátenia peňazí pri odstúpení od zmluvy musí byť spotrebiteľovi z elektronickej registračnej pokladnice vydaný doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii. V prípade opravy veci nie je potrebné žiadne potvrdenie alebo doklad, rovnako ako pri výmene veci. V prípade zamietnutia reklamácie sa uplatní nové znenie § 622 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „ak predávajúci odmietne zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi kupujúcemu.“ Spotrebiteľ tak v prípade odmietnutia vždy dostane potvrdenie, že obchodník odmietol vybaviť jeho reklamáciu. Z uvedených dôvodov nepredpokladáme negatívne sociálne vplyvy v súvislosti s vypustením tejto povinnosti obchodníka. Zároveň návrh zákona nevylučuje dohodu s predávajúcim o vydaní dokladu o vybavení reklamácie.

Vypustenie výslovného zákazu ukladať spotrebiteľom povinnosti bez právneho dôvodu by nemalo viesť k negatívnym vplyvom na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, nakoľko ide o zákaz, ktorý bol v predošlej právnej úprave veľmi široko definovaný a mohol viesť až k výkladom, ktoré nezodpovedali potrebám a očakávaniam aplikačnej praxe. Ostáva zachovaná úprava neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík a zákazu diskriminácie, ktorá zabezpečuje, že obchodníci nebudú ukladať spotrebiteľom povinnosti bez právneho dôvodu, avšak s jasnejšími mantinelmi pre obchodníkov aj spotrebiteľov. Cieľom tejto zmeny je docieliť vyššiu právnu istotu subjektov, pričom nedochádza k ohrozeniu základných práv spotrebiteľov. Vypustenie tejto povinnosti však potvrdzuje zachovanie určitého stupňa zmluvnej voľnosti aj v spotrebiteľských vzťahoch.

Takisto sa neočakáva, že by vypustenie zákazu odmietnuť predať spotrebiteľovi vystavený výrobok viedlo k zvýšenej diskriminácii spotrebiteľov alebo reálne obmedzilo prístup spotrebiteľov k tovarom. Je potrebné vychádzať z premisy, že primárnym cieľom obchodníkov je dosiahnuť zisk, a teda predaj skladového tovaru je ich záujmom. Zohľadniť by sa mali opodstatnené dôvody pre odmietnutie predaja konkrétneho vystaveného tovaru. Potrebné je však zabrániť tomu, aby obchodníci rozhodovali o predaji tovaru konkrétnemu spotrebiteľovi podľa faktorov, ktoré môžu byť diskriminačné. Zákaz diskriminácie ponecháva aj návrh zákona v § 4 ods. 1 písm. h). Obchodník napríklad bude môcť na marketingové účely vystaviť konkrétny kus tovaru, ktorý nebude predávať, avšak v rámci dodržania zákazu diskriminácie nemôže tento tovar ponúkať na predaj žiadnemu spotrebiteľovi. Vypustením tejto povinnosti nie sú dotknuté ani ustanovenia o klamlivom konaní. Spotrebitelia ostávajú cez inštitút

Príloha č. 1

8

nekalých obchodných praktík naďalej chránení pred klamlivým konaním spočívajúcom v nalákaní na predaj tovaru, ktorý v skutočnosti obchodník nepredáva, s cieľom ovplyvniť spotrebiteľov k nákupu iného tovaru.

Vypustenie povinnosti obchodníka vypracovať a predložiť spotrebiteľovi odborné posúdenie podľa názoru predkladateľa nebude zakladať negatívny vplyv na prístup spotrebiteľov k zdrojom, právam, tovarom a službám. Právna úprava odborných posúdení podľa súčasného § 18 a § 18a zákona č. 250/2007 Z. z. a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa v aplikačnej praxi nepreukázala ako efektívny nástroj na zabezpečenie nezávislého a nestranného posúdenia vady. Odborné posúdenia mali často len formálny charakter, neboli vyhotovované nezávislou osobou a v mnohých prípadoch neposkytovali reálny obraz o stave tovaru a o posudzovanej vade.

Negatívne sociálne vplyvy neboli identifikované ani v súvislosti so zavedením osobitnej úpravy povinností obchodníka pri zmluve uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súlade s čl. 3 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení, a to s ohľadom na limitovaný rozsah pôsobnosti predmetného ustanovenia, vymedzený okruh vylúčených povinností a súvisiacu predzmluvnú informačnú povinnosť obchodníka.

