Orgán dohľadu môže dobrovoľné opatrenie neprijať a ďalej realizovať výkon dohľadu a začať správne konanie, ktorého výsledkom bude uloženie sankcie. Orgán dohľadu však môže k vyhláseniu uplatniť výhrady, ktoré dohliadanej osobe oznámi, pričom tá môže vyhlásenie modifikovať, dopracovať, spresniť a opätovne predložiť orgánu dohľadu. Tento postup sa môže opakovať aj niekoľkokrát, avšak nesmie to smerovať k zneužívaniu tohto inštitútu.
Zabezpečuje sa tiež zverejňovanie dobrovoľných opatrení v zmysle čl. 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení. Zverejňuje sa len informácia o dobrovoľnom opatrení, ktoré orgán dohľadu prijal (v tých prípadoch, kedy dobrovoľné opatrenie nebude prijaté, sa začne správne konanie a uverejní sa až prípadné rozhodnutie o uložení sankcie), a to po tom, čo sa dohliadanej osobe oznámi, že dobrovoľné opatrenie spĺňa požiadavky podľa zákona a vec sa odkladá [podľa § 38 ods. 1 písm. c) v spojení s odsekom 5 návrhu zákona]. Informácia ostáva uverejnená do preukázania splnenia dobrovoľného opatrenia (ak by dohliadaná osoba nepreukázala jeho splnenie v lehote, informácia ostáva zverejnená až do momentu dodatočného preukázania), resp. ak by jeho splnenie nepreukázala vôbec alebo riadne, príp. orgán dohľadu zistí, že dobrovoľné opatrenie nesplnila, zverejnenú informáciu odstráni z webu až po uložení sankcie podľa § 36 ods. 1 písm. b) návrhu zákona. Týmto sa zabezpečuje transparentnosť plnenia dobrovoľných opatrení. Ak by nastala situácia, že by predmetom vyhlásenia bol už realizovaný záväzok, ktorého splnenie by dohliadaná osoba preukázala súbežne s doručením vyhlásenia orgánu dohľadu, informácia sa nezverejní, keďže moment preukázania by nastal skôr ako moment oznámenia výsledku vyhodnotenia vyhlásenia dohliadanej osobe.
Návrh zákona ustanovuje aj minimálne obsahové náležitosti zverejňovanej informácie, z ktorej by malo byť zrejmé, aká dohliadaná osoba prijala dobrovoľné opatrenie za porušenie akej povinnosti, akú nápravu vykoná v prospech spotrebiteľov (napr. vymení výrobok za nový, vráti peniaze, vyplatí vzniknú škodu...), v akom rozsahu vyhlásila, že ju vykoná (napr. všetkým spotrebiteľom, s ktorými uzavrel zmluvu v čase od – do), v akej lehote a dokedy preukáže orgánu dohľadu, že dobrovoľné opatrenie splnila.
Orgán dohľadu by ani pri dobrovoľnom opatrení nemal substituovať úlohu súdu, nemal by napríklad autoritatívne určovať rozsah spôsobenej škody, existenciu či oprávnenosť nároku spotrebiteľa a pod. Orgán dohľadu má posúdiť len splnenie tých kritérií, ktoré uvádza návrh zákona, teda či dohliadaná osoba aspoň dodatočne prijme svoje záväzky, vykoná nápravu, a tým sa naplnia preventívne a výchovné účinky pôsobenia na dohliadanú osobu, pričom zároveň spotrebitelia dosiahnu nápravu. Ak by dobrovoľným opatrením nedošlo k uspokojeniu celého nároku spotrebiteľa, nemá to vplyv na právo spotrebiteľa dosiahnuť uspokojenie celého nároku, a to využitím foriem mimosúdneho riešenia sporov alebo súdnou cestou. Spotrebitelia, voči ktorým dobrovoľné opatrenie smeruje, ho nie sú povinní prijať, to by však nemalo byť automaticky pripisované na ťarchu dohliadanej osoby pri preukazovaní splnenia dobrovoľného opatrenia.
K § 36
Podľa návrhu zákona môže orgán dohľadu uložiť dohliadanej osobe dodatočné povinnosti, a to predbežným opatrením a opatrením o blokovaní. Ich nesplnenie má predstavovať iný správny delikt postihnuteľný pokutou. Je potrebné zdôrazniť, že súbeh uloženia pokuty za nesplnenie opatrenia o blokovaní a náhradného splnenia povinnosti nie je možný.
V prípade, že dôjde k odloženiu veci na základe dobrovoľného opatrenia, ktoré dohliadaná osoba nakoniec nesplní, nepreukáže jeho splnenie alebo preukáže nepravdivými dôkazmi,