DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona sa predkladá v súlade s odporúčaním vyplývajúcim zo Správy Európskej komisie o stave právneho štátu 2022 s ohľadom na potrebu zabezpečiť redakčnú nezávislosť RTVS z finančného hľadiska.

Verejnoprávne médiá majú na mediálnom trhu svoje nezastupiteľné miesto, keďže predstavujú systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti spočívajúcej v širokom prístupe verejnosti k nestranným a objektívnym informáciám, kultúre a vzdelávaniu. Nezávislosť verejnoprávneho vysielania vo významnej miere prispieva k tvorbe univerzálnych a rozmanitých obsahov, pripravovaných na základe redakčnej nezávislosti a s pocitom spoločenskej (verejnej) zodpovednosti, ktoré sa pretavujú do formovania verejnej mienky.

Správa Európskej komisie o stave právneho štátu 2022 v Kapitole o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku odporúča Slovenskej republike v oblasti mediálnej politiky, aby „posilnilo pravidlá a mechanizmy na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s prihliadnutím na európske štandardy týkajúce sa verejnoprávnych médií.“ Ide o jedno z dvoch opatrení v oblasti médií (celkovo je pritom odporúčaní v oblasti právneho štátu len šesť).

Už aj doterajšie financovanie RTVS (kombinácia rokmi nevalorizovaných tzv. koncesionárskych poplatkov, resp. úhrad a zvyšovanie závislosti od dotovania zo štátneho rozpočtu) činilo riziko pre mediálnu slobodu a pluralitu vysokým (a tým aj pre úroveň právneho štátu). Toto riziko sa zrušením úhrad ešte viac zvýraznilo, keďže sa nezaručila predovšetkým finančná nezávislosť RTVS, pokiaľ ide o primeranosť financovania, ani sa neeliminovalo riziko politických zásahov vlády do financovania RTVS pri naviazaní na štátny rozpočet bez ďalších bŕzd a protiváh.

Jedným z nevyhnutných legislatívnych nástrojov na zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií je preto eliminovanie vplyvu štátu na ich rozpočet prostredníctvom každoročných rokovaní o rozpočte a zabezpečenie dostatočného, stabilného a najmä predvídateľného financovania umožňujúceho viacročné plánovanie a konkurencieschopné výsledky.

K prijímaniu efektívnych záruk nezávislého fungovania verejnoprávnych médií a zabezpečeniu podmienok poskytovania kvalitných a nestranných mediálnych výstupov podnecuje členské štáty aj samotná Európska únia. Aj podľa Rady Európy je náležité financovanie verejnoprávnych médií jedným z kľúčových kritérií zdôrazňovaných v mnohých jej odporúčaniach, najmä v Odporúčaní CM/Rec (2012)1 Výboru ministrov členským štátom o správe verejnoprávnych médií, v ktorom sa uvádza, že: „(....) úloha štátu pri určovaní spôsobu a úrovne financovania je naďalej nevyhnutná. (....) zároveň je však nevyhnutné, aby (....) bola výška poskytovaného financovania primeraná s cieľom umožniť verejnoprávnym

médiám plniť svoje stanovené úlohy a záväzky. Uvedené zahŕňa aj garanciu zabezpečenia do budúcnosti s cieľom umožniť náležité plánovanie. V rámci procesu rozhodovania o výške financovania verejnoprávnych médií je potrebné prihliadať na to, aby týmto v žiadnom prípade nebola ohrozená ich redakčná nezávislosť.“

Právomoc členských štátov vymedziť verejné poslanie verejnoprávnych médií a záväzok zabezpečiť im adekvátne financovanie je uznané aj v rámci Amsterdamského protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii. Ten o. i. zdôrazňuje, že verejnoprávne médiá zohrávajú v spoločnosti dôležitú sociálnu, kultúrnu a demokratickú úlohu a tiež kľúčové postavenie pri zachovávaní a udržiavaní plurality médií.

Zákonom zo 17. februára 2023, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 1. júla 2023 k zrušeniu jedného z hlavných zdrojov financovania Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „RTVS“), a to úhrad za služby verejnosti poskytované v oblasti vysielania RTVS (ďalej aj „úhrada“). Inštitút úhrad, ktoré boli uhrádzané verejnosťou, bol nahradený tzv. nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu určeným na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti RTVS, ktorý by mal reflektovať priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom SR a meranú indexom spotrebiteľských cien. Popri nárokovateľnom príspevku zostalo zachované financovanie RTVS prostredníctvom tzv. zmluvy so štátom, ktorá sa uzatvára medzi RTVS a Ministerstvom kultúry SR na obdobie 5 rokov s cieľom poskytnúť finančný príspevok na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov a na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia. Takýto model financovania RTVS kombinujúci viac zdrojov financovania, ktoré sú v konečnom dôsledku všetky napojené na štátny rozpočet, je naďalej nepredvídateľný a nesystematický a nespĺňa európske ani medzinárodné štandardy kladené na požadované modely financovania verejnoprávnych médií.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmena spôsobu financovania RTVS, ktorá zabezpečí zvýšenie nezávislosti a stability financovania tejto verejnoprávnej inštitúcie ako aj zvýšenie jej príjmov, ktoré umožní efektívne a kvalitné napĺňanie jej zákonných povinností. Stanovený cieľ sa má dosiahnuť naviazaním nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý je účelovo určený na zabezpečenie hlavnej činnosti RTVS, na zákonom stanovený podiel na hrubom domácom produkte.