V súvislosti s návrhom zákona boli identifikované negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona evokuje aj možné pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy v nadväznosti na úpravu poplatku za začatie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov – maximálny poplatok sa z aktuálnych 5 eur mení na 10 % hodnoty predmetu sporu, najviac však 20 eur vrátane DPH. Poplatok môžu požadovať všetky subjekty alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, teda aj orgány alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (t. j. štátne orgány SOI, ÚREKPS a ÚRSO). Aktuálne nemajú orgány alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov zavedený žiadny poplatok za začatie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a jeho zavedenie toho času ani neavizujú. V prípade orgánov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov by bolo aj v prípade zavedenia poplatkovej povinnosti potrebné trvať na požiadavke na viaceré výnimky (napr. pre určité skupiny spotrebiteľov, osoby s nižším príjmom, zraniteľných spotrebiteľov a pod.), aby sa zabezpečila dostupnosť systému alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov pre všetky skupiny spotrebiteľov. Ostatné zmeny v povinnostiach subjektov/orgánov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov sú zmeny technické, spresnenia na základe skúseností z aplikačnej praxe a pod., s ktorými nie sú spojené vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Nová povinnosť vyplývajúca z návrhu zákona pre MH SR týkajúca sa vedenia zoznamu subjektov oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy nie je spojená s vplyvmi na rozpočet verejnej správy. Ide o povinnosť blízku výkonu aktuálnych úloh MH SR na úseku ochrany spotrebiteľa, ktorá si nevyžaduje dodatočné zdroje.

11.Kontakt na spracovateľa

Mgr. Ivana Pavlovská (pavlovska@mhsr.sk), poverená zastupovaním generálnej riaditeľky sekcie ochrany spotrebiteľa a trhového dohľadu MH SR, 02/4854 2514

JUDr. Zuzana Kvetková (zuzana.kvetkova@mhsr.sk), odbor ochrany spotrebiteľa MH SR, 02/4854 7290

12.Zdroje

1.štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE

2.register účtovných závierok

3.údaje od Slovenskej obchodnej inšpekcie

4.kalkulačka nákladov regulácie

5.expertný odhad

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 282/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Príloha č. 1

9

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada presunúť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie body 7, 8 a 9 z časti 3.4 „Iné vplyvy“ do časti 3.1 a tým pádom aj do Kalkulačky nákladov. Zároveň Komisia žiada využiť modelový príklad napr. na 1000 subjektov.

Spomínané body predstavujú náklady, ktoré podľa správnosti patria do časti 3.1. „Náklady regulácie“. Zároveň v prípade, že nie je možné určiť počet dotknutých subjektov, je možné použiť modelový príklad.

Komisia odporúča v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie pri opatreniach č. 1 a 7 prehodnotiť počet dotknutých subjektov.

Podľa článku publikovaného v júni 2021 na trend.sk bol celkový počet e-shopov na Slovensku koncom roka 2020 na úrovni 14 300. Zdroj:

Slovenský e-commerce nezastaviteľne rastie. | TREND

Komisia odporúča v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatreniach č. 2 až 5, prehodnotiť frekvenciu plnenia povinnosti z nepravidelne/jednorazovo na častejšiu.

Vyhodnotenie:

Pripomienka týkajúca sa presunu bodov 7, 8 a 9 z časti 3.4 „Iné vplyvy“ do časti 3.1. a tým pádom aj do Kalkulačky nákladov bola akceptovaná. Predkladateľ sa v tejto súvislosti rozhodol nevyužiť modelový príklad na navrhovaných 1000 subjektoch, a to z dôvodu, že predkladateľ má za to, že uvedené číslo nezodpovedá reálnemu počtu dotknutých subjektov a použitie tohto modelového príkladu by skreslilo výsledné dáta. Namiesto uvedeného modelového príkladu sa predkladateľ rozhodol využiť expertný odhad založený na dátach bližšie špecifikovaných pre konkrétne kvantifikácie v bodoch 8, 9 a 10 v časti 3.1.2 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov, ktoré sa podľa predkladateľa väčšmi približujú reálnemu počtu dotknutých subjektov, a tým prispievajú k vytvoreniu vernejšieho obrazu o vplyve príslušných regulácií na podnikateľské prostredie.

Predkladateľ akceptoval odporúčanie prehodnotiť počet dotknutých subjektov pri opatreniach č. 1 a 7 a využil pri kvantifikácii navrhovaný počet 14 300 subjektov.

Predkladateľ akceptoval odporúčanie Komisie prehodnotiť frekvenciu plnenia povinností vyplývajúcich z príslušných regulácií v časti 3.1.2 pri opatreniach č. 2 až 5 z nepravidelne/jednorazovo na častejšie, konkrétne sa predkladateľ rozhodol zvýšiť uvedenú frekvenciu na raz ročne.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov, ako aj v dôvodovej správe sa uvádza, že predmetný návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy. S uvedeným konštatovaním sa Komisia nestotožňuje, nakoľko napr. navrhované úpravy v oblasti alternatívneho riešenia sporov (informačné a evidenčné povinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov, právo subjektu alternatívneho riešenia sporov požadovať za vedenie sporu od spotrebiteľa primeraný poplatok), zmeny v oblasti sankčných ustanovení a povinnosť MH SR viesť zoznam osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy môžu zakladať vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Vzhľadom na uvedené je potrebné v celom materiáli upraviť vykazovanie vplyvov predmetného návrhu zákona na rozpočet verejnej správy. Súčasne podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj podľa platnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, v ktorej predkladateľ kvantifikuje vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy na bežný rok a na tri nasledujúce rozpočtové roky spolu s uvedením návrhov na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku

Príloha č. 1

10

príjmov. Pokiaľ takáto kvantifikácia nie je možná, Komisia žiada v časti 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov uviesť zdôvodnenie.

Pre informáciu Komisia uvádza, že v prípade žiadnych vplyvov materiálu na rozpočet verejnej správy sa rozpočtová zabezpečenosť identifikovaného negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy neoznačuje.

Vyhodnotenie:

Predkladateľ prehodnotil vplyvy, ktoré návrh zákona zakladá na rozpočet verejnej správy. Predkladateľ identifikoval negatívne vplyvy súvisiace s návrhom ustanovení o výkone dohľadu a sankciách, ktoré sú zachytené v doplnenej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Predkladateľ má za to, že ostatné časti návrhu zákona nebudú zakladať vplyvy na verejný rozpočet, čo premietol aj do časti 10 tejto doložky.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia nesúhlasí s tým, že „Návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. V rámci návrhu zákona sa vedú elektronické zoznamy /subjektov alternatívneho riešenia sporov, osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy/, zverejňujú informácie na webových sídlach alebo zasielajú elektronické žiadosti. Všetko vymenované predstavuje pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a preto je nutné uvedené premietnuť do doložky a analýzy vplyvov.

Vyhodnotenie:

V prípade zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov a zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy ide o jednoduché dokumenty, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva, pričom komunikácia s dotknutými subjektmi v týchto veciach prebieha prostredníctvom e-mailovej komunikácie, bez použitia informačného systému a osobitných formulárov. Z vedenia týchto zoznamov a zo zavedenia zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy nevznikajú žiadne výdavky ani potreba finančných investícií. Vzhľadom na tieto skutočnosti príslušný gestor dospel pri konzultáciách s predkladateľom návrhu zákona k záveru, že ide o nepatrné vplyvy na informatizáciu a nie je potrebné posudzovať tieto vplyvy a vyhodnocovať ich v rámci analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

V súvislosti s pripomienkou týkajúcou sa elektronických žiadostí ide o legislatívno-technickú úpravu, kedy v návrhu zákona bude upravená možnosť strán sporu komunikovať so štátnymi orgánmi aj prostredníctvom elektronickej schránky podľa zákona o e-governmente. Ide teda o formálne zosúladenie znenia právnej úpravy s faktickým stavom, keďže na základe iných právnych predpisov už táto možnosť, resp. povinnosť existuje a je využívaná. Vzhľadom na tieto skutočnosti príslušný gestor dospel pri konzultáciách s predkladateľom návrhu zákona k záveru, že táto legislatívno-technická zmena nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

K sociálnym vplyvom

Komisia zásadne žiada predkladateľa, aby v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov identifikoval v doložke vybraných vplyvov v bode 9. aj negatívne sociálne vplyvy. Negatívne sociálne vplyvy je potrebné zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov v bode 4.2 – prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám za nasledujúce štyri opatrenia navrhnuté predkladateľom:

-vypustenie povinnosti obchodníka vydať spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí reklamácie,

-vypustenie povinnosti obchodníka vydať spotrebiteľovi doklad o vybavení reklamácie,

-vypustenie zákazu ukladať spotrebiteľom povinnosti bez právneho dôvodu,

-vypustenie zákazu odmietnuť predať spotrebiteľovi vystavený výrobok.