Výška nárokovateľného príspevku na činnosť RTVS formou odštepu z hrubého domáceho produktu sa navrhuje stanoviť tak, aby mala RTVS v roku 2024 garantovanú výšku príjmu z nárokovateľného príspevku v sume 160 mil. eur (0,15% HDP). V roku 2023 je financovanie RTVS pokryté z viacerých zdrojov (úhrady v 1. polroku a nárokovateľný príspevok v 2. polroku, dotácia zo zmluvy so štátom, dotácia na kompenzáciu časti výpadku úhrad, príjmy z reklamy a iné príjmy, zostatky/úspory z predchádzajúcich rokov), z ktorých sú kryté výdavky v celkovej ročnej sume 143,3 mil. eur (bežné výdavky a kapitálové výdavky bez eurofondov). Táto výška však nestačí na efektívne a kvalitné napĺňanie zákonných povinností, keďže vo financovaní RTVS existuje dlhodobo neriešený nesúlad medzi rozsahom a kvalitou služieb, ktorú štát požaduje a objemom financií, ktoré sú RTVS každoročne poskytované.

Od roku 2003 neboli navyšované nominálne úhrady, ktoré tvorili primárny zdroj financií pre RTVS, pričom za dané obdobie sa cenová hladina výrazne navýšila. Znamená to, že v danom období sa síce nároky na služby poskytované RTVS neznížili, ale reálna hodnota

peňazí, ktoré RTVS vyberá priamo od občanov na financovanie týchto služieb sa výrazne znížila. Čiastočne sa tento nesúlad riešil navyšovaním podielu štátneho príspevku pre RTVS na základe ad-hoc negociácií so štátom, čo však výrazne znižovalo a znižuje finančnú nezávislosť a stabilitu RTVS. Na udržateľné financovanie RTVS tak, aby si mohla plniť všetky svoje zákonné povinnosti, potrebuje RTVS minimálne 160 mil. eur ročne (0,15% HDP), v optimálnom variante 200 mil. eur ročne (0,19% HDP).

Predkladaným návrhom zákona sa modifikuje systém financovania verejnoprávneho vysielateľa takým spôsobom, že sa rušia oba doterajšie hlavné zdroje financovania, ktorými boli úhrady a finančný príspevok poskytnutý RTVS zo štátneho rozpočtu na základe tzv. zmluvy so štátom. Navrhuje sa zaviesť ako hlavný zdroj financovania RTVS tzv. nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na zabezpečenie hlavnej činnosti RTVS. Navrhuje sa, aby sa výška nárokovateľného príspevku odvíjala od hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za predchádzajúce posudzované obdobie.

Percentuálne určenie výšky nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu reflektuje požiadavky RTVS na kvalitné a nezávislé plnenie jej zákonom stanovenej hlavnej činnosti, garantuje jej konkurencieschopnosť na mediálnom trhu a poskytuje priestor pre digitálne a technologické inovácie, ako aj odstránenie investičného a technologického dlhu a primeraný rozvoj verejnej služby s ohľadom na pluralitu mediálnych výstupov a potrieb rôznych skupín obyvateľov.

Návrh zákona zároveň rozširuje okruh hlavnej činnosti RTVS o vytváranie podmienok pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu s ohľadom na zameranie verejnoprávneho vysielateľa a tiež zosúlaďuje niektoré pojmy s novou právnou úpravou v oblasti mediálnych služieb.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, žiadne vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Február 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Marec 2023

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Apríl 2023

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Uznesením Národnej rady SR č. 2046 zo dňa 17. 2. 2023 bolo schválené zrušenie úhrady za služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (od 1. júla 2023) a zavedenie nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý nahrádza výpadok úhrad za služby verejnosti.

Nahradenie úhrad za služby verejnosti nárokovateľným príspevkom nerieši dlhodobý problém nesystematického financovania RTVS. RTVS sa doteraz financovala (okrem vlastných príjmov) kombináciou úhrad za služby verejnosti a príspevku zo štátneho rozpočtu stanoveného v zmluve so štátom na príslušný rozpočtový rok, pričom nesúlad medzi rozpočtovanými prostriedkami a rozpočtovými potrebami RTVS spôsoboval potrebu dofinancovania navyšovaním podielu štátneho príspevku pre RTVS na základe ad-hoc negociácií so štátom, čo však výrazne znižovalo finančnú nezávislosť a stabilitu RTVS.

Existujúci model financovania RTVS kombinujúci viac zdrojov financovania, ktoré sú v konečnom dôsledku všetky napojené na štátny rozpočet, je naďalej nepredvídateľný a nesystematický a nespĺňa európske ani medzinárodné štandardy kladené na požadované modely financovania verejnoprávnych médií.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu zákona je zvýšiť finančnú stabilitu a nezávislosť RTVS zavedením nového spôsobu financovania založeného na automatickom poskytnutí príspevku zo štátneho rozpočtu podľa stanoveného podielu z vyprodukovaného hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, ktorý nebude podliehať politickým a negociačným tlakom.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

RTVS

VPS

Podnikatelia v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Na dosiahnutie udržateľného a systematického financovania RTVS boli posudzované dva modely. Prvou alternatívou bolo priame financovanie používateľmi prostredníctvom zvýšenia sadzby úhrad za služby verejnosti. Táto alternatíva bola na základe uznesenia Národnej rady SR č. 2046 zo dňa 17. 2. 2023 zamietnutá.

Druhou alternatívou bolo financovanie zo štátneho rozpočtu takým spôsobom, ktorý by bol systematický, politicky nezávislý, zohľadňoval stav ekonomiky a umožnil RTVS dlhodobé finančné plánovanie. Naviazanie finančného príspevku pre RTVS na HDP bolo zvolené ako najvhodnejší model spĺňajúci vyššie uvedené charakteristiky.

Pri výške nárokovateľného príspevku na činnosť RTVS formou odštepu z HDP boli zvažované dva varianty:

- minimálny variant tak, aby mala RTVS v roku 2024 garantovanú výšku príjmu z nárokovateľného príspevku v sume 160 mil. € (0,15% HDP)

- optimálny variant, ktorý by obsahoval aj výraznejšie navýšenie tvorby nových programov, predstavujúci nárokovateľný príspevok v sume 200 mil. € (0,19% HDP).

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Neprijatím navrhovanej úpravy by nebola odstránená nesystematickosť financovania RTVS, ktorej dôsledkom je finančná nestabilita RTVS a riziko politických tlakov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

K preskúmaniu účelnosti dôjde v roku 2025. Požadovaným kritériom je, aby od prijatia úpravy nebolo vykonané žiadne mimoriadne rozpočtové alebo legislatívne opatrenie na dofinancovanie RTVS.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia

s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Ivana Maláková

odbor mediálneho práva a audiovízie

Ministerstvo kultúry SR

e-mail:

ivana.malakova@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Makroekonomická prognóza MF SR, február 2023

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 532/2010 Z. Z. O ROZHLASE A TELEVÍZII SLOVENSKA A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA DOPĹŇA ZÁKON Č. 357/2015 Z. Z. O FINANČNEJ KONTROLE A AUDITE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predložilo dňa 22. marca 2023 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. Vybrané vplyvy materiálu označiť „nie“ pri mechanizme znižovania byrokracie a nákladov.

Odôvodnenie: V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je

potrebné v Doložke vybraných vplyvov vyznačiť, že sa mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov v tomto prípade neuplatňuje. Mechanizmus sa uplatňuje v prípade, ak predkladateľ identifikoval vplyv na podnikateľské prostredie a tento vplyv sa týka nákladov podnikateľského prostredia ( časť 3.1. Náklady regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.)

Vyhodnotenie MK SR:

-akceptovaná pripomienka

Doložka vybraných vplyvov bola upravená v zmysle pripomienky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4 doplniť kvalitatívny popis pozitívneho a negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Zvýšením rozpočtu RTVS sa zabezpečuje kvalitné poskytovanie

zákonom stanovenej hlavnej činnosti a poskytuje priestor pre digitálne a technologické inovácie, ako aj odstránenie investičného a technologického dlhu a rozvoj verejnej služby, čo bude mať za následok pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, hlavne na dodávateľský reťazec produktov a služieb v oblasti digitálnych technológií a inovácií ako aj tvorcov obsahu a na nich ďalších naviazaných podnikateľských subjektov.

Percentuálne určenie výšky nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu reflektuje požiadavky RTVS na kvalitné a nezávislé plnenie jej zákonom stanovenej hlavnej činnosti a garantuje jej konkurencieschopnosť na mediálnom trhu, čím vzniká negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti priamej konkurencie. Vzhľadom na navýšeniu rozpočtu RTVS v rozsahu desiatok miliónov eur budú konkurenčné spoločnosti (televízie) musieť vynaložiť zvýšené náklady na udržanie si konkurenčnej ponuky obsahu.

Vyhodnotenie MK SR:

-akceptovaná pripomienka

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola doplnená.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ pri zmene financovania uvažuje v roku 2024 s dvomi variantami s vplyvom:

1.variant: Optimálny – 0,19 % HDP – čo znamená vplyv cca 200 mil. eur

2.variant: Minimálny - 0,17 % HDP – čo znamená vplyv cca 180 mil. eur

Výšku nárokovateľného príspevku predkladateľ navrhuje stanoviť tak, aby mala RTVS v roku 2024 garantovanú výšku príjmu z nárokovateľného príspevku v sume 183 mil. eur (0,17 % HDP).

Štátny príspevok pre RTVS sa navrhuje v sume rovnajúcej sa 0,17 % z HDP vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje, najmenej však v sume nárokovateľného príspevku za predchádzajúci kalendárny rok.

Komisia žiada uviesť analytické odôvodnenie požadovaného rozpočtu na úrovni 0,17 % HDP. Z materiálu nie je zrejmé, ako predkladateľ definoval 0,17 % HDP. V porovnaní s poslednými dvoma rokmi ide o relatívne vysoké navýšenie voči skutočne čerpaným výdavkom (0,12 % HDP). Preto nie je možné vyhodnotiť, či ide o opodstatnenú požiadavku na základe čoho žiada Komisia analyticky preukázať potrebu financovania na úrovni 0,17 % HDP.

Vyhodnotenie MK SR:

-akceptovaná pripomienka

Analytické odôvodnenie požadovaného rozpočtu na úrovni 0,17 % HDP je uvedené v prílohe k dôvodovej správe. MF SR boli na základe rozporového konania predložené doplňujúce analytické podklady.

RTVS je verejnoprávna inštitúcia zriadená zo zákona, kde musí štát jasne určiť zákonom jej fungovanie a príslušný objem financií na zákonom daný rozsah jej činnosti. Komisia žiada preto určiť % HDP podľa skutočných výdavkov RTVS za posledné 2 roky – teda vo výške cca 120 mil. eur (teda 0,12 % HDP) na rok 2024. Komisia upozorňuje, že v opačnom prípade bude schválený limit verejných výdavkov na roky 2023-2025 prekročený.