Odôvodnenie: Predkladateľ identifikoval sociálne vplyvy predloženého materiálu v bode 9. doložky

vybraných vplyvov len ako pozitívne sociálne vplyvy a neidentifikoval žiadne negatívne sociálne vplyvy. Všetky vyššie uvedené opatrenia zhodnotil predkladateľ v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie ako opatrenia s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie. Z obsahu opatrení je

Príloha č. 1

11

však zrejmé, že všetky idú na úkor spotrebiteľov a preto majú, resp. môžu mať negatívne sociálne vplyvy. V prípade, ak predkladateľ zastáva názor, že uvedené opatrenia nebudú mať negatívny sociálny vplyv, žiadame predkladateľa, aby v doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky bližšie odôvodnil názor jednotlivo pre všetky štyri opatrenia, prečo k negatívnym sociálnym vplyvom nedochádza.

Je potrebné, aby predkladateľ presunul text (prvé tri odstavce) týkajúce sa modernizácie právnej úpravy ochrany spotrebiteľa pre digitálnu ekonomiku z časti 4.1.1 analýzy sociálnych vplyvov do časti 4.2 analýzy sociálnych vplyvov.

Odôvodnenie: Ako uvádza predkladateľ, výsledným vplyvom tejto novej právnej regulácie by mala

byť lepšia právna istota pri digitálnych produktoch, digitálnych službách a tovaroch s digitálnymi prvkami, ako aj lepšia prehľadnosť práv na online trhoch. Tento typ opatrení nezakladá priame finančné vplyvy na hospodárenie domácností, ale týka sa zlepšenia práv domácností – spotrebiteľov, a preto sa hodnotí v časti 4.2 analýzy sociálnych vplyvov, ktorá sa týka prístupu k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Komisia odporúča predkladateľovi, aby v časti 4.2 analýzy sociálnych vplyvov zhodnotil aj opatrenie, ktorým je predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy uzavretej pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou zo 14 na 30 dní. Zároveň Komisia odporúča predkladateľovi, aby sa snažil bližšie konkretizovať hodnotenie sociálnych vplyvov časti 4.1 a 4.2 analýzy sociálnych vplyvov o hodnotenie konkrétnych opatrení.

Odôvodnenie: Uvedené opatrenie má jednoznačne pozitívny sociálny vplyv, pretože zlepšuje právo

spotrebiteľov na odstúpenie od uzavretej zmluvy s obchodníkom. Potreba bližšej konkretizácie opatrení v hodnotení sociálnych vplyvov vyplýva z faktu, že predkladateľ v častiach 4.1 a 4.2 analýzy sociálnych vplyvov väčšinou uvádza všeobecné opisy zámerov a cieľov navrhnutej právnej úpravy a nehodnotí konkrétne opatrenia, ako napríklad uvedené predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy zo 14 na 30 dní.

Vyhodnotenie:

V bode 10. Poznámky tejto doložky vybraných vplyvov pridal predkladateľ návrhu zákona bližšie odôvodnenie názoru jednotlivo pre všetky štyri spomínané opatrenia, prečo k negatívnym sociálnym vplyvom nedochádza. Pripomienky 2 a 3 týkajúce sa systematiky a presunutia časti textu, ako aj bližšie rozpracovania jednotlivých opatrení boli akceptované a zapracované.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 011 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Do bodu 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov považuje Komisia za potrebné doplniť (ako je uvedené aj v ostatných obdobných prípadoch), prečo predložený návrh zákona zakladá výhradne pozitívne sociálne vplyvy, a to aj napriek návrhu na vypustenie povinnosti obchodníka vypracovať a predložiť odborné posúdenie a návrhu na zavedenie oslobodenia od určitých povinností pri zmluve uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov. V prípade, že uvedené návrhy opatrení zakladajú negatívne sociálne vplyvy, je potrebné tieto označiť v bode 9. doložky vybraných vplyvov a vyhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov.

Vyhodnotenie:

V bode 10. Poznámky tejto doložky vybraných vplyvov predkladateľ odôvodnil, prečo v prípade uvedených návrhov opatrení neidentifikoval negatívne sociálne vplyvy.

K sociálnym vplyvom

Príloha č. 1

12

V analýze sociálnych vplyvov odporúča Komisia doplniť do bodu 4. 2 hodnotenie pozitívneho vplyvu návrhu na zverejňovanie porovnania cien palív čerpacími stanicami.

V analýze sociálnych vplyvov je potrebné text týkajúci sa definície „zraniteľný spotrebiteľ“ zosúladiť s príslušným legislatívnym znením (uvedeným vo vlastnom materiáli).

Vyhodnotenie:

Predkladateľ doplnil do bodu 4. 2 analýzy sociálnych vplyvov pozitívny vplyv návrhu pokiaľ ide o zverejňovanie porovnania cien palív čerpacími stanicami a zosúladil vymedzenie kategórie zraniteľných spotrebiteľov s legislatívnym textom.