Prepočet výšky nárokovateľného príspevku na jednotlivé rozpočtové roky na základe údajov makroekonomickej prognózy IFP z februára 2023:

v eur

2022

2023

2024

2025

HDP v b.c

107 767 818 582

117 615 242 720

126 215 836 708

134 869 503 343

Nárokovateľný príspevok

2024

2025

2026

2027

0,17 % HDP – návrh MK SR

183 205 292

199 945 913

214 566 922

229 278 156

0,12 % HDP – návrh ORA

129 321 382

141 138 291

151 459 004

161 843 404

rozdiel MK - MF SR

53 883 910

58 807 622

63 107 918

67 434 752

Vyhodnotenie MK SR:

-neakceptovaná pripomienka

Určenie percenta HDP podľa skutočných výdavkov RTVS za posledné dva roky by znamenalo zabezpečenie financovania RTVS na súčasnej úrovni. Financovanie v takejto výške však nepostačuje na efektívne a kvalitné napĺňanie zákonných povinností, keďže vo financovaní RTVS existuje dlhodobo neriešený nesúlad medzi rozsahom a kvalitou služieb, ktorú štát požaduje a objemom financií, ktoré sú RTVS každoročne poskytované. Od roku 2003 neboli navyšované nominálne úhrady za služby verejnosti, ktoré tvorili primárny zdroj financií pre RTVS, pričom za dané obdobie sa cenová hladina výrazne navýšila. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je zvýšenie nezávislosti a stability financovania, ako aj zabezpečenie takej výšky príjmov pre RTVS, ktoré umožnia efektívne a kvalitné napĺňanie jej zákonných povinností. Zníženie percenta HDP na hodnotu 0,12 by bolo v rozpore s uvedeným cieľom a preto pripomienku nie

je možné akceptovať.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. júna 2023. Príspevok na rok 2023 je zakotvený v § 27b ods. 3 v prechodných ustanoveniach. Suma nárokovateľného príspevku na rok 2023 je najmenej v sume 41,5 mil. eur a MF SR ho poskytne z kapitoly VPS v celej sume bezhotovostne na účet RTVS do 31. júla 2023. RTVS oznámi MF SR celkovú sumu finančných prostriedkov, ktoré jej majú byť v rozpočtovom roku 2024 poskytnuté formou kapitálových výdavkov do 31. júla 2023.

Podľa § 27b ods. 2 účinnosť zmluvy o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania na roky 2023 až 2027 uzatvorenej podľa ustanovenia § 21 v znení účinnom do 29. júna 2023 vrátane jej dodatku na rok 2023 skončí 31. decembra 2023. Príspevok zo štátneho rozpočtu určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov a na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia dohodnutý v týchto zmluvných dokumentoch na rok 2023 sa poskytuje v plnej výške.

Predkladateľ uvádza negatívny, čiastočne rozpočtovo zabezpečený vplyv. Nekrytý vplyv na rok 2024 predstavuje sumu 152,2 mil. eur, na rok 2025 sumu 168,9 mil. eur, na rok 2026 sumu 183,6 mil. eur a na rok 2027 sumu 198,3 mil. eur. V schválenom rozpočte na roky 2023-2025 sú rozpočtované výdavky na rok 2024 a 2025 v sume 31,0 mil. eur.

V rámci MPK žiadal MF SR doplniť vplyvy aj na rok 2023 do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Pripomienka bola akceptovaná. Predkladateľ doplnil do časti 2.1 Financovanie návrhu: „Financovanie štátneho príspevku pre RTVS v sume 72 500 000 eur sa navrhuje zo štátneho rozpočtu. Suma 31 000 000 je zahrnutá v štátnom rozpočte v kapitole MK SR na rok 2023. Financovanie nekrytého vplyvu v sume 41 500 000 eur sa navrhuje z kapitoly VPS.“. V tejto súvislosti upozorňuje Komisia, že aktuálne je podpísaná zmluva so štátom formou dodatku na rok 2023 v sume 23 mil. eur, ktoré sú určené za zabezpečenie služieb v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Zvyšná suma 8 mil. eur je určená na kompenzáciu výpadku časti úhrad za služby verejnosti, t. j. od 1. júla 2023 odpadne právny dôvod na vyplácanie kompenzácie, preto by mala byť táto suma pre rok 2023 primerane znížená. Predmetné zdroje v sume 4 mil. eur by mali byť využité na úhradu časti nárokovateľného príspevku. Uvedené skutočnosti žiada Komisia zohľadniť v analýze vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie MK SR:

-neakceptovaná pripomienka

Vzhľadom na skutočnosť, že pri určení výšky nárokovateľného príspevku na rok 2023 bola zohľadnená iba výška výberu úhrad za predchádzajúce obdobia, pričom kompenzácie za výpadok úhrad neboli brané do úvahy vôbec, pripomienku nie je možné akceptovať.

V zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy § 18, ods. 1, písmeno h) je MK SR ústredným orgánom pre médiá a audiovíziu, ktorý upravuje pôsobnosť a financovanie RTVS. Na základe vyššie uvedeného žiada Komisia upraviť návrh novely zákona, tak aby financovanie RTVS,

resp. poskytnutie nárokovateľného príspevku bolo zabezpečené výhradne z kapitoly MK SR, do ktorej pôsobnosti patrí RTVS ako verejnoprávne médium a nie z VPS, lebo na to neexistuje v kompetenčnom zákone právny základ. Na pripomienke naďalej MF SR trvá.

Vyhodnotenie MK SR:

-neakceptovaná pripomienka

Uvedené sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia čo najvyššej miery nezávislosti RTVS od výkonnej moci. RTVS je v zmysle zákona verejnoprávna inštitúcia, ktorá má byť nezávislá a preto sa obdobne, ako pri Rade pre mediálne služby - ktorá má status nezávislého regulátora v oblasti poskytovania mediálnych služieb, navrhuje financovanie z rozpočtovej kapitoly všeobecná pokladničná správa.

Z návrhu zákona sa vypúšťa § 20 ods. 1 písm. b) , t. j. inštitút zmluvy so štátom (MK SR). Výška nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu je stanovená zákonom, ako aj ostatné náležitosti, ako napríklad:

- nárokovateľný príspevok sa poskytuje formou bežného a kapitálového transferu,

- oznámenie o celkovej sume kapitálových výdavkov na nasledujúci kalendárny rok (do 31. marca ministerstvu financií),

- termín vyplatenia príspevku (do 31. januára bezhotovostne na účet v plnej sume).

Podľa § 21 ods. 8. sa na poskytnutie a použitie nárokovateľného príspevku vzťahuje zákon o rozpočtových pravidlách, okrem ustanovení §11 (provizórium), 12 (vojnový štátny rozpočet), 14 ods. 5 (podklady pre MF SR na zostavenie, realizáciu a monitorovanie rozpočtu) a 9 (limit verejných výdavkov), §17 (povolené prekročenie limitu výdavkov) a 18 (viazanie rozpočtových prostriedkov).

Komisia zásadne nesúhlasí s uvedením predmetných ustanovení, ktoré sa na hospodárenie RTVS s nárokovateľným príspevkom nevzťahujú.

Vyhodnotenie MK SR:

-akceptovaná pripomienka.

§ 21 ods. 8 bol z návrhu zákona vypustený.

Podľa § 21 ods. 2 sa nárokovateľný príspevok poskytuje každoročne. Ak je nárokovateľný príspevok na príslušný kalendárny rok nižší ako bol poskytnutý za predchádzajúci kalendárny rok, poskytne sa nárokovateľný príspevok najmenej v sume nárokovateľného príspevku za tento predchádzajúci kalendárny rok.

V rámci MPK žiadalo MF SR ustanovenie zodpovedajúcim spôsobom preformulovať alebo doplniť nakoľko RTVS môže byť poskytnutá jednorazovo dotácia na konkrétny účel/aktivitu. V prípade, ak by nastal medziročný pokles HDP a nárokovateľný príspevok by mal byť na ďalší rozpočtový rok poskytnutý v nižšej sume ako v predchádzajúcom roku, tieto jednorazovo účelovo poskytnuté dotácie pre RTVS žiada Komisia vyňať z objemu príspevku poskytnutého v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Vo vyhodnotení k medzirezortnému pripomienkovému konaniu je vysvetlenie k danému bodu. Nový model financovania nebude predstavovať právny základ na poskytnutie jednorazovej účelovej dotácie pre RTVS. To znamená, že takéto dotácie už nebudú RTVS poskytované. Na základe záverov z rozporového konania žiada Komisia uvedenú skutočnosť doplniť minimálne do dôvodovej správy k návrhu zákona.

Vyhodnotenie MK SR:

-akceptovaná pripomienka.

Dôvodová správa bola upravená v zmysle pripomienky.

Pravidlá pre zúčtovanie príspevku od štátu v § 21 ods. 6 sú nastavené obdobne ako pri FPU a FnPKNM - nárokovateľný príspevok sa pripísaním finančných prostriedkov na účet RTVS považuje za vyčerpaný na určený účel, t. j. poskytnuté a nevyčerpané finančné prostriedky sa nezúčtovávajú, ale sa presúvajú na použitie v budúcom rozpočtovom období. Do návrhu zákona je potrebné uviesť presné podmienky poskytnutia dotácie v danej výške určenej zákonom tak, aby bolo možné jej zúčtovanie v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. RTVS nie je fond, ktorý poskytuje ďalej dotácie, ale je konečným prijímateľom dotácie od MK SR, resp. iných rozpočtových kapitol a prijaté dotácie podliehajú zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Na pripomienke MF SR naďalej trvá.

Vyhodnotenie MK SR:

-akceptovaná pripomienka.

§ 21 ods. 6 bol z návrhu zákona vypustený.

Doterajšia právna úprava a príslušné ustanovenie zmluvy so štátom zabezpečovalo možnosť, resp. právo štátu znížiť príspevok na príslušný rok za účelom viazania rozpočtových prostriedkov v súlade s § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. Nová právna úprava s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu a zamedziť prieťahom v poskytovaní nárokovateľného príspevku zavádza v § 21 ods. 7 penále v prípade neposkytnutia nárokovateľného príspevku alebo jeho časti vo výške 0,1 % zo sumy neposkytnutého nárokovateľného príspevku, za každý aj začatý deň neposkytnutia nárokovateľného príspevku až do dňa uhradenia finančných prostriedkov vrátane. Nároku je možné domáhať sa na súde. MF SR žiadalo vypustiť ustanovenie v § 21 ods. 7 penále v prípade neposkytnutia nárokovateľného príspevku. Poskytovanie nárokovateľného príspevku je ukotvené v zákone, preto nie je potrebné zavádzať osobitne penalizovanie za nedodržanie príslušných ustanovení zákona. Na pripomienke naďalej MF SR trvá.

Vyhodnotenie MK SR:

-akceptovaná pripomienka.

§ 21 ods. 7 bol z návrhu zákona vypustený.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

JUDr. Martin Semanco

predseda Komisie

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

v tom: RTVS

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS)

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

Výdavky verejnej správy celkom

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

v tom:

MK SR

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

z toho:

- vplyv na ŠR

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

Rozpočtové prostriedky

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

EÚ zdroje

Spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

31 000 000

v tom: MK SR

31 000 000

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

41 500 000

130 651 728

145 422 864

158 323 755

171 304 255

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Rok 2023:

Financovanie štátneho príspevku pre RTVS v sume 72 500 000 eur sa navrhuje zo štátneho rozpočtu. Suma 31 000 000 je zahrnutá v štátnom rozpočte v kapitole MK SR na rok 2023. Financovanie nekrytého vplyvu v sume 41 500 000 eur sa navrhuje z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Roky 2024 – 2027:

Financovanie štátneho príspevku pre RTVS v sume 161 651 728 eur v r. 2024, 176 422 864 eur v r. 2025, 189 323 755 eur v r. 2026 a 202 304 255 eur v r. 2027 sa navrhuje zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

V návrhu štátneho rozpočtu na roky 2024 a 2025 sú pre RTVS rozpočtované prostriedky vo výške 31 mil. eur v kapitole MK SR (bežný transfer) ročne. Nekrytý vplyv je preto vyčíslený na 130 651 728 eur v r. 2024, 145 422 864 eur v r. 2025, 158 323 755 eur v r. 2026 a 171 304 255 eur v r. 2027.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh rieši problematiku financovania RTVS. Zákonom č. 59/2023 Z. z. ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (konkrétne jeho čl. IV, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 264/2022 Z. z.) zo dňa 17. 2. 2023 bolo schválené zrušenie úhrady za služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (od 1. júla 2023) a ich nahradenie nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu.

Nahradenie úhrad za služby verejnosti nárokovateľným príspevkom však nerieši dlhodobý problém nesystematického financovania RTVS. RTVS sa doteraz financovala (okrem vlastných príjmov) kombináciou úhrad za služby verejnosti a príspevku zo štátneho rozpočtu stanoveného v zmluve so štátom na príslušný rozpočtový rok, pričom nesúlad medzi rozpočtovanými prostriedkami a rozpočtovými potrebami RTVS spôsoboval potrebu dofinancovania navyšovaním podielu štátneho príspevku pre RTVS na základe ad-hoc negociácií so štátom, čo však výrazne znižovalo finančnú nezávislosť a stabilitu RTVS.

nárokovateľného štátneho príspevku na činnosť RTVS na zákonne stanovenom podiele na hrubom domácom produkte v minimálnej výške 0,15 %.

Na udržateľné financovanie RTVS tak, aby si mohla plniť všetky svoje zákonné povinnosti, potrebuje RTVS minimálne 160 mil. eur ročne (0,15 % HDP), v optimálnom variante 200 mil. eur ročne (0,19 % HDP).

Podrobnosti výpočtu, ako aj porovnanie minimálneho a optimálneho variantu financovania RTVS zo štátneho rozpočtu sa nachádzajú v prílohe k dôvodovej správe.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Od roku 2024:

Štátny príspevok pre RTVS sa navrhuje od roku 2024 v sume rovnajúcej sa 0,15 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje, najmenej však v sume nárokovateľného príspevku za predchádzajúci kalendárny rok.

Zdrojom hodnôt HDP použitých vo výpočte je makroekonomická prognóza MF SR z februára 20231.

HDP

2022

2023

2024

2025

107 767 818 582

117 615 242 720

126 215 836 708

134 869 503 343

0,15 % HDP

2024

2025

2026

2027

161 651 728 €

176 422 864 €

189 323 755 €

202 304 255 €

1 https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-prognozy/makroekonomicke-prognozy/62-zasadnutie-vyboru-makroekonomicke-prognozy-februar-2023.html

Rok 2023:

Vplyv na rozpočet verejnej správy

72 500 000

Z toho:

Dotácia zmluva so štátom na program

23 000 000

Kompenzácia výpadku úhrad za služby verejnosti

8 000 000

Nárokovateľný príspevok na základe zákona č. 59/2023 Z. z.

41 500 000

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách): RTVS

2023

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

72 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách): MF SR

2023

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

41 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

41 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

41 500 000

161 651 728

176 422 864

189 323 755

202 304 255

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách): MK SR

2023

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

31 000 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

31 000 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Poznámka:

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

RTVS nemá stanovené, akú časť nárokovateľného príspevku využije na osobné výdavky.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

31 000 000

vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

2024

2034

2044

2054

2064

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Nepriame finančné náklady

D. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

Priame finančné náklady

C. Nepriame finančné náklady

D. Administratívne náklady (časová náročnosť povinnosti)Vyplňte len jednu z alternatív 1 alebo 2

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:(SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby)

Účinnosťregulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet dotkn. subjektov spolu(v prípade objektívnej nedostupnosti údaja použite expertný odhad, alebo uveďte "N")

Počet dotkn. subjektov MSP (v prípade objektívnej nedostupnosti údaja použite expertný odhad, alebo uveďte "N")

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality(ročný vplyv na kategóriu dotkn. sub. v EUR)

B. Iné poplatky(ročný vplyv na kategóriu dotkn. sub. v EUR)

Na 1 podnikateľa (EUR)

Frekvencia plnenia povinnosti

Alternatíva 1: Expertný odhad trvania povinností (min.)

Alternatíva 2: Štandardná časová náročnosť (min.)

Frekvencia plnenia povinnosti

Vyberte typickú povinnosť

Vyberte frekvenciu

Vyberte typickú povinnosť

Vyberte frekvenciu

Vyberte typickú povinnosť

Vyberte frekvenciu

Vyberte typickú povinnosť

2-krát ročne (polročne)

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

☒ 3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Predkladateľ oslovil dotknuté subjekty s možnosťou zapojenia sa do konzultácií prostredníctvom zverejnenia predbežnej informácie o príprave návrhu zákona na portáli Slov-Lex v období od 24. februára 2023 do 09. marca 2023. Žiaden subjekt neprejavil záujem uskutočniť k uvedenému materiálu konzultácie. Z uvedeného dôvodu konzultácie s podnikateľským prostredím realizované neboli.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ☐ nemeníX znižuje

Zavedenie nárokovateľného príspevku pre RTVS v navrhovanej výške predstavuje garantovaný príjem RTVS spojený s uľahčením finančného plánovania, čo môže predstavovať výhodu RTVS oproti konkurenčným podnikateľom v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania. Predpokladá sa, že v dôsledku zavedenia nárokovateľného príspevku (v optimálnej výške) dôjde k zvýšeniu kvality programov produkovaných a vysielaných RTVS, čo môže hypoteticky zvýšiť potrebu investícií do zabezpečenia vlastného vysielania zo strany komerčných vysielateľov.

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Okrem očakávanej zvýšenej kvality programovej ponuky RTVS zvýšenie finančných prostriedkov pre RTVS prináša priestor pre budovanie inovácií, poskytovanie informácií prostredníctvom webových sídel a aplikácií, ako aj pre realizáciu vyššieho počtu investičných projektov, renováciu pracovných priestorov, či obnovu serverovej infraštruktúry. Uvedené skutočnosti by mohli mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v podobe zvýšenia počtu a kvality príležitostí pri výkone podnikateľskej činnosti pre jednotlivé subjekty pôsobiace na trhu (vrátane MSP).

Zvýšením rozpočtu RTVS a možnosťou využitia priestoru pre digitálne a technologické inovácie, ako aj odstránenia investičného a technologického dlhu, sa očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to predovšetkým na dodávateľský reťazec produktov a služieb v oblasti digitálnych technológií a inovácií a tiež tvorcov obsahu a na nich nadviazané podnikateľské subjekty.

Na druhej strane, zvýšením konkurencieschopnosti RTVS možno očakávať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti priamej konkurencie vo forme zvýšenia nákladov na udržanie si konkurenčnej ponuky obsahu.

Vzhľadom na charakter uvedených možných vplyvov, tieto vplyvy nie je aktuálne možné kvalitatívne bližšie popísať.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Zmenou spôsobu financovania Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa očakáva zvýšenie nezávislosti a stability financovania verejnoprávneho vysielania do takej miery, ktorá umožní efektívne a kvalitné napĺňanie jej zákonných povinností.

Zvýšená nezávislosť verejnoprávnych médií umožní lepší prístup verejnosti k objektívnym, nestranným a pravdivým informáciám, čo prispieva k formovaniu verejnej mienky a posilňovaniu boja s dezinformáciami.

Optimálny variant výšky nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu pre RTVS by priniesol výraznejšie navýšenie tvorby nových pôvodných programov vo verejnom záujme, ktoré by mohli prispieť k právnemu, národnému a etickému povedomiu, environmentálnej zodpovednosti, či kultúrnej identity obyvateľov Slovenska.

Zvýšenie finančných prostriedkov pre RTVS prináša priestor pre budovanie inovácií, poskytovanie informácií prostredníctvom webových sídel a aplikácií, či vytváranie a následné udržiavanie kreatívnych centier. Práve tieto centrá majú potenciál zvýšiť skúsenosti aktérov kreatívneho priemyslu, zlepšovať zručnosti a oboznamovať sa s novými trendmi.

Okrem toho, nový stabilnejší model financovania RTVS vytvára príležitosť pre valorizáciu miezd zamestnancov, ako aj možnosti posilnenia personálnych kapacít v rámci programových okruhov, čim sa zvýši kvalita informačných výstupov verejnoprávneho média. Bezpečnejší výkon práce (realizácia vyššieho počtu investičných projektov, renovácia pracovných priestorov, obnova serverovej infraštruktúry či vozového parku) a príležitosti absolvovať odborné vzdelávanie vo svojom odbore navyše nepochybne prispejú k lepším pracovným podmienkam zamestnancov RTVS.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

Stabilizácia financovania RTVS má za cieľ umožniť bezproblémové vykonávanie jej hlavnej činnosti v súlade so zákonnými požiadavkami.

V praxi to, o. i., predstavuje efektívnejšie zabezpečovanie multimodálneho prístupu pri poskytovaní televíznych programových služieb a poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Od roku 2027 má totiž RTVS povinnosť zabezpečiť, aby všetky programy vo vysielaní všetkých ňou vysielaných televíznych programových služieb boli sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím alebo tlmočené do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a aby najmenej 50 % všetkých vysielaných programov bolo sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich či zvýšeniu programov pre

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce na území Slovenskej republiky. Vyšší objem finančných prostriedkov môže napomôcť k dosiahnutiu týchto zákonných požiadaviek aj v skoršom horizonte.

Okrem toho vyššie a stabilnejšie finančné zdroje RTVS môžu prispieť k efektívnejšiemu a kvalitnejšiemu poskytovaniu obsahovo a regionálne vyvážených programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce na Slovensku, a to ako v rozhlasovom vysielaní, tak aj v televíznom vysielaní či v rámci samostatného webového sídla RTVS.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 106 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

b)v sekundárnom práve

-Rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/21/EÚ) (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012),

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-bezpredmetné

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smerníc

-bezpredmetné

b)informácia o konaní začatom v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

-bezpredmetné

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-bezpredmetné

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

– úplne

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1

Návrh zákona rozširuje okruh hlavnej činnosti RTVS o podporu a rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Uvedené sa navrhuje predovšetkým z dôvodu potreby systematického podporovania vymedzených oblastí tvorby programov, vysielania a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie s ohľadom na zameranie verejnoprávneho vysielateľa.

RTVS v súčasnosti vytvára sieť audiovizuálnych dielní (štúdií), kde aktéri kreatívneho priemyslu môžu získavať nové skúsenosti, zlepšovať svoje zručnosti a oboznamovať sa s novými inováciami. Každá dielňa je špecializovaná, a pritom vzájomne spolu spolupracujú s cieľom prepojiť jednotlivé kreatívne profesie.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením ustanovenia upravujúceho pôsobnosť rady RTVS v súvislosti s inštitútom zmluvy so štátom, ktorý sa navrhuje vypustiť.

K bodom 4, 6 a 9

Legislatívno-technická úprava názvu národného regulátora v oblasti mediálnych služieb v súlade so zákonom č. 264/2022 Z. z.

K bodom 7, 8, 10 až 12

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením ustanovení upravujúcich kompetenciu generálneho riaditeľa RTVS predkladať návrh a následne uzatvárať zmluvu so štátom, ktorú návrh zákona vypúšťa.

K bodom 13 až 15

Z dôvodu vypustenia úhrad, ako jedného z hlavných zdrojov príjmov RTVS, sa vypúšťa obmedzenie verejnoprávneho vysielateľa použiť na podnikateľskú činnosť finančné prostriedky poskytnuté na základe tohto inštitútu.

Zároveň sa vypúšťa obsahová náležitosť výročnej správy RTVS týkajúca sa vyhodnotenia hospodárenia RTVS s finančnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy so štátom a vyhodnotenie záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy a nahrádza sa novou povinnou náležitosťou výročnej správy, ktorou je výrok zo správy audítora týkajúci sa overenia súladu nákladov a výdavkov vynaložených z nárokovateľného príspevku s účelom podľa § 21 ods. 1 a zhrnutie záverov tejto audítorskej správy.

K bodom 16 a 17

Návrhom zákona sa ako zdroj príjmu RTVS nahrádza nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý bol zavedený zákonom č. 59/2023 Z. z., ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 59/2023 Z. z.) nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu podľa tohto zákona.. Zároveň sa ako zdroj príjmu navrhuje zrušiť príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia, z čoho vyplýva, že RTVS už nebudú môcť byť poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu ani jednorazové účelové dotácie.

K bodom 18 až 20

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením príspevku zo štátneho rozpočtu poskytnutého na základe zmluvy so štátom ako jedeného zo zdrojov financovania.

K bodu 21

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré upravuje účel použitia ako aj výšku nárokovateľného príspevku zavedeného zákon č. 59/2023 Z. z.. V zmysle tohto ustanovenia sa nárokovateľný

príspevok na príslušný rozpočtový rok poskytuje v sume nárokovateľného príspevku na predchádzajúci rozpočtový rok upravený o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky a meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období od 1. júla roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku a ktoré sa končí 30. júnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Nárokovateľný príspevok podľa sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 31. januára príslušného rozpočtového roka.

K bodu 22

Upravuje sa tzv. nárokovateľný príspevok ako hlavný zdroj financovania verejnoprávneho vysielateľa na zabezpečenie jeho hlavnej činnosti v súlade so zákonom č. 532/2010 Z. z. Navrhuje sa, aby sa nárokovateľný príspevok poskytoval zo štátneho rozpočtu v sume zodpovedajúcej 0,15 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje. Pre stanovenie výšky nárokovateľného príspevku v roku 2024 bude rozhodujúci HDP za rok 2022.

S cieľom garantovať dostatočné financovanie RTVS aj v prípade nepriaznivých hospodárskych výsledkov štátu sa navrhuje, aby príspevok na príslušný kalendárny rok bol vždy najmenej v takej sume, v akej bol poskytnutý za predchádzajúci kalendárny rok.

Navrhuje sa, aby finančný príspevok zo štátneho rozpočtu bola RTVS oprávnená použiť v priebehu kalendárneho roka, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje alebo v priebehu nasledujúcich rokov a aby RTVS sledovala náklady a výdavky vynaložené na zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska uhradené z nárokovateľného príspevku oddelene od iných nákladov a výdavkov, ktoré jej vzniknú.

Lehota na poskytnutie nárokovateľného príspevku sa stanovuje na 31. január príslušného kalendárneho roka, a to bezhotovostným prevodom na účet RTVS.

K bodu 23

Navrhuje sa úprava prechodných ustanovení, ktorými sa riešia výber a vymáhanie úhrad od okamihu, kedy dôjde k zrušeniu čl. I zákona o úhrade upravujúceho povinnosť platiteľov túto úhradu zaplatiť vyberateľovi úhrady. Stanovuje sa lehota pre platiteľa úhrady zaplatiť úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS a v prípade nesplnenia tejto povinnosti sa bude jej vymáhanie, ako aj vymáhanie pohľadávok vzniknutých na základe jej nezaplatenia, riadiť zákonom o úhrade v znení účinnom do nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona.

Navrhuje sa tiež upraviť otázku pokračovania zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy č. MK-180/2022/M o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania na roky 2023 až 2027 uzatvorenej podľa § 21 zákona č. 532/2010 Z. z. v znení účinnom do nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona a dodatku na príslušný kalendárny rok 2023, na základe ktorého boli RTVS poskytnuté finančné prostriedky určené na zabezpečenie záväzkov v súlade s predmetnou zmluvou a príslušným dodatkom.

V prechodných ustanoveniach sa tiež ustanovuje minimálna suma nárokovateľného príspevku pre rok 2023, v rámci ktorého ešte platí zmluva so štátom a tiež prebieha platenie a výber úhrad platiteľmi úhrad. Nárokovateľný príspevok sa RTVS v roku 2023 poskytne do 31. júla 2023.

K bodom 24 a 25

Navrhuje sa vypustiť zákon o úhrade za služby verejnosti.

K článku II:

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2023.

Bratislava 14. apríl 2023

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Natália Milanová, v. r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky